Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. jún 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 2Cbi/32/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123204046
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Novák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8123204046.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Tomášom Novákom v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom B. XX/X, XXXXX C. D., E. F., v konaní právne zastúpený: JUDr. Gábor Száraz, advokát, so sídlom
kancelárie Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 41 986 491, proti žalovanému: Správcovská
a konzultačná, k. s., so sídlom kancelárie Mierová 64/2, 066 01 Humenné, IČO: 53 089 570, správca
úpadcu: NAŠE FINANČNÉ DRUŽSTVO v konkurze, so sídlom Popradská 17/670, 064 01 Stará
Ľubovňa, IČO: 36 477 494, v konaní právne zastúpený: Advokátska kancelária PALČÍK & PARTNERS,
s. r. o., so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 55 465 714, v konaní o
určenie právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti a poradia popretej pohľadávky, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na prerušenie konania zamieta.

II. Žalobu zamieta.

III. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %; o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu elektronicky dňa XX.XX.XXXX sa žalobca ako veriteľ domáhal určenia,

že pohľadávka žalobcu, prihlásená prihláškou pohľadávky do konkurzného konania úpadcu NAŠE
FINANČNÉ DRUŽSTVO, so sídlom Popradská 17/670, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 36 477 494,
vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. XX/X/XXXX, zapísaná v zozname pohľadávok, a to
pohľadávka pod por. č. XXX z titulu plnení účasti na dovolenkovom programe NFD v zmysle Zmluvy o
majetkovejúčastivdovolenkovomprogrameNFD,ktorávzniklavylúčenímžalobcuzčlenstvavdružstve,
v časti istina vo výške 6.990 € a v časti úroky z omeškania vo výške 707,62 €, je čo do právneho dôvodu,
výšky, vymáhateľnosti a poradia ako iná pohľadávka nesporná a oprávnená.

2. Žalobu odôvodnil tým, že voči úpadcovi bolo začaté konkurzné konanie na základe uznesenia
Okresného súdu Prešov pod sp. zn. XX/X/XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.
Základná prihlasovacia lehota 45 dní začala teda plynúť dňa XX.XX.XXXX a skončila dňa XX.XX.XXXX.
Lehota na popieranie s poukazom na § 32 ods. 3 písm. a) ZKR skončila dňa XX.XX.XXXX. Táto
však bola správcovi zo strany súdu viackrát predĺžená, a to uzneseniami Okresného súdu Prešov
zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá bola predĺžená od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, zo dňa XX.XX.XXXX,

ktorá bola predĺžená od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá bola predĺžená
od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá bola predĺžená od XX.XX.XXXX
do XX.XX.XXXX. Ustanovený správca doručil právnemu zástupcovi žalobcu oznámenie o popretí
pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX, doručené do elektronickej schránky dňa XX.XX.XXXX o XX:XX hod.,teda po uplynutí lehoty na popieranie pohľadávok, keďže táto uplynula dňa XX.XX.XXXX o XX:XX hod.,
a teda pohľadávka popretá po lehote sa považuje za zistenú. V zmysle ustanovenia § 32 ods. 16 ZKR
považuje za nesporné, že ustanovený správca doručil právnemu zástupcovi žalobcu „Oznámenie o

popretí pohľadávok“ po uplynutí lehoty na popieranie pohľadávok, pretože táto lehota po opätovných
predĺženiach skončila dňa XX.XX.XXXX o XX:XX hod., pričom správca poprel prihlásenú pohľadávku
veriteľa čo do právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti a poradia, a to až dňa XX.XX.XXXX. Preto sa
jeho pohľadávka, v rozsahu v akom nebola popretá, považuje za zistenú.

3. S dôvodmi popretia prihlásenej pohľadávky, ktorú žalovaný správca poprel čo do právneho dôvodu,
výšky, vymáhateľnosti a poradia nesúhlasil, označil ho za nedôvodné, nezákonné, hraničiace aj s
porušením povinnosti správcu.

4. Správca v dôvodoch popretia poukázal na ustanovenie § 233 a nasl. Obchodného zákonníka
spoločne so stanovami družstva, ktoré uvádzajú spôsob, akým sa vypočítava hodnota vyrovnacieho

podielu, avšak veriteľ nepredložil a nepreukázal výpočet výšky vyrovnacieho podielu a/alebo spôsob
jeho výpočtu, resp. žiada vydať to, čo plnil, hoci nepreukázal, čo plnil. Veriteľ pritom sám uvádza,
že výšku vyrovnacieho podielu nevie určiť, aj keď je to jeho povinnosťou a súčasne veriteľ nie je
oprávnený uplatniť výšku pohľadávky v rovnakej výške ako je (resp. bol) jeho členský vklad (resp.
súčet investičných vkladov), nakoľko v zmysle zásady zákazu vrátenia vkladu, členské vklady členom

družstva nie je možné vrátiť (uvedené sa vzťahuje aj na prípadné úroky z členských vkladov). Pre
určenie vyrovnacieho podielu je rozhodný stav čistého obchodného imania družstva, čo je obchodný
majetok družstva po odpočítaní záväzkov vzniknutých družstvu v súvislosti s podnikaním. Veriteľom
priložený „certifikát“ bez právneho významu deklaruje len výšku členského vkladu, je však otázne, či je
táto určená správne, pretože zo zmluvy o majetkovej účasti v dovolenkovom programe NFD nevyplýva,

že by suma, na úhradu ktorej sa veriteľ zaviazal, bola zároveň členským vkladom, a ak áno, rozhodne
nie v celom rozsahu, keďže minimálne v časti sa považovala za jednorazovú sumu určenú na pokrytie
služiebkooperáciesDAE.Správcapoukázalnaviacerékonaniaourčenieneplatnostiprijatýchuznesení
(členovia predstavenstva a členstvo v družstve ako také) a z uvedeného dôvodu je vysoko sporné,
ktorým veriteľom (resp. vysokému počtu vylúčených členov) platne aj zaniklo členstvo v družstve a bez

právoplatného ukončenia týchto konaní úpadca nevie vykonať a správca nevie preveriť výpočet výšky
vyrovnacích podielov z dôvodu nekompletného a najmä sporného zoznamu vkladov členov družstva,
od ktorých by bolo možné uvedenú sumu odvodiť. Keďže sa dôvod popretia vzťahuje k istine (jej výške
a právnemu dôvodu prípadne vymáhateľnosti), nevyhnutne poprel aj prihlásené príslušenstvo, nakoľko
sa dôvod popretia vzťahuje aj na prihlásené príslušenstvo. Správca má za to, že pohľadávka veriteľa

by sa mala spravovať ustanoveniami o podmienených pohľadávkach podľa ustanovenia § 28 ods. 5
ZKR, pričom veriteľ si takúto podmienenú pohľadávku neprihlásil. K dôvodom popretia právneho dôvodu
správca uviedol, že popiera právny dôvod uplatnenej pohľadávky pre spornosť zániku členstva veriteľa v
družstve, čo vniesol aj samotný veriteľ v ním uvedenom právnom dôvode vzniku pohľadávky v prihláške
doručenej správcovi tým, že sám uviedol: „Predstavenstvo úpadcu svojvoľne vylúčilo veriteľa z členstva

v družstve svojim rozhodnutím v roku XXXX.“, t. j. aj samotný veriteľ spochybňuje svoj zánik členstva v
družstve,čojepredpokladprevzniknárokunavyrovnacípodiel.Obdobnevovzťahukdôvodompopretia
vymáhateľnosti správca poukázal na viaceré konania o určenie neplatnosti prijatých uznesení (členovia
predstavenstva a členstvo v družstve ako také) a z uvedeného dôvodu je vysoko sporné, či veriteľovi
platne aj zaniklo členstvo v družstve, tu je aj dôvod na popretie pohľadávky čo do vymáhateľnosti.

5.Žalobcaargumentáciusprávcuodmietol,spoukazomnaskutočnostiuvedenévprihláškepohľadávok,
vrátane jej príloh. Ako uviedol, do konkurzného konania úpadcu si prihlásil nezabezpečenú pohľadávku
z titulu plnení účasti na dovolenkovom programe NFD v zmysle Zmluvy o majetkovej účasti v
dovolenkovom programe NFD, ktorá žalobcovi vznikla vylúčením žalobcu z členstva v družstve a výšku

pohľadávky žalobca preukázal Certifikátom vystaveným úpadcom na meno žalobcu. Predstavenstvo
úpadcu v roku XXXX vylúčilo žalobcu z členstva v družstve rozhodnutím, pričom žalobca sa voči
rozhodnutiu o vylúčení z členstva v družstve neodvolal. Žalobca preto poukázal aj na skutočnosť, že
zánikom jeho členstva v družstve zanikol aj jeho nárok na plnenie účasti v dovolenkovom programe
NFD, t. j. žalobcovi vznikla peňažná pohľadávka, ktorej splatnosť nastala pred začatím, pred povolením

reštrukturalizácie a aj pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu, a teda nemôže byť podmienenou
pohľadávkou,akotouvádzažalovanýsprávca.Nestotožňujesastvrdenímžalovanéhosprávcuvpopretí
pohľadávky s tým, že sú vedené spory o neplatnosť členských schôdzí, pretože doposiaľ žiadny súd
nerozhodol o tom, že vylúčenie žalobcu z členstva v družstva zo strany úpadcu je neplatné. V príloheprihlášky žalobca preukázal jeho vylúčenie z členstva v družstve. Žalobca v súlade so Zmluvou mal
nárok využívať apartmány vo vlastníctve úpadcu, alebo nehnuteľnosti sprostredkované spolupracujúcou
spoločnosťou s úpadcom. Žalobca bol vylúčený úpadcom z členstva v družstve pred začatím a pred

povolením reštrukturalizácie, ako aj pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu. Zánikom členstva
žalobcu v družstve úpadcu žalobcovi zanikol nárok na plnenie účasti v dovolenkovom programe NFD, a
daná pohľadávka sa stala peňažnou pohľadávkou. V dôsledku vylúčenia žalobcu z členstva v družstve
nemožno na tento jeho nárok aplikovať ustanovenia Stanov družstva. Preto podľa ustanovenia § 351
ods. 2 Obchodného zákonníka má žalobca nárok na vrátenie plnenia, ktoré poskytol úpadcovi, a to

v peňažnom vyjadrení. Teda pohľadávka žalobcu nesporne vznikla pred vyhlásením konkurzu ako
peňažná pohľadávka, pričom jej splatnosť nastala pred začatím a pred povolením reštrukturalizácie, ako
aj pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu. V dôsledku vylúčenia žalobcu z členstva v družstve
má žalobca nárok na vrátenie plnenia, ktoré poskytol úpadcovi, a to v peňažnom vyjadrení, s poukazom
na ustanovenia § 233 ods. 1 a nasl. Obchodného zákonníka, ako aj s poukazom na ustanovenia Stanov
úpadcu. Nestotožňuje sa teda s popretím žalovaného správcu v časti popretia prihláseného poradia,

pretože podľa § 32 ods. 1 ZKR správca nemôže poprieť pohľadávku čo do poradia. Z uvedeného dôvodu
žalobca považuje popretie prihláseného poriadia za nedôvodné a neúčinné. Súčasne ospravedlnil svoju
neúčasť na nariadenom pojednávaní a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.

6.Žalovanýsprávcakonkurznejpodstatyúpadcusožalobounesúhlasilanavrholjuzamietnuťzdôvodov

uvedených v popretí pohľadávky.

7. Vo vzťahu k namietanej lehote na popieranie pohľadávok uviedol, že výklad ustanovenia § 32 ZKR
v časti popierania pohľadávok zo strany žalobcu je nesprávny, najmä s poukazom na ustanovenie § 32
ods. 9 ZKR. Predmetné ustanovenie je podľa žalovaného potrebné vykladať tak, že len určuje okamih,

kedy vznikne prvýkrát (actio nata) právo veriteľa na uplatnenie žaloby o určenie popretej pohľadávky.
Predmetné ustanovenie neustanovuje moment hmotného práva, v ktorom je správca povinný poprieť
pohľadávku a predmetné oznámenie o popretí zároveň aj doručiť. V tomto smere je preto potrebné
rozlišovať dva základné skutočnosti (ktoré nie sú totožné), a to hmotnoprávne účinky lehoty vo vzťahu
k správcovi na popretie pohľadávky a procesnoprávne účinky lehoty vzniku práva veriteľa na podanie

žaloby (vznikajú doručením, lehota je však rovnako hmotnoprávna). Účinky popretia pohľadávky (podľa
hmotného práva) nastávajú zapísaním popretia do zoznamu pohľadávok, pričom tento zápis má účinky
popretia pohľadávky (veriteľovi však stále nevzniklo právo na podanie tzv. incidenčnej žaloby, keďže to
mu vzniká až doručením oznámenia správcu o popretí pohľadávky). Správca teda zapísal popretie do
zoznamu pohľadávok a následne oznámil veriteľovi (žalobcovi) v súlade so ZKR, že jeho pohľadávka

bola popretá. O uvedenom správnom postupe žalovaného ako správcu majetku úpadcu svedčí aj
ustanovenie § 32 ods. 2 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa vykonávajú
niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, v zmysle ktorej: „Po uplynutí lehoty na popieranie pohľadávok sa v kancelárii
správcu v nasledujúcich troch dňoch doplnia v zozname pohľadávok všetky ďalšie skutočnosti, ktoré

sa považujú uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok za zistené (§ 32 ods. 17 piata veta a § 124
ods. 2 tretia veta zákona). Takto doplnený zoznam pohľadávok s vyznačením popretých pohľadávok sa
v zákonnej lehote doručí súdu (§ 32 ods. 3 a § 123 ods. 4 zákona).“ Z uvedeného jasne vyplýva, že
lehota na popieranie pohľadávok a doručenie oznámenia o popretí pohľadávok nie sú totožné, nakoľko
každá z nich má iný právny význam. Pohľadávka žalobcu preto bola popretá správcom v lehote určenej

podľa ZKR, pričom tomuto následne vzniká len právo na podanie žaloby o určenie popretej pohľadávky.
Okrem uvedenej argumentácie žalobcu však žalovaný predovšetkým poukázal aj na tú skutočnosť, že
lehota na popieranie pohľadávok bola zachovaná práve na deň XX.XX.XXXX, pričom žalovanému nie
je zrejmé, ako dospel žalobca k dátumu XX.XX.XXXX, a to hlavne v súvislosti so znením ustanovenia
§ 199 ods. 1 a ods. 9 ZKR a § 203a ods. 2 ZKR.

8. Na preukázanie dôvodnosti svojej argumentácie vysvetlil, že uznesenie Okresného súdu Prešov
sp. zn. XX/X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX o vyhlásení konkurzu bolo zverejnené v čiastke Obchodného
vestníka SR č. XXX/XXXX dňa XX.XX.XXXX. Lehota na popieranie pohľadávok bola predlžená (vrátané
zákonnej lehoty na popieranie pohľadávok) uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa XX.XX.XXXX,

uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa XX.XX.XXXXX, uznesením Okresného súdu Prešov zo
dňa XX.XX.XXXX a uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa XX.XX.XXXX. V prípade lehoty na
prihlasovanie pohľadávok (45 dní), táto pripadla na víkend a z vyššie uvedeného vyplýva, že lehota sa
následne aj posunula na najbližší pracovný deň (a teda aj zákonná lehota na popieranie pohľadávok).Rovnako v rámci zákonnej lehoty na popieranie pohľadávok a následných 4 predĺžených lehôt na
popieranie pohľadávok súčasne došlo k pripadnutiu tejto lehoty na víkend, čo rovnako spôsobilo
posunutie lehoty na najbližší pracovný deň, pričom predlženie lehoty a účinky uznesenia súdu nastávajú

po uplynutí predošlej lehoty na popieranie pohľadávok. Uvedené teda potvrdzuje, že žalovaný ako
správca poprel pohľadávky zákonným spôsobom a v zákonnej lehote, a preto argumentáciu žalobcu s
odkazom na ustanovenie § 32 ods. 16 ZKR považuje za zmätočnú a rovnako aj samotnú incidenčnú
žalobu.

9. Prvou spornou skutočnosťou, ktorá bola dôvodom na popretie pohľadávky je podľa žalovaného
dostatočné nepreukázanie výšky pohľadávky, ktorú si žalobca prihlasuje do konkurzného konania.
Žalobca ako veriteľ hodnoverným spôsobom nepreukázal výšku svojej pohľadávky tak, ako to vyžaduje
Obchodný zákonník. Zmätočnosť a zrejmý dôvod na popretie vidí v tom, že žalobca ako veriteľ v
prihláške si „prihlasuje“ viaceré právne dôvody, najprv (v prihláške) plnenie na účasti na dovolenkovom
programe NFD podľa Zmluvy o majetkovej účasti na dovolenkovom programe (čo sa javí ako

štandardný záväzkový vzťah), následne (v prihláške) spomína vylúčenie z družstva. Žalobcov diapazón
právnych dôvodov, rôznych možností výpočtu súm, či zmätočnosti pri prihlasovaní, len zvyšuje spornosť
prihlasovanýchpohľadávokažalovanýakosprávcabolpovinnýtietoprihláškyztohtodôvodupoprieť.Ak
žalobcatvrdí,žejehoúčasťužzanikla,jepotrebnétentovzťahposudzovaťpodľaustanovenia§233ods.
1 až 5 Obchodného zákonníka, spoločne so stanovami družstva. Stanovy družstva, na ktoré odkazuje

žalobca, sú však v zásade totožné so zákonnou úpravou. Pri zániku členstva za trvania družstva má
doterajšíčlennároknavyrovnacípodiel.Vyrovnacípodielsaurčípomeromsplatenéhočlenskéhovkladu
doterajšieho člena násobeného počtom ukončených rokov jeho členstva k súhrnu splatených členských
vkladov všetkých členov násobených ukončenými rokmi ich členstva. Pre určenie vyrovnacieho podielu
je rozhodný stav čistého obchodného imania družstva podľa riadnej individuálnej účtovnej závierky za

účtovné obdobie, ktoré predchádza účtovnému obdobiu, v ktorom členstvo zaniklo. Pri určovaní výšky
vyrovnacieho podielu sa neprihliada na imanie, ktoré je v nedeliteľnom fonde a ak to vyplýva zo stanov,
aj v iných zabezpečovacích fondoch. Takisto sa neprihliada na vklady členov s kratším ako ročným
členstvom predo dňom, ku ktorému sa ročná účtovná závierka zostavuje. Vyššia uvedená právna úprava
presne ustanovuje spôsoby určenia výšky vyrovnacieho podielu a síce, že je potrebné tento určiť týmto

pomerom s odkazom na stav čistého obchodného imania. Hlavnou argumentačnou líniou žalobcu s
ohľadom na správne určenie výšky pohľadávky je práve odkaz na tzv. Certifikát. Tu je však podľa
žalovaného potrebné uviesť, že tento Certifikát mal súvislosť s predmetným dovolenkovým programom,
čo však nie je možné stotožňovať s členským vkladom a už vôbec nie je možné uvedené zamieňať s
výpočtom výšky členského vkladu podľa ustanovenia § 233 Obchodného zákonníka. Tento certifikát je

tak zrejme bez právneho významu, keďže nejde o určenie členského vkladu podľa pravidiel určených
v ustanovení § 233 Obchodného zákonníka, pričom naviac je otázna aj takto určená výška. Vysoká
spornosť predmetného Certifikátu spočíva aj v tom, že minimálne v časti sa považovala za jednorazovú
sumu určenú na pokrytie služieb spojených s týmto dovolenkovým programom, čo sa nepovažuje za
členský vklad. Správcovi ako žalovanému tak nebola bez pochybností preukázaná výška vyrovnacieho

podielu. Akékoľvek iné práva, povinnosti, či iné hodnoty spojené s členským vkladom (napr. vyplývajúce
z dovolenkových programov) nie je možné zamieňať s právom na vyrovnací podiel. Žalobca teda ako
veriteľ nielenže nepreukázal výšku tohto vyrovnacieho podielu, ale neuviedol ani spôsob tohto výpočtu.
Aj pri prihlasovaní pohľadávok v konkurze pritom platí zásada dominus litis a Vigilantibus iura scripta
sunt, a teda žalovaný nemôže nahrádzať úlohu žalobcu ako veriteľa pri prihlasovaní pohľadávok a túto

určiť za neho. Žalovaný aj naviac poukázal na to, že žalobca v pozícii veriteľa si nie je oprávnený
uplatniťvýškupohľadávkyvrovnakejvýškeakoje(resp.bol)jehočlenskývklad(resp.súčetinvestičných
vkladov), nakoľko v zmysle zásady zákazu vrátenia vkladu, členské vklady členom družstva nie je možné
vrátiť (uvedené sa vzťahuje aj na prípadné úroky z členských vkladov). Z dôvodu nepreukázania zániku
zmluvy nie je možné následne ani určiť výšku príslušenstva pohľadávky. Z dôvodu vysokej spornosti

prihlásených pohľadávok žalobcom bol správca povinný tieto poprieť aj čo do poradia z toho dôvodu, že
takáto pohľadávka by sa mala spravovať ustanoveniami o podmienených pohľadávkach (ustanovenie §
28 ods. 5 ZKR), a to z dôvodu prebiehajúcich súdnych konaní o určenie neplatnosti členských schôdzí
úpadcu. Výsledok týchto sporov bude mať význam predovšetkým pre určenie platnosti úkonov týchto
osôb, preto v súlade s ustanovením § 164 CSP navrhol, aby sa predmetné konanie prerušilo až do

právoplatného skončenia týchto konaní o určenie neplatnosti rozhodnutí členských schôdzí.

10. V otázke právneho dôvodu prihlásenej pohľadávky žalovaný vidí rovnako vysokú spornosť, a to
najmä z dôvodu viacerých konaní o určenie neplatnosti prijatých uznesení a z dôvodu nepreukázaniaukončenia trvania zmluvy, a teda je sporné, kto na jednej strane bol oprávnený konať v mene družstva
a kto na druhej strane bol, resp. nebol členom družstva. Žalobca tak vôbec nepreukázal, že mu
vzniklo právo peňažnej pohľadávky, pričom žalobca súčasne na viacerých miestach zamieňa plnenia

zo zmluvy o majetkovej účasti na dovolenkovom programe s právom na vyrovnací podiel. Žalobca ako
veriteľ môže mať len jeden právny dôvod na prihlásenie pohľadávky, pričom pri práve na vyrovnací
podiel sú pravidlá určené v Obchodnom zákonníku, prípadne v stanovách a v prípade iných plnení
sú zase pravidlá na určenie peňažnej pohľadávky vždy iné, podľa druhu a výšky plnenia. Žalobca
tieto pojmy a skutočnosti neustále zamieňa a správca bol povinný tieto skutočnosti poprieť z dôvodu

ich spornosti (obdobný problém ako napr. v súvislosti s odstúpením od zmluvy je v iných žalobcom
podaných incidenčných žalobách). Žalovaný taktiež namietol navrhovaný petit žalobcu, ktorý je podľa
jeho názoru nevykonateľný z dôvodu, že evokuje určenie právnej skutočnosti, čo nie je predmetom
incidenčného konania a vzhľadom na vysoký počet neprávoplatných rozhodnutí v obdobných veciach
v súlade so zásadou hospodárnosti konania ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní
a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti.

11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, prihlášky nezabezpečenej pohľadávky a príloh,
oznámenia o popretí pohľadávky, zoznamu pohľadávok po uplynutí lehoty na popieranie pohľadávok,
certifikátu vystaveného úpadcom, ako aj ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:

12. Uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. XX/X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX súd začal
reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi. Uznesenie bolo publikované v Obchodnom vestníku č. XXX/
XXXX dňa XX.XX.XXXX.

13. Uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. XX/X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX súd povolil

reštrukturalizáciu dlžníka a do funkcie správcu ustanovil C. C. G., E., so sídlom kancelárie H. I. J. XX,
XXX XX E., číslo správcu v zozname správcov: I.. Uznesenie bolo publikované v Obchodnom vestníku
č. XXX/XXXX dňa XX.XX.XXXX.

14. Uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. XX/X/XXXX-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX súd zastavil

reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi, začal konkurzné konanie voči dlžníkovi, vyhlásil konkurz
na majetok dlžníka a ustanovil správcu: Správcovská a konzultačná, k. s., so sídlom kancelárie
Zdravotnícka 2, 058 01 Poprad, IČO: 53 089 570. Uznesenie bolo publikované v Obchodnom vestníku
č. XXX/XXXX dňa XX.XX.XXXX a nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.

15. Žalobca si do konkurzu úpadcu prihlásil pohľadávku z titulu plnení účasti na dovolenkovom programe
NFD, a to v časti istina vo výške 6.990 € a v časti úroky z omeškania vo výške 707,62 €, ako je to vyššie
špecifikované. Žalovaný správca pohľadávku poprel čo do právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti a
poradia, pričom včasnosť popretia bola medzi stranami sporná.

16. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len ZKR), pohľadávka, ktorá nie je pohľadávkou proti podstate, sa v konkurze
uplatňuje prihláškou.

17. Podľa § 32 ods. 1 ZKR, každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou preskúma

a porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka; správca
pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb v rozsahu, v akom ich možno považovať za
vecne preukázané a právne odôvodnené. Správca vykoná aj vlastné šetrenie s cieľom nestranne zistiť
stav a dôvody spornosti prihlásenej pohľadávky. Správca prihlásenú pohľadávku poprie v spornom
rozsahu, len ak pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu,

vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva
sporná v miere, ktorá odôvodňuje predpoklad, že veriteľ prihlásenej pohľadávky nebude v prípade
konania o určenie popretej pohľadávky úspešný. Dôvodom popretia prihlásenej pohľadávky nemôže
byť len skutočnosť, že spornosť vyplýva z účtovnej dokumentácie dlžníka, vyjadrení dlžníka alebo
vyjadrení osôb, ktorých záujmy môžu byť ovplyvnené záujmami dlžníka, najmä jeho súčasných alebo

predchádzajúcich právnych, účtovných alebo daňových poradcov.

18. Podľa § 32 ods. 2 prvá veta ZKR, prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca
alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čodo právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo
poradia zabezpečovacieho práva.

19. Podľa § 32 ods. 3 ZKR, pohľadávku možno poprieť
a) do 30 dní od uplynutia základnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok,
b) do 30 dní od zverejnenia zapísania pohľadávky do zoznamu pohľadávok v registri úpadcov, ak ide
o oneskorené prihlásenie pohľadávky.

20. Podľa § 32 ods. 4 ZKR, z dôvodu vysokého počtu prihlášok alebo iného vážneho dôvodu súd môže
aj opakovane na návrh správcu alebo bez návrhu predĺžiť správcovi lehotu na popretie pohľadávok,
vždy najviac o 30 dní.

21. Podľa § 32 ods. 5 ZKR, ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť,
pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré

uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak
bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel,
veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že
konal s odbornou starostlivosťou.

22. Podľa § 32 ods. 6 ZKR, popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu zapíše do zoznamu
pohľadávok a písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá.

23. Podľa § 32 ods. 9 ZKR, veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou,
pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené

na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí
pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy,
ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.

24. Podľa § 32 ods. 14 ZKR, v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu,

vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo
poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.

25. Podľa § 32 ods. 17 ZKR, pohľadávku popretú len správcom a pohľadávku popretú veriteľom so
súhlasom tohto veriteľa môže správca písomne uznať, ak o jej určení ešte nerozhodol súd. Uznaním sa

popretá pohľadávka v uznanom rozsahu považuje za zistenú.

26.Podľa§203aods.2ZKR,akposlednýdeňlehotypripadnenasobotu,nedeľualebosviatok,posledný
deň lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň.

27. V zmysle ustanovenia § 32 ods. 3 písm. a) a ods. 4 ZKR prihlásenú pohľadávku možno poprieť do 30
dní od uplynutia základnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok, pričom túto lehotu je možné zo zákonom
predpokladaných vážnych dôvodov opakovane predlžiť, a to aj bez návrhu, vždy najviac o 30 dní.
Podľa odseku 6 citovaného ustanovenia popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu zapíše
do zoznamu pohľadávok a písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá. Vychádzajúc

z relevantných komentárov (K. L., G. E.) je teda povinnosťou správcu vykonať popretie pohľadávky
v zozname pohľadávok a bez zbytočného odkladu písomne oznámiť popretie pohľadávky veriteľovi,
ktorému bola pohľadávka popretá. Následne sa podľa ustanovenia § 31 vykonávacej vyhlášky po
uplynutí lehoty na popieranie pohľadávok v kancelárii správcu v nasledujúcich troch dňoch doplnia
v zozname pohľadávok všetky ďalšie skutočnosti, ktoré sa považujú uplynutím lehoty na popieranie

pohľadávok za zistené. Takto doplnený zoznam pohľadávok s vyznačením popretých pohľadávok sa
v zákonnej lehote doručí súdu. Zákon teda neukladá správcovi povinnosť v stanovenej lehote na
popieranie pohľadávok spornú pohľadávku poprieť a v tej istej lehote toto popretie aj veriteľovi oznámiť,
ale zákonodarca do predmetného ustanovenia, sledujúc postupnosť jednotlivých na seba nadväzujúcich
úkonov správcu, zakomponoval pojem „bezodkladne oznámiť“, rozlišujúc osobitosť každého úkonu,

najmä pri praktickej aplikácii zákona. V tej súvislosti súd poukazuje na to, že Ústavný súd SR všeobecne
vo svojich rozhodnutiach apeluje v rozhodovaní súdov na odstránenie formálnej striktnosti výkladu
zákonov a upriamuje pozornosť súdov na zámer legislatívcov, resp. zmysel a účel právnej normy.28. V danom prípade žalovaný správca, ako na to poukázal aj vo svojom prednese, v súlade s
ustanovením § 203a ods. 2 ZKR oznámil popretie pohľadávky veriteľovi v lehote 30 dní, nakoľko
koniec určenej lehoty opakovane pripadol na víkend alebo deň pracovného pokoja, preto posledným

dňom lehoty tak bol najbližší pracovný deň. Základná prihlasovacia lehota 45 dní podľa § 28 ods. 4
ZKR začala plynúť dňa XX.XX.XXXX a uplynula dňom XX.XX.XXXX, keďže v zmysle § 203a ods. 2
ZKR posledný deň XX.XX.XXXX pripadol na sobotu, t. j. koniec tejto lehoty sa presunul na pondelok
XX.XX.XXXX. Základná lehota 30 dní na popieranie pohľadávok tak začala plynúť dňom XX.XX.XXXX
a skončila dňom XX.XX.XXXX. Správca však požiadal o predĺženie lehoty na popieranie pohľadávok

pre ich množstvo, čomu Okresný súd Prešov vyhovel a uznesením zo dňa XX.XX.XXXX (publikovaným
v Obchodnom vestníku dňa XX.XX.XXXX, t. j. počas plynutia lehoty) pod sp. zn. XX/X/XXXX predĺžil
správcovi lehotu o ďalších 30 dní. Táto lehota tak začala plynúť dňom XX.XX.XXXX a skončila dňa
XX.XX.XXXX. Správca však znova požiadal o súd o predĺženie lehoty, čomu súd vyhovel a uznesením
zo dňa XX.XX.XXXX pod sp. zn. XX/X/XXXX predĺžil lehotu o ďalších 30 dní (uznesenie publikované
v Obchodnom vestníku dňa XX.XX.XXXX, t. j. počas plynutia lehoty). Predĺžená lehota tak plynula od

XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Uvedený deň je však nedeľou, preto sa postupom podľa § 203a ods.
2 ZKR (rovnako ako v prípade skončenia lehoty na prihlasovanie pohľadávok) koniec lehoty presunul
na najbližší pracovný deň, ktorým bol pondelok XX.XX.XXXX. Správca opätovne požiadal o predlženie
lehoty, čomu súd vyhovel a uznesením zo dňa XX.XX.XXXX pod sp. zn. XX/X/XXXX (publikovaným v
Obchodnom vestníku dňa XX.XX.XXXX, t. j. počas plynutia lehoty) predĺžil správcovi lehotu o ďalších 30

dní, t. j. do XX.XX.XXXX. Správca ešte raz požiadal súd o predlženie lehoty, čomu súd opätovne vyhovel
a uznesením zo dňa XX.XX.XXXX pod sp. zn. XX/X/XXXX (publikovaným v Obchodnom vestníku dňa
XX.XX.XXXX, t. j. počas plynutia lehoty) predĺžil správcovi lehotu o ďalších 30 dní, t. j. do XX.XX.XXXX.
Názor žalobcu, že táto lehota bola ako jeden celok s tým, že ak v niektorej z jej predlžených častí pripadol
posledný deň na víkend alebo deň pracovného pokoja, nepredlžovala sa lehota na najbližší pracovný

deň, súd v kontexte uvedeného vyhodnotil ako nesprávny. Predĺžením lehoty správcovi o ďalších 30
dní táto začala plynúť až nasledujúci deň po skutočnom konci pôvodnej lehoty, ktorým, ak pripadol na
víkend alebo štátny sviatok, bol až najbližší pracovný deň.

29. Z uvedených skutočností mal tak súd za preukázané, že po jednotlivých rozhodnutiach o žiadostiach

a ich zverejneniach v Obchodnom vestníku bol posledným dňom lehoty na oznámenie popretia
pohľadávky XX. XXXXX XXXX, kedy súčasne žalovaný správca oznámil žalobcovi ako veriteľovi
popretie jeho pohľadávky, a teda pohľadávka žalobcu bola popretá včas, v zákonom stanovenej lehote,
a preto sa nemôže považovať za zistenú.

30. Podľa § 221 ods. 1 Obchodného zákonníka, družstvo je spoločenstvom neuzavretého počtu osôb
založeným za účelom podnikania alebo zabezpečovania hospodárskych, sociálnych alebo iných potrieb
svojich členov.

31. Podľa § 227 ods. 1 Obchodného zákonníka, členmi družstva môžu byť fyzické i právnické osoby.

Ak podľa stanov je členstvo podmienené pracovným vzťahom k družstvu, môže sa členom stať fyzická
osoba, ktorá skončila povinnú školskú dochádzku a dosiahla 15 rokov svojho veku.

32. Podľa § 229 ods. 1 Obchodného zákonníka, členské práva a povinnosti môže člen previesť na
iného člena družstva, pokiaľ to stanovy nevylučujú. Dohoda o prevode členských práv a povinností na

inú osobu podlieha súhlasu predstavenstva. Stanovy môžu určiť dôvody, ktoré prevod vylučujú. Proti
zamietavému rozhodnutiu sa môže člen odvolať na členskú schôdzu. Rozhodnutím predstavenstva
alebo členskej schôdze o schválení dohody o prevode členských práv a povinností sa stáva nadobúdateľ
členských práv a povinností členom družstva v rozsahu práv a povinností prevádzajúceho člena.

33. Podľa § 233 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri zániku členstva za trvania družstva má doterajší
člen nárok na vyrovnací podiel.

34. Podľa § 233 ods. 2 Obchodného zákonníka, vyrovnací podiel sa určí pomerom splateného členského
vkladu doterajšieho člena násobeného počtom ukončených rokov jeho členstva k súhrnu splatených

členských vkladov všetkých členov násobených ukončenými rokmi ich členstva.

35. Podľa § 233 ods. 3 Obchodného zákonníka, pre určenie vyrovnacieho podielu je rozhodný stav
čistého obchodného imania družstva podľa riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie,ktoré predchádza účtovnému obdobiu, v ktorom členstvo zaniklo. Pri určovaní výšky vyrovnacieho
podielu sa neprihliada na imanie, ktoré je v nedeliteľnom fonde, a ak to vyplýva zo stanov, aj v iných
zabezpečovacích fondoch. Takisto sa neprihliada na vklady členov s kratším ako ročným členstvom

predo dňom, ku ktorému sa ročná účtovná závierka zostavuje.

36. Podľa § 348 ods. 1 Obchodného zákonníka, ohľadne povinnosti, ktorá sa má plniť v budúcnosti,
možno od zmluvy odstúpiť, keď zo správania povinnej strany alebo z iných okolností nepochybne
vyplýva ešte pred časom určeným na plnenie zmluvnej povinnosti, že táto povinnosť bude porušená

podstatným spôsobom, a povinná strana neposkytne po vyzvaní oprávnenej strany bez zbytočného
odkladu dostatočnú zábezpeku.

37. Žalobca doručil na súd žalobný návrh dňa XX.XX.XXXX, teda včas v súlade s ustanovením § 32
ods. 9 ZKR. V podanej žalobe sa žalobca domáhal určenia právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti a
poradia popretej pohľadávky.

38. Dňa XX.XX.XXXX bolo Okresnému súdu Prešov doručené vyjadrenie JUDr. Gábora Száraza,
právneho zástupcu žalobcu, obsahujúce vysoký počet príloh v rozsahu niekoľko stoviek strán, spolu s
videom. Z dôvodu zásady hospodárnosti bolo do spisu vytlačené len vyjadrenie spolu s potvrdením o
odoslaní podania, doručenkou a výsledkom informatívneho overenia podpisov a pečatí v elektronickej

správe, s tým že prílohy k vyjadreniu sú vedené elektronicky v dokumentoch v registri a v elektronickom
súdnom spise a právnemu zástupcovi žalovaného boli zaslané na vedomie. O tejto skutočnosti bol
vyhotovený úradný záznam.

39. Podľa čl. 8 základných princípov zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP),

strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje
tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

40. Podľa § 149 ods. 1 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k

návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

41. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

42. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

43. Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

44. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.

45. Podľa § 153 ods. 2 CSP, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré
strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

46. Podľa § 153 ods. 3 CSP, ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany
neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

47. Podľa § 186 ods. 2 prvá veta CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná
pochybnosť o ich pravdivosti.

48. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.49. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

50. Nakoľko prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany zo strany žalobcu, pripojené

k vyjadreniu zo dňa XX.XX.XXXX, žalobca predložil až tesne pred nariadeným pojednávaním, a to v
značnom rozsahu, napriek tomu že ich mal k dispozícii už v čase podania žaloby, súd aplikujúc zásadu
sudcovskej koncentrácie konania podľa § 153 CSP prijal záver, že tieto prostriedky neboli uplatnené
včas, preto na nich v konaní nebude prihliadať.

51. Právom a súčasne aj povinnosťou správcu v konkurznom konaní je podľa ustanovenia § 32 ods.1
ZKR v prípade zistenia spornosti prihlásenej pohľadávky túto v spornom rozsahu poprieť, pričom pri
prieskume a popieraní je správca povinný postupovať nestranne, tak aby nevyvolal neodôvodnené
pochybnosti o jeho objektivite. Predpokladom spornosti prihlásenej pohľadávky je preukázanie okolností
známych v danom čase, t. j. v čase plynutia lehoty na jej popieranie, na základe ktorých možno dôvodne
pochybovať o jej oprávnenosti, z hľadiska zákonom stanovených možností jej popierania.

52.Tzv.incidenčnékonaniejesporovékonanievyvolanékonkurzom,ktoréjesvojoupovahouurčovacím
konaním, v ktorom sa popretý veriteľ tzv. pozitívnym výrokom domáha určenia svojej prihlásenej
a správcom popretej pohľadávky. Predmetom incidenčného konania iniciovaného veriteľom popretej
pohľadávky a preskúmania opodstatnenosti, resp. neopodstatnenosti popieracieho prejavu správcu je

posúdenie, či správcom uvedený dôvod popretia je daný alebo či uvedený dôvod neexistuje. Predmet
incidenčného konania nemožno rozširovať stranami sporu ani konajúcim súdom nad obsah dôvodov
popretia právneho dôvodu pohľadávky správcom v konkurznom konaní.

53. Strany sporu v konaní nepopreli vzájomné skutkové tvrdenia o členstve žalobcu v družstve úpadcu,

akoajojehovylúčení zčlenstvavdružstve,pretosatietoskutkovétvrdeniapovažujúzanesporné(§151
CSP). Spornými skutočnosťami vo vzťahu k popretému nároku tak boli právny dôvod a výška prihlásenej
pohľadávky z dôvodu jej nesprávneho výpočtu, spôsob prihlásenia pohľadávky, ako aj včasnosť popretia
pohľadávky žalobcu žalovaným.

54.Žalobcasivzákladnejprihlasovacejlehotedokonkurznéhokonaniaúpadcuprihlásilnezabezpečenú
pohľadávku , ktorá mu mala vzniknúť na základe zmluvy o majetkovej účasti v dovolenkovom programe
NFD, ktorú správca poprel, ako je to vyššie špecifikované.

55. Z vykonaných dôkazov vyplýva, že úpadca dňa XX.XX.XXXX vydal žalobcovi certifikát č. XXXXXX,

ktorým autorizoval členský vklad žalobcu v družstve vo výške 6.990 €, teda žalobca odvádza výšku
členského vkladu od certifikátu, ktorý mal vydať úpadca a ktorý by mal zároveň preukazovať jeho nárok
prihlásený do konkurzného konania. Vydaniu certifikátu predchádzalo uzavretie zmluvy medzi žalobcom
a úpadcom dňa XX.XX.XXXX o majetkovej účasti v dovolenkovom programe NFD č. XXXXXXXXX, v
zmysle ktorej sa žalobca zaviazal uhradiť úpadcovi sumu 6.990 €, z ktorej suma 332 € je považovaná

za základný členský vklad v NFD, suma 400 € s DPH je jednorazová suma určená na pokrytie služieb
kooperácie s DAE a zostávajúca suma sa považuje za ďalšiu majetkovú účasť člena na podnikaní NFD
v zmysle čl. 16 bod 6 Stanov NFD, čím sa žalobca stáva členom NFD. Podľa článku IV. bod 3. a 4.
zmluvy sa žalobca ďalej zaviazal uhradiť uvedenú sumu v splátkach, počiatočne v jednorazovej splátke
vo výške 69,90 € a následne v 60-tich splátkach vo výške 123,02 €.

56. Žalobca vo svojich prednesoch právny dôvod uplatneného nároku odvodil od svojho vylúčenia z
členstva v družstve, pričom podľa jeho právneho názoru výška pohľadávky vyplýva z predmetného
Certifikátu, vystaveného úpadcom na meno žalobcu.

57. Obe strany sporu vo svojich prednesoch nespochybnene potvrdili, že žalobca bol vylúčený z členstva
družstva v roku XXXX, teda počas existencie družstva, na základe čoho mu v súlade s ustanovením
§ 233 a nasl. Obchodného zákonníka vznikol nárok na vyrovnací podiel, postupom podľa ustanovení
odsekov 2 a 3 uvedeného ustanovenia. Aj výpočet vyrovnacieho podielu podľa stanov družstva úpadcu
pritom v prípade zániku členstva v družstve vychádza z citovaných zákonných ustanovení. Ustanovenia

§ 233 ods. 2 až 4 majú dispozitívnu povahu, a teda stanovy môžu odchylne od zákona ustanoviť spôsob
určenia vyrovnacieho zostatku, pričom ho nemôžu úplne vylúčiť, keďže ustanovenie § 233 ods. 1 má
kogentnú povahu. Pri spôsobe určenia vyrovnacieho podielu sa však nesmie diskriminovať menšinová
skupina členov.58. V podanej prihláške nezabezpečenej pohľadávky si žalobca v konkurznom konaní úpadcu, v zmysle
uzavretej zmluvy, uplatnil pohľadávku, titulom plnenia účasti na dovolenkovom programe NFD, ktorá

predstavovalajehoplneniavrámcičlenskéhovkladu,čovšakpredstavujenároknavyplateniečlenského
vkladu žalobcu v družstve a nemožno ho stotožňovať s nárokom na vyplatenie vyrovnacieho podielu.
Nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu, ktorý mu vznikol v súlade s ustanovením § 233 Obchodného
zákonníka, pritom žalobca v konaní nevyčíslil.

59. V občianskom súdnom konaní posilnenom zásadou kontradiktórnosti majú účastníci dôkaznú
povinnosť vyplývajúcu im z ustanovení čl. 8 CSP, t. j. nielen povinnosť tvrdenia, ale i preukázania
nimi tvrdených skutočností. Nesplnenie dôkaznej povinnosti má za následok neunesenie dôkazného
bremena. Pri skúmaní opodstatnenosti nároku vyplývajúceho z podanej žaloby súd vychádza zo
skutkového stavu zisteného z vykonaného dokazovania, vyplývajúceho najmä z obsahu spisu, ako aj
z prednesov sporových strán, ktoré majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce

skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, za použitia prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany.
Z ustanovenia § 151 CSP vyplýva, že stranu sporu zaťažuje procesné bremeno popretia skutkových
tvrdení protistrany. Za podmienok uvedených v § 151 ods. 2 CSP musí popierajúca strana uviesť
vlastné tvrdenia. Na kvalitu popretia skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky ako pre predkladanie
skutkových tvrdení. Aj popretie skutkových tvrdení musí byť hodnotené z hľadiska ich určitosti, skutkové

tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Strana je teda povinná
splniť bremeno tvrdenia, teda tvrdiť potrebné rozhodné skutočnosti; potrebnosť je určovaná hypotézou
právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán. Každá zo strán je pritom povinná tvrdiť (a v
prípade sporu dokázať) existenciu znakov skutkovej podstaty (hypotézy) tej právnej normy, ktorej právny
následok (hypotéza) je v jej prospech. Každý preukazuje iba svoje vlastné skutkové tvrdenia. Existuje

výnimka vychádzajúca zo skutočnosti, že od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval
reálnu neexistenciu určitej skutočnosti (negatívnu skutočnosť – niečo čo sa nestalo, čo neexistuje).
Preukazovanie takejto skutočnosti je spravidla objektívne nemožné. V týchto prípadoch hovoríme o
presune dôkazného bremena na protistranu.

60. Žalobca teda dôkazne bremeno svojich dôkazmi nepreukázaných skutkových tvrdení za aplikácie
zásad sudcovskej koncentrácie neuniesol. Žalobca k podanej prihláške pripojil listinné dôkazy, na čo
odkázal aj v podanej žalobe, ktoré sa však týkali nároku na vyplatenie členského vkladu žalobcu
v družstve, nie však vyrovnacieho podielu, v dôsledku čoho nemohol byť v konaní úspešný.

61. Súd zároveň neakceptoval ani návrh žalovaného na prerušenie konania z dôvodu prebiehajúcich
súdnych konaní o určenie neplatnosti členských schôdzí úpadcu, ktorých výsledok mal mať význam
predovšetkým pre určenie platnosti úkonov týchto osôb.

62. Podľa § 162 ods. 3 CSP, o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s

rozhodnutím vo veci samej.

63. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.

64. Z úradnej činnosti mal súd vedomosť o konaní vedenom na Okresnom súde I. M. pod sp. zn.
XXX/X/XXXX o platnosti, resp. neplatnosti uznesení členskej schôdze úpadcu, vrátane voľby členov
predstavenstva úpadcu. Súd prvej inštancie vo veci už raz rozhodol, avšak toto rozhodnutie bolo
zrušené odvolacím Krajským súdom v Prešove zo dňa XX.XX.XXXX pod sp. zn. XXXX/XX/XXXX a

vec vrátil Okresnému súdu I. M. na ďalšie konanie a rozhodnutie. Súd v tejto súvislosti uvádza, že v
iných obdobných konaniach vedených na Okresnom súde Prešov, kde vystupujú iní veritelia úpadcu,
prerušil tieto konania až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde I. M.
pod sp. zn. XXX/X/XXXX. Voči týmto rozhodnutiam podali žalobcovia, t. j. iní veritelia, odvolania, o
ktorých rozhodoval odvolací Krajský súd v B.. Takýmto prípadom bolo okrem iného aj konanie vedené

Okresným súdom Prešov pod sp. zn. XXXX/XX/XXXX, kde súd uznesením zo dňa XX.XX.XXXX pod
č. k. XXXX/XX/XXXX-XX konanie prerušil. Uznesením zo dňa XX.XX.XXXX pod č. k. XXXXX/XX/
XXXX-XXX odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a uviedol: „Z obsahu vyššie citovaných zákonných
ustanovení vyplýva, že konanie štatutárneho orgánu úpadcu (predstavenstvo družstva) a rovnako anijeho zloženie nemá na výšku a opodstatnenosť prihlásenej pohľadávky žalobcu žiadny vplyv, pretože
tento nárok vyplýva priamo zo zákona a jeho výška sa určuje podľa objektívnych skutočností, ktorých sa
nijako nedotýka prípadná následná zmena v štatutárnom orgáne úpadcu. Akákoľvek zmena v zložení

predstavenstva úpadcu dňa XX.XX.XXXX teda nemá žiadny vplyv na rozhodnutie o opodstatnenosti
prihlásenej pohľadávky žalobcu, ktorá vznikla v súvislosti s jeho predchádzajúcim vylúčením. S ohľadom
na vyššie uvedené výsledok konania o platnosti spornej zmeny predstavenstva úpadcu nemá pre
konanie vo veci určenia pravosti pohľadávky žalobcu žiadny právny význam“. Vzhľadom na uvedené
súd návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol.

65. Po vyhodnotení dokazovania preto súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami rozhodol
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

66. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

67. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

68.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

69. O trovách konania rozhodol súd v zmysle citovaného ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v
konaní úspešný, preto mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdePrešovpísomnev2vyhotoveniach.Vodvolanísauvediektorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom
sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia
domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.