Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 27, 2025

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 6Csp/11/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8325200484
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2025:8325200484.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C., D. E. XXX/XX, zast. Mgr. Matúšom Mackom, advokátom, Karpatská 804/10,
Svidník, proti žalovanému: BENCONT COLLECTION, a.s., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47
967 692, o zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v Zmluve o úvere č.
XXXXXXXXXX z 28. 8. 2006, na výkon zrážok zo mzdy žalobcu.

II. Priznáva žalobcovi vo vzťahu k žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu s tým,

že o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá po právoplatnosti tohto rozsudku
vyšší súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 24.02.2025 domáhal vydania rozhodnutia v zmysle výroku
tohto rozhodnutia. Podanie žaloby odôvodnil tým, že ňou napáda Dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá je
súčasťou typovej formulárovej zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa a dohoda
o zrážkach zo mzdy je v nej uvedená drobným písmom v čl.3 bod 4 zm1uvného formulára. V čase
podpisovania zmluvy o úvere nemal žalobca vedomosť o tom, že s podpisom zmluvy zároveň uzatvára
aj Dohodu o zrážkach zo mzdy. O tejto skutočnosti sa dozvedel až od svojho zamestnávateľa.

Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by mu uložilo povinnosť plniť, jeho
zamestnávateľ je povinný vykonávať zrážky z jeho mzdy a on nemá možnosť ich priamo zastaviť ani
obmedziť. Jeho zamestnávateľ je v zmysle zákona povinný vykonávať zrážky zo mzdy bez ohľadu
na existenciu sporu. Žalovaný v 1. rade ako veriteľ, výšku dlhu sám jednostranne diktuje, a to bez
akéhokoľvekodsúhlaseniasúdom.Chýbaakákoľveksúdnakontrolaspotrebiteľskejzmluvyzhľadiska,či
táto neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by podliehali ex offo súdnej kontrole, prípadne či

zmluva obsahuje všetky náležitosti, ktoré vyžadoval v tom čase platný a účinný zákon o spotrebiteľských
úveroch.

Žalovaný v 1. rade požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy. V tejto súvislosti
žalobca poukázal na to, že podľa zmluvy konečná splatnosť úveru nastala dňa 27.02.2009. Suma
vymáhaná prostredníctvom zrážok zo mzdy je premlčaná v 3-ročnej premlčacej dobe podľa OZ.
Vykonávaním zrážok z jeho mzdy by tak dochádzalo k plneniu na premlčanú pohľadávku. Jeho

zamestnávateľom je Dušan Papiak DPD, s.r.o., Krásny Brod, IČO 51 273 284.

V ďalšom žalobca poukázal na ustanovenie § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. a v tomto
smere aj na dôvodovú správu k zákonu č. 102/2014 Z.z.Dohoda o zrážkach zo mzdy je súčasťou úverovej zmluvy, teda nie je vo forme osobitnej listiny, preto
ju žalobca považuje za absolútne neplatnú. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na

objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej
príslušenstve. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale ako už viackrát uviedol súdny dvor,
pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej
inštitúcie, je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ
zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Ani v prípade od upustenia od použitia dohody o zrážkach zo

mzdy, bez presného vyhlásenia veriteľa, nemá žalobca istotu, že veriteľ v budúcnosti opätovne nevyzve
jeho zamestnávateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy, že autoritatívne neustanoví výšku pohľadávky
vrátane spornej časti pohľadávky. Dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje žalovanému v 1. rade, aby od
neho vymohol plnenia, na ktoré nemá nárok.

2. Spolu so žalobou v danej právnej veci žalobca podal aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.

Tunajší súd uznesením č.k. 6Csp/11/2025-25 zo dňa 05.03.2025 návrhu žalobcu vyhovel a žalovanému
v 1. rade žalobcu uložil povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v Zmluve o
úvere č. XXXXXXXXXX z 28.08.2006, na výkon zrážok zo mzdy žalobcu do právoplatného skončenia
konania vo veci samej o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a žalovanému v 2. rade
uložil povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu podľa Dohody o zrážkach zo mzdy

uvedenej v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX z 28.08.2006. Rozhodnutie súdu nadobudlo právoplatnosť
dňa 25.03.2025. V ďalšom priebehu tohto sporu žalovaný v 2. rade ako zamestnávateľ žalobcu nie je
stranou v konaní, preto pôvodne žalovaného v 1. rade označuje už len ako žalovaného.

3. Žalovaný s podanou žalobou vo svojom písomnom vyjadrení z 10.03.2025 nesúhlasil a žiadal ju v

celom rozsahu zamietnuť.

4. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami, a to zmluvou o úvere uzatvorenej s Poštovou bankou,
a.s., žiadosťou o vykonávanie zrážok zo mzdy, písomným vyjadrením žalovaného zo dňa 10.03.2025,
prednesom práv. zástupcu žalobcu, a zistil nasledovný skutkový stav veci:

5. Na základe zmluvy o úvere zo dňa 28.08.2006 č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi žalobcom
a predchodcom žalovaného v 1. rade, bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 30 000,- Sk, ktorý sa
zaviazal splatiť v 30 splátkach po 1 403,- Sk. Celková výška nákladov na poskytnutý úver bola 9 713,71
Sk, RPMN bola vo výške 25,59 %. Splatnosť prvej splátky bola dňa 27.09.2006 a každej ďalšej k 27.

dňu v mesiaci.

V zmysle článku 3., bod 4. zmluvy podpisom tejto zmluvy zmluvné strany uzatvárajú Dohodu o zrážkach
zo mzdy podľa § 551 zákona č. 40/1964 Zb., ktorá je zabezpečením pohľadávky banky vzniknutej zo
ZoÚ.

6. Podľa článku 3., bod 4. zmluvy klient udeľuje súhlas banke na predloženie tejto Dohody o zrážkach
zo mzdy platiteľovi mzdy klienta.

7. Právny nástupca Poštovej banky, a.s. - žalovaný v 1. rade Výzvou na vykonávanie zrážok zo mzdy zo

dňa 07.02.2025 adresovanou zamestnávateľovi žalobcu Dušan Papiak DPD, s.r.o., Krásny Brod, tohto
vyzval na vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu z titulu poskytnutia úveru na základe Zmluvy o úvere
č. XXXXXXXXXX z 28.08.2006, nakoľko žalobca bol v omeškaní s úhradou sumy 4 575,94 eur s tým,
že pohľadávka je naďalej úročená.

8. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 10.03.2025 uviedol, že žalobca nijako nepreukázal
nedostatok slobodnej vôle, ktorej absencia by mohla mať za následok neplatnosť právneho úkonu,
ani v čom ma spočívať hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach na jeho strane. Žalobca mal
možnosť preštudovať si obchodné podmienky právneho predchodcu žalovaného v rôznych formátoch
písma na internetovej stránke www.postovabanka.sk pred vstupom do úverového vzťahu. Dôkazné

bremeno nesie žalobca a jeho povinnosťou je preukázať, že zmluvu, resp. Dohodu o zrážkach zo
mzdy, neuzavrel slobodne. V ďalšom uviedol, že sa nestotožňuje s argumentáciou žalobcu o tom, že
táto dohoda spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa a žalobca nepreukázal, v čom spôsobuje nerovnováhu. Uviedol, že ak by žalobca riadne avčassvojzáväzokplnil,tentozabezpečovacíinštitútbynebolbývalvôbecuplatnený.Právnypredchodca
žalovaného si všetky svoje záväzky vzniknuté zo zmluvy splnil riadne a včas a od žalobcu požaduje
iba to, čo od neho môže po práve požadovať. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola slobodne a vážne

uzatvorená, a to v písomne forme. Je to inštitút práva, ktorý má v prvom rade zabezpečovací charakter
a v žiadnom prípade nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa.

Dohoda o zrážkach zo mzdy nie je nekalou zmluvnou podmienkou, nakoľko ide o zabezpečovací inštitút

uzatvorený v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka a nejde o prejav nerovnováhy zmluvného
vzťahu, ale uplatnenie si zákonného zabezpečovacieho inštitútu práve pre prípad neplnenia si povinnosti
zmluvnou stranou. Účelom zabezpečovacieho inštitútu je uspokojenie pohľadávky aj mimo súdneho
konania a je absolútne absurdné a v rozpore so základnými princípmi občianskeho práva, zdôvodňovať
neplatnosť dohody, práve jej účelom, ktorým je mimosúdne uspokojenie pohľadávky.

V ďalšom uviedol, že § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase podpisu zmluvy,
hovorí o neplatnosti podmienky. Gramatickým výkladom tohto ustanovenia je odôvodnený záver, že
dohoda o zrážkach zo mzdy nie je zmluvnou podmienkou ako právnou skutočnosťou nezávislou od
vôle, s ktorou je spojený vznik, zmena alebo zánik práva či povinnosti, ale samostatným dvojstranným
právnym vzťahom, ktorý zabezpečuje hlavný záväzok. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v

Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/994/2013, Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 6C/197/2014, NS ČR
sp. zn. 23Cdo/1201/2009.

9. Právny zástupca žalobcu v rámci svojho výsluchu na pojednávaní uviedol, že na podanej žalobe
v celom rozsahu zotrváva a žiada, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody

o zrážkach zo mzdy uvedenej v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX z 28.08.2006. Dohoda o zrážkach
zo mzdy je súčasťou formulárovej úverovej zmluvy a žalobca ani nevedel o tom, že spolu s úverovou
zmluvou uzatvára aj predmetnú dohodu, nebol poučený o následkoch dohody o zrážkach zo mzdy
a jej znenie ani nemohol ovplyvniť. Zároveň žalovaný sa predmetnou dohodou o zrážkach zo mzdy
snaží vymôcť plnenie, na ktoré nemá nárok, či už preto, že úver by mal byť posúdený ako bezúročný

a bezpoplatkový, alebo preto, že ide o dlh dávno premlčaný. Poukázal aj na to, že dohoda je neplatná
podľa § 5a ods. 1 písm. a) zák. č. 250/2007 Z. z. účinného od 01.05.2014, lebo prechodné a záverečné
ustanovenia sa na § 5a nevzťahujú; samotná dohoda je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka,
resp. jej uplatnenie by bolo v rozpore so zákonom. Žalobca poukázal na to, že na základe aplikácie
predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy výšku dlhu stanovuje veriteľ, t. z. žalovaný, a je preto potrebná

ex offo súdna kontrola.

10.Žalovanýsanariadenéhopojednávanianezúčastnil,svojuneúčasťospravedlnilpodanímdoručeným
súdu dňa 09.05.2025 a súhlasil s tým, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti a aby súd rozhodol na
základe predložených listinných dôkazov.

11. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté
podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah

zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 4 ods. 5 cit. zákona predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s
dobrýmimravmisanaúčelytohtozákonarozumienajmäkonanie,ktoréjevrozporesovžitýmitradíciami

a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji
výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti,
čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a
porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa neprípustné je zabezpečenie
uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy
a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, iba že táto dohoda bola uzavretá vo forme
osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.12. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka platného a účinného v rozhodnom
období (ďalej len ,, Občiansky zákonník“) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo

alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa §55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet
plnenia alebo cenu plnenia.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Právny úkon je v ustanovení § 34 Občianskeho zákonníka definovaný ako prejav vôle smerujúci najmä
k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom
spájajú. Základným predpokladom vzniku právneho úkonu je teda existencia vôle. Bez vôle preto niet
ani právneho úkonu.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou
dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by
boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

13. Podľa § 2 ods. 1 zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov (ďalej len ,,Zákon“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej

platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. a) a b) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy ( ďalej len ,,Zákon
o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov

na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej
forme zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí obsahuje najmäa) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,

b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej

miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 4 ods. 5 zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo
poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere .

14. Na základe vykonaného dokazovania súd mal tak za preukázané, že medzi žalobcom a pôvodným
veriteľom bola uzavretá zmluva o úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Pre spotrebiteľskú zmluvu je
charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie
predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť

tietopodmienkyindividuálneovplyvniť.Občianskyzákonníkpodrobnejšiešpecifikujevšeobecnépravidlá
pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia
v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú
neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára
zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a

služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ
mávedomostiaskúsenostiaoprotispotrebiteľovivystupujeakozvýhodnenýúčastníkzmluvnéhovzťahu
založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie
jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

15. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov
bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných
podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a
použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda
o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a

dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv,
ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ
vopredpripravenýaktorýpoužívavdvochaleboviacerýchprípadoch,pričomspotrebiteľspravidlaobsah
zmluvy nemení.

16. Vzhľadom na charakter žalobcom uplatňovaného nároku je nesporné, že ide o tzv. určovaciu žalobu
podľa ustanovenia § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (do 30. 06. 2016 podľa § 80 písm. c/
O.s.p.). Podľa tohto ustanovenia možno žalobou uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo
nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

V tomto smere súd uvádza, že zo samotného zákonného ustanovenia (najmä § 3 ods. 5 zákona
č. 250/2007 Z. z.) vyplýva naliehavý právny záujem spotrebiteľa na takejto žalobe. Naliehavý právny
záujem je daný, pretože takouto žalobou sa môže odstrániť stav neistoty, v ktorom sa žalobca nachádza.
Právežalobcaajehomajetkovásférajevohrození,apretožalobcavpostaveníspotrebiteľamázákonné
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúcich z ust.

§ 3 ods. 3 zákona č.250/2007 Z. z., z čoho taktiež vyplýva naliehavý právny záujem na požadovanom
rozhodnutí. Tento výklad je v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, ktorej charakteristickou
črtou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany.Práve žalobca a jeho majetková sféra je v ohrození neprimeranej výšky zrážok zo mzdy, ktorých
konečnú výšku určuje žalovaný svojím jednostranným rozhodnutím. V konaní pred súdom by mohla byť
pohľadávka vyčíslená v zákonnej výške, čo sa žalovaný snaží touto dohodou obísť, a preto je namieste

práve táto žaloba. V opačnom prípade žalovaný výšku svojho nároku, ktorú si takto môže sám určovať,
nebude mať potrebu nijako revidovať.

PorovnajrozsudokNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyzodňa18.11.2015sp.zn. 8Cdo/483/2014.

17. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov (§ 551 OZ) predstavuje zabezpečovací prostriedok
peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy a z iných
príjmov slúži jednak na zabezpečenie pohľadávky, ako aj na jej postupné uspokojenie. Dohoda o
zrážkach zo mzdy musí mať ex lege písomnú formu, inak je neplatná. Obsahom dohody o zrážkach zo
mzdy je súhlas dlžníka, aby platiteľ z jeho mzdy vykonával zrážky vo vopred určenej výške a vyplácal ich
veriteľovi, ktorému vzniká právo, aby po splatnosti pohľadávky boli vykonávané zrážky zo mzdy dlžníka

a boli zamestnávateľom vyplácané.

18. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola súčasťou
formulárovej zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa. Žalobca nemal možnosť
nijakým spôsobom ovplyvniť obsah zmluvy. Opak žalovaný v konaní nepreukázal. Aj podľa judikatúry

Súdneho dvora EÚ veriteľ je povinný preukázať splnenie svojich predzmluvných povinností poskytnutia
informácie a overenia úverovej bonity dlžníka. Zásada efektivity je porušená, ak dôkazné bremeno
nesplnenia povinnosti veriteľa zaťažuje spotrebiteľa.

19. Spotrebitelia môžu právom očakávať, že zmluvné podmienky koncipované v rámci štandardnej

typovej zmluvy ich nezaväzujú, pokiaľ sú nevýhodnejšie oproti právnej úprave podľa Občianskeho
zákonníka. Ide o jednostrannú kogentnosť ustanovení Občianskeho zákonníka v záujme vyššej ochrany
pri štandardných typových zmluvách. Ak sa neberie do úvahy výber programu a podpis, tak spotrebiteľ
takmer žiadnym spôsobom neparticipuje na koncipovaní zmluvy. Dá sa preto plne pochopiť pomerne
silná ochrana spotrebiteľov, ktorú slovenský zákonodarca zakotvil v ust. § 54 OZ. Faktická nerovnosť

medzi dodávateľom a spotrebiteľom pri vzájomnej kontraktácii je zjavná a viaceré rozhodnutia súdneho
dvora na to poukazujú (napr. rozsudok C 168/05 Mostáza / Claro).

20. Cieľom spotrebiteľského práva je zvýšená ochrana slabšej strany záväzkového vzťahu, ktorou
je nepochybne spotrebiteľ, pričom východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa

spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na
všetky podmienky, za ktorých dochádza ku vzniku záväzkovo-právneho vzťahu, s ohľadom na väčšiu
profesionálnu skúsenosť dodávateľa a tiež so zreteľom na to, že dodávateľ má možnosť jednostranne
stanoviť zmluvné podmienky, čo aj v reálnom živote uskutočňuje, a to prostredníctvom formulárových
zmlúv. Pre spotrebiteľské právne vzťahy je typické, že spotrebiteľ vystupuje v právnom vzťahu s

dodávateľom ako menej informovaný a neskúsený účastník. Úprava spotrebiteľských právnych vzťahov
je kogentnou a jej zmyslom a cieľom je nepochybne vyrovnanie faktickej nerovnosti v zmluvnom vzťahu
s dodávateľom.

21.Zmluvnépodmienkydohodnutévspotrebiteľskejzmluvesamôžuodchýliťodpodmienokupravených

v tomto zákone len v prospech spotrebiteľa a akákoľvek dohoda v spotrebiteľskej zmluve, ktorá zhoršuje
postavenia spotrebiteľa, alebo ktorou sa vopred vzdáva svojich práv, je neprijateľná, teda neplatná.
Vzhľadomnavšetkyrelevantnéskutočnostinietvdanomprípadepochybnostiotom,žezmluvauzavretá
medzi účastníkmi konania „Dohoda o zrážkach zo mzdy“ vzhľadom na to, že ide o formulárovú zmluvu
a vzhľadom na to, že žalovaný v priebehu konania nepreukázal, že by predmetná dohoda mala povahu

individuálne dohodnutej zmluvy, je neplantá.

22.Dohodaozrážkachzomzdyumožňujezamestnávateľovižalobcuvykonávaťzrážkyzomzdyžalobcu
bez toho, aby bola podrobená súdnemu prieskumu o tom, či je pohľadávka oprávnená.

Predformulovaný súhlas spotrebiteľa, formálne dosiahnutý štandardnou zmluvnou podmienkou,
nemožno za žiadnych okolností považovať za náležitý a individuálny prejav vôle spotrebiteľa s úkonom,
na ktorý sa tento výslovne požaduje. Výkon zrážok zo mzdy je súkromným procesom, ktorý nepodlieha
nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniuzo strany dodávateľa. Podstatným znakom dohody o zrážkach zo mzdy je písomný súhlas dlžník
s vykonávaním zrážok z jeho mzdy. Dohodou o zrážkach zo mzdy nemožno zabezpečiť budúcu
pohľadávku, ako je to v tomto prípade. Je právne irelevantné, či žalovaný využil možnosť žiadať

zamestnávateľa žalobcu o výkon zrážok. Dôležitou skutočnosťou je existencia napádanej zmluvnej
podmienky. V prejednávanej veci však došlo aj k realizácii dohody o zrážkach zo mzdy.

23. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach

v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť
ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy,
na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných
zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (rozsudok C-106/77
Simmenthal, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6Co/95/2013 zo dňa 19.06.2013).

24. Uvedenie dohody o zrážkach zo mzdy do vopred naformulovanej zmluvy, ktorej obsah spotrebiteľ
nemá možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť, a ktorá umožňuje fakticky svojvoľne nadiktovať výšku
pohľadávky za účelom mimosúdnej exekúcie majetku spotrebiteľa, hodnotí súd ako neprijateľný a zlý
úmysel, ktorému za žiadnych okolnosti nemieni poskytnúť ochranu. Keďže vzhľadom na vyššie uvedené
ide o právny úkon, ktorý svojim obsahom a účelom odporuje zákonu a obchádza ho, ide o neplatný

právny úkon. Formulácia „dohody“ o zrážkach zo mzdy sa dostala objektívne do rozporu s požiadavkou
na poctivý obchodný styk a čestnú obchodnú prax. Zákonodarca priznal takémuto konaniu nielen rozpor
s imperatívom dobrých mravov, ale priamo so zákonom.

Nič nebráni judikovať dohodu ako neplatnú (§53 ods.5 OZ), hoci má základ v znení zákona. Dôležité sú

okolnostijejzakotveniavzmluveavýznamostatnýchzmluvnýchpodmienok(beztoho,abybolidotknuté
ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo
služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe
uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí; čl.4
smernice Rady 93/13 ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

25. Aj keď zákon nevylučuje uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy, tak túto je nutné vždy posudzovať
vo vzťahu k základnému právnemu vzťahu, ktorým bolo uzavretie zmluvy o úvere. Dohoda o zrážkach
zo mzdy bola súčasťou samotnej úverovej zmluvy, to znamená, že žalobca ako spotrebiteľ nemohol
ovplyvniť uzatvorenie tejto dohody o zrážkach zo mzdy. Ak žalobca zmluvu o úvere už raz podpísal, tak

nemal možnosť zabrániť vykonávaniu zrážok, pretože na základe uzatvorenej dohody o zrážkach zo
mzdy mali byť zrážky vykonávané do tej doby, kým žalovaný neoznámi zamestnávateľovi, že sú všetky
pohľadávky splatené, pričom žalobca takúto dohodu o zrážkach zo mzdy ukončiť ani nemohol.

26. Aj keď inštitút dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov bol zákonom v čase uzatvorenia zmluvy

povolený,takjepotrebnépoukázaťnato,žepokiaľsatakátodohodauzatváralavovzťahu,kdepovinnou
osoboubolspotrebiteľ,ideodojednanie,ktorésvojoupodstatouobchádzalosúdnuochranuspotrebiteľa,
pretože vylučovalo zo súdneho prieskumu uplatňovanú pohľadávku voči spotrebiteľovi.

27. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom

akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, teda musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch
zmluvnýchstrán.Slobodnávôľavyžadujeinformáciuotom,čouzatvoreniekonkrétnehoprávnehoúkonu
znamená. Výslovne to zákonodarca vyjadril v zákone č. 102/2014 Z.z. novelizujúcom zákon č. 250/2007
Z.z.oochranespotrebiteľa,konkrétnevjeho§5a,keďsúčinnosťouod01.05.2014priamounormatívnou
úpravou nepripustil zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej

zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, s
výnimkou prípadu jej uzavretia vo forme osobitnej listiny, ak spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej
uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Aj z dôvodovej správy k tejto zmene vyplýva, že zákonodarcu
k tejto zmene viedlo zistenie, že všeobecná úprava v Občianskom zákonníku nevyžadujúca schválenie
súdom, kde stačí iba jednostranný úkon zo strany predávajúceho, vytvára výraznú nerovnováhu medzi

postavením zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, preto je potrebné túto nerovnováhu korigovať.

28. Súd poukazuje na to, že aj Komisia na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a
nekalých obchodných praktík predávajúcich pri Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky dospelak záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa ustanovenia § 551 Občianskeho zákonníka
je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa a je v rozpore s ust. § 53 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku

právneho vzťahu nútený uzatvoriť predloženú dohodu o zrážkach zo mzdy.

29. Súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy, uzatvorená
medzi pôvodným veriteľom a žalobcom priamo v zmluve o úvere, je jednak neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, ale tiež neplatným zmluvným dojednaním pre rozpor so zákonom. Žalobu podanú

žalobcom považuje za vhodný prostriedok ochrany jeho práv ako spotrebiteľa, a preto žalobe vyhovel.

30. Pokiaľ ide o samotné vyjadrenie petitu vo forme zdržania sa konania, na ktoré by pri právne
bezvadnom právnom stave mal žalovaný nepochybne právo, súd uvádza, že zdržovací nárok má
preventívnu povahu, pretože smeruje ako proti závadnému konaniu, ktoré rušiteľ už započal a dosiaľ
v ňom pokračuje, tak aj proti konaniu, u ktorého vzhľadom k jeho sústavnosti hrozí, že v ňom bude

pokračovať. Zdržovacím nárokom, ktorý vo všeobecnosti smeruje do budúcna, má byť zabránené
nielen v pokračovaní protiprávneho stavu, ale i v opakovaní protiprávneho konania, ktoré bolo jeho
príčinou. Zdržovacím nárokom sa poškodený bráni proti tomu, aby sa konanie, ktorým sú poškodzované
jeho práva, opakovalo, alebo aby bolo pokračované v konaní, ktoré predstavuje zásah do jeho
práv. Extenzívnym výkladom možno dôjsť k záveru, že zdržovacím petitom sa možno domáhať aj

odstránenia už existujúceho a pretrvávajúceho závadného stavu. Tak je tomu aj v prejednávanej veci.
Je nepochybné, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola už predložená zamestnávateľovi žalobcu. To
znamená, že zdržovací petit už v tomto prípade funkciu preventívnu nemôže mať (predloženie dohody o
zrážkach zo mzdy je jednorazovým aktom), ale môže mať funkciu odstránenia závadného stavu, keďže
na základe právoplatného rozsudku bude žalovaný povinný zdržať sa ďalšieho vyžadovania zrážok zo

mzdy,ktorébymalvykonávaťzamestnávateľžalobcu,atedabudemupovinnýoznámiť,žeďalšiezrážky
zo mzdy vykonávať nemožno. Pokiaľ by tak neurobil, bude zodpovedať za škodu tým spôsobenú. Aj na
základe vyššie uvedeného má súd za to, že bolo dôvodné žalobe vyhovieť.

Súd poukazuje na obdobný právny názor vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove sp. zn.

4Co/124/2016 zo dňa 25.04.2017, sp. zn. 3Co/160/2016 zo dňa 06.12.2016, Okresného súdu Prešov sp.
zn. 9Csp/198/2016 zo dňa 20.04.2017, sp. zn. 12C/458/2015 zo dňa 13.04.2017, sp. zn. 25C/36/2015
zo dňa 28.09.2015, Okresného súdu Trebišov sp. zn. 15Csp/258/2016 zo dňa 05.04.2017, Okresného
súdu Svidník sp. zn. 5C/92/2015 zo dňa 10.06.2016.

31. Už len na záver súd dodáva, že s nepriamou retroaktivitou ust. § 5a ods. 1 písm. a) zák. č. 250/2007
Z. z. by sa súd zaoberal len v prípade, ak by považoval dohodu o zrážkach zo mzdy za platný dvojstranný
právny úkon a bolo by potrebné vyhodnotiť, či môže byť uplatňovaná, vzhľadom na ust. § 5a účinného
od 1. 5. 2014.

Keďže súd posúdil dohodu ako neprijateľnú a teda neplatnú zmluvnú podmienku a tiež tak, že ide
o neplatné zmluvné dojednanie pre rozpor so zákonom, nebolo potrebné riešiť nepravú retroaktivitu ust.
§ 5a ods. 1 písm. a) zák. č. 250/2007 Z. z..

Judikatúra súdov, vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola

daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.

Súd sa nezaoberal ani námietkou premlčania vymáhanej pohľadávky, lebo by bolo potrebné zisťovať,
či nedošlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru a kedy začala plynúť subjektívna premlčacia
lehota, lebo by bolo potrebné posúdiť aj samotnú platnosť zosplatnenia dlhu. K tomu by bolo potrebné

zabezpečiť ďalšie listinné dôkazy, čo bolo nehospodárne, vzhľadom na to, že súd žalobe vyhovel
a žalovanému uložil povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, bez ohľadu na to, či
vymáhaná pohľadávka je premlčaná alebo nie. Ani samotné preukázanie premlčania pohľadávky by na
výsledku sporu nič nezmenilo.

32. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.V danom prípade súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, a preto žalobcovi vo vzťahu k žalovanému priznal
náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením

po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.