Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. máj 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 1S/77/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4020200230
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Hrašnová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:4020200230.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členiek

senátu Mgr. Simony Kočišovej, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Barbory Vrbovej v právnej veci
žalobcu: TOPNAD, a.s. Pod kalváriou 4602/72A, Topoľčany, IČO: 36 528 978, zastúpený: Gajdošík &
Partners, advokátska kancelária, Miletičova 23, Bratislava, IČO: 56 680 317, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100547770/2020 zo dňa 27.02.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100547770/2020 zo dňa 27.02.2020
a rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 102178889/2019 zo dňa 17.09.2019 z r u š u j e a vec v r a c

i a Daňovému úradu Nitra na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Nitra (pobočka Topoľčany) (ďalej aj len „správca dane“) vykonal u žalobcu kontrolu
DPH za zdaňovacie obdobie január 2015. Na základe výsledkov daňovej kontroly vydal správca dane

rozhodnutie č. 102178889/2019 z 17.09.2019 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým vyrubil
žalobcovirozdielDPHzazdaňovacieobdobiejanuár2015vsume2000,-eur.Správcadanekonštatoval,
že nespochybnil reálnu existenciu materiálneho plnenia, ale v prejednávanej veci nebolo preukázané
dodanie služby deklarovaným dodávateľom. Správca dane konštatoval, že neakceptuje preukázanie
splnenia formálnych podmienok uvedených v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51
ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej aj len ,,zákon o DPH“) z
dôvodu, že kontrolovaný platiteľ neprijal všetky rozumné opatrenia, ktoré od neho možno dôvodne

požadovať na zabezpečenie toho, aby jeho prijaté plnenie neboli súčasťou podvodu. Ďalej konštatoval,
že v preverovanom prípade došlo k podvodnému konaniu, ktoré spočívalo na rokovaní odpočítania
dane, ktorá nebola na začiatku podvodného obchodného reťazca odvedená následne bola postupne
v obchodnom reťazci, v ktorom vzájomné transakcie nezodpovedajú bežným obchodným transakciám,
len formálne vykazovaná, pričom žalobca - kontrolovaný daňový subjekt o tom mal a mohol vedieť.

2. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č.

100547770/2020 z 27.02.2020 tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

3. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal na to, že predmetom podnikateľskej činnosti žalobcu
bola cestná nákladná doprava, výroba, oprava, údržba, renovácia dopravných vozidiel a náhradnýchdielov, veľkoobchod - dopravné prostriedky, motorové vozidlá, náhradné diely. Ďalej prevzal zistenia
správcu dane, v rámci ktorých správca dane kontrolou dokladov, predložených žalobcom zistil, že
žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej

faktúry č. 3001201503 zo dňa 30.01.2015 v celkovej sume 12 000,- eur so základom dane v sume
10 000,- eur a DPH 20 % vo výške 2 000,- eur za dodanie služby (reklamno-propagačné služby -
reklamný banner B 7300 x 200 px zobrazovaný na úvodnej stránke portálu A. v mesiaci január 2015) od
dodávateľa FLER spol. s.r.o. so sídlom Seberíniho 1, Bratislava, IČO 47 528 869 (ďalej aj len „FLER").
Spoločnosť FLER bola dobrovoľne vymazaná z obchodného registra dňa 26.04.2017 a jej právnym

nástupcom sa v dôsledku zlúčenia stala spoločnosť SAMOS SLOVAKIA s.r.o. so sídlom Betliarska
12, Bratislava, IČO: 46 061 151 (ďalej aj len „SAMOS SLOVAKIA"), ktorej spoločníkom je spoločnosť
EC4B INTERNATIONAL, INC. so sídlom 196th St SW 201 7127, 980 36 Lynnwood, Spojené štáty
americké. Konateľom spoločnosti SAMOS SLOVAKIA bol v čase od 04.03.2011 do 18.07.2014 p. B. C.
a od 18.07.2014 p. C. B. (Česká republika), ktorý je konateľom v cca 500 spoločnostiach zapísaných
v slovenskom obchodnom registri. Správca dane vyzval na súčinnosť spoločnosť SAMOS SLOVAKIA,

pričom výzva sa mu vrátila s doložkou „adresát neznámy“.

4. K podaniu svedeckej výpovede predvolal p. Petra Vinceho (konateľ FLER v rozhodnom čase). Pán
C. D. potvrdil, že FLER v roku 2015 vykonávala služby spojené s marketingom, digitálnu reklamu a
printovú reklamu. Nepamätal si, či mala spoločnosť zamestnancov a materiálno-technické a personálne

zabezpečenie k výkonu tejto činnosti. Uviedol, že mali prenajaté priestory na B. X D. E., činnosť riadil
on osobne, venoval sa obchodu, riadeniu spoločnosti, zabezpečoval klientov, dodávateľov, vykonával
prácu v oblasti marketingu, grafiky, zabezpečoval dodávateľov marketingových služieb a softwarových
technológií. Na názvy dodávateľských spoločností si nepamätal, ale potvrdil vystavenie dodávateľských
faktúr pre žalobcu a ich podpísanie. Nepamätal si, kto viedol účtovnú evidenciu spoločnosti FLER.

Nevedel sa vyjadriť k nadviazaniu obchodnej spolupráce so žalobcom. K výzve na predloženie
dokladu, ktorý ho oprávňoval prevádzkovať spravodajský portál netky.sk v roku 2015 uviedol, že
všetku dokumentáciu odovzdal, keď sa spoločnosť zlúčila so spoločnosťou SAMOS SLOVAKIA. Ďalej
uviedol, že podľa neho nebolo potrebné žiadne oprávnenie na prevádzkovanie spravodajského portálu;
popísal priebeh realizácie reklamy pre obchodných partnerov, na realizáciu reklamy pre žalobcu si už

nespomenul. K stanoveniu ceny reklamy uviedol, že sa jednalo o cenu za reklamný priestor a cena
bola vypracovaná na základe priamych a nepriamych nákladov plus porovnaním a zanalyzovaním
konkurencie. Uviedol, že v rokoch 2014 a 2015 bola FLER majiteľom portálu A.. a, že dodávateľské
faktúry boli uhradené, zaevidované v účtovnej evidencii a daň z nich bola uhradená. Správca dane
vyhodnotil svedeckú výpoveď p. D. tak, že napriek tomu, že v rámci ústneho pojednávania uviedol,

že všetky činnosti spojené s predmetom fakturácie ako aj s vedením spoločnosti FLER vykonával on
osobne, nespomenul si alebo nevedel odpovedať na otázky týkajúce sa zamestnancov, dodávateľov,
materiálneho zabezpečenia, nepamätal si kto viedol účtovníctvo spoločnosti; jeho vyjadrenie bolo
nekonkrétne, všeobecné a spoločnosť FLER daň do štátneho rozpočtu neodviedla, keďže si ju ponížila
prostredníctvom ďalších účelovo vložených subdodávateľov, ktorí taktiež nevykonávali ekonomickú

činnosť.

5. Pán F. G., predseda predstavenstva žalobcu v rámci ústneho pojednávania uviedol, že bol poverený
zabezpečením reklamnej propagácie spoločnosti a na základe rady od človeka pohybujúceho sa v
reklame, aby si zabezpečili internetovú reklamu, sa osobne stretol so zástupcami portálu H. a I., ale

z finančných dôvodov sa rozhodol pre netky.sk. V sídle žalobcu sa stretol s C. D. (konateľ FLER) a
osobami, ktoré sa mu predstavili ako dodávatelia pre netky.sk, nejaká redaktorka a kameraman. C.
D. mu predložil podmienky reklamy. Reklama bola výhodná a jej výsledkom bolo získanie reálnejších
zákazníkov a zvýšenie tržieb, resp. znižovanie pohľadávok. Skutočnosť, či jednal s oprávnenou osobou
si nepreveroval. Na prvom stretnutí bola uzatvorená zmluva, postupne sa rozvíjala spolupráca a

dohadovali sa podmienky; spolupráca sa rozvíjala prostredníctvom obchodného riaditeľa žalobcu. Na
adrese sídla FLER nikdy nebol, komunikácia s jej konateľom prebiehala telefonicky, mailom a ústne
v priestoroch žalobcu. Správca dane k vyjadreniu zástupcu žalobcu zaujal v rozhodnutí stanovisko,
v ktorom uviedol, že žalobca si nepreveril sídlo spoločnosti a ani základné údaje o podnikateľských
aktivitách spoločnosti FLER, z verejne dostupných listín (register účtovných závierok, webové stránky

zverejňujúce sledovanosť spravodajských portálov). Podľa zistení správcu dane spoločnosť FLER
nemala webovú stránku.6. Obchodný riaditeľ žalobcu - J. K. počas ústneho pojednávania uviedol, že FLER bola vybratá pre
reklamnú spoluprácu a túto spoločnosť vnímal ako netky.sk. Žalobca mal vypracovaný design manuál
obsahujúci logo firmy, obrázky, typ písma. S kým za spoločnosť komunikoval, nevedel, na mená osôb si

nespomenul. Do spoločnosti žalobcu prišli dve osoby, ktoré natočili video týkajúce sa žalobcu, toto bolo
odsúhlasené a doteraz je umiestnené na facebookovej stránke žalobcu. K poskytovaniu podkladov pre
fakturáciu zo strany dodávateľa uviedol, že FLER posielala na konci roka zhrnutie, čo sa odvysielalo na
netky.sk. Akým spôsobom boli podklady odovzdané, si nepamätal. K predmetu dodávateľských faktúr
uviedol, že na začiatku to sledovali, ale keď videli, že reklama spĺňa ich očakávania, už to nesledovali.

V sídle FLER nikdy nebol, spoluprácu ukončili po tom, ako si spoločnosť zmenila názov, pričom dátum
ukončenia si nepamätal. Spoluprácu s FLER vnímal ako profesionálnu spoluprácu, billboardy a tlačové
periodiká si riešil žalobca sám. Ďalej uviedol, že k faktúre bol priložený sumárny doklad s článkami za
určité obdobie.

7. Správca dane zistil, že v mieste sídla FLER bolo dňa 22.01.2015 vykonané miestne zisťovanie,

v rámci ktorého sa správcovi dane so zástupcom spoločnosti skontaktovať nepodarilo. Na poštovej
schránke označenej „Advokátska kancelária MHS Legal spol. s r.o.“ bolo uvedené obchodné meno
spoločnosti FLER. Prítomná asistentka advokátskej kancelárie správcovi dane oznámila, že advokátska
kancelária má súhlas na preberanie pošty spoločnosti FLER. Správca dane ďalej zistil, že v rámci iného
daňového konania bol vypočutý konateľ spoločnosti FLER, p. C. D., ktorý vo svojom vyjadrení uviedol,

že spoločnosť je prevádzkovateľom spravodajského portálu netky.sk., ktorý patrí k 10 najčítanejším
internetovým portálom na Slovensku, spoločnosť pôsobí na trhu 6 rokov a je zisková. Za zdaňovacie
obdobie január 2015 podala daňové priznanie.

8. Správca dane na základe zistenia, že domény najvyššej úrovne spravuje spoločnosť SK-NIC a.s.

(správca internetovej domény najvyššej úrovne), vyzval uvedenú spoločnosť' výzvou zo dňa 10.04.2018
na poskytnutie informácie, kto bol v rokoch 2014 a 2015 vlastníkom domény I., údaje o registrátorovi
domény a informáciu o uzatvorených rámcových zmluvách so správcom domény. Z odpovede vyplynulo,
že od začiatku roku 2014 do 18.06.2014 bol držiteľom dotknutej domény súčasný registrátor TOPZONE,
s.r.o. (ďalej aj len ,,TOPZONE“), od 19.06.2014 až do súčasnosti sa držiteľom dotknutej domény stala

osoba J. D.. Každý držiteľ v rokoch 2014 a 2015 mal so spoločnosťou SK-NIC, a.s. uzatvorenú rámcovú
zmluvu. TOPZONE na výzvu správcu dane oznámila, že doména netky.sk bola zaregistrovaná na
základe zmluvy o registrácii a správe domény dňa 02.06.2010 pre fyzickú osobu p. C. D.. Ako vlastník
bola uvedená spoločnosť TOPZONE z dôvodu zrýchlenej registrácie domény. K odpovedi predložila
Zmluvu o registrácii a správe TOPZONE domény zo dňa 02.06.2010 a faktúry č. 100100152 zo dňa

02.06.2010 a doklad o jej úhrade zo dňa 02.06.2010, kde ako odberateľ je uvedený p. C. D.. Správca
danektýmtozisteniamuviedol,ževlastníkomdoménynetky.sknebolavmesiacijanuár2015spoločnosť
FLER, ale spoločnosť TOPZONE, ktorá zaregistrovala túto doménu v roku 2010 pre fyzickú osobu p. C.
D., pričom odo dňa 19.06.2014 bol držiteľom domén najvyššej úrovne .sk G. J. D., bývajúci na tej istej
adrese ako bývalý konateľ spoločnosti FLER.

9. Správca dane preverovaním nezistil žiaden vzťah (vlastnícky, nájomný, iný.) spoločnosti FLER k
spravodajskému portálu I.. Žalobca si podľa správcu dane neoveril, či koná s oprávnenou osobou,
nepreveril si sídlo deklarovaného dodávateľa FLER, nepreveril si referencie na verejne dostupných
stránkach, nepreveril si, či táto novovzniknutá spoločnosť je vôbec schopná realizovať tento druh

reklamy.

10. Predseda predstavenstva žalobcu v rámci ústneho pojednávania uviedol dôvody, pre ktoré si vybral
internetový portál I.. Správca dane preto požiadal o súčinnosť spoločnosť Zoznam, s.r.o. (vlastník
portálu H.), ktorého ponuku označil žalobca ako nevýhodnú v porovnaní s ponukou FLER. Žalobca

neuviedol, že by dal iné požiadavky na vypracovanie cenovej ponuky pre spoločnosť Zoznam, s.r.o.
(prevádzkovateľa topky.sk), a iné pre spoločnosť FLER. K tomu správca dane poukázal na skutočnosť,
že ak by si žalobca skutočne dal vypracovať ponuku od spoločnosti Zoznam, s.r.o., cenová ponuka
by nebola vypracovaná na príslušný žalobcom požadovaný rozmer reklamného banneru (pretože
spoločnosť Zoznam, s.r.o. tento formát neponúkala) a vypracovanie ceny by nebolo možné bez údaju o

požadovaných množstvách zobrazení reklamných formátov. Žalobca nepredložil správcovi dane žiadny
relevantný dôkaz o výhodnosti cenovej ponuky spoločnosti FLER oproti cenovej ponuke spoločnosti
Zoznam, s.r.o.11. Správca dane z dôvodu, že dokumentácia FLER mala byť odovzdaná SAMOS SLOVAKIA, požiadal
o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej aj len ,,MVI“), konkrétne o zabezpečenie svedeckej výpovede
konateľa C. B. a tiež o preverenie v účtovných dokladoch FLER. Z odpovede vyplynulo, že C. B. sa

zdržiava na území Slovenskej republiky. C. B. sa k podaniu svedeckej výpovede nedostavil, neskôr
predložil správcovi dane vyjadrenie k SAMOS SLOVAKIA, v ktorom uviedol, že v súvislosti s fúziou viac
ako 7 firiem a niekoľkým sťahovaniam a zlučovaniam účtovných dokladov a z dôvodu časového odstupu,
napriek maximálnej snahe, nie je v ľudských silách požadované detailné doklady pohľadať. Správca
dane na základe uvedených skutočností prijal záver, že právny nástupca deklarovaného dodávateľa

spoločnosti FLER, ktorého konateľom bol nekontaktný občan Českej republiky, reálne nevykonával
žiadnu ekonomickú činnosť, čoho dôkazom je aj skutočnosť, že spoločnosť, za roky 2014 a 2015
nepodala daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby.

12. Žalovaný sa stotožnil so závermi správcu dane, pričom podľa žalovaného správca dane vychádzajúc
z vyššie uvedených zistení svoje rozhodnutie založil na nesplnení hmotnoprávnych podmienok na

odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona
o DPH.

13. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí následne reagoval na námietky uvedené v odvolaní žalobcu.
K námietke, že správca dane neprihliadol na to, že dodávateľ potvrdil vystavenie faktúry, jej úhradu a

dodanie služby uviedol, že konateľ FLER síce spoluprácu so žalobcom potvrdil, avšak svoje tvrdenie
nevedel preukázať z dôvodu, že dokumentáciu odovzdal nástupníckej spoločnosti, ďalej sa nevedel
vyjadriťkekonomickejčinnostispoločnosti,kjejmateriálno-technickémuzabezpečeniu,zamestnancom,
ani dodávateľom. Podľa žalovaného správca dane dôvodne nadobudol pochybnosti práve na základe
výpovede konateľa FLER, pretože napriek jeho tvrdeniu, že všetky činnosti spoločnosti vykonával

iba sám, nevedel odpovedať na otázky správcu dane týkajúce sa týchto činností. Žalovaný ďalej
poukázal na to, že konateľ FLER a ani zástupcovia nástupníckej spoločnosti nepredložili za účelom
preukázania vykonania fakturovaných služieb žiadne dôkazy. K namietanému neprihliadnutiu na všetky
zistené skutočnosti žalovaný uviedol, že z konania správcu dane vyplýva, že za účelom preverenia
obchodného vzťahu medzi žalobcom a FLER, ktorého výsledkom mala byť reklamná a propagačná

činnosť v prospech žalobcu, vykonal rozsiahle dokazovanie a prihliadol na všetky zistené skutočnosti.
K obozretnému konaniu žalobcu, žalovaný uviedol, že je na rozhodnutí daňového subjektu, koho si
vyberie za obchodného partnera, ale v prípade, že obchodný partner nevie preukázať uskutočnenie
obchodného prípadu správcom dane overiteľnými dôkazmi, dostáva sa daňový subjekt do dôkaznej
núdze.Obchodnýprípad,ktorýjedvojstrannýprávnyakt,musiavedieťpreukázaťpredloženímsprávcom

dane overiteľných dôkazov obidvaja obchodní partneri, ktorí v prípade realizácie obchodného vzťahu
disponujú rovnakými listinnými dôkazmi. V danom prípade žalobca ako odberateľ podľa žalovaného
predložil správcovi dane ako dôkazy preukazujúce oprávnenosť uplatnených daňových nákladov
dodávateľské faktúry, ale dodávateľ nepredložil správcovi dane žiadne dôkazy.

14. K preneseniu dôkazného bremena žalovaný uviedol, že v prípade ak si daňový subjekt uplatňuje
právo na odpočítanie dane je potrebné, aby preukázal splnenie podmienok, ktoré sú pre uplatnenie tohto
nároku ustanovené zákonom. Ďalej uviedol, že pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z
dodávateľskej faktúry, musí byt' schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol skutočne v deklarovanom
rozsahu aj týmto dodávateľom, spoločnosťou FLER, uskutočnený, pričom uvedené nestačí preukázať

len na základe faktúry. Žalobca predložením faktúry splnil len jednu z podmienok, oprávňujúcu ho k
odpočítaniu dane avšak druhú podmienku a to, že k dodaniu služby reálne došlo, nepreukázal.

15. Ďalej žalovaný k námietkam žalobcu (žalobca uviedol, že si preveril dodávateľa FLER, pričom zistil,
že sa nenachádza na portáli daňových dlžníkov, a ani na zozname subjektov, ktorým bola zrušená

registrácia k DPH, pričom obchodná prax podľa neho neukladá daňovým subjektom preverovať si
finančné zdravie svojich obchodných partnerov) poukázal na to, že správca dane v rozhodnutí uviedol,
že daňový subjekt nebol pri výbere obchodného partnera opatrný a pravdepodobne si obchodného
partnera dostatočne nepreveril, nakoľko nemal vedomosť, o tom, či má obchodný partner zriadené
sídlo, zamestnancov, materiálno - technické zabezpečenie a skúsenosti s vykonávaním reklamných

a propagačných služieb. Skutočnosť, že spoločnosť FLER nebola uvádzaná ako daňový dlžník a
nebola jej zrušená registrácia k dani z pridanej hodnoty nie je podľa žalovaného možné považovať za
dostatočné preverenie si informácií a skutočností, týkajúcich sa obchodného partnera. K preverovaniu
si obchodných partnerov žalovaný ďalej uviedol, že je na rozhodnutí daňového subjektu, či a akýmspôsobom si svojho obchodného partnera preverí, ale v prípade, že obchodný partner nepreukáže,
že obchodná transakcia bola uskutočnená tak, ako bola deklarovaná na predložených účtovných
dokladoch, nie je možné považovať transakciu za preukázanú. K tvrdenému závažnému pochybeniu

správcu dane žalovaný uviedol, že ani svedecká výpoveď konateľa dodávateľskej spoločnosti a ani
podrobný opis spolupráce obchodným riaditeľom a predsedom predstavenstva žalobcu nie je dôkazom
o tom, že reklamné a propagačné práce pre žalobcu vykonala spoločnosť FLER.

16. K námietke žalobcu, že nebolo v jeho právomoci prinútiť obchodného partnera (spoločnosť FLER),

aby svoje vyjadrenia preukázal, žalovaný uviedol, že konateľ dodávateľskej spoločnosti síce dodanie
fakturovaných prác, vystavenie faktúr a ich podpísanie potvrdil, svoje tvrdenia však žiadnym, správcom
dane overiteľným spôsobom nepreukázal. Podľa žalovaného je na rozhodnutí daňového subjektu, koho
si vyberie za svojho obchodného partnera, ale v prípade, že obchodný partner nevie, resp. nemá
záujem preukázať realizáciu obchodného prípadu, dostáva sa daňový subjekt vinou svojho obchodného
partnera do dôkaznej núdze, pretože realizácia obchodného prípadu predložením dokladov iba jedným

z obchodných partnerov, nie je preukázaná.

17. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí tiež uviedol, že v prípade žalobcu nebolo dokazovaním
vykonaným správcom dane preukázané, že reklamu a propagáciu žalobcu vykonala spoločnosť FLER,
uvedená na faktúrach, ktoré predložil žalobca, ako dodávateľ. Dodávateľská spoločnosť pravdivosť

údajov uvedených na faktúrach predložených žalobcom v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho
konaniapodľažalovanéhožiadnymsprávcomdaneoveriteľnýmdôkazom,nepreukázala.Žalovanýďalej
uviedol, že dôkazná povinnosť neprechádza na správcu dane, keďže táto je v daňovom konaní primárne
na strane daňového subjektu, ktorý má povinnosť svoje tvrdenie o uskutočnenej obchodnej transakcii
preukázať. Úlohou správcu dane v priebehu daňovej kontroly nie je preukazovať existenciu obchodnej

transakcie, resp. vyhľadávať dôkazy v prospech daňového subjektu, ale správnosť a pravdivosť
predložených dokladov a dôkazov preverovať. Žalovaný konštatoval, že obchodný prípad je dvojstranný
právny akt, ktorého realizáciu musia preukázať relevantnými správcom dane overiteľnými dôkazmi
obidvaja obchodní partneri. Keďže realizáciu obchodných transakcií preukázal iba jeden obchodný
partner, t. j. žalobca, nie je podľa neho možné vysloviť záver, že uskutočnenie obchodného prípadu bolo

preukázané. Žalovaný zastal názor, že konaním žalobcu došlo k porušeniu § 49 ods. 1 a ods. 2 písm.
a), § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, keď si uplatnil právo na odpočítanie dane z vyššie uvedenej
dodávateľskej faktúry od spoločností FLER. Podľa neho predloženie faktúry je len jednou z podmienok
pre uznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty, ale nie je tým ešte preukázaná reálnosť a realizácia
obchodnej transakcie, nakoľko technicky je dnes možné vyhotoviť akýkoľvek doklad a na akékoľvek

plnenie bez ohľadu na to, či plnenie deklarované v dokladoch bolo i reálne uskutočnené alebo nie. Teda
akékoľvek doklady bez reálneho preukázania zdaniteľného plnenia nie sú podľa žalovaného dôkazom
o tom, že určité plnenie bolo i reálne uskutočnené.

18. Žalovaný ďalej uviedol, že podmienky uvedené v § 49 ods. 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a)

zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy, na ich bezpodmienečné splnenie sa nárok na odpočet viaže.
Ich nesplnenie nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani
za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca podľa neho požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť),
aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na
odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť

schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol skutočne v deklarovanom rozsahu aj týmto dodávateľom
(spoločnosťou FLER) uskutočnený.

II.
Žaloba

19. Žalobca sa v podanej žalobe domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového
rozhodnutia a vrátenia veci správcovi dane na ďalšie konanie z dôvodov podľa § 191 písm. c), d) a e)
SSP.

20. K nesprávnemu právnemu posúdeniu namietal, že žalovaný na základe pochybností o údajoch na
faktúre od spoločnosti FLER konštatoval, že tento dodávateľ nebol skutočným dodávateľom žalobcu,
pričom žiadny iný dodávateľ nebol preukázaný a tento záver bol založený len na skutočnosti, že dotknuté
daňové subjekty odlišné od žalobcu nespolupracovali. Ďalej namietal, že daňové orgány konštatovalinepreukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočet dane z dôvodu, že na faktúre uvedený
dodávateľ - FLER nepredložila žiadne dôkazy a taktiež namietal nesprávne prenesenie dôkazného
bremena.

21. Z napadnutého rozhodnutia je podľa žalobcu zrejmé, že žalovaný preniesol dôkazné bremeno
na neho, pričom žalobca mu predložil všetky potrebné doklady, ním tvrdené skutočnosti riadnym
spôsobom preukázal a dokonca aj svedok - konateľ spoločnosti FLER na výsluchu potvrdil spoluprácu
so žalobcom ako aj vystavenie dodávateľských faktúr, avšak z dôvodu, že žalovaný mal pochybnosti o

podnikaní spoločnosti FLER z dôvodu jeho nespolupracovania a nepredloženia dôkazov požadovaných
žalovaným, preniesol dôkazné bremeno na žalobcu. Žalobca mal za to, že bol ukrátený na svojich
právach a právom chránených záujmoch tým, že žalovaný viedol a vykonal dokazovanie nezákonným
spôsobom, nezaoberal sa zásadnými námietkami žalobcu, a to bez toho, aby zistil skutočnosti
rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti na strane zúčastnených subjektov. Žalobca
uviedol, že poskytoval súčinnosť, predkladal dôkazy a prispieval k objasneniu skutkového stavu, z

čoho musí byť jednoznačne vyvodené, že jeho konanie je zásadne odlišné od konania nekontaktných
subjektov a nemôže byť spájaný s podvodom, ktorým mohlo byť poznačené dodanie služby/reklamy na
predchádzajúcich stupňoch. Z uvedeného je podľa neho zrejmé, že k vydaniu napadnutého rozhodnutia
došlo aj z dôvodu, že daňový subjekt, ktorý je na faktúre uvedený ako deklarovaný dodávateľ svojím
konaním znemožnil žalovanému vykonať daňovú kontrolu. Takýto právny záver je ale podľa žalobcu

nesprávny a neprijateľný, pričom nemá oporu v žiadnom zákonnom predpise; žalobca predsa podľa
neho nemôže byť znevýhodnený pri posudzovaní ním predložených dôkazných prostriedkov len preto,
že dodávateľ uvedený na faktúre nespolupracuje.

22. V súvislosti s odôvodnením správcu dane namietal, že nie je možné posúdiť, či a o aký reťazec išlo,

či vo veci išlo o podvodný úmysel a či o ňom žalobca vedieť mal alebo mohol. Tvrdenia žalovaného
podľa neho vykazujú znaky arbitrárnosti, keď bez uvedenia preukázaných skutočností vyvodzuje svoje
tvrdenia, ktoré nevychádzajú z vykonaných dôkazov, resp. sú v priamom rozpore s vykonanými dôkazmi.

23. Žalovaný podľa žalobcu nepostupoval v súlade so zákonom, keď za najvýznamnejšiu skutočnosť,

ktorá následne podľa jeho názoru spochybnila všetky ostatné dôkazy, považoval práve nesúčinnosť
dodávateľa, resp. jeho konateľa. Aj keď sa žalovaný odvolával na to, že nebol povinný zabezpečovať
dôkazy na preukázanie toho, či skutočne došlo k podvodnému konaniu, tieto tvrdenia sa v kontexte jeho
povinnosti zistiť a objasniť všetky skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane podľa žalobcu javia
ako účelové a arbitrárne. Pokiaľ je žalobcovi na základe údajných podvodných konaní jeho dodávateľa,

nepriznané právo na odpočet DPH, musí byť podľa neho takýto postup riadne, presvedčivo zdôvodnený
a vykonané dôkazy musia bez pochyby založiť takýto právny záver. V tomto prípade to však bolo podľa
žalobcu úplne opačne, keďže žalovaný založil svoj právny záver o nepriznaní práva na odpočet DPH na
základe domnienok, ktoré neboli zákonným spôsobom preukázané a jeho hlavným účelom bolo preniesť
riziko z nevybratia dane na žalobcu, ktorý konal v dobrej viere a nevedel a ani nemohol vedieť o možnom

podvode na predchádzajúcich stupňoch. Prenesením zodpovednosti za zaplatenie DPH na žalobcu
nezávisle od toho, či sa podieľal, alebo nepodieľal na takomto podvode, sa podľa žalobcu jednoznačne
nechráni zosúladený systém DPH pred podvodom a zneužitím, ale naopak, žalovaný takýmto konaním,
t. j. prenesením rizika nevybratia dane na iný subjekt v rade, nabáda k tomu, aby osoba povinná platiť
daň správcovi dane, túto daň neodviedla. Takéto konanie žalovaného je podľa žalobcu v zásadnom

rozpore s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, na ktorú odkazuje v správnej žalobe.

24. Žalobca ďalej uviedol, že fakturovaná služba bola žalobcovi riadne dodaná, čo aj preukázal
a čo potvrdil aj samotný žalovaný, keď skonštatoval, že reálna existencia reklamno-propagačných
služieb nebola spochybnená. Táto skutočnosť podľa žalobcu potvrdzuje, že predloženým dokladom

neabsentuje materiálny základ a ak existencia týchto služieb nie je spochybnená, potom služba musela
byť dodaná, čím vznikla daňová povinnosť. Následne bola daň voči žalobcovi iným platiteľom uplatnená,
a to na základe dodanej služby, ktorej poskytnutie potvrdil vtedajší konateľ spoločnosti FLER.

25. Namietal, že žalovaný si zamieňa vlastníctvo spravodajského portálu netky.sk s držiteľom domény

a k objektívnej hodnote dodanej služby odkázal na svoje vyjadrenia v priebehu daňovej kontroly pred
správcom dane, ako aj v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Vlastníctvo internetovej stránky,
a teda aj portálu netky.sk sa podľa žalobcu nezaznamenáva do žiadnych registrov a nie je možné
takéhoto vlastníka z verejne dostupných zdrojov identifikovať. Preto, ak žalovaný tvrdí, že v dôsledkutoho, že si žalobca nepreveril, kto je vlastníkom internetovej stránky a na základe toho vyvodil záver,
že konal neopatrne, takéto tvrdenie je v rozpore s existujúcim právnym stavom. Poukázal aj na to, že
žalovaný si v plnom rozsahu osvojil nesprávny právny záver správcu dane, prevzal do napadnutého

rozhodnutia celú jeho argumentáciu bez toho, aby sa akýmkoľvek spôsobom vysporiadal s námietkami
a právnym názorom prezentovaným zo strany žalobcu v podanom odvolaní a nevykonal ani žiadny
úkon na odstránenie rozporov v skutkovom stave ani na preverenie skutočností uvedených v odvolaní.
Spochybnil zistenia týkajúce sa cenovej ponuky, ku ktorým dospel správca dane v rámci dokazovania.

26. Žalobca ďalej namietal, že v napadnutom rozhodnutí sa ani na jednom mieste neuvádza, akým
spôsobom sa žalovaný vysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti prvostupňovému
rozhodnutiu správcu dane ohľadne skutočnosti, že žalobca nevedel a ani nemohol vedieť o údajnom
podvodnom konaní svojho dodávateľa v rámci umelo vytvorenej obchodnej skupiny. Žalobca mal v
podanom odvolaní na viacerých miestach vyvracať skutočnosti zistené správcom dane, ktorý tvrdil, že
zistil existenciu podvodne vykonštruovaných hospodárskych operácií a v tejto súvislosti mal poukázať

aj na rozsiahlu judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako aj Súdneho dvora Európskej únie
(pričom rozhodnutia uvedené v odvolaní žalobcu sa na daný prípad vzťahovali), avšak žalovaný sa
touto argumentáciou podľa neho vôbec nezaoberal a v závere napadnutého rozhodnutia len stroho
uviedol, že „ostatné námietky daňového subjektu považuje za právne irelevantné a nezakladajúce dôvod
na zrušenie rozhodnutia". Podľa žalobcu sa žalovaný vôbec nezaoberal (dokonca tieto dôvody ani len

nespomenul v napadnutom rozhodnutí) skutočnosťami uvedenými v bode VI. podaného odvolania proti
prvostupňovému rozhodnutiu, ktorými mal žalobca vyvracať zistenie správcu dane, že kontrolovaný
subjekt bol súčasťou podvodného reťazca, rovnako ako vyvracal aj to, že v danom čase žalobca vedel
alebo mohol vedieť, že sa môže potencionálne jednať o podvod. Uviedol, že takýto postup žalovaného
považuje za nesprávny, nezákonný a najmä arbitrárny.

27. Ďalej uviedol, že správca dane ani žalovaný nezistili dostatočne skutkový stav, keďže sa nezaoberali
argumentmi žalobcu, ktorý podľa neho uviedol viaceré fakty, ktoré podľa neho jednoznačne vyvracali
fakt, že by bol súčasťou údajného podvodného reťazca, resp. že by o jeho existencii mohol vedieť. Tým,
že sa žalovaný vôbec nezaoberal skutočnosťami vyvracajúcimi existenciu podvodného konania, odoprel

mu (žalobcovi) právo dozvedieť sa, prečo tieto skutočnosti nepovažoval za dostatočné na preukázanie
tvrdení žalobcu a rovnako mu odoprel právo na uplatnenie prípadných ďalších námietok, ktoré mohol
žalobca uviesť v správnej žalobe. Zároveň je podľa neho z tohto zrejmé, že takýmto postupom sa
žalovaný vlastne v plnom rozsahu stotožnil s právnym názorom správcu dane, a síce, že k podvodnému
konaniu došlo.

28. Ďalej žalobca k druhému žalobnému bodu uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za zmätočné
z dôvodu, že jeho odôvodnenie je vo viacerých častiach v rozpore s odôvodnením správcu dane,
ktorého rozhodnutie potvrdil. Poukázal napríklad na to, žalovaný v napadnutom rozhodnutí uvádza,
že žalobcu nesankcionuje za neopatrnosť pri obchodovaní s obchodným reťazcom, avšak správca

dane v prvostupňovom rozhodnutí tvrdí, že dospel k záveru, že žalobca o podvodnom konaní mohol
vedieť, ak by dodržal zásady opatrného a obozretného obchodného styku. Je podľa neho zrejmé,
že v napadnutom rozhodnutí a v prvostupňovom rozhodnutí sa uvádzajú dve zásadné a protirečiace
skutočnosti, pričom v napadnutom rozhodnutí sa navyše uvádza, že prvostupňové rozhodnutie je vecne
správne. V týchto skutočnostiach žalobca vidí nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, ako aj postupu

žalovaného, ktorý podľa neho konštatuje a robí právne závery, ktoré si navzájom odporujú, pričom
na nich zakladá rozhodnutie, na základe ktorého bol žalobca ako účastník administratívneho konania
ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch.

29. V ďalšej časti správnej žaloby žalobca argumentoval tým, že žalovaný, ako aj správca dane

pričítal žalobcovi ako daňovému subjektu existenciu dôkaznej núdze ohľadne skutočností, ktoré netvorili
jeho dôkazné bremeno. Žalobca podľa neho riadne preukázal (faktúrami, CD nosičom, dokladmi o
úhradách), že objednané reklamno-propagačné služby boli skutočne dodané, avšak iba z dôvodu,
že daňový subjekt FLER nespolupracoval, nepredložil potrebné doklady, žalovaný rozhodol tak, že
žalobcovi nevznikol nárok na odpočet DPH. Žalovaný sa podľa neho vôbec nezaoberal skutočnosťou, že

žalobca podrobne opísal celý priebeh obchodnej transakcie (vrátane uzavretia zmluvy), predložil listinné
dôkazy, doklady o úhradách a CD, ktoré preukazovali, že reklama dodaná bola. Zároveň sa nezaoberal
skutočnosťou, že konateľ dodávateľa dodanie reklamy takisto potvrdil, rovnako ako potvrdil spoluprácu v
rámci tejto obchodnej transakcie medzi žalobcom a ním ako dodávateľom. V tejto súvislosti poukázal naskutočnosť, že nejde o situáciu, kde by žalobca disponoval iba faktúrou s jednoduchým a všeobecným
opisom zdaniteľného plnenia, ktoré by bolo nepreskúmateľné, ale naopak, žalobca na úplné vylúčenie
akýchkoľvek pochybností predložil aj faktúry, CD nosič a doklady o úhradách a v tejto súvislosti mal

za to, že žalovaný bol povinný prevedenými dôkazmi preukázať existenciu skutočností vyvracajúcich
vierohodnosť, správnosť a úplnosť dokladov, ktorými preukazuje žalobca svoju daňovú povinnosť. Na
podporu svojej argumentácie poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny
dvor EÚ") v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 ( Fulcrum Elektronics) a C -484/ 03
(Bond House).

30. Žalobca tiež namietal, že žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil ako vecne správne
prvostupňové rozhodnutie, v ktorom sa uvádza, že žalobca pri uzatváraní obchodných transakcií
konal neobozretne, neopatrne a neeliminoval všetky obchodné riziká, pravdepodobne si obchodného
partnera dostatočne nepreveril z verejne dostupných listín, zdrojov a z registra účtovných závierok
a k tomuto záveru žalovaného uviedol, že si dodávateľa riadne preveril z verejných zdrojov, nastavil

štandardný spôsob úhrady faktúr formou bezhotovostného prevodu, navyše poskytnutie reklamy bolo
zdokumentované na CD, čo uviedol a preukázal aj v priebehu daňovej kontroly. K otázke rozsahu
preverenia odkázal na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-80/11 a C-142/11 Mahagében a Dávid a k
otázke rozloženia dôkazného bremena poukázal na závery obsiahnuté v rozsudkoch Súdneho dvora EÚ
(voveciachC-439/04aC-440/04KittelaRecoltaRecycling,C-285/11Bonik,C-277/14PPUHStehcemp,

C-329/18 Valsts ienemumu dienests proti SIA Altic,).

31. Nestotožnil sa s názorom žalovaného, že výpoveď svedka C. D. nepreukázala skutočné dodanie
služby. Namietal, že nemožno pričítať na ťarchu žalobcu, že iný od neho odlišný subjekt si nesplní
svoju povinnosť predložiť dôkazy, keďže on ako daňový subjekt nedisponuje v daňovom ani súdnom

konaní donucovacími právomocami, nemá akým spôsobom zákonne donútiť iný daňový subjekt, aby
spolupracoval s príslušným správcom dane. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 4 Sž 65,66/01. Žalobca opätovne namietal, že žalovaný postupoval
nezákonne, keď preniesol dôkazné bremeno na žalobcu, pričom nevykonal žiadne dôkazy na
preukázanie skutočnosti, že žalobca mohol a mal vedieť o podvodnom konaní vykonštruovaného

obchodného reťazca. Je podľa neho zrejmé, že ak žalobca v rámci daňovej kontroly predložil dôkazy
(faktúry, CD nosiče, doklady o úhradách; vysvetlil, prečo si vybral konkrétneho dodávateľa, čo si o ňom
zistil a prečo si nezistil tie skutočnosti, ktoré požadoval žalovaný), nemôže žalovaný svojvoľne bez
akýchkoľvek iných dôkazných prostriedkov prijať záver, že žalobca mohol a mal vedieť o podvodnom
konaní vykonštruovaného obchodného reťazca.

III.
Vyjadrenie žalovaného

32. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zotrval na dôvodoch a záveroch napadnutého rozhodnutia, na

ktoré poukázal. Zistenia správcu dane ako aj závery z týchto zistení vyplývajúce sú podľa žalovaného
vyčerpávajúcim spôsobom uvedené v prvostupňovom rozhodnutí ako aj v napadnutom rozhodnutí.
Podľa žalovaného sú námietky uvedené v podanej žalobe identické s námietkami uvedenými v odvolaní,
a preto sa plne stotožňuje so stanoviskom, ktoré zaujal k námietkam žalobcu uvedeným v odvolaní proti
rozhodnutiu správcu dane. Vo vzťahu k žalobným námietkam trval naďalej na tom, že v konaní správca

dane získal dostatok dôkazov na vyslovenie záveru, že konaním žalobcu došlo k porušeniu zákonných
ustanovení zákona o DPH (žalobca si mal neoprávnene odpočítať daň z faktúr od spoločností FLER,
porušil § 49, § 51, § 19 ods. 2 Zákona o DPH) a že v danom prípade bol skutkový stav dostatočne
zistený; nepovažoval za opodstatnené tvrdenie žalobcu, že žalovaný svojím postupom nerešpektoval
práva žalobcu a nevysporiadal sa s jeho námietkami.

IV.
Replika žalobcu33. Žalobca reagoval na vyjadrenie žalovaného replikou, v ktorej v zásade zotrval na svojej
predchádzajúcej argumentácii. Vo vzťahu k tvrdeniu, že napadnuté rozhodnutie nebolo postavené
na existencii podvodného konania žalobcu uviedol, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa

uvádza definícia podvodného konania, rovnako sa v značnej časti poukazuje na existenciu podvodného
obchodného reťazca, ktorého súčasťou mal byť dodávateľ žalobcu a iné daňové subjekty, pričom aj toto
bol jeden z dôvodov, pre ktoré mal žalovaný vydať napadnuté rozhodnutie. Argumentácia žalovaného,
že nepostavil svoje rozhodnutie na tom, že žalobca bol účastníkom podvodného konania je podľa neho
v tomto smere absolútne irelevantná, keďže žalobca podľa neho poukazoval v správnej žalobe (aj v

odvolaní) na to, že z dôvodu údajnej existencie podvodného obchodného reťazca boli spochybnené jeho
obchodné transakcie s deklarovaným dodávateľom. Žalobca však na existenciu údajného obchodného
reťazca podľa neho nemal žiadny vplyv a nemal sa z verejne dostupných zdrojov ani ako dozvedieť, že
takýto reťazec vôbec niekedy existoval.

V.

Relevantná právna úprava

34. Podľa § 49 ods. 1 zák.č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, právo odpočítať daň z tovaru alebo
zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

35. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zák.č. 222/2004 Z.z., platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný
platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku
z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

36. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zák.č. 222/2004 Z.z., právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

VI.

Konanie na Krajskom súde v Nitre a Najvyššom správnom súde SR

37. Pôvodne vecne a miestne príslušný Krajský súd v Nitre rozsudkom č.k. 26S/22/2020-193 zo dňa
09.09.2021 (ďalej aj len ,,rozsudok krajského súdu“) rozhodol tak, že podľa § 191 ods. 1 písm. c) a d)
SSP zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil správcovi

dane na ďalšie konanie, pričom žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov konania.

38. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší správny
súd SR (ďalej aj len ,,kasačný súd“) rozsudkom sp. zn. 2Sžf/25/2022 zo dňa 29.05.2023 tak, že rozsudok
krajského súdu zrušil a vec vrátil už toho času vecne a miestne príslušnému Správnemu súdu v

Bratislave na ďalšie konanie.

VII.
Konanie na Správnom súde v Bratislave

39. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ,,zákon č. 151/2022 Z.
z.“), začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na
ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave,
Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre vo veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná
právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec

v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným
výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 1S správneho súdu. Pred Správnym súdom
v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. 1S/77/2023.VIII.
Pojednávanie

40. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP
na prejednanie veci nariadil pojednávanie dňa 27.05.2025. Podaním zo dňa 26.05.2025 sa právny
zástupca žalobcu ospravedlnil z neprítomnosti na pojednávaní s tým, že súhlasí s prejednaním veci v
jeho neprítomnosti. Na pojednávanie sa nedostavil ani žalovaný, pričom svoju neúčasť neospravedlnil.

41. Vzhľadom k tomu, že pri vyhlásení rozsudku boli prítomní iba sudcovia a zapisovateľka, Správny súd
v Bratislave vyhlásil rozsudok vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na
úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní (§ 137 ods. 3 SSP).

IX.

Právne posúdenie

42. Úlohou správneho súdu bolo v medziach žalobných bodov posúdiť zákonnosť napadnutého
rozhodnutia spolu s prvostupňovým rozhodnutím, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel DPH
za zdaňovacie obdobie január 2015 v sume 2 000,- eur.

43. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím
v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, pričom prihliadal a na právny názor kasačného súdu
uvedený v rozsudku sp. zn. 2Sžf/25/2022 zo dňa 29.05.2023, ktorým je viazaný (§ 469 SSP) a dospel
k záveru, že podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové

rozhodnutie správcu dane je potrebné zrušiť a vec vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie.

44. S ohľadom na obsah žaloby správny súd konštatuje, že žalobca svoju argumentáciu sústredil na
podporu týchto relevantných námietok:

· žalobca preukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok
· nesprávne rozloženie dôkazného bremena
· protirečivosť rozhodnutí daňových orgánov, kedy žalovaný uvádza, že žalobcu nesankcionuje za
neopatrnosť pri obchodovaní v rámci obchodného reťazca, avšak správca dane v prvostupňovom
rozhodnutí naznačil, že žalobca mal byť súčasťou podvodného obchodného reťazca a dospel k záveru,

že žalobca o podvodnom konaní mohol vedieť, ak by dodržal zásady opatrného a obozretného
obchodného styku.

45. Správny súd pri posudzovaní opodstatnenosti žalobných námietok vychádzal z judikatúry kasačného
súdu, vzhľadom na to, že iné rozhodnutia žalovaného, spolu s rozsudkami správneho súdu v obdobnej

veci žalobcu už boli predmetom konania pred kasačným súdom [napr. rozsudky kasačného súdu vo
veciach sp. zn. zn. 2Sfk/13/2023 zo dňa 28. apríla 2023 (zdaňovacie obdobie máj 2014), sp. zn.
4Sfk/79/2022 zo dňa 14. júna 2023 (zdaňovacie obdobie júl 2014), sp. zn. 2Sfk/67/2022 zo dňa 28. apríla
2023 (zdaňovacie obdobie apríl 2014), sp. zn. 4Sfk/33/2022 zo dňa 14. júna 2023 (zdaňovacie obdobie
október 2014) a 2Sfk/27/2022 zo dňa 28. apríla 2023 (zdaňovacie obdobie september 2014) a ďalšie].

46. Preberajúc závery kasačného súdu vo vyššie citovaných rozsudkoch, správny súd uvádza, že
v napadnutom rozhodnutí žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane možno
badať určitú diskrepanciu, čo do dôvodov pre neuznanie odpočtu dane. Správca dane zo začiatku
poukazuje na nepreukázanie osoby deklarovaného dodávateľa, avšak následne vo svojom rozhodnutí

poukazuje najmä na dôvody týkajúce sa podvodného konania. Jeho následné úvahy smerovali k prijatiu
záveru o tom, že žalobca preukázal splnenie podmienok na odpočítanie dane, čo však správca dane
neakceptoval z dôvodu, že sťažovateľ neprijal všetky rozumné opatrenia na zabezpečenie toho, aby
jeho prijaté plnenia neboli súčasťou podvodu (str. 43 a 44 prvostupňového rozhodnutia). Žalovaný
však od tejto argumentácie bez bližšieho zdôvodnenia upúšťa a sústreďuje sa v zásade len na dôvod

neuznania odpočtu dane spočívajúci v nesplnení hmotnoprávnych podmienok. Síce taktiež čiastočne
zmieňuje aj okolnosti, ktoré by mali relevanciu len vo vzťahu k dôvodu neuznania odpočtu spočívajúcom
v účasti na podvode (napr. obozretnosť daňového subjektu), avšak v zásade konštatuje nesplnenie
hmotnoprávnych podmienok so zreteľom na nepreukázanie osoby dodávateľa.47. V nadväznosti na uvedené je v prvom rade podstatné zdôrazniť, že odmietnutie odpočtu DPH
z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok a z dôvodu účasti na podvodnom reťazci sú dva

zásadne odlišné dôvody, ktoré nie je možné kumulovať, pretože sa vzájomne vylučujú. Pri preukazovaní
zapojenia do podvodného reťazca sa spravidla vychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky
odpočtu DPH sú splnené. Z celkového obsahu rozhodnutí daňových orgánov je však možné (aj napriek
vyššie naznačenej diskrepancii ohľadom dôvodov neuznania odpočtu dane) ustáliť, že daňové orgány
spochybnili dodanie služby uvedenej na faktúre práve spoločnosťou FLER, a teda dôvodom neuznania

odpočtu dane malo byť nepreukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok.

48. K otázke spochybnenia, resp. nepreukázania dodania služby od dodávateľa FLER žalobca namietal,
že preukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok, vrátane tejto konkrétnej podmienky spočívajúcej
v tom, že poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre DPH. Žalobca argumentoval poukazom
nalistinnédôkazy(dokladyoúhradách),ďalejnavýpoveďP.Vinceho(konateľFLERvrozhodnomčase),

výpovede zástupcov žalobcu (predseda predstavenstva, obchodný riaditeľ) a poukazom na to, že bola
potvrdená materiálna existencia plnenia (CD nosič). Naopak daňové orgány spochybnili preukázanie
statusu dodávateľa poukazom na okolnosti týkajúce sa osoby dodávateľa (nedostatočná výpoveď
konateľa ohľadom materiálno-technického zabezpečenia, zamestnancov, subdodávateľov; sídlo len na
preberanie pošty; držiteľom a registrátorom domény netky.sk bola TOPZONE).

49. K tomu správny súd poukazuje na zásadu daňovej neutrality, pričom z judikatúry Súdneho dvora
EÚ vyplýva, že právo zdaniteľných osôb odpočítať z dane, ktorú majú zaplatiť, daň splatnú alebo
zaplatenú na vstupe z tovarov, ktoré nadobudli, alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje základnú zásadu
spoločnéhoeurópskehosystémudanezpridanejhodnoty(napr.C-409/99MetropolaStadleraC-324/11

Tóth). Cieľom režimu odpočítania dane je úplne zbaviť zdaniteľné osoby bremena dane splatnej alebo
zaplatenej v rámci všetkých ich hospodárskych činností. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty
zabezpečuje úplnú neutralitu daňového zaťaženia všetkých hospodárskych činností, bez ohľadu na ich
účel alebo výsledky, za predpokladu, že sú samy predmetom dane (napr. C-285/11 Bonik).

50. Podstatnou časťou argumentácie, viažucej sa k spochybneniu otázky, kto fakturované plnenie reálne
vykonal, bolo zistenie, že deklarovaný dodávateľ nemal byť v rozhodnom období vlastníkom domény
netky.sk (z čoho plynie, že nedisponoval nevyhnutnými prostriedkami na poskytnutie fakturovanej
služby), jeho vtedajší konateľ nebol schopný doložiť potrebnú dokumentáciu spoločnosti, právny
nástupca dodávateľa nepreberal poštu a napokon konateľ právneho nástupcu tiež nepredložil

požadované dokumenty. Daňové orgány poukázali na skutočnosť, že pôvodný konateľ dodávateľa
C. D. nevedel uviesť, či v čase vykonania deklarovaných obchodov niekoho zamestnával, resp. či
využíval služby subdodávateľov, čo je však irelevantné, a to vzhľadom na: i) tvrdenie C. D., že službu
poskytol a všetko s tým spojené vykonal on sám, čím v zásade potvrdil obchodnú spoluprácu so
žalobcom, ako aj poskytnutie fakturovanej služby; ii) charakter tohto plnenia (vyhotovenie a uvedenie

elektronického banneru s odkazom na internetovej stránke A.) a iii) tvrdenia zainteresovaných osôb na
strane sťažovateľa, ktorí označili svedka C. D. ako osobu, s ktorou pri dohadovaní obchodnej transakcie
jednali a ktorá sa na jej poskytnutí mala podieľať (výpoveď F. G. a J. K.).

51. Pokiaľ daňové orgány argumentovali zisteniami ohľadom toho, že držiteľom a registrátorom domény

netky.sk bola spoločnosť TOPZONE, tak opomenuli uviesť informáciu (a najmä sa s touto vysporiadať),
že do 18.06.2014 bola síce držiteľom a zároveň registrátorom domény netky.sk spoločnosť TOPZONE,
s. r. o., avšak to na základe predloženej odplatnej zmluvy s osobou C. D., ktorému v jej zmysle naďalej
prináležalo výhradné právo na využívanie domény a na rozhodnutie o zmene držiteľa. Od 19.06.2014
až do vydania rozhodnutia správcom dane mala byť registrátorom tejto domény aj naďalej spoločnosť

TOPZONE, s. r. o. a jej držiteľom JUDr. Maroš Vince (osoba s rovnakým trvalým pobytom ako p. C. D.).
Na (zjavne dôvodné) preverenie vzťahu tejto osoby s osobou bývalého konateľa dodávateľa, už daňové
orgány rezignovali. Daňové orgány nespochybnili materiálnu existenciu plnenia, keďže aj samé uznali,
že žalobcom objednaný banner bol na predmetnej internetovej stránke zverejnený. Napokon z vyššie
uvedeného pre správcu dane nepochopiteľne vyplynulo, že vlastníkom predmetnej stránky bola v čase

poskytnutia služby spoločnosť TOPZONE, s. r. o., ktorá navyše bola v tejto súvislosti preukázateľne v
zmluvnom vzťahu s konateľom dodávateľa.52. V zmysle aktuálnej judikatúry Súdneho dvora EÚ nie je možné odmietnuť odpočítanie dane len
z dôvodu, že daňový subjekt nevie preukázať, že ním deklarovaný dodávateľ zabezpečil dodanie pre
nedostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov na jeho strane, k čomu však vedú závery

najmä žalovaného a správneho súdu v aktuálne súdenej veci. K uvedenému správny súd poukazuje
na uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo: „Smernica Rady 2006/112/ES z 28.
novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v spojení so zásadami daňovej
neutrality, efektivity a proporcionality sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi,
na základe ktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie dane z pridanej

hodnoty zaplatenej za nadobudnutie tovaru, ktorý jej bol dodaný, z dôvodu, že faktúry týkajúce sa
týchto nákupov nemožno považovať za hodnoverné, pretože po prvé osoba, ktorá vyhotovila faktúru,
uvedený tovar nemohla z dôvodu nedostatku potrebných materiálnych a ľudských zdrojov vyrobiť ani
dodať, čiže tento tovar bol v skutočnosti nadobudnutý od inej osoby, ktorej totožnosť nebola určená,
po druhé neboli dodržané vnútroštátne právne predpisy v oblasti účtovníctva, po tretie dodávateľský
reťazec, ktorý viedol k uvedeným nákupom, nebol ekonomicky opodstatnený a po štvrté v prípade

niektorých predchádzajúcich transakcií, ktoré boli súčasťou tohto dodávateľského reťazca, sa vyskytli
nezrovnalosti. Takéto zamietnutie je možné len vtedy, ak je právne dostatočným spôsobom preukázané,
že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode alebo vedela, alebo mala vedieť, že
sú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila
faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci na predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského

reťazca, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.“.

53. Z vyššie citovaného uznesenia Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo vyplýva, že nedostatok
potrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre vyrobenie alebo dodanie tovaru na strane dodávateľa
či subdodávateľov nie sú spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť správcu dane o preukázaní splnenia

materiálnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH (osobitne ak nie je sporná existencia
dodaného tovaru; bod 47, v tomto zmysle aj rozsudky Súdneho dvora EÚ vo veci Maks Pen EOOD,
C-18/13 zo dňa 13. februára 2014, body 31, 32 a vo veci L. H., C-324/11 zo dňa 6. septembra 2012, bod
49). V takom prípade je možné nepriznať odpočítanie dane, ak by bola preukázaná účasť alebo aspoň
vedomosť daňového subjektu (sťažovateľa) o podvodnom konaní niektorého zo subjektov zapojených

do obchodného reťazca.

54. Týmto smerom (účasť na podvode) vedená argumentácia správcu dane bola však žalovaným
v daňovom odvolacom konaní bez vysvetlenia vypustená a žalovaný zotrval na dôvode neuznania
odpočtudanezdôvodunesplneniahmotnoprávnychpodmienok.Zuvedenéhodôvodupovažujesprávny

súd rozhodnutie žalovaného za nezákonné, pretože nedostatky ohľadom materiálno-technického
zabezpečenia, či ľudských zdrojov na strane dodávateľa ešte samé osebe nie sú spôsobilé vyvolať
dôvodnú pochybnosť správcu dane o preukázaní hmotnoprávnych podmienok pre odpočet dane.

55. Vzhľadom na skutočnosť, ako už správny súd naznačil, že uvedené nie je spôsobilé vyvolať dôvodnú

pochybnosť správcu dane, je potrebné zamerať sa v tomto smere taktiež na posúdenie rozloženia
dôkazného bremena, čo bolo taktiež predmetom žalobnej argumentácie žalobcu. Subjekt, ktorý si chce
odpočítať DPH, má dve povinnosti, a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie dokázať. Povinnosť
tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet DPH za splnenia zákonnom stanovených
podmienok a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie, čo vyjadruje dôkazné bremeno daňového

subjektu. Úlohou správcu dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt dokladuje.
Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. To znamená, že
nepostačuje len odôvodnenie správcu dane, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ
zmysluplne a logicky nespochybní predložené tvrdenia a dôkazy. V tomto kontexte správca dane tiež
nesie dôkazné bremeno, ktoré unesie len v prípade, že dokáže vážny a dôvodný nesúlad skutočnosti

s účtovníctvom daňového subjektu. Aby správca dane svoje dôkazné bremeno uniesol, je nutné, aby
identifikoval konkrétne skutočnosti, ktoré vzbudzujú jeho pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu.
V prípade, že správny orgán unesie svoje dôkazné bremeno, tak je opäť povinnosť preukazovať svoje
tvrdenia (resp. ich korigovať) na strane daňového subjektu, pričom spravidla využíva iné dôkazy než
tie, ktoré už správca dane vierohodne spochybnil (v tejto súvislosti viď napríklad uznesenie Ústavného

súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018-53 zo dňa 14. novembra 2018, bod 21). Zároveň je
tiež potrebné pripomenúť, že daňový subjekt je povinný preukazovať len skutočnosti, ktoré sám tvrdí a
deklaruje. Dôkazné bremeno sa teda prerozdeľuje, resp. prelieva v závislosti od faktického a dôkazného
stavu konania.56. S ohľadom na uvedené možno konštatovať, že za dôkaznej situácie, o akú ide v prejednávanej
veci, dôkazné bremeno neprešlo na žalobcu, pretože správca dane spochybnenie preukázania

hmotnoprávnychpodmienokpreodpočetdanezaložilnanedostatkochohľadommateriálno-technického
zabezpečenia,čiľudskýchzdrojovnastranedodávateľa,ktorévšakniesúsaméosebespôsobilévyvolať
dôvodnú pochybnosť správcu dane o preukázaní hmotnoprávnych podmienok pre odpočet dane.

57. Správny súd osobitne poukazuje na závery kasačného súdu (rozsudok sp.zn. 2Sfk/67/2022

z 28.04.2023, bod 30) podľa ktorých, v prípade, pokiaľ daňové orgány badajú neštandardnosti v
deklarovanom zdaniteľnom obchode, respektíve obchodných vzťahoch medzi dotknutými zdaniteľnými
osobami a zároveň nie je možné dostatočne dôkladne a jednoznačne spochybniť naplnenie
hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH, tak nárok na odpočet je možné nepriznať len v prípade
preukázania, že zdaniteľná osoba uplatňujúca si právo na odpočet dane vedela alebo vedieť mala o
jej účasti na daňovom podvode. Uvedené vyplýva z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ napríklad v

rozsudku v prípade Optigen, spojené veci C- 354/03, C-355/03, C-484/03. V takýchto situáciách správca
dane a žalovaný aplikuje takzvaný Axel Kittel test, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti
na daňovom podvode z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Axel Kittel (C-439/04).

58. Vzhľadom na vyššie uvedené závery správny súd konštatuje, že žalobné námietky žalobcu dôvodne

spochybnili vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia
správcu dane a založili dôvod na ich zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vrátenie veci správcovi
dane na ďalšie konanie.

59. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v

ďalšom konaní viazaný (§ 191 ods. 6 SSP). V ďalšom konaní bude úlohou daňových orgánov prihliadať
na závery tohto rozhodnutia.

60. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a v konaní úspešnému žalobcovi priznal
právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania proti žalovanému, ktorý úspešný nebol.

61. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia (§ 443 ods. 2 písm.
a/ v spojení s § 493e SSP), na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota

plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva

(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b)ideokonaniaosprávnejžalobepodľa 6ods.2písm.c)ad);c)ježalovanýmCentrumprávnejpomoci.