Rozsudok – Život a zdravie – Iné práva… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 2. február 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 5T/17/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114010336
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mário Pohorelský

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2114010336.29

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom Mgr. Máriom Pohorelským v trestnej veci obžalovaného: Z. L., nar.

XX.XX.XXXX, bytom O.É. XX, D., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c)
Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní v Trnave 2. februára 2024

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodzuje obžalovaného Z. L., nar. XX. B. XXXX v R., bytom
O.XX,D.,spodobžalobyprokurátoraOkresnejprokuratúryTrnavač.4Pv280/13/2207-21z11.februára
2014, doručenej Okresnému súdu Trnava 13. februára 2014, podanej pre prečin ublíženia na zdraví
podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a)

Trestného zákona na tom skutkovom základe, že 21. októbra 2012 v čase okolo 04:00 hod. v D. na ulici
H. K.. Z. XX pred podnikom „X.“ fyzicky napadol poškodeného U. K., ktorého päsťou udrel do oblasti
záhlavia, čím mu spôsobil pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy s krvným výronom v oblasti záhlavia s
dobou liečenia do troch týždňov, pričom poškodený v dôsledku úderu spadol zo schodov, ktorými sa
vychádza z podniku „X.“, následkom čoho utrpel pomliaždenie mozgového tkaniva v čelovo-spánkových
lalokoch obojstranne s krvácaním pod pavúčnicu a zlomeninu lebečnej kosti v čelovo-temennej oblasti
vpravo s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní minimálne tri mesiace, pretože nebolo dokázané,

že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku odkazuje poškodených U. K., nar. XX.XX.XXXX v R., bytom T.
XXXX/XXA,D.,Sociálnapoisťovňa,pobočkaTrnava,sosídlomVladimíraClementisa24/A,Trnava,IČO:
30808474 a Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava - Petržalka,
IČO: 35 937 874 s uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal 13. februára 2014 na tunajšom súde obžalobu na
obžalovaného Z. L. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1,

ods. 3 písm. c) Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Súd rozsudkom č. k. 5T/17/2014 - 237 z 8. novembra 2016 oslobodil obžalovaného spod obžaloby
podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
Svoje rozhodnutie odôvodnil okrem iného tým, že trestná činnosť obžalovaného nie je preukázaná,
pretože v priebehu dokazovania zo záznamov kamerového systému podniku X. ani zo záznamu
mestskej kamery v D. nie je zachytený predmetný incident - útok na poškodeného. Poukázal na zjavné

rozpory vo výpovediach poškodeného U. K. a obžalovaného a to najmä, že poškodený jednoznačne
označil obžalovaného za páchateľa, avšak z vykonaného znaleckého dokazovania a výpovede znalca
z odboru zdravotníctvo vyplýva, že poškodený si na priebeh skutku nemohol spomenúť a výpoveď
poškodeného je postavená iba na reprodukcii inej osoby, ktorú prijal za vlastnú, a preto súd nemôže braťvýpoveď poškodeného za vierohodnú. Znalec uviedol, že k možnosti rozpamätania sa poškodeného je z
medicínskeho hľadiska nepravdepodobné, aby si postupne s časovým odstupom poškodený spomenul
na okolnosti daného incidentu. Taktiež je potrebné uviesť, že znalec vypovedal, že útok na poškodeného

smeroval zozadu tvrdým tupým predmetom alebo úderom, a preto poškodený pri útoku nemohol vidieť
tvár osoby, ktorá na neho zaútočila. Po zhodnotení uskutočnených výpovedí na hlavnom pojednávaní
a prečítaní výpovedí z prípravného konania poukázal na výpoveď svedka G. R.B., ktorý na predmetnej
diskotéke ani nebol a skutočnosť sa mal dozvedieť od osoby Ľ. D., ktorý tiež na diskotéke nebol, a preto
vina obžalovaného nemôže byť založená iba na tom, že niekto niečo povedal. Vinu obžalovaného nie

je možné postaviť ani na tom, že obžalovaný mal plakať za to, že udrel poškodeného, čo nevyplýva zo
žiadneho dôkazu, čo navyše vyvrátil svedok M. D.. Obžalovaného usvedčujú len výpovede svedkov G.
R., Ľ. D., S. K. (otec poškodeného), z ktorých ani jeden nebol priamym svedkom žalovaného skutku,
neboli ani na predmetnej diskotéke.

OodvolaníprokurátoraapoškodenéhoU.K.rozhodolKrajskýsúdvTrnaveuznesenímč.k.6To/56/2017

- 250 z 28. septembra 2017 tak, že napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a vec vrátil tunajšiemu
súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. V odôvodnení svojho rozhodnutia
odvolací súd okrem iného uviedol, že skutkový stav, ktorý prvostupňový súd ustálil v napadnutom
rozsudku, neobstojí, pretože tento nezodpovedá zabezpečeným a vo veci vykonaným dôkazom. Z
vykonaného dokazovania možno bez akýchkoľvek pochybností ustáliť, že poškodený U. K. v rámci

svojho výsluchu vykonaného ako v prípravnom konaní tak aj v konaní pred súdom jednoznačne označil
zapáchateľažalovanéhoskutkuobžalovaného,keďžetohtoopoznaleštepredsamotnoustratoupamäte
(pred samotným pádom zo schodov), keďže obžalovaný mal v tom čase uzatvárať bar, čo potvrdil aj
samotný obžalovaný v rámci výsluchu na hlavnom pojednávaní konanom 06.05.2014, keď povedal
poškodenému, že je koniec diskotéky, v dôsledku čoho poškodený dopil kolu, obliekol si bundu a

odchádzal preč, v čom pri vkročení na prvý drevom obložený schodík na prvom poschodí zacítil v
strede chrbta úder, sotenie, ktoré ho odhodilo do časti medziposchodia potiahnutého gumou, kde
sa otočil smerom hore, pričom v tom uvidel obžalovaného ako mu dáva silnú facku, na čo stratil
stabilituanásledneajvedomie.Opísanúvýpoveďpoškodenéhookreminéhopotvrdzujúaobžalovaného
usvedčujú aj výpovede svedka M. R., ktorý uviedol, že na predmetnej diskotéke okolo 4:00 hod. videl

po tom ako zavolal svojmu známemu sanitku obžalovaného ako stojí v predklone a plače, na čo sa ho
dopytoval, čo sa stalo, pričom obžalovaný mu odpovedal, že „ho uderil, ale nehýbe sa a že ho nechcel
uderiť“.Nazákladetohtotvrdeniaobžalovanéhosarozhliadolazbadalakoniektoležívonkunachodníku
pred vstupom do diskotéky, pričom sa pri ňom už nachádzali nejaké osoby. Jednalo sa o poškodeného.
V tom čase tam zároveň prichádzala sanitka, resp. išlo o tú istú sanitku, ktorá predtým brala jeho

známeho, iba sa stočila. Skutočnosť, že poškodeného mal napadnúť obžalovaný nepriamo potvrdili aj
svedkovia G. R., Ľ. D. a S. K., ktorí sa o tom dozvedeli sprostredkovane od ďalších osôb. Žiadnemu z
uvedených dôkazov okresný súd nekriticky a bez logického dôvodu neuveril, naproti čomu bezhranične
a taktiež nekriticky uveril výlučnému tvrdeniu obžalovaného, ktorý sa, na rozdiel od citovaných svedkov,
môže beztrestne obhajovať spôsobom aký uzná za vhodný a teda v konečnom dôsledku aj klamať.

V týchto súvislostiach okresný súd podcenil možnosť vykonania dokazovania napríklad i priamym
výsluchom svedka Z. D., ktorého výpoveď na hlavnom pojednávaní iba prečítal a ktorú v kontexte so
skôr označenými priamymi i nepriamymi dôkazmi v konečnom dôsledku taktiež nekriticky a nelogicky
jednostrannevyhodnotilvprospechobžalovaného.Podľavýpovedetohtosvedkadvadniposkutkumala
z neznámeho telefónneho čísla kontaktovať osoba, ktorá sa mu predstavila ako Z. L., domáhajúc sa

poskytnutia kamerového záznamu z podniku X. z času incidentu. Súd prvého stupňa v postupe svojho
konaniadostatočnenevzaldoúvahypriameinepriamedôkazyusvedčujúceobžalovanéhosospáchania
inkriminovaného skutku a s týmito sa zákonným spôsobom dostatočne nevyporiadal. Pritom sa jedná
o také dôkazy, ktoré vo svojom súhrne tvoria logickú reťaz vzájomne sa doplňujúcich a podporujúcich
dôkazov preukazujúcich, že páchateľom skutku obžaloby je výlučne obžalovaný. Z doposiaľ vykonaného

dokazovania bolo bezpochyby dôvodné ustáliť, že poškodený v rámci svojich opakovaných výsluchov
v prípravnom konaní i v konaní pred súdom jednoznačne označil za páchateľa inkriminovaného skutku
práve obžalovaného. Z dokazovania nateraz vyplýva, že skutok uvedený v obžalobe sa stal, je trestným
činom a tento spáchal obžalovaný. Obžalovaného priamo usvedčuje najmä výpoveď poškodeného a
svedka M. R., ktoré sú súčasne podporované ďalšími nepriamymi dôkazmi (výpovede nepriamych

svedkov, znalecké dokazovanie). Neexistuje tak iba jeden priamy dôkaz, ale i rad podporných dôkazov,
ktoré vo svojom súhrne tvoria logickú sústavu vzájomne sa doplňujúcich a podporujúcich dôkazov.
Naopak výpovede obžalovaného a svedka M. D. okresný súd precenil, tieto odvolací súd považuje za
menej vierohodné až účelové a navzájom si odporujúce. Ak mal súd prvého stupňa za pochybné, čižalovaný skutok spáchal obžalovaný, mal na preverenie vierohodnosti jeho výpovede ako aj výpovede
poškodenéhoasvedkaM.R.vzmysle§2ods.11Trestnéhoporiadkuvypočuťzasahujúcehopracovníka
RZP, predvolať a vypočuť osoby, ktoré boli pôvodcami informácie adresovanej Ľ. D. a tým odstrániť

pochybnosti o tom, či obžalovaný našiel poškodeného v bezvedomí alebo tohto napadol. Rovnako mal
vykonať výsluch svedka Z. D..

Po vrátení veci tunajší súd zisťoval skutočnosti potrebné na predvolanie ďalších svedkov a po zmene
zákonného sudcu obžalovaný vyjadril svoj nesúhlas v zmysle § 277a ods. 1 Trestného poriadku, preto

súd hlavné pojednávanie vykonal odznova.

Po prednese obžaloby a stanovisku obhajcu boli prečítané návrhy poškodených z prípravného konania -
poškodený U. K. si 20. mája 2013 uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 5 472,60 eura (ušlá mzda 1
464,- eur plus bodové hodnotenie zranenia poškodeného U. K. znalcom Z.. Z. S. z odboru zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia vo výške 4 008,60 eura), Sociálna poisťovňa, pobočka

Trnava si 2. októbra 2013 uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 966,60 eura (suma nemocenského
vyplateného poškodenému U. K.) a Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., krajská pobočka Trnava si
25. októbra 2013 uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 2 266,19 eura (uhradená cena poskytnutej
zdravotnej starostlivosti poškodenému U. K.).

Obžalovaný po poučení podľa § 121 ods. 2 Trestného poriadku odoprel vypovedať a na návrh
prokurátora bola prečítaná výpoveď obžalovaného z prípravného konania. Obžalovaný vo svojej
výpovedi z 23. mája 2013 okrem iného uviedol, že 20. októbra 2012 prišiel v čase asi okolo 23:00 hod. na
diskotéku X. v D. so svojou priateľkou B. Š. na osobnom motorovom vozidle značky B. B. s evidenčným
číslom D.. S priateľkou bol asi do 02:00 hod., keď ona odišla preč, bol ju odprevadiť k taxíku. Po návrate

bol ďalej na dolnom poschodí so známym M. D. nejako až do 04:00 hod., s ktorým aj odišiel z diskotéky.
Je tam ďalší východ okrem hlavného východu, takto sa dá vychádzať dvoma východmi po ukončení
diskotéky, aby sa tam netlačilo naraz veľa ľudí. Ako vyšli von a prechádzali popri hlavnom vchode, videl
ako leží nejaký chlapec na zemi na chodníku, mal ruky pri sebe, vo vystretej polohe, ležal na chrbte
a mal zatvorené oči. Postavil sa nad neho a jeho prvý dojem bol taký, že bol asi opitý, keďže na ňom

nevidel žiadne zranenia ani žiadnu krv. Zistil, že chalan sa nehýbe, je v bezvedomí. V tom momente
šla akurát okolo sanitka, lebo údajne predtým tam bol nejaký incident, že niekto spadol dolu schodmi a
tá sanitka sa vlastne vrátila. Mával im, šiel hneď za nimi do sanitky a ukázal im, kde ten chlapec leží.
Ležiaceho poznal len z videnia z D..

PoškodenýU.K.predvedenýeskortou(jednýmzpríslušníkovZVJSprítomnýchnahlavnompojednávaní
bol svedok Ľ. D., o čom súd nemal v tom momente vedomosť) vypovedal na hlavnom pojednávaní 4.
novembra 2022, že sa pridržiava svojich predošlých výpovedí, keďže to už je viac ako desať rokov,
odkedy sa skutok stal. Nepamätá si, s ktorými priateľmi zostal v klube po odchode jeho mamy okolo
02:00 hod. Nevie dokedy sa tam zdržal, v tej dobe sa tam nachádzal aj obžalovaný. Nerozprávali sa,

poznali sa iba z videnia. Obžalovaný tam niekedy pracoval ako vyhadzovač, nevie či v ten večer. Na
medziposchodí došlo k incidentu, od obžalovaného dostal facku a viac si už nepamätá. Obžalovaný stál
pred ním. Nepamätá sa, či dostal od obžalovaného aj iný úder. Poslednú si pamätá jeho tvár. Prebral
sa v nemocnici a pamätá si policajta, ktorému dával výpoveď. Jeho telefón mal jeho otec (svedok S. K.)
doma a na druhý deň prišla sms od svedka G. R., že mu to spravil obžalovaný. Mobil mal pri sebe, ale

otec pracoval na RZP a asi mu mobil odovzdali. V ten deň a na druhý deň nebol schopný komunikovať s
ľuďmi a prijímať návštevy. Nevie presne ako dlho bol hospitalizovaný, ale určite viac ako osem dní, je to
založené v zdravotnej karte. Z dôvodu odstupu času si nepamätá, či sa rozprával s rodičmi, čo sa stalo v
klube. Počas prvého výsluchu v nemocnici bol na prístrojoch, ale už si nepamätá, čo hovoril policajtovi.
V ten večer vypil pár strikov, nevie presne. Pil červené víno s kolou, mal náladu, nebol na šrot. V podniku

medzi ním a obžalovaným k žiadnu konfliktu nedošlo. Po údere nemal výpadok pamäte. Pri odstraňovaní
rozporov uviedol, že mal výpadok krátkodobej pamäte a má ju aj do dnešného dňa. Nepamätá si, čo
vidí alebo si prečíta, ale to čo sa mu stane, že dostane od niekoho facku na diskotéke, tak to si pamätá.
Pamätá si všetko, čo sa mu stalo, že ho obžalovaný udrel a pamätal si to aj hneď v nemocnici. Nepamätal
si ako sa to stalo, ale rozpamätal sa, keď bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania. Užíva

silné lieky, je z nich utlmený. Vedel to hneď na druhý deň, nevie prečo v prípravnom konaní odpovedal,
že na štvrtý deň (na inom mieste tej istej zápisnice z prípravného konania to mal poškodený vedieť až po
týždni). Pri odstraňovaní rozporov uviedol, že to hovoril len približne, nevedel vysvetliť prečo je to raz na
druhý deň, inokedy na štvrtý deň a inokedy až po týždni. Vedel o tom a potvrdili mu to ďalší svedkovia,čo tam boli. Jeho otec (svedok S. K.) to nemohol vedieť od neho, lebo vtedy nemohol rozprávať, vedel
to z sms, ktorá prišla na jeho telefón (poškodeného) na druhý deň. Pri odstraňovaní rozporov, keďže
vypovedal, že nevie ako sa to stalo a všetko mu povedal jeho otec, so zápisnicou o hlavnom pojednávaní

zo 6. mája 2014, kde poškodený po zložení prísahy podľa § 265 ods. 2 Trestného poriadku vypovedal,
že si spomenul ako sa to stalo ešte v nemocnici, osemnásť dní bol na JIS-ke, odkiaľ ho preložili na
normálnu izbu, kde bol asi tri až štyri dni a tam si na to spomenul. Obžalovaný ho mal udrieť pravou
rukou na ľavú časť jeho tváre, videl celú postavu obžalovaného. Pamätá si, že ho udrel obžalovaný a
pamätal si to aj hneď v nemocnici. Od tohto úrazu má diagnózu, poberá invalidný dôchodok, má to vplyv

na jeho správanie a robí aj veci, ktoré by inak nerobil a ktoré nie sú v súlade so zákonom. V dôsledku
úrazu hlavy má duševnú psychickú poruchu a neovláda svoje správanie. Nie je drogovo závislý, heroín
nikdy neužíval, pervitín občas.

Obžalovaný k výpovedi poškodeného uviedol, že za ním prišiel s tým, že sa mu ospravedlňoval, že
nechcel na neho podávať trestné oznámenie, lebo si to nepamätá a podával to jeho otec (svedok S.

K.). Aj predtým na súde sa ho to pýtal. Poškodený ho telefonicky kontaktoval asi päť-šesťkrát, či by
mu nepožičal peniaze, s tým poškodený nemal žiadny problém. V ich obci je známe, že poškodený je
užívateľom drog a to je dôvod, prečo je tam kde je, spravil viacero trestných činov a zase klamal, že
heroín nikdy neužíval. Má fotku ako si poškodený pichal heroín v taxíku.

Poškodený po oboznámení s výpoveďou obžalovaného z prípravného konania uviedol, že je to čistý
výmysel. Počuje to prvýkrát, túto výpoveď ešte nepočul a smeje sa na tom.

Svedok S. K. vypovedal na hlavnom pojednávaní 4. novembra 2022, že mu vtedy telefonovali zo sanitky,
že prevážajú syna (poškodený U. K.) do nemocnice. V ten deň poobede išiel aj so ženou za ním, že čo

sa stalo. Tam mu povedali, čo mu je a rozprával sa s ním, čo mu je a že ho zbil obžalovaný. Potom išiel
podať trestné oznámenie na polícii. Poškodený vnímal, rozprával normálne. O skutku sa bavili bližšie
asi dva-tri dni po tom, čo sa to stalo. Poškodený mu hovoril presne ako sa to stalo, že ho obžalovaný
udrel a následne spadol dole zo schodov. O obžalovanom mu hovoril syn a potvrdili mu to aj ľudia, ktorí
boli na tej zábave, vedel to aj M. R., ten to hovoril svojej priateľke alebo bývalej priateľke a ona to mala

hovoriť v svojej práci. Na telefón poškodeného poslal sms svedok G. R., že kto mu to spravil.

Znalec Z.. Z. S. sa na hlavnom pojednávaní 8. septembra 2023 pridržal záverov znaleckého posudku
a jeho dodatku.
Závery znaleckého posudku z 5. januára 2013: Pri incidente, ku ktorému malo dôjsť 21.10.2012, utrpel

poškodený zranenia a.) pomliaždenie mozgového tkaniva v čelovo-spánkových lalokoch obojstranne, s
krvácaním pod pavúčnicu, b.) zlomeninu lebečnej kosti v čelovo-temennej oblasti vpravo, bez posunu
kostných úlomkov, c.) pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy s krvným výronom v oblasti záhlavia. V
mechanizme vzniku zranenia sa najpravdepodobnejšie uplatnil úder vedený do oblasti záhlavia, pričom
sa mohlo jednať o úder vedený napr. päsťou útočníka, pričom došlo k prejavom pomliaždenia mäkkých

tkanív v oblasti záhlavia a k vytvoreniu krvného výronu v záhlaví. Intenzita pôsobiacej sily bola slabá
až stredne silná. V dôsledku tohto úderu mohlo dôjsť ku strate stability poškodeného a k následnému
pádu na zem. Vzhľadom na to, že mal stáť na kraji schodov, v dôsledku straty stability padol zo
schodov smerom dopredu, pričom došlo ku vzniku zlomeniny lebky v čelovo-temennej oblasti hlavy
vpravo ako aj pomliaždeniu mozgového tkaniva v čelovo-spánkových oblastiach obojstranne. Intenzita

pôsobiacej sily pri vzniku týchto zranení bola silná. Daným mechanizmom, pri pôsobení danej intenzity
pôsobiacej sily na dané miesta došlo ku vzniku ťažkého zranenia. Došlo ku zraneniu životne dôležitého
orgánu ľudského tela - mozgu. Došlo tiež poškodeniu zmyslových ústrojov čuchu a chuti, k dvojitému
videniu. Je však predpoklad, že poškodenia zmyslových orgánov budú len prechodné. Zranenia, ktoré
sú uvedené v tomto znaleckom posudku, priamo súvisia s incidentom z 21.10.2012. Zranenia spôsobujú

dlhú dobu trvajúcu poruchu zdravia poškodeného. Poškodený pre zranenie bol obmedzený v bežnom
spôsobe života. Obmedzenie, ktoré vzniklo, sa týkalo psychickej aktivity, fyzickej aktivity a manuálnej
práce. Celkovo obmedzenie, ktoré vzniká, trvá bežne po dobu liečenia a práceneschopnosti, t. zn. 6
týždňov a viac. V danom konkrétnom prípade by sa mohlo jednať o dobu tri mesiace. Trvalé následky
funkčného charakteru môže zanechať zrnenia mozgu ako zranenie životne dôležitého orgánu ľudského

tela. Vzhľadom na lokalizáciu zranenia - čelové laloky, zranenie takéhoto charakteru môže zanechať
trvalé funkčné následky vo forme tzv. organického psychosyndrómu, čo je súbor príznakov spojených so
zmenami nálad, apatiou, alebo naopak agresivitou, poruchami pamäte atď. Vzhľadom na to, že liečba
ešte nebola ukončená, je predčasné sa t. č. vyjadrovať ku charakteru a rozsahu prípadných trvalýchfunkčných následkov po tomto zranení. S určitosťou sa k nim bude možné vyjadriť najskôr po roku od
skončenia liečenia.
Dodatok znaleckého posudku z 18. júna 2023: V prepúšťacej správe z traumatológie sú uvedené

laboratórne vyšetrenia krvi a moču, týkajúce sa základných parametrov - vyšetrenie krvného obrazu,
glykémie, močoviny, kreatínu, bielkovín, zápalových markerov. Za bežných - štandardných okolností,
pokiaľ si vyšetrenie na alkohol nežiada iná inštitúcia (napr. polícia), sa vyšetrenie na alkohol v
základnom screeningovom vyšetrení nevykonáva. Podľa zdravotnej dokumentácie z anamnestických
údajov vyplýva, že poškodený sa po zranení na okolnosti nepamätal, mal amnéziu. Zranenie bolo

hodnotené ako otras mozgu, ktorý je charakterizovaný amnéziou - retrográdnou alebo antegrádnou, t.
zn. stratou pamäte na okolnosti úrazu, prípadne dej pred a po úraze. Z medicínskeho hľadiska je veľmi
nepravdepodobné, aby postupne s časovým odstupom došlo k spomenutiu si na okolnosti úrazového
deja. Pri otrase mozgu dochádza k „nezapísaniu“ informácie deja) súvisiaceho so zranením mozgu
do pamäte, takže spätne sa pri otrase mozgu poškodený nemôže rozpamätať na dej úrazu. V danom
prípade sa mohlo jednať o reprodukovane popísaný dej úrazu, s ktorým sa poškodený stotožnil a prijal

ho za reálny.
Vo svojej výpovedi znalec uviedol, že pri vypracovaní vychádzal zo zdravotnej dokumentácie, kde vo
vyšetrení z pohotovostnej traumatologickej ambulancie bolo uvedené v objektívnom náleze, že v oblasti
záhlavia poškodeného sa nachádzal krvný výron svedčiaci o pomliaždený mäkkých tkanív záhlavovej
oblasti. Bolo vykonané CT vyšetrenie lebky a mozgu, kde bolo popisované pomliaždenie mozgového

tkaniva v čelospánkových lalokoch obojstranne, zakrvácanie pod pavúčnicou a popisovaná bola aj
zlomenina čelovospánkovej kosti vpravo, čiže na poškodenom boli zranenia v oblasti prednej strany
hlavy a mozgu, ako aj v oblasti záhlavia, teda zadnej strany. Čo sa týka mechanizmu vzniku zranenia,
zranenia takéhoto charakteru vznikajú priamym pôsobením nejakého tupého tvrdého predmetu, pričom
sa mohlo jednať napríklad o ruku útočníka zovretú v päsť prípadne nohu útočníka. Tvrdým, tupým

predmetom mohla byť aj zem, teda nejaká tvrdá podložka a podobne. Mohlo sa jednať či už o úder
do hlavy alebo náraz hlavou na tvrdý, tupý predmet. Čo sa týka zranenia záhlavia, jednalo sa o ľahkú
formu zranenia z medicínskeho hľadiska, kde intenzita pôsobiacej sily bola prevažne slabá. Čo sa týka
zranenia v prednej časti hlavy, v tomto prípade prišlo k zraneniu životne dôležitého orgánu - mozgu, ako
aj zlomenine lebečnej kosti. Zranenie je hodnotené ako zranenie ťažké, pričom intenzita pôsobiacej sily

bola pri tomto zranení silná. Čo sa týka doby liečenia, najzávažnejšie zranenie bolo zranenie mozgu,
kde doba liečenia sa pohybuje od šiestich týždňov vyššie, pričom v danom prípade mal poškodený
plánované ešte kontroly na neurológii koncom januára a začiatkom februára 2013 a pokiaľ by v tomto
období bola liečba ukončená, trvala by približne tri mesiace. Práceneschopnosť môže trvať po dobu
liečenia, teda od šiestich týždňov a viac, čiže v tomto konkrétnom prípade by mohla trvať plus-mínus

tri mesiace. Jej doba závisí od pracovného zaradenia pacienta. Čo sa týka obmedzenia v obvyklom
spôsobe života, toto pretrváva po dobu liečenia a týka sa psychickej aktivity, zapájania zmyslových
orgánov do činnosti, ako aj fyzickej aktivity. Čo sa týka trvalých následkov, môžu zostať trvalé následky
hlavne po zranení mozgu, ktoré sa môžu prejavovať takzvaným psychosomatickým syndrómom, a to
v zmysle nejakej apatie, agresie, tam to kolíše, poruchy pamäte. Vyčíslil bodové hodnotenia zranenia,

jednalo sa o 255 bodov, čo pri hodnote bodu 15,72 eura v roku 2012 činilo sumu 4 008,60 eura. Dodal, že
k dispozícii mal výpoveď poškodeného zo spisového materiálu z 24.10.2012, kde poškodený uvádzal,
že zacítil úder zozadu, ktorý mal byť vedený do oblasti chrbta, po ktorom následne padal po schodoch
na zem. Na základe topografického rozloženia zranení, teda oblasť záhlavia a oblasť prednej časti hlavy,
v znaleckom posudku uviedol, že úder zozadu mohol byť vedený do oblasti záhlavia, pretože na chrbte

nebolipopisovanéznámkyzraneniaaprednáčasťhlavymohlabyťzranenávdôsledkupáduanárazuna
tvrdúpodložku.Pokiaľsidobrespomína,obžalovanýpovedal,žepoškodenéhonašielležaťnazemipred
vchodom do nejakej diskotéky na chrbte, pričom ruky mal mať vedľa tela. Keď si predstaví túto polohu,
je to dosť nepravdepodobná poloha pri takýchto zraneniach, skôr by svedčala o tom, že s poškodeným
niekto ešte manipuloval.

Po nahliadnutí do dodatku k znaleckému posudku, ktorý znalec nemal k dispozícii na hlavnom
pojednávaní, uviedol, že čo sa týka prvej otázky ohľadom alkoholu u poškodeného, už v anamnéze pri
vyšetrení na traumatológii sám poškodený priznával požitie alkoholu, takže bol pod vplyvom. Čo sa týka
druhejotázky,čisapoškodenýpostupomčasumoholrozpamätaťnaokolnostizranenia,ktomudodal,že

poškodený v dôsledku zranení utrpel bezvedomie, ktoré je spojené so stratou pamäte, pričom sa môže
jednať o stratu pamäte na okolnosti pred zranením, obdobie toho samotného zranenia ako aj môže dôjsť
k strate pamäte na nejaké obdobie po zranení. Jedná sa o takzvanú retrográdnu alebo anterográdnu
amnéziu, teda stratu pamäte. Nikde nie je dané, že tá strata musí byť aj na obdobie pred úrazom, aleobdobie straty pamäte na obdobie úrazu a po úraze býva s určitosťou. Poškodený sa nemohol postupom
času rozpamätať. Mohol si pamätať nejaké obdobie pred úrazom, ale pokiaľ tam bolo bezvedomie,
tak na obdobie počas úrazu a nejaké obdobie po úraze si pamätať nemohol. Mohol si pamätať nejaké

skutočnosti, ktoré vnímal pred nárazom. Na základe toho, ako aj sám poškodený popisoval vo svojej
výpovedi a ako malo to fyzické násilie nejako prebiehať, vidieť útočníka by nemal, pretože úder bol
vedený zozadu a následne padal prednou časťou na schody. Väčšinou pri páde na schody by mali
byť viditeľné aj vonkajšie zranenia na tvári, tieto v dokumentácii popisované neboli. Nevie sa vyjadriť k
tomu, či ich lekár opomenul uviesť, ale jednoznačne muselo nejaké násilie pôsobiť na prednú časť hlavy,

keďže došlo k zlomenine lebkovej kosti v čelospánkovej oblasti. Keby nebola zlomená lebka v prednej
časti, nevylučoval by, že ku zraneniu čelových lalokov mozgu došlo nárazom alebo úderom záhlavia
na tvrdú podložku takzvaným mechanizmom „contrecop“, to znamená, že závažnejšie zranenie vzniká
na opačnej strane než pôsobilo násilie. Práve zlomenina lebky prednej časti svedčí o tom, že násilie
pôsobilo aj z prednej časti. Nevie vylúčiť, že medzi úderom do záhlavia a pádom prednou časťou na
zem bol nejaký časový interval. Najpravdepodobnejšie ale je, že po údere do záhlavia bezprostredne

nasledoval pád dopredu. Nedá sa vylúčiť, že toto zranenie mohlo vzniknúť aj po páde na zem, lebo aj
pád na zem je priame pôsobenie tvrdého tupého predmetu a v obidvoch prípadoch sú prejavy zranenia
rovnaké. Pomliaždenie mozgu nemusí byť sprevádzané bezvedomím, takisto bezvedomie nemusí byť
spojené s pomliaždením mozgu. Predpokladá, že krátkodobé bezvedomie bolo v tomto prípade spojené
so zranením mozgu a nastalo hneď po zranení.

Svedok Z. D. vypovedal na hlavnom pojednávaní 8. septembra 2023, že jeho výpoveď môže byť
vzhľadom na uplynutie času skreslená. Počas udalosti, ktorá sa stala, nebol prítomný. Volalo mu nejaké
číslo, ktoré nemal uložené, predstavil sa ako Z. L. (obžalovaný) a položil mu jedinú otázku, či môže z
objektu, kde sa tento skutok stal, vidieť kamerový záznam, odpovedal mu, že nie a tým celý rozhovor

skončil. Je o ňom v D. známe, že montuje a montoval množstvo kamerových systémov, ku ktorým má
prístup, ale podľa zákona nemôže tieto informácie poskytovať tretím osobám a tak aj konal. Nevidel
kamerový záznam. Jeden vchod bol pre návštevníkov a myslí, že jeden služobný alebo pre tovar, ale
presne si to už nepamätá. Pri takýchto podujatiach sa určite využíval hlavný vchod a služobný nevie.
Nevie, či býval služobný vchod zamknutý alebo odomknutý.

Obžalovaný k svedeckej výpovedi uviedol, že keďže sa dopočul, že sa o ňom rozpráva, že mal
poškodeného napadnúť, tak sa zaujímal o kamerové záznamy, ktoré by mali potvrdiť jeho nevinu. Na
hornom podlaží hrávali oldies a na prízemí modernejšiu hudbu, to bol vchod, ktorým vychádzal a na tej
kamere by to malo byť vidieť.

Svedok M. R. vypovedal na hlavnom pojednávaní 8. septembra 2023, že si už nepamätá nič, keďže je
od skutku desať rokov, je štátny zamestnanec a rieši množstvo vecí. Asi v ten večer bol na diskotéke v
daných priestoroch, asi ste stretol v ten večer s obžalovaným a asi sa s obžalovaným aj rozprával, ale
už nevie o čom. Pozná poškodeného, nepamätá si, ho v ten večer videl alebo sa s ním stretol.

Na návrh prokurátora bola prečítaná celá zápisnica o výsluchu svedka z prípravného konania zo 6.
septembra 2013. Svedok v prípravnom konaní vypovedal nasledovne: „Bolo to nejako minulý rok, presný
deň ani dátum si už nepamätám, kedy som bol na diskotéke v X. klube v D., ulica tuším K.. Bolo to určite
v deň piatok alebo sobotu, už si presne nespomínam. Na tú diskotéku som prišiel nejako okolo polnoci.
Bol som tam vtedy so svojimi kamarátmi. Som sa tam s nimi bavil, potom nejako asi približne okolo

03:30-04:00 hod. som sám z tej diskotéky odchádzal von, kde som sa vetral, lebo mi bolo teplo a ako sa
vracal späť na diskotéku, som stretol známeho kamaráta R. E., s ktorým som sa dal do rozhovoru. Na to
mu zostalo po chvíli zle, stáli sme zrovna na schodoch, ktorými sa vchádza medzivstupom do poschodí
diskotéky, on potom omdlel, padol zo schodov. Ja som hneď volal sanitku. Tá prišla asi o nejakých 10-15
minút. Šiel som s ním smerom k sanitke, ktorá tam odparkovala kúsok od diskotéky X. v bočnej uličke.

Tam ho pozreli doktori a povedali, že musí ísť s nimi na vyšetrenie, lebo nevedia, či nemá niečo s hlavou.
Sanitka s ním odišla a ja som sa takto vracal sám späť na tú diskotéku. Potom nejako asi 20 metrov od
vstupu na túto diskotéku od hlavnej ulice na chodníku k nej vedúcej som zbadal Z. L., ktorého poznám z
videnia z D., on ma pozná takto tiež, keď sa náhodne stretneme, tak sa pozdravíme. L. stál v predklone
a šli mu z očí slzy. Ja som sa ho opýtal, čo sa stalo, najskôr mi nepovedal nič, potom po chvíli povedal,

že ja som ho uderil, ale som nechcel. Ja som sa opýtal, že koho, ale on mi neodpovedal. Ja som šiel od
neho preč a pred vstupom na diskotéku som zbadal na zemi na chodníku ležať chlapca. Ten ležal tuším
buď na boku alebo chrbte, už presne neviem, mal zatvorené oči. Niekto tam pri ňom aj bol, nejaký asi
2-3 ľudia, jeden z nich volal sanitku, druhý sa ho snažil nejako preberať slovne, niečo v tom zmysle, žemu hovoril haló, haló, či s ním manipuloval, to neviem. Ja som sa pozrel bližšie do tváre toho chalana a
zistil som, že sa jedná o U. K., ktorého poznám z D., tiež, keď sa náhodne stretneme, sa pozdravíme, bol
som s ním aj na pár brigádach, ale ako známi sa nestretávame. Poznám aj jeho rodičov, lebo jeho mama

robí v práci s mojou mamou a jeho otec robí na sanitke, tak sa tiež odzdravíme. Ja som na poškodeného
tiež začal slovne hovoriť, že haló, U., počuješ ma? On na to miestami otvoril oči, ale vôbec nevnímal.
Po chvíli prišla už sanitka a doktorka šla k U.. Jednalo sa o tú istú sanitku, čo predtým brala E., oni sa
otočili naspäť. Po chvíli prišla druhá sanitka s doktorom a poškodeného zobrali tou druhou sanitkou. Na
ležiacom poškodenom som nevidel nijaké zranenia.“

Pri odstraňovaní rozporov uviedol, že nevedel o žiadnom súvise medzi tým, čo mu hovoril obžalovaný a
ležiacim chlapcom (poškodený) na zemi, lebo mu nepovedal koho uderil, takže to nemohol brať tak, že
myslel, že to spravil poškodenému, ani či to bolo aktuálne alebo napríklad týždeň dozadu. Nepamätá si
v akom rozpoložení bol obžalovaný. Nevie uviesť, či videl obžalovaného plakať. Poškodený ležal možno
pol metra, meter od vchodu.
Na hlavnom pojednávaní 20. septembra 2016 svedok vypovedal: „Zdá sa mi, že ležal až vonku pred

budovou (to je od tých schodov 6 až 7 metrov), pred budovou ide taký chodník, z toho chodníka sa
dá železnými dverami so sklenenou výplňou dostať do takej vstupnej miestnosti, ktorá má rozmery
asi 4 x 4, prípadne 4 x 5 metrov, z tejto miestnosti sa dá ešte vojsť do obchodov, ktoré sú na úrovni
tejto miestnosti. Viem, že tam bola nejaká pekáreň a ešte nejaký obchod a potom z tejto vstupnej
miestnosti sa ide vlastne po tých schodoch na tú diskotéku. Tieto prvé schody sú drevené, pokiaľ si

to dobre pamätám, potom je zas taký priestor a z toho ďalšieho priestoru idú ďalšie betónové schody
už na ďalšie poschodie.“ Pri odstraňovaní rozporov svedok uviedol, že jeho odpoveď na dnešnom
hlavnom pojednávaní zodpovedá jeho pôvodnej výpovedi na hlavnom pojednávaní. Vtedy vypovedal o
vzdialenosti ležiaceho poškodeného od schodov.

Svedok Z.. N. M., S.. vypovedal na hlavnom pojednávaní 12. októbra 2023, že skoro v každej službe
má pacienta so zranením pod vplyvom alkoholu, takže po jedenástich rokoch si naozaj nejaké detaily
nepamätá, vychádza len zo svojho záznamu, ide o zdravotnú dokumentáciu pacienta. Udalosť sa
odohrala v diskotékovom klube, kam chodievali relatívne často a je zapísané, že poškodený padol na
schodoch na hlavu, ale dozadu, čo je netypické, väčšinou ľudia padajú na schodoch dopredu. Predtým

údajne pil, ale to je údaj od svedkov, pretože poškodený nekomunikoval. Zrejme z dychu bolo cítiť
alkohol, lebo inak by dal údaj o pití od úvodzoviek a nedal by to ako prvotnú príčinu, teda opitosť
a na druhom mieste má zaznačený otras mozgu. Po základnom vyšetrení a ošetrení bol poškodený
transportovaný na urgentný príjem trnavskej nemocnice. Na mieste ošetrovania sa zdržal od 05:24
hod. do 05:43 hod. Počas ošetrovania na mieste poškodený jedenkrát vracal a mal podkožný výron v

čelovej oblasti. Vychádza z obdobných situácií, že na diskotékach v raňajších hodinách zostávajú len
tí najodolnejší, pád mu musel opísať nejaký svedok. O tomto svedkovi si nepamätá bližšie informácie.
Podľa záznamu poškodenému nebola poskytnutá prvá pomoc. Počas tých skoro dvadsiatich minút
zisťoval od svedkov anamnézu, teda čo sa stalo, najprv musel zistiť, či vôbec niekto videl ten úraz, potom
zisťoval, či tam je niekto kto poškodeného pozná, aby mu povedal, či sa lieči na nejaké choroby, či užíva

liek, prípadne či má nejaké alergie. Potom nasledovalo fyzikálne vyšetrenie poškodeného od hlavy k
pätám a zdravotnícky záchranár zatiaľ meral životné funkcie. Po vyšetrení hneď začal písať zdravotnú
dokumentáciu. Polohu pacienta pri príchode značia do zdravotnej dokumentácie a má poznačenú
ležiacu polohu na chrbte. Počas vyšetrovania a transportu s telom poškodeného nijako nehýbali, pretože
mal prítomné ochranné reflexy dýchacích ciest a nehrozilo zatečenie žalúdočného obsahu do dýchacích

ciest. Poškodený nebol pri vedomí, neotváral oči, na otázky odpovedal nezrozumiteľne a nedokázal
splniť nejaký jednoduchý úkon, reagoval iba na bolestivé podnety. Z jeho neurologického vyšetrenia
sa nedá určiť na mieste, či je to spôsobené alkoholom alebo úrazom hlavy. Tým, že opísal opitosť na
prvom mieste a poškodený nemal nerovnomerné zrenice, tak nepredpokladal krvácanie do mozgu a
tým pádom bol na prvom mieste zrejme alkohol. Vôbec nevie a nezisťoval si ako dopadlo vyšetrenia na

urgentnom príjme. Obžalovaného nepozná ani si ho nepamätá z miesta skutku, v živote stretol už toľko
ľudí, že má problém si pamätať koho stretol predvčerom.

Svedok M. D. vypovedal na hlavnom pojednávaní 12. októbra 2023, že bolo to už dávno, hlavne tá
diskotéka. Boli s obžalovaným a jeho priateľkou vo X. L., chodili hore-dole, lebo to malo dve podlažia.

Obžalovaného priateľka odišla skôr, zostali už len sami dvaja. Keď odchádzali už v noci cez spodné
podlažie, videl nejakých 15-20 metrov, nevie koľko presne, sanitku pri ležiacom chalanovi. Odišli domov.
Poškodenéhopoznázmesta.Nevedel,čitojepoškodený,nešielblízko,čijesanitkapriňom.Zdiskotéky
išiel s obžalovaným a už si nespomína koľko bolo hodín, je to strašne ďaleko, takže nevie, či boli štyrihodiny alebo tri. Po pravej strane nevidel nič, po ľavej strane sanitku. Možno ešte maximálne ľudí. Nevie
uviesť koľko ľudí bolo vonku. Absolútne nevie kto volal sanitku. Nespomína si na to, či keď vyšiel z
diskotéky, bola už sanitka na mieste. Na budove diskotéky sú dva vchody. Poškodený ležal dole, oni

vyšli cez spodok, on ležal mimo, bol bližšie k prvému vchodu. Bolo to vonku, oni išli druhým vchodom.
Bol tam dolný vchod a horný vchod. Už nevie ako to má popísať, poškodený bol vonku od vchodu.
Pri odstraňovaní rozporov bola prečítaná časť výpovede svedka zo zápisnice o hlavnom pojednávaní
z 8. septembra 2015 v znení „Po skončení diskotéky sme šli z toho spodného podlažia. Vedľa je v
podstate to hlavné schodisko, z ktorého sa tiež vychádza von z budovy (von z budovy sa dá vyjsť aj

z toho spodného podlažia). Od hlavného vchodu doľava už bola taká tma, ležala tam nejaká postava,
ani ja ani obžalovaný sme k tej ležiacej osobe nešli. Táto osoba ležala asi 5 metrov od toho hlavného
vchodu.“ Svedok následne uviedol, že vychádzali z vchodu zo spodného podlažia a hlavný vchod bol
vedľa a asi päť až desať metrov od toho vchodu ležala tá osoba.

Svedok S. B. vypovedal na hlavnom pojednávaní 12. októbra 2023, že nevie čoho sa to týka, na

predvolanke dostal len meno (obžalovaného) a to mu nič nehovorí. V roku 2012 robil na záchranke v
D., bol na pozícii vodič alebo záchranár. Záchranka bola vždy v zložení vodič, záchranár a lekár. Po
oboznámení so skutkom reagoval, že nevie, kde je podnik X., musel by sa tam ísť pozrieť, od 01.10.2018
nepracuje v D. a chodí tam len veľmi málo. Mená obžalovaného ani poškodeného mu nič nehovoria.
Keď mu prišlo predvolanie, hneď sa pozeral v histórii výjazdov, ale len v rámci Q. a k ničom nedospel.

Pýtal sa aj kolegov, či aj im prišlo predvolanie a keďže nikomu nič neprišlo, vydedukoval, že je to niečo
z predošlého obdobia. Ďalej už po tom nepátral.

Svedok G. R. vypovedal na hlavnom pojednávaní 8. septembra 2023, že sa o incidente dozvedel až
v škole od spolužiakov, že poškodený dostal od obžalovaného. Nepamätá si, či sa dozvedel aj prečo

a akým spôsobom mal poškodený dostať. Tieto informácie sa dozvedel od niektorého spolužiaka, ale
už nevie presne ktorého. Táto osoba pri tom nebola. Pri odstraňovaní rozporov uviedol, že môže byť
pravda, že sa to dozvedel od svedka Ľ. D., v tom čase bol jeho spolužiak.

Z lekárskej správy z 24.10.2012 vyplynulo, že u poškodeného vyšetreného na urgentnom príjme

Fakultnej nemocnice Trnava bolo diagnostikované pomliaždenie a zakrvácanie do mozgu, zlomenina
lebečnej kosti, narazenie a pohmoždenie hlavy a intoxikácia alkoholom. Poškodený spadol zo schodov.
Podľa zistenia lekára bolo zranenie spôsobené nárazom. Predpokladala sa doba liečenia viac ako 42
dní. Išlo o ťažký úraz.

Z prepúšťacej správy Fakultnej nemocnice Trnava (traumatologicko-ortopedická klinika) vyplynulo, že
poškodenýbolhospitalizovanýod21.10.do08.11.2012.PoškodenýbolprivezenýRLP21.10.2012okolo
05:16 hod., na diskotéke v D. údajne spadol zo schodov, okolnosti úrazu amnézia, opakovane zvracal,
priznáva požitie alkoholu. CT mozgu potvrdené o 06:50 hod.: nativlnfratentoriálne bez patologických
ložiskových zmien v mozgovom tkanive. Supratentoriálne pozorovať bilaterálne frontálnych lalokoch

drobné hemoragicko - kontuzne zmeny so zakrvácaním do likvorových priestorov interhemisferálne,
siahajúca čerstvá krv po tentorium cerebella. Stredové štruktúry bez presunu. Komory symetrické,
normálne konfigurované. Na skelete prítomná fraktúra frontoparietálne vpravo.

Z úradného záznamu povereného príslušníka Policajného zboru z 23.10.2012 vyplynulo, že stav

poškodeného bol stabilizovaný. Zranenia poškodeného boli označené službukonajúcim lekárom za
zranenia ohrozujúce život a zdravie.

Z chorobopisu vyplynulo, že poškodený bol prijatý pre poúrazové subarachnoidálne krvácanie.
Hospitalizácia poškodeného trvala od 21.10.2012 o 06:19 hod. do 08.11.2012 o 10:01 hod.

Z fotografie displeja mobilného telefónu značky H. vyplynulo, že od kontaktu „U.“ prišla textová správa
v znení „0cuj pocul som ze to bol Z. L. vyhadzovac inak jak sa mas?“.

Z potvrdenia o zaistení veci z 23.10.2012 vyplynulo, že o 13:30 hod. bol zaistený záznam z

priemyselných kamier umiestnených pri diskoklube X. v D. na H.Í. K.. Z. a v diskoklube X. z 21.10.2012
o 04:00 hod. - 05:30 hod.Zo záznamu zo šetrenia z 23.10.2012 okrem iného vyplynulo, že bol vzhliadnutý kamerový záznam Z.
polície D. a bolo zistené, že kamera mestskej polície je inštalovaná tak, že nie je schopná monitorovať
miesto incidentu a ak by to aj dokázala zabrať, v tom čase bola taká hmla, že by nebolo možné detaily

konfliktu rozpoznať. Z previerky kamerových záznamov z priemyselných kamier diskoklubu X. bolo
zistené, že samotný incident pre zlý uhol záberu a pavučinou zaclonenú kameru nie je viditeľný a ani
žiadne osoby či časti incidentu vidieť nie je.
Na tomto mieste je vhodné doplniť, že na hlavnom pojednávaní boli na technickom zariadení prehraté
zadovážené (obrazové) kamerové záznamy. Na predmetných záznamoch nie je zaznamenaný incident,

ku ktorému malo podľa obžaloby dôjsť 21. októbra 2012 okolo 04:00 hod. medzi obžalovaným a
poškodeným. Na kamerovom zázname zvnútra diskoklubu nie je zaznamenaný žiadny priamy kontakt
medzi obžalovaným a poškodeným. Na kamerových záznamoch zvonka diskoklubu je možno vidieť
ľudí zdržiavajúcich sa pri vchode do diskoklubu a ľudí odchádzajúcich z diskoklubu domov. Žiadna z
kamier nezachytávala oblasť schodiska, na ktorom malo dôjsť k fyzickému konfliktu medzi obžalovaným
a poškodeným s následným pádom poškodeného zo schodov.

Z evidenčnej karty vozidla vyhotovenej 06.09.2013 o 10:11 hod. vyplynulo, že vlastníkom a držiteľom
osobného motorového vozidla značky B. B. s evidenčným číslom D. bol obžalovaný. Ako držiteľ tohto
vozidla bol obžalovaný zaevidovaný 21.09.2011 o 14:36 hod.

Zo záznamu z 23.05.2013 vyplynulo, že kamerový záznam z kamier Z. polície D. k okoliu baru X. D. z
20. a 21.10.2012 bol zálohovaný po dobu sedem dní, a preto ho nebolo možné poskytnúť.

Z úradných listov z 24.09.2013 vyplynulo, že vyšetrovateľ Policajného zboru upovedomil poškodených
Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, krajská pobočka Trnava a Sociálnu poisťovňu, pobočka Trnava o

vznesení obvinenia a požiadal ich o zaslanie podrobného výpisu nákladov na liečenie a vyjadrenie, či
v zmysle § 46 ods. 3 Trestného poriadku žiadajú náhradu škody, a v akej výške a či využívajú právo
preštudovať spis po skončení vyšetrovania.

Poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. listom doručeným orgánom činným v trestnom konaní

25.10.2013 oznámila uplatnenie nároku na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v adhéznom
konaní vo výške 2 266,19 eura poskytnutú v súvislosti s poškodením zdravia jej poistenca U. K.
(poškodený). K listu pripojila rozpis nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ktorá pozostávala z
ústavnej (lôžkovej) starostlivosti vo výške 1 133,- eur, špecializovanej ambulantnej starostlivosti vo výške
101,83 eura, spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek vo výške 951,55 eura a položky „lekárne,

výdajne, optiky, distribútori“ vo výške 79,81 eura. Poškodená zaplatila uplatnenú sumu v období od
03.12.2012 do 09.05.2013.

Poškodená Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava listom doručeným orgánom činným v trestnom konaní
02.10.2013 oznámila pripojenie k trestnému stíhaniu s nárokom na náhradu škody vo výške 966,60 eura

za vyplatené nemocenské poškodenému, ktorý bol v súvislosti s úrazom práceneschopný od 21.10.2012
do 03.02.2013.

Dňa 23.05.2013 vyšetrovateľ Policajného zboru upovedomil obžalovaného a obhajcu o zmene právnej
kvalifikácie podľa § 206 ods. 6 Trestného poriadku. Obvinenie bolo vznesené za prečin ublíženia na

zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona. V ďalšom konaní sa skutok posudzoval aj
ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Zo záznamu zo 16.05.2013 vyplynulo, že obhajcovi boli po úhrade čiastky 5,80 eura vyhotovené kópie
58 strán.

Z údajov o osobe zo systému REGOB okrem iného vyplynulo, že obžalovaný má od 27.01.1993 ako
trvalý pobyt evidovanú adresu H. XXXX/XX, D..

Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava z 03.01.2014 vyplynulo, že obžalovaný si nepodal

žiadosť o poskytnutie dávky v nezamestnanosti, nie je evidovaný ako poberateľ nemocenských dávok,
nenachádza sa v evidencii poberateľov dôchodkovej dávky, nie je evidovaný ako poberateľ úrazových
dávok a nie je evidovaný ako poberateľ dávok garančného poistenia. Od 03.07.2006 do 31.12.2012 bol
evidovaný u rôznych odvádzateľov ako zamestnanec s trvalým príjmom alebo ako dohodár.Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec z 13.01.2014
vyplynulo, že obžalovaný nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Posledné evidencie

obžalovaného sú od 01.09. do 14.10.2007 a od 01.07. do 01.09.2009. Po poslednom vyradení z
evidencieuchádzačovozamestnanieobžalovanýužviacnebolevidovanýakouchádzačozamestnanie.
V minulosti nepoberal ani v súčasnosti nepoberá dávku v hmotnej núdzi s príspevkami.

Zo správy Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo 06.09.2013 vyplynulo, že obžalovaný bol

evidovaný ako trestne stíhaný len v predmetnej trestnej veci.

Zo správy Z. úradu D. o povesti z 08.01.2014 vyplynulo, že na konanie obžalovaného nebola doposiaľ
podaná opodstatnená sťažnosť fyzických osôb alebo právnických osôb. Z. nebol prejednávaný v
priestupkovom konaní. Podľa oznámenia Z. polície za posledné tri roky nebol zaznamenaný žiadny
priestupok, ktorého by sa obžalovaný dopustil. Podľa im dostupných informácií nevlastní v meste

nehnuteľnosť. Iné skutočnosti o obžalovanom im nie sú známe.

Dňa 09.01.2014 vyšetrovateľ Policajného zboru vyhotovil upovedomenie o termíne preštudovania
vyšetrovacieho spisu adresované obžalovanému a obhajcovi.

Z odpisu registra trestov vyplynulo, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný.

Z odpovede na lustráciu v rezorte Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vyplynulo, že voči
obžalovanému sú vedené dve trestné stíhanie - jedno pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.
1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona

a druhé pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného
zákona a obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c), písm.
d), ods. 2 písm. c), ods. 4 písm. b), písm. c) Trestného zákona v znení účinnom do 30. apríla 2022.

Z odpovede na lustráciu v databáze súdov vyplynulo, že obžalovaný vystupuje ako strana trestného
konania vedené na Okresnom súde Trnava pod spisovou značkou 5T/17/2014.

Z odpovede na lustráciu v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov vyplynulo, že
obžalovaný má v období od 23.03.2019 do 07.01.2024 evidovaných trinásť priestupkov, z toho jedenásť

priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky (škodová udalosť, prekročenie rýchlosti,
používania telefónneho prístroja počas vedenia motorového vozidla, rýchlosť v obci, nevenovanie
sa vedeniu motorového vozidla, nerešpektovanie dopravného značenia) a dva priestupky proti
občianskemu spolunažívaniu. Priestupky boli vyriešené napomenutím, blokovými pokutami zaplatenými
na mieste vo výške od 10,- eur do 50,- eur a pokutou vo výške 35,- eur uloženou v rozkaznom konaní.

Prokurátorka v záverečnej reči okrem iného uviedla, že dokazovaním vykonaným v prípravnom
konaní ako aj na hlavnom pojednávaní bolo preukázané, že skutok sa stal a spáchal ho obžalovaný
tak, ako je uvedené v obžalobe. Poukázala najmä na výpovede poškodeného, ktorý jednoznačne
označil obžalovaného ako páchateľa. Nepriamymi dôkazmi podporujúcimi výpoveď poškodeného sú aj

výpovede ďalších svedkov G. R. a S. K., ktorí sa mali sprostredkovane dozvedieť, že poškodeného
mal napadnúť práve obžalovaný. Navrhla obžalovaného uznať vinným na základe obžaloby a uložiť mu
úhrnný trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov s podmienečným odkladom a skúšobnou dobou v
trvaní tri roky.

Obhajca JUDr. Juraj Gavalec doplnil svoju záverečnú reč z 8. novembra 2016 o tú skutočnosť, že podľa
uznesenia Krajského súdu v Trnave z 28. septembra 2017 mal súd doplniť dokazovanie výsluchmi, ktoré
boli súdom po vrátení veci uskutočnené. Vykonanými výsluchmi sa nepodarilo zistiť žiadne významné
skutočnosti pre toto trestné konanie. Stav dokazovania teda zostal taký istý, ako bol v čase rozhodovania
krajského súdu. Výsluchmi sa mali odstrániť pochybnosti o tom, či obžalovaný našiel poškodeného v

bezvedomí alebo ho napadol. Vykonaným dokazovaním sa nepodarilo preukázať ani to, či sa skutok
stal, pretože poškodený mohol spadnúť aj sám, keďže bol značne pod vplyvom alkoholu a znalec takýto
mechanizmu vzniku zranenia nevylúčil.Obžalovaný uviedol, že sa pridržiava svojej výpovede a trvá na svojej nevine.

Podľa § 327 ods. 1 Trestného poriadku súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a

rozhodnutie, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, a je povinný
vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.

Podľa § 258 ods. 1 Trestného poriadku ak obžalovaný po prednesení obžaloby a vyjadrení poškodeného
neurobil vyhlásenie uvedené v § 257 ods. 1 písm. b) alebo c), predseda senátu potom, ako zistí

podmienky na vykonanie hlavného pojednávania, zistí osobné údaje obžalovaného a poučí ho o jeho
právach. Potom umožní prokurátorovi vyslúchnuť obžalovaného. Obžalovaného treba vyslúchnuť na
obsah obžaloby, a ak bol uplatnený nárok na náhradu škody, aj na tento nárok. Pritom sa postupuje
podľa § 122 ods. 2 a 3.

Podľa § 258 ods. 4 prvá veta Trestného poriadku na návrh prokurátora alebo obhajcu sa zápisnica

o skoršej výpovedi obžalovaného alebo jej časť prečíta, ak sa koná v neprítomnosti obžalovaného,
obžalovaný využije svoje právo nevypovedať alebo sa objavia podstatné rozpory medzi jeho
skoršou výpoveďou a údajmi na hlavnom pojednávaní a ak bol skorší výsluch vykonaný spôsobom
zodpovedajúcim ustanoveniam tohto zákona.

Podľa§261ods.3Trestnéhoporiadkuvýsluchsvedkavykonáten,ktonavrholvykonanietakéhodôkazu;
ak o vykonaní dôkazu rozhodol súd, výsluch svedka vykoná predseda senátu, pri zachovaní práva
prokurátora, obžalovaného a obhajcu vykonať následne výsluch svedka a klásť mu otázky. Ak výsluch
svedka alebo znalca navrhol obžalovaný, jeho obhajca alebo prokurátor, rozhodne predseda senátu po
vypočutí strán o tom, ktorý z nich výsluch vykoná, pri zachovaná práva druhej strany vykonať následne

výsluch svedka alebo znalca a klásť mu otázky. Pritom sa postupuje podľa § 132.

Podľa § 264 ods. 1 Trestného poriadku ak sa svedok odchýli v podstatných bodoch od svojej skoršej
výpovede, môže mu byť na návrh prokurátora, obžalovaného alebo obhajcu zápisnica o jeho skoršej
výpovedi predložená na vysvetlenie rozporov v jeho výpovediach.

Podľa § 264 ods. 2 Trestného poriadku predloženie skoršej výpovede podľa odseku 1 spočíva v prečítaní
tých častí zápisnice o skoršom výsluchu, ku ktorým sa má vyslúchaný vyjadriť a vysvetliť rozpory medzi
svojimi výpoveďami. Zápisnicu prečíta tá zo strán, ktorú určí predseda senátu, ak zápisnicu neprečíta
sám alebo ním poverený člen senátu.

Podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku pri výsluchu znalca na hlavnom pojednávaní sa použijú
ustanovenia § 258 ods. 2 a 3 a § 259 primerane. Namiesto výsluchu znalca možno čítať zápisnicu o
jeho výpovedi alebo jeho písomný znalecký posudok, ak znalec bol pred podaním znaleckého posudku
poučený podľa § 144, nie sú pochybnosti o správnosti a úplnosti znaleckého posudku a prokurátor i

obžalovaný s tým súhlasia, alebo ak sa znalec naň odvolá.

Podľa § 269 Trestného poriadku písomné vyjadrenia, posudky, správy štátnych orgánov a ďalšie listiny,
ktorými sa vykonáva dôkaz na hlavnom pojednávaní, sa prečítajú celé alebo ich časť, ktorá sa týka
dokazovanej skutočnosti, a umožní sa do nich nazrieť stranám, a ak je to potrebné, aj svedkom a

znalcom.

Podľa § 270 ods. 2 prvá veta Trestného poriadku zvukový, obrazový alebo obrazovo-zvukový záznam
sa ako dôkaz vykoná na technickom zariadení, a to oboznámením celého záznamu alebo jeho časti,
ktorá sa týka dokazovanej skutočnosti.

Podľa § 271 ods. 1 Trestného poriadku obžalovaného, poškodeného a zúčastnenej osoby sa treba
po vykonaní každého dôkazu opýtať, či sa chcú k nemu vyjadriť, a vyjadrenie každého sa zapíše do
zápisnice.

Podľa § 277a ods. 1 Trestného poriadku ak sa zmenil samosudca alebo sa zmenilo zloženie senátu a
obžalovaný so zmenou nesúhlasil, hlavné pojednávanie sa vykoná znova.Podľa § 277a ods. 5 Trestného poriadku aj keď sú splnené podmienky na prečítanie zápisnice podľa
odseku 3 alebo prehratie zvukového záznamu podľa odseku 4, predseda senátu na návrh strany
nariadi opakovanie výsluchu svedka alebo znalca, ak je ich výpoveď rozhodujúca na riadne zistenie

skutkového stavu a je potrebné overiť ich hodnovernosť alebo pokiaľ je z iných dôležitých dôvodov
potrebné bezprostredné vnímanie ich výpovede. Tým nie je dotknuté právo súdu aj bez splnenia týchto
podmienok rozhodnúť o výsluchu svedka alebo znalca (§ 276).

Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané

zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak nebolo
dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže
poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody vždy na civilný proces, prípadne na konanie pred iným
príslušným orgánom.

Podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa odňatím slobody
na šesť mesiacov až dva roky.

Podľa § 156 ods. 3 písm. c) Trestného zákona odňatím slobody na dva roky až päť rokov sa páchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví.

Podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na
mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného, potrestá
sa odňatím slobody až na tri roky.

Po zrušení a vrátení veci Krajským súdom v Trnave boli v ďalšom priebehu hlavného pojednávania
vykonané všetky dostupné dôkazy. Nebolo možné vypočuť tretieho člena posádky rýchlej zdravotnej
pomoci, keďže sa nepodarilo zistiť kto bol tretím členom posádky pri danom zásahu pri podniku X. v
D.. Taktiež nebolo možné na hlavnom pojednávaní vypočuť svedka Ľ. D., ktorý na jednom z hlavných
pojednávaní ako príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže dohliadal na predvedenie poškodeného,

ktorý bol v tom čase vo výkone trestu odňatia slobody, takže zo zákonných dôvodov nebolo možné ho
následne vypočuť.

Všeobecne platí, že v trestnom konaní na preukázanie viny obžalovaného musí súhrn priamych a
nepriamych dôkazov tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov,

ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje
z jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného možného záveru.
Výrok o vine musí byť vždy založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že
žalovaný skutok sa skutočne stal, vykazuje všetky znaky trestného činu po objektívnej a subjektívnej
stránke a spáchala ho výlučne osoba uvedená v podanej obžalobe. Výrok o vine zo spáchania trestného

činu nie je možné založiť len na indíciách, domnienkach alebo len na pravdepodobných skutkových
záveroch. Výrok o vine musí byť založený na skutkovom stave, o ktorom nie sú dôvodné (rozumné)
pochybnosti a ktorý nepochybne vyplýva z vykonaných dôkazov. Dôkazy vykonané v konaní nevedú k
logickému, jednoznačnému a nespochybniteľnému záveru, že skutok opísaný v obžalobe sa stal.

Štruktúra použiteľných usvedčujúcich dôkazov je v tejto trestnej veci natoľko slabá, že neumožňuje
vysloviť nepochybný záver, že žalovaný skutok sa stal. I keď indície v tomto smere sú, na jednoznačné
a nespochybniteľné konštatovanie o existencii skutku chýba taká komplexná sústava dôkazov, ktorá
by sa vzájomne doplňovala, bola by logická, ničím nenarušená a vo svojom celku by nielen spoľahlivo
preukazovala všetky okolnosti žalovaného skutku a prípadne by následne usvedčovala z jeho spáchania

práve obžalovaného, ale súčasne by vylučovala možnosť akéhokoľvek iného záveru. V prejednávanej
veci ale takýto stav nenastal. Totižto dôkazy takého charakteru, akými sú výpovede poškodeného
U. K., svedkov S. K. a G. R. a na to nadväzujúce vecné a listinné dôkazy, aby boli spôsobilé
potvrdiť spáchanie žalovaného skutku a usvedčiť obžalovaného z jeho spáchania, musia spĺňať tienajnáročnejšiepožiadavkynapresvedčivosťanajednoznačnýsúladsprípadnýmiďalšímisubjektívnymi
i objektívnymi dôkazmi. Len nespochybniteľný obsah takýchto dôkazov môže byť podkladom pre záver
o existencii skutku právne kvalifikovaného ako trestný čin a o vine osoby postavenej pred súd. Tento

záver musí byť bezpečne a spoľahlivo preukázaný, nesmie vyvolávať ani najmenšie pochybnosti či
neobjasnené otázky. V kontexte celej dôkaznej situácie absentuje čo i len jeden priamy usvedčujúci
dôkaz, na ktorom by bolo možné bezpečne prijať záver, že sa žalovaný skutok udial tak, ako je opísaný
v obžalobe a že sa ho skutočne dopustil obžalovaný tak, ako mu to kladie za vinu obžaloba.

Uznanie viny obžalovaného zo spáchania určitého skutku sa podľa zásady náležitého zistenia
skutkového stavu veci vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie ohľadom viny o jednoznačne zistené
a bezpečne preukázané fakty a nie iba o pravdepodobnosť. Tam, kde nie je možné bezpečne určiť,
ktorý z možných variantov skutku zodpovedá skutočnosti, musí súd zvoliť tú, ktorá je pre obžalovaného
priaznivejšia, resp. ak existujú rozpory alebo nedostatočné dôkazy na rozhodnutie o uznaní viny, musí
tieto súd vyhodnotiť v prospech obžalovaného v zmysle zásady in dubio pro reo (v pochybnostiach v

prospech obžalovaného). Rovnaké závery platia pre ustálenie toho, či sa skutok opísaný v obžalobe
vôbec stal. V prípade, že súd po vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní nemôže spoľahlivo
ustáliť, či sa žalovaný skutok stal, v zmysle zásady in dubio pro reo musí dospieť k záveru, že žalovaný
skutok sa nestal. Dôkazná situácia v prejednávanej veci totiž nevylučuje možnosť, že poškodený
spadol zo schodov bez cudzieho zavinenia. V konečnom dôsledku to znamená, že sa prokuratúre v

konaní pred súdom nepodarilo uniesť dôkazné bremeno v tom smere, že žalovaný skutok sa stal,
čo je dôvodom oslobodenia obžalovaného spod obžaloby postupom podľa § 285 písm. a) Trestného
poriadku. V trestnom konaní je prokurátor nositeľom obžaloby a má preukazovať jednak existenciu
žalovaného skutku a taktiež vinu obžalovaného zo žalovaného skutku. Práve prokurátor v tejto veci
nezabezpečil a nepredložil súdu také presvedčivé, nespochybniteľné a zákonné dôkazy, ktoré by súd

viedli k záveru o existencii žalovaného skutku bez najmenších pochybností. Zásada trestného konania
in dubio pro reo vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 4 Trestného poriadku. Jej použitie prichádza do úvahy
vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a
zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového
stavu danej veci a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce

spravodlivé rozhodnutie. Náležité zistenie skutkového stavu vyžaduje, aby každá okolnosť dôležitá
pre rozhodnutie bola spoľahlivo preukázaná v súlade so skutočnosťou tak, aby nemohla vzbudzovať
akúkoľvek pochybnosť. Za náležité zistenie skutkového stavu nemožno preto považovať len zistenie o
puhej pravdepodobnosti dokazovanej skutočnosti, keď výsledky dokazovania síce pripúšťajú možnosť
záveru, že existuje, avšak na druhej strane nevylučujú možnosť iného alebo celkom opačného záveru.

Na základe dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní súd viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu vyjadreného v jeho zrušujúcom uznesení z 18. apríla 2023 dospel k záveru, že v
tomto prípade nebolo nad všetky pochybnosti dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný
trestne stíhaný. Rešpektujúc základné pravidlo vykonávania dokazovania v trestnom konaní zakotvené

v § 2 ods. 12 Trestného poriadku sa súd nemohol po starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu a
následnom hodnotení dôkazov jednotlivo i v ich súhrne stotožniť s názorom obžaloby, že z vykonaného
dokazovania bolo preukázané, že skutok sa stal a v nadväznosti na to uznať vinu obžalovaného a uložiť
mu trest. Nemožno bez akýchkoľvek pochybností tvrdiť, že 21. októbra 2012 sa stal skutok opísaný v
obžalobe z 11. februára 2014, ktorý bol právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156

ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona.

Je potrebné uviesť, že prokurátor nepovažoval prvotné rozhodnutie tunajšieho súdu za správne, keďže
podľa jeho právneho názoru dôkazy vyplývajúce z vykonaného dokazovania ako v prípravnom konaní

tak aj v následnom súdnom konaní, súd prvého stupňa nevyhodnotil v súlade so zásadou voľného
hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku, keďže tieto vyhodnotil jednostranne a
výlučne v prospech obžalovaného. Pritom vôbec nevzal do úvahy vo veci vykonané usvedčujúce
priame a nepriame dôkazy, ktoré vo svojom súhrne tvoria logickú sústavu vzájomne sa doplňujúcich
a podporujúcich dôkazov, ktoré preukazujú, že páchateľom žalovaného skutku je práve obžalovaný.

Možno bez akýchkoľvek pochybností ustáliť, že poškodený jednoznačne označil za páchateľa
žalovaného skutku obžalovaného, keďže tohto opoznal ešte pred samotnou stratou pamäte (pred
samotným pádom zo schodov), keďže obžalovaný mal v tom čase uzatvárať bar, keď povedal
poškodenému, že je koniec diskotéky, v dôsledku čoho poškodený dopil kolu, obliekol si bundu aodchádzal preč, v čom pri vkročení na prvý drevom obložený schodík na prvom poschodí zacítil v
strede chrbta úder, sotenie, ktoré ho odhodilo do časti medziposchodia potiahnutého gumou, kde sa
otočil smerom hore, pričom v tom uvidel obžalovaného ako mu dáva silnú facku, na čo stratil stabilitu a

následne aj vedomie. Výpoveď poškodeného potvrdzujú a obžalovaného usvedčujú aj výpovede svedka
M. R. a napadnutie poškodeného obžalovaným nepriamo potvrdili aj svedkovia G. R., Ľ. D. a S. K., ktorí
sa o tom dozvedeli sprostredkovane od ďalších osôb.

K uvedeným námietkam prokurátora súd uvádza, že v nadväznosti na nesúhlas obžalovaného so

zmenou samosudcu súd vypočul obžalovaného, poškodeného i svedkov G. R. a S. K.. Svedka Ľ. D.
nebolo možné na hlavnom pojednávaní vypočuť a nevypovedal v prípravnom konaní ani v priebehu
hlavného pojednávania pred vyhlásením prvotného rozsudku tunajšieho súdu v tejto trestnej veci. K
svedkovi Ľ. D. možno uviesť, že tento nebol prítomný na diskotéke v klube X. a aj on mal informáciu o
tom, že poškodený mal dostať bitku od obžalovaného len sprostredkovane, pričom zákonným spôsobom
nebolomožnéodnehozistiť,odkohomalmaťtútoinformáciu.SvedokG.R.potvrdil,žeinformáciuotom,

že poškodeného mal zbiť obžalovaný, mal od svedka Ľuboša Húsku, ktorý bol v tom čase jeho spolužiak
na strednej škole. Pokiaľ prokurátor dáva do popredia zjavné rozpory medzi výpoveďou obžalovaného
a výpoveďou svedka M. D. (pozornosti súdu rozpory v ich výpovediach neunikli), ktorí mali spoločne
odchádzať z klubu X., a ktoré mal súd podľa názoru prokurátora preceniť, tak nemožno opomenúť,
že zjavné rozpory sú nielen medzi jednotlivými výpoveďami poškodeného, ale i medzi výpoveďou

poškodeného a výpoveďou svedka S. K.. Po doplnení dokazovania nie je možné ustáliť, či sa poškodený
a svedok S. K. rozprávali o tom, čo sa malo stať, v najbližších dňoch po hospitalizácii poškodeného
ani to kto z týchto dvoch povedal tomu druhému, že poškodený mal padnúť zo schodov po útoku zo
strany obžalovaného. Pozoruhodné je i to, že hoci poškodený je presvedčený o tom, že za jeho pád
zo schodov, zranenia vzniknuté v súvislosti s týmto pádom aj doživotné následky utŕžených zranení

môže výsostne obžalovaný, tak sám potvrdil, že s obžalovaným sa kontaktoval a vôbec sa s ním nemal
baviť o žalovanom skutku. Obžalovaný okrem iného vypovedal, že poškodený ho päť-šesťkrát oslovil
so žiadosťou o pôžičku finančnej hotovosti a taktiež, že ho úplne normálne zdraví, teda jeho konanie
nevypovedá, že by voči nemu cítil akúkoľvek krivdu, za to čo mu mal spraviť. Na fotografii displeja
mobilného telefónu bola zaznamenaná správa od odosielateľa „U.“, avšak mal to byť svedok G. R.,

ktorý odoslal správu na mobilný telefónu poškodeného U. K., ktorý mal v tom čase pri sebe svedok S.
K.. K výpovedi obžalovaného je nutné doplniť, že tento na hlavnom pojednávaní využil svoje zákonné
právo, odoprel vypovedať a na návrh prokurátora bola prečítaná zápisnica o výsluchu obžalovaného z
prípravného konania, z ktorej však jednoznačne vyplýva, že obžalovaný v noci z 20. na 21. októbra 2012
vklubeX.nebolnadiskotékeakovyhadzovač,tedanevykonávalžiadnupracovnúčinnosť.Ajpoškodený

vo svojej výpovedi uviedol, že obžalovaný v klube X. pracoval ako vyhadzovač, avšak nevedel, či aj dobe
žalovaného skutku. Z tohto dôvodu súdu nie je zrejmé, na základe akých skutočností prokurátor dospel
k záveru, že obžalovaný mal 21. októbra 2012 v čase okolo 04:00 hod. zatvárať podnik X.. I svedok M.
D. potvrdil, že s obžalovaným a jeho priateľkou, ktorá odišla skôr (okolo 02:00 hod.), si boli povyraziť,
čo úplne vylučuje, že by obžalovaný v daný večer pracoval ako vyhadzovač.

Súdu prvého stupňa bol v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu vytknuté, že nekriticky a bez logického
dôvodu neuveril poškodenému U. K. a svedkom G. R., Ľ. D. a S. K., naproti čomu bezhranične a taktiež
nekriticky uveril výlučnému tvrdeniu obžalovaného, ktorý sa na rozdiel od svedkov môže beztrestne
obhajovať spôsobom aký uzná za vhodný a teda v konečnom dôsledku aj klamať. K tomuto súd uvádza,

že vypočul obžalovaného, poškodeného a svedkov G. R. a S. K.. Keby išlo o jediné dôkazy v tejto
trestnej veci, potom by súd logicky musel pristúpiť k tomu, že niekomu by uveril a niekoho výpoveď
by považoval za nevierohodnú. Keďže však nejde o jediné dôkazy v prejednávanej veci, je potrebné
prihliadnuť aj na ďalšie vykonané dôkazy a následne všetky dôkazy jednotlivo i v ich súhrne vyhodnotiť.
Keby súd aj hneď vyhodnotil, že výpoveď obžalovaného je čisté klamstvo a výmysel, pretože mu hrozí

uloženie trestu odňatia slobody vo výmere od jedného roka do troch rokov, tak je potrebné si uvedomiť,
že dôkazná situácia nie je taká, že by si súd mohol dovoliť vyhodnotiť výpoveď obžalovaného ako čisté
klamstvo a výmysel, pretože vykonaným dokazované nebolo nad všetky pochybnosti preukázané ani
len to, či sa žalovaný skutok stal.

Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa podcenil možnosť vykonania dokazovania napríklad
i priamym výsluchom svedka Z. D., ktorého výpoveď z prípravného konania bola v pôvodnom konaní na
hlavnom pojednávaní len prečítaná. Prečítanú výpoveď tohto svedka mal súd následne v kontexte so
skôr označenými priamymi i nepriamymi dôkazmi v konečnom dôsledku taktiež nekriticky a nelogickyjednostranne vyhodnotiť v prospech obžalovaného. Podľa výpovede tohto svedka ho dva dni po skutku
mala z neznámeho telefónneho čísla kontaktovať osoba, ktorá sa mu predstavila ako Z. L., domáhajú
sa poskytnutia kamerového záznamu z podniku X. z času incidentu, t. j. v čase, keď nebolo zrejmé, že

takéto záznamy sú nepoužiteľné. Súd svedka Z. D. vypočul na hlavnom pojednávaní, pričom svedok sa k
veci nedokázal vyjadriť, presne si už ani nepamätal rozmiestnenie kamier alebo počet vchodov do klubu
X., ale potvrdil, že bol telefonicky kontaktovaný osobou, ktorá sa predstavila ako obžalovaný so záujmom
o poskytnutie kamerových záznamov. Svedok telefonickú konverzáciu o kamerových záznamoch veľmi
rýchlo ukončil, keď ich odmietol posunúť tejto osobe. Obžalovaný vo vyjadrení k výpovedi svedka

uviedol, že svedka telefonicky kontaktoval a chcel sa uistiť, či existujú kamerové záznamy, pretože
sa dopočul o tom, že mal zmlátiť poškodeného a prípadné kamerové záznamy považoval za dôkaz
svedčiaci o jeho nevine.

Ďalším problematickým okruhom bolo vykonané znalecké dokazovanie, mechanizmus vzniku zranení
poškodeného a strata pamäte poškodeného. Tvrdenie súdu o nemožnosti poškodeného spomenúť si

dodatočne na okolnosti úrazu, ktoré je len mechanickým prevzatím odpovede znalca na zle položenú
otázku,bolovyhodnotenéakonesprávneaneobstojnévzhľadomnaskôruvedenéskutočnosti.Odvolací
súd doplnil, že znalcovi neprináleží riešiť skutkové ani právne otázky ani urobiť záver, že poškodený v
jednej z verzií popisu priebehu útoku páchateľa všeobecne voči telesnej integrite poškodeného nemohol
vidieť tvár útočníka. Poškodený vypovedal, že tvár útočníka videl a týmto bol bezpochyby obžalovaný

a nikto iný. Tento fakt (verziu) súd prvého stupňa vo vzťahu k špecifikovaným dôkazom nekriticky
nedocenil. Odvolací sa vonkoncom nestotožnil so stanoviskom znalca v tom smere, že poškodený si
na priebeh skutku nemohol spomenúť, a že jeho výpoveď je postavená len na základe reprodukcie inej
osoby, ktorú prijal za vlastnú.
Znalec na základe topografického rozloženia zranení (oblasť záhlavia, oblasť prednej časti hlavy)

uviedol, že úder zozadu mohol byť vedený do oblasti záhlavia, pretože na chrbte neboli popisované
známky zranenia. Predná časť hlavy mohla byť zranená v dôsledku pádu a nárazu na tvrdú podložku.
Poškodený bol hospitalizovaný a dôkladne vyšetrený. V lekárskej správe ani prepúšťacej správe naozaj
nie je žiadna zmienka o akýchkoľvek zraneniach poškodeného v oblasti chrbta. Podľa poškodeného
mu obžalovaný dal facku, poškodený stratiť rovnováhu a padnúť smerom dozadu na schody. K polohe

tela poškodeného (na chrbte, ruky vedľa tela) znalec uviedol len toľko, že je to dosť nepravdepodobná
poloha pri tých zraneniach, ktoré utrpel poškodený. Ohľadom alkoholu znalec uviedol, že poškodený
bol pod vplyvom, túto skutočnosť nerozporoval ani poškodený, dokonca sám potvrdil, že alkohol pil.
Pokiaľ ide o stratu pamäte poškodeného, pri zranení, ktoré utrpel poškodený, s určitosťou býva obdobie
straty pamäte na obdobie úrazu a po úraze. Pri strate pamäte na obdobie pred úrazom to nie je také

jednoznačné, nikde nie je daná, takáto strata musí byť. Pri páde na schody smerom dopredu sú väčšinou
viditeľné aj vonkajšie zranenia na tvári, v tomto prípade sa v lekárskej správe ani prepúšťacej správe
nenachádza žiadna zmienka o akýchkoľvek viditeľných zraneniach na tvári poškodeného.

K výpovedi svedka M. R. je potrebné uviesť, že tento síce počul obžalovaného povedať „uderil som ho,

ale nehýbe sa a nechcel som ho uderiť“, avšak nepotvrdil, že by v tej vnímal súvis medzi vyjadrením
obžalovaného a nehybne ležiacim poškodeným. Nepamätal si v akom rozpoložení bol vtedy obžalovaný
ani či videl obžalovaného plakať.

Odvolací súd v závere zrušujúceho uznesenia jasne konštatoval, že ak mal súd prvého stupňa za

pochybné, či skutok obžaloby spáchal obžalovaný, mal na preverenie vierohodnosti jeho výpovede,
ako aj výpovede poškodeného a svedka M. R. vypočuť zasahujúceho pracovníka rýchlej zdravotnej
pomoci, predvolať a vypočuť osoby, ktoré boli pôvodcami informácie adresovanej Ľ. D. a tým odstrániť
pochybnosti o tom, či obžalovaný našiel poškodeného v bezvedomí alebo tohto napadol. Rovnako mal
vykonať výsluch svedka Z. D..

Po doplnení dokazovania nielenže zotrvali pochybnosti, či sa žalovaného skutku mal dopustiť
obžalovaný, ale súd nadobudol pochybnosť aj o tom, či sa vôbec skutok, ktorý je opísaný v obžalobe,
stal ako je opísaný v obžalobe. Z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní nemožno dôjsť k
logickému, jednoznačnému a nespochybniteľnému záveru, že žalovaný skutok sa stal.

Vzhľadom na to, že došlo k oslobodeniu obžalovaného spod obžaloby, poškodení boli s uplatnenými
nárokmi na náhradu škody odkázaní na civilný proces.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde
Trnava. Lehota 15 dní na odôvodnenie podaného odvolania plynie od doručenia písomného vyhotovenia

rozsudku. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok.

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj
proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka a poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.

Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, a odvolanie, ktoré
podáva za poškodeného jeho splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé,
v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku

predchádzalo.

Vprospechobžalovanéhomôžurozsudokodvolanímnapadnúťipríbuzníobžalovanéhovpriamomrade,
jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí
s podaním odvolania v svoj prospech uvedenými osobami.

Oprávnená osoba sa môže odvolania výslovne vzdať.