Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. jún 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 4S/43/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0723100513
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Tóth

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:0723100513.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a sudcov Mgr.

Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X/
XX, XXX XX D. E. C., F. G. B. H., právne zastúpený: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka so sídlom Štúrova
20, 040 01 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2,
812 72 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra vnútra Slovenskej republiky
č. SL-OLVS-2023/006026 zo dňa 31.05.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie ministra vnútra Slovenskej republiky č. SL-
OLVS-2023/006026 zo dňa 31.05.2023 a rozhodnutie ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SVS-

OER1-2022/006981 zo dňa 16.06.2022 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu

o d ô v o d n e n i e :

I.
Stručný priebeh administratívneho konania

1. Žalobca podal dňa 20.01.2021 žiadosť o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky.
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej správy, odbor osobných evidencií a registrov,

oddelenie štátneho občianstva a hlásenia pobytu (ďalej „prvostupňový správny orgán“) v rámci
konania o žiadosti žalobcu v súlade s § 8a ods. 3 zákona č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve
Slovenskej republiky v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej „zákon o štátnom občianstve“) vyžiadalo
stanovisko Slovenskej informačnej služby, ktoré bolo v danom prípade nesúhlasné (resp. záporné)
„z bezpečnostného hľadiska“ (ďalej „stanovisko SIS“). Žalobcu ako účastníka konania zároveň podľa
prvostupňového správneho orgánu nebolo možné s podrobnosťami stanoviska SIS oboznámiť a uviesť
ich priamo v rozhodnutí, keďže sa jednalo o utajovanú skutočnosť. Z uvedeného dôvodu nebolo

stanovisko SIS ani súčasťou administratívneho spisu.

2. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. SVS-OER1-2022/006981 zo dňa 16.06.2022
(ďalej „prvostupňové rozhodnutie“) žiadosť žalobcu zamietol z dôvodu negatívneho stanoviska
bezpečnostných orgánov Slovenskej republiky a pre možné bezpečnostné riziko, následkom čoho nebol
dôvod na udelenie štátneho občianstva podľa § 7 ods. 1 zákona o štátnom občianstve.

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol minister vnútra
Slovenskej republiky (ďalej „druhostupňový správny orgán“, „minister“, správne orgány v rámci
administratívneho konania súhrnne „žalovaný“) rozhodnutím č. SL-OLVS-2023/06026 zo dňa
31.05.2023 (ďalej „napadnuté rozhodnutie“). Minister na základe návrhu osobitnej komisie zmenilprvostupňové rozhodnutie vo výrokovej časti tak, že žiadosť žalobcu zamietol z dôvodu nesplnenia
podmienky na udelenie štátneho občianstva podľa § 7 ods. 1 písm. j) zákona o štátnom občianstve
tým, že predstavuje hrozbu pre verejný poriadok alebo bezpečnosť Slovenskej republiky. K zmene

prvostupňového rozhodnutia došlo z dôvodu potreby aplikácie § 7 ods. 1 písm. j) zákona o štátnom
občianstve,ktorézákonnéustanovenieobsahujúcepodmienkupreudelenieštátnehoobčianstvabolodo
zákona doplnené na základe novely č. 72/2022 Z. z. s účinnosťou od 01.04.2022, a teda bolo v účinnosti
už v čase vydania prvostupňového rozhodnutia. K samotnému rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti žalobcu
o udelenie štátneho občianstva minister poukázal na § 8a ods. 3 zákona o štátnom občianstve, v zmysle

ktorého prvostupňový správny orgán pri svojom rozhodovaní vychádzal z negatívneho stanoviska
SIS. Ďalej poukázal na teoretické východiská týkajúce sa nakladania s utajovanými skutočnosťami
ako aj na charakter práva žiadateľa na oboznámenie sa s podkladmi pre vydanie rozhodnutia, ktoré
v prípade sledovania legitímneho cieľa, akým je v danom prípade ochrana utajovaných skutočností,
môže podliehať určitým obmedzeniam a nejedná sa tak o právo absolútne. Vo vzťahu k predmetu
administratívneho konania správny orgán uviedol, že rozhodnutie o udelení štátneho občianstva nie je

právne nárokovateľné. Prvostupňový správny orgán podľa názoru ministra vykonal podrobné skúmanie
splnenia podmienok podľa § 7 a § 8a ods. 3 zákona o štátnom občianstve, pričom prvostupňové
rozhodnutie uprednostňujúce verejný záujem pred individuálnym záujmom fyzickej osoby považoval za
opodstatnené a legitímne.

II.
Správna žaloba (žalobné body)

4. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 31.07.2023 domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého
ako aj jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia a jeho zrušenia podľa § 191 ods. 1 písm.

g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších prepisov (ďalej „SSP“).
Žalobou napadnuté rozhodnutia správnych orgánov považoval žalobca za nezákonné z dôvodu, že
došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánmi verejnej správy. Aj keď žalobca
nespochybňuje závery správnych orgánov o neexistencii právneho nároku žiadateľa o udelenie štátneho
občianstva, v dotknutom administratívnom konaní však nedostal relevantnú odpoveď na to, ktorú

z podmienok uvedených v § 7 ods. 1 zákona o štátnom občianstve nespĺňa. Aj s poukazom na
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo/99/2014 zo dňa 23.11.2016 a sp.
zn. 10Sžo/29/2016 zo dňa 31.05.2017 žalobca uvádzal, že neexistencia právneho nároku na udelenie
štátneho občianstva nie je v administratívnom konaní dôvodom na to, aby žiadateľ nedostal ani len
základné vysvetlenie toho, v čom má spočívať jeho hrozba pre verejný poriadok alebo bezpečnosť

Slovenskej republiky. Žalobca ďalej poukázal na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej
„ústavný súd“) sp. zn. PL. ÚS 8/2016 zo dňa 12.12.2018 a PL. ÚS 15/2020 zo dňa 15.03.2023, ktorých
závery sú aplikovateľné, aj napriek rozdielnemu typu posudzovaného administratívneho konania, vo
vzťahukoboznamovaniusoskutočnosťaminevyhnutnýmipregaranciuspravodlivéhoadministratívneho
(a prípadne aj súdneho) procesu aplikovateľné aj na prejednávaný prípad. Postup správnych orgánov,

ktoré založili svoje rozhodnutia výlučne na stanovisku SIS bez možnosti žalobcu ako žiadateľa sa
s dôvodmi nesúhlasu oboznámiť a relevantným spôsobom na ne reagovať, považoval žalobca za
nezákonný, resp. rozporný s čl. 46 ods. 2 Ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej
republiky (ďalej „Ústava SR“).

III.
Vyjadrenie žalovaného

5. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 08.01.2024 navrhol podanú správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Uviedol, správne orgány nemali pochybnosť o bezpečnostnom riziku, na ktoré poukázalo stanovisko SIS

a zamietnutím žiadosti došlo k zabezpečeniu ochrany bezpečnostných záujmov štátu. Zároveň uviedol,
že v spojitosti s ochranou utajovaných skutočností bol zvolený jediný možný postup. Do pozornosti dal
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/48/2011 zo dňa 28.11.2012, primárne
v časti popisujúcej postup správneho orgánu pri posudzovaní žiadosti o udelenie štátneho občianstva.
Tak ako v prvostupňovom a aj nemu nasledujúcom napadnutom rozhodnutí, aj v rámci vyjadrenia

k správnej žalobe poukázal žalovaný na neexistenciu právneho nároku žiadateľa na udelenie štátneho
občianstva a pokiaľ je počas administratívneho konania zistené bezpečnostné riziko, nie je záujmom
štátu takejto rizikovej osobe štátne občianstvo udeliť.IV.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom

6. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10,
§ 13 ods. 1 SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové
rozhodnutie vrátane postupu správnych orgánov v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov
tak ako vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, keď je konanie správnych
orgánov, ktoré sa následne odzrkadlilo aj vo vydaných rozhodnutiach, zaťažené vadou podľa § 191 ods.

1 písm. g) SSP. Na základe dodatku č. 4/2024 k rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024
účinného od 21.05.2024, senát 4S koná a rozhoduje v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku

7. O žalobe rozhodol správny súd bez nariadenia pojednávania rozsudkom podľa § 107 ods. 2
SSP, keďže žalobca ani žalovaný netrvali na nariadení pojednávania. Termín verejného vyhlásenia
rozhodnutia bol zverejnený najmenej päť dní vopred na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom

sídle súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 11.06.2025 (§137 ods. 4 SSP).

8. Podľa § 7 ods. 1 písm. j) zákona o štátnom občianstve, štátne občianstvo Slovenskej republiky možno
udeliťžiadateľovi,ktorýnieještátnymobčanomSlovenskejrepublikyanepredstavujehrozbupreverejný
poriadok alebo bezpečnosť Slovenskej republiky.

9. Podľa § 8a ods. 3 zákona o štátnom občianstve, ministerstvo v konaní o žiadosti o udelenie
štátneho občianstva Slovenskej republiky požiada o stanovisko osobitný útvar Policajného zboru, a ak
je to potrebné, aj Slovenskú informačnú službu a iné dotknuté štátne orgány. Ministerstvo v konaní
o žiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky prihliada na verejný záujem, osobitne

na bezpečnostné hľadisko, ako aj na stanoviská Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby
a iných dotknutých štátnych orgánov. Ak ide o žiadateľa podľa § 7 ods. 2 písm. b), ministerstvo si
vyžiadavyjadreniedotknutéhoštátnehoorgánu.Dotknutýštátnyorgánvovyjadreníuvediedôvody,ktoré
opodstatňujú udelenie výnimky zo splnenia podmienok podľa § 7 ods. 1 písm. a) a h).

10.Podľa§3ods.1zákonač.71/1967Zb.zákonosprávnomkonaní(správnyporiadok)vzneníúčinnom
v rozhodnom čase (ďalej „správny poriadok“), správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi
a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických
osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

11. Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej
súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a
dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu
rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,
ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť

právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

12. Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a
zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k
spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

13. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

14. Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie
o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v
plnom rozsahu.

15. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré

skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.16. Predmetom súdneho prieskumu bol postup správnych orgánov a následne vydané prvostupňové
a naň nadväzujúce napadnuté rozhodnutie, ktorými došlo k zamietnutiu žiadosti žalobcu ako žiadateľa
o udelenie štátneho občianstva z dôvodu podľa § 7 ods. 1 písm. j) zákona o štátnom občianstve

s odôvodnením, že predstavuje hrozbu pre verejný poriadok alebo bezpečnosť Slovenskej republiky.

17. Hneď úvodom správny súd uvádza, že hoci je úvaha vo veci konajúcich správnych orgánov
o neexistencii právneho nároku žiadateľa na udelenie štátneho občianstva, s ktorou sa stotožnil aj
žalovaný, správna, bez ďalšieho nemôže slúžiť ako univerzálne odôvodnenie rozhodnutia o podanej

žiadosti. Správne orgány sú totiž v rámci konania o udelenie štátneho občianstva, bez ohľadu na
vyššie popísanú „voľnosť“ pri meritórnom rozhodovaní o podanej žiadosti, povinné procesne postupovať
v zmysle relevantných ustanovení zákona o štátnom občianstve, ako aj v zmysle ustanovení správneho
poriadku (§ 15 ods. 1 zákona o štátnom občianstve a contrario).

18. Ústavné právo na spravodlivý proces nachádza svoje reálne kontúry v zákonnej úprave konkrétnych

zásad správneho konania, ako aj v konkrétnych procesných právach účastníkov správnych konaní, ktoré
sú okrem iného premietnuté do práva účastníka konania navrhovať v konaní dôkazy a ich doplnenie, či
do práva účastníka konania pred vydaním rozhodnutia vo veci oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia
za účelom využitia možnosti vyjadriť sa k ich obsahu a k spôsobu ich zistenia, prípadne za účelom
využitia možnosti navrhnúť doplnenie podkladov potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci. Právo

účastníka konania na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia korešponduje s povinnosťou konajúceho
správneho orgánu v rámci príslušného administratívneho konania umožniť účastníkovi konania toto
právo fakticky a účinne realizovať, čomu zodpovedá imperatív určujúci túto povinnosť priamo správnemu
orgánu v ustanovení § 33 ods. 2 správneho poriadku. Preto i v správnych konaniach o žiadostiach
podľa zákona o štátnom občianstve žiadateľov, ktorí a priori bez splnenia zákonom stanovených

podmienok nemajú právny nárok na vyhovenie žiadosti o udelenie štátneho občianstva, je nevyhnutné
pri skúmaní existencie podmienok dodržať procesné zásady v rámci príslušného administratívneho
konania a vytvoriť možnosti na uplatňovanie procesných práv dotknutého účastníka konania. Zákonnosť
takého postupu, výsledkom ktorého má byť zákonné rozhodnutie vo veci samej, determinuje aj zákonná
aplikácia súvisiacich právnych predpisov vzťahujúcich sa na predmetný prípad spôsobom, ktorý bez

dôvodov osobitného zreteľa absolútne nevylúči účinné uplatňovanie procesných práv účastníka konania
garantovaných právom na spravodlivé konanie.

19. Správny súd v danom prípade vyhodnotil ako relevantne vznesenú a zároveň ako dôvodnú
argumentáciu žalobcu týkajúcu sa porušenia jeho procesných práv v rámci administratívneho konania

tým,žeakoúčastníkkonanianemalmožnosťoboznámiťsaspodkladomrozhodnutiasprávnychorgánov
a prípadne sa k nemu vyjadriť (§ 3 ods. 2 a § 33 ods. 2 správneho poriadku), čím došlo k porušeniu
práva účastníka konania na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR).

20. Správny súd v súvislosti s ústavou garantovaným právom na spravodlivý proces v konaní pred

súdom alebo v administratívnom konaní pred iným orgánom verejnej moci (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR)
poukazuje na závery vyplývajúce z nálezu ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 8/2016 zo dňa 12.12.2018
vo vzťahu k podkladom rozhodnutí vo veciach cudzincov, ktoré svojím charakterom spadajú pod režim
ochranyutajovanýchskutočnostípodľazákonač.215/2004Z.z.,akojetomuajvprípadestanoviskaSIS
v prejednávanom prípade. Ústavný súd v danej súvislosti uviedol, že „základné právo na súdnu ochranu

v správnom súdnictve predpokladá nielen formálne umožnenie prístupu uplatnením napadnutej právnej
úpravy dotknutých osôb k súdu, resp. súdnej ochrane, ale tiež taký prístup, ktorý im umožní účinnú
(efektívnu) ochranu ich individuálnych záujmov. Efektívnosť ochrany individuálnych záujmov závisí od
mnohých faktorov, predovšetkým však od práva dotknutej osoby brániť svoje záujmy za najlepších
možných podmienok, čo v kontexte napadnutej právnej úpravy znamená, že dotknutá osoba má

možnosť vyžadovať od príslušného orgánu (policajného útvaru, resp. ministerstva) sprístupnenie aspoň
podstatydôvodovtýkajúcichverejnejbezpečnosti,ktorétvoriazákladjehorozhodnutiapodľanapadnutej
právnej úpravy a tak so znalosťou veci posúdiť, či je pre ňu užitočné obrátiť sa s príslušným návrhom na
súd. Iba tak sa z hľadiska dotknutej osoby môže vylúčiť svojvôľa alebo iný ústavne neudržateľný postup
príslušnéhoorgánu(policajnéhoútvaru,resp.ministerstva)prinapĺňaníúčelunapadnutejprávnejúpravy

vo vzťahu k dotknutej osobe. Z toho vyplýva, že príslušný orgán (policajný útvar, resp. ministerstvo)
musí mať zákonom uloženú povinnosť oznámiť dotknutej osobe aspoň podstatu dôvodov týkajúcich sa
verejnej bezpečnosti, ktoré tvoria základ rozhodnutia podľa napadnutej právnej úpravy, ak už z dôvodu
ochrany verejnej bezpečnosti nemôže dotknutej osobe oznámiť presné a úplné dôvody tvoriace základrozhodnutí podľa napadnutej právnej úpravy.“ Z uvádzaného nálezu ústavného súdu ďalej vyvstáva, ako
následok absencie vedomosti účastníka konania o podstate dôvodov týkajúcich sa verejnej bezpečnosti
tvoriacich základ administratívnych rozhodnutí, nemožnosť efektívneho súdneho prieskumu dotknutých

administratívnych rozhodnutí z hľadiska ochrany práv a právom chránených záujmov účastníka konania,
následkom čoho prípadný súdny prieskum nemôže byť ani dostatočnou zárukou proti prípadnej svojvôli
kompetentného štátneho orgánu a nemôže ani reálne napĺňať základné právo dotknutej osoby na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy SR, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods.
1 dohovoru (bližšie najmä odsek 124. nálezu).

21. Problematike utajovaných skutočností ako podkladu pre rozhodovanie správnych orgánov sa
venoval ústavný súd aj v náleze PL. ÚS 15/2020 zo dňa 15.03.2023, kde uviedol:
„67. Ako už bolo uvedené, legitímnym účelom nesprístupnenia dôvodov, pre ktoré Slovenská
informačná služba, resp. Vojenské spravodajstvo vydávajú stanovisko podľa § 19a ods. 10 zákona
o azyle, je ochrana utajovaných skutočností smerujúca k zvýšeniu bezpečnosti Slovenskej republiky.

Nesprístupnenie dôkazu protistrane však vždy ohrozuje právo na spravodlivý súdny proces. V
konaniach, ktorých súčasťou sú aj utajované skutočnosti, je preto nevyhnutné nájsť rovnováhu
medzi dvoma legitímnymi, avšak navzájom protichodnými záujmami – záujmom na zabezpečenie
spravodlivého procesu pre toho, ktorého bezpečnostná spôsobilosť je skúmaná, a záujmom na utajenie
informácií potrebných na ochranu verejného záujmu. Ústavný súd už v minulosti vyslovil, že rovnováha

verejného a súkromného záujmu je dôležitým kritériom pre určovanie primeranosti obmedzenia každého
základného práva alebo slobody (PL. ÚS 7/96). Zákonodarca preto musí hľadať takú právnu úpravu,
ktorá dosiahne správnu proporciu medzi ústavnými hodnotami, a to základnými právami a slobodami
fyzických osôb a efektívnym dosahovaním účelu špecifického zákona, ktorý reprezentuje verejný
záujem.

68.V tomto prípade sú účelom ochrany bezpečnostné záujmy Slovenskej republiky, ktoré majú tak
materiálny, ako aj procesný charakter. Preto je legitímne a vo verejnom záujme chrániť utajované
skutočnosti, ktorých odtajnený alebo inak uverejnený obsah by mohol ohroziť životné záujmy nielen
nášho štátu, iných štátov, ale aj tretích osôb, ktoré sú mimo procesu takého utajovania. Na druhej strane
sa však musí zabrániť neprimerane voľnej, ba až svojvoľnej úprave ochrany utajovaných skutočností

vo vzťahu k posudzovaným žiadateľom o doplnkovú ochranu. Vyvažovanie limitov ochrany základných
práv a slobôd preverovaného žiadateľa a verejného záujmu spočívajúceho v bezpečnostných, a teda
existenčných záujmoch štátu, ktoré majú nielen interný, ale aj externý, zahraničný rozmer, si vyžaduje
taký prístup, ktorý poskytne minimálny štandard ochrany základných práv a slobôd. Možno akceptovať
názor, že tento štandard nemusí vyjadrovať rovnakú kvalitu ochrany, ako je to v iných prípadoch, ktoré

nesúvisia s účelom takého zákona, akým je zákon o ochrane utajovaných skutočností, avšak nemožno
akceptovať stav, ak v zákone niet žiadnej opory pre reálne uplatnenie ochrany základných práv a slobôd
preverovaných osôb (mutatis mutandis PL. ÚS 15/03).
...
72. Právo na kontradiktórne konanie teda nie je absolútne a jeho rozsah sa môže meniť v závislosti od

osobitností konkrétneho prípadu. Jeho dôležitosť je však znásobená predovšetkým v situáciách, keď
je dôkaz, ku ktorému sa účastník konania nemôže vyjadriť, rozhodujúci pre celé konanie. Ak sa teda
žiadateľ o doplnkovú ochranu nedozvie žiadne dôvody, pre ktoré spravodajské služby vydali stanovisko
obsahujúce nesúhlas s poskytnutím doplnkovej ochrany, nemožno hovoriť len o nedodržaní absolútnej
kontradiktórnosti konania, tak ako to v stanovisku tvrdí vláda. Nesprístupnením vykonávaného dôkazu

en bloc pri každom negatívnom stanovisku podľa § 19a ods. 10 zákona o azyle sa žiadateľovi odopiera
možnosť vyjadrenia sa k často rozhodnému dôkazu azylového konania.“

22. V prejednávanom prípade správne orgány pri rozhodovaní o podanej žiadosti žalobcu o udelenie
štátneho občianstva vychádzali zo záporného stanoviska SIS, o ktorého existencii svedčí záznam zo

dňa 01.12.2021 obsiahnutý v žalovaným predloženom administratívnom spise. S dôvodmi záporného
stanoviskanebolžalobcaakoúčastníkadministratívnehokonaniaoboznámený,nemalmožnosťnatento
podklad rozhodnutia procesným spôsobom reagovať a dôvody záporného stanoviska správne orgány
neuviedli ani v odôvodnení prvostupňového či napadnutého rozhodnutia. Minister ako druhostupňový
(rozkladový) správny orgán v rámci zmeny výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia konštatoval,

že žalobca predstavuje „hrozbu pre verejný poriadok alebo bezpečnosť Slovenskej republiky“, ktoré
konštatovanie ďalej v časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žiadnym bližším spôsobom, okrem
existencie záporného stanoviska SIS, neodôvodnil.23. Vo vedenom administratívnom konaní bolo nevyhnutné, vzhľadom na vyššie uvádzané závery
vyplývajúce z nálezov ústavného súdu, zo strany konajúcich správnych orgánov prihliadať nielen
na charakter skutočností obsiahnutých v dotknutom stanovisku SIS (utajované skutočnosti, na ktoré

sa vzťahuje úprava zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností), ale zároveň aj
na procesné práva účastníka konania vyplývajúce z relevantných ustanovení správneho poriadku,
keďže dotknuté stanovisko bolo kardinálnym podkladom zisteným v konaní, na ktorom správne orgány
založili svoje rozhodnutie vo veci. Povinnosťou správnych orgánov tak bolo poskytnúť žalobcovi aspoň
podstatu dôvodov zakladajúcich záver o existencii hrozby pre verejný poriadok alebo bezpečnosť

štátu s následkom zamietnutia podanej žiadosti o udelenie štátneho občianstva tak, aby mal účastník
administratívneho konania možnosť účinne sa v konaní brániť. Tak ako vyplýva zo záverov ústavného
súduobsiahnutýchvnálezoch,naktorésprávnysúdpoukázalvodsekochvyššie,vzhľadomnacharakter
skutočností obsiahnutých v dotknutom stanovisku SIS správne orgány nemusia (a v rámci zákonnej
limitácie ani nemôžu) oboznamovať účastníka administratívneho konania so spôsobom ich získania či
s jeho plnohodnotným obsahom alebo doslovným znením, avšak správny orgán by mal „vyextrahovať“

primeraný obsah stanoviska prístupný účastníkovi administratívneho konania v takej miere, aby boli
chránené zdroje informácií ako aj utajované skutočnosti, ale zároveň mal účastník konania možnosť
reagovaťaspoňnapodstatudôvodov,ktorézdanéhopodkladuadministratívnehorozhodnutiavyplývajú.

24. Pokiaľ správne orgány v rámci administratívneho konania vyššie popísaným spôsobom

nepostupovali, zaťažili svoje konanie vadou podstatného porušenia procesných ustanovení, majúcou za
následok vydanie nezákonného prvostupňového ako aj napadnutého rozhodnutia. Žalobca v priebehu
administratívneho konania nemal možnosť oboznámiť sa s podstatou dôvodov záporného stanoviska
SIS ako kardinálneho podkladu pre rozhodovanie správnych orgánov vo veci a prípadne sa k danému
podkladu vyjadriť, čím došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivé konanie pred orgánom verejnej

moci, ktorý stav zakladá dôvodnosť žalobných námietok žalobcu vo vzťahu k tvrdenej vade podľa § 191
ods. 1 písm. g) SSP.

25. Len na doplnenie správny súd odkazuje na rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. BA-6S/58/2023
zo dňa 12.12.2024, v rámci ktorého tunajší súd v obdobnej právnej veci dospel (okrem iného)

k totožnému záveru o porušení procesných ustanovení upravujúcich práva účastníka konania,
zakladajúcom existenciu vady rozhodnutí správnych orgánov podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP.

26. Vzhľadom na uvedené správny súd napadnuté ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové
rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. g) v spojení s § 191 ods. 3 SSP zrušil a zároveň vec vrátil

žalovanému na ďalšie konanie podľa ods. 4 predmetného zákonného ustanovenia.

27. Úlohou správneho orgánu po zrušení napadnutého a prvostupňového rozhodnutia a zároveň po
vrátení veci do štádia administratívneho konania, viazaného právnym názorom vysloveným správnym
súdom v tomto zrušujúcom rozsudku (§ 191 ods. 6 SSP), bude opätovne konať a rozhodnúť vo veci

žiadosti žalobcu o udelenie štátneho občianstva, pričom bude nevyhnutné, aby správny orgán dodržal
všetky procesné práva účastníka konania determinujúce spravodlivé konanie - najmä právo účastníka
konania byť oboznámený s podkladom rozhodnutia (hoci v obmedzenej miere tak, ako to vyplýva
z relevantnej rozhodovacej činnosti ústavného súdu uvádzanej vyššie a zároveň pri aplikácii právnej
úpravy týkajúcej sa utajovaných skutočností) a právo sa k zabezpečeným podkladom vyjadriť. Zároveň

je nevyhnutné, aby správny orgán rozhodnutie vo veci riadnym spôsobom odôvodnil.

28. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal nárok na náhradu
trov konania v celom rozsahu podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania rozhodne súdny úradník
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.

29. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho
súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od doručenia

tohto rozhodnutia (§ 443 ods. 1 SSP).Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho

zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).