Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. august 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 20Sas/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100261
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominik Čipka

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100261.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudcom JUDr. Dominikom Čipkom, v právnej veci žalobcu:

A. B., nar.: 09.03.1969, trvale bytom: C. D. XXX, XXX XX C. proti žalovanému: Sociálna poisťovňa,
ústredie, so sídlom: 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava - Staré Mesto, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného č. 695 309 7745 0 zo dňa 21.02.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žiadnemu z účastníkov konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“) rozhodnutím č. 695 309
7745 0 zo dňa 04.07.2023 podľa § 70 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o sociálnom poistení“) priznala žalobcovi invalidný dôchodok
v sume 412,30 Eur mesačne.

2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie z dôvodu, že nesúhlasil so zhodnotením
zdravotného stavu posudkovým lekárom, respektíve s tvrdením, že zdravotný stav žalobcu zodpovedá

miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 55%. Žalobca ďalej namietol, že v
odbornom posudku o invalidite posudková lekárka uviedla, že sa žalobca ako odborný referent môže
zaradiť na pôvodné pracovisko a môže vykonávať prácu, čo sa však vylučuje, keďže ďalej uviedla, že
prácu môže žalobca vykonávať len v prostredí bez fyzickej náročnosti, bez nadmerne zodpovednej a
stresujúcej práce, čo nie je možné splniť zaradením na pôvodné pracovné miesto žalobcu. Žalobca je
liečený novými liekmi a metódami, pričom zdravotný stav žalobcu nie je stabilizovaný aj napriek viac
ako ročnej práceneschopnosti. Žalobca má za to, že zaradenie do pracovného procesu nie je reálne v

jeho prípade. Má problém s orientáciou v čase, priestore, problémy pamätať si rôzne dôležité aj menej
dôležité skutočnosti, je odkázaný na pomoc a dohľad svojho okolia a na doprovod nielen k lekárom,
ale aj v domácom prostredí. Túto skutočnosť potvrdzuje aj lekárska správa z 31.05.2023. Žalobca sa
nazdáva, že po správnom nastavení liečby sa jeho zdravotný stav upraví, stabilizuje a bude sa môcť
zaradiťdopracovnéhopomeru.Žalobcakodvolaniupriložilprvostupňovérozhodnutie,odbornýposudok
o invalidite zo dňa 10.05.2023, lekársku správu klinického psychológa zo dňa 31.05.2023 a lekársku
správu zo dňa 31.05.2023

3. O podanom odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný prostredníctvom generálneho riaditeľa rozhodnutím
č. 695 309 7745 0 zo dňa 21.02.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že podľa § 218 ods.
2 Zákona o sociálnom poistení na základe odvolania žalobcu zmenil prvostupňové rozhodnutie tak,že žalobcovi od 03.03.2023 priznal invalidný dôchodok vo výške 412,30 Eur mesačne, od 01.07.2023
zvýšil žalobcovi invalidný dôchodok na sumu 456,10 Eur mesačne a od 01.01.2024 zvýšil invalidný
dôchodok na sumu 472,60 Eur mesačne. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že na

základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom
prvostupňového orgánu verejnej správy dňa 21.08.2023, pričom posudkový lekár zotrval na pôvodnom
posudkovom závere. Keďže odvolaniu nevyhovel, predložil posudkový spis posudkovému lekárovi
žalovaného so sídlom v Žiline, ktorý opätovne posúdil zdravotný stav žalobcu dňa 25.01.2024 a uviedol:
„Účastníčka konania je pre svoje zdravotné ťažkosti v sledovaní na viacerých odborných ambulanciách.

Anamnestický má od začiatku roka 2022 postupné zhoršovanie pamäti. Bola potvrdená kognitívna
porucha stredne ťažká - amnestická, viac doménová, ktorá vykazuje známky oslabenia funkcie
hippokampov. Pravdepodobná neurodegenratívna etiológia (veľmi pravedpodobne DAT, t.j. demencia
alzheimerovho typu), počínajúci syndróm demencie, mierne až stredne ťažká úzkostno-depresívna
symptomatika. Pri psychologickom vyšetrení v máji 2023 je potvrdené oslabenie kognitívnych funkcií
stredne ťažkého stupňa, počínajúc syndróm demencie, stav si vyžaduje dohľad. Pracovný potenciál je

výrazne oslabený, stav je, oproti minulému vyšetreniu, zhoršený. Účastníčka konania bola opakovane
vyšetrená aj psychiatrom. Objektívne psychiatricky situáciu postihuje, časovo jej nepresne orientovaná,
psychomotorické tempo je oslabené, má sťažené hľadanie výrazov, emotivita je menej tvárna, v
novopamäti sú mnestické poruchy. Okrem týchto ťažkostí sa v marci 2023 účastníčka konania
podrobila operácii krčnej chrbtice (anamnesticky cca 2 roky predtým úraz na sánkach, odvtedy

postupná progresia ťažkostí). Pooperačne je pri aktuálnom neurologickom vyšetrení v januári 2024
(t.j. takmer rok od operácie) nález na horných a dolných končatinách bez paretických prejavov,
reflexy sú symetrické a v norme, citlivosť je v norme, je bez patologických reflexov, postoj I,II,III
je v norme, chôdza je samostatná, tiež v norme. Pri kontrolnom neurochirurgickom vyšetrení v
novembri 2023 je rana kľudná, na zobrazovacom RTG vyšetrení je implantát v dobrom postavení,

bez známok zápalu. Okrem týchto ťažkostí účastníčka konania anamnesticky, od apríla 2022, pociťuje
epizodické záchvaty, s náhlym ťahom doprava (pri chôdzi), bolesti parietálne vpravo, závraty predtým
krátkotrvajúce, neskôr závraty trvajúce aj dlhšie, ťahajú viac doľava. Bola opakovane vyšetrená
neurológom, doplnené bolo zobrazovacie MR vyšetrenie mozgu, následne vyšetrená aj na krčnej
ambulancií s doplnením HRCT vyšetrenia spánkových kostí k vylúčeniu patologických zmien ľavej

pyramídy. Audiometricky obojstranne normokrivka, pri skúške nystagmu pri pohľade doľava nystagmus
horizontálny rotačný s rýchlou zložkou doľava, bolo vyvolané vertigo. Stav bol ORL lekárom hodnotený
ako vertiginózny syndróm v diferenciálnej diagnostike vestibulárna migréna, pozápalové zmeny v
ľavej pyramíde k diferenciálnej diagnostike, odporúčané bolo vestibulologické vyšetrenie a liečba
podľa neurológa. Z hľadiska ORL po analýze grafického nálezu na HRCT nie je nález na ľavej

pyramíde potvrdený, ORL príčina ťažkosti spánkovej kosti vylúčená. Stomatochirurgické vyšetrenie
vylúčilo postihnutie temporomandibulárneho kĺbu. Pokračuje v liečbe neurológa. Účastníčka konania
je aj v liečbe imunoalergológa, pre alergickú rinitídu, polinózu klinicky, histamínovú intoleranciu,
anamnestický sekundárny imunodeficit, po imunomodulačnej liečbe, tiež v liečbe imunoalergológa pre
prieduškovú astmu v liečbe antileukotriénmi, intolerancia kortikosteroidov (stupeň astmy neurčený). V

decembri 2022 sa podrobila odstráneniu pravého laloka štítnej žľazy pre uzlovú strumu, histologický
adenomatózna koloidná struma. V septembri 2023 bola zahájená liečba pre pooperačnú hypotyreózu.
Zároveň bola v septembri 2023 (vyšetrenie doložené v konaní o odvolaní) realizovaná denzitometria
s potvrdením osteoporózy, bola indikovaná špecifická liečba, plánované denzitometrické vyšetrenie
o rok. Po dôslednom zhodnotení všetkých doložených lekárskych vyšetrení, doterajšieho priebehu

zdravotných ťažkostí, je rozhodujúcim zdravotným postihnutím účastníčky konania kognitívna porucha
stredne ťažká - amnestická viac doménová, veľmi pravdepodobne demencia alzheimerovho typu,
počínajúci syndróm demencie. Zdravotnému postihnutiu zodpovedá zaradenie v kapitole V, položke 1.
písm. a) Prílohy č. 4 k zákonu. Určená jej miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na
hornej hranici percentuálneho rozpätia 30 % - 45 %, t.j. 45%. Pridružené zdravotné postihnutia, uvedené

v diagnostických záveroch, svojim percentuálnym ohodnotením neprevyšujú rozhodujúce zdravotné
postihnutie, pri hodnotení vzájomnej súvislosti majú vplyv na schopnosť zárobkovej činnosti, preto miera
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je zvýšená o 10%. Ide o maximum možného zvýšenia pre
pridružené zdravotné postihnutia. Stav po operácii krčnej chrbtice je možné z posudkového hľadiska
hodnotiťsdostatočnýmčasovýmodstupomodoperácie.Objektívnyneurologickýnález,dokumentovaný

neurologickým vyšetrením v januári 2024 (t.j. po takmer roku od operácie krčnej chrbtice), berúc do
úvahy aj nález neurochirurga z konca roka 2023, zodpovedá zaradeniu v kapitole XV oddiele E položka 4
písm. a) Prílohy č. 4 k zákonu, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20%, nakoľko
nie sú dokumentované prejavy nervového dráždenia - reflexy sú symetrické, sú v norme, nie je porušenácitlivosť na končatinách, nie sú prítomné paretické prejavy. Pri osobitnom hodnotení ťažkostiam v zmysle
vertiginózneho syndrómu, v diferenciálnej diagnostike vestibulárne migréna, zodpovedá zaradenie v
kapitoleVIIoddieleBpoložke7písmenea)Prílohyč.4kzákonu,smieroupoklesuschopnostivykonávať

zárobkovú činnosť 15%. Pooperačná hypotyreóza v substitučnej liečbe ako aj nálezy imunoalergológa
nie sú pri osobnom hodnotení posudkovo významné, spoločne sa podieľajú na celkovom zvýšenie miery
poklesuschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosťo10%.Osteoporózaboladiagnostikovanávseptembri
2023, so zahájením špecifickej liečby. Vzhľadom na časový odstup od zahájenia liečby nie sú t.č.
uvedené ťažkosti posudkovú hodnotené, kontrolné vyšetrenie plánované o rok. Celková miera poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55%. Dátum uznania invalidity je medicínsky odôvodnený
dátumom prvého euro psychologického vyšetrenia, od 03. marca 2023. Kontrolná lekárska prehliadka
je určená o rok (január 2025), kedy bude opätovne prehodnotený dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav
podľa aktuálnych lekárskych vyšetrení“. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár určil
ochorenie:„kognitívnaporuchastredneťažká,veľmipravdepodobneDAT,počínajúcademencia(F06.8),
zaradené do kapitoly V – duševné choroby a poruchy správania, položky 1 – organické duševné poruchy,

poruchyintelektu,emotivity,afektivity(organickýpsychosyndróm,perinatálnepoškodenie,Alzheimerová
demencia, Pickova demencia, pri Creutzfeldtovej – Jakobovej chorobe, Huntingtonovej chorobe a pod.),
písmena a) – stredne ťažké formy. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil na 45%.
Za ostatné zdravotné postihnutia posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie
zvýšil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10%, celkovo na 55%. Dátum vzniku

invalidity určil nie odo dňa 27.04.2023 (prvostupňové rozhodnutie), ale ku dňu 03.03.2023. Následne
žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že žalobca splnil aj podmienky odpracovaných rokov na
priznanie nároku, teda splnil všetky podmienky nároku na invalidný dôchodok. Na základe konštatovania
splnenia medicínskej podmienky, ako aj podmienky odpracovaných rokov, žalovaný pristúpil k výpočtu
sumy invalidného dôchodku, ktorá bola určená odo dňa priznania dôchodku vo výške 412,30 Eur

mesačne, od 01.07.2023 vo výške 456,10 Eur mesačne, od 10.01.2024 vo výške 472,60 Eur mesačne.

Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu

4. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal, aby správny súd napadnuté rozhodnutie zrušil

a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie.

5. Žalobca uviedol, že s napadnutým rozhodnutím nesúhlasí, z dôvodu nezákonnosti, nedostatočne
zisteného skutkového stavu veci a vytýka žalovanému, že sa nevysporiadal so všetkými námietkami
uvedenými v odvolaní. Žalovaný pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu nevychádza zo skutočného

stavu veci, nezabezpečil si všetky dôkazy pri vypracovaní odborného lekárskeho posudku, pričom z
lekárskeho posudku posudkového lekára vyplýva, že žalobca trpí dezorientáciou, stratou pamäte a
poruchami koncentrácie. Z lekárskej správy MUDr. Doc. PhD. E. F. je podľa žalobcu preukázané, že
zdravotný stav žalobcu si vyžaduje dohľad. Žalobca na základe uvedenej lekárskej správy spochybňuje
závery lekárskeho posudku o možnej pracovnej rekomandácii na pôvodnej pracovnej pozícii. Žalobca

ďalej poukázal na lekársku správu psychiatrickej ambulancie zo dňa 18.10.2023, z ktorej vyplýva, že
„pacientka pri nejakých činnostiach odkukáva od ostatných, nevie čo má robiť, má strach či neurobí
niečo zlé, snaží sa napodobňovať čo robia ostatní, neznámom prostredí nevie kam má ísť, je stratená,
nevie pokračovať v práci, pri prerušení nevie nadviazať na ďalší krok“. Žalobca zotrváva na argumente,
že nie je schopný samostatne fungovať, potrebuje doprovod a dohľad aj v bežných činnostiach, nevie

sa orientovať, máva výpadky pamäti a dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorý sa neustále zhoršuje,
neumožňuje žalobcovi pracovné zaradenie na pôvodnej pracovnej pozícii ani na skrátený úväzok a
v budúcnosti nie je možné očakávať zlepšenie zdravotného stavu. Žalobca uviedol, že je odkázaný
na cudziu pomoc a doprovod na lekárske ošetrenie a bežné činnosti a preto nesúhlasí s napadnutým
rozhodnutím a žiada o zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci žalovanému na nové konanie

a rozhodnutie.

Vyjadrenie žalovaného

6. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol správnemu súdu, aby správnu žalobu ako

nedôvodnú podľa § 190 zákona č. 162/2015 Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol.
Úvodom vyjadrenia žalovaný zhrnul priebeh administratívneho konania. K správnej žalobe žalovaný
uviedol, že žalobca počas odvolacieho konania predložil také relevantné dôkazy, ktorými spochybnil
závery odborného posudku posudkového lekára prvostupňového orgánu verejnej správy a preukázalnesprávnosť dovtedajšiu posudkového záveru, avšak iba v stanovenom dátume vzniku invalidity.
Dátum invalidity bol určený odo dňa 03.03.2023, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v rozsahu 55%, pričom takto určené podmienky vzniku invalidity sú medicínsky odôvodnené.

Subjektívne presvedčenie žalobcu, že jeho zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného
poškodenia a áno následkov vyžaduje lekárske znalosti, ktoré vo veciach sociálnych zákonom
zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom
objektívnu a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu, a to na základe vlastného objektívneho

vyšetrenia žalobcu, ďalej z doloženej zdravotnej dokumentácie, teda z lekárskych správ a záverov
odborných vek károu. Posudkový záver posudkových lekárov sociálneho poistenia vychádza zo
skutočností, ktoré boli preukázané počas konania o priznaní invalidného dôchodku a odvolacieho
konania. Námietka, ktorou žalobca poukazuje na nemožnosť plnohodnotne pracovať v pôvodnom
pracovnom zaradení tá samostatne vykonávať bežné činnosti, nie je dôvodná. Stav nepriaznivý
pracovnej a finančnej situácii nezakladá nároky v oblasti dôchodkového poistenia a neodôvodňuje

postup, ktorý by bol v rozpore s platným zákonom o sociálnom poistení. Žalovaný má za to, že posudok
o invalidite žalobcu, ktorý bol podkladom napadnutého rozhodnutia je presvedčivý a úplný a zodpovedá
kritériám podľa zákona o sociálnom poistení. K zdravotnej dokumentácii označenej a priloženej
žalobcom v správnej žalobe a k námietke žalobcu, že žalovaný nezabezpečil dostatok dôkazov pre
vypracovanie odborného posudku, žalovaný uviedol, že povinnosť preukázať skutočnosti rozhodujúce

na nárok na invalidný dôchodok treba doložiť v rámci dokazovania pred vydaním rozhodnutia, keď
je žalobca povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Na základe uvedeného žalovaný
považuje napadnuté rozhodnutie za správne a vydané v súlade so spoľahlivo zisteným skutkovým
stavom aktuálnym v čase rozhodovania.

Replika

7. Žalobca v podanej replike uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného o rozsahu zdravotného
poškodenia žalobcu a naďalej trvá na podanej žalobe a jej odôvodnení.

8. Žalovaný sa k podanej replike nevyjadril.

Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom

9. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného,

ako aj konania žalovaného, ktoré predchádzalo vydanému rozhodnutiu. Správny súd preskúmal žalobou
napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal nielen v rozsahu a z dôvodov
uvedených v žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych
veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP
a § 134 ods. 2 písm. d) SSP.

10. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže účastníci konania nepožiadali
o nariadenie pojednávania a jeho nariadenie si nevyžiadal ani iný dôvod podľa § 107 ods. 1 SSP.
Správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto ju v zmysle § 190 SSP zamietol.
Rozsudok bol dňa 04.08.2025 v súlade s § 137 ods. 3 SSP vyhlásený vyvesením skráteného písomného

vyhotoveniarozsudkubezodôvodnenianaúradnejtabulisúduanawebovejstránkesúdu,pričommiesto
a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámené
viac ako 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 137 ods. 4 SSP)

11. Podľa § 2 ods. 1 SSP: v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom

chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

12. Podľa § 2 ods. 2 SSP : každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,

nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.13. Podľa § 6 ods. 1 SSP: správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v

ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

14. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP: správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

15. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP: sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

16. Podľa § 199 ods. 3 SSP: ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

17. Podľa § 190 SSP : ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

18.Podľa§70ods.1Zákonaosociálnompoistení:poistenecmánároknainvalidnýdôchodok,aksastal
invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa

podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

19. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení : poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.

20. Podľa § 71 ods. 4 písm. a) a b) Zákona o sociálnom poistení : pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie
zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie
ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom

sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy
na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

21. Podľa § 71 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení : miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

22. Podľa prílohy č. 4 Zákona o sociálnom poistení, Kapitola V – Duševné choroby a poruchy
správania, položka 1 písm. a) – z Organické duševné poruchy, poruchy intelektu, emotivity, afektivity
(organický psychosyndróm, perinatálne poškodenie, Alzheimerova demencia, Pickova demencia pri
Creutzfeldtovej-Jakobovej chorobe, Huntigtonovej chorobe a pod.), stredne ťažké formy so stanovenou

mierou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v % 30-45.

23. Podľa § 71 ods. 6 Zákona o sociálnom poistení : miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou
dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných

postihnutí.

24. Podľa § 71 ods. 8 Zákona o sociálnom poistení : mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty

sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a
schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je
dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

25. Podľa § 153 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom poistení : lekárska posudková činnosť pri výkone

sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia.26. Podľa § 153 ods. 3 písm. a) Zákona o sociálnom poistení : lekárska posudková činnosť
dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

27. Podľa § 153 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení : ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku
posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový
lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo
poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o

to poistenec alebo poškodený požiada.

28. Podľa § 195 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení : organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred
vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará
potrebné podklady na rozhodnutie.

29. Podľa § 195 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení : podkladom na rozhodnutie sú najmä podania,
návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne
známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

30. Podľa § 196 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení : dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a

objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania
a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických
osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe
z činnosti Sociálnej poisťovne.

31. Podľa § 196 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení : účastník konania, fyzická osoba alebo právnická
osoba zúčastnená na konaní, ktorí majú listiny, ktoré môžu byť dôkazom, sú povinní na výzvu
organizačnej zložky Sociálnej poisťovne tieto listiny predložiť.

32. Podľa § 196 ods. 6 Zákona o sociálnom poistení : účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy

na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa
vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci
konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

33. Podľa § 196 ods. 7 Zákona o sociálnom poistení : organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí

dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

34. Podľa § 209 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení : rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej
poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so
všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu

veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

35. Podľa § 209 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení : rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie
a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v
celom rozsahu.

36. Podľa § 209 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení : v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka
Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola
vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

37. Podľa § 218 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení : odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie
v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.

38. Podľa § 218a Zákona o sociálnom poistení : na konanie o odvolaní sa použijú primerane
ustanovenia § 172 až 213.

39. Invalidný dôchodok je dôchodková dávka, ktorá sa vypláca z invalidného poistenia. Účelom
invalidného dôchodku je zabezpečiť poistencovi príjem v prípade poklesu schopnosti vykonávaťzárobkovúčinnosťzdôvodudlhodobéhonepriaznivéhozdravotnéhostavu,aksplnilzákonnépodmienky
pre priznanie uvedenej dávky podľa Zákona o sociálnom poistení.

40. Žalobca sa správnou žalobou domáhal podrobiť súdnemu prieskumu napadnuté rozhodnutie, ktorým
žalovaný žalobcovi priznal nárok na invalidný dôchodok, avšak žalobca je názoru, že jeho zdravotný
stav bol nesprávne posúdený, napadnuté rozhodnutie je nezákonné pre nedostatočne zistený skutkový
stav, pričom žalovaný sa nevysporiadal so všetkými odvolacími námietkami. Na základe uvedeného
za sporné medzi účastníkmi konania správny súd ustálil určenie rozsahu miery poklesu vykonávať

zárobkovú činnosť.

41. Samotné posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového
pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré správny súd nemá potrebné
odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť poistencov
posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia v

zmysle § 153 ods. 1 písm. b) v spojení s § 153 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení s tým, že konkrétne
túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár
sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 citovaného zákona). Výsledkom posudkovej činnosti je záver
posudkovéholekáraotom,čikonkrétnafyzickáosobaje,aleboniejeinvalidnásurčenoumieroupoklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa

druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného
stavu, zároveň so zreteľom na závažnosť aj ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového
lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho
odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe
ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Posudok je teda podstatným dôkazom, na ktorý je súd

odkázaný, keďže sám nedisponuje potrebnými odbornými medicínskymi znalosťami. Správne súdy
v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver
ohľadom medicínskych otázok (porovnaj závery rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn.9Sžso/16/2014 zo dňa 28.10.2015). Práve preto, že odborný posudok o invalidite zo dňa 24.01.2024
je podkladom rozhodnutia žalovaného, tak bolo potrebné, aby posudok bol dostatočne určitý, úplný

a zároveň vo svojich záveroch presvedčivý. Tieto kritéria však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa
posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými v čase posudzovania rozhodnými a pre danú vec
relevantnými skutočnosťami, lekárskymi správami, ktoré objektivizujú zdravotný stav posudzovanej
osoby, prihliadne pritom k ťažkostiam uvádzaným účastníkom konania a svoje posudkové závery
náležite odôvodní.

42. Z administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že proti prvostupňovému rozhodnutiu
podal žalobca odvolanie z dôvodu, že sa nestotožnil so zhodnotením zdravotného stavu posudkovým
lekárom prvostupňového orgánu verejnej správy. Zároveň sa žalobca nestotožnil s konštatovaním
posudkového lekára prvostupňového orgánu verejnej správy o navrhovanom pracovnom zaradení.

O podanom odvolaní rozhodol generálny riaditeľ žalovaného napadnutým rozhodnutím, ktorého
podkladom bol odborný lekársky posudok posudkového lekára žalovaného zo dňa 24.01.2024.
Posudkový lekár žalovaného pri posúdení miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu
vychádzal z lekárskych vyšetrení : 1) Prepúšťacia správa z neurochirurgického oddelenia 16.03.2023
– 20.03.2023; 2) Prepúštacia správa z neurologického oddelenia zo dňa 28.04.2023 – 29.04.2023; 3)

Neurologické vyšetrenia zo dňa 15.02.2023, 29.03.2023, 31.05.2023, 10.01.2024; 4) Neurochirurgické
vyšetrenia zo dňa 24.01.2023, 21.11.2023; 5) ORL vyšetrenie zo dňa 11.11.2022; 6) Psychologické
vyšetrenia zo dňa 03.03.2023, 31.05.2023; 7) Psychiatrické vyšetrenia zo dňa 05.05.2023, 18.10.2023;
8)Endokrinologickévyšetreniezodňa26.09.2023;9)Imunoalergologickévyšetreniezodňa09.08.2023.
Ako choroba bola stanovená : Kognitívna porucha stredne ťažká, veľmi pravdepodobne DAT, počínajúca

demencia F 06.8, vestibulárna migréna s vertigom, dorzalgia krčnej chbtice, sekundárny imunodeficit,
histamínová intolerancia, alergická rinitída, astma brnchiale, pooperačná hypotreóza, osteoporóza.
Ako rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené podľa prílohy č. 4 Zákona o sociálnom poistení,
kapitoly V – Duševné choroby a poruchy správania, položka 1 písm. a) – Organické duševné poruchy,
poruchyintelektu,emotivity,afektivity(organickýpsychosyndróm,perinatálnepoškodenie,Alzheimerova

demencia, Pickova demencia pri Creutzfeldtovej-Jakobovej chorobe, Huntigtonovej chorobe a pod.)
stredne ťažké formy, v dôsledku čoho bola určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v hornej hranici percentuálneho rozpätia – 45 %. Za ostatné pridružené ochorenia bola zvýšená
percentuálna miera o 10 %, t.j. celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola 55%. Žalovaný tak v zmysle záverov odborného lekárskeho posudku konštatoval, že žalobca je invalidný,
lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac
ako 40 % so zdravou fyzickou osobou, pričom dátum vzniku invalidity určil k 03.03.2023.

43. Pri uplatnení nároku na dávku invalidného dôchodku je prvostupňový orgán verejnej správy
povinný postupovať v konaní tak, aby presne a úplne zistil skutočný stav veci, a na ten účel si
obstaral potrebné podklady na rozhodnutie. Takýmto podkladom sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia

účastníkov konania, ale aj dôkazy, posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb
a právnických osôb. Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu
veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky,
znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb.
Samotný účastník konania, v tomto prípade žalobca, je povinný na výzvu predložiť prvostupňovému
orgánu verejnej správy listiny, ktoré môžu byť dôkazom a zároveň je povinný navrhnúť dôkazy na

podporu svojich tvrdení. Dôkazy potom prvostupňový orgán verejnej správy hodnotí podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Je to teda prvostupňový orgán
verejnej správy, ktorý v rámci vykonávaného dokazovania zisťuje skutočný stav veci, na základe
ktorého rozhodne o tom, či vznikol nárok na dávku. Rozhodnutie nezávisí výlučne len od dôkazov
predložených žiadateľom o dávku, zákon nepredpokladá z jeho strany pre úspech v dávkovom

konaní unesenie dôkazného bremena. Rovnako však postupuje aj žalovaný, resp. generálny riaditeľ
žalovaného, v prípade, ak je prvostupňové rozhodnutie napadnuté odvolaním a prvostupňový orgán
odvolaniu nevyhovel a predložil ho na rozhodnutie nadriadenému orgánu, teda generálnemu riaditeľovi
žalovaného.

44. Správny súd nie je oprávnený rozhodovať o priznaní, či nepriznaní nároku na invalidný dôchodok,
o ktorom rozhoduje príslušný orgán sociálneho poistenia (žalovaný). Predmetom konania pred
správnym súdom je prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré musí byť vydané
v zákonnom procese, v rámci ktorého musí byť úplne zistený skutočný stav veci. Vzhľadom na to, ako aj
vzhľadom na odborné aspekty medicínskej oblasti alebo problematiky vyplývajúcej z lekárskych správ a

posudkov, ktoré boli rozhodujúce pre skutkové zistenia a skutkové a právne posúdenie veci konajúcimi
orgánmi sociálneho poistenia, správny súd nebol oprávnený prehodnocovať zdravotný stav žalobcu
a sám tak určovať jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie, od ktorého sa v zmysle zákona odvíja miera
poklesu schopnosti zárobkovej činnosti.

45. Správny súd však skúmal to, či sú závery žalovaného vyjadrené v napadnutom rozhodnutí logické
a zrozumiteľné, či neodporujú skutkovým zisteniam (lekárskym posudkom a správam vystaveným
s dátumom do napadnutého rozhodnutia), platnej právnej úprave, a tiež či sú odôvodnené. Po
vykonaní prieskumu v uvedenom rozsahu dospel správny súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie tieto
atribúty spĺňa. Posudkový lekár žalovaného sa v odbornom lekárskom posudku, ktorý tvorí podklad

napadnutého rozhodnutia, dostatočne vysporiadal s odôvodnením určenia rozhodujúceho zdravotného
postihnutia a s ním spojenej určenej miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť v hornej hranici
percentuálneho rozpätia, t.j. 45 %. Posudkový lekár vyčerpávajúcim spôsobom opísal všetky stanovené
diagnózy žalobcu, pričom dostatočne zdôvodnil aj určenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia, keď
poukázal na jednotlivé % rozsahu zníženia schopností vykonávať zárobkovú činnosť pri ostatných

diagnózach žalobcu. Zároveň sa posudkový lekár dostatočne vysporiadal aj s ostatnými lekárskymi
správami, ktoré však neboli z hľadiska určenia miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť posudkovo
významné. Správny súd na tomto mieste opätovne zdôrazňuje, že nie je kompetentný posúdiť správnosť
lekárskych záverov, ale správny súd posudzuje, či závery obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí,
resp. v odbornom lekárskom posudku, ktorý je podkladom napadnutého rozhodnutia, sú dostatočne

odôvodnené a v súlade so zákonom. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie,
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, t.j. činnosť posudkového lekára žalovaného a samotný
odborný lekársky posudok, ktorý bol podkladom napadnutého rozhodnutia, a nezistil žiadne nedostatky
napadnutého rozhodnutia, ktoré by odôvodňovali jeho zrušenie. Napadnuté rozhodnutie správny
súd považuje za dostatočne odôvodnené, logické a zákonné, pričom vychádza z riadne zisteného

skutočného stavu. Zároveň správny súd dodáva, že na základe podaného odvolania posudkový lekár
žalovaného zmenil pôvodne určený dátum vzniku invalidity od 03.03.2023, pričom podľa posudkového
lekára prvostupňového orgánu verejnej správy mala invalidita vzniknúť od 27.04.2023. Záverom správnysúd dodáva, že lekársky posudok zo dňa 24.01.2024, ako podklad napadnutého rozhodnutia, spĺňa
všetky zákonom predpokladané podmienky odborného lekárskeho posudku.

46. Žalobca ďalej v správnej žalobe namietal, že z lekárskej správy doc. MUDr. Štefana S., PhD. vyplýva,
že zdravotný stav žalobcu si vyžaduje dohľad, čím žalobca spochybňuje závery posudkového lekára
o o možnej pracovnej rekomandácii žalobcu na pôvodnom pracovisku či na trhu práce. Z odborného
lekárskeho posudku zo dňa 24.01.2024 vyplýva, že posudkový lekár v rámci pracovnej rekomandácie
uviedol, že navrhuje pracovné zaradenia na pôvodnom pracovisku s úľavami a zároveň aj na trhu práce,

sobmedzenímschopností,pričomžalobcamôževykonávaťpráculenvprostredíbezfyzickyapsychicky
náročnej práce, nie práce vo výškach, pričom môže vykonávať prácu primeranú vzdelaniu na skrátený
úväzok. Správny súd uvádza, že táto časť odborného lekárskeho posudku nie je pre žalobcu, či jeho
potencionálneho zamestnávateľa záväzná, má len odporúčací charakter, pričom vo vzťahu k nároku na
invalidný dôchodok či vo vzťahu k výške sumy invalidného dôchodku nemá žiadnu relevanciu. Preto súd
uvedenú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.

47. Správny súd ani nad rámec žalobných dôvodov nezistil taký nedostatok napadnutého rozhodnutia,
ktorý by odôvodňoval jeho zrušenie. Na základe uvedeného dospel správny súd k záveru, že správna
žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto ju podľa 190 SSP zamietol.

48. O trovách konania rozhodol správny súd tak, že právo na náhradu trov konania nepriznal žiadnemu
z účastníkov konania. Keďže správny súd žalobu zamietol, žalobca nemal v konaní ani len čiastočný
úspech, preto mu súd právo na náhradu nepriznal (§ 167 ods. 1 SSP a contrario). Žalovanému, hoci
bol v konaní úspešný, správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže správny súd
nevzhliadol žiadne dôvody odôvodňujúce priznanie práva na náhradu trov konania žalovanému (§ 168

SSP a contrario)

Poučenie:

P o u č e n i e : Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439

ods. 3 SSP a contr.).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.
2 SSP).
Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).

Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods.
3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 440 ods. 1 SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom
súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník

konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho
zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v
tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený
správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol

na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxekasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej
sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.