Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. júl 2025

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 9C/13/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2623204182
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Škrovanová

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2025:2623204182.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica samosudkyňou Mgr. Katarínou Škrovanovou v spore žalobcov v 1. rade: A. B., nar.

XX.X.XXXX, v 2. rade: B. B., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom C., D. E. XXXX/XX proti žalovanej: F. G.,
nar. XX.X.XXXX, bytom C. – D., H. I. XXXX/XX, zastúpená AK: Advokátska kancelária Kurucová s.r.o.,
Senica, Hurbanova 486/2, IČO: 36271268 o odstránenie stavby plota takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu o odstránenie stavby plota z a m i e t a.

Žalobcovia v 1. a 2. rade sú povinní nahradiť žalovanej spoločne a nerozdielne trovy konania v rozsahu
100 %, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej.

Žalobcovia v 1. a 2. rade sú povinní nahradiť spoločne a nerozdielne trovy štátu, pričom o výške trov
konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa XX.X.XXXX bola tunajšiemu súdu doručená žaloba, doplnená následne dňa XX.X.XXXX
a X.X.XXXX, ktorou sa žalobcovia voči žalovanej domáhali odstránenia stavby oplotenia z pozemku
patriaceho žalobcom, a to z pozemku parc.č. XXXX/X, zapísaného na LV č. XXXX, k.ú. C., s odkazom
na geometrický plán č. 9/2020 vyhotovený J. K. L., úradne overený J. M. N..

2. V žalobe uviedli, že žalovaná je ich suseda. Žalovaná si postavila plot na ich pozemku, čím zabrala
časť ich pozemku v tvare trojuholníka o základni 2,57 a stranou dlhou 15 m. Uvedené preukazujú
geometrickým plánom vypracovaným dňa 12.8.2020 O. P. C., J. K. L.. Stalo sa tak napriek tomu, že
žalovaná mala už v roku 2012 vytyčovací náčrt hraníc pozemku geodeta Q. F.. Dodali, že plot postavila
žalovaná bez súhlasu žalobcov a bez riadneho zamerania. Po postavení plota vyzvali žalobcovia
žalovanú na jeho odstránenie, slovne aj písomne. Odozvou bola mailová komunikácia B. B. R., ktorý

žalobcom ponúkol jeho služby, aby im dokázal, že nemajú pravdu. Žalobcovia sa obrátili na stavebný
úrad, ktorý im odporučil obrátiť sa na súd. Žalobcovia pozemok kúpili v roku 2012, plot bol postavený
v roku 2019 a to tak, že zabral aj pozemok pod starým rodinným domom, ktorý pôvodne stál na pozemku
žalobcov.

3. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že svoj pozemok parc.č. XXXX/X získala jednak darom,
jednak dedením. Predtým nehnuteľnosti užívali jej predkovia. Na susednom pozemku patriacom

žalobcom, ktorý pôvodne vlastnil pán K., stál starý rodinný dom. Tento starý dom odjakživa tvoril svojou
východnou časťou obvodového múru, resp. odkvapom sedlovej strechy hranicu medzi pozemkami
sporových strán. Jeho súčasťou boli aj hospodárske budovy, ktoré takisto tvorili hranicu. Od rohu tohto
starého rodinného domu smerom k ceste postavila ešte stará mama žalovanej kus panelového plota.Ďalej popri dome nebol postavený plot a až na konci hospodárskych budov po koniec pozemku pán K.
urobil plot pozostávajúci z natiahnutého pletiva na podvaloch. Takýto stav bol do doby, keď žalobcovia
starý dom zvalili. Spolu s tým zvalili aj starý plot v zadnej časti pozemku. Na pôvodnom úseku hranice

vybudovali sami žalobcovia v zadnej časti pozemku 5 metrový úsek oplotenia s oceľovým pletivom.
Kus panelového oplotenia v prednej časti pozemku zostal. Po odstránení domu pána K. zostala medzi
pozemkami sporových strán 32 m dlhá nezabezpečená hranica. Žalobca tu natiahol len provizórne,
nezabezpečené pletivo. Žalovaná chová psov, ktorí tadeto utekali. Žalobcovia mali za to, že žalovaná
je teda povinná vybudovať oplotenie. Plot bol postavený na pôvodnom provizórnom oplotení. Plot

staval otec žalovanej. Pred stavbou predmetnej časti plota oslovil dcéru žalobcov, ktorá býva v dome
postavenom žalobcami, s ktorou sa dohodli na priebehu plota tak, ako je v súčasnosti postavený. Podľa
dohody nadviazal na betónovú podmurovku vybudovanú žalobcami a ukončil plot pri panelovom plote
na začiatku pozemku. Potom, ako žalobcovia postavili na svojom pozemku nový rodinný dom, dali si
tento zamerať, pričom geodet sa chytil mylných podkladov katastrálneho úradu. Od roku 2012, kedy bol
urobený vytyčovací náčrt, je v katastri nehnuteľností zakreslená chybná hranica. Podľa podrobnejšieho

skúmania v podkladoch katastrálneho úradu, pričom bol žalovanej nápomocný bývalý zamestnanec
katastra, pán H., t.č. na dôchodku, bolo zistené, že pri technicko-hospodárskom meraní v rokoch
1975-1978prišlokpochybeniuakposunuvjuhozápadnomrohupozemkuo2,55msmeromdopozemku
žalovanej. Z dôvodu tohto pochybenia žalovaná oslovila katastrálny úrad, ktorý žalovanú odkázal na
súd. Protokol o vytýčení hranice žalovaná nepodpísala, uviedla, že ak sa na ňom nachádza podpis,

nepatrí jej. Po výzvach žalobcov na odstránenie plota bola žalovaná v snahe o zabezpečenie dobrých
susedských vzťahov ochotná dokonca kúpiť spornú časť pozemku (medzi plotom a aktuálne evidovanou
hranicou), na ktorú si nechala zhotoviť aj geometrický plán s vytvorením parc.č. XXXX/X, čo žalobcovia
odmietli. Spor sa snažila riešiť aj prostredníctvom právnika B. R., márne. Žalovaná uviedla, že plot je
postavenýsprávne,naprávnejhranicimedzipozemkami,čovyplývaajzosnímkyzmapy.Ajzinýchmáp

je zrejmé, kadiaľ prebiehala hranica medzi pozemkami sporových strán. Navrhla preto žalobu zamietnuť.

4. Žalobcovia na žalobe zotrvali.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, výsluchom svedkov, kúpnou zmluvou,

listami vlastníctva, vytyčovacím náčrtom, protokolom o vytýčení hranice, korešpondenciou sporových
strán, korešpondenciou B. R. so žalobcami, listom od stavebného úradu, korešpondenciou žalovanej
s katastrálnym úradom, mapami, geometrickými plánmi, fotografiami, a znaleckým posudkom a zistil
tento skutkový stav veci:

6. Žalobkyňa v 1. rade pri výsluchu na súde potvrdila, že tam, kde boli základy starého domu pána K., je
v súčasnosti sporný plot. S manželom kúpili pozemok so starým rodinným domom po pánovi K. v roku
2012. V tom istom roku si dali pozemok zamerať a vtedy prišli na to, že hranice, tak ako prebiehali,
nesúhlasia so stavom v katastri. Od B. R. obdržali list, v ktorom sa v ktorom im vysvetľuje, že malo
prísť k chybe pri mapovaní. Hneď po zameraní začali so žalovanou situáciu riešiť. Pri vytyčovaní hraníc

v roku 2012 boli žalobcovia, žalovaná s manželom a otcom, či podpisovala žalovaná protokol, žalobkyňa
nevedela uviesť. Pri vytýčení im bolo oznámené, že hranica po právnej stránke prebieha inde, na to otec
žalovanej uviedol, že prišlo k chybe a že tak to nie je. Žalobkyňa uviedla, že nemá vedomosť o tom,
žeby voči priebehu hranice v teréne ich právny predchodca niečo namietal.

7. Žalobca v 2. rade uviedol, že postavili na svojom pozemku betónovú bariéru, aby zem neprepadávala
na ich pozemok, kvôli prevýšeniu. Plot, ktorý postavila žalovaná, nadväzuje na tú betónovú bariéru.
Na otázku právnej zástupkyne žalovanej, prečo v čase, keď mali žalobcovia vytýčenú hranicu, postavili
betónovú bariéru na pôvodnej hranici danej starým domom pána K., prečo ju nepostavili na vytýčenej
hranici, žalobca odpovedal, že nevie, prečo by ju mali stavať na novovytýčenej hranici. Žalobca sa

nevedel vyjadriť, či sa ich dcéra, ktorá býva v ich dome, pred stavbou plota rozprávala s otcom žalovanej.

8. Žalovaná pri výsluchu na súde zopakovala, že pôvodne stál na pozemku žalobcov starý dom a za
ním hospodárske budovy, pričom tento dom tvoril hranicu medzi jej pozemok a susedným pozemkom
patriacim žalobcom. Pred starým domov smerom k ulici je kúsok panelového plota, ktorý postavila jej,

právna predchodkyňa, ten tam stojí doteraz a vzadu bol ešte kúsok starého plota. Následne žalobcovia
starý dom, hospodárske budovy a kúsok starého plota zbúrali a dali si urobiť vytyčovací náčrt. Žalovaná
pri vytyčovaní pozemku nebola, nebol tam nikto od nich. Následne jej bolo oznámené, že pri vytýčení
bolo zistené, že hranica medzi pozemkami má viesť inde. Po tomto oznámení komunikovala s geodetompánom H., od ktorého dostala odpoveď, že je všetko v poriadku a preto vec ďalej neriešila. Po zbúraní
starého rodinného domu po pánovi K. postavila nový plot, resp. jej otec, a to tak, že nadviazala spredu
na kus panelového plota postaveného jej starou mamou a vzadu na kus panelovej steny, ktorý postavili

žalobcovia. Takto to odobrila aj dcéra žalobcov. Čiže sa prepojil kus plota vpredu a panelová stena vzadu
a celý plot bol postavený v pôvodných hraniciach, teda tam, kde predtým hranicu tvoril starý dom pána
K.. Až v roku 2021 jej zazvonili žalobcovia s tým, že dom kolaudovali a že plot je postavený na ich
pozemku. Plot žiadali odstrániť. Vec sa začala riešiť, žalovaná za tým účelom oslovila B. R..

9. Existenciu starého rodinného domu suseda žalovanej, ako aj fakt, že tento v podstate tvoril hranicu
medzi pozemkami a na tento sa z oboch strán napájali časti plota, doložila žalovaná fotografiami. Na
fotografiách je zachytená aj betónová podmurovka a súčasný stav oplotenia.

10. Z grafickej identifikácie parciel vyplýva, že zakreslenie hranice medzi pozemkami sporových strán
v pôvodnej katastrálnej mape je odlišné, ako jej zakreslenie v súčasnej katastrálnej mape. Súčasné

zakreslenie hranice bolo zamerané pri THM.

11. Svedok R. G., otec žalovanej, pri výsluchu na súde uviedol že pozemok, ktorý vlastní žalovaná,
patril starým rodičom jeho manželky, nehnuteľnosť rodina vlastnila viac ako 100 rokov. Počas celej doby
bola hranica medzi nehnuteľnosťami sporových strán nemenná, nespochybňovaná, vymedzená starým

rodinným domom právneho predchodcu žalobcov pána K., resp. odkvapom tohto starého domu. Tento
dom tvoril hranicu na úseku 15-18 m a na ňu potom vzadu nadväzovali hospodárske budovy pána K.,
ktoré mal tiež oplotené. Plot viedol tak, ako je vedený aj v súčasnosti. Nový plot sa staval po dohode
s dcérou žalobcov, ktorá tam býva. Táto súhlasila s postavením plotu tak, ako je teraz postavený, s tým,
že sa stavalo na pôvodnej hranici medzi pozemkami. Aj v stavebnom povolení na plot sa hovorí, že plot

je postavený na právnej hranici 1 meter od rodinného domu žalobcov. Objavený problém ich zaskočil,
po rozhovore s geodetom bolo zistené, že po meraniach vykonaných niekedy v rokoch 1976-1978 sa
hranica posunula tak, ako to teraz uvádzajú žalobcovia. Svedok o ničom takom vedomosť nemal, inak
by sa vec riešila ešte s pánom K. a určite by sa to vyriešilo, no so žalobcami dohoda nie je možná.
K dispozícii sú aj satelitné snímky, ktoré zachytávajú starý rodinný dom a aj nový stav a zo snímok je

zrejmé, že hranica je identická, ako bola vždy. Plot, ktorý stojí na mieste, kde pôvodne hranicu tvoril
starý rodinný dom pána K., bol robený v chvate, lebo tade utekali psy žalovanej. Pôvodne boli vyzývaní
žalobcovia, aby plot urobili, oni to odmietli, preto plot staval svedok. Na ostatné oplotenie pozemku
žalovanej bolo vydané stavebné povolenie, bol tu aj stavebný dozor, J. S..

12. Právna zástupkyňa žalovanej doplnila, že v 70-tych rokoch sa pri mapovaní urobila chyba a odvtedy
sa vymeriava hranica nesprávne.

13. Svedok B. H. pri výsluchu na súde uviedol, že v roku 2006 žalovanej zameriaval stavbu. Na susednej
parcele ešte stál starý rodinný dom. Pri zameriavaní stavby vždy kontroluje aj obvod celého pozemku

a pri tom zistil, že hranica medzi parcelami sporových strán podľa nových zápisov prebieha inde, než
kde stojí starý dom. Následne zisťoval, kde sa mohla stať chyba. Keďže predtým pracoval na geodézii
na katastri, vedel, aké materiály má na toto zisťovanie použiť, vedel, že v rokoch 1976-78 sa robilo THM,
(technicko-hospodárske mapovanie). Nové mapovanie si objednal štát, pretože dovtedy sa pracovalo
so starými mapami z čias Rakúska-Uhorska a bolo potreba vytvoriť nové. Svedok prezrel tieto materiály,

preskúmal meračské náčrty, zápisníky, a prišiel na to, kde nastala chyba. Starý dom na susednom
pozemku bol zameriavaný z dvoch stanovísk, predné dva rohy boli zamerané správne, tie od ulice
a chyba nastala pri zameriavaní jedného zo zadných rohov domu, a druhý zadný roh domu už bol
dopočítavaný v kancelárii. Takže tento bol následne dopočítaný nesprávne. Následne bol aj nesprávne
určený zadný bod hranice pozemku, ktorý sa tvoril tak, že sa spojili dva rohy domu a predĺžili sa dozadu.

Svedok zameriaval dva rohy domu, ktoré boli na hranici pozemku žalovanej a meraním zistil, že predný
je zameraný správne a zadný mu nesedel. Od tohto odvodil, že prišlo k vyššie popísanej chybe. Pri
THM bol zameriavaný aj bod starého plotu smerom dozadu pozemku, ten bol zameraný správne tak,
ako je v súčasnosti postavený plot, no tento bod použitý nebol. Mapy, ktoré vznikli z tohto merania, sa
potom preberali do katastra a na základe toho prišlo k zmene vo vytýčení hranice. Tá sa na základe

ich identifikácie zapísala do katastra. THM nerobili zamestnanci katastra, ale Štátny podnik geodézia.
Žalovaná vec neriešila, nakoľko by to oddialilo kolaudáciu jej domu. S pôvodným majiteľom susednej
parcely nemali žiadny problém.14. Kúpnou zmluvou zo dňa XX.X.XXXX mal súd preukázané, že žalobcovia kúpili od pána C. K.
nehnuteľnosti, a to pozemky parc. reg. „E“ parc.č. XXX/X vo výmere 430 m2 a XXX/X vo výmere 284
m2 spolu s rodinným domom súp. č. XXX postaveným na parc.č. XXXX. Ako vyplýva z LV č. XXXX pre

k.ú. C. a obec C., okres C. zo dňa XX.X.XXXX, k pozemku pod stavbou č. XXX (XXXX) nie je evidovaný
právny vzťah na liste vlastníctva.

15. Dňa 29.7.2012 bol subjektom Q. – Q. F. vyhotovený protokol o vytýčení hranice pozemku, pri ktorom
boli určené lomové hranice pozemkov parc.č. XXX/X,X. Z protokolu je zrejmé, že vytýčenie hranice

bolo vykonané na podklade mapy THM. Z priloženého nákresu je zrejmé, že hranica medzi pozemkami
žalobcov a pozemkom žalovanej sa po vytýčení nachádza inde, než bola zakreslená pôvodne. Zhodným
je len východiskový bod daný pravým predným rohom stavby starého rodinného domu postavenom na
parc.č. XXXX.

16. Dňa 12.8.2020 bol J. K. L. vyhotovený geometrický plán na zameranie stavby a oddelenie pozemkov

XXXX/X – X. Parcely č. XXX/X T. XXX/X T. XXXX zanikli a vytvorili sa nové parcely č. XXXX/X, XXXX/X
T. XXXX/X. V geometrickom pláne sa nachádza poznámka o oprave výmery parc.č. XXX/X na 459 m2 a
parc.č. XXX/X na 288 m2 s tým, že zápisom geometrického plánu bude zosúladená výmera pozemkov
XXX/X a XXX/X s údajmi v katastri.

17. Z aktuálneho LV č. XXXX pre k.ú. a obec C., okre C. je zrejmé, že žalobcovia sú okrem iného
bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemkov parc.č. XXXX/X vo výmere 542 m2 a parc.č. XXXX/X vo
výmere 205 m2.

18. Z LV č. XXXX pre k.ú. a obec C., okre C. je zrejmé, že žalovaná je okrem iného výlučnou vlastníčkou

pozemku parc.č. XXXX/X vo výmere 749 m2.

19. Listom žalobcov adresovaným žalovanej mal súd preukázané, že žalobcovia upozorňovali žalovanú
na to, že oplotením zasahuje do ich pozemku, napriek tomu, že bola oboznámená s vytyčovacím
náčrtom. J. F.. Vyzvali žalovanú na vrátenie neprávom zabranej časti pozemku.

20. Tento list bol zaslaný B. R., aj s vysvetlením celej situácie.

21. Listom zo dňa 16.7.2021 vyhotoveným B. R. adresovaným žalobcovi v 2. rade mal súd preukázané,
že žalovaná sa snažila vzniknutú situáciu v spolupráci s právnikom so žalobcami riešiť, v liste žalobcom

vysvetľovali, že súčasné oplotenie medzi pozemkami sporových strán prebieha správne, na hranici
medzi pozemkami, pričom tento stav sa vyvíjal cca 120 rokov. B. R. v liste vysvetľoval, že pri THM v 60-
tych a 70-tych rokoch došlo k chybnému zameraniu predmetnej hranice. V dôsledku prenesenia tejto
chyby do katastrálneho operátu teraz každý geodet musí vychádzať z bohužiaľ chybných podkladov,
ktoré mu poskytne kataster a ktoré sú pre nebo záväzné. Tak ako J. F. pri vytýčení hranice, ako aj J.

L. pri vyhotovovaní geometrického plánu. B. R. oznámil žalobcom, že žalovaná je ochotná riešiť vec
vzájomnou dohodou a ponúkol žalobcom príp. odbornú pomoc.

22. Listom od Mesta C., spoločného stavebného úradu zo dňa 16.3.2023 mal súd preukázané, že
stavebný úrad na základe žiadosti žalobcov o odstránenie oplotenia uskutočnil ohliadku miesta, pričom

bolo zistené, že stavba oplotenia bola zrealizovaná na základe oznámenia staveného úradu k drobnej
stavbe zo dňa 3.6.2006. K námietka žalobkyne v 1. rade, že stavba plota je postavená na ich pozemku,
stavebný úrad uviedol, že nie je kompetentný rozhodnúť v danej veci a odporučil stranám riešiť vec
súdnou cestou.

23. Listom žalovanej adresovanom U. V. C., katastrálny odbor zo dňa 11.5.2023 mal súd preukázané,
že žalovaná oznámila úradu, že prišlo k chybe v mapovaní pri THM, v dôsledku čoho bola nesprávne
posunutá pôvodná hranica medzi pozemkami sporových strán o nezanedbateľnú časť – 2,51 m smerom
do jej pozemku. Mala za to, že úrad je zodpovedný za danú chybu a preto by mal opraviť chybný zákres.

24. Z odpovede U. V. C., katastrálny odbor zo dňa 5.6.2023 vyplýva, že kataster má len evidenčný
charakter a jeho údaje sú hodnoverné do doby, než sa preukáže opak. Úrad uviedol, že údaje v katastri
súpodľaúraduvsúladesposlednýmidoručenýmiverejnýmilistinami,poTHMprebiehalopripomienkové
a reklamačné konanie, v archíve sa nenachádzajú žiadne reklamačné dokumenty. Následne bolavyhlásená mapa veľkej mierky. Na základe mapy boli vyhotovené geometrické plány. Katastrálne
konania majú nesporný charakter a nie je v kompetencii úradu riešiť susedský spor, táto právomoc patrí
výlučne súdom.

25. Geometrickým plánom zo dňa 3.11.2021 vyhotoveným J. R. W. mal súd preukázané, že žalovaná sa
snažila situáciu riešiť aj za cenu odkúpenia spornej časti pozemku nachádzajúcej sa medzi pôvodnou
a súčasnou hranicou, k čomu si dala vypracovať predmetný geometrický plán.

26. Na návrh žalovanej ustanovil súd v konaní znalca, ktorého úlohou bolo zodpovedať predbežnú
otázku nevyhnutnú pre rozhodnutie vo veci samej, a to, či pri THM prišlo k chybe v mapovaní, či hranica
medzi pozemkami sporových strán zakreslená v aktuálnej katastrálnej mape je zakreslená správne a či
stavba plota, ktorého odstránenia sa žalobcovia domáhajú, skutočne stojí na ich pozemku. Ako znalec
uvádza, riešenie problému medzi susediacimi vlastníkmi, teda žalobcami na jednej strane a žalovanou
na strane druhej, spočívajúce v rozdielnom nahliadaní na priebeh ich aktuálnej spoločnej hranice medzi

pozemkami parc.č. XXXX/X T. XXXX/X, vyžadovalo preverenie historického vývoja evidovania spornej
vlastníckej hranice až do súčasného evidovania v operáte KN voči skutkovému stavu v teréne. Ako
znalec uviedol, z príslušných technických noriem vyplýva, že pri rekonštrukcii vlastníckej hranice je
potrebné prednostne použiť dostupné primárne technické podklady, predovšetkým poľné a meračské
náčrty. Z operátu starého katastra nehnuteľností a poľného náčrtu znalec zistil, že spornú vlastnícku

hranicu (v tom čase medzi PK p.č. XXX T. XXX) tvorila hranica rodinného domu právnych predchodcov
žalobcov (staré súp.č. XXX). V období od roku 1899 po obdobie evidencie nehnuteľností až do roku
1978, keď sa prevzal operát THM do evidencie nehnuteľností, nebola zaznamenaná žiadna zmena
priebehu spornej vlastníckej hranice. V súčasnom operáte KN je signifikantný rozpor voči evidovanej
vlastníckej hranici medzi parc.č. XXXX/X T. XXXX/X a pôvodnou vlastníckou hranicou medzi PK p.č.

XXX T. XXX. Súčasná vlastnícka hranica v operáte KN nie je identická s pôvodnou právnou hranicou.
Jestvujúcenovéoploteniejevybudovanépolohovoidentickyshranicoumeraniuajvroku1973.Súčasne
evidovaná vlastnícka hranica v KN vykazuje oproti dátam z roku 1973 trojuholníkový výsek, je stočená
o uhol 4,6° s 2,55 m priečnym posunom na rozhraní parc.č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X. V rokoch 1975 –
1978 bolo pre Q. C. H. technicko-hospodárske mapovanie (THM), pričom znalec zistil, že pri tomto nebol

dodržanýzákladnýprincíppreurčeniebodovortogonálnoumetódou.Aplikáciaortogonálnejmetódybola
neprípustná z hľadiska garancie presnosti vypočítaných podrobných bodov. Jednalo sa o nekorektný
prístup ku konštrukcii vlastníckej hranice v THM. Skutočnosť, že sporná vlastnícka hranica medzi
pozemkami sporových strán nebola pri THM skonštruovaná správne, podporujú aj dáta z priameho
merania v roku 1973, ako aj dáta z katastrálneho merania v roku 1899. Spracovateľ geometrického

plánu z roku 2020 J. L. považoval vlastnícku hranicu podľa operátu THM za korektnú a identickú
s právnou hranicou, avšak bez toho, že by sa bol vysporiadal s predtým vytýčenou hranicou. Pritom
ním legitimizovaný stav je v rozpore s údajmi z mapovania v roku 1899, s grafickým znázornením
starej katastrálnej mapy ako aj neskoršej pozemkovej mapy. S postupom J. L. sa znalec nestotožňuje.
V dôsledku vyššie uvedenej hrubej chyby pri ortogonálnej metóde nemožno považovať definovanie

vlastníckej hranice v THM medzi parc.č. XXXX T. XXXX z odborného hľadiska za korektné, keďže nebol
dodržaný základný princíp pre určenie bodov ortogonálnou metódou. Z uvedeného vyplýva jednoznačný
záver znalca, a to, že merané dáta aj dáta z pôvodných podklady podporujú záver, že jestvujúce
oplotenie oddeľujúce pozemky parc.č. XXXX/X T. XXXX/X je realizované na pôvodnej vlastníckej hranici.

27. Podľa § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

28. Podľa § 135c OZ ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd
na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil

(ďalej len "vlastník stavby").

29. Podľa § 70 ods. 1, 2 zákona č. 162/1995 Z.z. (katastrálny zákon) údaje katastra uvedené v § 7 sú
hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné
číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho

územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej
jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach,
údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa
nepreukážeopak.Záväznýmúdajomkatastraniejedruhpozemkuevidovanéhoakoparcelaregistra"E".30. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že
žaloba nebola podaná dôvodne. Žalobcovia sa domáhali odstránenia stavby oplotenia, ktoré podľa ich

tvrdenia postavila žalovaná na ich pozemku. Žalovaná uvedené poprela, tvrdila, že plot sa nachádza na
hranici medzi pozemkom žalobcov a jej pozemkom. Tvrdila, že v katastri nehnuteľností sa v súčasnosti
nachádza nesprávny zákres hranice, nakoľko pri technicko- hospodárskom mapovaní v 70-tych rokoch
prišlo k chybe, ktorá sa preniesla do katastrálnych máp a v dôsledku tejto chyby sa pôvodná hranica
rešpektovaná cez 100 rokov posunula smerom do jej pozemku. Na preukázanie svojho tvrdenia navrhla

žalovaná okrem iného vypracovanie znaleckého posudku. Znalec po preskúmaní všetkých dostupných
relevantnýchmateriálovpotvrdil,žeoplotenieoddeľujúcepozemokžalobcovparc.č. XXXX/Xapozemok
žalovanej parc.č. XXXX/X je skutočne realizované na pôvodnej vlastníckej hranici. Pôvodná vlastnícka
hranica nebola v období od roku 1899 do roku 1973 menená. K jej zmene prišlo až po zanesení
THM vykonaného v rokoch 1975 až 1978 do katastra nehnuteľností, pričom zo znaleckého posudku je
jednoznačné, že pri THM prišlo k hrubému pochybeniu v aplikácii ortogonálnej metódy a v dôsledku

toho k nesprávnemu zákresu predmetnej hranice. Z nesprávnych podkladov následne vychádzal J.
F. pri vytýčení hranice medzi pozemkami a tiež J. L., ktorý bez preverenia si nezrovnalostí nekriticky
prevzal podklady z katastra a jednoducho zmenil pôvodnú výmeru parciel žalobcov. Z uvedeného je
zrejmé, že predmetné oplotenie stojí na hranici medzi pozemkami sporových strán, nie na pozemku
žalobcov. Je tiež zrejmé, že žalobcovia sporný cíp pozemku nachádzajúci sa medzi právnou hranicou

aaktuálnezakreslenouhranicoumedzipozemkaminikdynenadobudli,uvedenáčasťnebolapredmetom
kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcami a ich právnym predchodcom, pánom K., nakoľko predmetom
kúpnej zmluvy boli ešte parcely reg. „E“ č. XXX/X T. XXX/X v pôvodnej výmere, zmenenej následne až
na základe geometrického plánu J. L.. Zistenia, ku ktorým dospel znalec, od počiatku tvrdil aj svedok
navrhnutý žalovanou pán H..

31.Ztohodôvodubolažalobaoodstránenieoploteniazamietnutá,nakoľkooplotenienestojínapozemku
žalobcov, ale na hranici medzi pozemkami sporových strán. Nie je pritom podstatné, že aktuálne
zakreslenie mapy v katastri nehnuteľností nasvedčuje tvrdeniam žalobcov, nakoľko údaje katastra sa
považujú za hodnoverné a záväzné len vtedy, ak sa nepreukáže opak. V predmetnom konaní bolo

jednoznačne preukázané, že údaje v katastri týkajúce sa priebehu hranice medzi pozemkami sporových
strán sú nesprávne a preto súd týmito nie je viazaný. (v nadväznosti na to je nesprávne určená aj výmera
pozemkov žalobcov, zmenená na základe geometrického plánu J. L.). Otázka priebehu hranice bola
v tomto konaní riešená ako otázka prejudiciálna, jej zodpovedanie bolo rozhodujúce pre rozhodnutie
vo veci samej.

32. Okrajovo súd uvádza, že aj tvrdenie žalobkyne v 1. rade, že predmetné oplotenie bolo vybudované
bez splnenia ohlasovacej povinnosti, bolo v konaní vyvrátené vyjadrením samotného stavebného úradu.

33. Pokiaľ ide o žalobkyňou v 1. rade navrhnutý výsluch zamestnancov katastrálneho úradu a J. S., ktorý

vykonával stavebný dozor pri stavbe iných častí plota, než je predmetné oplotenie, tieto považoval súd
za nadbytočné, nakoľko skutočnosti potrebné pre rozhodnutie v danej veci boli dostatočne zistené inými
dôkazmi, najmä znaleckým posudkom. Navyše žiadny zo zamestnancov katastra nie je kompetentným
subjektom na zodpovedanie vyššie nastolenej prejudiciálnej otázky a navrhnutý svedok J. S. nebol
prítomný pri stavbe časti oplotenia, ktorá je predmetom tejto žaloby. Preto súd uvedené dôkazy aj

s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania nevykonal..

34. O trovách konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane
náhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.Žalovanejbolaprotižalobcompriznanánáhrada
trov konania v plnej výške, nakoľko žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá a procesne plne úspešnou

stranou v konaní je žalovaná. Obdobne s poukazom na čl. 4 ods. 2 OZ boli žalobcovia ako neúspešná
strana zaviazaní na náhradu trov štátu, ktoré predstavujú časť znalečného nepokrytú preddavkom
uhradenú znalcovi z rozpočtových prostriedkov súdu. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, v troch vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí
byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov.