Rozsudok – Neplatnosť právnych úkonov ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 18. október 2024

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 20C/11/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8724200755
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Koman

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2024:8724200755.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, pred sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobcu A. B., nar.

X.XX.XXXX, bytom C. D. E., F. XXX/XX, zastúpený JUDr. Miroslavou Slovinskou, advokátkou so sídlom
Spišská Nová Ves, Štefánikovo námestie 13, IČO: 42 319 617, proti žalovaným v 1/ rade G. B., nar.
X.X.XXXX, bytom H., I. XXXX/X, v 2/ rade A. J., G. J., nar. X.X.XXXX, bytom C., K. XXX/XXX a v 3/
rade L. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. E., F. XX, všetci zastúpení Mgr. Marošom Ježíkom, advokátom
so sídlom Stará Ľubovňa, Okružná 871/65, IČO: 37 877 291, v spore o neplatnosť právneho úkonu
s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaní v 1/, 2/ a 3/ rade majú voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%,
o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal určenia že darovacia zmluva zo dňa 1.12.2022, na základe
ktorej došlo k povoleniu vkladu vlastníckeho práva pod V-6147/2022 k nehnuteľnostiam vedeným v
evidencii katastra nehnuteľností Okresného úradu Poprad, katastrálny odbor, okres: H., obec: Nová
Lesná, katastrálne územie: D. M. zapísané na liste vlastníctva č. XX, ako: pozemok parcela C-KN parc.
č. XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 111 m2, pozemok parcela C-KN parc. č.

XXX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 600 m2, a stavba - rodinný dom so súp. č.
XXX, stojaci na parcele C-KN parc. č. XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 111
m2, v prospech žalovanej v 2/ rade a žalovaného v 3/ rade, je neplatná.
Dôvodom podania žaloby je skutočnosť, že žalobca so žalovanou v 1/ rade uzavreli manželstvo dňa
26.9.2009 v Poprade, ktoré bolo zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu v Poprade, vo zväzku
26, ročník 2009, na strane 169, pod poradovým číslom 204. Rozsudkom Okresného súdu Spišská
Nová Ves, sp. zn. 1Pc/26/2022 - 49, zo dňa 8.3.2023, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 5.4.2023 bolo

manželstvo žalobcu a žalovanej v 1/ rade rozvedené.
Počas trvania manželstva nadobudli žalobca so žalovanou v 1/ rade ako manželia spoločný majetok,
ktorý patrí do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré doposiaľ nebolo vyporiadané. Počas
trvania manželstva žalobcu a žalovanej v 1/ rade, títo nadobudli do BSM, okrem iných aj nehnuteľnosti
vedené v evidencii katastra nehnuteľností Okresného úradu Poprad, katastrálny odbor, okres: H., obec:
Nová Lesná, katastrálne územie: D. M. zapísané na liste vlastníctva č. XX, ako: pozemok parcela C-
KN parc. č. XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 111 m2, pozemok parcela C-

KN parc. č. XXX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 600 m2, a stavba - rodinný dom
so súp. č. XXX, stojaci na parcele C-KN parc. č. XXX, ktoré sú už toho času vo vlastníctve žalovanej
v 2/ rade v podiele 1 k celku (dcéra žalovanej v 1/ rade) a žalovaného v 3/ rade v podiele 1 k celku (synžalobcu a žalovanej v 1/ rade), o čom sa žalobca dozvedel až keď synovi, to znamená žalovanému v 3/
rade došiel list z katastra nehnuteľností, ktorý žalobca náhodou našiel v jeho izbe.
Tieto nehnuteľnosti nadobudla žalovaná v 1/ rade titulom kúpnej zmluvy zo dňa 1.7.2019 za kúpnu cenu

77.000,- eur, pričom finančné prostriedky použité na kúpu predmetnej nehnuteľnosti pochádzajú z BSM
žalobcu a žalovanej v 1/ rade.
Žalobca a žalovaná v 1/ rade uzavreli dňa 19.8.2019 Zmluvy o splátkovom úvere č. 5160592247 so
Slovenskou sporiteľňou, a. s., na základe ktorej čerpali splátkový úver vo výške 77.600,- eur, pričom
prevažnú časť finančných prostriedkov získaných týmto úverom použili na rekonštrukciu predmetnej

nehnuteľnosti. Žalobca a žalovaná v 1/ rade na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa, teda
Slovenskej sporiteľni a. s. z tejto Zmluvy o splátkovom úvere č. 5160592247 zo dňa 19.8.2019 pristúpili
k zriadeniu záložného práva k iným svojim nehnuteľnostiam v ich bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov, ktorými sú nehnuteľnosti vedené v evidencii katastra nehnuteľností Okresného úradu Spišská
Nová Ves, katastrálny odbor, okres C. D. E., obec: C. D. E., katastrálne územie: C. D. E., na liste
vlastníctva č. XXXX ako: pozemok - parc. C-KN č. XXXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie

o výmere 125 m2, pozemok - parc. C-KN č. XXXX, druh pozemku: záhrada o výmere 205 m2, pozemok
- parc. C-KN č. XXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 378 m2, pozemok -
parc. C-KN č. XXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 13 m, pozemok - parc.
C-KN č. XXXX, druh pozemku: záhrada o výmere 179 m2 a pozemok - parc. C-KN č. XXXX, druh
pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 33 m2, a ďalej stavba rodinný dom so súp. č. XXX,

stojaci na parcele C-KN č. XXXX/X druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 378 m2.
Zároveň z tohto splátkového úveru sa vyplatil zostatok predchádzajúceho úveru. Tento splátkový úver
bol do rozvodu manželstva splácaný zo spoločných finančných prostriedkov žalobcu a žalovanej v 1/
rade a na základe uvedeného má žalovaný za to, že predmet darovacej zmluvy patrí do BSM, keďže
nehnuteľnosti nadobudla žalovaná v 1/ rade za trvania manželstva a kúpna cena bola uhradená zo

spoločných finančných prostriedkov patriacich do BSM.
Nehnuteľnosti sú aktuálne vo vlastníctve žalovanej v 2/ rade a žalovaného v 3/ rade a podľa záznamu
z LV č. XX uvedení vlastníci nadobudli nehnuteľnosť titulom darovacej zmluvy zo dňa 1.12.2022.
Žalovaná v 1/ rade ako darkyňa previedla vlastnícke právo k nehnuteľnosti na obdarovaných, a to
žalovanú v 2/ rade a žalovaného v 3/ rade, bez súhlasu a vedomia žalobcu, a to aj napriek tomu, že tieto

nehnuteľnosti patria do BSM žalobcu a žalovanej v 1/ rade.
Žalobca má za to, že žalovaná v 1/ rade tento prevod uskutočnila účelovo, nakoľko k nemu došlo po
doručení návrhu o rozvod manželstva žalovanej v 1/ rade, pričom navrhovateľom v konaní o rozvod bol
práve žalobca. Zo žalobcovi dostupných informácií asi od mesiaca máj roku 2020 užívajú nehnuteľnosť
tretie osoby titulom nájomnej zmluvy a príjem z tohto nájmu predstavuje sumu približne 2.000,- eur

mesačne, pričom tento príjem od jeho vzniku až doteraz v plnom rozsahu spotrebúva žalovaná v 1/
rade, aj napriek tomu, že nehnuteľnosť previedla do podielového spoluvlastníctva žalovanej v 2/ rade
a žalovaného v 3/ rade, a to bez toho, aby tento príjem plynul aj žalobcovi. Uvedené podľa žalobcu
nasvedčuje tomu, že žalovaná v 1/ rade previedla nehnuteľnosť na terajších majiteľov - žalovanú v 2/
rade a žalovaného v 3/ rade účelovo, a to preto, aby nehnuteľnosť nebola súčasťou masy BSM, a teda

aby tak ako doteraz mohla spotrebovávať príjem z tohto nájomného vzťahu v plnom rozsahu žalovaná
v 1/ rade aj naďalej.
Žalobca sa u žalovanej v 1/ rade dovolával relatívnej neplatnosti už počas mimosúdnych rokovaní o
vyporiadaní BSM. V rámci mimosúdnych rokovaní doručil žalobca žalovanej v 1/ rade návrh na uzavretie
mimosúdnej dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) zo dňa 10.7.2023,

súčasťou ktorého bolo aj dovolanie sa relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy medzi žalovanou v 1/ rade
ako darkyňou a žalovanou v 2/ rade a žalovaným v 3/ rade ako obdarovanými zo dňa 1.12.2022, pričom
mal záujem vec riešiť mimosúdne prostredníctvom dohody. Žalovaná v 1/ rade neprejavila súhlas s
navrhovanýmpostupomžalobcuvrámcimimosúdnehorokovania,avšakvrámcimimosúdnychrokovaní
nerozporovala skutočnosť, že nehnuteľnosť, ktorú darovala darovacou zmluvou žalovanej v 2/ rade a

žalovanému v 3/ rade patrí do BSM, pričom doposiaľ nedošlo k uzatvoreniu dohody o vyporiadaní BSM.
Žalobca má za to, že pri prevode nehnuteľnosti patriacej do BSM na tretiu osobu nemožno hovoriť o
bežných veciach týkajúcich sa spoločných vecí, ktoré môže vybavovať každý z manželov samostatne.
Prevod nehnuteľnosti do vlastníctva tretej osoby žalobca považuje za úkon, pri ktorom je potrebný
súhlas oboch manželov. Keďže žalovaná v 1/ rade previedla vlastnícke právo k nehnuteľnosti na základe

darovacej zmluvy V-6147/2022 zo dňa 1.12.2022 na žalovanú v 2/ rade a žalovaného v 3/ rade bez
súhlas žalobcu, žalobca má za to, že darovacia zmluva zo dňa 1.12.2023 je neplatný právny úkon, a
nehnuteľnosť naďalej patrí do BSM žalobcu a žalovanej v 1/ rade, čoho určenia sa domáha v tomto
konaní.2. Žalovaní v 1/, 2/ a 3/ rade sa k podanej žalobe vyjadrili a s podanou žalobou nesúhlasia. Žalobca sa
podanou žalobou domáha určenia neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 1.12.2022 a tvrdeným dôvodom

neplatnosti danej zmluvy uzavretej medzi žalovaným v 1/ rade ako darcom a žalovanými v 2/ a 3/
rade ako obdarovanými je podľa žalobcu skutočnosť, že dané nehnuteľnosti tvoria predmet zaniknutého
bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej v 1/ rade s tým, že daný prevod bol vykonaný
bez súhlasu a vedomia žalobcu. Žalovaní s tvrdenými skutočnosťami nesúhlasia. Rozporujú skutkové
tvrdenie, že prevod daných nehnuteľností bol urobený bez súhlasu a vedomia žalobcu. Poukázali na

vzájomnú korešpondenciu, z ktorej vyplýva, že žalobca bol upovedomený o úmysle žalovanej v 1/
rade darovať dané nehnuteľnosti žalovaným v 2/ a 3/ rade ako ich spoločným plnoletým deťom, kde
na tento oznam už žalobca žiadnym spôsobom nereagoval, nenamietal jeho obsah a ani oznámenie,
ktoré súviselo s darovaním nehnuteľností spoločným deťom žalobcu a žalovanej v 1/ rade. Žalovaní
majú za to, že dané nehnuteľnosti nepatria do BSM žalobcu a žalovanej v 1/ rade, a preto nie je daná
ani aktívna legitimácia žalobcu na podanie takejto žaloby. Žalovaná v 1/ rade nesúhlasí ani s tým, že

sa žalobca dovolával relatívnej neplatnosti danej darovacej zmluvy už počas mimosúdnych rokovaní
o vyporiadaní BSM. Je pravdou, že žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo výzve na
mimosúdne vyriešenie majetku patriaceho do zaniknutého BSM uviedol aj nehnuteľnosti zapísané na
LV č. XX pre k.ú. D. M., avšak žalovaná v 1/ rade cestou svojho právneho zástupcu namietala uvedené
tvrdenie z dôvodu, že dané nehnuteľnosti boli nadobudnuté výlučne z prostriedkov žalovanej v 1/

rade, ktoré nepatrili do BSM. Dané nehnuteľnosti boli nadobudnuté od tretej osoby kúpnou zmluvou do
vlastníctva obchodnej spoločnosti BO – JA, s.r.o., ktorej jediným spoločníkom a konateľom je žalobca,
za kúpnu cenu, ktorú žalobca ako jediný spoločník získal z prostriedkov žalovanej v 1/ rade. Žalovaná
v 1/ rade dané prostriedky získala tak, že uzavrela zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 009036621R
ako samostatný dlžník dňa 3.11.2016 s výškou úveru 25.000,- eur (veriteľ ČSOB, a.s.) a zvyšok z

prostriedkov získala od svojej matky A. B., ktorá ako dlžník uzavrela zmluvu o spotrebiteľskom úvere
s Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. č. 0113346307 s výškou úveru 48.300,- eur z 19.3.2018. Kúpna
cena za kúpu danej nehnuteľnosti bola následne prevedená z účtu žalovanej v 1/ rade vedeného v
ČSOB a.s. dňa 17.12.2018 na účet patriaci žalobcovi. Po nadobudnutí vlastníctva daných nehnuteľností
danou obchodnou spoločnosťou patriacou žalobcovi, žalobca len následným prevodom z 1.7.2019 do

výlučného vlastníctva žalovanej v 1/ rade potvrdil to, že tieto nehnuteľnosti netvorili predmet spoločného
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalovaná v 1/ rade poukazuje na to, že platí a súdna prax
jednotne vychádza z toho, že vec, ktorá bola nadobudnutá za trvania bezpodielového spoluvlastníctva z
prostriedkov patriacich výlučne jednému z manželov (napr. z peňazí, ktoré mal už v čase pred uzavretím
manželstvaaleboktorésámzískaldarovaním),sanestávapredmetombezpodielovéhospoluvlastníctva,

ale je vo výlučnom vlastníctve toho, kto ju takto obstaral. Tak je to v bežných prípadoch kúpy vecí
jedným z manželov z jeho výlučných zdrojov, resp. prostriedkov, keď ju od predávajúceho kupuje sám
(vo svojom mene) pre seba a keď sa druhý z manželov na takejto kúpe nijako nepodieľa. Na základe
vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu žalovaní navrhujú, aby bola žaloba v celom rozsahu
zamietnutá.

3. Žalobca v žalobnej replike v celom rozsahu zotrval na podanej žalobe. Vo vzťahu k tvrdeniam o tom,
že prevod sporných nehnuteľností nebol urobený bez súhlasu a vedomia žalobcu, uviedol, že zo strany
žalovaných dochádza k úmyselnému prekrúcaniu skutočností, ktoré jasne vyplývajú z nimi predloženej
e-mailovej komunikácie. V danom prípade nepostačuje upovedomenie ani oznámenie o úmysle majetok

patriaci do BSM previesť do vlastníctva inej osoby, ako sa to snažia prezentovať žalovaní a zároveň v
tomto prípade nie je možné tvrdiť, že by žalobca k takémuto právnemu úkonu žalovanej v 1/ rade dal
súhlas, pretože z predloženej e-mailovej komunikácie vyplýva explicitne vyjadrený nesúhlas žalobcu s
akýmkoľvek predajom, darovaním alebo inou formou prevodu dotknutých nehnuteľností z vlastníctva
žalovanej v 1/ rade. Žalobca nikdy žiaden súhlas s prevodom dotknutých nehnuteľností nedal. Žalovaní

v 2/ a 3/ rade nie sú spoločnými deťmi žalobcu a žalovaného v 1/ rade, so žalovanou v 1/ rade sú rodičmi
jedného spoločného dieťaťa a ním je žalovaný v 3/ rade. Žalovaná v 2/ rade je dcérou žalovanej v 1/ rade
z jej prvého manželského zväzku. Žalovaná v 1/ rade teda žiadnym súhlasom s prevodom dotknutých
nehnuteľností od žalobcu nedisponovala, a tento nikdy nemal v úmysle prevádzať svoj majetok do
vlastníctva žalovaných v 2/ a 3/ rade.

Čo sa týka ďalších tvrdení žalovaných o tom, že predmetné nehnuteľnosti nepatria do BSM žalobcu
a žalovanej v 1/ rade žalobca uviedol, že nehnuteľnosti vedené na liste vlastníctva č. XX patria do
BSM, keďže tieto nadobudla žalovaná v 1/ rade za trvania manželstva so žalobcom. Žalobca taktiež
trval na svojich tvrdeniach o tom, že kúpna cena bola uhradená zo spoločných finančných prostriedkovpatriacich do BSM. Predmetné nehnuteľnosti sú aktuálne v podielovom spoluvlastníctve žalovanej v 2/
rade a žalovaného v 3/ rade, ktorí tieto nadobudli titulom darovacej zmluvy zo dňa 1.12.2022, ktorej
neplatnosti sa žalobca domáha, pričom žalovaná v 1/ rade ako darkyňa previedla vlastnícke právo

k nehnuteľnostiam na obdarovaných účelovo po doručení návrhu o rozvod manželstva. Pri prevode
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam patriacich do BSM nemožno hovoriť o „bežných prípadoch
kúpy vecí“. Predmetné nehnuteľnosti boli nadobudnuté do výlučného vlastníctva spoločnosti BO - JA,
s.r.o., ktorej jediným spoločníkom a konateľom je žalobca, a ktorú žalobca založil ešte pred uzavretím
manželstva so žalovanou v 1/ rade avšak za finančné prostriedky, ktoré tejto spoločnosti požičal žalobca.

Pokiaľ žalovaná v 1/ rade uvádza, že považuje za svoje výlučné finančné prostriedky tie, ktoré získala
z úveru poskytnutého jej ako jedinej dlžníčke od veriteľa ČSOB, a.s., žalobca dodáva, že finančné
prostriedky z úverových vzťahov sa považujú za spoločné finančné prostriedky, pretože obaja manželia,
i keď nie sú účastníkmi úverovej zmluvy, sú zaviazaní ako dlžníci z takto uzatvorených úverových
vzťahov. V tejto súvislosti žalobca zdôraznil, že nie je pravdivé ani tvrdenie žalovanej v 1/ rade o
tom, že by došlo k čerpaniu predmetného spotrebného úveru od ČSOB, a.s. práve z dôvodu kúpy

predmetných nehnuteľností v Novej Lesnej, keďže úver bol čerpaný v roku 2016 a kúpa predmetných
nehnuteľností žalovanou v 1/ rade sa realizovala až v roku 2018. Vo vzťahu k tvrdeniam žalovanej v 1/
rade ohľadne finančných prostriedkov poskytnutých žalobcovi a žalovanej v 1/ rade matkou žalovanej
v 1/ rade, žalobca uviedol, že matka žalovanej darovala finančné prostriedky obom manželom (žalobcovi
a žalovanej v 1/ rade). Nehnuteľnosti nadobudli do BSM žalobca so žalovanou v 1/ rade v pôvodnom

stave s potrebou vykonania rozsiahlej rekonštrukcie, za účelom realizácie ktorej uzatvoril žalobca dňa
19.8.2019 zmluvu o úvere č. 5160592247 v C. C., N. s výškou úveru 77.600,- eur. Z finančných
prostriedkov získaných z tohto úveru bol najskôr dňa 3.9.2019 splatený zostatok úveru, ktorý titulom
zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 009036621R s veriteľom ČSOB, a.s. ako samostatný dlžník dňa
3.11.2016 uzatvorila žalovaná v 1/ rade, v sume 14.670,08 eur. Zostatok finančných prostriedkov z

úveru od Slovenskej sporiteľne, a.s. vo výške 51.084,35 eur bol použitý na rekonštrukciu predmetných
nehnuteľností. Žalobca sa osobne podieľal na opravách a rekonštrukcii predmetných nehnuteľností.

4. Žalovaní v 1/, 2/ a 3/ rade v rámci žalobnej dupliky uviedli, že trvajú na skutočnostiach uvedených
vo vyjadrení k žalobe. Žalovaná v 1. rade m za to, že žalobca bol upovedomený mailom o úmysle

žalovanej v 1/ rade darovať dané nehnuteľnosti žalovaným v 2/ a 3/ rade. Žalovaní trvajú na tom, že
dané nehnuteľnosti nepatria do BSM žalobcu a žalovaného v 1/ rade, a preto nie je daná ani aktívna
legitimácia žalobcu na podanie takejto žaloby. Ak vec nepatrí do BSM, nevyžaduje sa súhlas manžela
na nakladanie s vecou. Predmetné nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX pre k.ú. D. M. žalovaná v
1/ rade nadobudla výlučne z vlastných prostriedkov a predmetné nehnuteľnosti boli získané od tretej

osoby kúpnou zmluvou do vlastníctva obchodnej spoločnosti BO – JA, s.r.o., ktorej jediným spoločníkom
a konateľom je žalobca, ktoré získal žalobca z prostriedkov žalovanej v 1/ rade. Žalovaná v 1/ rade
prostriedky získala prostredníctvom uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 009036621 R, ako
samostatný dlžník dňa 3.11.2016 s výškou úveru 25.000,- eur (veriteľ ČSOB, a.s.) a zvyšok prostriedkov
získala od svojej matky A. B., ktorá uzavrela zmluvu o spotrebiteľskom úvere s PSS, a.s., č. 0113346307

s výškou úveru 48.300,- eur z 19.3.2018. Podľa názoru žalovaných je právne nepodstatné tvrdenie
žalobcu, že sa podieľal na opravách a rekonštrukcii predmetných nehnuteľností nachádzajúcich sa v D.
M.,pretožepredmetomkonanianiejeotázkastarostlivostionehnuteľnosť,alevýlučnevyriešenieotázky,
či nehnuteľnosť patrila do zaniknutého BSM a či jej prevodom boli porušené ustanovenia Občianskeho
zákonníka.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a listinnými dôkazmi založenými v spise,
z čoho zistil tento skutkový stav:

6. Z výsluchu žalobcu súd zistil, že neplatnosti darovacej zmluvy sa domáha, nakoľko nikdy nedal súhlas

na darovanie nehnuteľností. V čase darovanie vlastníkom nehnuteľností nebol, nehnuteľnosti nadobudla
jeho spoločnosť BO - JA s.r.o. od realitnej kancelárie predtým a následne ich predala žalobkyni. V čase
predaja nehnuteľností žalovanej v 1/ rade bol žalobca jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti
BO – JA s.r.o., zmluvu pripravoval sám s účtovníčkou. Úmyslom žalovanej v 1/ rade bolo nehnuteľnosť
opraviť a prenajímať, pričom žalobca nesúhlasil s tým, aby spoločnosť BO – JA s.r.o. mala len výdavky

na opravu nehnuteľnosti a žiaden príjem, preto ho predal žalovanej v 1/ rade za cenu, ako ju nadobudol.
Nehnuteľnosti spoločnosť BO – JA s.r.o. predala síce žalovanej v 1/ rade, avšak žalobca má za to, že
žalovaná v 1/ rade ich získala do BSM, nakoľko bol získaný počas manželstva a prostriedkov, ktoré
manželia nadobudli počas manželstva.Časť prostriedkov získala žalovaná v 1/ rade z osobného úveru, a časť prostriedkov z úveru, ktorý
bol poskytnutý matke žalovanej v 1/ rade. Tieto prostriedky žalovaná v 1/ rade poskytla žalobcovi a
žalobca ich poskytol spoločnosti BO –JA s.r.o. ako pôžičku spoločníka a spoločnosť nehnuteľnosti

odkúpila. Spoločnosť BO – JA s.r.o. nehnuteľnosti ďalej predala žalovanej v 1/ rade, ktorá ich ale už
fyzicky neuhradila, nakoľko prostriedky poskytla na kúpu už žalobcovi, ktorý ich poskytol ako pôžičku
spoločnosti, a pôžičku si žalobca následne zaúčtoval ako vrátenú.
Žalobca si vzal tiež spotrebný úver, z ktorého časť bola použitá na rekonštrukciu nehnuteľnosti a časť
na vyplatenie zostatku iného úveru.

Na otázku právnej zástupkyne uviedol, že mal vedomosť o tom, že ide o spoločný majetok aj keď bol
nadobudnutý kúpnou zmluvou len žalovanou v 1/ rade uviedol, že dom kupovali spolu, v podstate to bola
len nejaká forma ako kryť jeho podnikanie, ale začali ho spolu rekonštruovať. Následne si žalobca vzal
úver a ak by vedel, že to nie je spoločný majetok, úver vo výške 70.000,- eur by si nevzal a nezaložil by
ďalšie spoločné nehnuteľnosti v Spišskej Novej Vsi. Podľa žalobcu žalovaná v 1/ rade mala vedomosť
o tom, že sa jedná o spoločný majetok, nakoľko investovali spoločné prostriedky a až do rozvodu sa

žalobca podieľal na rekonštrukcii, pretože žalovaná v 1/ rade je dlhodobo v zahraničí a o všetko sa staral
žalobca. O darovacej zmluve sa žalobca dozvedel náhodou keď raz prišiel k žalovanému v 3/ rade do
izby a na poličke mal položený list a na otázku žalobcu žalovaný v 3/ rade uviedol, že žalovaná v 1/
rade žalovaných v 2/ a 3/ rade presvedčila, že dom prevedie, aby si k nemu nemohol žalobca uplatňovať
nároky v rámci BSM.

V rokoch 2018 a 2019 žalobca a žalovaná v 1/ rade pravdepodobne ešte hospodárili spoločne, mali
spoločný účet na meno žalobcu, i keď v danom období už zrejme mzda žalovanej v 1/ rade na tento
účet poukazovaná nebola.

7. Z výsluchu žalovanej v 1/ rade súd zistil, že v roku 2016 jej bol poskytnutý spotrebiteľský úver v sume

25.000,- eur, ktorý splácala zo svojich výlučných prostriedkov. So žalobcom spoločne kúpili dom v C.
D. E. a mala záujem kúpiť ďalšiu nehnuteľnosť, na ktorú nemala dostatok prostriedkov, preto poprosila
matku A. B. ktorá si v roku 2018 tiež vzala spotrebiteľský úver, čím mala žalovaná v 1/ rade dostatok
prostriedkovnakúpudomuvD.M..Požiadalažalobcu,abyboldomkúpenýnaspoločnosťBO–JAs.r.o.,
poslala žalobcovi prostriedky vo výške 75.000,- eur a spoločnosť BO – JA s.r.o. nehnuteľnosť kúpila.

Následne v roku 2019 spoločnosť nehnuteľnosť previedla na žalovanú v 1/ rade, nakoľko vyžadovala
rekonštrukciu a žalobca nechcel v spoločnosti účtovať výdavky na nákup materiálu. Nehnuteľnosť bola
kúpená z prostriedkov žalovanej v 1/ rade a jej matky, preto bola prevedená len na žalovanú v 1/ rade.
V roku 2022 sa rozhodla dom darovať deťom, žalovaným v 2/ a 3/ rade.
Žalovaná v 1/ rade podniká v zahraničí od roku 2008, spoločne so žalobcom nikdy nehospodárili. Keď

chcela kúpiť dom v Novej Lesnej, žalobca vedel o dvoch úveroch poskytnutých pre tento účel žalovanej
v1/radeajejmatkeasámsikúpilmotocykel,čopredžalovanouv1/radezatajil.Poprosilatedažalovanú
v 2/ rade, aby si aj ona vzala úver na rekonštrukciu a žalobca si kúpil auto za 30.000,- eur. Dlhy žalobcu
boli dôvodom, prečo žalovaná v 1/ rade odišla podnikať do zahraničia. Za svoje výlučné prostriedky
žalovaná v 1/ rade považuje prostriedky z prenájmu bytu v jej výlučnom vlastníctve v Poprade, ďalej

prostriedky po otcovi a starom otcovi, ako aj výživné hradené dcéru, žalovanú v 2/ rade, ktorá nie je
biologickou dcérou žalobcu. Za svoje výlučné prostriedky považuje tiež finančnú pomoc svojej matky
a tiež prídavky na dieťa poskytované v Rakúsku rodičom detí pracujúcich v Rakúsku a daňové bonusy.
Prostriedky mala na svojom osobnom účte v H. L. N. a následne v ČSOB, a.s. Úver, ktorý čerpala v roku
2016 bol jej osobným úverom, banka pri poskytnutí posudzovala výlučne jej príjem a sama ho aj splácala

z prenájmu bytu.
Spoločný účet mala so žalobcom len v jeden rok, kedy čerpali spoločne úver na rekonštrukciu domu
v D. M., avšak platobnú kartu k účtu jej zobral žalobca z kabelky. O tento úver žiadali spolu, nakoľko
za žalobcu hradila množstvo jeho dlhov, čo žalobca priznal v rozvodovom konaní, preto to bola vlastne
služba žalovanej v 1/ rade. Pri prevode nehnuteľnosti zo spoločnosti BO – JA s.r.o. sa žalobca

nedomáhal nadobudnutia vlastníckeho práva. Počas manželstva si kúpil 4 motocykle a 3 osobné
motorové vozidlá. Kúpu domu bral tak, že žalovaná v 1/ rade chce podnikať, tak nech sa stará.

8. Z výsluchu žalovanej v 2/ rade súd zistil, že žalovaná v 1/ rade dlhodobo podniká a žalovanú v 2/ rade
požiadala, aby si sama vzala úver na dokončenie rekonštrukcie domu v D. M.. Sama si teda v roku 2020

vzala úver v C. C., N. vo výške 26.000,- eur, ktorý spláca žalovaná v 1/ rade. Prostriedky z úveru použili
na dokončenie rodinného domu v Novej Lesnej. Dom užívala žalovaná v 2/ rade od doby, odkedy bol
čiastočne obývateľný, trávila v ňom víkendy. So žalobcom žalovaná v 2/ rade nekomunikovala. Žalobcu
nikdy nepočula, že by sa vyjadroval k vlastníctvu domu, naopak žalovaná v 1/ rade sa vyjadrovala, žedom je pre žalovanú v 2/ rade a žalovaného v 3/ rade. Žalobca sa fyzicky podieľal na rekonštrukcii. Podľa
žalovanej je zmluva platná a k jej uzavretiu nebola donútená.

9. Z výsluchu žalovaného v 3/ rade súd zistil, že o spôsob nadobudnutia domu v D. M. sa nezaujímal,
v domácnosti sa žiaden z rodičov nevyjadroval, že niečo patrí len jednému. Či mal žalobca vedomosť
o zámere prevodu domu na žalovaných v 2/ a 3/ rade sa žalobca dozvedel v izbe žalovaného v3/ rade, či
to vedel skôr žalovaný uviesť nevedel. O pôvode prostriedkov ani spôsobe nadobudnutia domu žalovaný
nevedel. Na rekonštrukčných prácach sa podieľali všetci, žalobca od okamihu rozvodu s aktivitami na

dome prestal. Dom je v súčasnosti prenajatý, príjem z prenájmu je poukazovaný žalovanej v 1/ rade.

10. Z rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 1Pc/23/2022-49 zo dňa 8.3.2023 súd zistil, že
manželstvožalobcuažalovanejv1/radeuzavretédňa26.9.2009bolotýmtorozsudkombolorozvedené.
Navrhovateľom v konaní bol žalobca. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 5.4.2023.

11. Z výpisu z LV č. XX pre k. ú. D. M. zo dňa 20.2.2024 súd zistil, že na uvedenom LV je zapísaný
rodinný dom súp. č.XXX, postavený na parcele parc. č. XXX, a parcely parc. č. XXX zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 111 m2 a parc. č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 600 m2. Podielovými
spoluvlastníkmi zapísaných nehnuteľností sú žalovaní v 2/ a 3/ rade, každý s podielom 1 k celku. Titulom
nadobudnutia je darovacia zmluva V-6147/2022 zo dňa 1.12.2022.

12. Z kúpnej zmluvy zo dňa 1.7.2019 súd zistil, že uvedenou zmluvou spoločnosť BO – JA, s.r.o. ako
predávajúci predal žalovanej v 1/ rade ako kupujúcej rodinný dom súp. č. XXX, postavený na parcele
parc. č. XXX, a parcely parc. č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 111 m2 a parc. č. XXX
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 600 m2, to všetko zapísané v katastri nehnuteľností vedenom

Okresným úradom Poprad, katastrálnym odborom, na LV č. XX pre obec a k.ú. D. M., za kúpnu cenu
77.000,- eur. Za predávajúceho zmluvu podpísal žalobca, svoj podpis uznal za vlastný dňa 17.7.2019.
Podľa čl. II zmluvy „Predmetom tejto zmluvy je odplatný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,
z výlučného vlastníctva predávajúceho do výlučného vlastníctva kupujúceho“.
Podľa čl. VI zmluvy „Kupujúci nadobudne výlučné vlastníctvo k nehnuteľnostiam uvedeným v čl. I. tejto

zmluvy dňom právoplatnosti rozhodnutia o povolení vkladu Okresným úradom H., katastrálny odbor.“

13. Z výpisu z LV č. XX pre k. ú. D. M. zo dňa 30.7.2019 súd zistil, že na uvedenom LV je zapísaný
rodinný dom súp. č.XXX, postavený na parcele parc. č. XXX, a parcely parc. č. XXX zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 111 m2 a parc. č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 600 m2. Výlučným

vlastníkomzapísanýchnehnuteľnostívuvedenomobdobíbolažalovanáv1/radeatitulomnadobudnutia
vlastníckeho práva bola kúpna zmluva V-2856/2019 zo dňa 22.7.2019.

14. Z výpisu z LV č. XXXX pre k. ú. C. D. E. súd zistil, že žalobca a žalovaná v 1/ rade sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na parcele parc. č. XXXX/X, ako aj parcely

parc. č. XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX.

15. Z výpisu z účtu žalovanej v 1/ rade súd zistil, že dňa 17.12.2018 odoslala na účet žalobcu sumu
75.000,- eur.

16. Zo zmluvy o ČSOB spotrebiteľskom úvere reg. č. 009036621R zo dňa 3.11.2016 súd zistil, že
žalovanej v 1/ rade bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 25.000,- eur so splatnosťou v 72
mesačných splátkach bez uvedenia účelu.

17. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 0113346 3 07 zo dňa 19.3.2018 súd zistil, že Prvá stavebná

sporiteľňa, a.s. poskytla matke žalovanej v 1/ rade A. B. úver vo výške 48.300,- eur so splatnosťou
medziúveru v 24 mesačných splátkach a úveru v 107 mesačných splátkach.

18. Zo znaleckého posudku č. 161/2018 vypracovaného Ing. Irenou Gallovou súd zistil, že nehnuteľnosti
zapísané LV č. XXXX pre k. ú. C. D. E., t.j. rodinný dom súp. č. XXX, postavený na parcele parc. č.

XXXX/X, ako aj parcely parc. č. XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX, ktorých bezpodielovými
spoluvlastníkmi sú žalobca a žalovaná v 1/ rade znalkyňa ohodnotila na sumu 322.000,- eur.19. Z komunikácie z elektronickej pošty žalobcu a žalovanej v 1/ rade súd zistil, že dňa 15.8.2022
žalovaná v 1/ rade žalobcovi oznámila zámer previesť nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX v D. M. na
deti (žalovaných v 2/ a 3/ rade), čo žalobca odmietol.

20. Z výpisu z úveru č. 5160592247 súd zistil, že žalobca dňa 3.9.2019 čerpal úverové prostriedky
v celkovej výške 77.600,- eur.

21. Z darovacej zmluvy zo dňa 10.10.2022 súd zistil, že uvedenou zmluvou žalovaná v 1/ rade ako

darkyňa žalovaným v 2/ a 3/ rade ako obdarovaným darovala rodinný dom súp. č.XXX, postavený na
parcele parc. č. XXX, a parcely parc. č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 111 m2 a parc.
č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 600 m2, to všetko zapísané v katastri nehnuteľností
vedenom Okresným úradom Poprad, katastrálnym odborom, na LV č. XX pre obec a k.ú. D. M..

22. Zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 17.4.2020 súd zistil, že Slovenská sporiteľňa, a.s. žalovanej

v 2/ rade poskytla úver na bývanie vo výške 27.300,- eur so splatnosťou v 360 mesačných splátkach.
Ako účel úveru je uvedené: iný účel v súvislosti s nehnuteľnosťou.

23. Z krátkych textových správ súd zistil, že žalovaný v 3/ rade mal žalobcovi uviesť, že dom žalovaná
v 1/ rade previedla z toho dôvodu, aby ho nezískal žalobca.

24. Z účtovných dokladov spoločnosti BO – JA, s.r.o. súd zistil, že uvedená spoločnosť účtovným
dokladom č. ID01/07/19 dňa 1.7.2019 zaúčtovala sumu 77.000,- eur ako príjem z predaja nehnuteľností
a súčasne vyporiadala v uvedenej výške pôžičku. Dňa 17.12.2018 spoločnosť zaúčtovala pôžičku od
spoločníka vo výške 55.000,- eur a 30.000,- eur (záznam – pôžička od spoločníka). V mesiacoch

január až december uvedeného roku spoločnosť prijala pôžičku od spoločníka vo výške 10,- eur
mesačne. Dňa 1.7.2019 spoločnosť vyporiadala pôžičku vo výške 77.000,- eur (záznam - vyporiadanie
pohľadávky z predaja nehnuteľnosti z neuhradenej pôžičky). Z prehľadu obratov súd zistil, že dňa
1.7.2019 spoločnosť účtovne prijala sumu 77.000,- eur z titulu kúpnej zmluvy za predaj nehnuteľnosti,
rodinného domu Nová Lesná, a súčasne v uvedený deň zaúčtovala vrátenie pôžičky spoločníkovi vo

výške 77.000,- eur. Z účtovného denníka vyplýva, že spoločnosť prijala sumu 77.000,- eur od žalovanej
v 1/ rade.

25. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:

26. Podľa čl. 6 ods. 1 C.s.p. strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej
miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu,
ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene
nerovnovážne postavenie strán sporu.

27. Podľa čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

28. Podľa § 137 C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,

b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

29. Podľa § 185 ods. 1 C.s.p. súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

30. Podľa § 215 ods. 1 C.s.p. súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

31. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.32. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

33. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení §
49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten,
kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať
ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda
účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,

je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,
neplatnosti dovolá.

34. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

35. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

36. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže

byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

37. Podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať
každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon
neplatný.

38. Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy,
prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia
ich tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného čl. 8 C.s.p., ale aj
so zásadou rovnosti účastníkov konania.
Podľa § 215 ods. 1, 2 C.s.p., súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu, ktorý zisťuje

procesným postupom podľa cit. zákona. V zmysle týchto ustanovení skutkovým základom súdneho
rozhodnutia je súhrn skutkových zistení, ku ktorým súd dospel v priebehu konania. K skutkovým
zisteniam súd dospieva vyhodnotením skutkových poznatkov, ktoré získava viacerými spôsobmi,
predovšetkým v sporovom konaní dokazovaním.
Civilný sporový proces sa, okrem iného, zásadne riadi princípom dispozičným a prejednacím, princípom

kontradiktórnosti, princípom koncentrácie a s ním spojeným princípom formálnej pravdy. V sporovom
konaní, ako v danom prípade, žalobca uplatňuje na základe existujúceho právneho vzťahu na súde
svoje práva, resp. právom chránené záujmy, vyplývajúce z hmotného práva, vo vzťahu k žalovanému,
ktorým sú tieto porušené, resp. ohrozené. Žalovaný v sporovom konaní následne v rámci procesných
ustanovení vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku poskytne rozhodujúce skutočnosti na svoju

obranu, na preukázanie ktorých zároveň pripojí listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. navrhne
dôkazy.
V ustanovení § 185 C.s.p. je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní
vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu
pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia

strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán
sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na
strany sporu.
Pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno, t.j.
dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení v relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach, a to

prioritne žalobca v podanej žalobe a žalovaný v podanom vyjadrení k žalobe. Za výsledok sporového
konania je tak plne zodpovedná sama sporová strana.39. Povinnosťou súdu je v prejednávaných prípadoch postupovať v súlade so zásadou spravodlivosti.
Pri rozhodovaní je nevyhnutnosťou rešpektovanie základných princípov C.s.p. o spravodlivosti ochrany
porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Do

práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV.ÚS 252/04) a
rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo
rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. I. ÚS 50/04).

40. Ustanovenie § 40a Občianskeho zákonníka upravuje tzv. relatívnu neplatnosť právneho úkonu.
Relatívna neplatnosť právneho úkonu je založená na vyvrátiteľnej domnienke platnosti tohto právneho
úkonu. Relatívne neplatný právny úkon vyvoláva všetky účinky ako platný právny úkon, avšak tieto
účinky pôsobia len do okamihu dovolania sa právnej skutočnosti, opodstatňujúcej záver o relatívnej
neplatnosti. Právny úkon je teda podmienečne platný. Jeho definitívna platnosť nastáva, ak niet iných
dôvodov neplatnosti, po uplynutí troch rokov odo dňa urobenia právneho úkonu, počas ktorých sa

žiadna oprávnená osoba nedovolá relatívnej neplatnosti, dodatočným schválením relatívne neplatného
právneho úkonu a dodatočným odpadnutím dôvodu relatívnej neplatnosti právneho úkonu.
Relatívnej neplatnosti sa treba dovolať. Ide o jednostranný hmotnoprávny úkon, ktorý sa musí adresovať
druhému účastníkovi právneho úkonu. V prípade, keď ten, kto sa dovoláva relatívnej neplatnosti
právneho úkonu, nie je účastníkom tohto právneho úkonu, jednostranný prejav vôle treba adresovať

všetkým účastníkom relatívne neplatného právneho úkonu. Dôjdením dovolania sa končí relatívna
neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú účinkami možno prirovnať k absolútnej
neplatnosti. Písomná forma dovolania sa relatívnej neplatnosti nie je síce predpísaná, čo znamená, že
relatívnej neplatnosti sa možno dovolávať aj ústne, avšak z hľadiska právnej istoty možno odporúčať,
aby sa tento jednostranný právny úkon urobil písomne. V písomnej forme ho však treba urobiť vždy, ak je

zákonomustanovenáalebodohodouúčastníkovdojednanápísomnáformaprávnehoúkonu.Oprávnený
sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu môže dovolať mimo súdneho konania, ale aj v súdnom konaní
na základe žaloby, prípadne na základe námietky tvoriacej súčasť obrany proti uplatnenému právu.
Z osôb dotknutých relatívne neplatným právnym úkonom je z práva dovolať sa neplatnosti vylúčený ten,
kto ju sám spôsobil.

Ak účastník alebo účastníci neuznávajú opodstatnenosť jednostranného právneho úkonu, ktorým sa
dotknutá osoba dovolala relatívnej neplatnosti, pripadá do úvahy žaloba. Žaloba na určenie neplatnosti
úkonu však vyžaduje preukázanie naliehavého právneho záujmu. Určovacia žaloba sa uplatní najmä v
prípade, keď určovací výrok je potrebný z hľadiska občianskoprávnej prevencie (predchádzania ďalším
sporom), alebo v prípade, keď výrok o neplatnosti je potrebný v konaní pred iným orgánom právnej

ochrany alebo pred orgánom, ktorému bola zverená časť právomoci inak patriacej súdom (napr. v konaní
pred správou katastra nehnuteľností).

41. Žalobca v konaní argumentoval existujúcim rozhodnutím, uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa
27.10.2022, sp. zn. 9Co/79/2022, ktorý konštatoval, že: „keďže žalobca sa v konaní domáhal neplatnosti

darovacej zmluvy uzavretej počas trvania manželstva žalovanou 2/ so žalovaným 1/, t. j. určenia právnej
skutočnosti, jedná sa o žalobu podľa § 137 písm. d) CSP, ktorú zákon (OZ) predpokladá pri relatívnej
neplatnosti právneho úkonu, pri ktorej sa preukázanie naliehavého právneho záujmu zo strany žalobcu
nevyžaduje. Súd prvej inštancie v dôsledku nesprávnej aplikácie ust. § 137 písm. c/ CSP sa meritom veci
nezaoberal pre nepreukázanie naliehavého právneho záujmu zo strany žalobcu, ktorým nesprávnym

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, ktorý nedostatok vzhľadom na dvojinštančnosť občianskeho súdneho
konania nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, a preto krajský súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie."

42. Pri žalobe o určenie právnej skutočnosti žalobou podľa § 137 písm. d) CSP, ktorú zákon predpokladá
pri relatívnej neplatnosti právneho úkonu, sa preukázanie naliehavého právneho záujmu zo strany
žalobcu nevyžaduje. Právnou skutočnosťou je pritom skutočnosť, s ktorou právna norma spája vznik,
zmenu alebo zánik právneho vzťahu. Najčastejšími právnymi skutočnosťami závislými od vôle sú

zmluva, odstúpenie od zmluvy, skončenie pracovného pomeru výpoveďou a pod. Zákonodarca uviedol,
že jeho záujmom bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti, resp.
platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú saúčelu žaloby určovacej. Takáto žaloba je prípustná len v prípade, ak jej existenciu predpokladá osobitný
predpis. Tým je ust. § 40a a nadväzujúce ust. § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

43. V ustanovení § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku je zakotvená právna domnienka, podľa
ktorej platí, že skutkové tvrdenia strany sa považujú za nesporné, ak ich protistrana výslovne nepoprela,
t. j. ak sa k tvrdenej skutočnosti nevyjadrila, resp. ak ju síce poprela, avšak neúčinne. Z uvedeného
je zrejmé, že skôr ako súd pristúpi k vykonaniu dôkazov musí identifikovať, ktoré skutkové tvrdenia
strán sú nesporné a ktoré sporné. Ak sú skutkové tvrdenia strán sporné, súd na základe vykonaných

(stranami označených) dôkazov vyhodnotí ich pravdivosť, ak ale ide o skutkové tvrdenia strán nesporné,
súd si ich osvojí ako zistený skutkový stav a považuje danú skutočnosť za preukázanú tak, ako bola
tvrdená. Ide tu o prejav samej podstaty sporového konania, že sporným je to, čo protistrana (a nie
súd) takým urobí, lebo súd v sporovom konaní nevystupuje ako „vyšetrovateľ“, ktorého úlohou by bolo
aktívne vyhľadávať objektívnu realitu, ale ako „rozhodca“ majúci za úlohu zistiť skutkový stav zo stranami
dodaných podkladov (rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/22/2019).

44. Dôkazné bremeno ohľadom určitej skutočnosti leží na tej strane sporu, ktorá z existencie tejto
skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, teda ide o tú stranu v spore, ktorá existenciu
týchto skutočností tvrdí. Súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Obo/52/2010,
podľa ktorého dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že

za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej
v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých
prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo
nemohla byť preukázaná, a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o
pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.

45. V konaní nebolo sporné, že dňa 1.12.2022 bola medzi žalovanými v 1/ až 3/ rade uzavretá
darovacia zmluva, na základe ktorej došlo k povoleniu vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
zapísaným na LV č. XX v k.ú. D. M. v prospech žalovaných v 2/ a 3/ rade. Rovnako nebolo sporné, že
v čase uzavretia darovacej zmluvy bola žalovaná v 1/ rade zapísaná ako výlučný vlastník predmetných

nehnuteľností, ktoré nadobudla od spoločnosti BO – JA, s.r.o. kúpnou zmluvou zo dňa 1.7.2019. Od
tejto kúpnej zmluvy si žalobca odvodzuje svoj spoluvlastnícky podiel k predmetným nehnuteľnostiam,
nakoľko kúpna zmluva bola uzavretá počas manželstva so žalovanou v 1/ rade z prostriedkov patriacich
do BSM. Napriek tomu, že žalobca namieta neplatnosť darovacej zmluvy zo dňa 1.12.2022, svoju
argumentáciu smeruje predovšetkým ku konštatovaniu neplatnosti nadobudnutia výlučného vlastníctva

k nehnuteľnostiam žalovanou v 1/ rade (kúpnou zmluvou zo dňa 1.7.2019) a až následnému neplatnému
prevodu nehnuteľností na žalovaných v 2/ a 3/ rade.

46.Akten,ktonadobudolvlastníckeprávonazákladeprávnehoúkonupostihnutéhovadouzakladajúcou
jeho relatívnu neplatnosť, do dovolania sa relatívnej neplatnosti získanú vec ďalej previedol, disponoval

ako vlastník so svojou vecou oprávnene (až do dovolania sa relatívnej neplatnosti má právny úkon
účinky, teda aj účinky prevodu vlastníctva). Na nadobúdateľa teda prešlo vlastníctvo k veci a na rozdiel
od absolútnej neplatnosti by sa od neho nemohlo požadovať vrátenie veci. (rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 6 Cdo 221/2010, R 31/2013)

47. Ako vyplýva z konštatovanej judikatúry, podstata relatívnej neplatnosti právneho úkonu v zmysle §
40a prvá veta Občianskeho zákonníka spočíva v tom, že právny úkon, u ktorého je daný dôvod
relatívnej neplatnosti, vznikol, od začiatku existuje, považuje sa za platný, a teda aj vyvolá právne
účinky, pokiaľ sa ten, na koho ochranu je relatívna neplatnosť ustanovená, neplatnosti právneho
úkonu nedovolal. V právnej teórii bol vyslovený názor, podľa ktorého relatívnu neplatnosť možno

chápať ako platnosť pod rozväzovacou podmienkou. Takéto chápanie relatívnej neplatnosti má vplyv
na právne postavenie osoby, ktorá vec nadobudla od účastníka relatívne neplatného právneho úkonu.
Ak ten, kto nadobudol vlastnícke právo na základe právneho úkonu postihnutého vadou zakladajúcou
jeho relatívnu neplatnosť, do dovolania sa relatívnej neplatnosti získanú vec ďalej previedol, disponoval
ako vlastník so svojou vecou oprávnene (až do dovolania sa relatívnej neplatnosti právny úkon

má účinky, teda aj účinky prevodu vlastníctva). Na nadobúdateľa teda prešlo vlastníctvo k veci a
na rozdiel od absolútnej neplatnosti by sa od neho nemohlo požadovať vrátenie veci. Reštitúcia
medzi pôvodnými účastníkmi zmluvy by v takom prípade mohla mať charakter len peňažnej náhrady
(FEKETE, I. Občiansky zákonník l. Veľký komentár. Bratislava: Eurokódex, 2011, s. 305). Dovolacísúd považuje túto interpretáciu za správnu, pretože chráni dobromyseľnosť tretej osoby a zodpovedá
požiadavke spravodlivého usporiadania vzťahov; ak totiž takáto osoba (ktorá nebola účastníkom
relatívne neplatného právneho úkonu) pri nadobúdaní vlastníctva koná v dôvere v správnosť údajov

zákonom zriadeného verejného registra (katastra nehnuteľností) o tom, že prevodca je vlastníkom
prevádzaných nehnuteľností, nesmie byť v tejto dôvere sklamaná.
Správnosť výkladu podľa predchádzajúceho odseku možno podoprieť aj argumentom, podľa ktorého,
ak by relatívna neplatnosť právneho úkonu mala mať za následok absolútnu neplatnosť právneho
úkonu, ktorým účastník relatívne neplatného právneho úkonu do dovolania sa relatívnej neplatnosti

oprávnenou osobou previedol svoje vlastnícke právo (nadobudnuté na základe právneho úkonu
postihnutého vadou zakladajúcou relatívnu neplatnosť) na tretiu osobu (odlišnú od účastníkov relatívne
neplatného právneho úkonu), potom by ochrana právnej istoty tretích osôb, zaručená v § 40a prvá veta
OZ slovami „právny úkon sa považuje za platný“ minula svoj účel. Prakticky by sa totiž nemohla uplatniť.
(rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 221/2010, R 31/2013)

48. Právny úkon, ktorý bol urobený len jedným z manželov bez súhlasu druhého, a ktorý nie je
vybavovaním bežnej veci, sa považuje za platný, pokiaľ ten, kto je ním dotknutý, sa jeho neplatnosti
nedovolá. Nejde teda o absolútnu neplatnosť, ale o relatívnu neplatnosť právneho úkonu (§ 40a).
Právo uplatniť neplatnosť takýchto právnych úkonov má predovšetkým manžel, ktorého súhlas bol
opomenutý, a ďalej adresát právneho úkonu. Neplatnosti sa však nemôže dovolávať ten, kto ju sám

spôsobil. Tento súhlas možno dať v akejkoľvek forme. To znamená, že ho možno dať nielen ústne alebo
písomne, ale aj mlčky - konkludentne (per facta concludentia), ak zo správania druhého manžela možno
usúdiť, že súhlasil s tým, aby bola záležitosť takto vybavená (§ 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Súhlas možno dať nielen vopred, ale aj dodatočne.

49. Ako potvrdili žalobca aj žalovaná v 1/ rade, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX boli spoločnosťou
BO – JA, s.r.o., zastúpenou žalobcom, kúpené z prostriedkov získaných žalovanou v 1/ rade zo
spotrebného úveru žalovanej v 1/ rade a úveru poskytnutého jej matke A. B.. Nehnuteľnosti boli následne
spoločnosťou BO – JA, s.r.o., zastúpenou žalobcom, predané kúpnou zmluvou žalovanej v 1/ rade. S
poukazom na vyššie citované skutočnosti a s prihliadnutím na ust. § 143 Občianskeho zákonníka je teda

zrejmé, že rodinný dom žalovaná v 1/ rade nadobudla od spoločnosti pod výlučnou kontrolou žalobcu
kúpnou zmluvou, ktorú sám žalobca pripravil a výslovne v čl. II konštatoval, že „Predmetom tejto zmluvy
je odplatný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, z výlučného vlastníctva predávajúceho do
výlučného vlastníctva kupujúceho“ a v čl. VI zmluvy zase uvádza, že „Kupujúci nadobudne výlučné
vlastníctvo k nehnuteľnostiam uvedeným v čl. I. tejto zmluvy dňom právoplatnosti rozhodnutia o povolení

vkladu Okresným úradom H., katastrálny odbor.“ Z uvedeného možno konštatovať, že žalobca súhlasil
s nadobudnutím nehnuteľností žalovanou v 1/ rade do výlučného vlastníctva. Žalobca tak neuniesol
dôkazné bremeno vo vzťahu k žalovanému nároku, teda svoj nárok nepreukázal.

50. Pokiaľ by súd aj pripustil absenciu súhlasu žalobcu, formuláciou v kúpnej zmluve neplatnosť
nadobudnutia výlučného vlastníctva žalovanou v 1/ rade zapríčinil žalobca, v dôsledku čoho sa ani sám
dovolávať neplatnosti nemôže (§ 40a Občianskeho zákonníka). Princíp dobrej viery chrániaci účastníkov
súkromnoprávnych vzťahov je jedným z kľúčových prejavov princípu právnej istoty odvíjajúceho sa od
princípu právneho štátu. Nadobúdateľovi vlastníckeho práva, pokiaľ toto právo nadobudol v dobrej viere,

musí byť poskytovaná široká ochrana, pretože v opačnom prípade by si nikdy nemohol byť istým svojim
vlastníctvom, čo by bolo v rozpore s poňatím materiálneho právneho štátu (napr. nález Ústavného súdu
SR, sp. zn. I. ÚS 151/2016, event. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/274/2006).

49. Ak teda žalovaná v 1/ rade platne nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX nadobudla v dobrej viere (ktorá

nebola v konaní spochybnená), tieto nehnuteľnosti netvoria masu BSM, v dôsledku čoho pri nakladaní s
nimi nebol potrebný súhlas žalobcu a darovacia zmluva, ktorú žalovaná v 1/ rade uzavrela so žalovanými
v2/a3/radejeplatná,pričomnadobudnutiespoluvlastníckychpodielovžalovanýmv2/a3/radevdobrej
viere rovnako spochybnené nebolo.
Na okraj súd dodáva, že určením neplatnosti darovacej zmluvy sa právne postavenie žalobcu

nezmení, nakoľko k jeho zápisu ako spoluvlastníka v katastri nehnuteľností nedôjde. Žalobca nikdy
intabulovaným vlastníkom či spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XX nebol. Navyše
v zmysle konštatovanej judikatúry (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 221/2010, R 31/2013)od nadobúdateľov – žalovaných v 2/ a 3/ rade, ani nemožno požadovať vrátenie veci a žalobca tak má
jedine možnosť preukazovať svoj nárok na finančný ekvivalent prípadných investícií.

50. S ohľadom na vykonané dokazovanie a konštatované skutočnosti súd žalobu v celom rozsahu
zamietol.

51. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., v konaní úspešným žalovaným priznal
náhradutrovkonaniavrozsahu100%,oktorýchsúdrozhodnevzmysle§262ods.2C.s.p.samostatným

uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom
súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustné ďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený

môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.