Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. júl 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Cob/120/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122300607
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mgr. Miriam Plavčáková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6122300607.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej a

členov senátu JUDr. Evy Fulcovej a JUDr. Blanky Malichovej, v právnej veci žalobcu: EAM Slovakia,
s.r.o., IČO: 50 618 792, so sídlom Šípová 1, Nitra, zastúpeného: JUDr. Ľubomír Ivan, advokát so sídlom
Námestie SNP 41, Zvolen, proti žalovanému: ERI BAKERY, a.s., IČO: 44 514 379, so sídlom Kráľovská
4/10, Skalica, zastúpenému: JUDr. Ľubomír Vanek, advokát so sídlom Potočná 169/85, Skalica, o
zaplatenie 720 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku bývalého Okresného súdu
Skalica č.k. 9Cb/7/2022 - 90 zo dňa 25.01.2023 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu
Senica č.k. SI-9Cb/7/2022 - 136 zo dňa 26.03.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok bývalého Okresného súdu Skalica č.k. 9Cb/7/2022 - 90 zo dňa
25.01.2023 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Senica č.k. SI-9Cb/7/2022 - 136 zo dňa
26.03.2024 v napadnutom I. výroku mení nasledovne:

Súd ukladá žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 240 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8 % ročne zo sumy 240 eur od 16.12.2021 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Včastiozaplateniesumy480eurspolusúrokomzomeškania8%ročnezosumy240eurod16.01.2022
do zaplatenia a zo sumy 240 eur od 16.02.2022 do zaplatenia súd žalobu zamieta.

II. Krajský súd v Bratislave rozsudok bývalého Okresného súdu Skalica č.k. 9Cb/7/2022 - 90 zo dňa
25.01.2023 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Senica č.k. SI-9Cb/7/2022 - 136 zo dňa
26.03.2024 v napadnutom II. výroku mení tak, žalovanému priznávavoči žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 33 %.

III. Žalovanému súd proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 33 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia istiny, špecifikovanej v záhlaví
tohto rozhodnutia, s príslušenstvom titulom neuhradených faktúr za poskytnuté služby na základe
Zmluvy Energetik č. OP-19-132, uzavretej v písomnej forme medzi procesnými stranami.
2. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel
a druhým výrokom rozhodol o trovách konania tak, že žalobcovi priznal nárok na ich náhradu voči

žalovanému v plnom rozsahu.
3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie okrem uvedenia skutkových zistení a právnych východísk
odôvodnil nasledovne:„ 13. Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd právny záver,
že žaloba je dôvodná. V konaní nebolo sporné, že strany sporu uzatvorili Zmluvu, ktorej predmetom
bolo poskytovanie služby, a to energetického poradenstva zo strany žalobcu pre žalovaného. Žalovaný v

konaní namietal, že žalobca nevykonával v období od decembra 2021 do februára 2022 pre žalovaného
žiadnu činnosť. Medzi stranami sporu bolo tiež sporné, či došlo k ukončeniu Zmluvy a v akej výške bola
dohodnutá odplata za poskytovanie služieb.
14. Vo vzťahu k spornej otázke, či žalobca riadne poskytoval služby v zmysle Zmluvy v predmetnom
období súd uvádza, že zmluvné strany si dojednali tzv. paušálnu platbu - odplatu za činnosti vykonávané

v jej zmysle. Žalobca si na jej základe uplatnil nárok na zaplatenie odplaty za mesiace december 2021
až február 2022, kedy bola Zmluva v platnosti. Čo sa týka jednotlivých činností, ktoré bol povinný
vykonávať žalobca, súd uvádza, že nebolo povinnosťou žalobcu vykonávať činnosti každý mesiac,
resp. nárok na mesačnú odplatu nebol naviazaný na vykonávanie činnosti zo strany dodávateľa.
Zmluvné strany sa v zmysle článku VII. bod 7.2 Zmluvy dohodli, že v prípade, ak objednávateľ
neposkytne poskytovateľovi služby všetky informácie, či doklady potrebné k riadnemu plneniu jeho

povinností, poskytovateľ nezodpovedá za prípadné vady jeho plnenia spôsobené nesprávnymi, či
neúplnými informáciami, pričom aj v takomto prípade má poskytovateľ nárok na odmenu podľa článku
IX. Zmluvy. Štatutárny zástupca žalobcu vo svojej výpovedi potvrdil, že žalobca poskytoval žalovanému
v kvartálnych intervaloch vyhodnotenie jeho spotreby, okrem mesiaca január 2022 a február 2022, kedy
žalovaný nedodal údaje o reálnej spotrebe. Súd konštatuje, že žalovaný nepoprel tvrdenia žalobcu, že

v uvedenom období nebola zo strany žalovaného poskytnutá súčinnosť. Súd dodáva, že poskytnutie
služieb žalobca preukázal listinnými dôkazmi, a to prehľadom úkonov počas trvania zmluvy (č.l. 58) a
dokumentami Vyhodnotenie spotreby elektriny/plynu (č.l. 62-67).
15. Žalovaný v konaní tvrdil, že vypovedal predmetnú Zmluvu v mesiaci júl 2021. Súd poukazuje
na skutočnosť, že podľa článku V. 5.1 Zmluvy je predmetná Zmluva uzatvorená na dobu určitú,

pričom platnosť končí dňa 31.7.2021. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ani jedna zo zmluvných
strán nevypovie predmetnú Zmluvu tri mesiace pred ukončením jej platnosti (t. j. tri mesiace pred
31.7.2021), jej platnosť sa predlžuje na ďalších 12 mesiacov za nezmenených podmienok. Podľa
článku V. 5.2 Zmluvy je možné Zmluvu ukončiť písomnou dohodou zmluvných strán. Na povinnosť
tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti, a teda v tomto prípade

žalovaného zaťažuje dôkazné bremeno preukázať vypovedanie Zmluvy. Z vykonaného dokazovania
nemá súd preukázané, že by prišlo zo strany žalovaného k vypovedaniu Zmluvy v dojednanej lehote
troch mesiacov pred ukončením jej platnosti. Súd konštatuje, že nevykonal dokazovanie navrhnuté
žalovaným na pojednávaní dňa 25.1.2023 dôkazom preukazujúcim vypovedanie predmetnej Zmluvy
žalovaným, a to s poukazom na ustanovenie § 153 CSP z dôvodu aplikácie sudcovskej koncentrácie

konania; žalovaný totiž neuviedol relevantný dôvod, prečo uvedený dôkaz nepredložil včas, t.j. v zmysle
výzvy podľa § 167 CSP.
16. V súvislosti s argumentáciou žalovaného týkajúcej sa výšky odplaty za poskytovanie služieb
súd konštatuje, že v zmluvné strany sa dohodli na odplate 200 eur mesačne, zo Zmluvy však
nevyplýva, že by sa malo jednať o konečnú sumu s DPH alebo o sumu bez DPH. Súd však v tejto

súvislosti poukazuje na ustanovenie § 264 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého je potrebné
pri posudzovaní obchodných zmluvných vzťahov prihliadať aj na obchodné zvyklosti zachovávané
všeobecne v príslušnom obchodnom odvetví, pokiaľ nie sú v rozpore s obsahom zmluvy alebo so
zákonom. V konaní totiž nebolo sporné (resp. žiadna zo strán netvrdila opak), že žalobcovi bola zo
strany žalovaného v období od uzavretia Zmluvy do mesiaca november 2021 uhrádzaná odplata v sume

240 eur mesačne (viď č.l. 60, č.l. 61). Podľa názoru súdu má teda žalobca nárok na úhradu odplaty vo
výške 200 eur navýšenej o DPH, a to aj bez ohľadu na skutočnosť, že v rámci Zmluvy si strany sporu
dojednali ustanovenie, podľa ktorého prípadné zmeny dojednaných podmienok sa budú riešiť dodatkami
k Zmluve po obojstrannom potvrdení. Súd sa stotožňuje s argumentáciou žalobcu, podľa ktorej žalovaný
od uzavretia Zmluvy každý mesiac uhrádzal žalobcovi odplatu v sume 240 eur a má tak za to, že medzi

stranami sporu existovala konkludentná dohoda o takom výklade predmetného ustanovenia Zmluvy,
podľa ktorého sa jednalo o sumu odplaty bez DPH.
17. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 720 eur z titulu Zmluvy o poskytovaní služieb. Zároveň súd priznal
žalobcovi nárok na úroky z omeškania v súlade s nariadením vlády č. 21/2013 Z. z. ktorým sa vykonávajú

niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, a to vo výške 8 % ročne vždy odo dňa nasledujúceho po
splatnosti jednotlivých faktúr, ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky
vo výške 40,- €.“4. V merite veci súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 261 ods. 1, § 269 ods. 2, § 365
ods. 1, § 369 ods. 1, ods. 2, § 369c ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ObZ), §1 ods.
2 a § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného

zákonníka.
5. Proti rozsudku bývalého Okresného súdu Skalica č.k. 9Cb/7/2022 - 90 zo dňa 25.01.2023 podal včas
odvolanie žalovaný, ktorý namietal vydaný rozsudok v celom jeho rozsahu. Žalobca vymedzil odvolacie
dôvody ustanovením § 365 ods. 1 písm. d) /iná vada konania/, § 365 ods. 1 písm. f) /nesprávne skutkové
zistenia/ a písm. h) /nesprávne právne posúdenie/ CSP.

6. Žalovaný poukázal na to, že v ČI. III. bod 3.2 uzatvorenej Zmluvy sa procesné strany dohodli, že za
poskytnutie dojednaných služieb žalovaný zaplatí žalobcovi odmenu podľa ČI. lX. Zmluvy. Z prejavenej
vôle účastníkov Zmluvy je zrejmé, že žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi len za tie služby, ktoré
mu budú dodané. Akýkoľvek iný výklad vôle účastníkov by postrádal logiku v rámci bežného výkonu
podnikania. Žalovaný nemal v úmysle platiť za služby, ktoré mu dodané nebudú. Ani z citovaného článku
Zmluvy takéto dojednanie nevyplýva.

7. Žalovaný bol názoru, že žalobca poskytnutie služieb v období januára a februára 2022 nepreukázal a
ani netvrdil. Žalobca teda v rozpore s označeným zmluvným dojednaním porušil svoje povinnosti dodať
objednané služby, pričom práve za poskytnutie dojednaných služieb mala patriť žalobcovi odmena.
8. Povinnosti poskytnúť žalovanému dojednané služby, nemôže žalobcu zbaviť ani zmluvné dojednanie
v ČI. VII., bod 7.2 Zmluvy, podľa ktorého, ak žalovaný neposkytne žalobcovi súčinnosť, tento

nenesie zodpovednosť za prípadné vady poskytnutých služieb spôsobené nesprávnymi, či neúplnými
informáciami od žalovaného. Podľa žalovaného súd I. inštancie nesprávne vyložil dané zmluvné
dojednanie, kedy v rozpore s prejavenou vôľou účastníkov, vyložil citované ustanovenie Zmluvy tak, že
žalobca nie je povinný dodať služby, ak mu žalovaný neposkytne súčinnosť.
9. Jediná sankcia pre žalovaného vyplývajúca z čl. VII. bod 7.2 bolo nenesenie zodpovednosti žalobcu

za správnosť dodaných služieb, ale v žiadnom prípade nie nedodanie služieb žalobcom. Iný výklad z
predmetnej Zmluvy nevyplýva a nemožno ho vyvodiť ani z vykonaného dokazovania.
10. Na vyššie uvedené nadväzuje aj ČI. VIII Zmluvy, podľa ktorého budú služby priebežne konzultované
so zástupcom žalovaného a zasielané na emailovú adresu žalovaného.
11. Žalobca ani k tomuto zmluvnému dojednaniu neuniesol dôkazné bremeno, keď nepredložil a

nepreukázal absolútne žiadne plnenie poskytnuté (odoslané mailom a odkonzultované so žalovaným)
v mesiacoch január a február 2022, za ktoré si nárokuje odmenu. Žalobcovi tak minimálne v uvedenom
rozsahu nevznikol nárok na odmenu. Žalobca preukázateľne porušil zmluvnú povinnosť podľa ČI. VIII
Zmluvy.
12. Tomuto svedčí aj tvrdenie žalobcu na pojednávaní dňa 25.01.2023, ktorý uviedol, že cit.: ,,Zmluva

je stále platná a účinná“, avšak za ďalšie obdobie ,,platnosti a účinnosti" Zmluvy si žalobca nenárokuje
žiadne plnenie. Samozrejme preto, lebo nedodal žiadne plnenie, za ktoré by mu prináležala fixne
dohodnutá odmena. Žalobca ďalej uviedol, že nie je dôležité, či žalobca nejakú činnosť v zmysle Zmluvy
vôbec vykonával. Pokiaľ si však žalobca nárokuje za svoje služby odmenu, podľa názoru žalovaného
by činnosti, na ktoré sa zmluvne zaviazal, vykonávať mal, resp. by mal vedieť v konaní preukázať ich

poskytnutie.
13. Žalovaný poukázal na nesprávne zhodnotenie súdu prvej inštancie (bod 14 rozsudku), ktorý
konštatoval, že zmluvné strany si dojednali tzv. paušálnu platbu. Uvedenému tvrdeniu žalovaný
nerozumie a považuje ho za neodôvodnené, nakoľko žiadna paušálna platba (teda zrejme pravidelne
sa opakujúca mesačná platba bez ohľadu na to, či žalobca dodáva alebo nedodáva dojednané služby),

nebola medzi zmluvnými stranami dojednaná. Súd pri tejto úvahe ani nepoukazuje na ustanovenie
Zmluvy, z ktorého by paušálna platba mala vyplývať, preto je podľa žalovaného takýto záver súdu I.
inštancie zmätočný a nezrozumiteľný.
14. Žalovaný trval na tom, že podľa ČI. lX., bod 9.1 písm. a/ Zmluvy bola medzi zmluvnými stranami
dojednaná fixná odmena 200 eur mesačne, pričom z obsahu Zmluvy a celkového kontextu, v

nadväznosti na ČI. III. bod 3.1 Zmluvy (poskytované služby), je nepochybné, že mesačná odmena za
poskytnuté služby bola 200 eur bez ohľadu na to, či bola poskytnutá len l služba mesačne, alebo ich
bolo mesačne poskytnutých viac (v zmysle ČI. III. bod 3.1 Zmluvy). Takéto dojednanie fixnej mesačnej
odmeny zodpovedá aj bežnej praxi a v žiadnom prípade ju nemožno bez ďalšieho stotožňovať s
dojednaním paušálnej odmeny.

15. Žalovaný považoval za nesprávnu aj výšku odmeny. Podľa Zmluvy bola dojednaná fixná odmena pre
žalobcu v sume 200 eur mesačne, pričom z uvedeného dojednania nemožno vyvodiť úmysel zmluvných
strán navyšovať odmenu o ďalšiu sumu v nadväznosti na daňové povinnosti žalobcu.16. V zmysle konštantnej súdnej praxe sa dojednaná cena považuje za konečnú, ak z prejavu vôle
zmluvných strán nevyplýva niečo iné. Ak žalobca tvrdí, že musí zvýšiť odmenu o jeho daňové povinnosti,
žalovaný zdôrazňuje, že povinnosť subjektu splniť si svoje daňové povinnosti nemôže byt predmetom

posudzovania súdu v rámci civilného sporového konania, kde súd rozhoduje o súkromnoprávnych
vzťahoch (daňové povinnosti spadajú do oblasti verejného práva).
17. Za zmätočnú žalovaný označil argumentáciu súdu, že cena dojednaných služieb bola založená
obchodnými zvyklosťami v zmysle ust. § 264 Obchodného zákonníka. Zo žiadneho právneho predpisu,
ani súdnej prax nevyplýva možnosť stanovovať cenu diela obchodnými zvyklosťami. Žalobca zároveň

nepreukázal, ako konkrétne zvyklosti mali zakladať zvyšovanie fixnej odmeny o daňové povinnosti
žalobcu
18. Žalovaný bol názoru, že v rozhodnutí súdu prvej inštancie v danej veci nie je správne, nakoľko súd I.
inštancie nedospel po vykonanom dokazovaní k správnym skutkovým a právnym záverom. Navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobu v celom rozsahu zamietol a aby priznal žalovanému
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Alternatívne navrhol, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok zrušil a aby vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
19. Žalobca sa k podanému odvolaniu vyjadril podaním zo dňa 08.04.2023 tak, že podľa jeho názoru
je napadnuté rozhodnutie vecne správne. Súd I. inštancie vec posúdil riadne, vykonal dokazovanie v
dostatočnom rozsahu a zodpovedal na všetky nastolené otázky. Rozhodnutie v dostatočnej miere, ako
po rozsahovej, tak i kvalitatívnej stránke odôvodnil.

20. Ohľadom tvrdení žalovaného, týkajúcich sa neexistencie vzájomného zmluvného vzťahu v
rozhodnom období, žalobca trval na tom, že posudzovaný zmluvný vzťah bolo možné ukončiť iba
písomnou formou, čo sa však nestalo.
21. K námietke žalovaného k výške fakturovanej sumy znejúcej na 240,00 € mesačne, s ktorou sa súd
prvej inštancie vo svojom odôvodnení taktiež riadne a dostatočne vysporiadal žalobca uviedol, že v

zmysle obchodnej zvyklosti založenej, medzi žalobcom a žalovaným bola v období odo dňa 01.01.2021
do dňa 01.11.2021 každomesačne vystavená faktúra na sumu 240,00 EUR s DPH, pričom táto bola
žalovaným bez výhrad vždy uhradená, fakturovaná suma nikdy nebola namietaná a vystavené faktúry
žalobcovi nikdy neboli s námietkami vrátené späť na prepracovanie. Žalobca v tejto súvislosti poukázal
na to, že neeviduje to, že by sa žalovaný nejakou podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy, resp.

vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré teda podľa jeho posledných tvrdení voči žalobcovi musí
evidovať, nakoľko suma za poskytnuté služby bola fakturovaná už od začiatku dotknutého zmluvného
vzťahu.
22. K samotnému nároku na uplatnenú odmenu žalobca poukázal na to, že táto bola v zmysle článku
9, ods. 9.1, písm. a) definovaná ako „fixná odplata“ plynúca paušálne každý mesiac počas účinnosti

a platnosti zmluvy. Uvedené preukazuje taktiež tá skutočnosť, že činnosť žalobcu bola počas trvania
času na seba nadväzujúca a preto nie je možné hodnotiť každý mesiac individuálne a to i s odkazom
na to, že reporty (vytváranie ktorých bolo v zmysle zmluvy hlavnou činnosťou žalobcu), boli zasielané
žalovanému v štvrťročných intervaloch a nie každý mesiac. Fixná odplata sa preto týka činnosti žalobcu
vykonávanej počas celého zmluvného obdobia.

23. Následne poukázal i na to, že ak sa žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu na
pojednávaní vo veci samej dňa 25.01.2023 vyjadril tak, že „(žalovaný) nepovažoval za dôležité
poskytnutie súčinnosti, nakoľko obchodnú spoluprácu považoval za ukončenú“, tak je vzhľadom na skôr
uvedené zrejmé, že žalovaný svoju súčinnosť neposkytol s odkazom na jeho subjektívny pocit a nie na
základe riadneho právneho úkonu - v tomto prípade písomnej dohody o ukončení zmluvy. Žalobca tvrdil,

že bol pripravený plniť si svoje povinnosti z uzatvorenej zmluvy riadne.
24. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil, odvolanie
odmietol a uplatnil si trovy odvolacieho konania.
25. Žalobca žiadal, aby ho odvolací súd upovedomil o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku
odvolacieho súdu v tejto veci.

26. Ďalšie vyjadrenia súdu doručené neboli.
27. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods.
1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), a rozhodol o veci bez nariadenia pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

28.Pooboznámenísasobsahomsúdnehospisudospelodvolacísúdkzáveru,žeodvolaniežalovaného
je čiastočne dôvodné.29. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

30. Podľa § 365 ods. 1 CSP /Odvolacie dôvody/odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

31. Podľa § 379 CSP, /Viazanosť rozsahom odvolania/odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný
okrem prípadov, ak
a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý,
b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov,
c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

32. Podľa § 380 ods. 1 CSP, /Viazanosť odvolacími dôvodmi/ odvolací súd je odvolacími dôvodmi
viazaný.
33. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
34. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bol nárok žalobcu na zaplatenie odmeny zo zmluvy,

písomne uzatvorenej medzi procesnými stranami, a to za mesiace december 2021, január a február
2022.
35. Podstata odvolacích argumentov žalovaného spočívala v tom, že:
- nárok žalobcu na zaplatenie odmeny za mesiace január a február 2022 nie je daný, pretože k
poskytnutiu plnenia zo strany žalobcu v označenom období nedošlo

- žalobca nemá nárok na zvýšenie odmeny o DPH, keďže takáto dohoda v zmluve obsiahnutá nie je.
36. Vo vzťahu k uplatneným odvolacím dôvodom odvolací súd dáva do pozornosti žalovaného, že riadne
uplatnený odvolací dôvod vyžaduje, aby:
- sa jednak jednalo o niektorý z dôvodov, ustanovených v § 365 CSP a zároveň
- zdôvodnenie, prečo je v dôsledku označeného odvolacieho dôvodu napadnuté rozhodnutie nesprávne

(§ 363 CSP) a zároveň
- nesprávnosť rozhodnutia v dôsledku príslušného odvolacieho dôvodu musí byť v neprospech
odvolateľa.
Iba takto vymedzené odvolacie dôvody môžu byť vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími
dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP) spôsobilým predmetom prieskumu odvolacieho súdu.

37. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný v podanom odvolaní síce odvolacie dôvody vymedzil ich
zákonným označením § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP, avšak z odôvodnenia podaného odvolania
nie je zrejmé, ku ktorému konkrétnemu odvolaciemu dôvodu sa argumentácia žalovaného vzťahuje.
Odvolací súd z takto formulovaného odvolania najmä k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm.
d) CSP nevedel priradiť žiadne konkrétne odôvodnenie a teda nezistil v dôsledku akej konkrétnej vady

konania by mal byť napadnutý rozsudok nesprávny. Preto bolo potrebné bez ďalšieho tento odvolací
dôvod vyhodnotiť ako nenaplnený.
38. Vo vzťahu k nároku na zvýšenie dojednanej odmeny o DPH sa odvolací súd v plnom rozsahu
stotožňuje so závermi súdu I. inštancie v odseku 16 napadnutého rozsudku, ktoré žalovaný v podanom
odvolaní žiadnym spôsobom nespochybnil a ani vo vzťahu k tejto časti napadnutého rozsudku neuviedol

žiaden konkrétny dôvod nesprávnosti záverov súdu I. inštancie. Preto aj tento odvolací dôvod bolo
potrebné vyhodnotiť ako nenaplnený.
39. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o nároku žalobcu na zaplatenie odmeny za mesiace
január a február 2022 na tom „že zmluvné strany si dojednali tzv. paušálnu platbu - odplatu za činnosti
vykonávané v jej zmysle. Žalobca si na jej základe uplatnil nárok na zaplatenie odplaty za mesiace

december 2021 až február 2022, kedy bola Zmluva v platnosti. Čo sa týka jednotlivých činností,
ktoré bol povinný vykonávať žalobca, súd uvádza, že nebolo povinnosťou žalobcu vykonávať činnosti
každý mesiac, resp. nárok na mesačnú odplatu nebol naviazaný na vykonávanie činnosti zo strany
dodávateľa.“(odsek 14 napadnutého rozsudku).40. Z vyššie citovanej časti napadnutého rozhodnutia nepochybne vyplýva skutkový záver, že paušálna
platba odplaty bola dojednaná za činnosti vykonávané podľa posudzovanej zmluvy. Z nesporných
skutkových tvrdení procesných strán, uplatnených pred súdom I. inštancie je nepochybné, že žalobca

v mesiacoch január a február 2022 žiadne činnosti podľa dotknutej zmluvy nevykonal a následne k
marcu rovnakého roka došlo k ukončeniu zmluvy. Napriek skutočnosti, že žalobca nebol na základe
posudzovanej zmluvy povinný vykonávať činnosti každý mesiac, od konca roka 2021 z jeho strany k
vykonaniu žiadnych činností podľa zmluvy nedošlo, preto nemožno jeho nárok za odmenu vyhodnotiť
pre uvedené obdobie ako dôvodný. Skutočnosť, že žalobcovi nebola poskytnutá zo strany žalovaného

potrebná súčinnosť, nemá pre uvedený záver žiadnu relevanciu, rovnako ako dojednanie v článku VII.
bod 7.2 Zmluvy, podľa ktorého má poskytovateľ (žalobca) nárok na odmenu aj v prípade neposkytnutia
súčinnosti zo strany žalovaného. Toto dojednanie totiž nemožno vyložiť v rozpore s článkom IX.
posudzovanej zmluvy tak, že nárok žalobcu na odmenu vznikne aj vtedy, ak pre žalovaného žiadnu
činnosť neuskutočnil - dojednanie o odplate je totiž formulované tak, že odplata, vrátane dojednanej
mesačnej odplaty podľa čl. IX písm. a) posudzovanej zmluvy sa platí za poskytnuté služby poskytovateľa

(žalobcu). Odvolací súd na tomto mieste poznamenáva, že ani z listinných dôkazov, predložených
žalobcom, vykonanie žiadnych činností v roku 2022 nevyplýva. Túto skutočnosť však uznal aj sám
žalobca.
41. Na základe skôr uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie
fakturovanej odplaty za obdobie január a február 2022 nie je daný. Preto napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie v prvej výrokovej vete podľa § 388 CSP zmenil tak, že podanú žalobu v časti o zaplatenie
odmeny 2x 240,- € za mesiace január a február 2022 spolu s príslušenstvom zamietol.
42. Týmto rozhodnutím odvolacieho súdu došlo k zmene napadnutého rozhodnutia a v dôsledku toho
aj k zmene procesného úspechu strán sporu. Pretože žalovaný podal odvolanie voči napadnutému
rozhodnutiu v celom rozsahu ako aj z dôvodu, že výrok o náhrade trov konania je závislým výrokom

(§ 379 písm. a) CSP) od výroku rozhodnutia vo veci samej, odvolací súd podľa § 396 ods. 2 v
spojení s § 255 ods. 1 CSP zmenil aj druhú výrokovú vetu napadnutého rozhodnutia a o náhrade trov
prvoinštančného konania a rozhodol tak, že priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 33 % úspešnejšiemu
žalovanému voči žalobcovi. Úspech žalobcu v spore bol v danom prípade 33 % a úspech žalovaného
66 %. Žalovaný bol v spore úspešnejší a miera jeho úspechu v spore bola 33 % (= 66 % - 33 %).

43. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania postupoval odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v
spojení s § 255 ods. 1 CSP. Mieru úspechu žalovaného v odvolacom konaní odvolací súd určil podľa
rovnakých kritérií ako mieru jeho úspechu pred súdom I. inštancie.
44. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu nadriadeného súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).