Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. december 2024

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 18C/73/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3823221601
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kotríková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2024:3823221601.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza, sudkyňou JUDr. Zuzanou Kotríkovou, v spore žalobcu: A. B., narodený

XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, D., občan SR, právne zastúpený: JUDr. Dušan Motús, advokát,
so sídlom Hviezdoslavova 3, Prievidza, IČO: 51196859 proti žalovanej: E. F., narodená XX.XX.XXXX,
bytom G. H. XXX/XX, I., občan SR, v konaní o vydanie hnuteľných vecí eventuálne o zaplatenie sumy
1578,- Eur takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á vydať žalobcovi hnuteľné veci: práčka so sušičkou zn. LG, model
F4DV709H2TE a chladničku kombi zn. Samsung, model RB38T775CS9/EF v lehote do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou podanou na súd prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 23.11.2023
domáha voči žalovanej vydania hnuteľných vecí a to práčky so sušičkou zn. LG, model F4DV709H2TE
a chladničky kombi zn. Samsung, model RB38T775CS9/EF eventuálne zaplatenia sumy 1578,- Eur
a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je výlučným vlastníkom oboch hnuteľných
vecí, vydania ktorých sa v spore domáha. Práčku so sušičkou kúpil dňa 24.07.2021 za kúpnu cenu
779,- Eur a chladničku kombi dňa 24.07.2021 za kúpnu cenu 799,- Eur, obidva tieto spotrebiče zakúpil

žalobca zo svojich vlastných prostriedkov v predajni Planeo Elektro – spoločnosť FAST PLUS, a.s. so
sídlom Na pántoch 18, Bratislava prevádzkareň Hornonitrianska cesta III 1282/3 Prievidza. V období
od 10/2022 do 16.12.2022 býval žalobca v spoločnej domácnosti so žalovanou v jej byte na adrese
G. H.. G. XXX/XX, I.. Do bytu žalovanej priniesol viacero svojich hnuteľných vecí, vrátane uvedenej
práčky so sušičkou a chladničky kombi. Po viacerých konfliktoch, vyvolaných žalovanou, dňa 26.12.2022
žalovaná zobrala žalobcovi kľúče od bytu a vyzvala ho, aby z bytu odišiel a už sa tam nevracal. Žalobca
žiadosť žalovanej akceptoval. Dňa 27.12.2022 po tom, čo žalovaná vyzvala žalobcu k odvozu všetkých

jeho vecí z jej bytu, si žalovaný prišiel zobrať svoje veci a doklady. Nakoľko ho žalovaná opakovane
fyzicky napádala, žalobca si zobral len základné osobné veci, ktoré si mohol odniesť sám a odišiel preč.
Následne mu žalovaná telefonovala, aby si prišiel zobrať aj ostatné veci, vrátane vyššie uvedených
elektrospotrebičov, preto ešte toho istého dňa pre ne prišiel spolu so svojich švagrom B. F., ktorý mu ich
mal pomôcť odniesť. Avšak žalovaná ich do bytu odmietla vpustiť, preto žalobca privolal políciu, po ktorej
príchode žalovaná vydala žalobcovi len niekoľko osobných vecí, avšak bez elektroniky a polícii uviedla,
že žalobca tam už nič nemá. Žalobca sa snažil vydanie svojich hnuteľných vecí riešiť aj prostredníctvom

mediátorky J. K. I., v tom čase mu žalovaná okrem spomínaných dvoch hnuteľných vecí zadržiavala aj
televízor, klimatizáciu, tlačiareň a iné. Dňa 23.01.2023 po výzve mediátorky túto žalovaná kontaktovala
s tým, že súhlasí s mediáciou za podmienky, že všetky náklady s ňou spojené uhradí žalobca, s čím
žalobcanesúhlasil,pretokprocesumediácienedošlo.Dňa29.01.2023sažalobcapokúsilzobraťsisvojeveci ešte za prítomnosti polície, ale žalovaná mu byt opäť nesprístupnila, so žalobcom sa na miesto
dostavil aj I. I., ktorý mu prišiel s odvozom vecí pomôcť, ide o tú istú osobu, ktorá žalobcovi pomáhala
tieto veci do bytu v mesiaci 10/2022 aj navoziť. Dňa 30.01.2023 podal žalobca v predmetnej záležitosti

na Obvodnom oddelení PZ Prievidza na žalovanú trestné oznámenie z dôvodu, že mu neoprávnene
jeho viaceré hnuteľné veci zadržiavala. Dňa 04.02.2023 mu žalovaná viacero hnuteľných vecí vrátila,
trestné oznámenie bolo uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Prievidzi, odborom poriadkovej polície
zo dňa 21.02.2023 odmietnuté. Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že žalovaná pred políciou
potvrdila, že práčku so sušičkou a chladničku má vo svojom byte, avšak jej staré spotrebiče mal žalobca

predať a peniaze si ponechať. Poverený príslušník PZ dospel v uznesení k záveru, že žalobca sa môže
v civilnom konaní domáhať vydania hnuteľných vecí. Žalobca si žiadne finančné prostriedky z predaja
hnuteľných vecí neponechal a nikdy sa s ňou ani nedohodol, že si môže jeho veci ponechať. Na vydanie
svojich vecí žalobca žalovanú naposledy vyzval prostredníctvom svojho právneho zástupcu výzvou
z 17.10.2023, ktorú žalovaná prevzala 19.10.2023, listom z 26.10.2023 oznámila, že žalobca si bol
všetky svoje osobné veci prevziať. Žalobca tvrdí, že jeho práčku so sušičkou a chladničku kombi mu

žalovaná doposiaľ dobrovoľne nevydala a od 26.12.2022 jeho veci užíva, preto sa žalobca domáha ich
vydania súdnou cestou. Pre prípad, že by ich vydanie nebolo objektívne možné, žalobca sa domáha
zaplatenia peňažnej náhrady vo výške ich hodnoty.

2.Žalovaná sa k žalobe vyjadrila podaním z 5.1.2024, doručeným do sporu 6.1.2024 a uviedla,

že žalobca sa do jej kompletne zariadeného bytu nasťahoval v októbri 2022, a všetky spotrebiče
a domácnosť mala kompletne zariadenú. Žalobca chcel s ňou a jej maloletým synom žiť v spoločnej
domácnosti v jej byte, do ktorého mu dala trvalý pobyt, aby si mohol založiť TAXI službu. Žalobca sa do
jej bytu nasťahoval a priniesol si svoje osobné veci, ale keďže sa potreboval vysťahovať z predošlého
bytu (v ktorom bol v podnájme), nemal si kam umiestniť svoje spotrebiče, ona chladničku aj práčku vo

svojim byte mala, preto žalobca povedal, že jej chladničku aj pračku on zoberie na svoj byt a predá ich
spolu s jeho nábytkom. Žalobca odviezol jej spotrebiče a dal inzerát pod falošným nickom na facebooku,
cez ktorý predával svoj nábytok aj spolu s jej práčkou (zn. Philco) a chladničkou (zn. Samsung). Žalobca
vedome odniesol jej spotrebiče a po jej upozornení, že, čo ak sa časom oni dvaja rozídu povedal, že on
predá jej spotrebiče, peniaze z toho predaja si nechá a jej daruje tie jeho spotrebiče, ktoré ale zrazu od

nej teraz žiada. Takto sa vyjadril aj pred jej kamarátkou J. F.. Žalobca si pri sťahovaní nielenže pobral
jeho veci, ale aj jej osobné veci ako napr. dokumenty, preto bola nútená od neho žiadať kľúče od svojho
bytu a povedala mu, aby si svoje veci v jej prítomnosti odviezol, kľúče jej žalobca odovzdal. Žalovaná
tvrdí, že žalobca vedome odviezol jej spotrebiče, ktoré predal a peniaze z predaja si nechal pre seba,
jeho spotrebiče, vydania ktorých sa teraz domáha, jej daroval, ale nedá sa ani povedať, že sú darované,

lebo peniaze z ich predaja si nechal, takže vlastne sa dá povedať, že jeho spotrebiče si ona takto od neho
odkúpila, žaloba je preto nezmyselná. K trovám konania sa vyjadrila, že nemá dôvod ich žalobcovi platiť.

3.Na vyjadrenie žalovanej žalobca reagoval podaním, doručeným súdu 08.02.2024. V replike uviedol,
že popiera skutkové tvrdenia žalovanej v jej vyjadrení z 05.01.2024. Je pravdou, že zabezpečil predaj

chladničky zn. Samsung a práčky zn. Philco, ktoré patrili žalovanej a to na jej výslovnú žiadosť z dôvodu,
že sa jej v slovenskom jazyku ťažko komunikuje. Keďže žalovaná nechcela predávať tieto veci pod
svojim menom požiadala žalobcu, aby veci predal vo svojom mene, s čím zase nesúhlasil žalobca,
preto zriadil pre žalovanú profil pod menom A. L. ( ,,L.“ je mužský tvar rodného priezviska žalovanej
L.), a na tomto profile žalobca presne v súlade s požiadavkou žalovanej zverejnil inzeráty na predaj

hnuteľných vecí. Telefónne číslo tam uvedené patrí žalovanej. Záujemcovia oslovovali priamo žalovanú,
ktorá s nimi aj dohodla podmienky predaja vrátane kúpnej ceny, túto od kupujúcich prevzal žalobca,
ale odovzdal ju okamžite žalovanej. Veci, ktoré mal žalobca v nájomnom byte nemusel predávať, ale
po presťahovaní sa do bytu žalovanej ich mohol uskladniť buď v rodinnom dome svojej dcéry v D.
alebo v rodinnom dome v M. F. u svojej sestry, v ktorej dome bol koniec koncov časť jeho vecí aj po

odsťahovaní sa žalobcu do domácnosti k žalovanej aj reálne uskladnená. Výťažok k predaja svojho
nábytku žalobca v celom rozsahu vložil po dohode so žalovanou do ich spoločnej domácnosti. Žalobca
počas spolužitia so žalovanou riadne prispieval na bývanie, na spoločné potreby aj na potreby žalovanej
( úhrada jej dlhov) pritom nebol odkázaný na to, aby na vlastný účet rozpredával jej veci. Veci, ktorých
sa žalobca žalobou od žalovanej domáha, jej nikdy nedaroval, nepredal ani iným spôsobom jej ich

nepreviedol do vlastníctva. Takým spôsobom sa žalobca nikdy nevyjadril a to ani pred J. F., túto osobu
žalobca ani nepozná. Ešte dňa 27.12.2022 bola žalovaná ochotná vydať jeho práčku a chladničku, čo
vyplýva z messengerovej komunikácie medzi nimi, deklarovala ochotu žalobcovi vydať aj veci, ktoré sú
predmetom tejto žaloby a teda nepovažovala ich za svoje. Nie je pravdou jej tvrdenie, že by si žalobcaz jej bytu zobral veci žalovanej v jej neprítomnosti. Už dňa 26.12.2022 nemal od jej bytu kľúče a osobné
veci či dokumenty žalovanej si žalobca určite nezobral. Od mediátorky má žalobca informáciu, že počas
vzájomnejtelefonickejkomunikáciesožalovanoutátopredmediátorkouprejavilaochotužalobcovivydať

tak chladničku, ako aj práčku so sušičkou, ktoré sú predmetom žaloby, ale iba za peňažnú náhradu. Ak
žalovaná tvrdí, že sa k nej prisťahoval, lebo si potreboval založiť TAXI službu, ale preto, že žalovaná
na tom trvala, s tým, že inak sa so žalobcom rozíde. Trvalý pobyt u žalovanej kvôli TAXI službe žalobca
nepotreboval, pretože ho mal nahlásený v D., N. O. C. XXX/XX ako aj teraz. Spoločnosť P. Q. P. nemusel
zakladať, nadobudol ju v mesiaci 12/2022, čo je zrejmé z verejne dostupných zdrojov. Žalobca preto na

podanej žalobe trvá a navrhuje súdu, aby žalobe vyhovel.
4. V duplike z 04.03.2024 žalovaná uviedla, že na svojom vyjadrení z 05.01.2024 trvá. Sám žalobca
v konaní potvrdil, že on založil účet na facebooku a že pod falošným menom tam uverejnil inzeráty. Je
pravdou, že do nich uviedol jej telefónne číslo, ale ona následne každého záujemcu presmerovala na
žalobcovu sestru. Žalobca klame, ak uvádza, že peniaze z predaja jej vecí jej odovzdal a teda že jej
vyplatil za spotrebiče peniaze, keby tomu tak bolo, že dávno má žalovaná kúpenú novú práčku aj novú

chladničku. So žalovaným sa na prevzatí jeho spotrebičov a na vrátení tých jej nedalo dohodnúť. Je
pravdou, že v SMS ona žalobcovi napísala, že sa zaobíde bez spotrebičov, ale uviedla mu to v stave,
kedy nevedela, ako má na žalobcu reagovať, lebo sa s ním nedalo rozumne dohodnúť, aby si medzi
sebou vrátili všetky spotrebiče. Ak žalobca nemal k dispozícii tie jej spotrebiče, tak jej mal za ne dať buď
peniaze v hodnote tak, aby si mohla zabezpečiť nové, alebo zabezpečiť za tie jej spotrebiče náhradu. Je

pravdou, že chcela, aby sa medzi nimi vyriešila výmena spotrebičov po tom, čo videla, že sa so žalobcom
nedá dohodnúť, najprv jej ich daruje a potom si ich pýta naspäť. Žalobca sústavne zavádza tak ju ako
aj súdy. Uviedla, že súhlasí, aby si žalobca odniesol svoje spotrebiče, ale len ak jej dá náhradu za tie
jej, ktoré odniesol a predal. Nesúhlasí s tým, že žalobca po nej žiada peňažnú náhradu za používané
spotrebiče ako keby boli nové. Od začiatku po nasťahovaní sa vyjadroval, že tieto spotrebiče jej daruje,

lebo chcel odviesť tie jej spotrebiče. Už len z morálneho hľadiska so žalobou nemôže súhlasiť, ona
ostane v domácnosti s maloletým synom bez spotrebičov, ktoré potrebuje ku každodennému životu.
SvedkyňuJ.F.žalobcaveľmidobrepozná,stretávalsasňouvspoločnejdomácnosti,dokoncasvedkyňa
pozná aj jeho švagra. Tak, ako žalobca trvá na vrátení svojich spotrebičov, ona trvá na vrátení tých jej
spotrebičov, nezaobíde sa bez nich. K trvalému pobytu žalobca ju klamal, že nemá trvalý pobyt v I., preto

urobila to, že ho nahlásila k trvalému pobytu k sebe, tento mu zrušila po tom, čo sa rozišli. Žalovaná
navrhuje súdu, aby žalobu zamietol.
5.Súd vec prejednal v prítomnosti oboch sporových strán, vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu,
výsluchom navrhnutých svedkov a oboznámením s listinnými dôkazmi, ktoré tvoria obsah súdneho
spisu sp. zn. 18C/73/2023 a to najmä so žalobou, pokladničnými dokladmi o kúpe hnuteľných vecí

vrátane poistnej zmluvy k nim, výpisom z účtu žalobcu o bezhotovostnom prevode kúpnej ceny
predajcovi, výzvou mediátorky žalovanej k mediácii, potvrdením o neakceptovaní výzvy na mediáciu,
uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Prievidzi, predžalobnou výzvou, vyjadrením žalovanej k tejto
výzve, vyjadrením k žalobe vrátane fotografií na č.l. 26 z facebookového účtu, SMS komunikáciou
medzi stranami sporu, replikou, duplikou, Messenger komunikáciou medzi stranami sporu, sms od

p. mediátorky, oznámením o zrušení trvalého pobytu žalobcovi, zápisnicou o výsluchu žalovanej z
vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ v Prievidzi, obvodné oddelenie PZ Prievidza č. ČVS: E./
I. ako aj s ostatným obsahom súdneho spisu. Dôkaz výsluchom svedkyne K. L. súd nevykonal z dôvodu
jej úmrtia a dôkaz výsluchom svedkyne mediátorky nevykonal z dôvodu, že na tomto dôkaze žalobca
napokon netrval. Na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:

6.Predžalobnouvýzvouzodňa17.10.2023žalobcavyzvalžalovanúna vydanievecí:práčkysosušičkou
zn. LG a chladničky kombi zn. Samsung v celkovej ich hodnote 1578,- Eur a to v lehote 10 dní
od doručenia tejto výzvy s tým, že po márnom uplynutí tejto lehoty si žalobca bude bez ďalšieho
upovedomenia svoje nároky uplatňovať súdnou cestou. K výzve sa žalovaná vyjadrila dňa 26.10.2023

tak, že nevie, na základe akého rozhodnutia od nej právny zástupca žiada sumu 83,89 Eur, nie je si
vedomá, že by bola A. B. niečo dlžná. Všetky svoje veci si bol podľa nej osobne prevziať.

7.Z pokladničných dokladov spoločnosti Planeo Elektro FAST PLUS, a.s. so sídlom Na pántoch,
Bratislava–mestskáčasťRača,prevádzkaHornonitrianskacestaIII1262/3Prievidzazodňa24.07.2023

vyplýva, že v čase 18:14 došlo žalobcom o.i. aj ku kúpe práčky so sušičkou F4DV709H2TE zn. LG
za kúpnu cenu 779,- Eur a ku kúpe chladničky kombi zn. Samsung RB38T775CS9/EF za kúpnu cenu
799,- Eur, potvrdenie pre zákazníka preukazuje zaplatenie sumy 1852,88 Eur, z výpisu z osobného účtu
žalobcu je preukázaná platba kartou predajcovi dňa 24.07.2021 v celkovej sume 1852,88 Eur.8.V uznesení Okresného riaditeľstva PZ v Prievidzi, Odbor poriadkovej polície Obvodné oddelenie PZ
Prievidza z 21.02.2023 ČVS: E./I. je uvedené, že žalovaná pred vyšetrovateľom J. H. R. uviedla, že dňa

04.02.2023 si žalobca prišiel po veci, zobral si televízor, klimatizáciu a tlačiareň, týmto to považovala za
vybavené. Už nemá u nej žiadne veci. Čo sa týka práčky so sušičkou a chladničky, tak tieto naozaj v byte
má, ale tieto veci jej on dal s tým, že keď išiel ku nej bývať, že tieto si ona nechá a jej staré spotrebiče
– chladničku a práčku predal a peniaze z nich si nechal. Vyšetrovateľka vzhľadom k tomu, že v danej
veci nedošlo k naplneniu žiadneho trestného činu ani priestupku, rozhodla tak, že trestné oznámenie

žalobcu voči žalovanej odmietla.

8.Zo strany 26 súdneho spisu vyplýva, že pod menom ,,A. L.“ bol dňa 12.10.2022 inzerovaný predaj
2ks komody z dôvodu sťahovania, z č.l. 39 spisu tiež predaj konferenčného stolíka, predaj stolu s 2
stoličkami, z č.l. 49 predaj automatickej práčky zn. Philco za 200,- Eur, predaj chladničky s mraziakom
zn. Samsung za 180,- Eur.

10.Zo strany 70 spisu z SMS-komunikácie medzi stranami sporu z 27.12.2022 o 14:21 hod. vyplýva text,
ktorý píše žalovaná žalobcovi: ,,zajtra prídi si pobaliť veci nachystať potraviny, pračky, chladničku. Aby
si nepovedal, že som ti niečo nedala“. Zo str. 70 opak o 15:09 hod. žalovaná posiela žalobcovi SMS
( doslovná citácia) : ,, Ja s S. obydem aj bez pračky aj bez chladničky, nech vám bodne na úžitok“.

Z SMS-komunikácie medzi stranami sporu z 31.01.2023 ( č.l. 31 spisu) vyplýva text, ktorý píše žalovaná
žalobcovi: ...,,veď tu nič nemáš okrem 3 vecí - televízora, klimatizácie a tlačiarne. Chladničku a práčku
si mi daroval“.

11.Zo zápisnice o výsluchu žalovanej z vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ Prievidza na

č.l.3 zápisnice z 13.02.2023 ( č.l. 11 vyšetrovacieho spisu) vyplýva, že žalovaná sa vyjadrila, že práčku
so sušičkou a chladničku naozaj vo svojom byte má, ale tieto jej žalobca dal s tým, že keď prišiel ku nej
bývať, tak že tieto si ona nechá a jej staré spotrebiče ( chladničku a práčku) predal a peniaze z nich si
nechal. S týmto žalobca súhlasil.

12.Žalobca na pojednávaní dňa 20.09.2024 vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že žalovanej
hnuteľné veci nikdy nedaroval. A to ani pred svedkyňou, ktorú videl raz v živote, keď mu vracala jeho
veci, bol pri tom aj jeho švagor, ktorý ju pozná a ten mu povedal, kto to je. Pri sťahovaní vecí do spoločnej
domácnosti pri tom bol jedine p. I., žiadna p. J. F. pri tom nebola a nevyjadril sa pred ňou, že veci
žalovanej on daruje. Pôvodne do spoločnej domácnosti ani svoju pračku so sušičkou ani chladničku

nosiť nechcel, lebo žalovaná mala kompletne zariadený byt, ona ale do jeho bytu chodila a vedela, ako
ho má zariadený, a keď sa dozvedela, že tie veci chce dať svojej bývalej žene a deťom, tak mu začala
vytýkať, že prečo, že veď teraz budú traja, že bude treba aj väčšiu chladničku aj lepšiu práčku, lebo
ona nemala balkón, tak teda súhlasil, že ich prinesie k nej do bytu. Práčka aj chladnička žalovanej boli
odnesené do jeho bývalého bytu, odkiaľ sa to predávalo. Ak bola práčka odvezená k jeho sestre, tak

preto, že sa predala jej, ona ju kúpila a aj vyplatila, s tým, že peniaze on dal žalovanej. Peniaze za tieto
spotrebiče žalovanej určite dal, pretože v tom čase mala obrovské finančné problémy, práčka sa predala
jeho sestre za 200,- Eur. Ak žalovaná tvrdí, že tieto peniaze mu dala, lebo vtedy otváral firmu, lenže on
už v tom čase mal firmu otvorenú, autá vyplatené, prvé auto mu doručili v novembri, teda v mesiaci, kedy
užalovanejonužbýval,aleautávyplácaldopreduajej200,-Eurbyhoverunezachránilo.Žalovanámala

ešte predtým, ako sa k nej prisťahoval, veľké finančné problémy, pamätá si, že museli ísť dokonca k jeho
dcére do D., kde mal uložené peniaze, odtiaľ zobral 600,- Eur, ktoré následne dal žalovanej a tieto si ona
vložila na účet. 26.12 ho žalovaná fyzicky aj verbálne napadla, preto z obavy z nejakých trestnoprávnych
následkov, teda aby sa nedostal do problémov, nechcel tam ostať odišiel a pre veci išiel na druhý deň
( 27.12.). Prvýkrát išiel do jej bytu po práčku a chladničku s p. F., avšak neúspešne a druhýkrát s p. I.,

to im žalovaná ani neotvorila s odôvodnením, že ona bola vtedy v sprche. S p. F. J. sa on stretol len
raz a to vo februári, kedy mu ona za žalovanú vydávala jeho veci ako televízor, tlačiareň, vtedy ju videl
aj stretol prvýkrát, dovtedy ju nestretol a ak aj chodila do spoločnej domácnosti, tak zrejme vtedy, kedy
on pri tom nebol. Žalovaná sa mu aj verbálne do telefónu vyhrážala. Záverom žalobca súdu zopakoval
tvrdenie, že on tie veci vôbec nemusel k žalovanej odniesť. Žalovaná vedela, že ich chcel dať bývalej

žene a deťom, kvôli tomu, že sa mu v tom období narodil vnuk a vedel, že musia aj viacej prať aj budú
potrebovať väčšiu chladničku, no lenže keď sa to dozvedela žalovaná, tak už bolo zle veď,, aj nás bude
viacej ,aj u nás bude treba viacej prať aj u nás bude treba viacej skladovať potraviny”. Ak teda žalovaná
tvrdí, že on jej svoje veci ponúkol, nie je to pravda, to ona ich chcela.13.Právny zástupca žalobcu trval na obsahu písomne podanej žaloby. Je podľa neho evidentné, že

hnuteľné veci, vydania ktorých sa žalobca v tomto spore domáha, kupoval on a doposiaľ sa nachádzajú
u žalovanej. Žalobca popiera, že by tieto veci akýmkoľvek spôsobom daroval žalovanej alebo odpredal,
žiadny takýto úkon nebol žalovanou preukázaný. Záverom uviedol, že v konaní bolo preukázané,
že veci, ktorých vydanie je predmetom podanej žaloby, sa nachádzajú u žalovanej v jej byte. Tieto
veci sú vlastníctvom žalobcu, ktorý zakúpil, čo preukázal aj doložením pokladničnými dokladmi a čo

žalovaná nespochybnila. Obrana žalovanej spočíva v tom, že tieto veci jej mal žalobca darovať, čo však
žalobca dôrazne popiera. Z messengerovej komunikácie medzi stranami sporu, ktorú žalobca dokladal
s vyjadrením zo dňa 08.02.2024, vyplýva, že mu bola žalovaná ochotná ešte dňa 27.12.2022 vydať aj
predmetnú práčku a chladničku. Žalobca namieta svedectvo pani J. F. ako nevierohodné. Bolo zrejmé,
že menovaná svedkyňa mala od žalovanej informácie o priebehu predchádzajúceho pojednávania,
pričom táto svedkyňa sa so žalovanou už pozná dlhšiu dobu. Považujem za nevierohodné jej tvrdenie,

že by sa mal žalobca pri nejakom náhodnom stretnutí v byte žalovanej vyjadrovať pred svedkyňou,
že nejaké veci daruje žalovanej. Pokiaľ ide o nejaké darovanie, tak žalovaná síce uvádza na jednej
strane darovanie, na druhej strane uvádza, že to mala byť akoby náhrada za jej veci, ktoré žalobca
predával, pričom si mal výťažok ponechať, čo žalobca tiež v celom rozsahu namieta. Tvrdenia žalobcu
boli podporené aj svedkami pánom F. a pánom I., ktorí mu pomáhali jeho veci z bytu žalovanej odviezť.

Pokiaľ by žalobca reálne veci daroval alebo iným spôsobom previedol vlastníctvo veci, pričom by si
bol vedomý, že k takémuto darovaniu došlo v prítomnosti tretej osoby a určite by sa vydania týchto
vecí nedomáhal prostredníctvom polície, mediátorky, či súdu. Vzhľadom k uvedenému žalobca považuje
žalobu za dôvodnú, navrhuje jej vyhovieť a priznať náhradu trov konania.

14.Žalovaná vo svojom výsluchu na pojednávaní dňa 20.09.2024 pred súdom uviedla, že žiada žalobu
zamietnuť. Ak aj žalobcovi v SMS uviedla, aby si prišiel práčku aj chladničku zobrať ( poznámka dôkaz
č.l. 70 a 70opak), tak to bolo v zúfalstve a bezmocnosti, lebo sa so žalobcom nedalo nijako dohodnúť.
On vôbec neprihliadal na to, že ona má doma maloleté dieťa. Tvrdila súdu, že žalobca svedkyňu p. F.
pozná. Dôkazy k jej tvrdeniu, že veci vydania ktorých sa žalobca od nej domáha jej daroval, tak najskôr

uviedla, že pri tom bola len ona a žalobca, potom tvrdila, že pri tom bola aj p. F.. Dátum, kedy malo dôjsť
k darovaniu si nepamätá, povedal jej ale, že on tie jeho veci od nej žiadať späť nebude, že veď vie,
že je sama s dieťaťom. Keď sa odnášali jej veci ( chladnička a práčka), p. F. bola u nich na návšteve
vtedy. Žalovaná sa pred súdom vyjadrila, že nemôže ostať bez práčky a chladničky. Peniaze z predaja
jej pračky a chladničky ostali žalobcovi. O tom, že tieto jej veci sa predajú rozhodli obidvaja, lebo jeho

chladnička bola od tej jej niečo väčšia a lepšia a tým, že nemá v byte balkón, tak tá práčka so sušičkou
bola lepšia aj výkonnejšia, ako tá jej. Veď keď on jej donesie do bytu svoju práčku a chladničku, tak ona
vari tam bude mať v byte ešte svoju pračku a chladničku?! Kúpnu cenu za jej veci zinkasoval žalobca aj
nakladal s výťažkom, nechal si tie peniaze, lebo ich vtedy potreboval, zakladal firmu. Čo vie, tak nejaký
jeho kamarát si mal vziať tú chladničku, už si to nepamätá, jej práčka bola u jeho sestry, mala k nej byť

odvezená. Tým, že žili spolu, tak dohoda bola, že to ostáva jej, dohoda bola, že žalobca jej tieto veci
necháva. K darovaniu došlo na chodbe bytu, kedy sa o tom spolu so žalobcom rozprávali a bola pri tom
aj svedkyňa I.. Sú kamarátky. Veď bývali spolu, tak ona žalobcu brala ako svojho partnera, ktorému aj
vnejakýchveciachtrebapomôcť,abysamoholpohnúť,uskutočniťsitensvojsen,leboveľmitúžilzaložiť
si taxislužbu, a teda dá sa povedať, že keď on potreboval tie peniaze z predaja jej práčky a chladničky,

tak veď dobre, on tie peniaze potreboval. Nemala finančné problémy, ako to žalobca tvrdí. Nepoprela
tvrdenie žalobcu, že tento jej mesačne dával cca 2000,- Eur na chod domácnosti, ona má za to, že veď
žili v spoločnej domácnosti a hádam si nemyslí, že bude u nej on bývať a ona bude na všetko prispievať.
Poprela, že by žalobcu niekedy fyzicky napadla, nie je pravdou, čo žalobca tvrdí, že sa mu vyhrážala,
ani mu nepovedala, že ho chcela ,,zapichnúť“. Veď tak nech jej žalobca vráti tie jej veci. Záverom na

pojednávaní dňa 12.11.2024 uviedla, že žalobca vedome odviezol jej spotrebiče, teraz ju chce pripraviť
aj o ostatné veci, ktoré jej výmenou za svoje daroval, čo sa nedá považovať, že sú darované, nakoľko
si peniaze z predaja nechal. Tak sa dá brať aj to, že tie spotrebiče vlastne neboli ani predané, ako aj
švagor dosvedčil, že práčka sa nachádza u nich v dome, pričom nevie prečo sa tam nachádza, uviedol,
že sa asi ešte nenašiel kupca. To znamená, že ku predaju nedošlo a peniaze ona nijako nemohla dostať.

Tak isto čo sa týka aj chladničky, ktorá bola odvezená k jeho kamarátovi, ktorý si ju chcel ponechať.
Ani jeho kamarát pán I., ani jeho švagor so sestrou jej žiadne peniaze nedali. Keby to odkúpili, zrejme
tie peniaze ona má. Keby sa uskutočnil ten predaj. Chce, aby došlo k výmene chladničky a práčky za
tie jej, na čom sa snažila so žalobcom aj počas sporu dohodnúť. Nemôže ostať sama s dieťaťom bezsvojich elektrospotrebičov. Tak pokiaľ nie sú tie veci predané, tak peniaze ona nedostala, a tie veci jej
takisto zadržiava. Keby dostala peniaze za predaj, určite by si zabezpečila svoje spotrebiče ako práčku
a chladničku. Jej veci majú ostať u neho, on ešte pýta svoje veci a ešte ani peniaze nedostala. Čo sa

týka svedkyne, stretli sa pred úradom práce, prišli sem a ona jej povedala, keď sa svedkyňa opýtala na
pána F., či je tu, či príde, tak jej len povedala, že nepríde, a tiež jej povedala, že veď on povedal, že ju
nepozná. Chce, aby tu došlo k dohode, lebo bolo dokázané, že k predaju tých vecí nedošlo a že ich
takisto zadržiava. On má jej veci, ona jeho, aby tu došlo k výmene.

15.Z výsluchu svedka B. F. bolo zistené, že je švagrom žalobcu, má vedomosť o tom, že žalobca mal
novú práčku, ktorú zobral do spoločnej domácnosti so žalovanou s tým, že starú práčku, ktorú ona mala
pôvodne v jej byte, dala do úschovy k nim domov, táto je stále u nich, nepredala sa. O chladničke nevie
nič. Je ale pravdou, že on pracuje v zahraničí a doma je preto veľmi málo. K tomu, prečo je tá stará
práčka žalovanej stále u nich vie uviesť len toľko, že asi preto, že si ju nikto nebol zobrať, resp. nebolo to
komu dať. Prečo je u nich doma uviesť nevie. Keď bol po druhýkrát so žalobcom po jeho veci ( televízor,

tlačiareň, klíma), tak boli pri tom on, žalobca a kamarátky žalovanej, tie vyšli z vchodu a vyniesli žalobcovi
tie veci. Jednu z nich on z videnia spoznal, volá sa Inga.

16.Z výsluchu svedka I. I. bolo zistené, že je kamarátom žalobcu. Pozná sa aj so žalovanou, bývali 13
rokov na jednej ulici. Veci žalovanej čo vie sa snažili nejako predať cez bazár, bol vtedy pri tom, keď robil

FB stránku, resp. keď to tam zadávali. Predať tieto veci chcela žalovaná, lebo žalobca mal nové veci
a chceli zlepšiť domácnosť, lebo žalobca mal práčku so sušičkou a žalovaná len práčku, tak sa rozhodli,
že si nechajú tie novšie veci a tie jej sa rozpredajú. Týkalo sa to jej práčky, tú sa mu zdá, že žalobca
odviezol k jeho švagrovi. On chladničku aj práčku žalovanej viezol vo svojej dodávke. Bol pri tom, keď
žalovaná žalobcovi odmietla vydať jeho práčku a chladničku, kedy klamala, že sú to jej veci. Bol tiež

svedkom ich telefonického rozhovoru, kedy žalovaná nahnevaná volala žalobcovi a vyhrážala sa mu,
že mu vyreže jazyk a vyhrážala sa mu smrťou, ten hovor bol nahlas zapnutý, počul to. Bolo by fajn, keby
žalovaná vrátila žalobcovi jeho veci, lebo to, čo robí žalovaná, je čistý podvod.

17.Z výsluchu svedkyne J. F. bolo zistené, že je kamarátkou žalovanej. K predmetu jej výsluchu uviedla,

že ona bola pri tom, keď si žalobca prišiel po svoje veci. Prišiel si po ne aj so švagrom. ktorý ju akože
nepozná, ale veľmi dobre sa poznajú, tak ona nerozumie tomu, že prečo B. povedal, že ju nepozná, veď
dlhé roky sa poznajú a ešte aj na pivo chodili spolu s jeho švagrom, ktorý prišiel pre počítač a pre tie
veci. A vlastne keď sa žalobca nasťahoval, tak bola dohoda, že jej veci - jej chladnička, jej práčka sa
predá, jeho veci sa tam dajú, a že jej to daruje. Ale pokiaľ vie, tak do dnešného chladničku a ani práčku

asi ani nepredal. Takže on si chcel nechať aj jej veci a teraz chce naspäť svoje veci, takže má aj jej
veci, ona peniaze nemá, ale ešte chce aj ďalšie veci, ktoré jej daroval, tak ona nevie, akým spôsobom to
funguje. So žalobcom, keď chodila do bytu žalovanej, sa ona v podstate nikdy nerozpráva, to oni dvaja
(pozn. žalobca a žalovaná) sa o tom bavili na chodbe, ona tam bola riešiť ostatné veci, že čo sa bude
prerábať. Bavili sa o tom, že tá chladnička je jej a tá práčka sa predá a jeho veci sa dali tam, kde sa

dali. Keď sa dali dokopy, on si všetko tam nasťahoval a proste, keď sa o tom rozprávali na chodbe, tak
žalovaná sa žalobcu jasne pýtala a on povedal, že jej to predá - tú jej chladničku a práčku a vlastne
svoje jej daroval, že jej to teda daruje. Povedal, že jej to nechá, že jej to daruje. Tak veď ako si môže
zobrať jej veci a ponúknuť jej, že jej ich predá a potom si ešte teda zoberie aj svoje veci?! Predá jej veci,
nedá jej peniaze, alebo možno nepredá, možno to stále je a teraz chce naspäť aj svoje veci?! A pritom

vedel, že má malé dieťa, že nemôže bez takýchto vecí byť, tak potom načo, ak niečo dám, tak ja niečo
dám a keď sa rozídeme o dva roky tak to chcem naspäť.

18.Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

19.Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

20.Ustanovenie § 126 Občianskeho zákonníka, upravuje v ods. 1 nárok vlastníka na súdnu ochranu.
Súdnu ochranu vlastníckeho práva možno realizovať najmä prostredníctvom dvoch typov žalôb, a
to a/ žaloby na vydanie veci (actio reivindicatio), b/ zapieracou žalobou (actio negatoria). Žaloba na
vydanie veci predpokladá, že iná osoba neoprávnene t.j. bez právneho dôvodu, zadržiava vec patriacuvlastníkovi a súčasne mu ju odmieta vydať. Aktívna legitimácia patrí vlastníkovi. Pasívna legitimácia
prislúcha osobe, ktorá má vec fakticky u seba, avšak nemá na to žiadny právom aprobovaný dôvod.

21.Podľa Čl. 8 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len ,,CSP“) strany sporu sú povinné
označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v
súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

22.Podľa Čl. 15 ods. 1 CSP dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s

princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.

23.Podľa § 191 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

24.Podľa § 186 ods. 2 veta prvá CSP súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná

pochybnosť o ich pravdivosti.

25.Podľa § 215 ods. 1 a 2 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav
sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

26.Základným predpokladom úspešnosti žaloby o vydanie veci je o.i. to, že tieto veci musia reálne
existovať, vlastník k takto požadovanej veci preukáže svoje vlastnícke právo a veci, vydania ktorých sa
žalobca domáha, sú individualizované takým spôsobom, aby nedošlo k ich zámene pri ich prípadnom
vydaní.

27.Podmienky úspešnosti vindikačnej žaloby sú nasledovné:
a)vec sa nenachádza vo faktickej moci vlastníka, ale v moci inej osoby, ktorá predmetnú vec odmieta
vydať (bráni vlastníkovi vo výkone jeho vlastníckeho práva podľa § 123 OZ),
b) žalovaný má vec u seba, a preto má možnosť vec vydať vlastníkovi,
c) predmetom žaloby je vec, o vydanie ktorej sa žiada; musí byť individualizovaná takým spôsobom, aby

ju bolo možné odlíšiť od iných vecí, najmä od vecí rovnakého druhu (v prípade nehnuteľnosti je potrebné
predložiť výpis z katastra nehnuteľností),
d)žalovaný vec zadržiava protiprávne, t.j. bez existencie záväzkového právneho vzťahu medzi žalobcom
a žalovaným
e)vlastník musí preukázať existenciu vlastníckeho práva, oprávnenej držby alebo detencie k veci, o

vydanie ktorej žiada.

28.V sporovom občianskom súdnom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak
povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne
nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou

tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu
nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné
bremeno ako procesný inštitút v sporovom občianskom konaní spočíva v zodpovednosti účastníka
konania za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno
viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany sporu, dôkazné bremeno tak neuniesla, čoho následkom

je rozhodnutie súdu vo veci samej v jej neprospech. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú
povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej
normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah
dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného
bremena. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že počas

konania neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v
jeho neprospech. Rozsah dôkazného bremena zásadne určuje hmotnoprávna norma. V danom prípade
je to ustanovenie § 126 Občianskeho zákonníka a teda povinnosťou žalobcu bolo v konaní preukázať,
že veci, ktorých vydania sa domáha existujú, sú jeho vlastníctvom a neoprávnene sa nachádzajú vo
faktickej moci inej osoby než vlastníka. V sporovom konaní s poukazom na zásadu kontradiktórnosti

tohto konania nie je povinnosťou súdu vykonávať dokazovanie nad rámec v konaní podaných návrhov
na dokazovanie. Súd vychádza v sporovom konaní len zo skutočností tvrdených stranami sporu a
vykonáva len tie dôkazy, ktoré v konaní strany sporu navrhli, za predpokladu, že ich vykonanie súd v
istom štádiu konania nepovažuje za nadbytočné, kedy môže návrhy na ďalšie dokazovanie zamietnuť ato aj s poukazom na sudcovskú koncentráciu konania v zmysle § 153 CSP. Súd pri svojom rozhodovaní
v merite veci vychádza z toho, čo strana sporu v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Strany
sporu boli o vyššie uvedenom zo strany súdu v predmetnom konaní riadne poučené.

29.Povykonanomdokazovanísúdžalobevyhovel.Aktívnelegitimovanouosobounapodanievlastníckej
žaloby - v prejednávanom prípade žaloby o vydanie veci (reivindikačná žaloba), je buď vlastník veci,
alebo osoba, ktorá je oprávnená mať vec u seba. Súd dospel k záveru, že žalobca v spore preukázal
svoju aktívnu vecnú legitimáciu na podanie predmetnej žaloby. Žalobca v spore dostatočne presvedčivo

preukázaltitul,nazákladektoréhototovlastníckeprávokveciamnadobudolatopokladničnýmidokladmi
a výpisom z účtu žalobcu o platbe kartou, kedy dňa 24.07.2021 žalobca kúpil práčku so sušičkou zn.
LG za 779,- Eur a chladničku kombi zn. Samsung za 799,-Eur. Žalobca v spore preukázal aj pasívnu
vecnú legitimáciu žalovanej. Je nepochybné, že pasívna legitimácia v takomto spore prislúcha osobe,
ktorá má vec fakticky u seba, ale nemá na to žiaden právny dôvod, teda ide o osobu, ktorá ruší vlastníka
vo výkone jeho vlastníckeho práva a neoprávnene zadržiava vec patriacu žalobcovi. Z vykonaného

dokazovania nemal súd za preukázané, že žalovaná hnuteľné veci, vydania ktorých sa žalobca v konaní
domáha, má v súčasnosti vo svojej dispozícii, je teda pasívne legitimovanou stranou sporu. Žalovaná
tvrdenia žalobcu poprela a tvrdila, že hnuteľné veci, ktorých vydania sa žalobca od nej v tomto spore
domáha, jej daroval, následne tvrdila, že jej veci ( chladničku a práčku) žalobca predal, pričom jej
peniaze z predaja neodovzdal, toto tvrdenie žalobca dôrazne poprel. Uviedol vlastné tvrdenie, že kúpnu

cenu za pračku a chladničku, ktoré patrili žalovanej, tejto aj okamžite po ich predaji odovzdal. Žalovaná
následne žiadala, aby medzi žalobcom a ňou došlo k dohode resp. k výmene hnuteľných vecí tak, že ona
žalobcovi vydá jeho veci a on jej vráti tie jej, keďže z výsluchu svedkov vyplynulo, že tieto veci existujú.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že predmetom tohto sporu je vydanie tých hnuteľných vecí, ktoré
žalovaná neoprávnene zadržiava žalobcovi, preto akékoľvek skutkové tvrdenia, týkajúce sa hnuteľných

vecí, ktoré pôvodne mala žalovaná vo svojej domácnosti (jej chladnička, a jej práčka) boli vo vzťahu
k posúdeniu oprávnenosti žaloby v danom spore právne irelevantné. Ak sa teda žalovaná vyjadrila,
aby jej veci žalobca vrátil do jej dispozície, tohto nároku sa môže žalovaná domáhať v samostatnom
civilnom spore, kedy kvalifikovanou žalobou podanou proti žalobcovi vznesie voči nemu nárok na
vydanie hnuteľných vecí, ktoré však musia byť špecifikované tak, aby nedošlo k ich zámene s inými

hnuteľnými vecami, taktiež musí tento nárok riadne odôvodniť a musí uniesť dôkazné bremeno k svojim
skutkovým tvrdeniam, ako aj dôkazné bremeno toho, že žalobca jej veci neoprávnene zadržiava a tiež,
že je to on, kto ich má k dispozícii s poukazom na bod 27 odôvodnenia tohto rozhodnutia. O uvedenom
súdžalovanúnapojednávanípoučil.Jenepochybné,žepreúspešnosťžalobyovydaniehnuteľnýchvecí
musiabyťsplnenézákonnépredpokladyato,žejepreukázanásamotnáexistenciavžalobeoznačených

hnuteľných vecí u žalovaného a musí byť preukázané, že zadržiavané veci sa nachádzajú u žalovaného
v neoprávnenej držbe a to prinajmenšom v čase podania žaloby, ale aj v čase vyhlásenia rozhodnutia
v merite veci. Žalobca rozporoval tvrdenie žalovanej, že jej boli predmetné hnuteľné veci zo strany
žalobcu darované. Žalovaná k tomuto tvrdeniu navrhla dôkaz výsluchom svedkyne - kamarátky J. F.,
keď tvrdila, že táto osoba bola osobne pri tom, kedy sa mal verbálne žalobca žalovanej vyjadriť, že tak

jeho práčku so sušičkou, ako aj jeho chladničku daruje žalovanej. Toto tvrdenie žalobca poprel, tvrdil,
že p. J. F. nepozná a že k darovaniu žalovanou opisovaným spôsobom nikdy nedošlo. Právny zástupca
žalobcu namietol svedkyňu p. F. ako nevierohodnú svedkyňu, poukázal na to, že z výsluchu svedkyne
je zrejmé, že svedkyňa bola žalovanou inštruovaná resp. informovaná o priebehu predchádzajúceho
pojednávania.

30.Dôkaz výsluchom svedkyne p. J. F. bol jediných a teda kľúčovým dôkazom, ktorý mal preukázať
pravdivosť tvrdenia žalovanej, že veci, vydania ktorých sa žalobca v tomto spore domáha, jej daroval.
Pri posúdení vierohodnosti svedeckej výpovede samotný vzťah svedka k jednej zo strán sporu nemôže
byť sám osebe dôvodom pre diskvalifikáciu výpovede takéhoto svedka (z Nálezu ÚS SR sp. zn. III.

ÚS 276/2014 zo dňa 9.6.2015 citácia: ,,Spochybňovanie objektívnosti výpovedí svedkov a účastníkov
konania iba na základe ich kolegiálneho alebo iného rodinného či spoločenského vzťahu bez toho, aby
vierohodnosť výpovedí spochybňovali aj iné, objektívne zadokumentované skutočnosti a dôkazy, by
v prípadoch, kedy jediným dostupným dôkazom je práve iba výpoveď účastníkov konania či svedkov
majúcich medzi sebou takýto vzťah, viedlo k nemožnosti uniesť dôkazné bremeno navrhovateľom a

zároveň by viedlo k vytvoreniu neakceptovateľnej „prezumpcie nepravdivosti“ svedeckých výpovedí či
tvrdení účastníkov konania.“).Uvedené súd udáva vo vzťahu k svedkyni p. F., ktorá je dlhoročnou
kamarátkou žalovanej a prerobila jej ako sama súdu uviedla takmer celý byt. Súd však vierohodnosť
svedkyne posudzoval z pohľadu skutočností, ktoré vo svojom svedeckom výsluchu uviedla ( citácia): ...,,Prišiel si po to aj so švagrom, ktorý ma akože nepozná, ale veľmi dobre sa poznáme, tak nerozumiem
tomu, prečo B. povedal, že ma nepozná“, taktiež uviedla: ,,ale pokiaľ viem, do dnešného chladničku a ani
práčku asi ani nepredal“. Tieto skutočnosti boli dokazovaním zistené na pojednávaní dňa 20.09.2024,

je teda zrejmé, že svedkyňa nevypovedala o skutočnostiach, ktoré navnímala vlastnými zmyslami, ale
ich mala od žalovanej sprostredkované. Taktiež svedkyňa pred súdom na otázku súdu či žalobca pred
svedkyňou povedal žalovanej, že jej jeho veci ( práčku a chladničku) daruje? svedkyňa uviedla: ...,,
áno, že jej to nechá, že jej to daruje. Tak ako môže si zobrať jej veci a ponúknuť jej, že jej ich predá
a potom si ešte teda zoberie aj svoje veci hej? Predá jej veci, nedá jej peniaze, alebo možno nepredá,

možno to niekde je, stále a teraz chce naspäť aj svoje veci?! A pritom vedel, že má malé dieťa, že
nemôže bez takýchto vecí, tak potom načo, ak niečo dám, tak ja vám niečo dám a keď sa rozídeme
o dva roky tak vieš, ja to chcem naspäť!“ Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že výpoveď svedkyne
je potrebné vyhodnotiť ako nevierohodnú, a pokiaľ svedkyňa tvrdila, že sa mal v jej prítomnosti žalobca
vyjadriť, že predmetné hnuteľné veci žalovanej daruje, čo žalobca dôrazne poprel, súd nemohol len
na základe dôkazu svedeckou výpoveďou p. F. dospieť k záveru, že k darovaniu skutočne aj došlo.

Iné dôkazy k tomuto tvrdeniu žalovaná nenavrhla ani nepredložila. Súd dospel k záveru, že tvrdenia a
dôkazy produkované zo strany žalovanej, ktorými malo byť preukázané darovanie nie sú dostatočne
hodnoverné, resp. sú nedôveryhodné. Pričom aj sama žalovaná pred súdom uviedla - citácia: ...,,
žalobca vedome odviezol moje spotrebiče, teraz ma chce pripraviť aj o ostatné veci, ktoré mi výmenou
za svoje daroval, čo sa nedá považovať, že sú darované, nakoľko si peniaze z predaja nechal.“ ,, Moje

veci majú ostať u neho, on ešte pýta svoje veci a ešte ani peniaze som nedostala.“ ,, Ja aj pravdivo som
povedala že tie veci áno sú u mňa.“ ,, On má moje veci, ja jeho, aby tu došlo k výmene.“

31.Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť účastníka za
výsledkom konania, ktorý závisí od zistených a vykonaných dôkazov. Súd dospel k záveru, že žalovaná

nepredložila súdu žiadny svojou povahou nezávislý dôkaz, ktorým by bolo možné jej tvrdenia verifikovať
v miere dostatočnej pre vytvorenie skutkového záveru, že žalobca jej hnuteľné veci, vydania ktorý sa
voči nej v spore domáha, daroval.

32.Na základe všetkého uvedeného súd žalobe vyhovel, kedy mal za to, že hnuteľné veci sú žalobcom

aj špecifikované dostatočne určito a individualizovane tak, aby bola vylúčená možnosť ich zámeny s
inými hnuteľnými vecami. Vec, o vydanie ktorej sa žiada, musí byť individualizovaná takým spôsobom,
aby ju bolo možné odlíšiť od iných vecí, najmä od vecí rovnakého druhu. Vyhodnotením v konaní
vykonanýchdôkazovdospelsúdktomuprávnemuzáveru,žežalobcauniesoldôkaznébremenovspore,
súdu preukázal splnenie elementárnych zákonných predpokladov, potrebných pre dosiahnutie úspechu

podanej žaloby. V spore preukázal, že hnuteľné veci, ktoré žiada vydať existujú, preukázal, že je ich
vlastníkom, že mu ich žalovaná neoprávnene zadržiava a tieto veci aj označil individualizovane tak,
aby nedošlo k ich zámene pri ich vydaní. V zmysle vyššie uvedeného súd preto žalobe vyhovel a uložil
žalovanej povinnosť vydať žalobcovi v stanovenej lehote jeho hnuteľné veci.

33.Pokiaľ sa žalobca v predmetnom spore z opatrnosti eventuálnym petitom domáhal relutárnej
(peňažnej) náhrady pre prípad, ak by vydanie vecí nebolo možné, o tejto súd nerozhodoval z dôvodu,
že vyhovel prvému ( primárnemu) petitu (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 113/2010).

34.Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35.Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

36.Žalobcabolvkonanívcelomrozsahuúspešný,pretomusúdpriznalprotižalovanejnároknanáhradu

100 % trov konania. Dôvody pre aplikáciu § 257 CSP zistené neboli. O konkrétnej výške trov konania
bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré po právoplatnosti rozsudku vydá vyšší súdny úradník
( § 262 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne

na Okresný súd Prievidza. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Trenčíne.Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky;
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedkyprocesnéhoútoku,ktoréneboliuplatnené;aleborozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaz
nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 CMP aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne
alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym
uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( Exekučný poriadok).