Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, January 27, 2025

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 23Er/6686/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1612212148
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Rudinský
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2025:1612212148.3

Uznesenie

OkresnýsúdMalacky,vexekučnejvecioprávneného:POHOTOVOSŤ,s.r.o.,IČO:35807598,sosídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zastúpeného Advocate s.r.o., IČO: 36 865 141, so sídlom Pribinova 25,
811 09 Bratislava, proti povinnej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX XX/XX, XXX XX C., vedenej
súdnym exekútorom: JUDr. Ladislav Jakubec, so sídlom exekútorského úradu Zámocká 30, 811 01
Bratislava, o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu zastavuje.

II. Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 Eur, a to
do 15 dní od doručenia tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý doručil súdu dňa 11.10.2012 žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie spísaného vo forme
zápisnice pred súdnym exekútorom dňa 28.08.2012, pre vymoženie sumy 1 743,16 Eur, zmenkového
úroku vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy 1 743,16 Eur od 30.05.2011 do zaplatenia, zákonný úrok
vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy 1 743,16 Eur od 13.07.2011 do zaplatenia, trov konania 424,06
Eur, na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava (ďalej len „Stály

rozhodcovský súd“), sp. zn. SR 09471/11 zo dňa 21.10.2011 s vyznačenou doložkou právoplatnosti
dňa 07.11.2011 a vykonateľnosti dňa 10.11.2011 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“). Rozhodcovským
rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 1 743,16 Eur
spolu so zmenkovým úrokom 0,25% denne z dlžnej sumy 1 743,16 Eur od 30.05.2011 do zaplatenia,
zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 1 743,16 Eur od 13.07.2011 do zaplatenia a nahradiť
trovy rozhodcovského konania 424,06 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. K návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pripojil taktiež zmluvu o úvere zo dňa 08.12.2010
a zmenku datovanú tým istým dňom 08.12.2010.

3. V danom prípade súd o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia súd rozhodol uznesením
vydaným vyššou súdnou úradníčkou č.k. 23Er/6686/2012 – 11 zo dňa 18.02.2013, ktorým žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti predmetnému uzneseniu oprávnený podal
v zákonnej lehote odvolanie, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 21.03.2013. V odvolaní namietal
nesprávne právne posúdenie veci a nesprávne skutkové zistenia. Oprávnený uviedol, že exekučný súd
v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril EP a zákon č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, účinný do 31.12.2014 (ďalej len „ZoRK“), pričom poukázal na
§ 44 ods. 2 EP, § 45 ods. 1 a ods. 2 ZoRK. Oprávnený má za to, že súd na správne zistený skutkový stav

nesprávne aplikoval § 44 ods. 2 EP, § 45 ods. 1 a ods. 2 ZoRK. Podľa názoru oprávneného súd v rámci
preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke nemôže skúmať samotné rozhodcovskékonanie, ale musí sa obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu. Ďalej uviedol, že v prípade,
ak súd na zistený skutkový stav veci aplikoval ustanovenie § 45 ods. 2 ZoRK spôsobom právneho
posúdenia správnosť výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného konania práv, ktoré

im priznáva ZoRK alebo OSP, a to hlavne právo na prejednanie pred príslušným súdom. Ďalej podľa
oprávneného súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keďže tvrdenú skutočnosť, že zmluvnými
stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/doložka, dostatočne nezisťoval. Vzhľadom na
uvedené oprávnený navrhol, aby súd prvej inštancie napadnuté uznesenie zrušil a poveril súdneho
exekútora vykonaním exekúcie.

4. Poverením č. 5106 052384 zo dňa 07.10.2013 Okresný súd Malacky na základe rozsudku
StálehorozhodcovskéhosúduzriadenéhozriaďovateľomSlovenskározhodcovská,a.s.poverilsúdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vykonaním exekúcie na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť
1 743,16 Eur od 30.05.2011 do zaplatenia, zákonný úrok vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy 1 743,16
Eur od 13.07.2011 do zaplatenia, trov konania 424,06 Eur. Dňa 31.10.2023 bol súdny exekútor JUDr.

Rudolf Krutý, PhD. odvolaný a jeho nástupcom sa stal JUDr. Ladislav Jakubec.

5. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.

6. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj
rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je
povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu

na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

7. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou
tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie
exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 EP je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie

podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

8. Podľa § 243f ods. 3 Exekučného poriadku exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona
odkladajú.

9. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí,
že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

10. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v
lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.

m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

11. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté

na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s
dobrými mravmi alebo so zákonom.

12. Podľa uvedených zákonných ustanovení zavedených do Exekučného poriadku s účinnosťou od
23.12.2015, ak bol návrh na vykonanie exekúcie podaný na základe rozhodnutia, ktorým sa priznal

nárok zo zmenky proti povinnej, ktorá je fyzickou osobou, oprávnený je povinný v návrhu opísať aj
rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu (§ 17 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a
šekového v znení zákona č. 438/2015 Z.z.) s povinnou a k návrhu pripojiť dôkazy, ktoré tieto skutočnosti
osvedčujú (§ 39 ods. 4 Exekučného poriadku). Ak oprávnený navrhol vykonanie exekúcie na základe
rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnej, ktorá je fyzickou osobou a exekučné

konanie sa začalo pred 23.12.2015, došlo k odloženiu exekúcie a oprávnený bol povinný do 30 dní odo
dňa účinnosti zákona č. 438/2015 Z.z. (§ 243f ods. 1 Exekučného poriadku), t.j. do 22.1.2016, doplniť
návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. Ak oprávnený návrh na vykonanie
exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku doplnil v zákonom stanovenej lehote, súd preskúma,či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku a exekúciu
zastaví, ak takýto dôvod zistí, resp. ak sa nepreukáže opak (§ 243f ods. 4 Exekučného poriadku), alebo
rozhodne o pokračovaní exekúcie (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku).

13. V danom prípade sa exekučné konanie začalo pred 23.12.2015, pričom exekučným titulom je
rozhodcovský rozsudok, z ktorého je zrejmé, že ním bol oprávnenému priznaný nárok zo zmenky voči
povinnej, ktorá je fyzickou osobou. Oprávnený postupujúc v zmysle § 243f ods. 1 v spojení s § 39
ods. 4 Exekučného poriadku doplnil návrh na vykonanie exekúcie. Súd preto v zmysle § 243f ods. 6

Exekučného poriadku skúmal, či vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

14. Podaním doručeným súdnemu exekútorovi dňa 21.01.2016, ktoré tento doručil súdu 02.02.2016,
oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Uviedol
v ňom, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnou sú od počiatku výkonu
exekúcie uvedené v časti odôvodnenia exekučného titulu, na podklade ktorého je vykonávaná táto

exekúcia a na podklade ktorého bol spísaný formou zápisnice aj samotný návrh na vykonanie exekúcie.
Dôkazyosvedčujúceskutočnostipomenovanév§39ods.4Exekučnéhoporiadkusúodpočiatkuvýkonu
exekúcie súčasťou exekučného spisu a boli v minulosti súdom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
preskúmané. K zmene skutkového stavu a obsahu dôkazov medzičasom nedošlo. Navrhol preto, aby
súd rozhodol o pokračovaní exekúcie.

15. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere (ďalej
len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

16. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

17. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

19. Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený ako veriteľ a povinná ako dlžník uzavreli dňa 08.12.2010
zmluvu o úvere č. 103400807 podľa § 262 ods. 2 Obchodného zákonníka, pričom veriteľ zabezpečil
svoj záväzkový vzťah zmenkou vystavenou toho istého dňa, kde povinná vystupovala ako vystaviteľ

a oprávnený ako remitent. Zmenka bola následne podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku,
ktorý je exekučným titulom v tomto konaní. Je nepochybné, že oprávnený pri uzatváraní a plnení
spomínanej úverovej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti, teda vystupoval ako dodávateľ v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Povinná
je v úverovej zmluve označená svojim menom a priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom

občianskeho preukazu, teda ako fyzická osoba nepodnikateľ. Z obsahu úverovej zmluvy tak nevyplýva,
že by pri jej uzatváraní konala v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Opak
uvedeného, t.j. že povinná uzatvárala úverovú zmluvu ako podnikateľ, oprávnený nijako nepreukázal
ani v návrhu na vykonanie exekúcie a ani v jeho doplnení. Možno teda konštatovať, že povinná mala
pri uzatváraní a plnení úverovej zmluvy postavenie spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho

zákonníka. Z uvedeného je zrejmé, že predmetná úverová zmluva uzavretá medzi oprávneným
a povinnou je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho je
nevyhnutné ju posudzovať aj z toho hľadiska, či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.

20. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.21. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

22. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

23. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené

v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

24. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

25. V predmetnej veci bola dňa 08.12.2010 medzi oprávneným a povinnou uzatvorená rozhodcovská
zmluva. Podľa čl. II bodu 1. rozhodcovskej zmluvy, všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere
č. 103400807 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú
z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto
vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené a) pred

Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde;
rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným
rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom
Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho
predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ

ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto
zmluvy o úvere, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj sporu, ktorý vznikne z dohody
o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky,
vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť
za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade,

ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto
rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútorným predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc
rozhodcovského súdu. Podľa čl. 1 bod 1 zmluvy o úvere, rozhodcovským súdom sa rozumie Stály
rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno
8, 841 01 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I,

Oddiel: Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „Stály rozhodcovský sud“).

26. Rozhodcovská zmluva je formulárová zmluva, ktorú povinný nemohol nijako ovplyvniť a mohol ju len
akocelokodmietnuťalebopodrobiťsavšetkýmpodmienkamvnejuvedeným,atedaajrozhodcovskému
konaniu. Oprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva v

prejednávanom prípade koncipovaná a spotrebiteľovi predložená spolu s ostatnými všeobecnými
podmienkami, a preto nemožno hovoriť o individuálnom dojednaní rozhodcovskej zmluvy, ale skôr
o zámernom predkladaní zmluvných podmienok (ide o zmluvu o úvere a rozhodcovskú zmluvu, obe
podpísané v jeden deň), ktorým oprávnený sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej
kontroly, čo súd vyvodzuje aj zo skutočností, ktoré sú mu známe z úradnej činnosti, a to že žaloby na

rozhodcovský súd podávajú výlučne veritelia.

27. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí uviedol, že ak má byť
rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej
autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán, pričom slobodná vôľa vyžaduje

informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne
znamená. Predpokladom pre záver o neindividuálnom charaktere zmluvnej podmienky je stav, keď
zmluvné podmienky v rozhodcovskej zmluve boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah

28. Povinná ako spotrebiteľ však obsah rozhodcovskej zmluvy nemohla nijako ovplyvniť,

predmetná zmluva je formulárovou zmluvou a aj napriek tomu, že sa nachádzala na samostatnom liste
papiera, predstavuje len zmluvné dojednanie tvoriace súčasť úverovej zmluvy. Dôkazné bremeno na
preukázanie individuálneho charakteru zaťažuje toho, kto uvedené zmluvné dojednanie do zmluvy vložil,avšak v tomto prípade oprávnený nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali individuálne
dojednanie rozhodcovskej zmluvy.

29. V súvislosti s povahou individuálneho zmluvného dojednania v spotrebiteľských zmluvách súd
poukazuje na závery nálezov sp. zn. III. ÚS 60/2020, resp. sp. zn. I. ÚS 382/2022,
v zmysle ktorých za individuálne dojednané ustanovenie, resp. zmluvu možno považovať
vsunutie vlastnej zmluvnej klauzuly, resp. podpísanie zmluvy, ktorej znenie pripravil spotrebiteľ,
a nie podpísanie vopred pripravenej formulárovej zmluvy. Aj zdanlivá možnosť voľby medzi

spotrebiteľským rozhodcovským konaním a konaním pred všeobecným súdom môže v konečnom
dôsledku znamenať, že voľba patrí len dodávateľovi, ktorý je spravidla vo väčšine prípadov
žalobcom, a iniciovanie sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj spotrebiteľom treba považovať za skôr
teoretické (keďže tu spektrum potenciálnych požiadaviek spotrebiteľa nesplnených druhou stranou
zmluvného vzťahu je zjavne veľmi obmedzené, pričom do takéhoto spektra, samozrejme, nemôže
patriť žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku predpokladajúca prvotnú voľbu prejednania

a takto i rozhodnutia sporu rozhodcom). Ak výber súdu spočíva v konečnom dôsledku absolútne
a jedine na výbere strany podávajúcej žalobný návrh (čo je pri spotrebiteľskom úvere pravidelne
veriteľ), rozhodcovská zmluva dáva spotrebiteľovi možnosť výberu súdu do rúk iba naoko. Argument
súduomožnostivýberumedziuzavretímaneuzavretímrozhodcovskejzmluvyniejeústavneudržateľný,
keďže aj pri hlavnej úverovej zmluve spotrebiteľ stojí pred voľbou, či ju ,,uzavrieť alebo neuzavrieť“,

no po jej uzavretí napokon niet pochybností o existencii dôvodov na vykonanie ex offo súdnej kontroly.
Samotné vecné posúdenie otázky, či uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy bolo neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, spadá do právomoci exekučného súdu.

30. Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada

hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa
osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej
hodnoty.

31. Podľa § 199 EP, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času,

spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov
exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych
vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

32. Podľa § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a

náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie (§196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu
trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

33. Podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o
odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej v čase začatia exekúcie (ďalej len „Vyhláška“), ak

je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho
exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej
činnosti najmenej 33,19 Eur.

34. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových

výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa
najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

35. Súdny exekútor je platiteľom DPH, čo mal súd za preukázané zo zoznamu daňových subjektov
registrovaných pre DPH uverejneného na internetovej stránke Finančnej správy Slovenskej republiky.

36. Súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu dňa 10.05.2024 vyčíslenie trov exekúcie, v ktorom žiadal
priznať trovy exekučného konania v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. vo výške 33,19
Eur, DPH 20% vo výške 6,64 Eur, celkom spolu vo výške 39,83 Eur.

37. Podľa § 203 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, ak dôjde
k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov
exekúcie.38. Súd preskúmal uplatnené trovy exekúcie súdnym exekútorom s poukazom na citované ustanovenia
Vyhlášky priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, a to paušálnu odmenu podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky
vo výške 33,19 Eur. Keďže súdny exekútor je platiteľom DPH zvyšuje sa jeho odmena o 20% DPH

z odmeny vo výške 6,64 Eur, v celkovej výške 39,83 Eur.

39. O trovách exekúcie súd rozhodol tak, že v zmysle § 203 ods. 1 EP k ich náhrade zaviazal
oprávneného, ktorý zavinil zastavenie exekúcie tým, že predložil exekučný titul, ktorý bol nespôsobilý
a teda nevykonateľný.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa doručenia uznesenia,
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Proti výroku II. uznesenia nie je prípustné odvolanie.