Rozsudok – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. marec 2025

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 6T/5/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5825010029
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2025:5825010029.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v trestnej veci proti obžalovanému

A.B.,nar.XX.XX.XXXX,preprečinohrozeniapodvplyvomnávykovejlátkypodľa§289ods.1Tr.zákona,
na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18.03.2025 v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom C. XX, slobodný, t. č. v Ústave na výkon väzby
a v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Žilina,

u z n á v a s a v i n n ý m , ž e

dňa 02.11.2024 v čase okolo 05:44 hodiny viedol osobné motorové vozidlo značky JAGUAR Jaguar XF
CC9, evidenčné číslo A. XXX D., po ulici E. v obci F., pri rodinnom dome číslo XX/XX bol zastavený
a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ Námestovo, počas kontroly sa podrobil dychovej
skúške na zistenie alkoholu prístrojom AlcoQuant 6020 plus č. A4105039, kedy mu bola o 05.44 hod.
nameraná hodnota 0,80 mg etanolu v litri vydýchnutého vzduchu, pričom už bol v minulosti odsúdený
trestným rozkazom Okresného súdu Námestovo, sp. zn. 0T/61/2019 zo dňa 09.06.2019, právoplatným
dňa 09.06.2019, za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného

zákona a taktiež trestným príkazom Okresného súdu Nymburk, sp. zn. 1T 101/2023 zo dňa 15.08.2023,
právoplatným dňa 05.10.2023, za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 274 ods. 1
Trestného zákonníka Českej republiky, ktoré trestné činy spáchal vedením motorových vozidiel pod
vplyvom alkoholu,

t e d a

vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej

by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,

t ý m s p á c h a l

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e:

Podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona na výkon trestu odňatia slobody obžalovaného zaraďuje
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, 5 Tr. zákona ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu na doživotie. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Námestovo pod č.k. Pv 440/24/5507-28 podala dňa 21.01.2025
obžalobu na obv. A. B. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona

na skutkovom základe, že dňa 02.11.2024 v čase okolo 05:44 hodiny viedol osobné motorové vozidlo
z. JAGUAR Jaguar XF CC9, ev. č. A. XXX D., po ulici E. v obci F., pri rodinnom dome číslo XX/XX bol
zastavený a kontrolovaný hliadkou OO PZ Námestovo, počas kontroly sa podrobil dychovej skúške na
zistenie alkoholu prístrojom AlcoQuant 6020 plus č. A4105039, kedy mu bola o 05.44 hod. nameraná
hodnota 0,80 mg etanolu v litri vydýchnutého vzduchu, pričom už bol v minulosti odsúdený trestným
rozkazom OS Námestovo, sp. zn. 0T/61/2019 zo dňa 09.06.2019, právoplatným dňa 09.06.2019, za

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona a taktiež trestným
príkazomOSNymburk,sp.zn.1T101/2023zodňa15.08.2023,právoplatnýmdňa05.10.2023,zaprečin
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 274 ods. 1 Tr. zákonníka ČR, ktoré trestné činy spáchal
vedením motorových vozidiel pod vplyvom alkoholu.
Súd nariadil hlavné pojednávanie na deň 18.03.2025, na ktorom obžalovaný urobil vyhlásenie podľa §

257 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku, že je nevinný.
Obžalovaný A. B. po zákonnom poučení uviedol, že nevyužíva svoje právo na odmietnutie výpovede a
vypovedať chce. K samotnému skutku vypovedal, že vo večerných a nočných hodinách v G. oslavoval
svoje meniny a tiež narodenie syna, pričom požíval vodku a šampanské. Keď už chcel ísť domov
taxíkom, pri taxíku stretol neznámeho muža, ktorý išiel tiež do C., a tak si zobrali spoločný taxík. Keď

vystúpili z taxíka pred domom, kde v C. býva, ešte spolu fajčili a rozprávali sa o jeho aute, ktoré stálo pred
jeho domom, pri ceste. Ten neznámy muž sa chcel ísť previesť, s čím súhlasil, že môžu ísť za kamarátom
do F.. Bol si vypýtať kľúče od vozidla od svojej družky, pričom vozidlo šoféroval ten neznámy muž, on
sedel na mieste za vodičom, nakoľko na mieste spolujazdca bola detská sedačka. Vozidlo nešoféroval,
vodičom bol ten neznámy muž, on ho iba navigoval do F. na ulicu E., kde býva jeho kamarát. Keď prišli

pred rodinný dom, kde býva jeho kamarát, povedal tomu mužovi, aby vozidlo zaparkoval a pri parkovaní
pocítil nadhodenie a počul škrípanie a vozidlo sa zastavilo. Jeho to rozčúlilo a povedal tomu neznámemu
mužovi, aby z vozidla vypadol. On si potom presadol na miesto vodiča a rozhodol sa, že vo vozidle
prespí do rána. Vozidlo bolo naštartované, lebo mal zapnuté kúrenie a vo vozidle zaspal. Vozidlo zamkol.
Zobudil sa na to, ako mu policajti búchali na okno. On z vozidla vystúpil, policajti sa ho pýtali, že čo tam

robí, on im povedal, že oslavoval meniny a zapíjal syna. Na požiadanie im predložil doklady a podrobil sa
dychovej skúške. Potom zistili, že vozidlo buchlo aj do toho plota, boli tam škrabance. Potom ho policajti
obmedzili na osobnej slobode. Ešte policajt od neho chcel, aby preparkoval vozidlo, čo on odmietol,
lebo bol opitý a s jeho súhlasom, ho policajt chcel preparkovať, ale ako začal cúvať, vtedy zistili, že
tým vozidlom sa nedá pohnúť. Súdu predložil ním vypracovaný náčrt, ako bolo zaparkované vozidlo,

nákres založený na č.l. 218 spisu. Potom boli kontaktovaní jeho rodičia, aby predmetné vozidlo odviezli,
na miesto, kde bolo vozidlo odparkované, išli s jeho rodičmi policajti. Na návrh prokurátora z dôvodu
rozporov, bola podľa § 258 ods. 4 Tr. poriadku prečítaná časť výpovede obžalovaného z prípravného
konania z čl. 30 zo dňa 03.11.2024, kde obžalovaný vypovedal, že on šoféroval vozidlo z obce C.
do obce F. na adresu E. č. XX, nevie povedať, či aj spal vo vozidle. Vozidlo zaparkoval na trávnatej

ploche na krajnici vedľa domu, v ktorom býva jeho kamarát. Tiež uviedol, že si veľa nepamätá a ani
nevie prečo sa presúval vozidlom. Obžalovaný k rozporu uviedol, že v prípravnom konaní tak vypovedal,
lebo ho ovplyvnil policajt, konkrétne H. I.. On mu povedal, že aby sa priznal, aby oľutoval a že sudkyňa
ho pustí domov. Ten istý policajt ho vypočúval, aj ako podozrivého, pričom si všimol, že v zápisnici je
uvedený zlý dátum, aj policajta na to upozornil, na čo mu bolo povedané, že taký je postup, že musia

sedieť dátumy. Na návrh prokurátora bola podľa § 258 ods. 4 Tr. poriadku prečítaná aj časť výpovede
obžalovaného z prípravného konania zo dňa 03.11.2024, kde inak opísal okolnosti, ako došlo k vypnutiu
motora, neuviedol, že policajt si mal do vozidla sadnúť a chcel sa s ním pohnúť, a že vtedy zistili, že
sa s vozidlom nedá hýbať. V prípravnom konaní iba uviedol, že policajt vypol motor, nakoľko vozidlo
bolo stále naštartované, s čím nemal problém. Obžalovaný sa vyjadril, že čo sa týka výpovede zo dňa

03.11.2024, sú to všetko slová policajta, ktorý to tam popísal, on výpoveď iba podpísal. Keď vystúpil
z vozidla, už vedel, že vozidlo je zavesené na kameni, že to auto vyšlo prednou časťou na ten kameň
a nie cúvaním. Zároveň uviedol, že policajtom nepovedal, že to vozidlo nešoféroval, pretože sa ho na to
nepýtali. Že vozidlo nešoféroval, povedal prvý krát už vo výkone väzby spoluväzňom, a potom aj žiadal
o doplnenie výpovede.Svedkyňa G. J., (družka obžalovaného) vypovedala, že uvedeného dňa boli na oslave u jej rodičov vo
Vasiľove, k jej rodičom šoféroval obžalovaný a späť do Bobrova už šoférovala ona, lebo obžalovaný požil
alkohol. Po krátkom čase obžalovaný odišiel taxíkom do G. a niekedy nad ránom sa z G. vrátil a chcel

kľúče od auta. Najskôr mu kľúče dať nechcela, lebo vedela, že má vypité, aj sa kvôli tomu pohádali,
ale nakoniec mu kľúče dala. Potom z okna videla, že pri obžalovanom stojí ešte jedna neznáma osoba,
ktorá si následne sadla na miesto vodiča, obžalovaný za neho a s vozidlom spolu odišli. Tiež uviedla,
že keď obžalovanému nechcela dať kľúče, obžalovaný jej povedal, že šoférovať nebude.
Svedok B. K. vypovedal, že zo dňa 01.11. na 02.11.2024 mal službu s kolegyňou L. M.. Službu mali

od 20.00 hod. večera do 08.00 hod. rána nasledujúceho dňa. Počas výkonu služby boli v čase zhruba
okolo 5.25 hod. kontaktovaný operačným dôstojníkom a boli vyslaní na preverenie oznámenia, že na
ulici Slanická v Zubrohlave sa nachádza podozrivé vozidlo. Na služobnom vozidle sa presunuli na ulicu
Slanická, hneď ako odbočili na túto ulicu, tak na ľavej strane zbadali sa pohybovať vozidlo. Keď sa
k nemu približovali, videli aj na svetlometoch a tiež aj podľa výfukových plynov, že toto vozidlo sa hýbalo
smerom dopredu a dozadu, a keď k nemu prišli, tak vozidlo už zastalo. Keď už stáli, tak zapli majáky

bez zvuku, len ako výstražné znamenie, vystúpili z vozidla a išli smerom k vodičovi. Vodič vo vozidle
sa tváril, že spí, motor bol stále spustený. Opakovane mu buchol po okne, na čo najskôr nereagoval,
možno poodchýlil okienko a pozrel sa smerom k nim a začal byť agresívny. Otvoril dvere na vozidle a
obžalovaný ich posielal, že majú ísť do riti, že tam nemajú čo robiť. Obžalovaný na vyzvanie predložil
občiansky a aj vodičský preukaz, následne vystúpil z vozidla, pričom vozidlo bolo stále naštartované.

Nakoľko videl na vodičovi, že je opitý, vyzval ho, aby sa podrobil dychovej skúške. Obžalovaný im
povedal, raz že šoféroval, potom že nešoféroval a stále to menil. Keďže videli s kolegyňou, že s vozidlom
chcel pravdepodobne ujsť, tak ho vyzvali, aby sa podrobil dychovej skúške. Dychovej skúške sa podrobil
s pozitívnym výsledkom. Následne ho poučil a vysvetlil mu, že je obmedzený na osobnej slobode.
Keďže vozidla bolo stále naštartované, požiadal obžalovaného, aby vypol motor, na čo ich obžalovaný

posielal kade tade. Keďže vozidlo odmietol vypnúť, tak sa on iba načiahol a stlačil gombík STOP/
START. Ešte si všimol, že vozidlo bolo naštartované, malo automatickú prevodovku, ktorá bola v polohe
„N“, aspoň sa mu tak zdá. On vozidlo dával do polohy „ P“ a potom stačil to tlačidlo. Potom previezli
obžalovaného do G.. Bolo mu umožnené zavolať otcovi, kvôli vozidlu. Na policajnú stanicu prišli rodičia
obžalovaného, ktorým potom boli ukázať, kde sa nachádza vozidlo v F.. Že vozidlo je zakliesnené na

kameni zistili, keď odchádzali z miesta, zistili to tak, že zadná časť vozidla bola mierne zdvihnutá.
Služobné vozidlo zaparkovali prednou časťou oproti prednej časti vozidla obžalovaného, aby počas celej
doby videli na vodiča a tiež, aby im na vozidle neutiekol. Videl ako obžalovaný s vozidlom urobil pohyby
dopredu a dozadu. Možno s tým vozidlom išiel dopredu asi meter a potom aj cúvol. A asi vtedy vyšiel
na ten kameň. To vozidlo stálo viacej na tráve. Možno jedna časť toho vozidla stála na vozovke, ale

to si už presne nepamätá. Ten manéver videli zo vzdialenosti možno 5 – 10 metrov pred vozidlom.
Nevšimol si, že by sa na tej trávnatej ploche nachádzali väčšie kamene. Obžalovaný bol vo vozidle
odomknutý. Použili aj baterku, nebola úplná tma, ale použili ju, osvetlili ňou interiér vozidla. On sa aj
zohol a videl, že naspodku vozidla je kameň. Vozidlo malo aj nejaké škrabance, ale nevie ako k nim
došlo. Nepamätá si, či s rodičom niečo konkrétne hovorili, boli s nimi len chvíľu, lebo sa museli hneď

vrátiť na obvodné oddelenie. Služobný zákrok vykonávali na služobnom vozidle Toyota Raw, ktorá bola
vybavená aj služobnou kamerou, kamera je zapnutá nonstop, ale pri prezeraní kamerového záznamu
sa zistilo, že kamera už dlhšie obdobie nenahrávala, boli tam záznamy z predchádzajúceho obdobia.
Svedkyňa C. L. M. v prípravnom konaní vypovedala, (jej výpoveď bola so súhlasom obžalovaného
a prokurátora prečítaná postupom podľa § 263 ods. 1 Tr. poriadku), že v ranných hodinách okolo

05.30 hod. boli s kolegom vyslaní na preverenie oznámenia do obce F., kde sa malo nachádzať
podozrivévozidloscudzímevidenčnýmčíslom.Uviedla,žeakoprichádzalinamiesto,zovzdialenostiasi
päťdesiatich metrov videla, ako na ľavej strane vozovky oproti nim sa nachádzalo vozidlo so zapnutými
svetlami, ktoré sa hýbalo smerom dozadu, sú Valo, kedy následne na niečo nabehlo a zastalo. Aby
vodič s vozidlom neušiel, zastavila služobné vozidlo pred podozrivým vozidlom, pričom kolega zapol

na aute majáky, pre hukot a zapol svetelné znamenie STOP. Ďalej uviedla, že po tom ako vystúpila z
vozidla, videla poriadne opitého muža sedieť na sedadle vodiča, pričom vo vozidle bol sám, a potom
mu kolega otvoril dvere a pomohol mu vystúpiť z vozidla, zároveň ho požiadal, aby vypol motor, načo
vodič nereagoval, a tak sa kolega naklonil a motor vypol. Do vozidla určite nesadol. Na mieste bol vodič
podrobený dychovej skúške s pozitívnym výsledkom.

SvedokL.B.(otecobžalovaného)vypovedal,ženadránommuzavolalsyn,ženechpríde,žehozastavili
policajti,potomdaltelefónpolicajtovi.Cestoumuvolalipolicajti,žesynjeužvG.,žemajúprísťnapolíciu.
V G. prevzali kľúče od vozidla, a potom sa premiestnili do Zubrohlavy k synovmu vozidlo, kde išli s nimi
aj policajti. On sa policajtov opýtal , že čo sa stalo a policajt mu povedal, že prišli na základe oznámeniaa keď tam prišli, tak našli ich syna spať a že ho zobudili. Ešte mu policajt povedal, že bolo lepšie, že
syn vyšiel vozidlom na skalu a nemohol odísť. Vo veci sa zaangažoval preto, lebo mu syn ukázal, že čo
policajti vypovedali, pričom jemu povedali niečo iné, ako oni vypovedali. Potom sa ešte rozprávali, že

vozidlo narazilo prednou časťou do plota. Ten policajt mu ešte povedal, aby sa šiel opýtať majiteľa toho
plotu, či má nejakú škodu, aby sa vyrovnali. Synovo vozidlo stálo mimo vozovku na trávniku. Ešte bolo
vidieť, že na tom trávniku sú vyšmýkané stopy, ako chcelo vyjsť, ale nedalo sa. Vyšmýkané stopy boli
pod kolesami, nakoľko vozidlo stálo na skale a kolesá boli vo vzduchu, odľahčené. Tá skala bola pod
zadnou nápravou. Do telefónu mu syn povedal, že prišli policajti, že mu má pomôcť. On sa ho opýtal,

že či jazdil na vozidle, on mu povedal, že nie a telefón dal policajtovi.
Svedkyňa N. B. (matka obžalovaného) vypovedala, že okolo pol šiestej ráno ju zobudil manžel, že ide
pre synovo vozidlo, že či ide s ním. Cestou im volali policajti, že sa majú zastaviť na polícii, aby si prevzali
kľúče. Po prevzatí kľúčov, išli za policajným vozidlom do Zubrohlavy, kde bolo odstavené synovo vozidlo.
Ona sa rozprávala s policajtkou a jej manžel sa rozprával s policajtom. Policajtka jej povedala, že na
políciu bolo nahlásené, že Zubrohlave stojí už dlhšiu dobu nejaké vozidlo, a keď tam prišli, našli vo

vozidle spať ich syna. Ona sa aj opýtala policajtky, že či vozidlo šoféroval a policajtka jej odpovedala,
že nevie, kto šoféroval, ale že keď tam bol sám, tak asi on. Vozidlo stálo celé na tráve, bolo tam mokro,
boli tam aj koľaje. Syn jej povedal, že vo vozidle spal a, že do Zubrohlavy išiel s kamarátom. Toto jej
povedal syn, keď boli za ním na prvej návšteve vo väzbe.
Vypočutý znalec Ing. Milan Kozák po zákonnom poučení zotrval na záveroch odborného stanoviska

číslo 4/2025. Uviedol, že odborné vyjadrenie vypracoval na žiadosť otca obžalovaného, dňa 01.02.2025
vykonalohliadkuvozidla,ktorébolozaparkovanénadvorerodinnéhodomučísloXXobecC..Nazáklade
charakteru, rozsahu a polohy zdokumentovaných poškodení, je z technického hľadiska prijateľné, aby
k poškodeniu spodnej časti vozidla došlo pri pohybe uvedeného vozidla smerom jazdy vpred, a to
kontaktom podvozkovej časti o tuhé teleso. Z technického hľadiska možno vylúčiť, aby zdokumentované

poškodenia spodnej časti vozidla vznikli pri pohybe vozidla smerom dozadu - pri cúvaní. V spodnej
časti boli zistené poškodenia, a to predný nárazník, kryt pod motorom, predné rameno, predná pravá
tyč riadenia, smerom dozadu plastový kryt podlahy, karoséria na spodnej časti, priečnik pred zadnou
nápravnicou a z časti zadná nápravnica. Dôkladne si prezrel vozidlo až po zadný nárazník, pričom
táto oblasť nevykazovala žiadne znaky poškodenia cudzím predmetom. Nevidel skalu, na ktorú malo

vozidlo naraziť, a preto sa nemôže vyjadriť akým predmetom bolo poškodenie spôsobené. Je technicky
nemožné, že by k poškodeniam došlo tak, že by na predmet vozidlo nacúvalo. Predmet, ktorý poškodil
vozidlo od predného nárazníka po zadnú nápravnicu, sa v žiadnom prípade nemohol pod vozidlo
dostať od zadnej časti, pretože táto časť je nižšie, ako uvedené poškodenie. Poškodenie nie je také
jednoliate, ryhy majú širší záber. Technicky vylúčil, že vozidlo sa hýbalo, a preto vznikli tie ryhy, pretože

predmet, ktorý poškodil spodnú časť vozidla, je značne vysoký a vozidlo sa nemohlo pohybovať už
po tomto predmete smerom vpred a vzad, pretože by zostalo zakliesnené v inej časti podvozku. Jeho
osobný názor je, aj keď nevidel predmetný kameň a nebol na mieste, podľa fotografie č. 15 odborného
stanoviska, že na takýto kameň sa vozidlo mohlo dostať takým spôsobom, že muselo mať značnú
rýchlosť, aby sa kameň dostal až po zadnú nápravnicu. Ak by sa malo vozidlo pohybovať na takejto

skale, toto technicky vylúčil.
So súhlasom obžalovaného a prokurátora bol prečítaný znalecký posudok z odboru zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie psychiatria č. 196/2024. Zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že u
obžalovaného nebol zistený syndróm závislosti od alkoholu, ani od iných psychoaktívnych látok.
Prítomné je však škodlivé zneužívanie alkoholu, ide o opakované maladaptívne požívanie alkoholu

s negatívnymi následkami v sociálnej oblasti v zmysle porušovania právnych noriem, o čom svedčí
súdený skutok ako aj vyšetrované skutky v minulosti. Podľa nameranej hodnoty alkoholu v dychu bola
u obžalovaného v čase skutku prítomná stredne ťažká alkoholová opilosť jednoduchého rázu. Nebola
zistená patetická ani komplikovaná opilosť. Požitý alkohol u obžalovaného spôsobil zhoršenú pozornosť,
zhoršený reakčný čas aj vizuálne motorické funkcie, zvýšené sebavedomie, uľahčené rozhodovanie,

nedomýšľanie následkov rizikového konania, redukované zábrany, porušovanie právnych noriem. Aby
pobyt obžalovaného nebol na slobode nebezpečný pre spoločnosť, a to v zmysle opakovania obdobnej
trestnej činnosti, je potrebné, aby dodržiaval prísny abstinenciu od alkoholu a bol pod zvýšeným
dohľadom, či abstinenciu skutočne dodržiava. Na základe uvedeného znalkyňa odporučila nariadiť
obžalovanému ochranu protialkoholickú liečbu ambulantnou formou spolu s probačným dohľadom s

cieľom prevencie a zvýšenej kontroly abstinovania od alkoholu.
Súd ďalej podľa § 269 Tr. poriadku oboznámil prečítaním listinné dôkazy, a to najmä zápis o dychovej
skúške spolu s certifikátom o overení analyzátora dychu, na ktorom bola vykonaná dychová skúška,
evidenčnú kartu vodiča, evidenčnú kartu vozidla, výpis z ústrednej evidencie priestupkov, trestný rozkazOkresného súdu Námestovo, sp. zn. 0T/61/2019 zo dňa 09.06.2019, právoplatný dňa 09.06.2019,
ktorým bol obžalovaný uznaný vinným pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289
ods. 2 Tr. zákona a trestný príkaz Okresného súdu Nymburk, sp. zn. 1T 101/2023 zo dňa 15.08.2023,

právoplatný dňa 05.10.2023, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným pre prečin ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 274 ods. 1 Trestného zákonníka Českej republiky.

Podľa § 278 ods. 1, 2 Tr. poriadku súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom
návrhu. Pri svojom rozhodnutí môže súd prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom

pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku súd hodnotí dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho
vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v
ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.
Podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona kto vykonáva v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil
vplyvom návykovej látky, zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie

ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.
Objektom trestného činu je ochrana ľudského života a zdravia, ako ja majetku.
Z hľadiska subjektívnej stránky sa pri tomto trestnom čine vyžaduje úmyselné zavinenie v zmysle ust. §
15 Tr. zákona, ale k následku vo forme poruchy na zdraví alebo majetku stačí zavinenie z nedbanlivosti
v zmysle ust. 16 Tr. zákona.

Podľa § 15 Tr. zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ a) chcel spôsobom uvedeným v
tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom (priamy úmysel), alebo b) vedel,
že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s
tým uzrozumený (nepriamy úmysel).
V súhrne tak priamych ako aj nepriamych dôkazov, opierajúc sa len o dôkazy, ktoré boli na hlavnom

pojednávaní vykonané a rovnako prihliadajúc len na skutočnosti, ktoré boli na hlavnom pojednávaní
prebraté, mal tak súd jednoznačne, bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný ako
trestne zodpovedná osoba sa dopustil konania popísaného v skutkovej vete výrokovej časti tohto
rozhodnutia.
Na hlavnom pojednávaní obžalovaný urobil vyhlásenie, že je nevinný. Obžalovaný priznal, že je

vlastníkomvozidlazn.Jaguarev.č.A.XXXD.,ktorébolovrannýchhodináchdňa02.11.2024,odstavené
na ulici E. v F.. Zároveň priznal, že keď na uvedené miesto, k jeho vozidlu dorazila hliadka polície, on
vtedy sedel vo svojom vozidle na mieste vodiča a vozidlo bolo v tom čase naštartované. Tiež priznal,
že mal požitý alkohol, nakoľko večer predtým požíval alkoholické nápoje, oslavoval svoje meniny a tiež
narodeniny svojho syna. Uviedol tiež, že na výzvu službukonajúcich policajtov sa dobrovoľne podrobil

dychovej skúške a následne mu bola obmedzená osobná. Zo zápisu z dychovej skúšky bolo zistené,
že dňa 02.11.2024 v čase o 05.44 hod. sa podrobil obžalovaný dychovej skúške s výsledkom 0,80 mg/
l a opakovaná skúška bola vykonaná dňa 02.11.2024 o 06.00 hod s výsledkom 0,82 mg/l. Keďže tieto
skutočnosti neboli sporné, súd ich mal za jednoznačne a bezpečne preukázané.
Obrana obžalovaného, že je nevinný, spočívala v tom, že síce v naštartovanom vozidle sedel na mieste

vodiča, ale on predmetné vozidlo nešoféroval. Bránil sa, že predtým jazdu z obce C. do obce F., kde
býva jeho kamarát, vykonala neznáma osoba. Táto neznáma osoba jazdu vykonala s jeho súhlasom,
tejto osobe kľúče od vozidla odovzdal a táto neznáma osoba, na jeho pokyn zaparkovala vozidlo mimo
vozovku pri dome číslo XX v obci F., pričom pri parkovaní počul škrípajúce zvuky a pocítil ako vozidlo
na niečo vybehlo. Vtedy túto neznámu osobu z vozidla vyhodil a sadol si na miesto vodiča. Keďže mal

požitý alkohol, rozhodol sa, že vo vozidle prespí a aby mu nebola zima, nechal zapnutý motor a vozidlo
uzamkol. Zobudil sa na to, ako mu na okno vozidla búchali policajti. Uvádzal, že policajti klamali, že
videli ako sa s vozidlom pohol, pričom do niečoho nacúval, čo mu dosvedčil svojou výpoveďou znalec
Ing. Milan Kozák, ktorý potvrdil jeho obranu, že jeho vozidlo, bolo zakliesnené na kameni, pričom toto
vozidlo na kameň v žiadnom prípade nenacúvalo, ale na kameň sa dostalo svojou prednou časťou.

V prospech obžalovaného vypovedali svedkovia G. J., L. B. a N. B., uvedení svedkovia však neboli
očitými svedkami súdeného skutku. Svedkyňa G. J. vo svojej výpovedi potvrdila, že z okna rodinného
domu v C., kde býva spolu s obžalovaným a ich maloletými deťmi videla, ako do vozidla na miesto
vodiča si sadá neznámy muž, obžalovaný si sadol do vozidla na miesto za vodičom a videla ako
tento neznámy muž na tomto vozidle spolu s obžalovaným odišli. Svojou výpoveďou tak potvrdila

časť obrany obžalovaného, že vozidlo z obce C. do obce F. on nešoféroval. Zároveň vypovedala, že
obžalovaný, ktorému ona odovzdala kľúče od vozidla, jej aj povedal, že on šoférovať nebude. Svedkovia
L. B. a N. B. mali zasa nepriamo potvrdiť tú časť obrany obžalovaného, že v čase príchodu polície
obžalovaný vo vozidle spal a vozidlom sa tak nemohol pohybovať, svedkovia vypovedali, že policajti,ktorí podrobili ich syna dychovej skúške a obmedzili ho na osobnej slobode, sa mali pred nimi vyjadriť,
že keď prišli k vozidlu obžalovaného, obžalovaný vo vozidle spal, že ho zobudili a nevedeli, či vozidlo
šoféroval.SvedkoviaL.B.aN.B.svojimivýpoveďamitiežpotvrdili,ževozidloboloposkutkuzakliesnené

na kameni, tvrdenie, že vozidlo v konečnej polohe stálo na kameni nespochybňovali ani svedkovia
(službukonajúci policajti), ale to či už bolo na kameni aj zakliesnené, k tomu sa vyjadriť kvalifikovane
ani nemohli, nakoľko oni sa s vozidlom hýbať nepokúšali (poznámka súdu). Videli iba, že vozidlo na
niečo nabehlo.
Po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní súd obrane obžalovaného, že predmetné vozidlo

neviedol, že vozidlom sa pri príchode hliadky ani nepohol a vo vozidle iba spal, neveril. Obranu
obžalovaného súd vyhodnotil ako účelovú, vyprodukovanú v snahe vyhnúť sa trestnoprávnemu postihu
za svoje protiprávne konanie. V tejto súvislosti súd hneď v úvode podotýka, že obžalovaný je v procesnej
pozícii, ktorá ho oprávňuje beztrestne vypovedať a brániť sa tak akýmkoľvek spôsobom, pričom v jeho
prípade je iba trestným, ak niekoho krivo obviní z trestného činu. Je tak právom obžalovaného, aby si
zvolil spôsob, akým sa bude v rámci trestného konania brániť, ale nesie tiež riziko, že v prípade ak súd

zistí, že obžalovaný klame, súd mu veriť nebude. Tak tomu bolo aj v tomto prípade. V prvom rade súd
uvádza, že na hlavnom pojednávaní, bola prečítaná obžalovanému časť jeho výpovede z prípravného
konania, kde obžalovaný sa ku skutku, ktorý mu je kladený za vinu priznal a svoje konanie aj oľutoval.
Obžalovaný vo výpovedi v prípravnom konaní, ktorá mu bola na hlavnom pojednávaní prečítaná, sa ani
raz nezmienil o tom, že by predmetné vozidlo mala šoférovať neznáma osoba, ktorá mala vozidlom

pri parkovaní nabehnúť na nejaký predmet a on si potom iba presadol na miesto vodiča, pri pustenom
motore zaspal a zobudil sa, ako mu na okienko búchala hliadka polície. Obžalovaný nevedel súdu
logickým a prijateľným spôsobom vysvetliť, prečo sa v prípravnom konaní k súdenému skutku priznal,
ak takýto skutok nespáchal. Vysvetlenia poskytnuté zo strany obžalovaného boli rozporuplné hneď na
hlavnom pojednávaní, keď obžalovaný najskôr uviedol, že v prípravnom konaní sa priznal, pretože

výsluch zo strany policajného orgánu prebiehal v priateľskej atmosfére a vypočúvajúci policajt ho
ovplyvnil tým, že mu povedal, aby sa k skutku priznal, aby oľutoval, že sudkyňa ho pustí domov. Vzápätí,
ako bola obžalovanému prečítaná ďalšia časť tej istej výpovede z prípravného konania, obžalovaný
sa už vyjadril, že vo výpovedi sú všetko slová policajta, ktorý výpoveď napísal a on ju iba podpísal.
V tejto súvislosti súd zároveň poukazuje na významné okolnosti, ktoré tiež vyplynuli z vykonaného

dokazovania a ktoré mali tiež podstatný vplyv na hodnotenie výpovedí obžalovaného a výpovedí
svedkov. Z vykonaných listinných dôkazov bolo zistené, že obžalovaný už bol opakovane odsúdený
pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky a je si tak veľmi dobre vedomý, aké protiprávne
konanie je subsumované pod skutkovú podstatu súdeného trestného činu. Je absolútne nelogickým
tvrdenie obžalovaného, ktorý už bol opakovane za jazdu pod vplyvom alkoholu odsúdený a v súvislosti

s týmto trestným činom mu bola obmedzená osobná sloboda, že nepovedal príslušníkom polície ešte
pred vyzvaním na vykonanie dychovej skúšky, ktorá opakovane dopadla s pozitívnym výsledkom, ale
ani pred a ani po obmedzení jeho osobnej slobody, že predmetné vozidlo nešoféroval, že sa vozidlom
ani nepohol, že vo vozidle iba spal a nedopustil sa žiadneho protiprávneho konania. Jeho tvrdenie,
že príslušníkom polície (ani vypočúvajúcemu policajtovi a ani sudcovi pre prípravné konanie pozn.

súdu) nepovedal, že vozidlo vôbec nešoféroval, lebo sa ho na to neopýtali, vyznieva vo svetle všetkých
okolností a dôkazov mimoriadne mätúco a nevierohodne. Taktiež v tejto súvislosti súd poukazuje, že
obžalovanému bolo tiež na mieste príslušníkmi polície doručené potvrdenie o zadržaní vodičského
preukazu, obžalovaný si tak musel byť vedomý, už od samého začiatku, čo sa okolo neho deje, a len
ťažko si je preto vysvetliť, že by prešiel celou touto "tortúrou“ a ani raz by sa nezmienil, že predmetné

vozidlo on neuviedol do pohybu. Z jeho vyjadrenia na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že to, že vozidlo
neviedol a za volantom iba spal, prvýkrát povedal spoluväzňom, keď už bol vo výkone väzby. Pokiaľ
súd obrane obžalovaného neveril, bolo tomu tak aj preto, že jeho obrana bola vyvrátená výpoveďami
svedkov B. K. a C. L. M. (službukonajúci policajti), išlo o výpovede nestranných, nezaujatých svedkov,
ktorínemaližiadenzáujemnatrestnomstíhaníobžalovaného,ktoréhodovtedyaninepoznali.Súdnemal

dôvod výpovediam týchto svedkov neveriť, ich výpovede boli konzistentné, obaja svedkovia v zhode
vypovedali, že videli, pohnúť sa obžalovaného na vozidle, videli to na zapnutých svetlometoch, tiež
plyne z výfuku, pričom pri pohybe vozidla videli, že vozidlo prišlo do kontaktu s nejakým predmetom.
Tiež zhodne potvrdili, že obžalovaný nespal, vozidlom sa pohol, a preto aj zapli svetelné znamenie
signalizujúce pokyn na jeho zastavenie. Zároveň aj obžalovaný v prípravnom konaní vo svojej prvej

výpovedi uviedol, že „nevie povedať, či aj spal vo vozidle.“ Pokiaľ obžalovaný spochybňoval pravdivosť
výpovedí svedkov B. K. a C. L. M. s poukazom na výpoveď znalca Ing. Milana Kozáka, v tomto
smere je potrebné uviesť, že samotný znalec na hlavnom pojednávaní pred súdom uviedol, že nemal
možnosť ohliadnuť predmetné vozidlo na mieste samom, zakliesnené na cudzom predmete. Zároveňuviedol, že pri vypracovaní odborného vyjadrenia vyhotovil iba fotografie, týkajúce sa poškodenia
predmetného vozidla cudzím predmetom, ktorý on nikdy neohliadol a nemal ho ani k dispozícii. O
tom, že týmto predmetom mal byť kameň sa dozvedel od zadávateľa, ktorým bol otec obžalovaného.

Otec obžalovaného mu zároveň predložil fotografie číslo 15 a 16, pričom na týchto fotografiách je
zdokumentované, kde sa mal nachádzať kameň, ktorým malo dôjsť k poškodeniu vozidla. Súd iba
podotýka, že už z týchto fotografií je vidieť, že pri ich vyhotovení sa manipulovalo tak s kameňom,
na ktorom malo byť vozidlo zakliesnené a tiež aj so samotným vozidlom, pretože fotografie číslo 15
a 16 (v odbornom vyjadrení) spolu nekorešpondujú. Obžalovaný odborné vyjadrenie predložil súdu a

navrhol výsluch znalca, ktorý odborné vyjadrenie vypracoval, pretože zastával názor, že tento dôkaz,
spochybňuje pravdivosť výpovedí svedkov B. K. a C. L. M., pretože svedkovia uvádzali, že obžalovaný
sa s vozidlom pohyboval, akoby chcel z miesta odísť a videli ako na nejaký predmet nacúval. Svedkovia
potvrdili, že týmto predmetom bol kameň, pričom z odborného vyjadrenia vyplynulo, že predmetné
vozidlo na kameň zachytený na fotografii nemohlo nacúvať, ale na kameň muselo nabehnúť prednou
časťou, pričom znalec vychádzal z poškodení na vozidle. V tomto smere však súd poukazuje na

výpovede svedkov B. K. a C. L. M., ktorí jednoznačne vypovedali, že obžalovaný sa s vozidlom pohol, čo
oni vyhodnotili, že chcel z miesta odísť, aj preto zastavili služobné vozidlo svojou prednou časťou, oproti
prednej časti vozidla obžalovaného a zapli svetelné signalizačné zariadenie „STOP“. Výpovede oboch
svedkov sú konzistentné, nielen vzájomne, ale aj s obsahom písomného úradného záznamu z výkonu
služby. Obaja svedkovia pohyb vozidla zaznamenali v čase, ako prichádzali k vozidlu obžalovaného,

pričom vozidlo obžalovaného sa nachádzalo v protismernej časti cesty, oproti ich prichádzajúcemu
vozidlu. Súd nepovažuje za rozhodujúce, ktorou stranou a časťou vozidlo na predmetný kameň nabehlo,
pretože nebol dôvod neveriť výpovediam svedkov B. K. a C. L. M., že obžalovaný pri ich príchode
sa s vozidlom pohol. Svedok B. K. uviedol, že obžalovaný s vozidlom prešiel asi meter dopredu, teda
obžalovaný vozidlo uviedol do pohybu a videli, ako by na niečo vozidlom nabehol, súd iba podotýka, že

vtomčaseužmoholbyťkameňpodvozidlomaobžalovanéhopricúvaníibacuklo.Tiežnemožnovylúčiť,
že kameň už mohol byť pod vozidlom, viac v pravej prednej časti a vozidlo mohlo cúvať a k zakliesneniu
došlo neskôr alebo zakliesneniu ani nemuselo dôjsť. Tiež pravdivosti výpovedí svedkov B. K. a C. L.
M., že obžalovaný akoby sa snažil s vozidlom odísť, minimálne sa na mieste samom pohol, nasvedčuje
výpoveďsvedkaL.B.,ktorýnemaldôvoduškodiťsvojouvýpoveďouobžalovanému,pričomtentosvedok

vypovedal, že na trávniku boli vyšmýkané stopy, ako chcel niekto s vozidlom odísť. Taktiež svedok
uviedol, že vozidlo malo naraziť aj do plota, spomenul to aj obžalovaný, čo tiež nasvedčuje, že vozidlo
pred zakliesnením, sa na uvedenom mieste pohybovalo vpred a vzad. Súd opätovne zdôrazňuje, že
neveril obrane obžalovaného, ktorá bola vyvrátená a súdu nedávalo žiaden zmysel, že by sa obžalovaný
priznal v prípravnom konaní k niečomu, čo nevykonal.

K výpovedi svedkyne G. J., ktorá potvrdzovala časť obrany obžalovaného, že predmetné vozidlo
z Bobrova do Zubrohlavy nešoféroval, súd pre úplnosť uvádza, že výpovedi svedkyne neveril, a to
predovšetkým s poukazom na pôvodné priznanie obžalovaného a skutočnosť, že túto neznámu osobu
vo svojich prvotných výpovediach obžalovaný ani raz nezmienil. Naviac svedkyňa G. J. je družkou
obžalovaného, s obžalovaným žije v spoločnej domácnosti a vychováva s ním dve maloleté deti. Naviac

ako vyplynulo z dokazovania, obžalovaný je živiteľom rodiny a svedkyňa tak má osobný záujem na tom,
aby obžalovaný nešiel do výkonu trestu odňatia slobody a zároveň, aby mu nebol uložený doživotný
trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, pretože tieto tresty budú s dopadom na celú rodinu. Súd
tiež neveril výpovediam svedkov L. B. a N. B., ktorí sú rodičmi obžalovaného a majú tak záujem, aby voči
obžalovanému nebola vyvodená trestnoprávna zodpovednosť za súdený skutok, aby sa vyhol výkonu

trestu. Ani jeden z uvedených svedkov nebol svedkom súdeného skutku, svedkovia v podstate iba
vypovedali k tomu, čo im mali povedať svedkovia B. K. a C. L. M., keď prišli pre vozidlo svojho syna
do Zubrohlavy. Súd nevzhliadol žiadnu logiku v tom, že by svedkovia B. K. a C. L. M., mali rodičom
obžalovaného uviesť iné skutočnosti ku skutku, ako ich popísali vo svojich svedeckých výpovediach a
v písomnom zázname zo dňa 02.11.2024.

Súd na základe vykonaných dôkazov nemal žiadnu pochybnosť, že obžalovaný svojím vedomím
konaním spáchal skutok, ktorý mu je v obžalobe kladený za vinu a nemal ani pochybnosť ohľadom
právnej kvalifikácie skutku ako prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky. Dychovou skúškou
u obžalovaného bolo zistené, že dňa 02.11.2024, v čase príchodu policajnej hliadky na inkriminované
miesto, kedy viedol vozidlo (pod vedením vozidla treba rozumieť, keď vodič vozidla uvedie vozidlo do

pohyby) mal požitý alkohol, podrobil sa dvakrát dychovej skúške, a to prvýkrát o 5.44 hod s výsledkom
0,80 mg/l a opakovaná skúška bola vykonaná dňa 02.11.2024 o 06.00 hod s výsledkom 0,82 mg/l., čo
zodpovedá oveľa viac ako 1 promile. Z medicínskeho hľadiska, ktoré je akceptované aj trestnoprávnou
praxou, schopnosť vodiča bezpečne viesť motorové vozidla je nepriaznivo ovplyvnená, ak hladinaalkoholu v krvi dosiahne 0,4762 mg/l etanolu vo vzduchu, čo je hladina alkoholu v krvi 1,00 g/kg,
teda jedno promile. Podľa lekárskej vedy žiaden, teda ani nadpriemerne disponovaný vodič motorového
vozidla nie je schopný pri tejto hladine alkoholu v krvi bezpečne viesť vozidlo. Súd tak nemal dôvod

pochybovať o naplnení znakov skutkovej podstaty prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa
§289ods.1Tr.zákona,apretovyhlásil,žeobžalovanýsauznávazavinnéhozospáchaniapredmetného
trestného činu, tak ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia.
Vzhľadom na takto zistený dôkazný stav súd odmietol návrh obhajoby na doplnenie dokazovania
stotožnenímavýsluchomosoby,ktorámalapolíciitelefonickyoznámiťskutočností,ktoréviedlikvyslaniu

policajnej hliadky k vozidlu obžalovaného. Pokiaľ súd tento dôkazu odmietol vykonať, bolo tomu tak
z dôvodu, že vykonané dôkazy poskytovali dostatočný podklad pre rozhodnutie súdu, išlo o návrh
svedka, ktorý nebol stotožnený a tiež tento svedok oznámil polícii skutočnosti, ktoré predchádzali
príchodu polície k vozidlu obžalovaného.
Podľa § 10 ods. 2 Tr. zákona základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin je bezpečné
zistenie, či konanie nesie nielen všetky formálne znaky trestného činu – prečinu, ale i toho, či ide

o prečin aj v intenciách § 10 ods. 2 Tr. zákona to znamená, že vzhľadom na spôsob vykonania činu
a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je
jeho závažnosť nie nepatrná (materiálny korektív). V súdenej veci mal súd preukázané naplnenie
materiálneho korektívu predovšetkým osobou obžalovaného, ktorý úž má za sebou pomerne pestrú
kriminálnu minulosť, súdený skutok spáchal v skúšobnej dobe a je špeciálnym recidivistom. Tiež súd

poukazuje na objekt chránený týmto trestným činom, ktorým je predovšetkým ochrana ľudského života
a zdravia a v neposlednom rade aj ochrana majetku pred tými, ktorí v stave po požití návykovej látky,
ktorá znižuje ich psychické funkcie, vykonávajú zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorej by v dôsledku
ovplyvnenia takouto látkou mohli ohroziť život alebo zdravie ľudí, v tomto konkrétnom prípade ostatných
účastníkov cestnej premávky.

K osobe obžalovaného súd zistil, že v registri trestov má obžalovaný celkom 5 záznamov. Jeho prvé
odsúdenie bolo trestným rozkazom Okresného súdu Námestovo zo dňa 09.06.2019 sp. zn. 0T/61/19
pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zákona. V poradí druhé
odsúdenie bolo rozsudkom Okresného súdu Námestovo zo dňa 25.08.2020 sp. zn. 4T/27/20 pre prečin
poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zákona, v poradí tretie a štvrté odsúdenia boli

Okresným súdom Nymburk, pod sp. zn. 1T 101/2023 zo dňa 15.08.2023 a pod sp. zn. 4T/191/2023 zo
dňa 12.12.2023, ktorými bol obžalovaný uznaný vinným v jednom prípade aj pre prečin ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 274 ods. 1 Tr. zákonníka ČR, bol mu uložený súhrnný trest odňatia
slobody v trvaní ôsmych mesiacov, výkon tohto trestu mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu
v trvaní osemnástich mesiacov tiež mu bol uložený peňažný trest vo výške 40 000 Kč a trest zákazu

činnosti viesť motorové vozidlá v trvaní dvadsiatich štyroch mesiacov, skúšobná doba podmienečného
odsúdenia obžalovanému uplynie 09.07.2025. Posledné, v poradí piate odsúdenie, ktoré má obžalovaný
zapísané v registri trestov, je rozsudok Okresného súdu Námestovo zo dňa 28.03.2024 sp. zn. 6T/66/23,
právoplatný dňa 28.03.2024, ktorým mu bol pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr.
zákona uložený podmienečný trest odňatia slobody na 5 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 2

rokov, skúšobná doba mu uplynie 28.03.2026. V centrálnej evidencii priestupkov má obžalovaný celkom
11 záznamov, všetko sú to priestupky na úseku cestnej premávky, prevažne sa jedná o priestupky za
prekročenie rýchlosti. Zo správy o povesti na obžalovaného nevyplynuli žiadne relevantné skutočnosti,
ktoré by mohli mať vplyv na ukladanie druhu a výmery trestu. Zo správy vyplynulo, že obžalovaný je
otcom mal. detí a na verejnosti vystupuje slušne.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 33a a §
34 Tr. zákona.
Podľa § 33a ods. 1, 2, 3, 4 Tr. zákona páchateľovi nemožno uložiť kruté a neprimerané sankcie.
Výkonom sankcie nesmie byť znížená ľudská dôstojnosť. Sankcie sa ukladajú s prihliadnutím na povahu
a závažnosť trestného činu alebo činu inak trestného a na osobu páchateľa a jeho pomery. Tam, kde

postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia,
ktorá ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovi najmä nesmie byť uložená sankcia spojená s ujmou na
osobnej slobode páchateľa, ak možno účel sankcie dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmou
na osobnej slobode páchateľa. Pri ukladaní sankcií sa prihliada aj k právom chráneným záujmom
poškodeného.

Podľa § 34 ods. 1, 2, 3, 4 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu,
aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takejvýmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné
sadzby trestu odňatia slobody. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší
vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä

na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní
trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a
na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania
trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného

činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové
alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého
následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest,
ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži
najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a
právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým

následkom trestného činu
Pri ukladaní trestu obligatórne prihliadal na ust. § 38 ods. 2 Tr. zákona, na pomer a mieru závažnosti
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Na strane obžalovaného nebola zistená žiadna poľahčujúca
okolnosť. Priťažujúcou okolnosťou bolo, že obžalovaný už bol za trestný čin súde odsúdený (§ 37
písm. m/ Tr. zákona). Obžalovaný bol naposledy odsúdený rozsudkom Okresného súdu Námestovo

sp. zn. 6T/66/2023 zo dňa 28.03.2024 pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm. a/ Tr. zákona,
pre ktorý mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody. Obžalovaný súdený skutok spáchal
počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, ktorá mu plynie na základe rozsudku
Okresného súdu Námestovo sp. zn. 6T/66/2023 zo dňa 28.03.2024 a tiež na základe trestného rozkazu
Okresného súdu Nymburk sp. zn. 4T/191/2023 z 12.12.2023. Obžalovaného od spáchania súdeného

skutku neodradilo, že mu plynie skúšobná doba a hrozí mu dvojnásobná premena podmienečného
trestu na trest nepodmienečný. Obžalovaný má v registri trestov celkom 5 záznamov, pričom dvakrát
už bol potrestaný pre rovnaký trestný čin, pre ktorý bol odsúdený aj v tejto trestnej veci. V jeho prípade
tak možno hovoriť o opakovanej špeciálnej recidíve a sťaženej možnosti prevýchovy. Obžalovanému
súd uložil trest odňatia slobody vo výmere 7 mesiacov nepodmienečne, keďže súdený trestný čin

spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Pre výkon trestu podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr.
zákona zaradil obžalovaného do minimálneho stupňa stráženia, keďže obžalovaný nebol vo výkone
trestu odňatia slobody. Keďže obžalovaný ako účastník cestnej premávky závažným spôsobom porušil
pravidlá cestnej premávky, spáchal trestný čin v súvislosti s vedením motorového vozidla pod vplyvom
alkoholu, súd rozhodol aj o uložení trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu.

Obžalovanému ukladal trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu podľa § 61 ods.
1, 5 písm. a/ Tr. zákona na doživotie, keďže obžalovaný už bol v minulosti za trestný čin ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky dvakrát odsúdený. V tomto smere súd poukazuje na trestný rozkaz Okresného
súdu Námestovo zo dňa 09.06.2019 sp. zn. 0T/61/19, ktorým bol odsúdený pre prečin ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona a trestný rozkaz Okresného súdu Nymburk, pod

sp. zn. 1T 101/2023 zo dňa 15.08.2023, ktorým bol rovnako odsúdený pre prečin ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 274 ods. 1 Tr. zákonníka ČR. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie
§ 7b ods.2 Tr. zákona podľa ktorého, právoplatné odsúdenie súdom iného členského štátu Európskej
únie v trestnom konaní na účely trestného konania sa zohľadní rovnako, ako keby bolo vydané súdom
Slovenskej republiky, ak bolo vydané pre trestný čin aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky.

Súd mal bez akýchkoľvek pochybnosti zistené, že trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky je
obojstranne trestným tak na území SR ako aj na území ČR.
Pokiaľ súd nevyhovel návrhu prokurátora na uloženie ochranného protialkoholického liečenia
ambulantnou formou, bolo tomu tak z dôvodu, že na uloženie ochranného liečenia neboli splnené
zákonné podmienky. Ochranné liečenie môže súd podľa § 73 ods. 2 Tr. zákona uložiť obžalovanému

uložiť vtedy, ak páchateľ spáchal trestný čin a) v stave zmenšenej príčetnosti a jeho pobyt na slobode
je nebezpečný, b) v súvislosti s duševnou poruchou a jeho pobyt na slobode je nebezpečný, alebo c)
v dôsledku závislosti od návykovej látky alebo v dôsledku závislosti na hazardných hrách. V danom
prípade nebola splnená zákonná podmienka na uloženie ochranného liečenia obžalovanému podľa §
73 ods. 2 písm. c) Tr. poriadku, pretože znaleckým skúmaním u obžalovaného nebola zistená závislosť

od návykovej látky. V znaleckom posudku znalkyňa jednoznačne uviedla, že ju obžalovaného závislosť
na návykových látkach diagnostikovaná nebola, bolo u neho zistené iba škodlivé zneužívania alkoholu.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od
oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2 Tr. por.).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli
obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.)

-obžalovanýprenesprávnosťvýroku,ktorýsahopriamotýka(§307/1bTr.por.)atolenvosvojprospech
(§ 308/2 Tr. por.)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§

307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,
odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.), (§ 45/1 Tr. por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.