Decision was made at the court Krajský súd Žilina
Judgement was issued by JUDr. Štefan Tomáš
Legislation area – Trestné právo – Poriadok vo verejných veciach
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2To/5/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5824010405
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Tomáš
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5824010405.2
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Tomáša a sudcov JUDr.
Marcely Malatkej a JUDr. Vladimíra Kuráka, na verejnom zasadnutí konanom 14. mája 2025, v trestnej
veci obžalovanej A. B., pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm.
a) Tr. zák., o odvolaní poškodených C. D. a A. E. proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn.
4T/65/2024 zo dňa 19.11.2024, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. odvolanie poškodeného C. D. zamieta ako podané oneskorene.
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie poškodenej A. E. zamieta, pretože nie je dôvodné.
o d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 4T/65/2024 zo dňa 19.11.2024 bola obžalovaná A. B.,
F. B. uznaná vinnou z prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr.
zák., na tom skutkovom základe, že:
v priebehu roka 2018, v priestoroch obecného úradu obce G. H., ako zamestnankyňa oprávnená
za obec G. H. vykonávať osvedčovanie listín a podpisov na listinách, v rozpore s ustanovením §
4 ods. 2, ods. 3 Zákona č. 599/2001 Z.z. o osvedčovaní listín a podpisov na listinách okresnými
úradmi a obcami v platnom znení, bez fyzickej prítomnosti I. D., nar. XX.XX.XXXX, osvedčila jej
podpis vyznačením osvedčovacej pečiatky s uvedením poradového čísla XXX/XXXX, uvedením dátumu
26.6.2015 a údajom, že menovaná listinu podpísala, na nedatovanej kúpnej zmluve ktorou predávajúca
I. D. predávala kupujúcim C. J. a A. D. nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva číslo XXX v k.ú.
G. H., číslo PKN 684, 687 a celý okruh s tým súvisiace - PKN 685 a 686 v k.ú. G. H., hoci v čase
osvedčovania podpisu predávajúca I. D. nemohla byť fyzicky prítomná, pretože dňa XX.XX.XXXX
zomrela, pričom obvinená takto konala v prospech kupujúcich C. J. a A. D., ktorým tak zanikla
prekážka na podanie návrhu na povolenie vkladu práv zo zmluvy do katastra, potom bola zmluva
predložená Okresnému úradu, katastrálnemu odboru, Námestovo za účelom zápisu zmeny vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam a následné rozhodnutie o povolené vkladu vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností č. V 1562/2018 zo dňa 24.1.2019 bolo zrušené až dňa 24.11.2020 na základe protestu
prokurátora.
Za spáchanie tejto trestnej činnosti bola obžalovaná odsúdená podľa § 326 ods. 1 Tr. zák., za použitia
§ 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. na peňažný trest vo výmere 1.500,- Eur. Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. súd
pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu obžalovanej uložil náhradný trest odňatia
slobody vo výmere 30 (tridsať) dní. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodeného C. D., nar. XX.X.XXXX v
G. H., trvale bytom F., D. XXX/XXX a poškodenú A. E., nar. XX.X.XXXX v G. H., trvale bytom K., L. M.
XXX, s nárokmi na náhradu škody odkázal na civilný proces.V súlade s § 172 ods. 2 Tr. por. súd vyhotovil zjednodušený písomný rozsudok, ktorý neobsahuje
odôvodnenie, keďže sa prokurátor a obžalovaná po vyhlásení rozsudku vzdali práva na podanie
odvolania.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie poškodený C. D. písomne podaním zo dňa 18.12.2024,
odovzdaným na doručenie poštovému doručovateľovi dňa 20.12.2024, doručeným Okresnému súdu
Námestovo dňa 23.12.2024, v ktorom uviedol nasledovné:
Súd dostatočne nepreskúmal jeho nárok na náhradu škody, jeho vyjadrenie sa k žalobe a dôkazy
predložené vo vyjadrení (návrhu na vykonanie dôkazov) zo dňa 2.10.2024. V tomto
vyjadrení (Príloha č.1) si uplatnil nárok na náhradu spôsobenej škody, uviedol všetky zásadné
informácie a predložil dôkazné listiny ohľadom nezákonného postupu zamestnankýň obce a žiadal o
uvedenie dotknutých nehnuteľností a prístupovej cesty do pôvodného stavu. O zákaz s nakladania s
dotknutými nehnuteľnosťami žiadal aj v podanom návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, ktoré bolo
zamietnuté (uznesenie 9Co/64/2020, uznesenie 12C/20/2020). Potvrdilo sa, že návrh bol opodstatnený,
pretože zamestnankyňa obecného úradu v G. H. A. B. naďalej prevádzala prislúchajúce podiely nebohej
mamy I. D. aj počas trvania tohto konania v prospech detí A. D.. (bližšie špecifikované v Prílohe č.
1.) Ďalej žiada o náhradu škody v rámci tohto konania, kde podklady predložil vo vyjadrení (návrh
na vykonanie dôkazov) zo dňa 2.10.2024. Nárok na náhradu škody, ktorá mu konaním zamestnankýň
obecného úradu v G. H. vznikla (Príloha č.1). Vo vyjadrení (návrh na vykonanie dôkazov zo dňa
2.10.2024) uviedol, že podklady k preukázaniu vzniknutých nákladov predložil v konaní o dohode
o vine a treste: a to náklady (trovy) v sume 905,80 Eur + žiadosť o odškodné vo výške 2.000,-
Eur. Dohromady žiada o úhradu spôsobenej škody vo výške 2.905,80 Eur /Príloha č.2/ nezákonným
postupom zamestnankýň obecného úradu v G. H.. Uplatnenie nároku na náhradu škody cituje z
podaného vyjadrenia (návrh na vykonanie dôkazov zo dňa 2.10.2024): „Čo sa týka 2. zamestnankyne
A. B., osvedčenie nebolo vykonané v súlade so zákonným postupom, čím spáchala prečin zneužívania
právomoci verejného činiteľa. Aj napriek tomu, že čin oľutovala, zákon ukladá povinnosť spôsobenú
škodu a vzniknuté náklady uhradiť. Uplatňuje si nárok na náhradu škody, kde žiadosť predložil na konaní
o dohode o vine a treste.“ Žiadosť predložená dňa 14.3.2022 (Príloha č . 2).
V ďalšom dodal, že súd dostatočne nepreskúmal jeho žiadosť o odškodné a úhradu trov zo dňa
14.3.2022. Súd sa nevyjadril k predloženým dôkazom a listinám zo dňa 2.10.2024 (Príloha č. 1). Žiada
súd, aby sa vyjadril k predloženému vyjadreniu (návrhu na vykonanie dôkazov zo dňa 2.10.2024).
Žiadosť o úhradu trov o odškodné predkladá znova aj s popisom vynaložených nákladov - trov (Príloha
č. 3).
Žiadam, aby súd v odvolacom konaní rozhodol v tejto veci nasledovne:
a) uznanie a náhrada spôsobenej škody vo výške 2.905,80 Eur, poškodenému C. D., bytom XXX XX
F., D. XXX, nar. XX.X.XXXX v tomto konaní IČS XXXXXXXXXX. Vzhľadom na pokročilý vek žiada súd,
aby rozhodol o náhrade škody v tomto konaní, nakoľko ďalšie konanie by mu značne sťažilo situáciu
a pohoršilo nalomenú psychickú pohodu, či oslabené nervy už kvôli doteraz nezákonnému postupu
na obecnom úrade v G. H.. K uvedeným vynaloženým finančným prostriedkom nezapočítal časovú
náročnosť vyhotovovania, predkladania a doručovania dôkazov a rovnako si nezapočítal trasy autom
k právnym zástupcom do N. E., do F., iné trasy do K. kvôli získaniu dokumentácie z katastra alebo
predkladanie dokumentácie zainteresovaným inštitúciám - prokuratúre, policajnému zboru, obci G. H..
Nemôže opomenúť prebdené noci, psychický tlak na duševné zdravie v pokročilom veku z potvrdených
obáv o trvalo poškodené vlastnícke právo zamestnankyňami obce G. H.. Vinou zamestnankýň má
poškodené vzťahy v rodine, ale i vzťahy s obecným úradom G. H. ako s inštitúciou, na ktorú sa už
nevie obrátiť v prípade riešenia vlastníckych podielov v k.ú. obce G. H.. Vzhľadom na to, že v G. H.
vyrastal, žil a stále tu často, ba dokonca sa so zamestnankyňami obecného úradu pozná, je dopad ich
protizákonného postupu na riešenie ďalších dotknutých parciel a samotné doriešenie sporu o to citlivejší.
b) vrátenie prístupovej cesty k rodičovskému domu so s. č. XXX do pôvodného stavu.
c) vrátenie dotknutých parciel do pôvodného stavu, jedná sa o parcely (presne definované v prílohe č.
1), kde realizovanie zmlúv vedúcich k zavkladovaniu opäť zabezpečovala zamestnankyňa obecného
úradu A. B. počas trvania tohto sporu aj napriek podaným návrhom o neodkladné opatrenie v prospech
detí A. D. (parcely definované v Prílohe č.1) a napriek značnému nesúhlasu ostatných dedičov vrátane
neho. Dotknuté parcely majú spadať do predmetu dedičského konania spravodlivo v prospech všetkých
dedičov.
d) ukončenie výkonu pracovnej činnosti zamestnankýň A. B. A. B. na obecnom úrade v G. H.
vzhľadom na nezákonný postup zamestnankýň (potvrdzujú výpovede oboch zamestnankýň, rozsudok4T/65/2024/, keďže sa na základe falšovaného zápisu v matrike dohodli, že zrealizujú nezákonné
zavkladovanie kúpnej zmluvy V 1562/2018.
Neexistuje dôvod a ani iný nárok k tomu, aby zamestnankyne zotrvali v pracovného pomere na obecnom
úrade v G. H. po tom, čo sa dohodli, resp. jedna zamestnankyňa požiadala druhú, že verejnú listinu
sfalšujú s cieľom následne zavkladovať kúpnu zmluvu a vykonať zápis/zmenu vlastníckeho práva
s cieľom zadovážiť inému prospech. Rozhodnutie v tejto veci má aj iný oveľa vážnejší aspekt a
nadobúda až spoločenský rozmer vo vzťahu k ostatným štátnym zamestnancom, ktorí si svoju prácu
plnia zodpovedne a svedomito. Tiež vo vzťahu k obyvateľom obce G. H. a iným žiadateľom, ktorí sa
obrátia na obecný úrad G. H. so žiadosťami o vybavenie súvisiacej obecnej agendy, kde by túto agendu
mali riešiť zamestnankyne obecného úradu v G. H. falšujúce a predkladajúce sfalšované listiny iným
schvaľujúcim inštitúciám ako dôveryhodný podklad k ďalším dôležitým rozhodnutiam.
e) doručenie znaleckého posudku poštou poškodenému. Znalecký posudok - odhad hodnoty
nehnuteľnosti vo výške 770,- Eur. Ako poškodený žiada o doručenie spomenutého znaleckého posudku
s odhadom hodnoty dotknutých nehnuteľností vo výške 770,- Eur v čo najkratšom čase na adresu: C.
D., XXX XX F., D. XXX.
Poškodený v prílohách k podanému odvolaniu predložil – ako príloha č. 1 – vyjadrenie k obžalobe
a návrh na vykonanie dôkazov, ako príloha č. 2 – dôkaz o predložení žiadosti o úhradu a odškodné
s preukázaním vzniknutej škoda a ako príloha č. 3 – žiadosť o úhradu a odškodné s preukázaním
vzniknutej škody (zoznam nákladov- trov).
Proti tomuto rozsudku podala odvolanie poškodená A. E. písomne podaním zo dňa 28.12.2024,
odovzdaným na doručenie poštovému doručovateľovi dňa 30.12.2024, doručeným Okresnému súdu
Námestovo dňa 31.12.2024, v ktorom uviedla nasledovné:
Súd dostatočne nepreskúmal uplatnený nárok na náhradu škody poškodenými, nepreskúmal jej
vyjadrenie sa k žalobe a predložené dôkazy vo vyjadrení (návrhu na vykonanie dôkazov) zo dňa
2.10.2024. V tomto vyjadrení (Príloha č.1) si uplatnila nárok na náhradu spôsobenej škody, ako aj
poškodený brat - C. D. si uplatnil nárok na náhradu škody. Uviedla všetky zásadné informácie a
predložila dôkazné listiny ohľadom nezákonného postupu zamestnankýň obce a žiadala o uvedenie
dotknutých nehnuteľností a prístupovej cesty do pôvodného stavu. To len na obci v G. H. sa môže stať,
že obec, ako orgán prešetrujúci podanú sťažnosť, zaráta do šírky zmanipulovanej zúženej prístupovej
cesty pôvodný chodník aj vstupnú bráničku predstierajúc, že zmanipulovaná prístupová cesta má
dostatočnú šírku. Odpoveď obce je zavádzajúca, merania zámerne nie sú okótované. Reálna šírka
novovytvorenej prístupovej cesty zamestnankyňou obce zastupujúcou geodetický útvar, je v skutočnosti
2,40 m (viď fotodokumentáciu v žiadosti o prešetrenie - prešetrujúci orgán - obec G. H.) a body merania
evidentnezasahujúdokoľajiskapôvodnejprístupovejcesty.Zúženímprístupovejcestyzamestnankyňou
obce G. H. bolo ich vlastníctvo výrazne degradované, dokonca potencionálny kupec sa vyjadril, že
o nehnuteľnosť (ich rodičovský dom) s takto zmanipulovanou prístupovou cestou už nemá záujem. O
zákaz nakladania s dotknutými nehnuteľnosťami žiadali aj v podanom návrhu na vydanie neodkladného
opatrenia, ktoré bolo zamietnuté (uznesenie 960/64/2020, uznesenie 126/20/2020). Potvrdilo sa, že
návrh bol opodstatnený, pretože zamestnankyňa obecného úradu v G. H. A. B. naďalej prevádzala
prislúchajúce podiely nebohej mamy I. D. aj počas trvania tohto konania v prospech detí A. D. (bližšie
špecifikované v Prílohe č. 1). Ďalej žiada o náhradu škody v rámci tohto konania, v ktorom podklady
predložila vo vyjadrení (návrh na vykonanie dôkazov) zo dňa 2.10.2024. Nárok na náhradu škody, ktorá
jej konaním zamestnankýň obecného úradu v G. H. vznikla (Príloha č.1) si uplatnila. Vo vyjadrení (návrh
na vykonanie dôkazov zo dňa 2.10.2024) uviedla, že podklady k preukázaniu vzniknutých nákladov boli
predložené na konaní o dohode o vine a treste, kde:
- Poškodený brat C. D. predložil: náklady (trovy) v sume 905,80 Eur + žiadosť o odškodné vo
výške 2.000,- Eur. Dohromady žiada o úhradu spôsobenej škody vo výške 2.905,80 Eur (Príloha č.4)
nezákonným postupom zamestnankýň obecného úradu v G. H..
Ako poškodená predložila: žiadosť o odškodné vo výške 2.000,- Eur (Príloha č. 3). Uplatnenie nároku
na náhradu škody cituje z podaného vyjadrenia (návrhu na vykonanie dôkazov zo dňa 2.10.2024): „Čo
sa týka 2. zamestnankyne A. B., osvedčenie nebolo vykonané v súlade so zákonným postupom, čím
spáchala prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa. Aj napriek tomu, že čin oľutovala, zákon
ukladá povinnosť spôsobenú škodu a vzniknuté náklady uhradiť. Uplatňuje si nárok na náhradu škody,
kde žiadosť predložila na konaní o dohode o vine a treste.“ Žiadosť predložená dňa 14.3.2022 (Príloha
č.2).V ďalšom dodáva, že súd dostatočne nepreskúmal žiadosti poškodených A. a C. D., kde boli predložené
žiadostioodškodnéaúhradutrovzodňa14.3.2022.Súdsanevyjadrilkpredloženýmdôkazomalistinám
zo dňa 2.10.2024 (Príloha č. 1).
Už od počiatku vyšetrovania/vypočúvania sa toto konanie v určitých bodoch vyhraňuje konvenčným
postupom, pretože vyšetrovateľ nereflektoval na to, že 2. zamestnankyňa obce G. H. A. B. sa priznáva
vo výpovedi k nahováraniu inej zamestnankyne na falšovanie listiny a aj priznaniu, že je vinná, táto
zamestnankyňa je z nejakého dôvodu vyvinená (viď výpovede oboch zamestnankýň)„ a p. E. sa ako
právny zástupca poškodeného brata C. D. nezúčastňuje konaní (Príloha č. 2). Na začiatku konania bol
jeho prístup aktívny a odborný, po uznanom proteste prokurátora sa jeho aktivita znižovala postupne až
k nule. Toto konanie je pravdepodobne ovplyvnené, inak si nulovú aktivitu v neobvyklom zastupovaní/
nezastupovaní E. nevieme vysvetliť (Príloha č. 2).
Žiada súd, aby sa vyjadril k predloženému vyjadreniu (návrhu na vykonanie dôkazov zo dňa 2.10.2024).
Opätovne predkladá ako poškodená:
1) Žiadosť o odškodné podpísaná poškodenou A. E. (Príloha č. 3).
2) Žiadosť o odškodné a úhradu spôsobenej škody - trov podpísaná C. D. s popisom vynaložených
nákladov - trov (Príloha č. 4).
Žiada, aby súd v odvolacom konaní rozhodol v tejto veci nasledovne:
a) uznanie a náhrada spôsobenej škody vo výške 2.905,80 Eur, poškodenému C. D., bytom XXX
XX F., D. XXX, nar. XX.X.XXXX v tomto konaní IČS XXXXXXXXXX. K uvedeným vynaloženým
finančným prostriedkom, jej brat C. D. ani nezapočítal časovú náročnosť vyhotovovania, predkladania a
doručovania dôkazov, nezapočítal si trasy autom k právnym zástupcom do N. E., do F., iné trasy do K.
kvôli získaniu dokumentácie z katastra alebo predkladanie dokumentácie zainteresovaným inštitúciám
- prokuratúre, policajnému zboru, obci G. H..
b) uznanie a náhrada spôsobenej škody vo výške 2.000,- Eur poškodenej A. E., bytom XXX XX
K., L. M. XXX, nar. XX.X.XXXX v konaní IČS XXXXXXXXXX. Vzhľadom na pokročilý vek oboch
poškodených žiada súd, aby rozhodol o náhrade škody poškodeným v tomto konaní. Ďalšie konanie by
jej značne sťažilo situáciu a pohoršilo nalomenú psychickú pohodu, či oslabené nervy už kvôli doteraz
nezákonnému postupu na obecnom úrade v G. H.. Viackrát kvôli tomuto sporu bola nútená užiť lieky
na nervy, pretože bola psychicky a nervovo vyčerpaná z nezákonného postupu na obecnom úrade
v G. H. a následného riešenia sporu a účastí na súvisiacich konaniach, ako aj predvolania na konanie
na okresnom súde v Námestove, ktoré sa bez udania dôvodu zrušilo. Nikto im neuviedol dôvod ani
neposkytol náhradu za premrhanú cestu a čas. Nemôže opomenúť prebdené noci, psychický tlak na ich
duševné zdravie v pokročilom veku z
potvrdených obáv o trvalo poškodené vlastnícke právo zamestnankyňami obce G. H.. Vinou
zamestnankýň majú poškodené vzťahy v rodine, ale i vzťahy s obecným úradom G. H. ako s inštitúciou,
na ktorú sa už nevedia obrátiť v prípade riešenia vlastníckych podielov v k.ú. obce G. H.. Vzhľadom
na to, že v G. H. ako súrodenci vyrastali, žili a stále sú tu často, ba dokonca sa so zamestnankyňami
obecného úradu poznajú, je dopad ich protizákonného postupu na riešenie ďalších dotknutých parciel
a samotné doriešenie sporu o to citlivejší.
c) vrátenie prístupovej cesty k rodičovskému domu so s. č. XXX do pôvodného stavu, znehodnotená a
zúžená pôvodná prístupová cesta zamestnankyňou obce A. B..
d) vrátenie dotknutých parciel do pôvodného stavu, jedná sa o parcely (presne definované v prílohe č.
1), kde realizovanie zmlúv vedúcich k zavkladovaniu opäť zabezpečovala zamestnankyňa obecného
úradu A. B. počas trvania tohto sporu aj napriek podaným návrhom o neodkladné opatrenie v prospech
detí A. D. (parcely definované v Prílohe č.1) a napriek značnému nesúhlasu ich ako dedičov. Dotknuté
parcely majú spadať do predmetu dedičského konania spravodlivo v prospech všetkých dedičov.
e) ukončenie výkonu pracovnej činnosti zamestnankýň A. B. a A. B. na obecnom úrade v G. H.
vzhľadom na nezákonný postup zamestnankýň (potvrdzujú výpovede oboch zamestnankýň, rozsudok
4T/65/2024), keďže sa na základe falšovaného zápisu v matrike dohodli, že zrealizujú nezákonné
zavkladovaniekúpnejzmluvyV1562/2018.Neexistujedôvodaaniinýnárokktomu,abyzamestnankyne
zotrvali v pracovného pomere na obecnom úrade v G. H. po tom, čo sa dohodli, resp. jedna
zamestnankyňa požiadala druhú, že verejnú listinu sfalšujú s cieľom následne zavkladovať kúpnu
zmluvu a vykonať zápis/zmenu vlastníckeho práva s cieľom zadovážiť inému prospech. Rozhodnutie
v tejto veci má aj iný oveľa vážnejší aspekt a nadobúda až spoločenský rozmer vo vzťahu k ostatným
štátnymzamestnancom,ktorísisvojuprácuplniazodpovedneasvedomito.Tiežvovzťahukobyvateľom
obceG.H.ainýmžiadateľom,ktorísaobrátianaobecnýúradG.H.sožiadosťamiovybaveniesúvisiacej
obecnej agendy, kde by túto agendu mali riešiť zamestnankyne obecného úradu v G. H. falšujúcea predkladajúce sfalšované listiny iným schvaľujúcim inštitúciám ako dôveryhodný podklad k ďalším
dôležitým rozhodnutiam.
f)doručenieznaleckéhoposudkupoštoupoškodeným.Znaleckýposudok-odhadhodnotynehnuteľnosti
vo výške 770,- Eur. Ako poškodená žiada súd o doručenie dôkaznej listiny - spomenutého znaleckého
posudku s odhadom hodnoty dotknutých nehnuteľností vo výške 770,- Eur v čo najkratšom čase na
adresu poškodených: A. E., XXX XX K., L. M. XXX a C. D., XXX XX F., D. XXX.
Poškodená v prílohách k podanému odvolaniu predložila – ako príloha č. 1 – vyjadrenie k obžalobe
a návrh na vykonanie dôkazov, ako príloha č. 2 – dôkaz o predložení žiadosti o úhradu a odškodné
s preukázaním vzniknutej škoda, ako príloha č. 3 – žiadosť o odškodné (A. E.), ako príloha č. 4 – žiadosť
o odškodné a úhrada vzniknutej škody (zoznam nákladov – trov) – C. D. a ako príloha č. 5 – doručenie
rozsudku poštou.
K odvolaniu poškodených sa prokurátor ani obžalovaná písomne nevyjadrili.
Verejné zasadnutie pred odvolacím súdom o odvolaní poškodených bolo vykonané v neprítomnosti
obžalovanej A. B.. Upovedomenie obžalovanej o termíne verejného zasadnutia (s poučením
o podmienkach vykonania verejného zasadnutia v neprítomnosti obžalovaného) bolo menovanej súdom
doručené dňa 16.4.2025. Obžalovaná bola o termíne verejného zasadnutia upovedomená riadne a včas
(§ 292 ods. 4 Tr. por.). Obhajca obžalovanej na verejnom zasadnutí dňa 14.5.2025 predložil súdu
súhlas (žiadosť) obžalovanej s vykonaním verejného zasadnutia dňa 14.5.2025 v jej neprítomnosti.
Upovedomenie poškodeného C. D. o termíne verejného zasadnutia bolo menovanému doručené dňa
24.4.2025 a jeho splnomocnenému zástupcovi dňa 16.4.2025. Poškodený, resp. jeho splnomocnený
zástupca boli o termíne verejného zasadnutia upovedomení riadne a včas (§ 292 ods. 4 Tr. por.).
Splnomocnený zástupca poškodeného C. D. A. A. E. sa z neúčasti na verejnom zasadnutí dňa
14.5.2025 písomne ospravedlnil (zdravotné problémy). Upovedomenie poškodenej A. E. o termíne
verejného zasadnutia bolo menovanej doručené dňa 23.4.2025. Poškodená bola o termíne verejného
zasadnutia upovedomená riadne a včas (§ 292 ods. 4 Tr. por.). Prokurátorka a obhajca zhodne navrhli
verejné zasadnutie dňa 14.5.2025 vykonať v neprítomnosti obžalovaného, poškodených C. D., A. E.
a splnomocneného zástupcu poškodeného C. D. A. A. E.. Nakoľko tomu nebránila žiadna zákonná
prekážka, po vyjadrení prokurátorky a obhajcu, krajský súd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti
obžalovanej A. B., poškodených C. D., A. E. a splnomocneného zástupcu poškodeného C. D. A. A. E..
Prokurátorka v rámci konečného návrhu uviedla, že odvolanie poškodených považuje za nedôvodné
a ako také ich navrhuje podľa § 319 Tr. por. zamietnuť. V prípade, ak u poškodených nebola
zachovaná lehota na podanie odvolania, takéto odvolanie navrhuje zamietnuť ako podané oneskorene.
Obhajca obžalovanej v konečnom návrhu uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s konečným
návrhom prokurátorky. Odvolanie poškodeného C. D. považuje za podané po lehote, a preto toto
odvolanie navrhuje zamietnuť ako odvolanie podané oneskorene. V prípade odvolania poškodenej
E., toto navrhuje zamietnuť ako odvolanie podané nedôvodne, nakoľko menovaná v trestnom
konaní nešpecifikovala uplatnený nárok na náhradu škody, pričom argumentácia uvedená v odvolaní
menovanej nesúvisí s týmto trestným konaním a v podstate argumentuje zhodne ako aj poškodený D.
v podanom odvolaní.
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, na podklade odvolaní podaných poškodenými C. D. a A. E.,
preskúmal v zmysle § 316 a § 317 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku
o náhrade škody, ako aj správnosť postupu konania, ktoré rozsudku predchádzalo, pokiaľ mohlo mať
vplyv na rozhodnutie o náhrade škody, pričom prihliadal aj na chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané,
ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Preskúmaním zistil, že odvolanie
podané poškodenými C. D. a A. E. proti výroku o náhrade škody boli podané oprávnenými osobami,
u poškodenej A. E. v zákonom určenej lehote, avšak toto nie je dôvodné, pričom odvolanie podané
poškodeným C. D. bolo podané po uplynutí zákonnej lehoty na podanie odvolania, teda toto odvolanie
menovaného bolo podané oneskorene.
Krajský súd po preskúmaní predloženého spisu, už aj v kontexte odvolacej argumentácie poškodenej
A. E. primárne zistil, že procesný postup súdu prvého stupňa, ktorý predchádzal napadnutému
výroku o náhrade škody, bol vykonaný spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam Trestného poriadku.
S ohľadom k tomu, že obžalovaná A. B. bola na hlavnom pojednávaní dňa 19.11.2024 samosudkyňou
Okresného súdu Námestovo rozsudkom uznaná za vinnú z prečinu zneužívania právomoci verejnéhočiniteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zák., za čo jej bol uložený peňažný trest vo výške 1.500,- Eur a pre
prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu jej bol uložený náhradný trest odňatia slobody
vo výmere 30 dní a podľa § 288 ods. 1 Tr. por. boli poškodení C. D. a A. E. s nárokmi na náhradu
škody odkázaní na civilný proces, proti ktorému takto vyhlásenému rozsudku sa prokurátor, obžalovaná
a jej obhajca, priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní vzdali práva na podanie odvolania, rozsudok
Okresného súdu Námestovo je (dňom 19.11.2024) právoplatný vo výroku o vine a treste. Obžalovaná
a prokurátor týmto vzdaním sa práva na podanie odvolania, dali dostatočne najavo, že žiadnym
spôsobom nenamietajú skutkové a právne závery (rovnako ani výrok o treste a o náhrade škody).
Samosudkyňaokresnéhosúdunáslednespoukazomnavyššieuvedenýstav,tedavzdaniesaodvolania
prokurátora a obžalovanej (vrátane jej obhajcu) priamo na hlavnom pojednávaní (v zápisnici o hlavnom
pojednávaní) postupom podľa § 172 ods. 2 Tr. por. vyhotovila zjednodušený písomný rozsudok, ktorý
neobsahuje odôvodnenie. Samosudkyňa po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní, a rovnako aj
v písomne vyhotovenom zjednodušenom rozsudku, uviedla správne poučenie o podmienkach podania
odvolania proti rozsudku s uvedením, že odvolanie proti rozsudku prípustné je, v akej lehote, kde ho
možno podať, ktoré subjekty ho môžu podať, proti ktorému výroku rozsudku (odvolanie) ho môžu podať,
vrátane špecifikovania toho, že oprávnené osoby môžu rozsudok napadnúť odvolaním aj preto, že taký
výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto
porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
Krajský súd dodáva, že po oboznámení sa s trestnou vecou a odvolaním podaným poškodeným C.
D. proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 4T/65/2024 zo dňa 19.11.2024, proti výroku
o náhrade škody, odvolací súd zistil, že odvolanie poškodeného C. D. bolo podané po uplynutí zákonnej
lehoty na podanie opravného prostriedku, teda bolo podané oneskorene.
Podľa § 306 ods. 1 Tr. por. opravným prostriedkom proti rozsudku súdu prvého stupňa je odvolanie.
Podľa § 307 ods. 1 písm. c) Tr. por., ak tento zákon neustanovuje inak, rozsudok môže odvolaním
napadnúť poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.
Podľa § 307 ods. 2 Tr. por. osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže
ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré
predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
Podľa § 54 ods. 1 Tr. por. splnomocnenec poškodeného je oprávnený robiť za poškodeného návrhy
na vykonanie dôkazov, podávať žiadosti a opravné prostriedky; je tiež oprávnený zúčastniť sa všetkých
úkonov, na ktorých sa môže zúčastniť poškodený (prvá veta dotknutého ustanovenia).
Podľa § 309 ods. 1 Tr. por. odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to do 15
dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie
rozsudku.
Podľa § 63 ods. 3 Tr. por. do lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, v ktorom sa stala udalosť
určujúca začiatok lehoty.
Podľa § 63 ods. 6 písm. a) Tr. por. lehota je zachovaná aj vtedy, ak podanie bolo v lehote podané na
pošte a adresované súdu, prokurátorovi alebo policajtovi, u ktorého sa má podať alebo ktorý má vo veci
rozhodnúť.
Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že poškodený C. D. sa hlavného pojednávania dňa
19.11.2024, na ktorom bol napadnutý rozsudok vyhlásený, nezúčastnil. Napadnutý rozsudok okresného
súdu bol poškodenému C. D. v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 309 ods. 1 Tr.
por. oznámený doručením rovnopisu rozsudku. Poškodený rozsudok osobne prevzal dňa 22.11.2024,
jeho splnomocnený zástupca (poškodeného) A. A. E. rozsudok prevzal dňa 22.11.2024 (doručenky na
č.l. 643 spisu). Napadnutý rozsudok obsahuje poučenie, podľa ktorého, proti tomuto rozsudku možno
podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Námestovo. Možno konštatovať, že
poškodený a jeho splnomocnený zástupca boli v napadnutom rozsudku riadne a v súlade so zákonompoučený o možnosti podať proti rozsudku opravný prostriedok – odvolanie, ako aj o lehote a mieste
podania odvolania.
Z ustanovenia § 309 ods. 1 Tr. por. , ako aj z poučenia napadnutého rozsudku vyplýva, že poškodený
(a jeho splnomocnený zástupca) mohol podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia, t.j. v tomto
prípade do 15 dní od jeho doručenia, teda dňa 22.11.2024, kedy napadnutý rozsudok osobne prevzali.
V predmetnej veci koniec tejto zákonnej lehoty na podanie odvolania menovaným pripadol na deň
9.12.2024. Z obsahu spisu vyplýva, že poškodený C. D. podané odvolanie Okresnému súdu Námestovo
doručoval prostredníctvom pošty. Poštovú zásielku, ktorá obsahovala odvolanie, odovzdal na poštovú
prepravu na pošte K. až dňa 20.12.2024 (obálka v prílohe spisu). Krajský súd dodáva, že splnomocnený
zástupca poškodeného C. D. A. A. E. odvolanie proti dotknutému rozsudku okresného súdu nepodal.
Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou
neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré
v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je
prípustné.
Vzhľadomnavyššieuvedené,krajskýsúdzdôvodupoškodenýmC.D.oneskorenepodanéhoodvolania,
toto odvolanie na verejnom zasadnutí dňa 14.5.2025 postupom podľa § 316 ods. 1 Tr. por. zamietol ako
podané oneskorene.
Nakoľko odvolanie poškodenej A. E. podané proti výroku o náhrade škody bola podané oprávnenou
osobou, proti výroku, proti ktorému ako poškodená mala právo podať odvolanie a bolo podané
v zákonom určenej lehote, odvolací súd výrok rozsudku a konanie, ktoré mu predchádzalo preskúmal.
Po preskúmaní spisu krajský súd zistil, že výrok rozsudku, ktorým podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd
prvého stupňa s nárokom na náhradu škody odkázal poškodenú na civilný proces, zodpovedá stavu
veci a zákonu vo vzťahu k uplatnenej náhrade škody. Reagujúc na odvolacie námietky poškodenej A.
E. vo vzťahu k tomuto výroku, odvolací súd uvádza nasledovné:
Poškodená si v trestnom konaní uplatnila nárok na náhradu škody včas a riadne, teda do skončenia
vyšetrovania, keď dňa 14.3.2022 (č.l. 464) žiadala odškodné vo výške 2.000,- Eur za to, že bola
poškodená česť jej nebohej matky I. D. a narušené vzťahy medzi súrodencami na základe nezákonného
postupuzamestnankýňObecnéhoúraduvG.H..Taktouplatnenýnároknanáhraduškodysamosudkyňa
na hlavnom pojednávaní dňa 19.11.2024, z dôvodu neprítomnosti poškodenej A. E. na hlavnom
pojednávaní, postupom podľa § 256 ods. 2 Tr. por. prečítala. V podanom odvolaní uplatnený nárok
na náhradu škody poškodená A. E. špecifikuje rovnako sumou 2.000,- Eur v zmysle toho, ako ho
uplatňovala v prípravnom konaní dňa 14.3.2022, pričom v podanom odvolaní dodáva, že uvedené suma
predstavuje (okrem v prípravnom konaní uvádzaným dôvodom aj) náhradu škody, ktorá v sebe poníma
následky tohto sporu na jej zdraví, keď kvôli tomu sporu bola nútená užiť lieky na nervy, lebo bola
psychicky a nervovo vyčerpaná z nezákonného postupu na Obecnom úrade v G. H. a následného
riešenia sporu a účastí na súvisiacich konaniach, ako aj predvolania na konanie na Okresnom súde
Námestovo, ktoré sa bez udania dôvodu zrušilo. Nikto im neuviedol dôvod ani neposkytol náhradu za
premrhanú cestu a čas. Nemôže opomenúť prebdené noci, psychický tlak na ich duševné zdravie v
pokročilom veku z potvrdených obáv o trvalo poškodené vlastnícke právo zamestnankyňami obce G.
H.. Vinou zamestnankýň majú poškodené vzťahy v rodine, ale i vzťahy s Obecným úradom G. H. ako
s inštitúciou, na ktorú sa už nevedia obrátiť v prípade riešenia vlastníckych podielov v k.ú. obce G.
H.. Vzhľadom na to, že v G. H. ako súrodenci vyrastali, žili a stále sú tu často, ba dokonca sa so
zamestnankyňami obecného úradu poznajú, je dopad ich protizákonného postupu na riešenie ďalších
dotknutých parciel a samotné doriešenie sporu o to citlivejší. Poškodená má za to, že okresný súd
na hlavnom pojednávaní dostatočne nepreskúmal takto ňou uplatnený nárok na náhradu škody aj keď
k tomu predložila listinné dôkazy ohľadom nezákonného postupu zamestnankýň obecného úradu.
Podľa § 287 ods. 1, veta prvá Tr. por., ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil
inému škodu uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak
bol nárok riadne a včas uplatnený.Podľa § 46 ods. 1, veta prvá Tr. por., poškodený je osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na
zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom
chránené práva alebo slobody.
Podľa § 46 ods. 3 Tr. por. poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody,
ktorámubolaspôsobenátrestnýmčinom,jetiežoprávnenýnavrhnúť,abysúdvodsudzujúcomrozsudku
uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený uplatniť najneskoršie do
skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov
a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje.
Vzhľadom na definíciu pojmu škoda (§ 46 ods. 1 Tr. por.) povinnosť rozhodnúť o jej náhrade
v odsudzujúcom rozsudku, ak bol jej nárok riadne uplatnený, sa vzťahuje na škodu majetkovú, morálnu
aj inú, aj na porušenie či ohrozenie iných zákonných práv alebo slobôd poškodeného s tým, že pojem
„morálna škoda“ vo vzťahu k škodlivému následku spôsobenému trestným činom treba v prípade smrti
(napr. aj znásilnenia, sexuálneho násilia, poškodenia dobrého mena pri krivom obvinení) vykladať
v súlade s výkladom pojmu „nemajetková ujma“ v občianskom konaní.
Je zrejmé, že trestnoprávny pojem „škoda“ je obsahovo výrazne širší a obsiahlejší ako pojem „škoda“
v práve súkromnom. Trestné právo, a to predovšetkým v zmieňovanom ustanovení § 46 ods. 1 Tr.
por., vychádza z pojmu škoda, resp. definuje jeho obsah nie v zmysle judikatúrou a právnou praxou
prekonanej predstavy o škode ako zásahu výlučne do majetkových práv poškodeného, ale nazerá na
škodu ako na protiprávny zásah do materiálnych i nemateriálnych práv, pričom výsledkom takéhoto
zásahu môže byť logicky nielen ujma materiálna (majetková či peňažná), ale aj ujma nemateriálna
(imateriálna), teda ujma či škoda, ktorá sa neprejaví vo sfére materiálnej, ale vo sfére inej, tvorenej
všetkými ostatnými právami inej, nie materiálnej povahy, ktorým právny poriadok priznáva právnu
ochranu a ich porušenie, resp. zásah do takýchto práv sankcionuje. Trestný poriadok teda vníma
škodu ako škodu majetkovú, morálnu a inú, pričom obsahovo odkazuje na porušenie či ohrozenie
iných zákonných práv alebo slobôd poškodeného s tým, že pojem „morálna škoda“ a „iná škoda“
vo vzťahu k škodlivému následku spôsobenému zavineným protiprávnym konaním sankcionovaným
normami trestného práva treba vnímať ako pojmy, ktoré sú v priamej súvislosti so všeobecným pojmom
„nemajetková, resp. imateriálna ujma“ v práve civilnom, t. j. pojmom, ktorý je obsahovo natoľko
rôznorodý, ako sú obsahovo rôznorodé zákonné práva a slobody, ktoré podliehajú zákonnej ochrane
a zásah do ktorých je právom sankcionovaný. S ohľadom na tieto skutočnosti, t. j. predovšetkým
s ohľadom na imateriálny charakter týchto chránených práv, možno takúto (nemajetkovú) ujmu, ktorá
takýmto porušením vznikla, peňažne len zmierniť, v žiadnom prípade však nie reparovať, a to s ohľadom
na charakter týchto práv nie je možné (protiprávny zásah, ktorým došlo k porušeniu zdravia či cti fyzickej
osoby, nie je možné peniazmi, resp. peňažnou reparáciou napraviť, peňažná náhrada slúži len na
prípadné zmiernenie následkov takéhoto konania).
Pri rozhodovaní o nároku na náhradu škody v adhéznom konaní je nutné rešpektovať hmotnoprávne
ustanovenia osobitných predpisov, na ktorých je uplatnený nárok založený, a ktorými sa tiež aj riadi.
Tieto predpisy špecificky upravujú vznik nároku na náhradu škody, jeho obsah a rozsah, spôsob náhrady.
Potom aj pri rozhodovaní o neoprávnených zásahoch do osobnostných práv a právnych prostriedkoch
nápravy sa rozhoduje podľa ustanovení Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ).
Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je protiprávny úkon, spôsobenie škody
a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou.
Pri poškodenou uplatnenom nároku na náhradu škody vo výške 2.000,- Eur z dôvodu poškodenia cti
jej nebohej matky a poškodenia vzťahov medzi súrodencami nezákonným postupom zamestnankyne
Obecného úradu v G. H., krajský súd uvádza nasledovné. Pri posudzovaní nároku na náhradu
škody v adhéznom konaní platia tie isté princípy ako v konaní civilnom. Pri uplatňovaní nemajetkovej
ujmy vyjadrenej v peniazoch je nevyhnutné mať v súdnom konaní kvalifikovane skutkovo zistené
(preukázané), aká je, resp. bola úroveň/kvalita vzťahov medzi osobou, ktorá si nárok na nemajetkovú
ujmu súdne uplatňuje s osobami, vo vzťahu ku ktorým poukazuje na ich poškodenú česť, resp. narušené
vzťahy. V danom konkrétnom prípade v predmetnom trestnom konaní neboli kvalifikovane zistené také
skutočnosti, ktoré by sa dotýkali špecifikovania vzťahov poškodenej A. E. k jej nebohej matke I. D.,
ako bola poškodená česť jej nebohej matky, či vzťahu medzi poškodenou a jej súrodencami (ktorýchnešpecifikuje, t.j. ktorý z nich, a ako). Uvedené nebolo ani predmetom trestného konania, preto aj
obsahová náplň výpovede poškodenej a svedkov vypočutých v trestnom konaní (t.j. vykonaním dôkazu
na hlavnom pojednávaní) nebola primárne vedená smerom k preukazovaniu vzťahu poškodenej A.
E. k jej nebohej matke I. D., resp. vzťahu poškodenej k jej súrodencom. Predmetom tohto trestného
konania bolo zistenie či sa skutok stal, či je trestným činom, či ho spáchala konkrétna osoba, ...následok
a výška škody spôsobenej trestným činom ... (§ 119 ods. 1 Tr. por.). Vzniknutá škoda nebola v zmysle
právnej kvalifikácie konania obžalovanej ani znakom skutkovej podstaty prečinu zneužívania právomoci
verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zák., čomu zodpovedal aj rozsah dokazovania
v trestnom konaní, v ktorom si poškodená uplatnila nárok na náhradu škody, ktorý mala uplatniť včas
a riadne do skončenia vyšetrovania. Pod pojmom riadne treba rozumieť uplatnenie škody čo do dôvodu
a výšky. Riadnym uplatnením je kvalifikované preukázanie nielen výšky škody, ale aj dôvodov, teda
z čoho škoda vznikla (kto za ňu zodpovedá, komu škody vznikla a príčinný vzťah medzi konaním
a následkom), to všetko z dôkazov preukázaného vzťahu, t.j. jeho kvality, v ktorom mala škoda
vzniknúť. Poškodená v trestnom konaní a ani v podanom odvolaní kvalitu týchto vzťahov nešpecifikuje.
Poškodenou, sumou vo výške 2.000,- Eur subjektívne vyhodnotenú výšku škody, nie je možné v súdnom
konaní,vtomtoprípadevadhéznomkonaní(trestnékonanie)bezďalšejpotrebyvykonaniadokazovania
súdom kvalifikovane posúdiť a rozhodnúť o jej dôvodnosti, resp. jej výške. Rozhodnutie súdu v takejto
veci musí byť opreté o dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní (trestnom konaní), opreté o dotknutú,
vyššie krajským súdom v tomto uznesení citovanú právnu úpravu a odôvodnené vo všetkých zákonných
atribútoch takého rozhodnutia (výroku o priznanej náhrade škody a jej výške) tak, aby bolo spôsobilé
na posúdenie a vykonanie následnej súdnej kontroly podľa definovaných zákonných podmienok.
Zabezpečenie takej kvality dôkazov v danom štádiu trestného konania presahuje hranice i potreby
vedenia trestného konania. Povedané aj inak, rozsudok súdu je právoplatný vo výroku o vine a treste,
čo je primárnym účelom trestného konania. Rozhodovanie o uplatnenom nároku na náhradu škody
poškodenou je súčasťou trestného konania, ale nie v situácií, keď o uvedenom návrhu poškodenej
A. E. je potrebné pokračovať v konaní (dokazovaní) nad rámec toho, čo sa v predmetnom trestnom
konaní dokazovalo (skutok a naplnenie všetkých obligatórnych znakov skutkovej podstaty trestného
činu). V závere krajský súd uzatvára predmetné úvahy konštatovaním, že poškodená A. E. v podanom
odvolaní nešpecifikovala v čom mala byť konaním obžalovanej A. B. poškodená česť jej nebohej matky
I. D. a ako boli konaním obžalovanej poškodené vzťahy medzi ňou ako poškodenou a jej súrodencami.
Pri sťažnostnej argumentácií poškodenej A. E. v ktorej poukazuje na uplatnený nárok na náhradu
škody vo výške 2.000,- Eur, s poukazom na nalomenú psychickú pohodu, oslabené nervy, užívanie
liekov, psychickú a nervovú vyčerpanosť, obáv z trvalo poškodeného vlastníckeho práva z nezákonného
postupu zamestnankyňami Obecného úradu v obci G. H., krajský súd odkazuje na už v tomto
uznesení vyššie citovanú právnu upravujúcu inštitút tzv. nemajetkovej ujmy a v ďalšom poukazuje
na inak len všeobecne formulované odvolacie dôvody, ktoré nie sú okrem subjektívneho vnímania
poškodenej, inak dôkazne objektivizované do takej miery, že by o predmetnom nároku poškodenej
mohol súd kvalifikovane rozhodnúť už v tomto trestnom konaní (adhéznom konaní). Povedané aj inak,
poškodená v podanom odvolaní bližšie vôbec nešpecifikuje svoj zdravotný stav, obavy, resp. poškodené
vlastnícke právo, úroveň jeho zhoršenia, príčinnú súvislosť medzi konaním osôb, ktoré označuje ako
osoby zodpovedné za daný stav a následkom, ktorý v odvolaní popisuje. Ani za takto uvádzaných
skutočností nie je možné o nároku na náhradu škody uplatnenom poškodenou v tomto trestnom
konaní, kvalifikovane, teda z dôkazov doposiaľ zabezpečených (napr. i predložených poškodenou)
a vykonaných na hlavnom pojednávaní súdom rozhodnúť tak, ako to poškodená v podanom odvolaní
navrhuje. V tomto smere je rozhodnutie samosudkyne, ktorým odkázala poškodenú A. E. s nárokom
na náhradu škody podľa § 288 ods. 1 Tr. por. na civilné konanie zákonné a správne. Prípadnému
posudzovaniu zodpovednosti za škodu spôsobenú poškodenej A. E. konaním obžalovanej tak, ako
ho poškodená vníma, nebráni, aby sa predmetného domáhala v civilnom konaní, s tam prípadne
predloženými dôkazmi, ktoré jej tvrdenie v rámci uneseného dôkazného bremena, preukážu.
Odvolací súd nepochybuje, že poškodenej mohla byť v súvislosti s protiprávnym konaním obžalovanej
spôsobená určitá škoda (ujma), avšak s ohľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia Občianskeho
zákonníka upravujúce rozhodovanie o nároku na náhradu škody v adhéznom konaní, zhodne s
okresným súdom dospel k záveru, že na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody by bolo
potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, a to
z dôvodu podrobného preskúmania rozsahu zodpovednosti obžalovanej. Pokiaľ poškodená v odvolaní
označuje rozsudok súdu prvého stupňa za nezákonný a tiež aj nepreskúmateľný, nakoľko ju súd odkázalna civilný proces v rozpore so zákonom a ustálenou rozhodovacou praxou slovenských súdov, krajský
súd k tomu uvádza že okresný súd nepostupoval v rozpore so zákonom, ak vyhotovil skrátený rozsudok,
ktorý neobsahoval odôvodnenie podľa § 172 ods. 2 Tr. por. Samosudkyňa na hlavnom pojednávaní
vyhlásený rozsudok riadne odôvodnila, ktoré odôvodnenie vzali na vedomie prítomné procesné strany
(prokurátor a obžalovaná). Z dôvodu neprítomnosti poškodenej na hlavnom pojednávaní, ktorá svoje
právo účasti na hlavnom pojednávaní nevyužila, dôvody odvolaním napadnutého vyhláseného rozsudku
nemohla vziať na vedomie (poznať), pričom vzhľadom na splnenie zákonných podmienok (vzdanie sa
práva na podanie odvolanie prokurátorom a obžalovanou po jeho vyhlásení a ústnom odôvodnení), už
nebolo povinnosťou samosudkyne vyhlásený rozsudok vyhotoviť tak, aby obsahoval aj jeho písomné
odôvodnenie.
K odvolacím argumentom poškodenej, v ktorých navrhuje, aby súd v predmetnom trestnom konaní
rozhodol o vrátení prístupovej cesty k rodičovskému domu so s. č. XXX do pôvodného stavu teda
znehodnotenej a zúženej pôvodnej prístupovej cesty konaním zamestnankyne obce A. B.; vrátení
dotknutých parciel do pôvodného stavu; ukončenie výkonu pracovnej činnosti zamestnankýň A. B.
a A. B. na Obecnom úrade v G. H. vzhľadom na nezákonný postup zamestnankýň, krajský súd
uvádza nasledovné: Uvedená časť odvolacej argumentácie poškodenej nemá taký rámec, o ktorom
by prislúchalo rozhodovať súdu v predmetnom trestnom konaní. Poškodenou v podanom odvolaní
navrhovanéopatrenianesúvisiasrozhodovacouprávomocousúduvpredmetnomtrestnomkonaní,teda
súd konajúci o obžalobe prokurátora nemá v trestnom konaní trestnoprávne nástroje na dosiahnutie
stavu navrhovaného poškodenou. Ide o oblasť ingerencie do výkonu právomoci iných štátnych
orgánov (náprava právneho stavu) a orgánu samosprávy (vyvodzovanie personálnej zodpovednosti so
zamestnancom), na ktoré súd v tejto trestnej veci nemá kompetenciu.
Pokiaľ poškodená v podanom odvolaní, v jeho časti, uvádza (opisuje) aj skutočnosti, ktoré sa
týkajú uplatňovaného nároku na náhradu škody poškodeným C. D. v predmetnom trestnom konaní,
krajský súd konštatuje, že u poškodeného C. D. ide o osobu so samostatnými procesnými právami
poškodeného, ktoré si menovaný uplatňuje v trestnom konaní osobne, resp. prostredníctvom zvoleného
splnomocneného zástupcu poškodeného A. A. E.. Poškodená A. E. v predmetnej trestnej veci nie je
v statuse splnomocnenej zástupkyne poškodeného C. D., a preto sa krajský súd v ďalšom, bližšie k tejto
časti podania poškodenej A. E. nevyjadruje.
Krajsky súd v závere k bodu f) podaného odvolanie poškodenej (žiadosť o doručenie znaleckého
posudku - odhad hodnoty nehnuteľnosti vo výške 770,- Eur poštou poškodeným A. E., XXX XX K., L.
M. XXX a C. D., XXX XX F., D. XXX) dodáva, že predmetné vyhodnocujúc ho podľa obsahu, predložil
informačnej kancelárii súdu na ďalší procesný postup (posúdenie a vybavenie).
Krajský súd v samom závere sumarizuje, že na podklade podaného odvolania poškodenej A. E. v
neprospech obžalovanej po preskúmaní celého spisového materiálu nezistil také okolnosti, ktoré by
odvolací súd viedli k záveru o dôvodnosti podaného odvolania, a preto rozhodol tak ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto uznesenia.
Vo vyššie uvedenom ide o podstatné dôvody, na základe ktorých krajský súd rozhodol tak ako je to
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.