Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. máj 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-5S/7/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201632
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1016201632.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M.

(sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., a JUDr. Kataríny Kučerákovej,
PhD., v právnej veci žalobcu: A. B. A., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX/XXX, XXX XX D.
E. A., zastúpený: JUDr. Slavomír Kučmáš, advokát, so sídlom Plynárenská 1, 071 01 Michalovce,
proti žalovanému: Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky, so sídlom Námestie slobody 6, 810 05
Bratislava 15, za účasti 1/ Železnice Slovenskej republiky, so sídlom Klemensova 8, 813 61 Bratislava,
IČO: 31 364 501, 2/ SPIE Elektrovod, a. s., so sídlom Prievozská 4C, 824 66 Bratislava, IČO: 36 863 513,
3/ C.E.S. Slovakia s.r.o., so sídlom 135 Smilno 086 33, IČO: 44 927 312, 4/ Košický samosprávny kraj, so

sídlom Námestie Maratónu mieru 1, 042 66 Košice, 5/ C. A., trvale bytom F. XXXX/XX, XXX XX F., 6/ C.
G., trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX H., 7/ I. J., trvale bytom H. K. XXX, XXX XX H., 8/ I. J., trvale bytom
H. K. XXX, XXX XX H., 9/ C. L., trvale bytom F. XXX, XXX XX F., 10/ M. J., trvale bytom C. XXX/XX,
XXX XX H., 11/ Szalontaiová Jana, trvale bytom H. XXX, XXX XX H., 12/ J. N., trvale bytom O. XXXX/
XX, XXX XX F., 13/ E. B., trvale bytom C. XXX/XXX, XXX XX D. E. H., 14/ C. J., trvale bytom I. P. XXX/
X, XXX XX H., 15/ C. J., trvale bytom Q. XXXX/X, XXX XX Q., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
ministradopravy,výstavbyaregionálnehorozvojaSlovenskejrepublikyč.80/2016,č.18021/2016/D220-

SLP/39197-M zo dňa 29.06.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e rozhodnutie ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej
republiky č. 80/2016, č. 18021/2016/D220-SLP/39197-M zo dňa 29.06.2016 a rozhodnutie Ministerstva
dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. j. 8993/2016/C343-SŽDD/15217
zo dňa 04.03.2016 a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania, vrátane trov kasačného
konania, v plnom rozsahu.

III. Ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania
Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

1. Rozhodnutím Úradu pre reguláciu železničnej dopravy, sekcia špeciálneho stavebného úradu

pracovisko Košice (ďalej len „ÚRŽD“) č. 5678/2012/S4-V-Rt zo dňa 27.08.2012 bolo vydané stavebné
povolenie pre stavebníka Železnice Slovenskej republiky (ďalej len „ŽSR“ alebo „stavebník“) pre stavbu
„Q. A. H. - A., časť: Q. A. H.“, ktorá sa bude realizovať na pozemkoch parc. č. 203/1, 203/2, 206/1, 206/2,
1050/1 KN v k. ú. H. vo vlastníctve Slovenskej republiky v správe ŽSR. Ďalším rozhodnutím ÚRŽDč. 5677/2012/S4-V-Rt zo dňa 27.08.2012 bolo pre stavebníka vydané stavebné povolenie pre stavbu
„Trakčná meniareň Borša - modernizácia, časť: D. D. M. C.“, ktorá sa bude realizovať na pozemkoch
parc. č. 797/1, 807, 808, 810, 811, 905/1 a 905/2 KN v k. ú. M. C. vo vlastníctve Slovenskej republiky

v správe ŽSR.

2. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky ako orgán verejnej správy
voveciachdráhpodľa§101písm.a)zákonač.513/2008Z.z.odráhachaozmeneadoplneníniektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dráhach“) a súčasne ako špeciálny stavebný

úrad pre stavby dráh a ich súčastí pre stavby v obvode dráhy, ktoré neslúžia na prevádzku dráhy alebo
na dopravu na dráhe podľa § 102 ods. 1 písm. na) zákona o dráhach a § 120 zákona č. 50/1976
Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov
(ďalej len „stavebný zákon“), vydalo dňa 04.03.2016 rozhodnutie č. 8993/2016/C343-SŽDD/15217
označené ako kolaudačné rozhodnutie (užívacie povolenie) stavebníkovi pre stavbu „Q. A. H., A. B. D.
D. M. C.“ (ďalej len „stavba“) (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „kolaudačné rozhodnutie“)

s uvedením konkrétnych stavebných objektov a určením podmienok pre užívanie stavby. Stavba je
situovaná na pozemkoch parcela č. 203/1, 203/2, 206/1, 206/2, 1050/1 v k. ú. H., parcela č. 797/1, 807,
808, 810, 811, 905/1, 905/2 v k. ú. M. C. a parcela č. 2554/65 a 2554/66 v k.ú. G.. Stavba mala byť
realizovaná na základe stavebného povolenia ÚRŽD č. 5678/2012/S4-V-Rt zo dňa 27.08.2012 (pokrýva
parcely v k. ú. H.) a zároveň stavebného povolenia ÚRŽD č. 5677/2012/S4-V-Rt zo dňa 27.08.2012

(pokrýva parcely v k. ú. M. C.).

3. Proti kolaudačnému rozhodnutiu podal účastník stavebného konania B. A. rozklad, v ktorom uviedol,
že elektrické vedenie tvoriace súčasť uvedenej stavby sa nachádza aj na pozemku č. 195 v k. ú. H.,
ktorý je v osobnom vlastníctve odvolateľa. Tento pozemok sa podľa odvolateľa nenachádza v stavebnom

povolení zo dňa 27.08.2012, z čoho vyplýva, že stavba bola realizovaná v rozpore s vydaným stavebným
povolením, a to v čase neprítomnosti vlastníka pozemku bez jeho vedomia a povolenia a prechodu
cez jeho pozemok. Odvolateľ nesúhlasil so zamietnutím jeho námietky v kolaudačnom konaní a ani
so zisteniami, podľa ktorých dotknuté vzdušné elektrické vedenie, jestvujúce ako stavba už desiatky
rokov, je v správe Východoslovenskej distribučnej, a.s. a nesúhlasil, že by bol odvolateľ upozornený

namožnosťpodanianámietokpredvydanímstavebnéhopovolenia,pričomtotoprávonevyužil,akoajto,
že odvolateľ bol upovedomený o vstupe na jeho pozemok v súlade so zákonom a nesúhlasil ani s tým,
že by stavba nijako nezasiahla do jeho práv a právom chránených záujmov.

4. O rozklade odvolateľa rozhodol minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej

republiky rozhodnutím č. 80/2016, č. 18021/2016/D220-SLP/39197-M zo dňa 29.06.2016 (ďalej aj
„napadnuté rozhodnutie“), ktorým zamietol rozklad odvolateľa a potvrdil správnosť kolaudačného
rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že predmetná stavba bola realizovaná v
súlade so stavebným povolením, v ktorom bolo určené aj miesto napojenia existujúceho vzdušného
elektrického vedenia. Odvolateľ bol aj účastníkom stavebného konania, pričom v tomto konaní

preukázateľne neuplatnil voči tejto stavbe žiadne námietky ani pripomienky. Jeho námietka vznesená v
rámci kolaudačného konania, že predmetná kolaudovaná stavba bola zrealizovaná aj na jeho pozemku
v rozpore so stavebným povolením, bola preto zamietnutá ako nepravdivá a neopodstatnená.

5. Odvolací orgán v napadnutom rozhodnutí dospel k zisteniu, že v súvislosti s drobnou zmenou trasy

existujúceho vzdušného vedenia nad predmetným pozemkom žalobcu, ako aj súvisiaceho ochranného
pásma, neboli a nie sú porušené práva a právom chránené záujmy vlastníkov pozemkov, nakoľko
tieto pozemky sú vlastníkmi využívané výlučne na poľnohospodárske účely, a akákoľvek zmena trasy
vzdušného elektrického vedenia, alebo jeho ochranného pásma nemá na takéto užívanie pozemkov
podstatný vplyv. Predmetná stavba bola realizovaná v súlade so stavebným povolením, v ktorom bolo

určené aj miesto napojenia existujúceho vzdušného elektrického vedenia. Vzdušné elektrické vedenie je
existujúce vedenie a v súvislosti s posunom miesta napojenia podľa stavebného povolenia pre potreby
kolaudovanej stavby to spôsobilo v pôvodnom koridore priestorový posun, čím došlo aj k posunu jeho
terasy nad pozemkami 11 vlastníkov, medzi nimi aj nad pozemkom odvolateľa. Požiadavka žalobcu
na odstránenie alebo preložku vedenia z jeho pozemku nie je v kompetencii žalovaného a nijako

nesúvisí s kolaudovanou stavbou. Žalovaný v rámci stavby nezriaďoval vzdušné elektrické vedenie,
pretože predmetné vedenie je umiestnené v tomto území už desiatky rokov. Súčasne žalovaný ani nemá
kompetencie povoľovať, alebo spravovať elektrickú distribučnú sústavu v Slovenskej republike.II.
Rozsah a dôvody žaloby
(argumenty žalobcu)

6. Všeobecnou správnou žalobou zo dňa 24.08.2016, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa
05.09.2016 a podanou na poštovú prepravu včas dňa 02.09.2016, sa žalobca domáha preskúmania
zákonnosti rozhodnutí žalovaného, ich zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca
tvrdí, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil a že rozhodnutie žalovaného nevychádza z dostatočne

zisteného skutkového stavu veci.

7. V žalobe uviedol, že elektrické vedenie tvoriace súčasť vyššie uvedenej stavby sa nachádza aj
na parcele č. 195 k. ú. H., ktorá je v osobnom vlastníctve žalobcu a ktorá sa v stavebnom povolení
č. 5678/2012/S4-V-Rt zo dňa 27.08.2012 nenachádza, z čoho vyplýva, že stavba bola realizovaná
v rozpore s vydaným stavebným povolením, a to v čase neprítomnosti vlastníka pozemku, bez jeho

vedomia a povolenia prechodu cez jeho pozemok.

8. Žalobca výzvou zo dňa 17.09.2015 požiadal ŽSR o odstránenie elektrického vedenia tvoriaceho
súčasť predmetnej stavby. Listom zo dňa 12.10.2015 mu ŽSR oznámili, že vzdušné elektrické vedenie
tvoriace súčasť predmetnej stavby nachádzajúce sa na parc. č. 195 k.ú. H. je v správe, údržbe a v

majetku spoločnosti Východoslovenská distribučná, a.s..

9. Na základe uvedeného žalobca zaslal výzvu dňa 07.01.2016 a požiadal Východoslovenskú
distribučnú a.s. o odstránenie elektrického vedenia tvoriaceho súčasť predmetnej stavby. V liste zo
dňa 26.02.2016 mu Východoslovenská distribučná a.s. oznámila, že nie je kompetentná vyjadriť sa k

predmetným skutočnostiam, nakoľko nebola realizátorom uvedenej stavby, a nie je orgánom, ktorý vydal
stavebné povolenie.

10. Žalobca sa zúčastnil v rámci kolaudačného konania na ústnom pojednávaní, kde uplatnil námietku
z dôvodu, že stavba bola realizovaná aj na parc. č. 195 k. ú. H., a to v rozpore s rozhodnutím zo

dňa 27.08.2012. Keďže sa parc. č. 195 v k. ú. H. v stavebnom povolení č. 5678/2012/S4-V-Rt zo dňa
27.08.2012 nenachádza, žalobca má pochybnosti o zákonnosti postupu zriaďovania tohto vzdušného
elektrického vedenia, ako i postupu pri úpravách jeho ochranného pásma a predpokladá, že v tomto
prípade ide o nepovolenú stavbu.

11. Žalobca má za to, že žalovaný nesprávne vec právne posúdil a že rozhodnutie žalovaného
nevychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci. Má za to, že žalovaný nedostatočne
vyhodnotil všetky okolnosti, ktoré môžu mať vplyv pre rozhodnutie a taktiež nedostatočne prihliadol na
všetky okolnosti prípadu, čím bol žalobca ako účastník správneho konania rozhodnutím orgánu verejnej
správy ukrátený na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

III.
Vyjadrenie žalovaného a ďalšie podania účastníkov konania

12. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 10.11.2016 uviedol, že nesúhlasí v celom rozsahu so

žalobou, nakoľko (1) stavba, ktorá bola predmetom kolaudačného rozhodnutia, je v súlade so stavebným
povolením; (2) žalobca nevzniesol v stavebnom konaní žiadne námietky; (3) nenastali žiadne zmeny
v právach a povinnostiach žalobcu; (4) stavba sa nerealizovala na pozemku žalobcu; (5) stavbu nie je
možné odstrániť podľa § 88 stavebného zákona v kolaudačnom konaní.

13. Žalobca bol účastníkom stavebného konania, boli mu doručované všetky dokumenty a nebol
mu zamietnutý prístup k stavebnej dokumentácii. Žalobca sa mohol a mal oboznámiť so stavebnou
dokumentáciou a zistiť, že ako následok realizácie stavby sa nadzemné elektrické vedenie posunie
takým spôsobom, že čiastočne zasiahne aj jeho pozemok. Žalobca však v stavebnom konaní nevzniesol
žiadne námietky ani pripomienky. Kolaudačné konanie neslúži na doplnenie stavebného konania a na

námietky, ktoré mali byť vznesené v stavebnom konaní podľa § 61 stavebného zákona alebo ešte v
predchádzajúcom územnom konaní, sa neprihliada.14. Pozemok žalobcu sa nachádzal v ochrannom pásme nadzemného elektrického vedenia podľa
§ 43 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o energetike“) a vzťahovali sa naň obmedzenia podľa § 43 ods. 4 až 6 daného zákona. Posunutím

nadzemného elektrického vedenia sa tieto obmedzenia nezmenili. Všetky pozemky, ktorých sa dotklo
posunutie nadzemného elektrického vedenia, sa využívajú na poľnohospodárske účely a zmena
nadzemného elektrického vedenia neovplyvnila ich využívanie.

15. Stavba sa nerealizovala na pozemku žalobcu, ale na pozemkoch vo vlastníctve Slovenskej republiky,

vspráveŽSR.Niektoréprácenaexistujúcomstožiari88asarealizovalinaparc.č.193,ktorýjesusednýs
pozemkomžalobcu.PodľavyjadreniaŽSRzodňa26.04.2016,potom,akožalobcavyjadrilsvojnesúhlas
so vstupom robotníkov, ktorí mali vykonať údržbu na stožiari 88a, na jeho pozemok, bola použitá iná
prístupová cesta, ktorá nenarušila pozemok žalobcu.

16. Kolaudačné rozhodnutie sa týka povolenia užívania stavieb súvisiacich so stavbou „A. Q. A. H. B. D.

D. M. C.“, ktoré boli realizované podľa riadnych stavebných povolení. Už existujúce nadzemné elektrické
vedenie nebolo predmetom kolaudačného konania. V kolaudačnom konaní nie je možné rozhodovať o
odstránení stavby podľa § 88 stavebného zákona. Žalobca v žalobe neuviedol žiadne nové skutočnosti,
ako tie, ktoré vzniesol ako námietky v kolaudačnom konaní a ako dôvody podania rozkladu a s ktorými
sa ministerstvo a minister vysporiadali v kolaudačnom rozhodnutí a rozhodnutí o rozklade.

17. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiada, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

IV.
Súdne konanie

18. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo
veci preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že bolo v súlade so zákonom a rozsudkom č.
k. 5S/172/16-46 zo dňa 24.10.2017 žalobu zamietol (ďalej len „rozsudok krajského súdu“).

19. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší súd
Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) rozsudkom sp. zn. 5Sžk/25/2018 zo dňa 28.11.2019 (ďalej len
„rozsudok NS SR“) tak, že rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.
Kasačný súd dospel k záveru, že krajský súd sa žalobnou námietkou žalobcu, že dotknutá stavba
nebola zrealizovaná v súlade so stavebným povolením, náležite v odôvodnení rozsudku nevysporiadal.

Krajský súd v bodoch 26 a 27 odôvodnenia rozsudku iba prevzal a zopakoval závery orgánov verejnej
správy oboch stupňov, obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a kolaudačného rozhodnutia,
bez právneho posúdenia. Úlohou krajského súdu po vrátaní veci na ďalšie konanie bude pribrať do
konania účastníkov administratívneho konania v zmysle § 33 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadokvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„SSP“),konaťsnimi,prejednaťvecvmedziachpodanej

žaloby, vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie dostatočne náležite a presvedčivo odôvodniť tak, aby bolo
v súlade s ústavným právom účastníka konania na spravodlivé súdne konanie.

20. Po vrátení veci na ďalšie konanie krajskému súdu bola vec odo dňa 14.01.2020 vedená pod sp.
zn. 5S/7/2020.

21. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd
v Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského
súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je

od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa
predchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce
Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec
náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. BA-5S/7/2020.

22. V súlade so závermi rozsudku NS SR správny súd zisťoval okruh ďalších účastníkov
administratívneho konania vedeného orgánom verejnej moci v danej veci, pričom tento okruh ustálil
uznesením č. k. BA-5S/7/2020-115 zo dňa 28.06.2024, ktorým pribral do konania 15 ďalších účastníkov
konania. Následne s nimi konal a umožnil im vyjadriť sa k žalobe a vyjadreniam dovtedajších účastníkovkonania. Túto možnosť využil len ďalší účastník konania v 1. rade – Železnice Slovenskej republiky,
ktorého vyjadrenie bolo ďalej doručované ostatným účastníkom konania.

V.
Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania

23. Žalobca na vyjadrenie žalovaného zo dňa 10.11.2016 reagoval svojou replikou zo dňa 26.08.2024,
v ktorej uviedol, že v súvislosti s vydaným stavebným povolením došlo k zmene nadzemnej stavby na

pozemku s parc. č. 195, ktoré v stavebnom povolení č. 5678/2012/S4-V/Rt zo dňa 27.08.2012 (ďalej
len „stavebné povolenie“) nie je uvedené. Zmena stavby nachádzajúcej sa na pozemku s parc. č. 195
v k. ú. H. priamo súvisí so stavbami uvedenými v stavebnom povolení, nakoľko je s touto stavbou pevne
spojená a rovnako tak je súčasťou tejto stavby. Zmeny vykonané na základe stavebného povolenia
sa preto nedotýkali len stavieb, ktoré boli predmetom stavebného povolenia. Už pri podaní žiadosti
o vydanie stavebného povolenia žiadateľ vedel, že pri zmene stavby obsiahnutej v stavebnom povolení

dôjde k zmene časti stavby, ktorá sa nachádza na pozemku s parc. č. 195 v k. ú. H..

24. Na tvrdenie žalovaného, že žalobca mal vzniesť námietky už v stavebnom konaní, ktorého bol
účastníkom žalobca uvádza, že v stavebnom konaní, rovnako ako ani vo vydanom stavebnom povolení,
neboli uvedené zmeny časti stavby na pozemku s parc. č. 195 v k. ú. H.. Žalobca preto v stavebnom

konaní nemohol mať vedomosť o tom, že realizáciou stavby na základe stavebného povolenia dôjde
k zmenám na časti stavby, ktorá sa nachádza na pozemku žalobcu a ani to, že pri vykonávaní zmien
bude využívaný jeho pozemok. Skutočnosť, že žalobca nevzniesol námietky v stavebnom konaní, nie
je dôvodom pre neprihliadnutie na námietku žalobcu podanú v kolaudačnom konaní.

25. Posunutím časti stavby došlo k zmene tejto časti stavby, ktorú je v zmysle stavebného zákona možné
vykonať len na základe stavebného povolenia, prípadne ohlásenia stavby. Skutočnosť, že nedošlo
k zmenám v právach a povinnostiach žalobcu (keďže sa pozemok žalobcu aj pred posunutím stavby
nachádzal v ochrannom pásme elektrického vedenia), nie je dôvodom pre vykonávanie zmien bez
príslušného povolenia. Žalobca zároveň poukazuje na to, že žalovaný v bode 4 svojho vyjadrenia zo

dňa 10.11.2016 potvrdzuje, že došlo k vykonaniu prác na stožiari 88a, ktorý sa nachádza na parc. č.
193, ktorá taktiež nie je uvedená v stavebnom povolení.

26. Záverom žalobca uvádza, že nežiada, aby bola stavba odstránená v kolaudačnom konaní, ale
aby na základe kolaudačného konania nedošlo k skolaudovaniu stavby, ktorej zmena nie je uvedená

v stavebnom povolení.

27. K žalobe a vyjadreniu žalovaného sa vyjadril ďalší účastník konania v 1. rade, ŽSR ako stavebník
predmetnej stavby. Nad rámec rekapitulácie správneho konania uvádza, že žalobca na ústnom
pojednávaní v rámci kolaudačného konania predniesol námietky k umiestneniu elektrického vedenia

ponad jeho pozemok a žiadal jeho odstránenie. ŽSR odkazujú na vyjadrenie žalovaného, podľa ktorého
bolo preukázané, že k úprave vzdušného vedenia na koncovom stožiari vedenia nedošlo bez vedomia
žalobcu a že dotknuté vzdušné vedenie aj s koncovým stožiarom je stavbou, ktorá na danom pozemku
jestvuje desiatky rokov. Úpravou stavby sa žiadnym spôsobom nezasiahlo do práv a právom chránených
záujmov žalobcu, pretože prišlo iba k úprave ochranného pásma z dôvodu zmeny uhla smerovania

vedenia z jestvujúceho koncového stožiara do samotnej meniarne ŽSR, pričom takáto zmena nemá
vplyv na využitie pozemku žalobcu.

28. ŽSR uvádza, že stavba nebola realizovaná na pozemku žalobcu. Pri rekonštrukcii rozvodne na
pozemku ŽSR síce bolo nutné zrealizovať úpravy na časti existujúceho vzdušného vedenia a koncovom

stožiari vedenia, ktorý sa nachádza na susednom pozemku parc. č. 193 k. ú. H., no po tom, čo žalobca
vyjadril nesúhlas so vstupom osôb na jeho pozemok za účelom vykonania úpravy na časti existujúceho
vzdušného vedenia a koncom stožiari, bola zo strany ŽSR využitá iná prístupová cesta.

29. ŽSR sa plne stotožňujú so závermi a vyjadrením žalovaného aj v časti týkajúcej sa práv a právom

chránených záujmov žalobcu. ŽSR potvrdzujú, že predmetné vzdušné vedenie aj s koncovým stožiarom
je stavbou, ktorá sa na danom pozemku nachádza naozaj desiatky rokov a vykonanou úpravou prišlo
iba k zmene uhla smerovania vedenia z jestvujúceho koncového stožiara do samotnej meniarne ŽSR.Jediným následkom úpravy bola zmena ochranného pásma, ktorá žiadnym spôsobom neovplyvňuje
využitie pozemku žalobcu. Preto neprišlo k zásahu do práv a právom chránených záujmov žalobcu.

30. Na vyjadrenie ŽSR a na repliku žalobcu reagoval žalovaný duplikou zo dňa 20.11.2024, v ktorej
nad rámec už uvedenej argumentácie žalovaného uvádza, že pôvodné elektrické vedenie spájalo stĺp
elektrického vedenia umiestneného na parcele č. 193 s objektom trakčnej meniarne a prechádzalo
ponad parcelu č. 195, ktorá patrí žalobcovi. Po dokončení stavby, súčasné elektrické vedenie spája
nezmenený stĺp elektrického vedenia na parcele č. 193 s modernizovanou trakčnou meniarňou

a prechádza ponad parcelu č. 195. Žalovaný zaslal ako prílohu aj nákres ochranného pásma okolo
trakčnejmeniarne.Priposunenapojeniaelektrickéhovedeniasaposunuloochrannépásmoelektrického
vedenia. Väčšina ochranného pásma elektrického vedenia, ktoré sa menilo, sa prekrýva s ochranným
pásmom trakčnej meniarne. Ochranné pásmo na pozemku č. 195 sa zväčšilo o 9,95 m2.

31. Žalovaný poukazuje na § 81 ods. 4 stavebného zákona, podľa ktorého je možné v rámci

kolaudačnéhokonaniaschváliťzmenystavby,aksapodstatneneodchyľujúoddokumentácieschválenej
v stavebnom konaní. Vzhľadom na to, že posun napojenia elektrického vedenia podstatným spôsobom
nemení stavbu, ani nezasahuje podstatným spôsobom do práv a povinností účastníkov konania,
ministerstvo vydalo kolaudačné rozhodnutie. Napadnuté rozhodnutie explicitne uvádza, že „v súvislosti
s drobnou zmenou trasy existujúceho vzdušného vedenia nad týmito pozemkami, ako aj súvisiaceho

ochranného pásma, neboli a nie sú porušené práva a právom chránené záujmy vlastníkov pozemkov,
nakoľko tieto pozemky sú vlastníkmi využívané výlučne na poľnohospodárske účely, a akákoľvek
zmena trasy vzdušného elektrického vedenia, alebo jeho ochranného pásma nemá na takéto užívanie
pozemkov podstatný vplyv“.

32. Na vyjadrenie ŽSR reagoval aj žalobca vyjadrením zo dňa 13.12.2024, v ktorom opakoval svoju
doterajšiu argumentáciu.

33. Ďalšie podania vo veci neboli súdu zo strany účastníkov konania doručené.

VI.
Právne posúdenie správnym súdom

34.Podľa§493eSSPvzneníúčinnomod01.07.2023,konaniazačatéaneskončenédo30.júna2023sa
dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

35.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánu verejnej správy, opatrení orgánu verejnej správy a iných zásahov orgánu verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánu verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

36. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

37. Podľa § 43 ods. 1 stavebného zákona, stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými

prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje
úpravu podkladu.

38. Podľa § 43a ods. 1 stavebného zákona, stavby sa podľa stavebnotechnického vyhotovenia a účelu
členia na pozemné stavby a inžinierske stavby.

39. Podľa § 43a ods. 3 písm. h) a i) stavebného zákona, inžinierske stavby sú
h) diaľkové a miestne elektronické komunikačné siete a vedenia, telekomunikačné stožiare,
transformačné stanice,
i) diaľkové a miestne rozvody elektriny, stožiare, transformačné stanice, televízne káblové rozvody,

40. Podľa § 43g ods. 1 písm. a) a b) stavebného zákona, stavebné práce sú odborné činnosti, ktorými
sa uskutočňuje stavba zo stavebných výrobkov. Stavebnými prácami sú aj montážne práce, ak sa nimia) trvale a pevne zabudovávajú do stavby alebo sa zo stavby vynímajú stavebné výrobky, najmä
prevádzkové zariadenia a zariadenia technického, energetického a technologického vybavenia stavby,
b) stavba pripája na verejné dopravné a technické vybavenie územia.

41.Podľa§61ods.1stavebnéhozákona,stavebnýúradoznámilzačatiestavebnéhokonaniadotknutým
orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním.
Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa
na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní

alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny sa neprihliada.

42. Podľa § 68 ods. 2 stavebného zákona, v rozsahu, v akom sa zmena dotýka práv, právom chránených
záujmov alebo povinností účastníkov stavebného konania, ako aj záujmov chránených dotknutými
orgánmi, prerokuje stavebný úrad žiadosť a vydá rozhodnutie, ktorým buď zmenu stavby povolí, pričom
rozhodne aj o prípadných námietkach účastníkov a určí podľa potreby ďalšie záväzné podmienky, alebo

žiadosť zamietne. Na konanie o zmene sa primerane vzťahujú ustanovenia o stavebnom konaní.

43. Podľa § 81 ods. 1 stavebného zákona, v kolaudačnom konaní stavebný úrad najmä skúma,
či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a
či sa dodržali podmienky zastavovacie určené územným plánom zóny alebo určené v územnom

rozhodnutí a stavebnom povolení. Ďalej skúma, či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie
nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného
prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení.

44. Podľa § 81 ods. 4 stavebného zákona, s kolaudačným konaním sa môže spojiť konanie o zmene

stavby (§ 68), pokiaľ sa skutočné realizovanie podstatne neodchyľuje od dokumentácie overenej
stavebným úradom v stavebnom konaní.

45. Správny súd rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, keď ani jeden
z účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol

zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu najmenej päť dni pred jeho
vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 14.05.2025 (§ 137 ods. 4 SSP).

46. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobou
napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní

v rozsahu žalobných bodov a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a s odkazom na § 191 ods.
1 písm. e) SSP preskúmavané rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému (v pozícii orgánu verejnej
správy prvého stupňa) na ďalšie konanie. Pôvodne bol žalovaný označený ako Ministerstvo dopravy,
výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, no odo dňa 01.01.2023 na základe zmeny tzv.
kompetenčného zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej

správy v znení neskorších predpisov došlo k zmene názvu žalovaného ministerstva na Ministerstvo
dopravy Slovenskej republiky.

47. Predmetom správneho súdneho prieskumu je napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie,
ktorými bolo vydané a následne potvrdené kolaudačné rozhodnutie na stavbu „Trakčná meniareň

Borša, modernizácia a Spínacia stanica Veľký Horeš“. Kasačný súd vo svojich záveroch konštatoval, že
krajský súd sa v rozsudku, ktorým zamietol žalobu, náležite v odôvodnení rozsudku nevysporiadal so
žalobnounámietkoužalobcu,žedotknutástavbanebolazrealizovanávsúladesostavebnýmpovolením.
Úlohou správneho súdu v tomto konaní preto bolo náležite posúdiť žalobnú námietku žalobcu a svoje
rozhodnutie dostatočne náležite a presvedčivo odôvodniť.

48. Povinnosťou žalovaného v postavení orgánu verejnej správy prvého stupňa v rámci kolaudačného
konania bolo, okrem iného, skúmať, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným
úradom v stavebnom konaní (§ 81 ods. 1 stavebného zákona). Žalobca už pri ústnom pojednávaní
v rámci kolaudačného konania predniesol námietku k umiestneniu elektrického vedenia ponad jeho

pozemok par. č. 195 k. ú. H. (ďalej len „pozemok č. 195“) v rozpore so stavebným povolením predmetnej
stavby, keď poukázal na skutočnosť, že daný pozemok sa v stavebnom povolení, no ani v kolaudačnom
rozhodnutí neuvádza. Žalovaný ako orgán verejnej správy prvého stupňa sa k tejto námietke vyjadril
v piatich bodoch, v ktorých uvádza: (1) dotknuté vzdušné vedenie a koncový stožiar, z ktoréhoje napojená rozvodňa ŽSR je stavbou jestvujúcou desiatky rokov; (2) žalobca nevzniesol námietky
v stavebnom konaní; (3) o vstupe na pozemok bol žalobca preukázateľné upovedomený v súlade so
zákonom o energetike, preto nie je pravdivé tvrdenie, že k úprave predmetného vedenia došlo bez jeho

vedomia; (4) úpravou vedenia sa nijako nezasiahlo do práv a právom chránených záujmov vlastníka
pozemku z dôvodu, že sa jedná o vzdušné vedenie, ktoré tam bolo aj pred začatím stavby a jeho úpravou
došlo len k úprave ochranného pásma predmetného vedenia z dôvodu zmeny jeho uhla smerovania
z jestvujúceho koncového stožiara do samostatnej meniarne ŽSR; (5) požiadavke na odstránenie stavby
nie je možné vyhovieť v rámci kolaudačného konania. Tieto závery orgánu verejnej správy prvého

stupňa potvrdil minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky v postavení
odvolaciehoorgánu(viďbod5a13až16tohtorozsudku).Medziúčastníkmikonaniatedanebolosporné,
že v rámci realizácie stavby došlo k posunu existujúceho elektrického vedenia v súvislosti s posunom
miesta napojenia, čo spôsobilo v pôvodnom koridore priestorový posun, čím došlo aj k posunu terasy
elektrického vedenia aj nad pozemkom žalobcu č. 195. Žalovaný je toho názoru, že v rámci stavby
nezriaďoval vzdušné elektrické vedenie, pretože predmetné vedenie je umiestnené v tomto území už

desiatky rokov. Na základe tohto skutkového stavu dospel žalovaný k záveru, že stavba bola realizovaná
v súlade so stavebným povolením.

49. Spornou otázkou, majúcou zásadný význam pre posúdenie toho, či bola alebo nebola stavba
realizovaná v súlade so stavebným povolením, a pre posúdenie zákonnosti záverov preskúmavaných

rozhodnutí žalovaného, je, či bola alebo nebola stavba realizovaná aj na pozemku č. 195 vo vlastníctve
žalobcu. Žalovaný explicitne potvrdil, že stavba nebola realizovaná na pozemku č. 195, opierajúc sa
o skutočnosť, že na danom pozemku sa nerealizovali žiadne stavebné či montážne práce a tieto
boli po nesúhlase žalobcu realizované zo susedného pozemku. Žalobca naopak tvrdí, že stavba bola
realizovaná aj na jeho pozemku, vychádzajúc zo samotného faktu, že elektrické vedenie je vedené nad

pozemkom č. 195.

50. Stavbou je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je
pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu (§ 43 ods. 1 stavebného
zákona). Ako inžiniersku stavbu zákon explicitne pomenúva aj „diaľkové a miestne rozvody elektriny,

stožiare, transformačné stanice“ (§ 43a ods. 3 písm. i/ stavebného zákona). V súlade s týmto
prístupom zákon pomenúva ako inžiniersku stavbu aj elektronické komunikačné siete a vedenia, či
televízne káblové rozvody. Stavebný zákon platný a účinný v čase vydania preskúmavaných rozhodnutí
jednoznačne označuje aj rozvody elektrickej energie ako inžiniersku stavbu. Tieto závery sú potvrdené aj
rozhodnutiami súdov (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 4Sžk/8/2018 zo dňa 05.11.2018). Tieto východiská

prebral aj nový stavebný zákon č. 25/202 Z. z. Stavebný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(Stavebný zákon), ktorý za jednoduchú stavbu explicitne pomenúva aj podzemné a nadzemné elektrické
vedenia, vrátane súčastí sústavy podľa osobitného predpisu (§ 2 ods. 6 písm. h/ a i/ nového stavebného
zákona).

51. Ak teda došlo pri realizácii stavby „Q. A. H., A. B. D. D. M. C.“ k zmene vedenia uhla elektrického
vedenia, došlo k zmene časti inžinierskej stavby. Je irelevantné, či dané elektrické vedenie existovalo
ponad dotknutými pozemkami aj v minulosti. Tým, že sa menil uhol trasovania tohto vedenia tak nie
je možné tvrdiť, že nedošlo k zmene časti existujúcej stavby, ktorá bola vyvolaná, resp. bola súčasťou
realizovanej stavby „Q. A. H., A. B. D. D. M. C.“. Žalovaný a zároveň aj ŽSR ako stavebník potvrdili, že

v súvislosti s touto stavbou bolo potrebné realizovať úpravy na časti existujúceho vzdušného vedenia
a koncovom stožiari č. 88a, ktorý sa nachádza na susednom pozemku parc. č. 193 k. ú. H. (viď bod 15,
27 a 28 tohto rozsudku). Na záver, že došlo k zmene časti existujúcej inžinierskej stavby v súvislosti
s realizáciou stavby „Q. A. H., A. B. D. D. M. C.“, nemá vplyv skutočnosť, či predmetné elektrické
vedenie na danom mieste (teda v pôvodnom uhle jeho vedenia) existovalo desiatky rokov alebo či je

v správe tretej osoby (Východoslovenskej distribučnej, a.s.). Aj z administratívneho spisu a na základe
kolaudačnéhorozhodnutiamásprávnysúdzapreukázané,žepredmetomstavbymalbyťajprevádzkový
súbor označený ako „PS 203 Vzdušné vedenie vvn“, teda vzdušné elektrické vedenie veľmi vysokého
napätia (ďalej len „VVN“).

52. Následne je potrebné vyhodnotiť, či došlo k zmene časti inžinierskej stavby (elektrického vedenia) na
pozemku žalobcu č. 195. Túto otázku žalovaný jednoznačne vyhodnotil negatívne, t. j. je toho názoru,
že stavba „Q. A. H., A. B. D. D. M. C.“ nebola realizovaná na pozemku žalobcu. Podľa názoru správneho
súdu, vyššie uvedené právne závery výkladu stavebného zákona neumožňujú tvrdiť, že na pozemkuč. 195 nedošlo k realizácii stavby, ak nad daným pozemkom došlo k zmene (inžinierskej) stavby.
Nad daným pozemkom došlo k zmene uhla vedenia/trasovania elektrického vedenia, čo spôsobilo
jeho posunutie a zväčšenie ochranného pásma na danom pozemku o 9,95 m2; uvedené potvrdil sám

žalovaný (bod 30 tohto rozsudku). Vyplýva to aj z grafického zobrazenia zmeny trasovania elektrického
vedenia VVN nad pozemkom č. 195 a s tým súvisiacej zmeny rozsahu ochranného pásma, ktoré
bolo vypracované spoločnosťou SAG Elektrovod (IČO: 36 863 513; od 01.09.2017 podnikajúca pod
obchodným menom SPIE Elektrovod, a.s., ktorá je ďalším účastníkom konania v 2. rade) a je súčasťou
vyjadrenia ŽSR zo dňa 26.04.2016 k podanému rozkladu žalobcu v rámci kolaudačného konania, ktoré

je založené aj v administratívnom spise. Na pozemku č. 195 sa síce neuskutočňovali priamo stavebné
práce definované v § 43g stavebného zákona (odborné činnosti, ktorými sa uskutočňuje stavby, vrátane
montážnych prác, ak sa nimi zabudovávajú do stavby prevádzkové zariadenia a zariadenia technického,
energetického a technologického vybavenia stavby), no ich realizáciou na stožiari č. 88a na susednom
pozemku č. 193 a na samotnej trakčnej meniarni ŽSR došlo k zmene uhla vedenia elektrického vedenia
ponad pozemkom žalobcu č. 195. Táto zmena mala za následok posunutie a zväčšenie ochranného

pásma o 9,95 m2, čo znamená, že žalobca je povinný dodržiavať zákonné obmedzenia týkajúce sa
zákazu niektorých činností v danom ochrannom pásme podľa zákona o energetike. Ak má zmena
inžinierskej stavby vedenej ponad určitý pozemok takýto následok (automaticky na danom pozemku
vzniká/rozširuje sa ochranné pásmo), inžinierska stavba (káble elektrického vedenia) má priamy dopad
na možnosti využitia pozemku pod touto stavbou, pozemok je priamo dotknutý danou stavbou. Uvedené

podľa názoru správneho súdu vedie k jedinému záveru, že inžinierska stavba zmeny elektrického
vedenia bola realizovaná na pozemku č. 195.

53. Vyššie uvedený záver neznamená, že by bol dotknutý pozemok č. 195 automaticky aj stavebným
pozemkom. Stavebný pozemok je definovaný v § 43h stavebného zákona, pričom stavebná i súdna

prax akceptuje záver, že inžinierska alebo líniová stavba nemusí byť postavená len na pozemku, ktorý
je v katastri nehnuteľností zapísaný ako zastavaná plocha a nádvorie alebo ako ostatná plocha, resp.
že by musel byť územným plánom obce alebo územným plánom zóny, alebo územným rozhodnutím
určený na zastavanie. Elektrické vedenia sú trasované aj cez poľnohospodárske či lesné pozemky a nie
nevyhnutne cez pozemky evidované ako zastavaná plocha a nádvorie alebo ako ostatná plocha.

54. Na základe vyššie uvedeného kolaudačné rozhodnutie ako prvostupňové rozhodnutie a následne aj
napadnuté rozhodnutie trpia vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu, kedy bez relevantného
odôvodnenia vychádzal správny orgán z toho, že stavba „Q. A. H., A. B. D. D. M. C.“ nebola realizovaná
aj na pozemku č. 195. Právne posúdenie a závery žalovaného ako prvostupňového orgánu aj ako

odvolacieho orgánu nereflektujú skutkový stav, kedy bola v súvislosti so stavbou trakčnej meniarne ŽSR
realizovaná aj časť inžinierskej stavby na pozemku č. 195. Následne sú aj závery žalovaného o tom,
že predmetná stavba bola realizovaná v súlade so stavebným povolením postavené na nesprávnych
skutkových zisteniach. Nedostatočne ustálenie skutkového stavu zo strany žalovaného je zrejmé aj
z toho, že žalovaný si priamo odporuje, keď uvádza, že došlo k posunutiu uhla elektrického vedenia (bod

5 tohto rozsudku), zároveň že žalobca sa mal a mohol oboznámiť so stavebnou dokumentáciou a zistiť,
že ako následok realizácie stavby sa nadzemné elektrické vedenie posunie (bod 13 tohto rozsudku), no
následne uvádza, že existujúce elektrické vedenie nebolo predmetom kolaudačného konania (bod 16
tohto rozsudku), čo je priamo v rozpore s obsahom kolaudačného rozhodnutia, ktorého súčasťou je aj
prevádzkový súbor „PS 208 Vzdušné vedenie vvn“.

55. Pre úplnosť správny súd uvádza, že nedostatočne zistený skutkový stav vo vzťahu k základnej
otázke, či bola stavba realizovaná aj na pozemku č. 195, neznamená automaticky, že stavba bola
realizovanávrozporesostavebnýmpovolením.Zároveňvyššieuvedenýmzáveromsprávnysúdnetvrdí,
že pozemok č. 195, resp. aj ďalšie pozemky, nad ktorými je vedené upraveného elektrické vedenie,

museli byť nevyhnutné uvedené v stavebnom povolení. Predmetom súdneho prieskumu nebolo žiadne
z dvoch stavebných povolení, ktorými bola povolená kolaudovaná stavba „Q. A. H., A. B. D. D. M. C.“.
Bude úlohou správneho orgánu, aby na základe riadne zisteného skutkového stavu posúdil, či bola
alebo nebola stavba realizovaná v súlade so stavebnými povoleniami, resp. či sú dané dôvody na zmeny
stavbu v zmysle § 81 ods. 4 v spojení s § 68 stavebného zákona. Pokiaľ sa skutočné realizovanie

dotknutej stavby podstatne neodchyľuje od dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom
konaní, no zmena uhla trasovania elektrického vedenia bola zároveň nevyhnutne vyvolanou zmenou
inžinierskej stavby v súvislosti so stavbou trakčnej meniarne ŽSR, je možné uvažovať nad postupom,
kedy správny orgán s kolaudačným konaním spojí aj konanie o zmene stavby. K uvedeným záveromvšak správny orgán nedospel, keď v odôvodnení prvostupňového ako ani napadnutého rozhodnutia nie
je uvedená argumentácia v tomto smere. Žalovaný až vo svojom vyjadrení (duplike) zo dňa 20.11.2024
nepriamo odkazuje na možnosť stavebného úradu schváliť zmeny stavby v rámci kolaudačného konania

podľa § 81 ods. 4 stavebného zákona s následným záverom, že „vzhľadom na to, že posun napojenia
elektrického vedenia podstatným spôsobom nemení stavbu, ani nezasahuje podstatným spôsobom do
práv a povinností účastníkov konania, ministerstvo vydalo kolaudačné rozhodnutie“. Nie je preto vôbec
jasné, či ministerstvo spojilo konanie, ktorého výsledkom bolo aj kolaudačné rozhodnutie, s konaním
o zmene stavby pred dokončením podľa § 81 ods. 4 stavebného zákona. Tieto skutočnosti musia byť

zrejmé z jeho odôvodnenia a zároveň aj z výroku kolaudačného rozhodnutia, ktoré však neuvádza, že
by došlo k zmene stavby oproti stavebnému povoleniu.

56. Je tiež potrebné sa vyjadriť k opakovaným tvrdeniam žalovaného, že žalobca mal námietku, že sa
posunuté elektrické vedenie nachádza aj nad jeho pozemkom č. 195, uplatniť už v rámci stavebného
konania. K tomu správny súd uvádza, že táto námietka ani nemohla byť vznesená v rámci stavebného

konania, kedy skutočnosť zmeny uhla vedenia elektrického vedenia nebola zrejmá zo stavebného
povolenia č. 5678/2012/S4-V-Rt zo dňa 27.0.2012, ktoré sa týka časti stavby trakčnej meniarne ŽSR
v Borši a týka sa pozemkov v k. ú. H.. Správny súd na podklade administratívneho spisu zistil, že
v danom stavebnom povolení sa predpokladá realizácia prevádzkovaného súboru označeného ako
„PS 203 Vzdušné vedenie nn“, teda vzdušné vedenie nízkeho napätia. Kolaudačné rozhodnutie však

uvádza, že stavba „Q. A. H.“ obsahuje „PS 203 Vzdušné vedenie vvn“, teda vzdušné vedenie veľmi
vysokého napätia. Plánované práce na prevádzkovom súbore vzdušného vedenia VVN neboli evidentné
už zo stavebného povolenia, s ktorým bol žalobca oboznámený, ktoré nepredpokladalo výmenu VVN.
O tejto skutočnosti sa žalobca dozvedel až v priebehu prác, kedy mu ŽSR oznámilo výmenu VVN
a vôľu realizovať práce z pozemku č. 195, s čím žalobca nesúhlasil. Aj grafické zobrazenie zmeny

trasovania elektrického vedenia VVN, nachádzajúce sa v administratívnom spise, bolo vypracované
spoločnosťou SAG Elektrovod s dátumom „02/2015“, t. j. nie v čase vydania stavebných povolení
k stavbe z roku 2012. Iná dokumentácia, ktorá by preukazovala, že zmena uhla vedenia VVN mala byť
známa žalobcovi už v rámci stavebného konania, nie je súčasťou administratívneho spisu kolaudačného
konania. Zmena týkajúca sa práv a právom chránených záujmov žalobcu bola zrejmá až po realizovaní

stavby a s ním spojenej úprave uhla trasovania elektrického vedenia VVN zo stĺpu č. 88a na susednom
pozemku č. 193 do trakčnej meniarne ŽSR. Aj z následnej komunikácie medzi žalobcom, žalovaným,
ŽSR a Východoslovenskou distribučnou a.s., ktorá je súčasťou administratívneho spisu, je zjavné, že
nad pozemkom žalobcu č. 195 je vedené elektrické vedenie VVN. Tvrdenie žalovaného, že žalobca mal
svoju námietku k úprave uhla vedenia VVN uplatniť už v rámci stavebného konania preto neobstojí na

podklade obsahu administratívneho spisu ku kolaudačnému konaniu a žalobca nijako nepochybil, ak
uvedenú námietku vzniesol až v rámci kolaudačného konania.

57. Neušlo zároveň pozornosti správneho súdu, že preskúmavané rozhodnutia sa nijako nevenujú
otázke rozdielu medzi schválenou dokumentáciou pre stavebné povolenie a skutočnou realizáciou

stavby v časti prevádzkového súboru PS 203, kedy je v stavebnom povolení pre trakčnú meniareň
predpokladanárealizáciaelektrickéhovedenianízkehonapätia,novkolaudačnomrozhodnutísauvádza
realizácia elektrického vedenia VVN. Taktiež nie je nijako vysvetlený rozdiel týkajúci sa realizácie stavby
aj na pozemkoch v k. ú. G., ktoré nie sú uvedené v žiadnom z dotknutých stavebných povolení (viď
bod 1 a 2 tohto rozsudku). Aj tieto rozdiely bez akéhokoľvek pomenovania zisteného skutkového

stavu v preskúmavaných rozhodnutiach poukazujú na nedostatočne zistený skutkový stav, ktorý vzalo
ministerstvo za základ pri vydávaní kolaudačného rozhodnutia.

58. Vyššie uvedené nedostatky rozhodnutia žalovaného (ako orgánu verejnej správy prvého stupňa i ako
odvolacieho orgánu) odôvodňujú zrušenie oboch preskúmavaných rozhodnutí žalovaného podľa § 191

ods. 1 písm. e) SSP, keďže zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na
riadne posúdenie veci. Správny súd rozhodol o potrebe vrátiť vec správnemu orgánu prvého stupňa
(žalované ministerstvo) na ďalšie konanie, nakoľko nedostatočne zistený skutkový stav je podstatnou
vadou, ktorá mala dopad na celé ďalšie konanie, resp. na posúdenie skutočností, ktoré sú predmetom
kolaudačného konania.

59. Ako už bolo uvedené vyššie, v ďalšom konaní bude úlohou žalovaného, ktorý je viazaný právnym
názoromsprávnehosúduvyslovenýmvtomtorozsudku(§191ods.6SSP),vecznovaprejednať,pričom
bude povinný vychádzať zo správne zisteného skutkového stavu vo vzťahu k zmene uhla trasovaniaelektrického vedenia VVN, ktoré je inžinierskou stavbou realizovanou nad pozemkom č. 195, čo malo
vplyv na práva a právom chránené záujmy žalobcu. Po dôslednom vysporiadaní sa s celým rozsahom
nie nerelevantnej argumentácie žalobcu a dôkazov nachádzajúcich sa v administratívnom spise, prijme

správny orgán vo vzťahu k otázke, či bola stavba realizovaná v súlade s obomi stavebnými povoleniami
jednoznačný a dostatočne presvedčivo odôvodnený záver na podklade riadne zisteného skutkového
stavu. V prípade, ak bolo úmyslom žalovaného rozhodnúť v rámci kolaudačného konania aj o zmene
stavby podľa § 81 ods. 4 stavebného zákona, tieto skutočnosti musia byť podložené riadne zisteným
skutkovým stavom za dodržania procesných ustanovení vyplývajúcich z § 61 stavebného zákona.

60. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu správny súd proti žalovanému priznal náhradu dôvodne
vynaložených trov konania v úplnom rozsahu podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania rozhodne
súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.
Správny súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov kasačného konania podľa § 467 ods. 3 SSP, pričom
v kasačnom konaní úspešnému sťažovateľovi (žalobcovi) priznal náhradu trov kasačného konania.

61. Ďalším účastníkom konania správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože správny
súd nezistil, že by im trovy vznikli. Ďalší účastníci konania v 2. až 15. rade sa k celom konaní nijako
nevyjadrili. Správny súd zároveň ani ďalšiemu účastníkovi konania v 1. rade (ŽSR) neuložil žiadnu
povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by mu vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno

považovať výzvu správneho súdu, aby sa k podanej žalobe ďalší účastníci konania vyjadrili s poučením,
že ak tak neurobia, správny súd môže vo veci konať ďalej.

62. Toto rozhodnutie senát správneho súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s §
147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca
od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej
sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.

1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny

súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).