Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. júl 2025

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 8C/36/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4325202340
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radka Laceková
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2025:4325202340.1

Uznesenie

- 8 -

8C/36/2025

Okresný súd Levice v spore žalobkyne: A. B., XX.XX.XXXX, C. XXX, D., proti žalovanému: E. B.,

XX.X.XXXX, F. D., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

- 8 -
8C/36/2025

I. Súd ukladá žalovanému E. B., nar. XX.X.XXXX zákaz priblížiť sa k žalobkyni A. B., nar. XX.XX.XXXX
na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, okrem úkonov v trestnom a občianskoprávnom konaní.

II. Súd ukladá žalovanému E. B., nar. XX.X.XXXX, aby nevstupoval do nehnuteľnosti vedenej na
Okresnom úrade Levice, katastrálny odbor, obec D., kat. územie D. zapísaných na LV č. XXX na parcele
registra „C“, v časti A ako parcela parc. č. XXXX/XXX o výmere 202 m2- záhrada, parcela č. XXXX/

XXX o výmere 215 m2- zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXXX/XXX o výmere 580 m2- záhrada,
parcela č. XXXX/XXX o výmere 383 m2- záhrada, parcela č. XXXX/XXX o výmere 124 m2- zastavané
plochy a nádvoria, rodinný dom súp. č. XXX na pozemku parc. registra „C“, v časti A: parcela č. XXXX/
XXX, ktorého výlučnou vlastníčkou je žalobkyňa: A. B., XX.XX.XXXX, C. XXX, D. (v podiele 1/1 k celku).

III. Súd vo zvyšnej časti návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

IV. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému vo výške 100%.

V. Súd poučuje žalovaného o možnosti domáhať sa ochrany svojich práv a právom chránených záujmov
podaním žaloby o náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia a v
prípade, že súd žalobe vyhovie, zruší aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení.

o d ô v o d n e n i e :

- 6 -

8C/36/20251. Na Okresnom súde Levice sa pod sp. zn. 8C/36/2025 vedie konanie v spore žalobkyne: A. B.,
XX.XX.XXXX, C. XXX, D., proti žalovanému: E. B., XX.X.XXXX, F. D., o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorý začal dňa 24.7.2025 o 9,43 hod., kedy žalobkyňa osobne doručila súdu

návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.

2. V podanom návrhu žalobkyňa navrhla, aby súd vykázal žalovaného- jej syna E. B., nar. XX.X.XXXX
z jej obydlia- nehnuteľnosti vedenej na Okresnom úrade Levice, katastrálny odbor, obec D., kat. územie
D. zapísaných na LV č. XXX na parcele registra „C“, v časti A ako parcela parc. č. XXXX/XXX o výmere

202 m2- záhrada, parcela č. XXXX/XXX o výmere 215 m2- zastavané plochy a nádvoria, parcela D.
XXXX/XXX o výmere 580 m2- záhrada, parcela D. XXXX/XXX o výmere 383 m2- záhrada, parcela D.
XXXX/XXX o výmere 124 m2- zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom súp. č. XXX na pozemku
parc. registra „C“, v časti A: parcela D. XXXX/XXX, ktorého výlučnou vlastníčkou je žalobkyňa: A. B.,
XX.XX.XXXX, C. XXX, D. (v podiele 1/1 k celku) v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) CSP. Zároveň žiada,
aby súd uložil žalovanému zákaz priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, okrem

úkonov v trestnom a občianskoprávnom konaní podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP.

3. Žalobkyňa uviedla, že žalovaný je jej synom, pričom spoločne s jej vnukom G. B., nar. XX.X.XXXX
a so žalovaným žili v rodinnom dome a nehnuteľnostiach špecifikovaných vyššie, ktorých vlastníkom je
výlučne žalobkyňa. So žalovaným má dlhodobé problémy, pretože už 16 rokov je užívateľom omamných

látok. Na začiatku u nej býval so svojou partnerkou, s ktorou má mal. syna G.. Keď mal vnuk asi tri roky,
odišla partnerka a matka mal. od žalovaného. V tom čase bol vnuk zverený žalovanému. Ten sa však
nepodieľal na jeho starostlivosti, a preto sa o vnuka starala žalobkyňa spolu s už zosnulým manželom
H. B.. Už v tom čase bol žalovaný užívateľom omamných látok. Vnuk má diagnostikovaný diabetes. Od
februára 2025 je vnuk G. B., nar. XX.X.XXXX zverený žalobkyni do náhradnej osobnej starostlivosti. S

domácnosťou a ani so starostlivosťou o vnuka žalovaný žalobkyni nikdy nepomáhal, neprispieval ani do
domácnosti ani na syna, hoci pracoval. Práve naopak, stávalo sa, že z domácnosti kradol veci, aby mal
na drogy. Správal sa k žalobkyni neúctivo, škaredo jej nadával a mával výbuchy zlosti. Niekoľko krát sa
jej vyhrážal, že ju zabije. Vyhrážal sa aj svojmu bratovi I. B., že mu podreže krk. Neustále žalobkyňu
obviňoval, že mu pokazila život, rozbíjal v domácnosti dvere, udieral do nich päsťou.

V roku 2024 si žalovaný do domácnosti žalobkyne nasťahoval cudziu ženu. Tvrdil, že je to jeho partnerka
a vyjadril sa, že jeho partnerku vyhodila z domu jej mama a že pôjde k nim, no bez súhlasu žalobkyne.
Po istom čase žalobkyňa na žalovaného apelovala, nech si nájdu spoločné bývanie, nakoľko jej vôbec
do domácnosti neprispievali a žalovaný sa k nej správal hrubo. V tom čase z domácnosti odišli. Žalovaný
spával vo svojom aute, bol bezdomovcom. Po čase však žalobkyňa zistila, že v čase keď bola v práci,

v mojej domácnosti sa nachádzal žalovaný aj s partnerkou. V októbri v roku 2024 žalovanému zrušila
trvalý pobyt na adrese C. D. XXX, F. D.. V zime 2024 sa žalobkyňa nad žalovaným zľutovala, nechcela
aby trpel zimou, nakoľko spával v aute. Znova ho vpustila do mojej domácnosti, avšak dala žalovanému
podmienku, že kým pominie zima, nech má zabezpečené vlastné bývanie. Čo však neurobil do dňa
podania návrhu v tejto veci.

Istú chvíľu sa žalovaný k matke správal v rámci normy. Zlom nastal asi pred troma mesiacmi, keď na ňu
znova naliehal, aby sa k nim nasťahovala jeho partnerka, ktorá už u nich bývala minulý rok. Tá bola v
tom čase tehotná, čakala tretie dieťa. Jedno z jej detí bolo zverené jej matke a druhé, dvojročné, bolo
pri partnerke žalovaného. Znova sa situácia zhoršila. Žalovaný žalobkyni nadával, vyhrážal sa jej, že ju
zabije. Pod nátlakom a zľutovaním sa nad jeho partnerkou, žalobkyňa povolila aby k nim prišli. Dieťa

sa narodilo dňa XX.X.XXXX, partnerka žalovaného však dieťa nechala v nemocnici a dňa 16.7.2025
sa znova vrátila späť do domu žalobkyne. Dňa 16.7.2025 žalobkyňa žiadala žalovaného, aby opustili
jej domácnosť, čoho následkom medzi nimi vznikla hádka a žalovaný začal byť agresívny. Zo strachu
žalobkyňautieklanadvorrodinnéhodomu,žalovanýjudobeholachytiljuzarukuakrkzozadu.Následne
ako ju držal, sotil ju do jarku pred jej domom. Podľa žalobkyne by určite v násilnom správaní pokračoval,

keby nebol prítomný aj vnuk G., ktorý otcovi povedal, nech s tým okamžite prestane. Následne mala
žalobkyňa strach vrátiť do vlastného domu, preto zavolala na políciu. Po príchode polície a objasnení
skutku, bol žalovaný vykázaný z obydlia. Jeho priateľka s mal. dieťaťom odišla z domu dobrovoľne, ku
svojej matke. Vec je vedená na 00 PZ Želiezovce pod ČVS: ORPZ-LV-OPP4-132/2025-P.
Žalobkyňa ako ohrozená osoba bola kontaktovaná Poradňou pre obete s Intervenčným centrom, Centra

Slniečko, n. o., ktoré podľa Zákona o obetiach trestných činov č. 274/2017 Z. z. poskytuje pomoc
ohrozeným osobám, u ktorých bol realizovaný inštitút vykázania. Bola jej tu poskytnutá bezplatná právna
pomoc. Pokiaľ súd vyhovie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z uvedených dôvodov, úplne
sa tým vyrieši otázka ochrany žalobkyne pred násilím zo strany žalovaného.Žalobkyňa záverom uviedla, že sa žalovaného bojí. Bojí sa, že ju zabije alebo jej ublíži na zdraví. Nevie,
kde sa v ňom berie taká zlosť. Dala mu všetko a on sa ku nej správa takto. Už nevládze. Žalovaný je
čím ďalej, tým viac agresívny. Žalobkyňa sa sama nevie ubrániť.

4. Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 24.7.2025 (doručený
súdu 24.7.2025 o 9,43 hod.), výpisom z listu vlastníctva č. XXX pre k.ú. D., úradný záznam OO PZ
Želiezovce zo dňa 16.7.2025, potvrdením OO PZ Želiezovce zo dňa 16.7.2025 o vykázaní žalovaného
z obydlia žalobkyne.

5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia.

8. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na
určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita
alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

9. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú

splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

10. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

11. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určitý čas.

12. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

13. Podľa § 332 ods. 2 CSP, neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) je vykonateľné jeho
vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.

14. Z citovaných ustanovení CSP vyplýva, že základnou podmienkou nariadenia neodkladného
opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Podľa zákona takýmito dôvodmi

sú právny a faktický stav medzi stranami sporu, ktorý vyžaduje bezodkladnú úpravu pomerov, alebo
obava, že exekúcia by mohla byť ohrozená, ako aj osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému
sa má poskytnúť ochrana navrhovaným neodkladným opatrením. Pokiaľ ide o osvedčenie dôvodnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, navrhovateľ neodkladného opatrenia je povinný uviesť
rozhodujúce skutočnosti a pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a tým preukázať existenciu právneho

a faktického vzťahu medzi stranami sporu. Súd pri posudzovaní osvedčenia dôvodnosti nároku
nevykonáva proces dokazovania ako v prípade rozhodovania vo veci samej, ale pre účely rozhodnutia
o nariadení neodkladného opatrenia postačuje rozhodovanie súdu len na základe listín predložených
navrhovateľom.

15. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli
vážnejšie pochybnosti o potrebe dočasnej úpravy. Neodkladným opatrením možno uložiť strane sporu
podľa § 325 ods. 2 CSP, aby niečo konala, alebo sa zdržala nejakého konania. Predpokladom nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým sa dočasne upravujú pomery strán je osvedčenie naliehavosti takejto
úpravy. Podstatné je, aby existovala dôvodná obava, že právo bude ohrozené, alebo ak je nutné

bezodkladne upraviť pomery účastníkov.

16. Súd posúdil návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia a zistil, že je dôvodným.
V danom prípade súd zistil, že existujú také okolnosti, pre ktoré je treba bezodkladne upraviť pomerymedzi stranami sporu. Z doposiaľ preukázaného je zrejmé, že žalovaný sa voči žalobkyni dlhé roky
správal agresívne, ohrozoval ju, vyhrážal sa jej, útočil na ňu a ničil jej hnuteľné veci. Z návrhu žalobkyne
je zrejmé, že táto navrhuje nariadiť neodkladné opatrenie na ochranu svojho života a zdravia, pričom

táto bude dosiahnutá tým, že súd zakáže žalovanému približovať sa k nej na vzdialenosť menšiu ako
50 metrov a vykáže ho z jej obydlia, ktoré sporadicky slúžilo ako spoločné obydlie žalobkyne a jej syna-
žalovaného. Navrhuje teda úpravu vzájomného pomeru medzi ňou a žalovaným.

17. Medzi žalobkyňou a žalovaným existuje právny vzťah (pomer), pretože sú v príbuzenskom vzťahu

ako matka a syn, žalovaný mal do 3.9.2024 evidovaný trvalý pobyt v spoločnej domácnosti so
žalobkyňou, ktorý mu 4.9.2024 dala zrušiť. Napriek skutočnosti, že žalobkyňa dala žalovanému zrušiť
trvalýpobytnaadreseC.XXX,D.ažalovanýsapretopovažujezabezdomovca,súdusúdil,ženaadrese
majú i doposiaľ spoločné obydlie. S najväčšou pravdepodobnosťou sa osobné veci žalovaného stále
nachádzajú na adrese C. XXX, D., z čoho možno vyvodiť záver o tom, že žalovaný naďalej považuje
rodinný dom na adrese C. XXX, D. za jeho spoločné obydlie so žalobkyňou. Vzhľadom na skutočnosť,

že žalovaný má administratívne pobyt na adrese Obec D., súd považuje rodinný dom na adrese C. XXX,
D. za spoločné obydlie žalobkyne a žalovaného v realite. Tento pomer medzi žalobkyňou a žalovaným
vyžaduje bezodkladnú úpravu. Nevyhnutnosť a bezodkladnosť tejto úpravy spočíva v tom, že žalovaný
sa dopustil opakovaného násilného správania na svojej matke-žalobkyni, ktorého následkom bolo jeho
vykázanie zo spoločného obydlia na dobu 14 dní príslušníkom Obvodného oddelenia PZ Želiezovce dňa

16.7.2025 ako dôsledok násilného konania žalovaného voči žalobkyni. Súd má dôvodné podozrenie,
že žalovaný na žalobkyni spáchal fyzické násilie, vyvíja a v minulosti vyvíjal psychický nátlak najmä
krikom, nadávkami a ničením osobných vecí žalobkyne, čím veľmi nepriaznivo vplýva na emocionálny
stav a psychické zdravie žalobkyne, pričom existuje dôvodná obava, že žalovaný bude v tomto konaní
pokračovať aj po tom, čo uplynie lehota, na ktorú bol vykázaným z ich spoločného obydlia. Súd nariadil

toto neodkladné opatrenie z dôvodu, aby zabránil prípadnému ďalšiemu fyzickému útoku žalovaného na
žalobkyňu,ktoréhosamôžeopakovanedopustiťataktiež,abyzabránilpsychickémunátlakuvyvíjanému
na žalobkyňu. Konaním žalovaného môže byť ohrozená duševná integrita žalobkyne (už samotná
prítomnosť žalovaného v jej blízkosti môže objektívne u žalobkyne vyvolávať obavu o jej zdravie
a telesnú integritu).

18. Z dôvodu potreby ochrany fyzického a psychického zdravia žalobkyne, súd vyhovel jej návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré spočíva v zákaze žalovaného priblížiť sa k nej na
vzdialenosť menšiu ako 10 metrov a vykázania žalovaného z ich spoločného obydlia. Týmto zákazom
je možné lepšie predísť konaniu, ktorého sa žalovaný dopúšťa na žalobkyni. Zákaz alebo obmedzenie

priblíženia sa na určitú vzdialenosť ako menej závažný zásah do osobných slobôd povinného sú ex
lege podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita žalobcu mohla byť
ohrozená. Spolužitie žalobkyne so žalovaným, ktorý sa správal voči nej násilne sa stalo neznesiteľným.
Sú preto dané podmienky, aby žalovaný nevstupoval do obydlia, v ktorom žalobkyňa býva.

19. Súd považoval za potrebné z praktického hľadiska vylúčiť „platnosť“ zákazu priblíženia sa v prípade
vedenia tohto a iných súdnych, resp. iných konaní, pri ktorých nemožno vylúčiť že sa žalobkyňa
a žalovaný stretnú pri vykonávaní konkrétnych procesných úkonov a z objektívnych dôvodov (napr.
rozloha pojednávacej miestnosti) nebude možné zabezpečiť, aby fyzická vzdialenosť medzi nimi bola
menšia ako 10 metrov. Z tohto dôvodu súd rozhodol tak, že v prípade vykonávania procesných úkonov,

na ktorých sa bude vyžadovať osobná prítomnosť žalobkyne i žalovaného sa tento zákaz neuplatňuje.
V tomto smere súd poukazuje na to, že v prípade účasti na procesných úkonoch bude ochrana
poskytovaná týmto neodkladným opatrením nahradená ochranou, ktorú počas týchto úkonov, žalobkyni
dokážu zabezpečiť príslušné úradné osoby (napr. orgány činné v trestnom konaní, justičná stráž a pod.).

20. Zároveň súd zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, ktorou sa
domáhala uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa priblíženia k jej osobe na vzdialenosť menšiu ako
50 m, nakoľko vzdialenosť 10 m považoval súd za primeranú, aby zo strany žalovaného nemohlo dôjsť
k útoku na osobu žalobkyne.

21. Ďalej súd poukazuje na Čl. 16 ods. 2 druhá veta Ústavy Slovenskej republiky, ktorý hovorí, že nikoho
nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.22. Ďalej súd poukazuje na Čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý hovorí, že každý má právo
na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

23. Ďalej súd poukazuje na Čl. 21 ods. 1 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky, ktorý hovorí, že obydlie
je nedotknuteľné.

24. Ďalej súd poukazuje na Čl. 21 ods. 3 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky, ktorý hovorí, že
iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia možno zákonom dovoliť iba vtedy, keď je to v demokratickej

spoločnosti nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo majetku osôb, na ochranu práv a slobôd iných
alebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejného poriadku..

25. Čo sa týka trvania neodkladného opatrenia súd predmetný zákaz uložil bez časového obmedzenia
z dôvodu, že v súčasnosti nie je možné určiť dobu, po ktorú budú trvať dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
Koncepcia inštitútu neodkladného opatrenia vychádza z princípu ochrany práv a oprávnených záujmov

žalobcu bez vopred vymedzeného časového ohraničenia, pokiaľ trvajú dôvody jeho nariadenia (§ 330
CSP).

26. Súd prvej inštancie vyvodil svoj záver o dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia tým,
že žalobkyňa osvedčila skutočnosť, že žalovaný je podozrivý z násilia voči žalobkyni. Na základe

oboznámenia sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobkyňou a oboznámenia sa s jej tvrdeniami
uvedenými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, dospel súd prvej inštancie k záveru, že
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je v celom rozsahu dôvodný a žalobkyňa osvedčila potrebu
jeho nariadenia, teda, že žalovaný svojím správaním, ktorého sa voči žalobkyni dopustil, reálne vyvoláva
u nej pretrvávajúcu dôvodnú obavu o jej život a zdravie, a preto považoval nariadenie neodkladného

opatrenia v požadovanom rozsahu za dôvodné a primerané.

27. Súd je toho názoru, že s poukazom na doterajšie konanie žalovaného voči žalobkyni, sa žalobkyňa
naďalej cíti ohrozená a má obavy o svoje zdravie. Právo musí chrániť slabšie strany a aj za cenu
zásahu do práva žalovaného na obydlie a jeho práva na voľný pohyb, aby sa právne situácie riešili

takým spôsobom, aby bolo právo žalobkyne na pokojný a zdravý život zabezpečený obmedzením práva
žalovaného.

28. Podľa čl. 23 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky, sloboda pohybu a pobytu sa zaručuje. Slobody
podľa odsekov 1 a 2 môžu byť obmedzené zákonom, ak je to nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, udržanie

verejného poriadku, ochranu zdravia alebo ochranu práv a slobôd iných a na vymedzených územiach
aj v záujme ochrany prírody. Žalobkyňa uviedla, že stále má dôvodnú obavu z konania žalovaného
a na základe doposiaľ zistených skutočností súd vyhodnotil tieto obavy z pokračovania žalovaného v
konaní voči žalobkyni za reálne a dôvodné. Z uvedeného dôvodu súd dočasne upravil pomery tak, že
žalovanému uložil nepribližovať sa k žalobkyni na určitú vzdialenosť. Žalovaný musí vzdialenosť od

žalobkyne dodržať okrem nevyhnutného času na realizáciu úkonov v trestnom a občianskoprávnom
konaní. Súd zároveň uložil žalovanému, aby nevstupoval do spoločného obydlia so žalobkyňou.

29. Toto neodkladné oparenie môže byť zrušené postupom podľa §334 CSP, podľa ktorého súd na
návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Na podanie návrhu

na zrušenie neodkladného opatrenia je legitimovaná nie len osoba, ktorej bola neodkladným opatrením
uložená povinnosť (aj spočívajúca dodržovaní zákazu), ale aj samotná žalobkyňa, t.j. navrhovateľka
neodkladného opatrenia.

30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

32. Súd vyslovil, že žalobkyni sa priznáva nárok na náhrada trov konania vo výške 100 %. Žalobkyňa
mala v konaní plný úspech, vzniklo jej právo na náhradu trov konania voči žalovanému. O výške náhradytrov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia podľa § 262 ods.
2 CSP.

33. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

34. V predmetnej veci súd neuložil žalobkyni povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej,
pretože týmto neodkladným opatrením sa dosiahla úprava pomerov medzi stranami v požadovanej
miere. Podľa názoru súdu toto neodkladné opatrenie postačuje na poskytnutie plnohodnotnej súdnej
ochrany v rozsahu vymedzeným samotným účelom tohto neodkladného opatrenia. V súlade s § 337
ods. 1 CSP bolo povinnosťou súdu poučiť žalovaného o tom, že môže podať žalobu o náhradu škody
alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

35. Žalovaný (Povinná osoba) je vykonateľným uznesením o neodkladnom opatrení viazaný a jeho
nerešpektovanie môže naplniť pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 TZ.

Poučenie:

- 2 -
8C/36/2025

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

Okresného súdu Levice na Krajský súd v Nitre, v dvoch písomných vyhotoveniach.

Podľa § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci s týka,
d) čo sa ním sleduje,
e) podpis.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolanie dôvody) čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré

neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1/ ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

I. výrok tohto neodkladného opatrenia je vykonateľný len čo bolo uznesenie doručené (332 ods. 1 CSP).

II. výrok tohto neodkladného opatrenia je vykonateľný len čo bol vyhotovený (332 ods. 2 CSP).