Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. december 2024

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 8C/28/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4020200144
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radka Laceková

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2024:4020200144.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou JUDr. Radkou Lacekovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale

bytom C., t. č. ÚVTOS Ilava, Mierové nám. č. 1, 019 17 Ilava, IČO: 00 738 344 proti žalovanému: ÚVTOS
Želiezovce, Veľký Dvor 12, 937 01 Želiezovce, IČO: 00 738 298, o finančnom odškodnení vo výške
5.000 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. O výške
trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Nitre dňa 24.03.2020 domáhal, aby súd domáhal

zrušenia disciplinárnych trestov, preradenia do ľahšej podskupiny B a finančného odškodnenia vo výške
5.000 eur. Žalobca ďalej v podanej žalobe uviedol, že koncom roka 2019 bol kázeňským trestom
potrestaný z dôvodu, že neodovzdal stanovenú normu na pracovisku ÚVTOS, kde vykonával svoj trest.
Začiatkom apríla 2019 bol disciplinárne potrestaný za to isté. Podľa vyjadrenia žalobcu prácu skúšal,
avšak tá mu nešla. Samotné potrestanie vníma ako rozpor s rozhodnutím generálneho riaditeľstva ZVJS
zo dňa 27.06.2019. Ďalej uviedol, že podľa § 45 ods. 1 zák. č. 475/2005 Z. z. patrí odsúdenému pracovná
odmena podľa druhu vykonanej práce za odpracovaný čas alebo normy spotrebnej práce. Za čas keď

odsúdený nepracuje mu náhrada nepatrí. Na pracovisku ručného šitia obuvi sa uplatňuje odmeňovanie
podľa noriem. žalobca tvrdí, že pracoval podľa svojich schopností a možností. Podľa § 4 ods. 2 nar.
vlády Slovenskej republiky sa má pracovná odmena primerane znížiť, ak vlastným zavinením nesplnil
normu. Žalobca tak má zato, že mu boli protiprávne uložené disciplinárne tresty ÚVTOS Želiezovce.
Z dôvodu, že rozhodnutia považoval za protiprávne, tak požaduje aj náhradu škody vo výške 5.000 eur
a to aj titulom, že bol držaný v ťažšej podskupine druhej nápravnovýchovnej skupine. Poškodenie svojich
práv vníma žalobca pri obmedzeniach, ktoré mu vznikli odopieraním výhod ako návšteva posilňovne,

športových aktivít atď. Ďalej mu bol aj dva krát zamietnutý preklad do iného ÚVTOS z kapacitných
dôvodov. Žalobca uložené disciplinárne tresty považuje za dôvody, pre ktoré mu bol znevýhodnený jeho
pobyt vo výkone trestu a strpčili život nielen jemu, ale aj celej jeho rodine.

2. Tunajší súd uznesením zo dňa 29.06.2020, č. k. 8C/28/2020 – 9 vyzval žalobcu, aby svoje podanie
doplnil.Žalobcavosvojejodpovedidoručenejsúdudňa28.07.2020uviedol,žesvojnárokpresnepopísal
už podaním doručeným Krajskému súdu v Nitre a neuviedol žiadne nové skutočnosti potrebné pre

predmet tohto sporu.

3. Žalovaný sa k podaniu žalobcu vyjadril nasledovne. Pokiaľ ide o vyjadrenie žalobcu tak to považuje
žalovaný za nepreskúmateľné z dôvodu, že disciplinárne tresty sa súdom nemôžu preskúmavať.Žalobca bol rozhodnutím komisie zaradený na pracovisko ručné šitie . Dňa 28.03.2019 bol z uvedeného
pracoviska zamestnávateľom vyradený. Dôvod vyradenia spočíval nesplnení kvóty, nakoľko odpracoval
14,5 pracovných mien a ušil jeden pár topánok, čo vychádza v priemere na jednu pracovnú zmenu

0,06 páru topánok. Čo sa týka uložených disciplinárnych trestov tak žalovaný má zato, že boli uložené
v zmysle zákona a vychádzajú z objektívne zisteného skutkového stavu. Umiestnenie odsúdeného,
ktoré namietal žalobca vyplýva zo záverov a odporúčaní psychológa. Ďalej žalobca mal využiť návštevu
v piatych prípadoch. Štyrikrát došlo k návšteve, piata sa nekonala z dôvodu neúčasti návštevníkov.
Žalobca nikdy nepožiadal riaditeľa ústavu o umožnenie návštevy s priamym kontaktom. Vychádzajúc z

vyššie uvedeného, na základe celkového objasnenia všetkých okolností, ktoré tvoria obsah žaloby, má
žalovaný za preukázané, že sa tvrdenia žalobcu ani v jednej časti nepotvrdili. Je možné konštatovať,
že žalovaný konal a rozhodoval tak ako mu to ukladá zákon o VTOS, a naň vzťahujúca vyhláška
č. 368/2008. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že zákonodarca od 01.01.2014 explicitne vylúčil z
preskúmavania v správnom súdnictve rozhodnutia o disciplinárnom previnení, vychádza z toho, že
ako konštatoval Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 6Sžo/53/2011, vzťahy v oblasti

výkonu trestu patria do právnej úpravy verejného práva trestnoprávneho charakteru a rozhodovanie
o nich nemožno považovať za rozhodovanie orgánu v oblasti verejnej správy, keďže ide výlučne
o právomoc, ktorá vyplýva z ustanovení zákona a týka sa veci, ktorá súvisí s inštitútmi Trestného
poriadku. Ak aj nie je v prípade niektorých disciplinárnych previnení uložených podľa zákona o VTOS
daná právomoc súdu, netreba opomínať, že v zmysle § 96 zákona o VTOS dozor nad zachovávaním

zákonnosti v ústave vykonáva prokurátor podľa osobitného predpisu a to v zmysle zákona č. 153/2001
o prokuratúre. Podľa § 36 ods. 1 zákona o VTOS na uplatnenie a zabezpečenie svojich práv a
oprávnených záujmov podľa tohto zákona má odsúdený právo podávať žiadosti, sťažnosti a podnety
štátnym orgánom Slovenskej republiky, ktoré sú príslušné na prejednanie podnetov alebo sťažností
týkajúcich sa ochrany ľudských práv, ako aj medzinárodným orgánom a medzinárodným organizáciám,

ktoré sú podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, príslušné na prejednanie
podnetovalebosťažnostítýkajúcichsaochranyľudskýchpráv;ústavjepovinnýbezodkladnezabezpečiť
ich odoslanie bez toho, aby zisťoval odosielateľa. Oprávnenie na preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí
ouloženídisciplinárnehotrestutedaspadádoprávomociprokurátora,ktorýjepovinnýrozhodnutie,ktoré
odporuje zákonu alebo inému všeobecne záväznému nariadeniu, písomným príkazom zrušil. Žalovaný

vo všetkých napadnutých skutočnostiach postupoval zákonne a preto nie je dôvod na akékoľvek
finančné odškodnenie odsúdeného. Na základe vyššie uvedeného žalovaný považuje žalobu v celom
rozsahu za nedôvodnú a navrhuje ju v celom rozsahu zrušiť.

4. Replikou sa žalobca vyjadril k vyjadreniu žalovaného nasledovne. Od roku 1990 nie je povinné

pracovať. Keďže bol žalobca zaradený na prácu, ktorú však nezvládal považuje disciplinárne
rozhodnutie za protiprávne z dôvodu, že mal byť komisiou vyradený a nie potrestaný. Hoci prácu podľa
jeho slov nezvládal, avšak neporušovalo pracovnú disciplínu. Ďalej sa vyjadroval k jeho premiestneniu
do inej skupiny ako aj ústavu, avšak bez uvedenia nových skutočností.

5. Duplikou žalovaný reagoval na repliku žalobcu tak, že zhodne ako vo svojom prvotnom vyjadrení
sa pridržal argumentov ohľadom odpracovaných zmien s už vyššie uvedeným počtom párov topánok.
Tiež uviedol, že je nepochybné, že konaním žalobcu došlo k porušeniu pracovnej disciplíny načo
mu boli následne uložené disciplinárne tresty. žalovaný tak záverom zopakoval tvrdenia uvedenej vo
svojom prvom vyjadrení a pridržal sa tak svojho pôvodného vyjadrenia, ktoré dostatočne podľa jeho

názoru preukazuje opodstatnenosť uloženia disciplinárnych trestov a vice versa nepreukazuje, resp.
neopodstatňuje nárok žalobcu.

6. Žalobca svojím podaním zo dňa 14.06.2022 doručil tunajšiemu súdu upovedomenie KVOP, v ktorom
KVOP uviedla, že prax ústavu bola neštandardná. Neštandartnosť mala spočívať v postupe ústavu,

ktorý dvakrát disciplinárne potrestal žalobcu a to za nesplnenie normy. KVOP má zato, že nesplnenie
kvóty nie je porušením pracovnej disciplíny. V prípade, ak odsúdený opakovane neplní pracovnú normu
je možné odsúdeného z práce vyradiť.

7. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu zo dňa 14.06.2022 vyjadril nasledovne. Vzniesol námietku

nepríslušnosti tunajšieho súdu vzhľadom k vecnej ako aj miestnej stránke. Ďalej uviedol, že predmetom
sporu vedeného na tunajšom súde nemôžu byť disciplinárne rozhodnutia uložené ÚVTOS na úseku
väzenstva. Zaradenie do práce teda rozhodne nie je trestom, zákon o výkone trestu odňatia slobody
ani neumožňuje nariadiť akúkoľvek pracovnú činnosť ako formu disciplinárneho trestu, práve naopak,aj s odvolaním sa na niektoré vybrané ustanovenia Zákonníka práce definuje podmienky zaraďovania
do práce takým spôsobom, aby sa tieto v čo najväčšej miere približovali podmienkam zamestnávania
v civilnom prostredí – t. j. aj v prípade odsúdených zaradených do práce, napriek tomu, že nejde o

pracovnoprávny vzťah, je zákonom o výkone trestu odňatia slobody garantovaná pracovná doba, právo
na pracovnú odmenu, ochrana zdravia pri práci, ako aj ďalšie práva väznených osôb v súvislosti s
ich pracovným zaradením. Na druhej strane však zákon o výkone trestu vo svojich ustanoveniach
definuje aj povinnosti odsúdeného zaradeného do práce, zároveň určuje, že v zmysle § 52 ods. 2 je
zavinenénesplneniektorejkoľvekpovinnostiuloženejtýmtozákonomdisciplinárnymprevinením.Toteda

znamená, že aj zavinené nesplnenie povinnosti týkajúcej sa pracovného zaradenia je disciplinárnym
previnením. Z uvedeného je teda zrejmé, že nie samotná práca je trestom, ale nesplnenie povinnosti
vyplývajúcej z pracovného zaradenia odsúdeného je disciplinárnym previnením a môže zaň byť uložený
disciplinárny trest. Uvedená skutočnosť je obdobne per analogiam riešená aj v Zákonníku práce, ktorý
takisto popri právach zamestnanca definuje aj jeho povinnosti, ako aj prípadné sankcie za úmyselné
porušovanie týchto povinností. Čo sa týka otázky zavinenia v prípade disciplinárneho konania vedeného

voči žalobcovi, žalovaný sa v priebehu disciplinárneho konania dostatočne vysporiadal aj s otázkou
posúdenia „zavineného“ nesplnenia povinnosti vyplývajúcej zo zákona. Z dostupnej evidencie je zrejmé,
že žalobca vykonával trest odňatia slobody v tunajšom ústave trikrát, pričom aj počas predchádzajúcich
pobytov v tunajšom ústave bol pracovne zaradený na pracovisku ručného šitia obuvi, v jednom prípade
po dobu 4 mesiacov a v druhom po dobu 3 mesiacov. Ani počas jedného z týchto období u žalobcu

neboli zaznamenané problémy v oblasti plnenia pracovných povinností, technológiu práce si osvojil bez
problémov a úlohy a povinnosti vyplývajúce z jeho pracovného zaradenia si riadne plnil. Z uvedeného
je zrejmé, že v priebehu výkonu trestu, kedy boli voči nemu vedené dve disciplinárne konania, už mal
dostatočné skúsenosti s touto prácou, bol v nej zaučený a ovládal ju v takej miere, ktorá mu umožňovala
riadne plniť pracovné povinnosti. Zo strany žalobcu však evidentne absentoval záujem o prácu, čo v

rámci individuálnych pohovorov aj sám potvrdil. V tomto prípade teda jednoznačne možno usúdiť, že z
jeho strany išlo o zavinené neplnenie povinností vyplývajúcich z jeho pracovného zaradenia, nakoľko
nebolo spôsobené neschopnosťou odsúdeného plniť pracovné úlohy, ale jeho nezáujmom. Žalovaný
zotrváva na svojom pôvodnom vyjadrení sp. zn. ÚVTOS-spor-6-5/13-2020 zo dňa 13.08.2020 a na
vyjadrení sp. zn. ÚVTOS-spor-6-7/13-2020 zo dňa 21.09.2020, ktoré považuje za dostatočne zreteľné

a v ktorom má za dostatočne preukázané, že v žalobcovom namietanom porušení zákona v prípade
uloženia disciplinárnych trestov a v prípade žalobcovho umiestnenia do diferenciačnej skupiny konal
a rozhodoval tak ako mu ukladá zákon o VTOS a naň vzťahujúca sa vyhláška č. 368/2008. Žalovaný
postupoval zákonne a preto nie je dôvod na akékoľvek finančné odškodnenie žalobcu.

8. Uznesením zo dňa 21.11.2022, č. k. 8C/28/2020 – 96 tunajší súd vylúčil na samostatné konanie
žalobu v časti o zrušenie disciplinárnych trestov a o preradenie do ľahšej podskupiny (B). Následne bol
novým návrhom zapísaný predmet sporu z vyššie uvedeného uznesenia pod sp. zn. 8C/121/2022. Nato
súd uznesením zo dňa 22.12.2022, č. k. 8C/121/2022 – 8 vyhlásil, že vo veci nemá právomoc konať
a postupuje ju Okresnej prokuratúre Levice a konanie zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa

07.02.2023.

9. Uznesením zo dňa 02.01.2024, č. k. 8C/28/2020 – 119 súd prerušil konanie vedeného na tunajšom
súde do právoplatného skončenia konania vedeného na Krajskej prokuratúre Nitra pod sp. zn. 3Kn
6/23/4400. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.02.2024.

10. Krajská prokuratúra dňa 10.06.2024 doručila tunajšiemu súdu stanovisko k žiadosti žalobcu
o preskúmanie zákonností rozhodnutí o disciplinárnych potrestaniach odsúdeného. Skutkový stav
popísala Krajská prokuratúra v zhode s tvrdením žalovaného. Voči rozhodnutiu, ktoré napáda žalobca
podľa vyjadrenia prokuratúry nepodal žalobca opravný prostriedok a rozhodnutie tak nadobudlo

právoplatnosť dňa 09.04.2019. Rovnako tak aj voči druhému rozhodnutiu žalobca nepodal opravný
prostriedok a to tak mohlo nadobudnúť právoplatnosť dňa 16.04.2019. Podľa vyjadrenia prokuratúry
žalobca neplnil normy spotreby práce a pokyny na uvedenom pracovisku. Dôležitou je poznámka
prokurátora, ktorý uviedol, žena pracovisku Euro-obuv pracoval žalobca po dobu 4 a následne
3 mesiacov. Počas uvedených období neboli zo strany zamestnávateľa ani ústavu zaznamenané

nedostatky v práci žalobcu a dokonca ani neavizoval, že by si nevedel prácu osvojiť. Z uvedeného
prokuratúre vyplynulo, že žalobca si vedel prácu osvojiť ako aj plniť dennú normu na zmenu. Uložené
disciplinárne tresty tak považuje prokuratúra uložené v zmysle § 52a zák. v súlade s vtedy platnou
vyhláškou č. 368/2008. Ďalej tvrdenie v tom zmysle, že vaše zaradenie do diferenciačnej skupinyC súviselo s uloženými disciplinárnymi trestami sa nezakladá na pravde. Samotná neexistencia
disciplinárnych trestov nie je podmienkou na umiestnenie do diferenciačnej skupiny B. Čo sa týka
možnosti návštev, tak tam prokurátor konštatuje zhodne so žalovaným, že ste mali štyri návštevy.

Vzhľadom na uvedené má Krajská prokuratúra zato, že umiestnenie žalobcu v rámci diferenciačnej
skupiny vykonal ˇUVTOS Želiezovce v súlade so zákonom s poukazom na vyhl. č. 368/2008 a to na
základe záverov a odporúčaní psychologického vyšetrenia realizovaného pri vstupe žalobcu do výkonu
trestu odňatia slobody. Záverom prokurátor konštatuje, že nezistil žiadne nedostatky ani porušenie
zákona.

11. Uznesením zo dňa 13.06.2024, č. k. 8C/28/2020 – 131 súd po odpadnutí prekážky v konaní
pokračoval. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.06.2024.

12. Súd vytýčil prvý termín pojednávania na deň 05.12.2024. Z pojednávania sa riadne ospravedlnil
žalobca. Žalovaný sa dostavil na pojednávanie osobne. Doručenia predvolania ako aj poučenia mali obe

strany sporu riadne vykázané. Súd podľa § 180 CSP rozhodol, že vykoná pojednávanie v neprítomnosti
žalobcu. Následne predstúpil žalovaný. Pridŕžal sa svojich písomných tvrdení nachádzajúcich sa v spise.
Ďalšie skutočnosti, ktoré uviedol na pojednávaní sú v zhode s tým, čo uvádza vo svojich písomných
vyjadrenia ako aj k Ďalším vyjadreniam žalobcu. Uzrozumený bol aj s vyjadrením Krajskej prokuratúry,
nakoľko to potvrdzuje samotný názor aj žalovaného. Žalovaný mal za preukázané, že tvrdenia žalobcu

vžalobesanezakladajúnaobjektívnejpravdeatonajmäspoukazomnastanoviskoprokurátoraKrajskej
Prokuratúry v Nitre. Mal za to, že z predmetného stanoviska jednoznačne vyplýva, že žalobcovi udelené
disciplinárne tresty boli uložené v zmysle § 52a zák. č. 475/2005 o výkone trestu odňatia slobody teda
v zmysle platných zásad ukladania disciplinárnych trestov, a taktiež aj v súlade v tom čase platnou
vyhláškou, resp. vyhláška platí naďalej vyhl. č. 368/2008. Naďalej z predmetného stanoviska vyplýva,

že napriek udeleniu disciplinárnych trestov dôvodom preradenia odsúdeného do diferenciačnej skupiny
„C“ bol v podstate návrh komisie, ktorá tento návrh vypracovala a predložila po umiestnení odsúdeného
na ďalší výkon odňatia slobody do ÚVTOS Želiezovce. Z tohto dôvodu nie je možné považovať za
objektívne pravdivé tvrdenie žalobcu, že dôvodom jeho preradenia do diferenciačnej skupiny „C“ boli
sporné disciplinárne tresty. Taktiež je potrebné poukázať na skutočnosť, že v zmysle § 18 ods. 2 vyhlášky

č. 368/2008, aj keď je odsúdený umiestnený v diferenciačnej skupine „C“ je možné, aby sa zúčastňoval
na kultúrno- osvetových aktivitách v zmene pracovného zaradenia, ako aj možnosť realizácie návštevy
priamym kontaktom, nakoľko v zmysle § 24 ods. 4 zák. o výkone trestu odňatia slobody riaditeľ ústavu
môže v odôvodnených prípadoch rozhodnúť, či sa návšteva vykoná priamym kontaktom, alebo bez
priameho kontaktu. Z uvedeného je zrejmé, že v prípade splnenia všetkých podmienok v zmysle cit.

vyhlášky, by bolo možné, aby žalobca bol zaradený do diferenciačnej skupiny „B“, avšak ako som uviedol
dôvodom jeho umiestnenia, resp. preradenie do diferenciačnej skupiny „C“ bol práve návrh vypracovaný
po jeho premiestnení do ÚVTOS Želiezovce. Sám prokurátor KP v závere svojho stanoviska uviedol, že
aj samotné umiestnenie do diferenciačnej skupiny „C“ v rámci výkonu trestu bolo vykonané v súlade so
zákonom a najviac vzťahujúcou sa vyhláškou č. 368/2008, a to práve na spomínanom základe záveru

odporúčania psychologického vyšetrenia realizovaného pri nástupe žalobcu na výkon trestu v ÚVTOS
Želiezovce.

13. Súd na pojednávaní dňa 05.12.2024 sa následne oboznámil so spisovým materiálom a to najmä:
postúpenie veci č.l. 1, žaloba č.l. 3, uznesenie č.l. 9, žiadosť o poskytnutie informácie č.l. 15, doplnenie

žaloby č.l. 16, žaloba č.l. 18, rozhodnutie č.l. 20, oznámenie č.l. 21, rozhodnutie č.l. 22, rozhodnutie č.l.
23, vyjadrenie žalovaného č.l. 30, vyjadrenie žalobcu č.l. 44, prílohová obálka č.l. 4 - odpoveď zo dňa
27.06.2019, vyjadrenie žalovaného č.l. 50, dodatok č.15/2020 č.l. 60, dodatok č. 20 č.l. 62, dodatok č.
7 č.l. 63, dodatok č. 10 č.l. 66, dodatok č. 6 č.l. 68 zo dňa 02.05.2022, vyjadrenie žalovaného č.l. 71,
upovedomenie č.l. 72, 73, vyjadrenie žalovaného č.l. 83, lustrácia č.l. 92, uznesenie č.l. 96, oznámenie

č.l. 106, odpoveď na výzvu súdu č.l. 109, oznámenie č.l. 117, uznesenie č.l. 119, žiadosť o preskúmaní
zákonností rozhodnutí o disciplinárnom potrestaní odsúdeného a iné stanovisko č.l. 128, uznesenie č.l.
131, lustrácia č.l. 133, výzva žalobcovi na č.l. 138, odpoveď na žiadosť č.l. 140. Oboznámil sa aj s
ostatnými na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

14. Žalobca bol dňa 23.05.2018, sp. zn. 16T/71/2017 odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody
v trvaní 7 rokov, pričom v rámci vonkajšie diferenciácie bol zaradený do ústavu so stredným stupňom
stráženia. Do výkonu trestu nastúpil 26.01.2019 v Bratislave. Rozhodnutím ZVJS bol dňa 26.02.2019
premiestnený do ÚVTOS Želiezovce. Nato bol rozhodnutím komisie zaradený na pracovisko ručné šitietopánok v období od 05.03.2019 do 27.03.2019. 28.03.2019 bol z uvedeného pracoviska vyradený
na návrh zamestnávateľa. Ako dôvod vyradenia bolo nesplnenie normy pripadajúcej na pracovnú
zmenu. Z tohto dôvodu boli žalobcovi uložené dva disciplinárne tresty, ktoré žalobca považuje za

protizákonné. Z predmetného konania boli vylúčené na samostatné konanie zrušenie disciplinárnych
trestov a preradenie do ľahšej podskupiny B.

15. Zo stanoviska Krajskej Prokuratúry Nitra zo dňa 04.06.2024 č. 3Kn 6/23/4400-9 vyplýva, že
prokurátor krajskej prokuratúry si pre potrebu rozhodnutia vyžiadal od Ústavu na výkon trestu odňatia

slobody Želiezovce potrebné podklady z disciplinárnych spisov číslo 2359540-1DT a číslo 2359540-2-
DT. Zo záveru stanoviska vyplýva, že namietané disciplinárne tresty boli uložené žalobcovi v zmysle
zákona, zvlášť v zmysle § 52a zákona č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , t.j. v zmysle platných zásad ukladania
disciplinárnych trestov, ako aj v súlade s vyhláškou č. 368/2008. Umiestnene žalobcu do diferenčnej
skupiny „C“ v rámci výkonu trestu, v rámci vnútornej diferenciácie výkonu trestu odňatia slobody Ústav

na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce vykonal v súlade so zákonom 475/2005 Z.z. a naň sa
vzťahujúcou vyhláškou č. 368/2008 a to na základe záverov a odporúčaní psychologického vyšetrenia
realizovaného pri nástupe žalobcu do výkonu trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia
slobody Želiezovce.

16.1. Podľa § 39 písm. b) zákona č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení do 30.06.2019, odsúdený je povinný plniť pokyny a príkazy príslušníka zboru
a zamestnanca zboru, zachovávať zásady slušného správania a vystupovania voči osobám, s ktorými
prichádza do styku.

16.2. Podľa § 52 ods. 3 písm. a), f) zákona č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení do 30.06.2019, za disciplinárne previnenie možno odsúdenému
uložiť tieto disciplinárne tresty:
a) pokarhanie,
f) celodenné umiestnenie do uzavretého oddielu až na dobu 14 dní.

16.3. Podľa § 48 ods. 1 zákona č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení do 30.06.2019, odsúdený zaradený do práce je povinný dodržiavať pracovnú
disciplínu. Pritom je povinný najmä
a) riadne plniť pracovné úlohy, príkazy a pokyny príslušníka zboru alebo zamestnanca zboru, ktorý

organizuje a kontroluje vykonávanie práce odsúdeným,
b) využívať pracovný čas a prostriedky zverené na vykonávanie práce,
c) plniť včas, kvalitne a hospodárne pracovné úlohy.

16.4. Podľa § 7 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 368/2008 , ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia

slobody v znení do 31.12.2023, odsúdený sa po umiestnení do určeného ústavu ubytuje v nástupnom
oddiele alebo v nástupnej izbe okrem prípadov uvedených v § 78 ods. 2 zákona.

16.5. Podľa § 9 ods. 4 písm. a) vyhlášky MS SR č. 368/2008 , ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu
odňatia slobody v znení do 31.12.2023, diferenciačnú skupinu určí riaditeľ ústavu na návrh komisie

najmä na základe a) záverov a odporúčaní psychologického vyšetrenia.

16.5. Podľa § 17 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 368/2008 , ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia
slobody v znení do 31.12.2023, do diferenciačnej skupiny „B“ v ústave so stredným stupňom stráženia
možno umiestniť odsúdeného, ak

a) prejavuje kritický postoj k spáchanej trestnej činnosti, b) bol súdom preradený do ďalšieho výkonu
trestu z ústavu s maximálnym stupňom stráženia, c) plní program zaobchádzania v diferenciačnej
skupine „C“.

16.6. Podľa § 18 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 368/2008 , ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu

odňatia slobody v znení do 31.12.2023, V diferenciačnej skupine „C“ v ústave so stredným stupňom
stráženia a) zaobchádzanie je zamerané na dodržiavanie ústavného poriadku a disciplíny, b) odsúdený
sa zaraďuje do práce na pracovisko v ústave alebo strážené pracovisko mimo ústavu, c) na aktivitáchorganizovaných pre celý ústav sa odsúdený zúčastňuje len so súhlasom pedagóga, d) odsúdený sa
spravidla ubytuje v cele, e) návštevy sa vykonávajú spravidla bez priameho kontaktu.

16.7. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení do 30.06.2019, návšteva odsúdeného v ústave s minimálnym
stupňomstráženiaavústavesostrednýmstupňomstráženiasavykonávaspravidlapriamymkontaktom,
návšteva odsúdeného zaradeného do ústavu s maximálnym stupňom stráženia sa vykonáva spravidla
bez priameho kontaktu. Riaditeľ ústavu môže v odôvodnených prípadoch rozhodnúť, či sa návšteva

odsúdeného vykoná s priamym kontaktom alebo bez priameho kontaktu.

16.8. Podľa § 52a zákona č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení do 30.06.2019, (1) Za disciplinárne previnenie možno odsúdenému uložiť
len jeden disciplinárny trest; to neplatí, ak sa ukladá disciplinárny trest prepadnutia veci. (2) Pred
uložením disciplinárneho trestu musí byť vždy objektívne zistený skutkový stav. Odsúdenému musí byť

pred uložením disciplinárneho trestu daná možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať
sa. Vyjadrenie odsúdeného sa uvedie na predpísanom tlačive a predloží odsúdenému na podpis.
Ak odsúdený vyjadrenie odmietne podpísať, príslušník zboru v prítomnosti tretej osoby uvedie túto
skutočnosť na predpísanom tlačive, pripojí dátum, svoj podpis, meno a priezvisko prítomnej tretej osoby
a jej podpis. (3) Uložený disciplinárny trest musí byť primeraný závažnosti spáchaného disciplinárneho

previnenia, spôsobu jeho spáchania, jeho následkom, okolnostiam, za ktorých bolo spáchané,
doterajšiemu postoju odsúdeného k plneniu povinností uložených týmto zákonom a aktuálnemu stavu
osobnosti odsúdeného. (4) Za disciplinárne previnenie možno uložiť disciplinárny trest do 30 dní
odo dňa, keď sa o disciplinárnom previnení dozvedel ktorýkoľvek príslušník zboru s disciplinárnou
právomocou, najneskôr však do jedného roka odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia. Ak konanie

odsúdeného, ktoré vykazuje znaky disciplinárneho previnenia, bolo predmetom prešetrovania iného
orgánu, lehota 30 dní na uloženie disciplinárneho trestu sa začína dňom, keď sa ktorýkoľvek príslušník
zboru s disciplinárnou právomocou dozvedel o výsledku tohto prešetrovania; táto lehota platí aj vtedy,
ak prvostupňové rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu bolo zrušené a ak vec bola vrátená
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Iným orgánom podľa predchádzajúcej vety sa rozumie orgán

činný v trestnom konaní a orgány oprávnené vykonávať dozor a kontrolu nad výkonom trestu (§ 96
a 97); iným orgánom nie je orgán splnomocnený nadriadeným s disciplinárnou právomocou, ktorý je
príslušný rozhodnúť o uložení disciplinárneho trestu. (5) Uloženie disciplinárneho trestu sa odsúdenému
oznámi individuálne alebo pred skupinou odsúdených. S výkonom disciplinárneho trestu sa musí začať
najneskôr do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu. Táto lehota neplynie

počas práceneschopnosti odsúdeného, prechodného premiestnenia odsúdeného do iného ústavu alebo
podmienečného odkladu výkonu disciplinárneho trestu. (6) Od uloženia disciplinárneho trestu sa upustí,
ak možno obnovenie poriadku a nápravu správania odsúdeného dosiahnuť prejednaním disciplinárneho
previnenia, odsúdený sa k disciplinárnemu previneniu priznal a svoje správanie oľutoval. O tomto
postupe urobí príslušník zboru záznam v osobnej karte odsúdeného a na predpísanom tlačive. (7)

Uložením disciplinárneho trestu odsúdený nie je zbavený povinnosti nahradiť škodu, ktorú spôsobil
disciplinárnym previnením.

17.1. Podľa § 18 ods. 1 písm. a) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, prokurátor dozerá na
to, aby v celách policajného zaistenia, v zariadeniach, v ktorých sa vykonáva väzba, trest odňatia

slobody, ochranné liečenie, ochranná výchova alebo detencia, boli držané alebo umiestnené osoby len
na základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu a aby sa v týchto miestach
dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy.

17.2. Podľa § 47 ods. 1, 2 zákona o prokuratúre, (1) na vykonávanie dozoru nad zachovávaním

zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná
sloboda je obmedzená (§ 18), je príslušný krajský prokurátor a v rozsahu ním určenom jemu podriadení
prokurátori. (2) Miestne príslušný na vykonávanie dozoru je krajský prokurátor tej prokuratúry, v ktorej
obvode má sídlo orgán vykonávajúci správu miesta uvedeného v odseku 1.

18.1. Podľa § 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“), súdy
prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona
neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.18.2. Podľa § 4 CSP, iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon.

18.3. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce

skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

18.4. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenie dôležité pre rozhodnutie vo
veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

18.5. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky
k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

18.6. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania

najavo.

19.1. Podľa § 420 Občianskeho zákonníka (1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti. (3) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

19.2. Podľa § 442 Občianskeho zákonníka (1) Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk). (3) Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a
účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

20. Z vyššie uvedených ustanovení CSP vyplýva právomoc súdov, teda jedná sa o ustanovenie

špecifikujúce veci, v ktorých je oprávnený konať a rozhodovať okrem iných aj okresný súd. V každom
právnom štáte je vytvorený systém orgánov ochrany práva pričom každý orgán v tejto sústave má svoje
miesto a vymedzuje sa voči ostatným orgánom zo sústavy orgánov ochrany práva. Takéto vymedzenie
sa voči ostatným orgánom má vždy zákonný podklad. Jedná sa o kompetenčné vymedzenie, teda
vymedzenie právomoci daného orgánu vo vzťahu k iným orgánom ochrany práva. Ako vyplýva s §

18 v spojení s § 47 zákona o prokuratúre dozor nad dodržiavaním zákonnosti osôb umiestnených
v ústave na výkon trestu odňatia slobody vykonáva krajský prokurátor, ktorý dozerá na to, aby sa v
týchto miestach dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy. Vo veci preskúmania
uloženia disciplinárnych trestov a preradenie do ľahšej podskupiny žalobcovi ÚVTOS Želiezovce bola
zverená právomoc dozoru nad dodržiavaním zákonnosti krajskej prokuratúre v Nitre. Ako už bolo vyššie

uvedené, prokurátor Krajskej Prokuratúry v Nitre vo svojom stanovisku zo dňa 04.06.2024 prijal záver,
že žalobcom namietané disciplinárne tresty boli uložené žalobcovi v zmysle zákona, zvlášť v zmysle §
52a zákona č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov , t.j. v zmysle platných zásad ukladania disciplinárnych trestov, ako aj
v súlade s vyhláškou č. 368/2008. Umiestnene žalobcu do diferenčnej skupiny „C“ v rámci výkonu trestu,

v rámci vnútornej diferenciácie výkonu trestu odňatia slobody Ústav na výkon trestu odňatia slobody
Želiezovce vykonal v súlade so zákonom 475/2005 Z.z. a naň sa vzťahujúcou vyhláškou č. 368/2008
a to na základe záverov a odporúčaní psychologického vyšetrenia realizovaného pri nástupe žalobcu
do výkonu trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce. S poukazom
na uvedené okresný súd vo vzťahu k prijatiu záveru o správnosti, zákonnosti alebo procesu, ktorý

predchádzal vydania rozhodnutí ÚVTOS Želiezovce, nemá právomoc tieto skutočnosti hodnotiť a prijať
k nim právny názor hoci len prejudiciálny, pretože takáto právomoc bola zverená výlučne krajskému
prokurátorovi. Vyslovený právny názor je jednoznačný a preukazujúci, že pri uložení disciplinárnych
trestov a nepreradenie do ľahšej podskupiny bolo vykonané v súlade so zákonom.

21. V zmysle § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. Uvedené
ustanovenie zákona, zavádza princíp formálnej pravdy, na základe ktorého súd pri rozhodovaní
vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd pri posudzovaní skutkových tvrdení
strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesnej obrany a útoku s poukazom na
§ 181 ods. 3 CSP a v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany sporu za

vlastnú procesnú aktivitu, alebo pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v súvislosti s vedením
súdneho konania ako je zrejmé z § 150 ods. 1 CSP. V zmysle § 150 ods. 1 CSP platí, že strany majú
povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a
rovnako s poukazom na § 153 CSP ako aj § 151 ods.1 a ods. 2 CSP podľa ktorých ustanovení platí,že skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Dôraz sa
kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a
jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu. Súd nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie

zásahy kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom
rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje.
Strana, ktorá neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky
v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe
vykonaných dôkazov.

22. Podľa § 420 Občianskeho zákonníka predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je protiprávne
konanie, vznik škody, existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a škodou. Tieto tri
predpoklady zodpovednosti za škodu sú objektívneho charakteru. Poškodený musí preukázať, že došlo
k protiprávnemu konaniu t.j. k porušeniu právnej povinnosti a že vznik škody a následne jej výška je
v príčinnej súvislosti s týmto porušením. Poslednou podmienkou vzniku zodpovednosti za škodu je

zavinené konanie škodcu. Zavinenie je subjektívnej povahy, pričom občiansko-právna úprava vychádza
z prezumpcie zavinenia, teda zavinenie sa predpokladá a škodca nesie dôkazné bremeno, ak sa chce
vyviniť, musí preukázať, že škodu nezavinil.

23. Súd na základe vykonaného dokazovania vyhodnotením každého dôkazu jednotlivo ako aj v ich

vzájomnej súvislosti mal za preukázané, že žaloba žalobcu nebola dôvodná. Obe strany sporu boli
v spore správne vecne legitimovanými, avšak prvotný návrh obsahoval predmety sporu, ktoré neboli
v právomoci tunajšieho súdu. Čo sa týka samotného nároku náhrady škody, tak tá mala vyplývať z dvoch
disciplinárnych trestov uložených žalobcovi. Keďže sa v konaní preukázalo, na základe stanoviska
Krajskej prokuratúry Nitra, že išlo o zákonné rozhodnutia, ktorým nebol porušený zákon. Chýba tak

zákonný podklad, na základe ktorého by mohol súd priznať náhradu škodu žalobcovi v žiadanom
priznaní finančného odškodnenia v rozsahu 500 eur. Pri žiadnej z povinných prvkov, ktoré sa vyžadujú
pri spôsobení škody absentoval akýkoľvek právny základ tvrdený žalobcom. Reálne nikdy nedošlo ku
žiadnej škode na právach žalobcu. Bol postihnutý v zmysle platných zákonov na úseku väzenstva a to
nesplnením si povinnosti vyplývajúcej mu zo zákona. Ďalej práve svojím konaním zapríčinil, že mu

predmetné disciplinárne rozhodnutia boli uložené a dokonca sa voči nim ani neodvolal a nadobudli
právoplatnosť. Ďalej sa jeho tvrdenia o obmedzenosti výhod pri pobyte v ÚVTOS Želiezovce nezakladajú
na pravde, keďže štyri krát absolvoval návštevu a o priamo kontaktnú návštevu nepožiadal. Tiež
sa tvrdenia žalobcu o zvládaní práce nezakladali na pravde, keďže podobnú pracovnú činnosť už
v minulosti vykonával a to v prerušovanom trvaní spolu o dĺžke 7 mesiacov. Vtedy neexistovali

pochybnosti o jeho adaptácii sa na pracovnú činnosť. Tunajší súd tak považuje konanie žalobcu za
vysoko tendenčné, nezakladajúce sa na pravde a zneužívaním súdnej ochrany pre svoje tvrdenia,
ktoré sa nezakladajú na pravde, resp. vyvrátené dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v spise. Výsledkom
vykonaného dokazovania tak nedošlo k naplneniu podmienok pre ktoré zákon priznáva náhradu škody
a rovnako tak opodstatnenosti nároku akéhokoľvek finančného zadosťučinenia a to aj z dôvodu, že

ak by neexistovali disciplinárne tresty na strane žalobcu, nedáva to ešte záruku toho, že by bol býval
premiestnený do iného ÚVTOS alebo ľahšej podskupiny. Ide len o argumenty žalobcu, na hranici
pravdepodobnosti, ktoré nemajú zákonný podklad. Pro bono súd uvádza, že ak by došlo k zrušeniu
disciplinárnychrozhodnutíorgánomnatooprávneným–prokurátoromkrajskejprokuratúry,vtedybysme
mohli hovoriť o možnom uplatnení náhrady škody. Bez tak do dnešného dňa sú rozhodnutia v platnosti,

bez zmeny, ba dokonca potvrdené v stanovisku Krajskej prokuratúry Nitra, že sú v súlade so zákonom,
čo spôsobuje nemožnosť súdu rozhodnúť o náhrade škody, keďže by samotné rozhodnutie tunajšieho
súdu vychádzalo na základe neexistencie, resp. absencie titulu pre priznanie náhrady škody. Žalovaný
nijakým spôsobom neporušil žiadne právo žalobcu. Povinnosťou žalobcu bolo v konaní predložiť dôkazy,
ktorými by preukázal protiprávne konanie žalovaného, vznik škody, existenciu príčinnej súvislosti medzi

protiprávnym konaním a škodou. Žiadny z týchto predpokladov v konaní nebol preukázaný. Naopak
bolo preukázané vo stanovisku krajského prokurátora zo dňa 04.06.2024, že pri uložení disciplinárnych
trestov a nepreradenie do ľahšej podskupiny bolo vykonané v súlade so zákonom.

24. Podľa článku 2 CSP, právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho

spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej
ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude
rozhodnutý spravodlivo.25. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany za to, že v rámci konania neboli
preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech.
Okruh skutočností, ktoré strana musí preukázať zásadne určuje hmotnoprávna norma, ktorá má byť na

sporný vzťah aplikovaná. Ak sa teda žalobca domáhal nároku na náhradu škody vo výške 500 eur, niesol
on dôkazné bremeno o vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu. Zmyslom dôkazného bremena je
umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa
hmotného práva pre rozhodnutie vo veci nebola alebo nemohla byť preukázaná keď teda výsledky
hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti ani

o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Pokiaľ krajský prokurátor na základe právomoci § 18
zákona o prokuratúre vo svojom stanovisku vyslovil jednoznačný právny záver o zákonnosti postupu
žalovaného, okresnému súdu už nezostal priestor na vyslovenie iného právneho názoru, pretože súd
nie je nadriadeným orgánom prokuratúry a súd nie je oprávnený korigovať právne závery pri dozore
prokurátoranaddodržiavanímzákonnosti.Tusúdpoukazujenačl.2CSP,vzmyslektoréhosúdprihliadol
aj na princíp právnej istoty, podľa ktorého ak už bol vyslovený záver o zákonnosti postupu žalovaného

a v konaní boli obe strany s týmto záverom oboznámené, sp s prihliadnutím na uvedený princíp je preto
potrebné z takto vysloveného právneho záveru vyhádzať. Súd na základe vykonaného dokazovania
teda dospel k záveru, že žalobca nepreukázal predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu, žalovaný
neporušil žiadnu právnu povinnosť, medzi konaním žalovaného a vznikom škody nebola preukázaná
príčinnásúvislosťapretosúdžalobuvcelomrozsahuzamietol.Nakoľkonebolapreukázanáškoda,čosa

týka jej žalovanej výšky 5000 eur súd nevykonával v tomto smere dokazovanie, z dôvodu hospodárnosti
konania.

26. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

27. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Keďže týmto rozhodnutím sa konanie končí, súd zároveň rozhodol aj o nároku na náhradu trov
konania. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa zásady úspechu v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Žaloba
bola zamietnutá v celom rozsahu, plne úspešnému žalovanému preto súd priznal nárok náhradu trov
konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením

po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Levice, v
dvoch písomných vyhotoveniach. Odvolanie len proti odôvodneniu nie je prípustné.

V odvolaní má byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a
datované.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.