Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. máj 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-1S/181/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022201145
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ina Šingliarová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1022201145.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov

senátu doc. JUDr. Mateja Horvata, PhD., a JUDr. Jozefa Timeka v právnej veci žalobcu: Obec
Kolačkov, so sídlom Kolačkov 30, zastúpený: Mgr. Peter Hargaš, so sídlom Košická 56, Bratislava,
proti žalovanému: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, so sídlom Špitálska
8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 19562/2019-M_OMPČ zo dňa 11.
októbra 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej
republiky č. 19562/2019-M_OMPČ zo dňa 11.10.2019 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie

konanie.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet správneho súdneho prieskumu

1. Žalobca sa včas podanou žalobou (06.12.2019) domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 19562/2019-M_OMPČ zo dňa 11. októbra 2019, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu a
potvrdené rozhodnutie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 5072/2019-

M_ODMASK, 26914/2019 zo dňa 15.05.2019. Prvostupňovým rozhodnutím bolo rozhodnuté tak, že
žalobca, ako prijímateľ nenávratného finančného príspevku, je povinný podľa § 27a ods. 5 zákona č.
528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 528/2008 Z. z.“) vrátiť Riadiacemu orgánu pre Operačný program
Zamestnanosť a sociálna inklúzia čiastku 192.323,05 €.

II. Priebeh administratívneho konania, konania pred Krajským súdom v Bratislave a Najvyšším súdom

Slovenskej republiky

2. Žalobcovi bol Riadiacim orgánom pre operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia
(ďalej len „RO pre OP ZaSI“) schválený nenávratný finančný príspevok na základe Zmluvy
o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. Z2712023004601 zo dňa 23.02.2010 v znení
dodatkov DZ271202300460101 zo dňa 07.03.2011, DZ271202300460102 zo dňa 14.10.2011
a DZ271202300460104 zo dňa 12.03.2012 (ďalej len „Zmluva o poskytnutí NFP“). Hlavným cieľom

projektu bolo zvýšiť možnosť členov rómskej komunity na vstup do aktívneho pracovného rastu. Aktivity
v rámci tohto opatrenia boli smerované na podporu všetkých ľudských zdrojov ohrozených vylúčením.
Na zabezpečenie hlavného cieľa schválenej žiadosti o nenávratný finančný príspevok vyhlásil žalobca
dňa 28.06.2010 verejné obstarávanie na predmet zákazky „Vzdelávanie“ realizovaného v rámci projektus názvom „Podpora vzdelávacích aktivít zameraných na získanie a udržanie praktických zručností
Rómskych občanov v Kolačkove“, a to zverejnením výzvy na predkladanie ponúk na svojej internetovej
stránke, čím sa začal proces verejného obstarávania. Úspešnými uchádzačmi sa stali spoločnosti

Studnica, n. o., a Aktívny život, n. o., ktoré v júli 2010 uzavreli so žalobcom celkovo 7 zmlúv na
poskytnutie služieb v celkovej hodnote 220.109,13 €.

3. Žalobca doručil dokumentáciu z vykonaného verejného obstarávania poskytovateľovi – vtedy
ešte Fondu sociálneho rozvoja – Sprostredkovateľskému orgánu pod Riadiacim orgánom (ďalej len

„SORO“) na administratívnu kontrolu verejného obstarávania. SORO vykonal administratívnu kontrolu
predmetného verejného obstarávania a oznámil žalobcovi, že verejné obstarávanie tak, ako bolo
zrealizované, schvaľuje a postupuje ho na financovanie s finančnou korekciou 5 %. Uvedené vyplýva
zo Záznamu z administratívnej kontroly verejného obstarávania, ktorá bola vykonaná dňa 09.08.2011
v sídle SORO. Zistený nedostatok bol popísaný tak, že žalobca nepreukázal, že zverejnil oznámenie
o vyhlásení verejného obstarávania podľa § 95 ods. 2 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 25/2006
Z. z.“) a ani výzvu na predkladanie ponúk v súlade s § 99 ods. 2 zákona č. 25/2006 Z. z. na svojej
internetovej stránke. Uvedeným konaním došlo k porušeniu princípu transparentnosti. Na základe
zistených nedostatkov bolo pristúpené ku kráteniu výdavku. V špecifických prípadoch bolo možné
nevylúčiť z financovania výdavky súvisiace s kontrolovaným obstarávaním, aj keď bolo identifikované

porušenie zákona č. 25/2006 Z. z., ktoré nemohlo ovplyvniť výsledok verejného obstarávania a vylúčenie
z financovania by bolo neprimerane prísne. Podľa usmernenia COCOF 07/0037/03 bola u žalobcu
v tomto prípade vykonaná korekcia 5 %.

4. Podľa správy z auditu Európskej komisie (ďalej len „EK“) A-Rep 2013-1710, vykonaného v dňoch 9.

– 13. decembra 2013 sa od RO pre OP ZaSI požadovalo, aby preskúmal všetky verejné obstarávania
vo vzorke dopytovo orientovaných projektov a v prípade zistení uplatnil finančnú opravu. Na základe
toho RO pre OP ZaSI podľa čl. 12 Všeobecných zmluvných podmienok tvoriacich prílohu č. 1 k Zmluve
o poskytnutí NFP, uzatvorenej medzi žalobcom a poskytovateľom nenávratného finančného príspevku
(SORO), opätovne vykonal administratívnu kontrolu predmetného verejného obstarávania a určil 100 %

korekciuvsúladesozisteniamiaudituEKA-Rep2013-1710zato,žezkonaniahospodárskychsubjektov
vyplývalo, že koordinovali svoj postup, čo je v rozpore so záujmom obstarávateľa a znamená to nielen
neefektívne výdavky z verejných zdrojov, ale aj porušenie § 4 ods. 3 písm. f/ zákona č. 136/2001 Z. z. o
ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb.
o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 136/2001 Z. z.“).

5. Z opätovne vykonanej kontroly RO pre OP ZaSI vypracoval Záznam z administratívnej kontroly
verejného obstarávania – oprava (Aktualizácia č. 1) zo dňa 24.09.2014. Tento Záznam z administratívnej
kontroly zrušil a nahradil akékoľvek predchádzajúce vyjadrenia, stanoviská a závery SORO. Tento

záznam bol zaslaný žalobcovi, ktorý sa k jeho obsahu v stanovenej lehote nevyjadril. RO pre OP ZaSI
listom č. 16394/2016-M_ODMASK, č. z. 34768/2016 zo dňa 19.08.2016 požiadal Úrad pre verejné
obstarávanie,abynazákladečl.Iods.4písm.g/Dohodyospolupráciuzatvorenejdňa17.05.2013medzi
Úradom vlády Slovenskej republiky a Úradom pre verejné obstarávanie, vykonal kontrolu predmetného
verejného obstarávania po uzavretí zmluvy. Úrad pre verejné obstarávanie preto vykonal kontrolu

predmetného verejného obstarávania podľa § 109, § 112, § 137 ods. 2 písm. c/, § 146 ods. 6 a 7
v nadväznosti na § 155q ods. 4 zákona č. 25/2006 Z. z. ako kontrolu vykonanú z vlastného podnetu.
Výstupom z vykonanej kontroly verejného obstarávania bol Protokol o výsledku dodržiavania zákona
o verejnom obstarávaní č. 16870-7000/2016-OK/6 zo dňa 19.12.2016 (ďalej len „Protokol“), v ktorom
Úrad pre verejné obstarávanie identifikoval 5 nedostatkov, z ktorých 2 mohli mať vplyv na výsledok

verejného obstarávania. Išlo o konanie žalobcu, ktorým postupoval v rozpore s § 9 ods. 4 zákona č.
25/2006Z.z.,keďvčastiD„Poskytovaniesúťažnýchpodkladov“výzvystanovilo16dníkratšiulehotuna
vyžiadanie si súťažných podkladov oproti lehote na predkladanie ponúk stanovenej v časti E „Uplynutie
lehoty na predkladanie ponúk“ výzvy (ďalej aj „Zistenie č. 1“). Ďalšie konanie žalobcu, ktoré mohlo mať
vplyv na výsledok verejného obstarávania, bolo, keď žalobca postupoval v rozpore s § 95 ods. 2 zákona

č. 25/2006 Z. z., keď Úradu pre verejné obstarávanie neposlal oznámenie o uverejnení výzvy najmenej
2 pracovné dni pred jej uverejnením podľa § 99 ods. 2 zákona č. 25/2006 Z. z. (ďalej aj „Zistenie č.
2“). Ďalšie zistené konania nemali podľa Úradu pre verejné obstarávanie vplyv na výsledok verejného
obstarávania. Žalobca sa k Protokolu nevyjadril. Identifikované zistenia uvedené v Protokole boli bezúčasti žalobcu dňa 24.01.2017 prerokované. Výstupom z tohto prerokovania je Zápisnica o prerokovaní
protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 16870-7000/2016-OK/9
zo dňa 24.01.2017.

6. Na základe kontroly verejného obstarávania poskytovateľ SORO vypracoval Záznam
z administratívnej kontroly verejného obstarávania – Aktualizácia č. 2 zo dňa 22.03.2017, ktorý
v plnom rozsahu mení a nahrádza Záznam z administratívnej kontroly verejného obstarávania – oprava
(Aktualizácia č. 1) zo dňa 24.09.2014. V Zázname z administratívnej kontroly verejného obstarávania

– Aktualizácia č. 2 zo dňa 22.03.2017 SORO zohľadnil identifikované zistenia Úradu pre verejné
obstarávanie a potvrdil výšku pôvodne stanovenej korekcie 100 % v súlade s Metodickým pokynom
Centrálneho koordinačného orgánu č. 11 k určovaniu výšky vrátenia poskytnutého príspevku alebo jeho
časti pri porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania (ďalej len „Metodický pokyn č. 11“).

7. Za Zistenie č. 1, podľa usmernenia sekcie Centrálneho koordinačného orgánu č. 4693-31326/2016/

SCKO zo dňa 06.12.2013, nebola udelená finančná korekcia. Za zistenie č. 2 sa podľa Metodického
pokynu č. 11 uložila finančná korekcia vo výške 100 %.

8. Listom č. IA/BEZ/2018/96-7, 2018/6176 zo dňa 12.04.2018 zaslal SORO žalobcovi Oznámenie
o vzniku nezrovnalosti, súčasťou ktorého bola Správa o zistenej nezrovnalosti č. N21401308/S04 zo

dňa 12.04.2018 a k nej prislúchajúca Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov vo výške 192.323,05
€. Keďže žalobca vyčíslenú sumu v stanovenej lehote neuhradil, SORO listom zo dňa 21.06.2018
požiadal žalovaného o vydanie rozhodnutia v správnom konaní na vrátenie čiastky vyčíslenej ako
finančná oprava podľa § 27a ods. 7 zákona č. 528/2008 Z. z. Túto žiadosť žalovaný vrátil SORO, aby
sa vysporiadal s námietkami žalobcu. SORO opätovne listom zo dňa 28.11.2018 požiadal žalovaného

o vydanie rozhodnutia v správnom konaní na vrátenie čiastky vyčíslenej ako finančná oprava. Žalovaný
následne oznámil žalobcovi, že podľa § 18 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) začína správne konanie vo veci vrátenia sumy vyčíslenej ako
finančná oprava Sprostredkovateľským orgánom pod riadiacim orgánom. Žalobca zaslal k uvedenému
oznámeniu vyjadrenie. Následne na to vydal prvostupňový správny orgán rozhodnutie, ktorým žalobcu

zaviazal na vrátenie čiastky 192.323,05 € a druhostupňový správny orgán toto rozhodnutie potvrdil.

9. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 1S/266/2016-183 zo dňa 24.06.2021 druhostupňové
rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
Dôvodom zrušenia napadnutých administratívnych rozhodnutí bola skutočnosť, že podľa krajského súdu

malo napadnuté rozhodnutie sankčnú povahu, pričom došlo k zásahu do základného práva žalobcu na
vlastníctvo. Krajský súd uviedol, že vo výroku malo byť presne špecifikované a vymedzené konanie,
ktorým žalobca porušil konkrétnu právnu povinnosť a ktoré porušenie sa mu kladie za vinu. Taktiež
musí byť špecifikované aj zákonné ustanovenie, ktoré žalobca svojím konaním porušil. Špecifikácia
porušenia povinnosti musí byť uvedená tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným

konaním.Špecifikáciajenutnáajztohodôvodu,činejdeoduplicitnéuloženiesankciežalovaným,keďza
porušenie pravidiel a postupov toho istého verejného obstarávania už bola žalobcovi uložená korekcia 5
%. Sám žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že Fond sociálneho rozvoja – Sprostredkovateľský
orgán pod Riadiacim orgánom vykonal administratívnu kontrolu predmetného verejného obstarávania
a oznámil žalobcovi, že verejné obstarávanie tak, ako bolo zrealizované, schvaľuje a postupuje ho na

financovanie s finančnou korekciou 5 %. Krajský súd v Bratislave prisvedčil aj tej námietke žalobcu,
že v danom prípade ide o duplicitné sankcionovanie, pretože pochybenie vo verejnom obstarávaní už
bolo vyriešené, pretože v Protokole č. 16870-7000/2016-OK/6 Úrad pre verejné obstarávanie neuvádza
žiadne pochybenie, ktoré by žalovanému nebolo známe už v roku 2011, t. j. v roku 2016 nebolo zistené
žiadne nové pochybenie žalobcu vo verejnom obstarávaní. Krajský súd v Bratislave tiež zdôraznil, že

poukaz na Protokol o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní a stotožnenie sa so
závermi Úradu pre verejné obstarávanie uvedenými v Protokole, je na riadne odôvodnenie rozhodnutia
nepostačujúce.

10. K otázke vykonania kontroly verejného obstarávania Úradom pre verejné obstarávanie, z ktorej

bol vyhotovený Protokol č. 16870-7000/2016-OK/6 zo dňa 19.12.2016, Krajský súd v Bratislave nemal
námietky, pretože z uvedeného protokolu je zrejmé, že kontrolu predmetného verejného obstarávania
vykonal Úrad pre verejné obstarávanie z vlastného podnetu podľa § 109, § 112, § 137 ods. 2 písm. c/,
§ 146 ods. 6, 7 v nadväznosti na § 155q ods. 4 zákona č. 25/2006 Z. z.11. SORO v Zázname z administratívnej kontroly verejného obstarávania - Aktualizácia č. 2 zo dňa
22.03.2017 zohľadnil identifikované zistenia Úradu pre verejné obstarávanie a potvrdil výšku pôvodne

stanovenej korekcie 100 %. Ako SORO dospel ku korekcii 100 %, však z rozhodnutia nie je zrejmé.
Zákon č. 528/2008 Z. z. v § 27a ods. 5 ustanovuje, že správny orgán na základe podnetu podľa
odseku 3 alebo odseku 4 rozhodne o vrátení jeden a pol násobku sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie
podľa odseku 1 alebo odseku 4, najviac však do výšky 100 % poskytnutého príspevku alebo jeho časti
vzťahujúcich sa na predmet zákazky.

12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „NSS“) svojím rozsudkom sp. zn. 2Sfk/25/2021
zodňa22.07.2022zrušilrozsudokKrajskéhosúduvBratislaveč.k.1S/266/2019-183zodňa24.06.2021
a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V dôvodoch uviedol, že neprípustnosť súdneho prieskumu sa vzťahuje
len na konanie o žiadosti o nenávratný finančný príspevok podľa § 14 zákona č. 528/2008 Z. z.
Nevzťahuje sa na všetky konania obsiahnuté v druhej časti zákona č. 528/2008 Z. z. a ani na konanie

podľa § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z.

13. NSS predmetnú vec posúdil tak, že ide o sankciu v širšom slova zmysle, čo však bez ďalšieho
neznamená, že ide o sankciu trestnej povahy, na ktorú by bolo možné aplikovať zákonné inštitúty
určené pre oblasť správneho trestania, ako aj k tomu príslušnú judikatúru. Účelom je navrátenie

prostriedkov, ktoré neboli použité v súlade s podmienkami ustanovenými štátom, resp. Európskou úniou.
Žalovaný postupoval podľa zákona č. 528/2008 Z. z., ktorý neumožňuje uložiť žiadnu správnu sankciu.
V tejto súvislosti NSS prihliadol aj na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených veciach
C-260/14 a C-261/14, z ktorého vyplýva, že povinnosť vrátiť výhodu neoprávnene získanú v dôsledku
nezrovnalosti nie je sankciou, ale len jednoduchým dôsledkom zistenia, že podmienky požadované na

získanie výhody vyplývajúcej z právnej úpravy Únie neboli splnené, čím sa poskytnutá výhoda stala
neoprávnenou.

14. NSS ďalej uviedol, že z obsahu rozhodnutí bez ďalších pochybností vyplýva, že finančná oprava
bola uplatnená za postup v rozpore s § 95 ods. 2 zákona č. 25/2006 Z. z., keď žalobca Úradu pre verejné

obstarávanie neposlal oznámenie o uverejnení výzvy najmenej dva pracovné dni pred jej uverejnením
podľa § 99 ods. 2 zákona č. 25/2006 Z. z., pričom uvedené konanie žalobcu mohlo mať vplyv na výsledok
verejného obstarávania. Zároveň z odôvodnení rozhodnutí správnych orgánov vyplynulo, že za vyššie
uvedené porušenie zákona bola stanovená korekcia vo výške 100% v súlade s Metodickým pokynom
Centrálneho koordinačného orgánu č. 11 k určovaniu výšky vrátenia poskytnutého príspevku alebo jeho

časti pri porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania, podľa ktorého túto sadzbu nie je možné
znížiť v závislosti od závažnosti porušenia, pričom za ostatné (tam zmienené) zistenia sa korekcia
neudeľuje. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že išlo o totožné pochybenie, ako pri prvej korekcii vo výške
5 %. S ostatnými meritórnymi námietkami žalobcu sa NSS v predmetnom rozsudku nevysporiadal.

III. Žaloba

15. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 19562/2019-M_OMPČ zo dňa 11. októbra 2019, v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Ministerstva
práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 5072/2019-M_ODMASK, 26914/2019 zo dňa

15.05.2019 a ich zrušenia, s tým, že správne konanie má byť zastavené. Zároveň si uplatnil nárok na
náhradu trov konania.

16. Uviedol, že z rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, podľa ktorého účinného znenia zákona
č. 528/2008 Z. z. žalovaný rozhodol. Po roku 2013 bol zákon č. 528/2008 Z. z. novelizovaný minimálne

štyrikrát. V § 1 sa uvádza, že zákon stanovuje pravidlá na čerpanie fondov pre programové obdobie 2007
až 2013. Pre programové obdobie 2014 až 2020 je platný a účinný zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku
poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov,ktorýupravujepodobne,alenierovnako,spôsobčerpaniafondovEÚ.Žalovanýnavyšeaplikuje
retroaktívne ustanovenia na právne vzťahy, ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti noviel.

17. Rozhodnutím žalovaného bol žalobca ukrátený na svojich právach tým, že mu bola uložená
povinnosť vrátiť finančné prostriedky, ktoré boli vynaložené v súlade so zákonom a Zmluvou o poskytnutí
nenávratného finančného príspevku. Zistené nedostatky verejného obstarávania sú podľa žalobcunepreukázané a nezdôvodnené, navyše keď žalovaný proces verejného obstarávania v roku 2010
schválilazaurčiténedostatkyužžalobcusankcionoval.Podľažalobcujeabsurdné,abynáslednezmenil
svoje stanovisko a objavil chyby, ktoré ho do roku 2012 neťažili.

18. Žalovaný tiež nevysvetlil, prečo od žalobcu žiada opakovane korekciu za pochybenie, ktoré žalobca
riadne vysporiadal v roku 2011 a tiež, prečo na základe Záznamu z administratívnej kontroly verejného
obstarávania zo dňa 21.10.2011 udelil korekciu 5% a postúpil financovanie projektu s korekciou 5% a
teraz žiada korekciu za to isté pochybenie vo výške 100%.

19. Podľa žalobcu základným pochybením žalovaného je, že kontroly, ktorých výsledky boli pre
žalovaného „záväzné“, neboli vykonané v súlade so zákonom - neexistuje tu zákonné ustanovenie,
ktoré by dávalo právomoc akémukoľvek orgánu vykonať kontrolu, ktorá by bola podkladom pre správne
konanie;
- správne konanie bolo začaté v rozpore s intertemporálnymi ustanoveniami zákona;

-nesprávnaaplikáciaMetodickéhopokynuč.11-COCOF07/0037/03-SK,ktorénemápostihovaťpriamo
prijímateľa (žalobcu);
- závery uvedené v protokoloch Úradu pre verejné obstarávanie sú neodôvodnené a v rozpore s
aplikačnou praxou;
- administratívny spis nebol vedený zákonným spôsobom a nie je zrejmé, čo bolo podkladom pre

rozhodnutie žalovaného;
- kontrola verejného obstarávania bola vykonaná na základe zmluvného základu, t. j. žalovaný kontrolu
nevykonal ako právomoc mu danú zákonom, ale iba ako oprávnenie zmluvnej strany, t. j. žalovaný
nekonal v postavení orgánu verejnej moci, a teda výsledok kontroly nemôže byť podkladom pre správne
konanie, výsledok kontroly môže byť iba podklad pre rozhodnutie žalovaného, či si uplatní zmluvné

sankcie na všeobecnom súde (ale nie cestou správneho konania);
- neprihliadnutie na prekluzívnu lehotu na začatie správneho konania.

20. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný nerozhodol v lehote 60 dní podľa § 49 Správneho poriadku a
rozhodnutie doručil len žalobcovi, hoci v spise mal vykázané splnomocnenie pre právneho zástupcu na

celé konanie. Žalovaný neskorým rozhodnutím podľa žalobcu stratil právo rozhodnúť vo veci samej.

21. Namietal, že žalovaný v prvostupňovom rozhodnutí neuviedol konkrétny skutok, ktorého sa mal
žalobca dopustiť porušením § 27a a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z., t. j. nie je možné zistiť, ktorý
konkrétny skutok je dôvodom na uloženie sankcie. Žalovaný neuviedol konkrétny dátum skutku a opis

samotného skutku, ktorý by nezameniteľne popísal pochybenie žalobcu tak, aby nemohla byť za rovnaký
skutok udelená ďalšia sankcia. V tejto súvislosti poukázal napríklad na rozhodnutie Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/56/2018.

22. Žalobca namietal aj právny základ výkonu kontroly verejného obstarávania (ďalej aj „VO“)

prostredníctvom Úradu pre verejné obstarávanie, pretože podľa zákona č. 25/2006 Z. z. nie je možné,
aby bola kontrola vykonávaná na základe podnetu štátneho orgánu, okrem podnetu podľa § 137 ods. 2
písm. b) zákona č. 25/2006 Z. z. (účinného v čase realizovania VO - rok 2011), pričom výkonu kontroly u
žalobcu nepredchádzalo rozhodovanie o námietkach orgánu štátnej správy. Podľa zákona č. 25/2006 Z.
z.Úradpreverejnéobstarávanienemôžezačaťkontrolunazákladepodnetupodľa„Dohodyospolupráci

zodňa17.05.2013“,pretožezákonč.25/2006Z.z.neumožňujezačaťkontrolunazákladedohodymedzi
Úradompreverejnéobstarávanieaštátnymorgánom.Žalobcapretopovažujekontrolu,ktorejvýsledkom
bol Protokol č. 16870-7000/2016-OK/6 zo dňa 19.12.2016, za nezákonnú. Podľa žalobcu nie je zrejmé,
či k výkonu kontroly prišlo z vlastného podnetu alebo z podnetu žalovaného podľa § 137 ods. 2 písm.
b/. Uvedená špecifikácia je podľa žalobcu nevyhnutná, aby bolo zrejmé, či prišlo ku kontrole na základe

podnetu štátneho orgánu, alebo kontrola bola vykonaná z podnetu Úradu pre verejné obstarávanie,
atedačikontrolabolavykonanázákonnealebonieačibolomožnékontrolnézisteniapoužiťakopodklad
pre administratívne rozhodnutia.

23. Protokol Úradu pre verejné obstarávanie neobsahuje vymedzenie začatia výkonu kontroly

z vlastného podnetu, čiže podľa žalobcu bola kontrola začatá v rozpore so zákonom č. 25/2006 Z. z.
Vzhľadom na to, že podľa vyššie uvedeného bola kontrola začatá na základe dohody medzi štátnymi
orgánmi, tak podľa názoru žalobcu bola takáto kontrola vykonaná nezákonne, na takúto kontrolu nie
je možné prihliadať a v prípade, že Úrad pre verejné obstarávanie chcel vykonať kontrolu z vlastnéhopodnetu, tak je nutné vykonať novú kontrolu a uviesť zákonný dôvod začatia výkonu kontroly, v
opačnom prípade je nutné konštatovať, že kontrola vykonaná nebola. Takýto postup vyplýva podľa
žalobcu zo samotnej filozofie zákona a konštrukcie právneho štátu, kedy má byť kontrolovaný dopredu

upovedomený o tom, že sa začína voči nemu výkon kontroly na základe právomoci, ktorá je štátnemu
orgánu priznaná zákonom.

24. Žalobca poukázal na to, že kontrola VO, ktorej výsledkom boli záznamy z administratívnych kontrol,
bola vykonávaná výlučne na základe zmluvného základu, a teda nie je kontrolou, ktorá je vykonávaná

na základe zákona. Zmluvné ustanovenie, ktoré umožňuje výkon kontroly je iba záväzkom žalobcu,
že umožní žalovanému urobiť kontrolu dodržiavania Zmluvy o NFP, pričom výsledky takejto kontroly
majú slúžiť iba na interné účely žalovaného ako zmluvnej strany Zmluvy o NFP, t. j. aby sa žalovaný
vedel rozhodnúť, či si uplatní svoje práva zo Zmluvy o NFP na všeobecnom súde alebo neuplatní.
Kontrola vykonaná na základe zmluvného oprávnenia nie je vykonaná v postavení orgánu verejnej moci
podľa zákona, t. j. nie je možné na základe takejto kontroly vydať rozhodnutie správnym orgánom. Ide

iba o právo zmluvnej strany zistiť, či podľa jej názoru žalobca postupuje v zmysle Zmluvy o NFP a v
prípade, že má podozrenie, že nepostupuje podľa Zmluvy o NFP, tak môže sa domáhať náhrady škody
alebo zmluvnej pokuty na súde, ktorý je ako jediný oprávnený o porušení Zmluvy o NFP rozhodnúť.
Doposiaľ žalovaný takýto postup voči žalobcovi neuplatnil, t. j. nepostupoval v zmysle Zmluvy o NFP a
využil mocenské nástroje, t. j. správne konanie, na základe ktorého si jednostranne presadil vôľu bez

rešpektovania práv žalobcu.

25. Žalobca namieta, že kontrolná skupina Úradu pre verejné obstarávanie a rovnako tak aj pracovníci
IA MPSVR pri vyhotovení protokolov a aktualizácií záznamov z administratívnych kontrol vôbec
nezohľadnili to, že proces VO bol realizovaný v roku 2010 a 2011 a kontrolná skupina Úradu pre verejné

obstarávanieprikontroleaplikovalaustanoveniazákonač.25/2006Z.z.účinnomvčasevýkonukontroly
a aplikačnú prax Úradu pre verejné obstarávanie v čase výkonu kontroly, čo je jednoznačne porušenie
princípovapravidielprávnehoštátu,čižekontrolnézisteniasúvrozporesozákonom,atedanakontrolné
zistenia nie je možné prihliadať. Kontrolná skupina bola povinná zohľadniť právne predpisy, ktoré sa na
VO vzťahovali, čo neurobila.

26. Na základe Záznamu z administratívnej kontroly VO vykonaného Fondom sociálneho rozvoja zo
dňa 21.10.2011 bol postúpený samotným žalovaným projekt na financovanie aj napriek nedostatkom pri
realizáciiverejnéhoobstarávaniaskorekciou5%.ZachybyvoVObolžalobcasankcionovanýeštevroku
2011 korekciou 5%. Je preto názoru, že žalovaný napadnutým rozhodnutím opakovane uložil sankciu

za niečo, čo už bolo sankcionované a vyriešené. V Protokole č. 16870-7000/2016-OK/6 sa neuvádza
žiadne pochybenie, ktoré by žalovanému nebolo známe už v roku 2011, t. j. v roku 2016 nebolo zistené
žiadne nové pochybenie vo VO. Uloženie opakovanej sankcie za rovnaký skutok je v rozpore s princípmi
právneho štátu, zásadou „ne bis in idem“.

27. Žalobca zdôraznil, že žalovaný tiež nezobral do úvahy uloženú korekciu 5% a neuviedol, prečo
opakovane žiada vyššiu sankciu za rovnaký skutok.

28. Žalobcovi boli podľa Zmluvy o NFP vyplatené finančné prostriedky (NFP) s 5% korekciou samotným
riadiacimorgánom(žalovaným),atonazákladejehodohľadu,čoznamená,žežalobcakonalvroku2011

podľa správneho orgánu v súlade so zákonom č. 25/2006 Z. z., respektíve porušil tento zákon v takom
rozsahu, že mu bola udelená korekcia „iba“ 5 % a nie 100 %, ako je to teraz. Pokiaľ by v roku 2011 vzniklo
podozrenie o nezákonnosti VO, za ktoré by nebolo možné udeliť „iba“ 5 % korekciu, tak by riadiaci orgán/
poskytovateľ NFP (žalovaný) žalobcovi nedovolil podpísať zmluvu s úspešným uchádzačom. V článku 2
bode 7 Všeobecných zmluvných podmienok (ďalej aj ako „VZP“) Zmluvy o NFP sú uvedené povinnosti

poskytovateľa(správnehoorgánu-žalovaného)vprípade,žezistíprikontrolepredloženejdokumentácie
VO nesúlad so zákonom č. 25/2006 Z. z. V bode 8 tohto článku je uvedené, že poskytovateľ môže
postúpiť overenie procesu verejného obstarávania na Úrad pre verejné obstarávanie. Podľa ustanovení
článku 2 VZP je zrejmé, že žalobca nemohol podpísať zmluvu s úspešným uchádzačom na dodávku
služieb, pokiaľ mu to nepovolil poskytovateľ (žalovaný), čiže samotný žalovaný schválil VO v roku 2011 s

korekciou 5%, a teda potvrdil, že žalobca konal v súlade so zákonom. Žalovaný, ako predstaviteľ štátnej
moci teraz vytýka nedostatky procesu VO, ktoré sám schválil a viní za to žalobcu. Pokiaľ by riadiaci
orgán oznámil žalobcovi ešte v roku 2011 pri kontrole VO, že proces VO má také vážne nedostatky, zaktoré je potrebné uložiť korekciu 100 % a nie 5 %, tak by žalobca buď vyhlásil nové verejné obstarávanie,
alebo by súťaž zrušil, pretože sám si nemohol dovoliť financovať projekt v hodnote cca 220.000,- €.

29. Vo veci bolo podané aj trestné oznámenie samotným žalovaným, ktoré sa preukázalo ako
nedôvodné, pretože nebol zistený žiadny trestný čin v súvislosti s VO (Uznesenie Prezídia PZ,
Košice, ČVS: PPZ-382/NKA-PK-VY-2015 zo dňa 14.12.2015), čo preukazuje, že VO trpelo bežnými
nedostatkami, ktoré boli vyriešené 5 % korekciou, a teda nie je dôvod na opakované uloženie sankcie
a postup podľa § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z.

30. Žalobca ďalej namieta, že pre určovanie výšky vrátenia poskytnutého príspevku alebo jeho časti pri
porušení pravidiel a postupov VO vydal Centrálny koordinačný orgán (ďalej aj ako „CKO“) Metodický
pokyn č. 11 v rôznych aktualizáciách, pričom prvýkrát bol tento metodický pokyn zverejnený 30.06.2011,
t. j. viac ako jeden rok potom, ako bolo VO zrealizované a ukončené. Každá z aktualizácií obsahuje
Prílohu „Určovanie výšky vrátenia poskytnutého príspevku alebo jeho časti v nadväznosti na zistené

porušenie pravidiel a postupov VO podľa zákona č. 25/2006 Z. z.“. Uvedený Metodický pokyn v čase
realizácie VO (v roku 2010) neexistoval a zákon č. 528/2008 Z. z. v čase VO neobsahoval právnu úpravu,
ktorá by umožňovala uložiť sankciu podľa usmernenia COCOF č. 07/0037/03-SK vo výške 100%. V
procese kontroly nebola výška korekcie nikdy riadne zdôvodnená a nie je teda možné overiť, na základe
čoho má byť žalobcovi uložená korekcia vo výške 100%, a to najmä v prípade, ak už korekcia bola

uložená vo výške 5%.

31. Napriek tomu IA MPSVR SR v Zázname z administratívnej kontroly verejného obstarávania -
aktualizácia č. 2 zo dňa 22.03.2017, ktorý nadväzuje na Protokol č. 16870-7000/2016-OK/6 zo dňa
19.12.2016, uviedla korekciu v zmysle Metodického pokynu č. 11 v znení účinnom v čase vykonania

kontroly, t. j. v roku 2016, čo bolo oznámené žalobcovi až listom z IA MPSVR SR zo dňa 12.04.2017.
Takýto postup je v rozpore s princípmi právneho štátu, pretože v právnom štáte nie je možné uložiť
sankciu podľa neskorších predpisov za niečo, čo nebolo sankcionované v čase vzniku nezrovnalosti,
respektíve žiadať sankciu opakovane alebo dokonca v 20-krát násobnej výške.

32. Žalobca poukázal na to, že správne konanie prebehlo v rozpore s princípom zákazu retroaktivity
a žalovaný uložil sankciu na základe ustanovení zákona, ktoré v čase VO neexistovali. Nie je predsa
možné sankcionovať opakovane rovnaký skutok tak, ako to urobil žalovaný na základe správneho
konania.

33. Rovnako žalobca spochybnil výšku korekcie 100 %, pretože dosiaľ nebolo vysvetlené, prečo má byť
výška korekcie práve 100 % a nie napríklad 15 % alebo 10 %. Žalobca namietal, že tu nie je dôvod na
uloženie korekcie vo výške 100 %, pretože to nevyplýva zo žiadnych právnych predpisov, ktoré by boli
všeobecne záväzné. V procese kontroly nebola výška korekcie nikdy riadne zdôvodnená a nie je teda
možné overiť, na základe čoho má byť žalobcovi uložená korekcia vo výške 100 % a to najmä v prípade,

ak už korekcia bola uložená vo výške 5 %.

34. Má za to, že aplikácia COCOF 07/0037/03-SK a „tabuľky“ korekcií upravuje výlučne sankciu
(korekciu)prečlenskýštát,vprípade,akčlenskýštátposkytolfinančnéprostriedkyvrozporespravidlami
Európskej únie a nedokáže ich vymôcť z dôvodu, že nesprávne čerpanie spôsobil sám vlastnou vinou

alebo nedbanlivosťou. Žalobca sa riadne riadil ustanoveniami zákona č. 25/2006 Z. z., a teda nie je
možné na neho prenášať sankcie uvedené v usmernení COCOF 07/0037/03-SK, pretože sa riadil
vnútroštátnou úpravou zákona č. 25/2006 Z. z. a pokynmi samotného žalovaného zodpovedného za
čerpanie NFP. Pokiaľ prišlo k identifikovaniu nezrovnalostí v rámci VO uskutočnených v roku 2010 zo
strany Európskej únie, tak za takéto porušenie zodpovedá výlučne štát, ktorý nemôže tieto sankcie

prenášať na prijímateľa (žalobcu), čo vyplýva aj z čl. 70 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1083/2006.

35. Žalobca už pred správnym orgánom uviedol, že v čase realizácie VO nebolo možné zosúladiť lehotu
na vydávanie súťažných podkladov s lehotou na predkladanie ponúk (v roku 2010), keďže v prípade
vyhlasovaniaVOprostredníctvomVestníkaverejnéhoobstarávaniatoonline(webstránka)systémÚradu

pre verejné obstarávanie neumožňoval (všeobecne známa skutočnosť aj z iných VO). Úrad pre verejné
obstarávanie až v roku 2013 vydal Výkladové stanovisko č. 7/2013, ktorým sa zosúladila lehota na
vyžiadanie súťažných podkladov s lehotou na predkladanie ponúk. Toto Výkladové stanovisko bolo
vydané až na základe konania CKO z júna 2013. Vo Výkladovom stanovisku č. 7/2013 sa vysloveneuvádza: „...odporúčame neobmedzovať lehotu na prijímanie žiadostí o súťažné podklady...“, t. j. Úrad
pre verejné obstarávanie týmto vyslovil, že do roku 2013 bolo všeobecne akceptované, že prístup
k súťažným podkladom bol obmedzovaný z dôvodu ďalších nadväzujúcich procesov, napríklad z dôvodu

použitia inštitútu vysvetľovania. Prijímatelia (teda aj žalobca) v roku 2010 postupovali v súlade so
zákonomč.25/2006Z.z.vúčinnomznenívdanomčase,vsúladesaplikačnoupraxouÚradupreverejné
obstarávanie a podľa bežnej praxe zaužívanej v Slovenskej republike. Išlo o systémovú nezrovnalosť,
čiže o nesprávne implementovanie právnych noriem Európskej únie do právneho poriadku Slovenskej
republiky, za túto systémovú nezrovnalosť zodpovedá štát (podľa čl. 70 ods. 2 nariadenia (ES) č.

1083/2006) a nie žalobca. Žalobcovi preto nemôže byť udelená korekcia za systémovú nezrovnalosť.

36. Dôkazom toho, že realizačná prax termíny na vyžiadanie súťažných podkladov a predkladanie
ponúk bežne oddeľovala nielen v čase realizovania VO, ale ešte i v období po skončení predmetného
VO je, okrem iných, tiež Oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania 05872-MSS zo dňa
2.8.2011 zverejneného vo Vestníku č. 149/2011, ktoré bolo vyhlásené samotným Úradom pre verejné

obstarávanie na zákazku s názvom: „Špeciálne služby súvisiace s integráciou a zaistením kompatibility
informačných systémov UVO“, v ktorom bolo v IV.3.3. Podmienky na získanie súťažných podkladov a
doplňujúcich dokumentov alebo informatívnych dokumentov - Lehota na prijímanie žiadostí o súťažné
podkladyalebooprístupkdokumentom-Dátum:12.8.2011.Čas:15.00h.,Úhradazasúťažnépodklady:
Nie., IV.3.4. Lehota na predkladanie ponúk alebo žiadostí o účasť Dátum: 30.8.2011. Čas: 12.00 hod.,

t. j. rozdiel až 18 dní.

37. Žalobca tiež namietol, že toto zistenie nie je možné zahrnúť ani do typu porušenia č. 9 tabuľky
uvedenej v Metodickom pokyne č. 11 (žalobca sa iba domnieva, o aké porušenie mohlo ísť, keďže dosiaľ
mu to žalovaný nikdy nevysvetlil), keďže skrátenie lehoty nespadá pod „podmienky účasti“ alebo „kritériá

na vyhodnotenie ponúk“. V časti popis porušenia je pri tomto type porušenia uvedené, že „Ide o prípady,
keď záujemcovia boli alebo mohli byť odradení od podania ponúk z dôvodu nezákonných podmienok
účasti a/alebo kritérií na vyhodnotenie ponúk stanovených v oznámení alebo v súťažných podkladoch,
napr. povinnosť subjektov mať už zriadenú spoločnosť alebo zástupcu v danej krajine alebo regióne,
povinnosť uchádzača mať skúsenosť v danej krajine alebo regióne.“ Z tohto jednoznačne vyplýva, že

definícia uvedená pod typom porušenia č. 9 sa týka podmienok účasti podľa § 26 (Osobné postavenie),
§ 27 (Finančné a ekonomické postavenie) a § 28 (Technická spôsobilosť alebo odborná spôsobilosť)
zákona č. 25/2006 Z. z.

38. Podľa odseku 17 Metodického pokynu č. 11 sa preto na takéto identifikované porušenie zákona č.

25/2006 Z. z. nemôže vzťahovať následok finančnej opravy, navyše žalobca sa uvedeného porušenia
nedopustil, a to s poukazom na vyššie uvedené, preto žalobca žiadal, aby žalovaný na takéto zistenia
neprihliadol a neudelil sankciu za takéto nepreukázané zistenie. Žalovaný však uvedené nezobral do
úvahy. Kontrolná skupina Úradu pre verejné obstarávanie postupovala v tomto prípade v rozpore so
zákonom č. 25/2006 Z. z. a aplikačnou praxou, pretože uviedla v roku 2016 zistenia, ktoré by v roku

2010 nemohli byť zistené ako porušenie zákona č. 25/2006 Z. z.

39. Žalobca ďalej uviedol, že postup v rozpore s § 95 ods. 2 zákona č. 25/2006 Z. z. je uvedený už aj
v Zázname z administratívnej kontroly verejného obstarávania dňa 21.10.20211, konkrétne v odpovedi
na otázky č. 26, 27 a 40.

40. Za toto porušenie už žalovaný korekciu uložil vo výške 5 %, čo je uvedené priamo v texte Záznamu
z administratívnej kontroly verejného obstarávania vypracovaného Fondom sociálneho rozvoja dňa
21.10.2011slovami:„NazákladezistenýchnedostatkovvoVOpristupujemekukráteniuvýdavkov(podľa
dod.č.1 v sume 220 059,- €) - v zmysle Systému riadenia je RO oprávnený v špecifických prípadoch

nevylúčiť z financovania výdavky súvisiace s kontrolovaným obstarávaním, aj keď bolo identifikované
porušenie zákona o VO, ktoré nemohlo ovplyvniť výsledok VO a príslušné vylúčenie z financovania by
bolo neprimerane prísne, v zmysle usmernenia COCOF 07/0037/03, Vám bude vykonaná korekcia 5%.“

41. Uvedený skutkový stav bol už žalovanému známy v roku 2011 a na základe neho uložil riadiaci orgán

sankciu vo výške 5 % (korekcia 5 %), t. j. v tomto správnom konaní sa rozhodlo o rovnakých skutkových
okolnostiach, ktoré už boli riadne sankcionované a vymožené. Žalobca bol v tomto správnom konaní
sankcionovaný za identický skutok, ktorý už bol raz posúdený a jeho okolnosti sa žiadnym spôsobom
nezmenili, t. j. neprišlo k zisteniu žiadnych nových skutočností, ktoré by mali mať za následok rozdielnyvýsledok. Nebolo zistené a ani identifikované žiadne nové konanie žalobcu, ktoré by mohlo zmeniť
závery uvedené v Zázname z administratívnej kontroly verejného obstarávania FSR zo dňa 21.10.2011.

42. V tejto súvislosti začatiu správneho konania dňa 28.02.2019 (termín doručenia oznámenia) bráni
postup riadiaceho orgánu (MPSVR SR prostredníctvom FSR) z roku 2011, kedy žalobcovi podľa § 27a
ods. 1 zákona č. 528/2008 Z.z. (v znení do 31.03.2012) bola na základe Záznamu z administratívnej
kontroly verejného obstarávania FSR zo dňa 21.10.2011 uložená 5 % korekcia, ktorú žalobca riadne
zaplatil, čím žalovanému ako riadiacemu orgánu zanikol nárok na postup podľa § 27a ods. 2 až 7 zákona

č. 528/2008 Z.z. (v znení do 31.03.2012), pretože žalobca dobrovoľne vrátil časť príspevku, a teda tu
nebol a ani nie je dôvod na vrátenie NFP vo výške 100 %. Následné žiadosti o vrátenie NFP po tom,
ako bol vypracovaný Protokol č. 16870-7000/2016-OK/6 zo dňa 19.12.2016, sú zasielané v rozpore so
zásadou „ne bis in idem“ a v rozpore s princípmi právneho štátu.

43. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že o porušení pravidiel VO do podania žaloby nebolo

právoplatnerozhodnutévkonanípredÚradompreverejnéobstarávanie,t.j.niejemožnéanipostupovať
podľa § 27a ods. 4 a 5 zákona č. 528/2008 Z. z. (v znení do 31.03.2012).

44. Žalobca ďalej poukázal na to, že Protokol č. 16870-7000/2016-OK/6 zo dňa 19.12.2016 a každý
iný protokol z výkonu kontroly, aj v zmysle konštantnej judikatúry súdov, nie je správnym rozhodnutím,

je to iba správa o vykonanej kontrole, ktorá nie je spôsobilá privodiť žiadne právne účinky voči
samotnému žalobcovi, ide iba o podklad pre prípadné správne konanie. Protokol je v zmysle konštantnej
judikatúry súdov spôsobilý na preskúmanie v súdnom konaní iba v prípade, že sú v ňom uvedené
povinnosti na odstránenie nedostatkov, ktoré je žalobca povinný vykonať. V tomto konaní Protokol č.
16870-7000/2016-OK/6 zo dňa 19.12.2016 neukladá žiadne povinnosti žalobcovi, a teda takýto protokol

nie je spôsobilý na súdny prieskum a mal byť posudzovaný najskôr v správnom konaní a prípadnom
následnom súdnom konaní, ktoré sa bude týkať zákonnosti vydaného správneho rozhodnutia.

45. Žalovaný sa však odmietol zaoberať zákonnosťou uvedeného protokolu a vôbec sa nevysporiadal
s námietkami žalobcu vznesené v rámci správneho konania.

46. Žalobca namietol, že správne konanie bolo začaté na základe právneho predpisu účinného v roku
2019 pričom VO bolo vykonané v roku 2010, kedy bol zákon č. 528/2008 Z. z. účinný v inom znení (od
01.04.2010 do 30.04.2011), pričom v danom čase prišlo k zmene § 27a, ktorý umožňoval začať správne
konanie iba vo vymedzených prípadoch.

47. Žalobca poukázal na to, že ani v roku 2011 a ani neskôr Úrad pre verejné obstarávanie právoplatne
nerozhodol o porušení pravidiel a postupov VO. Ani na základe Protokolu č. 16870-7000/2016-OK/6 zo
dňa 19.12.2016 nebolo dosiaľ právoplatne rozhodnuté o poručení pravidiel a postupov VO, Úrad pre
verejné obstarávanie iba konštatoval kontrolné zistenia, ktoré nikdy neboli predmetom prešetrenia zo

strany akéhokoľvek správneho orgánu.

48. Podľa § 27a zákona č. 528/2008 Z. z. bolo možné začať správne konanie v čase od 01.04.2010
do 31.03.2012 iba na základe právoplatného rozhodnutia o porušení pravidiel a postupov verejného
obstarávania. Až novelou č. 111/2012 Z.z. bol zákon č. 528/2008 z. z. v § 27a zmenený a bolo možné

začať správne konanie už na základe protokolu, ktorým bolo zistené porušenie pravidiel VO. Novelou
č. 111/2012 bol zákon č. 528/2008 Z. z. doplnený o § 46ad.

49. Žalobca namietal, že nikdy neporušil pravidlá a postupy VO, ktoré by boli konštatované právoplatným
rozhodnutím Úradu pre verejné obstarávanie, čiže je pre žalobcu priaznivejšie, aby sa na neho aplikoval

§27a zákona č. 528/2008 Z. z. v znení do 31.03.2012. V takom prípade bolo správne konanie začaté v
rozpore so zákonom č. 528/2008 Z. z., pretože podľa uvedených ustanovení nebolo nikdy rozhodnuté,
že žalobca porušil zákon č. 25/2006 Z. z., a teda nemohlo prísť k začatiu správneho konania podľa §
27a zákona č. 528/2008 Z. z. V tejto súvislosti poukázal na zákaz retroaktivity a rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sž/20/2010. Zdôraznil, že o porušení pravidiel a postupov VO nebolo

nikdy rozhodnuté, a teda nie je možné v súčasnosti ani len začať správne konanie na základe právnej
úpravy, ktorá v čase realizácie VO neexistovala, nieto ešte uložiť akúkoľvek sankciu, pretože inak by išlo
o porušenie princípov právneho štátu a to najmä porušenie princípu zákazu retroaktivity.50. Žalobca poukázal i na Správu o zistenej nezrovnalosti, kód aktualizácie: A. zo dňa 26.09.2018,
ktorá obsahuje Formulár hlásenia, kde sa v bode 7.1 uvádza, že nezrovnalosť vznikla dňa 31.08.2011,
t. j. nezrovnalosť ku dňu začatia správneho konania existovala viac ako 7 rokov. Žalobca podľa čl. 3

ods. 1 Nariadenia Rady (ES, EURATOM) č. 2988/95 z 18.12.1995 vzniesol námietku premlčania na
udelenie sankcie v správnom konaní, no žalovaný sa odmietol touto námietkou zaoberať. Podľa čl. 3
ods. 1 uvedeného nariadenia „Premlčacia doba konania je štyri roky od času spáchania nezrovnalosti
uvedenej v článku 1 ods. 1“. Vzhľadom na to, že od roku 2011, kedy malo prísť k údajnému vzniku
nezrovnalosti uplynuli viac ako 4 roky, žalovaný nebol oprávnený vo veci konať, a to s ohľadom na

priamy účinok nariadenia. Žalovaný bol povinný prihliadnuť na toto znenie a aplikovať ho v správnom
konaní, čo neurobil.

51. Na záver zdôraznil, že žalovaný rozhodnutie žiadnym spôsobom nezdôvodnil, v rozhodnutí uvádza
iba údajne zistený skutkový stav a stroho konštatuje, že žalobca neuviedol žiadne relevantné dôkazy
a považuje rozklad za nedôvodný. Záver, že rozklad je nedôvodný nemôže byť považovaný za dôvod

pre potvrdenie prvostupňového rozhodnutia, čo spôsobuje, že rozhodnutie nespĺňa základne náležitosti,
ktoré sú kladené na rozhodnutie, a preto je nepreskúmateľné. Žalovaný sa tiež vôbec nezaoberal
námietkami žalobcu.

52. Záverom dodal, že postup žalovaného podľa znenia zákona účinného po vzniku právnych vzťahov je

podľa jeho názoru v rozpore s princípmi právneho štátu. Zákon č. 528/2008 Z. z. je účelovo novelizovaný
na to, aby žalovaný mohol aspoň rámcovo konať podľa zákona, hoci by to tak nemalo byť s ohľadom
na intertemporálne ustanovenia.

53. Žalovaný najskôr schválil proces verejného obstarávania, nepodal voči nemu žiadne námietky a

vyplatil finančné prostriedky. Následne prišla Európska komisia, vytkla žalovanému (štátu) nedostatky
verejného obstarávania a štát prostredníctvom novely sa rozhodol, že zmení pravidlá kontroly tak,
aby sa kontrola mohla vykonať prostredníctvom Úradu pre verejné obstarávanie a zmení podmienky
pre vrátenie finančných prostriedkov tak, že stačí už len vykonanie kontroly a vyhotovenie protokolu
o výsledku kontroly, v ktorom sa konštatuje porušenie zákona (hoci aj nepreukázane) a následne sa

žalovaný (štát) tvári, že tento protokol (nepreskúmateľný na súde) je záväzný a závery v ňom uvedené
sú preukázané. Predtým tu muselo byť rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie (preskúmateľné na
súde), ktoré identifikovalo porušenie zákona a až potom mohlo prísť k vráteniu finančných prostriedkov,
tento postup bol však pre štát zrejme nedostatočný, pretože štátu uplynula lehota na začatie správneho
konania a rovnako tak nemal právny základ na to, aby mohol vykonať kontrolu cez Úrad pre verejné

obstarávanie.

54. Vyššie uvedený postup predstavuje podľa žalobcu zneužitie moci, pretože štát si vytvára právny
rámec na to, aby mohol dodatočne šikanovať prijímateľov NFP za svoje chyby. Dôkazom je skutočnosť,
že v čase verejného obstarávania sám žalovaný (štát) vykonal kontrolu VO a nezistil žiadne vážne

pochybenia a za zistené pochybenia uložil korekciu 5 %. Ak sa žalovaný domnieval, že v čase
realizovania VO prišlo k porušeniu zákona o VO, tak mohol znemožniť čerpanie NFP v danom čase z
dôvodu porušenia zákona č. 25/2006 Z. z., čo však neurobil, naopak, potvrdil súlad VO so zákonom,
a teda nie je oprávnený žiadať NPF späť, ak sám vytvoril podmienky na čerpanie NFP v rozpore s
legislatívou EÚ.

IV. Vyjadrenie žalovaného

55. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť a účastníkovi konania náhradu
trov konania nepriznať. Zotrval na dôvodoch napadnutého rozhodnutia a poukázal na § 14 ods. 18

zákona č. 528/2008 Z. z. a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžf/56/2015,
z ktorých vyplýva, že napadnuté rozhodnutie nie je preskúmateľné správnym súdom.

56. Uviedol, že správne konanie, v ktorom bola vyvodená administratívna zodpovednosť voči žalobcovi,
nadväzuje na predchádzajúce právne vzťahy súvisiace s poskytovaním NFP podľa zákona č. 528/2008

Z. z. Poskytovanie NFP z pohľadu právnej kvalifikácie jednotlivých právnych vzťahov prebieha
v nasledovných etapách:
a) podanie žiadosti o NFP s projektom, jej posudzovanie a následné vydanie rozhodnutia o schválení/
neschválení žiadosti (§ 12 až 14 zákona č. 528/2008 Z. z.). Táto etapa má povahu správneho konania,avšak na poskytnutie NFP nie je právny nárok a rozhodnutie o schválení/neschválení žiadosti o NFP nie
je predmetom preskúmania v tomto správnom súdnom konaní,
b) uzatvorenie zmluvy o NFP s daným prijímateľom a následná realizácia projektu. Žalobca uzatvoril

zmluvu o poskytnutí NFP dňa 23.02.2010 (ďalej len „Zmluva o NFP“), na základe ktorej realizoval
projekt s názvom „Podpora vzdelávacích aktivít zameraných na získanie a udržanie praktických
zručností Rómskych občanov v Kolačkove“ (ďalej len „Projekt“). Právny vzťah založený Zmluvou
o NFP má súkromnoprávnu povahu s prvkami finančného práva, znamenajúcimi špecifické oprávnenia
príslušných orgánov zameraných na vykonávanie opakovanej kontroly nakladania s verejnými

finančnými prostriedkami. Pri realizácii Projektu za poskytovateľa vykonával úkony SORO,
c) administratívne konanie o správnom delikte. Na základe podkladov a zistení pri realizácii a kontrole
Projektu podľa Zmluvy o NFP boli zistené skutočnosti, ktoré odôvodňovali začatie správneho konania.

57. Žalovaný popísal skutkový stav tak, že po realizácii projektu bola u žalobcu vykonaná opätovná
administratívna kontrola verejného obstarávania, pričom boli zistené nedostatky. Žalovaný podal podnet

na Úrad pre verejné obstarávanie, na základe čoho Úrad pre verejné obstarávanie potvrdil zistenia
o porušení verejného obstarávania uvedené v Protokole o výsledku kontroly dodržiavania zákona č.
25/2006 Z. z. č. 16870-7000/2016-OK/6 zo dňa 19.12.2016 . Úrad pre verejné obstarávanie so žalobcom
Protokol riadne prerokoval. Žalovaný poukázal na § 7 ods. 6, § 24b, § 24c, § 26 § 27, § 27a zákona č.
528/2008 Z. z., čl. 2 bod 7 Nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006 (účinného do dňa 31.12.2013). Žalovaný

ďalej poukázal aj na čl. 10 ods. 4, 6, čl. 12 ods. 1, 3, čl. 17, čl. 3 ods. 6 Všeobecných zmluvných
podmienok (ďalej len „VZP“) tvoriacich prílohu č. 1, ako neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o NFP a bod 3.6.
Zmluvy o NFP.

58. Žalovaný poukázal na to, že právny vzťah založený Zmluvou o NFP umožňuje opakovanú kontrolu

nakladania s NFP (§ 24b až § 24j zákona č. 528/2008 Z. z. a tiež čl. 12 ods. 3 VZP). Túto skutočnosť
potvrdil aj právny predchodca Súdneho dvora Európskej únie v bode 6. abstraktu rozsudku Súdu
prvého stupňa európskych spoločenstiev vo veci T-347/03, Eugénio Branco proti Komisii Európskych
spoločenstiev. Zastáva názor, že žalobcom namietané schválenie predmetného verejného obstarávania
SORO na základe Záznamu z administratívnej kontroly verejného obstarávania s korekciou 5 % zo

dňa 21.10.2011 neznamená, že toto verejné obstarávanie bolo objektívne bez ďalších vád a nie je
daná možnosť opätovnej kontroly. Vykonaním opätovnej kontroly žalovaný zistil porušenie zákona v
oblastiverejnéhoobstarávaniaznamenajúcimnezrovnalosť.Následnenatožalovanývypracovalsprávu
o zistenej nezrovnalosti (§ 26 ods. 3 zákona č. 528/2008 Z. z.) a vykonal finančnú opravu na ťarchu
žalobcu (§ 27 zákona č. 528/2008 Z. z.). Zároveň podal podnet orgánu podľa osobitného predpisu

- Úradu pre verejné obstarávanie. Zákonným podkladom na podanie tohto podnetu je § 27a ods.
2 zákona č. 528/2008 Z. z. v spojení s § 146 ods. 6 zákona č. 25/2006 Z. z. vzťahujúcim sa na
predmetné verejné obstarávanie. Z uvedeného vyplýva nesprávnosť tvrdenia žalobcu, že nebol daný
zákonný podklad pre výkon predmetnej kontroly verejného obstarávania. Úrad pre verejné obstarávanie
v tomto prípade zákonne overuje porušenie pravidiel verejného obstarávania zistené žalovaným,

keďže žalovaný má v danom právnom vzťahu postavenie riadiaceho orgánu a aj zmluvnej strany ako
poskytovateľ NFP. Z § 27a zákona č. 528/2008 Z. z. vyplýva, že Úrad pre verejné obstarávanie plní
funkciu overovateľa, resp. až arbitra medzi riadiacim orgánom (žalovaným) a prijímateľmi (žalobcom).
Preto až následne po tom ako Úrad pre verejné obstarávanie potvrdí zistenia o porušení pravidiel
verejného obstarávania uložením pokuty, alebo vystavením protokolu o porušení pravidiel verejného

obstarávania, môže začať správne konanie podľa § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z. Priamo z §
27a ods. 3 písm. b/ zákona č. 528/2008 Z. z. vyplýva, že zistenie Úradu pre verejné obstarávanie o
porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania uvedené v Protokole, ktoré malo alebo mohlo
mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, má za následok podanie podnetu na začatie správneho
konania podľa § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z. Protokol je kľúčovým dokumentom pre vyvodenie

administratívnej zodpovednosti v správnom konaní voči žalobcovi, pričom podstatná je jeho obsahová
náležitosť spočívajúca v konštatovaní porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania, ktoré
malo alebo mohlo myť vplyv na výsledok verejného obstarávania. Ust. § 27a ods. 3, ods. 5 zákona č.
528/2008Z.z.neumožňujúsprávnuúvahuotom,čidôjdevyvodeniuzodpovednosti,alepriamoukladajú
povinnosť podať podnet na začatie správneho konania a zároveň určujú výšku sumy, ktorú je povinný

daný prijímateľ vrátiť (jeden a pol násobok sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov).

59. K žalobcom vytýkanému retroaktívnemu použitiu právnych noriem žalovaný uviedol, že správne
konanie, v ktorom boli vydané napádané rozhodnutia, začalo až oznámením o začatí správneho konaniač. 072/2019-M_ODMASK, č. z. 10429/2019 zo dňa 26.02.2019. Preto je zrejmé, že § 46 zákona č.
528/2008 Z. z., na ktorý sa žalobca odvoláva, je vzhľadom na predmetné správne konanie nepoužiteľné.

60. Žalovaný neuznal dôvodnou ani ďalšiu námietku žalobcu týkajúcu sa Usmernenia o určení
finančných opráv, ktoré je potrebné uplatňovať na výdavky financované Úniou v rámci zdieľaného
hospodárenia pri nedodržaní pravidiel verejného obstarávania (ďalej len „COCOF 07/0037/00-SK“),
keďže nejde o všeobecne záväzný právny predpis a nesúvisí s prejednávanou vecou. Právnym
základompreoprávneniežalovanéhovykonaťfinančnúopravuje§27zákonač.528/2008Z.z.,atedaaj

bezexistencieďalšíchprávnychpredpisovalebozmluvnýchdojednanímôžežalovanýakoriadiaciorgán
požadovať od žalobcu ako prijímateľa finančnú opravu v prípade jeho porušení právnych predpisov
alebo iných nedostatkoch pri realizácii Projektu. COCOF 07/0037/00-SK je metodickým usmernením,
ktoré vydala Európska komisia pre stanovovanie výšky finančných opráv súvisiacich s porušením
pravidiel v oblasti verejného obstarávania; táto výška je určená kategorizáciou porušení pravidiel
verejného obstarávania vzhľadom na čo sa určuje výška finančnej opravy. COCOF 07/0037/00-SK je

neoddeliteľnou prílohou Rozhodnutia Európskej komisie zo dňa 19.12.2013 o stanovení a schválení
usmernení o určení finančných opráv, ktoré má Európska komisia uplatňovať na výdavky financované
Úniou v rámci zdieľaného hospodárenia pri nedodržaní pravidiel verejného obstarávania a je všeobecne
záväzné v celom rozsahu.

61. Žalovaný neuznal dôvodnou ani námietku žalobcu o premlčaní skutku s poukazom na čl. 3 bod 1.
Nariadenia Rady (ES, EURATOM) č. 2988/95 z 18.12.1995 o ochrane finančných záujmov Európskych
spoločenstiev (ďalej len „Nariadenie 2288/95“). Žalobca v žalobe odcitoval prvý odsek čl. 3 bod 1
Nariadenia 2288/95, avšak v treťom odseku sa uvádza: „Premlčacia doba sa prerušuje pri akomkoľvek
akte príslušného orgánu, o ktorom je daná osoba upovedomená a týka sa vyšetrovania alebo

právneho konania v súvislosti s nezrovnalosťou. Premlčacia doba začína plynúť znova po každom akte
prerušenia.“ Z administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný opätovne vykonal vyšetrovanie zákonnosti
predmetného verejného obstarávania jeho administratívnou kontrolou ako vyplýva zo Záznamu z
administratívnej kontroly verejného obstarávania - oprava (Aktualizácia č. 1) zo dňa 24.09.2014, ktorý
bol následne po kontrole Úradu pre verejné obstarávanie nahradený Záznamom z administratívnej

kontroly verejného obstarávania - Aktualizácia č. 2 zo dňa 22.03.2017. Týmto aktom sa prerušilo plynutie
premlčacej doby a premlčacia doba začala plynúť odznova. Napádané rozhodnutia teda boli vydané
pred uplynutím premlčacej doby.

62. Poukázal tiež, že žalobca bol o všetkých úkonoch riadne upovedomený a mal možnosť sa k

nim vyjadrovať, predkladať námietky, zúčastniť sa prerokovania protokolu a podobne. Žalovaný sa v
napadnutých rozhodnutiach vysporiadal so všetkými podstatnými skutkovými a právnymi okolnosťami,
ako aj námietkami žalobcu. Žalovaný má za to, že nie je jeho povinnosťou vysporiadať sa úplne so
všetkými námietkami žalobcu, najmä ak ide o opakujúce sa variácie tých istých tvrdení.

V. Replika žalobcu

63.Žalobcavpodanejreplikezotrvalnadôvodochžalobyazdôraznil,že§14ods.18zákonač.528/2008
Z. z. sa dostal do zákona až od 01.04.2012, pričom čerpanie NFP žalobcom bolo začaté už pred týmto
dátumom, preto toto ustanovenie nie je možné vzťahovať na toto správne súdne konanie. Ak správne

konanie ani nemalo byť začaté, tak rozhodnutie vydané v tomto správnom konaní je nezákonné.

64. Ďalej namietal aj riadne vedenie administratívneho spisu, pričom nie je možné zistiť, z akých
podkladov správny orgán vychádzal a či účastník konania mal možnosť sa oboznámiť so všetkými
dokumentmi, ktoré sú podkladom pre správne rozhodnutie.

65. Ďalej poukázal na § 46ad zákona č. 528/2008 Z. z., z ktorého vyplýva, že správne konanie
ani nemalo byť začaté, pretože k nezrovnalosti prišlo pred týmto dátumom (01.04.2012) a pre
prijímateľa nie je priaznivejšie použiť úpravu po 01.04.2012, keďže nikdy nebolo právoplatne rozhodnuté
oporušenípravidielapostupovverejnéhoobstarávania,navyšeakákoľveksankciazanezrovnalosťjeuž

premlčaná/prekludovaná podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia Rady (ES EURATOM) č. 2988/95 z 18. decembra
1995. Žalovaný mohol využiť postup podľa § 138 ods. 2 zákona č. 25/2006 Z. z. a mohol zabrániť
podpísaniu zmluvy s úspešným uchádzačom vo VO, alebo mohol postúpiť projekt na financovanie
s korekciou 100 % už v danom čase. Od roku 2011 neboli zistené žiadne nové pochybenia, ktoré bymali myť vplyv na povinnosť vrátiť NFP. Zároveň mal správny orgán posúdiť protokol, ako podklad, ktorý
je predpokladom uloženia sankcie. Protokol nie je všeobecne záväzný dokument, ale ide iba o zápis
kontrolnej skupiny, jeho závery je nutné vždy posúdiť predtým, ako bude uložená akákoľvek sankcia.

66. Na záver poukázal na to, že finančné korekcie boli stanovené až v roku 2013, pričom verejné
obstarávanie bolo realizované žalobcom oveľa skôr (v roku 2010), čiže nie je zrejmé, ako sa mal
žalobca oboznámiť s týmto metodickým usmernením už v roku 2010. Navyše uvedené metodické
usmernenie hovorí o korekciách pre členský štát a nie pre prijímateľa. Toto usmernenie stanovuje

sankcie členskému štátu za nesprávne implementovanie pravidiel verejného obstarávania, t. j. sú to
sankcie pre členský štát za to, že nedohliadol na proces verejného obstarávania z pohľadu Komisie EÚ.
V metodickom usmernení COCOF 07/0037 sa uvádza: „Príslušným orgánom v členských štátoch sa
odporúča uplatňovať pri náprave nezrovnalostí, odhalených ich útvarmi rovnaké kritériá a sadzby, pokiaľ
neuplatňujú ešte prísnejšie normy.“ Vzhľadom na uvedené vyplýva, že ide o odporúčací dokument, ktorý
nie je záväzný pre určenie korekcie pre prijímateľov (žalobcu). Navyše žalovaný v roku 2011 uplatnil

korekciu 5 % za porušenie VO (záznam z administratívnej kontroly VO z 21.10.2011), pričom ani v
roku 2019 nezistil žiadne nové porušenie pravidiel VO, t. j. nemôže opätovne uložiť sankciu za rovnaké
porušenie pravidiel verejného obstarávania.

67. K premlčaniu poukázal na čl. 3 ods. 1 (4. odsek) Nariadenia Rady (ES, EURATOM) č. 2988/95 z 18.

decembra 1995. Vzhľadom na to, že verejné obstarávanie sa uskutočnilo v roku 2010 a sankcia bola
uložená až v roku 2020 (doručenie rozhodnutia právnemu zástupcovi), tak je nepochybné, že uplynulo
viac ako 8 rokov od vzniku nezrovnalosti. Navyše moment prerušenia premlčacej doby nie je možné
identifikovať a overiť, pretože žalovaný nedokázal vo výroku rozhodnutia popísať skutok, ktorý ma za
následok vznik nezrovnalosti, čiže nie je možné zistiť a overiť, či úkony žalovaného v roku 2014 a 2017

súviseli priamo so skutkom, ktorý bol predpokladom vzniku nezrovnalosti za ktorú bola uložená sankcia
v roku 2020.

VII. Pojednávanie

68. Podľa § 3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z. z. (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) prešiel výkon
súdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.
júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a
Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v

Bratislave sp. zn. 1S/181/2022 vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. BA-1S/181/2022.

69. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 zákona č. 162/2015
Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v spojení s § 3 ods. 3 písm.
b/ zákona č. 151/2022 Z. z. rozhodol vo veci na nariadenom pojednávaní dňa 23.05.2025 rozsudkom,

ktorý verejne vyhlásil postupom podľa § 137 ods. 3 prvá veta SSP v prítomnosti žalobcu, jeho právneho
zástupcu a žalovaného.

VIII. Relevantné právne predpisy

70. Podľa § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z. v znení účinnom ku dňu vydania napadnutého
rozhodnutia správny orgán na základe podnetu podľa odseku 3 alebo odseku 4 rozhodne o vrátení jeden
a pol násobku sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie podľa odseku 1 alebo odseku 4, najviac však do
výšky 100% poskytnutého príspevku alebo jeho časti vzťahujúcich sa na predmet zákazky.

71. Podľa § 27a ods. 7 veta prvá zákona č. 528/2008 Z. z. v znení účinnom ku dňu vydania napadnutého
rozhodnutia na konanie podľa odseku 5 sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

IX. Posúdenie veci správnym súdom

72. Žalobca v podanej žalobe namietal, že nie je zrejmé, podľa ktorého účinného znenia zákona
č. 528/2008 Z. z. žalovaný rozhodol. Správne orgány rozhodujú podľa zákona účinného v čase vydania
napadnutých administratívnych rozhodnutí. Procesné predpisy sa aplikujú v znení účinnom v časekontroly a správneho konania a nie v čase verejného obstarávania. To predstavuje rozdiel oproti aplikácii
hmotnoprávnych predpisov.

73. Úrad pre verejné obstarávanie vykonal kontrolu z vlastného podnetu podľa § 109, § 115, § 137 ods.
2 písm. c/, § 146 ods. 6 a 7 v nadväznosti na § 155q ods. 4 zákona č. 25/2006 Z. z. K tomuto záveru
dospel aj Krajský súd v Bratislave v skoršom rozsudku č. k. 1S/266/2019-183 zo dňa 24.06.2021, pričom
NSS voči tomuto záveru nenamietal, preto sa správny súd s týmto záverom krajského súdu stotožnil.

74. Zo žalobných bodov správnej žaloby vyplýva, že sporným medzi žalobcom a žalovaným je, či ide
v prejednávanej veci o správne trestanie.

75. Preskúmaním rozhodovacej činnosti NSS týkajúcej sa konania a rozhodovania orgánov verejnej
správy podľa § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z. správny súd zistil, že právne názory jednotlivých
senátovNSSnapovahurozhodovaniapodľacitovanéhoustanovenianiesújednotné,pričomtátootázka

dosiaľ nebola predmetom rozhodovania veľkého senátu NSS.

76. NSS v rozsudku sp. zn. 1Sžfk/21/2021 zo dňa 31. marca 2022, v situácii, keď prijímateľ bol zaviazaný
kzaplateniujedenapolnásobkusumyoprotipredchádzajúcejvýzve,konštatoval,žeuloženiepovinnosti
príjemcovi vrátiť poskytnutý príspevok na podklade rozhodnutia podľa § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008

Z. z. má povahu sankcie za predchádzajúce protiprávne konanie spočívajúce v porušení pravidiel a
postupov verejného obstarávania a prípadne aj sankcie za dobrovoľné nevrátenie príspevku na základe
žiadosti o vrátenie príspevku, ak došlo k navýšeniu sumy uvedenej v predmetnej výzve na jeden a pol
násobok.

77.NSSvrozsudkusp.zn.2Sfk/25/2021zodňa22.júla2022(rozhodnutieNSSvtejtovecižalobcuobce
Kolačkov) v situácii, keď bol prijímateľ povinný vrátiť celý poskytnutý nenávratný finančný príspevok,
vyslovil záver, že uloženie povinnosti vrátiť príspevok možno hodnotiť iba ako sankciu v širšom slova
zmysle, čo však bez ďalšieho neznamená, že ide o sankciu trestnej povahy, na ktorú by bolo možné
aplikovať zákonné inštitúty určené pre oblasť správneho trestania. Poukázal na rozsudok SD EÚ v

spojených veciach Judeţul Neamţ, C-260/14 a Judeţul Bacău, C-261/14, kde SD EÚ najmä konštatoval,
že povinnosť vrátiť výhodu neoprávnene získanú v dôsledku nezrovnalosti nie je sankciou, ale len
jednoduchým dôsledkom zistenia, že podmienky požadované na získanie výhody vyplývajúcej z právnej
úpravy Európskej únie neboli splnené, čím sa poskytnutá výhoda stala neoprávnenou.

78. V rozsudku sp. zn. 3Sfk/29/2021 zo dňa 12. júla 2023 vyjadril NSS právny názor (obdobnú
argumentáciu obsahuje aj uznesenie NSS sp. zn. 3Sfk/19/2022 zo dňa 25. júla 2023), že finančnou
opravou je potrebné rozumieť povinnosť vrátiť celý finančný príspevok alebo jeho časť z dôvodu zistenej
nezrovnalosti, pričom v tomto prípade nejde o správnu sankciu, ale o správne opatrenie. Uviedol, že
naopak v prípade povinnosti vrátiť sumu nad rámec zistenej nezrovnalosti (ak nejde o úrok z omeškania

podľa čl. 4 ods. 2 nariadenia Rady (ES, EURATOM) č. 2988/95), ide o správnu sankciu podľa čl. 5
nariadenia Rady (ES, EURATOM) č. 2988/95.

79. Z rozsudku NSS sp. zn. 3Sfk/20/2022 zo dňa 22. augusta 2024 vyplýva, že uloženie povinnosti vrátiť
príspevok možno hodnotiť iba ako sankciu v širšom slova zmysle, čo však bez ďalšieho neznamená,

že ide o sankciu trestnej povahy, na ktorú by bolo možné aplikovať zákonné inštitúty určené pre oblasť
správnehotrestania,akoajpríslušnújudikatúru.Uviedol,ževširšomslovazmyslejesankciouakýkoľvek
negatívny následok, spojený s porušením primárnej právnej povinnosti, pričom od sankcie v užšom
slova zmysle (t. j. sankcie trestnej povahy) ju odlišuje jej účel. Týmto je podľa jeho názoru predovšetkým
navrátenie prostriedkov, ktoré neboli použité v súlade s podmienkami ustanovenými štátom, resp.

Európskou úniou. Podotkol, že zákon č. 528/2008 Z. z. neumožňuje uložiť žiadnu správnu sankciu,
keďže uvedená právna norma neupravuje správne delikty, tzn. že správny delikt v režime tohto zákona
ani nemohol byť spáchaný, a teda nemohla byť zaň následne uložená administratívna - správna sankcia.

80. Správny súd je v predmetnej právnej veci viazaný názorom NSS uvedeným v rozsudku sp. zn.

2Sfk/25/2021 zo dňa 22.07.2022 s tým, že v danom prípade nejde o sankciu trestnej povahy, na ktorú
by bolo možné aplikovať zákonné inštitúty určené pre oblasť správneho trestania. V tejto súvislosti je
tiež potrebné podotknúť, že povinnosť vrátiť jeden a pol násobok sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie
finančných prostriedkov možno podľa § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z. uložiť maximálne dovýšky 100 % poskytnutého príspevku alebo jeho časti vzťahujúcej sa na predmet zákazky, a teda v
tomto prípade nemožno hovoriť o preventívno-represívnom charaktere danej povinnosti, ale iba o jej
reparačnej funkcii vyplývajúcej z potreby navrátenia do pôvodného stavu z dôvodu ochrany finančných

záujmov Európskej únie.

81. Žalobca namietal, že výška korekcie nebola riadne zdôvodnená. K tejto námietke správny súd
poukazuje na bod 25 rozsudku NSS sp. zn. 2Sfk/25/2021 zo dňa 22.07.2022 kde uviedol, že „sa
nestotožnil so závermi krajského súdu, v zmysle ktorých vyhodnotil rozhodnutia správnych orgánov

ako nepreskúmateľné z dôvodu, že z ich odôvodnenia nevyplýva konkrétne porušenie pravidiel a
postupov verejného obstarávania žalobcom ako ani spôsob ako dospeli ku 100 % korekcii. Z obsahu
rozhodnutí pritom bez ďalších pochybností vyplýva, že finančná oprava bola uplatnená za postup v
rozpore s § 95 ods. 2 zákona č. 25/2006 Z. z., keď žalobca úradu neposlal oznámenie o uverejnení
výzvy najmenej dva pracovné dni pred jej uverejnením podľa § 99 ods. 2 zákona č. 25/2006 Z. z.,
pričom uvedené konanie kontrolovaného mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania (str.

3 prvostupňového rozhodnutia, resp. str. 2 a 3 preskúmavaného rozhodnutia žalovaného). Zároveň z
odôvodnení rozhodnutí správnych orgánov vyplynulo, že za vyššie uvedené porušenie zákona bola
stanovenákorekciavovýške100%vsúladesMetodickýmpokynomCentrálnehokoordinačnéhoorgánu
č. 11 k určovaniu výšky vrátenia poskytnutého príspevku alebo jeho časti pri porušení pravidiel a
postupov verejného obstarávania, v zmysle ktorého túto sadzbu nie je možné znížiť v závislosti od

závažnosti porušenia, pričom za ostatné (tam zmienené) zistenia sa korekcia neudeľuje.
Krajský súd síce správne uviedol, že správne orgány presne nevymedzili, za aké pochybenie bola
prvotne Fondom sociálneho rozvoja vykonaná korekcia 5% (vo vzťahu ku ktorej nemal byť vyhotovený
žiadny protokol), avšak za situácie, keď medzi účastníkmi nebolo sporné, že išlo o totožné pochybenie a
s touto situáciou sa správne orgány opakovane vysporiadali, pričom podstatnou sa v tomto prípade javí

práve žalobcom nastolená otázka duplicitného "trestania", kasačný súd tento nedostatok nepovažoval
za natoľko závažný, aby učinil rozhodnutia správnych orgánov nepreskúmateľnými.“ Týmto záverom
kasačného súdu bol správny súd v prejednávanej veci viazaný, a preto nepovažuje námietku žalobcu
o nedostatočnom odôvodnení výšky korekcie za dôvodnú.

82. Žalobca v podanej žalobe namietal skutočnosť, že v čase realizácie verejného obstarávania nebolo
možné zosúladiť lehotu na vydávanie súťažných podkladov s lehotou na predkladanie ponúk. Išlo
o systémovú nezrovnalosť a za takú nie je možné žalobcovi uložiť korekciu. Z obsahu napadnutého
rozhodnutiajezrejmé,žezatútonezrovnalosťnebolažalobcoviuloženákorekcia.Korekciabolauložená
len na nezrovnalosť uvedenú v Zistení č. 2, a teda za to, že Úradu pre verejné obstarávanie neposlal

oznámenie o uverejnení výzvy najmenej 2 pracovné dni pre jej uverejnením, a teda za postup v rozpore
s § 95 ods. 2 zákona č. 25/2006 Z. z. Z uvedeného dôvodu považuje správny súd túto žalobnú námietku
za bezpredmetnú.

83. Žalobca poukázal na Protokol Úradu pre verejné obstarávanie č. 16870-7000/2016-OK/6 zo dňa

19.12.2016, s tým, že samostatne nie je spôsobilý na preskúmanie v správnom súdnom konaní. Tento
protokol mal byť posudzovaný najskôr v správnom konaní a následne v správnom súdnom konaní.
Žalobcapoukázalnato,žežalovanýsaodmietolzaoberaťzákonnosťouuvedenéhoprotokoluavôbecsa
nevysporiadal s námietkami žalobcu vznesenými v rámci správneho konania. V tejto súvislosti správny
súd poukazuje na rozhodnutie NSS sp. zn. 3Sfk/29/2021 zo dňa 12.07.2023, v ktorom konštatuje, že

„Ak by zákonodarca predpokladal, že riadiaci orgán bude sám posudzovať porušovanie predpisov na
úseku verejného obstarávania, je nesporné, že by nevytvoril procesný postup, v rámci ktorého by zveril
posúdenie týchto odborných otázok najskôr na to odborne spôsobilému orgánu, pričom na jeho zistenia
(protokol) naviazal povinnosť podania podnetu práve týmto osobitným orgánom podľa § 27a ods. 5
zákona o pomoci. Rovnako, ak by mal porušenie pravidiel verejného obstarávania posudzovať priamo

riadiaci orgán, vytvorila by sa dvojkoľajnosť posudzovania týchto otázok a - okrem iných - by mohlo
dôjsť k porušeniu princípu právnej istoty. Rozhodujúci orgán podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci
a podpore tak koná jedine na základe podkladu, ktorý mu predložil špecializovaný orgán v oblasti
verejného obstarávania, pričom len tento robí záver o porušení pravidiel verejného obstarávania, a preto
je jeho záver potrebné považovať za záväzný podklad pre vydanie rozhodnutia podľa § 27a ods. 5

zákona o pomoci a podpore.“ Z tohto rozhodnutia NSS ďalej vyplýva, že protokol Úradu pre verejné
obstarávanie je podkladovým rozhodnutím, ktoré je možné v konaní pred správnym súdom preskúmať
len postupom podľa § 27 ods. 1 SSP, a to len na výslovný návrh dotknutého subjektu, ktorý sa prejaví
aj v žalobnej žiadosti, pričom účastníkom konania pred súdom je v takomto prípade aj Úrad pre verejnéobstarávanie (§ 32 ods. 3 písm. c/ v spojení s § 27 ods. 1 SSP). V prejednávanej veci nebolo zistené,
že by bol takýto návrh podaný, a preto námietky žalobcu smerujúce k správnosti protokolu nemohli byť
v konaní pred správnym súdom zodpovedané. Rovnaký záver vyplýva aj z rozhodnutia NSS sp. zn.

3Sfk/89/2023 zo dňa 27.03.2025. Rozhodnutie žalovaného zároveň obsahovalo rozpoznateľný záver
o viazanosti protokolom Úradu pre verejné obstarávanie, a teda v tejto časti nie je možné hovoriť
o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného.

84. Žalobca vzniesol v podanej žalobe aj námietku premlčania na udelenie sankcie v správnom konaní.

Táto námietka má zásadný charakter, keďže smeruje k preskúmaniu práva vydať rozhodnutie vzhľadom
na plynutie času. Správny orgán v prvostupňovom rozhodnutí vo vzťahu k premlčaniu odkázal na Správu
o zistenej nezrovnalosti, kód aktualizácie: N2140308/S06 zo dňa 26.09.2018, ktorá obsahuje Formulár
hlásenia, kde sa v bode 7.1 uvádza, že nezrovnalosť vznikla dňa 31.08.2011. Poukázal na čl. 3 ods.
1 Nariadenia Rady č. 2988/95 s tým, že príslušný orgán uložil v Zázname z administratívnej kontroly
verejného obstarávania – Oprava (Aktualizácia č. 1) zo dňa 24.09.2014 prijímateľovi sankciu vo výške

100 %, čo znamená, že sankcia bola uložená v čase, keď ešte neuplynul dvojnásobok štvorročnej
premlčacej doby od spáchania nezrovnalosti, a teda premlčanie sa nemôže stať účinným a prijímateľ sa
nemôže úspešne domáhať námietky premlčania. Inštitútu premlčania by sa mohol dovolávať až v čase,
keď vyprší dvojnásobok premlčacej doby bez toho, aby príslušný orgán uložil sankciu, čo však podľa
žalovaného nie je tento prípad.

85. Takéto odôvodnenie vo vzťahu k premlčaniu, resp. uplynutiu prekluzívnej lehoty na vykonanie
procesného úkonu, považuje správny súd za nedostatočné. Správny orgán prvého stupňa len odkázal
na Správu o zistenej nezrovnalosti, v ktorej je uvedené, že nezrovnalosť vznikla dňa 31.08.2011, avšak
bližšie neuviedol, z akého dôvodu sa práve tento dátum považuje za vznik nezrovnalosti, keď aj v

podanom rozklade žalobca uviedol, že predmetné verejné obstarávanie prebehlo ešte v roku 2010.
Z rozsudku NSS sp. zn. 3Sfk/89/2023 zo dňa 27.03.2025 body 37, 38 vyplýva, že je povinnosťou
správneho orgánu posúdiť premlčanie, resp. preklúziu vykonať namietaný procesný úkon. V tejto
súvislosti je potrebné prihliadnuť aj na únijné právo.

86. Postup správnych orgánov voči žalobcovi, keď najskôr bol proces verejného obstarávania schválený
a tento projekt bol postúpený na financovanie aj napriek nedostatkom pri realizácii verejného
obstarávania s korekciou 5 % a následne bola žalobcovi uložená korekcia vo výške 100 % za to
isté pochybenie, považuje správny súd za rozporný s princípom právnej istoty, keď táto korekcia
zároveň založila určitú mieru legitímnych očakávaní žalobcu. Na základe kontroly, ktorá bola ukončená

v roku 2011 s uložením korekcie 5 % a verejné obstarávanie bolo postúpené na financovanie projektu
s korekciou 5 %, mohol žalobca nadobudnúť dojem, že predmetné verejné obstarávanie je vo zvyšnej
časti v súlade so zákonom. Žalobca v podanej žalobe tiež uviedol, že ak by mu riadiaci orgán oznámil
ešte v roku 2011 pri kontrole verejného obstarávania, že tento proces má také vážne nedostatky, tak
by buď vyhlásil nové verejné obstarávanie, alebo by súťaž zrušil, pretože si nemohol dovoliť financovať

projekt za cca 220.000,- €. Žalobca by teda sám včas napravil nedostatky verejného obstarávania, ak
by toto verejné obstarávanie nebolo postúpené na financovanie.

87. Vychádzajúc z uvedených záverov správny súd konštatoval dôvodnosť námietok žalobcu, a preto
zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP, keďže je nepreskúmateľné

pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a podľa § 191 ods. 4 SSP vrátil vec orgánu verejnej
správy na ďalšie konanie.

88. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v
ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym

názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo
opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom
rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu § 191 ods. 6 SSP.

89. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal právo

na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov
konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).90. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,

na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa § 449 ods. 1 SSP

zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak
má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom
súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide
o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej

pomoci (písm. c/).