Rozsudok – Dôchodky ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. júl 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 5Sas/7/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100596
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Bc. Marián Haladej

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100596.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, sudcom Mgr. Mariánom Haladejom, v právnej veci žalobcu: A. B., narodený

XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX D., E. F., právne zastúpený: JUDr. Tatiana Jánošíková,
advokátkam so sídlom Rooseveltova 6, 040 01 Košice, Slovenská republika, IČO: 42 244 129 proti
žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava,
Slovenská republika, IČO: 30 807 484 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo
XXX XXX XXXX X zo dňa 23.04.2024, vo veci rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok a jemu
predchádzajúceho administratívneho konania, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 02.09.2024 doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa 02.09.2024
sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23.04.2024
(ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“ alebo „žalované rozhodnutie“) a žiadal, aby správny súd zrušil
preskúmavané rozhodnutie žalovaného a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodovanie o správnej žalobe bolo v zmysle rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach (ďalej len

„správnysúd“)narok2024vjehozneníúčinnomod01.09.2024 pridelenénazákladenáhodnéhovýberu
do súdneho oddelenia správneho súdu „5Sas“. Na základe Dodatku č. 3 k Rozvrhu práce Správneho
súdu v Košiciach zo dňa 01.03.2025 bolo konanie pridelené do súdneho oddelenia správneho súdu
„21Sa“.

Administratívne konanie

3. Žalobca žiadosťou zo dňa 16.11.2023, ktorá bola doručená Sociálnej poisťovni, ústredie dňa
27.11.2023, požiadal o invalidný dôchodok. Podkladom k žiadosti bola lekárska správa na posúdenie
invalidity zo dňa 16.11.2023, vypracovaná posudkovým lekárom. Posudkový lekár vo svojej správe
uviedol existujúce ochorenia pravostrannú hemiparézu až hemiplégiu ako stav po prekonanej
ischemickej cievnej mozgovej príhode pre disekciu mozgovej cievy, stav po vysokej amputácii oboch
dolných končatín v stehne pre trombózu, preležaniny 3 – 4. stupňa v krížovej oblasti, mozgový

infarkt, posthemoragická anémia, aneuryzma a disekcia krčnej tepny, pričom za rozhodujúce zdravotné
postihnutie v dôsledku úrazu určil posudkový lekár podľa prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o
sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o sociálnom poistení“) uvedené
v kapitole XV, oddiel G, položka 30 - strata oboch dolných končatín v predkolení, s mierou poklesuvykonávaťzárobkovúčinnosťvporovnanísozdravoufyzickouosobouvrozsahu80%,surčenímdátumu
vzniku invalidity od 08.05.2023.

4. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len „prvostupňový správny orgán “) vydala dňa 04.01.2024
rozhodnutie (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým zamietla žiadosť žalobcu o invalidný
dôchodok. Svoje rozhodnutie zdôvodnila tým, že žalobca nesplnil potrebný počet rokov obdobia
dôchodkového poistenia. Žalobca pred vznikom invalidity získal celkovo 2 roky a 352 dni dôchodkového
poistenia, pričom na vznik nároku na invalidný dôchodok vo veku od 34 do 40 rokov je potrebných

minimálne 8 rokov dôchodkového poistenia.

5. Voči predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 23.02.2024, ktoré odôvodňoval
tým, že dňa 08.05.2023 sa stal invalidným, žiadosť o invalidný dôchodok podal v júli 2023, kedy bol
po trojmesačnej kóme, amputácii nôh a centrálnej mozgovej porážke. Žiadosť podal ako 34 ročný, v
tom čase bol vyžadovaný potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na

invalidný dôchodok 5 rokov. Poukázal na to, že zamestnávateľ neodvádzal za žalobcu odvody, bol
informovaný zo strany pracovníka pobočky sociálnej poisťovne o možnosti doplatiť si chýbajúce poistné,
čo bol aj ochotný, aby splnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia.

6. Žalovaný vydal žalované rozhodnutie dňa 23.04.2024, ktoré bolo preukázateľne doručené žalobcovi

dňa 02.05.2024, v rámci ktorého bolo žalovaným zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie
prvostupňového orgánu zo dňa 04.01.2024. Žalovaný v rámci rozhodnutia objasnil podmienky, za
splnenia ktorých, je možné považovať žalobcu za invalidného a to ak by pre dlhodobo nepriaznivý
stav mal pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou
fyzickou osobou. Žalobca uvedenú podmienku splnil, nakoľko miera poklesu vykonávať zárobkovú

činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou bola určená na 80%, s dátumom vzniku invalidity
od 08.05.2023. Ako ďalšiu podmienku uviedol, že podľa § 72 ods. 1 písm. e) zákona o sociálnom
poistení bolo získanie potrebných rokov dôchodkového poistenia pre osobu vo veku nad 34 rokov do
40 rokov najmenej 8 rokov. Žalobca k 08.05.2023 dosiahol vek 34 rokov, pričom získal celkovo 1082
dní dôchodkového poistenia, čo predstavuje 2 roky a 352 dní obdobia dôchodkového poistenia, teda

nesplnil potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia ku vzniku invalidity. Žalovaný uviedol, že
je možné dodatočne si doplatiť poistné na dôchodkové poistenie obdobie, kedy bol žalobca zaradený do
evidencie nezamestnaných po 31.12.2003, ako aj obdobie, kedy sa sústavne pripravoval na povolanie
štúdiom na strednej alebo vysokej škole po dovŕšení 16. veku života. Žalovaný zároveň informatívne
uviedol po zhodnotení období, kedy bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, ako i obdobia,

kedy sa sústavne pripravoval na povolanie štúdiom na strednej škole a tieto obdobia si doplatil, celkovo
by získal len 6 rokov a 186 dní dôchodkového poistenia, čo by nebolo postačujúce. Žalovaný uviedol, že
nesplnil potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia, teda najmenej 8 rokov, preto žalobcovi
nevznikol nárok na invalidný dôchodok.

Konanie pred správnym súdom

7. Žalobca proti žalovanému rozhodnutiu podal správnu žalobu zo dňa 02.09.2024, ktorá bola
doručená správnemu súdu dňa 02.09.2024. V správnej žalobe žalobca argumentoval nesprávnym
právnym posúdením zo strany žalovaného vo vzťahu k dosiahnutiu potrebného počtu rokov obdobia

dôchodkového poistenia. Žalobca sa stal invalidným dňa 08.05.2023, teda v čase, keď mal 34 rokov.
Podľa žalobcu teda potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia vyžadovaný na vznik nároku
na invalidný dôchodok bol 5 a nie 8 rokov, ako uviedol žalovaný vo svojom rozhodnutí. Zároveň žalobca
uviedol, že za chýbajúce roky obdobia dôchodkového poistenia si chcel doplatiť chýbajúce poistné, teda
za obdobie, v čase keď bol zaradený ako uchádzač o zamestnanie a keď študoval na strednej škole, čím

by dosiahol 6 rokov a 186 dní dôchodkového poistenia, teda by splnil zákonnú podmienku potrebného
počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia. Navrhol zrušiť žalované rozhodnutie a priznať právo na
náhradu trov konania.

8. Žalovaný sa k podanej žalobe podaním zo dňa 14.10.2024, ktoré bolo doručené správnemu súdu dňa

16.10.2024, vyjadril tak, že žalobu považoval za nedôvodnú, navrhol ju zamietnuť. Žalovaný vo svojom
vyjadrení uviedol, že zotrval na dôvodoch, ktoré uviedol v žalovanom rozhodnutí. Žalovaný uviedol, že
žalobca dovŕšil dňa 29.11.2022 vek 34 rokov, teda v čase vzniku invalidity ku dňu 08.05.2023 už dosiahol
vek nad 34 rokov. Žalovaný zotrval na svojom posúdení, že ku dňu vzniku invalidity, dosiahol vek 34rokov, teda ku vzniku nároku na invalidný dôchodok potreboval získať najmenej 8 rokov dôchodkového
poistenia. Žalobca získal 2 roky a 352 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo nebolo postačujúce,
rovnako poukázal, že ani po doplatení celého obdobia dôchodkového poistenia v čase, keď bol zaradený

do evidencie nezamestnaných po 31.12.2003 a doplatení obdobia štúdia na strednej alebo vysokej
škole po dovŕšení 16. roku by nezískal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia. Navrhol žalobu
zamietnuť.

9. Žalobca k podanému vyjadreniu žalovaného repliku nepodal.

10. Správny súd v danej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, rozsudok dňa 21.07.2025 verejne
vyhlásil podľa § 137 ods. 2 SSP, po splnení zákonnej podmienky podľa § 124 ods. 3 SSP a podľa
§ 137 ods. 4 SSP, keďže žalobca v žalobe a ani žalovaný vo svojom vyjadrení nežiadali nariadenie
pojednávania, a súčasne nenastal ani jeden zo zákonných dôvodov na nariadenie pojednávania.
Správny súd v danej veci nevykonával žiadne dokazovanie, ktoré by zohľadňoval ako podklad pre

svoje rozhodnutie a s ktorým by mal oboznámiť účastníkov konania. Oznámenie o verejnom vyhlásení
rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli Správneho súdu v Košiciach dňa 15.07.2025.

Relevantné právne predpisy

11. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

12. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP, pričom
medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, ak je
žalobcom fyzická osoba.

13. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo
vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

14. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/, ods. 2, ods. 3 SSP
(1) Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. (2) V konaní

podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a
sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných
právach a povinnostiach.
(3) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o
konaní o všeobecnej správnej žalobe.

15. Podľa § 202 ods. 2 SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je
žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a
§ 182 ods. 1.

16. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálneho poistenia poistenec má nárok na invalidný dôchodok,
ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku
invaliditynespĺňapodmienkynárokunastarobnýdôchodokalebomunebolpriznanýpredčasnýstarobný
dôchodok.

17. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.

18. Podľa § 72 ods. 1 zákona o sociálnom poistení počet rokov dôchodkového poistenia na vznik

nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku
a) do 20 rokov je menej ako jeden rok,
b) nad 20 rokov do 24 rokov je najmenej jeden rok,
c) nad 24 rokov do 28 rokov je najmenej dva roky,d) nad 28 rokov do 34 rokov je najmenej päť rokov,
e) nad 34 rokov do 40 rokov je najmenej osem rokov,
f) nad 40 rokov do 45 rokov je najmenej 10 rokov,

g) nad 45 rokov je najmenej 15 rokov.

19. Podľa § 72 ods. 2 zákona o sociálnom poistení počet rokov dôchodkového poistenia na vznik
nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity.

20. Podľa § 29 ods. 1 zákona o sociálnom poistení na počítanie lehôt v sociálnom poistení sa vzťahuje
osobitný predpis,48) ak tento zákon neustanovuje inak.

21. Podľa § 122 ods. 1,2,3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení
(1) Lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej
začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní.

(2) Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním
alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň
v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.
(3) Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší
nasledujúci pracovný deň.

22. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

Právny názor správneho súdu

23. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd v konaniach o žalobách v
sociálnych veciach, po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou, včas, preskúmal
žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového)
nielen v rozsahu a dôvodov uvedených v žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o

správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi
v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP. Správny súd posúdil obsah žaloby fyzickej
osoby neformálne (§ 202 ods. 2 SSP) a v nadväznosti na jej dôvody a na požiadavky zákonnosti
rozhodnutia vydaného orgánom verejnej správy, súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia
zameral predovšetkým na posúdenie, či toto bolo vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi

predpismi, či vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a či je jeho výrok dostatočne a
zrozumiteľne odôvodnený a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.

24. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa
rozhodovalo v správnom konaní. Úloha súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov

verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda v tom,
či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne
a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok
skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s
účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia

je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutia
(napríklad rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžo/32/2014 z 28.09.2015).

25. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu
namietané v žalobe, či sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na

zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým
sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych
noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. Právnym posúdením je činnosť, pri ktorej sa zo
skutkových zistení vyvodzujú právne závery a aplikuje sa konkrétna právna norma na zistený skutkový
stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k

nej vtedy, ak sa nepoužil správny právny predpis alebo ak sa síce aplikoval správny právny predpis,
ale nesprávne sa interpretoval alebo ak sa zo správnych skutkových záverov vyvodili nesprávne právne
závery. Na tomto mieste je vhodné uviesť, že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad
a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, čimechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel zákonom chráneného záujmu,
nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol
a zvolil výklad v duchu zákona.

26. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie
prvostupňového orgánu, ktorým bola zamietnutá žiadosť o invalidný dôchodok. Medzi účastníkmi
konania nebolo sporné, že žalobca sa stal invalidným ku dňu 08.05.2023, pričom miera poklesu
vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou bola určená v rozsahu 80 %,

sporným medzi účastníkmi konania bol počet rokov obdobia dôchodkového poistenia potrebných na
vznik nároku na invalidný dôchodok. Žalobca tvrdil, že v jeho prípade je potrebných minimálne 5 rokov
dôchodkového poistenia, žalovaný zotrval na svojom závere, že vyžadovaných je minimálne 8 rokov
dôchodkového poistenia.

27. Zákon o sociálnom poistení v § 70 ods. 1 pre vznik nároku poistenca na invalidný dôchodok vyžaduje

splnenie3podmienok,t.j.invaliditupoistenca,získaniepotrebnéhopočturokovdôchodkovéhopoistenia
podľa § 72 a skutočnosť, že poistenec ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný
dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Prvá a tretia z uvedených podmienok
v danom prípade neboli spornými a boli splnené. Spornou bolo len splnenie podmienky získania
potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia podľa § 72 zákona o sociálnom poistení. Vzhľadom

na vek žalobcu (ku dňu vzniku invalidity), podľa § 72 ods. 1 písm. e) zákona o sociálnom poistení pre
vznik nároku na invalidný dôchodok bolo potrebné získať 8 rokov dôchodkového poistenia. Žalovaný ako
aj prvostupňový orgán na základe im dostupných informácií, či už zo žiadosti podanej žalobcom alebo
informácií z vlastných informačných systémov, dospeli v rámci administratívneho konania k záveru, že
žalobca pred vznikom invalidity, t. j. pred 08.05.2023 získal 2 roky a 352 dní obdobia dôchodkového

poistenia, na základe čoho nesplnil podmienku získania 8 rokov dôchodkového poistenia. Bolo práve
povinnosťou žalobcu preukázať a hodnoverne vyvrátiť skutočnosti zistené v administratívnom konaní,
spochybniťobdobiadôchodkovéhopoisteniauvedenévosobnomlistedôchodkovéhopoisteniažalobcu.

28. V prejednávanom prípade žalobca ku dňu vzniku invalidity t.j. k 08.05.2023 dosiahol vek 34 rokov

161 dní. Zákonodarca v § 72 ods. 1 písm. e) zákona o sociálnom poistení uviedol, že pre poistenca
vo veku nad 34 rokov do 40 rokov, je potrebné získať najmenej 8 rokov dôchodkového poistenia. Z
hľadiska počítania času s poukazom na ustanovenie § 29 zákona o sociálnom poistení, ktorý odkazuje
v poznámke pod čiarou na všeobecný predpis, ktorým je ustanovenie § 122 zákona č. 40/1964 Zb.,
význam slovného spojenia nad 34 rokov do 40 rokov, sa chápe ako 34 rokov a 1 deň, čo predstavuje

spodnú hranicu a horná hranica je upravená do veku 40 rokov, teda dosiahnutím veku 40 rokov (t.j. končí
sa dňom 40. tých narodenín poistenca). Žalobca dosiahol dňa 29.11.2022 vek 34 rokov. Eventuálne v
uvedený deň posledný krát spadal do obdobia uvedeného v § 72 ods. 1 písm. d), teda do obdobia 28
až 34 rokov, kedy bolo vyžadovaných 5 rokov obdobia dôchodkového poistenia. Vek nad 34 rokov t.j.
vek 34 rokov a 1 deň a neskôr až do veku 40 rokov v zmysle platnej právnej úpravy, pre vznik nároku na

invalidný dôchodok, je vyžadovaných najmenej 8 rokov dôchodkového poistenia. Žalobca v deň vzniku
invalidity dosiahol vek 34 rokov 5 mesiacov a 9 dní, teda spadá do zákonného rozmedzia uvedeného
v § 72 ods. 1 písm. e) (34 - 40 rokov).

29. Žalovaný vo svojom rozhodnutí vykonal i informatívny prepočet pre prípad, že by žalobca doplatil

jednotlivé obdobia, kedy bol vedený ako uchádzač o zamestnanie v evidencii nezamestnaných a
obdobie sústavnej prípravy na povolanie na strednej škole po dosiahnutí 16. roku života, spolu by mohol
teoreticky získať 6 rokov a 186 dní, čo by však nepostačovalo na dosiahnutie zákonom vyžadovaného
minimálneho počtu rokov dôchodkového poistenia.

30. Je nepochybné, že žalobcovi sa po úraze (v dôsledku konania, ktoré je posudzované v trestnom
konaní) výrazne zmenil život, došlo k poruche zdravia, ktorá z doposiaľ vykonaných dôkazov, je
nezvratná. Systém sociálneho zabezpečenia je založený na objektívnom princípe, ktorý je nevyhnutný
najmä preto, aby štát napomáhal v rámci svojej sociálnej politiky, kompenzovať dôsledky nepriaznivého
zdravotného stavu. Systém sociálnej politiky je nastavený tak, aby pri limitovanom rozpočte, dokázal

objektívne, na základe vopred stanovených kritérií(stanovených na základe zákona), poskytnúť
kompenzáciu, objektívne, transparentne a účinne.31. Pomoc štátu v rámci uplatňovania sociálnej politiky pri vzniku udalostí, ktorých žalobca nemohol
ovplyvniť, je realizovaný prostredníctvom viacerých nástrojov. Jedným z týchto nástrojov je aj v prípade
dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu pri

vzniku invalidity pomoc vo forme invalidného dôchodku. Zákonodarca stanovil pre vznik nároku na
invalidný dôchodok, získanie potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia. Žalobca túto
podmienku nesplnil, nevylučuje to však, aby si uplatnil žalobca pomoc zo strany štátu prostredníctvom
iných nástrojov sociálnej politiky (nielen zmysle zákona číslo 461/2003 Z. z.). Správny súd v tomto
ohľadenemôžezasiahnuťdoplatnejprávnejnormy,nakoľkopočetrokovnazískanienárokunainvalidný

dôchodok je určený právnym predpisov, je zákonne upravený a jeho úprava je možná len zo strany
zákonodarnej moci.

32. Správny súd podľa § 203 ods. 2 SSP vzhľadom ku skutočnosti, že sa jednalo o správnu žalobu
fyzickej osoby nebol viazaný žalobnými bodmi a posudzoval žalobu komplexne.

33. Podľa § 119 SSP v znení účinnom v rozhodnom čase správny súd vychádza zo skutkového stavu
zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať
dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na
rozhodnutie vo veci.

34. Prvostupňový orgán, ako aj žalovaný, sa vo svojich rozhodnutiach náležite vyjadrili ku všetkým
skutočnostiam, ktoré namietal žalobca, dostatočne odôvodnili a podložili svoje rozhodnutie platnými
právnymi predpismi, rovnako dostatočne zistili skutkový stav veci. Argumenty a námietky uvedené v
žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, nie sú spôsobilé privodiť zmenu rozhodnutia.

35. Z uvedených dôvodov správny súd považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného a jemu
predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie a postup, ktorý predchádzal, za správne, súladné s
príslušnými právnymi predpismi, preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

36. Podľa § 163 SSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.

37. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi
právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu
štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

38. O náhrade trov konania medzi žalobcom a žalovaným rozhodol správny súd podľa §168 SSP,
pretožežalobcanemalvkonaníanilenčiastočnýúspech,avšakkeďževkonaníúspešnémužalovanému
nevznikli žiadne odôvodnené trovy, úhradu ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať,
správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal. Žalovaný v rámci konania vykonával

činnosti, ktoré predstavujú bežnú agendu zamestnancov žalovaného a súvisí s jeho rozhodovacou
činnosťou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach
v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť.

(§ 443 ods. 1 a 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočnedoručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,

ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto

právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).
V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).
Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).