Rozsudok · Rozhodnutie · Otvorené Súdy

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 15Csp/141/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124207731
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Johana Bertová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8124207731.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Johanou Bertovou v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX,

C. D. XX, XXX XX E., právne zast: JUDr. František Komka,, LL.M Hlavná 27, 080 01 Prešov,
proti žalovanému: 365.bank, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava 811 02, IČO: 31340890, právne
zast.: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36853186, o určenie
neprijateľnosti zmluvných podmienok takto

r o z h o d o l :

I. Určuje, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o úvere dostupnápôžička č. XXXXXXXXXX zo dňa
9.12.2010, je bezúročný a bez poplatkov.

II. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere dostupnápôžička č. XXXXXXXXXX
zo dňa 9.12.2010 v časti [2] Zmluva o úvere, bod [2] v časti, v znení: „ Klient svojím podpisom
potvrdzuje, že bol s nimi oboznámený a súhlasí s nimi. Klient vyhlasuje, že sa pred uzatvorením ZoÚ
oboznámil s podmienkami úveru uvedenými vo Formulári pre štandardné informácie o spotrebiteľskom
úvere dostupnápôžička [Formulár], ktorý je k dispozícii na obchodnom mieste Banky.“ je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou.

III. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere dostupnápôžička č. XXXXXXXXXX zo
dňa 9.12.2010 v časti [2] Zmluva o úvere, bod [3] v znení: „ Klient vyhlasuje, že nemá* osobitný vzťah
k Banke v zmysle ZoB a je si vedomý, že nepravdivosť tohto vyhlásenia spôsobuje neplatnosť tejto
zmluvy a okamžitú splatnosť poskytnutého úveru, ku dňu keď sa Banka dozvie o nepravdivosti tohto
vyhlásenia.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

IV. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere dostupnápôžička č. XXXXXXXXXX zo
dňa 9.12.2010 v časti [2] Zmluva o úvere, bod [4], v znení: „Podpisom tejto zmluvy zmluvné strany

V. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere dostupnápôžička č. XXXXXXXXXX zo
dňa 9.12.2010 v časti [2] Zmluva o úvere, bod [5], v časti, v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že
akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú

rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v článku 10., II. Časti Všeobecných
obchodných podmienok. Klient zároveň vyhlasuje, že sa oboznámil s obsahom rozhodcovskej doložky
a s dôsledkami jej uzatvorenia.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VI. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre úver dostupná pôžička,
dostupnápôžička – šikovná rezerva, účinné od 2.11.2010 k Zmluve o úvere dostupná pôžička č.
XXXXXXXXXXzodňa9.12.2010včlánku5–Splácanieúveru,započítaniepohľadávokazabezpečenie,

bod 5.6], v znení: „Platby od Klienta sa voči pohľadávke Banky započítavajú bez ohľadu na to, na aké
záväzky bola platba poukázaná, v nasledujúcom poradí: [1] na poplatky podľa Sadzobníka, [2] úrok zomeškania,[3]úrokzúveru,[4]splátkaistinyúveru.VprípadeviacerýchpohľadávokBankyvočiKlientovi
sa platby Klienta započítavajú najskôr na pohľadávku skôr splatnú podľa uvedeného poradia. V prípade,
ak je Klient majiteľom, prípadne spoludisponentom osobného účtu vedeného Bankou, podpisom ZoÚ

udeľuje výslovný a neodvolateľný súhlas s inkasom peňažných prostriedkov z tohto účtu na účely
splácania svojich peňažných záväzkov zo ZoÚ. Banka je oprávnená započítať svoje splatné i nesplatné
pohľadávky voči Klientovi bez ohľadu na právny titul ich vzniku proti akýmkoľvek pohľadávkam Klienta
voči Banke.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VII. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre úver dostupnápôžička,
dostupná pôžička – šikovná rezerva, účinné od 2.11.2010 k Zmluve o úvere dostupná pôžička č.
XXXXXXXXXX zo dňa 9.12.2010 v článku 6 – Predčasné splatenie úveru, následky nesplácania a
ukončenie ZoÚ, bod 6.4], v znení: „V prípade, ak sa úver stane predčasne splatným v zmysle bodu 6.2
OP, Banka je oprávnená úročiť nesplatenú istinu úveru zmluvnou Úrokovou sadzbou a sadzbou úroku
z omeškania vo výške stanovenej v Oznámení, a to od dátumu predčasnej splatnosti až do úplného

splatenia zmluvného záväzku Klienta voči Banke.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VIII. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre úver dostupná pôžička,
dostupnápôžička – šikovná rezerva, účinné od 2.11.2010 k Zmluve o úvere dostupná pôžička č.
XXXXXXXXXX zo dňa 9.12.2010 v článku 6 – Predčasné splatenie úveru, následky nesplácania a

ukončenie ZoÚ, bod 6.6], v znení: „ Všetky výdavky Banky, spojené s vymáhaním pohľadávky sú
účtované na ťarchu Klienta, pričom Klient súhlasí, že Banka je oprávnená postúpiť tretej osobe svoje
pohľadávky zo ZoÚ.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

IX. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre úver dostupná pôžička,

dostupnápôžička – šikovná rezerva, účinné od 2.11.2010 k Zmluve o úvere dostupnápôžička č.
XXXXXXXXXX zo dňa 9.12.2010 v článku 8 – Oznamovacia povinnosť, doručovanie, bod 8.1] v znení:
„ Klient je povinný oznámiť Banke všetky zmeny v údajoch uvedených v ZoÚ, najmä týkajúce sa jeho
osobných údajov, kontaktnej adresy, zamestnávateľa, niektorého z telefónnych čísiel uvedených v ZoÚ
a bankového spojenia, a to do 15 dní od takejto zmeny. Klient je ďalej povinný oznámiť Banke okolnosti,

ktoré môžu negatívne ovplyvniť jeho schopnosť plniť záväzky zo ZoÚ, najmä to, že bolo zahájené
konkurzné alebo exekučné konanie týkajúce sa jeho majetku. Klient zodpovedá za škody, ktoré Banke
vzniknú v dôsledku nesplnenia týchto povinností. V prípade nesplnenia si povinnosti Klienta podľa tohto
bodu OP je Banka oprávnená účtovať Klientovi zmluvnú pokutu vo výške stanovenej v Sadzobníku,
pričom zaplatením tejto zmluvnej pokuty nie je dotknutý nárok Banky na náhradu škody.“ je neprijateľnou

zmluvnou podmienkou.

X. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Prešov dňa 5.9.2024 domáhal toho, aby súd
určil, že úver poskytnutý na základe zmluvy o úvere dostupná pôžička číslo XXXXXXXX XX zo dňa
09.12.2010 je bezúročný a bez poplatkov a určil Zmluvné podmienky uvedené vo výroku I - IX, tohto
rozsudku za neprijateľné a náhrady trov konania.

2. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že so žalovanou uzavrel Zmluvu o úvere dostupnápôžička č.
XXXXXXXXXX, zo dňa 9.12.2010, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 2.000,- eur (ďalej
aj ako „Zmluva“) s úrokovou sadzbou: 24,5 %, RPMN: 27,45%, priemernou RPMN: 20,68 %, s počtom
mesačnýchsplátok:40avýškoumesačnejsplátky:80,27eura.Žalovanejsomnapredmetnýúveruhradil
sumu vo výške 2.548,43 eura. Jedná sa o spotrebiteľskú zmluvu, ktorú som uzatvoril ako spotrebiteľ

so žalovanou, obchodníkom, ktorý dodáva finančnú službu. Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná
o spotrebiteľský úver, zmluva musí obsahovať náležitosti podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, platného a účinného v čase
uzatvorenia úverovej zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“). Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: - druh

spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. a/ ZoSÚ), - dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere atermín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/ ZoSÚ), - ročnú percentuálnu mieru
nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v
čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet

tejto ročnej percentuálnej miery nákladov (§ 9 ods. 2 písm. j/ ZoSÚ). V zmluve nie je uvedený druh
spotrebiteľského úveru. Ak žalovaná bude argumentovať tým, že v zmluve je uvedený druh úveru
– dostupná pôžička, poukazujem na rozsudok OSPO 8Csp/27/2022, zo dňa 13.10.2022, z ktorého
citujem: „ V predmetnom prípade však absentuje uvedenie druhu spotrebiteľského úveru. Súd má za
to, že firemné označenie „lepšia splátka“ nenapĺňa požiadavku stanovenú v ust. § 9 ods. 2 písm. a)

ZoSÚ zvlášť ak sa poskytnutým úverom refinancovali iné úvery žalobkyne. V zmluve o úvere dostupná
pôžička je taktiež nesprávne uvedená suma o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, čo
možno hodnotiť minimálne ako zavádzanie spotrebiteľa, ktorý tak nemá jasnú predstavu o výške svojho
záväzku. Uvedené je potrebné chápať vo svetle absencie chýbajúcej zákonnej náležitostí, ktorú zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať.“ Pojem doba trvania zmluvy som v zmluve nenašiel. Pre
zrozumiteľnosť podstatných náležitostí zmluvy je nutné, aby v zmluve bola uvedená výška mesačnej

splátky bez poistného a teda, aby sa z výšky mesačnej splátky bez poistného mohla vypočítať celková
výška nákladov a taktiež RPMN. V tejto zmluve to uvedené nie je, poistenie je uvedené ako komplexný
súbor poistenia, avšak v zmluve nikde nie je uvedené, aká je výška poistného. Až z výpisu z účtu som
zistil, že z uhradenej splátky vo výške 80,27 eura bola suma vo výške 6,27 eura započítaná ako poplatok
– na úhradu poistného. Ak žalovaná bude argumentovať, že poistenie sa nezapočítava do RPMN, keďže

ide o dobrovoľné poistenie, tak podľa môjho názoru poistenie malo byť zahrnuté do RPMN, a teda
celkových nákladov spotrebiteľa, pretože nešlo o dobrovoľnú doplnkovú službu. Poistenie ako také má
žalovaná vopred predformulované v Zmluve, pričom v časti 2. Zmluva o úvere sa nenachádza údaj o
možnosti neuzavrieť toto poistenie. Z uvedeného možno len veľmi ťažko predpokladať, že spotrebiteľ,
ktorému pri uzatváraní zmluvy ide predovšetkým o poskytnutie úveru, venuje pozornosť uzavretiu

poistnej zmluvy spôsobom, ako prezentuje žalovaná. Informácie o poistení tvoria osobitnú písomnosť,
ktorá obsahuje veľké množstvo informácii týkajúcich sa rozsahu poistenia, poistnej čiastky, poistnej doby
a podobne. Poistné ako také bolo spotrebiteľovi nanútené, pretože žalovaná, ktorá sprostredkováva
poistenie, má ekonomický záujem na takomto uzavretí poistnej zmluvy; uvedené sprostredkovanie
zrejme nerobí bezodplatne. Pokiaľ za takýchto okolností veriteľ so spotrebiteľom uzavrel poistenie, mali

byť náklady na poistenie zahrnuté do RPMN, čo preukázateľne neboli, preto údaj o RPMN v zmluve
nie je uvedený správne, je uvedený v neprospech spotrebiteľa, keďže nezohľadňuje všetky náklady
spotrebiteľa. V Zmluve je uvedená nesprávna hodnota RPMN. Ako pomôcku som použil najaktuálnejšiu
RPMN kalkulačku uverejnenú na portáli Národnej banky Slovenska. Aj keď podľa informácií k tejto
kalkulačke, ide o kalkulačku, ktorá slúži na úvery uzatvorené po 01.01.2022, tak nakoľko Predpoklady

použité na výpočet RPMN, ani vzorec na výpočet RPMN, sa počas celej účinnosti ZoSÚ doposiaľ
nezmenili, je táto kalkulačka použiteľná aj na výpočet RPMN úverových zmlúv uzatvorených podľa ZoSÚ
aj pred 01.01.2022, so správnym výsledkom, čo mám opakovane overené, ale s tým, že na výpočtovom
algoritme sa nič nezmení, ak sa všetky rozhodné časové údaje zo zmluvy uzatvorenej pred 01.01.2022
posunú o rovnaký časový interval na termíny po 01.01.2022. Podľa RPMN kalkulačky NBS, je hodnota

RPMN daného úveru vo výške 27,86 %, pri splátke 74,-- eur mesačne, bez poistného, s dátumom
čerpania úveru v deň uzavretia zmluvy a s prvou splátkou dňa 9.1.2011 a vo výške 35,19 % pri splátke
80,27 eura s poistným, s dátumom čerpania úveru v deň uzavretia zmluvy a prvou splátkou dňa 9.1.2011
a nie 27,45 %, ako je uvedená v Zmluve. Navrhujem, aby žalovaná uviedla či hodnotu RPMN vypočítala
podľa zákonného vzorca, alebo podľa vlastnej kalkulačky RPMN a nech predloží výpočet RPMN, podľa

ktorého je jeho hodnota 27,45 %. Zmluva obsahuje pojem celková čiastka, avšak bez vyčíslenia, len
s uvedením , že predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom. V Zmluve
je však uvedená nesprávne celková výška nákladov 939,52 eura. Celková výška nákladov predstavuje
rozdiel medzi sumou, ktorú má spotrebiteľ na úver skutočne zaplatiť (výška mesačnej splátky x počet
splátok), čo predstavuje v danom prípade sumu 2.960,-- eur (74 eur x 450) a výškou poskytnutého

úveru (2.000,- eur), teda skutočná celková výška nákladov je preto správne 960,-- eur (2.960 eura –
2.000 eur = 960 eur), prípadne je celková výška nákladov 1.210,80 eura (80,27 eur s poistným x 40
= 3.210,80 eur), teda 3.210,80 eura mínus 2.000 eur úver = 1.210,80 eura. Vo vzťahu k bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru poukazujem aj na to, že na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru postačuje
neuvedenie čo i len jednej z náležitosti zmluvy vyžadovaných zákonom a dodávam, že podľa § 54 ods. 2

OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Aj keby úver nebol bezúročný a bez poplatkov z dôvodov uvedených vyššie, tak v Zmluve je uvedená
výškaročnejúrokovejsadzby24,5%.Vtejtosúvislostipoukazujemnapriemernéúrokovémieryzúverov
poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny, pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou od 1 do 5rokov, v decembri 2010, vo výške 11,10 % p.a. Z uvedeného vyplýva, že úrok stanovený veriteľom v
úverovej zmluve je viac ako dvojnásobne vyšší. Výška úrokov musí byť v súlade s § 39 OZ, teda nesmie
sa priečiť dobrým mravom. V opačnom prípade je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde

vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia
zmluvy(rozhodnutieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.1MCdo1/2009zodňa31.júla2009).
Vzhľadom na uvedené považujem ročnú úrokovú sadzbu uvedenú v Zmluve o úvere dostupnápôžička
č. 8765973810, zo dňa 9.12.2010 vo výške 24,5 %, za absolútne neplatnú.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným Okresnému súd Prešov 19.9. 2024, v ktorom
uviedol, že: Žalovaný podľa § 151 CSP výslovne popiera všetky skutkové tvrdenia žalobcu a podanú
žalobu považuje za nedôvodnú a šikanóznu. Žalovaný v celom rozsahu rozporuje právny dôvod
a výšku uplatnených nárokov. Žalobca dobrovoľne a predčasne splatil celý poskytnutý úver dňa
12.12.2011. Z uvedenej informácie vyplýva, že žaloba bola podaná po takmer 13-tich rokoch od
zániku dlhu. Za daných okolností evidentne nejde o výkon práva v súlade s dobrými mravmi. V týchto

intenciách apelujeme na všeobecný súd, aby skúmal motív podania žaloby, t.j. čo je v skutočnosti
jej cieľom a aký reálny dopad bude mať výsledok konania na právnu sféru žalobcu po viac ako 12-
tich rokoch od zániku dlhu z dôvodu jeho splatenia. Podľa názoru žalovaného celkom zjavne nejde o
domnelú ochranu práv spotrebiteľa. Trváme na tom, že žalobcom napádané zmluvné podmienky sú
štandardné v bankovej praxi a nie sú neprijateľnými, pričom ho v súčasnosti a ani do budúcna nijakým

spôsobom neohrozujú. Opak žalobca (zastúpený advokátom) ani netvrdí a už vôbec nepreukazuje.
Žalovaný napokon poukazuje aj na aktuálnu rozhodovaciu prax Krajského súdu v Prešove (v danej veci
príslušného odvolacieho súdu), v zmysle ktorej nestačí iba všeobecné konštatovanie o „neprijateľnosti“
zmluvnej podmienky, ale je potrebné konkretizovať, špecifikovať, a teda preukázať, v čom by mala
spočívať jej neprijateľnosť a ako reálne ovplyvnila zmluvnú stranu. To sa však v danom prípade nestalo.

Rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.1.2022 sp. zn. 19CoCsp/37/2020: „V súvislosti s
nekonkretizovaním neprijateľných zmluvných podmienok odvolací súd poznamenáva, že žalobcovia vo
svojich vyjadreniach nekonkretizovali, ktoré zmluvné podmienky by mali byť neprijateľné a v dôsledku
toho aj neplatné. Nešpecifikovali konkrétne zmluvné podmienky, ktoré by založili dôvod na vyslovenie
ich neplatnosti. Takéto zmluvné podmienky súd prvej inštancie vo vzťahu k predmetu konania, a to aj

s poukazom na závery rozsudku SD EÚ vo veci C-511/17 z 11.03.2020 nezistil a odvolací súd sa s
týmto konštatovaním v plnom rozsahu stotožňuje. Ak teda na jednej strane žalovaný tvrdí, že zmluva
neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky, bolo povinnosťou žalobcov toto tvrdenie žalobcu
vyvrátiť a minimálne poukázať na konkrétne zmluvné podmienky, ktoré by mali byť neprijateľnými a
ktoré súviseli s konaním. Žalobcovia však toto dôkazné bremeno neuniesli, keď žiadnym spôsobom

nekonkretizovali podľa nich vadné zmluvné podmienky. Odvolací súd iba dodáva, že nie je postačujúce
iba tvrdenie vo všeobecnosti, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ale je potrebné tieto
aj špecifikovať. Je nutné zdôrazniť, že ani odvolací súd nezistil existenciu neprijateľných zmluvných
podmienok, ktoré by súviseli s ďalšími v tomto konaní uplatnenými nárokmi žalobcov, na ktoré by súd
muselprihliadať(vidvyššiecitovanerozhodnutieSDEÚ).(...)Žalobcoviatvrdili,žezmluvajeneprijateľná

pre nespočetné množstvo neprijateľných zmluvných podmienok. K tomu odvolací súd uvádza, že
žalobcoviažiadnuzneprijateľnýchzmluvnýchpodmienoknedefinovali,nekonkretizovali,neuviedlivčom
sa zmluva prieči zákonu, prípadne dobrým mravom. Žalobcovia v celej žalobe a vyjadreniach používali
iba všeobecne formulácie o neprijateľných zmluvných podmienkach, avšak bez konkrétneho vzťahu
k uzavretej zmluve, z ktorej sa bezdôvodného obohatenia domáhali.“ (ods. 56 a 57). Po dôkladnom

preskúmaní a akceptácii žiadosti o poskytnutie úveru, uzavrel žalovaný dňa 9.12.2010 so žalobcom
zmluvu o úvere dostupná pôžička č. 8765973810, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver
vo výške 2.000,- EUR (ďalej aj ako „zmluva o úvere“). V čl. 2 zmluvy o úvere boli prehľadne uvedené
najmä:výškaúveru(2.000,-EUR),početmesačnýchsplátok(40)aichvýška(80,27EUR),RPMN(27,45
%), úroková sadzba (24,50 % ročne) ako aj celková výška nákladov, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť

(939,52 EUR) s osobitnou poznámkou, že celková čiastka úveru je súčtom výšky úveru a celkových
nákladov klienta spojených s úverom. Osobitne zdôrazňujeme, že okrem zmluvy o úvere bola podľa čl.
2.2 zmluvy o úvere žalobcovi reálne odovzdaná aj ďalšia podstatná úverová dokumentácia (Obchodné
podmienky, Sadzobník poplatkov, štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere). Počas
trvania úverového vzťahu žalobca nerozporoval žiadnu náležitosť zmluvy o úvere, ani iné dohodnuté

zmluvné podmienky. Nevyužil ani možnosť odstúpiť od zmluvy o úvere do štrnástich dní od jej uzavretia,
nepodal reklamáciu alebo sťažnosť na príslušný orgán dohľadu. Podaná žaloba po viac ako ôsmich
rokoch od splatenia úveru sa javí ako špekulatívna a šikanózna. Žalobca totiž už zjavne nemá záujem
na náprave vytýkaných nedostatkov v zmluve (existenciu ktorých zásadne odmietame). O nepoctivejmotivácii žalobcu svedčí aj skutočnosť, že sa nepokúsil odstrániť domnelé nedostatky zmluvy o úvere
korektne v zmysle zásady pacta sunt servanda, a to napríklad štandardným uzavretím dodatku k zmluve
o úvere. Navyše, z kontextu žaloby jednoznačne vyplýva, že žalobca úver nepreplatil. Hoci podľa zmluvy

o úvere mal celkovo uhradiť na úver sumu 2.939,49 EUR (podľa amortizačnej tabuľky 39 splátok x 74,-
EUR + posledná splátka vo výške 53,49 EUR), reálne zaplatil iba sumu 2.548,43 EUR, t. j. o 391,06
EUR menej. Napriek tomu sa žalobou účelovo domáha určenia bezúročnosti úveru a 8 neprijateľných
zmluvných podmienok. Motív (cieľ) tejto žaloby je priam „do očí bijúci.“. O to viac, keďže žaloba bola
podaná prostredníctvom advokáta, ktorý sa o mimosúdne vyriešenie sporu fakticky ani nesnažil, keďže

nezasielal žalovanému žiadnu písomnosť (napr. žiadosť o osobné stretnutie strán, návrh na uzavretie
dodatku k zmluve, návrh na mimosúdne vyriešenie veci alebo v krajnom prípade predžalobnú výzvu).
Zo strany žalobcu teda absentovala skutočná snaha o mimosúdne vyriešenie tejto situácie. Za účelom
náležitého zistenia skutkového stavu žalovaný podľa § 195 ods. 1 CSP navrhuje, aby súd vykonal
dokazovanie aj výsluchom žalobcu, a to k okolnostiam priebehu kontraktačného procesu, vrátane
konania žalobcu pred iniciovaním tohto súdneho konania. Žalovaný pre úplnosť uvádza, že objektívne

nevie zabezpečiť prítomnosť žalobcu na pojednávaní. Pre prípad vykonania tohto dôkazu preto v súlade
s§197ods.2CSPžiadasúdojejpredvolanie.Žalovanýtrvánatom,žepriposkytovaníúverupostupoval
s odbornou starostlivosťou a pred uzavretím zmluvy o úvere (ako aj po uzavretí zmluvy o úvere) si splnil
všetky zákonné povinnosti, ktoré mu ukladá zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „ZoSÚ“) a súvisiace právne predpisy (Občiansky zákonník, Obchodný zákonník,
Zákon o bankách a pod.). Žalobca tendenčne namieta, že zmluva o úvere neobsahuje náležitosti
podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ, a to z nasledujúcich dôvodov: (a) absencia druhu spotrebiteľského úveru (b)
absencia doby trvania zmluvy (c) absencia predpokladov použitých na výpočet RPMN. Druh úveru je
terminologicky označený priamo v záhlaví zmluvy o úvere ako „dobrápôžička“ podľa názvu bankového

produktu žalovaného, čo zrejme uniklo pozornosti žalobcovi a jeho advokátovi. Práve o tento druh úveru
si žalobca požiadal v žiadosti o úver. „Druhovo“ ide o bezúčelový úver. Z dôvodovej správy k ZoSÚ je
zrejmé, že: „Podstatou predzmluvných informácií je skutočnosť, aby mal spotrebiteľ dostatok informácií
pre porovnanie ponúk od rôznych veriteľom na rovnaký druh spotrebiteľského úveru. Zákon však nemá
ambíciu vzhľadom na rôznosť spotrebiteľských úverov na trhu definovať druhy spotrebiteľských úverov.

Avšak možno veriteľom naznačiť niektoré základné typy, ktoré by mohli uvádzať do predzmluvných
formulárov a zmlúv o spotrebiteľskom úvere, ako základ pre porovnanie, ktoré môže potom spotrebiteľ
urobiť. Ide napr. o nasledovné druhy spotrebiteľských úverov: 1)kontokorentný uver - prečerpanie
bežného účtu splatné na požiadanie alebo do 3 mesiacov, 2)klasicky bezúčelový spotrebiteľsky uver
- (úver alebo pôžička) - spotrebiteľ dostane finančnú hotovosť, ktorú musí splatiť a zaplatiť úroky a

poplatky, 3) spotrebiteľský uver vo forme splátkového predaja (aj odložená platba), 4) finančný lízing,
5) kreditne karty 6) ostatne typy - tam by spadali napr. konverzia dlhu ap.“. Identifikovaná námietka
je absurdná a je v príkrom rozpore aj s aktuálnymi závermi dovolacieho súdu v rozsudku Najvyššieho
súdu SR zo dňa 28.2.2022 sp. zn. 7Cdo 241/2020 (per analogiam), v zmysle ktorých aj „bezúčelový“
spotrebiteľský úver, je „druhom“ úveru: „Odvolacím súdom zvolená interpretácia ustanovenia § 9 ods.

2 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. je v okolnostiach posudzovanej veci správna a zodpovedajúca (aj)
účelu zákona č. 129/2010 Z.z. (napr. § 1 ods. 2, § 2 písm. d/, § 4 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona).
Nemožno preto dospieť k záveru, že odvolací súd sa pri výklade zákonného predpisu natoľko odchýlil od
znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam. Dôvodová správa k citovanému
zákonu nad rámec odvolacím súdom uvedeného (bod 20.4.) a v podstatnom pre daný vecno-právny

dovolací prieskum dodáva, že „Zákon ... nemá ambíciu vzhľadom na rôznosť spotrebiteľských úverov
na trhu definovať druhy spotrebiteľských úverov. Avšak možno veriteľom naznačiť niektoré základné
typy, ktoré by mohli uvádzať do predzmluvných formulárov a zmlúv o spotrebiteľskom úvere, ako základ
pre porovnanie, ktoré môže potom spotrebiteľ urobiť“ (autentický výklad zákonodarcu). Dovolací súd
považuje za právne významnú v rámci tohto dovolacieho prieskumu tiež skutočnosť, že z obsahu

samotnej Zmluvy bezrozporne vyplýva, že v danej veci ide o spotrebiteľský úver poskytnutý žalovanému
jednorazovo a bez uvedenia účelu [viď Zmluva, časť I. Úverový limit, účel úveru a čerpanie zmluvy (bod
20)]. Dovolací súd dodáva, že samotný žalovaný považuje „bezúčelovosť“ za právne komfortný spôsob
označenia druhu spotrebiteľského úveru (bod 20.3.), ktoré označenie z obsahu Zmluvy, pri rešpektovaní
materiálneho prístupu, nepochybne vyplýva. (ods. 21). Zo zmluvy o úvere vyplýva, že bola uzavretá na

dobu určitú (do splatenia všetkých záväzkov, ktoré z nej vyplývajú), a to na obdobie 40 mesiacov (3
rokov a 4 mesiacov). Pri riadnom plnení všetkých zmluvných povinností to znamená, že doba trvania
zmluvy o úvere je ohraničená dňom konečnej splatnosti úveru (9.4.2014). Ako už bolo spomenuté,
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere (v súlade s rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie voveci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Biróovej) bola aj ďalšia úverová dokumentácia.
Žalobca bol dostatočne jasne, určito a zrozumiteľne informovaný o dĺžke trvania zmluvného vzťahu so
žalovaným. Dátum 1. splátky bol stanovený na deň 9.1.2011. „Dobu trvání spotřebitelského úvěru se

rozumí doba, na niž je smluvní vztah sjednán, tedy od okamžiku uzavřeni smlouvy o spotřebitelském
úvěrudookamžiku,kdymábýtspotřebitelskýúvěrřádněsplacen,čímžmázávazekzaniknout.“(VACEK,
L.: Zákon o spotřebitelském úvěru. Komentář. Wolters Kluwer, a. s., Praha 2015, s. 304). Poukázal
na Uznesenie NS SR zo dňa 21.4.2022 sp. zn. 7Cdo/277/2021. Pokiaľ ide o použité predpoklady na
výpočet RPMN, tie boli prehľadne uvedené v zmluve o úvere: výška mesačnej splátky (80,27 EUR).

Do výpočtu RPMN vstupoval dátum čerpania (9.12.2010), dátum prvej splátky 9.1.2011, doba trvania
zmluvy (40 mesiacov), úroková sadzba (24,55 % p.a.). RPMN 27,45 % p.a je zaokrúhlená na jedno
desatinné miesto vo výstupe. Nemožno opomenúť, že aj aktuálna rozhodovacia prax rešpektuje, že
veritelia mali až do momentu prijatia opatrenia Národnej banky Slovenska č. 5/2020 nezjednotené
postupy pri výpočte RPMN, čo nemôže ísť na ťarchu žalovaného: „V tejto súvislosti odvolací súd
opakovane poukazuje na nezjednotené postupy pri výpočte RPMN , keď Národná banka Slovenska

prijatím opatrenia č. 5/2020 „spresnila a vysvetlila“ postup pri výpočte RPMN a aj z tohto precizovania
jednoznačne vyplýva, že postup žalovaného pri poskytnutí predmetného spotrebiteľského úveru nemal
žiadny vplyv na výslednú hodnotu RPMN, pričom v konaní nebol (ohľadne spôsobu jej výpočtu, resp.
výslednej hodnoty) preukázaný opak.“ (ods. 16 rozsudok Krajského súdu v Žiline zo da 31.5.2022 sp.
zn. 11CoCsp/38/2021). Žalobca nepreukázal a ani v konaní netvrdí, aká by mala byť podľa neho výška

RPMN. V tejto súvislosti vopred uvádzame, že v obdobných súdnych konaniach nemožno zjednodušene
akceptovať výsledok z interaktívnej kalkulačky MF SR, ktorá je jednak nastavená podľa novoprijatých
pravidiel NBS, a ktorá má minimum vstupných údajov pre výpočet RPMN. Napokon, identifikovaná
kalkulačka nie je právne záväzná, ale naopak iba informatívna pre spotrebiteľov. V zmluve o úvere je
výška RPMN uvedená priamo v čl. 1.2 zmluvy o úvere. K tomu analogicky poukazujeme aj na uznesenie

Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.2.2021 sp. zn. 7Cdo/183/2020, publikované pod R 86/2021 (právna
veta): „Z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení do 31. marca 2015 nevyplýva, že by jednou z
náležitostí spotrebiteľskej úverovej zmluvy bol konkrétny matematický výpočet ročnej percentuálnej
miery nákladov alebo predpoklady pre jej výpočet.“. V prípade pretrvávajúcej spornosti ohľadom výpočtu

RPMN žalovaný zároveň navrhuje, aby súd postupom podľa § 189 CSP, § 190 CSP a § 206 CSP a)
požiadal Národnú banku Slovenska (NBS), aby sa (i) vyjadrila k RPMN, (ii) konkretizovala, či existovalo
v čase uzavretia spornej zmluvy o úvere opatrenie alebo iný vnútorný predpis NBS, na základe ktorého
mali veritelia postupovať pri výpočte RPMN; b) vyžiadal od Národnej banky Slovenska, aby predložila
do konania odborné vyjadrenie k tomu, (i) k akému výpočtu RPMN na základe poskytnutých údajov

dospela NBS (ii) či možno považovať výpočet žalovaného za správny, (iii) v akom rozsahu je prípadná
matematická odchýlka vo výpočte RPMN (spravidla spôsobená rozdielnym zaokrúhlením) prípustná z
pohľadu NBS.

4. K neprijateľným zmluvným podmienkam uviedol: AD 1) Vyhlásenie klienta, že si prevzal a oboznámil

s úverovou dokumentáciou Identifikovaná námietka je absolútne neodôvodnená zo strany žalobcu a
neobstojí vo vzťahu k aktuálnej rozhodovacej praxi Súdneho dvora EÚ (C-42/15), Najvyššieho súdu SR
(4 Cdo 9/2019), ako aj právnej doktríny (CSACH, K.: O prílohách zmluvy. Súkromné právo č. 6/2021).
O to viac, ak toto ustanovenie žalobca namieta 12 rokov po splatení úveru. AD 2) Osobitný vzťah
klienta k banke a povinnosť klienta oznámiť všetky skutočnosti, ktoré by mohli ohroziť splnenie jeho

záväzku (napr. začatie trestného, či exekučného konania etc.) Podľa § 35 ods. 4 ZoB: „Za osoby,
ktoré majú osobitný vzťah k banke, sa na účely tohto zákona považujú a) členovia štatutárneho orgánu
banky, vedúci zamestnanci banky, ďalší zamestnanci banky určení stanovami banky a prokurista banky,
b) členovia dozornej rady banky, c) osoby, ktoré majú kontrolu nad bankou, členovia štatutárnych
orgánov takýchto právnických osôb a vedúci zamestnanci takýchto právnických osôb, d) osoby blízke

členom štatutárneho orgánu banky, dozornej rady banky, vedúcim zamestnancom banky alebo fyzickým
osobám, ktoré majú kontrolu nad bankou, e) právnické osoby, na ktorých niektoré z osôb uvedených v
písmenách a), b), c) alebo d) majú kvalifikovanú účasť, f) akcionári, ktorí majú kvalifikovanú účasť na
banke, a akákoľvek právnická osoba, ktorá je pod ich kontrolou alebo ktorá má nad nimi kontrolu, g)
právnické osoby pod kontrolou banky, h) členovia Bankovej rady Národnej banky Slovenska, i) audítor

alebo fyzická osoba, ktorá vykonáva v mene audítorskej spoločnosti audítorskú činnosť v banke, j) člen
štatutárneho orgánu inej banky a vedúci pobočky zahraničnej banky, k) jej správca programu krytých
dlhopisov a zástupca jej správcu programu krytých dlhopisov, l) osoby, ktoré majú uzavretý právny vzťah
s bankou, ktorý môže viesť k vzniku kvalifikovanej účasti na banke.“. Podľa § 93a ods. 1 písm. a)bod 4 ZoB: „Na účely zisťovania, preverenia a kontroly identifikácie klientov a ich zástupcov, na účely
uzatvárania a vykonávania obchodov s klientmi a na ďalšie účely uvedené v odseku 3 sú klienti a ich
zástupcovia aj bez súhlasu dotknutých osôb povinní pri každom obchode banke a pobočke zahraničnej

banky na jej žiadosť poskytnúť: doklady a údaje preukazujúce a dokladujúce schopnosť klienta splniť
si záväzky z obchodu, požadované zabezpečenie záväzkov z obchodu, oprávnenie na zastupovanie,
ak ide o zástupcu, splnenie ostatných požiadaviek a podmienok na uzavretie alebo vykonanie obchodu,
ktoré sú ustanovené týmto zákonom alebo osobitnými predpismi, alebo ktoré sú dohodnuté s bankou
a pobočkou zahraničnej banky.“. Namietané zmluvné ustanovenia sú plne v súlade so zákonom o

bankách a nespôsobujú u žalobcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach. Samotný zákon o
bankách vo vyššie citovanom ustanovení definuje osoby, ktoré majú osobitný vzťah k banke a súčasne
stanovuje klientom banky povinnosť poskytnúť doklady a údaje preukazujúce a dokladujúce schopnosť
klienta splniť si záväzky z obchodu, ak o to banka požiada. Banka je povinná zisťovať bonitu klienta,
a to nielen pred uzatvorením zmluvy o úvere, ale aj počas jej trvania. Je preto dôležité, aby v prípade
zahájenia trestného, konkurzného alebo exekučného konania týkajúceho sa majetku klienta, oznámil

klient túto skutočnosť Strana 11 z 18 banke, z dôvodu prípadného negatívneho dopadu na splácanie
jeho zmluvného záväzku. Navyše oznámenie zahájenia konkurzného alebo exekučného konania je
pre banku dôležité aj z hľadiska možnosti požadovať predčasné splatenie pohľadávky. Námietka
žalobcu je v tomto ohľade zjavne účelová a špekulatívna, bez akéhokoľvek vecného súvisu s právnym
dôvodom a výškou uplatnených peňažných nárokov. Žalovaný sa zo žaloby nedozvedel, z akého dôvodu

majú byť predmetné ustanovenie neprijateľnými zmluvnými podmienkami, v čom má spočívať značná
nerovnováha v právach a povinnostiach na strane spotrebiteľa. Všeobecné poukazovanie na neskoršie
stanovisko Komisie zo dňa 24.1.2017, ktoré bolo prijaté až po zániku dlhu žalobcu, nemôže v danom
prípade obstáť. Vecná argumentácia k vágnym tvrdenia žalobcu je preto objektívne nemožná. AD 3)
Dohoda o zrážkach zo mzdy Dohoda o zrážkach zo mzdy je tradičný zabezpečovací zákonný inštitút (§

551 OZ), platný v Občianskom zákonníku takmer 60 rokov (pôvodne § 57 OZ). V danom prípade bola
explicitne uzavretá s priamym odkazom na zákonné ustanovenie: „podľa § 551 zákona č. 40/1964 Zb.
(Občiansky zákonník)“. Dohoda o zrážkach zo mzdy, ako zmluvná podmienka, nepodlieha prieskumu
podľa čl. 1 ods. 2 smernice Rady č. 93/13/EHS. To, že z kontroly neprijateľnosti zmluvných podmienok
sú vylúčené podmienky kopírujúce zákonné ustanovenia potvrdil rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa

10.9.2014 vo veci C-34/13 (B. E. c/a SMART Capital, a. s.): „Článok 1 ods. 2 smernice 93/13 sa má
vykladať v tom zmysle, že zmluvná podmienka obsiahnutá v zmluve, ktorú uzavrel predajca alebo
dodávateľ so spotrebiteľom, je vylúčená z pôsobnosti tejto smernice len vtedy, ak uvedená zmluvná
podmienka odráža obsah záväzného zákonného alebo regulačného ustanovenia, čo overiť prináleží
vnútroštátnemusúdu.“(m.m.ŠTEVČEK,M.akol.:ObčianskyzákonníkI.§1-450.2.vydanie.Komentár.

C.H.BECK, Praha 2019, s. 561). Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy obmedzuje kontrahentom priestor
individuálnej autonómie, keďže sa nemôžu odchýliť od právnej úpravy obsiahnutej v § 551 OZ. Aj
keď je výška zrážok zo mzdy vecou vzájomnej dohody medzi veriteľom a dlžníkom, dohodnuté zrážky
nemôžu byť vyššie ako ustanovuje § 68 až 71 EP v spojení s nariadením vlády č. 268/2006 Z. z. o
rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia. Ak sa teda zmluvné strany dohodnú na zabezpečení

pohľadávky dohodou o zrážkach zo mzdy, z príslušnej právnej úpravy vyplýva najvyšší prípustný
rozsah zrážok, kritériá jeho určenia, vecný okruh príjmov, ktoré možno postihnúť, ale aj procesný
rámec týkajúci sa poradia pohľadávok, pomerného uspokojenia a pod., čo v konečnom dôsledku
zaručuje ochranu dlžníka. Námietka žalobcu je v tomto ohľade zjavne účelová a špekulatívna, bez
akéhokoľvek vecného súvisu s právnym dôvodom a výškou uplatnených peňažných nárokov. Žalovaný

sa zo žaloby nedozvedel, z akého dôvodu má byť predmetné ustanovenie neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, v čom má spočívať značná nerovnováha v právach a povinnostiach na strane spotrebiteľa.
Všeobecnépoukazovaniežalobcunarozhodnutievinomspore,nemôževdanomprípadeobstáť.Vecná
argumentácia k vágnym tvrdenia žalobcu je preto objektívne nemožná. Napokon, žalovaný absolútne
nerozumie, prečo žalobca odkazuje na § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom od

1.5.2014, ak zmluva o úvere bola uzavretá v roku 2011(!). AD 4) Rozhodcovská doložka Rozhodcovská
doložka nemá znaky neprijateľnej podmienky v zmysle § 53 OZ, keďže objektívne nemôže spôsobovať
„značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa“, keďže
možnosť obrátiť sa na rozhodcovský súd nemal výlučne iba dodávateľ (žalovaný), ale aj spotrebiteľ
(žalobca) plne v súlade so zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Namietaná zmluvná

podmienka nebola „skrytá“ a žalobca mal o nej vedomosť už pri podpise úverovej zmluvy. Ani prípadná
hypotetická neplatnosť dojednanej rozhodcovskej doložky (čo zásadne odmietame) nemá vplyv na
platnosť ostatných zmluvných ustanovení a elementárnu povinnosť žalobcu splatiť poskytnutý úver (čo
sa stalo pred 12-timi rokmi). Námietka žalobcu je v tomto ohľade zjavne účelová a špekulatívna, bezakéhokoľvek vecného súvisu s právnym dôvodom a výškou uplatnených peňažných nárokov. Neobstojí
ani všeobecné a paušálne poukazovanie na rozhodnutia v iných sporoch. Naviac, poukazujeme aj na
nález ÚS SR zo dňa 11.6.2019 sp. zn. III. ÚS 438/2018: „V prípade rozhodcovských doložiek existuje

množstvo rozdielnych skutkových situácií, ktoré vylučujú aplikáciu predošlých záverov dovolacieho súdu
naposudzovanúvec.Medzinepatrianajmä:posúdenietotožnostisubjektovrozhodcovskejdoložkyaich
vzájomného postavenia, vyhodnotenie, kto a z akého dôvodu inicioval uzavretie rozhodcovskej doložky,
výklad vôle vrátane posúdenia, či a akým spôsobom sa pri uzavretí rozhodcovskej doložky realizovali
práva spotrebiteľa rozhodnúť sa, a predovšetkým samotné znenie rozhodcovskej doložky.“ (ods. 40).

Po dôkladnom oboznámení sa s predmetným nálezom je zrejmé, že analytická právna veta, na ktorú
odkazuježalobca,absolútnenekorešpondujesodôvodnenímnálezu(ods.40-46),vktoromústavnýsúd
iba deklaroval, že : „Vzhľadom na odlišnosť posúdenia skutkových okolností uzavretia rozhodcovskej
doložky, keď v danej veci ani nešlo o rozhodcovskú doložku, ktorá by od spotrebiteľa vyžadovala,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nemožno hovoriť o odklone od
prechádzajúcich rozhodnutí najvyššieho súdu, a tým ani o porušení základného práva sťažovateľa

na zákonného sudcu, ktoré malo spočívať v nesplnení si povinnosti konajúceho senátu najvyššieho
súdu predložiť vec podľa § 48 ods. 1 CSP veľkému senátu najvyššieho súdu na rozhodnutie..“ (ods.
31). Navyše, podľa verejne dostupných údajov z Ministerstva spravodlivosti SR je už niekoľko rokov
verejneznáme,žepríslušnýrozhodcovskýsúd:StályrozhodcovskýsúdzriadenýpriROZHODCOVSKÁ,
ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s., Sienkiewiczova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 35862882 je od 30.1.2015

neaktívny. Z týchto dôvodov je jednak žalobcom napádaná zmluvná podmienka obsolentná (právne
neúčinná) a iniciované určovacie konanie je v tomto smere nadbytočné, keďže napádané ustanovenie
je neaplikovateľné a nepredstavuje pre žalobcu žiadne riziko, obzvlášť za situácie splatenia celého
úveru. AD 5) Započítanie pohľadávok prednostne na príslušenstvo Argumentácia žalobcu ohľadom
údajnéhonezákonnéhozapočítavaniaplatiebdlžníkovvzmysle§566ods.2OZ1neobstojívzhľadomna

jeho dispozitívny charakter. Zákonom všeobecne stanovený spôsob započítavania čiastočných plnení
peňažného dlhu prednostne na istinu je totiž dlžník oprávnený modifikovať („určiť inak“) podľa vlastného
uváženia v zmluve (obdobne § 330 ods. 2 ObZ). V úverovej zmluve bol s dlžníkom dohodnutý spôsob
započítavania splátok „prednostne na príslušenstvo“. Takýto postup veriteľa neobchádza zákon, ako
to zavádzajúco naznačuje žalobca. Ak dlžník spláca poskytnutý úver riadne a včas, zaplatí veriteľovi

dohodnutú celkovú čiastku bez ohľadu na to, či sú jeho splátky započítavané prednostne na istinu
alebo príslušenstvo úveru. Inými slovami, spôsob započítavania nemá žiadny vplyv na výšku celkovej
čiastky, ktorú je dlžník povinný zaplatiť za poskytnutie úveru. Zmluvná podmienka o prednostnom
započítavaní mesačných splátok na príslušenstvo úveru tak v žiadnom prípade nezakladá hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech dlžníka (spotrebiteľa). Podporne poukazujeme

napr. na uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.6.2021 sp. zn. 6CoCsp/52/2020, v ktorom
odvolací súd vyhovel odvolaniu žalobcu (banky) a zrušil napadnutý rozsudok, v ktorom prvoinštančný
súd konštatoval, že započítavanie platieb prednostne na príslušenstvo, dojednané so spotrebiteľom
vo všeobecných obchodných podmienkach je neprijateľnou zmluvnou podmienkou: „Je nepochybné,
že spôsob započítavania sumy splátok na istinu a úroky pri splácaní úveru občianskoprávna úprava

neobsahuje žiadnu reguláciu, z čoho potom možno vyvodiť oprávnenie súdu použiť úpravu Obchodného
zákonníka, ktorého ustanovenia dopadajú na úverovú zmluvu uzavretú medzi stranami sporu. V zmysle
§ 330 ods. 2 Obchodného zákonníka pri plnení peňažného záväzku sa započíta platenie najprv na
úroky a potom na istinu, ak dlžník neurčí inak. Znenie ustanovenia § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka
použité súdom prvej inštancie reguluje spôsob splácania v prípade čiastočného plnenia dlhu, nie

splácanie splátok v zmysle úverovej zmluvy (či iného typu zmluvy s dojednaním splátok). Analógia
naznačená súdom prvej inštancie (§ 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka) neprichádza do úvahy práve z
dôvodu existencie špeciálnej úpravy obchodného práva, ako aj z dôvodu, že z ničoho nemožno vyvodiť
spôsobilosť takého typu dohody o splácaní úrokov poškodiť spotrebiteľa (okresný súd uvedené bližšie
neanalyzoval) a navyše nie je v rozpore so žiadnym ustanovením Občianskeho zákonníka. Odvolací

súd nevidí dôvod pre konštatovanie neprijateľnej povahy takejto zmluvnej podmienky, ako to učinil súd
prvej inštancie.“ (ods. 21). Obdobné závery vyplývajú aj z rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa
27.11.2019 sp. zn. 19Co/73/2019. AD 6) Úročenie pohľadávky v prípade predčasného splatenia úveru
V čase uzavretia zmluvy o úvere bola súdna prax v otázke prípustnosti kumulácie riadnych úrokov a
úrokov z omeškania nejednotná. 2 V súčasnosti je tento problém definitívne vyriešený v R 5/2021 a v

ďalších nadväzujúcich rozhodnutiach dovolacieho súdu. Kumulácia úrokov je viazaná na pôvodnú (a
nie predčasnú) splatnosť úveru, t.j. tak aby veriteľ zinkasoval to, na čo by mal nárok, ak by dlžník plnil
riadne a včas a súčasne dlžník nezaplatí veriteľovi viac (ani menej) ako keby plnil riadne a včas. AD
7) Poplatok za upomienku Poplatky za upomienky s vopred stanovenou sumou preventívne pôsobia naúverového dlžníka, aby ten splácal riadne a včas mesačné splátky podľa určeného rozpisu a dodržiaval
zásadu pacta sunt servanda. V prípade, že si dlžník plní svoje povinností v súlade s úverovou zmluvou,
k vyrubeniu poplatkov za upomienky nikdy nedôjde. Procesný útok žalobcu je z uvedeného zjavne

účelový, s cieľom sa nedôvodne domôcť plnenia, ktoré žalovaný nikdy voči nemu neuplatnil. Žalovaný
v žiadnom prípade tak nemohol konať v rozpore s dobrými mravmi, ako sa žalobca mylne domnieva.
Akcentujeme, že v danom prípade nejde o žiadne „skryté“ poplatky. Poplatok za vystavenie upomienky
je v bankovej praxi bežne účtovaným poplatkom. Účtuje ho nielen žalobca, ale aj iné banky pôsobiace na
území SR. V tejto súvislosti uvádzame, že Národná banka Slovenska v rámci dohľadu na činnosťou bánk

doposiaľvovzťahukžiadnejbankepôsobiacejnaúzemíSlovenskejrepublikynenamietlaneprimeranosť
výšky vyrubovaných poplatkov. Pri posúdení výšky poplatku za upomienku pritom nemožno vychádzať
iba z reálnych nákladov spojených s daným úkonom (napr. zaslanie upomienky prostredníctvom pošty).
Nemožno pritom opomenúť aj ďalšie aspekty, ktoré sa vo všeobecnosti s vyrubovaním poplatkov za
upomienky v bežných spoločenských vzťahoch spájajú. Upomienka bez súčasného postihu v podobe
poplatku za jej vystavenie by nemala požadovaný efekt. Prejavuje sa tým predovšetkým jej preventívna

funkcia, ktorá má odrádzať od porušovania dohodnutých povinností. Jej úlohou je zabezpečiť, aby bol
dlžník motivovaný splniť konkrétny záväzok riadne a včas, t.j. aby omeškanie so zaplatením dohodnutej
splátky úveru bolo pre neho ekonomicky nevýhodné. Opačný názor, ktorý vedie k absolútnemu
odbremeneniu spotrebiteľa od úhrady poplatku za upomienku je neprijateľný a znamená spochybnenie
funkcií, ktoré má takýto druh poplatku plniť. Obdobné právne závery vyplývajú aj z rozsudku Krajského

súdu v Plzni zo dňa 12.6.2013, sp. zn. 25Co/60/2013: „Nicméně odvolací soud neshledal důvodnou
námitku neplatnosti ujednání o placení poplatků za zasílané upomínky. Pokud jde o upomínky, je
situace poněkud odlišná, a to zejména v tom, že dlužník může předejít nutnosti platit za zasílané
upomínky včasným placením. Nejde o poplatky, které by tedy bylo nutné platit vždy.“. Odhliadnuc od
uvedeného, pri posúdení primeranosti poplatku za konkrétne úkony veriteľa je nerozhodné, či veriteľ

poskytoldlžníkoviurčitéprotiplneniealebočipredmetnýpoplatokpokrývaajnákladynavnútornúčinnosť
veriteľa. Poplatky súvisiace so spotrebiteľským úverom predstavujú bežnú časť ceny úveru, na ktorú
sa v súlade s § 53 ods. 1 i.f. OZ nevzťahuje súdny prieskum jej primeranosti [nález Ústavného súdu
ČR zo dňa 10.4.2014, sp. zn. III. ÚS 3725/2013 (publikovaný v Sbírke nálezů a usnesení ÚS pod č.
73/2014)]. Právna ochrana spotrebiteľa musí mať „zdravé“ a racionálne limity, a to najmä s prihliadnutím

na nevyhnutné rešpektovanie princípu pacta sunt servanda a zásady zmluvnej voľnosti. Deklarovaná
autonómia vôle môže byť v materiálnom právnom štáte obmedzovaná iba tam, kde je to v súlade so
zákonom a pri sledovaní legitímneho cieľa nutné (zásah výlučne v čo najmenšej miere). Predmetný
poplatok účtuje žalovaný dlžníkom iba v prípade omeškania so splácaním úveru, t.j. iba v prípade ich
vlastného delikventného správania (!), ktoré je pre veriteľa neakceptovateľné. AD 8) Zmluvná pokuta Ak

z dohody nevyplýva niečo iné, dlžník nie je povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti
nezavinil (§ 545 ods. 3 OZ). Žalovaný a žalobca sa nedohodol inak, a teda pri nezavinenom porušení
povinností nie je povinnosťou žalobcu zaplatiť zmluvnú pokutu. Nehovoriac o tom, že banka môže
požadovať od klienta zaplatenie zmluvnej pokuty. K uplatneniu zmluvnej pokuty tak vôbec nemusí dôjsť.
Okrem toho, zmluvná pokuta vo výške 33,19 EUR je primeraná vzhľadom na povinnosť, ktorú mal

žalobca dodržiavať. K individuálnemu dojednaniu poukazujeme na vyššie uvedenú argumentáciu v
tomto podaní.

5. K úrokovej sadzbe uviedol: V zmluve o úvere bola dohodnutá úroková sadzba vo výške 24,5 % p.a.,
pričom priemerná úrokovú sadzba v období 12/2010 podľa údajov NBS bola vo výške 12,89 % p. a. a za

rok 2010 vo výške 12,71 %. Žalobca toto dojednanie posúdil ako neplatné, čím sa zrejme snaží navodiť
dojem, že ide zo strany žalovaného o úžeru. Sadzba 24,5 % p.a. však nie je tak vysoká, aby odporovala
dobrým mravom, či zákonu, keďže v čase uzavretia zmluvy ešte nebol v platnosti a účinnosti § 1 ods. 4
nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v spojení s § 1a nariadenia Vlády SR č. 141/2014 Z. z.

6. K skúmaniu bonity uviedol: Žalobca sa bez predloženia akýchkoľvek dôkazných prostriedkov
domnieva,žežalovanýúdajnenepostupovalsodbornoustarostlivosťoupriposudzovaníjehoschopnosti
splácať spotrebiteľský úver podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ. Túto generickú spotrebiteľskú námietku považujeme
za účelovú a v danom prípade za zjavne nedôvodnú. Žalovaný skúmal bonitu žalobcu pred uzavretím
úverovej zmluvy nasledovne: - Deklarovaný príjem žiadateľa typu zamestnanec v SR banka overila

z externého nezávislého zdroja a akceptovala príjem žiadateľa vo výške 400,- EUR (dopytované na
90% z deklarovaného príjmu žiadateľa). - V rámci posudzovania mala banka k dispozícii kompletné
informácie o úverových záväzkoch žiadateľa (výdavky) zo Spoločného registra bankových informácií. -
Žiadateľ si uvádzal rodinný stav ženatý a počet vyživovaných detí 1. - Finančná analýza, platná v tomčase, bola vyhovujúca pre poskytnutie úveru vo výške 2.000,- EUR na 3 roky s mesačnou splátkou
74,- EUR. Žalovaný dodatočne dopĺňa súdu dôkazný prostriedok– dáta dopytu zo Sociálnej poisťovne
zo dňa 9.12.2010 (Hárok 1 – „SP“ v priloženej excelovskej tabuľke) a dáta dopytu zo SRBI zo dňa

9.12.2010 (Hárok 2 „SRBI“ v priloženej excelovskej tabuľke), ktorými preukazuje, že pred uzavretím
úverovej zmluvy postupoval s odbornou starostlivosťou v súlade s § 7 a nasl. ZoSÚ. Z predložených
dát zo Sociálnej poisťovne (SP) vyplýva, že žalobca bol pred poskytnutím úveru dlhodobo zamestnaný
(aspoň 99 dní, t.j. nad rámec štandardnej 3-mesačnej skúšobnej doby) a jeho vymeriavací základ od
všetkých zamestnávateľov dosahoval aspoň sumu 320,- EUR. V rámci posudzovania mala banka k

dispozícii kompletné informácie o úverových záväzkoch žalobcov zo Spoločného registra bankových
informácií. Mesačná splátka úveru bez poistenia (74,- EUR) predstavuje v danom prípade približne
jednu štvrtinu (in concreto ide o 18,5 %) z uznaných príjmov žalobcov (400,- EUR). Rozdiel medzi
týmito sumami, t.j. 326,- EUR takmer dvojnásobne prevyšuje výšku životného minima (185,19 EUR,
platnú od 1.7.2009 pre jednu plnoletú fyzickú osobu). Za týchto okolností je nesporné, že žalobca mal
aj po uhradení mesačnej splátky úveru dostatočnú „finančnú rezervu“ na svoje ďalšie životné náklady.

Zároveň upozorňujeme aj na to, že Národná banka Slovenska (NBS) upravila postup k posúdeniu
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver až opatrením NBS č. 10 zo dňa 14.11.2017, účinným
až od 1.1.2018 (Vestník NBS – opatrenie NBS č. 10/2017, čiastka 2/2017). Veličinu prijateľného pomeru
medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa, legálne nedefinuje ZoSÚ, ani spomínané opatrenie NBS č.
10/2017, či iné európske pramene práva, vrátane rozsudkov Súdneho dvora EÚ. Z rozhodovacej praxe

SR taktiež nemožno zistiť, aký konkrétny pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa považujú
všeobecné súdy za akceptovateľné. K tomu taktiež poukazujeme na aktuálnu rozhodovaciu prax súdov,
vrátane Krajského súdu v Prešove: Rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 8.2.2024 sp. zn.
17CoCsp/13/2023.

7. V nadväznosti na uvedené skutočnosti sa žalovaný domáha, aby Okresný súd Prešov žalobu v celom
rozsahu zamietol.

8. Žalobca v replike doručenej súdu 18.9.2024 uviedol: Je potrebné uviesť, že spotrebiteľská zmluva
uzatvorená medzi mnou a žalovaným má tzv. formulárový charakter. Obchodník konal v rozpore s

požiadavkou odbornej starostlivosti, keď mi podsunul na podpis takúto zmluvu, čo považujem za
nekalú obchodnú praktiku podľa ust. § 9 zákona o ochrane spotrebiteľa. Je potrebné skúmať konanie
obchodníka, ako si plnil svoje zákonné povinnosti, najmä postupovať s odbornou starostlivosťou, pri
poskytovaní spotrebiteľského úveru. Dôkazné bremeno znáša žalovaný a preto ako obchodník je
povinný preukázať, že zmluvné ustanovenie bolo dojednané individuálne. Žalovaný však zatiaľ nijakým

spôsobom nepreukázal, že so mnou bol vedený kontraktačný proces vo vzťahu k namietaným zmluvným
podmienkam. Určite je súdu z jeho činnosti známy postoj žalovaného k judikovaným neprijateľným
zmluvným podmienkam, ktorý nerešpektuje §53a OZ a o to viac je žaloba na určenie neprijateľnosti
predmetných zmluvných podmienok dôvodnejšia. Ak žalovaný ako obchodník nepredložil v konaní
jediný dôkaz na preukázanie vedenia kontraktačného procesu s dlžníkom, potom po skutkovej stránke,

ani právnej stránke konajúci súd pri hodnotení dôkazov ani nemôže dôjsť k záveru, ktorý prezentuje
žalovaný, a zamietnuť v tejto časti žalobu. Pri štandardných zmluvách sa vychádza práve z toho, že
druhá strana ich nečíta a že právo ani nemá požadovať, aby ich strany čítali. Keďže je ekonomicky
nezmyselné, aby tieto subjekty zmluvu čítali a o nej rokovali, tak právna úprava prináša ochranný
mechanizmus, ktorý reflektuje legitímne očakávania subjektov, že predformulované zmluvy budú

obsahovaťvšetkyobligatórnenáležitostianebudúobsahovaťneprijateľnéklauzuly.Spotrebiteľzdôvodu
prevládajúcej dôvery v správnosť a poctivosť postupu obchodníka nepociťuje dôvodnosť čítať veľké
množstvo zmluvných ustanovení, pričom sa domnieva, že sú v súlade s právnymi predpismi a pravidlami
ekonomiky. Zo strany obchodníkov však dochádza k zneužívaniu tejto dôvery a konaniu v rozpore s
dobrými mravmi. V plnom rozsahu trvám na dôvodoch bezúročnosti a bezpoplatkovosti uvedených

v podanej žalobe. druh spotrebiteľského úveru Podľa názoru žalovaného v spotrebiteľskej zmluve je
zachovaná náležitosť druhu úveru tým, že obsahuje označenie „dobrápôžička“. 3 K tejto argumentácii
žalovaného poukazujem na to, že predmetom tohto konania je zmluva, ktorá vôbec neobsahuje
označenie „dobrápôžička“. Poukazujem, že zákon o spotrebiteľských úveroch explicitne ustanovuje, že
medzi povinné zmluvné náležitosti patrí označenie druhu, a to v § 9 ods. 2 písm. a) zákona. V zmysle

doslovného gramatického výkladu citovaného ustanovenia nie je možné dospieť k inému záveru, ako
o povinnosti dodávateľa uvádzať tento údaj v spotrebiteľskej zmluve, a nie o možnosti svojvoľného
uvádzania tejto náležitosti. Z dôvodovej správy k ZoSÚ vyplývajú, aké druhy spotrebiteľských úverov
existujú. Napriek tomu žiaden takýto druh v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere nenachádzama naviac v zmluve nie je obsiahnutý ani legálny pojem „druh spotrebiteľského úveru“ v zmysle ZoSÚ.
Naviac nie je nikde obsiahnuté ani slovom „bezúčelový“ v akomkoľvek gramatickom tvare. Dodávam, že
ani akékoľvek marketingové, resp. reklamné označenie úverového produktu alebo len uvedenie pojmu

„úver“, resp. „pôžička“ nie je možné, ani čo i len okrajovo, považovať za naplnenie tejto náležitosti,
pretože tieto vyjadrujú iba množinu všetkých druhov úverov, ako prvkov tejto množiny. Požiadavka
zákonodarcu na druh úveru vyžaduje konkrétnu identifikáciu úveru, ako konkrétneho právneho úkonu,
čím je umožnená aj možnosť porovnania týchto druhovo rovnakých produktov spotrebiteľom medzi
viacerými dodávateľmi. Požiadavka zákonodarcu, pričom ide aj o požiadavku úniového spotrebiteľského

práva, sleduje rozlíšenie jedného druhu úveru od iných druhov úveru, podľa vlastností jednotlivých
druhov úverov. Doba trvania zmluvy v Zmluve o úvere sa takýto pojem vôbec nenachádza. Podľa
názoru žalovaného, však je potrebné vychádzať z počtu splátok a termínu konečnej splatnosti. Údaj
o termíne konečnej splatnosti a údaj o počte splátok sú však samostatnými náležitosťami a v praxi
nemusia byť totožné s údajom o konci doby trvania zmluvy (ako je to aj pri tomto posudzovanom
zmluvnom vzťahu). Z uvedeného dôvodu preto aj zákonodarca vyžaduje uvedenie týchto náležitostí

samostatne. Je potrebné podotknúť, že je nutné rozlišovať medzi „Dobou trvania zmluvy“ a „Dobou
splatnosti splátok“. Žalovaná tieto pojmy stotožňuje. Argumentácia žalovaného je zjavne špekulatívna,
zmätočná, zavádzajúca a navyše vzájomne si odporujúca. Požiadavka uvádzať dobu trvania zmluvy
zodpovedá požiadavke smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES, len s tým rozdielom,
že slovné spojenie „doba trvania“ je v citovanej smernici vyjadrené slovným spojením „dĺžka trvania“.

Aj pojem „doba trvania“ aj „dĺžka trvania“ vyjadruje sumár intervalu od – do. Zmluvná náležitosť doby
trvaniaspôsobomakotovyžadujezákonnavnútroštátnejúrovniasmernicanaúnijnejúrovnineobsahuje
a jej zisťovanie z iných náležitostí, resp. výpočet samotným spotrebiteľom, požiadavke zákona na
uvádzanie doby trvania zmluvy nezodpovedá. V praxi výpočty spotrebiteľa a dodávateľa nemusia byť
totožné, čo môže privodiť rozpory. Z uvedeného dôvodu preto aj zákonodarca vyžaduje uvedenie

jednotlivých náležitostí exaktne a samostatne. Za splnenie tejto požiadavky nemožno považovať dátum
konečnej splatnosti, pretože sa jedná o iný údaj, resp. inú obligatórnu zmluvnú náležitosť. Označenie
doby trvania uvedeným spôsobom v posudzovanej spotrebiteľskej zmluve v žiadnom prípade nemožno
považovať za zachovanú. Naliehavosť tejto požiadavky vyplýva z veľkého množstva verejne prístupných
súdnych rozhodnutí, pričom príkladmo poukazujem na: Uznesenie KS Prešov sp. zn. 19Co/76/2019

zo dňa 20.02.2020. Čo sa týka neprijateľnosti zmluvných podmienok zotrvávam na svojej žalobe, kde
som konkrétne ku každej napádanej zmluvnej podmienke poukázal na dôvody jej neprijateľnosti aj na
rozhodnutia súdov, ktoré tieto zmluvné podmienky vyhlásili za neprijateľné. Skúmanie bonity žalobcu
pred uzavretím zmluvy: K tejto argumentácii žalovaného poukazujem na to, že v predmetnej žalobe
nebol uvedený tento dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Avšak k argumentácii žalovaného

uvádzam, že žalovaný neskúmal moju bonitu pred uzavretím predmetnej zmluvy. V čase uzavretia
predmetnej zmluvy dňa 9.12.2020 som bol preúverovaný: len od žalovaného som splácal 3 úvery, ktoré
mi boli poskytnuté na základe zmlúv č. XXXXXXXXXX, zo dňa 6.2.2009 – úver vo výške 2.000 eur so
splátkou 71,27 eura; č. 0268427610, zo dňa 25.6.2010 – úver vo výške 1.000 eur so splátkou 40,62
eura; č. 8991310110, zo dňa 16.11.2010 úver vo výške 1.500 eur so splátkou 52,62 eura. Od spoločnosti

CFH úver zo zmluvy č. XXXXXX/XXXXXXX zo dňa 7.12.2009 úver vo výške 600 eur so splátkou 24
eur a od VÚB HypoPôžičku č. U21889-09 zo dňa 21.5.2009 – úver vo výške 17.000 eur s mesačnou
splátkou 176,30 eura. Príjem tak ako to uviedol žalovaný bol vo výške 400 eur mesačne.

9. V duplike doručenej súdu 30.10.2024 žalovaný uviedol: Banka po piatich rokoch od ukončenia

obchodu (spravidla po splatení dlhu) ex lege skartuje úverovú dokumentáciu. v prípade žalobcu nejde
vôbec o „priemerného spotrebiteľa“, ktorý sám priznáva, že v danom prípade nejde o prvé uzavretie
zmluvy o úvere: „V čase uzavretia predmetnej zmluvy dňa 9.12.2020 som bol preúverovaný“ (str. 5
repliky). Akcentujeme, že aktuálne žalobca nehospodárne vedie iba proti žalovanému päť samostatných
súdnych konaní (namiesto jedného), ktoré prejednáva Okresný súd Prešov. Ku generickým

a špekulatívnym námietkam spotrebiteľov vo vzťahu k nedostatočnému skúmaniu tzv. bonity pred
uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere, poukazujeme na aktuálnu rozhodovaciu prax súdov,
vrátane Krajského súdu v Prešove: Rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 7.8.2024 č. k.
11CoCsp/55/2023-181

10. V konaní súd nariadil na deň 5.6.2025 pojednávanie, ktorého sa žalobca a žalovaný zúčastnili. Na
tomto pojednávaní strany zotrvali na svojich doterajších stanoviskách.11. Súd vo veci vykonal dokazovanie všetkými dôkaznými prostriedkami, ktoré súdu predložili alebo
označili účastníci konania, a to oboznámením obsahu spisu, ktorý tvorí: žaloba na č. l. 1-6, priemerné
úrokové miery z úverov na č. l. 7, zmluva o úvere dostupnápôžička z 9.12.2010 na č. l. 8, výpis z účtu

na č. l. 9-10, prepočet RPMN na č. l. 13-14, obchodné podmienky pre úver dostupnápôžička na č. l. 15,
vyjadrenie žalovaného doručené súdu 19.9.2024 na č. l. 23a-32, zaslanie kópie úverovej dokumentácie
z 22.3.2022 na č. l. 34, žiadosť na č. l. 34, zmluva o úvere dostupnápôžička na č. l. 35, žiadosť na
č. l. 35, výpis z účtu a kópia občianskeho preukazu na č. l. 36, informácie credit report na č. l. 37,
žiadosť o zmenu úveru na č. l. 38, oznámenie o odklade splátok z 9.12.2010 na č. l. 39, amortizačná

tabuľka na č. l. 40, predpis splátok v zmluve o úvere na č. l. 41, detail operácií na č. l. 42-48, vyjadrenie
žalovaného doručené súdu 18.9.2024 na č. l. 53-59, podanie žalovaného doručené súdu 30.9.2024 na
č. l. 67, vyjadrenie žalobcu doručené súdu 25.10.2024 na č. l. 72-75, duplika žalovaného doručená súdu
30.10.2024 na č. l. 80-84, prepočet RPMN na č. l. 88, podanie žalovaného doručené súdu 30.5.2025.

12. Na základe uvedeného súd zistil nasledujúci skutkový a právny stav:

13. Z ID reportu na meno žalobcu, ktorý v konaní predložil žalovaný vypláva, že žalobca mal
uzatvorených7nesplátkovýchkontraktovsmesačnousplátkouspolu396euroa2nesplátkovékontrakty.

14. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 14.3.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 8765973810 , na

základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 2000 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 40
pravidelných mesačných splátkach vo výške 8 9,27 eur, s dátumom konečnej splatnosti 09.04.2014,
dátumom prvej platby od 09.01.2011, s celkovou výškou nákladov 939,52 euro, dátumom každej platby
k 9. dňu v mesiaci, s úrokovou sadzbou 24,5% a RPMN 27,45%. V úvode zmluvy sú uvedené osobné
údaje žalobcu- dlžníka vrátane toho, že je zamestnancom F. G., H., s čistým príjmom 800 euro, pričom

mesačne spláca a počtom vyživovaných detí 1, rodinný stav ženatý. Zmluva odkazovala na Obchodné
podmienky pre úver dostupná pôžička účinné od 10.6.2013.

15. Primerané úrokové miery z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny pre domácnosti-
spotrebiteľské úvery od 1 do 5 rokov za III. štvrťrok roka 2010 bola 10,23%.

16. Z výpisu z účtu žalobcu z 24.3.2022 vedeného u žalovaného vyplýva zaplatenie predmetného úveru
v rozsahu 2548,43 euro.

17. Z Credit report- Informácie o úvere z 9.12.2010 na meno žalobcu vyplývajú osobné údaje žalobcu

vrátane zamestnávateľa.

18. Uvedená zmluva a obchodné podmienky obsahovali zmluvné podmienky tak ako sú uvedené vo
výroku tohto rozsudku I. – IX. tohto rozsudku.

19. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

20. Podľa § 298 CSP (1) súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu

vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve, alebo v iných
zmluvných dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd
uvedie vo výroku rozsudku znenie tej zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve,
alebo v iných zmluvných dokumentov súvisiacich spotrebiteľskou zmluvou.

21. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

22. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákon ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na

prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.23. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 17.
Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná

v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

24. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia

alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

25. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

26. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

27. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

28. Podľa § 7 zákona č. 129/2010 Z.z. účinného k dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy (1) Veriteľ je
pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení
spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku

spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa
prvej vety sa považuje za splnenú, ak je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené
peňažnými prostriedkami alebo cennými papiermi; tým nie je dotknuté ustanovenie § 17 ods. 3. (2)
Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť údaje potrebné na posúdenie schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o

spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.17)

29. Podľa § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. účinného k dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy (1) Zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej
vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. (2)

Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí
obsahovať tieto náležitosti:
a)druh spotrebiteľského úveru,
b)obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;

ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v
rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú
osobu,
c)adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d)meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

e)identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f)dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g)celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

h)opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i)úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,j)ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k)výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l)právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek

počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m)súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n)prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o)úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p)upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q)veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

r)výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s)informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t)právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,

u)spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v)informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w)právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej

výpočtu,
x)názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y)priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

30. Podľa § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. účinného k dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy (1) Poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa.
(2) Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od
spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.

31. Na základe uvedeného súd právne uzatvára:

32. Právny vzťah medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného bol založený Zmluvou o úvere
dostupnápôžička zo dňa 9.12.2010 možno považovať za spotrebiteľský právny vzťah medzi veriteľom
- dodávateľom konajúcim v rámci svojho predmetu podnikateľskej činnosti a dlžníkom - spotrebiteľom,
ktorý nie je podnikateľom, resp. nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.

33. Pokiaľ ide o určenie neprijateľných zmluvných podmienok, tak súd sa v prvom rade zaoberal
naliehavým právnym záujmom na určení neprijateľnej zmluvnej podmienky a vychádzajúc z ustanovení
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, je potrebné konštatovať, že v každom prípade je danýnaliehavý právny záujem žalobcovia ako spotrebitelia na určení neprijateľnej zmluvnej podmienky, a
to bez toho, aby žalobcovia museli tento naliehavý právny záujem na určení osobitným spôsobom
preukazovať, pretože tento vyplýva priamo z vyššie uvedených zákonných ustanovení, najmä z

citovaného § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. (porovnaj rozsudok Krajského
súdu v Prešove zo dňa 18.12.2013, sp. zn. 1Co/237/2013)

34. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako
slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen

podmienka, ktorá je neprimeraná, ale aj podmienka, ktorá je neurčitá, alebo je v rozpore s ratio legis
zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná.

35. Súd sa nestotožňuje s námietkou šikanóznej žaloby, nakoľko žalobca v tomto konaní využil právo na
určenie dané mu občianskym zákonníkmi, zákonom o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľských úveroch
a v neposlednom rade Civilným sporovým poriadkom.

36. Zo samotného znenia ust. § 137 CSP je možné vyvodiť nepochybný záver, že obsahuje iba
demonštratívny výpočet žalôb. Aj zo znenia ust. § 298 CSP vyplýva, že súd môže v rozsudku
v spotrebiteľskom spore aj bez návrhu určiť, že zmluvná podmienka používaná dodávateľom v
spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Uvedené zákonné ustanovenie

teda umožňuje, aby sa spotrebiteľ aj individuálnom spotrebiteľskom spore domáhal určenia
neprijateľnosti zmluvnej podmienky bez súčasne uplatneného nároku na plnenie z neprijateľného
zmluvného dojednania.

37. Okrem iného zo samotného zák. ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva právny záujem

žalobkyne ako spotrebiteľa na určení neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky ktorá spôsobuje
nerovnováhu v postavení účastníkov tohto konania a predmetnej spotrebiteľskej zmluvy.

38. Platí, že členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre

spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 bod 1 Smernice rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých
podmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách).25.Spotrebiteľmáprávo,abyjehoprávnepostavenienebolo
spochybňované existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je rozhodné,
či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky, ako ani to,

kedy sa spotrebiteľ domáha určenej zmluvnej podmienky za neprijateľnú.

39. Súdny dvor EÚ v rozhodnutí sp. zn. C - 473/00 potvrdil, že uplynutie času v žiadnom prípade
nemôže byť skutočnosťou, ktorá by mala znížiť alebo znemožniť ochranu práv spotrebiteľa pred

nekalýmiobchodnýmipodmienkamipodľačl.3ods.1Smernicerady93/13/EHS.27.Žalobcavpostavení
spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách aj v zmysle ust. § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z. z., z čoho taktiež naliehavý právny záujem na
požadovanom určení vyplýva. Uvedené je aj v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora
a ochranu spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany.

40. Súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.3.2019, sp. zn. 6Cdo/27/2018, podľa
ktorého žaloba, ktorou sa žalobca (majúci v právnom vzťahu, ktorého sa vec týka, postavenie
spotrebiteľa) domáha vyslovenia (určenia) neprijateľnosti zmluvných podmienok, resp. vyslovenia
(určenia) ich neplatnosti z dôvodu neprijateľnosti, nie je určovacou žalobou v zmysle § 137 ods. 1 písm.

c) Civilného sporového poriadku. Ide o osobitný druh žaloby patriacej spotrebiteľovi s cieľom domáhať
sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad
v osobitných predpisoch (§ 53 ods. 1, ods. 4 a 5 a § 53a Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 3 zákona č.
250/2007 Z. z.). Žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že so žalobkyňou viedol kontraktačný proces
vo vzťahu k napadnutým zmluvným podmienkam, pričom v zmysle citovaných zákonných ustanovení

znáša dôkazné bremeno žalovaný a preto ako dodávateľ je povinný preukázať, že zmluvné podmienky
boli dojednané individuálne.41. V Zmluve si žalobca a žalovaný dohodli úrok vo výške 24,5%%. Súd je toho názoru, že tento
dohodnutýúrokjevrozporesdobrýmimravmi.Dobrémravy možnostotožniťsovšeobecnespoločensky
uznávanými zásadami konania v právnom styku /poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny

spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov/. Za právny úkon
priečiaci sa dobrým mravom treba považovať právny úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný
z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi /
pozri rozhodnutie NS SR sp.zn. 3 Cdo 137/2003/. Podľa údajov Národnej banky Slovenska bola
priemerná úroková miera z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny za tretí štvrťrok roka

2010 pre domácnosti pre úvery poskytnuté od 1 do 5 rokov vo výške 10,23 %. Dohodnutá výška
úrokov 24,5 % ročne uvedená v Zmluve /takmer 1 a pol násobne / prekračuje priemernú úrokovú
mieru obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam v treťom štvrťroku
roka 2010 . Dohodnutá výška úrokov / osobitne pri bankách / musí byť stále súladná s požiadavkou
dobrých mravov a nesmie vykazovať znaky nepoctivého úžerného úroku. Dlžník uzatvára zmluvu o
úvere a dohodu o úrokoch prevažne z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá

preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby veriteľ v takejto situácii poskytoval dlžníkovi
neprimerané úroky. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na Rozsudok Krajského súdu v Prešove
sp.zn. 3Co/114/2014 zo dňa 05.11.2014, ktorý uviedol: „Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky
prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje
dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti priemeru úrokov za úvery poskytované bankami

je netolerovateľné za žiadnych okolností a preto správne postupoval súd prvého stupňa, ak nepriznal
žalobcovi žiadané úroky predstavujúce viac ako 100 % oproti priemeru úrokov na trhu pri porovnateľnom
úvere (v tom čase 12,67 % ročne). V tejto súvislosti odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ sú úroky
neplatné v celom rozsahu, nemožno ich ďalej ani moderovať, a preto súd prvého stupňa nesprávne
postupoval, ak považoval dohodu o výške úrokov nad 12,67 % ročne za absolútne neplatnú. Správne

mal ustáliť, že úroky sú neplatné v celom rozsahu. Táto okolnosť totiž spôsobuje značnú nerovnováhu
v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa v zmysle § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a
za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o výške úrokov ako absolútne neplatnú.“ Vzhľadom
na vyššie uvedené súd teda dospel k záveru, že dohodnutá úroková sadzba vo výške 24,5 % ročne je
v rozpore s dobrými mravmi, a preto v tejto časti je Zmluva v zmysle § 41 OZ neplatná. zmluvu teda

absentuje údaj O výške úroku z omeškania podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona číslo 129/5010 Z.z. účinného
v čase uzatvorenia predmetnej spotrebiteľskej zmluvy (december 2010). V zmysle § 11 ods. 1 písm. a)
z uvedeného zákona sa v takomto prípade úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Preto súd určil
že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov.

42. Predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov aj preto, že žalovaný hrubým spôsobom porušil
svoju povinnosť skúmať schopnosť spotrebiteľa splácať predmetný úver s odbornou starostlivosťou
s poukazom na § 7 ods. 1 a § 11 ods. 2 zákona číslo 129/2010 Z.z. účinného v čase uzatvorenia
zmluvy (december 2010). žalovaný súdu nijako nepreukázal ako zisťoval a overoval výšku príjmu
žalobcu pred poskytnutím úveru, v akom rozsahu zisťoval a overoval výšku životných nákladov žalobcu

a ani ako zohľadnil nevyhnutné životné minimum. Zároveň nie je zrejmé ako sa žalovaný vysporiadal
s úverovou zaťaženosťou žalobcu tak ako je uvedená vyššie.

43. Zákon o spotrebiteľských úveroch kladie veriteľovi povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou,
ide teda o povinnosť posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na dobu,

na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne
aj účel spotrebiteľského úveru. Veriteľ musí pritom posudzovať celkovú sociálno-ekonomickú situáciu
spotrebiteľa, teda nielen jeho príjmy, ale aj výdavky. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti od frekvencie splácania zostane spotrebiteľovi
v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek

problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného
analyzovať spotrebiteľov osobný/ domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, ako aj stranu výdavkov, a
to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t.j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo
inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza
iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. Pre účely

posúdenia splnenia povinnosti uloženej dodávateľovi posúdiť schopnosti spotrebiteľa splácať úver nie
je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom
dodávateľ pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta. (Rozsudok Krajského súdu Prešov Sp.
zn.: 20CoCsp/49/2022 z 28. 02. 2023).44. Vzhľadom na už zistené dôvody pre určenie, že úver je bez poplatkov a bezúročný súd sa nezaoberal
ďalšími námietkami žalobcu vo vzťahu k tejto otázke.

45. Zmluve o úvere dostupnápôžička č. XXXXXXXXXX zo dňa 9.12.2010 obsahuje zmluvnú podmienku
uvedenú v časti [2] Zmluva o úvere, bod [2] v časti, v znení: „ Klient svojím podpisom potvrdzuje, že
bol s nimi oboznámený a súhlasí s nimi. Klient vyhlasuje, že sa pred uzatvorením ZoÚ oboznámil s
podmienkami úveru uvedenými vo Formulári pre 10 štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere

dostupná pôžička [Formulár], ktorý je k dispozícii na obchodnom mieste Banky.“ Na spotrebiteľa
je prenášané dôkazné bremeno v otázke riadneho oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami
a okolnosťami uzavretia úverovej zmluvy (obdobne rozsudok Krajského súdu Prešov, sp. zn.
22CoCsp/32/2022, zo dňa 27.10.2022) Je neprijateľné, aby bolo na spotrebiteľa štandardnou zmluvnou
podmienkou prenášané dôkazné bremeno oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami a splnenia si
zákonných povinností veriteľa. Priemerný spotrebiteľ ani nemusí byť znalý povinností, ktoré veriteľovi

ukladá zákon. Ide jednoznačne o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá má za následok, že na
spotrebiteľa je de facto prenášané dôkazné bremeno v otázke riadneho oboznámenia so zmluvnými
podmienkami, ktoré má pre spotrebiteľa neprijateľný účinok vo vzťahu k potenciálnemu uplatneniu
jeho práv na súde a u iných štátnych orgánov. Existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že zmluvná
podmienka spotrebiteľa ovplyvní pri uplatňovaní jeho práv, resp. u spotrebiteľa vyvolá dojem, že

sa nemôže dovolávať súdnej ochrany, keďže platí domnienka, že si zmluvné podmienky prečítal a
porozumel im, pretože prehlásil, že bol s nimi oboznámený a vyslovil s nimi súhlas, a teda spotrebiteľ už
len v dôsledku predmetnej zmluvnej podmienky môže byť odradený od prípadného podania podnetov
alebo návrhov štátnym orgánom. Zmluvná podmienka je z uvedených dôvodov neprijateľná podľa
generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Preto je táto podmienka neprijateľnou

zmluvnou podmienkou.

46. Zmluva o úvere dostupnápôžička č. XXXXXXXXXX zo dňa 9.12.2010 obsahuje zmluvnú podmienku
uvedenú v časti [2] Zmluva o úvere, bod [3] v znení: „ Klient vyhlasuje, že nemá* osobitný vzťah k
Banke v zmysle ZoB a je si vedomý, že nepravdivosť tohto vyhlásenia spôsobuje neplatnosť tejto

zmluvy a okamžitú splatnosť poskytnutého úveru, ku dňu keď sa Banka dozvie o nepravdivosti tohto
vyhlásenia.“ Uvedené zmluvné dojednanie odporuje zákonnej úprave § 35 ods. 1 Zákona o bankách,
v zmysle ktorého banka, resp. pobočka zahraničnej banky nemôže s takýmito osobami uzatvárať iba
tie obchody, ktoré vzhľadom na svoju povahu, účel alebo riziko by nevykonali s ostatnými klientami.
Uvedené zmluvné dojednanie však umožňuje banke v prípade zistenia existencie osobitného vzťahu

klienta k bankovému subjektu vyhlásiť mimoriadnu splatnosť každého úverového vzťahu, teda nie len
toho rizikového. Zároveň v uvedenom zmluvnom dojednaní absentuje akékoľvek vysvetlenie pojmu
osobitného vzťahu, z ktorého by bolo zrejmé aj z perspektívy priemerného spotrebiteľa, čo uvedený
pojem znamená minimálne odkazom na konkrétne zákonné ustanovenie zákona o bankách, ktoré
uvedený pojem upravuje.“ (obdobne rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 29Csp/74/2022, z

24.10.2022) je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Preto je táto podmienka neprijateľnou zmluvnou
podmienkou.

47. Zmluve o úvere dostupnápôžička č. XXXXXXXXXX zo dňa 9.12.2010 obsahuje zmluvnú podmienku
uvedenú v časti [2] Zmluva o úvere, bod [4], v znení: „Podpisom tejto zmluvy zmluvné strany

uzatvárajú Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zákona č. 40/1964 Zb. [Občiansky zákonník],
ktorá je zabezpečením pohľadávky Banky vzniknutej zo ZoÚ v súlade s čl. 5, bod 5.8 OP pre úver.“
Táto podmienka spôsobuje výraznú nerovnováhu medzi stranami zmluvy v neprospech spotrebiteľa,
pričom spotrebiteľovi hrozí, že aplikáciou predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy mu dôjde k vzniku
priamej majetkovej škody vo forme mesačnej zrážky zo mzdy. Opakovane táto podmienka bola súdmi

považovaná za neplatnú a zákonodarca na tento stav reflektoval prijatím normy uvedenej v § 5a ods.
1 písm. a/ zák. č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom od 1.5.2014 s tým, že závažnosť a dopady aplikácie
dohody o zrážkach zo mzdy na spotrebiteľa sú tak nepriaznivé, že si vyžadujú osobitné dojednanie a
nie zakomponovanie dohody o zrážkach zo mzdy do úverových podmienok spotrebiteľskej zmluvy tak,
aby unikli pozornosti spotrebiteľa. Preto je táto podmienka neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

48. Zmluve o úvere dostupnápôžička č. XXXXXXXXXX zo dňa 9.12.2010 obsahuje zmluvnú podmienku
uvedenú v časti [2] Zmluva o úvere, bod [5], v časti, v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že
akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budúrozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v článku 10., II. Časti Všeobecných
obchodných podmienok. Klient zároveň vyhlasuje, že sa oboznámil s obsahom rozhodcovskej
doložky a s dôsledkami jej uzatvorenia.“ Táto zmluvná podmienka znemožňuje voľbu spotrebiteľa

dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na
rozhodcovskom súde (§ 19 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní). Rozhodcovskú doložku
si pritom spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými
štandardnými podmienkami. Spotrebiteľ mohol zmluvu ako celok buď odmietnuť, alebo podrobiť sa
všetkýmobchodnýmpodmienkam,atedaajrozhodcovskémukonaniu,akhovyvolaldodávateľakoprvý.

Rozhodcovský súd je teda vopred zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej
štandardnej zmluvy. Rozhodcovské konanie by mohlo byť akceptované, ak by si spotrebiteľ osobitne
vyjednal takýto spôsob rozhodnutia sporu len na už existujúce spory, a bol podnikateľom dostatočne
poučený o význame a dôsledkoch uzavretia takejto rozhodcovskej zmluvy. V tomto prípade však táto
doložkaneboladojednanávčasevyššejbdelostispotrebiteľapovznikusporu,aleužnasamomzačiatku
zmluvného vzťahu. Z pohľadu spotrebiteľa je rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom

rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula, alebo dodávateľ svojím konaním
(podaním žaloby na rozhodcovskom súde) (obdobne Rozsudok Okresného súdu Bardejov, spisová
značka: 6Csp/26/2024 z 10. 10. 2024) Preto je táto podmienka neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

49. Zmluva o úvere dostupnápôžička č. XXXXXXXXXX zo dňa 9.12.2010 obsahuje zmluvnú podmienku

uvedenú v Obchodných podmienkach pre úver dostupná pôžička, dostupná pôžička – šikovná rezerva,
účinné od 2.11.2010 k Zmluve o úvere dostupná pôžička č. 8765973810 zo dňa 9.12.2010 v článku
5 – Splácanie úveru, započítanie pohľadávok a zabezpečenie, bod 5.6], v znení: „Platby od Klienta
sa voči pohľadávke Banky započítavajú bez ohľadu na to, na aké záväzky bola platba poukázaná, v
nasledujúcom poradí: [1] na poplatky podľa Sadzobníka, [2] úrok z omeškania, [3] úrok z úveru, [4]

splátka istiny úveru. V prípade viacerých pohľadávok Banky voči Klientovi sa platby Klienta započítavajú
najskôr na pohľadávku skôr splatnú podľa uvedeného poradia. V prípade, ak je Klient majiteľom,
prípadne spoludisponentom osobného účtu vedeného Bankou, podpisom ZoÚ udeľuje výslovný a
neodvolateľný súhlas s inkasom peňažných prostriedkov z tohto účtu na účely splácania svojich
peňažných záväzkov zo ZoÚ. Banka je oprávnená započítať svoje splatné i nesplatné pohľadávky voči

Klientovi bez ohľadu na právny titul ich vzniku proti akýmkoľvek pohľadávkam Klienta voči Banke.“
Táto zmluvná podmienka poskytuje žalovanému ako dodávateľovi úveru možnosť započítavať platby
spotrebiteľa na iný účel, akým je splatenie istiny tohto úveru, a to bez ohľadu na jeho vôľu. Toto
ustanovenie zmluvy zakladá nevyvážený vzťah medzi spotrebiteľom a dodávateľom pokiaľ ide o
započítavanie platieb na predmetný úver, keďže umožňuje žalovanému postupovať nepredvídateľne

a započítavanie platieb sa tak stáva pre spotrebiteľa netransparentné. Uvedená zmluvná podmienka
spôsobuje, v rozpore s požiadavkou dobrej viery zjavnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je teda v rozpore s generálnou klauzulou (§ 53 ods.
1 OZ). (obdobne rozsudky Okresného súdu Prešov sp. zn.19Csp/19/2022 zo dňa 19.9.2023, sp. zn.
8Csp/1/2023, zo dňa 27.4.2023, sp. zn. 17Csp/96/2022 zo dňa 18.8.2023). je neprijateľnou zmluvnou

podmienkou.

50. Zmluva o úvere dostupnápôžička č. XXXXXXXXXX zo dňa 9.12.2010 obsahuje zmluvnú podmienku
uvedenú v Obchodných podmienkach pre úver dostupná pôžička, dostupná pôžička – šikovná rezerva,
účinné od 2.11.2010 k Zmluve o úvere dostupná pôžička č. 8765973810 zo dňa 9.12.2010 v článku 6

– Predčasné splatenie úveru, následky nesplácania a ukončenie ZoÚ, bod 6.4], v znení: „V prípade,
ak sa úver stane predčasne splatným v zmysle bodu 6.2 OP, Banka je oprávnená úročiť nesplatenú
istinu úveru zmluvnou Úrokovou sadzbou a sadzbou úroku z omeškania vo výške stanovenej v
Oznámení, a to od dátumu predčasnej splatnosti až do úplného splatenia zmluvného záväzku Klienta
voči Banke.“ Dojednanie, ktorým sa dlžník – spotrebiteľ zaviaže platiť dohodnuté úroky až do

úplného zaplatenia istiny po vyhlásení predčasnej doby splatnosti úveru, spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takéto dojednanie
je porušením §53 ods. 1 OZ. V prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok
z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí (porov. tiež
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/172/2020 z 29.4.2021). O neprijateľnosti

predmetnej zmluvnej podmienky už rozhodli súdy, a to napríklad rozsudkom Okresného súdu
Prešov zo dňa 27.4.2023,sp. zn. 8Csp/1/2023, rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 08.01.2025,
sp. zn. 18Csp/82/2024,rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 21.01.2019, sp. zn. 29Csp/6/2018,v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov zo dňa 17.10.2019, sp. zn. 7Co/61/2019 a ďalšie Preto
je táto podmienka neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

51. Zmluva o úvere dostupnápôžička č. XXXXXXXXXX zo dňa 9.12.2010 obsahuje zmluvnú podmienku
uvedenú v Obchodných podmienkach pre úver dostupná pôžička, dostupná pôžička – šikovná rezerva,
účinné od 2.11.2010 k Zmluve o úvere dostupná pôžička č. 8765973810 zo dňa 9.12.2010 v článku 6 –
Predčasné splatenie úveru, následky nesplácania a ukončenie ZoÚ, bod 6.6], v znení: „ Všetky výdavky
Banky, spojené s vymáhaním pohľadávky sú účtované na ťarchu Klienta, pričom Klient súhlasí, že Banka

je oprávnená postúpiť tretej osobe svoje pohľadávky zo ZoÚ.“ Zmluvné ustanovenie je neurčité, keďže
nie je zrejmé, aké všetky výdavky a v akej súvislosti (spojené s vymáhaním pohľadávky –
napr. či aj mimosúdna cesta a pod.) si môže veriteľ uplatniť, preto ide o ustanovenie v hrubej
nerovnováhe v právach a povinnostiach spotrebiteľa a dodávateľa. Navyše zmluvná podmienka,
podľa ktorej má spotrebiteľ automaticky znášať „všetky" náklady veriteľa spojené s vymáhaním
jeho pohľadávky, núti spotrebiteľa vopred uznať akékoľvek takéto nároky veriteľa, a to bez ich

stotožnenia s porušením konkrétnej povinnosti, presne stanovenej výšky a bez ohľadu na ich
opodstatnenosť vôbec. Táto zmluvná podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu vo vzájomných
povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je neprijateľná podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. O neprijateľnosti predmetnej zmluvnej podmienky už rozhodli súdy, a to napríklad rozsudkom
Okresného súdu Prešov zo dňa 26.02.2024, sp. zn. 9Csp/128/2023, v spojení s rozsudkom

Krajského súdu Prešov zo dňa19.09.2024, sp. zn. 6CoCsp/16/2024, rozsudkom Okresného súdu
Prešov zo dňa 08.01.2025, sp. zn.18Csp/82/2024. Preto je táto podmienka neprijateľnou zmluvnou
podmienkou.

52. Zmluva o úvere dostupnápôžička č. XXXXXXXXXX zo dňa 9.12.2010 obsahuje zmluvnú podmienku

uvedenú v Obchodných podmienkach pre úver dostupná pôžička, dostupná pôžička – šikovná rezerva,
účinné od 2.11.2010 k Zmluve o úvere dostupnápôžička č. 8765973810 zo dňa 9.12.2010 v článku 8
– Oznamovacia povinnosť, doručovanie, bod 8.1] v znení: „ Klient je povinný oznámiť Banke všetky
zmeny v údajoch uvedených v ZoÚ, najmä týkajúce sa jeho osobných údajov, kontaktnej adresy,
zamestnávateľa, niektorého z telefónnych čísiel uvedených v ZoÚ a bankového spojenia, a to do 15

dní od takejto zmeny. Klient je ďalej povinný oznámiť Banke okolnosti, ktoré môžu negatívne ovplyvniť
jeho schopnosť plniť záväzky zo ZoÚ, najmä to, že bolo zahájené konkurzné alebo exekučné konanie
týkajúce sa jeho majetku. Klient zodpovedá za škody, ktoré Banke vzniknú v dôsledku nesplnenia týchto
povinností. V prípade nesplnenia si povinnosti Klienta podľa tohto bodu OP je Banka oprávnená účtovať
Klientovi zmluvnú pokutu vo výške stanovenej v Sadzobníku, pričom zaplatením tejto zmluvnej pokuty

nie je dotknutý nárok Banky na náhradu škody.“ o neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky rozhodol
Okresný súd Prešov v rozhodnutí sp. zn. 11C/115/2016 z 29.06.2016, z ktorého súd cituje: „V
danom prípade napadnuté zmluvné podmienky jednoznačne nie sú vylúčené zo súdneho prieskumu
v zmysle § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka. Nepredstavujú ani hlavný predmet zmluvy a ani
netýkajú sa primeranosti ceny, keďže sú súčasťou obchodných podmienok žalovaného, ktoré

sú vopred stanovené, rozhodne nie sú individuálne dojednané medzi účastníkmi. Úspešnosť
žaloby tak závisela na posúdení, či v nich ide o hrubý nepomer v právach a povinnostiach v
neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. Sporné zmluvné podmienky podľa súdu nie sú formulované určito
a zrozumiteľne, ostáva totiž len na posúdení banky, ktoré zmeny ovplyvňujú bonitu žalobcu, považuje
za relevantné, ktoré by mal žalobca oznámiť. Navyše, samotný vznik nejakej skutočnosti ohrozujúcej

pohľadávku banky neznamená, že žalobca by sa nedokázal s ňou vyporiadať. Zanedbateľné nie je ani
to, že súd postráda praktický význam splnenia tejto povinnosti, ktorá nemôže ovplyvniť už daný záväzok
žalobcu vyplývajúci zo zmluvy. Nemožno súhlasiť s tým, že by sporné zmluvné podmienky boli v
súlade so zákonom číslo 483/2001 Z.z. o bankách. Uvedený zákon vo vzťahu k fyzickej osobe, čo
nepochybne je aj spotrebiteľ, žiadne podobné povinnosti neukladá. Preverovanie bonity spotrebiteľa

sa vyžaduje pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čo upravuje zákon číslo 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch v § 7 ods. 1 alebo 11 ods.2. Nemá teda žiadne právne ani faktické
opodstatnenie preskúmavať bonitu spotrebiteľa po uzatvorení úverovej zmluvy.“ Preto je táto podmienka
neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

53. Mnohé uvedené a obdobné zmluvné podmienky boli vyhlásené za neprijateľné aj v konaní
Okresného súdu Bardejov Rozsudkom Spisová značka: 6Csp/26/2024 z 10. 10. 2024.

54. Preto súd určil citované zmluvné podmienky v Zmluve o úvere za neprijateľné.55. Výsluch žalobcu tak ako ho navrhoval žalovaný súd nepovažoval za účelný, nakoľko z vykonaných
dôkazov boli dostatočne zrejmé relevantné skutočnosti.

56. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

57. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

58. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého strane, ktorá mala vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto má žalobca
voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

59. Vzhľadom na vyššie uvedené bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo výroku tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva

na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 10. 1. 2026. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.

Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. jún 2025