Rozhodnutie – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. jún 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 1Sf/17/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106242
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Štulajter
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106242.1

Rozhodnutie

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Štulajtera (sudca
spravodajca) a členiek senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Dariny Štoffovej v právnej veci žalobcu:
DAQE Slovakia s.r.o., so sídlom Pribinova 8953/62, 010 01 Žilina, IČO: 36 848 751, zast.: A3 Advokátska
kancelária, s.r.o., so sídlom Partizánska 25, 911 01 Trenčín, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskejrepubliky,sosídlomLazovná63,97401BanskáBystrica,vkonaníopreskúmaniezákonnosti

rozhodnutí žalovaného č. 101853379/2023 a č. 101853745/2023, všetky zo dňa 24. júla 2023, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

Žaloby z a m i e t a .

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Daňový úrad Žilina (ďalej ako „správca dane“ alebo „orgán verejnej správy prvého stupňa“) vykonal u
žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej ako „DPH“) za zdaňovacie obdobia január 2020
až december 2020 a január 2021 až jún 2021, ktorá bola začatá dňa 10. novembra 2021 na základe
Oznámenia o daňovej kontrole č. 101893573/2021 zo dňa 7. októbra 2021. O zisteniach v daňovej

kontrole správca dane oboznámil žalobcu zaslaním Oboznámenia s vykonaným dokazovaním a výzvou
na preloženie vyjadrení a navrhnutie dôkazov č. 10221968/2022 zo dňa 10. augusta 2022 (ďalej ako
„Oboznámenie“). Následne správca dane vyhotovil Protokol z daňovej kontroly č. 102723982/2022 zo
dňa 5. októbra 2022 (ďalej ako „Protokol“), vrátane výzvy na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v
Protokole. Daňová kontrola bola ukončená doručením Protokolu. K zisteniam v Protokole sa žalobca
vyjadril podaním doručeným správcovi dane dňa 2. decembra 2022. Pripomienky žalobcu správca dane

prerokoval na ústnom pojednávaní dňa 6. februára 2023.

2. Správca dane následne vydal Rozhodnutie č. 100627506/2023 zo dňa 20. februára 2023, ktorým
žalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej ako „DPH“) v sume 4 260,00 eur za zdaňovacie
obdobie január 2021 a Rozhodnutie č. 100627669/2023 zo dňa 20. februára 2023, ktorým žalobcovi
vyrubil rozdiel DPH v sume 5 800,00 eur za zdaňovacie obdobie február 2021 (Rozhodnutie č.

100627506/2023 zo dňa 20. februára 2023 a Rozhodnutie č. 100627669/2023 zo dňa 20. februára 2023
spolu ako „rozhodnutia správcu dane“).

3.ŽalobcasivpodanomdaňovompriznaníDPHzazdaňovacieobdobiejanuár2021uplatnilodpočítanie
DPH vo výške 1 400,00 eur na základe dodávateľskej faktúry č. VF2021/012501 zo dňa 25. januára
2021 od dodávateľa MIREX GROUP s.r.o., Gorkého 24/31, Skalica, IČO: 50638564, DIČ: 2120401459,

IČ DPH: SK2120401459 (ďalej ako „MIREX GROUP s.r.o.“), ktorej predmetom bolo vypracovanie
podkladov pre spracovanie projektovej dokumentácie na akciu „D4R7“ za obdobie január 2021,základ dane 7 000,00 eur, 20% DPH 1 400,00 eur. K faktúre bol predložený protokol o odovzdaní
a prevzatí diela, ktorý obsahoval len identifikáciu dodávateľa, žalobcu, cenu, podpisy a rovnaký
popis ako predmet fakturácie na faktúre. Žiadne iné bližšie skutočnosti o rozsahu prác a ich dodaní

tento zápis neobsahoval. Ďalej si žalobca za zdaňovacie obdobie január 2021 uplatnil odpočítanie
DPH vo výške 2 860,00 eur z dodávateľskej faktúry č. FV2021/012901 zo dňa 29. januára 2021
od dodávateľa ORFA security consulting s.r.o., Radošovce 425, Radošovce, IČO: 51060931, DIČ:
2120588602, IČ DPH: SK2120588602 (ďalej ako „ORFA security consulting s.r.o.“), ktorej predmetom
bolo spracovanie podkladov – passport mostných objektov v opustenom železničnom telese na stavbe

ŽSR, modernizácia trate Púchov – Žilina pre rýchlosť do 160 km/hod., základ dane 14 300,00 eur,
20% DPH 2 860,00 eur. K faktúre bol predložený protokol o odovzdaní a prevzatí vypracovaného
diela, ktorý obsahoval len identifikáciu dodávateľa, žalobcu, cenu, podpisy a rovnaký popis ako predmet
fakturácie na faktúre. Žiadne iné bližšie skutočnosti o rozsahu prác a ich dodaní, dátume odovzdania
tento protokol neobsahoval. K faktúre bol tiež priložený súpis prác bez uvedenia dátumu spracovania
súpisu a vykonania prác.

4. Žalobca si v podanom daňovom priznaní DPH za zdaňovacie obdobie február 2021 uplatnil
odpočítanie DPH vo výške 4 000,00 eur z dodávateľskej faktúry č. VF21/02/02 zo dňa 18. februára
2021 od dodávateľa LEVITY s.r.o., Kátovská 1, Holíč, IČO: 51336987, DIČ: 2120683862, IČ DPH:
SK2120683862 (ďalej ako „LEVITY s.r.o.“), ktorej predmetom boli počítačové služby – vypracovanie

podkladov pre kresliace práce na akciu „Sliač – vybudovanie stojiska stred – SZ a PD“ v sume základ
dane 20 000,00 eur, 20% DPH 4 000,00 eur. K faktúre bol predložený zápis o odovzdaní a prevzatí
diela, ktorý obsahoval len identifikáciu dodávateľa, žalobcu, cenu, podpisy a rovnaký popis ako predmet
fakturácienafaktúre.Žiadneinébližšieskutočnostiorozsahuprácaichdodanítentozápisneobsahoval.
Ďalej si žalobca za zdaňovacie obdobie február 2021 uplatnil odpočítanie DPH vo výške 1 800,00

eur na základe dodávateľskej faktúry č. VF2021/022401 zo dňa 24. februára 2021 od dodávateľa
MIREX GROUP s.r.o., ktorej predmetom bolo vypracovanie podkladov pre spracovanie projektovej
dokumentácie na akciu „D4R7-diaľnica D4-rýchlostná cesta R7“ za obdobie február 2021 v sume základ
dane 9 000,00 eur, 20% DPH 1 800,00 eur. K faktúre bol predložený protokol o odovzdaní a prevzatí
diela, ktorý obsahoval len identifikáciu dodávateľa, žalobcu, cenu, podpisy a rovnaký popis ako predmet

fakturácienafaktúre.Žiadneinébližšieskutočnostiorozsahuprácaichdodanítentozápisneobsahoval.

5. Nakoľko z predložených dokladov a dôkazov nevyplývali žiadne bližšie skutočnosti o dodaní a
rozsahu fakturovaných služieb spoločnosťami MIREX GROUP s.r.o., ORFA security consulting s.r.o.
a LEVITY s.r.o., správca dane požiadal o preverenie bankových účtov dodávateľov a zistil, že na

tieto bankové účty boli pripisované platby od žalobcu a finančné prostriedky boli následne vo väčšine
vyberané z bankových účtov v hotovosti alebo platobnou kartou. Na výzvu správcu dane spoločnosť
MIREX GROUP s.r.o. predložila hlavnú knihu a účtovný denník za roky 2020 a 2021, záznamy DPH za
jednotlivé zdaňovacie obdobia roku 2020 a 2021, zoznamy odberateľských faktúr vydaných pre žalobcu,
jednotlivé faktúry vystavené pre žalobcu spolu s protokolmi o odovzdaní a prevzatí diela, ktoré boli už

predložené aj zo strany žalobcu. Spoločnosť MIREX GROUP s.r.o. žiadne iné dôkazy preukazujúce
rozsah a špecifikáciu fakturovaných služieb ako aj bližšie skutočnosti ohľadom ich dodania nepredložila.
Spoločnosti ORFA security consulting s.r.o. a LEVITY s.r.o. na výzvu nereagovali a nepredložili žiadne
doklady a dôkazy o rozsahu a uskutočnení fakturovaných zdaniteľných plnení. Na základe výzvy
správcu dane na predloženie dôkazov, ktoré súviseli s fakturovanými službami a preukazovali by ich

dodanie a iné bližšie skutočnosti, žalobca predložil správcovi dane vyjadrenie, v ktorom uviedol všetky
jeho predmety činnosti zapísané v obchodnom registri a poukázal na to, ktoré činnosti vykonával. K
vyjadreniu predložil Rámcovú zmluvu o poskytovaní služieb zo dňa 29. decembra 2018 uzatvorenú so
spoločnosťou MIREX GROUP s.r.o., Rámcovú zmluvu o poskytovaní služieb zo dňa 29. decembra 2018
uzatvorenú so spoločnosťou LEVITY s.r.o. a Rámcovú zmluvu o poskytovaní služieb zo dňa 23. apríla

2019 uzatvorenú so spoločnosťou ORFA security consulting s.r.o. Zmluvy obsahovali len všeobecný
popis predmetu zmluvy, kde dielom alebo službou v zmysle rámcovej zmluvy sa rozumejú časti alebo
podklady projektových dokumentácií alebo inžinierska činnosť alebo počítačové služby bez bližšej
špecifikácie a konkretizácie týchto služieb, činností alebo projektových dokumentácií. Zároveň zmluvy
neobsahovali ani stanovenie ceny, pričom cena mala byť stanovená na základe objednávok. Ďalej boli

daňovým subjektom predložené objednávky, ktoré obsahovali identický popis služieb ako faktúry. Na
základe dožiadania miestne príslušných správcov dane bolo zistené, že spoločnosti ORFA security
consulting s.r.o., MIREX GROUP s.r.o. a LEVITY s.r.o. na adrese sídla nemali žiadne označenie a na
adrese sa nenachádzali. Z informačného systému finančnej správy správca dane zistil, že dodávateľskéspoločnosti podávali po kontrolovaných zdaňovacích obdobiach nulové daňové priznania DPH, zo
správcami dane nekomunikovali a bola im následne zrušená registrácia pre DPH.

6. Správca dane v dňoch 17. a 18. mája 2022 za prítomnosti splnomocneného zástupcu žalobcu vypočul
ako svedkov konateľa spoločnosti MIREX GROUP s.r.o. A. B., konateľa spoločnosti ORFA security
consulting s.r.o. A. C. a konateľa spoločnosti LEVITY s.r.o. A. D.. Správca dane následne vypočul ako
svedkov za prítomnosti splnomocneného zástupcu žalobcu E. A. F., ktorá tvrdila, že pracovala pre
spoločnosti LEVITY s.r.o. a MIREX GROUP s.r.o. ako živnostníčka v r. 2020 a 2021, ďalej E. G. B.,

ktorý mal vykonávať práce pre spoločnosti LEVITY s.r.o. a ORFA security consulting s.r.o., E. H. F., ktorý
spoločnosť MIREX GROUP s.r.o. nepoznal a len od E. A. F. sa mal dozvedieť, že práce bude vykonávať
pre danú spoločnosť, E. A. I., J. a A. K.. Správca dane v rozhodnutiach popísal obsah svedeckých
výpovedí, pričom svedkovia nepreukázali hodnovernosť svojich výpovedí predložením takých dokladov,
z ktorých by vyplývalo vykonanie prác pre žalobcu, resp. dodávateľov žalobcu, prípadne vôbec žiadne
doklady nepredložili.

7.SprávcadanesanásledneopakovanepokúsilpredvolaťkonateľažalobcuE.A.J.,avšakbezúspešne,
pričom bezúspešné boli aj písomné výzvy na predloženie dôkazov a dokladov preukazujúcich
uskutočnenie dodania služieb dodávateľskými spoločnosťami. V písomnom podaní zo dňa 5. augusta
2022 označenom ako „Čiastočná odpoveď na Výzvu č. 101924410/2022 zo dňa 07.07.2022“ žalobca

uvádzal, že plnenia fakturované na faktúrach od dodávateľov mal použiť na zdaniteľné plnenia pre
odberateľov na základe odberateľských faktúr konkretizovaných v rámci jednotlivých bodov vyjadrenia.
Ako prílohy k vyjadreniu žalobca predložil len inventúrne súpisy hmotného a nehmotného majetku
a prehľad krátkodobého majetku. Nakoľko žalobca nepredložil žiadne iné dôkazy preukazujúce
uskutočnenie plnení jeho dodávateľmi, správca dane zistené skutočnosti vyhodnotil jednotlivo a

vo vzájomných súvislostiach a so zistenými skutočnosťami, ich vyhodnotením a tiež vzniknutými
pochybnosťami oboznámil žalobcu Oboznámením, v ktorom správca dane zároveň vyzval žalobcu na
vyjadrenie sa k zisteným skutočnostiam, ich vyhodnoteniu ako aj odstráneniu pochybností správcu
dane a na predloženie dôkazov preukazujúcich odstránenie pochybností. Následne správca dane dňa
22. augusta 2022 prijal od žalobcu podanie označené ako „Druhá čiastočná odpoveď na Výzvu č.

101924410/2022 zo dňa 07.07.2022“, v ktorom uvádzal, že vzhľadom na práceneschopnosť konateľa
žalobcu nie je možné, aby sa tento vyjadril v stanovenom termíne. Tiež uvádzal, že výpočtovú techniku
poskytnutú dodávateľom vrátane licencovaných počítačových programov nadobudol už v čase pred
začiatkom prvého z kontrolovaných zdaňovacích období, čas na zaškolenie na program AutoCAD nemal
presiahnuť jeden deň, dodávatelia si mohli zo zaškolenia vyhotoviť aj videozáznam. Za prijaté plnenia od

dodávateľov LEVITY s.r.o., MIREX GROUP s.r.o., ORFA security consulting s.r.o. a BLIZARD SK s.r.o.
prijal 93 faktúr v celkovej sume 1 382 740,00 eur a pre odberateľov za tieto plnenia vystavil 108 faktúr
v celkovej sume 2 375 595,00 eur, čím bola táto spolupráca ekonomicky jednoznačne prínosná, keďže
dosiahol hospodársky prebytok jeden milión eur. Ďalej uvádzal, že spoločnosti LEVITY s.r.o., MIREX
GROUP s.r.o., ORFA security consulting s.r.o. a BLIZARD SK s.r.o. vystupovali ako dodávatelia, ktorí pre

odberateľovžalobcunevykonávaližiadnečinnosti,alečinnostibolivykonanéprežalobcu,výsledkomboli
polotovary,ktoréžalobcaďalejspracovávalprejehoodberateľov.Žalobcapreodberateľovvyhotovildiela
a činnosti dodávateľov zapracoval do týchto plnení pre odberateľov. Správca dane dňa 7. septembra
2022 prijal od žalobcu ďalšie podanie označené ako „Odpoveď na Výzvu č. 101924410/2022 zo dňa
07.07.2022“, v ktorom opätovne poukazoval na práceneschopnosť konateľa žalobcu a uviedol viaceré

tvrdenia k deklarovanej obchodnej spolupráci s jeho dodávateľmi. Dňa 8. septembra 2022 žalobca podal
svoje vyjadrenie k Oboznámeniu, ktorého obsah správca dane v rozhodnutiach popísal. Následne dňa
9. septembra 2022 žalobca predložil správcovi dane doklady so zoznamom, ktorý obsahoval zoznam
číselne označených dodávateľských faktúr a číselne označených odberateľských faktúr s uvedeným len
počtovkusovlistovformátuA4.Dokladybolipredloženésprávcovidanevšedejprepravke,kdebolirôzne

tabuľkové prehľady, grafy, fotodokumentácia bez akejkoľvek bližšej špecifikácie, popisu a označenia, ku
ktorej konkrétnej dodávateľskej faktúre sa predmetné doklady mali vzťahovať a kto ich vyhotovil.

8. Keďže žalobca nepodal žiadne ďalšie vyjadrenie a nepredložil žiadne ďalšie dôkazy, pričom
predložené vyjadrenia a doklady nepreukazovali dodanie služieb dodávateľmi MIREX GROUP s.r.o.,

ORFA security consulting s.r.o. a LEVITY s.r.o., správca dane dňa 5. októbra 2022 vyhotovil Protokol.
Správca dane za zdaňovacie obdobia január 2021 a február 2021 neuznal žalobcovi odpočítanie DPH z
dodávateľských faktúr od dodávateľov MIREX GROUP s.r.o., ORFA security consulting s.r.o. a LEVITY
s.r.o., nakoľko žalobca nepredložil dôkazy o existencii zdaniteľných plnení, ktoré mali byť predmetomfaktúr od uvedených dodávateľov tak, ako deklaroval predloženými faktúrami a ich prílohami, a zároveň
žalobca nepreukázal ani dodanie služieb zdaniteľnými osobami MIREX GROUP s.r.o., ORFA security
consulting s.r.o. a LEVITY s.r.o. tak, ako deklaroval na predložených dokladoch, čím došlo k porušeniu

ustanovení § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani
z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o DPH“). Správca dane následne
v odôvodnení rozhodnutí popísal priebeh vyrubovacieho konania, obsah jednotlivých podaní a vyjadrení
žalobcu, ako aj svoje vysporiadanie sa s nimi.

9. Proti rozhodnutiam správcu dane podal žalobca odvolania, o ktorých rozhodol žalovaný Rozhodnutím
č. 101853379/2023 zo dňa 24. júla 2023 /zdaňovacie obdobie január 2021/ a Rozhodnutím č.
101853745/2023 zo dňa 24. júla 2023 /zdaňovacie obdobie február 2021/ (ďalej spolu ako „rozhodnutia
žalovaného“) tak, že odvolaním napadnuté rozhodnutia správcu dane potvrdil. V odôvodnení svojich
rozhodnutí žalovaný popísal obsah odvolaní žalobcu, priebeh administratívneho konania a zhrnul
podstatný obsah rozhodnutí správcu dane. Uviedol, že v predmetnom prípade nebolo preukázané

splnenie podmienok na odpočítanie DPH, nakoľko žalobca nepredložil dôkazy o existencii zdaniteľných
plnení, ktoré mali byť predmetom faktúr od dodávateľov ako nimi deklaroval, pričom tieto skutočnosti
neboli preukázané ani dokazovaním správcu dane. Správca dane pri vydávaní napadnutých rozhodnutí
vychádzal zo správne zisteného skutkového a právneho stavu, pričom počas daňovej kontroly a
vyrubovacieho konania umožnil žalobcovi, aby sa k preverovaným skutočnostiam vyjadril a predložil

dôkazy preukazujúce právo na odpočítanie DPH z predmetných faktúr od dodávateľov. Z dôkazov
vyplynulo, že žalobca nepreukázal, že splnil podmienky pre odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr
od dodávateľov v súlade s ustanoveniami Zákona o dani z pridanej hodnoty. Nedostatky na strane
dodávateľov neboli pripisované na ujmu žalobcovi. Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Daňový

poriadok“) rozdeľuje dôkazné bremeno medzi daňový subjekt a správcu dane, pričom ťažisko dôkaznej
povinnosti je na daňovom subjekte. Dokazovanie určitých skutočností tvrdených daňovým subjektom
a ich vyvracanie správcom dane tvorí podstatu vedeného dokazovania pre správne zistenie daňovej
povinnosti a týmto sa realizuje dôkazné bremeno daňového subjektu a správcu dane. Správca dane
nepožadoval od žalobcu v rámci daňovej kontroly doklady alebo dôkazy, ktoré by mal zabezpečovať od

iných spoločností a subjektov, ale požadoval predložiť také doklady, ktoré sa týkali priamo obchodných
prípadov uzavretých medzi žalobcom a jeho dodávateľmi. Vzhľadom na to, že správca dane mal
pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti predložených dokladov, nevychádzal len z dokladov,
ktoré predložil žalobca k výkonu daňovej kontroly, ale vykonal k tomuto účelu dokazovanie. Správca
dane má oprávnenie vykonať dokazovanie sám a voľba druhu dôkazného prostriedku závisí od

otázky, ktorú treba objasniť. Neznamená to však, že správca dane má povinnosť v daňovom konaní
zabezpečovať dôkazy v prospech daňového subjektu, pretože v daňovom konaní neplatí vyhľadávacia,
aleprejednávaciazásada,pričomtaktopostupovalsprávcadaneajvpredmetnejveci.Podľažalovaného
správca dane pre prijatie záverov vykonal dostatočné dokazovanie, na základe ktorého nebolo
preukázané reálne dodanie zdaniteľných plnení, ktoré mali byť predmetom faktúr od dodávateľov

MIREX GROUP s.r.o., ORFA security consulting s.r.o. a LEVITY s.r.o. Žalobca neuniesol svoje dôkazné
bremeno a nepredložil dostatočné dôkazy, ktoré by preukazovali jeho tvrdenia o uplatnenom odpočítaní
DPH z dodávateľských faktúr. Z konania správcu dane vyplýva, že žalobca bol na preukázanie
uplatneného odpočítania DPH z dodávateľských faktúr od dodávateľov MIREX GROUP s.r.o., ORFA
security consulting s.r.o. a LEVITY s.r.o. opakovane vyzývaný, rovnako bol opakovane predvolávaný aj

samotný konateľ žalobcu, ktorý sa nedostavil ani na jedno predvolanie a opakovane sa ospravedlňoval
s ohľadom na zdravotný stav. Ani v rámci podaných vyjadrení alebo vyjadrení splnomocneného
zástupcu žalobcu nedošlo k preukázaniu práva na odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr, nakoľko
v podaných vyjadreniach boli uvádzané všeobecné skutočnosti a bolo opakovane poukazované len
na procesné pochybenia, ktorých sa mal údajne správca dane dopustiť. Žalovaný skonštatoval, že so

všetkýmizistenýmiskutočnosťamizistenýmivpriebehudaňovejkontrolyaichvyhodnotenímbolžalobca
oboznámený na základe Oboznámenia a zároveň bol vyzvaný na odstránenie týchto pochybností.
Nie je pravdou, že Oboznámenie neobsahovalo žiadne pochybnosti, ale práve naopak, správca dane
jasne uviedol vyhodnotenie zistených skutočností a svoje pochybnosti pri uplatnenom odpočítaní DPH.
Žalobcom predložené dôkazy, ktoré obsahovali len zoznamy číselne označených dodávateľských

faktúr a číselne označených odberateľských faktúr s uvedením len počtov kusov listov formátu A4,
nepreukazovali tvrdenia o uskutočnení zdaniteľných plnení zdaniteľnými osobami MIREX GROUP
s.r.o., ORFA security consulting s.r.o. a LEVITY s.r.o. Zároveň tieto skutočnosti nepreukazovali ani
k podaniam priložené rôzne tabuľkové prehľady, grafy, mapy, projekty a fotodokumentácia, ktoré bolibez akejkoľvek bližšej špecifikácie, popisu a označenia, ku ktorej konkrétnej dodávateľskej faktúre sa
predmetné doklady mali vzťahovať a kto ich vyhotovil, prípadne spracoval.

10. Žalovaný v napadnutých rozhodnutiach ďalej skonštatoval, že predložené faktúry od dodávateľov
MIREX GROUP s.r.o., ORFA security consulting s.r.o. a LEVITY s.r.o. obsahovali všeobecný popis
predmetu fakturácie a zdaniteľného plnenia, pričom rovnaký popis obsahovali aj samotné zápisy a
protokoly o odovzdaní a prevzatí diela bez akejkoľvek bližšej špecifikácie zdaniteľných plnení, rozsahu
prác a popisu, príp. zoznamu výsledkov prác, ktoré mali byť odovzdané a prevzaté. Aj predložené

zmluvy uzatvorené s uvedenými dodávateľmi obsahovali len všeobecný popis ich predmetu bez bližšej
špecifikácie a konkretizácie služieb, činností alebo projektových dokumentácií. Zmluvy neobsahovali
ani stanovenie ceny, pričom ceny služieb mali byť stanovené na základe objednávok. Žalovaný
následne v napadnutých rozhodnutiach zosumarizoval výsledky dokazovania správcu dane vo vzťahu
k dodávateľom žalobcu MIREX GROUP s.r.o., ORFA security consulting s.r.o. a LEVITY s.r.o. Uviedol,
že dôkazom o dodaní a uskutočnení prác neboli v prípade jednotlivých svedkov ani prípadne predložené

mandátnezmluvy,ktoréobsahovalilenvšeobecnýpopisbezakejkoľvekbližšejšpecifikácieprojektových
dokumentácií a inžinierskej činnosti, pričom vykonávanie prác týmito svedkami spochybňuje fakt, že
za vykonanie odborných prác nedostali svedkovia žiadnu finančnú odmenu a tejto sa ani žiadnym
spôsobomnedomáhali.Zisteniasprávcudane,podľaktorýchmaliprácevykonávaťkonateliaspoločností
MIREX GROUP s.r.o., ORFA security consulting s.r.o. a LEVITY s.r.o. na prostriedkoch žalobcu

(programové vybavenie AUTOCAD), o ktorých neexistuje žiadny záznam, resp. že práce mali vykonávať
nezdaniteľné osoby (E. A. F., E. H. F., E. G. B., E. A. I., J., A. K.), ktoré navyše ani nedostali za
práce žiadnu odmenu, nie sú práve najpresvedčivejšou a najpreukázateľnejšou formou obchodu. Ak
by aj k dodaniu prác došlo, je evidentné, že by došlo k dodaniu nezdaniteľnými osobami a takéto
dodanie nemôže byť predmetom DPH. Ani samotný žalobca nepreukázal uskutočnenie zdaniteľných

plnení zdaniteľnými osobami MIREX GROUP s.r.o., ORFA security consulting s.r.o. a LEVITY s.r.o.,
keď predložené rôzne tabuľkové prehľady, grafy, mapy, projekty a fotodokumentácia boli bez akejkoľvek
bližšejšpecifikácie,popisuaoznačenia,kuktorejkonkrétnejdodávateľskejfaktúrealebododávateľovisa
predmetné doklady mali vzťahovať, pričom neobsahovali ani údaje a skutočnosti o tom, kto ich vyhotovil,
prípadne spracoval, resp. že by ich spracovali práve uvádzané osoby, ktorých správca dane za účelom

preverenia tvrdených skutočností vypočul. Dôkazom neboli ani opakujúce sa tvrdenia žalobcu, v ktorých
vždy namietal najmä údajné procesné pochybenia správcu dane. Daňový subjekt nepredložil žiadne
protokoly o školeniach osôb konateľov dodávateľov alebo zápisy z porád prípadných školení systému
AUTOCAD, nepredložil žiadne protokoly alebo zápisy o odovzdaní techniky s príslušným programovým
vybavením osobám konateľov dodávateľov, nepredložil žiadnu špecifikáciu predložených dokladov a

dokumentov a pod. Žalobca žiadne iné dôkazy a doklady o tvrdených skutočnostiach nepredložil,
čím nedošlo k splneniu základných hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie DPH podľa Zákona
o DPH. Pochybnosti správcu dane o reálnom dodaní zdaniteľných plnení dodávateľmi MIREX GROUP
s.r.o., ORFA security consulting s.r.o. a LEVITY s.r.o. boli podľa žalovaného oprávnené. Keďže žalobca
spoľahlivo nepreukázal, že skutočne došlo k realizácii zdaniteľných plnení ako deklaroval, nemohol

byť nárok na odpočítanie DPH uznaný ako oprávnený, a preto žalovaný považoval námietku žalobcu
o nesprávnom právnom posúdení veci ako neopodstatnenú. Podľa žalovaného neobstoja ani tvrdenia
žalobcu, že predložil doklady, ktoré preukazovali dodanie zdaniteľných plnení podľa Zákona o DPH.
Vznik práva na odpočítanie DPH daňovému subjektu nevzniká preto, že by DPH bola v účtovných
záznamoch deklarovaným dodávateľom uvedená (prípadne ním aj odvedená do štátneho rozpočtu), ale

len vtedy, ak deklarované zdaniteľné plnenie je reálne a došlo k jeho dodaniu označeným dodávateľom
a daňový subjekt o jeho uskutočnení predložil dôkazy. Muselo by dôjsť k reálnemu uskutočneniu
predmetu plnenia zdaniteľnými osobami MIREX GROUP s.r.o., ORFA security consulting s.r.o. a LEVITY
s.r.o. pre žalobcu a o jeho uskutočnení by musel žalobca predložiť nielen faktúru, ale aj iné dôkazy.
Správca dane v rozhodnutiach podľa žalovaného jasne formuloval svoje závery, že nedošlo k reálnemu

uskutočneniu zdaniteľných plnení dodávateľmi MIREX GROUP s.r.o., ORFA security consulting s.r.o.
a LEVITY s.r.o., čím žalobca nesplnil zákonné podmienky pre odpočítanie DPH. Samotná existencia
faktúry, na ktorej by bola uvedená DPH, ak nie je podložená reálnym dodaním tovarov a služieb,
nezakladá právo na odpočítanie DPH uvedenej na faktúre. Najskôr musí prísť k naplneniu materiálnej
podstaty veci (dodaniu tovarov a služieb) a až následne k vystaveniu faktúry. Nevyhnutným pre nárok

na odpočet DPH je preukázanie, že formálna deklarácia predložených dokladov má aj povahu faktu,
teda že zdaniteľné plnenia, ktoré sú na faktúrach deklarované, boli skutočne dodané. Podľa žalovaného
rozhodnutia správcu dane v dostatočnej miere uvádzajú dôvody, na ktorých sa ich výroky zakladajú,
pričom v odôvodnení sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi námietkami žalobcu. Správca danezaobstaral konkrétne dôkazy, ktoré hodnotil jednotlivo, ale aj vo vzájomnej súvislosti. Správca dane
podľažalovanéhotiežpostupovalvúzkejsúčinnostiajsožalobcomažalobcoviboloumožnenépredložiť
dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, bol oboznámený so všetkými pochybnosťami a zisteniami, ich

vyhodnotením a opäť mu bolo umožnené, aby sa k týmto skutočnostiam vyjadril a predložil k nim dôkazy.

11. K zásade objektívnej pravdy žalovaný uviedol, že táto nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu
dane viesť dokazovanie dovtedy, kým sa bezpochyby nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového
subjektu uvádzané ním v daňovom priznaní. Je na správcovi dane, ktorý vykonáva dokazovanie a na

jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu
a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s
prihliadnutímnaskutočnostiadôkazyvyplývajúcezozistení,ktoréužmávpriebehukonaniakdispozícii.
Správca dane postupoval v súlade so základnými zásadami správy daní, v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, a dbal na zachovanie práv a právom chránených záujmov žalobcu.
Zo spisu a konania správcu dane vyplýva, že vykonal dokazovanie, nevychádzal len z predložených

dokladov, ale zaobstaral si dôkazy pre prijatie záverov uvedených v jeho rozhodnutiach.

12. K ďalším odvolacím námietkam žalobcu žalovaný v napadnutých rozhodnutiach uviedol, že zákon
č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov umožňuje v § 5 prezidentovi finančnej správy určiť vnútornú organizačnú štruktúru daňových

úradov a zriadiť pobočky daňových úradov, ktoré sú organizačnou zložkou predmetného daňového
úradu, avšak navonok voči tretím subjektom vystupuje daňový úrad ako celok, v danom prípade
Daňový úrad Žilina. Rozhodnutia správcu dane boli vydané Daňovým úradom Žilina ako príslušným
správcom dane. Daňová kontrola u žalobcu bola začatá podľa § 46 ods. 1 Daňového poriadku, pričom
oznámenie o začatí daňovej kontroly obsahovalo zákonom stanovené náležitosti. Námietku žalobcu, že

mu nebol oznámený dôvod začatia daňovej kontroly a orgán, ktorý rozhodol o vykonaní daňovej kontroly,
považovalžalovanýzaneopodstatnenú.Zaneopodstatnenévyhodnotilžalovanýajnámietkytýkajúcesa
miesta výkonu daňovej kontroly a predloženia poverení na výkon daňovej kontroly. Žalovaný považoval
zaneopodstatnenéajodvolacienámietkyžalobcu,ženedošlokprerokovaniupripomienokpredložených
k Protokolu, a že správca dane manipuloval zápisnicu z ústneho pojednávania v prípade prerokovania

pripomienok. Na ústnom pojednávaní dňa 6. februára 2023 bola daná splnomocnenému zástupcovi
žalobcu možnosť predložiť návrhy alebo námietky smerujúce proti obsahu zápisnice. Následne sa
správca dane vysporiadal s týmito námietkami. Len tá skutočnosť, že nedošlo k revidovaniu stanoviska
správcu dane na základe pripomienok a argumentov predložených žalobcom, neznamená, že nedošlo
k prerokovaniu pripomienok. Neopodstatnenou bola podľa žalovaného aj námietka, že žalobcovi nebol

predložený úplný spisový materiál. Rozhodnutia správcu dane boli vyhotovené v elektronickej podobe
a boli autorizované kvalifikovanou elektronickou pečaťou s pripojenou kvalifikovanou elektronickou
časovou pečiatkou Daňového úradu Žilina. V predmetnom prípade nedošlo ani k skráteniu lehoty
na podanie odvolania. Žalobca mal stanovenú 30 dňovú lehotu na podanie odvolaní v súlade s §
72 ods. 3 Daňového poriadku a táto lehota mu žiadnym spôsobom nebola skrátená. Dôvodom na

skrátenie nemôže byť ani doručenie osemnástich rozhodnutí. Žalobca voči nim podal takmer identické
odvolania, a to v lehote na podanie odvolania. Odvolaniami napadnuté rozhodnutia správcu dane
podľa žalovaného obsahujú všetky zákonom stanovené náležitosti. K návrhu žalobcu na doplnenie
dokazovania žalovaný uviedol, že vo veci bol dostatočne zistený skutkový stav, najmä keď osoby
konajúce v mene spoločností MIREX GROUP s.r.o., ORFA security consulting s.r.o. a LEVITY s.r.o.

v rozhodných obdobiach boli vypočuté za prítomnosti splnomocneného zástupcu žalobcu, tieto osoby
dokladmi spoločností nedisponovali a nebolo ich možné získať ani od uvedených spoločností. Rovnako
za prítomnosti splnomocneného zástupcu žalobcu boli vypočuté aj ďalšie osoby, ktoré sa podľa
získaných vyjadrení mali zúčastniť na zdaniteľných plneniach. Žalovaný preto návrhy žalobcu na ich
opätovné vypočutie považoval za neopodstatnené. Za neopodstatnené považoval žalovaný aj návrhy

na vykonanie znaleckého dokazovania, keďže navrhované znalecké dokazovanie by nebolo účelné a
ani potrebné vzhľadom na to, že samotný žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno a ním predložené
dôkazy nepreukazovali reálne uskutočnenie zdaniteľných plnení zdaniteľnými osobami. Správca dane
dostatočne zistil skutkový stav a ďalšie vykonané úkony (ako napr. vykonanie znaleckého dokazovania)
by boli nadbytočné a neviedli by k lepšiemu alebo úplnejšiemu objasneniu skutkových zistení, keď bolo

v konaní preukázané, že zdaniteľné osoby uvedené na faktúrach zdaniteľné plnenia neposkytli. Žalobca
nepreukázal a žiadnymi dôkazmi nedoložil skutkový stav preverovaných plnení inak, ako ich v daňovej
kontrole zistil a vo vyrubovacom konaní vyhodnotil správca dane.Správne žaloby

13. Žalobca sa správnymi žalobami podanými v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania

zákonnosti rozhodnutí žalovaného a správcu dane. V častiach III. správnych žalôb popísal priebeh
administratívneho konania, pričom faktické tvrdenia doplnil o viaceré vlastné hodnotiace úsudky
vybraných listín a úkonov správcu dane, ktoré však neformuloval ako žalobné námietky.

14. V časti IV. správnych žalôb žalobca všeobecne namietal, že rozhodnutia správcu dane považuje za

nezákonné z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“), pričom osobitne zdôraznil, že správca dane
napriek porušeniu § 46 ods. 5 Daňového poriadku vydal rozhodnutia o vyrubení rozdielu DPH, čím sa
dopustil závažného procesného pochybenia majúceho za následok nezákonnosť rozhodnutí správcu
dane, ako aj následne napadnutých rozhodnutí žalovaného, pričom poukázal na rozsudky Najvyššieho
súduSlovenskejrepublikysp.zn.5Sžf/46/2016asp.zn.6Sžfk/63/2017(publikovanývZbierkestanovísk

Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 5/2020) a Rozsudok Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/10/2020 zo dňa 24. februára 2022.

15. Žalobca v správnych žalobách namietal nesprávne právne posúdenie veci žalovaným, keď tvrdil,
že napadnuté rozhodnutia žalovaného vychádzajú z nesprávneho posúdenia rozsahu a rozloženia

dôkazného bremena správcu dane, pričom zároveň namietal, že s rozložením a rozsahom dôkazného
bremena v konaní sa žalovaný nevysporiadal dostatočne. Podľa žalobcu Daňový poriadok neuvádza,
ktoré konkrétne doklady má kontrolovaný daňový subjekt v priebehu daňovej kontroly predložiť. Žalobca
podal riadne vyplnené daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie január 2021 dňa 25. februára
2021 a za zdaňovacie obdobie február 2021 dňa 24. marca 2021. Doklady, na ktorých predloženie

bol žalobca správcom dane vyzvaný v Oznámení o daňovej kontrole č. 101893573/2021 zo dňa 7.
októbra 2021, žalobca predložil správcovi dane dňa 10. októbra 2021, pričom správca dane mu vystavil
potvrdenie o predložení najmenej 2 237 dokladov. Ďalšie doklady predložil žalobca správcovi dane
dňa 7. februára 2022 spolu s odpoveďou na výzvu správcu dane pod č. 250029097/2022. Žalobca
mal za to, že podaním riadne vyplnených daňových priznaní a predložením písomných dokladov,

ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť, svoje povinnosti na preukazovanie skutočností počas
daňovej kontroly splnil. Žalobca namietal, že správca dane mu postupom podľa § 46 ods. 5 Daňového
poriadku do momentu ukončenia daňovej kontroly neoznámil žiadne pochybnosti o vierohodnosti,
pravdivosti alebo úplnosti dokladov, ktoré žalobca predložil. V administratívnom spise správcu dane
sa podľa žalobcu nenachádza žiadny doklad, ktorý by preukazoval, že k oznámeniu pochybností

správcom dane podľa § 46 ods. 5 Daňového priadku vôbec niekedy došlo. Žalovaný podľa žalobcu
síce použil pojem „pochybnosti“ v napadnutých rozhodnutiach najmenej 36 krát, avšak tento pojem
použil len vo všeobecnej rovine. Naopak, netvrdil, že by boli žalobcovi správcom dane oznámené
akékoľvek konkrétne pochybnosti. Podľa žalobcu nestačí iba jednoduché spochybnenie dôkazov
a ničím nepodložené tvrdenie správcu dane, ale toto spochybnenie musí byť vo forme relevantného

dôkazu, ktorý vyvracia dôkazný potenciál dôkazov predložených daňovým subjektom. Keďže k prenosu
dôkazného bremena zo správcu dane na žalobcu nikdy nedošlo a žalobca vlastné dôkazné bremeno
vyčerpal, nemal už čo viac dokazovať. Ak správcovi dane žiadne pochybnosti o správnosti, pravdivosti
alebo úplnosti dokladov predložených žalobcom nevznikli, nemohla žalobcovi ani vzniknúť povinnosť,
aby sa k nim vyjadril, neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil, nepravdivé údaje opravil alebo

pravdivosť údajov riadne preukázal. Podľa žalobcu to bol práve správca dane, kto neuniesol dôkazné
bremeno, pretože nesplnil podmienky pre jeho presun na žalobcu, z čoho má logicky vyplývať, že
žalobca svoje dôkazné bremeno uniesol. Žalobca tvrdil, že ani vykonaním dokazovania vo vyrubovacom
konaní nemôže dôjsť ku konvalidácii nedostatku spočívajúceho v nezákonnosti daňovej kontroly
z dôvodu porušenia § 46 ods. 5 Daňového poriadku, keďže účelom vyrubovacieho konania nie je

opakovane obstarávať a vykonávať dôkazy, ktoré už boli obstarané a vykonané počas daňovej kontroly.
Ak teda správca dane pokračoval za tohto stavu vo vyrubovacom konaní a vydal rozhodnutia o vyrubení
dane, dopustil sa podľa žalobcu závažného procesného pochybenia, ktoré má za následok nezákonnosť
rozhodnutí správcu dane a napadnutých rozhodnutí žalovaného.

16. Žalovaný ďalej podľa žalobcu neuviedol žiadne zákonné ustanovenie, podľa ktorého by bolo
povinnosťou žalobcu preukázať splnenie „všetkých zákonných povinností“ nielen u seba, ale aj u svojich
obchodných partnerov, čo nemôže tvoriť jeho dôkazné bremeno. Žalobca mal za to, že závery orgánov
verejnej správy, podľa ktorých sa zdaniteľné plnenia dodávateľov žalobcu nemali uskutočniť ibaz dôvodu, že sa správca dane domnieval, že na tieto dodania neboli spôsobilí, sú v rozpore s judikatúrou
súdov Slovenskej republiky.

17. Žalobca namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutí žalovaného, ktorá má podľa jeho tvrdenia spočívať
v tom, že žalovaný sa vysporiadal s odvolacou námietkou nepreskúmateľnosti rozhodnutí správcu dane
len tým spôsobom, že ich označil za nedôvodné bez toho, aby venoval pozornosť podstate a konkrétnym
súvislostiam týchto námietok. Žalobca uviedol počet strán a odsekov napadnutých rozhodnutí
žalovaného s tvrdením, že neobsahujú takmer žiadne odôvodnenie mimo všeobecných formulácií.

Následne v správnych žalobách citoval neúplné časti vybraných viet odôvodnení napadnutých
rozhodnutí, pričom je podľa neho zrejmé, že žalovaný v napadnutých rozhodnutiach používa len
„všeobecné frázy“ bez bližšej výpovednej hodnoty, ktoré žiadnym spôsobom nereagujú na podstatu
žalobcom vznesených odvolacích námietok. Podľa žalobcu nie je možné zistiť žiadne konkrétnosti,
dokonca ani len to, aké konkrétne dôkazy vykonané v priebehu daňovej kontroly alebo počas
vyrubovacieho konania má žalovaný na mysli, resp. aké konkrétne skutočnosti mali byť správcom

dane zistené. Z rozhodnutí správcu dane a rozhodnutí žalovaného nie je možné podľa žalobcu zistiť,
z ktorých konkrétnych dôkazov má vyplývať konkrétne tvrdenie správcu dane a na základe akých
skutočností zistených v daňovej kontrole k nim správca dane dospel. Vykonané dôkazy nachádzajúce
sa v administratívnom spise správcu dane sú podľa tvrdenia žalobcu v rozpore s výrokom napadnutých
rozhodnutí. Správca dane v odôvodnení svojich rozhodnutí podľa žalobcu vôbec neuviedol, ktoré ním

získané dôkazy mali byť predmetom hodnotenia, neoznačil, neuviedol a nevymenoval žiadny „iný“
dôkaz, ktorý by mal byť predmetom jeho hodnotenia. Tvrdením správcu dane, že niečo hodnotil, nie
je podľa žalobcu preukázané, že hodnotenie dôkazov vôbec vykonal a v napadnutých rozhodnutiach
toto hodnotenie uviedol. Žalobca v správnych žalobách polemizoval s vybranými vetami z odôvodnenia
rozhodnutí správcu dane. Vo vzťahu k rozhodnutiam žalovaného žalobca v správnych žalobách

namietal, že v nich nie sú uvedené skutočnosti, ktoré sú ich podkladom, absentuje v nich úvaha
žalovaného pri hodnotení dôkazov, ako aj „správna úvaha zodpovedajúca zásadám logiky“. Napadnuté
rozhodnutia žalovaného nie sú podľa žalobcu odôvodnené v súlade s § 63 ods. 5 Daňového
poriadku a ani s aktuálnou judikatúrou správnych súdov Slovenskej republiky, a preto ich považuje za
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žalovaný sa podľa žalobcu s jeho odvolacími námietkami

nevysporiadal a na tieto neposkytol presvedčivú odpoveď, keďže na „podstatnú časť námietok žalobcu“
týkajúcich sa odôvodnenia rozhodnutí správcu dane reagoval tým, že do svojich rozhodnutí prevzal
takmer doslova text rozhodnutí správcu dane a žiadne vlastné vysporiadanie sa s námietkami žalobcu
neuviedol. Z napadnutých rozhodnutí nie je zrejmé, či, a ak áno, prečo správca dane považuje námietky
žalobcu za nedôvodné. Žalobca v správnych žalobách uviedol svoj výklad pojmov „úvaha“ a „hodnotenie

dôkazov“ s tvrdením o počtoch ich výskytu v rozhodnutiach žalovaného. Podstata odvolacích námietok
žalobcu spočívala v absencii obligatórnych náležitostí rozhodnutí správcu dne. Žalovaný len všeobecne
konštatoval, že rozhodnutia správcu dane obsahujú všetky náležitosti, pričom žalovaný neuviedol
vlastné úvahy. Z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí nie je podľa žalobcu zrejmé, či správca dane
vôbec rozhodol podľa nejakej právnej normy a aká je správna úvaha správcu dane.

18. Žalobca namietal, že z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí nie je zrejmé, ako boli správcom dane
vyhodnotené doklady, ktoré predložil žalobca za účelom preukázania nadobudnutia plnení od svojich
dodávateľov.

19. Žalobca v správnych žalobách namietal, že žalovaný nevykonal ním navrhované dokazovanie,
hoci nemohol vedieť, čo by pri vykonaní dokazovania vyšlo najavo. Žalobca tvrdil, že vo svojom
vyjadreníkOboznámeniunavrholdoplniťdokazovanieopakovanýmvýsluchomsvedkov,vrámciktorého
mohol správca dane prípadne položiť svedkom otázky a odstrániť ním tvrdenú údajnú všeobecnosť
a nekonkrétnosť ich výpovedí. Správca dane však žalobcom navrhované dokazovanie odmietol vykonať,

čím podľa žalobcu sám zabránil tomu, aby sa ním tvrdené nedostatky svedeckých výpovedí odstránili,
a to bez presvedčivého odôvodnenia. Tento nedostatok nebol podľa žalobcu odstránený ani žalovaným
v odvolacom konaní. Štatutárni zástupcovia dodávateľov žalobcu neodmietli vypovedať a odpovedali
na každú otázku správcu dane vyčerpávajúco, pričom detailne opísali výkon fakturovaných prác pre
žalobcu. Správca dane však svedkom nepoložil doplňujúce otázky, a preto v prípade, ak vyhodnotil ich

výpovede ako všeobecné, nemôže tento nedostatok pričítať v neprospech žalobcu.

20. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný v napadnutých rozhodnutiach neuviedol skutkový stav,
na základe ktorého boli napadnuté rozhodnutia vydané, ale sústredil sa len na obhajobu tvrdenísprávcu dane o údajnom zistení skutkového stavu v dostatočnom rozsahu. Žalobca mal za to, že
zisteným skutkovým stavom mal byť stav veci v zdaňovacích obdobiach január a február 2021.
Tvrdil, že žalovaný v odôvodneniach napadnutých rozhodnutí použil pojem „zistený skutkový stav“

celom 22 krát. Žalobca tvrdil, že závery správcu dane sú vnútorne rozporné, keď mal spochybniť
reálnosť dodania zdaniteľných plnení a zároveň mal spochybniť „reálnosť deklarovaného dodávateľa,
pri ktorej ale vychádza z reálnosti dodania plnenia“, čo podľa žalobcu spôsobuje nepreskúmateľnosť
rozhodnutí správcu dane pre nezrozumiteľnosť, pričom s odvolacou námietku žalobcu v tomto ohľade
sa nezaoberal ani žalovaný. Žalobca uviedol svoje hodnotenie obsahu odôvodnenia napadnutých

rozhodnutí žalovaného a skonštatoval, že v odôvodnení napadnutých rozhodnutí uviedol opakovane
údaje o spoločnosti BLIZARD SK s.r.o. napriek tomu, že žalobca si v zdaňovacích obdobiach január
a február 2021 odpočítanie DPH od tohto dodávateľa neuplatnil.

21. Žalobca v správnych žalobách ďalej namietal, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za náklad
napadnutých rozhodnutí, je v rozpore s administratívnym spisom alebo v ňom nemá oporu. Tvrdil,

že uskutočnenie prác zo strany dodávateľov nepreukazoval iba faktúrami od dodávateľov, ale
správcovi dane predložil aj ďalšie dôkazy ako zmluvy, objednávky, dodacie listy, preberacie protokoly
a dôkazy preukazujúce materiálnu existenciu plnenia. Správca dane z celkového množstva vyžiadaných
a obdržaných dôkazov podľa žalobcu zrejme preveroval len zlomok a stovky dôkazov „z kontrolného
procesu vyradil bez toho, že by preto uviedol logické a právne podložené vysvetlenie“. Správca dane

preto rozhodné skutočnosti svojvoľným spôsobom nezistil úplne. Podľa tvrdenia žalobcu založil správca
dane svoj záver o neexistencii materiálneho plnenia v zmysle preverovaných dodávateľských faktúr
výlučne na tvrdenej nekontaktnosti dodávateľov žalobcu. Žalobca namietal, že k zmene sídla v prípade
preverovaných dodávateľských spoločností došlo s výrazným časovým odstupom po preverovaných
zdaňovacích obdobiach. Skutočnosti týkajúce sa dodávateľov, na ktoré nemá žalobca vplyv, nemôžu

byť pričítané v neprospech žalobcu a už vôbec nie skutočnosti, ktoré nastali až po preverovaných
zdaňovacích obdobiach. Správca dane podľa žalobcu nezohľadnil skutočnosť, že spoločnosť MIREX
GROUP s.r.o. na výzvu správcu dane reagovala a požadované doklady zaslala. Spoločnosť ORFA
security consulting s.r.o. na adrese sídla zásielku od správcu dane prevzala, a teda nie je pravda, že bola
nekontaktná. Správca dane tiež podľa tvrdenia žalobcu dospel k záveru, že u dodávateľov absentovalo

materiálno-technické vybavenie, hoci ich konatelia uviedli, že disponovali potrebným majetkom na výkon
činnosti. Prípadná nekontaktnosť dodávateľov v čase preverovania nemôže byť podľa žalobcu pre
vierohodnosť preverovaných faktúr relevantná. Konatelia dodávateľov žalobcu vo svojich výpovediach
potvrdili dodanie zdaniteľných plnení žalobcovi tak, ako sú uvedené na faktúrach, čím potvrdili ich
vierohodnosť. Žalobca tvrdil, že pokiaľ orgány verejnej správy založili svoje závery o nevierohodnosti

preverovaných faktúr na nekontaktnosti dodávateľov žalobcu, nesprávne zistili skutkový stav veci
a zistenia tiež nesprávne právne posúdili.

22. Žalobca v správnych žalobách namietal podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom
verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, ktoré

vzhliadal v tom, že mu postupom orgánov verejnej správy nebolo umožnené podať kvalifikované
odvolania proti rozhodnutiam správcu dane. Tvrdil, že správca dane zaslal žalobcovi v odvolacom
konaní výzvy na odstránenie nedostatkov odvolania v lehote 15 dní od ich doručenia, a to vo všetkých
konaniachtýkajúcichsapreverovanýchzdaňovacíchobdobí.Žalobcapožiadalžiadosťamisprávcudane
o predĺženie lehoty na odstránenie nedostatkov odvolania o 90 dní. Rozhodnutiami zo dňa 14. augusta

2023 správca dane žiadostiam žalobcu o predĺženie predmetnej lehoty nevyhovel. Žalobca tvrdil, že
správca dane ho vyzval na odstránenie nedostatkov podania v najkratšej možnej lehote podľa § 72
ods. 5 Daňového poriadku, pričom svoj postup vôbec neodôvodnil. Dovtedajším postupom správcu
dane podľa žalobcu došlo k podstatnému skráteniu lehoty na podanie odvolania v neprospech žalobcu.
V priebehu dvoch dní správca dane doručil žalobcovi 18 rozhodnutí o vyrubení rozdielu DPH, pričom

proti každému z nich bolo prípustné odvolanie v lehote 30 dní odo dňa ich doručenia, čo podľa žalobcu
prakticky znamenalo, že žalobcovi bola reálne poskytnutá lehota iba necelých 1,22 dňa v každom
jednotlivom prípade. Závažné porušenie svojich práv zo strany žalovaného vidí žalobca v tom, že
žalovaný rozhodol vo veci samej napriek tomu, že lehota na odstránenie nedostatkov podaných odvolaní
žalobcovi neuplynula, čím bolo žalobcovi odopreté právo domáhať sa preskúmania rozhodnutí správcu

dane. Podľa žalobcu je zákonným dôsledkom nerozhodnutia správcu dane o žiadosti o predĺženie lehoty
na odstránenie nedostatkov odvolaní včas je jej automatické predĺženie. Lehota sa tak predĺžila do 31.
júla 2023, pričom žalovaný o podaných odvolaniach meritórne rozhodol už dňa 24. júla 2023.23. Žalobca zároveň v správnych žalobách poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. III. ÚS 401/09, sp. zn. I. ÚS 259/2022, sp. zn. IV. ÚS 86/2022, sp. zn. I. ÚS
314/2015,rozsudkyNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.5Sžf/46/2016asp.zn.6Sžfk/63/2017

(publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R
5/2020), sp. zn. 8Sžfk/63/2017, sp. zn. 3Sžf/1/2010, sp. zn. 3Sžf/1/2011, sp. zn. 3Sžfk/15/2020, sp.
zn. 5Sžf/23/2016, sp. zn. 5Sžf/67/2016, Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 13S/41/2015
zo dňa 21. decembra 2016 a Rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1Sžfk/10/2020 zo dňa 24. februára 2022 uvedením citácií vybraných častí ich odôvodnenia.

24. V bode VI. správnych žalôb žalobca uviedol citácie viacerých ustanovení právnych predpisov, a to
§ 3 ods. 1, 2 a 3, § 19 ods. 7, § 23 ods. 1, § 24 ods. 2 a 4, § 37 ods. 4, § 44 ods. 1, § 46 ods. 5, §
59 ods. 1 a 2, § 65 ods. 1, 2 a 3, § 68 ods. 3 Daňového poriadku, § 49 ods. 2 a § 51 ods. 1 písm. a)
Zákona o DPH, § 6 ods. 2 písm. a), § 53, § 134 ods. 1, § 140, § 177 ods. 1 SSP, čl. 1 ods. 1, čl. 2
ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky, vrátane všeobecných konštatovaní o súdnej ochrane a úlohách

súdov pri preskúmavaní rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V bode VII. správnych žalôb
žalobca uviedol viaceré vlastné konštatovania a názory ohľadom procesného postupu a rozhodovania
orgánov verejnej správy.

25. V bode VIII. správnych žalôb žalobca navrhol vykonať dokazovanie prečítaním rozhodnutia

žalovaného a správcu dane, ostatných listín predložených ako prílohy správnych žalôb a oboznámiť
úplný administratívny spis orgánov verejnej správy k zdaňovacím obdobiam január 2020 až jún 2021.

26. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal, aby správny súd rozhodnutia žalovaného spolu
s rozhodnutiami správcu dane zrušil a veci vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. Zároveň žalobca

požadoval, aby mu správny súd priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Vyjadrenia žalovaného k správnym žalobám

27. Žalovaný vo vyjadreniach k správnym žalobám stručne zhrnul obsah rozhodnutí správcu dane
a napadnutých rozhodnutí žalovaného. K žalobným námietkam žalobcu v bodoch IV., V. a VI. uviedol
stručný popis postupu správcu dane a skonštatoval, že tak správca dane ako aj žalovaný vychádzali
zo správne zisteného skutkového a právneho stavu. Správca dane dôkazy o uskutočnení zdaniteľných
plnení nezískal a žalobca nepreukázal uskutočnenie zdaniteľných plnení dodávateľmi MIREX GROUP

s.r.o., ORFA security consulting s.r.o. a LEVITY s.r.o. Zopakoval v napadnutých rozhodnutiach uvedené
vyhodnotenie dokazovania a trval na tom, že žalovaný ako aj správca dane zrozumiteľným spôsobom
v odôvodnení svojich rozhodnutí vysvetlili, prečo žalobcom predložené dôkazy nepreukazujú reálne
uskutočnenie zdaniteľných plnení, ktoré mali byť dodané dodávateľmi MIREX GROUP s.r.o., ORFA
security consulting s.r.o. a LEVITY s.r.o. Žalovaný sa nestotožnil s námietkou žalobcu, podľa ktorej

žalobca vyčerpal vlastné dôkazné bremeno a správca dane na neho dôkazné bremeno nepreniesol.
Z preskúmavaných rozhodnutí nevyplynulo, že by správca dane a žalovaný vyhodnocovali dôkazy
jednostranne alebo účelovo. Žalovaný stručne popísal proces prenosu dôkazného bremena v daňovom
konaní medzi daňovým subjektom a správcom dane a uviedol, že bolo povinnosťou žalobcu pochybnosti
správcu dane vyvrátiť a splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie DPH preukázať, k čomu

však zo strany žalobcu nedošlo. Správca dane a žalovaný dostatočne zdôvodnili, prečo dôkazy
predložené žalobcom nestačili na preukázanie toho, že došlo k uskutočneniu zdaniteľných plnení jeho
dodávateľmi. Správca dane zistené skutočnosti nevyhodnotil výlučne v neprospech žalobu. Správca
dane v priebehu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania vychádzal predovšetkým z
dôkazov, ktoré predložil žalobca a ktorými bol povinný preukázať oprávnenosť uplatneného odpočítania

DPH. Dokazovanie, ktoré vykonával správca dane, slúžilo až na verifikáciu žalobcom tvrdených a
preukazovaných skutočností. Dokazovaním správcu dane skutočnosti o uskutočnení zdaniteľných
plnení dodávateľmi žalobcu neboli preukázané, neboli preukázané ani samotným žalobcom a tieto
skutočnosti tak zostali len v rovine tvrdení. Žalovaný v napadnutých rozhodnutiach uviedol, že žalobca
nepredložil také dôkazy, ktoré by preukazovali dodanie a uskutočnenie zdaniteľných plnení jeho

dodávateľmi tak ako deklaroval. Tieto skutočnosti boli žalovaným v napadnutých rozhodnutiach uvedené
a vyhodnotené v súlade so základnými zásadami správy daní, z čoho vyplýva, že ani nedostatky
na strane dodávateľov neboli pripisované na ťarchu žalobcu. Podľa žalovaného nedošlo k porušeniu
žiadneho práva žalobcu, a to ani práva vyplývajúceho mu z § 45 ods. 1 písm. c) a § 46 ods. 5Daňového poriadku. Správca dane sa so všetkými podaniami žalobcu vysporiadal. Bol to žalobca,
ktorý nepreukázal ním tvrdené skutočnosti a neodstránil vzniknuté pochybnosti správcu dane, s ktorými
bol jednoznačne oboznámený a na odstránenie ktorých bol vyzvaný. K porušeniu zásad správy daní

a ani k porušeniu zákona nedošlo ani v prípade tvrdení žalobcu, podľa ktorých mal byť ukrátený v
prípade lehoty na podanie odvolania, keďže v rozhodnutiach správcu dane mal žalobca stanovenú
30 dňovú lehotu na podanie odvolania v súlade s § 72 ods. 3 Daňového poriadku a takúto 30 dňovú
lehotu na podanie odvolania mal žalobca stanovenú pre každé rozhodnutie za jednotlivé zdaňovacie
obdobia, a teda mu žiadnym spôsobom nebola lehota na podanie odvolaní skrátená. Dôvodom na

skrátenie nemôže byť ani doručenie osemnástich rozhodnutí, najmä s ohľadom na skutočnosť, že
tieto rozhodnutia sú skutkovo podobné a žalobca aj voči nim podal takmer identické odvolania, a to v
lehote na podanie odvolania. Za neopodstatnenú považoval žalovaný aj námietku, že žalobcovi nebol
predložený úplný spisový materiál, keďže z administratívneho spisu vyplýva, že žalobcovi zastúpenému
splnomocneným zástupcom bol opakovane sprístupnený a predložený spisový materiál, o čom svedčí
spísaný Úradný záznam č. 100849001/2022 zo dňa 11. apríla 2022, ale aj Zápisnice o vykonaní úkonu

č. 102910965/2022 zo dňa 27. októbra 2022 a č. 100916624/2023 zo dňa 31. marca 2023, z ktorých
si splnomocnený zástupca vyhotovoval aj kópie. Námietka žalobcu, že v odôvodnení rozhodnutí mal
žalovaný uviesť sedemkrát údaje o spoločnosti BLIZARD SK s.r.o., je podľa žalovaného absolútne
neopodstatnená, keďže údaje o tejto spoločnosti boli žalovaným uvádzané v rozhodnutí len v rámci
zistení správcu dane a podaných vyjadrení žalobcu. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiadal správny

súd, aby správne žaloby ako nedôvodné zamietol.

Repliky žalobcu

28. Žalobca v replikách k vyjadreniam žalovaného uviedol, že správca dane vykonal daňovú kontrolu na

podnet, ktorý mu neoznámil. Žalobca viedol polemiku so slovným spojením „relevantné spochybnenie“,
ktoré použil žalovaný vo svojich vyjadreniach, a to s odkazom na citácie vybraných častí rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky. Tvrdil, že správca dane mu neoznámil žiadne pochybnosti o správnosti,
pravdivosti alebo úplnosti predložených dokladov, a to ani v Oboznámení. Podľa žalobcu tak nedošlo
k prenosu dôkazného bremena zo správcu dane späť na žalobcu. Tvrdil, že o údajnom nesplnení

zákonných podmienok podľa § 49 a § 51 Zákona o DPH sa dozvedel až z Protokolu. Táto skutočnosť
mala za následok vydanie nezákonných rozhodnutí. Žalobca ďalej tvrdil, že k zdaniteľným plneniam
reálne došlo. Uskutočnenie zdaniteľných plnení potvrdili konatelia dodávateľských spoločností vo
svojich svedeckých výpovediach. Správca dane vykonaným dokazovaním získal podľa žalobcu dostatok
dôkazov, aby mu odpočet DPH v predmetných zdaňovacích obdobiach priznal. Žalobca konal počas

celej daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania v úzkej účinnosti so správcom dane.
Naopak, správca dane svoje pochybnosti žalobcovi neoznámil, poskytoval mu neprimerane krátke
lehoty, čím neoprávnene zasahoval do jeho práv. Žalovaný podľa žalobcu vo vyjadreniach k správnym
žalobám nedal dostatočnú odpoveď na námietku, že napadnuté rozhodnutia neobsahujú náležitosti
podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Žalobca tvrdil, že žalovaný síce zopakoval niektoré skutočnosti

z napadnutých rozhodnutí, avšak neodstránil nedostatky vytýkané v správnych žalobách a neuviedol
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami žalobcu. Doklady, ktoré žalobca počas daňovej kontroly
správcovi dane predložil, sa v jeho administratívnom spise nenachádzajú a nie sú uvedené ani v súpise
predložených dokladov, ktoré žalovaný k svojmu vyjadreniu predložil. Žalovaný podľa žalobcu ani
existujúce dôkazy vôbec nehodnotil zákonným spôsobom. S námietkou nepreskúmateľnosti správnymi

žalobami napadnutých rozhodnutí sa žalovaný vo svojich vyjadreniach nevysporiadal dostatočne.
Námietky uvedené v správnych žalobách, ktoré nadväzujú na nesprávne vedený proces dokazovania,
sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutých rozhodnutí správcu dane a žalovaného, ako aj
procesu, ktorých ich vydaniu predchádzal. Žalobca tiež uviedol, že namietal porušenie základných zásad
správy daní (zásadu súčinnosti) podľa § 3 ods. 1 a 2 Daňového priadku, keď správca dane súčasným

doručením 18 rozhodnutí určil neprimeranú lehotu na odstránenie nedostatkov podania. Správca dane
nedoručil žalobcovi rozhodnutia o predĺžení lehoty najneskôr do 30 dní od začatia konania o predĺžení
lehoty, čo malo za následok, že sa lehota uvedená v žiadostiach žalobcu považovala za predĺženú.
Správca dane na uplynutie predĺženej lehoty nevyčkal a predložil odvolania žalovanému predtým,
než predĺžená lehota uplynula, čím žalobcu ukrátil na možnosti podať vyčerpávajúce a kvalifikované

odstránenie nedostatkov podaní. Žalobca v replikách ďalej uviedol, že listiny, ktoré mu správca dane
predložil k nahliadaniu, neboli súčasťou žiadneho zviazaného spisu, neboli opatrené poradovým číslom
a neboli žurnalizované. Žalobcovi nebolo umožnené nazeranie do administratívneho spisu správcu dane
v nepozmeniteľnej listinnej podobe, so spisovým obalom, ktorý by obsahoval súpis založených dokladov.Následne žalobca uviedol citáciu vybraných častí Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
I. ÚS 627/2022 zo dňa 27. apríla 2023. Podľa žalobu je bezpredmetné a mätúce uvedenie spoločnosti
BLIZARD SK s.r.o. v odôvodnení napadnutých rozhodnutí. V častiach XII. „Záver“ replík žalobca

zhrňujúco zopakoval svoje skôr prezentované vyjadrenia a uviedol niektoré ďalšie tvrdenia vyjadrujúce
jeho hodnotenie rozhodovania a postupu orgánov verejnej správy.

Dupliky žalovaného

29. Žalovaný v duplikách k replikám žalobcu zopakoval skutkové zistenia a svoje právne závery vo
vzťahu k splneniu podmienok pre vznik práva žalobcu na odpočítanie DPH v predmetných zdaňovacích
obdobiach, zotrval na nich a vyjadril nesúhlas s tvrdeniami žalobcu v jeho replikách s uvedením
argumentácie v danom ohľade.

30. Žalobca v podaniach doručených správnemu súdu dňa 28. marca 2024 vyjadril svoje stanovisko

k duplikám žalovaného.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

31. Správny súd Uznesením sp. zn. 1Sf/17/2023-256 zo dňa 20. júna 2025 rozhodol tak, že spája na

spoločné konanie veci vedené na správnom súde pod sp. zn. 1Sf/17/2023 a 1Sf/16/2023 s tým, že sa
ďalej budú viesť pod sp. zn. 1Sf/17/2023, a to z dôvodu, že zistil splnenie podmienok na spojenie vecí
v zmysle § 65 ods. 1 SSP, pretože veci spolu skutkovo súvisia (jedná sa o vyrubenie rozdielu DPH za
zdaňovacie obdobia január a február r. 2021) a týkajú sa tých istých účastníkov konania.

32. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný súd vec prejednal na nariadenom
pojednávaní dňa 24. júna 2025, na ktoré boli účastníci konania riadne a včas predvolaní v súlade s §
108 ods. 2 SSP. Po preskúmaní napadnutých rozhodnutí žalovaného spolu s rozhodnutiami správcu
dane z dôvodov uplatnených v správnych žalobách správny súd dospel k záveru, že správne žaloby
nie sú dôvodné.

33. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní zotrvala na obsahu správnych žalôb a zdôraznila
ich podstatné body. Zároveň uviedla, že netrvá na návrhu na dokazovanie uvedenom v bode
VIII. správnych žalôb. Poverený zástupca žalovaného rovnako zotrval na záveroch žalovaného
v napadnutých rozhodnutiach a v jeho vyjadreniach k správnym žalobám a zrekapituloval podstatné

dôvody napadnutých rozhodnutí.

34.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

35. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je
ustanovené inak.

36. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo
vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy..

37. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

38. Podľa § 2 ods. 1 Zákona o DPH predmetom dane je
a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení
zdaniteľnej osoby,
b) poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou

osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,
c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len
„členský štát“),
d) dovoz tovaru do tuzemska.39. Podľa § 19 ods. 2 Zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

40. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

41. Podľa § 49 ods. 2 Zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z
tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3

a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 48c ods. 5 a § 69 ods.
2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,

d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

42. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

43. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3 a 4 Daňového poriadku (1) daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
(3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.

(4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

44.Podľa§46ods.5Daňovéhoporiadkuakvzniknúpochybnostiosprávnosti,pravdivostialeboúplnosti
dokladovpredloženýchkontrolovanýmdaňovýmsubjektomaleboopravdivostiúdajovvnichuvedených,
oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim
vyjadril,najmäabyneúplnéúdajedoplnil,nejasnostivysvetlilanepravdivéúdajeopravilalebopravdivosť

údajov riadne preukázal.

45. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného a správcu dane vrátane postupu, ktorý
ich vydaniu predchádzal, výlučne v rozsahu, ktorý bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými
v správnych žalobách. Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, čo znamená, že určenie

rozsahu a obsahu prieskumu správneho súdu patrí žalobcovi (§ 134 ods. 1 SSP). Správny súd je viazaný
jednak rozsahom a jednak dôvodmi nezákonnosti, ktoré boli v správnych žalobách uplatnené. Žalobca
musí v zákonom stanovenej lehote uviesť žalobné body, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych
skutkových a právnych dôvodov považuje napadnuté výroky rozhodnutia orgánu verejnej správy za
nezákonné, a to v zmysle § 182 ods. 1, písm. e) SSP. Žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo

doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej
na podanie žaloby (t. j. v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy,
proti ktorému žaloba smeruje). Správny súd nie je ďalšou inštanciou v správnom konaní oprávnenou
samostatne zisťovať skutkový stav veci a prípadne modifikovať skutkové, či právne závery orgánov
verejnej správy, pretože nenahrádza ich činnosť. Úlohou správneho súdu je v rozsahu podľa žalobných

dôvodov posúdiť, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre rozhodnutie,
či zistil skutočný stav, t. j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov a či
rozhodol v súlade s hmotnoprávnymi a procesnými predpismi.46. Žalobca sa včas podanými správnymi žalobami domáhal zrušenia napadnutých rozhodnutí
žalovaného spolu s rozhodnutiami správcu dane. Správca dane napadnutými rozhodnutiami žalobcovi
vyrubil rozdiel DPH v sume 4 260,00 eur za zdaňovacie obdobie január 2021 a v sume 5 800,00

eur z zdaňovacie obdobie február 2021 z dôvodu, že žalobca nepreukázal splnenie hmotnoprávnych
podmienok podľa § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, konkrétne
neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal obstaranie plnení uvedených na dodávateľských
faktúrach od dodávateľov MIREX GROUP s.r.o., ORFA security consulting s.r.o. a LEVITY s.r.o. v
kontrolovaných zdaňovacích obdobiach január 2021 a február 2021, a to z dôvodu, že predmetným

faktúram chýbal materiálny základ. Žalobca nepreukázal, že fakturované plnenia mu reálne dodali
uvedení dodávatelia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto správca dane odpočítanie DPH žalobcovi
za kontrolované zdaňovacie obdobia január 2021 a februára 2021 nepriznal. Žalovaný sa v napadnutých
rozhodnutiach stotožnil so závermi správcu dane a rozhodnutia správcu dane potvrdil.

47. Z právnej úpravy v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, ako aj z

ustanovení Smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej
hodnoty (ďalej ako „Smernica“), keďže DPH je harmonizovaná na úrovni Európskej únie, vyplýva,
že nárok daňového subjektu na odpočet DPH závisí od splnenia tzv. hmotnoprávnych a formálnych
podmienok. Hmotnoprávnymi, resp. materiálnymi podmienkami pre priznanie práva na odpočet DPH
(§ 49 ods. 1 a 2 Zákona o DPH a čl. 168 písm. a/ Smernice) sú požiadavky, aby (1.) tovar alebo

služby, na ktorých zakladá právo na odpočítanie dane, musia byť dodané alebo poskytnuté inou
zdaniteľnou osobou (status dodávateľa ako platcu DPH), (2.) tovar alebo služby, na ktorých zakladá
právo na odpočítanie dane, musia byť skutočne dodané a nesmie ísť o fiktívne dodanie (tzv. materiálna
existencia plnenia) a (3.) požiadavka, aby zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby následne
použila na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení. Formálnou podmienkou priznania práva na

odpočet DPH je disponovanie faktúrou od dodávateľa (§ 51 ods. 1 Zákona o DPH a čl. 178 písm. a/
Smernice). Preukázanie naplnenia uvedených podmienok pre vznik práva na odpočet DPH zaťažuje
podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt, ktorý si právo na odpočet DPH uplatňuje (napr.
Rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21. apríla 2020 a sp.
zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa 11. júna 2019). V prípade, ak žalobca žiadal o odpočet DPH zo zdaniteľných

obchodov, bol preto povinný preukázať, že na odpočítanie DPH má nárok splnením hmotnoprávnych
podmienok pre vznik práva na odpočet DPH. Nepostačuje splniť len formálnu podmienku disponovania
faktúrami vystavenými jeho deklarovanými dodávateľmi.

48. Pokiaľ žalobca v bodoch III. správnych žalôb uviedol viaceré tvrdenia, ktorými vyjadril svoj postoj

a hodnotenie jednotlivých úkonov orgánov verejnej správy v nimi vedených konaniach bez toho, aby
konkrétne namietal v čom spočíva nezákonnosť ich postupu alebo rozhodovania, takéto hodnotiace
úsudky žalobcu správny súd nemohol považovať za žalobné relevantné žalobné námietky a vykonať
v tomto ohľade súdny prieskum napadnutých rozhodní žalovaného a správcu dane. Podľa § 182
ods. 1 písm. e) SSP musí žalobca v správnej žalobe okrem všeobecných náležitostí podania uviesť

dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov
žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné. Je preto povinnosťou žalobcu vymedziť
dôvody žaloby dostatočne konkrétne tak, aby správny súd mohol vykonať súdny prieskum napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy. Dostatočne konkrétne a jednoznačné vymedzenie žalobných bodov
má zásadný význam pre určenie toho, čo správny súd môže podrobiť súdnemu prieskumu zákonnosti

rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy a čím sa správny súd zaoberať nemôže a ani nebude,
keďžepodľa§134ods.1SSPjesprávnysúdviazanýrozsahomadôvodmisprávnejžaloby.Zformulácie
žalobných bodov preto musí byť pre správny súd jasné a zrozumiteľné, aké argumenty žalobca uvádza
na podporu svojich tvrdení o nezákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy. Správny súd nie je
oprávnený dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy uvedené v správnej

žalobe namiesto žalobcu vyhľadávať a dopĺňať podľa zistení z administratívneho spisu, resp. všeobecne
uplatnené dôvody nezákonnosti napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy sám konkretizovať
na daný prípad a rovnako nemôže vychádzať pri súdnom prieskume rozhodnutí a postupov orgánov
verejnej správy ani z domnienok o obsahu žalobných námietok žalobcu. Ak by tak správny súd urobil,
nebol by už nestranným súdom, ale fakticky by prevzal, resp. suploval úlohu advokáta žalobcu, čo

by bolo v hrubom rozpore nielen so základnými princípmi správneho súdneho konania, predovšetkým
zásady podľa § 5 ods. 9 SSP, podľa ktorej „v konaní pred správnym súdom majú účastníci konania rovné
postavenie. Účastníci konania sú povinní preukázať svoje tvrdenia a vykonať úkony v lehote určenej
správnym súdom,“ najmä však čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého „Každý samôže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v
prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.“ V prípade, ak by správny súd
za žalobcu sám dopĺňal všeobecne uplatnené žalobné dôvody, resp. ich sám konkretizoval a proaktívne

vyhľadával z obsahu administratívneho spisu dôvody nezákonnosti rozhodovania a postupov orgánov
verejnej správy, porušil by čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a negoval by princíp materiálneho
právneho štátu. Taktiež možno konštatovať, že podľa § 178 ods. 1 SSP je potrebné považovať za
osobitnú náležitosť správnej žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej správy, pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce

z právneho predpisu. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený, resp. že žalobca sa
so záverom alebo postupom orgánu verejnej správy nestotožňuje. Žalobca je povinný poukázať na
skutočnosti, z ktorých vyvodzuje konkrétne porušenie zákona.

49. Žalobca v správnych žalobách namietal nesprávne právne posúdenie veci žalovaným, ktoré má
podľa žalobcu spočívať v nesprávnom posúdení rozloženia dôkazného bremena podľa § 24 ods.

1 a 3 Daňového poriadku, tvrdiac, že správca dane ho preniesol na žalobcu bez toho, aby svoje
pochybnosti o správnosti a úplnosti dokladov predložených žalobcom žalobcovi oznámil, pričom
žalovaný sa v napadnutých rozhodnutiach s touto skutočnosťou nevysporiadal. Správny súd vyhodnotil
danú žalobnú námietku ako nedôvodnú. Z dôvodu ľahkej zneužiteľnosti práva na odpočet DPH
zákonodarca zaťažuje dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok

práva na odpočet DPH práve daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje (§ 24 ods. 1 Daňového
poriadku). Obchodné transakcie preto nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke, predložené
doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový
subjekt. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže,
nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný (napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21. apríla 2020 a sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa 11. júna 2019). To však
neznamená, že dôkazné bremeno daňového subjektu je bezvýhradné, resp. neobmedzené (rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 3. septembra 2019). Dokazovanie
v daňovom konaní a aj prenos dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane
má svoje pravidlá. K rozloženiu dôkazného bremena sa vyjadril Ústavný súd Slovenskej republiky v

rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14. novembra 2018, resp. sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa
16. decembra 2009 nasledovne: „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti:
povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak,
že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním
predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná

povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú.
Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní
vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno
konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom
subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných

dôkazov správcovi dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k
presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické
vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednávacej.“ Nepostačuje preto
predložiť len faktúru, dodacie listy, preberací protokol, prípadne zmluvu medzi daňovým subjektom
a jeho dodávateľom / odberateľom. Ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov

dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový subjekt na
predloženie ďalších dôkazov v zmysle § 46 ods. 5 Daňového poriadku a týmto sa prenáša dôkazné
bremeno za účelom rozptýlenia identifikovaných pochybnosti správcu dane (rozhodnutie Ústavného
súdu SR sp. zn. II. ÚS 805/2017 zo dňa 15. novembra 2017). Dôvodom na prenos dôkazného bremena
opäť na daňový subjekt nie je akákoľvek pochybnosť správcu dane o pravdivosti a hodnovernosti

predložených listinných dôkazov, ale len pochybnosť dôvodná. Takou je pochybnosť správcu dane, ktorá
má oporu v správcom dane zistených skutočnostiach obsiahnutých v administratívnom spise a je naozaj
spôsobilá objektívne vyvolať pochybnosti o splnení podmienok pre priznanie práva na odpočet dane
(mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa
3. septembra 2019, rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 259/2022 zo dňa

12. októbra 2022 a sp. zn. IV. ÚS 86/2022 zo dňa 15. februára 2022). Z rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 259/2022 zo dňa 12. októbra 2022 vyplýva, že: „Až preukázateľným
spochybnením založeným na relevantných dôkazoch dochádza k preneseniu dôkazného bremena na
daňový subjekt. Ak daňový orgán vyslovil pochybnosti o reálnom charaktere deklarovaných zdaniteľnýchplnení, teda, že išlo len o formálne vystavenie faktúr od dodávateľa, je jeho povinnosťou tieto závery
preukázať, teda vykonať dokazovanie na okolnosť, či tieto plnenia sú fiktívne. Na vyvodenie záveru, že
k dodaniu tovaru od dodávateľa nedošlo, nepostačuje bez ďalšieho iba spochybnenie dodania tovaru.

Kvalita spochybnenia dôkazov produkovaných daňovým subjektom musí spĺňať určité parametre,
t. j. nestačí iba jednoduché a ničím nepodložené tvrdenie správcu dane založené na indíciách a
domnienkach. Spochybnenie zo strany správcu dane musí byť preukázateľné vo forme relevantného
dôkazu, ktorý vyvracia dôkazný potenciál dôkazov predkladaných daňovým subjektom.“ Hoci je to práve
správca dane, ktorý vedie dokazovanie v daňovom konaní, pričom hodnotenie získaných dôkazov

podlieha jeho voľnej úvahe (zásada voľného hodnotenia dôkazov), neznamená to, že môže jednotlivé
dôkazy vyhodnocovať svojvoľne. Práve naopak, musí posudzovať získané dôkazy jednotlivo, ako aj vo
vzájomných súvislostiach, pričom je povinný prihliadať na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo (§ 3
ods. 3 Daňového poriadku).

50. Správny súd dospel k záveru, že správca dane postupoval v súlade s § 3 ods. 3 a § 46 ods.

5 Daňového poriadku, pričom rovnako žalovaný v napadnutých rozhodnutiach správne a dostatočne
podrobne popísal v napadnutých rozhodnutiach dôkazné bremeno žalobcu, správcu dane a jeho prenos
medzi nimi. Správca dane je v zmysle § 44 ods. 1 Daňového poriadku oprávnený zistiť alebo preveriť
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, v danom prípade uplatnenia odpočtu DPH žalobcom
zazdaňovacieobdobiajanuárafebruár2021.Správcadanepretovsúladesjehooprávnenímpodľa§46

ods. 1 vyzval žalobcu na predloženie dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly. Žalobca však
na jeho výzvu v rámci svojho dôkazného bremena predložil len formálne doklady (faktúry, preberacie
protokoly s rovnakým popisom ako predmet fakturácie, rámcové zmluvy s dodávateľmi, ktoré obsahovali
len všeobecný popis ich predmetu bez bližšej špecifikácie, objednávky, ktoré obsahovali identický popis
služieb ako dodávateľské faktúry), čo riadne popísali vo svojich rozhodnutiach tak správca dane ako

aj žalovaný. Keďže žalobcom predložené doklady nepreukazovali splnenie materiálnych podmienok
pre vznik odpočtu DPH (bod 47. tohto rozsudku), správca dane nadobudol pochybnosti o správnosti,
pravdivosti a úplnosti dokladov predložených žalobcom, a preto vykonal v rámci jeho dôkazného
bremena dokazovanie, a to obstaraním dokladov a preverením skutočností na strane deklarovaných
dodávateľov žalobcu (preverenie bankových účtov dodávateľov žalobcu, pokus o získanie dokladov

o deklarovaných obchodných vzťahoch so žalobcom od deklarovaných dodávateľov žalobcu, výsluchy
konateľov dodávateľov a osôb, ktoré sa mali podľa tvrdení konateľov podieľať na vykonávaní prác,
ktoré boli fakturované žalobcovi, preverenie skutočností o deklarovaných dodávateľoch žalobcu na
základe dožiadaní správcu dane). Správca dane svoje zistenia podrobne popísal vo vzťahu ku všetkým
deklarovaným dodávateľom v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach, ktoré boli predmetom daňovej

kontroly, na str. 3 až 43 Oboznámenia spolu s kontrolnými zisteniami vo vzťahu k žalobcovi (str. 43
až 46 Oboznámenia) a riadne ich vyhodnotil s uvedením jeho pochybností o správnosti, pravdivosti
a úplnosti dokladov predložených žalobcom na základe jeho zistení na str. 47 až 56 Oboznámenia, a to
aj osobitne vo vzťahu k jednotlivým dodávateľom žalobcu. Správca dane tak na str. 54 Oboznámenia
zhrňujúco skonštatoval, že zistené skutočnosti zakladajú dôvodnú pochybnosť o reálnom vykonávaní

ekonomickej činnosti dodávateľov a ich subdodávateľov a taktiež o dodaní preverovaných služieb
v zmysle predmetných faktúr, pričom žalobca nepredložil správcovi dane žiadne dôkazy preukazujúce
materiálnu existenciu plnenia spoločnosťami BLIZARD SK s.r.o., ORFA security consulting s.r.o., MIREX
GROUP s.r.o. a LEVITY s.r.o. Rovnako na str. 56 Oboznámenia správca dane žalobcu správne
poučil, že splnenie formálnej stránky obchodného vzťahu je síce jednou z podmienok pre uznanie

odpočítania DPH, avšak formálne doklady (ktoré žalobca skutočne predložil, čo správca dane, žalovaný
a napokon ani správny súd nespochybňujú) nepostačujú, keďže musia byť odrazom reálneho plnenia,
ktoré v prípade pochybností preukazuje daňový subjekt (žalobca) v rámci jeho dôkazného bremena.
Správca dane preto správne a v súlade s § 46 ods. 5 Daňového poriadku na str. 56 Oboznámenia
vyzval žalobcu, „aby sa vyjadril ku skutočnostiam uvedeným v tomto oboznámení a predložil správcovi

dane jasné a rozhodné dôkazy, ktoré by odstránili pochybnosti správcu dane, resp. navrhol ďalšie
dokazovanieokremtoho,ktoréužbolosprávcomdanevykonané“,atovlehote15dníododňadoručenia
Oboznámenia. Podľa údajov na elektronickej doručenke, ktorá je súčasťou administratívneho spisu
správcu dane, bolo Oboznámenie doručené žalobcovi dňa 24. augusta 2022. Ako vyplýva z obsahu
administratívneho spisu a aj z odôvodnení rozhodnutí správcu dane a rozhodnutí žalovaného, žalobca

v stanovenej lehote nepredložil také dôkazy, ktoré by pochybnosti správcu dane odstránili, a neurobil
tak ani do skončenia daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania, keďže opätovne predložil
buď len formálne doklady, vyjadrenia spochybňujúce zákonnosť postupu správcu dane, resp. navrhol
vykonanie dokazovania opätovnými výsluchmi svedkov, ktorí už boli za prítomnosti splnomocnenéhozástupcu žalobcu vyslúchnutí, prípadne vykonaním znaleckého dokazovania. Možno teda skonštatovať,
že doručením Oboznámenia podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku bol žalobca oboznámený s
pochybnosťami správcu dane a tým došlo k presunu dôkazného bremena opätovne na žalobcu, ktorý

ho však neuniesol, a preto mu správca dane právo na odpočet DPH za predmetné zdaňovacie obdobia
nepriznal. Žalobca mal možnosť predložiť správcovi dane dôkazy na preukázanie svojich tvrdení
a vyvrátenie pochybností správcu dane, pričom na základe Oboznámenia vedel, akým konkrétnym
smerom má zamerať svoju dôkaznú povinnosť, keďže pochybnosti správcu dane boli v Oboznámení
zrozumiteľneformulovanésuvedenímkonkrétnychsprávcomdanevykonanýchdôkazov,vyhodnotením

ktorých k nim správca dane dospel. Správca dane tiež nezaťažil žalobcu preukazovaním skutočností,
ktoré netvoria dôkazné bremeno žalobcu, resp. ktoré by žalobca objektívne nemohol preukázať, keďže
vyzval žalobcu na predloženie len takých dôkazov, ktoré preukazujú jeho tvrdenia o oprávnenosti nároku
na odpočet DPH, teda že došlo aj k materiálnej existencii deklarovaných plnení a nejde len o fiktívne
dodanie.

51. Vzhľadom na uvedené preto nie je dôvodná námietka žalobcu v správnych žalobách, že
žalovaný v napadnutých rozhodnutiach vychádza z nesprávneho posúdenia rozsahu a rozloženia
dôkazného bremena správcu dane, resp. že žalovaný sa v napadnutých rozhodnutiach s touto
otázkou nevysporiadal dostatočne, keďže nemá oporu v obsahu napadnutých rozhodnutí žalovaného
a v administratívnom spise. Žalovaný v napadnutých rozhodnutiach správne popísal prenos dôkazného

bremena medzi žalobcom a správcom dane jednak vo všeobecnej rovine, jednak konkrétne, keď
v rámci vysporiadania sa s odvolacími námietkami žalobcu skonštatoval, že správca dane pre prijatie
jeho záverov vykonal dostatočné dokazovanie, na základe ktorého nebolo preukázané reálne dodanie
zdaniteľných plnení, ktoré mali byť predmetom faktúr od dodávateľov MIREX GROUP s.r.o., ORFA
security consulting s.r.o. a LEVITY s.r.o., pričom žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno a nepredložil

dostatočné dôkazy, ktoré by preukazovali jeho tvrdenia o uplatnenom odpočítaní DPH z dodávateľských
faktúr. Dôvodnosť námietok žalobcu v správnych žalobách neosvedčujú jeho tvrdenia, že podal riadne
vyplnené daňové priznanie k DPH za predmetné zdaňovacie obdobia a zároveň predložil doklady,
na ktorých predloženie bol správcom dane vyzvaný. Správca dane a aj žalovaný správne doklady
predložené žalobcom vyhodnotili ako formálne, ktoré nepreukazujú, že k deklarovaným plneniam

skutočne došlo, a teda materiálne existovali. Správca dane a ani žalovaný vôbec nespochybnili, že
žalobca doklady a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení predložil (faktúry, objednávky, preberacie
protokoly, rámcové zmluvy s dodávateľmi), avšak ich obsah preskúmali a vyhodnotili tak, že sú len
formálne, nekonkrétne, neobsahujú špecifikáciu predmetných plnení a na ich základe nemožno dospieť
k záveru, že deklarované plnenia sa naozaj uskutočnili tak, ako tvrdil žalobca. Rovnako vyhodnotili, že

ani doklady, ktoré žalobca predložil správcovi dane po doručení Oboznámenia dňa 9. septembra 2022
v šedej prepravke spolu so zoznamom, ktorý obsahoval zoznam číselne označených dodávateľských
faktúr a číselne označených odberateľských faktúr s uvedeným len počtov kusov listov formátu A4,
a ktoré pozostávali z rôznych tabuľkových prehľadov, grafov, fotodokumentácie bez akejkoľvek bližšej
špecifikácie, popisu a označenia, ku ktorej konkrétnej dodávateľskej faktúre sa predmetné doklady

mali vzťahovať a kto ich vyhotovil, nepreukazovali tvrdenia žalobcu, s čím sa správny súd stotožňuje.
Nestačí, ak žalobca správcovi dane predložil doklady, z ktorých síce môže vykonanie nejakých prác
vyplývať, avšak bez toho, aby žalobca sám identifikoval, ku ktorému konkrétnemu fakturovanému
plneniu od konkrétneho dodávateľa sa majú vzťahovať, keďže (ako opätovne správne skonštatovali
orgány verejnej správy) v daňovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada a nie zásada vyhľadávacia,

čo znamená, že daňové orgány zisťujú skutočnosti, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane a nie
skutočnosti, ktoré sú potrebné pre preukázanie daňovým subjektom uplatňovaného nároku. Správca
dane a žalovaný tak neboli povinní vyhľadávať dôkazy za tým účelom, aby mohli žalobcovi priznať
ním uplatňované právo na odpočet DPH, ak žalobca sám nepredložil také doklady, resp. v takej
forme a špecifikácii, z ktorej by ním uplatňované právo vyplývalo. Zo žiadneho ustanovenia Daňového

poriadku alebo osobitného predpisu pre správcu dane nevyplýva povinnosť samostatne obstarávať
dôkazy v prospech daňového subjektu tak, aby ním uplatnený nárok mohol byť priznaný. Dôkaznú
povinnosť na preukázanie svojich tvrdení má daňový subjekt, pričom ak svoje dôkazné bremeno
neunesie, ním uplatnený nárok mu nemožno priznať a správca dane nie je povinný zisťovať skutkový
stav tak, aby bolo možné nároku daňového subjektu vyhovieť. V daňovom konaní nemožno hovoriť

o zásade materiálnej pravdy v tom ohľade, že správca dane je povinný vyhľadávať akékoľvek a všetky
skutočnosti, vrátane tých, ktoré svedčia o oprávnenosti nároku daňového subjektu, ak si daňový subjekt
svoju dôkaznú povinnosť sám nesplní. Uvedené závery vyplývajú aj z Rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžf/52/2016 zo dňa 6. júna 2017, podľa ktorého: „Zásada objektívnejpravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie
dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v
daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie

nie je konaním vyhľadávacím“. Dôkazné bremeno zaťažuje správcu dane len ohľadom jeho pochybností
o oprávnenosti nároku, ktorý si daňový subjekt uplatňuje. Tieto pochybnosti nemôžu byť založené
len na nepodložených tvrdeniach a dohadoch, ale musia byť podložené dokazovaním, ktoré musí
správca dane sám vykonať. Nie je však povinný nahrádzať aktivitu daňového subjektu a obstarávať
dôkazy v prospech uplatneného nároku daňového subjektu na zníženie jeho daňovej povinnosti, ak

tento svoje nároky a tvrdenia preukázať nevie. Neunesenie dôkazného bremena tvrdení daňového
subjektu a s tým spojené negatívne následky vo vzťahu k jeho daňovej povinnosti musí daňový subjekt
znášať. Správca dane riadne umožnil preukázať žalobcovi ním uplatňovaný nárok na odpočet DPH,
teda že žalobca splnil podmienky podľa § 49 ods. 1 a 2 Zákona o DPH, a priamo ho na splnenie
jeho dôkazného bremena prostredníctvom výzvy v Oboznámení podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku
aj vyzval. Napokon, žalobca v správnych žalobách ani neformuloval svoje žalobné námietky tak, že

daňovéorgányopomenulikonkrétnydôkaz,zktoréhonímuplatňovanéprávovyplýva,alelenvšeobecne
tvrdil, že správcovi dane doklady predložil a kedy (mimo iného aj uvedením ich počtu – najmenej 2 237
dokladov). Rovnako tvrdenie žalobcu v správnych žalobách, že správca dane mu do ukončenia daňovej
kontroly neoznámil žiadne pochybnosti o vierohodnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov, a tvrdenie,
že v administratívnom spise správcu dane sa nenachádza žiadny doklad, ktorý by preukazoval, že

k oznámeniu pochybností správcu dane vo vzťahu k uplatňovanému nároku došlo, je v rozpore
s obsahom administratívneho spisu, keďže z neho vyplýva, že správca dane zaslal žalobcovi obsiahle
Oboznámenie, ku ktorému je aj pripojená doručenka o elektronickom doručení Oboznámenia žalobcovi
(bod 50. tohto rozsudku). Keďže správca dane postupoval v konaní v súlade s § 46 ods. 5 Daňového
poriadku,jenedôvodnánámietkažalobcuvsprávnychžalobách,žesprávcadanesadopustilzávažného

procesného pochybenia, keď pokračoval vo vyrubovacom konaní a vydal rozhodnutia o vyrubení dane
napriek tomu, že podľa názoru žalobcu bola daňová kontrola nezákonná z dôvodu porušenia § 46 ods.
5 Daňového poriadku.

52. Ako nedôvodnú správny súd vyhodnotil aj námietku žalobcu, že žalovaný neuviedol žiadne zákonné

ustanovenie, podľa ktorého by bolo povinnosťou žalobcu preukázať splnenie „všetkých zákonných
povinností“ nielen u seba, ale aj u svojich obchodných partnerov, čo nemôže tvoriť jeho dôkazné
bremeno. Je potrebné prisvedčiť žalobcovi, že okolnosti na strane dodávateľov žalobcu netvoria
jeho dôkazné bremeno, čo bolo už konštantne potvrdené aj ustálenou judikatúrou súdov. Žalovaný
(a ani správca dane) však žalobcovi nepričítal zodpovednosť za plnenie povinností (zákonných

alebo zmluvných) jeho dodávateľov. Správca dane od žalobcu požadoval len preukázanie splnenia
hmotnoprávnych podmienok vzniku nároku na uplatnený odpočet DPH v zmysle § 49 ods. 1 a 2 Zákona
o DPH, čo je vlastná zákonná povinnosť žalobcu, keďže vzhľadom na dokazovaním zistené skutočnosti
dospel k záveru, že deklarované plnenie nemá materiálny, t.j. reálny základ a je len fiktívne. Rozhodnutia
žalovaného (a rovnako aj rozhodnutia správcu dane) boli založené na nesplnení hmotnoprávnych

podmienok pre odpočet DPH. V zmysle § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazoval len
skutočnosti, na základe ktorých nadobudol pochybnosti o oprávnenosti žalobcom uplatneného odpočtu
DPH z dodávateľských faktúr, pričom svoje pochybnosti žalobcovi prostredníctvom Oboznámenia riadne
oznámil a vyzval ho na predloženie dokladov preukazujúcich jeho tvrdenia, že mu vznikol nárok na
odpočet DPH. Orgány verejnej správy nevytýkali žalobcovi pochybenia iných daňových subjektov,

resp. účastníkov dodávateľsko-odberateľských vzťahov, pričom skutočnosť, že poukázali na viaceré
konkrétne nezrovnalosti v preverovaných dodávateľsko-odberateľských vzťahoch, neznamená, že by
zodpovednosť za ne prenášali na žalobcu a zaťažovali žalobcu preukazovaním skutočností, ktoré jeho
dôkazné bremeno netvoria. Tvrdenie žalobcu, že závery orgánov verejnej správy, podľa ktorých sa
zdaniteľné plnenia dodávateľov žalobcu nemali uskutočniť iba z dôvodu, že sa správca dane domnieval,

že na tieto dodania neboli spôsobilí, sú v rozpore s judikatúrou súdov Slovenskej republiky, je vzhľadom
navyššieuvedenérovnakobezpredmetnéavrozporesodôvodnenímsprávnymižalobaminapadnutých
rozhodnutí, keďže na tvrdených skutočnostiach neboli založené. Zo správcom dane vykonaného
dokazovania síce vyplynuli pochybnosti vo vzťahu k deklarovaným plneniam na strane dodávateľov
žalobcu, predovšetkým vzhľadom na rozpory vo výpovediach konateľov dodávateľských spoločností

a osôb, ktoré mali vykonať pre dodávateľské spoločnosti práce, avšak uvedené nebolo dôvodom, pre
ktorý by orgány verejnej správy odmietli priznať žalobcovi právo na odpočet DPH z deklarovaných
dodaní, keďže týmto dôvodom bolo, ako už bolo vyššie opakovane zdôraznené, neunesenie vlastnéhodôkazného bremena žalobcu vo vzťahu k preukázaniu skutočnej (materiálnej) existencie deklarovaných
plnení.

53. Námietka nepreskúmateľnosti rozhodnutí žalovaného, ktorá má podľa tvrdenia žalobcu spočívať
v tom, že žalovaný sa vysporiadal s odvolacou námietkou nepreskúmateľnosti rozhodnutí správcu dane
len tým spôsobom, že ich označil za nedôvodné bez toho, aby venoval pozornosť podstate a konkrétnym
súvislostiam týchto námietok, je nedôvodná. Problematikou týkajúcou sa povinnosti náležite odôvodniť
rozhodnutie sa zaoberal vo svojej judikatúre Ústavný súd Slovenskej republiky (napr. v nálezoch sp.

zn. I. ÚS 243/07, I. ÚS 114/08, III. ÚS 36/2010), v ktorých o. i. konštatoval, že „... jedným z princípov
predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní je povinnosť
súdov ako aj orgánov verejnej správy svoje rozhodnutia odôvodniť v súlade so zákonnou úpravou. Z
odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na
strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Povinnosť súdu ako aj orgánu verejnej správy je
presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť, pritom starostlivo

prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo vrátane toho, čo uviedli účastníci. Orgán štátnej
moci je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického,
jasného vyjadrovania. Nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.“
Nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov nie je pritom len také rozhodnutie, ktorému chýba úplne
odôvodnenie, ale aj také, ktorého odôvodnenie nie je dostatočné a v ktorom chýbajú skutkové dôvody a

úvahy, ktorými sa orgán verejnej správy k skutkovým záverom dopracoval a úvahy, ktorými ich právne
vyhodnotil.Povinnosťouorgánuverejnejsprávyjetedarozhodnutieodôvodniťtak,abyjasným,určitýma
zrozumiteľným spôsobom bolo zrejmé, z akých podkladov orgán verejnej správy pri svojom rozhodovaní
vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie a z akých dôvodov, aby jasne a
výstižne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových a právnych okolností namietaných

v konaní, aby odpovedal na najdôležitejšie otázky vo vzťahu k hmotnoprávneho nároku, ktorý bol
predmetom príslušného administratívneho konania, prípadne, aby sa zaoberal tvrdeniami a námietkami
účastníkov konania. Napadnuté rozhodnutia žalovaného (a ani rozhodnutia správcu dane) však takýmito
nedostatkami netrpia. Žalovaný v napadnutých rozhodnutiach nielen popísal priebeh daňovej kontroly,
vyrubovaciehokonaniaaobsahrozhodnutísprávcudane,aledostatočnekonkrétneodôvodnilsvojzáver

o nedôvodnosti odvolacích námietok žalobcu uvedením vlastných úvah, a to v nadväznosti na dôvody
uvádzané správcom dane a vlastné hodnotenie dokazovania vykonaného správcom dane osobitne vo
vzťahukjednotlivýmdodávateľom(MIREXGROUPs.r.o.,ORFAsecurityconsultings.r.o.,LEVITYs.r.o.)
na str. 21 až 30 svojho rozhodnutia k zdaňovaciemu obdobiu január 2021 a na str. 22 až 31 svojho
rozhodnutiakzdaňovaciemuobdobiufebruár2021.Tvrdeniežalobcuvsprávnychžalobách,žežalovaný

sa vysporiadal s odvolacou námietkou nepreskúmateľnosti rozhodnutí správcu dane len tým spôsobom,
že ich označil za nedôvodné bez toho, aby venoval pozornosť podstate a konkrétnym súvislostiam
týchto námietok, je tak jednak v rozopre s obsahom napadnutých rozhodnutí žalovaného, jednak je
len všeobecného charakteru. Takéto všeobecné tvrdenie je len vyjadrením nesúhlasu a subjektívneho
postoja žalobcu, čo neobstojí ako relevantná žalobná námietka. Na to, aby sa správny súd mohol

námietkou vecne zaoberať, by žalobca musel uviesť, ktorú konkrétnu okolnosť namietanú žalobcom
v jeho odvolaniach proti rozhodnutiam správcu dane neozrejmil, prečo je práve daná okolnosť podstatná
pre posúdenie veci a možnosť dosiahnutia iného rozhodnutia vo veci samej a aký by to malo vplyv na
práva a právom chránené záujmy žalobcu. Nestačí len všeobecne tvrdiť, že žalovaný sa s odvolacími
námietkami žalobcu nevysporiadal, resp. nevysporiadal podľa názoru žalobcu dostatočne. Nepostačuje

len vyjadriť nespokojnosť s vyhodnotením odvolacích námietok žalovaným tým, že ho žalobca považuje
za nedostatočné, čo je len prezentáciou vlastného nesúhlasu žalobcu. Ako už správny súd uviedol
v bode 48. tohto rozsudku, je v zmysle § 134 ods. 1 SSP viazaný rozsahom žalobných dôvodov,
z čoho vyplýva, že ak žalobca v správnej žalobe tieto dôvody dostatočne konkrétne nešpecifikuje,
správny súd dôvody nemôže sám vyhľadávať namiesto žalobcu. Dostatočne konkrétne vymedzenie

žalobných dôvodov je povinnosťou žalobcu a správny súd nemôže sám vyhľadávať a zisťovať, v čom
je odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy nedostatočné, keďže ak by tak urobil, prevzal by
na seba úlohu advokáta žalobcu a nebol by už nestranným a nezávislým súdom. Rovnako námietka
žalobcu v správnych žalobách, že z napadnutých rozhodnutí nie je zrejmé, ako boli správcom dane
vyhodnotené doklady, ktoré predložil žalobca za účelom preukázania nadobudnutia plnení od svojich

dodávateľov, je v rozpore s odôvodnením napadnutých rozhodnutí správcu dane a žalovaného, keďže
žalobcom predložené doklady boli orgánmi verejnej správy vyhodnotené ako formálne a obsahujúce len
všeobecný popis deklarovaného plnenia bez uvedenia konkrétnych okolností deklarovaných obchodov,
čo nepreukazuje ich materiálnu stránku, teda skutočnú existenciu deklarovaných plnení (služieb)dodávateľmi pre žalobcu. Viaceré tvrdenia žalobcu v správnych žalobách, ako napr. že odôvodnenia
napadnutých rozhodnutí neobsahujú takmer žiadne odôvodnenie mimo všeobecných formulácií, citácie
vybraných viet (často neúplných) z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí a polemika žalobcu s nimi,

tvrdenie, že z napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy nie je možné zistiť žiadne konkrétnosti,
dokonca ani len to, aké konkrétne dôkazy vykonané v priebehu daňovej kontroly alebo počas
vyrubovacieho konania má žalovaný na mysli, resp. aké konkrétne skutočnosti mali byť správcom
dane zistené, z ktorých konkrétnych dôkazov má vyplývať konkrétne tvrdenie správcu dane a na
základe akých skutočností k nim správca dane dospel, vykonané dôkazy správcom dane sú v rozpore

s výrokom napadnutých rozhodnutí a ďalšie všeobecné tvrdenia správcu dane popísané v bode 17.
tohto rozsudku, nemožno považovať za konkrétne žalobné námietky spochybňujúce odôvodnenosť
záverov orgánov verejnej správy v ich rozhodnutiach, ale predstavujú len vyjadrenie vlastného názoru
žalobcu k odôvodneniu napadnutých rozhodnutí správcu dane a žalovaného, resp. polemiku s nimi.
Samotný nesúhlas žalobcu so závermi správcu dane a žalovaného vo všeobecnej rovine a vyjadrenie
jeho vlastného hodnotenia odôvodnenia napadnutých rozhodnutí nemožno považovať za relevantný

žalobný bod v zmysle § 182 ods. 1 písm. e) SSP. Správny súd podotýka, že orgány verejnej správy sú
povinnéodôvodniťsvojerozhodnutiatak,abyznichbolizrejméskutočnosti,ktoréichviedlikrozhodnutiu
vo veci (výrok rozhodnutia) a nie tak, aby ich odôvodnenie zodpovedalo predstavám žalobcu a rovnako
nie sú povinné ani viesť so žalobcom polemiku o jeho interpretácii priebehu daňovej kontroly, postupu
orgánov verejnej správy, resp. zistených skutkových okolností. Napadnuté rozhodnutia žalovaného

a správcu dane považuje správny súd z dôvodov, na ktorých sú založené, za presvedčivé, logicky
a konzistentne odôvodnené. Rovnako nedôvodná je aj námietka žalobcu v správnych žalobách, že
žalovaný v napadnutých rozhodnutiach neuviedol skutkový stav, na základe ktorého boli napadnuté
rozhodnutia vydané, ale sústredil sa len na obhajobu tvrdení správcu dane o údajnom zistení skutkového
stavu v dostatočnom rozsahu, keďže je v rozpore s obsahom napadnutých rozhodnutí, nakoľko zistený

skutkový stav je v nich riadne a podrobne popísaný. Vlastné hodnotiace úsudky žalobcu a uvedenie
počtu výskytu slovného spojenia „zistený skutkový stav“ v odôvodneniach napadnutých rozhodnutí
nie sú spôsobilé spochybniť zákonnosť napadnutých rozhodnutí žalovaného. Pre úplnosť správny súd
podotýka, že žalovaný v danom prípade nezisťoval samostatne skutkový stav nezávisle od správcu
dane, keďže nevykonával vlastné dokazovanie (§ 74 ods. 3 Daňového poriadku), ale vychádzal zo

skutkového stavu zisteného správcom dane, ktorý považoval za zistený v dostatočnom rozsahu, čo je
postup v súlade so zákonom.

54. Námietku žalobcu, že žalovaný nevykonal ním navrhované dokazovanie, správny súd rovnako
nemohol vyhodnotiť ako dôvodnú. Žalovaný uviedol vo svojich rozhodnutiach zrozumiteľné dôvody,

pre ktoré nepovažoval za potrebné vykonať žalobcom navrhované dokazovanie (str. 34 Rozhodnutia
č. 101853379/2023 /zdaňovacie obdobie január 2021/ a str. 35 Rozhodnutia č. 101853745/2023 /
zdaňovacie obdobie február 2021/). Žalobca v správnych žalobách neuviedol, ktoré konkrétne tvrdenia
a skutočnosti spôsobilé preukázať dôvodnosť ním uplatneného práva na odpočet DPH by sa mali
navrhovanými svedeckými výpoveďami preukázať, prečo žalobca považuje dôvody nevykonania

opätovných výsluchov už raz vypočutých svedkov za nezákonné, ale len skonštatoval, že žalovaný
nemohol vedieť, čo by pri vykonaní dokazovania vyšlo najavo a vyjadril svoje hodnotenie postupu
správcu dane pri výsluchu svedkov, čo nie je spôsobilé spochybniť zákonnosť napadnutých rozhodnutí
správcu dane a žalovaného v tomto ohľade, keďže sa opätovne jedná len o vyjadrenie vlastného
názoru žalobcu. Správny súd podotýka, že podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku vedie dokazovanie

správca dane (resp. žalovaný ako odvolací orgán môže podľa § 74 ods. 3 Daňového poriadku
vykonať dokazovanie aj v odvolacom konaní), a teda správca dane sám uváži, ktoré dôkazy a
ako vykoná tak, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie.
Z ustanovení Daňového poriadku nevyplýva, že správca dane (a ani žalovaný ako orgán verejnej
správy druhého stupňa v odvolacom konaní) je viazaný návrhmi na vykonanie dokazovania zo strany

žalobcu. Dôkazy navrhované žalobcom nemusí správca dane vykonať, ak podľa jeho úvahy neprispejú
k zisteniu rozhodnutých skutočností. Žalovaný v odvolacom konaní v odpovedi na odvolacie námietky
žalobcusvojuúvahuknevykonaniužalobcomnavrhovanýchvýsluchovsvedkovpodoprelzrozumiteľnou
a logickou argumentáciou, a teda postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Daňového poriadku,
ako aj ustálenou súdnou judikatúrou. Správny súd pre úplnosť podotýka, že samotná skutočnosť, že

konateliadodávateľskýchspoločnostívosvojichsvedeckýchvýpovediachpotvrdilidodaniepredmetných
plnení (služieb) žalobcovi, neznamená, že správca dane a žalovaný sú viazaní obsahom týchto
svedeckých výpovedí a na ich základe musia žalobcovi ním uplatňované právo na odpočet DPH
z deklarovaných obchodov priznať, keďže svedecká výpoveď rovnako ako akýkoľvek iný dôkaz podliehahodnoteniu konajúceho orgánu verejnej správy, pričom ak tvrdenia svedkov nie sú podporené inými
dôkazmi hodnotenými v ich vzájomných súvislostiach, prípadne sú tieto tvrdenia v rozpore s inými
dôkazmi, orgán verejnej správy ich nemusí považovať za vierohodné.

55. Tvrdenie žalovaného, že žalovaný v odôvodnení napadnutých rozhodnutí uviedol opakovane
údaje o spoločnosti BLIZARD SK s.r.o. napriek tomu, že žalobca si v zdaňovacích obdobiach január
a február 2021 odpočítanie DPH od tohto dodávateľa neuplatnil, nepredstavuje žalobnú námietku, na
základe ktorej by mohol správny súd vykonať súdny prieskum napadnutých rozhodnutí žalovaného.

Žalobca neuviedol, aký vplyv na zákonnosť rozhodnutí žalovaného má ním tvrdená skutočnosť.
Správne súdy podľa § 6 ods. 1 SSP v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom. Je povinnosťou žalobcu formulovať svoje žalobné body tak, aby správny
súd na ich základe mohol vykonať súdny prieskum rozhodnutia orgánu verejnej správy (viď bod 48.

tohto rozsudku).

56. Žalobca v správnych žalobách ďalej namietal, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za náklad
napadnutých rozhodnutí, je v rozpore s administratívnym spisom alebo v ňom nemá oporu, pričom tvrdil,
že uskutočnenie prác zo strany dodávateľov nepreukazoval iba faktúrami od dodávateľov, ale správcovi

dane predložil aj ďalšie dôkazy ako zmluvy, objednávky, dodacie listy, preberacie protokoly a dôkazy
preukazujúce materiálnu existenciu plnenia, avšak správca dane z celkového množstva dôkazov zrejme
preveroval len zlomok a stovky dôkazov „z kontrolného procesu vyradil bez toho, že by preto uviedol
logické a právne podložené vysvetlenie“. V prípade existencie nezákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej
správy oprávňujúcej správny súd ho zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP ide o uvedenie takých

skutkových zistení orgánom verejnej správy, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, resp. sú
s ním v rozpore, prípadne skutkové zistenia orgánu verenej správy z obsahu administratívneho spisu
vôbec nevyplývajú. Aby však správny súd mohol z daného dôvodu napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy zrušiť, žalobca musí v správnej žalobe konkrétne uviesť, ktoré skutkové zistenie orgánu
verejnejsprávyzobsahuadministratívnehospisuavykonanéhodokazovanianevyplýva,pričomsprávny

súd nemôže dané skutkové zistenia identifikovať z administratívneho spisu orgánu verejnej správy sám
(obdobne viď bod 48. tohto rozsudku). V predmetnom prípade žalobca v správnych žalobách tvrdil
len to, že správca dane preveroval z celkového množstva dôkazov len zlomok a stovky dôkazov „z
kontrolného procesu vyradil“ bez vysvetlenia. Takéto všeobecné tvrdenia nezodpovedajú relevantným
žalobným dôvodom umožňujúcim správnemu súdu prieskum napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej

správy a skonštatovanie ich nezákonnosti podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP. Žalobný dôvod podľa § 191
ods. 1 písm. f) SSP nemožno chápať tak, že správny súd bude overovať, či všeobecné tvrdenia žalobcu
zodpovedajú administratívnemu spisu, resp. porovnávať všetky zistenia a závery orgánu verejnej správy
s jeho administratívnym spisom bez toho, aby žalobca v správnych žalobách identifikoval, o ktoré
konkrétne zistenia orgánu verejnej správy sa jedná. Uplatnenie tohto žalobného dôvodu predpokladá, že

žalobca pozná administratívny spis orgánu verejnej správy a na základe tohto poznania sám identifikuje
rozpor zistení orgánu verejnej správy s jeho obsahom. Žalobca v správnych žalobách len uviedol viaceré
svoje tvrdenia, ktorými vo všeobecnosti vyjadril svoje hodnotenie postupu a rozhodnutí orgánov verejnej
správy, čo však nepostačuje na spochybnenie zákonnosti rozhodnutí žalovaného a rozhodnutí správcu
dane a ich zrušenie správnym súdom podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP.

57. Tvrdenie žalobcu v správnych žalobách, že pokiaľ orgány verejnej správy založili svoje závery
o nevierohodnosti preverovaných faktúr na nekontaktnosti dodávateľov žalobcu, nesprávne zistili
skutkový stav veci a zistenia tiež nesprávne právne posúdili, podľa správneho súdu opätovne
nepredstavuje dôvodnú žalobnú námietku, keďže je v rozpore s odôvodnením rozhodnutí správcu dane

a žalovaného. Ako už správny súd viackrát skonštatoval, orgány verejnej správy nepriznali žalobcovi
právo na odpočet DPH z deklarovaných obchodov na základe skutočnosti, že žalobca neuniesol vlastné
dôkazné bremeno a nepreukázal, že deklarované obchody sa skutočne uskutočnili a neboli len fiktívne
a nie „výlučne“ na nekontaktnosti deklarovaných dodávateľov, ako to tvrdí žalobca. Pokiaľ orgány
verejnej správy v rámci správcom dane zisteného skutkového stavu aj skonštatovali nekontaktnosť

niektorých dodávateľov žalobcu, táto skutočnosť bola relevantná len v súvislosti s ďalšími zistenými
skutočnosťami pre vyvolanie pochybností správcu dane o správnosti a úplnosti dokladov predložených
žalobcom, a teda pre prenos dôkazného bremena na žalobcu. Uvedenie tvrdení zo strany žalobcu o jeho
ponímaní nekontaktnosti dodávateľských spoločností, ktoré majú charakter jeho vlastnej polemickejinterpretácie skutkových okolností, nemožno zároveň považovať za dostatočné pre spochybnenie
zákonnosti napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy.

58. Námietka žalobcu týkajúca sa podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej
správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, ktoré vzhliadal
v tom, že mu postupom orgánov verejnej správy nebolo umožnené podať kvalifikované odvolania
proti rozhodnutiam správcu dane a tým upreté právo domáhať sa preskúmania rozhodnutí správcu
dane, je nedôvodná. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca podal proti rozhodnutiam správcu

dane v zákonom stanovenej lehote podľa § 72 ods. 3 Daňového poriadku odvolania, ktoré však
neobsahovali žiadne konkrétne odvolacie dôvody a dôkazy preukazujúce odôvodnenosť odvolania,
a teda bez náležitostí podľa § 72 ods. 4 písm. c) a d) Daňového poriadku. Správca dane preto vyzval
žalobcu písomnými výzvami na odstránenie nedostatkov odvolaní v súlade s § 72 ods. 5 Daňového
poriadku a určil mu na odstránenie nedostatkov jeho odvolaní lehotu 15 dní od doručenia daných výziev
(20. apríla 2023). Žalobca písomne požiadal správcu dane o predĺženie určenej lehoty o 9 mesiacov,

avšak spolu s predmetnými žiadosťami neuhradil správny poplatok napriek tomu, že predmetné
žiadosti podliehajú poplatkovej povinnosti. Správca dane vo veci konal a vyzval žalobcu na úhradu
príslušných správnych poplatkov, ktoré žalobca aj uhradil, avšak v informačnom systéme správcu dane
boli predmetné správne poplatky vykázané ako neuhradené, a preto správca dane vydal rozhodnutia
o zastavení konania vo veci žiadostí žalobcu o predĺženie lehoty určenej výzvami na odstránenie

nedostatkov jeho odvolaní. Správca dane na základe podnetov žalobcu na preskúmanie rozhodnutí
o zastavení konania vo veci žiadostí žalobcu o predĺženie lehoty určenej výzvami na odstránenie
nedostatkov jeho odvolaní mimo odvolacieho konania zrušil predmetné rozhodnutia o zastavení konania
a rozhodnutiami zo dňa 14. augusta 2023 rozhodol, že žiadostiam žalobcu o predĺženie lehoty určenej
výzvami na odstránenie nedostatkov jeho odvolaní nevyhovuje a lehoty na odstránenie nedostatkov

odvolaní žalobcu nepredlžuje. Nie je preto pravdivé tvrdenie žalobcu v správnych žalobách, že správca
dane o žiadostiach žalobcu o predĺženie lehoty na odstránenie nedostatkov jeho odvolaní nekonal
a včas nerozhodol, a preto nastúpila zákonná fikcia predĺženia lehoty podľa žiadostí žalobcu v zmysle
§ 28 ods. 3 Daňového poriadku. Bez ohľadu na tieto skutočnosti žalobca v lehote na odstránenie
nedostatkov jeho odvolaní proti rozhodnutiam správcu dane, ktorej posledný deň pripadol na 8. mája

2023, dňa 5. mája 2023 podal doplnenia svojich odvolaní proti rozhodnutiam správcu dane, a preto
žalovanému nebránila žiadna prekážka, aby o odvolaniach žalobcu proti rozhodnutiam správcu dane
napadnutými rozhodnutiami rozhodol. V postupe žalovaného tak nemožno konštatovať nezákonnosť
alebo zásah do práv žalobcu tak, ako to žalobca namietal v správnych žalobách, a teda správny súd
nemôževyhodnotiťpredmetnúžalobnúnámietkužalobcuakodôvodnúanajejzákladezrušiťnapadnuté

rozhodnutia žalovaného.

59. V bode VI. správnych žalôb žalobca uviedol citácie viacerých ustanovení právnych predpisov
bez relevantnej argumentácie, z ktorej by vyplývalo, že orgány verejnej správy uvedené predpisy
porušili. Prostý výpočet zákonných ustanovení nemožno považovať za žalobnú námietku umožňujúcu

správnemu súdu vykonať súdny prieskum napadnutých rozhodnutí žalovaného a správcu dane.
Rovnako vo vzťahu ku hodnotiacim tvrdeniam žalobcu ohľadom procesného postupu a rozhodovania
orgánov verejnej správy uvedeným v bode VII. správnych žalôb správny súd odkazuje na argumentáciu
uvedenú v bode 48. tohto rozsudku.

60.PokiaľžalobcavsprávnychžalobáchpoukazovalnaviacerérozhodnutiasúdovSlovenskejrepubliky,
pričom uviedol len vybranú časť z ich odôvodní, správny súd uvádza, že bez toho, aby žalobca
konkretizoval ako sú v nich uvedené závery aplikovateľné na skutkový a právny stav prejednávanej veci,
je takéto poukázanie bezpredmetné. Nepostačuje na rozhodnutia súdov len poukázať a stotožniť sa s
nimi. Aby bolo poukázanie na ne zo strany žalobcu relevantné, žaloba by musel ozrejmiť ich právny

a skutkový základ, najmä ich blízkosť s prejednávanou vecou, predmet, sporné ustanovenia zákona,
relevantné právne závery a konkrétne dôsledky ich vplyvu na zákonnosť napadnutých rozhodnutí.
Výňatky odôvodnení súdnych rozhodnutí takéto kritériá nespĺňajú.

61. Správny súd nevykonal dokazovanie navrhované žalobcom v bodoch VIII. správnych žalôb, keďže

splnomocnená zástupkyňa žalobcu na pojednávaní pred správnym súdom na predmetnom návrhu
nezotrvala. Správny súd pre úplnosť uvádza, že neprihliadol na podania žalobcu, v ktorých reagoval
na dupliky žalovaného, keďže v zmysle § 106 ods. 2 SSP sa k replike žalobcu môžu vyjadriť účastníci
konania svojimi duplikami v lehote určenej správnym súdom, avšak na ďalšie vyjadrenia správny súdnemusí prihliadať, o čom účastníkov konania poučí. Správny súd o tejto skutočnosti žalobcu poučil pri
doručení vyjadrení žalovaného k správnym žalobám.

62. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí
správcu dane a žalovaného, vrátane konania, ktoré im predchádzalo, dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutiažalovanéhoasprávcudanezdôvodovuvedenýchvsprávnychžalobáchniejemožnézrušiť,
a preto s poukazom na § 190 SSP správne žaloby ako nedôvodné zamietol.

63. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má
právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo
sčasti úspešný. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd právo na náhradu trov konania
nepriznal. Správny súd zároveň nezistil podmienky pre priznanie náhrady trov konania žalovanému.
64. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Rozsudok správneho súdu nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od doručenia
rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku, ak sa rozhodlo o
správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je správca dane alebo orgán verejnej správy,
ktorýrozhodoloriadnomopravnomprostriedkupodanomvočirozhodnutiualeboopatreniusprávcudane
(§ 145 ods. 2 písm. a/ SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnutévjehoneprospech,pričomjumusípodaťvlehotejednéhomesiacaoddoručeniarozhodnutia
správneho súdu (§ 443 ods. 1 SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov

podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľalebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná,
alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP).

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Poznámka:RozsudoknepodpísaličlenkysenátuJUDr.AlenaAntalováaJUDr.DarinaŠtoffovázdôvodu
ich ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase jeho podpisovania.