Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, December 30, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16CoPr/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120238610
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6120238610.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej

a sudcov Mgr. Martina Štubniaka (sudca spravodajca) a Mgr. Kataríny Katkovej, v spore žalobcu
STD DONIVO a.s., so sídlom Mlynská 1346, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 31 678 343, právne
zastúpeného AK NOVIKMEC s.r.o., so sídlom Rázusova 125, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 36
868 701, proti žalovanému A. B., narodenému XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom B. XXX, právne
zastúpenému Kováč | Krpčiarová & partners - advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom M. Bela 2, 984 03
Lučenec, IČO: 47 253 975, o zaplatenie 1.598,04 Eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Cpr/4/2023 z 13. mája 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do
troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný
súd“) napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
382,36 Eur v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (I. výrok). Žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 % do 3 dní odo

dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení ich výšky (II. výrok).

2. Súd prvej inštancie poukazujúc na zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bol zrušený
prvý rozsudok v tejto veci skonštatoval, že predmetom sporu zostalo zaplatenie sumy 382,36 Eur.
Odcitoval ust. § 182 ods. 1, 2 a 3 a § 183 ods. 2 Zákonníka práce majúc vykonaným dokazovaním
preukázané naplnenie všetkých podmienok zodpovednosti žalovaného ako zamestnanca za vzniknutý
schodok, t. j. existenciu pracovnoprávneho vzťahu medzi žalovaným ako zamestnancom a žalobcom

ako jeho zamestnávateľom, písomne uzavretú dohodu o hmotnej zodpovednosti a tiež existenciu škody
vo forme schodku na zverených hodnotách určených na obeh alebo obrat i zavinenie zamestnanca.
K exkulpačným dôvodom tvrdeným žalovaným poukázal na to, že žalovaný prevzal Manuál vodiča a bol
oboznámenýsjehoobsahom,čopotvrdilpodpisomPotvrdeniaoabsolvovanívstupnéhoškoleniazodňa
20. 07. 2017 a z bodu VII. Manuálu vodiča, označeného ako Tankovanie PHM a ADBLUE - zoznam kariet
vo vozidle, bolo preukázané, že žalovaný na seba prevzal záväzok mať bezpečnostný kód od tankovacej
karty a tankovaciu kartu uložené na rozličných miestach. Zároveň bol žalovaný oboznámený s tým,

že za zneužitie karty v prípade jej uloženia spolu s bezpečnostným kódom zodpovedá vodič, ktorému
bola karta, na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zverená. V čase vykonania neoprávneného
čerpania pohonných hmôt, ktoré bolo vykonané na kartu prislúchajúcu k vozidlu EČ: C. toto na výkon
pracovnej činnosti používal práve žalovaný, ktorý mal v tomto rozhodnom období možnosť mať zverenúkartu pod neustálym dohľadom a ak sa v uvedenom čase aj stalo, že kartu neoprávnene použila
tretia osoba, nejde o dôvod, ktorý by ho vyviňoval, nakoľko nie len samotné používanie tankovacej
karty, ale aj dohľad nad ňou ako zverenou hodnotou bola povinnosťou, na ktorú sa žalovaný podpisom

dohody o hmotnej zodpovednosti zaviazal, pričom túto svoju povinnosť porušil. Žalovaný nepreukázal a
v zásade ani kvalifikovane netvrdil nevytvorenie vhodných podmienok zo strany zamestnávateľa, ktoré
nevytvorenie by ho (aspoň do istej miery) zbavovalo zodpovednosti za schodok vzniknutý na zverených
hodnotách. Zároveň netvrdil ani nepreukázal, že by svojho nadriadeného písomne upozornil na také
pracovné podmienky, ktoré by mu neumožňovali riadne a zodpovedne vykonávať prácu v súvislosti

so zverenými hodnotami, čo bolo tiež povinnosťou, na ktorej splnenie sa podpisom dohody o hmotnej
zodpovednosti zaviazal. Na strane žalovaného teda boli splnené všetky predpoklady zodpovednosti za
schodok vzniknutý na zverených hodnotách. Žalovaný nepreukázal zbavenie sa svojej zodpovednosti
tým, že by schodok nezavinil. O náhrade trov konania (vrátane predchádzajúceho odvolacieho konania)
rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)
vzhľadom na plný úspech žalobcu v spore.

3. V zákonnej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e),
f) a h) CSP požadujúc rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Namietal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhované dôkazy a že žalobca škodu vyčíslil
sám bez vykonania inventarizácie, pričom až po ukončení pracovného pomeru a po zániku dohody

o hmotnej zodpovednosti sa dožadoval ďalšej náhrady škody. Uviedol, že žalobca sa domáha náhrady
škody podľa osobitného režimu daného § 182 a nasl. ZP, po skončení pracovného pomeru, po zániku
dohody o hmotnej zodpovednosti, teda bez opory v zákone, hoci tak mohol urobiť v zákonnej lehote, čo
samo osebe vyvoláva pochybnosť o oprávnenosti požiadavky žalobcu.

4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok potvrdiť. Uviedol, že nevykonanie inventarizácie
nezbavuje zamestnanca zodpovednosti za schodok, pričom dostatočne preukázal, že došlo ku schodku
na zverených hodnotách a v akej výške. Tento vznikol počas platnosti dohody o hmotnej zodpovednosti
a žiadne zákonné ustanovenie časovo neohraničuje možnosť zamestnávateľa domáhať sa náhrady
schodku iba na obdobie platnosti dohody.

5. V ďalších písomných stanoviskách strany iba opakovali svoje argumenty.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379
a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario s použitím § 219 ods. 3

CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil ako vecne správny.

7. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

8. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

9. Odvolací súd v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje ako v rovine skutkových zistení, ktoré
zodpovedajú vykonanému dokazovaniu, tak aj v rovine právneho posúdenia, ktoré považuje odvolací
súd za správne.

10. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne právne relevantné skutočnosti,
okolnosti alebo argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvoinštančného súdu a s ktorými by
sa prvoinštančný súd pri rozhodnutí a pri jeho odôvodnení náležite a dostatočne nevysporiadal.

11. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa ustanovenia § 387

ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny a na zdôraznenie jeho správnosti dodáva:

12. Súd prvej inštancie opodstatnene nevykonal žalovaným navrhované dokazovanie z dôvodu, že
toto bolo nadbytočné, keďže nesmerovalo k preukázaniu skutočností majúcich právny význam prerozhodnutie v tomto spore, čo súd prvej inštancie patrične zdôvodnil v 51. odseku odôvodnenia
napadnutého rozsudku. Odvolací súd plne súhlasí s tým, že zoznam osôb, ktoré mohli s tankovacou
kartou nakladať a prehľad jázd motorových vozidiel neboli dôkazmi, ktoré by boli spôsobilé vyvrátiť

zákonom prezumované zavinenie žalovaného na vzniku schodku. Odvolací súd pritom už vo
svojom zrušujúcom uznesení zo dňa 31. 01. 2023 uviedol, že žalovaný nijak nespochybňoval, že
prostredníctvom jemu zverenej tankovacej karty došlo k čerpaniu pohonných hmôt do iného než
zvereného motorového vozidla a tak za takého stavu bolo na žalovanom, aby preukázal, že schodok
nezavinil.

13. Vo vzťahu k nevykonaniu inventarizácie už odvolací súd takisto v uznesení zo dňa 31. 01. 2023
uviedol, že ak nie je schodok zistený (preukázaný) inventarizáciou, bez ďalšieho to neznamená, že
by zamestnávateľ nemal proti zamestnancovi s hmotnou zodpovednosťou nárok na náhradu škody
podľa § 182 ZP, zamestnávateľ ale musí inými dôkaznými prostriedkami preukázať stav hodnôt, ktoré
pracovník prevzal k vyúčtovaniu a skutočnosť, že došlo ku škode na zverených hodnotách. V tomto

smere odvolací súd poukazuje na 33. a 34. odsek odôvodnenia napadnutého rozsudku, kde súd prvej
inštancie prehľadne a presvedčivo vysvetlil, ktorými dôkazmi žalobca vznik škody vo forme schodku
preukázal.

14. Žalovaný sa mýli aj v tom, že náhrady škody podľa § 182 a nasl. ZP sa možno domáhať len

do zániku pracovného pomeru, resp. dohody o hmotnej zodpovednosti, lebo podľa odvolacieho súdu
nerozlišuje medzi vznikom schodku a jeho zistením. Súd prvej inštancie správne uviedol v 47. odseku
odôvodnenia rozhodnutia, že v prejednávanom prípade schodok vznikol na žalovanému zverených
hodnotách za platnosti dohody o hmotnej zodpovednosti a za trvania pracovného pomeru. Ak potom
žalobca až po zániku týchto právnych úkonov zistil, že schodok netvorí len pôvodne zistenú sumu

1.355,68 Eur, ale sumu 1.738,04 Eur, nijak nepostupoval pri uplatnení tohto rozdielu v rozpore so
Zákonníkom práce, ktorý nelimituje zamestnávateľa domáhať sa týchto nárokov len počas platnosti
dohody o hmotnej zodpovednosti, resp. len za trvania pracovného pomeru s daným zamestnancom.
Skončenie pracovného pomeru, či dohody o hmotnej zodpovednosti neznamená zánik zodpovednosti
zamestnanca za dovtedy vzniknutú škodu, rovnako ako nespôsobuje zmenu režimu jej právneho

posúdenia, ako na to poukazoval žalovaný (nesprávne) tvrdiac, že v takom prípade ide o nárok na
náhradu škody podľa § 420 a nasl. OZ. Náhrady škody podľa § 182 a nasl. ZP sa preto možno domáhať
aj po zániku dohody o hmotnej zodpovednosti, resp. aj po skončení pracovného pomeru, ak takýto
škodový nárok vznikol počas ich existencie. Súd prvej inštancie správne vystihol, že ak by zákonodarca
mienil určitým spôsobom časovo obmedziť právo zamestnávateľa domáhať sa náhrady škody podľa §

182 a nasl. ZP, zodpovedal by tomu aj zákonný text.

15. Odvolací súd z uvedených dôvodov dospel k záveru o neopodstatnenosti žalovaným podaného
odvolaniaapretorozsudoksúduprvejinštanciepotvrdil,atovrátanezávisléhovýrokuotrováchkonania,
voči ktorému žalovaný neuviedol žiadnu odvolaciu argumentáciu.

16. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. § 396 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 CSP a aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ust.
§ 255 ods. 1 CSP. V tomto prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný žalobca a preto mu odvolací
súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O výške

náhradytrovodvolaciehokonaniarozhodnepodľa§262ods.2CSPsúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.