Rozsudok – Nájomná zmluva ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. máj 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 20Csp/80/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122296679
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:6122296679.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobcu D.K. AGRO, spol. s

r. o., so sídlom Rakovec nad Ondavou 285, 072 03 Rakovec nad Ondavou, IČO: 36 853 453, právne
zastúpeného JUDr. JCLic. Tomáš Majerčák, PhD., s.r.o., Južná trieda 28, 040 01 Košice - mestská časť
Juh, IČO: 52 858 774, proti žalovanému A. B. C., D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, XXX XX E.,
právne zastúpenému advokátskou kanceláriou SLAMKA & Partners s.r.o., IČO: 50 120 000, so sídlom
Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, o zaplatenie 2.156,90 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca si žalobou uplatnil v rámci upomínacieho konania na Okresnom súde Banská Bystrica proti
žalovanému nárok na zaplatenie sumy 2.156,90 eura s príslušenstvom. Uplatnený nárok odôvodnil tým,
že žalovaný ako prenajímateľ uzatvoril so žalobcom ako nájomcom podľa zákona č. 504/2003 Z. z. o
nájme poľnohospodárskych pozemkoch, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a podľa zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
Nájomnú zmluvu č.: 200/01/2015, ktorej predmetom bol nájom pôdy v celkovej výmere 21569 m2 v

katastrálnych územiach: F., G. H. I. J. G. K. (ďalej len „Nájomná zmluva“). Zmluvné strany dohodli, že
pre prípad predaja predmetu nájmu má nájomca predkupné právo a to za obvyklú cenu v čase a mieste
predaja predmetu nájmu. Za týmto účelom doručí prenajímateľ nájomcovi ponuku na predaj predmetu
nájmu doručenou zásielkou na adresu nájomcu aj s uvedením dĺžky lehoty na vyjadrenie, pričom táto
lehota nesmie byť kratšia ako jeden mesiac odo dňa doručenia tejto ponuky. Toto predkupné právo
je medzi zmluvnými stranami dojednané ako zmluvné záväzkové právo, ktoré sa uplatňuje len medzi
účastníkmi tejto zmluvy, teda pôsobí in personam počas celej doby účinnosti tejto zmluvy. Za týmto

účelommumalabyťdoručenáponukanapredajpredmetunájmu,avšaktaksanestaloadošlokprevodu
týchto nehnuteľností bez toho, aby mu boli ponúknuté v súlade s Nájomnou zmluvou. Zmluvné strany sa
dohodli, že ak prenajímateľ nedodrží ustanovenia Článku VI ods. 3. a 4. zodpovedá za vzniknutú škodu
a zaväzuje sa uhradiť zmluvnú pokutu 0,10 eura za každý m2 predanej pôdy inému ako nájomcovi. V
rozpore s ustanoveniami Nájomnej zmluvy žalovaný previedol predmet nájmu inému ako žalobcovi bez
toho,abytietonehnuteľnosti,ktorébolipredmetomnájmuponúkolžalobcovi.Žalobcavyzvalžalovaného
listom zo dňa 27.07.2021, ktorý bol doručený dňa 13.08.2021 na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške

2.156,90 eura. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že predmetnú výzvu na
zaplatenie neakceptuje2. Okresný súd Banská Bystrica dňa 06.05.2022, sp. zn. 29Up/429/2022 vydal platobný rozkaz, ktorým
zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 2.156,90 eura a úrok z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 2.156,90 eura od 29.08.2021 do zaplatenia. Zároveň zaviazal žalovaného nahradiť

žalobcovi trovy konania vo výške 435,01 eura.

3. Proti vyššie uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, ktorý odôvodnil tým, že žalobca
žiadnymi dôkazmi nepreukázal, že došlo k odpredaju predmetu nájmu zo žalovaného na inú osobu,
všetkých parciel alebo len niektorých, akej osobe mal žalovaný predmet nájmu odpredať, akým

právnym úkonom, akým rozhodnutím príslušnej správy katastra došlo k vkladu vlastníckeho práva,
že k scudzeniu predmetu nájmu došlo v čase účinnosti danej nájomnej zmluvy a aká bol výmera
odpredaných nehnuteľností na preukázanie výpočtu zmluvnej pokuty. V zmysle predmetnej nájomnej
zmluvy, dohodnuté predkupné právo neplatí v prípade predaja predmetu nájmu spoluvlastníkovi v
zmysle Občianskeho zákonníka alebo ak sú ku takémuto postupu iné zákonné prekážky v zmysle
čl.VI ods. 3 nájomnej zmluvy. Predmet nájmu odpredal spoluvlastníkovi JRD Rakovec, družstvo, ktorý

bol v čase predaja vedený ako podielový spoluvlastník na príslušných listoch vlastníctva. Žalovaný
odpredalsvojenehnuteľnostipodielovémuspoluvlastníkovianeporušilžiadneustanoveniezmluvy,ktoré
by oprávňovalo žalobcu domáhať sa zmluvnej pokuty. Prevodom, ktorým odpredal ostatné nehnuteľnosti
v k.ú. G. H. vedené na LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX a v k.ú. J. G. K. vedené na LV č. XXX,
LV č. XXX , LV č. XXX , LV č. XXX , LV č. XXX , LV č. XXX, LV č. XXX , LV č. XXX , LV č. XXXX ,

LV č. XXXX , LV č. XXXX došlo k prevodu medzi osobami blízkymi, a z toho dôvodu teda nedošlo k
porušeniu predkupného práva žalobcu a dohodnuté predkupné právo v predmetnej nájomnej zmluve
neplatí, pretože k takémuto postupu boli iné zákonné prekážky v zmysle čl.VI ods. 3 nájomnej zmluvy.
Žalovaný ako člen JRD Rakovec, družstvo, previedol vlastnícke právo na blízku osobu, právnickú osobu
–JRDRakovec,družstvo.ŽalovanémuvznikločlenstvovJRDRakovec,družstvopočastrvaniadružstva

- prijatím za člena na základe písomnej členskej prihlášky. V čase uskutočnenia namietaných prevodov
bol Žalovaný riadnym členom JRD Rakovec, družstvo a jeho členstvo stále trvá. Družstvo je v zmysle
§ 221 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, spoločenstvom neuzavretého počtu osôb
založeným za účelom podnikania alebo zabezpečovania hospodárskych, sociálnych alebo iných potrieb
svojich členov. Ako člen družstva má žalovaný právo na podiel na zisku, právo podieľať sa na riadení,

ktoré môže uplatniť prostredníctvom členskej schôdze, právo na vyrovnací podiel, právo na likvidačnom
zostatku a právo byť volený do orgánov družstvo. JRD Rakovec, družstvo sa o svojich členov stará nad
tento rozsah určený zákonom, poskytuje im napríklad zvýšený základný nájom v prípade prenájmu pôdy,
dodatočný nájom, bonus, do výšky 20% základného nájmu, možnosť úhrady aj viacročného základného
nájmu vopred, zabezpečenie bezplatnej právnej pomoci ohľadne už uzatvorených nájomných zmlúv

s inými subjektmi, pri obnove dedičského konania pri nevysporiadaných nehnuteľnostiach, využitie
strojných kapacít družstva, atď. Z uvedeného je zrejmé, že medzi Žalovaným a JRD Rakovec, družstvo
je osobné, majetkové a ďalšie prepojenie teda, že je medzi týmito osobami „blízkosť“, kvalifikovaná
prepojenosť vyžadovaná zákonom v § 116 Občianskeho zákonníka. Na právnické osoby je aplikovateľná
druhá veta § 116, ktorá hovorí vo všeobecnosti o osobách (nielen o fyzických osobách) a obdobnom

pomere, t. j. neviaže blízke osoby iba na rodinný pomer. Z ustanovenia § 116 druhá veta OZ, teda
vyplýva, že osobami blízkymi môžu byť aj právnické osoby, ktoré sú tak vzájomne prepojené, že v
prípade, ak by ujmu utrpela jedna z týchto osôb, druhá by to pociťovala ako ujmu vlastnú. Poukázal
na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.06.2014, sp. zn. 5Co/235/2013, Krajského súdu v
Nitre zo dňa 28.05.2014, sp. zn. 5Co/145/2013, Najvyššieho súdu ČR zo dňa 28.06.2011, sp. zn. 21

Cdo 4124/2010, Najvyššieho súdu ČR zo dňa 27.01.2010, sp. zn. 29 Cdo 4822/2008, Najvyššieho súdu
ČR zo dňa 29.04.2004, sp. zn. 22 Cdo 1836/2003 a Najvyššieho súdu ČR zo dňa 01.08.2002, sp. zn.
21 Cdo 2192/2001, podľa ktorých aj právnická osoba môže byť blízkou osobou. K rovnakému záveru a
dospela aj katastrálna prax – v katastrálnom bulletine č. 3/2016. Ďalej uviedol, že LV č. XX, XXXX, XXXX
pre. K.ú. Rakovec nad Ondavou sú predmetom sporu o neplatnosť zmluvy o prevode nehnuteľností,

nadobúdací titul KZ- V 49/2020 (pre Trebišov V 26/2020), ktorá je vedená na Okresnom súde Michalovce
pod sp.zn. 5C/24/2021, kde v prípade, ak súd vysloví neplatnosť kúpnej zmluvy, zneplatní sa celý prevod
vlastníckeho práva, nie len k namietaným LV č. XX, XXX, XXXX ale k celému predmetu prevodu, čiže
ku všetkým LV, ktoré sú uvedené v ods. 8 tohto odporu a ktoré boli predmetom nájmu a spoluvlastníkom
nehnuteľností sa stane pôvodný spoluvlastník Žalovaný. Takže aj z tohto dôvodu považuje žalovaný

nárok Žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty za neopodstatnený.

4. Žalobca v replike uviedol, že je nesporné, že žalovaný predmetné nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom
nájomnej zmluvy predal inému subjektu.. Žalovaný postupoval v rozpore s týmto článkom zmluvy,nakoľko predal svoje spoluvlastnícke podiely, ktoré sú predmetom nájomnej zmluvy bez toho, aby to
ponúkol na predaj žalobcovi a teda porušil svoju povinnosť zmluvy, na ktorú sa vzťahuje zmluvná
pokuta. Žalovaný poukazuje na rozhodnutia súdov ČR, v rámci ktorých sa vyskytol názor, že blízkou

osobou môže byť aj právnická osoba. Ide o prípady, ak spoluvlastník vkladá spoluvlastnícky podiel k
nehnuteľnosti do spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorej je spoločníkom, ide v zmysle ust. § 140 OZ
o prevod spoluvlastníckeho podielu na osobu jemu blízku. V týchto prípadoch ide o tzv. jednoosobovú
spoločnosťsručenímobmedzeným,tedaospoločnosť,kdejednaatáistáosobajekonateľomazároveň
aj spoločníkom spoločnosti, nejde o družstvo, ako je to v tomto prejednávanom prípade a zároveň

v žiadnom prípade nejde o problematiku porušenia predkupného práva, ale o problematiku vkladu
spoluvlastníckeho podielu, čo sú dve úplne odlišné otázky. Poprel tvrdenia, o kvalifikovanej prepojenosti
a osobnom, majetkovom a ďalšom prepojení medzi žalovaným a JRD Rakovec, družstvo, pričom má za
to, že tieto tvrdenia žalovaného ohľadom blízkych osôb v nadväznosti na právnické osoby nemožno v
danom prípade aplikovať, nakoľko tvrdenia žalovaného o kvalifikovanej prepojenosti sú v tomto prípade
účelové, aby sa vyhol určeniu relatívnej neplatnosti právnych úkonov – kúpnych zmlúv. Zároveň ide o

rozhodnutia aplikované v rámci Českej republiky a nie rozhodnutia v slovenskej rozhodovacej praxe.
Poprel, že z analogického použitia ust. § 116 OZ možno vyvodiť, že za osobu blízku právnickej osobe
možno tiež považovať fyzickú osobu, ktorá je spoločníkom, členom alebo zamestnancom právnickej
osoby alebo ktorá má k právnickej osobe obdobný vzťah a súčasne keby dôvodne pociťovala ujmu, ktorú
by utrpela právnická osoba, ako ujmu vlastnú. Takúto aplikáciu podľa žalobcu možno pripustiť vtedy, ak

ide o vzťah fyzickej osoby k spoločnosti s ručením obmedzeným, v ktorej je táto fyzická osoba jediným
spoločníkom a zároveň konateľom, čo je neprípustné v prejednávanom prípade, nakoľko JRD Rakovec
je družstvom. Žalovaný tieto skutočnosti o prípadnej aplikácii vzťahu blízkych osôb pre právnické osoby
vôbec neuvádzal vo svojej odpovedi na výzvy žalobcu – dovolania sa relatívnej neplatnosti právnych
úkonov. To, či jedna osoba bude pociťovať ujmu spôsobenú inej osobe ako vlastnú ujmu a či to pociťuje

dôvodne, prislúcha uvážiť a rozhodnúť súdu. Pri posudzovaní súd nebude vychádzať z duševných
stavov určitej osoby, ale najmä z hľadiska objektívneho a spoločenského. Súd teda posudzuje, či z
hľadiska spoločenskej morálky – prihliadnuc na všetky dôležité okolnosti prípadu – môže určitá osoba
dôvodne pociťovať ujmu spôsobenú inej osobe ako ujmu vlastnú. Z toho istého hľadiska sa posúdi –
ak to bude v danom prípade rozhodujúce – aj pojem ujmy. Pokiaľ ide o žalovaným citované rozsudky

slovenských súdov tak nejde o spory týkajúce sa určenia neplatnosti právnych úkonov a zároveň v nich
je konštatované, že o vzťah blízkej osoby pri právnickej osobe ide v prípade, ak ide o vzťah fyzickej
osoby k spoločnosti s ručením obmedzeným, v ktorej je táto fyzická osoba jediným spoločníkom a
zároveň konateľom. Pokiaľ ide o katastrálny bulletin tak je iba odborným časopisom, ktorý nemý právnu
záväznosť, preto ho nemožno povyšovať nad zákon, resp. ustálenú judikatúru, týkajúcu sa predkupného

práva a jeho porušenia, ku ktorej v tomto prípade jednoznačne došlo zo strany žalovaného. Spomínaný
katastrálnybulletinjeeštezroku2016,pričomriešiotázkuohľadomust.§4,§5a§6zákonač.140/2014
Z. z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov
ohľadom právnickej osoby ako blízkej osoby, pričom predmetný zákon č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní
vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol novelizovaný

a ustanovenia § 4, § 5 a § 6, na ktoré odkazuje žalovaný, v súčasnosti ani neexistujú, nakoľko sú už od
11.02.2019 neúčinnými ustanovenia tohto zákona.

5. Podľa § 11 ods. 1,5 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých
zákonov (ďalej len ako „ZoUK“), Proti platobnému rozkazu môže žalovaný podať odpor, ktorý musí byť

vecne odôvodnený. Podaním odporu sa platobný rozkaz zrušuje; to neplatí, ak bol odpor odmietnutý.
Podaný odpor nemožno vziať späť. Ak čo len jeden zo žalovaných podal včas odpor s vecným
odôvodnením, platobný rozkaz sa zrušuje vo vzťahu ku všetkým žalovaným; to neplatí, ak ide o
samostatné spoločenstvo.

6. Žalobca navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“). Okresný súd Banská Bystrica postúpil
vec tunajšiemu súdu.

7. Žalovaný v duplike poukázal na odpor. Navyše uviedol, že okresný súd Michalovce rozsudkom pod

sp.zn. 5C/24/2021 rozhodol spor o neplatnosť kúpnej zmluvy a to tak, že určil, že kúpna zmluva V
4272/19, ktorý sa týkal prevodu nehnuteľností, ktoré žalovaný odpredal, vedených na LV č. XX, XXXX,
XXXX pre k.ú. J. G. K.. KZ –V 4272/19 zo dňa 15.01.2020 -43/20. Aj z tohto dôvodu považuje žalovaný
nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty za neopodstatnený, nakoľko právoplatným rozhodnutím oneplatnosti kúpnej zmluvy sa vlastníkom nehnuteľnosti opäť stane žalovaný a právny nárok – porušenie
predkupného práva, ak by súd rozhodol o tom, že zmluvné predkupné právo je platne dojednané, aj
tak zanikne.

8. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 13.01.2023 č.k. 20Csp/80/2022-129 rozhodol tak, že návrh
na prerušenie konania zamietol (výrok I.), zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.571,21 eura
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.571,21 eura od 29.08.2021 do zaplatenia,
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok III.), zaviazal

žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 45,70%.

9. Vo svojom odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia
sumy 2.156,90 eura s príslušenstvom. Uplatnený nárok odôvodnil tým, že žalovaný ako prenajímateľ
uzatvoril so žalobcom ako nájomcom podľa zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych
pozemkoch, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v

znení neskorších predpisov a podľa zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník Nájomnú zmluvu č.:
200/01/2015, ktorej predmetom bol nájom pôdy v celkovej výmere 21.569 m2 v katastrálnych územiach:
F., G. H. I. J. G. K. (ďalej len „Nájomná zmluva“). Zmluvné strany sa dohodli, že pre prípad predaja
predmetu nájmu má nájomca predkupné právo, a to za obvyklú cenu v čase a mieste predaja predmetu
nájmu. Za týmto účelom doručí prenajímateľ nájomcovi ponuku na predaj predmetu nájmu doručenou

zásielkou na adresu nájomcu aj s uvedením dĺžky lehoty na vyjadrenie, pričom táto lehota nesmie byť
kratšia ako jeden mesiac odo dňa doručenia tejto ponuky. Toto predkupné právo je medzi zmluvnými
stranami dojednané ako zmluvné záväzkové právo, ktoré sa uplatňuje len medzi účastníkmi tejto zmluvy,
teda pôsobí in personam počas celej doby účinnosti tejto zmluvy. Za týmto účelom mu mala byť
doručenáponukanapredajpredmetunájmu,avšaktaksanestaloadošlokprevodutýchtonehnuteľností

bez toho, aby mu boli ponúknuté v súlade s Nájomnou zmluvou. Zmluvné strany sa dohodli, že ak
prenajímateľ nedodrží ustanovenia Článku VI ods. 3. a 4., zodpovedá za vzniknutú škodu a zaväzuje
sa uhradiť zmluvnú pokutu 0,10 eur za každý m2 predanej pôdy inému ako nájomcovi. V rozpore s
ustanoveniami Nájomnej zmluvy žalovaný previedol predmet nájmu inému ako žalobcovi bez toho, aby
tieto nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom nájmu ponúkol žalobcovi. Žalobca vyzval žalovaného listom zo

dňa 27.07.2021, ktorý bol doručený dňa 13.08.2021, na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 2.156,90
eur. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že predmetnú výzvu na zaplatenie
neakceptuje.

10. Súd zistený skutkový stav právne posúdil v zmysle ust. § 544 ods. 1, 2, § 602 ods. 1, 2, § 603 ods.

1, 2, 3 zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník).

11. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný ako prenajímateľ uzatvoril
so žalobcom ako nájomcom nájomnú zmluvu č.: 200/01/2015 podľa zákona č. 504/2003 Z. z. o
nájme poľnohospodárskych pozemkoch, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a podľa zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.
Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do 02.01.2021. Predmetom nájmu boli pozemky vo
vlastníctvežalovanéhoakoprenajímateľauvedenévprílohenájomnejzmluvy,ktorátvorilaneoddeliteľnú
súčasť nájomnej zmluvy. V čl. VI. ods. 3 sa strany dohodli, že pre prípad predaja predmetu nájmu má
nájomca predkupné právo a to za obvyklú cenu v čase a mieste predaja predmetu nájmu. V čl. VI.

ods. 5 strany zmluvy sa dojednali na zmluvnej pokute tak, že ak prenajímateľ nedodrží ustanovenia
Článku VI v odstavci 3. a 4. zodpovedá za vzniknutú škodu a zaväzuje sa uhradiť zmluvnú pokutu 0,10
eura za každý m2 predanej pôdy inému ako nájomcovi. Z predložených listinných dôkazov vyplynulo,
že žalovaný previedol v čase účinnosti nájomnej zmluvy kúpnymi zmluvami na JRD Rakovec, družstvo
nehnuteľnostizapísanénaLVXXXk.ú.F.,parc.reg.,,L.“M.XXX/Xovýmere17221m22CoCsp/19/2023

3 (Veľkosť spoluvlastníckeho podielu 1/10 k celku (1722,10 m2)), na LV č. XXXX, k. ú. G. H.: parc.
reg. ,,L.“ M. XXXX/XXX o výmere 684 m2, parc. reg. ,,L.“ M. XXXX/XXX K. výmere 6086 m2 (Veľkosť
spoluvlastníckeho podielu 1/10 k celku (677 m2)), na LV č. XXXX, k. ú. G. H., parc. reg. ,,L.“ M. XXXX/
XXX o výmere 788 m2, parc. reg. ,,L.“ M. XXXX/XXX o výmere 6251 m2 (Veľkosť spoluvlastníckeho
podielu 1/10 k celku (703,90 m2)), na LV č. XXXX, k. ú. G. H., parc. reg. ,,E“ č. XXXX o výmere 4751 m2

(Veľkosť spoluvlastníckeho podielu 1/10 k celku (475,10 m2), na LV č. XXXX, k. ú. G. H., parc. reg. ,,E“
č. XXX/X o výmere 78 m2, parc. reg. ,,E“ č. XXX/X o výmere 36 m2 (Veľkosť spoluvlastníckeho podielu
1/10 k celku (5,7 m2), LV č. XXXX, k. ú. G. H., parc. reg. ,,E“ č. XXX/X o výmere 78 m2, parc. reg. ,,E“
č. XXX/X o výmere 36 m2 (Veľkosť spoluvlastníckeho podielu 1/5 k celku (13,4 m2), na LV č. XX, k. ú.J. G. K., parc. reg. ,,E“ č. XXXX o výmere 388850 m2 (Veľkosť spoluvlastníckeho podielu 288/57120 k
celku (1960,58 m2), na LV č. XXX, k. ú. J. G. K., parc. reg. ,,E“ č. XXXX o výmere 7554 m2 (Veľkosť
spoluvlastníckeho podielu 1/10 k celku (755,4 m2), na LV XXX, k. ú. J. G. K., parc. reg. ,,E“ č. XXXX o

výmere 1978 m2, parc. reg. ,,E“ č. XXXX o výmere 2793 m2, parc. reg. ,,E“ č. XXXX/X o výmere 4869
m2, parc. reg. ,,E“ č. XXXX/X o výmere 2092 m2, parc. reg. ,,E“ č. XXXX o výmere 2485 m2 (Veľkosť
spoluvlastníckeho podielu 1/5 k celku (2843,40 m2), na LV XXX, k. ú. J. G. K., parc. reg. ,,E“ č. XXX o
výmere 2165 m2, parc. reg. ,,E“ č. XXXX K. výmere 3408 m2, parc. reg. ,,L.“ M. XXXX o výmere 2113 m2
(Veľkosť spoluvlastníckeho podielu 1/10 k celku (768,40 m2), na LV č. XXX, k. ú. J. G. K., - parc. reg. ,,E“

č. XXXX o výmere 1889 m2, parc. reg. ,,L.“ M. XXXX o výmere 708 m2, parc. reg. ,,L.“ M. XXXX o výmere
423 m2, parc. reg. ,,L.“ M. XXXX o výmere 5374 m2, parc. reg. ,,L.“ M. XXXX o výmere 6812 m2, parc.
reg. ,,L.“ M. XXXX o výmere 8582 m2, parc. reg. ,,L.“ M. XXXX/X o výmere 1231 m2, parc. reg. ,,L.“ M.
XXXX o výmere 885 m2, parc. reg. ,,E“ č. 2069 o výmere 415 m2, parc. reg. ,,L.“ M. XXXX o výmere 366
m2, parc. reg. ,,L.“ M. XXXX o výmere 664 m2, parc. reg. ,,L.“ M. XXXX o výmere 389 m2, parc. reg. ,,L.“
M. XXXX o výmere 441 m2, parc. reg. ,,L.“ M. XXXX o výmere 387 m2, parc. reg. ,,L.“ M. XXXX o výmere

381 m2, parc. reg. ,,L.“ M. XXXX o výmere 719 m2, parc. reg. ,,L.“ M. XXXX o výmere 239 m2, parc.
reg. ,,L.“ M. XXXX/X o výmere 1286 m2, parc. reg. ,,L.“ M. XXXX o výmere 640 m2, parc. reg. ,,L.“ M.
XXXX o výmere 487 m2 parc. reg. ,,L.“ M. XXXX o výmere 496 m2 (Veľkosť spoluvlastníckeho podielu
1/20 k celku (1640,70 m2), na LV č. XXX, k. ú. J. G. K., parc. reg. ,,E“ M. XXXX o výmere 2584 m2,
parc. reg. ,,L.“ M. XXXX o výmere 1169 m2 (Veľkosť spoluvlastníckeho podielu 9/2880 k celku (11,72

m2), na LV XXX, k. ú. J. G. K., parc. reg. ,,L.“ M. XXXX o výmere 5763 m2, parc. reg. ,,L.“ M. XXXX o
výmere 5368 m2, parc. reg. ,,E“ č. 1791 o výmere 4932 m2 (Veľkosť spoluvlastníckeho podielu 1/60 k
celku (267,72 m2), na LV č. XXX, k. ú. J. G. K., parc. reg. ,,L.“ M. XXX o výmere 428 m2, parc. reg. ,,L.“
M. XXXX o výmere 1652 m2, parc. reg. ,,L.“ M. XXXX o výmere 764 m2, parc. reg. ,,L.“ M. XXXX o
výmere 670 m2, parc. reg. ,,L.“ M. XXXX o výmere 1957 m2, parc. reg. ,,L.“ M. XXXX o výmere 2318

m2, parc. reg. ,,L.“ M. XXXX o výmere 744 m2, parc. reg. ,,L.“ M. XXXX o výmere 838 m2, parc. reg. ,,L.“
M. XXXX o výmere 1452 m2, parc. reg. ,,L.“ M. XXXX o výmere 1349 m2, parc. reg. ,,L.“ M. XXXX o
výmere 2732 m2, parc. reg. ,,L.“ M. XXXX o výmere 528 m2, parc. reg. ,,L.“ M. XXXX o výmere 2395
m2, parc. reg. ,,L.“ M. XXXX o výmere 4120 m2 (Veľkosť spoluvlastníckeho podielu 1/10 k celku (2194,7
m2)), na LV XXX, k. ú. J. G. K., parc. reg. ,,L.“ M. XXXX o výmere 1208 2CoCsp/19/2023 4 m2, parc.

J. ,,L.“ M. XXXX o výmere 1663 m2 (Veľkosť spoluvlastníckeho podielu 96/3840 k celku (71,77 m2)), na
LV č. XXX, k. ú. J. G. K., parc. reg. ,,L.“ M. XXXX o výmere 621 m2, parc. reg. ,,L.“ M. XXXX o výmere
604 m2, parc. reg. ,,L.“ M. XXXX K. výmere 397 m2, parc. reg. ,,L.“ M. XXXX o výmere 477 m2 (Veľkosť
spoluvlastníckeho podielu 1/20 k celku (104,95 m2)), na LV XXXX, k. ú. J. G. K., parc. reg. ,,L.“ M. XXXX
o výmere 7526 m2 (Veľkosť spoluvlastníckeho podielu 288/57120 k celku (37,95 m2)), na LV XXXX, k.

ú. J. G. K., parc. reg. ,,L.“ M. XXX o výmere 4136 m2, parc. reg. ,,L.“ M. XXXX o výmere 2898 m2, parc.
reg. ,,L.“ M. XXXX/X K. výmere 3342 m2, parc. reg. ,,L.“ M. XXXX/X o výmere 3339 m2, parc. reg. ,,L.“
M. XXXX o výmere 7929 m2, parc. reg. ,,L.“ M. XXXX o výmere 4175 m2, parc. reg. ,,L.“ M. XXXX o
výmere 3551 m2, parc. reg. ,,L.“ M. XXXX o výmere 4097 m2 (Veľkosť spoluvlastníckeho podielu 1/5 k
celku (6693,4 m2)), na LV XXXX, k. ú. J. G. K., parc. reg. ,,L.“ M. XXX/X o výmere 1550 m2 (Veľkosť

spoluvlastníckeho podielu 1/20 k celku (77,5 m2)), na LV č. XXXX, k. ú. J. G. K., parc. reg. ,,L.“ M. XXX
o výmere 1630 m2, parc. reg. ,,L.“ M. XXX o výmere 2572 m2, parc. reg. ,,L.“ M. XXX/X o výmere 1970
m2, parc. reg. ,,L.“ M. XXX o výmere 2720 m2, parc. reg. ,,L.“ M. XXX o výmere 1982 m2 (Veľkosť
spoluvlastníckeho podielu 1/20 k celku (543,7 m2)). Spolu 21.569,29 m2.

12. Súd sa s argumentáciou žalovaného, že došlo k prevodu medzi blízkymi osobami, nestotožnil.
Uviedol, že blízkou osobou je spravidla fyzická osoba. V súdnej praxi badať snahu rozšíriť pojem
blízkej osoby, a to pomocou analógie (§ 853 OZ) i na právnické osoby. Tak je tomu najmä pri.
aplikácii pojmu „blízka osoba“ vo vzťahu k odporovateľnému právnemu úkonu (§ 42a OZ), prevodu
spoluvlastníckeho podielu na blízku osobu (§ 140 OZ) a pri účasti blízkej osoby na zriadení závetu [§

476f OZ). Pojem „blízke osoby“ používa i ustanovenie § 196a ods. 1 OBZ. Aj v uvedených prípadoch
musí vzťah konajúceho subjektu a „blízkej osoby“ vykazovať určité vlastnosti. Tak je tomu najmä v
prípade, ak je fyzická osoba spoločníkom, členom alebo zamestnancom právnickej osoby alebo má k
nej iný obdobný vzťah a súčasne sa jej pomery právnickej osoby podstatným spôsobom dotýkajú. Z
analogického použitia ustanovenia § 116 OZ možno vyvodiť, že za osobu blízku právnickej osobe možno

tiež považovať fyzickú osobu, ktorá je spoločníkom, členom alebo zamestnancom právnickej osoby
alebo ktorá má k právnickej osobe obdobný vzťah, a súčasne keby dôvodne pociťovala ujmu, ktorú by
utrpela právnická osoba, ako vlastnú ujmu. O takýto vzťah ide najmä v prípade vzťahu fyzickej osoby
k spoločnosti s ručením obmedzeným, v ktorej je táto fyzická osoba jediným spoločníkom a zároveň ajkonateľom (pozri § 105a a § 132 OBZ). Fekete, I: Občiansky zákonník. 1. Zväzok (Všeobecná časť).
Veľký komentár. Bratislava: Eurokódex 2014, str. 705). Žalovaný v konaní netvrdil a nepreukázal žiadne
skutočnosti, z ktorých by vyplynulo, že ujmu, ktorú by utrpela právnická osoba by pociťoval ako ujmu

samu. Nenavrhol žiadne dokazovanie, a preto má súd za to, že žalovaný v tejto časti neuniesol dôkazné
bremeno. K rovnakému záveru dospel aj Okresný súd Michalovce, sp. zn. 5C/24/2021. Súd ma v danom
prípade za to, že pri zvyšných nehnuteľnostiach nedošlo k prevodu medzi blízkymi osobami, a preto
ak žalovaný neponúkol (uvedené žalovaný nepoprel) žalobcovi na predaj zvyšne nehnuteľnosti porušil
povinnosť zabezpečenú zmluvnou pokutou. 2CoCsp/19/2023

13. K žalovaným tvrdenému rozporu dojednanej zmluvnej pokuty s dobrými mravmi súd uviedol, že
podstata dobrých mravov spočíva v ich normatívnom charaktere. Poukázal na rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp.zn. Obdo V 53/2003, v ktorom vymedzil dobré mravy ako „obvyklé, poctivé a
spravodlivé správanie, ktoré zodpovedá základným, v spoločnosti prevládajúcim morálnym zásadám“.
Pri posudzovaní otázky súladu dohody o zmluvnej pokute s dobrými mravmi sa spravidla pozornosť

sústreďuje na výšku zmluvnej pokuty a na základe jej posúdenia, t.j. či je primeraná alebo nie, sa
usudzuje na rozpor s dobrými mravmi. Tu však treba mať na zreteli najmä dve rozhodujúce skutočnosti.
Predovšetkým rozpor s dobrými mravmi treba posúdiť so zreteľom na všetky okolnosti konkrétneho
prípadu, pričom z časového hľadiska je rozhodujúci okamih uzavretia dohody o zmluvnej pokute.
Nemožno pripustiť, aby pri posudzovaní jednotlivého prípadu prevládlo rýdzo subjektívne hľadisko.

Rozpor s dobrými mravmi musí mať objektívny a nie subjektívny základ. Dohoda o zmluvnej pokute
ako právny úkon musí byť objektívne v rozpore s dobrými mravmi. Pokiaľ ide o žalovaným namietanú
absolútnu neplatnosť zmluvy, súd sa s týmto názorom nestotožnil. Zmluvná strana si musí byť vedomá
svojej zodpovednosti v zmluvných vzťahoch a nemôže zmluvy uzatvárať a neskôr namietať ich
neplatnosť podľa svojej vlastnej vôle. Súd v danom prípade vychádzal z princípu zmluvnej voľnosti

strán a neplatnosť zmluvy má byť skôr výnimkou, a nie zásadou. Žalovaný je plne spôsobili na právne
úkony, a preto ak si zmluvu neprečítal, ako to tvrdil pri svojom výsluchu, uvedené nemôže byť na ťarchu
žalobcu, zvlášť keď si zmluvu mal možnosť prečítať a oboznámiť sa s jej obsahom. Je však potrebné
poukázať aj na to, že zmluva bola uzavretá dňa 02.01.2015, pričom za celé obdobie účinnosti, t.j. do
02.01.2021 žalovaný platnosť zmluvy nenamietal. Súd považoval aj argumentáciu žalovaného týkajúcu

sa prebiehajúceho konania o určenie neplatnosti zmluvy za nedôvodnú. Predmetom tohto konania je
zaplatenie zmluvnej pokuty, pričom povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vzniká momentom porušenia
povinnosti, čo v danom prípade bolo ponúknuť na odpredaj pozemky tvoriace predmet nájmu. Následne
navrátenie vlastníckeho práva nezbavuje žalovaného povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu. S poukazom
na vyššie uvedené má súd za to, že nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo zvyšnej časti

1.571,21 eur (15712,07 m2 x 0,10 eura) je dôvodný, a preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy
1.571,21 eur. Žalobca vyzval žalovaného listom zo dňa 27.07.2021, ktorý bol doručený dňa 13.08.2021,
na zaplatenie zmluvnej pokuty v lehote 15 dní. Žalovaný sa teda dňom 29.08.2021 dostal do omeškania,
a preto súd priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania zo sumy 1.571,21 eur od 29.08.2021. Žalovaný
navrhol prerušenie konania do skončenia dovolacieho konania proti rozhodnutiu sp. zn. 6Co/87/2022,

alebo do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn.
16C/28/2021. Súd návrhu na prerušenie konania nevyhovel, keďže prerušenie konania považuje za
nehospodárne a nadbytočne a to z dôvodov uvedených v bode 38. jeho odôvodnenia. Následné
navrátenie vlastníckeho práva nezbavuje žalovaného povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu, preto nie je
potrebné prerušiť konanie do skončenia vyššie uvedených konaní.

14. Proti tomuto rozsudku, okrem výroku III., podal včas odvolanie žalovaný, ktorý namietal, že
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu,
ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že vzťah medzi žalovaným ako riadnym
členom JRD Rakovec, družstvo a JRD Rakovec, družstvo možno kvalifikovať ako vzťah medzi blízkymi
osobami. Považoval za nelogické, aby odpredal svoje nehnuteľnosti žalobcovi, ktorý je konkurentom
družstva, ktorého je žalovaný riadnym členom a pripravil sa tak o možnosť vyššieho podielu na zisku

družstva. Medzi žalovaným a družstvom JRD Rakovec existuje blízky vzťah podľa § 116 Občianskeho
zákonníka, čo možno považovať za inú zákonnú prekážku, pre ktorú nedošlo k porušeniu predkupného
práva žalobcu dohodnutého v nájomnej zmluve. Rozsudkom Okresného súdu Michalovce sp. zn.
5C/24/2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/87/2022 bola kúpna zmluvaV-4272/2019 vyhlásená za neplatnú, čím sa vlastnícke vzťahy prinavrátili do stavu pred predajom, teda
ako by k predaju ani nedošlo, teda nedošlo ani k porušeniu zmluvnej povinnosti. Žalobca tak nemá
v časti týkajúcich sa predaja nehnuteľností, ktorých vklad bol povolený pod V-4272/2019, a ktorých

zmluva bola vyhlásená za neplatnú, nemá nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, nakoľko nedošlo k
porušeniu zmluvnej povinnosti. Napadnutým rozsudkom tak súd priznal plnenie, ktorým sa žalobca
bezdôvodne obohatí plnením bez právneho dôvodu, pretože k žiadnemu predaju zo strany žalovaného
pod V-4272/2019 nedošlo a ani ku inej škode spôsobenej žalobcovi. Vyššie uvedené platí aj o prevode
nehnuteľností kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený pod V 533/2020 MI, V XXX/XXXX-XX, V

3392/2020, pričom na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. 16C/28/2021 stále prebieha konanie o
určenie neplatnosti zmluvy o prevode, pričom vyhlásením rozsudku, ktorým určí súd zmluvu o prevode
nehnuteľností za neplatnú, a priznaním zmluvnej pokuty za tieto nehnuteľnosti sa žalobca bezdôvodne
obohatí. Preto súd prvej inštancie mal vyhovieť jeho návrhu na prerušenie konania až do právoplatného
skončenia veci vedenej na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. 16C/28/2021. Prerušenie konania
by nijakým spôsobom žalobcovi neodoprelo možnosť účinnej obrany jeho práv a nespôsobilo zbytočné

prieťahy v konaní. Poukázal na právnu úpravu v § 162 a § 164 civilného sporového poriadku. Namietal,
že súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok napriek tomu, že si nepreveril, či žalobca sám dodržiaval
povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zmluvy a zo zákona. Žalobca uhrádzal, aj neuhrádzal dohodnuté
nájomné za nehnuteľnosti v dohodnutom termíne, teda neplnil si povinnosti dostatočne v zmysle zmluvy,
preto má žalovaný za to, že žalobca nesplnil predpoklad pre priznanie nároku na zaplatenie zmluvnej

pokuty. V ďalšom žalovaný uviedol, že priznaná výška zmluvnej pokuta je v neprimeranej výške k
zabezpečovanej povinnosti. Neprimeranosť zmluvnej pokuty vidí v tom, že predstavovala 32 % z možnej
kúpnej ceny. Preto mal súd prvej inštancie aplikovať § 545a Občianskeho zákonníka a neprimerane
vysokú zmluvnú pokutu mal znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti.
Žalobca získava neprimeraný prospech, preto by nemal požívať právnu ochranu v zmysle § 3 ods. 1, ako

aj § 39 Občianskeho zákonníka. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. Odvolací súd uznesením zo dňa 21.02.2024, č.k. 2CoCsp/19/2023 - 195 zrušil rozsudok okrem
výroku III. a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

16. Odvolací súd v rozhodnutí uviedol, že ustanovenie § 544 OZ umožňuje dva spôsoby určenia
zmluvnej pokuty, a to vopred dohodnutou výškou pokuty, ktorá je nemenná a je určená pevnou sumou. V
druhomprípadejevýškazmluvnejpokutynahradenádohodouospôsobeurčeniavýškyzmluvnejpokuty.
Prvoradou požiadavkou pri určení spôsobu určenia zmluvnej pokuty je, aby určenie zmluvnej pokuty

bolo také jednoznačné, aby výška zmluvnej pokuty mohla byť dodatočne určená. V posudzovanom
zmluvnom vzťahu ide o prípad, keď sa východiskové údaje pre výpočet výšky zmluvnej pokuty nemenia
v priebehu zmluvného vzťahu.

17. K námietke ohľadom dobrých mravov odvolací súd uviedol, že žalovaný ich konkrétne nevymedzil

tak, aby vzhľadom na všeobecnú definíciu a pokusy zákonodarcu definovať tento pojem mohol dospieť
odvolací súd k záveru, že by dohoda o zmluvnej pokute trpela takouto vadou, a preto by mohla byť
posudzovaná ako neplatná. Aplikačná prax dostatočne preukázala, že pre využitie dobrých mravov
a ich aplikáciu v konkrétnom prípade nemajú väčší význam všeobecné vymedzenia dobrých mravov,
ktoré s malými odchýlkami hovoria to isté a navyše také všeobecné, že v aplikačnej praxi sú v

podstate nepoužiteľné. Dôležité je vymedziť, čo sa v konkrétnom prípade chápe ako dobré mravy,
a poukázať na to, v čom konkrétne vznikol rozpor s dobrými mravmi. Dohoda nevykazuje znaky
diskriminácie, nevybočuje z pravidiel morálky v obdobných prípadoch, keď zmluvná pokuta je ustálený,
dovolený inštitút práva. Podstatou a zmyslom toho, že právna norma odkazuje na taký všeobecný
pojem (§ 39 OZ), akým sú dobré mravy, je to, aby sankciou boli postihnuté také správania, ktoré

neraz nemožno predvídať a všetky jeho varianty postihnúť právnou normou. Dohodu o povinnosti
ponúknuť predmet nájmu v prípade budúceho predaja najprv nájomcovi nie je možné vyhodnotiť
za neplatnú ani podľa § 39 OZ pre rozpor so zákonom, či dobrými mravmi. Zákonné predkupné
právo podľa § 140 OZ svedčí spoluvlastníkovi pozemku, avšak jeho porušenie nemá za následok
absolútnu neplatnosť zmluvy prevádzajúcej spoluvlastnícke podiely, iba relatívnu neplatnosť podľa §

40a OZ, a pokiaľ sa dotknutý spoluvlastník relatívnej neplatnosti právneho úkonu nedovolá, považuje
sa právny úkon za platný. Zákonné právo vecného charakteru má logicky časovo aj z hľadiska
vecno-právnych účinkov prednosť pred zmluvným obligačným právom. V prípade kúpy nehnuteľností
spoluvlastníkom sa tak toto ustanovenie neuplatní. Povinnosť ponuky na predaj sa priamo ex legestavia až za prednostné zákonné predkupné právo, ktoré je prior tempore (časovo prvé) a nadobúda
sa nadobudnutím vlastníctva. Priamo zo zákona by tak splnenie zákonného predkupného práva voči
spoluvlastníkom nespôsobilo hmotnoprávnu podmienku vzniku zmluvnej pokuty. Obligačné predkupné

právo však tak ako je dojednané a vzhľadom priamo zo zákona platnej prednosti predkupného práva
platí voči tretím osobám, na ktoré sa zákonné predkupné právo neuplatňuje. V tomto prípade žalovaný
tvrdil, že pozemky boli predané vlastníkom spoluvlastníkovi v rámci zákonného predkupného práva, čo
však žalovaný v konaní nepreukázal. Na svoju obranu argumentoval tým, že pozemky predal družstvu
ako blízkej osobe, nakoľko on sám je členom tohto družstva. V odvolacom konaní žalovaný predložil

odvolaciemu súdu rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/238/2022 zo dňa 24.01.2024, ktorým
zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/87/2022 ako aj rozsudok Okresného súdu
Michalovce č.k. 5C/24/2021-192 a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, a v ktorom dovolací
súd vyslovil, že vzťah žalovaných v 1. a 2. rade (v tomto konaní žalovaný a JRD Rakovec, družstvo)
je potrebné považovať za vzťah blízkych osôb, keďže členský podiel žalovaného v 1. rade predstavuje
majetkovú účasť člena družstva na majetku družstva, teda na majetku žalovaného v 2. rade. Intenzita

ich vzájomného vzťahu podľa dovolacieho súdu vykazuje vzťah blízkych osôb. Zároveň dovolací súd
zdôraznil, že vždy však takéto zistenie bude vyžadovať individuálne posúdenie každej veci.

18. Odvolací súd ďalej uviedol, že v prejednávanom prípade bola zmluvná pokuta dohodnutá ako
právo záväzkového charakteru. Existencia záväzkového predkupného práva a možnosť dohodnúť

takéto právo ako vedľajší záväzok popri hlavnom záväzku vyplýva napr. aj z rozsudku Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/7/99 zo dňa 27.04.1999, v zmysle ktorého: „ustanoveniu §
51 Občianskeho zákonníka neodporuje dojednanie, ktoré (okrem úpravy základného vzťahu medzi
zmluvnými stranami) obsahuje aj ďalší záväzok - prednostne odpredať nehnuteľnosť pre prípad, že
nastane účastníkmi predpokladaný právny stav. Takéto dojednanie je však svojou povahou záväzkovo

právny vzťah, ktorý nemá vecno-právny charakter; platí iba medzi zmluvnými stranami a nezaväzuje aj
tretieosoby.Porušenieprávnychpovinností,znehovyplývajúcich,máprávnedôsledkyibapreúčastníka
zmluvného vzťahu. Pokiaľ medzi prenajímateľom nebytových priestorov a ich nájomcom bolo predkupné
právo dohodnuté len ako záväzkovo právny (obligačný) vzťah, ktorý nemá vecno-právnu povahu,
kúpna zmluva medzi prenajímateľom (vlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej sa prenajaté nehnuteľnosti

nachádzajú) a treťou osobou nie je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Nedodržanie takéhoto
záväzku prenajímateľom by však nájomcovi mohlo zakladať len nárok na náhradu škody podľa § 420
Občianskeho zákonníka“. Vzhľadom na uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/7/99
zo dňa 27.04.1999 (R 30/2000) odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie nesprávne právne
posúdil vec, keď žalobcovi priznal ním uplatnený nárok na zmluvnú pokutu, nakoľko v prejednávanej

veci ide o zmluvnú pokutu pre porušenie obligačného predkupného práva, pričom žalovaný mal toto
dohodnuté predkupné právo porušiť tým, že prenajaté pozemky odpredal družstvu, ktorého členom je
aj žalovaný, teda išlo o Najvyšším súdom SR vyslovený vzťah medzi blízkymi osobami. Z tohto dôvodu
tak žalobca môže mať nárok na náhradu vzniknutej škody, ktorú je však povinný preukázať.
19. Odvolací súd nakoniec uviedol, že odvolanie je prípustné aj voči uzneseniu, ktorým súd prerušil

konaniepodľa§164CSP.Vzhľadomnanesprávneprávneposúdenienárokužalobcunazmluvnúpokutu
súdom prvej inštancie a záver Najvyššieho súdu SR vyjadrený v konaní sp. zn. 4Cdo/238/2022, ktorým
zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie Okresnému
súde Michalovce (konanie sp. zn. 5C/24/2021), odvolací súd vyhodnotil odvolanie žalovaného aj voči
výroku I. napadnutého rozsudku ako opodstatnené.

20. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie postupovať vo veci v intenciách uvedených odvolacím
súdom, opätovne rozhodnúť o návrhu na prerušenie konania a posúdiť žalobcom uplatnený nárok na
zaplatenie požadovanej zmluvnej pokuty.

21. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, svedka a listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa
v spise a zistil tento skutkový stav:

22. Žalovaný ako prenajímateľ uzatvoril so žalobcom ako nájomcom nájomnú zmluvu č.: 200/01/2015
podľa zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkoch, poľnohospodárskeho podniku

a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a podľa zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Predmetom nájomnej zmluvy bol prenájom pozemkov vo vlastníctve,
spoluvlastníctve a správe prenajímateľa a to parcely E-KN alebo C-KN vedených na Listoch vlastníctvaprenajímateľa v katastrálnych územiach J. G. K., N. I. O. okres N., E. K. P. I. G. H. K. Q. G. P. v celkovej
výmere 21569 m2.

23. V článku VI Podmienky nájmu odstavec 3 sa zmluvné strany dohodli, že pre prípad predaja predmetu
nájmu má nájomca predkupné právo a to za obvyklú cenu v čase a mieste predaja predmetu nájmu.Za
týmto účelom doručí prenajímateľ nájomcovi ponuku na predaj predmetu nájmu doručenou zásielkou
na adresu nájomcu aj s uvedením dĺžky lehoty na vyjadrenie, pričom táto lehota nesmie byt kratšia ako
jeden mesiac odo dňa doručenia tejto ponuky. Táto povinnosť neplatí v prípade predaja spoluvlastníkovi

v zmysle Občianskeho zákonníka, alebo ak sú ku takémuto postupu iné zákonné prekážky.

24. Podľa článku VI Podmienky nájmu odstavec 4 toto predkupné právo je medzi zmluvnými stranami
dojednané ako zmluvné záväzkové právo, ktoré sa uplatňuje len medzi účastníkmi tejto zmluvy, teda
pôsobí in personám počas celej doby účinnosti tejto zmluvy.

25. Podľa článku VI Podmienky nájmu odstavec 5 sa zmluvné strany dohodli, že ak prenajímateľ
nedodrží ustanovenia Článku VI v odstavci 3. a 4. zodpovedá za vzniknutú škodu a zaväzuje sa uhradiť
zmluvnú pokutu 0,10 eur za každý m2 predanej pôdy inému ako nájomcovi.

26. Okresný súd Michalovce rozsudkom pod sp. zn. 5C/24/2021 určil, že kúpna zmluva, ktorou žalovaný

v 1. rade previedol spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v katastrálnom území
J. G. K., obec J. G. K., K. N., ktoré sú zapísané na listoch vlastníctva
a/ LV č. XXXX ako parcela registra „E“
- parcela č. XXXX o výmere 7526 m2, druh pozemku orná pôda vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu
288/57120 k celku

b/ LV č. XX ako parcela registra „E“
- parcela č. XXXX o výmere 388850 m2, druh pozemku orná pôda vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu
420/57120 k celku
c/ LV č. XXXX ako parcela registra E
- parcela č. XXXX o výmere 3323 m2, druh pozemku vodná plocha vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu

420/57120 k celku
na žalovaného v 2. rade, ktorej vklad bol povolený pod č. k. V-4272/19 zo dňa 15.01.2020 - 43/20 je
neplatná.

27. Listom zo dňa 27.07.2021 bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 2.156,90

eura v lehote 15 dní. List bol doručený žalovanému dňa 13.08.2021.

28. Žalovaný pri svojom výsluchu uviedol, že keď podpisoval dodatok č.1 k Zmluve, tak bol dekanom
a vtedy na to nemal čas. V tom čase pán R. platil za 1 hektár 60 eur, pričom okolité subjekty platili
trojnásobne. K predaju ho doviedlo to, že má 80 rokov. Nemá žiadnych dedičov a chcel to vysporiadať

ešte pred svojou smrťou. Manželka má problémy s chrbticou a každý jeden zákrok stojí nemalé peniaze
a pán R. vykupoval pozemky za radovo nižšie sumy. Nemal vedomosť o zmluvnej pokute a zmluvu si
neprečítal.

29. Žalovaný pri výsluchu na pojednávaní dňa 27.05.2024 uviedol, že v r. 2019 mu zomrela dcéra.

Manželku museli operovať. Operácia sa nepodarila, pribudla reuma a kardiologické problémy. Situáciu
musel riešiť. Vtedy ho oslovil pán C., ktorý je jeho vzdialený príbuzný, že zakladá družstvo. Predstavil
mu svoj podnikateľský zámer, vstúpil do toho družstva a odpredal mu nehnuteľnosti, pričom v tom čase
pán R. mu ponúkal 450 – 500 eur a on ich odpredal za 4000 eur. Zároveň tým, že vstúpil do družstva
má nárok na podiely na zisku. Zároveň má nárok na zvýšený nájom a na úhradu viacročného nájmu.

To ovplyvnilo jeho rozhodnutie, že vstúpil do družstva. Zároveň má od družstva bezplatnú advokátsku
pomoc v spore. Ak by došlo k zneplatneniu zmlúv o prevode nemal inú možnosť a opäť by ich predal
družstvu. S S. I. mal zlé skúsenosti a preto nevidel dôvod, aby im prenechal do nájmu tieto nehnuteľnosti,
keďže mu za rok ponúkali 75 eur a len lieky mesačne stoja 250 eur. Na týchto pozemkoch pracovali už
jeho dedovia. Preto považuje za amorálne, aby ich naďalej za túto sumu prenechal žalobcovi. Z jeho

strany to považuje za určitý kalkul. Ak by zomrel, tak by nemali komu platiť a na ich strane by vznikalo
bezdôvodné obohatenie. Nakoniec poukázal na to, že na popud pána R. podal na neho brat trestné
oznámenie, že mu neponúkol tieto nehnuteľnosti na predaj. Ďalej uviedol, že je stále členom družstva
a výška vkladu sú pozemky, ktoré sú tam. Do družstva vstúpil tak, že dal prihlášku. Benefity z toho, žeje členom družstva sú, že má nárok na bezplatnú advokátsku pomoc, zúčastňuje sa hlasovania, má
prehľad o činnosti družstva, ktorý v tomto roku vyzerá, že bude vykazovať zisk a bude mu vyplatená
dividenda.

30. Svedok A. N. C. pri svojom výsluchu uviedol, že sa snažia o aktívny rozvoj vidieka, teda založili
družstvo, nielen na poľnohospodársku činnosť, ale aj na iné aktivity. Zvolili formu družstva. Tento projekt
je rentabilný a prvýkrát budú aj vyplácať dividendy. Uskutoční sa členská schôdza, ktorá to potvrdí.
V tomto roku majú obrat okolo 5 miliónov eur. V obci doteraz dokončili kanalizáciu, postavili faru pre

kresťanov, zakúpili obchodné centrum, ktorý chcú prestavať a zriadiť tam sídlo pošty a lekáreň. Vytvorili
neziskovku, ktorá má zabezpečiť centrum pre dôchodcov. Kupujú aj domy, ktoré rekonštruujú, aby
zabezpečili lepšie bývanie pre starších občanov a týmto aj zabezpečia prílev občanov do obce. Členovia
družstva majú podiel na zisku. Taktiež zvýšené nájomné a to 100 eur, pričom dovtedy to bolo 20 – 30
eur. Taktiež majú zvýšenú hodnotu odkupu nehnuteľností pri trvalých trávnatých porastoch, t.j. 3500
eur, pri lesných pozemkoch 5000 eur, pričom priemerné nákupné ceny boli do 1000 eur. Stávajú sa

spoluvlastníkom majetku, ktorý nakúpi družstvo. Zavádzajú najnovšie technologické postupy a s tým
súvisí aj zvyšovanie hodnoty ich majetku. Rast firmy je neporovnateľný s inými firmami v okolí aj so
zabehnutými podnikmi v poľnohospodárstve. Nakoľko majú 60 súdnych sporov, tak poskytujú svojim
členom bezplatnú právnu pomoc.

31. Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 27. marca 2024, sp. zn. 5Cdo/62/2023 uviedol: Ako ďalšou
položenou otázkou sa najvyšší súd zaoberal tým, či v danom prípade prevod spoluvlastníckeho podielu
k nehnuteľnosti medzi žalovaným 1/ ako členom družstva a žalovaným 2/ ako družstvom možno
posudzovať ako prevod medzi blízkymi osobami podľa § 140 Občianskeho zákonníka, aj túto právnu
otázku nastolenú dovolateľom možno pokladať za vyriešenú rozsudkom Najvyššieho súdu SR z 24.

januára 2024 sp. zn. 4Cdo/238/2022, kde dovolací súd v bode 23.4. uviedol, že z predmetných
ustanovení zákona, ktoré sú citované v jeho predchádzajúcich bodoch ako aj ďalších upravujúcich
činnosť družstva vyplýva, že vzťah žalovaných ma jednoznačne základ vo vzťahu družstva a člena
družstva a o právach a povinnostiach vyplývajúcich z Obchodného zákonníka a zo stanov družstva.
Členský podiel žalovaného 1/ predstavuje majetkovú účasť člena družstva na majetku družstva, teda

na majetku žalovaného 2/. Intenzita ich vzájomného vzťahu (jeho kvantita či kvalita, respektíve súdmi
nižších inštancií deklarované „benefity“) je podľa názoru dovolacieho súdu v okolnostiach v danej veci
dostatočným dôvodom, prečo predmetný vzťah vykazuje vzťah blízkych osôb; vždy však takéto zistenie
bude vyžadovať individuálne posúdenie každej veci. Z uvedených dôvodov možno preto súhlasiť s
názorom dovolateľa, že vzťah žalovaných 1/ a 2/ je potrebné považovať za vzťah blízkych osôb.

32. Krajský súd v Košiciach v uznesení zo dňa 26. apríla 2024, č.k. 3Co/170/2023 – 646 dospel k záveru,
že vzťah žalovaných v 1. a 2. rade (žalovaný v tomto konaní a JRD Rakovec, družstvo) je nevyhnutné
považovať za vzťah blízkych osôb.

33. Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 24. januára 2024, sp. zn. 4Cdo/238/2022 uviedol: 22.Otázkou
či právnická osoba môže byť blízkou osobou pri prevode spoluvlastníckeho podielu sa judikatúra
najvyššieho súdu doposiaľ meritórne nezaoberala. Uznesenie najvyššieho 12 4Cdo/238/2022 súdu zo
dňa 31. mája 2011, sp. zn. 2Cdo/235/2010 (ktoré súvisí s vecou Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
5Co/235/2013) za takéto nemožno považovať preto, lebo v ňom položenú otázku najvyšší súd neriešil;

napadnutérozhodnutiekrajskéhosúduzrušilprenepreskúmateľnosť.Senátu8Cdovolaciehosúdujeale
známe uznesenie najvyššieho súdu z 9. decembra 2020, sp. zn. 3Tdo/16/2020 v odôvodnení ktorého sa
zaoberal otázkou, či medzi poškodenou akciovou spoločnosťou a obvineným (fyzickou osobou) existuje
vzťah upravený v § 130 ods. 1 a 2 Trestného poriadku, teda vzťah blízkych osôb. Za použitia právnej
komparatistiky (viď ďalej rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 21Cdo/2192/2001) dospel

k záveru, že medzi dotknutými osobami sa o takýto vzťah jedná. Z rozhodnutí všeobecných súdov
vyplýva, že väčšia časť ich rozhodnutí sa prikláňa k záveru, že „právnickú osobu možno v súvislosti s
prevodom spoluvlastníckeho prevodu považovať za blízku osobu“ (viď rozsudok Krajského súdu v Žiline
z 24. apríla 2020, sp. zn. 8Co/30/2020, rozsudok Krajského súdu v Žiline z 27. októbra 2021, sp. zn.
7Co/58/2021, rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 27. októbra 2022, sp. zn. 2Co/210/2021, rozsudok

Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17. júna 2014, sp. zn. 5Co/235/2013, rozsudok Krajského súdu
v Nitre zo dňa 28. mája 2014, sp. zn. 5Co/145/2013). Taký istý názor je vyjadrený aj v Katastrálnom
bulletine č. 3/2016, a to v súvislosti s prevodom v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 140/2014 Z. z. o
nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.Aj judikatúra Najvyššieho súdu Českej republiky už dávnejšie vyjadrila rovnaký názor (viď rozsudok
Najvyššieho súdu Českej republiky z 01. augusta 2002, sp. zn. 21Cdo/2192/2001 /R 53/2004/, rozsudok
z28.júna2011,sp.zn.21Cdo/4124/2010,rozsudokzodňa27.januára2010,sp.zn.29Cdo/4822/2008a

rozsudokzodňa29.apríla2004,sp.zn.22Cdo/1836/2003).NavyššieuvedenérozhodnutieNajvyššieho
súdu Českej republiky poukazuje aj slovenská odborná literatúra (napr. ŠTEVČEK, M., DULAK, A.,
BAJÁNKOVÁ, J., FEČÍK, M., SEDLAČKO, F., TOMAŠOVIČ, M. a kol.: Občiansky zákonník I., § 1 –
450. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2015, s. 726). Možno poukázať aj na doktrinálny názor plynúci z inej
odbornej literatúry (Fekete, I.: Občiansky zákonník I. Veľký komentár. Bratislava: Eurokódex, 2011, str.

537). Opačný názor je vyjadrený napr. v rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 25. októbra 2017, sp.
zn. 4Co/696/2014. 23. Právne závery odvolacieho súdu vyslovené v napadnutom rozhodnutí, súvisiace
s jeho interpretáciou ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka v spojitosti s § 116 a § 117 Občianskeho
zákonníka s ohľadom na zistený skutkový stav, možno formulovať s poukazom na okolnosti danej veci
tak, že „...benefity deklarované žalovaným 2/ (t. j. družstvom) nad zákonom určený rozsah sami o sebe
nezakladajú vzťah blízkej osoby pri prevode spoluvlastníckeho podielu“. Predmetné závery ale dovolací

súd nepovažuje v posudzovanej veci za správne. V prvom rade však uvádza, že v súvislosti s druhou
položenou otázkou sa najskôr zaoberal tým, či možno právnickú osobu považovať pre účely prevodu
spoluvlastníckeho podielu za blízku osobu v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka veta prvá. Odvolací
súd v zásade na túto otázku odpovedal kladne, keď v konečnom dôsledku poukázal na už existujúcu
judikatúru súdov, ktorá uvedený prístup už reflektovala. Dovolací súd sa takouto interpretáciu blízkej

osoby pri prevode spoluvlastníckeho podielu v celom rozsahu stotožňuje. Niet totiž žiadneho rozumného
dôvodu s poukazom na prepojenia rôzneho druhu a charakteru, ktoré vznikajú či už v štruktúrach
právnickej osoby resp. medzi fyzickými osobami, ktoré z činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom
profitujú, aby právnickú osobu nebolo možné považovať za blízku osobu v zmysle § 116 veta druhá
Občianskeho zákonníka. Mimo fyzických osôb, ktoré robia za právnickú osobu právne úkony, majú

vzťah k právnickej osobe a záujem na jej pomeroch aj ďalšie fyzické osoby. Z hľadiska vystupovania
v právnych vzťahoch nemôže byť významný akýkoľvek vzťah k právnickej osobe; vzťah ďalšej fyzickej
osoby a právnickej osoby musí vykazovať určité vlastnosti. Za analogického použitia § 116 Občianskeho
zákonníka je potom možné vyvodiť, že za osobu blízku právnickej osobe je treba považovať tiež fyzickú
osobu, ktorá je spoločníkom, členom (viď bod 23.1. až 23.4.) alebo zamestnancom právnickej osoby,

alebo ktorá má k právnickej osobe iný obdobný vzťah a súčasne, ak by dôvodne pociťovala ujmu, ktorú
utrpela právnická osoba, ako ujmu vlastnú. 23.1. Nemožno súhlasiť s argumentami predostretými súdmi
nižších inštancií prečo nepovažovali v okolnostiach danej veci žalovaného 2/ (t. j. „družstvo“) za blízku
osobu. V uvedenom smere odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie uviedol, že žalovaným 2/
„menovanébenefitynadzákonomurčenýrozsahsamiosebenezakladajúvzťahblízkejosoby“adôležité

je to „či fyzické osoby pôsobia v štruktúrach právnickej osoby“ (obdobne rozsudok Krajského súdu v
Košiciach z 27. októbra 2022, sp. zn. 2Co/210/2021). Pod spomínanými benefitmi mal pritom žalovaný
2/ na mysli „...právo člena družstva na podiel na zisku, právo podieľať sa na riadení, ktoré môže uplatniť
prostredníctvom členskej schôdze, právo na vyrovnací podiel a ďalšie práva, ktoré predstavujú akúsi
nadstavbu bežných činností, ktoré preukazujú výraznú mieru prepojenia žalovaného 1/ a žalovaného

2/“. Za ďalšie „členovia družstva opakovane vyhľadávajú pomoc, radu od žalovaného 2/“, a preto je ich
vzťah podľa dovolateľa potrebné kvalifikovať ako vzťah blízkych subjektov. 23.2. Dovolací súd naopak
na rozdiel od súdov nižších inštancií žalovaným 2/ prednesené argumenty považuje za dostatočné
preto, aby bol z hľadiska prevodu spoluvlastníckeho podielu v danom prípade považovaný za blízku
osobu. Podľa § 221 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný

zákonník“) družstvo je spoločenstvom neuzavretého počtu osôb založeným za účelom podnikania
alebo zabezpečovania hospodárskych, sociálnych alebo iných potrieb svojich členov. Základné imanie
družstva tvorí súhrn členských vkladov, na ktorých splatenie sa zaviazali členovia družstva (§ 223 ods.
1 Obchodného zákonníka). 23.3. Motivácia činnosti družstva môže byť daná kritériom zisku, alebo
zabezpečovaním hospodárskych, sociálnych alebo iných potrieb svojich členov. Družstvo vždy sleduje

cieľ uspokojovať záujmy svojich členov, a preto organizuje určitú činnosť hospodárskeho charakteru.
23.4. Z predmetných ustanovení zákona ako aj ďalších upravujúcich činnosť družstva vyplýva, že vzťah
žalovaných má jednoznačne základ vo vzťahu družstva a člena družstva a v právach a povinnostiach
vyplývajúcich z Obchodného zákonníka a zo stanov družstva. Členský podiel žalovaného 1/ predstavuje
majetkovú účasť člena družstva na majetku družstva, teda na majetku žalovaného 2/. Intenzita ich

vzájomného vzťahu (jeho kvantita či kvalita resp. súdmi nižších inštancií deklarované „benefity“) je
podľa názoru dovolacieho súdu v okolnostiach danej veci dostatočným dôvodom prečo predmetný vzťah
vykazuje vzťah blízkych osôb; vždy však takéto zistenie bude vyžadovať individuálne posúdenie každejveci. Z uvedených dôvodov možno preto súhlasiť s názorom dovolateľa, že vzťah žalovaných 1/ a 2/ je
potrebné považovať za vzťah blízkych osôb.

34. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

35. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

36. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

37. Podľa § 602 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto predá vec s výhradou, že mu ju kupujúci ponúkne
na predaj, keby ju chcel predať, má predkupné právo.

38. Podľa § 602 ods. 2 Občianskeho zákonníka, také právo možno dohodnúť aj pre prípad iného
scudzenia veci než predajom.

39. Podľa § 603 ods. 1 Občianskeho zákonníka, predkupné právo ukladá povinnosť iba tomu, kto sľúbil

vec ponúknuť na predaj.

40. Podľa § 603 ods. 2 Občianskeho zákonníka, predkupné právo možno dohodnúť aj ako vecné právo,
ktoré pôsobí aj voči nástupcom kupujúceho. Zmluva sa musí uzavrieť písomne a predkupné právo sa
nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností. Ak predávajúci nekúpil vec ponúknutú kupujúcim, zostáva

mu zachované predkupné právo aj voči jeho právnemu nástupcovi.

41. Podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený
buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo
zachované.

42. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a
manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke,
ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

43. Po zrušení rozsudku predmetom konania zostalo rozhodnúť o nároku žalobcu na zaplatenie sumy
1.571,21 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.571,21 eura od 29.08.2021
do zaplatenia.

44. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný ako prenajímateľ uzatvoril so žalobcom

ako nájomcom nájomnú zmluvu č.: 200/01/2015 podľa zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme
poľnohospodárskych pozemkoch, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a podľa zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.
Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do 02.01.2021. Predmetom nájmu boli pozemky vo
vlastníctvežalovanéhoakoprenajímateľauvedenévprílohenájomnejzmluvy,ktorátvorilaneoddeliteľnú

súčasť nájomnej zmluvy. V čl. VI. ods. 3 sa strany dohodli, že pre prípad predaja predmetu nájmu má
nájomca predkupné právo a to za obvyklú cenu v čase a mieste predaja predmetu nájmu. V čl. VI. ods.
5 strany zmluvy sa dojednali na zmluvnej pokute tak, že ak prenajímateľ nedodrží ustanovenia Článku
VI v odstavci 3. a 4. zodpovedá za vzniknutú škodu a zaväzuje sa uhradiť zmluvnú pokutu 0,10 eura za
každý m2 predanej pôdy inému ako nájomcovi.

45. V posudzovanom prípade strany nájomnej zmluvy si dojednali zabezpečenie povinnosti žalovaného
akoprenajímateľavprípadebudúcehopredajapredmetunájmuponúknuťnaodpredajpozemkytvoriace
predmetnájmunajprvnájomcovi,tedažalobcovi.Vprípadeporušeniatejtopovinnostisastranydojednali
na tom, že žalovaný ako prenajímateľ zaplatí žalobcovi ako nájomcovi zmluvnú pokutu vo výške 0,10

eura za každý m2 predanej pôdy inému ako nájomcovi.

46. Žalovaný v konaní namietal, že dohodnuté predkupné právo neplatí v prípade predaja predmetu
nájmu spoluvlastníkovi v zmysle Občianskeho zákonníka alebo ak sú ku takémuto postupu iné zákonnéprekážky v zmysle čl.VI ods. 3 nájomnej zmluvy. Predmet nájmu v časti odpredal spoluvlastníkovi JRD
Rakovec, družstvo (súd túto obranu vyhodnotil ako dôvodnú a nepriznal žalobcovi v tejto časti nárok
už v pôvodnom rozsudku) a vo zvyšku došlo k prevodu medzi osobami blízkymi a z toho dôvodu teda

nedošlo k porušeniu predkupného práva žalobcu a dohodnuté predkupné právo v predmetnej nájomnej
zmluve neplatí.

47. Súd je v predmetnej veci viazaný uznesením odvolacieho súdu, že v prejednávanej veci ide o
zmluvnú pokutu pre porušenie obligačného predkupného práva, pričom žalovaný mal toto dohodnuté

predkupné právo porušiť tým, že prenajaté pozemky odpredal družstvu, ktorého členom je aj žalovaný,
teda išlo o Najvyšším súdom SR vyslovený vzťah medzi blízkymi osobami. Z tohto dôvodu tak žalobca
môže mať nárok na náhradu vzniknutej škody, ktorú je však povinný preukázať.

48. Súd teda vychádzal z toho, že žalovaný vo zvyšku odpredal nehnuteľnosti blízkej osobe, a preto
neplatila povinnosť ponúknuť žalobcovi v tejto časti nehnuteľnosti na predaj. Žalovaný teda neporušil

povinnosť zabezpečenú zmluvnou pokutou, a preto je žaloba aj vo zvyšnej časti nedôvodná.

49. Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody tak žalobca v konaní nepreukázal a nakoniec ani netvrdil, aby
mu vznikla s prevodom škoda, a preto žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

50. Žalovaný pôvodne navrhol prerušenie konania do skončenia dovolacieho konania proti rozhodnutiu
6Co/87/2022, alebo do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Michalovce pod
sp. zn. 16C/28/2021. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie povinnosť opätovne sa zaoberať návrhom
na prerušenie konania. Keďže žalovaný na pojednávaní dňa 27.05.2024 netrval na prerušení konania
a zo strany žalobcu nebol podaný návrh na prerušenie konania, súd o prerušení konania nerozhodoval.

51. Žalobca navrhol, aby súd uložil žalovanému, aby preukázal, že podal prihlášku do družstva, že bolo
vydané rozhodnutie a že bol zaplatený členský vklad. Súd návrh na doplnenie dokazovania zamietol,
keďže uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/238/2022 bol vyriešený vzťah žalovaného a
JRD Rakovec, družstvo, pričom tento vzťah je potrebné považovať za vzťah blízkych osôb. Rovnako

tento vzťah blízkych osôb posúdil aj Krajský súd v Košiciach v uznesení zo dňa 26. apríla 2024, č.k.
3Co/170/2023 – 64 a nakoniec uvedené konštatoval aj odvolací súd v tejto veci. Ďalšie dokazovanie by
bolo neúčelné a nehospodárne.

52. O trovách strán súd rozhodol podľa § 255 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov

konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný mal v konaní plný úspech, a preto mu súd priznal
náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku. Existencia dôvodov pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania
nebola žalobcom tvrdená a v zmysle § 257 CSP ani zo spisu nevyplynula.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na
Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).