Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. máj 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Cob/141/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1121208747
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1121208747.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členiek senátu

JUDr. Valérie Kleinovej, ml. a Mgr. Evy Vallovej, v spore žalobcu: Park - Dom Žilinská, s.r.o., so sídlom
Šulekova 19, 811 03 Bratislava, IČO: 45 302 472, právne zastúpený: KUTAN & PARTNERS s.r.o., so
sídlom Rajská 15/A, 811 08 Bratislava, IČO: 36 861 308, proti žalovanému: SOUK, a.s., so sídlom
Kýčerského 7, 811 05 Bratislava, IČO: 35 772 735, právne zastúpený: Mgr. Oliver Krist, advokát, so
sídlomKýčerského7,81105Bratislava,ozaplatenie2.185.792,00eur,oodvolanížalobcuprotirozsudku
Mestského súdu Bratislava III, č. k. B1-39Cb/73/2021-390 zo dňa 11.07.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-39Cb/73/2021-390 zo dňa

11.07.2023 potvrdzuje.

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava III (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. B1-39Cb/73/2021 zo
dňa 11.07.2023 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy 2.185.792,00 eur. Žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.
1.1. Súd prvej inštancie po právnej stránke posúdil vec podľa ustanovení § 3 ods. 1, § 37 ods. 1, § 415,

§ 420 ods. 1, 3, § 424 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
aj „Občiansky zákonník“), § 373, § 374 ods. 1, § 376, § 378, § 379 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného
zákonníka (ďalej aj „Obchodný zákonník“) a § 255 ods . 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej aj „CSP“).
1.2. Uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy vo výške 2.185.792,00 eur, ako nároku na
zaplatenie skutočnej škody vo výške 71.622,00 eur (po zaokrúhlení) a ušlého zisku v sume 2.114.171,00
eur, z dôvodu, že na jeho strane malo dôjsť k vzniku škody na strane žalobcu v priamej príčinnej

súvislosti s konaním žalovaného, a to porušením povinnosti žalovaného vyplývajúcej z ústnej rámcovej
dohody uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, a to tým, že žalovaný uzatvoril Nájomnú zmluvu so
spoločnosťou Technické služby Starého Mesta, a.s. k pozemkom, ktoré sú nevyhnutné na realizáciu
developerského projektu na dobu do dňa 31.12.2020, a následne predĺžením Nájomnej zmluvy do dňa
31.12.2028. Žalobca tiež argumentoval, že predĺžením nájomnej zmluvy k predmetným pozemkom mal
žalovaný porušiť aj všeobecnú prevenčnú povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka. Žalobca
ďalej namietal, že konanie žalovaného, kedy udelil súhlas s umiestnením stavby polyfunkčného domu,

no následne naložil s pozemkami, na ktorých mala byť umiestnená stavba tak, že nemohla byť v
konečnom dôsledku uskutočnená, bolo účelovým konaním žalovaného v rozpore s dobrými mravmi
a uvedeným výkonom vlastníckeho práva žalovaného k pozemkom v jeho vlastníctve v rozpore so
zásadami poctivého obchodného styku bola žalobcovi spôsobená škoda.1.3. Súd prvej inštancie vychádzal zo zisteného skutkového stavu, že žalovaný je vlastníkom pozemkov
zapísaných v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Bratislava, Katastrálnym odborom,
nachádzajúcich sa v okrese Bratislava I, obec BA - m. č. Staré Mesto, katastrálne územie D. C., a to

parcely CKN č. XXXX/X o výmere 858 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, evidovanej
na LV č. XXXX a parcely CKN č. XXXX/X o výmere 31 m2, druh pozemku ostatná plocha, evidovanej
na LV č. XXXX. Štatutárny zástupca žalovaného I.. J. T. je vlastníkom pozemkov zapísaných v katastri
nehnuteľností vedenom Okresným úradom Bratislava, Katastrálnym odborom, nachádzajúcich sa v
okrese Bratislava I, obec BA - m. č. Staré Mesto, katastrálne územie D. C., a to parcely CKN č. XXXX/

X o výmere 172 m2, parcely CKN č. XXXX/X o výmere 84 m2 a parcely CKN č. XXXX/X o výmere 267
m2. Nebolo sporné, že vlastníkom pozemku zapísaného v katastri nehnuteľností vedenom Okresným
úradom Bratislava, Katastrálnym odborom, nachádzajúci sa v okrese Bratislava I, obec BA - m. č.
Staré Mesto, katastrálne územie D. C., a to parcely CKN č. XXXX o výmere 894 m2 je spoločnosť
United Investment, a.s. (predtým od roku 2008 bola vlastníkom pozemku spoločnosť GBS TRADE,
s.r.o.). V konaní nebolo sporné, že žalobca vznikol dňa 08.01.2010 zápisom do obchodného registra,

pričom spoločníkmi a konateľmi žalobcu boli odo dňa vzniku (od 08.01.2010) I.. J. T. (tiež štatutárny
orgán žalovaného), a to do 23.01.2014 a O.. I. G. do 23.12.2014. V konaní nebolo sporné, že dňa
15.08.2011 Mestská časť Staré Mesto ako príslušný stavebný úrad I. stupňa na návrh navrhovateľa -
žalobcu vydal Rozhodnutie o umiestnení stavby č. XXXX - novostavby polyfunkčného objektu „Žilinská
Kýčerského, Bratislava“. K predĺženiu platnosti Rozhodnutia o umiestnení stavby č. XXXX došlo v roku

2013 a v roku 2015, do termínu 12.10.2017. V roku 2017 žalobca ako navrhovateľ požiadal príslušný
stavebný úrad o zmenu územného rozhodnutia s tým, že dňa 30.05.2017 Mestská časť Bratislava
Staré Mesto ako príslušný stavebný úrad vydala Rozhodnutie o umiestnení stavby č. XXXX, ktorým
zmenila rozhodnutie o umiestení stavby zo dňa 15.08.2011. Rozhodnutím zo dňa 22.06.2020 Mestská
časť Bratislava - Staré Mesto ako príslušný stavebný úrad predĺžila platnosť územného rozhodnutia o

umiestnení stavby číslo XXXX vydaného pod číslom XXXX/XXXXX/STA/Kam zo dňa 30.05.2017, ktoré
bolo potvrdené rozhodnutím OU-BA-OVBP2-2018/38099-KAZ zo dňa 26.03.2018, právoplatné dňa
20.04.2018,o2roky(ďalejtiežvšetkyrozhodnutiaspolulenako„rozhodnutieoumiestnenístavby“alebo
„územné rozhodnutie“). V konaní nebolo sporné, že žalovaný listom zo dňa 18.07.2013 vyslovil súhlas
s predĺžením platnosti rozhodnutia o umiestnení stavby č. XXXX pre stavebníka - žalobcu vydaného

Mestskou časťou Bratislava - Staré Mesto zo dňa 15.08.2011 pod č. 3809/31451/2011/URS/Gal-UR,
právoplatné dňa 12.10.2011, na stavbu „Polyfunkčný dom Žilinská - Kýčerského ulica“. Listom zo dňa
16.06.2014 žalovaný udelil súhlas so zmenou územného rozhodnutia stavby č. XXXX „polyfunkčný dom
Žilinská/Kýčerského ulica“ - Bratislava - Staré Mesto, parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X,
XXXX, XXXX/X, k. ú. D. C., v súlade s upravenou architektonickou štúdiou spracovanou Ing. arch. Iljom

Skočekom zo dňa 12/2013 a projektovou dokumentáciou spracovanou spoločnosťou ARTPLAN spol.
s.r.o..Žalovanývprávnompostaveníprenajímateľauzatvorildňa29.12.2016sospoločnosťouTechnické
služby Starého Mesta, a.s. vprávnom postavení nájomcu Zmluvu o nájme pozemkov, predmetom ktorej
bolo prenechanie pozemkov vo výlučnom vlastníctve žalovaného (parcely č. XXXX/X S. Č.. XXXX/X)
do nájmu nájomcovi na prevádzkovanie trhoviska na Žilinskej ulici v Bratislave, a to na dobu určitú do

dňa 31.12.2020. Dňa 05.10.2018 uzatvorili žalovaný, ako prenajímateľ, a spoločnosť Technické služby
Starého Mesta, a.s., ako nájomca, Dodatok č. 1 k Zmluve o nájme pozemkov zo dňa 29.12.2016, v
zmysle ktorého sa predmet nájmu prenechal nájomcovi na dobu určitú, do dňa 31.12.2028.
1.4. Súd prvej inštancie pristúpil k posudzovaniu, či bola v konaní zo strany žalobcu preukázaná
existencia dohody majúcej charakter rámcovej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v

ústnej forme o spoločnom zámere vybudovať developerský projekt na pozemkoch nachádzajúcich sa
na Žilinskej ulici v Bratislave, ktorej obsahom bola povinnosť žalovaného voči žalobcovi neprenajať
pozemky (parcely CKN č. XXXX/X S. XXXX/X) tretej osobe, resp. záväzok žalovaného voči žalobcovi
nezaťažovať svoje pozemky právami tretích osôb. O existencii dohody medzi žalobcom a žalovaným
svedčalo podľa žalobcu najmä to, že žalovaný navonok niekoľkokrát deklaroval existenciu danej dohody,

napríklad tým, že v rokoch 2013 a 2014 udelil písomné súhlasy s predĺžením platnosti, resp. zmenou
územného rozhodnutia.
1.5. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaný skutočne listom zo
dňa 18.07.2013 vyslovil ako vlastník dotknutých pozemkov súhlas s predĺžením platnosti územného
rozhodnutia zo dňa 15.08.2011 a listom zo dňa 16.06.2014 vyslovil ako vlastník dotknutých pozemkov

súhlas so zmenou územného rozhodnutia č. XXXX, avšak samotné súhlasy poskytnuté žalovaným ako
vlastníkom daných pozemkov s predĺžením platnosti, resp. zmenou rozhodnutia o umiestnení stavby
- polyfunkčného domu, bez ďalšieho nepreukazujú existenciu dohody medzi žalobcom a žalovaným,
súčasťou ktorej by bol aj záväzok žalovaného nezaťažovať svoje pozemky nachádzajúce sa na uliciŽilinskej v Bratislave právami tretích osôb. Uvedené listy žalovaného zo dňa 18.07.2013 a zo dňa
16.06.2014 preukazujú len udelenie súhlasu vlastníka pozemkov - žalovaného v listoch vyjadreného
a obsiahnutého a tieto sa neodvolávali na žiadnu konkrétnu dohodu medzi žalobcom a žalovaným,

ktorou by bol žalovaný zaviazaný a na základe ktorej k poskytnutiu súhlasu došlo. Súd prvej inštancie
poukázal na to, že po liste žalovaného zo dňa 16.06.2014 už nebol predložený žiadny listinný dôkaz,
ktorý by preukazoval akúkoľvek aktivitu (súhlas) žalovaného vo vzťahu k developerskému projektu. V
zmysle uvedeného bolo nesporné a preukázané, že žalovaný listami zo dňa 18.07.2013 a 16.06.2014
udelil žalobcovi súhlas s predĺžením platnosti, resp. zmenou rozhodnutia o umiestnení stavby k

pozemkom v jeho vlastníctve vo vzťahu k predmetnému developerskému projektu, uvedené však podľa
názoru súdu prvej inštancie nepreukazuje existenciu dohody medzi žalobcom a žalovaným o realizácii
developerského projektu, ako rámcovej zmluvy vústnej forme, s jednoznačne určenými právami a
povinnosťami strán tvrdenej dohody, obsahom ktorej bol aj záväzok žalovaného nezaťažovať predmetné
pozemky právami tretích osôb.
1.6. Pokiaľ žalobca existenciu dohody odôvodňoval tým, že žalobca so žalovaným od roku 2010

niekoľkokrát rokovali o realizácii developerského projektu, a to aj za účasti tretích osôb, súd prvej
inštanie konštatoval, že po vykonanom dokazovaní výsluchmi svedkov O.. I. G. S. W. D., uvedené
nemal preukázané. Z výsluchov svedkov mal preukázané, že uvedené rokovania, ktoré sa týkali daného
developerského projektu, ale aj otázky odmeny za vklad do projektu vo forme pozemkov, sa odohrávali
medzi fyzickými osobami, a to pánom C.. Y. a pánom I.. T. a týkali sa priamo I.. T. ako fyzickej osoby.

Svedok O.. I. G., ktorý pôsobil ako štatutárny orgán žalobcu v rokoch 2010 až 2014 pri svojej výpovedi
uviedol, že on za žalobcu vždy jednal s pánom T. napriamo. Rovnako svedkyňa W. D. pri výsluchu
uviedla, že rokovania a dohody ohľadom odplaty prebiehali medzi pánom C.. Y. a pánom I.. T., teda
osobami odlišnými od žalobcu a žalovaného ako právnických osôb. V zmysle uvedeného súd prvej
inštancie konštatoval, že z výsluchu svedkov nemal preukázanú existenciu dohody medzi žalobcom a

žalovaným, ktorá by sa navonok prejavila rokovaniami o realizácii developerského projektu, nakoľko z
výsluchu svedkov vyplynulo, že tieto rokovania prebiehali medzi žalobcom, resp. pánom Y. a pánom T.
ako fyzickou osobou (a tiež vlastníkom ďalších pozemkov na Žilinskej ulici v Bratislave).
1.7. Pokiaľ žalobca existenciu dohody medzi žalobcom a žalovaným odôvodňoval tým, že v roku
2009 žalovaný oslovoval potenciálnych zákazníkov, súd prvej inštancie poukázal na to, že takéto

konanie žalovaného nemohlo byť výsledkom, resp. záväzkom žalovaného vyplývajúcim z dohody
medzi žalobcom a žalovaným, nakoľko žalobca vznikol až dňa 08.01.2010 zápisom do obchodného
registra, a teda v roku 2009 neexistoval. Listy žalovaného podľa súdu prvej inštancie preukazujú
spoločný zámer vlastníkov dotknutých pozemkov (žalovaný, I.. T., spoločnosť GBS TRADE, s.r.o.) v
danom konkrétnom čase na vybudovaní parkovacieho domu. Nepreukazuje však žiadnu dohodu medzi

žalovaným a žalobcom, ktorý v danom čase ešte neexistoval. Nebolo sporné, že vlastníci pozemkov
sa v danom čase dohodli na založení spoločnosti žalobcu, ktorý vznikol dňa 08.01.2010. V konaní
však vykonaným dokazovaním nebolo nijako preukázané, že by sa samotný žalobca stal účastníkom
dohody so žalovaným, alebo ostatnými vlastníkmi, z predložených listinných dôkazov vyplynulo, že
činnosť žalobcu ako navrhovateľa smerovala kzabezpečeniu dokumentov arealizácii úkonov potrebných

kvydaniu územného rozhodnutia o umiestnení stavby, a teda pôsobil ako realizátor projektu, nie jedna
zo zmluvných strán dohody.
1.8. O neexistencii konkrétnej dohody medzi žalobcom a žalovaným o spoločnom zámere vybudovať
developerský projekt podľa názoru súdu prvej inštancie svedčia aj listinné dôkazy predložené
žalovaným, a to listy zo dňa 28.01.2016, zo dňa 14.03.2016 a zo dňa 10.12.2018 (č.l. 324, 325 a 328)

medzi pánom C.. Y. a pánom I.. T., resp. medzi spoločnosťou United Investment, a.s. a žalovaným. Z
predmetných listinných dôkazov vyplynul záujem spoločnosti United Investment, a.s. o vysporiadanie
vzájomných vzťahov na pozemkoch, na ktorých sa nachádza trhovisko na Žilinskej ulici, resp. záujem
konateľa žalobcu o odkúpenie akcií žalovaného a pozemkov vo vlastníctve žalovaného, a teda súd prvej
inštancie nemal preukázanú existenciu konkrétnej dohody medzi žalobcom a žalovaným na spoločnom

postupe vo vzťahu k developerskému projektu v uvedenom čase.
1.9. Súd prvej inštancie poukázal na to, že v konaní nebolo sporné, že aj ďalší vlastník predmetných
pozemkov (parcely CKN č. XXXX), spoločnosť United Investment, a.s., uzatvoril s tretím subjektom
nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol nájom dotknutého pozemku. Z uvedeného vyplýva, že aj
pokiaľ by bola v konaní preukázaná existencia dohody medzi žalobcom a žalovaným, resp. medzi

žalobcom a vlastníkmi dotknutých pozemkov, jej obsahom celkom zjavne nebol záväzok vlastníkov
nezaťažovať svoje pozemky právami tretích osôb. Pokiaľ sa žalobca odvolával na tvrdenie, že nájomná
zmluva uzavretá medzi spoločnosťou United Investment, a.s. ako prenajímateľom a treťou osobou ako
nájomcom, bola uzatvorená len na obdobie jedného roka (resp. jedného a pol roka) a nájomná zmluvažalovaného uzatvorená so spoločnosťou Technické služby Starého Mesta, a.s. až do dňa 31.12.2028
súd prvej inštancie uviedol, že žalobca v konaní tvrdil, že žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť, a
to povinnosť nezaťažovať svoje pozemky právami tretích osôb, teda už tým, že k uzatvoreniu samotnej

nájomnej zmluvy došlo. Žalobca údajne žalovaným porušenú povinnosť inak nešpecifikoval ani netvrdil,
že by dohoda žalobcu a žalovaného ako tvrdených zmluvných strán dohody síce umožnila žalovanému
zaťažiť pozemky právami tretích osôb, ale len na určitý čas, alebo za určitých podmienok. Takýto obsah
dohody nebol žalobcom ani tvrdený, ani preukázaný.
1.10. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca vo vzťahu k tvrdeniu o existencii dohody medzi

žalobcom a žalovaným vo forme ústne uzatvorenej rámcovej zmluvy o spoločnom zámere vybudovať
developerský projekt na pozemkoch, ktoré sú umiestnené na Žilinskej ulici, obsahom ktorej mal byť
záväzokžalovanéhovočižalobcovinezaťažovaťsvojepozemkyprávamitretíchosôbneuniesoldôkazné
bremeno a vzhľadom na uvedené dôvody existenciu takejto dohody medzi stranami sporu s takto
konkrétne dojednanou povinnosťou, ktorú mal žalovaný podľa žalobcu porušiť, v konaní nepreukázal.
Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie nepovažoval za zrejmé a preukázané zo strany

žalobcu, kto mal byť zmluvnou stranou takejto dohody a hlavne, aký bol obsah takejto dohody. Nebolo
preukázané, že by bolo medzi žalobcom a žalovaným dojednané, že sa žalovaný zaviazal žalobcovi
nezaťažovať svoje pozemky právami tretích osôb, a to aj zohľadňujúc skutočnosť, že iný vlastník
pozemkov, spoločnosť United Investment, a.s., takýmto záväzkom zjavne zaviazaný nebol. Žalobca tak
v konaní nepreukázal existenciu dohody, porušením ktorej zo strany žalovaného (zaťažením pozemku

žalovaného právami tretích osôb) by žalobcovi mohla vzniknú škoda, ktorej sa v konaní domáhal,
preto ani žalobca nebol v konaní aktívne vecne legitimovaným subjektom, ktorý by bol oprávnený si
uplatňovať voči žalovanému nárok na náhradu škody porušením povinnosti, ktorá mala žalovanému
znepreukázanej dohody vyplývať. Pokiaľ nebola v konaní preukázaná existencia dohody medzi stranami
sporu, resp. existencia dohody, ktorej obsahom by bol záväzok žalovaného voči žalobcovi nezaťažovať

svoje nehnuteľnosti (pozemky - parcela č. XXXX/X S.) právami tretích osôb, žalovaný tak uzatvorením
Nájomnej zmluvy so spoločnosťou Technické služby Starého Mesta, a.s. zo dňa 29.12.2016, ako ani
uzatvorením Dodatku č. 1 k Zmluve o nájme pozemkov zo dňa 29.12.2016, predmetom ktorých boli
dotknuté pozemky vo vlastníctve žalovaného, žiadnu dojednanú povinnosť voči žalobcovi neporušil,
preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca na uplatnenie nároku na náhradu škody z

uvedenéhotitulunebolaktívnevecnelegitimovanýmsubjektomazároveňnedošloknaplneniuužprvého
predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu, a to porušenia právnej povinnosti zo strany žalovaného.
1.11. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca ďalej svoj nárok na náhradu škody odôvodňoval tiež tým,
že konanie žalovaného, kedy udelil súhlas s umiestnením stavby polyfunkčného domu a následne
naložil s pozemkami, na ktorých mala byť umiestnená stavba tak, že nemohla byť v konečnom dôsledku

uskutočnená, bolo účelovým konaním žalovaného v rozpore s dobrými mravmi a uvedeným výkonom
vlastníckeho práva žalovaného k pozemkom v jeho vlastníctve v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku bola žalobcovi spôsobená škoda. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie
dospel k záveru, že takéto konanie žalovaného s následkom vzniku škody na strane žalobcu preukázané
v konaní nebolo. Súd prvej inštancie nemal v konaní preukázanú existenciu konkrétnej dohody medzi

žalobcom a žalovaným, obsahom ktorej by bol záväzok žalovaného voči žalobcovi nezaťažovať svoje
pozemky právami tretích osôb a tak táto nemohla byť ani limitom pri výkone vlastníckeho práva
žalovaného k dotknutým pozemkom. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaný poslednýkrát
aktívne a konkrétne jednal so žalobcom ohľadom developerského projektu prostredníctvom listu zo
dňa 16.06.2014, kedy udelil súhlas so zmenou územného rozhodnutia č. 1214. Z uvedeného listu

však nevyplynula odvolávka na akúkoľvek konkrétnu dohodu medzi stranami sporu. Pokiaľ potom
žalobca dňa 29.12.2016 uzatvoril ako prenajímateľ nájomnú zmluvu s tretím subjektom ako nájomcom,
predmetom ktorej boli pozemky v jeho vlastníctve nachádzajúce sa na ulici Žilinská v Bratislave a dňa
05.10.2018 dodatok č. 1 k nájomnej zmluve, nemožno takýto výkon vlastníckeho práva žalovaného
považovať za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom, ktorý by

zakladal nárok na náhradu škody na strane žalobcu. Z predložených listinných dôkazov mal súd prvej
inštancie preukázané, že existencia nájomného vzťahu na dotknutých pozemkoch žalovaného nebola
zjavne prekážkou pri predlžovaní platnosti vydaného územného rozhodnutia (naposledy predĺžené
rozhodnutím zo dňa 22.06.2020). Zároveň uviedol, že žalobca ako stavebník podával prostredníctvom
spoločnosti ARTPLAN spol. s.r.o. na príslušný stavebný úrad Žiadosť o stavebné povolenie dňa

12.09.2015, doručené dňa 18.09.2015, teda ešte v čase pre vznikom nájomného vzťahu k pozemkom
žalovaného, pričom v konaní nebolo ďalej tvrdené ani preukázané, akým spôsobom bola daná žiadosť
zo dňa 12.09.2015 vybavená. V konaní nebolo preukázané, že by žalobca ako stavebník daného
developerskéhoprojektuajporoku2016podalnapríslušnýstavebnýúradžiadosťostavebnépovolenie,pričom prekážkou jeho vydania zo strany príslušného orgánu by bol existujúci nájomný vzťah na
pozemkoch žalovaného. Z vykonaného dokazovania tak súd prvej inštancie nemal preukázaný taký stav
rozpracovanostideveloperskéhozámeru,žebybolomožnépovažovaťzaťaženiepozemkovžalovaného

predmetným nájomným vzťahom s treťou osobou za výkon jeho vlastníckeho práva v rozpore s dobrými
mravmi. V konaní tak nebolo preukázané také konanie žalovaného, ktoré by bolo možné posúdiť ako
úmyselné konanie proti dobrým mravom, resp. konanie v rozpore so zásadou poctivého obchodného
styku s následkom vzniku škody na strane žalobcu.
1.12. Rovnako nemal súd prvej inštancie preukázané, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu

akejkoľvek právnej povinnosti v zmysle ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka, a to ani jeho
konaním, ani opomenutím, ktoré by mohlo mať za následok vznik škody na strane žalobcu. Na účely
posúdenia porušenia všeobecnej prevenčnej povinnosti súd prvej inštancie konštatoval, že výkon
vlastníckeho práva žalovaného, ktorý spočíval v uzatvorení nájomnej zmluvy na pozemky v jeho
vlastníctv, nachádzajúce sa na Žilinskej ulici v Bratislave s treťou osobou, nemožno posudzovať ako
protiprávne konanie, v príčinnej súvislosti s ktorým by žalobcovi vznikla škoda. Poukázal na to, že

žalovaný uzatvorením nájomnej zmluvy k daným pozemkom s treťou osobou len realizoval svoje
vlastnícke právo, pričom existencia dohody o tom, že žalovaný svoje vlastnícke právo k pozemkom
obmedzívtomzmysle,žetietonezaťažíprávamitretíchosôb,vkonanípreukázanánebola.Žalovanýtak
bol v rámci výkonu vlastníckeho práva k daným pozemkom oprávnený s týmito nakladať a disponovať,
a to aj prostredníctvom uzatvorenia nájomnej zmluvy s treťou osobou, a naopak nemôže byť pre ostatné

subjekty prekvapivé, že vlastník uvedeným spôsobom realizuje svoje vlastnícke právo. Existencia
nájomného vzťahu k daným pozemkom celkom zrejme nebola prekážkou na predĺženie platnosti
vydaného územného rozhodnutia a uskutočnenie ďalších krokov realizácie developerského projektu po
dni 29.12.2016 (napr. žiadosť o vydanie stavebného povolenia) nebolo v konaní preukázané. Nnebolo
podľa súdu prvej inštancie ani preukázané, že by žalovaný prípadne mohol predvídať, že jeho konaním

- uzatvorením nájomnej zmluvy a dodatku č. 1 k nej, vo vzťahu k pozemkom nachádzajúcim sa na ulici
Žilinskej v Bratislave, by mohla žalobcovi vzniknúť škoda. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v
konaní tak nebolo preukázané také konanie žalovaného, ktoré by mohlo byť kvalifikované ako porušenie
prevenčnejpovinnostipodľa§415Občianskehozákonníkasnásledkomvznikuškodynastranežalobcu.
1.13. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a

nepreukázal existenciu konkrétnej dohody medzi žalobcom a žalovaným, uzatvorenej v ústnej forme,
ktorej obsahom by bol záväzok žalovaného voči žalobcovi nezaťažovať svoje pozemky (parcela CKN č.
XXXX/X S. Č.. XXXX/X) právami tretích osôb. Z neexistujúcej dohody si tak žalobca nemohol uplatňovať
voči žalovanému žiadne nároky, preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že vo vzťahu k nároku
na náhradu škody, tvrdeným porušením zmluvnej (dojednanej) povinnosti žalovaným, žalobca nebol v

konaní aktívne vecne legitimovaným subjektom a zároveň tak žalovaný uzatvorením nájomnej zmluvy s
treťou osobou, predmetom ktorej boli pozemky vo vlastníctve žalovaného, nachádzajúce sa na Žilinskej
ulici v Bratislave, neporušil žiadnu zmluvnú povinnosť. V konaní tak nebolo preukázané porušenie
právnej (zmluvnej) povinnosti na strane žalovaného, ako ani povinnosti v zmysle § 415 Občianskeho
zákonníka, a povinnosti konať súladne s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom. Pokiaľ nebol

preukázaný a naplnený už prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, pričom všetky predpoklady
vzniku zodpovednosti za škodu musia byť naplnené kumulatívne, súd s poukazom na hospodárnosť
konania meritórne neposudzoval existenciu ďalších predpokladov, teda vznik škody, jej výšku, resp.
príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. S poukazom na uvedené súd prvej
inštancie dospel kzáveru, že žalobca v spore neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal žalobou

uplatnený nárok na náhradu škody voči žalovanému, preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu
zamietol.
1.14. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP a
žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v
rozsahu 100 %.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, nestotožňujúc
sa s jeho záverom a žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a zaviazať žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu
2.185.792,- eur z titulu náhrady skutočnej škody a ušlého zisku a priznať mu náhradu trov konania voči
žalovanému v rozsahu 100 %, alternatívne zrušiť vec a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie.
2.1. Mal za to, že konanie ma´ inu´ vadu, ktora´ mohla matˇ za na´sledok nespra´vne rozhodnutie vo veci
(odvolaci´ do^vod podlˇa § 365 ods. 1 pi´sm. d/ CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniam(§365ods.písm.f/CSP)arozhodnutiesúduprvejinštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (365 ods. 1 písm. h/ CSP).
2.2. Súd prvej inštancie podľa neho nespra´vne posu´dil existenciu dohody s ohlˇadom na su´hlasy

žalovane´ho udelene´ žalobcovi, nespra´vne vyhodnotil vy´povede svedkov - p. O.. I. G. a W. D.,
nespra´vne vyhodnotil listinne´ do^kazy ohlˇadom komunika´cie žalobcu a žalovane´ho so za´ujemcami
o budu´ci projekt, nespra´vne posu´dil existenciu dohody s ohlˇadom na komunika´ciu za´stupcov
žalobcu a žalovane´ho, nespra´vne vyhodnotil okolnosti, ktore´ nemaju´ priamy su´vis s prejedna´vanou
vecou, nespra´vne posu´dil porusˇenie dobry´ch mravov, poctive´ho obchodne´ho styku a prevencˇnej

povinnosti zo strany žalovane´ho.
2.3. Existencia su´hlasov žalovane´ho z rokov 2013 a 2014 ohlˇadom predl´zˇenia platnosti a zmeny
u´zemne´ho rozhodnutia podľa žalobcu jasne deklarovala existenciu Dohody, ktorej u´cˇastni´kmi
boli žalobca a žalovany´. Su´d prvej inštancie nespra´vne vyhodnotil, zˇe za´va¨zok nezatˇazˇovatˇ
nehnutelˇnosti pra´vami treti´ch oso^b mal bytˇ hlavny´m predmetom Dohody. Hlavny´m predmetom
Dohody bola realiza´cia developerske´ho projektu - vy´stavba Polyfunkcˇne´ho objektu na dotknuty´ch

pozemkoch. Z u´cˇelu takejto Dohody vyply´va, zˇe žalovany´ ma´ konatˇ tak, aby nezamedzil alebo
nestˇazˇil zacˇatie a priebeh vy´stavby.
2.4. Uviedol, zˇe vy´sluch svedka su´d prvej inštancie vyhodnotil nespra´vne, resp. ho nespra´vne
tlmocˇil, nakolˇko svedok O.. I.L. G. v ra´mci pojedna´vania dnˇa 23.06.2023 uviedol, zˇe nebola spi´sana
´ pi´somna´ zmluva, ale existovala u´stna zmluva (Dohoda) medzi žalobcom a žalovany´m. Namietal, že

uvedene´ zhodnotenie svedecky´ch vy´povedi´ sa nestotozˇnˇuje s ich skutocˇny´m obsahom, nakolˇko
svedkynˇa p. W. D. v ra´mci pojedna´vania dnˇa 23.06.2023 jasne popisovala rokovania medzi žalobcom
a žalovany´m, a nie medzi fyzicky´mi osobami. Zˇalobca v tejto su´vislosti poukázal na neprimerane
formalisticke´ hodnotenie vy´povedi´ svedkov zo strany súdu prvej inštancie, ktory´ sa zameral vy´lucˇne
na to, zˇe svedkovia vypovedali o rokovaniach medzi p. T. a p. Y.. Su´d prvej inštancie na za´klade

tohto vyhodnotil, zˇe zjavne isˇlo o rokovania dvoch fyzicky´ch oso^b (p. T. a p. Y.) a vo^bec neprihliadol
na to, zˇe p. Y. a p. T. boli v tom cˇase sˇtatuta´rmi spolocˇnosti´ žalobcu a žalovane´ho a nezohlˇadnil
ani skutocˇnostˇ, zˇe ohlˇadom developerske´ho projektu na Zˇilinskej ulici mohli rokovatˇ osoby v nˇom
zainteresovane´, teda vlastni´ci pozemkov (spolocˇnostˇ žalovane´ho a p. T.) a stavebni´k (spolocˇnostˇ
žalobcu). Samotny´ fakt, zˇe p. T. bol ako fyzicka´ osoba vlastni´kom niektory´ch pozemkov nijaky

´m spo^sobom nevylucˇuje, zˇe by nemohol v ra´mci jedne´ho prejavu vo^le konatˇ su´cˇasne aj za
spolocˇnostˇ žalovane´ho, kedˇzˇe v tom cˇase bol v tejto spolocˇnosti predsedom predstavenstva. Su
´d prvej inštancie neprihliadol na zjavne´ skutocˇnosti ani na postavenie p. Y. a p. T. v osoba´ch žalobcu
a žalovane´ho v tom cˇase, cˇi´m vyhodnotil svedecke´ vy´povede neprimerane formalisticky azˇ arbitra
´rne.

2.5. Konsˇtatovanie su´du prvej inštancie, zˇe žalobca bol „iba“ realiza´torom Dohody a nie jej u
´cˇastni´kom bola podlˇa žalobcu nespra´vna, kedˇzˇe nemozˇno predpokladatˇ, zˇe vy´stavbu mal
realizovatˇ treti´ nezainteresovany´ subjekt (žalobca), ktory´ by nemal s ostatny´mi u´cˇastni´kmi zˇiadny
za´va¨zkovy´ vztˇah. Pre doplnenie uviedol, zˇe v procese vy´stavby neplnil len u´lohu ake´hosi
splnomocnenca, ale bol priamo navrhovatelˇom vydania u´zemne´ho rozhodnutia, a teda mal bytˇ budu

´cim stavebni´kom a nesko^r aj vlastni´kom polyfunkcˇne´ho komplexu na Zˇilinskej ulici v Bratislave.
2.6. Ohlˇadom uvedene´ho listinne´ho do^kazu (listu zo dnˇa 28.01.2016) predlozˇene´ho žalovany´m,
žalobca uzˇ v ra´mci konania uviedol, zˇe jasne preukazuje existenciu Dohody, nakolˇko p. Y., ako
konatelˇ žalobcu, adresoval ponuku na odku´penie pozemkov žalovane´ho (formou odku´penia vsˇetky
´ch akcii´) a p. T. (za´menou jeho pozemkov za budu´ce bytove´ a nebytove´ priestory v developerskom

komplexe). V ra´mci listu si´ce nie je priamo oznacˇena´ spolocˇnostˇ žalobcu, iba oznacˇenie konatelˇa,
avsˇak z jej obsahu vyply´va, zˇe isˇlo o ponuku zo strany žalobcu. Zˇalobca totizˇ mal bytˇ budu´cim
stavebni´kom projektu a vy´lucˇne on, mohol ponu´knutˇ vlastni´kovi pozemkov za´menu za budu´ce
priestory v komplexe. Tento spo^sob vyporiadania vlastni´ckych vztˇahov k pozemkom pritom potvrdila
aj svedkynˇa p. W. D., v ra´mci svojej vy´povede dnˇa 23.06.2023, kde uviedla, zˇe žalovany´ mal za

´ujem o nadobudnutie bytove´ho a nebytove´ho priestoru v budu´com komplexe za´menou za jeho
pozemky. Su´d prvej inštancie pri posudzovani´ tohto listinne´ho do^kazu postupoval formalisticky a
vo^bec neprihliadol na obsah danej listiny, cˇo prispelo k nespra´vnym za´verom ohlˇadom skutkove´ho
stavu veci.
2.7. Namietal, že súd prvej inštancie nespra´vne vyhodnotil protipra´vnostˇ konania Zžalovane´ho s

ohlˇadom na existenciou na´jomny´ch vztˇahov spolocˇnosti United Investment (dˇalsˇi´ z vlastni´kov
dotknuty´ch pozemkov), keď mal za to, zˇe ak spolocˇnostˇ United Investment uzatvorila kra´tkodobe
´ a vypovedatelˇne´ na´jomne´ vztˇahy s treti´mi osobami, nemozˇno na´jomny´ vztˇah žalovane´ho
povazˇovatˇ za konanie v rozpore s Dohodou. Spolocˇnostˇ United Investment bola su´cˇinna´, av pri´pade zacˇatia stavebne´ho konania pripravena´ kedykolˇvek tieto na´jomne´ vztˇahy ukoncˇitˇ a
poskytnu´tˇ svoje pozemky na vy´stavbu, cˇi´m neobmedzuje budu´cu vy´stavbu. Na druhej strane
žalovany´nebolvovztˇahukžalobcovisu´cˇinny´auzatvoreni´mna´jomne´hovztˇahu,ktory´jedlhodoby

´ a bez mozˇnosti jednostranne´ho ukoncˇenia na´jomnej zmluvy, jasne prejavil vo^lˇu, zˇe nema´ za
´ujem na dˇalsˇom plneni´ Dohody.
2.8. Zˇalobca mal za to, zˇe su´d prvej inštancie pri posudzovani´ ota´zky akti´vnej vecnej legitima
´cie vycha´dzal z nespra´vne zistene´ho skutkove´ho a pra´vneho stavu veci, nakoľko nebral do u
´vahy dˇalsˇie relevantné skutočnosti, a to, že z preuka´zany´ch skutocˇnosti´ je zrejme´, zˇe žalobca

od roku 2011 do dnesˇne´ho dnˇa disponuje platny´m u´zemny´m rozhodnuti´m vztˇahuju´cim sa k
dotknuty´m pozemkom, pricˇom neusta´le udrzˇiava platnostˇ tohto rozhodnutia. Zˇalobca by nemohol
disponovatˇ u´zemny´m rozhodnuti´m, ak by so za´merom vy´stavby nesu´hlasil žalovany´ a ostatni´
vlastni´ci pozemkov. Zˇalobca vsˇak nemo^zˇe pokracˇovatˇ v procese vydania stavebne´ho povolenie,
nakolˇko v pri´pade jeho vydania by bol povinny´ zacˇatˇ s vy´stavbou do 2 rokov, cˇo z do^vodu pra
´v treti´ch oso^b na pozemkoch nie je mozˇne´. Zˇalovany´ totizˇ uzatvoril dlhodoby´ ajednostranne

nevypovedatelˇny´ na´jom k svojej cˇasti pozemkov, pricˇom mal vedomostˇ o existencii´ stavebne´ho za
´meru,ktory´sa´minicioval,vrokoch2013a2014ktomutoza´meruvyjadrilsvojsu´hlasavrokoch2015,
2017, 2020 a 2022, pri predlzˇovani´ platnosti u´zemne´ho rozhodnutia, nijaky´m spo^sobom nevyjadril
na´mietky k u´zemne´mu konaniu, teda s ni´m su´hlasil.
2.9. Podlˇa na´zoru žalobcu su´d prvej inštancie nespra´vne vyhodnotil, zˇe su´hlas žalovane´ho z roku

2014 bol jeho posledny´m prejavom vo^le vo vztˇahu k developerske´mu projektu. Zˇalobca poukázal
na to, zˇe v rokoch 2015, 2017, 2020 a 2022 prebiehali konania o predl´zˇenie platnosti u´zemne´ho
rozhodnutia, v ra´mci ktory´ch žalovany´, ako jeden z vlastni´kov pozemkov a u´cˇastni´k konania, mohol
uplatnitˇ na´mietky, ako prejav nesu´hlasu s vy´stavbou. Zˇalovany´ vsˇak nikdy nevzniesol zˇiadnu na
´mietku k predl´zˇeniu platnosti u´zemne´ho rozhodnutia. Zˇalovany´ azˇ v ra´mci su´dneho konania prvy

´kra´t vyslovil svoj nesu´hlas s vy´stavbou.
2.10. Z vysˇsˇie uvedeny´ch do^vodov su´d prvej inštancie nespra´vne zistil skutkovy´ stav, cˇo malo
za na´sledok nespra´vne posu´denie rozporu konania Zˇalovane´ho s dobry´mi mravmi, poctivy´m
obchodny´m stykom ako aj porusˇeni´m prevencˇnej povinnosti v zmysle § 415 Obcˇianskeho za´konni
´ka.

2.11. Zˇalobca mal za to, zˇe su´d prvej inštancie postupoval v rozpore s ustanoveniami CSP, kedˇzˇe
pri rozhodovani´ vo veci samej sa nezaoberal vsˇetky´mi ota´zkami relevantny´mi pre konecˇne´
rozhodnutie. Z odo^vodnenia napadnutého rozsudku vyply´va, zˇe su´d prvej inštancie pri posudzovani
´ na´roku na na´hradu sˇkody a usˇle´ho zisku sku´mal iba jednu z podmienok, a to existenciu protipra
´vneho konania žalovane´ho, ktorej posu´denie su´d stanovil ako hlavnu´ ota´zku konania a nesku´mal

dˇalsˇie podmienky potrebne´ pre vznik na´roku na na´hradu sˇkody, resp. usˇle´ho zisku - vznik sˇkody
a kauza´lny nexus.
2.12. V pri´pade, ak mal su´d prvej inštancie za sporne´, cˇi dosˇlo k protipra´vnemu konaniu zo strany
žalovane´ho, mal postupovatˇ v zmysle § 214 CSP a vo vztˇahu k tejto spornej ota´zke najsko^r vydatˇ
medzity´mny rozsudok a azˇ na´sledne rozhodnu´tˇ o uplatnenom na´roku žalobcu ako celku.

2.13. Namietal, že súd prvej inštancie nevyhovel na´vrhu na vydanie rozsudku pre zmesˇkanie.
Zˇalovane´mu bolo dnˇa 02.06.2022 dorucˇene´ uznesenie Okresne´ho su´du Bratislava I, cˇ.k.
39Cb/73/2021 - 195, ktory´m bol žalovany´ vyzvany´, aby sa v lehote 20 dni´ vyjadril k zˇalobe. Zˇalovany
´ napriek tomu, zˇe mu bola zˇaloba riadne dorucˇena´, v zmysle vy´zvy bol vyzvany´ na vyjadrenie sa
k zˇalobe a taktiezˇ bol poucˇeny´ o na´sledkoch nesplnenia svojej procesnej povinnosti (s priamym

odkazom na § 273 CSP), Zˇalovany´ sa v stanovenej lehote k žalobe nevyjadril. Z do^vodu absolu´tnej
procesnej pasivity žalovane´ho tak žalobca dnˇa 07.11.2022 navrhol vydanie rozsudku pre zmesˇkanie
žalovane´hovzmysle§273CSP.Napriektomu,zˇebolisplnene´podmienkypodlˇa§273CSPažalobca
navrhol vydanie rozsudku pre zmesˇkanie, su´d prvej inštancie sa ty´mto na´vrhom nevysporiadal a dnˇa
08.11.2022 nariadil vo veci pojedna´vanie na 27.01.2023. Su´d prvej inštancie sa touto skutocˇnostˇou

(pasivitou žalovane´ho) nevysporiadal ani v ra´mci odôvodnenia napadnutého rozsudku.
2.14. Namietal tiež priznanie na´roku na na´hradu trov konania napriek zjavnej neu´cˇelnosti, nakolˇko
pra´vny za´stupca žalovane´ho, p. C.. M. T., je tiezˇ cˇlenom orga´nov spolocˇnosti žalovane´ho, ide
o persona´lne prepojene´ osoby. Vzhlˇadom na skutocˇnostˇ, zˇe v spolocˇnosti Zˇalovane´ho po^sobi´
osoba s pra´vnym vzdelani´m (C.. M. T.), nemozˇno povazˇovatˇ na´klady na jeho pra´vne zastu´penie

za odo^vodnene´ a u´cˇelne vynalozˇene´ v zmysle § 251 CSP. Napriek tomu, zˇe vysˇsˇie uvedena´
skutocˇnostˇ (neu´cˇelnostˇ na´kladov na pra´vne zastu´penie) vyply´va z vy´pisu z obchodne´ho registra
žalovane´ho, su´d prvej inštancie tu´to skutocˇnostˇ nezohlˇadnil v ra´mci a priznal žalovane´mu na´rok
na na´hradu trov konania v rozsahu 100 %, a to aj s poukazom na ustanovenie § 257 CSP.2.15. Zˇalobca pouka´zal na skutocˇnostˇ, zˇe pre rozhodnutie vo veci samej je do^lezˇite´, v akom stave
bola vec v cˇase podania zˇaloby a v akom stave je vec v cˇase vyhla´senia rozsudku. Prvou okolnostˇou,
ktora´ sa zmenila v cˇase vyhla´senia rozsudku vo svojej jednoznacˇnosti oproti stavu v cˇase podania

zˇaloby bolo podľa žalobcu, zˇe žalovany´ azˇ po podani´ zˇaloby prvy´kra´t jednoznacˇne priznal, zˇe
uzˇ nema´ za´ujem na realiza´cii spolocˇne´ho postupu v su´vislosti s Dohodou, cˇi´m definiti´vne potvrdil
zmareniesna´horealiza´ciuspolocˇne´hodeveloperske´hoprojektu.Druhouokolnostˇou,ktora´satakto
zmenila je, zˇe pozemok CKN cˇ. XXXX/X, k.u´. D. C., ktory´ bol su´cˇastˇou developerske´ho za´meru, a
tedaDohody,bolprevedeny´vprospechpaniT.J.,cˇi´mbolataktiezˇporusˇena´Dohodaaznemozˇneny

´ dˇalsˇi´ postup v developerskom projekte.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť
a priznať žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Odvolanie žalobcu
považoval za nedôvodné, nakoľko žalobcovi zˇiadna sˇkoda ani usˇly´ zisk nikdy nevznikli a ani nemohli
vzniknu´tˇ, pricˇom konanie žalovane´ho - prena´jom jeho vlastne´ho pozemku nijaky´m spo^sobom

nezasiahlo a ani nemohlo zasiahnutˇ do aky´chkolˇvek pra´v žalobcu. Rozhodnutie su´du prvej insˇtancie
o zamietnuti´ zˇaloby bolo podľa žalovaného uskutocˇnene´ v su´lade so zisteny´m skutkovy´m a pra
´vnym stavom, pricˇom odo^vodnenie jeho rozhodnutia je na´lezˇite odo^vodnene´ a v su´lade so za
´konom.
3.1. Namietal, že Dohoda o vy´stavbe developerske´ho projektu by musela bytˇ pi´somna´. Zˇalobca

vsˇak od zacˇiatku tvrdi´, zˇe u´dajna´ dohoda na vy´stavbe developerske´ho projektu, mala bytˇ u´stna,
pricˇom Zˇalobca na pojedna´vani´ vypovedal a uviedol to i vo svojom podani´ zo dňa 30.06.2023, zˇe
isˇlo o u´stnu ra´mcovu´ dohodu o vy´stavbe developerske´ho projektu.
3.2. Zˇalobca podľa žalovaného nebol vlastni´kom zˇiadneho z pozemkov na ktorom sa mala realizovatˇ
vy´stavba nehnutelˇnosti´ a nikdy nedisponoval pi´somny´m su´hlasom vlastni´kov pozemkov na vy

´stavbu developerske´ho projektu. Neexistencia take´hoto pi´somne´ho su´hlasu vlastni´kov pozemkov
(udelenia pra´va k stavbe), preukazuje absolu´tnu nedo^vodnostˇ zˇaloby, pretozˇe zˇalobca nikdy
nemoholanilenzi´skatˇstavebne´povolenieanietoesˇtezacˇatˇsvy´stavboudeveloperske´hoprojektu.
Ak by dohoda o vy´stavbe developerske´ho projektu bola uzatvorena´ len medzi žalobcom a žalovany
´m, tak je taka´to dohoda absolu´tne neplatna´ pre rozpor so za´konom, pretozˇe žalobca ako nevlastni

´k pozemku sa nemo^zˇe platne dohodnu´tˇ so žalovany´m, ako vlastni´kom jedne´ho zo sˇtyroch
pozemkov, na vy´stavbe developerske´ho projektu na pozemkoch dˇalsˇi´ch dvoch vlastni´kov, bez ich vy
´slovne´ho pi´somne´ho su´hlasu. Zˇalobca tak nikdy nemohol bytˇ a ani nebol akti´vne legitimovany´ na
podanie takejto zˇaloby, pretozˇe na podanie takejto zˇaloby by mohli bytˇ akti´vne legitimovaní iba vlastni
´ci pozemkov, alebo osoba, ktora´ mala od vlastni´kov pra´vo na vy´stavbu na taky´chto pozemkoch, cˇo

žalobca nikdy nemal.
3.3. Zˇalobca nikdy a nikde pocˇas cele´ho su´dneho konania neuviedol a evidentne nevedel uviestˇ,
cˇo konkre´tne mala taka´to dohoda obsahovatˇ - ake´ konkre´tne práva a povinnosti mali byť predmet
takejto dohody, pričom bez určenia takýchto konkrétnych práv a povinností bola podľa žalovaného takáto
dohoda neurčitá a preto absolútne neplatná.

3.4. Pokiaľ žalobca tvrdiil, zˇe sa stal u´cˇastni´kom Dohody na za´klade momentom jeho za´pisu do
obchodne´ho registra, nie je to pra´vne mozˇne´. Za´pisom do obchodne´ho registra docha´dza k vzniku
obchodnej spolocˇnosti, ale taky´mto za´pisom nemo^zˇe do^jstˇ, k nadobudnutiu pra´v a povinnosti´ vo
vztˇahu k akejkolˇvek u´stnej dohode, ktora´ by mala bytˇ uzatvorena´ medzi iny´mi subjektami. Ak ma´
subjekt nadobudnu´tˇ pra´va apovinnosti na za´klade nejakej pra´vnej skutocˇnosti, urcˇenej za´konom

- v tomto pri´pade na za´klade za´pisu do obchodne´ho registra, tak to musi´ bytˇ vy´slovne uvedene´
v za´kone. Za´kon ale so za´pisom do obchodne´ho registra spa´ja iba vznik obchodnej spolocˇnosti a
nie vstup do nejakej u´stnej Dohody.
3.5. Skutočnosť, zˇe žalovany´ nepodal na´mietku k predl´zˇeniu u´zemne´ho rozhodnutia, nijako
nevyjadruje jehosu´hlas s vy´stavbou na jeho pozemku, pretozˇe u´zemne´ konanie s vy´stavbou nesu

´visi´. U´zemne´ konanie je konanie o umiestneni´ stavby, pricˇom o vy´stavbe sa rozhoduje azˇ v
stavebnom konani´ pri vydani´ stavebne´ho povolania.

4. Žalobca v replike uviedol, že Dohoda bola ra´mcovou dohodou o spolocˇnom postupe a za´mere zu
´cˇastneny´ch stra´n, pricˇom na platnostˇ takejto dohody sa nevyzˇaduje pi´somna´ forma. Zmluva, resp.

súhlasy vlastníkov pozemkov v zmysle ustanovení stavebného zákona, mali byť vlastníkmi pozemkov
udelené na základe tejto rámcovej dohody. Z tohto dôvodu je preto bezpredmetné, že sa súd prvej
inštancie nezaoberal absenciou písomnej formy Dohody, nakoľko písomná forma nie je obligatórnou
náležitosťou takéhoto právneho úkonu.4.1. Zˇalovany´ v ra´mci vyjadrenia tiezˇ konsˇtatoval, zˇe okamihom za´pisu Zˇalobcu do obchodne
´ho registra nemohli (žalobcovi) vzniknu´tˇ zo za´kona pra´va a povinnosti vyply´vaju´ce z Dohody. Toto
tvrdenie vycha´dza len z nespra´vnej interpreta´cie odvolania žalovany´m, kedˇzˇe žalobca v odvolani´

neuviedol, zˇe registrovy´ su´d svojim za´pisom do obchodne´ho registra prisvedcˇil žalobcovi pra´va a
povinnosti vyply´vaju´ce Dohodu, ale zˇe od momentu za´pisu žalobcu do obchodne´ho registra, sa stal
žalobca u´cˇastni´kom Dohody, nakolˇko vlastni´ci pozemkov ho za ty´mto u´cˇelom zalozˇili, a zmenili
po^vodnu´ Dohodu tak, zˇe jej u´cˇastni´kom je od tohto momentu aj žalobca.
4.2. Zˇalobca opa¨tovne uviedol, zˇe prvotny´m za´ujmom vlastni´kov pozemkov bola vy´stavba

developerske´hoprojektunaZˇilinskejulicivBratislave.Ztohovyply´va,zˇeobsahomDohodybolnajma¨
za´va¨zok kazˇde´ho z vlastni´kov pozemkov spolupracovatˇ na realiza´cii´ tohto projektu. Tento prvotny
´ za´ujem preukazuje napri´klad list, ktory´ Vlastni´ci pozemkov adresovali Ministerstvu financii´ SR.
Nesko^r sa Vlastni´ci pozemkov dohodli, zˇe pre dˇalsˇie pokracˇovanie v projekte zalozˇia samostatnu´
obchodnu´ spolocˇnostˇ, pricˇom tu´to cˇastˇ Dohody vlastni´ci pozemkov naplnili zacˇiatkom roku 2010,
kedy bola zalozˇena´ spolocˇnostˇ žalobcu. Pristu´peni´m žalobcu k Dohode sa do urcˇitej miery zmenil

jej obsah, a to ty´m, zˇe hlavnu´ cˇastˇ Dohody, teda realiza´ciu projektu prevzal žalobca a vlastni´ci
pozemkov mu v tomto mali poskytovatˇ su´cˇinnostˇ.
4.3. Namietal, že žalovany´, rovnako ako su´d prvej inštancie, pristu´pil k interpreta´cii´ vy´sluchu svedka
Procha´zku formalisticky, pricˇom nezohlˇadnˇoval celkovy´ kontext jeho vy´povede. Z vy´povede svedka
totizˇ podľa neho jasne vyply´va, zˇe o vy´stavbe, ktora´ sa mala realizovatˇ na za´klade Dohody, rokoval

s p. I.. J. T.. Svedok uviedol, zˇe v ra´mci projektu komunikoval s p. I.. J. T.. Svedok su´cˇasne uviedol,
zˇe na´zov spolocˇnosti SOUK (žalovane´ho) pocˇul prvy´kra´t azˇ na pojedna´vani´. Pre u´cˇely preuka
´zania Dohody vsˇak nie je podstatne´ to, cˇi si svedok po 9 rokoch pama¨ta´ presny´ na´zov spolocˇnosti
žalovane´ho, ale to, zˇe o projekte komunikoval so sˇtatuta´rom žalovane´ho. Z výpovede svedkyne D.
jasne vyplýva, že medzi p. I.. J. T. a p. C.. Ľ. Y. prebiehali rokovania o projekte, čo preukazuje existenciu

Dohody, nakoľko tieto osoby boli v tom čase zástupcami spoločnostížalobcu a žalovaného.
4.4. Poukázal na to, že v prípade, ak by vlastník dotknutých pozemkov (žalovaný) nesúhlasil s výstavbou
na jeho pozemkoch, a bol by niekoľkokrát vyzvaný, aby sa vyjadril k plánovanému stavebnému zámeru
na týchto pozemkoch, neexistuje jediný dôvod, prečo by v konaní nevyjadril svoj nesúhlas. Práve
skutočnosť, že žalovaný spolupracoval so žalobcom na vydaní územného rozhodnutia, vyjadril s ním

súhlas a následne niekoľkokrát nevyužil svoje právo vzniesť námietky, podľa žalobcu jasne preukazuje,
že žalovaný mal vedomosť o stavebnom zámere Žalobcu, s týmto zámerom súhlasil, a aj napriek tomu
zaťažil svoje pozemky dlhodobým a nevypovedateľným nájomným vzťahom, čím spôsobil žalobcovi
škodu a ušlý zisk.

5. Žalovaný v duplike zotrval na svojich doterajších stanoviskách, prezentovaných v priebehu konania,
ako aj vo vyjadrení k odvolaniu. Zˇalobca sa od momentu za´pisu do obchodne´ho registra nemohol
statˇ u´cˇastni´kom Dohody, pretozˇe k pristu´peniu k ake´mukolˇvek za´va¨zku je potrebne´ uskutocˇnitˇ
pra´vny u´kon pristu´penia k za´va¨zku a ten je mozˇne´ uskutocˇnitˇ azˇ po vzniku pra´vnickej osoby a
mo^zˇe ho uskutocˇnitˇ vy´lucˇne osoba opra´vnena´ konatˇ v mene pra´vnickej osoby a tou je v tomto

pri´pade konatelˇ.
5.1. Zmluva o dielo na vytvorenie projektovej dokumenta´cie ako ani u´zemne´ rozhodnutie nemo^zˇe
nijako preukazovatˇ, zˇe žalobca mal bytˇ budu´cim vlastni´kom priestorov. Žiadny z vlastni´kov, vra´tane
žalovane´ho, nikdy nepodpi´sal zˇiadnu listinu, na za´klade ktorej by sa mal žalobca u´dajne statˇ vlastni
´kom budu´cej stavby na pozemkoch vlastni´kov a u´stna Dohoda (ktora´ pritom v tejto veci taktiezˇ

podľa žalovaného nikdy neexistovala) by bola absolu´tne neplatny´m pra´vnym u´konom. Je zrejme´,
zˇe cela´ zˇaloba žalobcu o vzniku sˇkody a usˇle´ho zisku bola zalozˇena´ na tom, zˇe sa mal žalobca
statˇ u´dajne vlastni´kom budu´cej stavby, a z tohto do^vodu mala bytˇ zˇaloba žalobcu zamietnuta´ uzˇ
zdo^vodu neexistencie pi´somnej Dohody, ktora´ by preukazovala taku´to pra´vnu skutocˇnostˇ a ktora
´ musi´ bytˇ obligato´rne pi´somna´.

6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 379, § 380 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP),
vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorý nepovažoval za potrebné
doplniť, ani znovu zopakovať a vo veci rozhodol postupom podľa § 387 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3

CSP verejným vyhlásením rozsudku, keď dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.8. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Sporným v konaní bolo, či bola v konaní zo strany žalobcu preukázaná existencia dohody majúcej
charakter rámcovej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v ústnej forme o spoločnom zámere
vybudovať developerský projekt na pozemkoch nachádzajúcich sa na Žilinskej ulici v Bratislave, ktorej

obsahom bola povinnosť žalovaného voči žalobcovi neprenajať pozemky (parcely CKN č. XXXX/X S.
XXXX/X) tretej osobe, resp. záväzok žalovaného voči žalobcovi nezaťažovať svoje pozemky právami
tretích osôb. O existencii dohody medzi žalobcom a žalovaným svedčalo podľa žalobcu najmä to, že
žalovaný navonok niekoľkokrát deklaroval existenciu danej dohody, napríklad tým, že v rokoch 2013 a
2014 udelil písomné súhlasy s predĺžením platnosti, resp. zmenou územného rozhodnutia.

10. Po preskúmaní obsahu spisu v rozsahu podaného odvolania odvolací súd konštatuje, že nezistil
pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli mať za následok zrušenie alebo zmenu napadnutého
rozsudku. Napadnutý rozsudok bol vydaný na podklade správneho postupu, správne zisteného
skutkového stavu veci a na základe správneho právneho posúdenia veci.

11. K žalobcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací súd
konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové
zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú
v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným

dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd
vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli,
ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré
súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v

hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov sporových strán, alebo ktoré vyšli
najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo
ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z
ustanovení § 192 a § 193 CSP. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací
dôvod nie je naplnený. Napadnutému rozsudku vo vzťahu k odvolaním napadnutému výroku nemožno

vytknúť, že by súd prvej inštancie vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z
prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení
dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 192 a § 193 CSP, alebo že by na zistený

skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne
vyložil.

12. Súd prvej inštancie na základe správne ustáleného skutkového stavu vyplývajúceho z posúdenia
nároku žalobcu, aplikoval správne ustanovenia právnej úpravy, tieto aj správne interpretoval, a svoje

rozhodnutie aj náležite odôvodnil. Do^kazy hodnotil podlˇa svojej u´vahy, kazˇdy´ do^kaz jednotlivo
a vsˇetky do^kazy v ich vza´jomny´ch su´vislostiach tak, ako to prikazuje § 191 CSP. Dal odpovedˇ
na tie ota´zky sporovy´ch stra´n, ktore´ maju´ pre vec podstatny´ vy´znam, pri´padne dostatocˇne
objasnˇuju´ skutkovy´ a pra´vny za´klad rozhodnutia. Zistenia su´du prvej inštancie maju´ vecne´ a
logicke´ zakotvenie vo vykonany´ch do^kazoch, a prijate´ skutkove´ a pra´vne za´very su´ odo^vodnene

´ zrozumitelˇne a v su´lade s usta´lenou su´dnou praxou, pri su´cˇasnom zohlˇadneni´ ochrany subjekti
´vneho pra´va oboch sporovy´ch stra´n, ich rovnosti v uplatneni´ pra´va, ochrany ich opra´vnenej do^very
v pra´vo, ako i predvi´datelˇnosti su´dneho rozhodnutia. Preto odvolaci´ su´d prebera´ v celom rozsahu
su´dom zisteny´ skutkovy´ stav, ktory´ vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej
veci. Dokazovanie je cˇastˇ obcˇianskeho su´dneho konania, v ra´mci ktorej si su´d vytva´ra poznatky,

potrebne´ na rozhodnutie vo veci (§ 187 ods. 1, 2 CSP). Pra´vomoc konatˇ o veci, ktorej sa na´vrh ty´ka,
v sebe obsahuje i pra´vomoc posu´ditˇ to, cˇi a ake´ do^kazy na zistenie skutkove´ho stavu su´ potrebne´
a aky´m spo^sobom sa zabezpecˇi´ do^kaz na jeho vykonanie (I. U´S 52/03). Su´d v civilnom sporovom
konaní nie je viazany´ na´vrhmi strán sporu na vykonanie dokazovania a nie je povinny´ vykonatˇ vsˇetkynavrhovane´ do^kazy. Posu´denie na´vrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktore´ z nich budu
´ v ra´mci dokazovania vykonane´, je vzˇdy vecou su´du (§ 185 CSP), a nie strán sporu.

13. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich
pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný
právnymipredpismivtom,akomázhľadiskapravdivostitenktorýdôkazhodnotiť.Uplatňujesatuzásada
voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a
prostriedkamiprocesnejobranyspochybnenýtým,žesapripúšťadôkazopakudokazovanejskutočnosti.

Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz
svojho opaku.

14. K námietke žalobcu k nesprávnemu vyhodnoteniu výsluchu svedka G., ktorý mal na pojednávaní
dňa 23.06.2023 uviesť, že nebola spísaná písomná zmluva, ale existovala ústna dohoda, odvolací súd
poukazuje, že svedok G., ktorý bol v zmysle výpisu z obchodného registra žalobcu konateľom žalobcu

od vzniku spoločnosti t.j. od 08.01.2010 do 31.12.2014, pri svojom výsluchu uviedol, že to,že existuje
žalovaný ( spoločnosť SOUK, a.s.) sa dozvedel až na pojednávaní súdu. Pokiaľ žalobca poukazoval
na výpoveď svedkyne p. D. ohľadne otázok kladených právnym zástupcom žalobcu, tak zamlčal jej
odpovede na otázky právneho zástupcu žalovaného. Svedkyňa neuviedla, čo by malo byť predmetom
žalobcom deklarovanej Dohody. Tento výsluch svedkyne nepreukazuje uzatvorenie Dohody, od ktorej

žalobca odvodzuje svoj nárok. Pokiaľ sa právny zástupca žalovaného svedkyne pýtal na uzatvorenie
Dohody, tak svedkyňa opakovane uvádzala, že sa to riešilo od začiatku ( projekt), čo bolo v roku 2010
a to medzi p. Y. a pánom T.. C.. Y. však až do roku 2015 nebol štatutárnym zástupcom žalobcu a
preto akékoľvek rokovania, na ktorých bola v tom čase prítomná svedkyňa, nemohli byť rokovania
medzi žalobcom a žalovaným pretože p. Y. nebol konateľom žalobcu a nemal oprávnenie v jeho mene

vystupovať a konateľ žalobcu p. G. nemal o existencii žalovaného žiadnu vedomosť. Nedôvodná je aj
námietka žalobcu k výsluchu O.. G., ktorého vyjadrenie o tom, že rokoval s I.. T., malo preukazovať
uzavretie Dohody, a nie je podstatné, že si svedok napamätá presný názov spoločnosti žalovaného.
Tento argument žalobcu neobstojí. Svedok O.. G. uviedol „to že tam je spoločnosť SOUK to viem teraz,
akože v rámci tohto pojednávania“ a následne k tomu ešte dodal „ to že existuje nejaká spoločnosť

SOUK a že, že alebo jak sa volá, že tam je, tak to počujem teraz prvýkrát“.
14.1 Výpovede oboch svedkov žalobcu tak nepreukázali, že Dohoda o výstavbe developerského
projektu medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá, a ani v akom obsahu. Obaja svedkovia hovorili
výlučne o stretnutiach a rokovaniach ( G.. Y. S. G.. T. ako fyzických osôb), ale uzatvorenie akejkoľvek
konkrétnej Dohody o výstavbe developerského projektu nespomenul na jeden z nich, navyše nevedeli

povedať ani jej obsah, dokonca nespomenuli ani akékoľvek obmedzenie vlastníckeho práva neprenajať
svoje pozemky, ktoré podľa tvrdení žalobcu malo byť údajne súčasťou takejto Dohody.
14.2 Pokiaľ ide výkonného riaditeľa C.. Ľ. Y. a predložený dôkaz z roku 2010 zo strany žalobcu, na
tento dôkaz odvolací súd vzhľadom k § 366 CSP nebude prihliadať, nakoľko ide o neprípustné novoty
v konaní.

15. K námietke žalobcu, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdenie
veci ( § 365 ods. 1 písm. h/ CSP) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O

nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom zo správnych skutkových
zistení vyvodil súd prvej inštancie správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná
vada konania nebola odvolacím súdom zistená.

16. Podľa § 265 Obchodného zákonníka výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
17. Podľa § 373 zákona č. 513/1991 Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov („Obchodný
zákonník“), kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým

spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami
vylučujúcimi zodpovednosť.
18. Podľa § 374 ods. 1 Obchodného zákonníka a okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje
prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožnorozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala,
a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala.
19. Podľa § 376 Občianskeho zákonníka poškodená strana nemá nárok na náhradu škody, ak

nesplnenie povinností povinnej strany bolo spôsobené konaním poškodenej strany alebo nedostatkom
súčinnosti, na ktorú bola poškodená strana povinná.
20. Podľa § 378 Obchodného zákonníka škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana
požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
21. Podľa § 379 Obchodného zákonníka ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná

škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku
záväzkovéhovzťahuakomožnýdôsledokporušeniasvojejpovinnostipredvídalaaleboktorúbolomožné
predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala
poznať pri obvyklej starostlivosti.
22. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov
(„Občiansky zákonník“) výkon práv apovinností vyplývajúcich zobčianskoprávnych vzťahov nesmie bez

právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.
23. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.
24.Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám

na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
25. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.
26. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

27.Podľa § 424 Občianskeho zákonníka za škodu zodpovedá aj ten, kto ju spôsobil úmyselným konaním
proti dobrým mravom.

28. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu názoru, že žalovaný vo
vzťahu k nemu neporušil všeobecnú prevenčnú povinnosť a to uzatvorením Dodatku č. 1 k nájomnej

zmluve, na základe čoho došlo na strane žalobcu k vzniku škody v žalovanej výške. V ustanovení §
415 Občianskeho zákonníka je vyjadrená povinnosť každého účastníka občianskoprávnych vzťahov
predchádzať škodám, pričom ide o povinnosť nielen dodržiavať to, čo je ustanovené zákonom (alebo
zmluvou), ale aj o povinnosť konať tak, aby nedochádzalo ku škodám. Z ustanovenia § 415 Občianskeho
zákonníka možno vyvodiť právnu povinnosť každého počínať si podľa konkrétnych okolností tak, aby

nebola inému spôsobená škoda a ak si niekto nepočína v súlade s touto povinnosťou, chová sa
protiprávne a postihuje ho za to, pri splnení ďalších predpokladov, občianskoprávna zodpovednosť
za škodu. Porušenie prevenčnej povinnosti je zároveň porušením právnej povinnosti v zmysle § 420
Občianskeho zákonníka. Porušenie ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka môže viesť iba k
zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka.

29. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaný skutočne listom zo
dňa 18.07.2013 vyslovil ako vlastník dotknutých pozemkov súhlas s predĺžením platnosti územného
rozhodnutia zo dňa 15.08.2011 a listom zo dňa 16.06.2014 vyslovil ako vlastník dotknutých pozemkov
súhlas so zmenou územného rozhodnutia č. XXXX, avšak samotné súhlasy poskytnuté žalovaným ako

vlastníkom daných pozemkov s predĺžením platnosti, resp. zmenou rozhodnutia o umiestnení stavby
- polyfunkčného domu, bez ďalšieho nepreukazujú existenciu dohody medzi žalobcom a žalovaným,
súčasťou ktorej by bol aj záväzok žalovaného nezaťažovať svoje pozemky nachádzajúce sa na ulici
Žilinskej v Bratislave právami tretích osôb. Uvedené listy žalovaného zo dňa 18.07.2013 a zo dňa
16.06.2014 preukazujú len udelenie súhlasu vlastníka pozemkov - žalovaného v listoch vyjadreného a

obsiahnutého a tieto sa neodvolávali na žiadnu konkrétnu dohodu medzi žalobcom a žalovaným, ktorou
by bol žalovaný zaviazaný a na základe ktorej k poskytnutiu súhlasu došlo. Po liste žalovaného zo dňa
16.06.2014 už nebol predložený žiadny listinný dôkaz, ktorý by preukazoval akúkoľvek aktivitu (súhlas)
žalovaného vo vzťahu k developerskému projektu. V zmysle uvedeného bolo nesporné a preukázané,
že žalovaný listami zo dňa 18.07.2013 a 16.06.2014 udelil žalobcovi súhlas s predĺžením platnosti, resp.

zmenou rozhodnutia o umiestnení stavby k pozemkom v jeho vlastníctve vo vzťahu k predmetnému
developerskému projektu. Tieto skutočnosti však nie sú preukázaním toho, čo bolo obsahom dohody
medzi žalobcom a žalovaným, ktorou mala byť realizácia developerského projektu, nie sú preukázanéjednoznačne určené práva a povinnosti strán tvrdenej dohody, a už vôbec nie je preukázaním záväzku
žalovaného nezaťažovať predmetné pozemky právami tretích osôb.

30.Cieľomdôkaznejpovinnostijeuzneseniedôkaznéhobremenavrozsahu,vktoromdôkaznébremeno
spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti
prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov
navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo
nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky

uznesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie
zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných
dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k
uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania
dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu
aj v prípadoch, v ktorých sa vykonávajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný

skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze,
ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné
bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotého práva. Súd
prvej inštancie správne postupoval pri vykonávaní dokazovania.

31. V zmysle osobitného ustanovenia § 424 Občianskeho zákonníka za škodu zodpovedá ten, kto
ju spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom. Pre vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú
úmyselným konaním proti dobrým mravom sa vyžaduje súčasné splnenie troch podmienok, a to:
1. úmyselné konanie proti dobrým mravom, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi úmyselným
konaním proti dobrým mravom a vznikom škody, pričom k vzniku povinnosti nahradiť škodu je potrebné,

aby tieto predpoklady boli naplnené všetky súčasne, pokiaľ niektorá z nich chýba nárok na náhradu
škody nevzniká. Pod úmyselným konaním proti dobrým mravom je potrebné rozumieť úmyselné
konanie priečiace sa morálnym normám a pravidlám, ktoré sú uznávané v demokratickej spoločnosti
presadzujúcej slušnosť, ohľaduplnosť, vzájomné rešpektovania apod. Úmyselné konanie proti dobrým
mravom tieto etické normy nerešpektuje a nesie znaky neslušnosti, nepoctivosti, bezohľadnosti.

32. Súd prvej inštancie dospel kzáveru, že žalobca vo vzťahu k tvrdeniu o existencii dohody medzi
žalobcom a žalovaným vo forme ústne uzatvorenej rámcovej zmluvy o spoločnom zámere vybudovať
developerský projekt na pozemkoch, ktoré sú umiestnené na Žilinskej ulici, obsahom ktorej mal byť
záväzokžalovanéhovočižalobcovinezaťažovaťsvojepozemkyprávamitretíchosôbneuniesoldôkazné

bremeno a vzhľadom na uvedené dôvody existenciu takejto dohody medzi stranami sporu s takto
konkrétne dojednanou povinnosťou, ktorú mal žalovaný podľa žalobcu porušiť, v konaní nepreukázal.
Z vykonaného dokazovania súd nepovažoval za zrejmé a preukázané zo strany žalobcu, kto mal byť
zmluvnou stranou takejto dohody a hlavne, aký bol obsah takejto dohody. Nebolo preukázané, že by
bolo medzi žalobcom a žalovaným dojednané, že sa žalovaný zaviazal žalobcovi nezaťažovať svoje

pozemky právami tretích osôb, a to aj zohľadňujúc skutočnosť, že iný vlastník pozemkov, spoločnosť
United Investment, a.s., takýmto záväzkom zjavne zaviazaný nebol. Žalobca tak v konaní nepreukázal
existenciu dohody, porušením ktorej zo strany žalovaného (zaťažením pozemku žalovaného právami
tretích osôb) by žalobcovi mohla vzniknú škoda, ktorej sa v konaní domáhal, preto ani žalobca nebol
vkonaní aktívne vecne legitimovaným subjektom, ktorý by bol oprávnený si uplatňovať voči žalovanému

nárok na náhradu škody porušením povinnosti, ktorá mala žalovanému znepreukázanej dohody
vyplývať. Pokiaľ nebola v konaní preukázaná existencia dohody medzi stranami sporu, resp. existencia
dohody, ktorej obsahom by bol záväzok žalovaného voči žalobcovi nezaťažovať svoje nehnuteľnosti
(pozemky - parcela č. XXXX/X S.) právami tretích osôb, žalovaný tak uzatvorením Nájomnej zmluvy so
spoločnosťou Technické služby Starého Mesta, a.s. zo dňa 29.12.2016, ako ani uzatvorením Dodatku

č. 1 k Zmluve o nájme pozemkov zo dňa 29.12.2016, predmetom ktorých boli dotknuté pozemky
vo vlastníctve žalovaného, žiadnu dojednanú povinnosť voči žalobcovi neporušil, preto súd dospel k
záveru, že žalovaný neporušil právnu povinnosť a tým nebol naplnený jeden z predpokladov vzniku
zodpovednosti za škodu.

33. Čo sa týka námietky žalobcu, že žalovaný nepodal námietku k predĺženiu územného rozhodnutia,
nevyjadruje jeho súhlas s výstavbou na jeho pozemku, táto nie je dôvodná. S právnym úkonom
súhlasu vlastníka s predĺžením platnosti či zmenou územného rozhodnutia, spája stavebný zákon iba
to, že vlastník pozemku deklaroval svoj súhlas s takýmto predĺžením platnosti, či zmenou územnéhorozhodnutia. Žiadny iný záväzok z takéhoto súhlasu vlastníka nevyplýva. Žalobcovi ako nevlastníkovi,
ktorý nemal žiadne právo k pozemkom a nemal uzatvorenú písomnú zmluvu o výstavbe, nemohla
vzniknúť žiadna škoda a už vôbec mu nemohol ako vlastníkovi pozemkov, bez akéhokoľvek práva k

pozemkom a akéhokoľvek práva k budúcej stavbe (ktorá by mohla vzniknúť iba na základe písomnej
zmluvy o výstavbe), vzniknúť akýkoľvek ušlý zisk z prevádzkovania nehnuteľnosti.
33.1. Žalobca nemohol pokračovať v procese vydania stavebného povolenia, nakoľko nemal písomný
súhlas vlastníkov s výstavbou na ich pozemkoch, nemal podpísanú dohodu o výstavbe developerského
projektu, kde by boli riešené konkrétne práva a povinností vlastníkov pozemkov k budúcemu

usporiadaniu nehnuteľnosti, ich vkladom do výstavby, a pod.
33.2. Pokiaľžalobca tvrdí,malmaťsostatnýmiúčastníkmiDohodyzáväzkovývzťah,takjetovpriamom
rozpore s podanou žalobou, kde tvrdil, že bola uzatvorená iba Dohoda medzi Žalobcom a žalovaným.

34. Podľa § 273 CSP súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe podľa § 137 písm.
a) rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak

a) uznesením uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a v tomto
svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva a
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil,
b) v uznesení podľa písmena a) poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti
vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a

c) doručil uznesenie podľa písmena a)žalovanému do vlastných rúk.

35. Pokiaľ žalobca namieta nevyhovenie jeho návrhu na vydanie rozsudku pre zmeškanie súdom
prvej inštancie, odvolací súd poukazuje na to, že táto námietka nie je dôvodná, vydanie rozsudku pre
zmeškanie je právom, a nie povinnosť súdu, pričom súd prvej inštancie sa k tomuto svojmu postupu

riadnevyjadrilnasvojomprvompojednávaní.Súdprvejinštancienemuseltentopostupodôvodňovaťajv
napadnutom rozsudku. Odvolací súd poukazuje na to, že súd pri rozhodovaní rozsudkom pre zmeškanie
žalovaného podľa § 273 CSP, okrem splnenia formálnych predpokladov uvedených v § 273 CSP zváži aj
to, či tvrdenia žalobcu sú dostatočne presvedčivé, prípadne, či nie sú rozporné (uznesenie Najvyššieho
súdu SR zo dňa 20.12.2022 sp. zn. 2Obdo/54/2022- publikované pod R 2/2023).

36. K námietkam žalobcu, že nemal byť žalovanému priznaný nárok na náhradu trov konania, odvolací
súd poukazuje na to, že právny zástupca žalovaného nie je štatutárnym zástupcom žalovaného, ani
nie je so žalovaným v žiadnom pracovnom ani obchodnom právnom pomere. Zastupovanie žalovaného
advokátom je tak uplatnením jeho ústavného práva na právnu pomoc, a preto poskytnuté právne služby

v súdnom konaní sú odôvodnené a účelné vynaložené, a to v súlade s ustanovením § 251 CSP.
Pokiaľ žalobca ohľadne trov poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 78/03
s tým, že by nemali byť trovy právneho zastúpenia žalobcovi priznané, pretože právny zástupca je
synom predsedu predstavenstva a pôsobí aj v dozornej rade, odvolací súd poukazuje na súčasnú
ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“), ktorá uvádza

pravý opak. Viď napr. rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 7Cdo/93/2012: „Zo žiadnych ustanovení
Ústavy Slovenskej republiky, ani z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku nie je možné vyvodiť
záver, že v prípade účastníkov konania, ktorí majú zamestnancov s právnickým vzdelaním, resp.
sami majú právnické vzdelanie a napriek tomu si zvolia zástupcu z radov advokátov, náhrada trov
konania im z toho dôvodu nepatrí. Naopak, v praxi je bežné, že aj osoby s právnickým vzdelaním,

prípadne právnické osoby zamestnávajúce osoby s právnickým vzdelaním sa nechávajú v súdnom
konaní zastupovať advokátom.“ Obdobne tiež rozsudok najvyššieho súdu zo dňa 29.01.2008 sp. zn.
2Cdo/44/2007 a stanovisko občiansko- právneho kolégia a obchodného kolégia Ns Cpjn 19/98 zo dňa
17.06.1998. Samostný Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze IV. ÚS 84/2014 uviedol, že: „Ústavný
súd prisvedčuje názoru sťažovateľky, v zmysle ktorého zo žiadnych ustanovení ústavy ani Občianskeho

súdneho poriadku nemožno vyvodiť záver, že by účastníkovi konania (konkrétne v prerokúvanej veci
právnickej osobe súkromného práva), ktorý má zamestnancov s právnickým vzdelaním a napriek tomu
si zvolí zástupcu z radov advokátov, nemala byť priznaná náhrada trov konania.“

37. Žalobcom namietané odvolacie dôvody neboli naplnené, pretože súd prvej inštancie na základe

správne ustáleného skutkového stavu vyplývajúceho z posúdenia nároku žalobcu, aplikoval správne
ustanovenia právnej úpravy, tieto aj správne interpretoval a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil.
V konaní sa nevyžadovalo vykonanie žiadneho ďalšieho dokazovania. Z vyššie uvedených dôvodov
odvolacísúdvyhodnotilodvolacienámietkyžalobcuakonedôvodnéanespôsobiléspochybniťsprávnosťnapadnutého rozsudku. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správne potvrdil.

38. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol žalovaný v odvolacom konaní plne úspešný.

39. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 ( § 393 ods. 2 veta

druhá CSP ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusatotorozhodnutienapáda,zakých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428

CSP).