Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. máj 2024

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 11C/16/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3821202311
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Škvaridlová
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2024:3821202311.6

Uznesenie

Okresný súd Prievidza v právnej veci žalobcov v 1.rade A. B. (predtým C.), nar. XX.X.XXXX, bytom D.,
E. XXX/XX a v 2.rade A. F., nar.XX.X.XXXX, bytom C., G. XXX/XX, obe zast. JUDr. Jaroslavom Hujíkom,
advokátom so sídlom Hviezdoslavova 3, Prievidza proti žalovaným v 1.rade H. E. C., nar. XX.X.XXXX,
bytom C., G. XXX/XX, v 2.rade I. F., nar. XX.X.XXXX, bytom F. I. A., F. XXX/X, v 3.rade J. K., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C., L. XXX/XX, v 4.rade M. I., nar. X.X.XXXX, bytom I., N. N. XXXX/XX a v 5.rade

M. F., nar. XX.X.XXXX, zomrelej dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom C., G. XXX o určenie vlastníckeho
práva takto

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyne v 1. a 2.rade sa prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu domáhali o určenie,
že nehnuteľnosť v k. ú. C., zapísaná v KN vedenom Okresným úradom Prievidza, katastrálnym odborom
v liste vlastníctva v LV č. XXXX, parc. č. EKN 518 orná pôda o výmere 650 m2 v podiele vo veľkosti 4/9-
iny zapísaná pod B17 ako vlastníctvo žalovaného v 1.rade E. C. bola ku dňu smrti O. F. vlastníctvom O.
F., nar. X.X.XXXX a patrí do dedičstva po nebohom O. F., zomrelom dňa XX.XX.XXXX.
Žalobkyne žalobu odôvodnili tým, že nehnuteľnosť v obci C., v k. ú. C., zapísaná v katastri nehnuteľnosti

vedenom Okresným úradom Prievidza, katastrálnym odborom v LV č. XXXX parc. č. EKN 518 orná
pôda o výmere 650 m2 je vedená ako spoluvlastníctvo tam uvedených vlastníkov. Pod B7 v podiele
5/108-ín je zapísaná ako spoluvlastníčka žalobkyňa v 2.rade, pod B13 v podiele 60/216-ín je zapísaná
ako spoluvlastníčka žalobkyňa v 1.rade, pod B14, B15 sú zapísaní ako spoluvlastníci žalovaní v 2. a
3.rade v podiele po 5/216-ín a pod B16 je zapísaná ako spoluvlastníčka v podiele 20/108-ín žalovaná
v 3.rade a pod B17 v podiele 4/9-iny je zapísaný ako spoluvlastník žalovaný v 1.rade.

Uviedli, že uvedený vlastnícky stav však nezodpovedá skutočným vlastníckym pomerom k parc. č. EKN
518. Podiel žalovaného v 1.rade vo veľkosti 4/9-ín z vyššie uvedených nehnuteľnosti v skutočnosti nie
je jeho spoluvlastníctvom. Na tento spoluvlastnícky podiel bol žalovaný v 1.rade zapísaný do katastra
na základe dedičského rozhodnutia vydaného v dedičskom konaní pred Okresným súdom v Prievidzi č.
12D 147/2019 po poručiteľovi E. C. - otcovi žalovaného v 1.rade. Ani otec žalovaného v 1.rade E. C., nar.
XX.X.XXXX nebol vlastníkom uvedeného podielu z parc. č. EKN 518, lebo rozsudkom Okresného súdu

Prievidza sp. zn. 11C 22/2017 zo dňa 7.3.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín sp. zn.
19Co 118/2019 zo dňa 28.5.2020, právoplatný dňa 10.11.2020 bolo určené v spore medzi žalobkyňami
a žalovanými v 2. až 5.rade a právnym predchodcom žalovaného v 1.rade E. C., nar. XX.X.XXXX, že
spoluvlastnícky podiel žalovaného E. C. st. vo veľkosti 4/9-iny z parc. č. EKN 518 – orná pôda o výmere
650 m2 v k. ú. C. patrí do dedičstva po neb. O. F., zomrelom dňa XX.XX.XXXX.
Vzhľadom k tomu, že žalovaný v 1.rade vo vyššie uvedenej veci sp. zn. 11C 22/2017 počas odvolacieho

konania zomrel, ktorá skutočnosť odvolaciemu súdu oznámená nebola a žalovaný v 1.rade H. E. C.
napriek vedomosti o súdnom spore a jeho výsledku pred súdom prvej inštancie neoznámil notárovi pridedičskom konaní po svojom otcovi, že vlastníctvo k uvedenému podielu z parc. č. EKN 518 k. ú. C.
je sporné, ale umožnil prededenie uvedeného podielu na seba, bol žalovaný v 1.rade ako vlastník na
základe dedičského rozhodnutia zapísaný do katastra.

Žalobkyne ďalej uviedli, že už nemohli po právoplatnom skončení súdneho sporu dať úspešne
v dodatočnom dedičskom konaní prejednať podiel vo veľkosti 4/9-in z parc. č. EKN 518 po neb. O. F.,
lebo v katastri nehnuteľností bol a je ako vlastník tohto podielu zapísaný žalovaný H. E. C.. Tento zápis
je v katastri záväzný pre každého, pokiaľ sa nepreukáže iný stav.
H. E. C. v roku 2020 aj vo vzťahu k žalobkyni v 1.rade ústne prisľúbil, že on uznáva, že uvedený podiel

v skutočnosti nie je jeho a že ho usporiada mimosúdne v súlade s právoplatným súdnym rozhodnutím,
ale v súčasnosti už súčinnosť k takémuto usporiadaniu neposkytuje. Uviedli, že nemajú inú možnosť,
než podať túto žalobu, nakoľko vyššie uvedený rozsudok nie je pre žalovaného v 1.rade záväzný, lebo
nebol účastníkom uvedeného konania do jeho právoplatného skončenia.
Napriek vyššie uvedenej genéze je skutočný vlastnícky stav taký, aký vyplýva z rozsudku Okresného
súdu Prievidza sp. zn. 11C 22/2017 zo dňa 7.3.2019, teda, že uvedený spoluvlastnícky podiel 4/9-iny

z parc. č. EKN 518 k. ú. C. evidovaný v katastri nehnuteľností na žalovaného v 1.rade patrí po dedičstve
po neb. O. F.. Žalovaný v 1.rade nemohol totiž nadobudnúť do vlastníctva podiel z nehnuteľností, ktorý
jeho právny predchodca ku dňu svojej smrti v skutočnosti nevlastnil, čo je právoplatne preukázané
vyššie uvedeným rozsudkom.
Spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 4/9-iny z parc. č. EKN 518 k. ú. C. evidovaný v katastri na žalovaného

v 1.rade na základe deľby pôvodnej poz. kniž. parc. č. 518 patril právnemu predchodcovi O. F., ktorý
bol starým otcom žalobkyne v 1.rade a tiež starým otcom žalovaným v 1. a 3.rade, otcom žalovanej
v 4.rade a svokrom žalobkyne v 2.rade.
Zmena vlastníctva, ktorá v minulosti nebola vyznačená v pozemkovej knihe a ani v katastri na súčasnú
parc. č. EKN 518 nastala v dôsledku faktickej deľby pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. 518 vykonanej

koncom 40-tych rokov minulého storočia medzi vtedajšími vlastníkmi tohto pozemku. Na základe
tejto deľby, ktorá bola realizovaná faktickým rozdelením parc. č. 518 sa vytvorili dva pozemky a
to jeden pre vtedajšieho spoluvlastníka O. F. a druhý pre ďalšieho spoluvlastníka B. C., ktorý bol
starým otcom žalovaného v 1.rade. Vyššie uvedená deľba bola právnym titulom zmeny vlastníctva,
ktorú konštatoval v rozsudku Okresný súd Prievidza dňa 12.7.1967 č. k. 5C 129/1967, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 17.8.1967. Podľa tohto rozsudku a v ňom citovaného geometrického plánu sa
právny predchodca žalovaného v 1.rade stal výlučným vlastníkom reálne v prírode vydeleného svojho
pôvodného spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 4/9-iny a to dielu a/ vo výmere 228 m2, ktorá sa stala
súčasťou novovytvorenej parc. č. 517/2 stavebná plocha vo výmere 654 m2 (jej súčasťou boli aj časti z
poz.kniž.parc.č.516a517,ktorénebolivspoluvlastníctveichprávnehopredchodcu).Podľauvedeného

geometrického plánu strediska Geodézie Prievidza č. 920-1045-7 zo dňa 21.5.1967 sa vytváral stavebný
pozemok, ktorý podľa skutkových tvrdení B. C. bol určený pre otca žalovaného v 1.rade. Podstatné je
konštatovanie vo vyššie označenom rozsudku , že geometrický plán dal vyhotoviť právny predchodca
žalovaného v 1.rade tak, že z jeho účasti na troch parcelách, vrátane parc. č. 518 bolo vytvorené
stavebné miesto parc. č. 517/2 vo výmere 654 m2 a parc. č. 517/3 cesta vo výmere 51 m2.

Oddelením časti parc. č. 518 v jej prednej časti ohraničenej dĺžkou stavebného pozemku žalovaného v
1.rade vznikla novoutvorená hranica oddeľujúca takto reálne vyčlenený spoluvlastnícky podiel právneho
predchodcu žalovaného v 1.rade v novovytvorenom pozemku od pozemku, ktorý zostal vo vlastníctve
právneho predchodcu O. F.. Súdnym rozhodnutím však nebol vytvorený nový vlastníctva stav, ale
bol deklarovaný nový vlastnícky stav založený vyššie uvedenou deľbou a následným užívaním

novovytvorených pozemkov. Podľa práva platného na Slovensku v čase faktickej deľby, t. j. koncom
40-tych rokov minulého storočia sa v dlhotrvajúcom stave držby a užívania nehnuteľností, vpísaných
v pozemkovej knihe na mená spoluvlastníkov v ideálnych podieloch, podľa ktorého určitý spoluvlastníci
určité časti z týchto nehnuteľností majú vo výlučnej držbe a užívaní, videla dohoda strán o deľbe,
nielen čo do držby, ale aj čo do vlastníckeho práva, pričom takáto dohoda mohla byť uzavretá aj mlčky

(rozhodnutie NS ČSR č. 911/1932 Úr.sb.).
Podľa vyššie uvedenej deľby sa teda pôvodná parcela poz. kniž. parc. č. 518 rozdelila na
dva samostatné pozemky a to jeden pre právneho predchodcu žalovaného v 1.rade ako súčasť
novovytvorenej parc. č. 517/2 a zvyšná časť parc. č. 518 zostala napokon vlastníctvom právneho
predchodcu O. F.. Za dlhotrvajúci stav držby vytvorenej deľbou pôvodnej parc. č. 518 Okresný súd

Prievidza v súlade s judikatúrou považoval držbu viac ako 20 rokov, ktorá uplynula ku dňu vydania
vyššie citovaného rozsudku. Počas tejto doby zvyšnú časť parc. č. 518 mal v držbe a užívaní ako svoj
pozemok O. F.. Deľba parc. č. 518 bola napokon vtedajšími vlastníkmi akceptovaná a potvrdená aj
tým, že na pozemku vyčlenenom pre O. F. postavil rodinný dom O. F. a to ešte pred postavením domuotcom žalovaným v 1.rade na pozemku, ktorý pre neho vyššie uvedeným rozsudkom usporiadal jeho
starý otec. Oba pozemky boli a sú dlhé roky (cca 50 rokov) oddelené plotom, ktorý plot potvrdil v
teréne vyššie uvedenú deľbu. V prednej časti parc. č. 518 bol samotným otcom žalovaným v 1.rade

vybudovaný trvalý plot s betónovým múrikom, oddeľujúcim jeho pozemok od pozemku patriaceho v
minulosti O. F. a ďalej hranica oddeľujúca tieto pozemky je tvorená stavbou rodinného domu žalovaného
v 1.rade anaň nadväzujúcim ďalším plotom po celej dĺžke parc. č. 518. Teda súčasná parc. č. EKN
518 nie je v skutočnosti už v spoluvlastníctve žalovaného v 1.rade, keďže si svoj podiel jeho právny
predchodca B. C. vyčlenil do pozemku, ktorý v súčasnosti užíva žalovaný v 1.rade. Žalovaný v 1.rade

je teda nesprávne v katastri vedený ako spoluvlastník v podiele vo veľkosti 4/9-iny a to titulom dedenia
po svojom otcovi. Tento nesprávne evidovaný stav bol spôsobený tým, že vyššie uvedeným súdnym
rozhodnutím sa usporiadalo len vlastnícke právo k vydelenému pozemku pre žalobcu B. C. a nie aj
pre žalovaného O. F., pričom na zvyšok parc. č. 518 sa oddelenie, resp. vyčlenenie podielu B. C.
nevyjadrovalo vo výmaze jeho podielu, keďže žalovaný O. F. v tom čase si svoje výlučné vlastníctvo
k zostatku parc. č. 518 neusporiadal.

Právni predchodcovia žalovaného v 1.rade však skutočné vlastnícke vzťahy poznali a to ako účastníci
vyššie uvedených súdnych konaní, rešpektovali výlučné vlastníctvo právneho predchodcu k zostatku
parc. č. 518 nachádzajúcej sa za plotom smerom od pozemku žalovaného v 1.rade. Svedčí o tom
dlhodobé nerušené užívanie pozemku ich právnym predchodcom, vybudovanie trvalého oplotenia i
skutočné situovanie rodinných domov v teréne tak, aby pre každý z domov bol vytvorený potrebný dvor

- pozemok na účelné užívanie domu.
Posmrtisvojhootcavroku2021sižalovanýv1.raderekonštruovalplotmedzinehnuteľnosťamižalobkýň
a starý plot odstránil a na jeho miesto postavil nový plot so zabetónovanými železnými stĺpmi a oceľovým
pletivom. Teda opäť tak, ako jeho predchodcovia akceptoval dlhodobo zaužívané vlastnícke vzťahy.
Pokiaľ ide o výmeru pôvodnej poz. kniž. parc. č. 518 roľa vo výmere 1874 m2, táto sa okrem vyššie

uvedenej deľby a odčlenenia podielu B. C. o 228 m2 ďalej znižovala až na súčasnú výmeru parc. č. EKN
518 m2 tak, že z parc. č. 518 bolo realizované vyvlastnenie rozhodnutím ONV Prievidza č. ÚP 148/79-
Ši zo dňa 22.2.1979, ktorým bolo z pozemku vyvlastnených 937 m2 a to od všetkých spoluvlastníkov
podľa ich výšky v katastri evidovaných podielov a to podľa geometrického plánu Geodézie Prievidza č.
241-1-245-157-78 zo dňa 30.8.1978, pričom toto vyvlastnenie sa týkalo zadnej časti parc. č. 518, teda

tej, ktorá nebola súčasťou deľby vyjadrenej vo vyššie citovanom rozsudku.
Ďalší úbytok výmery bol realizovaný rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. k. 10C 86/1992 zo dňa
29.1.1993, ktorým sa odčlenila výmera 42 m2 podľa geometrického plánu Geodézie Prievidza č.
244-243-116/82 zo dňa 27.5.1982 a to taktiež vo vzťahu k všetkým spoluvlastníkom pozemku, pričom
ani táto časť nebola súčasťou vyššie uvedenej deľby.

Podľa žalobcov spoluvlastnícky podiel žalovaného v 1.rade vo veľkosti 4/9-iny z parc. č. EKN 518
orná pôda vo výmere 650 m2 patrí v celom rozsahu do dedičstva po nebohom O. F., pretože bol jeho
spoluvlastníctvom ku dňu jeho smrti, t. j. ku dňu XX.XX.XXXX.
Žalovaný v 1.rade vlastnícke právo právneho predchodcu žalobkýň k podielu nesprávne evidovaného
v katastri na meno žalovaného v 1.rade však neuznáva a to z neznámych dôvodov pre žalobkyne.

Okruh procesných strán v tomto konaní o určenie vlastníctva je daný u žalovaného v 1.rade tým,
že je evidovaný ako spoluvlastník parc. č. EKN 518 napriek tomu, že jeho spoluvlastnícky podiel
patrí do dedičstva po neb. O. F., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX a podľa dedičského rozhodnutia
vydaného v konaní pred Okresným súdom Prievidza č. D 18/1995 sú jeho právnymi nástupcami -
zákonnými dedičmi manželka a deti, lebo závet nezanechal. Týmto nástupníctvom je vymedzený aj

okruh procesných strán. Manželka poručiteľa M. F. ako jeho zákonná dedička je totožná so žalovanou
v5.rade,dcéraporučiteľM. I.jetotožnásožalovanouv4.rade.ĎalšísynporučiteľaP. F.nar. XX.X.XXXX
zomrel bez zanechania závetu ako slobodný, bezdetný, rodičia ho predzomreli tak, ako je konštatované
vOsvedčeníodedičstvevydanomvdedičskomkonanípredOkresnýmsúdomPrievidzač.6D146/2012,
pričom zákonnými dedičmi po ňom boli jeho súrodenci, žalovaná v 4.rade a brat I. F.. I. F. ako ďalší

syn poručiteľa medzitým taktiež zomrel dňa XX.X.XXXX bez zanechania závetu a podľa uznesenia
o dedičstve Okresného súdu Prievidza č. 10D 14/2013 jeho zákonnými dedičmi sú jeho deti, t. j.
žalobkyňa v 1.rade, žalovaný v 2. a 3.rade a pozostalá manželka, t. j. žalobkyňa v 2.rade. Správne
meno a priezvisko žalobkyne dokladajú jeho rodným listom.
Žalobkyne naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva podľa tejto žaloby odôvodnili tým,

že sú právnymi nástupcami po nebohom O. F., sú jeho dedičmi titulom dedičskej nástupnosti po
jeho zomrelom synovi I. F.. Takýmito nástupcami sú aj žalovaní s výnimkou žalovaného v 1.rade.
Žalovaný v 2.až 5.rade sú označení na procesnej strane žalovaných formálne, pretože musia byť z titulu
procesného spoločenstva vyplývajúceho z dedičského procesného spoločenstva procesnou stranou vtomto konaní, i keď žalobkyne predpokladajú, že ich stanovisko k tejto žalobe bude súhlasné na rozdiel
od stanoviska žalovaného v 1.rade. Bez určenia vlastníctva súdu podľa tejto žaloby žalobkyne nemajú
k dispozícií hmotnoprávny dôkaz pre konanie pred Okresným súdom Prievidza č. k. 18C 104/2015,

ktorý by konajúci súd v danej veci musel zohľadniť pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva k parc.
č. EKN 518 k. ú. C.. Ďalšie konanie a jeho výsledok vo veci č. k. 18C 104/2015 je závislý od výsledku
konania vyvolaného touto žalobou, pričom v konaní č. 18C 104/2015 je prejednávaná iná vec, než
otázka určenia vlastníckeho práva k parc. č. EKN 518 a procesnými stranami vo vyššie uvedenom
konaní nie sú ani žalovaní v 4.a v 5.rade, ktorí zjavne musia byť procesnými stranami v konaní, v ktorom

sa rieši otázka vlastníctva O. F., po ktorom sú právnymi nástupcami.

2. Žalobkyne k žalobe predložili čiastočný výpis z LV č. XXXX, rodný list O. F., osvedčenie o dedičstve č.
D 18/1995, Dnot 2/1995, osvedčenie o dedičstve č. 6D 146/2012, Dnot 34/2013, uznesenie o dedičstve
č. 10D 14/2013, Dnot 39/2013.

3. Žalovaný v 1.rade k žalobe v písomnom vyjadrení zo dňa 22.júna 2021 uviedol, že považuje žalobu
za neopodstatnenú a navrhol ju v celom rozsahu zamietnuť.
Ďalej uviedol, že v uvedenej veci súd už raz rozhodol, pričom vychádzal z nesprávnych zistení,
zavádzajúcich tvrdení žalobkýň a krivých výpovedí svedkov. Zo strany súdu neboli vykonané úkony na
objektívne zistenie skutkového stavu, na základe čoho je možné vzniesť dôvodné pochybnosti ohľadne

nezaujatosti a objektívnosti súdu.
Žalovaný v 1.rade namietal naliehavý právny záujem žalobkýň, ktorý neobstojí, lebo ho vymedzuje
CSP, žaloby na určenie, či tu právo je alebo nie je v § 137 písm. c/ CSP a na určenie právnej
skutočnosti § 137 písm. d/ CSP, pričom žaloba určenie právnej skutočnosti je prípustná výlučne
v prípade, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Ide najmä o žaloby na určenie neplatnosti právneho

úkonu, o skončení pracovného pomeru (§ 77 ZP), žaloba na určenie neplatnosti uznesenia valného
zhromaždenia spoločnosti s r.o. (§ 131 ObZ), akciovej spoločnosti (§ 183 ObZ), žaloba na určenie
neplatnosti dražby (§ 21 ZoDD), žaloba na určenie neplatnosti výpovede z nájmu (§ 711 ods.6 OZ)
a odporovacej žaloby (§ 42a OZ). Poukázal na vady konania sp. zn. 11C 22/2017, nakoľko od 1.júla
2016 súd mal takúto žalobu zamietnuť pre jej procesnú neprípustnosť, lebo ide o žalobu na určenie

právnej skutočnosti a podľa ustanovenia § 137 písm. d/ CSP musí takáto žaloba vyplývať z osobitného
predpisu.Vtomtosmeresúdprvéhostupňapochybil,akoajdruhéhostupňapochybilnaprieknámietkam
naliehavého právneho záujmu.
Už len z tohto dôvodu je žaloba neprípustná a súd by ju mal zamietnuť. Jedná sa o zjavne nedôvodnú
žalobu.

Žalovaný v 1.rade poukázal na irelevantnosť samotného zdôvodnenia, naliehavého právneho záujmu,
na určení vlastníckeho práva podľa predloženej žaloby, ktorej právny zástupca uviedol „Pretože sme
právnymi nástupcovi po neb. O. F., sme jeho dedičmi titulom dedičskej nástupnosti po jeho zomrelom
synovi I. F.. Takýmito nástupcami sú aj žalovaní, okrem žalovaného v 1.rade“.
Takéto zdôvodnenie nemôže zakladať prípustnosť žaloby ani podľa už neplatného OSP, ktoré

zakotvovalo všeobecný predpoklad určovacích žalôb, ktorým bol právny záujem žalobcu, pričom tento
musel byť naliehavý.
Pri neosvedčení naliehavého právneho záujmu určovaciu žalobu súdu zamietli bez jej vecného
prejednania aj podľa už neplatného OSP. V podanom návrhu si právny zástupca drzo bez akýchkoľvek
relevantných dôvodov dovolil žalovaného v 1.rade obviniť, že vedel o súdnom spore a jeho výsledku, čo

neoznámil notárovi pri dedičskom konaní. Žalovaný v 1.rade pracuje v zahraničí, na dedičskom konaní
ho zastupovala manželka. O súdnom konaní nemal vedomosť a nemala prirodzene túto vedomosť
ani jeho manželka. Ďalej uviedol, že z akého dôvodu neoznámili právnemu zástupcovi žalovaných
žalobkyne, že žalovaný zomrel, vedeli o súdnom spore, aj o úmrtí žalovaného, mali možnosť problém
vyriešiť a neurobili tak. Teraz hľadajú príčiny u druhého. Tiež súd vedel o úmrtí, nakoľko prebiehalo

dedičské konanie na tom istom súde.
Takýmto spôsobom môže aj žalovaný v 1.rade obviniť JUDr. Hujíka, že spolu so žalobkyňami navádzal
svedkov na krivé výpovede, ktorých sa v konaní dopustili, čím sa dopustili trestnej činnosti. Keď oslovil
niektorých susedov vo veci podania svedectva, tak odmietli svedčiť, lebo ich oslovili žalobkyne a žiadali
dosvedčiť veci, ktoré sa nezakladajú na pravde, svedectvo potom odmietli. Svoje tvrdenia vie preukázať.

Navrhne svedkov, ktorí budú objektívne vypovedať, ktorých je množstvo a ich svedectvami vyvráti
výpovede svedkov v pôvodnom súdnom konaní a ak to bude potrebné, tak doplní ďalších svedkov.
Ďalej uviedol, že žalobkyne v 1. a 2.rade v pôvodnom konaní uviedli, že predtým žalobu nepodali a podali
ju až v roku 2017, aj keď je vec známa už z minulosti. Žalobkyňa v 1.rade uviedla, že si vysporiadavapozemky, len teraz prišla na to, aký je stav parc. č. 518 a chce, aby to bolo v poriadku. Žalobu podala
aj preto, že sused, otec žalovaného v 1.rade jej chcel zobrať z časti pozemku, doposiaľ sa tak nestalo.
Chce, aby si to oplotil. Ako sa dá oplotiť pozemok v spoluvlastníctve bez GP, ktorý otec žalovaného

v 1.rade, keď potreboval na pozemok, jednoducho prišiel. Jeho otec cca 13 rokov dozadu, keď sa do
rodinného domu nasťahovali uviedol, že im túto parcelu predá. Žalobkyne sa snažia len vyporiadať si
pozemok bez jeho vyplatenia, resp. reálneho rozdelenia. Vydržanie môže byť len v dobrej viere, čo je
z vyjadrenia žalobkyne vyvrátené.
Zápisy v katastri nehnuteľností od zápisov v pozemkovej knihe až doposiaľ evidujú žalovaného v 1.rade

ako spoluvlastníka parc. č. 518 k. ú. C. v 4/9-inách, vrátane jeho právnych predchodcov od roku 1925.
O vyvlastnení časti parcely č. 518 k. ú. C. žalobkyne uvádzajú až teraz. Predtým sa vyvlastnenie
nespomínalo.
Ďalej uviedol, že na bývalom MNV Sebedražie dňa 11.12.1978 bol spísaný záznam, ktorý podpísal O.
F. a žiadnym spôsobom nespochybnil spoluvlastníctvo k parc. č. 518 k. ú. C. jeho v podiele 5/9-ín a B.
C. 4/9-ín. Z uvedenej parcely bolo vyvlastnené 937 m2, zvyšok zostal v podielovom spoluvlastníctve.

Vyvlastnená parcela sa v rámci ROEP z. č. 180/1995 Z. z. v roku
2001 vrátila pôvodným vlastníkom v spoluvlastníckych podieloch ako boli zistené komisiou ROEP.
Zápisyvkatastrinehnuteľnostínikto reálnymspôsobomnespochybnil.Žalobkynesaopierajúlenourčité
z kontextu vytrhnutej skutočnosti uvedené v pôvodnom rozsudku, ktoré ale nekorešpondujú so súdnym
rozhodnutím, ktoré potom účelovo uvádzali vo svojich výpovediach a účelových výpovediach niektorých

svedkov, ktorým stanovisko pripravili žalobkyne.
Žalovaný v 1.rade si žiadal prehľad zápisov, z ktorého je zrejmé, ako prebiehali zmeny vlastníckych
vzťahov, právnych listín, súdnych rozhodnutí k dnešnému dňu.
Poukázal na súdne konanie sp. zn. 18C 104/2015, kde bolo preukázané po podaní návrhu, že
žalobkyne nemali vyporiadané ani zápisy v katastri nehnuteľností k stavbám, čoho dôkazom je zápisnica

z pojednávania zo dňa 22.1.2016.
Uviedol, že spis č. k. 5C 129/1967 neexistuje, tento bol skartovaný. Tu poukazuje na zápisy v katastri
nehnuteľností realizované na základe vyššie uvedeného súdneho rozhodnutia. Sporná parcela nebola
z prednej časti uzatvorená, pričom jeho otec ako právny predchodca, ako aj žalovaný v 1.rade po
parcele voľne chodili, túto užívali v prípade opráv ich rodinného domu a podobne. Z prednej časti parcelu

uzatvorili provizórnym plotom žalobkýň cca v roku, odkedy sa do domu nasťahovala žalobkyňa v 1.rade.

4. K písomnému vyjadreniu priložil záznam z MNV Sebedražie zo dňa 11.12.1978, námietku zaujatosti,
rozhodnutie ONV – odbor územného plánovania Prievidza zo dňa 22.2.1979, prešetrenie údajov
Okresným úradom Prievidza, katastrálnym odborom zo dňa 25.6.2021.

5. Žalovaná v 5.rade vo svojom písomnom stanovisku zo dňa 28.septembra 2021 uviedla, že považuje
žalobu za dôvodnú, navrhla žalobe vyhovieť a uznala nárok na určenie vlastníctva uplatnený žalobou,
ktorý je opodstatnený.
Tvrdenia žalovaného v 1.rade, čo sa týka jeho evidovaného podielu v katastri k parc. č. EKN 518 nie

sú pravdivé, tá časť z parc. č. EKN 518 k. ú. C., ktorú užíval O. F. a ktorá sa nachádzala za plotom
postaveným otcom žalovaného H. C. patrila a patrí tak, ako sa uvádza v žalobe do dedičstva po O. F..
Uviedla, že žalovaná v 5.rade v tomto dvore býva viac ako 50 rokov a rodina C. nikdy neužívala z parc.
č. EKN 518 v ich dvore, teda za plotom C. ani časť. Teda dohoda o deľbe parc. č. EKN 518 v dávnej
minulosti bola trvalá a rešpektovaná ich rodinou, ako aj právnym predchodcom žalovaného v 1.rade.

Doklady predložené žalovaným v 1.rade sú známe už z predchádzajúceho súdneho sporu a nič nemení
na tom, že predmet sporu žalovanému v 1.rade nepatrí.

6. Žalovaný v 2.až 4.rade sa k návrhu písomne nevyjadrili.

7. Právny zástupca žalobkýň vo svojom písomnom stanovisku zo dňa 8.októbra 2021 zotrval na
skutkových tvrdeniach uvedených v žalobe s tým, že zdôraznil, že naliehavý právny záujem na strane
žalobkýň je daný tým, že bez určujúceho rozsudku, nie je možné prejednať v dodatočnom dedičskom
konaní spoluvlastnícky podiel už nebohého O. F. z parc. č. EKN 518 k. ú. C., pričom žalobkyne
zdôraznili, že sú zákonnými dedičkami po neb. zákonnom dedičovi O. F., I. F., teda majú naliehavý

právny záujem na určení vlastníctva, aby mohli tento podiel z parc. č. EKN 518 popri iných stranách
tohto sporu zdediť. Výsledok tohto konania je tiež hmotnoprávnym dôkazom nároku žalobkýň k žalobe
pred Okresným súdom Prievidza č. k. 18C 104/2015, ktorého je žalovaný v 1.rade tiež procesnoustranou, lebo je zapísaný v katastri ako spoluvlastník parc. č. EKN 518, hoci mu v skutočnosti vlastnícke
právo z dôvodov už uvedených v žalobe nepatrí.
Ďalej uviedol, že žalovaným v 1.rade predložené listiny ako dôkazy neboli neznáme ani v konaní sp.

zn. 11C 22/2017, pretože už v tomto konaní sa preukázalo, že formálny vývoj vlastníctva sa uberal
v rozpore so skutočnými vlastníckymi vzťahmi k parc. č. EKN 518 a to práve z dôvodu, že sám
právny predchodca žalovaného v 1.rade v roku 1967 nepodal na súd žalobu o zrušenie a vyporiadanie
spoluvlastníctva k parc. č. EKN 518, ale žalobu o určenie vlastníctva, ktorá bola na súde úspešná,
lebo v nej uvedené skutkové tvrdenia zodpovedali skutočným vlastníckym vzťahom k tomuto pozemku.

Reálnou deľbou aj tejto nehnuteľnosti nastala dlhodobou držbou a užívaním už rozdeleného pozemku
aj zmena vlastníctva z podielového na výlučné vlastníctvo právneho predchodcu žalovaného, i právneho
predchodcu žalobkýň tak, ako žalobkyne tvrdila v žalobe a ako napokon už skôr tvrdil právny predchodca
žalovaného v 1.rade.
Zmena vlastníctva, ktorá v minulosti nebola vyznačená v pozemkovej knihe a ani v katastri na súčasnú
parc. č. EKN 518 nastala teda v dôsledku faktickej deľby pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. 518

vykonanej koncom 40-tych rokov minulého storočia medzi vtedajšími vlastníkmi tohto pozemku. Na
základe tejto deľby, ktorá bola realizovaná faktickým rozdelením parc. č. 518 sa vytvorili dva pozemky
a to jeden pre vtedajšieho právneho predchodcu žalobkýň a druhý pre ďalšieho spoluvlastníka B.
C., ktorý bol starým otcom žalovaného v 1.rade. Vyššie uvedená deľba bola právnym titulom zmeny
vlastníctva, ktorú konštatoval v rozsudku Okresný súd Prievidza dňa 12.7.1967 č. 5C 129/1967, ktorý

nadobudol právoplatnosť dňa 17.8.1967. Podľa tohto rozsudku a v ňom citovaného geometrického
plánu sa právny predchodca žalovaného v 1.rade stal výlučným vlastníkom reálne v prírode vydeleného
svojho pôvodného spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 4/9-iny a to dielu a/ vo výmere 228 m2, ktorá
sa stala súčasťou novoutvorenej parc. č. 517/2 – stavebná plocha vo výmere 654 m2 (jej súčasťou
boli aj časti z pozemnoknižnej parcely č. 516 a 517, ktoré boli v spoluvlastníctve právneho predchodcu

žalobkýň). Podľa vyššie uvedeného geometrického plánu strediska Geodézie Prievidza č. 920-1045-7
zo dňa 21.5.1967 sa vytváral stavebný pozemok, ktorý podľa skutkových tvrdení B. C. bol určený pre
otca žalovaného v 1.rade. Podstatné je konštatovanie v uvedenom rozsudku, že geometrický plán
dal vyhotoviť právny predchodca žalovaného v 1.rade tak, že z jeho účasti na troch parcelách, vrátane
parc. č. 518 bolo vytvorené stavebné miesto parc. č. 517/2 vo výmere 654 m2 a parc. č. 517/3 cesta

vo výmere 51 m2.
Oddelením časti parc. č. 518 v jej prednej časti ohraničenej dĺžkou stavebného pozemku žalovaného
v 1.rade vznikla novoutvorená hranica oddeľujúca takto reálne vyčlenený spoluvlastnícky podiel
právneho predchodcu žalovaného v 1.rade v novovytvorenom pozemku od pozemku, ktorý zostal vo
vlastníctve právneho predchodcu žalobkýň O. F..

Súdnym rozhodnutím nebol však vytvorený nový vlastnícky stav, ale bol deklarovaný vlastnícky stav
založený vyššie uvedenou deľbou a následným užívaním novovytvorených pozemkov.
Podľa vyššie uvedenej deľby sa teda pôvodná pozemnoknižná parcela č. 518 rozdelila na dva
samostatné pozemky, jeden pre právneho predchodcu žalovaného v 1.rade ako súčasť novoutvorenej
parc. č. 517/2 a zvyšná časť parc. č. 518 zostala napokon vlastníctvo právneho predchodcu žalobkýň O.

F.. Za dlhotrvajúci stav držby vytvorenej deľbou pôvodnej parc. č. 518 Okresný súd Prievidza v súlade
s judikatúrou považoval držbu viac ako 20 rokov, ktorá uplynula ku dňu vydania vyššie citovaného
rozsudku. Počas tejto doby zvyšnú časť parc. č. 518, ktorá je predmetom tejto žaloby mal v držbe
a v užívaní ako svoj pozemok O. F.. Deľba parc. č. 518 bola napokon vtedajšími vlastníkmi akceptovaná
a potvrdená aj tým, že na pozemku vyčlenenom pre O. F. (resp. jeho manželku F., Q. C.) aj postavil

rodinný dom O. F. s manželkou a to ešte pred postavením domu otcom žalovaným v 1.rade na pozemku,
ktorý pre neho vyššie uvedeným rozsudkom usporiadal jeho starý otec. Oba pozemky boli a sú dlhé roky
(cca 50 rokov) oddelené plotom, ktorý plot potvrdil v teréne vyššie uvedenú deľbu. V predmetnej časti
parc. č. 518 bol samotným otcom žalovaného v 1.rade vybudovaný trvalý plot s betónovým múrikom
oddeľujúcim jeho pozemok od pozemku patriaceho v minulosti O. F. a ďalej hranica oddeľujúca tieto

pozemky je tvorená stavbou rodinného domu žalovaného v 1.rade a naň nadväzujúcim ďalším plotom
po celej dĺžke parc. č. 518. Teda súčasná parc. č. EKN 518 nie je v skutočnosti už v spoluvlastníctve
žalovaného v 1.rade, keďže si svoj podiel jeho právny predchodca B. C. vyčlenil do pozemku, ktorý
v súčasnosti užíva žalovaný v 1.rade, ktorý je nesprávne v katastri vedený ako spoluvlastník v podiele vo
veľkosti 4/9-iny a to titulom dedenia po svojom otcovi. Tento nesprávne evidovaný stav bol spôsobený

tým, že vyššie uvedeným súdnym rozhodnutím sa usporiadalo len vlastnícke právo k vydelenému
pozemku pre žalobcu B. C. a nie pre žalovaného O. F., pričom na zvyšok parc. č. 518 sa oddelenie,
resp. vyčlenenie podielu B. C. nevyjadrilo vo výmaze jeho podielu, keďže žalovaný O. F. v tom čase si
svoje výlučné vlastníctvo k zostatku parc. č. 518 neusporiadal.K vyvlastneniu časti parc. č. EKN 518 v roku 1978 uviedol, že vyvlastňovací orgán postupoval
podľa formálne evidovaného stavu evidencie nehnuteľností. Pre toto konanie je však podstatné, že
vyvlastnenie nesmerovalo voči tej časti nehnuteľnosti, ktoré je predmetom tohto konania, teda tej časti,

ktorá pri deľbe v 40-tych rokoch minulého storočia pripadla právnemu predchodcovi žalobkýň a nie
právnemu predchodcovi žalovaného Ing. Svitka. Právny predchodca žalobkýň aj vydelenú časť parc. č.
EKN 518 tak, ako ju v súčasnosti žalobkyne užívajú, aj užíval. Teda vyvlastnenie časti parc. č. EKN 518
nezasiahlo do predmetu tohto konania.
Žalovaný v 1.rade a ani jeho právny predchodca nikdy neužívali pozemok za plotom smerom k pozemku

žalobkýň, právny predchodca žalovaného v 1.rade postavil plot a tým aj potvrdil reálnu deľbu parc. č.
EKN 518, ako aj výlučné vlastníctvo právneho predchodcu žalobkýň.

8. Žalovaný v 1.rade k vyjadreniu právneho zástupcu žalobkýň v písomnom podaní zo dňa 2.novembra
2021 okrem iného uviedol, že žalobkyne nemajú naliehavý právny záujem na určení, že sú podielovými
spoluvlastníkmi spornej nehnuteľnosti, zápisy v PKV boli zapísané v podieloch, ako sú aj teraz. Údaje

do pozemkovej knihy sa prestali zapisovať v roku 1964, kedy sa stal účinný zákon č. 22/1964 Zb. –
oevidenciinehnuteľností,vzmyslektoréhosaprávakpozemkom,ktorévzniklipoúčinnostitohtozákona
začali zapisovať do evidencie nehnuteľností. Pozemky do evidencie nehnuteľností sa zapisovali do
31.1.1993, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 266/1992 Zb. – o katastri nehnuteľností. Od 1.1.1996 sa
nehnuteľnosti zapisujú do katastra nehnuteľností v zmysle z. č. 162/1995 Z. z. – o katastri nehnuteľností.

Okrem toho nehnuteľnosti, určenie vlastníctva, ktorých sa žalobkyne podanou žalobou domáhajú sú na
ne už napísané v im zodpovedajúcim spoluvlastníckym podielom. Túto skutočnosť potvrdil aj právny
predchodca žalobkýň pri realizovaní vyvlastnenia O. F. na MNV Sebedražie dňa 11.12.1978. Následne
parcela bola vyvlastnená. Zo samotného vyvlastnenia nevyplynulo, že bola rozdelená tak, ako to
uvádzajú žalobkyne. Z parcely časť bola predaná za účelom výstavby rodinných domov MNV v C.

a zvyšok parcely bol vrátený v rámci ROEP z. č. 180/1990 Z. z. V roku 2001 vrátila pôvodným vlastníkom
v spoluvlastníckych podieloch, ako boli zistené komisiou ROEP, pokiaľ žalobkyne nenamietali zistenia
ROEP nastala jeho právoplatnosť.
Navrhol žalobu zamietnuť a poukázal na uznesenie OS Topoľčany, ktorý odmietol obdobnú žalobu
podanú podľa CSP v konaní sp. zn. 4C 5/2017.

K tvrdeniu žalobkýň, že žalovaný v 1.rade vedel o prebiehajúcom súdnom spore jeho otca v konaní
č. 11C 22/2017 uviedol, že o súdnom spore nevedel, dedičského konania sa nezúčastnil, lebo pracuje
v zahraničí. Nikto z jeho blízkej rodiny, dedičov nevedel o súdnom spore sp. zn. 11C 22/2017. Žalobkyne
vedeli o smrti jeho otca ako bezprostrednej susedy a neinformovali svojho právneho zástupcu, ani súd.
Ďalej uviedol, že sporná parcela č. 518 k. ú. C. spolu s ďalšími parcelami boli vždy oplotené, čo bolo

potvrdené na súde svedkami. Všetci susedia, ktorí poznajú situáciu vedia, že to nie je pravda.
Poukázal tiež na konanie č. 18C 104/2015, v ktorom je preukázané, že jeho otec sa na parcelu
domáhal vstupu a na parcelu ako spoluvlastník chodil podľa potreby (parc. č. 518 k. ú. C.). Zápisy
v katastri nehnuteľností od zápisov v pozemkovej knihe až doposiaľ evidujú žalovaného v 1.rade ako
spoluvlastníka parc. č. 518 k. ú. C. v 4/9-inách, vrátane jeho právnych predchodcov od roku 1925. V roku

1978 bola sporná parcela vyvlastnená a bola vo vlastníctve štátu. Vyvlastnená parcela sa v rámci ROEP
z. č. 180/1995 Z. z. v roku 2001 vrátila pôvodným vlastníkom v spoluvlastníckych podieloch, ako boli
zapísané v katastri nehnuteľnosti. Navrhol zo strany súdu zistiť, či voči zápisom registra obnovenej
evidencie pozemkov podali žalobkyne námietky.
Čo sa týka rozsudku č. k. 5C 129/1967 zo dňa 12.7.1967, tu odkázal na Prešetrenie údajov –

odpoveď z katastra nehnuteľností zo dňa 25.6.2021, ktoré vypracoval Okresný úrad Prievidza, v ktorom
je uvedený aj citovaný rozsudok OS Prievidza č. k. 5C 129/1967. Kedy vlastne parcelu užívali tak, ako
tvrdia, keď parcelu vlastnil štát od roku 1978 do ukončenia ROEP v roku 1999 a navrátenie parcely
v roku 2001.
Navrhol žalobu zamietnuť a uplatniť aj trovy konania vo výške 100 %.

9. Právny zástupca žalobkýň vo svojom písomnom stanovisku zo dňa 16.decembra 2021 okrem iného
uviedol, že žalobkyne sa pamätajú, že medzi domami vzadu bol plot, žalobkyňa v 1.rade si pamätá
tento plot už od svojho detstva, že plot tam bol postavený. Plot bol postavený podľa ich vedomostí asi
v roku 1978.

Popreli, že by niektorý zo susedov bol kosil po reálnej deľbe nehnuteľností v ich dvore.
Zdôraznil, že podstatné pre tento spor je to, že plot medzi pozemkom žalobkýň (užívaný žalobkyňami)
a pozemkom C. postavil B. C. v 70-tych rokoch minulého storočia a bol rešpektovaný ako hranica medzi
susednými nehnuteľnosťami.Nie je pre tento spor podstatné, čo sa pri oplotení robilo v posledných rokoch.
Pokiaľsažalovanýv1.radeodvolávanaROEP,takjehovýsledoknemalzanásledokzmenuvlastníckych
vzťahov a najmä nepodanie námietok voči výsledku ROEPU nemalo za následok stratu skutočného

vlastníctva k nehnuteľnostiam, ale len nemožnosť domáhať sa mimosúdnej opravy v katastri nesprávne
evidovaného vlastníctva k nehnuteľnostiam. Proti výsledku ROEPU bolo teda možné podať námietky,
ich nepodanie neznamenalo zánik vlastníckeho práva nadobudnutého niektorým z legálnych spôsobov,
vrátane vydržania a vlastníkovi alebo oprávnenému držiteľovi nehnuteľností zostala zachovaná
možnosť domáhať sa určenia vlastníctva v súdnom konaní.

10. Zo stanoviska žalovaného v 1.rade zo dňa 20.januára 2022 vyplynulo, že aj po vyjadreniach
právneho zástupcu žalobkýň trvá na zamietnutí žaloby, ako zjavne nedôvodnej.
K oploteniu uviedol, že nebolo zhotovené jeho starým otcom B. C., ale bolo zhotovené jeho otcom E.
C. v roku 1979, teda po vyvlastnení parc. č. 518 k. ú. C., ktorý s jeho mamou si oplotili svoj stavebný
pozemok okolo rodinného domu č. XXX, v ktorom bývali a na pozemku, ktorý vlastnili. Starý otec B. C.,

ktorému bolo podielové vlastníctvo k parc. č. 518 v 4/9-inách vyvlastnené, bývali v tom čase v starom
dome č. 291. Nejedná sa o akceptovanie údajného rozdelenia parciel. Parcela už bola vyvlastnená
a podielový vlastník nebol jeho otec E. C., ale starý otec B. C., ktorý v tom čase ešte žil (zomrel v roku
XXXX). Žijúci svedkovia je jeho mama L. C. a brat jeho otca P. A. C..
Parcela č. 518 k. ú. C., ktorá bola vyvlastnená a vyplatená v roku 1979 v podielovom spoluvlastníctve

5/9-ín O. F., 4/9-iny C. B.. O. F. spoluvlastníctvo akceptoval – viď podpis O. F. prejavujúci súhlas
s vyvlastnením a k podielmi na zápisnici spísanej na MNV Sebedražie dňa 11.12.1978. Parcela č. 518
bola oplotená pozemkom jeho otca a spredu od cestu nebol plot a ani brána, a to nikdy a vzadu tiež
nie. Túto skutočnosť priznali žalobkyne v predošlom vyjadrení aj napriek skutočností, že predtým tvrdili,
že to mali stále oplotené a dosvedčili im to svedkovia.

Žalobkyne neupresnili, kedy vlastne mali pozemok vydržať, v ktorom období.
V tomto vyjadrení poukázal aj na ROEP a rozhodnutia podľa z. č. 180/1995 Z. z., pripojil ROEP
Sebedražie výzva, ROEP Trenčiansky kraj tabuľky.
Pre zistenie skutočností o správnosti/nesprávnosti tvrdení žalobkýň dal vypracovať súkromný znalecký
posudok.

11. Podľa § 161 ods.1 Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek
počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len
„procesné podmienky“).

12. Podľa § 161 ods. 2 cit. zákona, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť,
súd konanie zastaví.

13. Na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže súd konať vo veci a rozhodnúť, prihliada súd

kedykoľvek za konania.
Súd môže za konania zistiť, že v konaní sa vyskytol nedostatok niektorej z podmienok, za ktorých môže
konať vo veci. Tento nedostatok môže byť odstrániteľný alebo neodstrániteľný. Ak ide o odstrániteľný
nedostatok podmienky konania, súd urobí pre odstránenie tohto nedostatku vhodné opatrenie.
V konaní sa však môžu vyskytnúť aj také nedostatky podmienok konania, ktoré sú neodstrániteľné, napr.

ide o nedostatok procesnej subjektivity alebo prekážka právoplatne rozhodnutej veci. Ak ide o taký
nedostatok podmienok konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Ak súd rozhodol vec, nemôže o nej znovu konať a rozhodovať. Vzniká tu prekážka rozsúdenej veci, na
ktorú súd musí prihliadnuť v každom období konania z úradnej povinnosti. Právoplatné rozhodnutie tvorí
prekážku res iudicata vtedy, ak v novom konaní ide o to isté, o čo šlo v predchádzajúcom rozhodnutí.

Musí ísť o totožnosť osôb a aj totožnosť predmetu konania. Prekážku rozsúdenej veci tvorí právoplatné
rozhodnutie súdu, ale v takom rozsahu, v akom sa o predmete konania rozhodlo.
Tak, ako súd uviedol už vyššie, o tie isté strany ide aj vtedy, ak v konaní vystupujú nositelia práv
z rovnakého právneho vzťahu v opačnom procesnom postavení a tiež vtedy, ak v neskoršom konaní
vystupujú právni nástupcovia strán už skončeného konania. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy,

keď ide o ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom, vyplýva z rovnakých skutkových
tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený (t. j., ak je založený na rovnakých skutkových okolnostiach
a rovnakom právnom dôvodne). Podmienky totožnosti strán sporu a totožnosti predmetu konania musia
byť splnené súčasne.Za tú istú vec treba v novom konaní považovať ten istý nárok, o ktorom sa už prv právoplatne rozhodlo,
ak sa opiera o ten istý právny dôvod vyplývajúci z totožného skutkového stavu.
V konaní sa tých istých osôb v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných

účastníkov (či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie).
Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako súd po právnej
stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania. Prekážke veci právoplatne
rozhodnutej je daná aj vtedy, keď určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom konaní
posúdený nesprávne alebo neúplne, resp. inak.

14. Okresný súd Prievidza, súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom 7.marca 2019 sp. zn. 11C 22/2017
voveci žalobkýň,v 1.radeA.C.,nar. XX.X.XXXX,bytomG.XXX/XX,C.,v2.radeA.F.,nar.XX.X.XXXX,
G. XXX/XX, C., obe zast. JUDr. Jaroslavom Hujíkom, advokátom so sídlom Hviezdoslavova 3, Prievidza
protižalovanýmv1.radeE.C.,nar.XX.X.XXXX,bytomG.XXX/XX,C.,zast. JUDr.VladimíromŠtrbíkom,
advokátom so sídlom Námestie Slobody 22, Prievidza, v 2.rade I. F., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXX/X,

F. I. A., v 3.rade J. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/XX, C., v 4.rade M. I., nar. X.X.XXXX, bytom N.
N. XXXX/XX, I. a v 5.rade M. F., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXX, C. o určenie vlastníctva tak, že určil, že
nehnuteľnosť v k. ú. C., zapísaná v KN vedenom Okresným úradom Prievidza, katastrálnym odborom
v LV č. XXXX, parc. č. EKN 518 orná pôda vo výmere 650 m2 v podiele vo veľkosti 4/9-iny zapísaná
pod B8 ako vlastníctvo žalovaného v 1.rade ku dňu smrti O. F. bola vlastníctvom O. F., nar. X.X.XXXX

a patrí do dedičstva po nebohom O. F., zomrelom dňa XX.XX.XXXX.
Žalobkyniam v 1. a v 2.rade náhradu trov konania nepriznal.
Žalovaní v 1.až 5.rade boli povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť trovy štátu v sume 4,62 eur do
troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Voči tomuto rozsudku podal žalovaný v 1.rade odvolanie a Krajský súd Trenčín, odvolací súd svojím

rozhodnutím zo dňa 28.mája 2020 sp. zn. 19Co 118/2019 rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch
I. a III. potvrdil a vo výroku II. rozsudok zmenil tak, že žalobkyne v 1. a 2.rade majú proti žalovanému
v 1.rade nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v celom rozsahu.
Ďalej rozhodol tak, že žalobkyne v 1. a 2.rade majú proti žalovanému v 1.rade nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v celom rozsahu.

Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.novembra 2020.

15. Žalovaný v 1.rade v priebehu odvolacieho konania dňa X.XX.XXXX zomrel. Túto skutočnosť právny
zástupca žalovaného v 1.rade neoznámil odvolaciemu súdu a ani príbuzní, preto odvolací súd rozhodol

s tým, že nekonal s právnymi nástupcami, teda dedičmi po zomrelom žalovanom v 1.rade.

16. Syn žalovaného v 1.rade H. E. C. oznámil súdu prvej inštancie v písomnom podaní bez uvedenia
dátumu, doručené súdu dňa 29.6.2020, že obdržal od právneho zástupcu jeho otca rozsudok Krajského
súdu Trenčín, ktorého bol účastníkom jeho otec (E. C.), pričom uviedol, že o tomto spore nevedel

a oznámil súdu k číslu konania sp. zn. 11C 22/2017, že otec E. C. zomrel dňa X.XX.XXXX, úmrtný list
priložený k jeho podaniu zo dňa 11.11.2019.

17. Po zomrelom žalovanom v 1.rade (E. C.) v konaní sp. zn. 11C 22/2017 prebehlo dedičské konanie

pod č. 12D 147/2019, Dnot 326/2019, v ktorom uznesením zo dňa 18.mája 2020 notár poverený
Okresným súdom Prievidza funkciou súdneho komisára v dedičskej veci po poručiteľovi E. C., nar.
XX.X.XXXX, bytom C., G. XXX/XX, zomrelý dňa 8.11.2019 schválil dohodu dedičov o vyporiadaní
dedičstva tak, že vlastníkom spornej parc. č. EKN 518, zapísanej v LV č. XXXX – orná pôda, vo výmere
650 m2, pod B8, v 4/9-ín sa stal jeho syn, dedič H. E. C.. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť

dňa 18.mája 2020.

18. Súd považuje za podstatné uviesť, že podľa právoplatného rozsudku Okresného súdu Prievidza zo
dňa 7.marca 2019 sp. zn. 11C 22/2017, ktorý bol potvrdený odvolacím súdom Trenčín a právoplatnosť
nadobudol dňa 10.novembra 2020, nehnuteľnosť v k. ú. C., zapísaná v KN vedenom Okresným

úradom Prievidza, katastrálnym odborom v LV č. XXXX parc. č. EKN 518 - orná pôda o výmere 650 m2
v podiele vo veľkosti 4/9-iny zapísaná pod B8 ako vlastníctvo žalovaného v 1.rade ku dňu smrti O. F. bola
vlastníctvom O. F., nar. X.X.XXX a patrí do dedičstva po nebohom O. F., zomrelom dňa XX.XX.XXXX.19. Existuje ďalšie rozhodnutie vydané v dedičskom konaní, ktoré súd uviedol vyššie, v ktorom táto
parcela č. EKN 518 sa stala vlastníctvom syna zomrelého H. E. C.. Dedičské rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť po zomrelom E. C. dňa 18.mája 2020.
Existovali dve rozhodnutia, rozhodnutie Okresného súdu Prievidza sp. zn. 11C 22/2017, ktoré je
právoplatné dňa 10.novembra 2020 a potvrdené rozhodnutím odvolacieho súdu Trenčín a ďalšie
rozhodnutie vydané v dedičskom konaní, právoplatné dňa 18.mája 2020, ktoré riešia spornú parcelu.

20. V katastri nehnuteľností je zapísané dedičské rozhodnutie, ktorý nadobudol spornú parcelu dedič
po zomrelom E. C., H. E. C., pričom táto parcela už bola právoplatným rozsudkom sp. zn. 11C 22/2017
určená, že patrí do dedičstva po O. F..

21. Súd v súvislosti so zápisom do katastra nehnuteľnosti poukazuje na ustanovenie § 228 ods.1
CSP, ktoré upravujú materiálnu stránku právoplatného súdneho rozhodnutia, ktorá spočíva v záväznosti
súdneho rozhodnutia pre určitý okruh subjektov. Ide o pozitívnu stránku rozhodnutia. Výrok rozsudku je
záväzný nielen pre účastníkov konania, ale aj pre právnych nástupcov sporných strán, dedičov. Dedič
poručiteľa, ktorý vstupuje do právneho postavenia svojho právneho predchodcu je rovnako viazaný

pozitívnou stránkou účinku materiálnej právoplatnosti rozsudku.

22. V katastri nehnuteľností je zapísaný v LV č. XXXX k. ú. C. ako vlastník spornej parcely EKN č.
518 podľa dedičského rozhodnutia č. 12D 147/2019, Dnot 326/2019 H. E. C., pričom existuje ďalšie
rozhodnutie o tejto spornej parcele, právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Prievidza sp. zn. 11C

22/2017, potvrdené Krajským súdom Trenčín.

23. Právny zástupca žalobkýň v podaní zo dňa 20.februára 2024 oznámil súdu, že žalovaná v 5.rade
M. F., bytom C., G. XXX zomrela dňa XX.XXXXXXX XXXX. V konaní sp. zn. 11C 16/2021 označená

ako žalovaná v 5.rade.
Navrhol, aby súd v súlade s § 63 CSP pokračoval v konaní s dedičmi, právnymi nástupcami po
poručiteľke ihneď ako budú dedičia vo vyššie uvedenom dedičskom konaní notárom zistení. Pripojil aj
úmrtný list zo dňa 27.10.2023.

24. Žalobkyne A. C. (B., uzatvorila manželstva dňa XX.X.XXXX) a žalobkyňa v 2.rade A. F., zast. JUDr.
Jaroslavom Hujíkom, advokátom podali dňa 4.júna 2021 žalobu o určenie vlastníctva a žiadali, aby
súd určil, že nehnuteľnosť v k. ú. C., zapísaná v katastri nehnuteľností, vedenom Okresným úradom
Prievidza, katastrálnym odborom v LV č. XXXX, parc. č. EKN 518 - orná pôda o výmere 60 m2 v podiele
vo veľkosti 4/9-iny, zapísaná pod B17 ako vlastníctvo žalovaného v 1.rade E. C. bola ku dňu smrti O. F.

vlastníctvom O. F., nar. X.X.XXXX a patrí do dedičstva po neb. O. F., zomrelom dňa 14.12.1994.
Žalobkyne A. B. (predtým C.), nar. XX.X.XXXX, bytom D., E. XXX/XX a A. F., nar.XX.X.XXXX, bytom
C., G. XXX/XX, obe zast. JUDr. Jaroslavom Hujíkom, advokátom so sídlom Hviezdoslavova 3, Prievidza
podali žalobu voči žalovaným v 1.rade H. E. C., nar. XX.X.XXXX, bytom C., G. XXX/XX, v 2.rade I. F.,
nar. XX.X.XXXX, bytom F. I. A., F. XXX/X, v 3.rade J. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., L. XXX/XX, v

4.rade M. I., nar. X.X.XXXX, bytom I., N. N. XXXX/XX a v 5.rade M. F., nar. XX.X.XXXX, naposledy
bytom C., G. XXX o určenie vlastníckeho práva, ktorí sú totožní so žalovanými uvedenými v konaní
o určenie vlastníckeho práva sp. zn. 11C 22/2017, okrem žalovaného v 1.rade, kde v tomto konaní
sp. zn. 11C 16/2021 je uvedený H. E. C., právny nástupca, dedič po zomrelom otcovi E. C., označený
ako žalovaný v 1.rade v konaní sp. zn. 11C 22/2017. Žalobkyne žalujú ten istý nárok, o ktorom už bolo

právoplatne rozhodnuté v konaní sp. zn. 11C 22/2017, teda ide o rovnaký predmet konania a ide o tých
istých účastníkov konania. Ide o ten istý predmet konania, ten istý nárok, ktorý je vymedzený žalobným
petitom a vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený. Toto konanie sa týka tých
istých osôb, hoci v novom konaní vystupuje právny nástupca pôvodného účastníka tak, ako súd uviedol
už vyššie, teda namiesto E. C. vystupuje ako žalovaný v 1.rade jeho syn H. E. C., právny nástupca,

dedič, teda ide o univerzálnu sukcesiu.
V danom prípade ide o vec už právoplatne skončenú, preto súd v zmysle § 230 Civilného sporového
poriadku, konanie zastavil.25. Súd pre úplnosť uvádza nasledovné:

26. Notár – súdny komisár M. P. R. v konaní č. 18D 164/2023, Dnot 288/2023 v dedičskej veci po

poručiteľke M. F. (žalovaná v 5.rade v konaní sp. zn. 11C 16/2021), zomrelej dňa 26.10.2023, bytom
C., G. XXX/XX rozhodol uznesením zo dňa 12.marca 2024 tak, že konanie o dedičstve zastavil. Toto
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 2.apríla 2024. Na Okresný súd Prievidza bolo elektronicky
doručené uznesenie dňa 6.júna 2024.

27. Notár – súdny komisár JUDr. Eleonóra Kohajdová v konaní č. 4D 99/2022, Dnot 202/2022
v dodatočnom konaní o dedičstve po poručiteľovi O. F., nar. X.X.XXXX, zomrelý dňa XX.XX.XXXX,
naposledy bytom C., G. XXX/XX rozhodol uznesením zo dňa 18.apríla 2024 tak, že schválil dohodu
dedičov o vyporiadaní dedičstva tak, že nehnuteľnosť zapísanú v LV č. XXXX, parcela reg. „E“ č. 518
– orná pôda vo výmere 650 m2 pod B17 v podiele 4/9-iny, vo výmere na podiel poručiteľa 288,89 m2
nadobúdajú J. K. v podiele 1/8-ina, podiel vzhľadom k celku X/XX-XXX, I. F. v podiele 1/8-ina, podiel

vzhľadom k celku X/XX-XXX a A. B. v podiele 6/8-ín, podiel vzhľadom k celku 24/72-ín . Toto rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 21.mája 2024. Na Okresný súd Prievidza bolo elektronicky doručené
uznesenie dňa 28.júna 2024.

28. Súd o trovách konania rozhodol podľa § 257 Civilného sporového poriadku a výnimočne neprizná

náhradu trov konania ani jednej strane, mal za to, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa
s poukazom na odôvodnenie tohto uznesenia a opísanú genézu sporu sp. zn. 11C 22/2017 a spor sp.
zn. 11C 16/2021.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia,

prostredníctvom Okresného súdu Prievidza na odvolací súd - súd II. inštancie, písomne v piatich
vyhotoveniach (§ 355 ods.2 CSP v spojení s § 362 ods.1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).