Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, July 17, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10CoCsp/13/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8822200160
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8822200160.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.

Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobkyne: A. A., nar. XX.X.XXXX, bytom
B. XXXX/XX, XXX XX C. B. D., zastúpenej: JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom Sovietskych
hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, IČO: 31954448, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr.
Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o primerané
finančné zadosťučinenie, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, č.
k. 3Csp/6/2022-194 zo dňa 5.3.2025, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej zamietavej časti (výrok II.) a v závislom
výroku o náhrade trov prvoinštančného konania (výrok III.).

Žalovaný má proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo
„okresný súd“) rozhodol takto:

„I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 100,- Eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobuz a m i e t a .

III. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 % do 3 dní odo
dňa právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne o výške nároku.“

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa

25.1.2022 domáhala zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1.407,36 eur. Svoju
žalobu odôvodnila tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Vranov nad Topľou, pod sp. zn.
7Csp/63/2018, o zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, bola ako žalobkyňa v postavení
spotrebiteľky, voči žalovanej úspešná v uplatňovanom nároku, rozsudkom Okresného súdu Vranov nad
Topľou, pod sp. zn. 7Csp/63/2018, zo dňa 18.1.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.2.2019.
Súd uvedeným rozsudkom rozhodol, že žalovaná je povinná zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo
mzdy a iných príjmov dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.7.2015 k Zmluve o revolvingovom úvere č.

XXXXXXXXXX zo dňa 10.7.2015 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanou na výkon zrážok zo mzdy
žalobkyne a že žalovaná je povinná zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov
dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.7.2015 k Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo
dňa 10.7.2015 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanou na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne. Akospotrebiteľka si preto uplatnila primerané finančné zadosťučinenie za porušenie jej spotrebiteľských
práv, ktoré bola nútená brániť v základnom konaní. Vo veciach, v ktorých je predmetom konania finančná
čiastka je jediným objektívnym kritériom, ktoré by malo byť rozhodujúcim pre určenie výšky primeraného

finančného zadosťučinenia, suma o ktorú sa dodávateľ na úkor spotrebiteľa obohatil, alebo sa chcel
obohatiť. Žalovaná jej na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.7.2015
poskytla úver vo výške 1.350,- eur, celková čiastka, ktorú mala zaplatiť bola 2.053,68 eur, keďže je
predmetný úver bezúročný a bez poplatkov žalovaná sa chcela na jej úkor bezdôvodne obohatiť o sumu
703,68 eur. Žalovaná jej taktiež na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa

10.7.2015 poskytla úver vo výške 1.350,- eur, celková čiastka, ktorú mala zaplatiť bola 2.053,68 eur,
keďžejepredmetnýúverbezúročnýabezpoplatkov,žalovanásachcelanajejúkorbezdôvodneobohatiť
o sumu 703,68 eur. Z daného dôvodu požaduje primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.407,36
eur, ktorá zohľadňuje výšku bezdôvodného obohatenia, t. j. sumu 1.407,36 eur (703,68 eur + 703,68
eur = 1.407,36 eur).

3. Tunajší súd rozsudkom č. k. 3Csp/6/2022-115 zo dňa 15.3.2023 zaviazal žalovanú povinnosťou
zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.000,- eur a v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol. Voči rozsudku podala žalovaná odvolanie.

4. Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 10CoCsp/25/2023-179 zo dňa 19.12.2024 rozsudok zrušil vo

výrokochI.aIII.avecvrátilsúdunaďalšiekonanie.Vuzneseníuviedol,žeúlohousúdubudevysporiadať
sa so vznesenou námietkou premlčania k uplatňovanému nároku.

5. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 a § 101 a §
100 Občianskeho zákonníka.

6. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že v danom prípade je nepochybné, že v konaní vedenom
Okresným súdom Vranov nad Topľou pod sp. zn. 7Csp/63/2018 bolo ustálené, že žalobkyňa so
žalovanou dňa 10.7.2015 uzavrela Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a Zmluvu o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktoré však súd vyhodnotil ako neplatné a zároveň neobsahujúce

obligatórne náležitosti vyžadované zákonom č. 129/2010 Z. z., čím došlo k porušeniu práv žalobkyne.
Keďže žalobkyňa ako spotrebiteľka domáhajúca sa ochrany svojich práv bola v základnom konaní
úspešná, vznikol jej preto v súlade s platnou judikatúrou právo na primerané finančné zadosťučinenie.

7. Čo sa týka výšky finančného zadosťučinenia, ustanovenie § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa

neustanovuje žiadne kritériá pre vymedzenie výšky, resp. spôsobu výpočtu finančného zadosťučinenia
pre spotrebiteľa. Jeho výška je ponechaná na voľnej úvahe súdu, ktorá však nemôže byť svojvoľná.
Ako vyplýva z názvu tohto inštitútu, má ísť o primerané zadosťučinenie. Judikatúra slovenských súdov
ustálila, že pri stanovení výšky tohto zadosťučinenia treba vychádzať z okolností jednotlivého prípadu
a zohľadniť závažnosť porušenia práv, okolností, za ktorých k porušeniu došlo, ich dosah na sféru

individuálnych preferencií spotrebiteľa, intenzitu a časové trvanie závadného konania a pod. Súd je
pritom názoru, že primerané finančné zadosťučinenie nenahrádza bezdôvodné obohatenie, či nejakú
majetkovú ujmu spotrebiteľa, keďže tieto sú samostatnými nárokmi s vlastnými podmienkami na ich
vznik.

8. Súd v tomto smere poukazuje na to, že žalobkyňa vo svojej žalobe ani v priebehu konania
neuvádzala žiadne konkrétne negatívne dôsledky v jej súkromnom a spoločenskom živote, ktoré jej
mali vzniknúť v dôsledku konania žalovanej. Žalobkyňa poukazovala len na to, že začatie zrážok zo
mzdy zo strany zamestnávateľa v nej vyvolávalo stresové situácie a psychické napätie, pričom došlo
k zásahu aj do jej majetkovej sféry. Žalobkyňa však bližšie nešpecifikovala ako konkrétne sa začatie

zrážok zo mzdy podpísalo na jej bežnom spôsobe života. Je nepochybné, že začatím zrážok zo mzdy
dochádza k určitému stresu a psychickej záťaži z obavy o možné finančné zabezpečenie základných
potrieb žalobkyne prípadne jej rodiny (čo je prirodzeným javom u každého subjektu), avšak samotná
žalobkyňa pri svojom výsluchu uvádzala, že bola v omeškaní so splátkami a práve z uvedeného
dôvodu žalovaná vyzvala zamestnávateľa žalobkyne na vykonanie zrážok zo mzdy, ku ktorým aj v

skutočnosti došlo. Žalobkyňa vzhľadom na svoju platobnú disciplínu si musela byť vedomá, že žalovaná
bude chcieť poskytnuté finančné prostriedky vrátiť. Podstatné však je, že žalobkyňa neuvádzala
konkrétne skutočnosti, akým spôsobom konanie žalovanej ovplyvnilo jej život, resp. či došlo k vzniku
negatívnych dôsledkov konaním žalovanej. V tomto smere súd poukazuje na to, že dôkazné bremeno napreukázaní výšky primeraného finančného zadosťučinenia je na žalobkyni. Teda žalobkyňa bola povinná
v konaní tvrdiť, ale aj preukázať výšku uplatňovaného nároku. Žalobkyňa výšku primeraného finančného
zadosťučinenia odvodzovala len od sumy, ktorú by musela uhradiť, ak by sa úspešne nebránila, pričom

neuvádzala konkrétne nepriaznivé dôsledky, ktoré jej mali vzniknúť. Odvodzovanie výšky od prípadnej
sumy, ktorú by musela žalobkyňa zaplatiť, v prípade úspechu žalovanej, nepredstavuje reálnu mieru pre
stanovenie základu výšky primeraného finančného zadosťučinenia, od ktorej by sa súd mohol odvíjať.
Súd v tomto smere uvádza, že žalobcom požadovaná suma by fakticky predstavovala neprimerané
obohacovanie sa žalobkyne na úkor žalovanej. Súd vzhľadom na to, že žalobkyňa neuvádzala konkrétne

dôsledky ani ich intenzitu, ktoré jej konaním žalovanej vznikli, uvádzala len všeobecné skutočnosti, ktoré
nijakým spôsobom nerozvíjala a ani nepodložila dôkazmi, dospel k záveru, že ujma na strane žalobkyne
nebola tak vážna, aby spôsobila výrazný zásah do jej práv. S poukazom na uvedené súd považoval za
primerané žalobkyni priznať finančné zadosťučinenie v sume 100,- eur, ktoré podľa názoru súdu spĺňajú
požiadavku primeranosti, ako aj naplňujú funkciu zadosťučinenia pre žalobkyňu a vo zvyšnej časti nárok
žalobcu zamietol.

9. Žalovaná v konaní namietala premlčanie nároku žalobkyne, súd sa preto zaberal ďalej tým, či uvedený
nárok žalobkyne nie je premlčaný. Rozhodujúcou okolnosťou, od ktorej je potrebné počítať plynutie
premlčacej doby, je právoplatnosť rozsudku v základnom konaní, v ktorom došlo k určeniu porušenia
spotrebiteľského práva. V zmysle platnej judikatúry je predpokladom pre vznik nároku na primerané

finančné zadosťučinenie predchádzajúce úspešné uplatnenie práva alebo povinnosti ustanovenej
predpismi na ochranu spotrebiteľa. Uvedené znamená, že musí prebehnúť konanie, predmetom ktorého
bude určenie porušenia spotrebiteľského práva a až v dôsledku takto deklarovaného stavu porušenia
by spotrebiteľovi vzniklo právo na uplatnenie primeraného finančného zadosťučinenia. Spotrebiteľ sa
tak môže rozhodnúť, či právo domáhať sa primeraného finančného zadosťučinenia si uplatní priamo

v základnom konaní resp. až po rozhodnutí o porušení jeho práv. Smerodajné však z logického
výkladu ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa je, že premlčacia
doba začína plynúť až od momentu porušenia spotrebiteľského práva, t. j. právoplatnosťou základného
konania týkajúceho sa porušenia práv spotrebiteľa. Rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.
zn. 7Csp/63/2018 zo dňa 18.1.2019 nadobudol právoplatnosť dňa 22.2.2019, kedy bolo deklarované

porušenie práv žalobkyne, pričom žaloba bola podaná dňa 25.1.2022, teda žalobkyňa uplatnila svoj
nárokpreduplynutím3-ročnejpremlčacejlehoty,nakoľkonárokžalobkynebysapremlčaldňa22.2.2022.
Nárok žalobkyne preto nie je premlčaný.

10. V danej právnej veci predmetom konania bol nárok na zaplatenie primeraného finančného

zadosťučinenia, výška ktorého závisela od úvahy súdu. U takéhoto nároku sa strana sporu považuje za
plneúspešnúvtedy,akjeúspešnáčodozákladunároku.Niejetotižmožnézaťažiťžalobkyňuprocesnou
zodpovednosťou za predvídanie výsledku sporu. Keďže žalobkyňa bola čo do základu nároku vo veci
úspešná, súd jej priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

11. Proti II. výroku, ktorým súd žalobu čiastočne zamietol, podala žalobkyňa včas odvolanie, v ktorom
poukazovala na porušenie zo strany žalovaného, ktoré malo bezpochyby majetkový charakter. Zároveň
uplatňovaním legitímneho nároku žalobkyne v niekoľkoročnom súdnom konaní bol podľa žalobkyne
narušený nielen jej bežný život, keďže ako starobná dôchodkyňa sa musela zaktivizovať a vyhľadať
právnu pomoc advokáta. Podľa odvolateľky, ak má primerané finančné zadosťučinenie reálne plniť svoj

účel, tak je to možné len priznaním v takej výške, ktorá má nielen deklaratórnu sankčnú, odradzujúcu,
ale aj relutárnu funkciu, ktoré priznané finančné zadosťučinenie podľa odvolateľky nemôže spĺňať. Súdu
prvejinštanciejepritomzrozhodovacejčinnostiznáme,žežalovanýsatakýmtospôsobomobohacujevo
viacerých prípadoch. V konaní žalobkyňa poukázala na rozhodnutia, podľa ktorých výška primeraného
finančného zadosťučinenia, aby dosiahla svoje funkcie, by mala v prípade hroziacej majetkovej ujmy

dosahovať aspoň 50 % zo sumy, o ktorú bol alebo mal byť spotrebiteľ ukrátený.

12. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení v plnom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvej inštancie a
navrhol prvoinštančné rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. Podľa žalovaného nárok na primerané
finančné zadosťučinenie podlieha voľnej úvahe súdu, čo však neznamená ľubovôľu súdu. Súd musí o

výške primeraného finančného zadosťučinenia uvažovať v intenciách konkrétneho sporu a vychádzať
z konkrétnych zistení skutkových okolností, prihliadať na závažnosť a intenzitu protiprávneho konania,
vplyv tohto konania, intenzitu trvania a rozsahu nepriaznivých následkov a na subjektívny prístup obochstrán k protiprávnemu konaniu. Súd prvej inštancie vyhodnotil všetky tieto skutočnosti, keď pri určení
jeho výšky vychádzal z okolností tohto konkrétneho prípadu.

13. Ďalšie vyjadrenia strán sporu dané neboli.

14. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že rozsudkom vo veci 7Csp/63/2018 súd určil
neplatnú zmluvu o revolvingovom úvere uzatvorenú medzi sporovými stranami, čím došlo k porušeniu
práv žalobkyne.

15. Možno konštatovať, že súd prvej inštancie správne zistil, že za týchto okolností patrí žalobkyni nárok
na primerané finančné zadosťučinenie v zmysle § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, Vzhľadom na
to, že si žalobkyňa v predmetnom konaní úspešne uplatnila porušenie svojho spotrebiteľského práva,
keď sa domáhala určenia povinnosti žalovaného zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a iných
príjmoch.

16. Možno preto konštatovať, že súd prvej inštancie sa správne vyporiadal s primeranosťou výšky
sumy finančného zadosťučinenia v pejednávanej veci, keď odvolací súd musí konštatovať, že v konaní
nebolo nikdy preukázané, že by žalovaná preplatila poskytnutú sumu istiny úveru vo výške 1.350,- eur,
t. j. sumu, ktorú dodávateľ žalobkyni ako spotrebiteľke poskytol, resp. nebolo nikdy preukázané, že by

žalovaný uplatnil predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy u zamestnávateľa žalobkyne. Preto na strane
žalovaného nikdy nedošlo k bezdôvodnému obohateniu spočívajúce v tom, že by žalovaná zaplatila
naviac sumu, než aká jej bola poskytnutá dodávateľom.

17. Možno preto konštatovať, že súd prvej inštancie sa správne vyporiadal s primeranosťou výšky

sumy peňažného zadosťučinenia v prejednávanej veci, keď zvolil primerané finančné zadosťučinenie
v priznanej výške 100,- eur. Súd prvej inštancie zvážil kritérium primeranosti finančného zadosťučinenia.
Aplikoval tiež dôvodne voľnú úvahu pri ustálení celkovej výšky primeraného finančného zadosťučinenia.
V tomto kontexte odvolací súd konštatuje, že z povahy veci vyplýva, že výška primeraného finančného
zadosťučinenia by nemala dosahovať sumu, ktorej sa týkalo porušenie spotrebiteľského práva

žalobkyne, a to ani za tých okolností, ktoré žalobkyňa popísala v priebehu prvoinštančného konania
v prejednávanej veci, zdôraznila v odvolaní a tiež vyplývajúc z rozsudku Okresného súdu Vranov
nad Topľou 7Csp/63/2018, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach
zo mzdy a iných príjmov žalobkyne, ktorá bola uzatvorená k predmetnej revolvingovej zmluve medzi
žalobkyňou a žalovaným. Odvolací súd opäť zdôrazňuje, že žalobkyňa nikdy nepreplatila sumu

úveru a zo strany žalovaného nikdy nedošlo k použitiu predmetnej dohode o zrážkach zo mzdy
u zamestnávateľa žalobkyne, preto zo strany žalovaného nikdy nedošlo k bezdôvodnému obohateniu
na úkor žalobkyne a potrebe vydania tohto bezdôvodného obohatenia žalobkyne. Podľa názoru
odvolacieho súdu výška primeraného finančného zadosťučinenia by preto nemala dosahovať možnú,
teoreticky do úvahy prichádzajúcu, výšku bezdôvodného obohatenia na starne žalovaného v prípade,

ak by došlo k naplneniu zmluvného vzťahu na základe zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru, t. j.
ak by sa žalovaný domohol aj do úvahy prichádzajúcich úrokov a poplatkov v prípade, ak by súd ako
predbežnú otázku nevyslovil bezúročnosť a bezpoplatkovosť tohto zmluvného vzťahu strán sporu.

18. Za týchto okolností aj odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie považuje výšku predmetného

primeraného finančného zadosťučinenia v prospech žalobkyne za postačujúcu na naplnenie všetkých
funkcií primeraného finančného zadosťučinenia a nestotožňuje sa s tým, že jeho výška by mala
dosiahnuť výšku hypotetického bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného. V tomto smere
nemožno súhlasiť s odvolacou argumentáciou žalobkyne v tom smere, že takto priznaná výška
primeranéhofinančnéhozadosťučinenianeplnídostatočneodradzujúcufunkciutohtoprávnehoinštitútu.

Judikovanie porušenia spotrebiteľského práva žalovaným a priznanie akejkoľvek výšky primeraného
finančného zadosťučinenia je vždy naplnením tohto inštitútu v zmysle § 3 ods. 5 Zákona o ochrane
spotrebiteľa a plnení aj odradzujúcu funkciu. V zmysle vyššie uvedeného primerané finančné
zadosťučinenie je inštitútom, ktorý by nemal dosahovať sumu pôvodného bezdôvodného obohatenia,
ku ktorému došlo pri porušení spotrebiteľského práva dotknutého spotrebiteľa (v danom prípade k nemu

u žalobkyne ani nikdy nedošlo), pretože by išlo o aplikáciu tohto inštitútu v značne neproporcionálnej
podobe a je logické, že primerané finančné zadosťučinenie by malo byť priznávané len podielom
(percentom) zo sumy eventuálne bezdôvodného obohatenia, o ktoré sa mohol dodávateľ obohatiť v
dôsledku porušenia spotrebiteľského práva spotrebiteľa, ktoré porušenie je zároveň predpokladom prepriznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Práve v tomto kontexte súd prvej inštancie zvolil
primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100,- eur.

19. Preto postupom podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozsudok v napadnutej časti ako
vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach poukazuje na správne a výstižné dôvody uvedené
v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. V tomto kontexte je správny aj výrok
napadnutého rozsudku o trovách prvoinštančného konania.

20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa
ktorého žalovaný ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu
trov tohto štádia konania proti žalobkyni, ktorá v odvolacom konaní úspech nemala. Výšku týchto
trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia
odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).