Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. jún 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-1S/67/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4020200597
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Rudinská

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:4020200597.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Rudinskej a členov

senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Lucie Kúdelčíkovej v právnej veci žalobcu: Nemocnica
AGEL Levice s.r.o., so sídlom SNP 19, 934 01 Levice, IČO: 50 861 450, proti žalovanému: Úrad pre
dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom Žellova 2, 829 24 Bratislava, IČO: 30 796 482, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.k. ZS 404/00012/2019/R, č.sp. 92/2020/404, č.z.
89969/2020 zo dňa 26.10.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Žalovaný listom č.k. ZS 404/00012/2019, č.sp. 18290/2019/404, č.z. 88469/2019 zo dňa 21.10.2019
upovedomil žalobcu o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty podľa § 50 ods. 2 písm. a)
zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dohľade nad zdravotnou

starostlivosťou“) z dôvodu porušenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti,
službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“) na základe
záverov výkonu dohľadu vykonaného v zmysle zákona o dohľade nad zdravotnou starostlivosťou pri
prešetrovaní správnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti pacientovi A. B. (ďalej len „upovedomenie
o začatí administratívneho konania“). Žalovaný v predmetnom upovedomení konštatoval, že vykonaným
dohľadom na základe dôsledného preštudovania zdravotnej dokumentácie a v súčinnosti s prizvaným

odborníkom v medicínskom odbore vnútorné lekárstvo zistil u žalobcu nedostatky pri poskytovaní
zdravotnej starostlivosti pacientovi na jeho urgentnom príjme 1. typu dňa 28.05.2019, ktoré spočívali
v tom, že vzhľadom na anamnesticky, klinicky i laboratórne nespochybniteľne prítomnú závažnú hlbokú
trombózu tak hlbokého ako aj povrchového venózneho systému pravej dolnej končatiny s lymfedémom
mal byť pacient A. B. prijatý do nemocnice, mali byť vykonané všetky preventabilné úkony znižujúce
riziko rozvoja ochorenia, prípadne smrti. Týmito nedostatkami došlo zo strany žalobcu k porušeniu § 4
ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti, podľa ktorého je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti povinný

poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Žalovaný v predmetnom upovedomení tiež vyzval žalobcu,
aby sa vo veci vyjadril v lehote 10 kalendárnych dní počítaných odo dňa nasledujúceho po dni doručenia
tohto upovedomenia.2. Žalobca sa k upovedomeniu o začatí administratívneho konania vyjadril podaním zo dňa 04.11.2019
poukazujúc na § 3, § 34, § 35, § 39 a § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny
poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) a § 11 ods. 9 písm. d)

zákona o zdravotnej starostlivosti. Žalobca navrhol vypočuť ako svedka C. D. E., lekára Záchrannej
zdravotnej služby Bratislava – RZP Levice. Výsluchom tohto svedka malo dôjsť k objasneniu okolností
neposkytnutia zdravotnej starostlivosti pacientovi A. B. v rámci hospitalizácie nadväzujúcej na jeho
prijatie na pracovisko urgentného príjmu. Tieto skutočnosti sa žalobca dozvedel len prednedávnom,
preto na ne nemohol poukázať skôr, a teda v rámci výkonu dohľadu. Žalobca takisto (prostredníctvom

svojho splnomocneného zástupcu) čestne vyhlásil, že pacient A. B. bol službukonajúcim zdravotníckym
pracovníkom C. F. D. v rámci poskytovanej zdravotnej starostlivosti dňa 28.05.2019 zrozumiteľne
poučený o svojom zdravotnom stave, o navrhovanej liečbe a jej účele a o jej rizikách ako aj o rizikách,
ak navrhovanú zdravotnú starostlivosť odmietne s tým, že v rámci poskytovania zdravotnej starostlivosti
mal pacient A. B. možnosť klásť doplňujúce otázky, na ktoré mu bolo zrozumiteľne odpovedané.

3. Žalovaný rozhodnutím č.k. ZS 404/00012/2019, č.sp. 18290/2019/404, č.z. 98157/2019 zo dňa
26.11.2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodol tak, že žalobcovi uložil pokutu 5 000,00
eur za porušenie povinnosti ustanovenej v § 4 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti, a to na
základe záverov výkonu dohľadu pri prešetrovaní poskytovania zdravotnej starostlivosti pacientovi
A. B. s tým, že porušenie predmetnej povinnosti žalobcu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti

tomuto pacientovi spočívalo v tom, že na jeho urgentnom príjme 1. typu dňa 28.05.2019 vzhľadom na
anamnesticky, klinicky i laboratórne nespochybniteľne prítomnú závažnú hlbokú trombózu tak hlbokého
akoajpovrchovéhovenóznehosystémupravejdolnejkončatinyslymfedémommalbyťpacientprijatýdo
nemocnice, mali byť vykonané všetky preventabilné úkony znižujúce riziko rozvoja ochorenia, prípadne
smrti (ďalej len „predmetný správny delikt“).

4. O podanom rozklade žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný rozhodnutím č.k.
ZS 404/00012/2019/R, č.sp. 92/2020/404, č.z. 89969/2020 zo dňa 26.10.2020 (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie“) tak, že rozklad zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení tohto
rozhodnutia žalovaný v stručnosti popísal priebeh predmetného administratívneho konania a zistený

skutkový stav. Ďalej žalovaný konštatoval, že nemohol akceptovať tvrdenia žalobcu vo vzťahu
k čestnému vyhláseniu, a teda ani čestné vyhlásenie samotné. Čestné vyhlásenie nemohlo v žiadnom
prípade nahrádzať absenciu zápisov v zdravotnej dokumentácii alebo odmietnutie informovaného
súhlasu. Pripustením čestného vyhlásenia by došlo k narušeniu všeobecného záujmu, pretože účastník
konania by získal neoprávnenú výhodu proti spoločenskému záujmu chránenému zákonom, a to záujmu

vo vzťahu k správne poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Rovnako by došlo k porušeniu ustanovenia §
43 ods. 5 zákona o dohľade nad zdravotnou starostlivosťou, z ktorého vyplýva, že podkladom na výkon
dohľadu a výkon kontroly správneho poskytovania zdravotnej starostlivosti je zdravotná dokumentácia
vedená podľa osobitného predpisu. Pri akceptovaní odlišnej interpretácie relevantnej právnej úpravy
by samotný výkon dohľadu nad poskytnutou zdravotnou starostlivosťou nemal opodstatnenie, pretože

akékoľvek chýbajúce záznamy v zdravotnej dokumentácii by boli dodatočne nahrádzané čestnými
vyhláseniami poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Objektívnej zodpovednosti sa poskytovateľ
zdravotnej starostlivosti nemohol zbaviť dodatočným predkladaním čestného vyhlásenia. Na čestné
vyhlásenie urobené ex post nebolo možné prihliadať, keďže nemalo dôkaznú silu. Čestné vyhlásenie
navyše ani nebolo dôkazom, ale iba pomocným dôkazným prostriedkom. Rozhodnúť o jeho pripustení

bolo výlučným právom orgánu verejnej správy. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na usmernenie
Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o vedení zdravotnej dokumentácie zo dňa 24.09.2009,
ktoré ukladalo poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti povinnosť urobiť o každom poskytnutí zdravotnej
starostlivosti písomný záznam. Rozhodujúcimi preto boli tie skutočnosti, ktoré sa preukázateľne stali
alebo preukázateľne nestali, pričom to, či tieto skutočnosti nastali alebo nenastali, bolo možné overiť iba

na základe existencie konkrétneho záznamu v zdravotnej dokumentácii. K návrhu na výsluch C. D. E.
ako svedka žalovaný uviedol, že výsledkom vykonania tohto dôkazu by došlo k preukázaniu skutočností
zjavne nepotrebných a nadbytočných, a to vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovi bolo ako nedostatok
vytýkané to, že nepristúpil k hospitalizácii pacienta s jasnou diagnózou závažnej hlbokej trombózy tak
hlbokého ako aj povrchového venózneho systému pravej dolnej končatiny s lymfedémom. Výsluchom

C. D. E., ktorý zasahoval u dotknutého pacienta v mieste bydliska, nebolo možné očakávať ďalšie
objasnenie veci a účinnejšie uplatnenie procesných práv. Výkonom dohľadu bolo zistené pochybenie
žalobcu, ktoré nemalo žiaden súvis so zásahom posádky ambulancie rýchlej zdravotnej pomoci. Ak by
aj čisto teoreticky došlo k pochybeniu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi A. B. posádkouambulancie rýchlej zdravotnej pomoci, nemenilo by to nič na skutočnosti, že žalobca pri vyšetrení
na urgentnom príjme 1. typu nerozhodol o hospitalizácii tohto pacienta s vysoko rizikovou diagnózou
a hlboko podcenil možnosť tromboembolickej choroby s embolizáciou pľúc.

II.
Žaloba

5. Žalobca sa žalobou zo dňa 21.12.2020, doručenou Krajskému súdu v Nitre dňa 28.12.2020, domáhal

preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, zrušenia napadnutého rozhodnutia v spojení
s prvostupňovým rozhodnutím (ďalej spolu len „rozhodnutie žalovaného“) a vrátenia veci žalovanému
na ďalšie konanie.

6.Žalovanývadministratívnomkonaní,ktorépredchádzalovydaniujehorozhodnutia,nezistildostatočne
a správne skutočný stav veci. V dôsledku toho potom žalovaný vec nesprávne právne posúdil.

7. Žalovaný návrhu žalobcu na doplnenie dokazovania výsluchom svedka C. D. E. nevyhovel a takisto
nerešpektoval čestné vyhlásenie žalobcu uvedené vo vyjadrení žalobcu. Naopak, dňa 26.11.2019
žalovaný vydal prvostupňové rozhodnutie, v ktorom sa nesprávne a nezákonne vysporiadal s návrhmi
žalobcu. Predmetné návrhy pritom mali výrazne napomôcť k spravodlivému objasneniu veci a zisteniu

skutočností podstatných pre vydanie spravodlivého rozhodnutia.

8. Bolo pochopiteľné, že ak by žalobca mohol bez toho, aby privodil nebezpečenstvo trestného stíhania
sebe alebo inej osobe minimálne neoprávneným poskytnutím osobných údajov o tretej osobe, resp.
nebezpečenstvo vzniku zodpovednosti za porušenie povinnosti mlčanlivosti zdravotníckeho pracovníka,

predložil by tvrdenie bez toho, aby navrhol výsluch svedka. Žalobca sa tak bez svojho zavinenia
dostal do slepej uličky v dôsledku nedokonalej právnej úpravy povinnosti zdravotníckeho pracovníka
zachovávať mlčanlivosť o všetkom, čo sa dozvedel v súvislosti s výkonom povolania v zmysle § 81 ods.
3 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch,
stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov. Tejto povinnosti mohol zdravotníckeho pracovníka zbaviť kvalifikovaným spôsobom jedine
orgán, ktorý vydal povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti na základe žiadosti súdu alebo
orgánu činného v trestnom konaní, alebo samotný pacient. Po smrti pacienta však jeho oprávnenie
na zbavenie mlčanlivosti zdravotníckeho pracovníka neprechádza na jeho pozostalých. Žalobca preto
hľadal právne relevantný spôsob, ako sa dopracovať k uvedenému svedectvu, ktoré považoval za

kľúčové pre svoju obranu, keďže jeho zdravotná dokumentácia trpela nesporne vadami, ktoré bolo
možné odstrániť napríklad predmetným výsluchom.

9. Neakceptovanie čestného vyhlásenia urobeného v súlade s procesnými pravidlami žalovaný
odôvodňoval znením § 39 ods. 2 správneho poriadku, a teda tým, že jeho pripustením by žalobca

ako účastník administratívneho konania získal neoprávnenú výhodu proti záujmom spoločnosti.
Žalovaný ale nijako bližšie nešpecifikoval, o akú konkrétnu výhodu v danom prípade išlo, keď
v relevantnej časti odôvodnenia svojho rozhodnutia iba konštatoval, že absenciu zápisov v zdravotnej
dokumentácii pacienta čestné vyhlásenie plnohodnotne nenahrádzalo. Aplikujúc výkladové pravidlo
argumentum a contrario potom bolo možné konštatovať, že čestné vyhlásenie absenciu odmietnutia

informovaného súhlasu nahrádzalo neplnohodnotne. Akékoľvek potvrdenie či už plnohodnotného
alebo neplnohodnotného odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti malo zásadný, podstatný
a rozhodujúci vplyv na možnú exkulpáciu žalobcu ako účastníka administratívneho konania. Túto
skutočnosť mal potvrdiť očakávaný, ale doposiaľ nevykonaný dôkaz, ktorým bol výsluch svedka C. D. E..

10. V zmysle § 11 ods. 9 písm. d) zákona o zdravotnej starostlivosti každý má právo za podmienok
ustanovených týmto zákonom na odmietnutie poskytnutia zdravotnej starostlivosti.

11. Konaním žalovaného došlo k zásahu do práva žalobcu na spravodlivý proces. Napadnuté
rozhodnutie neobsahovalo zákonom predpokladanú argumentáciu, ktorá by odôvodňovala dôvody pre

nerešpektovanie návrhov na náležité objasnenie relevantných skutočností, čo v konečnom dôsledku
spôsobilo vydanie nesprávnych rozhodnutí. Konanie žalovaného spočívajúce v nerešpektovaní
čestného vyhlásenia a nevykonaní výsluchu svedka spôsobovalo nezákonnosť jeho postupu
s následkom vydania rozhodnutia bez správne a spoľahlivo zisteného stavu veci, bez vysporiadaniasa s návrhmi a argumentáciou žalobcu. Konanie žalovaného teda viedlo k vydaniu nezákonného
rozhodnutia o uložení pokuty a o jej potvrdení.

III.
Vyjadrenie žalovaného

12. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 23.07.2021 navrhol žalobu zamietnuť konštatujúc, že so
žalobným návrhom nesúhlasí, a že neakceptuje ani dôvody uvedené v žalobe.

13. K neakceptovaniu čestného vyhlásenia žalovaný uviedol, že žalobca vo vyjadrení k upovedomeniu
o začatí administratívneho konania (prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu) čestne
vyhlásil, že pacient A. B. bol službukonajúcim zdravotníckym pracovníkom C. F. D. v rámci
poskytovanej zdravotnej starostlivosti dňa 28.05.2019 zrozumiteľne poučený o svojom zdravotnom
stave, o navrhovanej liečbe a jej účele, o jej rizikách, ako aj o rizikách, ak navrhovanú zdravotnú

starostlivosť odmietne. V rámci poskytovania zdravotnej starostlivosti mal pacient možnosť klásť
doplňujúce otázky, na ktoré mu bolo zrozumiteľne odpovedané. K tomuto čestnému vyhláseniu sa
žalovaný vyjadril tak v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia ako aj v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia, pričom jeho neakceptovanie riadne odôvodnil platnou právnou úpravou (§ 39 ods. 2
správneho poriadku, § 43 ods. 5 zákona o dohľade nad zdravotnou starostlivosťou, usmernenie

Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o vedení zdravotnej dokumentácie 07594/2009 – OZS).

14. V súvislosti s predmetným čestným vyhlásením žalovaný poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax
súdov v oblasti preskúmavania jeho rozhodnutí, z ktorej vyplývalo, že základným objektívnym dokladom
preukazujúcim skutočne poskytnutú zdravotnú starostlivosť bola zdravotná dokumentácia, ktorá

dokumentovala priebeh poskytovania zdravotnej starostlivosti. Záznam pritom slúžil ako preukázateľný
doklad, ktorý pri vznesenej pochybnosti o správnosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti bol jedinou
právnou ochranou poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.

15. V súvislosti s predmetným čestným vyhlásením žalovaný poukázal tiež na rozsudok Krajského súdu

v Prešove sp. zn. 2S/3/2016 zo dňa 04.11.2016, ktorý bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžsk/13/2017 zo dňa 27.06.2018. V predmetnej právnej veci sa uvedené
súdne inštancie vysporiadali v prospech žalovaného s námietkou poskytovateľa zdravotnej starostlivosti
o vykonaní/nevykonaní zdravotných výkonov vo vzťahu k absencii záznamov v zdravotnej dokumentácii
pacienta.

16. K nevykonaniu výsluchu svedka žalovaný uviedol, že žalobca vo vyjadrení k upovedomeniu o začatí
administratívneho konania navrhol, aby vypočul ako svedka C. D. E.. K tomuto návrhu na vykonanie
výsluchu svedka sa žalovaný vyjadril tak v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia ako aj v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia, pričom jeho neakceptovanie riadne odôvodnil platnou právnou úpravou (§ 34

správneho poriadku).

17. Žalovaný v administratívnom konaní postupoval striktne podľa ustanovení správneho poriadku a pri
vydávaní rozhodnutí postupoval podľa § 46 správneho poriadku. O začatí administratívneho konania
a jeho dôvodoch bol žalobca riadne upovedomený. Žalobca v administratívnom konaní realizoval

práva, ktoré mu správny poriadok ako účastníkovi konania dáva. So všetkými podkladmi napadnutých
rozhodnutí bol žalobca riadne oboznámený. Žalovaný sa počas administratívneho konania dôkladne
zaoberal všetkými námietkami a tvrdeniami žalobcu, pričom poukázal na dôkazy.

18. Žalovaný v rámci administratívneho konania zistil všetky skutočnosti dôležité pre jeho rozhodnutie

a za týmto účelom si sám obstaral všetky podklady a vykonal všetky zákonom povolené šetrenia, ktoré
boli nevyhnutné na objasnenie veci, a ktoré boli následne podkladom pre vydanie jeho rozhodnutia.
Rozhodnutie žalovaného vychádzalo zo spoľahlivo zisteného stavu veci, čiže žalovaný postupoval aj
v súlade so zásadou materiálnej pravdy. Postup žalovaného bol v súlade s § 34 ods. 4 správneho
poriadku, podľa ktorého vykonanie dôkazov patrí správnemu orgánu, ktorý ich hodnotí podľa svojej

úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. V danom prípade mal
žalovaný za dostatočne preukázaný skutkový stav, z ktorého vyplynulo porušenie § 4 ods. 3 zákona
o zdravotnej starostlivosti.19. Žalobca vo vyjadrení k dohľadu uviedol, že jeho službukonajúci lekár (ďalej len „lekár“) pacientovi
A. B. navrhol hospitalizáciu na oddelení vnútorného lekárstva za účelom liečby akútnej bronchitídy
a diagnostického doriešenia stavu, pričom pacient A. B. túto hospitalizáciu odmietol. Podľa pitevného

protokolu ale v pľúcach nebohého pacienta A. B. nebola prítomná akútna bronchitída a nebol prítomný
ani iný akútny zápalový proces. Ale aj keby tomu tak bolo, že totiž pacient A. B. by trpel akútnou
bronchitídou, akútna bronchitída je prechodné zápalové ochorenie postihujúce priedušky a priedušnicu.
Toto ochorenie je pomerne časté, nie je obvykle sprevádzané vážnejšími komplikáciami a v podstate je
ľahko liečiteľné. Hospitalizácia pacienta s akútnou bronchitídou sa nevykonáva. Nebolo potom zrejmé,

ako chcel žalobca diagnosticky doriešiť stav pacienta. Podľa zdravotnej dokumentácie lekár pacientovi
A. B. odporučil dostatok tekutín, šetriť pravú dolnú končatinu, v liečbe pridať Amoksiklav, probiotiká,
Enelbin, Protevasc, kontrolu zápalových parametrov, hlásiť sa u VLPD a u cievneho lekára. Lekár
hlboko podcenil možnosť tromboembolickej choroby s embolizáciou do pľúc. Zároveň lekár neodobral
správne anamnézu. Lekár síce vykonal hemokoagulačné testy, avšak ich nesprávne vyhodnotil. Lekár
ďalej vykonal USG vyšetrenie hlbokého venózneho systému oboch dolných končatín so záverom:

trombóza hlbokého aj povrchového venózneho systému pravej dolnej končatiny, subkutánny lymfedém
v takmer celom rozsahu pravej dolnej končatiny. Napriek tomu lekár v diagnostickom závere uviedol
susp. tromboembólia do PDK/USG negat. Nie je zrejmé, prečo by teda lekár pacientovi A. B. navrhoval
hospitalizáciu a ten ju odmietol, keď lekár nesprávne vyhodnotil jeho zdravotný stav a v zmysle tohto
nesprávne vyhodnoteného zdravotného stavu ani nemal dôvod pacienta hospitalizovať.

20. Žalobca možnosť podať repliku k vyjadreniu žalovaného k žalobe nevyužil.

IV.
Konanie na správnom súde

21. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zriadení správnych súdov“) Správny súd v Bratislave
(ďalej len „správny súd“) začal svoju činnosť 01.06.2023 a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského
súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na správny súd vo všetkých

veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Vec vedená na Krajskom súde
v Bratislave pod sp. zn. 1S/67/2021 bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety
náhodným výberom pridelená senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je vedená na tomto súde pod
sp. zn. BA-1S/67/2021.

22. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1
zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v
spojení s § 3 ods. 3 písm. b) zákona o zriadení správnych súdov preskúmal napadnuté rozhodnutie,
vrátanekonania,ktorépredchádzalojehovydaniu,adospelkzáveru,žežalobaniejedôvodná.Ožalobe
rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 SSP, keď ani

jeden z účastníkov konania nežiadal nariadenie pojednávania. Oznámenie o mieste a čase verejného
vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke
správneho súdu dňa 16.06.2025 (§ 137 ods. 4 SSP) a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 24.06.2025
postupom podľa § 137 ods. 3 druhá veta SSP.

V.
Relevantné právne predpisy

23. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30.06.2023
sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.06.2023; ustanovenie § 493f

tým nie je dotknuté.

24. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

25. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.26. Podľa § 32 ods. 2 správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy
a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe

alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre
rozhodnutieurčujesprávnyorgán.Údajezinformačnýchsystémovverejnejsprávyavýpisyznich,okrem
údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na
právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať
dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa

považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania
a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.

27. Podľa § 39 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán môže namiesto dôkazu pripustiť čestné
vyhlásenie účastníka konania, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.

28. Podľa § 39 ods. 2 správneho poriadku, čestné vyhlásenie správny orgán nepripustí, ak tomu
bráni všeobecný záujem alebo ak by tým bola porušená rovnosť medzi účastníkmi konania. Čestným
vyhlásením nemožno nahradiť znalecký posudok.

29. Podľa § 39 ods. 3 správneho poriadku, v čestnom vyhlásení je účastník povinný uviesť pravdivé

údaje. Správny orgán musí upozorniť účastníka konania na právne následky nepravdivého čestného
vyhlásenia.

30. Podľa § 4 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti, poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú
starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné

výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia
osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy a v súlade so
štandardnými postupmi na výkon prevencie, štandardnými diagnostickými postupmi a štandardnými
terapeutickými postupmi pri zohľadnení individuálneho stavu pacienta.

31. Podľa § 50 ods. 2 písm. a) zákona o dohľade nad zdravotnou starostlivosťou, ak úrad pri výkone
dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti zistí, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá
správne, alebo ak úrad zistí porušenie povinností ustanovených v § 46 ods. 1 podľa závažnosti zistených
nedostatkov a ich následkov môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti pokutu (§ 64 ods. 2).

32. Podľa § 64 ods. 2 písm. b) zákona o dohľade nad zdravotnou starostlivosťou, úrad môže uložiť
poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti za podmienok ustanovených v § 50 ods. 2 pokutu až do výšky
9 958 eur, ak ide o právnickú osobu.

VI.

Právne posúdenie veci správnym súdom

33. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo rozhodnutie žalovaného vo veci
uloženia pokuty za správny delikt na úseku poskytovania zdravotnej starostlivosti. Úlohou správneho
súdu bolo posúdiť, či žalovaný pri vydaní tohto rozhodnutia a v konaní, ktoré predchádzalo jeho vydaniu,

postupoval v súlade s príslušnými právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou.

34. Keďže rozhodnutie žalovaného bolo vydané vo veci poskytovania zdravotnej starostlivosti, správny
súd prvotne pripomína, že posúdenie skutočnosti, či bola zdravotná starostlivosť poskytnutá správne,
patrí do správnej úvahy žalovaného. Ide o odborné právne otázky, pri ktorých je žalovaný ako orgán

dohľadukompetentnývysloviťsvojodbornýprávnynázorvrámcisprávnejúvahyzapomocikonzultantov
(napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Szd/7/2009 zo dňa 23.03.2010).

35. Správny súd ďalej pripomína, že neoddeliteľnou súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti
je vedenie zdravotnej dokumentácie, ktorou je súbor údajov o zdravotnom stave osoby, o zdravotnej

starostlivosti a o službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti tejto osobe.
Zápis do zdravotnej dokumentácie pritom okrem iného obsahuje tiež spôsob poučenia, obsah
poučenia, odmietnutie poučenia, informovaný súhlas, odmietnutie informovaného súhlasu a odvolanie
informovaného súhlasu.36. Správny súd taktiež pripomína, že skutočnosti týkajúce sa poskytovania zdravotnej starostlivosti
sa prvotne preukazujú zdravotnou dokumentáciou. Zdravotná dokumentácia je jediným dôkazným

prostriedkom, ktorý zákonodarca stanovil pre výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou. Zároveň
možno konštatovať, že zdravotná dokumentácia je dokumentom pre poskytovanie zdravotnej
starostlivosti typickým, ba dokonca je neoddeliteľnou súčasťou jej poskytovania. Okrem samotného
dôkazného účelu je totiž zdravotná dokumentácia potrebná aj pre ďalší výkon zdravotnej starostlivosti,
ako je budúca diagnostika a vyťažovanie anamnestických údajov. Z týchto dôvodov zákonodarca

stanovil poskytovateľom zdravotnej starostlivosti pomerne prísne povinnosti, čo sa týka obsahu
zdravotnej dokumentácie a mal za to, že takto prísne vedená dokumentácia bude dostatočným
podkladom pre výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou (napr. rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžsk/13/2017 zo dňa 27.06.2018, ods. 37).

37. Správny súd napokon pripomína, že v následnom konaní o uložení pokuty už je možné použiť na

dokazovanie všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci, a ktoré sú v súlade
s právnymi predpismi, ak to stanovuje správny poriadok. Platí však tiež zásada voľného hodnotenia
dôkazov. Táto zásada vyjadruje pravidlo, podľa ktorého orgán verejnej správy je povinný zistiť skutočný
stav veci, pričom nie je viazaný návrhmi účastníkov konania na vykonanie dôkazov. Je potom vecou
jeho správnej úvahy, ktoré dôkazy vykoná. V tomto smere je orgán verejnej správy povinný svoje úvahy

riadne a preskúmateľným spôsobom odôvodniť (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 9Sžsk/13/2017 zo dňa 27.06.2018, ods. 38).

38. Z hľadiska uvedených východísk bolo potrebné posúdiť preskúmavanú právnu vec.

39. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že žalovaný vykonal u žalobcu dohľad, ktorého
predmetom bolo preverenie správnosti zdravotnej starostlivosti poskytnutej pacientovi A. B. zo strany
žalobcu. Žalovaný v rámci výkonu dohľadu požiadal G. C. C. E., H. o vypracovanie odborného
stanoviska k zdravotnej starostlivosti poskytnutej pacientovi A. B. zo strany žalobcu. V nadväznosti
na túto žiadosť G. C. C. E., H. vypracoval odborné stanovisko zo dňa 04.09.2019, v ktorom

konštatoval, že došlo k pochybeniu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti u dohliadaného subjektu
(t.j. u A. B.) počas dohliadaného obdobia. Podľa predmetného odborného stanoviska pacient A. B.
mal byť prijatý do nemocnice, mali byť vykonané všetky preventabilné úkony znižujúce riziko rozvoja
ochorenia aj s možnou smrťou. Z vykonaného dohľadu žalovaný vypracoval protokol č. 676/2019,
v ktorom konštatoval, že pacientovi A. B. v dohliadanom období nebola zo strany žalobcu poskytovaná

zdravotná starostlivosť správne v súlade s § 4 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti. V následnom
administratívnom konaní potom žalovaný rozhodol o uložení pokuty žalobcovi, a to vo výške 5 000,00
eur.

40. Zo žaloby správny súd zistil, že žalobné námietky smerovali voči rozsahu zistenia skutkového

stavu a voči hodnoteniu návrhu na vykonanie dôkazov zo strany žalovaného ako aj voči odôvodneniu
neprihliadnutia na čestné vyhlásenie žalobcu, urobené prostredníctvom jeho splnomocneného zástupcu
(ďalej len „čestné vyhlásenie žalobcu“), a voči odôvodneniu nevykonania výsluchu žalobcom
navrhnutého svedka C. D. E.. Žalovaný pritom ale v napadnutom rozhodnutí v spojení s prvostupňovým
rozhodnutím vysvetlil, prečo nemohol akceptovať tvrdenia žalobcu vo vzťahu k čestnému vyhláseniu,

a teda ani jeho čestné vyhlásenie samotné, a prečo nevykonal výsluch C. D. E. ako svedka. Toto
vysvetlenie zodpovedalo požiadavkám na odôvodnenie rozhodnutia žalovaného ako orgánu verejnej
správy z hľadiska jeho presvedčivosti ako aj z hľadiska jeho súladnosti so zásadami logického myslenia
a zároveň malo oporu v relevantnej právnej úprave, na ktorú žalovaný poukázal.

41. Na zdôraznenie správnosti neprihliadnutia žalovaného na čestné vyhlásenie žalobcu správny súd
uvádza, že „čestné vyhlásenie je jedným z podkladov pre rozhodnutie správneho orgánu“, a že „nie
je možné si ho z právneho hľadiska zamieňať s dôkazom, pretože nie je výsledkom dokazovania;
prostredníctvom neho sa určitá skutočnosť, existencia a poznanie ktorej je dôležité pre rozhodnutie
vo veci samej, nezisťuje, ale iba osvedčuje“ (Košičiarová, S.: Správny poriadok. Komentár. Šamorín :

Heuréka, 2004, s. 161). K samotnej preukaznej sile čestného vyhlásenia možno dodať, že ako jeden
z podkladov pre rozhodnutie orgánu verejnej správy má samozrejme nižšiu vypovedaciu hodnotu
v porovnaní s dôkazom. Čestné vyhlásenie je vhodné použiť, ak „určité skutočnosti slúžiace ako podklad
pre rozhodnutie nemožno predložiť buď vôbec, alebo len s neprimeranými ťažkosťami, z dôvodovpružnosti a hospodárnosti konania, a keď je to podľa názoru správneho orgánu v konkrétnej situácii
vzhľadom na platnú právnu úpravu prípustné a postačujúce“ (Košičiarová, S.: Správny poriadok.
Komentár. Šamorín : Heuréka, 2004, s. 161, obdobne Sobihard, J.: Správny poriadok. Komentár.

Bratislava : IURA EDITION, spol. s r. o., 2005, s. 159).

42. Vychádzajúc z vyššie popísanej povahy, resp. funkcie čestného vyhlásenia sa potom správny
súd stotožnil so záverom žalovaného, že čestné vyhlásenie nemôže nahrádzať absenciu zápisov
v zdravotnej dokumentácii. V opačnom prípade by skutočne akékoľvek chýbajúce zápisy v zdravotnej

dokumentácii mohli byť dodatočne nahrádzané čestnými vyhláseniami poskytovateľov zdravotnej
starostlivosti. To by potom mohlo viesť k zanedbávaniu riadneho vedenia zdravotnej dokumentácie,
a teda jednej zo základných povinností lekára voči pacientovi (porovnaj napr. Valuš, A.: Civilní spory
mezi lékařem a pacientem při poskytování zdravotní péče. Praha : Leges, 2014, s. 163). Interpretácia
relevantnej právnej úpravy ale musí viesť k tomu, aby dotknuté subjekty viedla k maximalizácii naplnenia
individuálneho záujmu pacienta, ale zároveň aj verejného záujmu na riadnom vedení zdravotnej

dokumentácie. Tá totiž slúži zdravotníckym pracovníkom, ktorým v nej obsiahnuté informácie umožňujú
lepšiezvoliťsprávnudiagnostikualiečbu,atiežsamotnémupacientovi,prektoréhojezdrojominformácií
o premenách jeho zdravotného stavu. Zdravotná dokumentácia tiež predstavuje dôkazný prostriedok
pri sporoch medzi pacientom a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti (porovnaj napr. Policar, R.:
Zdravotnická dokumentace v praxi. Praha : Grada Publishing, a.s., 2010, s. 19).

43. Pri hodnotení čestného vyhlásenia žalobcu správny súd nemohol neprihliadnuť na skutočnosť, že
čestné vyhlásenie má nižšiu vypovedaciu hodnotu v porovnaní s dôkazom. Samotné čestné vyhlásenie
poskytovateľa zdravotnej starostlivosti tak nie je spôsobilé právne relevantným spôsobom spochybniť
obsah zdravotnej dokumentácie konkrétneho pacienta.

44. V nadväznosti na poukaz žalobcu na konštatovanie žalovaného v prvostupňovom rozhodnutí, že
absenciu zápisov v zdravotnej dokumentácii pacienta čestné vyhlásenie plnohodnotne nenahrádza,
a tiež v nadväznosti na následné úvahy žalobcu správny súd pripomína, že žalovaný v napadnutom
rozhodnutí v rámci odôvodnenia neprihliadnutia na čestné vyhlásenie žalobcu konštatoval, že čestné

vyhlásenie nemôže v žiadnom prípade nahrádzať absenciu zápisov v zdravotnej dokumentácii alebo
odmietnutie informovaného súhlasu. Žalovaný teda v napadnutom rozhodnutí korigoval (upresnil) svoje
vyjadrenie uvádzané v prvostupňovom rozhodnutí. S týmto konštatovaním žalovaného v napadnutom
rozhodnutí sa pritom správny súd vzhľadom na už vyššie popísaný význam zdravotnej dokumentácie
ako aj vzhľadom na povahu, resp. funkciu čestného vyhlásenia v plnom rozsahu stotožňuje.

45. Ak žalobca namieta, že žalovaný v prvostupňovom rozhodnutí odôvodňoval neakceptovanie jeho
čestného vyhlásenia tým, že pripustením predmetného čestného vyhlásenia by získal neoprávnenú
výhodu proti záujmom spoločnosti, a to bez toho, aby špecifikoval, o akú konkrétnu výhodu malo
ísť, správny súd uvádza, že povahu tejto „výhody“ žalovaný popísal v napadnutom rozhodnutí.

Uvedená výhoda by podľa žalovaného spočívala v tom, že akékoľvek chýbajúce záznamy v zdravotnej
dokumentácii by sa mohli dodatočne nahrádzať čestnými vyhláseniami poskytovateľov zdravotnej
starostlivosti, a teda aj žalobcu (s. 7 napadnutého rozhodnutia). S týmto konštatovaním žalovaného sa
správny súd z už uvedených dôvodov v plnom rozsahu stotožňuje.

46. Pokiaľ ide o návrh žalobcu na výsluch C. D. E. ako svedka, správny súd sa stotožnil so záverom
žalovaného, že vykonaním jeho výsluchu nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci. Výkonom
dohľadu bolo zistené pochybenie žalobcu, ktoré ani podľa správneho súdu nemá žiaden súvis so
zásahom posádky Záchrannej zdravotnej služby Bratislava – RZP Levice, t.j. so zásahom posádky
ambulancie rýchlej zdravotnej pomoci. Predmetom dohľadu vykonaného žalovaným bolo poskytnutie

zdravotnejstarostlivostipacientoviA.B.zostranyžalobcu.Vrámcivykonanéhodohľadupritomžalovaný
zistil už uvedené pochybenie žalobcu. V preskúmavanej právnej veci bolo úplne zrejmé, že zo strany
lekáraužalobcudošloknesprávnemuvyhodnoteniuzdravotnéhostavupacientaA.B.,aževzhľadomna
anamnesticky, klinicky i laboratórne nespochybniteľne prítomnú závažnú hlbokú trombózu tak hlbokého
ako aj povrchového venózneho systému pravej dolnej končatiny s lymfedémom mal byť pacient A. B.

prijatý do nemocnice, mali byť vykonané všetky preventabilné úkony znižujúce riziko rozvoja ochorenia,
prípadne smrti.47. Z návrhu žalobcu na výsluch C. D. E. ako svedka ani nebolo zrejmé, aké okolnosti sa mali
potvrdiť alebo vyvrátiť jeho výsluchom. Uvedenie okolností, ktoré sa majú potvrdiť alebo vyvrátiť
vykonaním navrhnutého dôkazu, má pritom zásadný význam pri rozhodovaní orgánu verejnej správy

o tom, či navrhnutý dôkaz vykoná alebo nevykoná, keď orgán verejnej správy nie je povinný
vykonať každý a akýkoľvek návrh účastníka konania na vykonanie dôkazu. Orgán verejnej správy
totiž môže neakceptovanie včas uskutočneného návrhu účastníka administratívneho konania na
vykonanie dôkazu odôvodniť tým, že tvrdená okolnosť, za účelom overenia alebo vyvrátenia ktorej je
navrhnuté vykonanie dôkazu, nemá relevantnú súvislosť s predmetom administratívneho konania (i),

že vykonanie dôkazu nemôže overiť ani vyvrátiť tvrdenú okolnosť, čiže vo väzbe na tvrdenú okolnosť
nedisponuje vypovedacím potenciálom (ii) alebo že vykonanie dôkazu by bolo nadbytočné, keďže
tvrdená okolnosť, za účelom overenia alebo vyvrátenia ktorej je navrhnuté vykonanie dôkazu, bola už
v rámci administratívneho konania bez dôvodných pochybností overená alebo vyvrátená (iii). Žalobca
v návrhu na vykonanie dôkazu výsluchom C. D. E. ako svedka iba pomerne neurčito konštatoval, že
„týmto dôjde k objasneniu okolností neposkytnutia zdravotnej starostlivosti nebohému pacientovi v rámci

hospitalizácie nadväzujúcej na jeho prijatie na pracovisko urgentného príjmu.“ Bližšie objasnenie návrhu
na výsluch C. D. E. ako svedka neobsahovala ani samotná žaloba. Z obsahu administratívneho spisu
nič nenasvedčuje tomu, že by sa výsluchom C. D. E. ako svedka a lekára Záchrannej zdravotnej
služby Bratislava – RZP Levice mohli objasniť okolnosti relevantné pre rozhodovanie v predmetnom
administratívnom konaní. Ak by aj pacient A. B. po vyšetrení u žalobcu na jeho urgentnom príjme 1. typu

dňa 28.05.2019 komunikoval s C. D. E., jeho vyjadrenia a rozhodovanie, t.j. vyjadrenia a rozhodovanie
A. B., boli nepochybne ovplyvnené nesprávnym vyhodnotením jeho zdravotného stavu zo strany lekára
u žalobcu. Žalobca pritom nijako nepopieral, že zo strany jeho lekára došlo k nesprávnemu vyhodnoteniu
zdravotného stavu pacienta A. B..

48. V súvislosti s návrhom žalobcu na výsluch C. D. E. ako svedka správny súd napokon pripomína,
že vykonanie dôkazov patrí orgánu verejnej správy, ktorý v každom štádiu administratívneho konania
skúma, či je potrebné určitý dôkaz vykonať. V súlade so zásadou materiálnej pravdy a pri zachovaní
zásady účelnosti a hospodárnosti, ak má orgán verejnej správy skutkový stav za dostatočne preukázaný
a objasnený, nemusí vyhovieť návrhu na vykonanie ďalšieho dôkazu. V preskúmavanej právnej veci mal

žalovaný skutkový stav za dostatočne preukázaný a objasnený s tým, že od vykonania výsluchu C. D.
E. nebolo možné podľa neho očakávať ďalšie objasnenie veci. S týmto záverom žalovaného sa správny
súd z už uvedených dôvodov v plnom rozsahu stotožňuje.

49. V nadväznosti na poukaz žalobcu na iba stručné vymedzenie dôvodov nevykonania výsluchu C. D.

E. ako svedka v rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia správny súd poukazuje na odôvodnenie
prvostupňového rozhodnutia, ktoré obsahuje relatívne podrobné dôvody nevykonania výsluchu C.
D. E. ako svedka (s. 4 prvostupňového rozhodnutia). V tejto súvislosti je potrebné uvedomiť si, že
orgán verejnej správy rozhodujúci o riadnom opravnom prostriedku splní svoju prieskumnú povinnosť
a povinnosť riadne odôvodniť svoje rozhodnutie aj vtedy, ak iba doplní odôvodnenie rozhodnutia orgánu

verejnej správy prvého stupňa. Prípadné medzery v odôvodnení rozhodnutia orgánu verejnej správy
rozhodujúceho o riadnom opravnom prostriedku sú v takom prípade potom vyplnené odôvodnením
rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktoré tvorí z hľadiska správneho súdneho prieskumu
jeden celok s rozhodnutím o riadnom opravnom prostriedku. Námietka nedostatočnosti odôvodnenia
nevykonania výsluchu C. D. E. ako svedka teda nebola dôvodná.

50. Pokiaľ žalobca v žalobe v súvislosti s námietkami týkajúcimi sa nevykonania výsluchu C. D. E.
ako svedka naznačuje, že sa bez svojho zavinenia dostal do slepej uličky v dôsledku nedokonalej
právnej úpravy povinnosti zdravotníckeho pracovníka zachovávať mlčanlivosť o všetkom, čo sa dozvie
v súvislosti s výkonom povolania, správny súd pripomína, že žalobca sa v danej situácii ocitol v zásade

svojim pričinením, a to v konečnom dôsledku spôsobom vedenia zdravotnej dokumentácie pacienta A.
B..

51. Sumarizujúc uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že žalovaný zistil skutkový stav
správne a v rozsahu dostatočnom na riadne posúdenie veci. Žalovaný zároveň riadne odôvodnil, prečo

neprihliadol na čestné vyhlásenie žalobcu a prečo nevykonal výsluch C. D. E. ako svedka. Správne
a dostatočne zistený skutkový stav potom žalovaný aj správne právne posúdil. Samotnú výšku pokuty
správny súd považoval za primeranú z dôvodov, ktoré uviedol žalovaný vo svojom rozhodnutí. K výške
pokuty žalobca ostatne žiadne žalobné námietky ani nevzniesol.52. Pozornosti správneho súdu neuniklo, že žalobca v žalobe poukázal na § 11 ods. 9 písm. d)
zákona o zdravotnej starostlivosti, v zmysle ktorého každý má právo za podmienok ustanovených

týmto zákonom na odmietnutie poskytnutia zdravotnej starostlivosti. Žalobca ale nijako neozrejmil dôvod
poukazu na túto právnu normu. Nebolo vecou správneho súdu, aby si utváral hypotézy o dôvodoch
poukazu žalobcu na uvedenú právnu normu. Správny súd sa preto poukazom žalobcu na predmetnú
právnu normu ani nezaoberal.

53. S odkazom na vyššie uvedené správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto
ju postupom podľa § 190 SSP zamietol.

54. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP, keď žalovanému aj napriek úspechu v
súdnom konaní nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy v konaní nevznikli.

55. Pre úplnosť správny súd uvádza, že o návrhu právneho zástupcu I. B. na jej pribratie do predmetného
správneho súdneho konania ako zúčastnenej osoby správny súd nerozhodoval. Právny zástupca I. B.
totiž vzal tento návrh späť skôr, ako by o ňom bolo rozhodnuté.

56. Pre úplnosť správny súd napokon uvádza, že žalobca síce v nadväznosti na jeho uznesenie č.k.

BA-1S/67/2021-97 zo dňa 14.05.2025 nepredložil originál, resp. úradne overenú kópiu pracovnej zmluvy
zamestnanca, ktorý za neho koná na správnom súde, ako ani originál, resp. úradne overenú kópiu
potvrdenia (diplomu), že jeho zamestnanec, ktorý za neho koná na správnom súde, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, avšak táto skutočnosť nemala žiadny vplyv na pokračovanie
v predmetnom správnom súdnom konaní, ktoré bolo vedené vo veci správneho trestania. V takomto

správnom súdnom konaní totiž žalobca nemusí byť zastúpený podľa § 49 ods. 1 SSP.

57. Toto rozhodnutie senát správneho súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny

súd v Bratislave (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 2 písm. a/ a § 145 ods. 2 písm.
c/ SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom

konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum
právnej pomoci.