Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 2, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 4Tos/17/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5625010199
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Bebčáková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5625010199.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Bebčákovej a sudcov
JUDr. Marcely Malatkej a JUDr. Mareka Šenkára, prejednal na neverejnom zasadnutí konanom dňa
2. júla 2025 sťažnosť odsúdeného A. B. proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k.
14Pp/2/2025-29 zo dňa 5. mája 2025 a takto

r o z h o d o l :

Pod3a § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. s?ažnos? odsúdeného A. B. z a m i e t a , pretože

nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Samosudca Okresného súdu Liptovský Mikuláš uznesením, sp.zn. 14Pp/2/2025 zo dňa 5.5.2025
postupom podľa § 415 ods. 1 Tr. por., z dôvodov podľa § 66 ods. 1 písm. a) Tr. zák. návrh odsúdeného
A. B., nar. XX.X.XXXX v C., naposledy bytom D. XX, B. C., toho času v Ústave na výkon trestu
odňatia slobody Ružomberok, na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu

boluloženýtrestnýmrozkazomOkresnéhosúduZvolen,sp.zn.0T/67/2024zodňa29.5.2024,preprečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zák., s poukazom na § 138
písm. a) Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák., vo výmere 16 mesiacov nepodmienečne a trestným
rozkazom Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 0T/50/2022 zo dňa 1.5.2022, v spojení s uznesením
Okresného súdu Prievidza, č. k. 0T/50/2022-77 zo dňa 18.7.2024, pre prečin marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák., vo výmere

4 mesiace, zamietol.
Svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil v podstate tým, že k pozitívnemu rozhodnutiu o návrhu
odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody môže súd pristúpiť len po
zistení, že boli splnené tri zákonom stanovené podmienky.
Prvú podmienku, t. j. uplynutie polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo
rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody,

odsúdený splnil. Druhá podmienka predpokladá, že odsúdený vo výkone trestu plnením svojich
povinností a svojím správaním preukázal polepšenie. Túto druhú podmienku, ako to aj vyplýva z
hodnotenia riaditeľa ÚVTOS Ružomberok, odsúdený spĺňa len čiastočne. Nedošlo však k splneniu tretej
podmienky, a to je naplnenie očakávania, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život. Súd podotkol,
že všetky vyššie menované podmienky musia byť splnené kumulatívne (súčasne).
Okresnýsúduviedol,ževprípadeA.B.ideoosobu,ktorámá7záznamovvregistritrestov.Užvminulosti

(v roku 2020) mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody, kedy v skúšobnej dobe sa neosvedčil
a bol mu nariadený výkon trestu. Bol odsúdený aj za prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže
k nepodmienečnému trestu odňatia slobody, ktorý vykonal. Potom bol odsúdený trestným rozkazom
Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 0T/50/2022 zo dňa 1.5.2022 pre prečin marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa
§ 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. k podmienečnému trestu odňatia slobody vo výmere 4 mesiace.

V skúšobnej dobe sa neosvedčil, a preto mu bol nariadený výkon trestu. Medzitým bol odsúdený
Okresným súdom Zvolen rovnako za prečin podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák., a to na trest domácehoväzenia na 1 rok. Aktuálne vykonáva trest odňatia slobody vo výmere 1 rok a 4 mesiace, ktorý mu bol
uložený trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 0T/67/2024 pre prečin podľa § 360 ods. 1,
ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zák.

Okresnému súdu bolo zrejmé, že odsúdenému A. B. už v minulosti boli dané benefity v podobe
podmienečného odsúdenia, ktoré nevyužil, a uvedená skutočnosť je podľa názoru okresného súdu tak
signifikantná (významná), na základe ktorej dospel k presvedčeniu, že u A. B. nemožno očakávať, že
v prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody by viedol riadny život, a preto
súd jeho návrh zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť odsúdený A. B. ihneď po jeho vyhlásení priamo do zápisnice
o verejnom zasadnutí. Zahlásenú sťažnosť odsúdený následne prostredníctvom obhajcu odôvodnil
písomným podaním zo dňa 26.5.2025, doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 26.5.2025,
a to nasledovne:
V prvom rade poukazuje na to, že vykonáva dva tresty odňatia slobody za dva nie závažné prečiny,
ktorých závažnosť je vyjadrená v trestnej sadzbe, v rozmedzí ktorej mu bolo možné ukladať tresty

odňatia slobody. Svoje konanie, ktorým došlo k ich spáchaniu, oľutoval, počas výkonu trestu odňatia
slobody sa snažil plniť všetky pokyny, ako aj povinnosti uložené mu všeobecne záväznými právnymi
predpismi, ako aj ústavným poriadkom. O plnení všetkých zákonných povinností, ako aj pokynov
príslušníkov ZVJS svedčí aj hodnotenie jeho osoby zo strany príslušného ústavu. Trestnoprávne
následky spáchaných prečinov, t.j. jeho trestná zodpovednosť je vyjadrená vo vyššie uvedených

uložených trestoch odňatia slobody, túto prijal bez výhrad a bez uplatnenia/využitia riadnych opravných
prostriedkov. Premena pôvodne podmienečne uloženého trestu odňatia slobody vo výmere 4 mesiace
predstavuje následok porušenia podmienečne uloženého trestu odňatia slobody. Súd prvého stupňa pri
zamietnutí jeho žiadosti o podmienečné prepustenie túto odôvodnil výlučne jeho trestnou minulosťou. Zo
záznamov v registri trestov u jeho osoby je zrejmé, že predchádzajúca trestná činnosť nemala stúpajúci/

tendenčný charakter a v tejto súvislosti je potrebné na jej obsah prihliadať v širšom kontexte. Vo všetkých
prípadoch odsúdení, ktoré prichádzajú v týchto súvislostiach podľa odôvodnenia uznesenia do úvahy,
sa jednalo o prečiny, ktoré druhovo spolu nesúvisia (ohrozovanie mravnej výchovy mládeže, marenie
výkonu úradného rozhodnutia, nebezpečné vyhrážanie). Skutočnosť, že trest vo výmere 4 mesiace,
pôvodne uložený ako podmienečný, bol premenený pre porušenie podmienky, práve predstavuje ten

následok, že bol nariadený jeho výkon a z konštatovania porušenia tejto podmienky nemožno podľa jeho
názoru automaticky vyvodzovať, že v prípade podmienečného prepustenia nepovedie riadny život. Za
každé spáchanie trestného činu dostal príslušný trest, ktorého uloženie a výkon bez výhrad akceptoval.
Súd však pri posudzovaní toho, či povedie riadny život v prípade prepustenia, len stroho prevzal do
odôvodenia jeho trestnú minulosť, ktorá podľa názoru súdu predstavuje „signifikantné skutočnosti“, na

základe ktorých „nemožno očakávať, že v prípade prepustenia povedie riadny život“. Zákon však pri
podmienkach možnosti podmienečného prepustenia nikde neuvádza, že v prípade, ak sa má jednať o
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý bol pôvodne uložený ako podmienečný, nemožno
automatickyočakávať,žeodsúdenýnebudeviesťriadnyživotlenpreto,lebopredvýkonomtrestuporušil
„podmienku“. Ak by tomu tak malo byť, zákon by ustanovil, že v prípade odsúdenia, ktoré bolo nariadené

pre porušenie podmienok skúšobnej doby (nariadenie výkonu pôvodne podmienečne uloženého trestu),
sa má za to, že u odsúdeného nie je žiadna záruka, že povedie riadny život. Súd prvého stupňa tu
podľa jeho názoru len analogicky prevzal jeho trestnú minulosť pre prečiny, bez ohľadu na preukázané
polepšenie počas výkonu trestu, a iba z tohto dôvodu jeho žiadosť o podmienečné prepustenie zamietol.
Počas výkonu trestu plní všetky povinnosti uložené jednak zákonom, ako aj ústavným poriadkom,

nebol ani raz disciplinárne potrestaný, jeho správanie bolo na požadovanej úrovni, prejavil záujem o
pracovné zaradenie, z čoho možno usudzovať, že pokyny a príkazy príslušníkov ZVJS plní bez výhrad
a pripomienok, pričom nebol účastný na žiadnych konfliktoch, či už so spoluväzňami alebo príslušníkmi
ZVJS. Teda výkon jeho trestov odňatia slobody je bezproblémový a svojím správaním počas výkonu
trestu celkom zjavne preukázal polepšenie. Podotýka, že pri kratších trestoch odňatia slobody, ako je to

aj v jeho prípade, nie je vôbec jednoduché dostať akúkoľvek disciplinárnu odmenu. V tejto súvislosti je
podstatnejšie, že nebol nijako disciplinárne potrestaný a príslušný ústav pri subjektívnom hodnotení jeho
osobyneuviedolnič,čobynasvedčovalotomu,žepočasdoterajšiehovýkonutrestubyporušilakúkoľvek
povinnosť. Počas výkonu trestu sa snažil jednať uvedomiť si následky svojho konania, za ktoré bez
výhrad pri odsúdeniach prijal trestnú zodpovednosť, ale svojím správaním tiež preukázal polepšenie,

plnil všetky zákonné
a ústavné povinnosti odsúdeného a snažil sa v rámci možností aj pracovne zaradiť. Nezanedbateľnou
skutočnosťou je tiež to, že počas výkonu trestu udržiava časté kontaktys družkou a deťmi (najbližšia rodina), ktorí mu všetci jednak veľmi chýbajú a ktorí ho na slobode nutne
potrebujú, pretože družka pracuje turnusovo v zahraničí a počas tohto času je veľmi potrebné, aby bol
doma s deťmi ich otec a dohliadal tak na nielen plnenie ich školských povinností, ale aby aj zabezpečoval

o deti všetku starostlivosť.
Ako bolo uvedené v záverečnom návrhu na verejnom zasadnutí zo strany obhajoby, určenie skúšobnej
doby pri podmienečnom prepustení by už v jej minimálnom zákonnom trvaní jeden rok bolo pre jeho
osobu do budúcna oveľa väčším mementom ako vykonanie zvyšku trestov odňatia slobody, pretože na
slobode bude musieť viesť v takom prípade riadny život počas celej jej doby, ktorá bude vždy minimálne

o štvrtinu dlhšia, ako je zvyšok aktuálnych trestov na vykonanie k dnešnému dňu, a to zároveň s tým
rizikom pre jeho osobu, že ak sa v jej trvaní neosvedčí, tak bude nariadený výkon ich pomerných
zvyškov, z ktorých už opätovné podmienečné prepustenie nebude v zmysle zákona možné. Práve táto
skutočnosť by predstavovala jednak prípadnú signifikantnú výstrahu pre jeho osobu, že počas skúšobnej
doby jednoducho s vedomím možného „dovykonania“ zvyškov trestov bude musieť viesť riadny život,
a zároveň predstavuje dostatočnú záruku pre spoločnosť, že mu zvyšky trestov nebudú „odpustené“,

pretože ak riadny život nepovedie, súd mu ich nariadi vykonať bez ďalšej možnosti podmienečného
prepustenia. Predmetné skutočnosti predstavujú oveľa vyššiu záruku vedenia riadneho života po
podmienečnom prepustení ako v prípade vykonania celej dĺžky uložených trestov bez skúšobnej doby,
pretože v súčasnosti ostáva vykonať ešte približne 9 mesiacov, pričom skúšobná doba v prípade
podmienečného prepustenia musí byť minimálne jeden rok. Ako odsúdený je samozrejme pripravený

akceptovať aj dlhšiu skúšobnú dobu podľa uváženia súdu, čím sa záruka vedenia riadneho života ešte
viacej zvýši, a to po dlhšiu dobu. Keby aj existovalo u jeho osoby riziko recidívy, tak je rovnaké aj v
prípade vykonania trestov v celom rozsahu, ako aj v prípade podmienečného prepustenia, akurát s tým
rozdielom, že pravdepodobnosť vedenia riadneho života je u odsúdeného oveľa vyššia
v prípade podmienečného prepustenia s určením skúšobnej doby, ktorá v zmysle zákona bude vždy

dlhšia ako zvyšok nevykonaných trestov.
S poukazom na vyššie uvedené navrhol krajskému súdu uznesenie zrušiť a následne rozhodnúť podľa
§ 415 ods. 1 Tr. por., v spojení s § 66 ods. 1 písm. a), 66 ods. 3 Tr. zák.
o podmienečnom prepustení jeho osoby z výkonu trestu odňatia slobody uloženého trestným rozkazom
Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 0T/67/2024 zo dňa 29.5.2024, ako aj trestným rozkazom Okresného

súdu Prievidza, sp. zn. 0T/50/2022 zo dňa 1.5.2022, ktorého výkon bol nariadený uznesením Okresného
súdu Prievidza, sp. zn. 0T/50/2022 zo dňa 18.7.2024 a určiť mu primerane dlhú skúšobnú dobu v
jej zákonnej sadzbe podľa uváženia súdu. Zároveň uviedol, že ak to bude krajský súd považovať za
potrebné v zmysle ustanovenia § 68 ods. 1 Tr. zák., je ochotný podriadiť sa aj prípadným uloženým
obmedzeniam a povinnostiam uvedených v § 51 ods. 3 a 4 Tr. zák. alebo aj prípadnému nariadenému

probačnému dohľadu vo výmere podľa uváženia súdu.

Prokurátorka sa k podanej sťažnosti odsúdeného písomne vyjadrila v písomnom podaní zo dňa
28.5.2025, a to nasledovne:

V celom rozsahu sa stotožňuje s uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 14Pp/2/2025 zo
dňa 5.5.2025, ktoré považuje za zákonné a správne. Na základe uvedeného navrhla, aby krajský súd
sťažnosť odsúdeného podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.
Krajský súd v Žiline na podklade podanej sťažnosti v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť
a zákonnosť napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo. Pri skúmaní prihliadol i na

chyby,ktorésťažnosťouvytýkanéneboliaktorébymohlispôsobiťnesprávnosťsťažnosťounapadnutého
rozhodnutia. Následne zistil, že sťažnosť odsúdeného A. B. bola podaná v zákonom stanovenej lehote,
oprávneným subjektom, avšak nie je dôvodná.

Krajský súd primárne uvádza, že okresný súd v súdenej veci postupoval dôsledne, v súlade

s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. Povinnosť vyplývajúca z citovaného ustanovenia, teda povinnosť
zistiť skutkový stav veci náležite a v takej kvalite, aby o ňom nevznikli dôvodné pochybnosti, platí aj
pre rozhodovanie o ktorejkoľvek otázke, ktorú treba v trestnom konaní riešiť. V prípade rozhodovania
o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie je súd povinný dôsledne skúmať, či odsúdený
spĺňa zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie a pri rozhodovaní vyhodnotiť všetky relevantné

dôkazy tak jednotlivo, ako aj v ich súhrne. Z takýchto zistení je potrebné vychádzať pri rozhodovaní.

Okresný súd dokazovaním na verejnom zasadnutí vytvoril dostatočný skutkový základ pre vyslovenie,
že odsúdený A. B. nespĺňa zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatiaslobody a správne žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestov odňatia slobody
zamietol. Možno konštatovať, že okresný súd
k vyhláseniu rozhodnutia dospel po bezchybnom procesnom postupe a pri vydaní napadnutého

uznesenia postupoval v súlade so zákonom, súčasne v odôvodnení uznesenia veľmi podrobne a jasne
vyložil, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných
ustanovení zákona umožňujúcich podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Krajský
súd sa preto stotožňuje v týchto smeroch s presvedčivým a správne odôvodneným uznesením
okresného súdu

a v podrobnostiach naň odkazuje.

Krajský súd z obsahu spisu zistil, že odsúdený A. B. žiada o podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného
súdu Zvolen, sp. zn. 0T/67/2024 zo dňa 29.5.2024, právoplatným dňa 29.5.2024, so zaradením na
jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, a o podmienečné prepustenie

z výkonu trestu odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace uložený trestným rozkazom Okresného
súduPrievidza,sp.zn.0T/50/2022zodňa1.5.2022,právoplatnýmdňa11.5.2022,vspojenísuznesením
Okresného súdu Prievidza, č.k. 0T/50/2022-77 zo dňa 18.7.2024, právoplatným dňa 18.7.2024 so
zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia (uznesením
Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 7Nt/24/2024 zo dňa 18.9.2024 bol určený spoločný výkon

postupne uložených trestov odňatia slobody).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.