Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. máj 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-5S/11/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021200075
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200075.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M.

(sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., a JUDr. Kataríny Kučerákovej,
PhD., v právnej veci žalobcu: Hlavné mesto SR Bratislava, so sídlom Primaciálne nám. 1, 814
99 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, so sídlom
Tomášikova 46, 832 05 Bratislava 3, za účasti 1/ A. B., narodený dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom B.
XXXX/X, XXX XX C., zastúpený: JUDr. Ľubomír Šablica, advokát, so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta
13, 2/ Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OOP6-2020/120959 zo dňa 17.12.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odbor opravných prostriedkov č. OU-BA-
OOP6-2020/120959 zo dňa 17.12.2020 a rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odbor pozemkový a
lesný č. k. 390/92, zn. OU-BA-PLO-2020/39723/160802 zo dňa 20.07.2020 a vec vracia orgánu verejnej
správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

III. Ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Ďalší účastník konania v 1. rade, pán A. B., si uplatnil nárok na vydanie nehnuteľností podľa prídelovej
listiny a pozemkov parc. č. XXXX D. XXXX v k.ú. E. podľa § 9 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave
vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (ďalej
len „reštitučný zákon“) podaním zo dňa 22.04.1992, doručeným Pozemkovému úradu Bratislava dňa

23.04.1992. Následným podaním zo dňa 17.08.1992 špecifikoval ďalšie nehnuteľnosti, ktoré žiadal
vydať, parcelnými číslami,: XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XX, XX, XX, XXXX/X,
XXXX, XXXX/X, XXXX, XXXX.

2. Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, sekcia „B“, pracovná skupina pre pozemkovú
reformu v Bratislave, podaním č. 472/48 zo dňa 08.11.1949 upovedomilo F. B., že na zasadnutí

dňa 03.01.1949 navrhlo prideliť mu nehnuteľnosti po bývalom vlastníkovi G. H. s manželkou, I. F. s
manželkou, F. F., H. J., E. K. s manželkou, D. E., a to pozemok parc. č. XX, dom vo výmere 410 m2,
parc. č. XX, dom vo výmere 433 m2, parc. č. XX, záhrada vo výmere 820 m2, parc. č. XXXX, roľa vo
výmere 11 313 m2, parc. č. XXXX/X, roľa vo výmere 3296 m2, 4941/2, roľa vo výmere 2545 m2, parc.č. XXXX, roľa vo výmere 6019 m2, parc. č. XXXX, roľa vo výmere 5976 m2, parc. č. XXXX/X, roľa vo
výmere 4302 m2, parc. č. XXXX/X, roľa vo výmere 1147 m2, parc. č. XXXX, roľa vo výmere 1993 m2,
parc. č. XXXX, roľa vo výmere 2037 m2, parc. č. XXXX, roľa vo výmere 7099 m2, parc. č. XXXX, roľa

vo výmere 2529 m2, parc. č. XXXX, roľa vo výmere 8923 m2; v celkovej výmere 58 842 m2.

3. Prídelovou listinou vydanou Ústredným národným výborom (ďalej len „ÚNV“) v Bratislave,
odborom poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a výkupu rady ÚNV, zo dňa 22.08.1958 po
vykonanom prídelovom konaní podľa nariadenia č. 104/1945 Zb. došlo k prevodu vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam - pozemkom parc. č. XX, dom so súpisným číslom 1002 a dvor, parc. č. XX,
dom so súpisným číslom XX, a parc. č. XX, záhrada, všetky zapísané vo vložke č. XXX v k.ú. E. a
poľnohospodárskej pôdy vo výmere 5,7179 ha vnesené do Jednotného roľníckeho družstva (ďalej len
„JRD“) v Petržalke ako členskej pôdy, z pôvodných vlastníkov G. H. a manželky D., H. F. (ako osôb
nemeckej národnosti), na nového vlastníka F. B., bytom v C., F. XX. Prídelová listina bola vyhotovená
na podklade rozhodnutia Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, sekcia „B“, č. XXX/XX

zo dňa 08.11.1949. Prídelca nadobudol vlastnícke právo dňom odovzdania pridelených nehnuteľností
do držby, teda dňa 26.02.1949, kedy bola spísaná aj zápisnica o uvedení nehnuteľností do držby F. B.
(išlo o pozemky parc. č. XX, XX, XX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX D. L. XXXX). Hodnota prídelu predstavovala sumu 6.000,- Kčs a bola zaplatená
až dňa 12.09.2000. Ľudový súd v Bratislave uznesením Čd 3340/58 zo dňa 30.09.1958 povolil zápis

vlastníckeho práva do pozemkovej knihy vo vložke č. 100 na domy so súpisnými číslami 1002 a 15 a k
pozemkom parc. č. XX, XX, XX v prospech F. B. v celosti.

4. F. B. (v skoršie datovaných listinách označený ako B.), narodený XX.XX.XXXX, zomrel dňa
XX.XX.XXXX, a jeho dedičmi sa stali jeho deti F. M., H. B., narodená XX.XX.XXXX, E. K., H. B.,

narodená XX.XX.XXXX, N. E., H. B., narodená XX.XX.XXXX a A. B., narodený XX.XX.XXXX (uznesenie
Štátneho notárstva Bratislava mesto č. D 2095/68-8 zo dňa 06.02.1969, právoplatné dňa 06.02.1969,
notárska zápisnica č. N 397/92, Nz 398/92 zo dňa 07.12.1992). Predmetom dedičstva po ňom bola aj
poľnohospodárska pôda v k.ú, Petržalka - pozemky parc. č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X,
XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, ktoré sú zapísané v PK vložke č. XX D. XX.

5. Mestský národný výbor (ďalej len „MsNV“), odbor vodného hospodárstva a pre veci
poľnohospodárstva a lesníctva, rozhodnutím č. Pôd.-197/1965 zo dňa 08.02.1965 odňal F. B. prídel
nehnuteľného majetku zapísaného vo vložke č. XXX, XXX, XXX, XXXX, XXX, XXXX, a to pozemky parc.
č. XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX v k.ú.

E.. Nehnuteľnosti boli odovzdané MsNV do správy a do trvalého a bezplatného užívania JRD Petržalka.
Pozemky boli určené na výstavbu komunikácie „C“ v k.ú. E. (Hospodárska zmluva č. 82/44/82/Ve zo
dňa 09.06.1982).

6. A. B., syn F. B., narodený dňa XX.XX.XXXX, zomrel dňa XX.XX.XXXX a jeho dedičmi sa stali jeho

manželka D. B., rodená C. a syn – A. B. narodený dňa XX.XX.XXXX (ďalší účastník konania v 1. rade).

7. Žalovaný rozhodnutím č. 390/92, 1181/15, zn. OB-BA-PLO-2015/43805/ZBE zo dňa 27.02.2015,
rozhodol, že ďalší účastník konania v 1. rade v podiele 1 k celku:
a)nespĺňapodmienkyuvedenév§4reštitučnéhozákonakuplatnenémupozemkuparc.č.XXXX/X,orná

pôda vo výmere 2505 m2, k.ú. E., pretože vlastníctvo k nemu neprešlo na štát alebo na inú právnickú
osobu v rozhodnom období od 25.2.1948 do 1.1.1990 spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1 reštitučného
zákona, preto mu nevrátil vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ani nepriznal právo na náhradu,
b) spĺňa podmienky uvedené v § 6 ods. 1 písm. p/ reštitučného zákona k pozemku parcela registra C
č. XXXX/X vo výmere 4102 m2 (pôvodne PK parcely č. XXXX, roľa vo výmere 2946 m2 a č. XXXX/X,

roľa vo výmere 1156 m2) a k uvedeným nehnuteľnostiam mu priznal vlastnícke právo, pretože je možné
ich vydať,
c) priznal mu právo na náhradu za pozemok PK parcela č. 5054/1, roľa vo výmere 87 m2, z dôvodu
prekážky vyplývajúcej z § 11 ods. 1 písm. d/ reštitučného zákona, lebo je v tejto časti zastavaná.

8. K parcele č. XXXX/X v k.ú. E. žalovaný uviedol, že jej pôvodnými vlastníkmi boli I. O. a K. O., H. F.;
vlastnícke právo mali zapísané v PK vložke č. 366. V archíve Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,
Štátnom archíve v Bratislave ani v Modre, Slovenskom národnom archíve ani v archíve Hlavného mesta
SR Bratislavy sa nenachádzajú žiadne záznamy o ich konfiškovaní. V súčasnosti pôvodná parcela č.4941/2 zasahuje do nových parciel registra C parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX, ku ktorým nie
sú založené listy vlastníctva, z čoho možno usúdiť, že celá pôvodná PK parcela č. XXXX/X neprešla na
štát. V návrhu ROEP, ktorý prebieha v k.ú. E., je vlastnícke právo k pozemku parc. č. XXXX/X zapísané

v prospech vlastníkov I. O. v podiele 1 a K. O. v podiele 1 v správe Slovenského pozemkového fondu.
Pozemok nebol konfiškovaný pôvodným vlastníkom I. O. a jeho manželke K. a zároveň bol predmetom
prídelovejlistinyzodňa22.8.1958,čímvznikloduplicitnévlastníctvo,ktorétrebariešiťnasúdeurčovacou
žalobou. O časti pôvodnej parcely č. XXXX/X vo výmere 40 m2 už Okresný úrad Bratislava V, odbor
pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, rozhodol rozhodnutím č. 390/92/768/2001 zo

dňa 26.7.2001, právoplatným dňa 21.9.2001, ktorým nebolo navrhovateľovi priznané vlastnícke právo
k nemu, pretože pozemky sú zastavané a stavby bránia poľnohospodárskemu alebo lesnému využitiu,
no na druhej strane nebolo dotknuté jeho právo na náhradu podľa § 11 ods. 2 alebo § 16 reštitučného
zákona. Podľa názoru žalovaného v právoplatnom rozhodnutí č. 390/92/768/2001 zo dňa 26.7.2001 sú
nesprávne posúdené vlastnícke vzťahy k pozemku pred aj po roku 1990.

9. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/88/2015-85 zo dňa 15.02.2017 bolo rozhodnutie
žalovaného č. 390/92, 1181/15, zn. OB-BA-PLO-2015/43805/ZBE zo dňa 27.02.2015 zrušené a vec
bola žalovanému vrátená na ďalšie konanie. Vo vzťahu k parc. č. XXXX/X v k. ú. E. vo výmere 2545 m2
Krajský súd v Bratislave uviedol, že žalovaný uvádza, že MsNV odňal F. B. prídel nehnuteľného majetku
v roku 1965, vrátane pozemku parc. č. XXXX/X v k. ú. E. a následne boli nehnuteľnosti odovzdané MsNV

do správy a do trvalého a bezplatného užívania JRD Petržalka. Na druhej strane žalovaný tvrdí, že
vlastníkmi pozemku sú naďalej I. O. a jeho manželka K., ktorých podiely spravuje Slovenský pozemkový
fond. Ak sa vyskytlo duplicitné vlastníctvo k nehnuteľnosti, nemožno bez právoplatného rozhodnutia
súdu v civilnom procese určiť, že vlastnícke právo na štát prešlo alebo neprešlo. Záver odporcu je preto
predčasný a vyplýva z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný mal reštitučné konanie prerušiť

podľa § 29 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) a navrhovateľa vyzvať na podanie určovacej žaloby na súd
v určenej lehote. Až keď by navrhovateľ nepostupoval podľa tejto výzvy alebo po rozhodnutí súdu
o určení vlastníckeho práva, by bolo možné v reštitučnom konaní pokračovať a rozhodnúť o tomto
pozemku. Prerušenie konania je podporené aj uplynutím prekluzívnej doby na uplynutie reštitučného

nároku vyplývajúcej z § 13 ods. 1 reštitučného zákona. Citovaný zákon síce výslovne neuvádza, že sa
na reštitučné konanie primerane použijú ustanovenia Správneho poriadku, no z § 1 ods. 1 Správneho
poriadku vyplýva, že Správny poriadok sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy
správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických a
právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

10. Zároveň skutočnosť, že k novým pozemkom parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX D. L. XXXX/XX, do
ktorých zasahuje parcela č. XXXX/X, nie je založený list vlastníctva, neznamená, že vlastnícke právo
neprešlo na štát. Navyše, odporca túto skutočnosť za toho istého skutkového stavu vyhodnotil odlišne
pri pozemkoch parc. č. XXXX D. L. XXXX/X, na ktoré sa takisto vzťahovalo upovedomenie Povereníctva

pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, sekcia „B“, pracovná skupina pre pozemkovú reformu v
Bratislave, podaním č. 472/48 zo dňa 08.11.1949, prídelová listina vydaná ÚNV v Bratislave, odborom
poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a výkupu rady ÚNV, zo dňa 22.08.1958 a rozhodnutie MsNV,
odboru vodného hospodárstva a pre veci poľnohospodárstva a lesníctva, rozhodnutím č. Pôd.-197/1965
zo dňa 08.02.1965. U nich nepovažoval nezaloženie listu vlastníctva k novým parcelám za dôvod, pre

ktorý neprešlo vlastníctvo na štát.

11. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/88/2015-85 zo dňa 15.02.2017 bol potvrdený
rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd SR“) sp. zn. 7Sžr/15/2017
zo dňa 27.11.2018, ktorým rozhodol o odvolaní žalovaného.

12. V novom konaní rozhodol Okresný úrad Bratislava, odbor pozemkový a lesný (ďalej len
„prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. k. 390/92, zn. OU-BA-PLO-2020/39723/160802 zo dňa
20.07.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) tak, že v I. výroku ďalší účastník konania v 1. rade
ako oprávnená osoba podľa § 4 ods. 2 písm. c) reštitučného zákona spĺňa podmienky uvedené v § 6

ods. 1 písm. p) reštitučného zákona, nakoľko vlastníctvo k uplatneným pozemkom prešlo z pôvodného
vlastníka F. B. na štát alebo na inú právnickú osobu bez právneho dôvodu. V II. výroku prvostupňový
orgán priznáva oprávnenej osobe (ďalší účastník konania v 1. rade) vlastnícke právo k parcelám reg.
C KN č. XXXX/XXX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XXX (tvoriace pôvodnú parc. č.XXXX v príslušnej výmere), XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX (tvoriace pôvodnú parc. č. XXXX/X
v príslušnej výmere).

13. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal odvolanie zo dňa 04.08.2020 účastník administratívneho
konania Hlavné mesto SR Bratislava, ktorým namietal, že k vydaniu pôdy uvedenej v prídelovej listine
neprišlo, pretože išlo o nehnuteľnosti bez ich presného určenia parcelným číslom. Ďalej namietal,
že prídelca nehospodáril a pridelenom majetku so starostlivosťou riadneho hospodára, preto vydal
Odbor vodného hospodárstva a pre veci poľnohospodárstva a lesníctva MsNV v Bratislave dňa

08.02.1965 rozhodnutie o odňatí prídelu, pričom v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že prídelca
odovzdal predmetné pozemky do spoločného obhospodarovania do JRD v Petržalke, vzdal sa týchto
nehnuteľností v prospech socialistického sektoru v dôsledku toho je potrebné prídel zrušiť. Nestotožňuje
sa s tým, že rozhodnutie o odňatí prídelu bolo vydané nekompetentným správnym organom, pretože
právomoc vo veciach pozemkovej reformy sa postupne prenášala na krajské a okresné národné výbory.
Ďalej žalobca namietal v odvolaní vyhotovenie geometrického plánu, ktorým boli vytvorené pozemky,

ktoré sa nachádzajú pod stavbou diaľnice D2/D61 a sú jednoznačne zastavané a ich funkčné využitie
nemôže byť ostatná plocha patriaca do poľnohospodárskeho fondu. Záverom uvádza, že podmienky
na vydanie nehnuteľnosti dané reštitučným zákonom, ktorých splnenie je na vydanie nehnuteľnosti
nevyhnutné, naplnené neboli, preto žiadal, aby odvolací orgán napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil
prvostupňovému orgánu na nové konanie.

II.
Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

14. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-BA-OOP6-2020/120959 zo dňa

17.12.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie
žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

15. Vo vzťahu k okruhu oprávnených osôb a námietke nadobudnutia celého podielu len A. B. poukázal
žalovaný na § 21 reštitučného zákona, podľa ktorého, ak oprávnených osôb je viac, a nárok na vydanie

veci uplatnia len niektoré z nich, vydá sa im vec celá.

16. Vlastnícke právo k pozemkom parc. č. XXXX, XXXX/X v k. ú. E. A. B. preukazoval na základe
Upovedomenia o rozhodnutí roľníckej komisie vo veci prídelu nehnuteľnosti zo dňa 08.02.1949,
ktorým Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, sekcia „B“, pracovná skupina pre

pozemkovú reformu v Bratislave navrhla na svojom zasadnutí dňa 03.01.1949 prideliť skonfiškované
pôdohospodárske nehnuteľnosti, medzi inými i pozemky parc. č. XXXX D. XXXX/X k. ú. E. po bývalých
vlastníkoch G. H. a D. H., H. F. zapísaných v PK vložke č. XXX, k. ú. E. a I. F. a F. F., H. H., zapísaných
v PK vložke č. XXX k. ú. E..

17. Zápisnica zo dňa 26.02.1949, ktorou zástupcovia Roľníckej komisie pri Národnom výbore v
Bratislave a Pracovnej skupiny pre pozemkovú reformu v Bratislave uviedli F. B. do držby nehnuteľností,
zahŕňala medzi inými aj pozemky parc. č. XXXX, č. XXXX/X, k.ú. E.. Prídelová listina vydaná ÚNV v
Bratislave, Odborom poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a výkupu v Bratislave, rady ÚNV zo
dňa 22.08.1958 znela v prospech F. B.. Prídel sa týkal nehnuteľností v k.ú. E. vložka č. XXX, pare. č.

XX, č. XX, č. XX a poľnohospodárskej pôdy vo výmere 5,7179 ha vnesené do JRD v Petržalke ako
členská pôda. Na základe uvedenej prídelovej listiny bolo zapísané do pozemkovej knihy, PK vložka č.
XXXX, k.ú. E., len vlastníctvo k presne určeným nehnuteľnostiam a to k parc. č. XX, XX, XX na vlastníka
F. B., ale vlastníctvo k 5,7179 ha poľnohospodárskej pôdy uvedenej v prídelovej listine bez presne
určených parcelných čísiel, t. j. aj pozemkov uvedených vo výroku tohto rozhodnutia, do pozemkovej

knihy zapísané nebolo.

18. Nakoľko k zápisu vlastníctva k pozemkom parc. č. XXXX D. L. XXXX/X, k. ú. E. do pozemkovej knihy
nedošlo, prvostupňový správny orgán zisťoval, či vyššie uvedené listiny boli dostatočné na nadobudnutie
pozemkov do vlastníctva F. B., keďže Občiansky zákonník č. 141/1950 Zb. zo dňa 01.01.1951 zrušil

intabulačný systém a teda vlastnícke právo k nehnuteľnostiam sa nadobúdalo už samotnou listinou a
zápis do pozemkovej knihy mal len deklaratórny charakter (§ 112 Občianskeho zákonníka). Podľa §
8 zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy kompetentnými orgánmi boli na konanie
o prídele príslušné okresné národné výbory v súčinnosti s roľníckymi komisiami. Citovanú prídelovúlistinu nevydal síce okresný národný výbor, ale podľa zákona platného v tom čase, zákona č. 142/1949
Zb. o výkone ľudovej správy v sídlach krajov, podľa § 4 ods. 1 na území mesta Bratislavy vykonáva
pôsobnosť miestneho národného výboru a okresného národného výboru Ústredný národný výbor, čím

je preukázané, že prídelová listina bola vydaná orgánom na to oprávneným v medziach jeho právomoci.

19. Prechod pozemkov parc. č. XXXX/X D. L. XXXX, k.ú. E. na štát bol v konaní preukázaný na základe
rozhodnutia MsNV Bratislava, odboru vodného hospodárstva a pre veci poľnohospodárstva a lesníctva
č. Pôd.-197/1965 vydaného dňa 08.02.1965, ktorým sa odňal prídel nehnuteľného majetku medzi inými i

vo vložke č. XXX, XXX parc. č. XXXX,XXXX/X, k. ú. E., ktorý mal v úžitku, držbe a vlastníctve prídelca F.
B. v Petržalke. MsNV Bratislava, odbor vodného hospodárstva a pre veci poľnohospodárstva a lesníctva
vydal rozhodnutie č. Pôd.-197/1965 zo dňa 08.11.1965, ktorým odníma prídel nehnuteľného majetku vo
vložke č. XXX, XXX, XXX, XXXX, XXX, XXXX, E. L. XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX/X,
XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, k. ú. E., ktorý mal v úžitku, držbe a vlastníctve prídelca F. B.
v Petržalke. Toto rozhodnutie o odňatí prídelu však bolo vydané nekompetentným správnym orgánom.

Pridelený majetok mohlo v zmysle § 23 ods. 2 nariadenia č. 104/1945 Sb. odňať len Povereníctvo
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy.

III.
Rozsah a dôvody žaloby

(argumenty žalobcu)

20. Všeobecnou správnou žalobou zo dňa 13.01.2021, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa
21.01.2021 a podanou na poštovú prepravu včas dňa 20.01.2021, sa žalobca domáha preskúmania
zákonnosti napadnutého rozhodnutia i prvostupňového rozhodnutia, ich zrušenia a vrátenia veci

prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Žalobca tvrdí, že napadnuté rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia podľa § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a že je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť
a nedostatok dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP.

21. Správny orgán v rozhodnutí vychádza z toho, že k vydaniu prídelu prišlo legálne, a to aj napriek
tomu, že samotný správny orgán vo vydanom rozhodnutí (str. 4 napadnutého rozhodnutia) uvádza, že
na základe prídelovej listiny prišlo k zápisu pozemkov určených parcelným číslom do PKV č. XXXX
k. ú. E., ale k zápisu vlastníctva k 5,7179 ha poľnohospodárskej pôdy uvedenej v prídelovej listine
neprišlo, pretože išlo o nehnuteľnosti bez ich presného určenia parcelným číslom. Ak správny orgán

v napadnutom rozhodnutí pripustil, že obsahom prídelovej listiny boli nehnuteľnosti, ktoré neboli presne
určené parcelným číslom iba ich rozsahom, a to 5,7179 ha, nemohol ustáliť, že prídelová listina je
verejnou listinou vydanou kompetentným orgánom, a teda vkladu-schopnou listinou.

22. Žalobca sa nestotožňuje s konštatovaním správnych orgánov, že rozhodnutie o odňatí prídelu zo

dňa 08.02.1965 bolo vydané nekompetentným správnym orgánom. Právomoc vo veciach pozemkovej
reformy sa postupne prenášala na krajské a okresné národné výbory, čo nepoprel ani správny orgán,
ktorý však vôbec náležíte nezistil, či v danej veci bol alebo nebol národný výbor príslušný na vydanie
rozhodnutia o odňatí prídelu. Samotné konštatovanie, že rozhodnutie o odňatí prídelu je nulitný správny
akt, bez riadneho preverenia robí rozhodnutie v tejto časti nepreskúmateľným.

23. Z rozhodnutia nie je zrejmé, prečo bolo žiadateľovi A. B. priznané vlastnícke právo v podiele
1/1 dotknutých nehnuteľností, ak žiadateľ nie je jediným dedičom. Správny orgán uvádza, že F. B.,
pôvodný vlastník, mal 4 deti, avšak v celom rozhodnutí sa neuvádza, či si tieto oprávnené osoby nárok
uplatnili, resp. neuplatnili. Z uvedeného vyplýva, že do úvahy prichádzajú aj iné osoby ako oprávnené,

pritom túto skutočnosť správny orgán vôbec v rozhodnutí nepreveril ani neprešetril. Rovnako žalovaný
v napadnutom rozhodnutí (str. 5) uvádza iba to, že pôvodný vlastník mal 4 deti. Pritom neuvádza, či
jeho dedičom nebola aj jeho manželka, nie len deti. Ďalej konštatuje, že jedným z detí bol aj A. B., otec
žiadateľa, ktorého zákonnými dedičmi bol žiadateľ aj jeho matka D. B..

24. Doteraz nebolo preukázané, aký okruh oprávnených osôb by prichádzal do úvahy, ak by boli splnené
všetky zákonné podmienky, aký diel by prináležal pánovi A. B., žiadateľovi a aký podiel by pripadol jeho
matke. Správne orgány sa nezaoberali podrobným skúmaním podielu oprávnenej osoby. Je potrebné
preukázať právne nástupníctvo po F. B. ku dňu uplatnenia reštitučnej výzvy.25. Prvostupňový orgán pred vydaním rozhodnutia neumožnil žalobcovi, aby sa oboznámil so všetkými
listinami, ktorými správny orgán disponoval. Účastník správneho konania má právo pred vydaním

rozhodnutia vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, spôsobu zistenia, prípadne navrhnúť dôkazy.
Povinnosť správneho orgánu zakotvená v § 33 ods. 2 Správneho poriadku má viacero fáz. Ide o možnosť
dať účastníkom konania a zúčastneným osobám, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho
podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie a vysporiadanie sa s vyjadrením
účastníka konania, prípadne doplnenie konania a vykonanie navrhnutých dôkazov. V správnom konaní

správny orgán neumožnil žalobcovi oboznámiť sa s podkladmi pred vydaním rozhodnutia. Žalobca
odkazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Szd/7/2009 zo dňa 23.03.2010, v zmysle ktorého
už samotné odňatie práva na oboznámenie sa s rozhodnutím je dôvodom na zrušenie rozhodnutia a
vrátenie rozhodnutia na ďalšie konanie, aj keď by rozhodnutie vo veci bolo inak vecne správne.

26.ŽalobcovinebolpredloženýGeometrickýplánč.55/2020zodňa21.05.2020azvydanýchrozhodnutí

nie je zrejmé, na aký účel bol daný geometrický plán vyhotovený. Pozemky, ku ktorým bolo priznané
vlastníckeprávo,bolivytvorenéuvedenýmgeometrickýmplánom.Správnyorgánneuviedolvovýrokovej
časti ani v odôvodnení rozhodnutia, prečo bolo potrebné vypracovať geometrický plán, ak dané pozemky
pred vydaním rozhodnutia už existovali.

27. V predmetnom prípade ide o vydanie novovytvorených pozemkov parc. č. 3055/221, 3055/220 a
3055/218 k. ú Petržalka, ktoré sú v celosti zastavané existujúcou stavbou diaľnice D2/D61. Žalobca je
toho názoru, že vydaním predmetných nehnuteľností A. B. by sa nenaplnil duch a účel reštitučného
zákona, ktorý je prijatý za účelom dosiahnutia zlepšenia starostlivosti o poľnohospodársku a lesnú
pôdu. Vydávané pozemky nie je možné ani teoreticky využiť na poľnohospodárske účely, tak ako to

predpokladá reštitučný zákon. Predmetné pozemky netvoria poľnohospodársky pôdny fond, ani lesný
pôdny fond ani do nich nepatria, sú súčasťou stavby diaľnice D2/D61, preto je tu prekážka pre vydanie
predmetných pozemkov in natura. Správny orgán nezisťoval, či pozemky možno vydať a či ich bude
možné následne užívať na poľnohospodárske využitie. Preto považujeme v tejto časti rozhodnutie za
nepreskúmateľné a nedôvodné.

28. Správny orgán v rámci rozhodovacej činnosti je povinný skúmať, či pozemky možno vyvlastniť. Pri
pozemkoch pare. č. XXXX/XXX, XXXX/XXX D. XXXX/XXX k. ú. E. vznikla prekážka pre ich vydanie
podľa § 11 ods. 1 písm. g) reštitučného zákona. Ide o pozemky, ktoré možno vo verejnom záujme
vyvlastniť pritom stavby bola vybudovaná pred uplatnením si nároku na navrátenie pozemkov, pred

rokom 1991.

IV.
Vyjadrenie žalovaného a ďalšie podania účastníkov konania

29. Vo vyjadrení žalovaného k žalobe zo dňa 01.03.2021 žalovaný sumarizoval skutkové zistenia
uvedené v napadnutom rozhodnutí. Vo vzťahu k identifikácii pozemkov uviedol, že časť pôvodnej
PK parc. č. XXXX/X v k.ú. E. sa v súčasnosti nachádza na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela
registra „E“ č. XXXX/XXX a časť pôvodnej PK pare, č. XXXX. k.ú. E., sa v súčasnosti nachádza na
liste vlastníctva č. XXXX ako parcela registra E-KN č. XXXX vo vlastníctve Slovenskej republiky -

Slovenského pozemkového fondu, v podiele 1/1, ktorý je v zmysle § 5 ods. 1 reštitučného zákona
povinnou osobou. Geometrickým plánom č. 55/2020 z nich boli vytvorené parcely registra „C-KN“ - parc.
č. XXXX/XXX, orná pôda o výmere 1361m2 (PK parc. č. XXXX/X), parc. č. XXXX/XX, ostatná plocha o
výmere 47 m2 (PK parc. č. XXXX), parc. č. XXXX/X, orná pôda o výmere 38 m2 (PK parc. č. XXXX),
parc. č. XXXX/XX, ostatná plocha o výmere 42 m2 (PK parc. č. XXXX), parc. č. XXXX/XXX, orná pôda o

výmere 3858 m2 (PK parc. č. XXXX), parc. č. XXXX/XX, orná pôda o výmere 12 m2 (PK parc. č. XXXX).

30. Časť pôvodnej PK parc. č. XXXX, k. ú. E. sa v súčasnosti nachádza na liste vlastníctva č. XXXX ako
parcela registra „E“ č. XXXX/X a časť pôvodnej PK parc. č. XXXX/X, k.ú. E., sa nachádza v súčasnosti
na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela registra E-KN č. 4940/7 vo vlastníctve žalobcu (Hlavného

mesta SR Bratislava) v podiele 1/1, ktoré je v zmysle § 5 ods. 1 reštitučného zákona povinnou osobou.
Geometrickým plánom č. 55/2020 z nich boli vytvorené parcely registra „C-KN" 2 parc.č. XXXX/XXX,
ostatná plocha o výmere 562 m2 (PK parc. č. XXXX), parc. č. XXXX/XXX, ostatná plocha o výmere
464 m2 (PK parc. č. XXXX/X), parc. č. XXXX/XXX, ostatná plocha o výmere 34 m2 (PK parc. č. XXXX/X). Časť pozemku PK parc. č. XXXX nachádzajúcej sa podľa GP č. 55/2020 v C-KN parc. č. XXXX/
XXX, ostatná plocha o výmere 562 m2 a časť pôvodnej PK parc. č. XXXX/X nachádzajúcej sa podľa GP
č. 55/2020 v C-KN pare. č. XXXX/XXX, ostatná plocha o výmere 464 m2 a C-KN parc. č. XXXX/XXX,

ostatná plocha o výmere 34 m2, sú v skutočnosti zastavané diaľnicou, avšak k zastavaniu pozemku
došlo po účinnosti reštitučného zákona.

31. Podľa žalovaného vydaniu nehnuteľností nebráni ani skutočnosť, že pozemok je zastavaný,
nakoľko stavba bola realizovaná po účinnosti reštitučného zákona, čo má preukázané. Nebolo počas

konania preukázané, že by sa na pozemky vzťahoval § 11 ods. 1 písm. g) reštitučného zákona, kedy
pozemky alebo ich časti nemožno vydať v prípade, že pozemok je podľa schválenej územnoplánovacej
dokumentácie vyššieho územného celku určený na vyvlastnenie vo verejnom záujme. Ani okolnosť, že
pozemok je v súčasnosti zastavaný nie je prekážkou pre jeho reštitúciu, nakoľko prekážkou pre vydanie
pozemku podľa § 11 ods. 1 písm. d) reštitučného zákona sú len tie stavby, ktoré boli zahájené pred
dňom nadobudnutia účinnosti reštitučného zákona, t.j. pred 24.06.1991 a boli zahájené do dvoch rokov

po vydaní stavebného povolenia. Predmetné pozemky však boli zastavané po účinnosti reštitučného
zákona.

32. Prídelová listina zo dňa 22.8. 1958 vydaná pre F. B. bola vydaná kompetentným orgánom, t.j. ÚNV v
Bratislave, Odborom poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a výkupu rady ÚNV. Podľa rozhodnutia

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 123/2003 „výmery a prídelové listiny ako verejné listiny boli a aj v
súčasnosti sú dokladmi o vlastníctve prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam a sú vkladu schopnými
listinami spôsobilými pre zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností“. Žalovaný konštatuje, že
má za preukázané, že v konaní bolo vlastníctvo (titul) právneho predchodcu žiadateľa k pozemkom
uvedeným v napadnutom rozhodnutí dostatočne preukázané.

33. Odbor vodného hospodárstva a pre veci poľnohospodárstva a lesníctva MsNV v Bratislave
rozhodnutím č. Pôd.-197/1965 zo dňa 08.11.1965 odňal prídel nehnuteľného majetku v PK vložke č.
XXX, XXX, XXX, XXXX, XXX. XXXX, E. L. XXXX. XXXX/X.XXXX/X. XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X.
XXXX. XXXX. XXXX. XXXX. XXXX. k. ú. E., ktorý mal v úžitku, držbe a vlastníctve prídelca F. B.. Toto

rozhodnutie o odňatí prídelu však bolo vydané nekompetentným správnym orgánom. Pridelený majetok
mohlo v zmysle § 23 ods. 2 nariadenia č. 104/1945 Sb. odňať len Povereníctvo pôdohospodárstva a
pozemkovej reformy. Aj keď pôsobnosť vo veciach pozemkových reforiem sa postupne prenášala na
krajské a okresné národné výbory, právomoc o zrušení prídelu nikdy na Mestské národné výbory, odbory
vodného hospodárstva pre veci poľnohospodárstva a lesníctva neprešla, a preto takéto rozhodnutie

je potrebné považovať za absolútne ničotný neexistujúci akt, pretože ho vydal vecne nepríslušný
nekompetentný orgán bez právomoci vyplývajúcej mu z platného právneho predpisu. Žalovaný v
rozhodnutí skonštatoval, že predmetné rozhodnutie je nulitný akt, vydaný absolútne vecne nepríslušným
správnym orgánom, z ktorého nevznikajú žiadne právne následky.

34. Žalovaný cituje aj príslušnú judikatúru kasačného súdu, podľa ktorej „odnímanie prídelov Okresnými
resp. Miestnymi národnými výbormi bolo nad rámec ich právomoci, čo potvrdzuje aj ustálená
rozhodovacia prax súdov. Právomoc odnímať prídely na základe Vládneho nariadenia č. 122/1951 Sb.
a č. 116/1949 Zb., na tieto štátne správne orgány neprešla“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
6Sžo/277/2008). Nulitným aktom je správny akt, vydaný tzv. absolútne vecne nepríslušným správnym

orgánom, z ktorého nevznikajú žiadne právne následky, na rozdiel od aktu neplatného, pri ktorom sa
uplatní prezumpcia jeho správnosti až do doby zrušenia jeho účinkov (zrušením alebo zmenením). Ten
istý záver zaujal Najvyšší súd SR tiež v rozsudku sp. zn. 5 Cdo 110/2000, ktorý bol uverejnený v časopise
Zo súdnej praxe pod č. 40/2001 ako aj v rozsudku z 27.11.2007 sp. zn. 2Cdo 337/2006, obdobne aj v
uznesení sp. zn. 4Sž/88/1995, ktoré bolo uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR pod

č. 65/1995 a v uznesení sp. zn. 4Sž/34/1997, ktoré bolo uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk
súdov SR pod č. 77/1998.

35. Ďalší účastník konania v 1. rade sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 15.03.2021, v ktorom v značnej
miere odkazuje na argumentáciu správnych orgánov.

36. Ďalší účastník konania v 2. rade sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 01.04.2021, v ktorom uviedol,
že namietané nedostatky prídelového konania nie je možné posudzovať v tomto konaní. Splnenie
reštitučného titulu – prevzatie nehnuteľností bez právneho dôvodu vychádza zo správneho predpokladužalovanéhoonulitnostiprávnehopaktu,akbolprídelzrušenýnekompetentnýmorgánom,ajepodporený
tiež ustálenou judikatúrou. Pokiaľ ide o posúdenie prekážky vydania podľa reštitučného zákona, ďalší
účastník konania súhlasí s argumentáciou žalovaného, podľa ktorej sa má zastavanosť pozemkovú

posúdiť ku dňu činnosti zákona.

37. Ďalšie podania vo veci neboli zo strany účastníkov konania súdu predložené.

V.

Konanie na správnom súde a relevantná právna úprava

38. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd
v Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského
súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je

od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa
predchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce
Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec
náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. BA-5S/11/2021.

39.Podľa§493eSSPvzneníúčinnomod01.07.2023,konaniazačatéaneskončenédo30.júna2023sa
dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

40.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánu verejnej správy, opatrení orgánu verejnej správy a iných zásahov orgánu verejnej

správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánu verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

41. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

42. Podľa § 1 ods. 1 reštitučného zákona, zákon sa vzťahuje na pôdu, ktorá tvorí poľnohospodársky
pôdny fond alebo do neho patrí, a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom aj na pôdu, ktorá tvorí
lesný pôdny fond, (ďalej len "pôda") (písm. a/), obytné budovy, hospodárske budovy a iné stavby
patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti, včítane zastavaných pozemkov (písm. b/), obytné a

hospodárske budovy a stavby slúžiace poľnohospodárskej a lesnej výrobe alebo s ňou súvisiacemu
vodnému hospodárstvu, včítane zastavaných pozemkov (písm. c/), iný poľnohospodársky majetok
uvedený v § 20 (písm. d/).

43. Podľa § 1 ods. 2 reštitučného zákona, zákon upravuje práva a povinnosti vlastníkov, pôvodných

vlastníkov, užívateľov a nájomcov pôdy, ako aj pôsobnosť štátu pri úprave vlastníckych a užívacích práv
k pozemkom.

44. Podľa § 4 ods. 1 reštitučného zákona, oprávnenou osobou je štátny občan Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky, ktorý má trvalý pobyt na jej území a ktorého pôda, budovy a stavby patriace k

pôvodnejpoľnohospodárskejusadlostiprešlinaštátalebonainéprávnickéosobyvdobeod25.februára
1948 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1.

45. Podľa § 4 ods. 2 písm. c/ reštitučného zákona,. ak osoba, ktorej nehnuteľnosť prešla v dobe od
25. februára 1948 do 1. januára 1990 do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch

uvedených v § 6, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v § 13 alebo ak bola pred uplynutím tejto
lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami, pokiaľ sú štátnymi občanmi Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky a majú trvalý pobyt na jej území, fyzické osoby v tomto poradí: deti a manžel
osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v
§ 13, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti.

46. Podľa § 6 ods. 1 písm. p/ reštitučného zákona, oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré
prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku prevzatia nehnuteľností bez právneho dôvodu.47. Podľa § 11 ods. 1 písm. d/ reštitučného zákona, pozemky alebo ich časti nemožno vydať v prípade,
že pozemok bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavaný;
pozemok možno vydať, ak stavba nebráni poľnohospodárskemu alebo lesnému využitiu pozemku.

48. Podľa § 1 ods. 1 Správneho poriadku, tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti
verejnejsprávysprávneorgányrozhodujúoprávach,právomchránenýchzáujmochalebopovinnostiach
fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

49. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a
zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k
spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie..

VI.
Právne posúdenie správnym súdom

50. Správny súd rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, keď ani jeden
z účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol
zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu najmenej päť dni pred jeho
vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28.05.2025 (§ 137 ods. 4 SSP).

51. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobou napadnuté
rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu
žalobných bodov a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a s odkazom na § 191 ods. 1 písm. c) a g)
SSP preskúmavané rozhodnutia zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.

52. Predmetom správneho súdneho prieskumu je napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie,
ktorými bolo vydané a následne potvrdené reštitučné rozhodnutie, ktorým sa oprávnenej osobe (A. B.
– ďalší účastník konania v 1. rade) priznáva vlastnícke právo k pozemkom nachádzajúcich sa v k. ú. E.
a špecifikovaných v bode 12 tohto rozsudku.

53. Povinnosťou žalovaného v postavení orgánu verejnej správy prvého stupňa v rámci konania
o nároku oprávnenej osoby na vydanie nehnuteľnosti podľa reštitučného zákona bolo, okrem iného, zistiť
dostatočne skutkový stav a vydať rozhodnutie v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi,
ktoré bude vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a bude obsahovať predpísané náležitosti

(§ 47 Správneho poriadku). Keďže žalobca spochybnil postup správnych orgánov v tom, že nekonali
dostatočne so žalobcom ako účastníkom konania, t.j. namietol, že došlo k podstatnému porušeniu
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy (§ 191 ods. 1 písm. g/ SSP), správny súd sa zameral
v prvom rade na posúdenie procesnej námietky žalobcu o neposkytnutí možnosti, aby sa pred vydaním
rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie

podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku.

54. Skutočnosť, že sa na konanie správnych orgánov podľa reštitučného zákona aplikuje Správny
poriadok nie je sporná. Samotný reštitučný zákon síce na použitie Správneho poriadku neodkazuje, no
obe preskúmavané rozhodnutia explicitne odkazuj aj na príslušné ustanovenia Správneho poriadku. Aj

rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/88/2015-85 zo dňa 15.02.2017, ktorým došlo k zrušeniu
predchádzajúceho rozhodnutia žalovaného č. 390/92, 1181/15, zn. OB-BA-PLO-2015/43805/ZBE zo
dňa27.02.2015vovecireštitučnéhonárokuA.B.,odkazovalnaaplikáciu§1ods.1Správnehoporiadku,
v zmysle ktorého sa všeobecný predpis o správnom konaní vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti
verejnejsprávysprávneorgányrozhodujúoprávach,právomchránenýchzáujmochalebopovinnostiach

fyzickýchaprávnickýchosôb,akosobitnýzákonneustanovujeinak.Uvedenýpostuppotvrdilajrozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžr/15/2017 zo dňa 27.11.2018.

55. „Zmyslom aplikácie § 33 ods. 2 Správneho poriadku je umožniť účastníkovi konania, aby ešte „pred
vydaním rozhodnutia“ mohol uplatniť svoje výhrady, príp. realizovať svoje procesné návrhy vo vzťahu

k zhromaždeným podkladom rozhodnutia, a to hlavne za účelom, aby správne rozhodnutie vychádzalo
zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Ak správny orgán opomenie túto svoju zákonnú povinnosť, dôjde
jeho nesprávnym procesným postupom k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle článku 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SRsp. zn. 9Sžsk/122/2018 zo dňa 30.10.2019). „Pokiaľ odvolací správny orgán účastníčku konania ním
novo vykonanými dôkazmi, ktoré zabezpečil v štádiu odvolacieho konania, neoboznámil a nedal jej
ani príležitosť vyjadriť sa k takto novo vykonaným dôkazom, tvrdiac, že takúto povinnosť nemá a že

účastníčka konania o nahliadnutie do administratívneho spisu nežiadala, porušil potom svojim postupom
právo na spravodlivý proces v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, ktorého podstatou je garancia zachovania právnych požiadaviek v priebehu konania i pred
orgánmi verejnej moci, a to predovšetkým, keď novo vykonané dôkazy vyhodnotil v neprospech
účastníčky konania. Atribúty spravodlivého procesu, ktoré by nebolo možné i z objektívnych dôvodov

zaručiť v správnom konaní (hlavne nestrannosť a nezávislosť rozhodujúceho orgánu), musia byť v plnej
miere zabezpečené v konaní, v ktorom je rozhodnutie správneho orgánu preskúmavané súdom, a to
obzvlášť v prípadoch, kedy orgán verejnej moci formalistickým postupom vrchnostensky zasahuje
do procesných práv účastníka konania. Žalobkyňa ako účastníčka konania mala mať za danej skutkovej
a právnej situácie v posudzovanej veci príležitosť predložiť i na odvolacom správnom orgáne svoje
argumenty bez toho, aby bola znevýhodnená, a to zvlášť v procesnej situácii, keď žalovaný správny

orgán doplnil v priebehu odvolacieho konania dokazovanie novými dôkazmi, s ktorými žalobkyňu
neoboznámil a ktoré naviac vyhodnotil ako dôkazy svedčiace v jej neprospech.“ (rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3Sžo/56/2014 zo dňa 01.07.2015). Odopretie práva účastníka správneho konania na
oboznámenie sa podkladmi rozhodnutia má za následok porušenie práva na poskytnutie inej právnej
ochrany podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“). Ide o jeden z pilierov

zákonnosti administratívneho konania, ktorý vyvažuje postavenie účastníka administratívneho konania
oproti mocenskému postaveniu orgánu verenej správy, ktorý z titulu verejnej moci danej mu zákonom
vedie a ovláda konanie (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Szd/7/2009 zo dňa 23.03.2010).

56. Medzi stranami nebolo sporné ani to, že žalobca (Hlavné mesto SR Bratislava) i ďalší účastník

správneho súdneho konania v 2. rade (Slovenský pozemkový fond) boli ako povinné osoby podľa § 5
reštitučného zákona účastníkmi administratívneho konania vo veci reštitučného nároku A. B. (ďalšieho
účastníka konania v 1. rade). Prvostupňové rozhodnutie explicitne uvádza, že vzhľadom na skutočnosť,
že pozemky, ku ktorým sa priznáva vlastnícke právo oprávnenej osobe, sú vo vlastníctve Slovenskej
republiky v správe Slovenského pozemkového fondu a Hlavného mesta SR Bratislavy. Nadobudnutím

právoplatnosti prvostupňového rozhodnutia malo dôjsť v zmysle jeho II. výroku k prevodu vlastníckeho
práva z povinných osôb na oprávnenú osobu.

57. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu správny súd konštatuje, že námietka
žalobcu, že mu prvostupňový orgán pred vydaním rozhodnutia neumožnil oboznámiť sa so všetkými

listinami, ktorými správny orgán disponoval, je dôvodná. Účastník správneho konania má právo
pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, spôsobu zistenia, prípadne navrhnúť
dôkazy. V administratívnom spise sa nenachádza žiadna písomnosť, ktorá by mohla byť podľa
obsahu vyhodnotená ako oznámenie/výzva účastníkovi konania o možnosti oboznámiť sa s podkladmi
rozhodnutia pred vydaním rozhodnutia. Žiadosť prvostupňového orgánu o poskytnutie súčinnosti podľa

§ 37 ods. 1 Správneho poriadku zo dňa 11.02.2020, na ktorú žalobca reagoval odpoveďou zo dňa
27.04.2020, sa týkala len vyjadrenia sa k vydaniu časti parcely č. XXXX/X D. XXXX/X v k. ú. E., ktorý
je v súčasnosti ako časť pozemku registra E-KN parc. č. XXXX/X na LV č. XXXX, ktorého vlastníkom
je Hlavné mesto SR Bratislava. V rámci odpovede sa žalobca vyjadril k faktu, že na časti súčasného
pozemku sa nachádza diaľnica D2. Rovnako ani stanovisko žalobcu zo dňa 23.06.2014, ktorým reagoval

na žiadosť žalovaného zo dňa 29.04.2014 o poskytnutie súčinnosti vo vzťahu k parc. č. XXXX/X a parc.
č. XXXX v k. ú. E. nie je možné vyhodnotiť ako realizáciu práva účastníka konania podľa § 33 ods.
2 Správneho poriadku, keďže ide o poskytnutie odpovede/súčinnosti na konkrétnu otázku správneho
orgánu.

58. Keďže právny orgán je povinný poskytnúť k nahliadnutiu všetky podklady, ak to pripúšťa ich povaha,
pričom je žiaduce, aby tak robil priebežne, najneskôr však v čase, keď je správny orgán presvedčený,
že má dostatok dôkazov pre objektívne rozhodnutie vo veci samej, a táto povinnosť nebola realizovaná
ani zo strany prvostupňového orgánu a nebola následne zhojená ani v odvolacom konaní zo strany
žalovaného,správnysúdkonštatuje,ževdanejvecidošlokpodstatnémuporušeniuustanoveníokonaní

pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo
opatrenia vo veci samej. Účastníci konania sa k podkladom nemohli vyjadriť, nemohli predložiť prípadné
návrhy na ďalšie posúdenie. Žalobca tak bol ako účastník administratívneho konania ukrátený na svojich
právach podstatným spôsobom.59. Aj keď vyššie uvedený nedostatok v konaní je dostatočným dôvodom na zrušenie preskúmavaných
rozhodnutí, správny súd sa vyjadrí aj k námietke nesprávneho právneho posúdenia možnosti vydať

oprávnenej osobe zastavaný pozemok. V tomto smere nie je možné súhlasiť s názorom žalovaného,
podľa ktorého sa má zastavanosť, resp. prekážka pre vydanie pozemku podľa § 11 ods. 1 písm. d)
reštitučného zákona, posudzovať len vo vzťahu k stavbám, ktoré boli zahájené pred nadobudnutím
účinnosti reštitučného zákona, t.j. pred 24.06.1991. Správny súd poukazuje na závery rozhodnutia
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 2Sžr/3/2019 zo dňa 23.02.2022, ktorý

sa k danej veci vyjadril nasledovne:

„61. Pri posudzovaní ďalšej odvolacej námietky, spochybňovania správnosti vyhodnotenia existencia
prekážky vydania predmetnej nehnuteľnosti podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 229/1991 Zb., sa
odvolací súd nestotožnil s právnym vyhodnotením vykonaným odporcom ani krajským súdom. Je
objektívne preukázanou skutočnosťou, že predmetná parcela C-KN parc. č. XXXX/XXX - D. P. o výmere

XXX m2 v k. ú. M. X., vytvorená z častí pôvodnej EN parcely č. XXXX, je súčasťou sídliska M. X. - Y. Y.
v Bratislave a je na nej umiestnená pozemná komunikácia (viď bod 49 tohto rozsudku).

Pri posudzovaní spôsobu vybavenia reštitučného nároku oprávnených osôb nie je možné na túto
skutočnosť neprihliadať. Odvolací súd sa nestotožnil s právnym vyhodnotením vykonaným právnym

predchodcom odporcu a následne prevzatým krajským súdom v zmysle ktorého skutočnosť rozhodujúca
pre prijatie záveru o existencii prekážky vydania pozemku (navrátenia vlastníctva) je to, či zastavanosť
pozemku (prekážka vydania) bola preukázaná ku dňu nadobudnutia účinnosti reštitučného zákona
(zhrnutie vo vyjadrení odporcu k odvolaniam bod 47 tohto rozsudku). Naopak, má za to, že pre právne
vyhodnotenie možnosti vydania nehnuteľnosti má podstatný význam existencia prekážky, o ktorej mal

rozhodujúci orgán vedomosť najneskôr pred vydaním rozhodnutia vo veci reštitučného nároku.

62. Odvolací súd považuje v tejto súvislosti za podstatné správne aplikovať ust. § 11 ods. 1 písm. d)
v zmysle ktorého pozemky alebo ich časti nemožno vydať v prípade, že pozemok bol po prechode alebo
prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavaný; pozemok možno vydať, ak stavba

nebráni poľnohospodárskemu alebo lesnému využitiu pozemku.

63. Zákon teda vo vzťahu k skúmaniu relevantnej existencie prekážky vydania pozemku, neobsahuje
časové obmedzenie „ku dňu účinnosti zákona“, dokonca ani „ku dňu uplatnenia reštitučného nároku“,
nijako nevymedzuje dobu, dokedy mohla prekážka vydania nastať. Logickou sa javí požiadavka na

to, aby existencia prekážky vydania nehnuteľností bola skúmaná a zohľadnená v rámci zisťovania
podkladov rozhodnutia vo veci uplatneného reštitučného nároku. Najskorší moment vzniku prekážky
(po prechode alebo prevode pozemku) je rozhodujúci pre kvalifikáciu reštitučného nároku vzhľadom
na predmet zmluvy, ale limitujúcim momentom pre zohľadnenie zistenia preukázanej existencie
prekážky musí byť až moment predchádzajúci bezprostredne vydaniu rozhodnutia (§ 31 ods. 1

Správneho poriadku). Tento záver je podľa odvolacieho súdu aplikovateľný na všetky prípady zákonom
predvídaných prekážok vydania pozemku. Akceptovanie opačného výkladu by viedlo k absurdným
záverom o tom, že v snahe zmierniť následky niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo voči
vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného majetku v období rokov 1948 až 1989, dosiahnuť zlepšenie
starostlivosti o poľnohospodársku a lesnú pôdu obnovením pôvodných vlastníckych vzťahov k pôde

a upraviť vlastnícke vzťahy k pôde v súlade so záujmami hospodárskeho rozvoja vidieka aj v súlade
s požiadavkami na tvorbu krajiny a životného prostredia, by sa teoreticky mali reštituentom vydávať
pozemky na ktorých boli (čo aj v rozpore so zákonom) po nadobudnutí účinnosti zákona zriadené
cintoríny, športoviská, botanické záhrady, alebo ako v prejednávanej veci postavená cestná komunikácia
s chodníkmi, parkoviská a sídlisková zeleň.“

60. Zo strany žalovaného teda došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu otázky možnosti vydať
niektoré z dotknutých pozemkov, ktoré sú zastavené stavbou diaľnice D2/D61. Existenciu prekážky
podľa § 11 ods. 1 písm. d) reštitučného zákona mali správne orgány vyhodnocovať ku dňu vydania
prvostupňového rozhodnutia a nie ku dňu nadobudnutiu účinnosti reštitučného zákona.

61. Vyššie uvedené nedostatky správnych orgánov oboch stupňov odôvodňujú zrušenie oboch
preskúmavaných rozhodnutí žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c) a g) SSP, keďže došlo
k nesprávnemu právnemu posúdeniu existencie prekážky vydaniu predmetných pozemkov, resp. ichčasti, a zároveň došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy
v oboch stupňoch konania. Správny súd rozhodol o potrebe vrátiť vec správnemu orgánu prvého stupňa
na ďalšie konanie, nakoľko bola zo strany správneho súdu identifikovaná taká vada v konaní, ktorá mala

vplyv na zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí.

62.Vďalšomkonaníbudeúlohouprvostupňovéhoorgánu,ktorýjeviazanýprávnymnázoromsprávneho
súdu vysloveným v tomto rozsudku (§ 191 ods. 6 SSP), vec znova prejednať, pričom bude povinný
aplikovať správne právne posúdenie existencie prekážky vydania predmetných pozemkov, resp. ich

časti a tiež napraviť identifikovaný procesný nedostatok, dať možnosť účastníkom konania vyjadriť sa
k podkladom a prípadne navrhnúť dôkazy, následne vychádzať pri rozhodnutí zo správne zisteného
skutkového stavu vo vzťahu k možnosti vydania predmetných pozemkov, ktoré sú zastavené stavbou
diaľnice. Po dôslednom vysporiadaní sa s celým rozsahom argumentácie žalobcu, prijme správny orgán
vo vzťahu k všetkým relevantným aspektom podľa reštitučného zákona jednoznačný a dostatočne
presvedčivo odôvodnený záver na podklade riadne zisteného skutkového stavu.

63. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu správny súd proti žalovanému priznal náhradu dôvodne
vynaložených trov konania v úplnom rozsahu podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania rozhodne
súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.

64. Ďalším účastníkom konania správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože ďalším
účastníkom konania správny súd neuložil žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im vznikli
trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať výzvu správneho súdu, aby sa k podanej
žalobe ďalší účastníci konania vyjadrili s poučením, že ak tak neurobia, správny súd môže vo veci konať
ďalej.

65. Toto rozhodnutie senát správneho súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s §
147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom

Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca
od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej
sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie

napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal

spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe

nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právnehoposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).