Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 27, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/79/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124241570
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:6124241570.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudcov JUDr.

Márie Vrtochovej a Mgr. Marka Anovčina v spore žalobcu
A. B., C., so sídlom D., E. XXXX/XX, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s. r.
o., so sídlom Žilina, Tolstého 1201/20 proti žalovanej F. G., H.. B. I. J., so sídlom K. - C. L., M. X, IČO:
XX XXX XXX o zaplatenie 270,- eur s príslušenstvom,
na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 81C/38/2024-89 zo dňa 27. júna
2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobca m á voči žalovanej n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %,
ktorú náhradu trov odvolacieho konania j e žalovaná p o v i n n á zaplatiť žalobcovi v sume určenej
rozhodnutím súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 270,- eur a
úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 270,- eur
od 10.11.2023 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku /výrok I./ a zároveň rozhodol, že
žalobkyňamávočižalovanejnároknanáhradutrovkonaniavrozsahu100%,ktorúnáhradutrovkonania

je žalovaná povinná zaplatiť žalobkyni do 3 dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré
po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník /výrok II./.

2. Na odôvodnenie tohto rozsudku súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovanej
zaplatenia 270,- eur spolu s úrokom z omeškania 9,5 % ročne zo sumy 270,- eur od 10.11.2023 do
zaplatenia s odôvodnením, že došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom
vozidle držiteľky K. J. (ďalej len „poškodená“), pričom ku vzniku škody došlo prevádzkou motorového

vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovanej. Poškodená nechala svoje motorové vozidlo za účelom
opravy odviezť do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného
prostriedku č. 450/2023 zo dňa 24.04.2023, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenej náhradné
motorové vozidlo. Nájom náhradného vozidla trval od 24.04.2023
do 04.05.2023 po dobu zotrvania poškodeného vozidla v autoservise, po ktorú nemohla poškodená
s motorovým vozidlom nijakým spôsobom disponovať. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného
vozidla vystavil žalobca poškodenej faktúru č. 5112023 splatnú dňa 19.05.2023 na sumu 525 eur s

DPH za 11 dní, t. j. dobu užívania náhradného vozidla. Poškodená odplatne postúpila svoju budúcu
pohľadávku voči žalovanej titulom jej nároku
na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla na žalobkyňu. Započítaním
pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávkys pohľadávkou žalobcu voči poškodenej vyplývajúcou z vyššie uvedenej faktúry vznikla žalobcovi voči
žalovanej pohľadávka vo výške 525,- eur s DPH, ktorej postúpenie poškodená oznámila žalovanej.
Žalovaná dňa 25.10.2023 poskytla žalobcovi poistné plnenie len

vo výške 255 eur a poistné plnenie krátila nedôvodne a na základe svojvoľných výpočtov. Žalovaná
žiadala žalobu zamietnuť. Podľa nej žalobca v tomto konaní nie je aktívne vecne legitimovaným
subjektom na uplatňovanie pomernej časti nákladov za prenájom náhradného vozidla. Poistený má z
poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané
nárokynanáhraduškodyvzniknutejpoškodením,zničením,odcudzenímalebostratouveci.Okremtoho,

aby poškodenému vzniklo právo
na náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla voči poisťovateľovi, musí poškodený tento nárok
voči poisťovateľovi aj uplatniť a preukázať. Pokiaľ náhradu nákladov
za prenájom náhradného vozidla z titulu právneho nástupníctva uplatňuje a preukazuje voči žalovanej
ako poisťovateľovi subjekt odlišný od poškodeného, musí pred uzatvorením zmluvy o postúpení
pohľadávky samotný poškodený uplatniť a preukázať tieto náklady poisťovateľovi. V danom prípade

bol voči nej nárok na úhradu nákladov na prenájom náhradného vozidla uplatnený a preukazovaný až
žalobcom. V dobe, kedy malo dôjsť
k uzatvoreniu predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky, preto subjektívne právo poškodeného
domáhať sa náhrady nákladov za prenájom náhradného vozidla voči žalovanej neexistovalo. Samotná
skutočnosť,žežalovanázhľadiskakorektnostiplnilačiastočnevočižalobcoviakosubjektu,ktorývmene

poškodeného daný nárok uplatnil, ešte samo o sebe neznamená, že žalovaná by bola bývala týmto
čiastočným plnením akýmkoľvek spôsobom uznala aj aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto konaní.
Ďalej žalovaná poukázala
na skutočnosť, že nájom náhradného vozidla poškodenou mal trvať v období od 24.04.2023 do
04.05.2023, t. j. podľa tvrdení žalobkyne nájom náhradného vozidla poškodeným mal celkovo trvať

11 dní, na základe čoho aj žalobkyňa vystavila poškodenej faktúru č. 5112023 zo dňa 04.05.2023 na
sumu 525,00 eur s DPH. Vyššie uvedená doba nájmu náhradného vozidla zo strany poškodeného
od 24.04.2023 do 04.05.2023 v celkovom rozsahu 11 dní má vyplývať napr. aj zo Zmluvy o nájme č.
450/2023 zo dňa 24.04.2023 (ďalej aj ako „zmluva
o nájme“) či z predmetnej faktúry za nájom. Celková doba, počas ktorej sa poškodené vozidlo

nachádzalo v autoservise je v zjavnom nepomere k samotnému rozsahu prác, ktoré boli
v zmysle faktúry za opravu potrebné na opravu poškodeného vozidla, nakoľko podľa danej faktúry za
opravu vozidla č. 23 10801 zo dňa 10.05.2023 (ďalej aj ako „faktúra za opravu vozidla“) mala samotná
oprava celkovo trvať pravdepodobne 3,3 hod. V príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou nie sú
také náklady na prenájom náhradného vozidla, ktoré boli vynaložené z dôvodu, že poškodené vozidlo

sa nachádzalo v príslušnom autoservise neprimerane dlhú dobu z dôvodu existencie objektívnych
skutočností na strane príslušného autoservisu, ako je napr. čakanie na dodanie náhradných dielov,
aktuálna vyťaženosť autoservisu a pod.. Žalovaná poukázala aj na to, že zo Zmluvy o nájme č. 450/2023
zo dňa uzatvorenej medzi žalobkyňou a poškodeným explicitne vyplýva, že doba nájmu náhradného
vozidla už pri jej uzatváraní dňa 24.04.2023 bola dopredu určená na obdobie od 24.04.2023

do 04.05.2023. Žalobkyňa a poškodený mohli už v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy presne vedieť
časový úsek, v ktorom sa oprava poškodeného vozidla bude vykonávať, t. j. že v tomto prípade bude
oprava poškodeného vozidla trvať v celkovom rozsahu 11 dní.

3. Súd vykonal v spore dokazovanie, z ktorého zistil, že dňa 30.03.2023 došlo

vPovažskejBystricikdopravnejnehode,priktorejbolaspôsobenáškodanamotorovomvozidle,ktorého
držiteľkou v čase dopravnej nehody bola K. J., pričom
k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného
u žalovanej. Poškodená nechala svoje poškodené vozidlo, za účelom vykonania jeho opravy, odviezť do
autoservisu a zároveň uzatvorila so žalobkyňou Zmluvu o nájme dopravného prostriedku č. 450/2023

zo dňa 24.04.2023, na základe ktorej jej žalobca prenajal náhradné motorové vozidlo M. N. O., L., EČ:
P., ktorý prenájom trval
od 24.04.2023 do 04.05.2023, t. j. po dobu zotrvania poškodeného vozidla v autoservise. Potvrdením
zo dňa 4.5.2023 autoservis H. G., C. prehlásil, že vozidlo poškodenej bolo dňa 24.4.2023 prevzaté
do opravy a ku dňu 04.05.2023 je naďalej opravované v autoservise. Po skončení nájmu náhradného

vozidla dňa 04.05.2023 žalobca vystavil poškodenej faktúru č. 5112023 splatnú dňa 19.05.2023, a to
na sumu 525,- eur, ktorá suma predstavovala náklady na prenájom náhradného vozidla po dobu 11 dní
v sume495,- eur a poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla v sume 30,- eur. Poškodená dňa 04.05.2023
písomne čestne prehlásila, že od spoločnosti A. B., C. mala zapožičané náhradné vozidlo z dôvodu, že
jej vozidlo bolo po poistnej udalosti servisované

v autoservise a po dobu opravy nemala k dispozícii žiadne iné vozidlo a prenájom náhradného vozidla
bol nevyhnutný. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky z 04.05.2023 poškodená ako postupca
postúpila svoju budúcu pohľadávku voči žalovanej z titulu jej nároku
na náhradu účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla na žalobcu,
a to za odplatu vo výške totožnej s výškou tejto pohľadávky, t. j. 525,- eur. Následne došlo

k započítaniu pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky voči žalobcovi
z tejto zmluvy s pohľadávkou žalobcu voči poškodenej vyplývajúcej z faktúry. Poškodená ako postupca
oznámila postúpenie pohľadávky žalovanej listom zo dňa 04.05.2023. Žalobca vyzval žalovanú na
úhradu škody z postúpenej pohľadávky vo výške 525,- eur listom zo dňa 04.05.2023. Spoločnosť H. G.
C. vystavila poškodenej faktúru č. 2310801 dňa 10.05.2023, splatnú dňa 24.05.2023 na sumu 938,58
eur, ktorou bola vyúčtovaná oprava motorového vozidla M. N. EČ: G.. Z oznámenia o poistnom plnení

zo dňa 25.10.2023 vyplýva, že žalovaná dňa 25.10.2023 ukončila šetrenie poistnej udalosti s tým, že
primeraná doba zapožičania náhradného vozidla predstavuje 5 dní. Žalovaná dňa 25.10.2023 uhradila
žalobcovi poistné plnenie vo výške 255,- eur, čo vyplýva
z výpisu z bankového účtu. Z potvrdenia spoločnosti H. G. C. vyplýva, že oprava vozidla prebehla v
štandardnom režime s ohľadom na kapacitu servisu prijímacích technikov rovnako aj lakýrnickej práce,

oprava vozidla nebola zo strany servisu nijako umelo predlžovaná. Vozidlo bolo prijaté do autoservisu za
účelom opravy dňa 24.04.2023 a oprava na vozidle bola ukončená dňom vystavenia faktúry za opravu
dňa 10.05.2023. Dobu opravy považuje za štandardnú vzhľadom na rôzne okolnosti ako aj na to, že
lak, ktorý sa nanášal
navozidlosadlhosušíaodvetráva,počastrvaniatejtodoby niejemožnénijakosvozidlommanipulovať.

Dĺžku opravy teda považuje za klasickú a štandardnú s ohľadom na poškodenia na vozidle.

4. Uvedené skutočnosti súd posúdil podľa § 4 ods. 1 až 4, § 11 ods. 6 až 8, § 15 ods. 1 zákona
č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla /ďalej už len „zákon o PZP“/ a podľa § 427 ods. 1 a 2, § 442 ods. 1, § 524 ods. 1

a 2, § 525 ods. 1 a 2, § 526 ods. 1, § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že medzi stranami
nebolo sporné, že dňa 30.03.2023 došlo v Považskej Bystrici
k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle poškodenej, ktorá bola
aj jeho držiteľom v čase dopravnej nehody a k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla
povinne zmluvne poisteného u žalovanej. Tiež nebolo sporné, že poškodená na základe zmluvy o nájme

uzavretej so žalobcom užívala náhradné vozidlo
v období od 24.04.2023 do 04.05.2023, kedy sa poškodené motorové vozidlo nachádzalo
v oprave. Pokiaľ žalovaná namietala aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní, súd túto námietku vyhodnotil
ako nedôvodnú. Žalobca nadobudol žalovanú pohľadávku na základe zmluvy
o postúpení pohľadávok, ktorú uzavrel s poškodenou. Súd mal preukázané, že zmluva

o nájme náhradného vozidla uzatvorená medzi poškodenou a žalobcom obsahovala všetky zákonom
stanovené náležitosti. S poukazom na § 663 Občianskeho zákonníka, podstatnými náležitosťami
nájomnej zmluvy sú dojednania o predmete nájmu a nájomnom, čo zmluva
v prejednávanej veci nesporne obsahovala. Pohľadávka, ktorá vznikla z tohto zmluvného vzťahu
bola platne postúpená na žalobcu písomnou zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 04.05.2023.

Poškodená za účelom opravy vozidla odovzdala motorové vozidlo autoservisu H. G. C.. Medzi stranami
nebolo sporné, že počas trvania opravy poškodeného vozidla si poškodená prenajala motorové vozidlo
M. N. O., L.,
EČ: P., na základe zmluvy o nájme dopravného prostriedku, ktorú uzatvorila poškodená so žalobkyňou
ako prenajímateľom. Po skončení nájmu vystavil žalobca poškodenej faktúru č. 5112023 na sumu 525,-

eur za obdobie od 24.04.2023 do 04.05.2023. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 04.05.2023
uzatvorenej medzi žalobcom ako postupníkom a poškodenou ako postupcom vyplýva, že ňou bola
postúpená pohľadávka
vo výške 525,- eur z titulu nároku poškodenej voči poisťovni, žalovanej podľa § 4 zákona
č. 381/2001 Z. z.. Nárok predstavoval účelne vynaložené náklady na nutné užívanie náhradného

motorového vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 30.03.2023
na vozidle M. N. EČ: G.. Zmluvné strany sa dohodli, že postúpenie pohľadávky je odplatné, pričom
odplata za postúpenie pohľadávky je vo výške 525,- eur, ktorá zodpovedá faktúre č. 5112023 vystavenej
žalobcom ako prenajímateľom postupcovi ako nájomcovi náhradného motorového vozidla. Zároveňsa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a
na náhradu nájomného za náhradné vozidlo sa podpisom zmluvy započítajú, pričom žalobca si bude
uvedenú pohľadávku vymáhať

vo vlastnom mene a na vlastný účet. Listom zo dňa 04.05.2023 poškodená podľa § 526 Občianskeho
zákonníka oznámila žalovanej postúpenie pohľadávky. Poškodená teda úhradu nájomného považovala
za škodu, na zaplatenie ktorej jej vznikol nárok z povinného zmluvného poistenia voči žalovanej v zmysle
§ 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 381/2001 Z. z.
a ktorý si mohla voči žalovanej ako poisťovateľovi uplatniť priamo. Na základe tohto zákona tak vznikol

záväzkovo právny vzťah medzi poškodenou a poisťovateľom (žalovanou), kde
na jednej strane vystupuje poisťovateľ ako subjekt povinný poskytnúť plnenie a poškodená ako
subjekt oprávnený na prijatie takéhoto plnenia. Tento nárok (pohľadávka) je spôsobilý byť predmetom
postúpenia v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka. Argumentácia žalovanej, čo do jej tvrdení o
nepreukázaní /neuplatnení pohľadávky voči žalovanej poisťovni,
čiabsenciireálnehovynaloženianákladovarovnakotakajjejtvrdeniaohľadompostúpenianeexistujúcej

pohľadávky, neobstojí. Žalovaná pri takto prezentovaných tvrdeniach totiž nevenovala dostatočnú
pozornosť samostatnosti právnych vzťahov, ktoré vznikli poškodenej na jednej strane vo vzťahu k
žalovanej a ktoré vznikli poškodenej vo vzťahu k žalobcovi
na strane druhej. Zo vzťahu medzi poškodenou (veriteľom) a žalovanou (dlžníkom) vznikla pohľadávka
na náhradu škody zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou poisteného motorového vozidla

a zo vzťahu medzi poškodenou (dlžníkom) a žalobcom (veriteľom) vznikla pohľadávka na nájomnom.
Skutočnosť, že poškodená mala vo vzťahu k žalobcovi postavenie dlžníka nebránila tomu, aby
poškodená na zmluvnom základe previedla svoju pohľadávku voči žalovanej na žalobcu postupom
súladným s § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. V dôsledku uvedenej zmluvy o postúpení
pohľadávkyjedanáaktívnalegitimáciažalobcu,nakoľkopredmetnouzmluvoudošlojednakkpostúpeniu

pohľadávky a zároveň
k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodenou ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom. Je
nesporné, že predmetná pohľadávka mohla byť predmetom postúpenia, pretože predmetom postúpenia
bolnároknanáhraduškody,ktorývznikolpoškodenejakonásledokdopravnejnehody,pričompostúpená
pohľadávka mala charakter budúcej pohľadávky, keďže jej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony,

ktoré sú obsahom danej zmluvy, a to odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok.
Postúpená môže byť iba existujúca pohľadávka, (aj premlčaná), a tiež budúca pohľadávka, pokiaľ je
určitá
a identifikovateľná. Je nepochybné, že majetok poškodenej sa zmenšil. Majetkom nie sú len peniaze
vo forme hotovosti, či pohľadávky voči banke, ale aj iné pohľadávky - v danom prípade pohľadávka na

náhradu škody voči škodcovi. Žalobca bol v tomto prípade ochotný akceptovať, aby mu poškodená za
prenájom vozidla zaplatila touto pohľadávkou.
U poškodenej teda došlo k zníženiu jej aktív, keď najskôr mala vo svojom majetku pohľadávku voči
škodcovi a po uzatvorení zmluvy o postúpení o túto prišla. Na základe uvedeného súd konštatoval, že
postúpenie pohľadávky medzi žalobcom a poškodenou bolo platné a vyplýva z neho aktívna legitimácia

žalobcu v spore. Ani samotná žalovaná nemala pochybnosť o platnosti postúpenia pohľadávky, čo
vyplýva z jej správania sa, keď časť poistného plnenia z tejto poistnej udalosti žalobcovi zaplatila po
ukončení poistného šetrenia dňa 25.10.2023, čo mal súd preukázané oznámením o poistnom plnení.
Preto je žalobca aktívne vecne legitimovaný na jej uplatnenie. Žalovaná tiež tvrdila, že dĺžka trvania
nájmu náhradného motorového vozidla bola neprimeraná, nakoľko poškodenie motorového vozidla

poškodenej nevyžadovalo trvanie opravy v dĺžke 11 dní, ale len v dĺžke 5 dní. V tejto súvislosti súd
poukázal na faktúru č. 2310801, ktorou bola vyúčtovaná oprava motorového vozidla M. N. EČ: G. a
vyjadrenie autoservisu H. G. C.,
z ktorého je zrejmé, že oprava prebehla v štandardnom režime s ohľadom na kapacitu servisu a
lakýrnickej práce. Súd uvádza, že aj z bežnej praxe je všeobecne známa skutočnosť, že

pri oprave motorového vozidla je nevyhnutné vykonať najskôr demontáž niektorých častí, aby bolo
možné presne zistiť celkový rozsah poškodenia a následne objednať náhradné diely.
Až po doručení náhradných dielov je možné vykonať opravu poškodených častí, resp. ich výmenu.
Taktiež z bežnej praxe je známe, že lakovanie motorového vozidla si vyžaduje presné technologické
postupy, ktoré sú časovo náročnejšie. Z listinných dôkazov teda bolo preukázané, že oprava si

vyžadovala aj lakovanie motorového vozidla, čo malo vplyv
na dĺžku opravy. Z uvedených dôvodov je námietka žalovanej ohľadom neopodstatnenosti dĺžky doby
prenájmu nedôvodná. Napokon, žalovaná tento rozdiel v posudzovaní poskytnutého plnenia ani náležitenevysvetlila a jej dôvodnosť nepreukázala. Samotné konštatovanie žalovanej, že celková doba, počas
ktorej sa poškodené vozidlo nachádzalo
v autoservise je v zjavnom nepomere k samotnému rozsahu prác neobstojí a bez ďalšieho nemôže byť

dôvodom na svojvoľné skrátenie doby prenájmu z 11 dní na 5 dní.
V prejednávanej veci neboli sporné predpoklady nároku zodpovednosti za škodu, t. j. vznik škody,
protiprávnosť konania, zavinenie škodcu. Žalovaná však rozporovala absenciu príčinnej súvislosti
medzi škodou a škodovou udalosťou. Z citovaných zákonných ustanovení možno vyvodiť, že poskytnuté
poistné plnenie má byť v takom rozsahu, aby poškodenému bola nahradená škoda v rozsahu, ktorý je

preukázaný. Rozsah škody určuje § 442 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa uhrádza skutočná
škoda a ušlý zisk. Občiansky zákonník nedefinuje pojem „skutočná škoda“. Podľa ustálenej judikatúry
sa pod skutočnou škodou rozumie ujma, ktorá predstavuje zmenšenie majetku poškodeného a je
objektívne vyjadriteľná peniazmi. Ide o určenie rozdielu v hodnote poškodeného majetku
pred spôsobením škody a po spôsobení škody (R 55/1971); inak sa škoda definuje aj ako ujma
(vyjadriteľná v peniazoch) spočívajúca v zničení, strate, zmenšení alebo znehodnotení veci a

predstavujúca majetkové hodnoty potrebné na uvedenie do predchádzajúceho stavu.
Za skutočnú škodu sa považuje škoda, ktorá sa prejaví v majetkovej sfére poškodeného tým, že došlo
k zmenšeniu jeho majetku. Predstavuje tak náklady vyjadrené v peňažnej forme, ktoré sú potrebné na
uvedenie do pôvodného stavu alebo aj náklady, ktoré boli navyše vynaložené v porovnaní so stavom,
ktorý tu bol bez škodnej udalosti. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázanú príčinnú súvislosť

medzi škodou a protiprávnym konaním, nakoľko pokiaľ by nedošlo k dopravnej nehode, pri ktorej bolo
poškodené motorové vozidlo právnej predchodkyne žalobkyne, táto by nemala dôvod uzavrieť zmluvu
o nájme náhradného vozidla a tieto náklady by neboli vznikli. Z prílohy k zmluve o nájme motorového
vozidla, protokolu o prenájme náhradného vozidla bolo jednoznačne preukázané, že k odovzdaniu
náhradného motorového vozidla dňa 04.05.2023 došlo po dopravnej nehode dňa 30.03.2023, ktorú

zavinil vodič, ktorý mal uzatvorené povinné zmluvné poistenie
u žalovanej. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že poškodený má nárok na náhradné vozidlo len za
podmienky, ak je jeho zapožičanie nevyhnutne potrebné a zároveň, že náklady na takéto zapožičanie sú
vynaložené nutne a účelne. V danom prípade bolo preukázané, že na strane poškodeného sa jednalo o
účelne a nutne vynaložené náklady na prenájom náhradného motorového vozidla v trvaní 11 dní, pričom

k zapožičaniu náhradného vozidla došlo
v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. Súd zdôraznil, že poškodená si náhradné vozidlo požičala
iba na obdobie, kedy sa jeho poškodené vozidlo nachádzalo v servise
apoškodenádĺžkuopravyovplyvniťnemohla.Náhradanákladovzapoužívanienáhradnéhomotorového
vozidla len reparuje poškodenému stav, keď nemohol z dôvodu poistnej udalosti používať svoje

motorové vozidlo. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovanú na
zaplatenie sumy 270,- eur žalobcovi, ktorá suma predstavuje rozdiel sumy vyúčtovanej za prenájom
náhradného vozidla 525,- eur a sumy už žalovanou uhradenej, t. j. 255,- eur. Žalovaná sa dostala s
plnením svojho peňažného záväzku do omeškania, preto vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie úrokov
z omeškania. Podľa právneho názoru uvedeného v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

III. ÚS 309/2020 ak poisťovňa bola poškodeným priamo žalovaná, na priznanie úroku z omeškania sa
vzťahujú ustanovenia, podľa ktorých sa poisťovňa dostáva do omeškania bezprostredne po tom, ako si
poškodený u nej uplatní svoj priamy nárok na náhradu škody s tým rozdielom, že na úrok
z omeškania nemá nárok za obdobie troch mesiacov na šetrenie poistnej udalosti a 15 dní
na výplatu, ak k výplate žiadanej náhrady skutočne došlo. S prihliadnutím na vyslovený právny názor

najvyššej súdnej autority, súd priznal žalobcovi voči žalovanej nárok
na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,50 % ročne, ktoré si žalobca uplatnil v zákonnej výške
podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.
87/1995 Z.z. z priznanej sumy 270,- eur od 10.11.2023 do zaplatenia. Žalovaná bola povinná v zmysle
§ 11 ods. 7 zákona o PZP, poskytnúť poistné plnenie do 15 dní

od skončenia prešetrovania poistnej udalosti. Ku skončeniu prešetrovania poistnej udalosti došlo dňa
25.10.2023, čo výslovne uviedla žalovaná v oznámení zo dňa 25.10.2023. Žalovaná preto bola povinná
poskytnúť poistné plnenie dňa 09.11.2023 a keďže toto neučinila dňom nasledujúcim, t. j. od 10.11.2023,
sa dostala s plnením svojho peňažného záväzku
do omeškania. Súd nevykonal ako nadbytočný a nehospodárny žalobkyňou navrhovaný

dôkaz-písomnýdopytnaautoservisH.G.,C.zaúčelomposkytnutiavysvetleníopriebehuopravy,keďže
súd považoval za dostatočné na preukázanie primeranosti dĺžky opravy oboznámením sa s vyjadrením
servisu k dĺžke opravya s poukazom na obdobné prípady (uvedené v bode 31. rozsudku) súd považoval dobu opravy v danom
prípade za primeranú. Taktiež nevykonal dôkaz vyžiadaním si zmluvy o obchodnej spolupráci medzi
H. G., C. a žalovanou k právam a povinnostiam autoservisu pri vykonávaní opráv motorových vozidiel,

keďže tieto skutočnosti neboli
v konaní sporné a ako také sú v tomto konaní bez právnej relevancie. Zároveň ako nadbytočný a
nehospodárny nevykonal dôkaz oboznámením sa s originálom zmluvy o nájme náhradného vozidla, za
situácie, že súd vykonal dôkaz oboznámením sa s jej fotokópiou, ktorá sa nachádza v spise, pričom táto
nebola žiadnym spôsobom spochybnená.

5. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil podľa § 255 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „CSP“/. Žalobca bol v konaní plne úspešný a preto
mu súd priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnostirozhodnutia,ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

6. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná. Podľa nej súd prvej inštancie nesprávne
vyhodnotil námietku žalovanej týkajúcu sa nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Odôvodnenie
rozhodnutia súdu je v tejto časti nezrozumiteľné, nepreskúmateľné, nepresvedčivé, neúplné, ako aj
vnútorne rozporné a nespĺňa požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Súd na jednej
strane odôvodnenia napadnutého rozsudku konštatuje, že zo vzťahu medzi poškodenou (veriteľom)

a žalovaným (dlžníkom) mala vzniknúť pohľadávka na náhradu škody zo zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou poisteného motorového vozidla, no na strane druhej ďalej súd uvádza, že táto
postúpená pohľadávka mala mat' charakter budúcej pohľadávky. Nie je teda vôbec zrejmé, že či podľa
súduvčasepreduzatvorenímzmluvyopostúpenípohľadávkyzodňa04.05.2023nárokpoškodenejvoči
žalovanej ako poisťovateľovi ešte ani vôbec neexistoval, a tento mal podľa súdu vzniknúť až podpisom

zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 04.05.2023, alebo či tento nárok poškodenej voči žalovanej ako
poisťovateľovi mal podľa súdu už existovať aj pred podpisom zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
04.05.2023. Ďalej súd uviedol, že v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla vzniknúť záväzkový
právny vzťah medzi poškodenou a žalovaným ako poisťovateľom, kde na jednej strane má vystupovať
poisťovateľ ako subjekt povinný poskytnúť plnenie a poškodená ako subjekt oprávnený na prijatie

takéhoto plnenia. Tieto závery súdu sú však úplne nesprávne. Ako už žalovaná uviedla
vo svojej duplike, tak v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) a § 15 ods. 1 zákona o PZP a v spojení
so zásadou náhrady skutočnej škody vyjadrenej v § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že
na to, aby poškodenej voči žalovanému ako poisťovateľovi vôbec vznikol zákonný nárok na náhradu
nákladov za prenájom náhradného vozidla je nevyhnutné, aby zo strany poškodeného došlo v prvom

rade ku skutočnému (reálnemu) vynaloženiu nákladov
v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla, t. j. je nevyhnutné, aby došlo ku skutočnej (reálnej) ujme
v majetkovej sfére poškodeného v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla, pričom poškodený je
následne aj povinný si u poisťovateľa uplatniť a preukázať mu tento nárok na náhradu škody v súvislosti
s prenájmom náhradného vozidla. V tejto súvislosti súd na základe vykonaných dôkazov dospel aj k

nesprávnym skutkovým zisteniam keď mal za to, že žalobca mal v konaní preukázať ujmu spočívajúcu
vo vynaložení nákladov na zapožičanie motorového vozidla, nakoľko žalobca nedoložil žiadne listinné
dôkazy ktoré by preukazovali, že zo strany poškodenej došlo k úhrade faktúry za prenájom náhradného
vozidla č. 5112023 zo dňa 04.05.2023 (napr. v podobe bankového prevodu či pokladničného dokladu
z elektronickej registračnej pokladnice). Pojem „skutočná škoda" sa dlhodobo interpretuje tak, že musí

ísť o zmenšenie majetkového stavu poškodeného (R 55/1971), či iné znehodnotenie existujúceho
majetkového stavu poškodeného (R 28/2007). Nepostačuje zvýšenie pasív.
Ak dlžník nezaplatil dlžnú čiastku svojmu veriteľovi, nemôže úspešne uplatniť nárok na ich náhradu
z titulu zodpovednej tretej osoby za škodu, pretože mu škoda zatiaľ nevznikla, samotná existencia
pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi ani súdne rozhodnutie o povinnosti dlžníka zaplatiť dlh nie je totiž

skutočnou škodou ani ušlým ziskom. Teda až v prípade,
ak poškodený uhradí prenajímateľovi dlžnú sumu za prenájom náhradného vozidla,
a u poisťovateľa následne uplatní a preukáže vynaloženie týchto nákladov v súvislosti
s prenájmom náhradného vozidla, mu vzniká voči poisťovateľovi nárok na náhradu nákladov za
prenájom náhradného vozidla, ktorý by následne bolo možné aj platne postúpiť na iný subjekt. Súd

teda nesprávne usúdil, že v zmysle príslušných ustanovení zákona o PZP mal medzi poškodenou a
žalovaným ako poisťovateľom vzniknúť záväzkový vzťah, v rámci ktorého mala mať poškodená voči
žalovanej ako poisťovateľovi nárok na náhradu nákladovv súvislosti s prenájmom náhradného vozidla. Súd nesprávne vyhodnotil, že v tomto prípade mali
byt' naplnené tieto zákonné podmienky, za splnenia ktorých mohol poškodenej voči žalovanej ako
poisťovateľovi vzniknúť nárok na náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla (t. j. nikdy teda

nedošlo k vzniku tohto právneho vzťahu sui generis, v rámci ktorého by mala poškodená voči žalovanej
ako poisťovateľovi nárok na náhradu škody z titulu prenájmu náhradného vozidla). Ďalej je úplne
svojvoľná a nezrozumiteľná aj argumentácia súdu, podľa ktorej majetkom nie sú len peniaze vo forme
hotovosti, či pohľadávky voči banke, ale aj iné pohľadávky - v danom prípade pohľadávka na náhradu
škody voči škodcovi. Súd mal ďalej v tejto súvislosti aj za to, že žalobca bol ochotný v tomto prípade

akceptovať, aby mu poškodená za prenájom vozidla zaplatila touto pohľadávkou. Podľa súdu teda
u poškodenej došlo k zníženiu jej aktív, keď najskôr mala vo svojom majetku pohľadávku voči škodcovi
a po uzatvorení zmluvy o postúpení o túto prišiel. Žalovaná má v súvislosti
s touto argumentáciou súdu za to, že ju možno považovať za úplne irelevantnú z toho hľadiska, že ako
už žalovaný uviedol, tak žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že
zo strany poškodenej došlo k úhrade faktúry za prenájom náhradného vozidla a teda k vzniku skutočnej

(reálnej) škody v majetkovej sfére poškodenej. Zo strany žalobcu teda nebol žiadnym spôsobom
preukázaný vznik škody na strane poškodenej v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla, ako prvotný
a základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu
v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla, a tak poškodenej nemohol ani voči samotnému škodcovi
vzniknúťnároknanáhraduškodyvsúvislostisprenájmomnáhradnéhovozidla.Navyše,abypoškodenej

voči žalovanému ako poisťovateľovi vznikol nárok na náhradu nákladov v súvislosti s prenájmom
náhradného vozidla sa okrem vzniku skutočnej škody
na strane poškodenej v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla v zmysle príslušných ustanovení
zákona o PZP vyžaduje aj to, aby si poškodená voči žalovanému ako poisťovateľovi nárok na
náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla aj uplatnila a tento nárok žalovanému ako

poisťovateľovi aj preukázala. Žalovaný opätovne poukázal aj na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn.
4Obdo/30/2022 zo dňa 23.08.2023,
v ktorom najvyšší súd jasne odlíšil spôsob zániku záväzkov započítaním od spôsobu zániku záväzkov
splnením. V tomto rozhodnutí najvyšší súd považoval za problematické už len to, že dohoda o
vzájomnom započítaní pohľadávok bola chápaná ako podstatná súčasť iného právneho úkonu. V danej

právnej veci pritom súd prvej inštancie posudzoval dohodu
o započítaní vzájomných pohľadávok spolu so zmluvou o postúpení pohľadávky ako jeden právny
úkon, resp. dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok chápal ako podstatnú súčasť zmluvy o
postúpení pohľadávky, keď uviedol, že predmetná pohľadávka mohla byt' predmetom postúpenia,
pretože predmetom postúpenia mal byt' nárok na náhradu škody, ktorý mal podľa súdu vzniknúť

poškodenému ako následok dopravnej nehody, pričom postúpená pohľadávka mala mať charakter
budúcej pohľadávky, pretože jej vznik mal byť viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom danej
zmluvy, a to odplatnosť postúpenia
a vzájomné započítanie pohľadávok. Toto právne posúdenie zo strany súdu nemôže vo svetle
rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 4Obdo/30/2022zo dňa 23.08.2023 obstáť už len

zhľadiskasamotnéhonerozlišovaniazmluvyopostúpenípohľadávkyadohodyozapočítanívzájomných
pohľadávok. Podstatné podľa názoru žalovanej je, že dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok teda
nemožno nikdy chápať ako podstatnú súčasť iného právneho úkonu, predstavujúcu akýsi iný spôsob
splnenia (akéhokoľvek) peňažného dlhu.
resp.predstavujúcunejakýinýspôsobúhradypeňažnéhodlhu.Nakoľkotedazákonnýnárokpoškodenej

voči žalovanému na náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla
preduzatvorenímzmluvyopostúpenípohľadávkyzodňa04.05.2023neexistoval,azáväzokpoškodenej
vyplývajúci z faktúry za prenájom náhradného vozidla č. 5112023 zo dňa 04.05.2023 zanikol na
základy dohody o započítaní vzájomných pohľadávok podľa bodu 5. zmluvy o postúpení pohľadávky
zo dňa 04.05.2023, t. j. iným spôsobom ako riadnym splnením dlhu (solúciou) zo strany poškodenej,

tak predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 04.05.2023 bola neexistujúca pohľadávky
poškodenej. Súd teda vec jednoznačne nesprávne právne posúdil pokiaľ dospel k záveru, že v dôsledku
započítania vzájomných pohľadávok podľa bodu 5. zmluvy o postúpený pohľadávky zo dňa 04.05.2023
malodôjsťkakémukoľvekskutočnému(reálnemu)zmenšeniumajetkupoškodeného.Aniskutočnosť,že
žalovaná dobrovoľne a z hľadiska serióznosti voči škodcovi ako klientovi žalovanej, poskytla čiastočne

plnenie na účet žalobcu, sama o sebe v žiadnom prípade nezakladá aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu
v tomto konaní, pretože aktívna vecná legitimácia je objektívna kategória vyplývajúca z hmotného práva
a primárny subjekt (poškodený) v zmysle hmotného práva nikdy nesplnil podmienky na to, aby mu voči
žalovanej ako poisťovateľovi vznikol nárok na náhradu nákladov v súvislosti s prenájmom náhradnéhovozidla. Čo sa týka dĺžky opravy poškodeného vozidla a teda aj dĺžky prenájmu náhradného vozidla,
ktoré žalovaná vo svojich podaniach rozporovala, bolo vecou žalobcu, aby riadne preukázal, že dĺžka
opravy poškodeného vozidla bola nevyhnutná vo väčšom rozsahu ako 5 dní. Ani žalobcom predložené

vyjadrenie autoservisu samé osebe žiadnym spôsobom nepreukazuje, že oprava poškodeného vozidla
bola nevyhnutná vo väčšom rozsahu ako 5 dní. Z tohto dokumentu naopak vyplýva, že bolo potrebné
brat' ohľad aj na kapacitu servisu prijímacích technikov a lakýrnickej práce, čo sú teda objektívne
okolnosti na strane autoservisu, ktoré neprimeraným spôsobom predlžujú dĺžku opravy. Žalovaná
záverom uviedla, že aj keď sa žalobca vo svojich podaniach odvoláva na zásadu náhrady skutočnej

škody, tak z listinných dôkazov doložených žalobcom nevyplýva žiadna skutočná (reálna) škoda, ktorá
mala poškodenej v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla vzniknúť. Poškodená v súvislosti s
prenájmom náhradného vozidla nevynaložila žiadne finančné prostriedky, t. j. neutrpela žiadnu ujmu
v majetkovej sfére. Z týchto dôvodov žalovaná navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil
tak, že žaloba sa v celom rozsahu zamieta, resp. alternatívne aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7.Kodvolaniužalovanejsavyjadrilžalobca.Podľanehožalovanávodvolaníneuviedlanijakérelevantné
skutočnosti ani nepredložila dôkazy, ktoré by viedli k spochybneniu správnosti skutkových zistení a
právnychzáverovsúduprvejinštancie.Napadnutérozhodnutiepovažujezavecnesprávneaakotakého
navrhol potvrdiť. Podľa neho sa súd podrobne vysporiadal so všetkými spornými skutočnosťami v tomto

konaní a odôvodnenie rozsudku plne zodpovedá všetkým požadovaným náležitostiam v zmysle § 220
ods. 2 CSP. Žalovaná v odvolaní v podstate vytýka rozhodnutiu súdu prvej inštancie, že sa nestotožnil
s ňou predpokladaným hodnotením skutkových okolností, procesného stavu v konaní
a právnym názorom vo vzťahu k jej návrhu na zamietnutie žaloby. Vo vzťahu k námietkam svojej aktívnej
vecnej legitimácie žalobca poukázal na to, že právne otázky aktívnej vecnej legitimácie ako aj inštitútu

započítania pohľadávok už boli v rámci rozhodovacej praxe súdov vyriešené a ustálené. Žalovanou
namietané skutočnosti sú bez významu pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku. Úvahy žalovanej
sú absurdné a nelogické, nakoľko v zmysle jej tvrdení by nemala existovať nijaká škoda na strane
poškodeného ani v prípade, ak by
k úhrade faktúry za prenájom náhradného vozidla došlo priamo jej zaplatením. Procesná obrana

žalovanej je zároveň v rozpore s jej postupom šetrenia poistnej udalosti, keďže sama žalovaná, tak
ako je uvedené v žalobe, postúpenú pohľadávku žalobcovi čiastočne splnila a až následne v priebehu
konania spochybňuje aktívnu legitimáciu na strane žalobcu
a nedôvodnosť započítania pohľadávok. Podľa žalobcu v danom prípade boli naplnené základné
predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu a jeho žaloba je skutkovo a právne dôvodná. Poškodenej v

dôsledkunutnejpotrebyprenajaťsináhradnévozidlovznikolvočižalobcoviakoprenajímateľovizáväzok
preukazovaný vystavenou faktúrou, ktorý záväzok vysporiadal poškodený spôsobom nahrádzajúcim
platenie - započítaním vzájomných pohľadávok s prenajímateľom, so súčasným postúpením práva
poškodeného nájomcu uplatňovať si nárok z titulu nákladov na prenájom vozidla priamo prenajímateľom
voči poisťovni. Tzn. že účastníci zmluvy o prenájme vozidla sa dohodli, že nájomca svoj záväzok zaplatiť

nájomné a prenajímateľ svoj záväzok zaplatiť cenu za postúpenú budúcu pohľadávku vysporiadajú
započítaním, aby sa tak predišlo dvojitému plneniu s negatívnym dopadom
na postavenie poškodenej, ktorá by musela najskôr zaplatiť nájomné a následne
po zinkasovaní ceny za postúpenie pohľadávky túto postúpiť prenajímateľovi ako postupníkovi.
Skutočnosť, že došlo k prevodu práva medzi žalobcom a poškodenou a súčasne k úhrade predmetnej

faktúry započítaním, nespôsobuje rozpor s § 524 Občianskeho zákonníka, či neexistenciu nároku
na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Zmluva o postúpení pohľadávky
predstavuje to, že došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Zákonný nárok na náhradu
nákladov účelne vynaložených
naprenájomnáhradnéhovozidlavočižalovanejtakzostávazachovaný,zmenilasalenosobaoprávnená

domáhaťsauspokojeniapredmetnejpohľadávky.Takétopostúpeniepohľadávkyanipodľarozhodovacej
praxe všeobecných súdov neodporuje zákonu. Išlo o odplatné postúpenie pohľadávky, v dôsledku čoho
došlo k vzájomnému zápočtu práve nároku
na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie a nie samotného
nároku na náhradu škody, ktorý bol postúpený. Vyššie uvedený postup je súladný s ustálenou

rozhodovacou praxou súdov, pričom v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávky
k úhrade nájomného došlo započítaním. K otázke vzniku práva žalobcu poukazujeme
na obsah zmluvy o postúpení pohľadávky, kde si zmluvné strany dohodli započítanie ich vzájomných
nárokov na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomnéhoza náhradné vozidlo momentom podpisu zmluvy o postúpení pohľadávky, čím je preukázaný samotný
vznik práva žalobcu v podobe skutočnej škody zodpovedajúcej majetkovej ujme, ktorá nastala v
majetkovej sfére poškodeného v nadväznosti na citované dojednanie zmluvy

o postúpení pohľadávky. Pokiaľ ide o žalovanou uvádzané rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4Obdo/30/2022 zo dňa 23.08.2023, v ňom najvyšší súd posudzoval dohodu o
započítaní vzájomných pohľadávok ako samostatný právny úkon
pre účely posúdenia odporovateľnosti. Išlo o absolútne odlišný predmet sporu od sporu vedeného medzi
žalobcom a žalovanou, jeho závery nie je možné chápať v zmysle, aký im dáva žalovaná. Čo sa týka

žalovanou namietanej účelnosti nákladov na prenájom náhradného vozidla, žalobca sa plne stotožňuje
s vyslovenými závermi súdu prvej inštancie, v zmysle ktorých súd prvej inštancie považoval náklady na
nájom náhradného vozidla za vynaložené nutne a účelne, nakoľko boli vynaložené počas vykonávania
opravy poškodeného vozidla. Uvedené závery sú v súlade s charakterom, účelom a povahou povinného
zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel.
V prejednávanom spore je určujúca skutočnosť, že sa poškodená dostala do situácie, keď bola nútená

si prenajať náhradné motorové vozidlo za poškodené vozidlo v dôsledku poistnej udalosti zavinenej
klientom žalovaného, a teda tento stav nebol výsledkom jej dobrovoľného rozhodnutia a slobodného
vôľového konania, ale bol v priamej príčinnej súvislosti
so škodovou udalosťou a vzniknutou škodou. Poškodená prenájmom náhradného motorového vozidla
len riešila dôsledky zapríčinené poistnou udalosťou a odstraňovala nepriaznivý stav. Dôvod užívania

náhradného vozidla odpadá ku dňu vydania opraveného vozidla poškodenému, pretože k predmetnému
dňu sa opravené vozidlo dostáva do dispozície poškodeného, čo zodpovedá aj právnemu názoru
vyslovenému v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.ÚS 602/2022 zo dňa 16.02.2023.
Poškodená svoje vozidlo zverila do rúk autorizovaného servisu, ktorý je zmluvným partnerom poisťovne
a dôvodne sa tak spoliehala na to, že oprava jej vozidla bude vykonaná riadne a v primeranom čase.

Poisťovňa je totiž subjektom, ktorý znáša náklady spojené s opravou vozidla poškodenej
a pokiaľ je autoservis vykonávajúci jeho opravu jej zmluvným partnerom, zodpovedá sa poisťovni, ktorá
ak v plnej výške poskytne poistné plnenie titulom nákladov na opravu vozidla poškodenej, nemožno mať
žiadne pochybnosti o správnosti postupu autoservisu
pri vykonávaní opravy vozidla poškodenej. V predmetnej veci poškodená užívala náhradné vozidlo po

dobu 11 dní, t. j. od 24.04.2023 do dňa 04.05.2023, pričom opravu autoservis ukončil až dňa 10.05.2023,
avšaknároknanáhradunákladovspojenýchsužívanímnáhradnéhovozidlanáslednežalovanápriznala
len za 5 dní trvania nájomného vzťahu.
V prejednávanej veci nebolo preukázané, že by doba zotrvania opravovaného vozidla
v autoservise bola pričítateľná poškodenej, práve naopak, doba zotrvania vozidla

v autoservise a nutnosť užívania náhradného vozidlo súvisí výhradne so vznikom dopravnej nehody
zapríčinenej poistencom žalovanej a jeho zodpovednosťou za náhradu škody, ktorá nahlásením poistnej
udalosti prešla na poisťovňu. Samotnú dĺžku opravy nebolo možné
zo strany poškodenej akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť. Je nelogické a absurdné, aby žalobca ex
post po ukončení nájmu náhradného vozidla preukazoval okrem účelu náhradného vozidla užívaného

po dobu zotrvania opravovaného vozidla poškodenej v autoservise aj samotnú dobu, po ktorú bolo
vozidlo poškodenej opravované, t. j. konkrétny čas, po ktorý autoservis vykonával práce na vozidle
poškodenej. Konkrétny počet dní, po ktoré autoservis vykonával práce na vozidle poškodenej totiž
nemusí byť súvislým časovým úsekom, a teda konkrétny počet dní vykonávania opravy nemôže za
žiadnych okolností zodpovedať dobe, po ktorú by mala byť poškodená oprávnená užívať náhradné

vozidlo, nakoľko je to v rozpore s jeho účelom. Nie je dôvodné skúmať účelnosť a nevyhnutnosť užívania
náhradného vozidla
nad rámec účelu náhradného vozidla definovaného predmetným nálezom Ústavného súdu Slovenskej
republiky. Zotrvanie motorového vozidla poškodenej v autoservise je priamym
a bezprostredným následkom konania poistenca žalovanej, poškodená nemá žiaden dosah

na trvanie opravy motorového vozidla, či na doručenie krycieho listu zo strany poisťovne. Užívanie
opraveného motorového vozidla jej umožňuje autorizovaný autoservis, ktorý je zmluvným partnerom
poisťovne (žalovanej), až keď sú mu nahradené náklady spojené
s vykonanou opravou motorového vozidla, na ktorých úhradu je zaviazaná poisťovňa. Postup
autoservisu, ktorý je zmluvným partnerom poisťovne, pri vykonávaní opravy motorového vozidla a jeho

vracaní poškodenému nemožno nijako pričítať poškodenej. Na poškodenej, resp. žalobcovi, ani nemôže
spočívať dôkazné bremeno ohľadom skutočností, ktoré nastali mimo jeho vplyvu (okolnosti trvania
opravy). Nie je relevantné náhradu za predmetnú škodu nepriznať za obdobie, počas ktorého sa vozidlo
poškodenej preukázateľne nachádzav autoservise, a ktorého dĺžku poškodená nijako nezapríčinila alebo neovplyvnila. S ohľadom na vyššie
uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
8. K vyjadreniu žalobcu na jej odvolanie sa vyjadrila žalovaná. Uviedla, že sa nestotožňuje s

argumentáciu žalobcu, považuje ju v celom rozsahu za nesprávnu, nemajúcu žiadnu oporu v platnej
právnej úprave. Zopakovala, že posúdenie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu zo strany súdu prvej
inštancie v napadnutom rozsudku je nezrozumiteľné, nepreskúmateľné, nepresvedčivé, neúplné, ako aj
vnútorne rozporné. Žalovaná sa
z napadnutého rozsudku prakticky žiadnym zrozumiteľným spôsobom nedozvedela, prečo by žalobca

mal mat' aktívnu vecnú legitimáciu na uplatňovanie daného nároku v súdnom konaní. Aktívna vecná
legitimácia žalobcu v obdobných sporoch nebola potvrdená žiadnou
z najvyšších súdnych autorít Slovenskej republiky a túto otázku nemožno v žiadnom prípade považovať
za vyriešenú a ustálenú. Čo sa týka rozhodnutia najvyššieho súdu
sp. zn. 4Obdo/30/2022 zo dňa 23.08.2023, tu síce išlo o odlišný predmet sporu ale najvyšší súd
v tomto rozhodnutí prijal jednoznačný záver, že dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok nemožno

nikdy chápať ako podstatnú súčasť iného právneho úkonu, resp. ju nemožno posudzovať s iným
právnymúkonomakojedenprávnyúkon.Žalovanátiežnikdynespochybnila,žeriadnesplneniezáväzku
(resp. dlhu) podľa § 559 Občianskeho zákonníka, je rovnako ako inštitút započítania podľa § 580
Občianskeho zákonníka jedným zo spôsobov zániku záväzkov. Avšak na rozdiel od zániku záväzku
splnením nedochádza k pri započítaní

k žiadnemu skutočnému (reálnemu) plneniu. Započítanie je len právny konštrukt resp. právna fikcia,
na základe ktorej dochádza len k zániku vzájomne sa kryjúcich práv a záväzkov subjektov práva, a
nedochádza tu k žiadnemu splneniu dlhu resp. k úhrade (akejkoľvek) peňažnej pohľadávky. K vzniku
skutočnej škody v majetkovej sfére poškodeného v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla teda
mohlo dôjsť len v prípade, pokiaľ by k zániku záväzku poškodeného vyplývajúceho mu z faktúry za

prenájomnáhradnéhovozidladošloriadnymsplnenímtohtopeňažnéhozáväzkuzostranypoškodeného
(a to či už úhradou tohto dlhu
v hotovosti alebo bankovým prevodom). K tomu žalovaná ešte opätovne poukázala na svoje odvolanie,
v ktorom uviedla, ako súdna prax interpretuje pojem ,,skutočná škoda". Základným a prvotným
predpokladom vzniku akéhokoľvek nároku zo zodpovednosti za škodu je preukázanie vzniku skutočnej

škody, pričom v prípade prenájmu náhradného vozidla poškodenému vzniká skutočná škoda až vtedy,
pokiaľ poškodený svoj dlh voči prenajímateľovi riadne zaplatí, čím sa majetkový stav poškodeného o túto
hodnotu znižuje. Naopak pri započítaní vzájomných pohľadávok dochádza len k zániku vzájomných práv
a povinností a majetkový stav poškodeného sa tu žiadnym spôsobom neznižuje. Žalovaná ešte
poukázala aj na skutočnosť, že žalobca prostredníctvom webovej stránky Q. ponúka poškodeným

pri dopravných nehodách bezplatné zapožičanie náhradného vozidla po dobu opravy poškodeného
vozidla. Aj to vyvracia jeho tvrdenia, že na strane poškodenej došlo k vzniku škody v súvislosti
s prenájmom náhradného vozidla. Spôsob akým žalobca v sporoch vedených na rovnakom alebo
obdobnom skutkovom základe zakladá svoju aktívnu vecnú legitimáciu, vykazuje podľa žalovanej znaky
obchádzania zákona podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Už len samotná pohľadávka poškodeného na

odplatu za postúpenie voči žalobcovi je účelovo („umelo") vytváraná až samotnou zmluvou o postúpení
pohľadávky za účelom vykonania započítacieho úkonu,
t. j. nejedná sa teda o pohľadávku poškodeného voči žalobcovi, ktorou by poškodený voči žalobcovi
disponoval už pred samotným uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky (napr. z dôvodu obchodných
vzťahov medzi žalobcom a poškodeným a pod.). Žalobca a poškodená sa v danom prípade zmluvou o

započítaní vzájomných pohľadávok a zmluvou o postúpení pohľadávky snažia vylúčiť záväzné pravidlo
zakotvené v § 4 ods. 2 písm. b) a § 15 ods. 1 zákona o PZP v spojení so zásadou náhrady skutočnej
škody vyplývajúcej z § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Hoci teda samotné uzatvorenie dohody o
započítaní vzájomných pohľadávok a zmluvy o postúpení pohľadávky nie sú prostriedky, ktoré by sami
o sebe boli zákonom zakázané, tak žalobca a poškodený týmito prostriedkami sledujú výsledok, ktorý

nepredvídaný a nežiadúci. Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 04.05.2023 tak možno považovať
za absolútne neplatný právny úkon. V tejto súvislosti je úplne bezpredmetné, že žalovaná už žalobcovi
čiastočne plnila. Z týchto dôvodov tak žalovaná trvá na svojom odvolaní.

9. K vyjadreniu žalovanej na svoje vyjadrenie žalobca uviedol, s námietkou žalovanej o nedostatku

svojej aktívnej vecnej legitimácie v spore nemôže súhlasiť. Aktívna vecná legitimácia žalobcu v spore
o zaplatenie nákladov za prenájom náhradného vozidla poškodeným po dobu zotrvania jeho vozidla v
autoservise z dôvodu škodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovaného bola ustálená vo viacerých
súdnych sporoch ajso žalovaným, ktoré vo vyjadrení špecifikuje. V zmluve o postúpení pohľadávky sa zmluvné strany
dohodli, že ich vzájomné nároky, a to nárok poškodeného na odplatu za postúpenie pohľadávky a nárok
žalobcu na úhradu nájomného za náhradné vozidlo sa navzájom započítajú. Skutočnosť, že došlo k

prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným a súčasne
k úhrade predmetnej faktúry započítaním, nespôsobuje rozpor s § 524 Občianskeho zákonníka, či
neexistenciunárokunanáhraduškodyspôsobenejprevádzkoumotorovéhovozidla.Zmluvaopostúpení
pohľadávkypredstavujeto,žedošlokúhradefaktúryazároveňkpostúpeniupohľadávky.Zákonnýnárok
na náhradu nákladov účelne vynaložených

naprenájomnáhradnéhovozidlavočižalovanejtakzostávazachovaný,zmenilasalenosobaoprávnená
domáhaťsauspokojeniapredmetnejpohľadávky.Takétopostúpeniepohľadávkyanipodľarozhodovacej
praxe všeobecných súdov neodporuje zákonu. Išlo o odplatné postúpenie pohľadávky, v dôsledku čoho
došlo k vzájomnému zápočtu práve nároku
na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie a nie samotného
nároku na náhradu škody, ktorý bol postúpený. Žalovaná v podstate tvrdí, že

na to, aby žalobca mohol voči nej uplatňovať nárok na náhradu škody vzniknutej titulom nákladov
na nájom náhradného vozidla, musela by poškodená najskôr realizovať úhradu faktúry za nájom
náhradného vozidla v prospech žalobcu a tento by následne mohol nadobudnúť postúpením pohľadávku
na náhradu škody, za ktorú zodpovedá poistenec žalovanej, voči žalovanej. Súčasne dokonca tvrdí, že
dohodou o započítaní vzájomných pohľadávok, a to pohľadávky žalobcu na zaplatenie nájomného za

náhradného vozidlo
a pohľadávky poškodenej na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky, predmetné pohľadávky
zanikli, čo v zmysle úvah žalovanej zrejme vedie k tomu, že nárok poškodenej
na náhradu škody titulom nákladov na náhradné vozidlo nevznikol, resp. nemohol vzniknúť,
a tak nemohlo dôjsť ani k postúpeniu pohľadávky na žalobcu. Uvedené nemôže obstáť. Splnenie

záväzku je jedným zo spôsobov jeho zániku, rovnako ako započítanie. V zmysle argumentácie žalovanej
by potom aj splnenie záväzku, resp. zaplatenie faktúry v prospech žalobcu, znamenalo zánik záväzku, a
teda nemožnosť postúpenia pohľadávky na žalobcu. Inštitút započítania, ako jeden zo spôsobov zániku
záväzkov, umožňuje, aby subjekty, ktoré sú vzájomnými dlžníkmi, zbytočne nerealizovali úhradu jeden
druhému, čo si možno

pri platbe v hotovosti predstaviť ako odovzdanie určitého obnosu peňazí jednému subjektu
a vrátenie tohto obnosu peňazí späť platiacemu subjektu. Určite sa pritom nejedná
o obchádzanie zákona, keďže právny úkon poškodenej a žalobcu nesmeroval k tomu, aby zákon
dodržaný nebol. Naopak, takým počínaním by skôr bolo formálne vygenerovanie viacerých právne až
perfekcionalistických zmlúv, ktoré by však nekorešpondovali

s bezprostrednou realitou. Z konštatovaného je zrejmé, že aktívna legitimácia žalobcu
v súdenej veci bola preukázaná. Vzhľadom na uvedené žalobca aj naďalej navrhoval, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

10. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu

a z dôvodov odvolania žalovanej, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 385 CSP a contrario, a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387
ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.
11. Odvolací súd preskúmaním veci v rozsahu a z dôvodov odvolania žalovanej dospel
k záveru, že súd prvej inštancie pri rozhodnutí vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré

z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia
dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní
súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne
ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so

skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody
napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím
námietkam žalovanej dodáva nasledovné:

12. Žalovaná v priebehu sporu ako aj v podanom odvolaní opakovane spochybňuje aktívnu legitimáciu

žalobcu z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky z poškodenej na žalobcu. Súd
prvej inštancie správne posúdil, že v dôsledku zmluvy
o postúpení pohľadávky je daná aktívna legitimácia žalobcu, nakoľko predmetnou zmluvou došlo jednak
k postúpeniu pohľadávky a zároveň k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodenou ako nájomcom ažalobcom ako prenajímateľom náhradného vozidla, ktoré bola poškodená nútená si prenajať v dôsledku
nemožnosti užívať svoje poškodené vozidlo pristavené na opravu. Je nesporné, že predmetná
pohľadávka mohla byť predmetom postúpenia, pretože predmetom postúpenia bol nárok na náhradu

škody, ktorý vznikol poškodenej ako následok dopravnej nehody, pričom postúpená pohľadávka mala
charakter budúcej pohľadávky, keďže jej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom
danej zmluvy, a to odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok. Zo zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 04.05.2023 nepochybne vyplýva predmet - pohľadávka poškodenej vo výške 525,-
eur voči žalovanej, pričom postúpenie pohľadávky je odplatné

za odplatu vo výške 525,- eur, ktorá suma zároveň zodpovedá nájomnému za prenájom náhradného
vozidla poškodenou, ktoré nájomné bolo poškodenej vyfakturované faktúrou
č. 5112023 vystavenou žalobcom ako prenajímateľom. V bode č. 5. zmluvy sa zmluvné strany dohodli,
že si vzájomné nároky – na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky
a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo, započítavajú.

13. V zmysle § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka môže byť postúpená iba existujúca pohľadávka, aj
premlčaná, a tiež budúca pohľadávka, pokiaľ je určitá, identifikovateľná.
Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II ÚS 165/2017 vyplýva, že "podmienkou
platnosti zmluvy je, aby išlo o existujúcu, určitú a identifikovanú pohľadávku". S poukazom na uvedené
pretosúdprvejinštanciesprávnekonštatoval,žepostúpeniepohľadávkymedzižalobcomapoškodeným

bolo platné a vyplýva z neho aktívna vecná legitimácia žalobcu v spore.

14. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané a v konaní medzi stranami nebolo sporné, že
dňa 30.03.2023 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda
na motorovom vozidle poškodenej K. J.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového

vozidla, ktoré bolo v čase dopravnej nehody povinne zmluvne poistené pre prípad zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri prevádzke motorového vozidla u žalovanej ako poisťovne. V dôsledku škodovej
udalosti bola poškodená nútená dať svoje motorové vozidlo opraviť, pričom oprava poškodeného vozidla
bola vykonaná v období
od 24.04.2023 do 04.05.2023. Poškodená za účelom zabezpečenia svojich potrieb dňa 24.04.2023

uzatvorila so žalobcom zmluvu o nájme č. 450/2023, ktorej predmetom bol nájom náhradného
motorového vozidla a to v období od 24.04.2023 do 04.052023. Po ukončení doby trvania nájmu
náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenej faktúru č. 5112023
za prenájom motorového vozidla počas 11 dní na sumu 525,- eur (s DPH). Zmluvou o postúpení
pohľadávky zo dňa 04.05.2023 následne poškodená previedla svoju pohľadávku vo výške 525,- eur

voči žalovanej za odplatu 525,- eur žalobcovi a zmluvné strany si zároveň dohodli, že si vzájomné
nároky - na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo,
započítavajú. Listom zo dňa 04.05.2023 potom poškodená postúpenie svojej pohľadávky oznámila
žalovanej. V následnom oznámení o poistnom plnení zo dňa 25.10.2023 žalovaná žalobcovi oznámila,
že ukončila šetrenie poistnej udalosti

a na fakturovanú sumu za prenájom náhradného motorového vozidla priznal poistné plnenie za 5 dní
prenájmu v sume 255,- eur.

15. Pokiaľ ide o poskytnuté poistné plnenie, toto má byť v takom rozsahu, aby poškodenému bola
nahradená škoda v rozsahu, ktorý je preukázaný. Občiansky zákonník určuje rozsah škody § 442

Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník pritom nedefinuje pojem "skutočná škoda". Podľa
ustálenej judikatúry sa pod skutočnou škodou rozumie ujma, ktorá predstavuje zmenšenie majetku
poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi. Ide o určenie rozdielu v hodnote poškodeného
majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody (R 55/1971); inak sa škoda definuje aj ako
ujma (vyjadriteľná v peniazoch), spočívajúca v zničení, strate, zmenšení alebo znehodnotení veci a

predstavujúca majetkové hodnoty, potrebné na uvedenie do predchádzajúceho stavu. Za skutočnú
škodu sa považuje škoda, ktorá sa prejaví v majetkovej sfére poškodeného tým, že došlo k zmenšeniu
jeho majetku. Predstavuje tak náklady vyjadrené v peňažnej forme, ktoré sú potrebné na uvedenie do
pôvodného stavu alebo aj náklady, ktoré boli navyše vynaložené v porovnaní so stavom, ktorý tu bol
bez škodnej udalosti.

16. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že poškodený má nárok na náhradné vozidlo lenza podmienky, ak je jeho zapožičanie nevyhnutne potrebné a zároveň, že náklady na takéto zapožičanie
sú vynaložené nutne a účelne. Riešenie otázky, či náklady za nájom náhradného vozidla boli nutné a
účelné, závisí na posúdení konkrétnych okolností prípadu. Vzhľadom

ku konkrétnym skutkovým okolnostiam sa posudzuje, po akú dlhú dobu bolo obstaranie náhradného
vozidla nutné a účelné. Vychádza sa totiž z toho, že zmyslom a účelom poskytnutia náhradného vozidla
je zachovanie určitého životného štandardu poškodeného
v situácii, keď dôjde k čiastočnému, resp. totálnemu poškodeniu (zničeniu) vozidla. Poskytnutím
náhradného vozidla nie je poškodený ponechaný v tiesni a umožní sa mu viesť čo do kvality obdobný

život ako pred škodovou udalosťou, resp. dopravnou nehodou. Využívanie náhradného vozidla nemôže
byť celkom bezbrehé a vždy musí byť splnená podmienka účelnosti jeho využitia.

17. V danom prípade však pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že na strane poškodenej sa
jednalo o účelne a nutne vynaložené náklady na prenájom náhradného motorového vozidla v trvaní 11
dní, po ktorú dobu trvala oprava poškodenému motorového vozidla, pričom k zapožičaniu náhradného

motorového vozidla došlo v príčinnej súvislosti
so škodovou udalosťou zo dňa 30.03.2023. Odvolací súd zdôrazňuje, že poškodená si náhradné vozidlo
prenajala iba na obdobie, kedy sa jej poškodené vozidlo nachádzalo
v servise a dĺžku opravy ovplyvniť nemohla. Podstatnou je v tomto prípade aj okolnosť,
na ktorú poukázal žalobca, že oprava poškodeného motorového vozidla poškodenej prebiehala

v autorizovanou servise, ktorý je zároveň v zmluvnou vzťahu so žalovanou a tento potvrdil, že oprava
vozidla poškodenej prebehla v štandardnom režime s ohľadom na kapacitu servisu prijímacích technikov
rovnakoajlakýrnickejpráce,opravavozidlanebolazostranyservisunijakoumelopredlžovaná.Účelnosť
prenájmu náhradného vozidla zo strany poškodenej, vrátane doby nájmu, bola podľa odvolacieho súdu
jednoznačná. Objektívnosť potreby náhradného motorového vozidla vyjadril žalovaný aj tým, že časť

týchto nákladov poškodenému preplatil.
18. Taktiež bolo preukázané, že žalovaná priznala žalobcovi poistné plnenie 255,- eur, teda len 5 dní
prenájmu náhradného motorového vozidla. Odvolací súd však považuje dobu 11 dní, po ktorú mala
poškodená prenajaté náhradné motorové vozidlo z dôvodu opravy svojho poškodeného motorového
vozidla za primeranú, odôvodnenú a náklady na prenájom náhradného motorového vozidla za celé

toto obdobie za náklady účelne vynaložené, ktoré možno z hľadiska náhrady škody považovať za
skutočnú škodu, ktorá poškodenej vznikla v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, za ktorú
zodpovedá poistenec žalovanej.

19. Nakoniec odvolací súd uvádza, že vo vzťahu k predmetnému rozsudku nie je možné prijať ani

odvolaciu námietku žalovaného o nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku. Nepreskúmateľnosť
rozhodnutia bola už dávnejšou judikatúrou považovaná nie za procesnú vadu konania v zmysle § 389
ods. 1 písm. b) CSP, ale za tzv. inú vadu konania, (viď
R 111/1998). Výkladom toho, či nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá vadu konania spočívajúcu v
odňatímožnostiúčastníkovikonaťpredsúdom,následkomzisteniaktorejjezrušujúcerozhodnutie,resp.

či ide len o tzv. inú vadu konania, sa zaoberalo Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky na zasadnutí konanom dňa 3. decembra 2015 a prijalo stanovisko, ktoré je publikované v
Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, ktorého právna veta znie: "Nepreskúmateľnosť
rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) Občianskeho súdneho

poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov
podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť
o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho
súdneho poriadku", vychádzajúc z ktorého teda len výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia
neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť,

ktorá zakladá dôvod na odvolanie spočívajúci v porušení práva
na spravodlivý proces (predtým v odňatí možnosti účastníkovi konať pred súdom) uvedeným v § 365
ods. 1 písm. b) CSP, inak ide o tzv. inú vadu konania (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP),
v súvislosti s čím je potrebné vždy skúmať mieru (intenzitu) nepreskúmateľnosti, ktorou táto vada
poškodí účastníka konania na jeho ústavných právach, teda v každej konkrétnej veci individuálne

zodpovedať otázku, do akej miery možno nepreskúmateľnosť rozhodnutia posudzovať ako tzv. inú vadu
a do akej miery ho možno posudzovať ho ako odňatie možnosti konať pred súdom, resp. porušenie
práva na spravodlivý proces.20. Odôvodňovanie súdnych rozhodnutí je teda nesporne súčasťou práva na spravodlivý súdny proces
v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd
a článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, avšak len v situácii, keď z odôvodnenia rozhodnutia

nemožno zistiť dôvody, pre ktoré bolo (ne)vyhovené uplatnenému nároku, čím je pre účastníkov veľmi
obtiažne pochopiť takéto rozhodnutie, nemožno vylúčiť, že rozhodnutie, z ktorého nie je možné aspoň
v základných rysoch zistiť, akými úvahami sa súd
pri formulovaní výroku spravoval, treba považovať za nepreskúmateľné. Takéto rozhodnutie súdu
porušuje právo účastníka na spravodlivý súdny proces, pretože mu upiera možnosť náležite skutkovo

a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných prostriedkov.

21. Preskúmaním obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolací súd nevzhliadol dôvodnosť
uplatnenej odvolacej námietky žalovaného. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť
totožné s očakávaniami a predstavami toho - ktorého účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia
musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia požiadavkami

vzmysle§220ods.2CSP.Všeobecnýsúdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkom,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03 či sp. zn. III. ÚS 60/04), čo plne dopadá tiež na odôvodnenie rozhodnutia
odvolacieho súdu. Túto požiadavku zvýrazňuje
vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva a pripomína, že právo na spravodlivý súdny

proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený
v súdnom konaní, rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy
rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom na okolností každého prípadu, preto len ak by súd v
odôvodnení nereagoval na zásadnú, relevantnú námietku, súvisiacu
s predmetom súdnej ochrany prednesenú v konkrétnostiach účastníkom, bolo by potrebné tento

nedostatokpovažovaťzaprejavarbitrárnosti.Stačíteda,abyreagovalsúdnatenargument(argumenty),
ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný
za rozhodujúci (napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko, oba z 9.
decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B).

22. V posudzovanej veci súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dal odpoveď na všetky
zásadné právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany a obrany proti
nej. Odôvodnenie rozhodnutia obsahuje dostatok skutkových
a právnych záverov, spĺňa vyššie uvedené požiadavky a tvorí dostatočný podklad
pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní, pričom odvolací súd nezistil, že by tieto závery boli

neodôvodnené. Skutočnosť, že žalovaná-odvolateľka sa s názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje,
nemôže sama o sebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti, či arbitrárnosti rozhodnutia súdu prvej
inštancie.

23. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa

§ 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1
v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi vznikol nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalovanému, ktorý úspech

v odvolacom konaní nemal a preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
proti žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).