Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. apríl 2025

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 5C/4/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124376614
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Šišková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2025:6124376614.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Klaudiou Šiškovou v právnej veci žalobcu: A. B. C., D., E., nar.

XX.X.XXXX, bytom F., G. H. XXXX/XX, zastúpený JUDr. Andrejom Garom, advokátom v Bratislave,
Štefánikova 14, IČO: 30 850 436, proti žalovanej: A. I. C., nar. X.XX.XXXX, bytom F., C. XXXX/XX,
zastúpená JUDr. Romanom Henčelom, advokátom v Prievidzi, G. Švéniho 8, IČO: 51 007 746, o
zaplatenie 130,87 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 130,86 eur s 8,4% ročným úrokom z omeškania od
26.11.2024 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd konanie z a s t a v u j e .

III. Súd žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 76,52%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou, pôvodne podanou na Okresný súd Banská Bystrica ako upomínací súd, voči
žalobkyni domáhal zaplatenia sumy 130,87 eur s 6,25% ročným úrokom z omeškania od 18.9.2022
až do zaplatenia a náhrady trov konania ako nároku na náhradu škody, spočívajúcej vo vynaložených
nákladochvsúvislostiscestoudomiestabydliskajehomaloletéhosynaaspäť.Žalobuzdôvodniltým,že
na základe rozsudku Krajského súdu Trenčín č.k. 19CoP/20/2022-2736 zo dňa 23.6.2022 bol zmenený

výrokV.rozsudkuOkresnéhosúduPrievidzazodňa9.3.2022č.k.18P/54/2019-2555tak,žestykžalobcu
smaloletýmsynombolupravenýpočaskaždéhonepárnehotýždňavsobotuod10,00hod.do18,00hod.
a v nedeľu od 9,00 hod. do 18,00 hod. bez prítomnosti matky s tým, že matka je povinná dieťa na styk
s otcom pripraviť a odovzdať ho otcovi v stanovenom čase pred vchodom do budovy Kultúrneho centra
Bojnice, na Hurbanovom námestí v Bojniciach, kde jej ho otec v stanovenom čase odovzdá. Žalovaná
však súdne rozhodnutie dobrovoľne nerešpektuje, sústavne bráni v styku žalobcu s maloletým a rôznymi
obštrukciami a prieťahmi zmarila už celkom 166 stykov žalobcu s maloletým. Žalobca si v zmysle

vykonateľného rozhodnutia súdu šiel dňa 17.9.2022 prevziať maloletého a za týmto účelom pricestoval
z miesta svojho bydliska. Pred príchodom upovedomil žalovanú o svojom príchode prostredníctvom
SMS správy a do pozornosti jej dal odporučenie Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 10.3.2022
sp.zn. 13P/91/2019, v zmysle ktorého súd apeloval na manželov, aby sa styk realizoval s maloletým
v čase od soboty 9,00 hod. do nedele 17,00 hod. každý nepárny kalendárny týždeň až do následného
pojednávania. Žalovaná následne žalobcovi stručne oznámila, že maloletý odmieta realizáciu styku.
Žalovaná svoje tvrdenie nijakým spôsobom nepreukázala, žalobcovi ani len neumožnil maloletého vidieť

a na jeho ostatné správy náležite nereagovala. V dôsledku tendenčných tvrdení žalovanej spojených
s pravdepodobným zastrašovaním a rozrušovaním maloletého, sa žalobca dostavil pred dom žalovanej,
privolalpríslušníkovpolícieanáslednepredmetnéstretnutieoznámilprostredníctvomzápisnice.Žalobca
uviedol, že žalovaná neposkytnutím potrebnej súčinnosti porušila svoju prevenčnú povinnosť v zmysle§ 415 Občianskeho zákonníka, čím mu vedome spôsobila škodu, nakoľko zámer zmariť styk žalobcu
s maloletým a spôsobiť mu tak zbytočne vynaložené náklady bol vopred daný. Poukázal aj na ust. §
420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti žalovanou

a škodou je daná tým, že ak by rešpektovala právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie a umožnila
žalobcovi styk s dieťaťom, prípadne riadne a včas náležite upovedomila žalobcu o objektívnej prekážke
nemožnosti styku, nevynaložil by náklady na cestu z Bratislavy do Bojníc a späť zbytočne a ku škode
by nedošlo, nakoľko jediný účel cesty žalobcu bol práve styk s maloletým. Predmetná cesta žalobcu z
Bratislavy do Bojníc a späť predstavuje vzdialenosť 372 km, pričom základná náhrada podľa § 7 ods. 1

v spojení s § 7 ods. 4 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách je vo výške 84,44 eur a náhrada
za pohonné látky vo výške 46,42 eur.

2. Upomínací súd vydal vo veci platobný rozkaz, ktorým žalobe žalobcu vyhovel. Voči platobnému
rozkazu podala žalovaná vecne odôvodnený odpor. V odpore žalovaná nárok žalobcu neuznávala.
Uviedla, že za škodu žalobcovi nezodpovedá, nakoľko škoda mu nevznikla v príčinnej súvislosti s jej

konaním. Nesúhlasila s tvrdením žalobcu, že zámerne marí stretávanie sa otca s dieťaťom tým, že
vytvára obštrukcie a kladie si vlastné podmienky na stretávanie. Podľa jej názoru z predloženej SMS
komunikácie zo strany žalobcu vyplýva, že práve žalobca si kladie vlastné podmienky, mal záujem
syna prevziať v sobotu a matke ho odovzdať až v nedeľu, teda aj s prespatím, čo nie je v súlade
s vykonateľným súdnym rozhodnutím. Maloletý pritom má problém s prespávaním mimo miesto jeho

bydliska a takémuto styku sa bráni. Poukázala na vykonávacie konanie na Okresnom súde Prievidza,
sp.zn.15Em/2/2022,kdesudkyňajednoznačneupozornilarodičov,najmäotca,abysastykuskutočňoval
v intenciách vykonateľného súdneho rozhodnutia. Žalovaná uviedla, že v danom konaní súdu vysvetlila
správanie sa maloletého, ktorý styk s prespatím u otca odmieta. Je to teda práve žalobca, ktorý sa
nespráva v súlade s vykonateľným súdnym rozhodnutím a ani výzvou súdu vo vykonávacom konaní.

Žalobca si podľa jej názoru musí byť vedomý, že pokiaľ bude trvať na styku s dieťaťom aj s prespaním,
žalovaná mu to nemusí umožniť. Žalovaná zastávala názor, že pokiaľ žalobca sám vopred upozornil
matku, že chce realizovať styk v rozpore s vykonateľným súdnym rozhodnutím, ktoré správanie žalobcu
matka odmietla a potvrdila, že mu umožní styk len v rozsahu súdneho rozhodnutia, s čím žalobca
nesúhlasil, matka (žalovaná) si splnila prevenčnú povinnosť a vopred oznámila žalobcovi, že mu takýto

styk neumožní. Styk žalobcu s maloletým teda nebol realizovaný pre objektívnu prekážku, ktorú vytvoril
práve žalobca, keď žiadal styk s dieťaťom nad rámec vykonateľného súdneho rozhodnutia. Žalovaná
tvrdila, že dieťa riadne na styk so žalobcom v súlade s rozhodnutím súdu pripravila, toto však žalobca
neakceptoval. Poukázala na to, že opakovane informovala aj kolíznu opatrovníčku o tom, že žalobca
odmieta dodržiavať styk podľa právoplatného rozhodnutia súdu a trvá na styku v rozsahu nad rámec

tohto rozhodnutia a tiež o tom, že maloletý nie schopný absolvovať styk v danom rozsahu a odmieta
ho. Už od roku 2020 upozorňuje konajúce súdy, ako aj žalobcu na skutočnosť, že maloletý odmieta
styk so žalobcom a je veľmi náročné tieto styk realizovať bez jej prítomnosti, a to najmä v rozsahu
na prespanie, keďže maloletý je na ňu naviazaný. Z toho dôvodu žalobcovi opakovane aj za účasti
kolíznej opatrovníčky navrhovala styky realizovať postupne, aby si maloletý na žalobcu zvykol a bez

stresu dokázal absolvovať spoločné stretnutia. Ona koná výlučne v záujme maloletého, aby vyvolávaním
stresových situácií u dieťaťa nedochádzalo k ďalšiemu nežiaducemu psychickému vývoju. Napriek
tomu žalobca akékoľvek jej návrhy, ktoré majú viesť k zlepšeniu vzťahov dieťaťa k nemu, radikálne
odmieta a trvá na styku v rozsahu na prespanie bez prítomnosti žalovanej. Podľa jej názoru je podaná
žaloba nedôvodná, ona svojím konaním neporušila žiadnu právnu povinnosť. Súčasne spochybnila

vyčíslenie nákladov žalobcom v žalobe z dôvodu, že žalobca sa do miesta bydliska dieťaťa dostavil na
motorovom vozidle, ktorého nie je vlastníkom, išlo o bezplatne vypožičané vozidlo, a teda nemá nárok
na paušálnu náhradu za opotrebenie vozidla v zmysle zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách.
Rovnako namietla aj výšku uplatneného úroku z omeškania, nakoľko žalobca si úroky uplatnil v rozpore
s príslušnými právnymi predpismi. Zastávala názor, že pokiaľ ju žalobca pred podaním žaloby nevyzval

na dobrovoľné zaplatenie škody, má prípadný nárok len na úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho
po dni, v ktorom sa druhá strana dozvedela o uplatnenom nároku.

3. Súd pojednával v neprítomnosti žalovanej, ktorá svoju neúčasť písomne ospravedlnila a vykonal
dokazovanie vyjadrením právneho zástupcu žalobcu, oboznámením obsahu rozsudku Krajského súdu

Trenčín zo dňa 23.6.2022 č.k. 19CoP/20/2022-2736, SMS komunikácie žalobcu so žalovanou, trestného
oznámenia žalobcu zo dňa 17.9.2022, ftc. technického preukazu, zmluvy o výpožičke zo dňa 24.9.2021,
odporu voči platobnému rozkazu, zápisnice o pojednávaní zo dňa 6.2.2023 sp.zn. 15Em/2/2022, e-
mailovej komunikácie žalovanej s kolíznou opatrovníčkou, úradného záznamu Úradu práce, sociálnychvecí a rodiny v Prievidzi („ÚPSVaR v Prievidzi) zo dňa 14.11.2022, vyjadrenia žalobcu zo dňa 17.1.2025,
čestnéhoprehláseniazodňa2.12.2024,vyjadreniažalovanejdoručenéhosúdudňa5.2.2025,vyjadrenia
žalobcu zo dňa 5.3.2025, uznesenia OR PZ v Prievidzi zo dňa 17.10.2024 o vznesení obvinenia,

uznesenia Okresnej prokuratúry Prievidza zo dňa 28.10.2024 č. 2Pv 351/23/3307-150, podania
žalovanej zo dňa 1.4.2025, ako aj oboznámením obsahu ostatného spisového materiálu a zistil tento
skutkový a právny stav:

4. Rozsudkom Krajského súdu Trenčín zo dňa 23.6.2022 č.k. 19CoP/20/2022-2736 bol zmenený

rozsudoksúduprvejinštancievovýrokuV.oúpravestykuotcasmaloletýmdieťaťomtak,žestykžalobcu
s maloletým B. C. bol upravený počas každého nepárneho týždňa bez prítomnosti matky vždy v sobotu
v čase od 10,00 hod. do 18,00 hod. a v nedeľu v čase od 9,00 hod. do 18,00 hod. s tým, že matka
je povinná dieťa na styk s otcom pripraviť a odovzdať ho otcovi v stanovenom čase pred vchodom do
budovy Kultúrneho centra Bojnice, nachádzajúceho sa na Hurbanovom námestí v Bojniciach, kde jej ho
otec v stanovenom čase odovzdá.

5. Z predloženej SMS komunikácie žalobcu so žalovanou vyplýva, že v období od 6.9.2022 až do
14.9.2022 sa žalobca pýtal žalovanej ako sa má maloletý, na čo žalovaná nereagovala. Dňa 16.9.2022
žalobca oznámil žalovanej, že na druhý deň príde pre dieťa o 9,00 hod. a vráti ho v nedeľu večer, aby
ho nachystala na styk podľa apelu OS BA IV s tým, že bude čakať na námestí už o 9 hod. Žalovaná na

to reagovala tak, že uviedla, že B. je pripravený na styk podľa rozsudku KS a pýtala sa, z akého dôvodu
žalobca odmieta dodržiavať rozsudok KS, keď veľmi dobre vie, že B. nechce spať mimo domu. Žalobca
na to odpovedal: „Ja budem postupovať podľa apelu OS BA IV, odovzdaj mi ho o 9h a vrátim ho v nedeľu
večer. Jedinou prekážkou v styku si Ty sama, rešpektuj to, o čo Ťa žiadal BA súd. Namiesto vypisovania
a vytvárania prekážok, priprav B. na styk ako ťa žiadam Vďaka.“ Následne v sobotu 17.9.2022 o 8,56

hod. žalobca žalovanej oznámil, že čaká na námestí, na čo žalovaná o 9,05 hod. reagovala tým, že
maloletý nechce ísť, plače, že nechce ísť spinkať k tatkovi a že nechce ísť za tatkom. Žalobca na to
uviedol, že žalovaná klame a má čas do 10h, žiadal ju, aby pripravila dieťa, on počká tam; žalovaná má
možnosť si rozmyslieť svoje konanie s tým, že dieťa čaká pekný víkend v Bratislave s otcom, o všetko
sa postará. O 9,23 hod. žalovaná odpísala, že ak žalobca považuje apel OS BA IV za právoplatné

rozhodnutie a rozsudok KS v Trenčíne nie, je podľa nej zvláštne, že jej dáva v sobotu čas na rozmyslenie
do 10 hod. Žalobca o 9,28 hod. reagoval tým, aby sa žalovaná sústredila na prípravu syna namiesto
špekulácií a vytváraní prekážok. Žiadal ju, aby si uvedomila, ako veľmi škodí synovi. Uviedol, že jej
úsilie zamedziť rozširovaniu styku, vymazanie jeho zo života syna a snaha o finančný prospech je
chorá. Žalovaná o 9,34 hod. uviedla, že o finančný prospech ide iba žalobcovi, jeho účelové konanie je

absolútne priehľadné a pre neho sú v živote dôležité iba peniaze a nič iné ho nezaujíma. O 10,01 hod. sa
žalobca spýtal žalovanej, kde sú, na čo reagovala tým, že B. stále nechce ísť, plače, že nechce spinkať
u tatka a chce zostať doma s mamičkou. Žalobca na to uviedol, že normálne matky sa takto nesprávajú
– len kvôli svojej nezmyselnej pomste takto poškodzovať synov vývoj, je choré. Uviedol, že ide pred
dom, žalovaná má možnosť si to rozmyslieť a odovzdať mu syna. Žalovaná uviedla, že o pomstu ide

iba žalobcovi. O 10,14 hod. oznámil žalobca, že je pred domom, žiadal žalovanú, aby otvorila dvere
a odovzdala mu syna. Žalovaná o 10,17 hod. odpovedala, že B. stále nechce ísť, plače, že nechce
spinkať u tatka a chce zostať s mamičkou. Žalobca o 10,22 hod. žiadal žalovanú, aby otvorila dvere
a odovzdala mu dieťa.

6. Zo zápisnice o trestnom oznámení č. ORPZ-PD-OKP-577/2022-DS vyplýva, že žalobca následne
podal dňa 17.9.2022 o 10,45 hod. na OR PZ v Prievidzi na žalovanú v tejto súvislosti trestné oznámenie.

7. Z predloženého technického preukazu č. PG XXXXXX bolo zistené, že J. D., nar. XX.X.XXXX,
je evidovaný ako vlastník vozidla Volkswagen Tiguan, EČV: G.. Podľa údajov v technickom

preukaze je spotreba uvedeného vozidla 7,6 l/100 km. Z informácií dostupných na internete
(www.statdat.statistics.sk) vyplýva, že počas 37. týždňa roku 2022 bola priemerná cena benzínu natural
95 oktánový 1,642 eur/liter.

8. Zo zmluvy o výpožičke zo dňa 24.9.2021, uzatvorenej medzi A. J. D., nar. XX.X.XXXX, ako

požičiavateľom a žalobcom ako vypožičiavateľom, vyplýva, že požičiavateľ bezodplatne prenechal
žalobcovi vozidlo VW Tiguan EČV: G. na užívanie. Zmluva bola uzavretá od 25.6.2021 na dobu neurčitú.9.ZčestnéhoprehláseniaA.J.D.zodňa2.12.2024vyplýva,žepodľadohodymedzinímažalobcomako
vypožičiavateľom je vypožičiavateľ povinný sa starať o technický stav motorového vozidla, a to uhrádzať
všetky povinné technické prehliadky, ako aj vymieňať všetky opotrebované časti motorového vozidla

na vlastné náklady. V čestnom vyhlásení uvádza, že vypožičiavateľ je povinný udržiavať motorové
vozidlo v riadnom technickom stave na jeho užívanie a za týmto účelom je povinný uhrádzať všetky
nákladyspojenéstechnickouúdržbouamobilitoumotorovéhovozidla,t.j.vypožičiavateľznášacestovné
náhrady za používanie predmetného motorového vozidla výlučne sám v celom rozsahu.

10. Zo zápisnice o pojednávaní pred tunajším súdom v konaní sp.zn. 15Em/2/2022 zo dňa 6.2.2023
(v zápisnici je uvedený nesprávny dátum 6.2.2022) týkajúceho sa výkonu rozhodnutia o úprave styku
žalobcu s malol. B., bolo zistené, že súd apeloval a vyzýval žalobcu ako otca, aby v najbližších
týždňoch rešpektoval súdne rozhodnutie č.k. 19CoP/20/2022 zo dňa 23.6.2022, podľa ktorého má
právo byť s dieťaťom bez prespatia len vo vymedzenom rozsahu, je povinný dieťa v stanovenom
čase matke odovzdať. Súd žalobcu tiež vyzval, aby matku dieťaťa nevyzýval na prípravu syna aj na

prespatie, k čomu ho neoprávňuje žiadne súdne rozhodnutie. Zároveň súd konštatoval, že za doteraz
zisteného skutkového stavu považuje konanie matky (žalovanej) ako dobrovoľné neplnenie si povinnosti
z vykonateľného súdneho rozhodnutia.

11. E-mailami zo dňa 3.6., 6.6., 7.8., 13.8. a 17.8.2022 žalovaná žiadala o pomoc s realizovaním

styku kolízneho opatrovníka, nakoľko dieťa odmieta styk s otcom s prespaním, plače, že nechce
spinkať u tatka, žalobca však trvá na odovzdaní dieťaťa na celý víkend. Spoločné stretnutie rodičov na
návrh kolízneho opatrovníka však žalovaná nepovažovala za adekvátne riešenie, podľa jej názoru je
potrebné vysvetliť žalobcovi, že je v záujme syna, aby styk prebiehal tak, ako je uvedené v rozsudku.
Svoju prítomnosť pri tom považovala za absolútne bezpredmetnú. Kolízneho opatrovníka žiadala

o individuálne stretnutie mimo svojej pracovnej doby. Za jediný dôvod, pre ktorý sa styk neuskutočňuje,
považovala žalovaná to, že žalobca odmieta dodržiavať rozsudok KS Trenčín.

12. Z úradného záznamu ÚPSVaR v Prievidzi zo 14.11.2022 vyplýva, že žalovaná uviedla, že styk
žalobcu s dieťaťom sa nerealizuje, pretože žalobca sa domáha styku na noc. Podľa žalovanej na súde

v Bratislave v rámci rozvodového konania im bolo povedané, že majú skúšať prespatie syna u otca, ale
žiadne uznesenie nebolo vydané. Ona syna na prespatie pripravovala, ale dieťa to odmieta. Syn podľa
nej má problém prespať mimo domova, aj keď je tam s ním. Žalovaná uviedla, že nevie, ako má docieliť,
aby žalobca začal dodržiavať právoplatné rozhodnutie súdu. Zároveň uviedla, že má obavu, že keby
dieťa žalobcovi dala podľa rozhodnutia súdu, on jej ho v sobotu večer nevráti. Z úradného záznamu

vyplýva, že dieťa od septembra 2022 navštevuje materskú školu, po dvoch dňoch s ním mala problém,
pretože nechcel chodiť do škôlky, bolo mu smutno za ňou. Preto syna začala do škôlky dávať iba na
dopoludnie, v čase spísania úradného záznamu maloletý chodil do škôlky na celý deň s tým, že niekedy
tam býva iba dopoludnia. Žalovaná uviedla, že dieťa pred škôlkou každé ráno plače, potom vo vnútri sa
upokojí. V škôlke má kamarátov, je komunikatívny, spoločenský.

13. Z uznesenia OR PZ v Prievidzi ČVS: ORP-558/1-VYS-PD-2023 zo dňa 17.10.2024 vyplýva, že voči
žalovanej bolo vznesené obvinenie za spáchanie prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa
§ 349 Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť tým, že nerešpektovala rozsudok tunajšieho súdu zo
dňa 9.3.2022 č.k. 18P/54/2019-2555 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín zo dňa 23.6.2022

č.k. 19CoP/20/2022-2736 a neodovzdala maloletého B. C., nar. XX.X.XXXX, otcovi v dňoch 13. a 14.
4.2024, 27.4.2024, 11.5.2024, 12.5.2024, 25.5.2024, 26.5.2025, 8.6.2024, 9.6.2024, 6.7.2024, 7.7.2024,
20.7.2024, 21.7.2024, 3.8.2024, 4.8.2024, 17.8.2024, 18.8.2024, 31.8.2024, 1.9.2024, 14.9.2024,
15.9.2024, 28.9.2024, 29.9.2024 a 13.10.2024. Uznesením Okresnej prokuratúry v Prievidzi sp.zn. 2
Pv 351/23/3307-150 zo dňa 28.10.2024 bola sťažnosť žalovanej voči uzneseniu o vznesení obvinenia

zamietnutá ako nedôvodná.

14. Žalovaná v konaní nárok žalobcu na náhradu škody neuznávala z dôvodu, že za túto škodu
nezodpovedá, nakoľko škoda žalobcovi nevznikla v príčinnej súvislosti s jej konaním. Poukazovala
na to, že otec sa domáhal realizácie styku s dieťaťom počas celého víkendu neprerušene, hoci

vykonateľné rozhodnutie súdu upravovalo styk dieťaťa s otcom v sobotu a nedeľu bez prespania.
Žalovaná uvádzala, že maloletý syn, napriek jej presviedčaniu, odmietal ísť za otcom, nechcel u otca
spať. O týchto skutočnostiach žalobcu riadne informovala. Žalovaná uviedla, že žalobcovi poskytuje
pravidelnú súčinnosť, komunikuje s ním a koná tak, aby škoda nebola spôsobená. Žalovaná zastávalanázor, že je potrebné mať na zreteli najlepší záujem dieťaťa, aby neutrpel jeho psychický vývin. Podľa jej
názoru si žalobca ako otec musí byť vedomý, že pokiaľ bude trvať na styku s dieťaťom aj s prespaním,
ona ako matka mu to nemusí umožniť. Uviedla, že dňa 17.9.2022 žalobca sám na ňu tlačil, aby dieťa

pripravila na styk s ním aj na prespatie, na čo reagovala tak, že dieťa si žalobca môže prevziať v zmysle
právoplatného rozhodnutia Krajského súdu Trenčín, t.j. bez prespatia, ale žalobca naďalej naliehal,
aby mu dieťa bolo odovzdané aj na prespatie. Žalobca bol informovaný, že dieťa u neho nechce spať
a že plače. Žalovaná zastávala názor, že ak za tejto situácie žalobcovi neumožnila styk so synom,
bolo jej správanie ospravedlniteľné. V konaní žalovaná spochybnila vyčíslenie nákladov žalobcom,

nakoľko žalobca nie je vlastníkom motorového vozidla, za ktoré si uplatňuje nárok na náhradu škody,
pričom vozidlo používa bezodplatne na základe zmluvy o výpožičke. V súvislosti s tým uviedla, že
za daných okolností neobstojí nárok na náhradu nákladov za užívanie vozidla, k čomu sa vyjadril aj
Krajský súd Trenčín v konaní 17Co/17/2023. V súvislosti s predloženým čestným prehlásením A. J.
D. uviedla, že všetky zmeny a dodatky zmluvy o výpožičke by mali byť urobené písomne a podľa
jej názoru nebolo preukázané, že by bola medzi žalobcom a vlastníkom vozidla uzavretá dohoda

o hradení paušálnych náhrad za používanie vozidla. Poukázala aj na to, že so žalobcom sú stále
manželia a ku zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva nedošlo. Nemožno hovoriť o škode, ktorá
vznikla na strane žalobcu, nakoľko náklady, ktoré žalobca vynaložil za účelom cesty za maloletým,
boli s veľkou pravdepodobnosťou vyplatené z majetku, ktorý je stále v BSM. Zároveň namietla výšku
uplatneného nároku na úrok z omeškania, nakoľko žalobca ju pred podaním žaloby na náhradu škody

vôbec nevyzýval, a preto mu nárok patrí až odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby.

15. Žalobca v konaní uviedol, že žalovanú pred príchodom na styk s dieťaťom upozornil prostredníctvom
SMS správy na svoj príchod, na čo žalovaná reagovala tým, že dieťa s ním nechce ísť, čo však
ničím nepreukázala. Vzhľadom na podozrenie z tendenčných tvrdení žalovanej žalobca prišiel k domu

žalovanej, domáhal sa styku so synom a nakoniec bol podať na žalovanú trestné oznámenie.
Žalovaná mu neumožnila ani len vidieť maloletého. Poukázal na to, že žalovaná mu dlhodobo bráni
v styku s maloletým. Jej povinnosťou bolo riadne a včas dieťa na styk s ním pripraviť, čo sa ale
nestalo, a žalovaná ani nepreukázala existenciu žiadnej objektívnej skutočnosti, ktorá by odôvodňovala
nerealizáciu styku s dieťaťom. V súvislosti s výpožičkou vozidla a náhradou za jeho užívanie poukázal

na čestné vyhlásenie požičiavateľa motorového vozidla zo dňa 2.12.2024, podľa ktorého je žalobca
v zmysle dohody s požičiavateľom povinný sa starať o technický stav vozidla – uhrádzať všetky povinné
technické prehliadky, ako aj vymieňať všetky opotrebované časti motorového vozidla na vlastné náklady
a udržiavať motorové vozidlo v riadnom technickom stave na jeho užívanie; cestovné náhrady za
používanie predmetného vozidla znáša žalobca výlučne sám, a to v celom rozsahu. Žalobca uviedol, že

čestné vyhlásenie predložil za účelom reakcie na vznesené námietky žalovanej a preukázania svojich
tvrdení a poukázal na to, že v obdobných konaniach nebol nárok cestovných náhrad spochybňovaný
a nebol predmetom posudzovania. Vzhľadom k tomu, že žalovaná v súvislosti so spochybňovaním
jeho nároku začala vznášať námietky, musel z procesnej opatrnosti dodatočne zabezpečiť dôkazy
preukazujúce jeho nárok. Napádaná forma právneho úkonu dohody nie je opodstatnená, pretože

sa nejedná o nováciu zmluvy o výpožičke zo dňa 24.9.2021, ale o dohodu o znášaní náhrad
medzi žalobcom a požičiavateľom motorového vozidla. Poukázal pritom na rozhodnutie Krajského
súdu v Českých Budějoviciach sp.zn. 22Co 577/2003, potvrdený uznesením NS ČR sp.zn,. 28Cdo
2369/2003, ako aj rozhodnutia Krajského súdu Trenčín sp.zn. 27Co/3/2025, 27Co/5/2025, 5Co/3/2025
a 27Co/11/2025. Žalobca tiež uviedol, že pri vyčíslení nákladov spojených s použitím vozidla za účelom

realizácie styku sa prihliada na paušálne náhrady nákladov obdobného používania osobných vozidiel
na iné účely (R 12/1990), na ktoré sa vzťahuje zákon č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách,
v zmysle ktorého patrí základná náhrada zamestnancovi bez ohľadu na to, či je použité motorové vozidlo
vlastné alebo prenajaté (odplatne alebo bezodplatne) a vždy vzniká zákonný paušálny nárok na náhrady
uvedené v § 7 zákona.

16. V súvislosti s námietkou žalovanej, že náklady na cestu žalobcu boli vynaložené z prostriedkov BSM,
žalobca uviedol, že uplatnený nárok nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pretože
škoda vznikla v súvislosti s vecou, ktorá podľa svojej povahy slúži výlučne osobnej potrebe žalobcu.
Uviedol, že podľa argumentácie žalovanej by potom aj pokuty, ktoré jej boli opakovane uložené v konaní

o výkon rozhodnutia v súvislosti s úpravou rodičovských práv a povinností, tvorili súčasť predmetu
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Uplatňovanie nároku na náhradu škody medzi manželmi
v prípade úmyselného protiprávneho konania na veci osobnej potreby jedného z manželov je prípustné,
čo podporuje aj bohatá súdna prax najvyšších súdnych autorít a argumentácia žalovanej nemá oporuv právnej úprave, ustálenej súdnej praxi a popiera fundamenty základného práva na ochranu majetku,
ochrany práva na súdnu a inú ochranu a princíp právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí.

17. Pred otvorením pojednávania dňa 3.4.2025 žalobca vzal žalobu v časti úroku z omeškania 6,25%
ročne zo sumy 130,87 eur od 18.9.2022 do 25.11.2024 a v časti istiny 0,01 eur späť a súčasne rozšíril
žalobu v časti úroku z omeškania tak, že sa voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 130,86 eur spolu
s 8,4% ročným úrokom z omeškania od 26.11.2024 do zaplatenia. Súd rozšírenie žaloby na pojednávaní
pripustil.

18. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

19.Podľa§420ods.1a3Občianskehozákonníkakaždýzodpovedázaškodu,ktorúspôsobilporušením
právnej povinnosti.

Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

20. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nárok žalobcu po
čiastočnom späťvzatí a rozšírení je dôvodný. Žalobca si voči žalovanej uplatnil nárok na náhradu škody
v podobe cestovných náhrad, ktorá škoda mu vznikla dňa 17.9.2022 v dôsledku toho, že márne cestoval

na stretnutie so svojim synom v zmysle vyššie uvedeného rozsudku Krajského súdu Trenčín z miesta
svojho bydliska v Bratislave do miesta bydliska maloletého v Bojniciach.

21. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka je
porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a

škodou a nakoniec zavinenie. Všetky uvedené zodpovednostné zložky musia byť splnené kumulatívne.
Bolo spoľahlivo preukázané a medzi stranami nesporné, že v rozhodnom čase dňa 17.9.2022 bolo
stretávanie sa otca (žalobcu) s maloletým synom upravené vykonateľným súdnym rozhodnutím zo dňa
23.6.2022 č.k. 19CoP/20/2022-2736. Z odôvodnenia rozhodnutia vo veci maloletého syna strán sporu
vyplýva, že medzi stranami sporu ako rodičmi maloletého v danom čase existovali osobné rozpory, ktoré

sa negatívne prejavovali aj v oblasti výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému B.. V tom čase
prebiehalo aj rozvodové konanie strán sporu, kde došlo k nariadeniu znaleckého dokazovania na otázku,
či maloletý je schopný u otca prespávať s ohľadom na jeho vek a psychický stav. Obaja rodičia boli
súdom upozornení na opakovane vyslovený názor odvolacím súdom, znalcom i kolíznym opatrovníkom
ozáujmemaloletéhonacitlivomrozširovaníjehostykusotcomasúdpoukázalnato,žežalobcaakootec

má právo podieľať sa na výchove maloletého dieťaťa, ktoré mu nie je zverené do osobnej starostlivosti,
prostredníctvom jeho styku s dieťaťom. Zároveň poukázal na zodpovednosť oboch rodičov za výchovu
a vývoj dieťaťa. V konaní nebolo medzi stranami sporné, že aj v rámci rozvodového konania súd apeloval
na rodičov, aby sa snažili rozšíriť styk otca s dieťaťom bez prítomnosti matky na obdobie celého víkendu,
t.j. od soboty do nedele nepretržite.

22. Predmetom tohto sporového konania je posúdenie zodpovednosti žalovanej za zbytočne vynaložené
cestovné náklady, ktoré mali vzniknúť žalobcovi a vzhľadom na obranu žalovanej posúdiť existenciu
takých okolností, z ktorých možno vyvodiť, že škode nemohla žalovaná zabrániť, teda, že vznik škody
nezavinila.

23. V konaní bolo nesporné, že dňa 17.9.2022 sa stretnutie žalobcu s maloletým synom neuskutočnilo, i
keď išlo o súdom upravený styk, podľa ktorého mal žalobca ako otec právo stretnúť sa so synom každú
nepárnu sobotu od 10,00 hod. do 18,00 hod. a nedeľu od 9,00 hod. do 18,00 hod. v neprítomnosti
žalovanej (t.j. matky dieťaťa), a to na vymedzenom mieste. Tomu zodpovedala povinnosť žalovanej ako

matky dieťa na stretnutie so žalobcom ako otcom pripraviť a stretnutie otca so synom umožniť. Žalobca
sa dňa 17.9.2022 do miesta bydliska dieťaťa po predchádzajúcom upozornení prostredníctvom SMS
správy dostavil, k odovzdaniu dieťaťa však v uvedený deň nedošlo. Žalovaná to odôvodňovala tým,
že žalobca sa domáhal styku s dieťaťom podľa odporúčania Okresného súdu Bratislava IV, t.j. počas
celého víkendu nepretržite a maloletý odmietal u otca spať. Z predloženej SMS správy zo dňa 16.9.2022

vyplýva, že otec naozaj uviedol, že si dieťa prevezme na námestí o 9,00 hod. nasledujúceho dňa a dieťa
vrátivnedeľuvečer.Pooznámenížalovanej,žemaloletýjepripravenýnastykpodľarozsudkuKrajského
súdu Trenčín, otec žiadal, aby žalovaná dieťa pripravila na styk, on si ho prevezme a odovzdá v zmysle
apelu Okresného súdu Bratislava IV. Dňa 17.9.2022 po tom, ako žalobca oznámil o 9,00 hod. že je nanámestí a žalovaná mu odpísala, že dieťa nechce ísť spať k tatkovi a nechce ísť za tatkom, žalobca
žalovanú žiadal, aby pripravila dieťa, ktoré čaká pekný víkend v Bratislave. K odovzdaniu dieťaťa otcovi
však nedošlo, čo žalovaná odôvodňovala tým, že dieťa plače, nechce ísť, nechce ísť spať k tatkovi.

Žalobca sa následne dostavil pred rodinný dom, kde žalovaná býva, táto s ním však komunikovala len
prostredníctvom SMS a žalobca nemal možnosť maloletého ani vidieť.

24. Súd po vykonaní dokazovania a vyhodnotení skutkových okolností zmareného stretnutia žalobcu
so synom dňa 17.9.2022 dospel k záveru, že žalovaná zavinene zmarila stretnutie maloletého syna

s otcom, keď bez relevantného objektívneho dôvodu syna na stretnutie s otcom nepripravila a stretnutie
mu neumožnila. Súd dospel k záveru, že žalovaná svojim správaním priamo porušila povinnosť uloženú
jej vykonateľným rozhodnutím súdu, teda žalovaná zodpovedá za škodu vzniknutú žalobcovi podľa §
420 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

25. Niet pochýb o tom, že žalovaná mala právnu povinnosť, vyplývajúcu z vykonateľného súdneho

rozhodnutia, umožniť dňa 17.9.2022 stretnutie žalobcu ako otca s maloletým synom. Žalobca žalovanej
riadne oznámil, že si dieťa prišiel vyzdvihnúť. Je teda preukázané, že jeho cesta dňa 17.9.2022
na miesto stretnutia so synom sa uskutočnila výlučne za týmto účelom, dôkazom toho je i podanie
trestného oznámenia zo dňa 17.9.2022. Nie je pritom rozhodujúce, že otec sa domáhal rozšíreného
styku s dieťaťom v zmysle odporúčania Okresného súdu Bratislava IV. Je nepochybné, že žalobca

mal dňa 17.9.2022 právo na stretnutie s dieťaťom na základe rozhodnutia Krajského súdu Trenčín zo
dňa 23.6.2022 č.k. 19CoP/20/2022-2736 a v rozsahu tohto rozhodnutia bolo povinnosťou žalovanej
stretnutiežalobcovisdieťaťomumožniťažalobcuupozorniťnajehopovinnosťdieťavzmyslecitovaného
právoplatného rozhodnutia vrátiť o 18,00 hod. toho istého dňa. Niet takisto pochýb o tom, že škoda
žalobcu v podobe vzniknutých nákladov na prepravu vznikla v priamej príčinnej súvislosti s jeho cestou z

miesta bydliska na miesto stretnutia sa so synom. Zavinenie žalovanej spočíva v jej úmyselnom konaní,
pretože jednoznačne vedela, že svojím konaním, a to neumožnením stretnutia syna so žalobcom,
poruší právo žalobcu na stretnutie so synom, a teda poruší povinnosť uloženú súdnym rozhodnutím a s
týmto následkom bola uzrozumená. V konaní žalovaná argumentovala tým, že maloletý nechcel ísť na
stretnutie s otcom, napriek jej snahe, aby sa toto stretnutie uskutočnilo. Túto skutočnosť však žiadnym

spôsobom nepreukázala a rovnako nepreukázala ani existenciu akejkoľvek objektívnej skutočnosti, pre
ktorú nebolo možné stretnutie žalobcu so synom v uvedený deň realizovať. Súd pritom poukazuje aj na
konštatovanie tunajšieho súdu, uvedené do zápisnice o pojednávaní zo dňa 6.2.2023 v konaní o výkon
rozhodnutia sp.zn. 15Em/2/2022, že považuje konanie matky (žalovanej) ako dobrovoľné neplnenie
si povinnosti z vykonateľného súdneho rozhodnutia, pričom žalovaná počas uvedeného pojednávania

argumentovala práve tým, že styk so žalobcom sa nerealizuje z dôvodu, že žalobca trvá na tom, že si
dieťa vezme aj na prespatie, čo maloletý odmieta.

26. Žalovaná v konaní poukazovala na to, že maloletý odmietal styk s otcom, nakoľko bol stresovaný
skutočnosťou, že musí u žalobcu aj prespať. Tvrdila, že maloletý styk so žalobcom odmieta a je veľmi

náročné tento styk realizovať bez jej prítomnosti, najmä v rozsahu na prespanie tak, ako to žalobca
neustále vyžaduje, keďže maloletý je na ňu naviazaný. V súvislosti s tým súd uvádza (ako už bolo
uvedené vyššie), že táto skutočnosť nič nemení na povinnosti matky pripraviť dieťa na styk s otcom
v zmysle právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu. Ak medzi stranami nedošlo k vzájomnej
dohode na odlišnej úprave styku žalobcu s dieťaťom, bolo povinnosťou strán sporu rešpektovať

citované súdne rozhodnutie. Pokiaľ k realizácii styku nedošlo, žalovanú zaťažuje dôkazné bremeno na
preukázanie takej skutočnosti, pre ktorú objektívne nebolo možné, aby sa styk realizoval. Žalovaná
v tomto smere dôkazné bremeno v konaní neuniesla. Súd preto zastáva názor, že dňa 17.9.2022 nebola
v konaní preukázaná existencia takej objektívnej skutočnosti na strane maloletého, ktorá by objektívne
bránila jeho stretnutiu s otcom.

27. Vzhľadom na uvedené súd uzavrel, že žalobca preukázal v konaní všetky prvky zodpovednosti
žalovanej za škodu, ktorá mu vznikla zbytočným vynaložením nákladov na cestu z miesta bydliska
žalobcudoBojnícdňa17.9.2022aspäťzaúčelomrealizáciestretnutiasažalobcusmaloletýmsynomna
základe vykonateľného rozhodnutia súdu. Žalovaná na druhej strane nepreukázala, že škodu nezavinila.

28. Pokiaľ ide o rozsah týchto nákladov, teda o výšku náhrady škody, žalovaná poukazovala na to, že
žalobca pricestoval na styk s dieťaťom osobným motorovým vozidlom, ktoré mal v užívaní na základe
zmluvyovýpožičkebezodplatne.Podľanejpretoneobstojí záveronárokužalobcunanáhradunákladovzaužívanievozidlaatentonázorodôvodnilairozhodnutímKrajskéhosúduTrenčínzodňa30.4.2024č.k.
17Co/17/2023. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že je zrejmé, že objektívne dochádza k opotrebovaniu
vozidla a základná náhrada zohľadňuje opravy, údržbu, opotrebenie a výmenu pneumatík, motorového

oleja, náplne do ostrekovačov, poplatky za umývanie auta, povinné zmluvné a havarijné poistenie,
pričom na týchto nákladoch sa podieľa výlučne žalobca sám. Toto tvrdenie žalobcu bolo preukázané
čestným vyhlásením A. J. D., ktorý vozidlo žalobcovi poskytol do užívania na základe zmluvy
o výpožičke. Námietku žalovanej, že čestné vyhlásenie je len účelové, vypracované až 2.12.2024,
ako aj to, že nebolo preukázané, že medzi vlastníkom vozidla a žalobcom došlo k uzavretiu dohody

o hradení paušálnych náhrad za používanie vozidla, nakoľko zmeny a dodatky zmluvy o výpožičke
musia byť urobené písomne, súd nepovažoval za opodstatnenú. Súdu je z jeho činnosti známe, že
v predchádzajúcom období nebol nárok na náhradu cestovných náhrad za užívanie vozidla na základe
výpožičky zo strany žalovanej spochybňovaný. Vzhľadom k tomu, že v súčasnosti žalovaná voči tomuto
nároku vznáša námietky, žalobca v konaní musel produkovať dôkazy preukazujúce jeho nárok, nakoľko
dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje žalobcu. Na základe čestného vyhlásenia vlastníka vozidla

o tom, že výlučne žalobca sa na základe ich vzájomnej dohody podieľa na nákladoch spojených
s údržbou vozidla, jeho poistením a pod., súd považoval tvrdenia žalobcu v konaní za preukázané,
a preto považoval nárok žalobcu na zaplatenie cestovných náhrad podľa zákona č. 283/2002 Z.z.
o cestovných náhradách v súvislosti s použitím vozidla na cestu z Bratislavy do Bojníc a späť za
opodstatnený.

29. Súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalovanej, že vzhľadom k tomu, že strany sporu
sú manželmi a nedošlo k zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva, náklady, ktoré hradil žalobca
v súvislosti s cestou na realizáciu styku, boli s veľkou pravdepodobnosťou vyplatené z majetku
patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu. V súvislosti s tým potom nemohlo dôjsť ku

škode na majetku vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Súd uvádza, že v zmysle rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 3Cdo/113/93 (R 71/4) „ak zmluvu o vypožičaní motorového vozidla v zmysle § 257 OZ
(v znení do 31. decembra 1991) uzavrel len jeden z manželov, nejde o taký úkon, ktorý by sa týkal veci
spoločnej obidvom manželom (§ 145 ods. 1 OZ). Z tejto zmluvy je povinný plniť len ten z manželov,
ktorý zmluvu uzavrel.“ Žalobca uzavrel zmluvu o výpožičke s vlastníkom vozidla sám s tým, že vozidlo

využíva výlučne pre svoju osobnú potrebu. Súdu je z jeho činnosti známe, že strany sporu dlhodobo žijú
oddelene a spoločne nehospodária. V zmysle ust. § 143 Občianskeho zákonníka do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov nepatria veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu
povolania len jedného z manželov. Pokiaľ žalobca užíva vozidlo výlučne pre svoju potrebu, aj prostriedky
vynaložené na náklady spojené s jeho užívaním je potrebné posudzovať ako prostriedky slúžiace

osobnej potrebe žalobcu, ktoré nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu.

30. Predmetná cesta žalobcu z miesta bydliska Bratislava - Staré Grunty do miesta styku Bojnice,
Hurbanovo námestie a späť predstavuje vzdialenosť 372 km. V zmysle § 7 ods. 1 v spojení s § 7 ods. 4
zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách si žalobca nárokuje základnú náhradu vo výške 84,44

eur (0,227 eur x 372 km v zmysle opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 282/2022
Z.z.) a náhradu za spotrebované pohonné hmoty vo výške 46,42 eur (vychádzajúc z priemerných cien
pohonných látok v SR podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky bola cena benzínu natural 95
oktánový v týždni od 12.9.2022 do 18.9.2022 v sume 1,642 eur/ liter; pri spotrebe vozidla 7,6 l/ 100 km
predstavuje výška náhrady za spotrebované pohonné hmoty sumu: 372 km : 100 km = 3,72 x 7,6 l =

28,272 litrov; 28,272 litrov x 1,642 eur predstavuje po zaokrúhlení sumu 46,42 eur). Spolu predstavujú
cestovné náhrady sumu 130,86 eur. Pokiaľ ide o spôsob vyčíslenia náhrady za účelom realizácie styku
podľa zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách aj v týchto prípadoch, ide o ustálenú súdnu prax,
ktorú reprezentuje aj rozhodnutie R 12/90, ďalej rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 20Co/9/2020
zo dňa 26.11.2020. Žalobca si pôvodne uplatnil nárok na zaplatenie sumy 130,87 eur, pred začatím

pojednávania ho však v časti o zaplatenie sumy 0,01 eur vzal späť. Takto upravený nárok súd považoval
za dôvodný.

31. Žalobca si voči žalovanej uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania podľa § 517 ods.2
Občianskeho zákonníka v spojitosti s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. pôvodne vo výške 6,25 %

ročne zo sumy 130,87 eur od 18.9.2022, t.j. odo dňa nasledujúceho po neuskutočnenom styku žalobcu
s dieťaťom do zaplatenia. V danej veci sa však žalovaná dostala do omeškania s plnením až odo dňa
nasledujúceho po dni doručenia žaloby (25.11.2024), nakoľko v konaní nebolo preukázané (a žalovaná
to popierala), že by žalobca žalovanú pred podaním žaloby vyzýval na zaplatenie predmetnej náhradyškody. Žalovaná sa o nároku žalobcu a jeho výške dozvedela až doručením žaloby. Žalobca však pred
začatím pojednávania vzal nárok na úrok z omeškania vo výške 6,25% ročne zo sumy 130,87 eur od
18.9.2022 do 25.11.2024 späť a žalobu rozšíril tak, že si uplatňoval voči žalovanej nárok na zaplatenie

úroku z omeškania vo výške 8,4% ročne zo sumy 130,86 eur od 26.11.2024 do zaplatenia. Súd takéto
rozšírenie žaloby pripustil a takto uplatnený nárok považoval za dôvodný.

32. Súd teda vo veci rozhodol tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 130,86 eur spolu
s 8,4% ročným úrokom z omeškania od 26.11.2024 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti

tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti, týkajúcej sa úrokov z omeškania a v časti istiny vo výške 0,01 eur,
súd konanie v súlade s ust. § 145 ods. 2 CSP zastavil.

33. O náhrade trov konania, vzhľadom na čiastočné zastavenie konania, súd rozhodol podľa § 256 ods. 1
vspojenís§255ods.2Civilnéhosporovéhoporiadku(CSP).Žalobcasavkonanívočižalovanejcelkovo
domáhalzaplateniasumy152,66eur(vrátaneúrokuzomeškaniavyčíslenéhokudňurozhodnutiasúdu),

súd mu priznal sumu celkom 134,74 eur (vrátane úroku z omeškania vyčísleného ku dňu rozhodnutia
súdu). Žalobca tak mal v konaní úspech v rozsahu 88,26%, úspech žalovanej v konaní predstavuje
11,74% (súd prihliadol k tomu, že čiastočné zastavenie konania procesne zavinil žalobca). Čistý úspech
žalobcu potom predstavuje 76,52% (88,26% - 11,74%). V tomto rozsahu súd žalobcovi nárok na
náhradu trov konania aj priznal. O konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným

uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP). Pokiaľ žalobca v konaní uvádzal,
že neúspech v časti príslušenstva pohľadávky nemôže mať vplyv na výšku náhrady trov konania, súd
uvádza, že ak konanie v časti bolo zastavené, je potrebné, aby sa táto okolnosť premietla aj vo výroku
o náhrade trov konania, nakoľko ustanovenia CSP neupravujú prípad nepatrného neúspechu v konaní
tak, ako ju v minulosti upravoval Občiansky súdny poriadok v ust. § 142 ods. 3 (viď aj rozsudok Krajského

súdu Trenčín sp.zn. 27Co/3/2025 zo dňa 28.1.2025).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd Trenčín. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza vo dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí
obsahovať, okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis) označenie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie môže byť odôvodnené len
skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).