Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. máj 2025

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 19Csp/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124432283
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. et Mgr. Michala Lunterová Švandová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2025:6124432283.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. et Mgr. Michalou Lunterovou Švandovou, v právnej

veci žalobcu M.B.A. Consult Investments s.r.o., IČO 55 414 656,
so sídlom A. B. XXXX/XX, XXX XX A., v konaní zast. Advokátskou kanceláriou Galadík s.r.o., IČO 54
691 419, so sídlom Nám. Štefana Moysesa 45/17A,
974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému C. D., nar. XX. XX. XXXX, trvalý pobyt C. XXXX/XX, XXX XX
E., v konaní zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie: J. Kráľa 5/A,
984 01 Lučenec, o zaplatenie 540,38 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to v lehote troch
dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu, doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica,
pracovisko upomínacieho konania, dňa 09. 12. 2024, domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 540,38 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9,50 % ročne zo sumy 540,38 Eur od 21. 04. 2024 do zaplatenia a tiež náhrady trov konania.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca, Slovenská sporiteľňa, a. s. so sídlom
Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO 00 151 653 (ďalej
len „právny predchodca“), uzatvoril dňa 02. 07. 2021 so žalovaným Zmluvu o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o úvere“), predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebného úveru vo
výške 1.500,00 Eur. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky (ďalej len
„VOP“). V zmluve o úvere si zmluvné strany dohodli podmienky splácania úveru, a to výšku mesačnej
splátky 50,77 Eur; splatnosť prvej splátky 28. 08. 2021; periodicitu a splatnosť splátok mesačne vždy

k 28. dňu v kalendárnom mesiaci; konečnú splatnosť úveru 28. 07. 2024; splatnosť úrokov vždy v
periodicite a v termíne splátok, úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru 12,49 % ročne a celkovú čiastku,
ktorú
sa spotrebiteľ zaviazal zaplatiť 1.827,35 Eur. Žalovaný podľa tvrdení žalobcu nemal dodržať podmienky
pre splácanie úveru, čím sa mal dostať do omeškania; tvrdenia o nesplácaní úveru žalobca opieral o
výpis z úverového účtu a tvrdil, že žalovaný uhradil splátky v celkovej výške 1 252,57 Eur, ktoré boli
započítané (i) na istinu v sume 959,62 Eur; (ii) na riadny úrok v sume 283,18 Eur; (iii) na zmluvný úrok

z omeškania v sume 1,77 Eur; (iv) na poplatky
v sume 8,00 Eur. Po konečnej splatnosti úveru boli zo strany žalovaného zrealizované úhrady, ktoré boli
započítané na istinu, a to platba zo dňa 29. 05. 2024 vo výške 50,00 Eur; platba
zo dňa 12. 06. 2024 vo výške 50,00 Eur a platba zo dňa 08. 07. 2024 vo výške 50,00 Eur.Odaugusta2024neevidovalprávnypredchodcazostranyžalovanéhožiadneďalšieúhrady.Dlžnáistina
tak po odpočítaní uhradených splátok započítaných na istinu predstavovala sumu 540,38 Eur. Výzvou
zo dňa 12. 09. 2022 oznámil právny predchodca žalobcu žalovanému,

že je v omeškaní so splácaním pohľadávky, žalovaný bol upozornený, že ku dňu vyhotovenia výzvy, bola
výška pohľadávky 152,36 Eur a zároveň bol upozornený, že banka je oprávnená postúpiť pohľadávku
do mandátnej správy tretej osobe. Zásielka adresovaná žalovanému
sa právnemu predchodcovi vrátila dňa 04. 10. 2022 ako nedoručená z dôvodu, že nebola prevzatá
v odbernej lehote. Výzvou zo dňa 02. 05. 2023 oznámil právny predchodca žalobcu žalovanému, že je v

omeškaní so splácaním pohľadávky, žalovaný bol upozornený, že ku dňu vyhotovenia výzvy, bola výška
pohľadávky 219,07 Eur a zároveň bol upozornený, že banka
je oprávnená postúpiť pohľadávku do mandátnej správy tretej osobe. Zásielka adresovaná žalovanému
bola doručená dňa 24. 05. 2023. Nakoľko žalobca nemal k dispozícii doručenku, predložil ako dôkaz
o doručení výzvy podací hárok. Výzvou zo dňa 19. 03. 2024 oznámil právny predchodca žalobcu
žalovanému, že je v omeškaní so splácaním pohľadávky, žalovaný bol upozornený, že ku dňu

vyhotovenia výzvy, bola výška pohľadávky 575,17 Eur, pričom právny predchodca žalobcu žalovaného
predmetnouvýzvouupozornil,žeakvlehote15dnínevysporiadatútopohľadávku,jeoprávnenývyhlásiť
mimoriadnusplatnosťúveru.Zásielkaadresovanážalovanémuboladoručenádňa22.03.2024,nakoľko
žalobca nemal
k dispozícii doručenku, ako dôkaz o doručení výzvy súdu predložil podací hárok. Nakoľko

zo strany žalovaného došlo k porušeniu zmluvných podmienok, pristúpil právny predchodca
v súlade s príslušnými ustanoveniami VOP a s poukazom na ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
dňa 20. 04. 2024 k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pohľadávky. Oznámením
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 21. 04. 2024 (ďalej len „oznámenie“) bol žalovaný vyzvaný
na úhradu pohľadávky do 15 dní od doručenia. Dlžná istina ku dňu zosplatnenia úveru predstavovala

sumu 831,04 Eur. Zásielka adresovaná žalovanému bola doručená
dňa 25. 04. 2024. Výzvou zo dňa 20. 06. 2024 oznámil právny predchodca žalobcu žalovanému, že je
v omeškaní so splácaním pohľadávky. Žalovaný bol upozornený, že ku dňu vyhotovenia výzvy, je výška
pohľadávky banky 744,04 Eur a zároveň bol upozornený,
že je oprávnený postúpiť pohľadávku tretej osobe. Zásielka adresovaná žalovanému bola doručená dňa

01. 07. 2024. Nakoľko žalobca nemal k dispozícii doručenku, ako dôkaz
o doručení výzvy predložil podací hárok. S poukazom na ust. § 565 a s prihliadnutím
na ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť
úveru 20. 04. 2024, pričom od splatnosti nezaplatenej splátky splatnej 28. 12. 2023 uplynuli tri mesiace,
t. j. v lehote do 28. 03. 2024 nedošlo k úhrade. Kvalifikovaná výzva

zo dňa 19. 03. 2024 v zmysle ust. § 53 ods. 9 OZ bola žalovanému doručená dňa
22. 03. 2024. Nakoľko zo strany žalovaného nedošlo v zákonnej lehote 15 dní k úhrade omeškaných
splátok, pristúpil právny predchodca k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
a to do splatnosti najbližšej splátky v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka, t. j. splatnosť najbližšej
splátky bola zmluvou určená na 28. deň v mesiaci a k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti došlo 20. 04.

2024, teda v zmysle ust. § 565 Občianskeho zákonníka. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č.
0850/2024/CE zo dňa 23. 09. 2024, nastala právna skutočnosť, ktorá mala za následok zmenu v osobe
veriteľa z právneho predchodcu (pôvodného veriteľa) na žalobcu. O vyššie uvedených skutočnostiach
malo byť žalovanému expedované v zmysle ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka oznámenie o
postúpení pohľadávky. S poukazom na článok I bod 1 zmluvy o úvere, ak je dlžník v omeškaní

so splácaním pohľadávky banky, zaplatením úrokov, poplatkov alebo iných peňažných záväzkov, banka
je oprávnená požadovať od dlžníka okrem úrokov tiež úroky z omeškania
z dlžnej čiastky, najviac do výšky stanovenej právnym predpisov, t. j. vo výške 9,50 % ročne. Vzhľadom
na vyššie uvedené si žalobca nárokuje priznanie úroku z omeškania vo výške
9,50 % ročne z dlžnej istiny vo výške 540,38 Eur, ktorý žalobca požaduje priznať

od 21. 04. 2024 do zaplatenia. Právny zástupca žalobcu predžalobnou výzvou zo dňa
01. 10. 2024 vyzval žalovaného na mimosúdne vysporiadanie daného prípadu.

3. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení žalobca k žalobe pripojil listinné dôkazy, a to Výpočet
primárnej návratnosti (kalkulácia ukazovateľa schopnosti splácať) (č. l. 8 súdneho spisu); doručenky do

vlastných rúk (č. l. 10 súdneho spisu); ePotvrdenku s rozpisom zásielok (č. l. 13 súdneho spisu); Výpis z
úverového účtu (č. l. 17 súdneho spisu); odpisy z podacích hárkov (č. l. 23 súdneho spisu); Oznámenie
o postúpení pohľadávky (č. l. 26 súdneho spisu); výzvy (č. l. 27 súdneho spisu); Prílohu č. 1 k Zmluve
o postúpení pohľadávok (č. l. 29 súdneho spisu); sadzobník (č. l. 35 súdneho spisu); produktovéobchodné podmienky pre hypotekárne a splátkové úvery (č. l. 49 súdneho spisu); predžalobnú
upomienku (č. l. 62 súdneho spisu); ePotvrdenku (č. l. 63 súdneho spisu); Výpis z úveru (č. l. 64 súdneho
spisu); výzvy (č. l. 67 súdneho spisu); oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti (č. l. 69 súdneho

spisu); Zmluvu o postúpení pohľadávok ( č. l. 70 súdneho spisu) a Zmluvu o splátkovom úvere (č. l.
77 súdneho spisu).

4. Na základe tvrdených skutočností Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 09.
12. 2024 platobný rozkaz sp. zn. 23Up/1842/2024 voči ktorému bol žalovaným v zákonom stanovenej

lehote podaný odpor. V podanom odpore žalovaný tvrdil, že nárok uplatnený v predmetnom súdnom
konaní považuje za nedôvodný. Žalovaný namietal vecnú legitimáciu a poukázal pri tom na rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 29. 06. 2010,
sp. zn. 2Cdo/205/2009 a tiež na § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (ďalej len „zákon
o bankách“), a na možnosť banky postúpiť pohľadávku v prípade splnenia zákonných predpokladov.
Žalovaný uviedol, že považuje postúpenie pohľadávky za neplatné z dôvodu, že k zosplatneniu úveru

malodôjsť20.04.2024.Zpodanejžaloby,jejprílohatvrdenížalobcunemávyplývaťsplneniepodmienok
platného zosplatnenia z dôvodu, že absentuje označenie splátky, ktorá mala vyvolať splatnosť a nebolo
preukázané doručenie výzvy zo dňa 19. 03. 2024. Žalovaný poukázal tiež na rozhodovaciu prax vyšších
súdnych autorít v konaní Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: 6Cdo/15/2023 zo dňa 25. 09. 2024; Najvyššieho
súdu SR,

sp. zn.: 5Cdo/197/2022 zo dňa 26. 06. 2024 a Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: 5Cdo/2/2023
zo dňa 25. 01. 2024 v zmysle ktorých je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby presne špecifikoval konkrétnu
splátku, pre ktorú úver predčasne zosplatnil. Tvrdil, že neurčitosť právneho úkonu predčasnej splatnosti
znamená, že nemohlo zo strany právneho predchodcu žalobcu dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky
ani z tohto dôvodu (neexistencia splatnej pohľadávky) a žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný. Na

základe uvedeného navrhol žalobu zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania.

5. Žalobca následne, v súvislosti s podaným odporom a výzvou Okresného súdu Banská Bystrica,
navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom súde podľa Civilného sporového poriadku. Podaním
k sp. zn. 23Up/1842/2024 sa žalobca v konaní vyjadril tak, že podľa jeho názoru predložil dôkazy,

z ktorých vyplýva aktívna vecná legitimácia žalobcu. K nesplneniu podmienok v zmysle § 92 ods. 8
zákona o bankách uviedol, že právny predchodca žalobcu dodržal všetky podmienky ktoré mu zákon
ukladá, teda: že žalovaný bol v omeškaní s plnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní ako aj to, že žalovaný bol právnym predchodcom žalobcu vyzvaný

na úhradu omeškaných splátok. Poukázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 1Obdo/92/2018. Žalobca mal za to, že v konaní boli splnené podmienky vyplývajúce
z § 92 ods. 8 zákona o bankách ako aj predpoklady vyplývajúce z § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho
zákonníka. Pokiaľ ide o námietku neplatného zosplatnenia úveru žalobca poukázal na komentár
k ustanoveniu § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka a uviedol, že ak bola v spotrebiteľskej zmluve

dohodnutá strata výhod splátok veriteľ je oprávnený od dlžníka požadovať zaplatenie celej pohľadávky.
K uplatneniu práva však môže dôjsť až keď
od splatnosti nezaplatenej splátky uplynie lehota troch mesiacov. Žalobca poukázal
na uznesenie Krajského súdu Prešov v sp. zn. 5CoCsp/14/2021, ktoré poukazuje na obsahovú stránku
upozornenia dlžníka a z ktorého má vyplývať, že absencia identifikácie splátky nemá za následok

neplatnosť právneho úkonu. Žalobca tak tvrdil, že právny úkon spĺňa zákonom vyžadované náležitosti
a nárok považujú za dôvodný v plnom rozsahu.

6. Žalovaný po výzve súdu na vyjadrenie zo dňa 28. 01. 2025 a predĺžení lehoty
na vyjadrenie zo dňa 17. 02. 2025 súdu doručil vyjadrenie, v ktorom uviedol, že zotrváva

na doterajšej argumentácii, a že právny úkon dodávateľa musí spĺňať podmienky jasnosti, určitosti
a zrozumiteľnosti a jeho forma musí korešpondovať s formou právneho úkonu, ktorým sa zakladal
spotrebiteľský záväzok. Žalovaný poukázal na to, že predčasná splatnosť musí byť aj po obsahovej
stránke vykonaná zrozumiteľne, bez pochybností o jej obsahu, pričom podľa zákona o ochrane
spotrebiteľa má spotrebiteľ právo na informácie a právo

na ochranu svojich ekonomických záujmov. Pokiaľ je spotrebiteľ konfrontovaný s výzvou dodávateľa na
predčasnú splatnosť, či samotným úkonom predčasnej splatnosti, pričom úkon predčasnej splatnosti
vyvoláva zásadné právne účinky pre spotrebiteľa (zväčša negatívne)s priamym vplyvom na jeho ekonomické záujmy, potom tieto úkony musia byť vykonané jasne určito
a zrozumiteľne. Ak tomu tak nie je, dochádza aj k obmedzeniu možnosti spotrebiteľa reagovať na
úkony dodávateľa. Nie je možné argumentovať proti neurčitým úkonom (argumentovať tým, že zmluva

neobsahujeustanovenie,odktoréhoveriteľodvodzujesvojenároky,alebotýmžesplátkabolazaplatená,
keď spotrebiteľ ani nevie, ktorá splátka nemala byť podľa tvrdení dodávateľa zaplatená). Podľa názoru
žalovaného,
je takýmto konaním je porušené aj právo spotrebiteľa na prípadnú reklamáciu podľa
§ 3 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný tak na základe argumentácie prezentovanej

v konaní má za to, že neplatnosť právneho úkonu predčasnej splatnosti znamená, že nemohlo zo strany
právneho predchodcu žalobcu dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky a žalobca nie je aktívne vecne
legitimovaný. Nárok žalobcu považoval
za nedôvodný v celom rozsahu a žalobu navrhol zamietnuť.

7. Na prejednanie veci samej nariadil súd pojednávanie na deň 14. 05. 2024. Pojednávania sa

nezúčastnil nikto, keď neúčasť na pojednávaní tak právny zástupca žalobcu, ako aj právny zástupca
žalovaného svojimi podaniami doručenými súdu dňa 07. 05. 2025 riadne ospravedlnili. Na pojednávaní
vykonal súd dokazovanie listinnými dôkazmi tak,
ako ich súdu predložil v konaní žalobca a ako sú uvedené v ods. 3 odôvodnenia tohto rozhodnutia.

8. Na tomto mieste súd uvádza, že neuniklo jeho pozornosti vyjadrenie žalobcu v podaní doručenom
súdu dňa 07. 05. 2025 v ktorom uviedol, že ak by súd s ohľadom na prípadné skutkové tvrdenia
žalovaného nepovažoval nárok žalobcu za preukázaný v celom rozsahu, žiada žalobca o odročenie
pojednávania. Žalobca zároveň uviedol, že ak by súd vyjadrenie žalobcu nepovažoval za dostatočné
pre priznanie nároku uplatneného žalobou, žiada žalobca súd o výslovné uvedenie skutočnosti, že trvá

na účasti právneho zástupcu žalobcu na ďalšom (nasledujúcom) pojednávaní. V spojitosti s uvedenou
požiadavkou žalobcu súd uvádza,
že je na rozhodnutí žalobcu, či sa pojednávania, na ktoré bol riadne a v dostatočnom predstihu
predvolaný dostaví alebo nie. Zároveň, žalobca, zastúpený právnym zástupcom, si musí byť vedomý
tej skutočnosti, že v súlade s ustanoveniami Civilného sporového poriadku súd poskytuje predbežné

právne posúdenie veci na prvom pojednávaní vo veci. Ak sa žalobca rozhodne, že sa na pojednávanie
nedostaví, nemôže toto svoje rozhodnutie viazať na budúci možný obsah predbežného právneho
posúdenia súdu, resp. na konštatovanie súdu o tom,
či sú okolnosti uvedené v písomných vyjadreniach žalobcu postačujúce (dostatočné)
na priznanie žalobou uplatneného nároku, ktoré súd vysloví práve v rámci predbežného právneho

posúdenia veci, tak ako to žalobca urobil v tomto prípade a vymieňovať
si to či a kedy súd vo veci samej rozhodne alebo iný procesný postup súdu. Zároveň súd v spojitosti
s uvedeným dáva do pozornosti, že žalobca trval na podanej žalobe aj po tom,
ako sa oboznámil s vyjadreniami a skutkovými tvrdeniami protistrany. Vzhľadom na uvedené súd
konštatuje, že žalobcovi bola poskytnutá možnosť reagovať na všetky vyjadrenia protistrany, oboznámiť

sa so všetkými skutkovými tvrdeniami protistrany, v nadväznosti
na ne sa vo veci vyjadriť a doplniť svoje skutkové tvrdenia a dôkazy a zároveň mu nebola odňatá
možnosť konať pred súdom, keď bol na pojednávanie, na ktoré sa sám rozhodol nedostaviť, riadne
a v dostatočnom časovom predstihu predvolaný.

9. Podľa § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Z. z. Občianskeho zákonníka
(ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú určitú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a v neprospechspotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny,
ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné

podmienky individuálne dojednané.

11. Podľa § 54 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa

priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

12. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr
po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa

v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

13. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku
aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

14. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku,
ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

15. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie

celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

16. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách účinného v čase uzatvorenia Zmluvy (ďalej
len „zákon o bankách“), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient

nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní
so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka

zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo
pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to
neplatí,aksúčetvšetkýchomeškaníklientasosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvoči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,

na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy
(ďalej len „ZoSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

18. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva,
ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.

19. Podľa § 1 ods. 8 ZoSÚ, ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho
zákonníka ani osobitných predpisov.20. Podľa § 17 ods. 1 ZoSÚ, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú
a veriteľ ich nemôže previesť na inú osobu; to neplatí, ak prechádza
alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a ide o prechod

alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku
zahraničnej banky, a prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti
spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru.

21. Predmetom sporu bolo zaplatenie sumy 540,38 Eur spolu s príslušenstvom, pričom
sa jednalo o spotrebiteľský spor medzi žalobcom ako nebankovým subjektom, na ktorý bola pohľadávka
voči žalovanému postúpená z právneho predchodcu, ktorý bol bankovým subjektom a spotrebiteľom
vprocesnompostavenížalovaného.Právnypredchodcažalobcutakpriuzatváranízmluvysožalovaným
vystupoval v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti ako dodávateľ a žalovaný vystupoval

v predmetom vzťahu ako spotrebiteľ.

22. V posudzovanej veci, súd považoval za sporné splnenie podmienok platného zosplatnenia z dôvodu
žalovaným tvrdenej absencie označenia splátky, ktorá mala vyvolať splatnosť úveru ako aj žalovaným
spochybňované doručenie výzvy zo dňa 19. 03. 2024.

23. Vo veci nebolo sporným, že medzi právnym predchodcom, bankou, ako postupcom a žalobcom,
spoločnosťou M.B.A. Consult Investments s.r.o., ako postupníkom došlo
na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0850/2024/CE zo dňa 23. 09. 2024, k postúpeniu
pohľadávky právneho predchodcu voči žalovanému.

24. Vo veci tiež nebolo sporným, že sa jednalo o spotrebiteľský úver vo forme splátkového úveru,
pričom zo zmluvy úvere mal súd za preukázané, že doba trvania zmluvy bola dohodnutá do 28. 07.
2024. Vzhľadom na uvedené zmluvné dojednanie tak mohla byť pohľadávka právneho predchodcu
platne postúpená na žalobcu len v prípade, že právny predchodca pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej

(predčasnej) splatnosti pohľadávky,
resp. v prípade riadneho platného a účinného odstúpenia od zmluvy, resp. vypovedania zmluvy zo strany
právneho predchodcu žalobcu.

25. Súd následne, v súvislosti s postúpením pohľadávky z banky na žalobcu, skúmal, v akej časovej

súvislosti boli výzvy v zmysle zákonných ustanovení vyhotovené, či bola pohľadávka právneho
predchodcu žalobcu riadne zosplatnená a či bola následne platne postúpená na žalobcu.

26. Z listín predložených žalobcom ako dôkazov mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu
vyhotovil a žalovanému zaslal niekoľko výziev, konkrétne Výzvu zo dňa 12. 09. 2022, ktorou žalovanému

oznámil, že k uvedenému dňu je v omeškaní so splácaním pohľadávky vo výške 152,36 Eur, následne
Výzvu zo dňa 02. 05. 2023, ktorou oznámil právny predchodca žalobcu žalovanému, že je v omeškaní
so splácaním pohľadávky vo výške
219,07 Eur ku dňu 02. 05. 2023, Výzvu zo dňa 19. 03. 2024, ktorou právny predchodca žalobcu
žalovaného vyzval na úhradu dlžnej sumy, pričom mu oznámil, že ku dňu vyhotovenia výzvy je žalovaný

v omeškaní so splácaním pohľadávky vo výške 575,17 Eur a Výzvu zo dňa 20. 06. 2024, ktorou právny
predchodcažalobcužalovanéhovyzvalnaúhradudlžnejsumyvovýške744,07Eur,nakoľkopohľadávka
právneho predchodcu žalobcu bola k uvedenému dátumu splatná v celom rozsahu a žalovaný bol
v omeškaní s jej splácaním viac ako tri mesiace.

27. Právny predchodca žalobcu tiež vyhotovil Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej dňa 21. 04. 2024,
v ktorom žalovanému oznámil, že ku dňu 20. 04. 2024 vyhlásil, z dôvodu omeškania žalovaného so
splácaním pohľadávky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, mimoriadnu splatnosť úveru.

28. Pokiaľ ide o Výzvu zo dňa 19. 03. 2024 adresovanú žalovanému, s ktorou žalobca spája splnenie

zákonných predpokladov § 92 ods. 8 zákona o bankách a § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka,
súd konštatuje, že z výzvy vyplýva, že právny predchodca žalobcu v nej žalovaného upozornil, že ku
dňu 19. 03. 2024 je tento v omeškaní so splácaním pohľadávky banky vo výške 575,17 Eur a zároveň
žalovanému oznámil, že v prípadeak v lehote 15 dní odo dňa jej doručenia neuhradí dlžnú sumu je oprávnený vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť.

29. Podľa názoru súdu z predmetnej výzvy nie je zrejmé, pre ktorú splátku sa žalovaný nachádzal
v omeškaní, a teda je tu daná absencia označenia splátky, ktorá mala splatnosť úveru ako takého
vyvolať. Pokiaľ ide o doručenie predmetnej výzvy, jej doručovanie,
resp. to, že táto sa mohla dostať (dostala sa) do dispozičnej sféry žalovaného, je podľa názoru súdu
preukázané z podacieho hárku.

30. Uvedený úkon (výzva) právneho predchodcu žalobcu voči žalovanému tak súd posúdil, z dôvodu
neuvedenia splátky, pre ktorú právny predchodca žalobcu ako veriteľ dlh žalovaného zosplatnil, ako
právny úkon neurčitý, a teda neplatný.

31. Súd, vo vzťahu k podmienkam pre platné predčasné zosplatnenie úveru, poukazuje

na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25. 01. 2024, s ktorého závermi sa
stotožňuje, podľa ktorého, cit.: „V prípade, ak zo strany veriteľa dôjde
k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre
platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval
konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh." V spojitosti s uvedeným

súd tiež odkazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu 5Cdo/197/2022 zo dňa 26. 06. 2024, sp. zn.
5Cdo/188/2023 zo dňa 31. 07. 2024 a sp. zn. 6Cdo/15/2023
zo dňa 25. 09. 2024.

32. Vo výzve na zaplatenie ani v oznámení o mimoriadnom zosplatnení nebola právnym predchodcom

žalobcu konkrétne špecifikovaná splátka, pre ktorú právny predchodca žalobcu ako veriteľ dlh
žalovaného mimoriadne zosplatnil. Súd, vzhľadom na neoznačenie konkrétnej splátky, nezaplatenie
ktorej vyvolalo splatnosť celého dlhu nemohol za danej dôkaznej situácie jednoznačne konštatovať, že
okamžitá splatnosť, ku ktorej právny predchodca žalobcu pristúpil, bola platná a že právny predchodca
žalobcu zmluvu so žalovaným platne vypovedal. Nedostatok spočívajúci v neoznačení tejto splátky

potom bránil súdu jednoznačným a nesporným spôsobom vyabstrahovať tú splátku, pre ktorú právny
predchodca žalobcu, ako veriteľ, k mimoriadnemu zosplatneniu úveru pristúpil, z ktorého dôvodu nebolo
možné jednoznačne zistiť, či veriteľ v procese mimoriadneho zosplatnenia postupoval v súlade s § 53
ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Takto jednoznačne určená splátka
je potrebná aj z dôvodu ustálenia plynutia premlčacej doby (premlčanie súd pri spotrebiteľských sporoch

skúma ex offo). Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu a dlžníka upozorní na možnosť zosplatnenia celého
úveru, spotrebiteľ môže byť týmto pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť uvedeným
konaním veriteľa poškodený (6Cdo/15/2023 zo dňa 25. 09. 2024).

33. Vo svojom rozhodnutí sp. zn. 14CoCsp/3/2025 zo dňa 08. 04. 2025 Krajský súd v Banskej Bystrici

v súvislosti s uvedeným upresnil, že cit.: „...požiadavka špecifikácie splátky, pre ktorú veriteľ dlh
mimoriadne zosplatňuje, má svoj racionálny základ v potrebe zabezpečenia „rovnomernej“ právnej
ochrany protistrany. Aj skrz spotrebiteľský charakter právneho vzťahu je dôležité, aby mal dlžník
(spotrebiteľ) možnosť objektívne z oznámenia o mimoriadnom zosplatnení úveru zistiť, pre ktorú splátku
došlo k aktivácii mimoriadneho zosplatnenia dlhu, v závislosti od ktorej je kreovaná pre dlžníka možnosť

posúdiť platnosť
či neplatnosť takéhoto úkonu a k tom prispôsobiť svoju následnú ekonomicko-právnu interakciu. Nie
je žiadúce, aby v prípade, že dlžník považoval mimoriadne zosplatnenie dlhu za neplatný právny
úkon, bol nútený čakať až na spor vyvolaný veriteľom, v ktorom by veriteľ až dodatočne špecifikoval
splátku (napr. v žalobe), pre ktorú dlh zosplatnil a s ktorou skutočnosťou by sa tak dlžník po prvý raz

oboznámil až v rámci súdneho konania. vychádzajúc z vyššie uvedených úvah zastal odvolací súd
názor, podľa ktorého absenciu špecifikácie splátky, pre ktorú veriteľ dlh mimoriadne zosplatnil, nie je
možné konvalidovať ani žiadnym dodatočným (skutkovým) vymedzením v rámci súdneho konania (napr.
v žalobe
či replike).“

34. S poukazom na uvedené skutočnosti, súd považoval okamžité zosplatnenie úveru
za vykonané v rozpore s § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka aj z tohto dôvodu,že z predložených listinných dôkazov nevyplývalo uvedenie konkrétnej splátky, pre ktorú jednorazovo
a predčasne zosplatnil právny predchodca žalobcu celý dlh žalovaného. Žalobca tak podľa súdu
nepreukázal dodržanie zákonných podmienok mimoriadneho zosplatnenia spotrebiteľského úveru v

zmysleustanovenia§53ods.9Občianskehozákonníka,určujúcehokedynajskôrazaakýchpodmienok
môže veriteľ požadovať zosplatnenie dlhu a ani zákonné podmienky ustanovenia § 565 Občianskeho
zákonníka určujúceho časový limit, do kedy mohol toto právo na zosplatnenie úveru veriteľ vykonať.

35. Nad rámec uvedeného súd, aj s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

14CoCsp/3/2025 zo dňa 08. 04. 2025, dodáva, že podmienky pre vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru
zo spotrebiteľskej zmluvy sú upravené v § 53 ods. 9 a v § 565 Občianskeho zákonníka. Občianskym
zákonníkom vymedzené podmienky platného a zákonného zosplatnenia pritom musia byť splnené
kumulatívne. Ust. § 53 ods. 9 vyžaduje výzvu veriteľa adresovanú dlžníkovi a preukázateľne doručovanú
(minimálne do dispozičnej sféry dlžníka) spolu s upozornením na omeškanie s presne vyšpecifikovanou
konkrétnou splátkou, spolu s výslovným upozornením na možnosť veriteľa, v prípade nesplnenia

i povinnosti zo strany dlžníka, požadovať od neho zaplatenie celého zvyšku dlhu. Právo
na jednorazové splatenie celej neuhradenej časti pohľadávky má pritom veriteľ najskôr
po uplynutí troch mesiacov od omeškania sa dlžníka so zaplatením splátky. Ust. § 565 zakotvuje
pre plnenie v splátkach možnosť veriteľa žiadať dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie
niektorej splátky len v prípade, ak to bolo medzi nimi dohodnuté, alebo ak to bolo inak určené. Pokiaľ

ide o vzájomný vzťah ust. § 53 ods. 9 a ust. § 565 Občianskeho zákonníka, ust. § 53 ods. 9 predstavuje
v úprave spotrebiteľských vzťahov lex specialis a § 565 predstavuje legi generali. Právo podľa § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka môže veriteľ vykonať len po uplynutí zákonnej lehoty, ktorú nemožno skrátiť,
a za predpokladu, že omeškanie s uvedenou splátkou, s ktorou je dlžník v omeškaní viac ako tri
mesiace stále trvá. Pred žiadosťou veriteľa na zaplatenie celej pohľadávky sa ďalej vyžaduje, aby tento

v stanovenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní spotrebiteľa (dlžníka) upozornil na uplatnenie
tohto práva.

36. Právnym následkom neplatného zosplatnenia je neplatnosť postúpenia takto, neplatne zosplatnenej,
pohľadávky (§ 92 ods. 8 zákona o bankách v spojení s § 17 ods. 1 ZoSÚ).

37. Súd tak, vzhľadom na uvedené, nemohol dospieť k záveru o platnom postúpení pohľadávky
z právneho predchodcu na žalobcu, keď za situácie, v ktorej nebolo možné konštatovať, že vyhlásenie
okamžitej splatnosti bolo platné, považoval súd postúpenie pohľadávky z právneho predchodcu na
žalobcu za neplatné pre rozpor so zákonom v zmysle

§ 39 Občianskeho zákonníka, keď v konaní nebolo po vykonanom dokazovaní preukázané,
že ku dňu postúpenia pohľadávky boli splnené predpoklady na toto postúpenie.

38. Súd preto konštatoval, že postúpenie pohľadávky právneho predchodcu
ako bankového subjektu voči žalovanému ako spotrebiteľovi na žalobcu bolo pre nesplnenie vyššie

uvedených zákonných podmienok neplatné, súd konštatoval, že zmluva o postúpení pohľadávok medzi
právnym predchodcom a žalobcom bola neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka, pričom v zmysle zákonných ustanovení súd
na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prihliada z úradnej povinnosti.

39. Na základe uvedeného súd pristúpil ku skúmaniu danosti aktívnej vecnej legitimácie žalobcu,
nakoľko predmetom konania bola banková pohľadávka postúpená nebankovému subjektu, pričom súd
je povinný otázku aktívnej vecnej legitimácie skúmať z úradnej povinnosti (ex offo).

40. Skúmanie vecnej legitimácie, a to tak aktívnej (existencia tvrdeného subjektívneho práva na strane

žalobcu) ako aj ako aj pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou
súčasťou každého civilného sporového konania, pričom súd musí vecnú legitimáciu skúmať vždy aj bez
návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo sporových strán nenamieta (k uvedenému pozri aj Rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 2Cdo/205/2009 alebo sp. zn. 4Cdo/162/2020). Zistenie nedostatku aktívnej vecnej legitimácie

pritom vedie vždy k zamietnutiu žaloby. V sporoch s ochranou slabšej strany súd podrobne skúma
otázku aktívnej vecnej legitimácie pokiaľ sa jedná o právneho predchodcu (postupcu), ktorým je
bankový subjekt a nového veriteľa (postupníka, žalobcu) v kontexte ustanovenia § 92 ods. 8 zákona
o bankách. Banka, ako Právny predchodca, má práve uvedeným zákonným ustanovením obmedzenúmožnosť postupovať svoje, t. j. bankové, pohľadávky voči dlžníkom v tom, že bez súhlasu klienta
môže postúpiť len splatnú pohľadávku, resp. splatnú časť pohľadávky. Postupovaním nezosplatnených,
resp. neplatne zosplatnených pohľadávok nebankovým subjektom by totiž dochádzalo k neprípustným

zásahom (vstupom) do právnych bankových vzťahov nebankovými subjektami.

41. Aktívnou legitimáciou sa teda rozumie také hmotnoprávne postavenie subjektu konania (žalobcu),
z ktorého vyplýva žalobcom tvrdené právo, resp. žalobcovi vyplýva procesné právo svoj hmotnoprávny
nárok si žalobou na súde uplatniť.

42. Aktívna vecná legitimácia žalobcu v posudzovanej veci súvisela so splnením podmienok určených
v § 17 ZoSÚ v spojení s ustanoveniami Občianskeho zákonníka
a § 92 ods. 8 zákona o bankách. Ustanovenie § 17 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky
ako jednu z podmienok postúpenia pohľadávky uvádza, že sa postupuje pohľadávka po konečnom
termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom

konečnej splatnosti.

43. Za vyššie popísaného skutkového a právneho stavu posudzovanej veci súd dospel k záveru
onedostatkuaktívnejvecnejlegitimáciežalobcuažalobuvcelomrozsahuzuvedenéhodôvoduzamietol
(I. výrok rozsudku).

44. Súd sa ďalej nezaoberal posudzovaním ostatných otázok, nakoľko za danej dôkaznej situácie
a procesnej situácie nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu sa javilo skúmanie ostatných otázok,
napr. otázky doručovania jednotlivých písomností zo strany právneho predchodcu žalobcu žalovanému
a pod. ako nadbytočné.

45. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej
len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

46. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne

aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

47. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom

na skutočnosť, že v konaní mal úspech žalovaný, a to v celom rozsahu, keď súd
žalobu v celom rozsahu zamietol, priznal mu súd právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (II.
výrok rozsudku).

48. V súlade s ust. § 262 ods. 1 CSP súd rozhodol len o nároku na náhradu trov konania. O výške

tejto náhrady bude rozhodovať súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262
ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici .

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie
môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu
rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné

náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní

došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak subjekt zaviazaný na plnenie dobrovoľne nesplní to, čo mu vykonateľný rozsudok (exekučný titul)
ukladá, možno na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu, vykonať

exekúciu podľa ustanovení zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) v znení neskorších zákonov.