Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. jún 2025

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B1-3Cbi/523/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111235927
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Moťovská Dobošová

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2025:1111235927.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Moťovskou Dobošovou v spore

žalobcu: Úrad pre reguláciu hazardných hier, so sídlom Križkova 949/9, 811 04 Bratislava, IČO: 52
265 021 proti žalovanému 1/: JUDr. Mária Veterníková, so sídlom kancelárie Svätoplukova 31, 821
08 Bratislava, značka správcu: S1192 správca konkurznej podstaty úpadcu A.M.AXON, spol. s r.o.,
so sídlom Kopčianska 16, Bratislava 851 01, IČO: 31 327 184, zastúpený: JUDr. Eduard Veterník,
advokát, so sídlom Viničná 20, 900 27 Bernolákovo a žalovanému 2/: A.M.AXON, spol. s r.o., so sídlom
Kopčianska 16, Bratislava 851 01, IČO: 31 327 184, o určenie popretej pohľadávky, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že pohľadávka žalobcu vo výške 114.896,12 EUR prihlásená prihláškou číslo 7 zo dňa

15.08.2011 do konkurzného konania vedeného Mestským súdom Bratislava III pod spisovou značkou
B1-3K/13/2011 je zistená čo do právneho dôvodu a vo výške 114.896,12 EUR.

II. Súd žalobu voči žalovanému v 2. rade zamieta.

III. Súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18.10.2011 domáhal určenia pohľadávky, ktorú si prihlásil do
konkurzného konania vedeného pred Mestským súdom Bratislava III (pôvodne pred Okresným súdom

Bratislava I) pod sp. zn. B1-3K/13/2011, ktorá je zapísaná v zozname pohľadávok pod por. č. 7 a ktorá
bola správcom konkurznej podstaty úpadcu popretá čo do právneho dôvodu a výšky. Žalobca podanú
žalobu odôvodnil tým, že pohľadávku zapísanú pod por. č. 7 si uplatnil vo výške 114 896,12 Eur
titulom čiastočného nezaplatenia odvodu do štátneho rozpočtu, ktorý bol úpadca povinný uhradiť (ako
prevádzkovateľ hazardných hier). Predmetný nedoplatok bol následne vymáhaný na základe výkazu
nedoplatkov vydaného Daňovým úradom Bratislava V č. 604/260/148934/10/Dans zo dňa 08.11.2010.
Jediným popieracím dôvodom bolo vedené správne súdne konanie sp. zn. 3S/73/2011, v ktorom úpadca

napadol správne rozhodnutie MF SR. Žalovaný mal tvrdiť, že úpadcu nemohol v dôsledku nesprávneho
úradného postupu MF SR od 05/2010 vykonávať svoju činnosť a teda nemal byť povinný uhrádzať
odvody za prevádzkovanie hazardných hier.

2. Žalovaný 1/ dňa 02. 07. 2013 súdu doručil vyjadrenie k žalobe, v ktorom uviedol nasledovnú
argumentáciu. Dôvodom popretia bola podaná správna žaloba. Uviedol, že úpadca dňa 14.04.2010
pozastavil výkon svojej činnosti prevádzkovania systému videohier KAJOT GLT. Žalovaný mal za to,

že k pozastaveniu činnosti úpadcu došlo na základe nesprávneho úradného postupu orgánov štátneho
dozoru, pričom dlžník si mal splniť svoju odvodovú povinnosť voči štátnemu rozpočtu za obdobie,
kedy prevádzkoval systém videohier KAJOT GLT. Úpadca následne podal správnu žalobu. Na základe
uvedeného považoval žalovaný prihlásené pohľadávky za sporné. Žalovaný podal na Krajský súd vBratislave (ako správca úpadcu) návrh na pokračovanie správneho súdneho konania. Záverom navrhol
prerušiť prejednávané konanie až do rozhodnutia o správnej žalobe.

3. Žalobca dňa 15. 10. 2013 doručil súdu podanie, v ktorom súhlasil s návrhom na prerušenie konania.

4. Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 21.03.2014 konanie prerušil až do právoplatného
skončenia konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave sp. zn. 3S/73/2011. Konanie bolo
prerušené, nakoľko v konaní sp. zn. 3S/73/2011 sa rieši otázka, ktorá má zásadný význam pre

rozhodnutie súdu v prejednávanej veci a zároveň žalobca vyjadril s návrhom žalovaného na prerušenie
konania súhlas.

5. Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 01.03.2021 rozhodol tak, že pripustil, aby z konania na
strane žalobcu vystúpil doterajší žalobca Slovenská republika - Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica
- Daňový úrad Bratislava V a na jeho miesto do konania vstúpil Úrad pre reguláciu hazardných hier. Súd

mal za preukázané, že po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú
prechod práv a povinností, ktoré sú predmetom tohto konania, a ten kto má vstúpiť do konania na strane
žalobcu vyslovil so vstupom do konania súhlas.

6. Mestský súd Bratislava III uznesením zo dňa 12. septembra 2024 č. k.: B1-3Cbi/523/2011 - 247

rozhodol o pokračovaní v konaní, nakoľko konanie na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 3S/73/2011
jeprávoplatneskončenéatedaodpadlaprekážkaprektorúsakonanieprerušilo.RozhodnutieKrajského
súdu v Bratislave bolo zároveň podrobené aj prieskumu v kasačnom konaní, v ktorom Najvyšší správny
súd zamietol kasačnú sťažnosť žalobcu. Sporná otázka bola teda konečne vyriešená v rámci správneho
súdneho konania.

7. Súd v sporovom konaní vykonal dňa 09.06.2025 pojednávanie. Zástupca žalobcu uviedol, že sa
pridržiava podanej žaloby a s ohľadom na rozhodnutia správnych súdov, navrhuje žalobe vyhovieť.
Právny zástupca žalovaného 1/ uviedol, že sa pridržiava podaných vyjadrení. Súd uviedol, ktoré
skutočnosti považuje medzi stranami za nesporné a ktoré za sporné, tiež uviedol predbežné právne

posúdenie. Následne súd oboznámil podľa ustanovenia § 204 CSP, že dokazovanie listinami nevykoná,
nakoľko odpisy listín boli protistrane v priebehu konania doručené a ich obsah nebol protistranou
spochybnený. Sporové strany boli vyzvané, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k
právnej stránke veci, pričom obe strany odkázali na svoje predchádzajúce vyjadrenia. Súd uznesením
vyhlásil dokazovanie za skončené a vyhlásil rozsudok.

8. Podľa článku 8 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len ,,CSP“) strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a
podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

9. Podľa článku 15 odsek 1 CSP dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade
s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.

10. Podľa článku 15 odsek 2 CSP žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

11. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

12. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce

skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

13. Podľa § 151 ods. 2 CSP ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

14. Podľa § 191 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.15. Podľa § 216 CSP súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.

16. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom v

rozhodnom čase (ďalej len „ZKR“), každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou
preskúma a porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka;
správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb v rozsahu, v akom ich možno považovať
za vecne preukázané a právne odôvodnené. Správca vykoná aj vlastné šetrenie s cieľom nestranne
zistiť stav a dôvody spornosti prihlásenej pohľadávky. Správca prihlásenú pohľadávku poprie v spornom

rozsahu, len ak pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu,
vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva
sporná v miere, ktorá odôvodňuje predpoklad, že veriteľ prihlásenej pohľadávky nebude v prípade
konania o určení popretej pohľadávky úspešný. Dôvodom popretia prihlásenej pohľadávky nemôže
byť len skutočnosť, že spornosť vyplýva z účtovnej dokumentácie dlžníka, vyjadrení dlžníka alebo
vyjadrení osôb, ktorých záujmy môžu byť ovplyvnené záujmami dlžníka, najmä jeho súčasných alebo

predchádzajúcich právnych, účtovných alebo daňových poradcov.

17. Podľa § 32 ods. 2 ZKR, prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ
prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho
dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia

zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je
možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie.

18. Podľa § 32 ods. 3 písm. a) ZKR pohľadávku možno poprieť do 30 dní od uplynutia základnej lehoty
na prihlasovanie pohľadávok,

19. Podľa § 32 ods. 5 ZKR, ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť,
pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré
uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak
bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel,

veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že
konal s odbornou starostlivosťou.

20. Podľa § 32 ods. 6 ZKR popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu zapíše do zoznamu
pohľadávok a písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá.

21. Podľa § 32 ods. 9 ZKR veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou,
pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené
na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí
pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy,

ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.

22. Podľa § 32 ods. 14 ZKR, v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu,
vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo
poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.

23. Podľa § 32 ods. 15 ZKR, rozhodnutie o určení popretej pohľadávky je účinné voči všetkým
účastníkom konkurzného konania.

24.Súdnazákladeobsahusúdnehospisuavykonanéhodokazovaniadospelknasledovnýmskutkovým

a právnym záverom. Nebolo sporné, že uznesením Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 3K/13/2011 zo
dňa 27.6.2011 bol na majetok spoločnosti a A.M.AXON, spol. s r.o. v konkurze, so sídlom Kopčianska
16, Bratislava 851 01, IČO: 31 327 184 vyhlásený konkurz. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom
vestníku dňa 04.07.2011. Žalobca si prihlásil do konkurzu sp. zn. 3K/13/2011 spornú pohľadávku
prihláškou nezabezpečenej pohľadávky s por. č. 7 v poradí iných pohľadávok. Pohľadávka žalobcu

bola následne zapísaná do zoznamu pohľadávok pod poradovým číslom 49. Správca úpadcu poprel
pohľadávku a to čo do právneho dôvodu a výšky.25. Súd mal na podklade vykonaného dokazovania za nesporné, že žalobca si pohľadávku, ktorej
určenia sa domáha, prihlásil do konkurzného konania v súlade so ZKR. Predmetnú pohľadávku poprel,
v zákonom stanovenej lehote, správca úpadcu. Žalobca podal žalobu o určenie popretých pohľadávok

včas.

26. Aktívne vecne legitimovaným subjektom na podanie incidenčnej žaloby je popretý veriteľ. Z obsahu
spisu je nepochybné, že žalobca podal ako veriteľ prihlášky pohľadávok do konkurzu na majetok úpadcu
a tieto boli žalovaným 1/ ako správcom popreté. Je teda nutné konštatovať aktívnu vecnú legitimáciu

žalobcu, ktorú mu priznáva § 32 ods. 9 ZKR.

27. Pasívna vecná legitimácia žalovaného je daná totožným ustanovením ZKR - § 32 ods. 9, keď
žaloba musí smerovať proti subjektu, ktorý žalobcovu pohľadávku poprel (správca alebo iný veriteľ,
prípadne obaja). Medzi stranami je nesporné, že žalobcovu pohľadávku poprel len správca. Podaná
žaloba smerovala (aj) proti žalovanému 1/ - správcovi úpadcu, čím je daná pasívna vecná legitimácia

žalovaného 1/.

28. Naproti tomu z označenia sporých strán v podanej žalobe vyplýva, že žalobca označil ako
žalovaného 2/ samostatne aj úpadcu. Predmetné označenie bolo bezvadné, na základe čoho nebol
súd povinný vyzývať žalobcu na opravu vád podania. Z ustanovenia § 32 ods. 9 ZKR vyplýva, že

jediným pasívne vecne legitimovaným subjektom (ak nedošlo aj k popretiu pohľadávky veriteľom, čo
v prejednávanom konaní nenastalo) v konaní o určenie popretej pohľadávky je popierajúci správca
konkurznej podstaty. V konaní o určenie popretej pohľadávky samotný úpadca (ako samostatný subjekt
s právnou spôsobilosťou) nie je pasívne vecne legitimovaný. Podaná žaloba je z uvedených dôvodov
voči žalovanému 2/ nedôvodná a súd bol povinný ju zamietnuť.

29. Pokiaľ ide o rozsah posudzovania popretej pohľadávky súdom v incidenčnom spore, súd poukazuje
na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, ktoré dospeli k nasledovným právnym
záverom: Je predovšetkým úlohou správcu, nie súdu konajúceho v incidenčnom konaní preskúmať
prihlásené pohľadávky a podľa svojich zistení ich poprieť alebo nie, pričom nedostatok popretia má

za následok ich uznanie a tým aj účasť na uspokojovaní v konkurze. Úlohou incidenčného konania
nie je potom opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, pretože to je úlohou správcu.
Účelom incidenčného konania je v podstate len rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí
alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú
pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená. Incidenčné konanie nie je konaním, v

ktorom by veriteľ uplatňoval svoju pohľadávku proti dlžníkovi a v ktorom by tak predmetom kognície
konajúceho súdu mal byť celý právny vzťah medzi nimi v celej jeho šírke a hĺbke. V konkurze si veritelia
uplatňujú svoje pohľadávky osobitne určeným postupom u správcu, ktorému patrí ich preskúmanie a
prvotné „rozhodnutie“ o tom, či v konkurze budú alebo nebudú uspokojené. Z konštrukcie § 32 ZKR
je zrejmé, že „rozhodnutie“ správcu o tom, že pohľadávka bude uspokojená v určitom rozsahu alebo v

určitom poradí, je v podstate konečné, keďže proti nemu v rámci konkurzného konania neexistuje žiaden
prostriedok nápravy. (k tomu viď nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 11. septembra 2014, sp.
zn. II. ÚS 409/2013).

Konkurzný súd nie je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z iných dôvodov ako tých, ktoré

správca uviedol v incidenčnom konaní v popieracom prejave obsiahnutom v zozname pohľadávok.
Účelom incidenčného konania je rozhodnúť o tom, či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu
zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená [k
tomu viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. januára 2017, sp. zn. 3Obdo/70/2016,
ktoré bolo publikované ako judikát v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej

republiky č. 7/2017 pod R 63/2017].

30. Medzi stranami nebolo sporné, že na majetok úpadcu bol vyhlásený konkurzu. Zároveň nebolo
sporné doručenie prihlášky žalobcom správcovi úpadcu a doručenie oznámenia o popretí pohľadávok
žalobcu čo do právneho dôvodu a výšky. Spornou medzi stranami bola oprávnenosť popretia

prihlásených pohľadávok.

31. Žalobca si do konkurzného konania na majetok úpadcu prihlásil svoju peňažnú pohľadávku, ktorá
bola následne správcom zapísaná do zoznamu pohľadávok pod poradovým číslami 49. Prihláseniespornej pohľadávky žalobca odôvodnil tým, že si uplatňuje neuspokojené pohľadávky, ktoré vznikli
titulom nezaplatenia prvej polovice odvodu z prevádzkovania hazardných hier do štátneho rozpočtu
podľa z. č. 171/2005 Z. z. za rok 2010, splatný dňa 03.05.2010, v zostávajúcej výške 114 896,12 EUR.

32. Súd považuje za nesporné, že žalovaný poprel spornú pohľadávku čo do právneho dôvodu a výšky,
pričom žalobca sa domáhal jej určenia čo do právneho dôvodu a výšky. Súd sa preto (viazaný žalobným
návrhom) zaoberal popieracími dôvodmi právneho dôvodu a výšky sporných pohľadávok. Popieracie
dôvody (vo vzťahu k všetkým častiam popretia) možno zhrnúť nasledovne. Jediným popieracím

dôvodom žalovaného bolo tvrdenie, že úpadcovi nemala vzniknúť právna povinnosť zaplatiť odvod za
celý rok 2010, ale výhradne len za mesiace január až apríl počas ktorých reálne prevádzkoval terminály
videohier. Následne došlo k pozastaveniu prevádzkovania hazardných hier úpadcom. Z predmetného
dôvodu nemal vzniknúť ani nárok žalobcu na zaplatenie odvodu do štátneho rozpočtu, tak ako bol
žalobcom uplatnený. Uvedená sporná otázka bola predmetom aj správneho súdneho prieskumu, pre
ktorý bolo prerušené prejednávané konanie.

33. Vyššie definovaná sporná otázka bola záväzne (aj pre prejednávané konanie) vyriešená Najvyšším
správnym súdom SR, ktorý zamietol kasačnú sťažnosť žalovaného, v dôsledku čoho boli ponechané
pôvodné správne rozhodnutia MF SR v platnosti. Súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho
správneho súdu SR sp. zn.: 2Sžfk/48/2020 , ktorý uviedol: ,,Syntézou zámeru zákonodarcu, ktorý

vyslovil v Dôvodovej správe k zákonu o hazardných hrách a účelu zákona (uvedeného v § 1 ods. 2
zákona) možno dospieť k jedinému záveru, a síce že oblasť hazardných hier je štátom regulovaná za
prísnejších podmienok ako iné oblasti podnikania. Účelom tejto regulácie je zrejmý záujem štátu na
ochrane spoločnosti pred negatívnym dopadom na rôzne oblasti života občanov, ale aj zabezpečenie
príjmov do štátneho rozpočtu. Z takto vymedzenej právnej úpravy preto logicky plynie záver, že

záujem štátu prevyšuje nad záujmami jednotlivcov podnikajúcich v tejto oblasti. Jazykovým výkladom
§ 37 ods. 1 písm. l) zákona o hazardných hrách je možné dospieť k záveru, že zákonodarca prísne
vymedzil povinnosť odvádzania odvodu (z konkrétneho typu hazardnej hry) bez ohľadu na dobu
jeho prevádzkovania, čoho si podnikateľ (prevádzkovateľ) musí byť vedomý keď sa rozhodne v tejto
špecifickej oblasti podnikať. Z povinnosti platiť daný odvod ho nezbavuje ani tá skutočnosť, že v určitom

čase počas kalendárneho roka hry neprevádzkoval. ... Ako už vyššie kasačný súd uviedol, povinnosť
prevádzkovateľa hazardných hier platiť odvod je stanovená za kalendárny rok, a to bez ohľadu na to,
či ju sťažovateľ počas niektorých mesiacov prevádzkoval alebo nie. ... Vychádzajúc z vyššie citovanej
judikatúry Súdneho dvora EÚ je možné uzavrieť, že zákonnú úpravu ustanovenú v § 37 ods. 1 písm. l)
zákona o hazardných hrách nie je možné považovať za prekvapivú alebo diskriminačnú. Povinnosť platiť

odvod za prevádzkovanie hazardných hier nebola náhle zmenená, a teda sťažovateľ si jej musel byť v
plnej miere vedomý. Vyššie citované ustanovenie nemôže byť chápané ani ako diskriminačné, keďže ide
o generálnu povinnosť stanovenú pre všetkých prevádzkovateľov hazardných hier a kasačnému súdu
nie je známy iný prípad, kedy by žalovaný postupoval inak.“

34. Súd konštatuje, že úpadca bol povinný zaplatiť žalobcovi odvod za prevádzkovanie hazardných hier
doštátnehorozpočtu,takakobolourčenénapadnutýmsprávnymrozhodnutím.Žalobcovaprihláškabola
teda podaná oprávnene a popretie žalovaného (s ohľadom na výsledok správneho súdneho konania)
neobstojí.

35. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

36. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

37. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu vo vzťahu k žalovanému 1/, avšak z obsahu
spisu vyplýva, že žalobcovi nevnikli žiadne trovy konania, keď ho zastupovali poverení zamestnanci. S
ohľadom na princíp hospodárnosti konania, rozhodol súd tak, že žalobcovi nepriznal nárok na náhradu

trov konania. Žalovanému 2/ taktiež v konaní nevznikli žiadne trovy.

38. Na základe skutočností popísaných v odôvodnení, dospel súd k rozhodnutiam, tak ako sú uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch
vyhotoveniach na Mestskom súde Bratislava III.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie
možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniuprávanaspravodlivýproces,c)rozhodovalvylúčenýsudcaalebonesprávneobsadenýsúd,d)
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného

útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Odvolacie dôvody
a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§
365 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať

návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.