Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. august 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3CoZm/5/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515220521
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Šašinková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1515220521.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Šašinkovej a členov

senátu Mgr. Štefana Zelenáka a Mgr. Radoslava Prutkaya v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT
Slovakia, s. r. o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, práv. zast. Advokátska kancelária
JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovanej N.
K., Q.. XX.XX.XXXX, U. Š. Č.. XXX, XXX XX K. S., o zaplatenie 20.534,40 EUR s príslušenstvom a
odmeny zo zmenky, o odvolaní žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k.
3CbZm/1083/2015-88 zo dňa 25.11.2021 jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave odvolanie žalobcu proti výroku I. rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k.

3CbZm/1083/2015-88 zo dňa 25.11.2021 odmieta.

II. Krajský súd v Bratislave odvolanie žalovanej proti výroku I. rozsudku Okresného súdu Bratislava V
č.k. 3CbZm/1083/2015-88 zo dňa 25.11.2021 v časti, ktorým súd povolil žalovanej dlžnú sumu splácať
splátkach po 120,- EUR mesačne, splatných vždy k 14.dňu v mesiaci s účinnosťou od právoplatnosti
rozsudku s tým, že omeškanie so zaplatením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia,
odmieta.

III. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k3CbZm/1083/2015-88 zo dňa
25.11.2021 v napadnutom výroku II. potvrdzuje.

IV. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 3CbZm/1083/2015-88 zo dňa
25.11.2021 v súvisiacom výroku III. o náhrade trov konania mení tak, že žalovanej priznáva nárok na
náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 61,06 %.

V. Žalovanej nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobcovi zmenkovú sumu vo výške 4.000 Eur, spolu so 6 % ročným úrokom zo zmenkovej sumy
4.000 Eur od 8.9.2015 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 13,33 Eur a to v splátkach po 120
Eur mesačne splatných vždy k 14.dňu v mesiaci s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku s tým, že
omeškanie so zaplatením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, druhým výrokom vo
zvyšku žalobu zamietol, tretím výrokom priznal žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania

100 % a štvrtým výrokom rozhodol, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozsudku.2. V odôvodnení súd uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 7. 10. 2015 sa žalobca domáhal, aby súd
zmenkovým platobným rozkazom zaviazal žalovanú na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 20.534,40
Eur s 6% ročným úrokom zo zmenkovej sumy 20.534,40 eur od 08.09.2015 do zaplatenia, zmenkovej

odmeny vo výške 68,45 eur a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že je majiteľom vlastnej
zmenky, vystavenej žalovanou dňa 28.05.2015 znejúcej na zmenkovú sumu 20.534,40Eur, splatnej dňa
7.9.2015, platobným miestom je Bratislava. V doplnení žaloby uviedol, že dňa 28.05.2015 uzavrel so
žalovanou ako dlžníkom zmluvu o revolvingovom úvere č. 221412, na základe ktorej poskytol dlžníkovi
úver 13.248 Eur. Dlžník sa za poskytnutie úveru zaviazal zaplatiť mu odplatu (zmluvnú odmenu) vo

výške 9 248 Eur, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie úveru za celú dobu poskytnutia úveru. Zmluvná
odmena bola splatná ku dňu poskytnutia úveru a bola uhradená započítaním oproti nároku dlžníka
na poskytnutie úveru. Dlžník bol povinný istinu úveru uhradiť v 48 mesačných splátkach po 276 Eur.
Vzhľadom na omeškanie s úhradou splátky sa dňa 02.08.2015 stal splatným celý nesplatený záväzok zo
zmluvy, t.j. nesplatená istina úveru 13 248 Eur a vznikol žalobcovi nárok na zmluvné pokuty vo výške 7
286,40 Eur. Zmenková suma pozostávala z neuhradenej časti istiny úveru vo výške 13 910,40 Eur a zo

zmluvných sankcií vo výške 662,40 Eur (za omeškanie splátky č.1) a vo výške 6624 Eur (za omeškanie
s úhradou zosplatneného úveru). Žalobca vzal žalobu späť v zmenkovej sume 6 624 Eur s časťou
príslušenstva (6% ročného úroku z 6 624 Eur od 08.09.2015 do zaplatenia) a v zmenkovej odmene
22,08 Eur, a to z dôvodu, že sa rozhodol netrvať na zaplatení zmenkovej sumy 6 624 Eur zodpovedajúcej
zmluvným sankciám.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že počnúc od 1. júla 2016 upravuje postup súdu a strán sporu pri
prejednávaní a rozhodovaní sporov zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (C.s.p.). Podľa
§ 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Nakoľko v zmysle § 471 ods. 2 C.s.p. sa podľa doterajších predpisov

dokončia len konania o zmenkovom platobnom rozkaze (t. j. konania v rozsahu vyplývajúcom z § 175
v spojení s ustanovením prvej vety § 372y ods. 2 OSP), použije na toto konanie už Civilný sporový
poriadok.

4. Konajúci súd uznesením č. k. 3CbZm/1083/2015-26 z 16.06.2016 zastavil konanie v časti zmenkovej

sumy 6.624 Eur, v časti 6%-ného ročného úroku zo zmenkovej sumy 6624 Eur od 08.09.2015 do
zaplatenia a v časti zmenkovej odmeny vo výške 22,08 Eur. Zároveň súd pripustil zmenu petitu
nasledovne: „Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zmenkovú
sumu vo výške 13.910,40 Eur, úrok vo výške 6,00% ročne zo zmenkovej sumy 13.910,40 Eur od
08.09.2015 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 46,37 Eur, nahradiť mu trovy konania za

zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia vo výške 908,48 Eur.“

5. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila, že nemôže uhradiť žalovanú sumu, lebo poberá len rodinné prídavky,
invalidný a sirotský dôchodok v sume 273,76 Eur. Požiadala povoliť jej splátky po 100 Eur mesačne.
Zároveň súdu preukázala rozhodnutím Sociálnej poisťovne, že poberá invalidný dôchodok 162,80 Eur

a sirotský dôchodok 51,20 Eur. Pred dožiadaným súdom uviedla, že jej konkrétne X. F. z Profi Creditu
(spolu s jeho dcérou N. F.) ponúkol pôžičku a vravel, že všetko okolo toho vybaví. S účtom mala okrem
nej disponovať aj osoba menom X. F.. Žalovaná si je vedomá, že žalobcovi dlží, ale nevie, koľko peňazí
si na ňu (jej meno) menovaní zobrali. Zároveň požiadala o povolenie splátok po 40 Eur mesačne, vždy k
14.dňuvmesiacizdôvodu,lebovtedydostávadôchodok.Návrhnasplátkyodôvodnilasvojimiosobnými

pomermi, má 4 maloleté deti a tiež má chorého muža.

6. Súd prvej inštancie uviedol, že z prvopisu zmenky zistil, že sa žalovaná, podnikajúca pod obchodným
menom N. K., Y. J. R. F. XXX, XXX XX F., Z.: XX XXX XXX zaviazala zaplatiť na rad žalobcu dňa
07.09.2015vBratislavenakonkrétnejadrese„ČSOB,a.s.,zahraničnápobočkavSR,pobočkaNámestie

SNPč.29,Bratislava)zmenkovúsumu20.534,40 Eur,bezprotestu.Zmenkaobsahujevšetkynáležitosti
predpísané v čl. I.§75 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len zmenkový zákon)
pre vlastnú zmenku. Jej prvopisom žalobca preukázal, že je riadny majiteľ a má právo postihom žiadať
zmenkovú sumu, ak zmenka nebola zaplatená, šesťpercentné úroky od dňa splatnosti a odmenu vo
výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy (čl. I. § 48 ods. 1 zmenkového zákona). Z obsahu

zmluvy o revolvingovom úvere č. 221412-23176 z 28.5.2015 vyplýva, že žalovaná uzatvorila zmluvu ako
fyzická osoba oprávnená na podnikanie (t.j. živnostník). V bode 5. Zabezpečenie, 5.2. je uvedené, že
dlžník podpisom na zmluve potvrdzuje, že v deň podpisu zmluvy vystavil a odovzdal veriteľovi jednu
vlastnú blankozmenku, v ktorej texte nie sú uvedené údaje: suma zmenky, údaj splatnosti zmenky, a žezmenka je vystavená na rad veriteľa. V bode 5.3. je určené, že v prípade omeškania dlžníka s platením
peňažného záväzku je veriteľ oprávnený vyplniť na blankozmenke chýbajúce údaje a domáhať sa na
základe zmenky uspokojenia pohľadávok. V bode 9. Započítanie, 9.1. je uvedený text, že „zmluvné

stranysadohodlinazapočítaní vzájomnýchpohľadávok vyplývajúcichztejtozmluvy kudňuposkytnutia
úveru“ a to pohľadávky dlžníka 13 248 Eur (suma uvedená v bode 1.1) oproti pohľadávke veriteľa 9 248
Eur (uvedená v bode 4.1.) s tým, že rozdiel bude ku dňu poskytnutia úveru uhradený veriteľom na účet
dlžníka. Žalovanej bola reálne vyplatená suma 4.000 Eur a reálne nebola žalovanou splatená žiadna
suma. Na karte je uvedený dátum žiadosti 27.5.2015 a „nominálna“ výška pôžičky 13.248 Eur.

7. Súd prvej inštancie mal ďalej za preukázané, že zaviazanosť žalovanej zmenkou nevznikla v
súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Kauzálnym vzťahom zmenky bola zmluva o revolvingovom
úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru na výkon podnikateľskej činnosti dlžníka. V žiadosti
o poskytnutie úveru žalovaná uviedla účel čerpania úveru - profi. Na zmenke ako aj na žiadosti o
poskytnutieúveruježalovanáoznačenánielenúdajmiidentifikujúcimijuakopodnikateľku,aleajrodným

číslom a číslom občianskeho preukazu. Táto skutočnosť však sama osebe nie je ešte dôkazom o
spotrebiteľskom charaktere úveru. Uvedeniu rodného čísla žalovanej nie je možné pripisovať iný zmysel,
než zo zmenky vyplýva, t.j. náležité individualizovanie osoby, ktorá zmenku vystavila. Identifikačné číslo
fyzickej osoby podnikateľa nie je za každých okolností stabilným identifikátorom, nakoľko po ukončení
podnikania môžu vzniknúť problémy stotožniť podnikateľa s konkrétnou fyzickou osobou. Predmetom

konania po čiastočnom späťvzatí žaloby zostalo zaplatenie zmenkovej sumy 13.910,40 Eur, úrok vo
výške 6,00% ročne zo zmenkovej sumy 13.910,40 Eur od 08.09.2015 do zaplatenia a zmenkovej
odmeny vo výške 46,37 Eur.

8. Konajúci súd ustálil, že vzťah strán sporu je obchodnoprávny a zmluvu o revolvingovom úvere

uzavreli podľa § 497 a nasl. Obch. zák.. Pre obchodno-právne vzťahy platí princíp zmluvnej voľnosti.
Ustanovenia Obchodného zákonníka o záväzkových vzťahoch majú dispozitívnu povahu a účastníci
zmluvného vzťahu sa od nich môžu odchýliť, pokiaľ z § 263 Obch. zák. nevyplýva opak. Účastníci zmluvy
sa mohli odchýliť od úpravy uvedenej v § 503 Obch. zák. a dojednať si, že sa úroky stávajú splatnými
ku dňu poskytnutia peňažných prostriedkov a budú zaplatené započítaním. Napriek tomu dospel súd

prvej inštancie k záveru, že účelom tohto dojednania bolo obísť zákon. V dôsledku započítania úroku
ku dňu poskytnutia úveru žalobca reálne poskytol žalovanej peňažné prostriedky len vo výške 4.000
Eur. Dôvody takejto konštrukcie sú zjavné: ročný úrok 9.248 Eur z úveru 13. 248 Eur pri dobe splácania
48 mesiacov predstavuje viac ako 50 %, ale z úveru 4.000 Eur, ktorý bol reálne vyplatený žalovanej,
už takýto úrok predstavuje viac ako 100 % ročne pri dobe splácanie 48 mesiacov, teda viacnásobne

prevyšujeobvykléúrokypožadovanébankamizaúvery.Takýtoúrokjenedovolený,zvyknesaoznačovať
tiež ako úžernícky a sankcionovaný je neplatnosťou jeho dojednania. Súd prvej inštancie uviedol, že je
pravdou, že právne predpisy neurčujú, do akej výšky je možné dohodnúť úroky pri zmluve o úvere. Z
tejto skutočnosti však nemožno vyvodiť, že by výška úrokov závisela iba na dohode účastníkov zmluvy
a nepodliehala by žiadnym obmedzeniam. Je nepochybné, že neprimerane vysoké úroky, dohodnuté

pri peňažnej pôžičke, resp. úvere sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlám
správania a vzájomnými vzťahmi medzi ľuďmi. Konajúci súd zdôraznil, že žalobca si bol vedomý, že
výška dojednaného úveru nezodpovedá jeho reálnej hodnote, keďže sám v zmluvy zaviedol pojem
„nominálna výška úveru“, ktorá má byť základom pre výpočet zmluvných pokút. Takto to vyplýva zo
súdnej praxe aj z iných obdobných zmlúv dokladaných k iným žalobám. Na jednej strane žalobca znížil

svoje obchodné riziko tým, že dlžníkovi reálne prenechal len časť prisľúbených peňažných prostriedkov,
na druhej strane zaťažil dlžníka záväzkami, ktoré sú neúmerné k reálnej výške poskytnutého úveru.

9. V odôvodnení súd prvej inštancie ďalej poukázal na reálne poskytnutú výšku úveru a na skutočnosť,
že vzhľadom na okolnosti za akých bola uzatvorená zmluva a s poukazom na ustanovenie § 265

Obchodnéhozákonníka,ktorézakazujezneužitiepráva,nemôžebyťposkytnutáprávnaochranatakému
výkonu práva, ktorý odporuje poctivému obchodnému styku. Na základe týchto skutkových tvrdení
súd posúdil dojednanie o zmluvnej odmene ako zneužitie práva, resp. výkon práva, ktorý je v rozpore
so zásadami poctivého obchodného styku, a teda nepožíva právnu ochranu. Keďže zmenková suma
predstavuje okrem zmluvných pokút aj nesplatenú istinu úveru, do ktorej bola zahrnutá aj výška zmluvnej

odmeny, súd mal za to, že uplatňovanie zmenkového nároku zodpovedajúceho výške takto dohodnutej
odmeny nepožíva právnu ochranu. Žalobca má tak nárok na zmenkovú sumu len vo výške nesplatenej
istiny úveru, ktorý bol skutočne žalovanej poskytnutý, teda bez nároku na zmluvnú odmenu. Žalovanej
bola reálne vyplatená suma 4.000 Eur, ostávalo jej teda uhradiť sumu 4.000 Eur predstavujúcunesplatenú istinu úveru, preto súd v tejto časti žalobe aj vyhovel. Žalovaná na jednej strane žiadala o
splátky, na druhej strane tvrdila, že poskytovateľ úveru jej úver neposkytol. Žalovaná nepredložila ani
len výpis z jej účtu k dňu 29.5.2015, kedy jej mal byť úver poskytnutý, preto súd dospel k záveru že suma

uvedená v karte klienta 4.000 Eur bola zaslaná na účet, ktorý bol žalovanou uvedený v žiadosti aj v
samotnej zmluve. Žalovaná neuniesla dôkazné bremeno vo svojom tvrdení a práve svojou žiadosťou o
splátky si súd ustálil, že suma 4.000 Eur jej poskytnutá musela byť.

10. K žiadosti žalovanej o možnosť splácania dlhu v splátkach súd prvej inštancie uviedol, že žalovaná

žiadala povoliť jej splátky najprv po 100 Eur mesačne, pri výsluchu na dožiadanom súde po 40 Eur
mesačne a to vždy k 14.dňu v mesiaci, kedy poberá invalidný dôchodok 185,20 Eur. Vzhľadom na
osobné pomery žalovanej súd vyhodnotil jej žiadosť o povolenie splátok za dôvodnú a povolil jej splátky
najviac na dobu 36 mesiacov po 120 Eur (4.000:36 mes = 111,11, zaokrúhlene 120 Eur) a to vždy k
14. dňu v mesiaci. Nakoľko súd priznal žalobcovi právo len na zaplatenie zmenkovej sumy 4.000 Eur,
vypočítal zmenkovú odmenu z predmetnej sumy a 1/3 z 1 = z 4.000 Eur, čo predstavuje sumu 13,33

Eur, na ktorú zaviazal žalovanú. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v
spojení s § 256 ods. 1 CSP, pričom vychádzal z pomeru úspechu sporových strán. Žalobca žaloval po
čiastočnom späťvzatí sumu 13.910,40 Eur s príslušenstvom, ale úspešným bol len v sume 4.000 Eur
s príslušenstvom, z čoho vyplýva, že v konaní bola úspešnejšou žalovaná, preto jej súd priznal plnú
náhradu trov konania 100 %.

11. Proti rozsudku v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca podľa ust. § 365
ods. 1 písm. b/, d/, f/, g/ a h/ C.s.p. a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a
vrátil vec súdu prvej inštancie na nové konanie. Odvolanie odôvodnil najmä tým, že nesúhlasí so
záverom súdu prvej inštancie že účelom dojednania o započítaní bolo obísť zákon. Žalobca uviedol,

že skutočným dôvodom započítania vzájomných pohľadávok bolo zabezpečenie efektívneho zaplatenia
zmluvnej odmeny a eliminovanie podnikateľského rizika spojeného s možným neplnením záväzkov z
pozície dlžníka. Takýto postup na strane žalobcu považuje žalobca za plne legitímny, zákonom dovolený
a z podnikateľského hľadiska ho možno hodnotiť ako štandardný a účelný, pretože jeho zámerom
je optimalizácia hospodárskeho výsledku. K argumentácii súdu prvej inštancie, že žalobca poskytol

žalovanej reálne sumu 4.000 Eur, ktorú dal do pomeru so zmluvnou odmenou vo výške 9.248 Eur, v
dôsledku čoho súd konštatoval záver o ročnom úroku viac ako 100% pri dobe splácania 48 mesiacov,
žalobca uviedol, že s uvedeným tvrdením nesúhlasí. Žalobca zdôraznil, že v zmluve o revolvingovom
úvere je v bode 1.1 jednoznačne definovaná výška poskytovaných peňažných prostriedkov (úveru) v
sume 13.248,00 Eur. Zmluvne dohodnutá výška úveru je potom relevantná aj vo vzťahu k zmluvnej

odmene na účely výpočtu ročného úroku a na túto skutočnosť nemá vplyv ani ustanovenie o započítaní
pohľadávok podľa bodu 9.1 Zmluvy a následné vyplatenie sumy 4.000 Eur na účet žalovanej. Žalobca
poukázal na štandardný vzorec výpočtu úrokovej sadzby, aplikovaný na pomery a údaje vyplývajúce
z uzavretej zmluvy o úvere, nasledovne : 13248 = 4000 x (1+p/100%) A4 (pozn. znak A4 na konci
zátvorky predstavuje štvrtú mocninu), kde 13.248 je budúca splatená hodnota v Eur, 4.000 je aktuálna

hodnota v Eur, p/100 % je úroková sadzba anualizovaná (p.a.), 4 je počet rokov splácania úveru.
Jednoduchou matematickou úpravou sa následne odvodí výsledok (hodnota úrokovej sadzby) p= 34,90
% (p.a.). Ročný úrok potom pri použití štandardného vzorca na výpočet úrokovej sadzby, aplikovaný
na pomery a údaje vyplývajúce z uzavretej zmluvy o úvere správne predstavuje 34,90 %, ktorý nie
je možné považovať za neprimeranú hodnotu (dokonca ani v oblasti spotrebiteľských vzťahov, pričom

v prejednávanej veci ide o obchodnoprávny vzťah).V tejto súvislosti je potrebné prihliadať aj na to,
že záväzok žalovanej splatiť úver bol dohodnutý až na dobu 48 mesiacov. Nemožno preto súhlasiť
s konštatovaním, že ročný úrok v danom prípade je nedovolený a úžernícky. K samotnému úkonu
započítania žalobca na doplnenie uviedol, že bez ohľadu na jeho existenciu to nemá vplyv na rozsah
zmluvne dohodnutých záväzkov žalovanej, pretože bola povinná platiť žalobcovi výšku úveru (13.248,00

Eur) a úrok vo forme zmluvnej odmeny (9.248,00 Eur). Po započítaní bola povinnosť platiť dlh znížená
len na výšku úveru, keďže zmluvná odmena bola započítaním zaplatená.

12. K tvrdeniu súdu o „nominálnej výške úveru“ uviedol, že podstatným je bod 1.1 Zmluvy, kde je ako
„úver“ definovaná suma 13.248,00 Eur. Pojem „nominálna výška úveru“ je podporne použitý v článku

12 Zmluvy len ako technické označenie v záujme nesporného výkladu, vzhľadom na predchádzajúce
ustanovenie o započítaní (bod 9.1 Zmluvy).V súvislosti s formou a výškou zmluvne dohodnutého
úroku za poskytnutie úveru žalobca uviedol, že špecifickým znakom obchodnoprávnych záväzkových
vzťahov je zmluvná voľnosť strán. Zmluvné strany si v prejednávanej veci dohodli úrok v podobezmluvnej odmeny - t.j. fixnej sadzby za poskytnutie úveru, čo bolo obsahom slobodne prejavenej vôle
oboch zmluvných strán. Rovnako sa dohodli na tom, aká bude výška dohodnutých úrokov a kedy
nastáva ich splatnosť. Zdôraznil, že dlžníkom zo zmluvy o úvere bol podnikateľ, ktorý ju uzatváral za

určitým ekonomickým účelom a zámerom v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Možno teda dôvodne
predpokladať, že si dostatočne zvážil výhody a riziká s tým spojené. Žalovaná sa po oboznámení s
návrhom zmluvy o úvere a jeho posúdení rozhodla túto zmluvu dobrovoľne uzavrieť, hoci mala možnosť
návrh pripomienkovať, event. ho odmietnuť a zmluvu neuzavrieť.

13. Žalobca zdôraznil, že úprava zmluvy o úvere v Obchodnom zákonníku sa od úpravy zmluvy o
pôžičke významne líši tým, že ustanovenie § 502 ods.1 Obchodného zákonníka priznáva veriteľovi právo
požadovať úroky aj vtedy, ak nie je ich výška v úverovej zmluve dojednaná alebo ak výška úrokov
prevyšuje najvyššiu prípustnú hodnotu úrokov. Zakotvuje tiež (v poslednej vete) výslovne i riešenie
situácie vzniknuté tým, že strany dojednajú v úverovej zmluve úroky vyššie než prípustné podľa zákona
alebo na základe zákona. Zákon výslovne uvádza, že v prípade úrokov vyšších než sú podľa zákona

alebonazákladezákonamádlžník povinnosťplatiťúrokvnajvyššieprípustnejvýške.Žalobcanesúhlasí
tiež s posúdením súdu prvej inštancie, že dojednanie o zmluvnej odmene je výkonom práva, ktoré
je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku v zmysle ust. § 265 Obchodného zákonníka
a teda nepožíva právnu ochranu. Je toho názoru, že podľa § 265 Obchodného zákonníka zásady
poctivého obchodného styku možno aplikovať len na výkon práva a nie na právny úkon ako taký (v tomto

prípadedojednanieozmluvnejodmene).Žalobcasiuplatnilsvojeoprávnenénárokynazákladeplatných
právnych úkonov (zmluva o úvere, zmenka), a v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Započítanie
vzájomných pohľadávok je legitímnym úkonom a nie je možné na jeho základe vyvodzovať záver o
neplatnosti dojednania o zmluvnej odmene (ktorú vo výške 34,90 % p.a. považuje žalobca za primeranú.

14. Proti výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie aj žalovaná. V odvolaní o.i. uviedla,
že nevie celú čiastku zaplatiť. Nakoľko je matkou štyroch detí a nemá iný príjem okrem materskej,
je ochotná splatiť svoj dlh po 30,- EUR mesačne. K odvolaniu žalobcu sa napriek výzve súdu prvej
inštancie nevyjadrila.

15. K odvolaniu žalovanej sa žalobca nevyjadril.

16. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219

ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 4.8.2025. Po oboznámení sa
s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu a žalovanej, odvolací súd dospel k
záveru, že odvolaniu žalobcu proti rozsudku nie je možné vyhovieť a odvolanie žalovanej a odvolanie
žalobcu proti výroku I. je potrebné odmietnuť.

17. Podľa § 386 písm. a) C.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané po lehote.

18. Podľa § 355 ods.1 C.s.p. proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
nevylučuje.

19. Podľa § 362 ods.1 C.s.p., odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
protiktorémurozhodnutiusmeruje.Akbolovydanéopravnéuznesenie,lehotaplynieznovuoddoručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

20. Z citovaných ustanovení vyplýva objektívna podmienka prípustnosti odvolania, ktorou je podanie

odvolania v stanovenej lehote, ktorá je pätnásť dní, počítaných od doručenia rozhodnutia. Do lehoty
na podanie odvolania sa nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej jej počiatok, ktorým je
deň, kedy bol odvolateľovi doručený rovnopis písomného vyhotovenia rozhodnutia, t.j. rozsudku alebo
uznesenia. Keďže ide o lehotu procesnú, nezapočítavajú sa do jej plynutia dni dopravy písomnosti na
súd.

21. Ako vyplýva z obsahu súdneho spisu /č.l. 93/, žalovanej bol napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie doručený dňa 15.12.2021, lehota na podanie odvolania proti rozsudku začala žalovanej plynúť
nasledujúcim dňom po jeho doručení, t.j. 16.12.2021 a jej posledným 15 dňom, kedy bolo možné podaťodvolanie včas, bol deň 30.12.2021 /štvrtok/. Žalovaná podala odvolanie na poštovú prepravu až
dňa 21.4.2022 /č.l. 117/, t.j. po uplynutí lehoty na podanie odvolania, teda oneskorene. Vzhľadom na
skutočnosť, že odvolanie podala žalovaná oneskorene, odvolací súd toto odvolanie, ktoré posúdil podľa

obsahuakoodvolanieprotivýrokuI. vsúlades§386písm.a)C.s.p.odmietolbeztoho,abysaodvolaním
vecne zaoberal.

22. K žalobcom napadnutému výroku I., ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobcovi zmenkovú sumu vo výške 4.000,- EUR, spolu so 6 % ročným úrokom zo zmenkovej sumy

4.000,- EUR od 8.9.2015 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 13,33 EUR a to v splátkach po
120,- EUR mesačne splatných vždy k 14.dňu v mesiaci s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku s
tým, že omeškanie so zaplatením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, odvolací
súd poukazuje na to, že subjektívna procesná legitimácia odvolateľa na podanie odvolania vyplýva z
ustanovení § 359 až 361 C.s.p. Podľa § 359 C.s.p, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolorozhodnutievydané.Civilnýsporovýporiadoktakprávostranypodaťodvolanievýslovneobmedzuje

tým spôsobom, že právo podať odvolanie priznáva strane len v tom prípade, ak bolo rozhodnutie vydané
v jej neprospech. Ako je zrejmé zo znenia výroku, neznie v neprospech žalobcu, teda žalobca nie je
osobou oprávnenou podať voči rozsudku v tejto časti odvolanie. Odvolací súd s poukazom na vyššie
uvedené odvolanie žalobcu proti výroku I. ktorým súd prvej inštancie zaviazal žalovanú na zaplatenie
zmenkovej sumy vo výške 4.000 Eur, spolu so 6 % ročným úrokom zo zmenkovej sumy 4.000,- EUR

od 8.9.2015 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 13,33 EUR, odmietol podľa § 386 písm. b)
C.s.p. ako podané neoprávnenou osobou.

23. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

24. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

25. Podľa § 497 Obchodného zákonníka sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

26. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

27. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom

alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

28. Podľa § 265 Obchodného zákonníka, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

29. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

30. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka: ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

31. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov odvolania,
rozsahuodvolaniaavrátanekonania,ktorémupredchádzalo(§379C.s.p.a§380C.s.p.)beznariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 C.s.p.). Pokiaľ ide o skutkový stav veci v štádiu, v akom dospel v
dokazovaní súd prvej inštancie, odvolací súd má za to, že skutkový stav bol zistený dostatočne a nazáklade vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd
má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384
C.s.p., a preto je viazaný skutkovým stavom veci tak, ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s

§ 383 C.s.p. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania žalobcu dospel k
záveru, že nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť. Odvolací
súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku /výroku II./ a stotožňuje sa s dôvodmi v
ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje.

32. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom
odvolateľa dodáva:

33. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie zaoberal nárokom žalobcu, ktorý si uplatňoval na tom
základe, že je majiteľom vlastnej zmenky vystavenej žalovanou dňa 28.05.2015 znejúcej na zmenkovú
sumu 20.534,40 EUR, splatnej dňa 7.9.2015, s platobným miestom Bratislava. Kauzálnym vzťahom

zmenky bola zmluva o revolvingovom úvere, ktorú žalobca uzatvoril so žalovanou ako podnikateľským
subjektom. Odvolací súd sa s právnym záverom súdu prvej inštancie, že účastníci zmluvy sa môžu
odchýliť od úpravy uvedenej v § 503 Obch. zák. a dojednať si, že sa úroky stávajú splatnými ku dňu
poskytnutia peňažných prostriedkov a budú zaplatené započítaním, napriek tomu v prejednávanej veci
účelom tohto dojednania bolo podľa súdu prvej inštancie obísť zákon, plne stotožňuje. Tak ako vyplynulo

zvykonanéhodokazovaniavdôsledkuzapočítaniaúrokuvoformezmluvnejodmeny kudňuposkytnutia
úveru /vo výške 9.248,- EUR/ žalobca reálne poskytol žalovanej peňažné prostriedky len vo výške
4.000,- EUR. Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie, že ročný úrok 9.248,- EUR
z úveru 13.248,- EUR pri dobe splácania 48 mesiacov predstavuje viac ako 50 %, ale z úveru 4.000,-
EUR, ktorý bol reálne vyplatený žalovanej, predstavuje viac ako 100 % ročne pri dobe splácanie 48

mesiacov, teda viacnásobne prevyšuje obvyklé úroky požadované bankami za úvery a takýto úrok je
potrebné hodnotiť ako neprimeraný a nedovolený, v rozpore s poctivým obchodným stykom a dobrými
mravmi, pričom je sankcionovaný neplatnosťou jeho dojednania.

34. Odvolací súd považuje odvolaciu námietku žalobcu, že v bode 1.1 Zmluvy o revolvingovom úvere je

jednoznačne definovaná výška poskytovaných peňažných prostriedkov (úveru) v sume 13.248 EUR za
nerelevantnú vo vzťahu ku skutkovým zisteniam súdu prvej inštancie. Z bodu 1.1 zmluvy totiž nevyplýva
výška žalobcom skutočne poskytnutého úveru. Zo žiadosti žalovanej o poskytnutie úveru vyplýva výška
požadovaného úveru 4.000,- EUR a obsahom nedefinovaný údaj „nominálna hodnota úveru“ 13.248,-
EUR. Zo žalobcom predloženého listinného dôkazu, a to Karty klienta /č. l. 51/ vyplýva poskytnutá suma

úveru 4.000,- EUR. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na skutkové zistenia súdu prvej inštancie,
ktoré vyplývajú z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie ,že žalobca poskytol žalovanej úver
len vo výške 4.000,- EUR. Je nesprávne právne posúdenie žalobcu v prejednávanej veci, že žalovaná
bolapovinnáplatiťžalobcovivýškuúveru(13.248EUR)aúrokvoformezmluvnejodmeny(9.248,-EUR),
v konaní nebolo preukázané, že žalovanej bol skutočne poskytnutý úver vo výške 13.248,- EUR a takýto

záver ani nekorešponduje s listinnými dôkazmi predloženými samotným žalobcom a to Kartou klienta,
z ktorej vyplýva poskytnutá suma úveru 4.000,- EUR a ani zo žiadosti žalovanej o úver, z ktorej vyplýva
údaj „Poskytnutá čiastka (čiastka k výplate): 4.000“.

35. Odvolací súd vo vzťahu ku skutočne poskytnutej výške úveru preto ako dôvodnú neposúdil ani

argumentáciu žalobcu, že pojem „nominálna výška úveru“ je len podporne použitý v článku 12 zmluvy
len ako „technické označenie“ v záujme nesporného výkladu vzhľadom na predchádzajúce ustanovenie
o započítaní (bod 9.1 Zmluvy). Pojem „nominálna výška úveru“ zmluva nepoužíva v žiadnom dojednaní,
s výnimkou ustanovenia spôsobe určenia výšky zmluvnej pokuty v článku 12, avšak bez uvedenia, čo
tvorí obsah pojmu „nominálna výška úveru“. Odvolací súd tu poukazuje na § 35 ods. 2 Občianskeho

zákonníka, ktorého z vyplýva, že ak je sporný obsah právneho úkonu, tento treba interpretovať podľa
zmyslu použitých slov s osobitným zreteľom na vôľu konajúceho za predpokladu, že táto vôľa nie
je v rozpore s jazykovým prejavom. V obchodno-záväzkových vzťahoch ustanovenie § 266 ods. 4
Obchodného zákonníka upravuje spôsob vkladu nejednoznačných výrazov tak, že prejav vôle, ktorý
obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá

ako prvá v konaní tento výraz použila, teda neurčitosť pojmu „nominálna výška úveru“ 13.248,- EUR je
potrebné vykladať na ťarchu žalobcu, ktorý všetky zmluvnú dokumentáciu, vrátane žiadosti o úver na
predtlači vypracoval a žalovanej predložil.36. Na zdôraznenie odvolací súd uvádza, že v prípade, ak sa dôvod neplatnosti týka len časti právneho
úkonu, je neplatná len táto jeho časť (§ 41 O bčianskeho zákonníka). Podmienkou je iba to, že po oddelení neplatnej časti musí zvyšok právneho

úkonu sám o sebe právne obstáť a zostať tak v platnosti. Pokiaľ ide o neplatnosť právneho úkonu,
súd túto skúma ex offo, a to aj v prípade neplatnosti čiastočnej. Súd prvej inštancie správne prihliadol
na čiastočnú neplatnosť zmluvy o revolvingovom úvere a to v časti dojednania o zmluvnej odmene /
úroku z úveru/ ako aj vzájomnom započítaní pohľadávok, ktoré posúdil ako v rozpore s poctivým
obchodným stykom podľa § 265 Obch. zák. a dobrými mravmi /§ 3 Obč. zák./ so záverom o neplatnosti

ich dojednania.

37. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalobcom uplatňované odvolacie dôvody
neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť
skutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, a preto
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny vo výroku II. podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p.,

potvrdil.

38. K súvisiacemu výroku III. o trovách konania napadnutého rozsudku, proti ktorému žalobca tiež
podal odvolanie, odvolací súd uvádza, že bolo potrebné napadnutý výrok III. zmeniť. Súd prvej inštancie
rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že priznal žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov

konania 100%. V odôvodnení uviedol, že žalobca bol úspešný len v sume 4.000,- EUR s príslušenstvom,
z čoho vyplýva, že v konaní bola úspešnejšou žalovaná, preto jej priznal plnú náhradu trov konania
100 %. S argumentáciou súdu prvej inštancie sa odvolací súd nestotožňuje a má za to, že pri nároku
na náhradu trov konania mal súd prvej inštancie uplatniť ust.§ 255 ods. 1 C.s.p. a § 256 ods. 1
C.s.p. a náhradu trov konania pri zohľadnení pomeru úspechu a procesného zavinenia žalobcu pri

zastavení konania v časti 6.624,- EUR rozdeliť podľa pomeru úspechu vo veci. Žalovaná suma bola
vo výške 20.534,40 EUR. Odvolací súd tu zdôrazňuje, že súd prvej inštancie nezohľadnil späťvzatie
žaloby žalobcom v časti o 6,624,- EUR, pričom toto späťvzatie nebolo zavinené správaním žalovanej.
Súd prvej inštancie priznal žalobcovi istinu vo výške 4.000,- EUR, pričom jeho úspech pri trovách
konania nezohľadnil. Žalobca bol teda v konaní úspešný v priznanej sume 4.000,- EUR, žalovaná

bola v konaní úspešná v zamietajúcej časti a v časti, v ktorej bolo konanie zastavené. Úspech žalobcu
v konaní prestavoval 19,47 % /úspech v časti istiny 4.000,- EUR/ a úspech žalovanej predstavoval
80,53% /v zamietajúcej časti a zastavení konania v časti 6.624,- EUR/. Pomer rozdelenia náhrady trov
konania zodpovedá pomeru víťazstva strany vo veci samej, zníženého o pomernú časť jej neúspechu.
Po odpočítaní úspechu žalovanej od úspechu žalobcu /80,53%-19,47%= 61,06%/, prestavuje úspech

žalovanej v konaní pred súdom prvej inštancie 61,06%. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd
zmenil výrok III. napadnutého rozsudku tak, že žalovanej priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného
konania v rozsahu 61,06 %.
39. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods.1 C.s.p.. V odvolacom konaní bola vo vzťahu k podanému odvolaniu úspešná žalovaná, odvolací

súd jej však nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko jej žiadne nevznikli.

40. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.
757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť

v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 C.s.p.).