Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. júl 2025

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 32Pc/4/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6425200163
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rebeka Herdová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2025:6425200163.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Rebekou Herdovou v právnej veci

navrhovateľky ako osoby oprávnenej z vyživovacej povinnosti: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
XXX XX B. C., t. č. bytom C. X, XXX XX B. C., proti osobe povinnej z vyživovacej povinnosti: C. D., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, XXX XX B. C., o návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd z v y š u j e vyživovaciu povinnosť osoby povinnej z vyživovacej povinnosti C. D., nar.
XX.XX.XXXX, na plnoletú A. B., nar. XX.XX.XXXX, z doterajšej výšky 33,19 eura mesačne na sumu 50
eur mesačne, počnúc dňom 23.01.2025, ktorú sumu je p o v i n n ý zasielať k rukám plnoletej A. vždy

do 20-teho dňa v mesiaci vopred.

II. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 23.01.2025 do 30.06.2025 v sume 88,98 eura sa
osobe povinnej z vyživovacej povinnosti p o v o ľ u j e zaplatiť v splátkach po 30 eur mesačne spolu
s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozhodnutia s tým, že
omeškanie s plnením jednej splátky, má za následok splatnosť celého plnenia.

III. Týmto rozsudkom sa m e n í rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 10P/101/2007-58 zo
dňa 16.05.2008 v časti určenia vyživovacej povinnosti na toho času maloletú A..

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 23.01.2025 Navrhovateľka domáhala
zvýšenia vyživovacej povinnosti. Podaný návrh odôvodnila tým, že navštevuje Strednú odbornú školu
v Banskej Štiavnici.

2. Uznesením č. k. 32Pc/4/2025-6 zo dňa 04.02.2025 súd vyzval navrhovateľku na opravu a doplnenie
podaného návrhu. Podaním zo dňa 24.02.2025 navrhovateľka doplnila, že sa stále pripravuje na svoje
budúce povolanie štúdiom, nemá vlastné príjmy, ktoré by pokryli jej životné náklady. Vyčíslila výdavky na
ošatenie vo výške 20 eur, ZRPŠ 60 eur, hygiena 10 eur a obedy 20 eur. Uviedla, že chce zvýšiť výživné
zo sumy 33 eur na sumu 50 eur mesačne splatné vždy k 15-temu dňu v mesiaci poštovou poukážkou.

3. Dňa 28.03.2025 sa uskutočnil výsluch navrhovateľky v súlade s ust. § 130 CSP v spojení s ust. §

2 ods. 1 CMP, na ktorom navrhovateľka uviedla, že žiada zvýšenie výživného, ktoré bolo naposledy
upravené rozhodnutím sp. zn. 10P/101/2007. Uviedla, že začala navštevovať E. F. B. C., má zvýšené
náklady na školské pomôcky a na štúdium. V domácnosti býva s matkou. Nie je zamestnaná, matka
pracuje ako chyžná v Botanickom dvore.4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 09.06.2025 a 14.07.2025, ktorého sa zúčastnila
navrhovateľka. Na pojednávaní uviedla, že domáha sa zvýšenia výživného, lebo ide ešte ďalej študovať.

Podala si prihlášku na nadstavbové štúdium na strednej škole. Býva spolu s matkou a so starými
rodičmi. Matka pracuje a starí rodičia sú dôchodcovia. V súčasnosti nebrigáduje. Zvýšiť vyživovaciu
povinnosť žiada len na sumu 50 eur, a to od podania návrhu. Na vyčíslených výdavkoch v súvislosti
s oblečením, obedmi, hygienou a ZRPŠ, ktoré súdu vyčíslila v podanom návrhu, na týchto zotrvala.
S otcom v súčasnosti nie je v kontakte, ten si však vyživovaciu povinnosť plní, a to vo výške 33,19 eura

podľa rozhodnutia súdu. Platí vyživovaciu povinnosť každý mesiac pravidelne. Do mesiaca júl 2025 jej
otec uhradil výživné za každý jeden mesiac vo výške 33,19 eura podľa rozhodnutia súdu.

5. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, listinnými dôkazmi
nachádzajúcimi sa v spise, a to: potvrdenie ÚP č. l. 25, potvrdenie ÚP č. l. 27, potvrdenie SP č. l. 28,

potvrdenie ORPZ č. l. 31, potvrdenie o návšteve školy č. l. 37, výpis zo živnostenského registra č. l. 42.
Súd tiež oboznámil s pripojeným spisom sp. zn. 10P/101/2007, a to konkrétne rozsudkom na č. l. 58;
a zistil nasledujúci skutkový stav.

6. Posledným rozhodnutím súdu, ktorým bolo rozhodované o výške vyživovacej povinnosti osoby

povinnej z vyživovacej povinnosti k navrhovateľke je rozsudok tunajšieho súdu č. k. 10P/101/2007-58 zo
dňa 16.05.2008, ktorým rozhodnutím súd zveril v tom čase maloletú A. do osobnej starostlivosti matky,
ktorá bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Otca zaviazal prispievať na maloletú výživným
vo výške 1.000,- Sk (33,19 eura) mesačne, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktoré je otec
povinný zasielať vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. V čase poslednej úpravy vyživovacej

povinnosti v roku 2008 bol otec toho času maloletej A. nezamestnaný, naposledy otec pracoval vo firme
R Dr.,s.r.o.,Nitra,kdedosahovalpriemernýmesačnýzárobokvovýške6.155,-Skvčistom(bezdôvodne
ukončil pracovný pomer u zamestnávateľa dňa 07.01.2008). V tom čase maloletá A. bola vo veku 1 rok,
osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečovala matka, ktorá bola nezamestnaná, poberala rodičovský
príspevok vo výške 4.560,- Sk a rodinný prídavok na maloletú vo výške 540,- Sk.

7. V súčasnosti už plnoletá Viktória dovŕšila plnoletosť dňa 06.01.2025 a je študentkou strednej školy
v Banskej Štiavnici, keď si podala prihlášku na nadstavbové štúdium. Svoje mesačné výdavky vyčíslila
nasledovne: ošatenie 20 eur, ZRPŠ 60 eur a obedy 20 eur, hygiena 10 eur. Osoba povinná z vyživovacej
povinnosti - otec plnoletej má vydané živnostenské oprávnenie na niekoľko predmetov podnikania. V

súčasnosti nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nie je poberateľom žiadnych štátnych
sociálnych dávok, nie je registrovaný a v posledných dvanástich mesiacoch ani nebol registrovaný
u žiadneho zamestnávateľa, nepožiadal o poskytnutie dávky v nezamestnanosti, nie je evidovaný
ako poberateľ nemocenských dávok, dôchodku, úrazových dávok, dávok garančného poistenia, nie je
držiteľom ani vlastníkom žiadneho motorového vozidla.

8. Podľa § 26 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“),
ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a
povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

9. Podľa § 62 ods. 1, 2 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov.

10.Podľa§62ods.4zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

11. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.12. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

13. Podľa § 78 ods. 1, 3 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len

na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

14. Stanovenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča voči maloletým deťom nie je nemenné. Súd
pri svojom rozhodovaní v zmysle § 78 ods. 1, 2 zákona o rodine zisťuje okolnosti dôležité pre určenie
pôvodnej vyživovacej povinnosti a posudzuje, či sa tieto okolnosti podstatne a výrazným spôsobom
zmenili, či podstatne a výrazným spôsobom zasahujú do pomerov účastníkov a či ide o zmenu,

ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti. Medzi najčastejšie dôvody
zmeny pomerov možno zaradiť uplynutie dlhšieho obdobia od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti,
podstatnú zmenu zárobkových možností a schopností povinného rodiča, prípadne i rodiča, ktorému je
dieťa zverené do výchovy, pribudnutie či ukončenie vyživovacej povinnosti, ktorá bola zohľadňovaná v
čase posledného rozhodnutia, u detí nastúpenie ďalšej, vyššej formy štúdia zabezpečujúcej prípravu na

budúce povolanie a iné. Pri rozhodovaní o zmene výživného je nutné v nadväznosti na zmenu pomerov
na strane niektorého z účastníkov konania posúdiť odôvodnené potreby oprávnených ako aj možnosti,
schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov povinných poskytovať výživu svojim deťom s tým, že
výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné

vynaložiť, a prihliada na vývoj životných nákladov. Zmena pomerov je daná subjektívne okolnosťami na
strane povinného či oprávneného, a objektívne vývojom životných nákladov.

15. Zákon o rodine v ust. § 62 a nasl. upravuje základné pravidlá pre určenie výšky výživného na
dieťa. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane dieťaťa, jednak na strane

povinného rodiča. Pri posudzovaní potencionality príjmov povinného rodiča musí súd postupovať veľmi
prísne a zhodnotiť všetky relevantné skutočnosti, ktoré sa v konaní preukážu. Snaha povinného znížiť
vyživovaciu povinnosť na najmenšiu možnú mieru je zo zákona eliminovaná tým, že pri určovaní výšky
vyživovacej povinnosti súd neprihliada len na jeho skutočné príjmy, ktoré v čase vyhlásenia rozhodnutia
dosahuje, ale vychádza sa z jeho potenciálnych príjmov, teda príjmov, ktoré by mal, resp. mohol

dosahovať pri existencii objektívne preukázaných skutočností (vek, stupeň dosiahnutého vzdelania
a jeho zameranie, zdravotný stav, schopnosti, prax, dopyt na trhu práce a podobne). Zásada, že
nerozhodujú skutočné zárobkové a majetkové pomery rodičov, ale ich reálne zárobkové a majetkové
možnosti, plynie z toho, že je povinnosťou rodičov, aby venovali všetky sily na dôsledné zaistenie výživy
svojich detí a vyvarovali sa každého konania, ktoré má negatívny dopad na možnosť zabezpečenia

výživy detí. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné súd neprihliada
len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhláseniam rozsudku, ale vychádza
z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na
svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové
znalosti, dopyt na trhu práce.

16. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že návrh navrhovateľky na zvýšenie vyživovacej
povinnosti je dôvodný. V danom prípade súd zistil, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene
pomerov tak na strane navrhovateľky. Naposledy bola vyživovacia povinnosť upravená rozsudkom
Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 10P/101/2007-58 zo dňa 16.05.2008, ktorým súd zveril v

tom čase maloletú A. do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletú zastupovať a spravovať jej
majetok, otca zaviazal prispievať na maloletú výživným vo výške 1.000,- Sk (33,19 eura) mesačne,
počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktoré je otec povinný zasielať vždy do 25. dňa v mesiaci
vopred k rukám matky. Od poslednej úpravy výživného došlo jednoznačne nielen k zvýšeniu životných
nákladov, na čo súd podľa § 78 ods. 3 zákona o rodine prihliadol, ale aj k zvýšeniu nákladov na výživu

plnoletej A.. Zvýšené náklady odzrkadľuje už dospelý vek plnoletej a štúdium na strednej škole v Banskej
Štiavnici. V čase poslednej úpravy výživného mala v tom čase mal. Viktória 1 rok, v súčasnosti je
dospelou osobou študujúcou na strednej škole. Za uvedenú dobu, odkedy nebola zvýšená vyživovacia
povinnosť vyrástla, je potrebných viac finančných prostriedkov na úhradu jej odôvodnených potrieb.Od posledného rozhodnutia o výžinom prešla doba 17 rokov, čo možno v súdnej praxi považovať za
dobu, kedy pokiaľ sa nezmenia pomery na strane účastníkov, možno rozhodovať o zvýšení vyživovacej
povinnosti z dôvodu, že sa zmenil fyzický stav dieťaťa v tom, že toto dospieva. Matka pokrýva komplexne

všetky potreby dcéry, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, uhrádza jej bežné výdavky. Matka pracuje
ako chyžná, dosahuje príjem približne 600 eur mesačne. Zmenu pomerov na strane otca - povinného
z vyživovacej povinnosti je súdom možné vyhodnotiť veľmi obtiažne, keďže ten v tomto súdnom
konaní nebol aktívnym, nepreberal si zásielky súdu na adrese evidovaného pobytu, nevyjadril sa k
podanému návrhu, nezúčastnil sa nariadeného pojednávania, a teda jeho príjem zostal nepreukázaný.

Na základe pasivity povinného vyživovacej povinnosti súd vychádzal z ním zistených výsledkov šetrenia
pomerov. Povinný z vyživovacej povinnosti nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nie je
poberateľom žiadnych štátnych sociálnych dávok, nepožiadal o poskytnutie dávky v nezamestnanosti,
nie je evidovaný ako poberateľ nemocenských dávok, dôchodku, úrazových dávok, dávok garančného
poistenia. Z uvedeného je zrejmé, že povinný z vyživovacej povinnosti je schopný výkonu práce a
zabezpečenia si príjmu na plnenie svojej vyživovacej povinnosti voči plnoletej A.. Má tiež vydané

živnostenské oprávnenie na niekoľko predmetov podnikania, na základe ktorého môže vykonávať
podnikateľskú činnosť a dosahovať určitý príjem. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný vyživovacej
povinnosti nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, ani nepoberá žiadne štátne sociálne
dávky, nemocenské dávky, dôchodok, úrazové dávky, dávku garančného poistenia, avšak napriek tomu
si riadne a včas plní svoju doterajšiu vyživovaciu povinnosť vo výške 33, 19 eura, z tohto možno vyvodiť,

že dosahuje určitý príjem, resp. zárobok. Súd má za to, že je v schopnostiach a možnostiach povinného
z vyživovacej povinnosti, aby platil súdom zvýšené výživné na plnoletú A.. Povinný z vyživovacej
povinnosti je v produktívnom veku, má reálnu možnosť uplatniť sa na trhu práce a šetrenia súdu
preukazujú, že na tomto trhu práce sa aj uplatňuje. Súd vychádza z toho, že má naďalej aktívnu
živnosť. Vychádzajúc z potencionálneho príjmu, ktorý by mohol výkonom práce, resp. živnosti povinný

dosahovať, je v jeho schopnostiach platiť výživné v sume 50 eur, čo je skutočne nízka suma vyživovacej
povinnosti vzhľadom na vek a potreby plnoletej. Nesporne je v jeho možnostiach a schopnostiach
zabezpečiť si primeraný príjem, aby mohol uhrádzať zvýšené výživné na navrhovateľku, ktorá je od
poslednej úpravy vyživovacej povinnosti staršia, fyzicky vyspelejšia a zvýšili sa náklady v súvislosti s
jej štúdiom. Na potrebách plnoletej sa povinný mimo doterajšej vyživovacej povinnosti žiadnym iným

spôsobom nepodieľa. Pre súd sú rozhodujúce jeho reálne schopnosti a možnosti poskytovať výživné,
pričom jediným kritériom tohto hľadiska nie je len aktuálny príjem, ale celkové reálne schopnosti a
možnosti povinnej osoby, ktoré sa skúmajú z objektívneho hľadiska a komplexne.

17. Súd určil dobu zvýšenia vyživovacej povinnosti súlade s návrhom navrhovateľky, t. j. dňom podania

návrhu na súd dňa 23.01.2025.

18. Záverom súd dodáva, že rodičia v rámci rodičovskej zodpovednosti za zdravý vývoj ich detí, musia
urobiť všetko preto, aby mohli adekvátne finančne prispievať na uspokojovanie ich vývojových potrieb,
pričom je všeobecne známe, že zabezpečovanie životných potrieb vyvíjajúceho sa dieťaťa je omnoho

nákladnejšie a nie je ich možné pokryť len minimálnym výživným. Všetky vyššie uvedené výdavky, ktoré
plnoletá v priebehu konania špecifikovala zodpovedajú minimálnym potrebám a nárokom k jej veku.
Povinnýzvyživovacejpovinnosti vrámcirodičovskejzodpovednostimusíurobiťvšetkopreto,abymohol
adekvátne finančne prispievať na uspokojovanie potrieb svojho dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov
k deťom je ich zákonná povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné

a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené.

19. Súd priznal aj zameškané (zročné) výživné za obdobie od podania návrhu dňa 23.01.2025 do
30.06.2025, ktoré predstavuje sumu 88,98 eura a pozostáva zo sumy, o ktorú bolo zvýšené mesačné
výživné. Súd zároveň otcovi povolil zročné výživné splácať v mesačných splátkach po 30 eur spolu

s bežným výživným s tým, že nesplnenie jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
Splácanie zročného výživného súd povinnému umožnil z toho dôvodu, že súdu nie sú známe bližšie
jeho majetkové a zárobkové pomery.

20. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon

neustanovuje inak.

21. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje
súd len na návrh.22. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, pretože nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov
konania a súčasne ani žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd

v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Žiar nad Hronom (§ 362 ods. 1 CSP) v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto odvolanie podal (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie dôkazy alebo tvrdenia, ktoré neboli
uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa§63CMP,vodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné
návrhy.

Tento rozsudok nemôžu účinne napadnúť odvolaním tí účastníci konania, ktorí sa vzdali práva podať
odvolanie proti rozsudku po vyhlásení rozsudku.