Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. júl 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-7S/9/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7022200070
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Turčík

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:7022200070.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Radovana Turčíka ( sudca

spravodajca ) a členiek JUDr. Renáty Smajdovej a Mgr. Jany Fandákovej, LL.M, v právnej veci žalobcu:
A. B. C. D., nar. XX.XX.XXXX, E. X, XXX XX F., právne zastúpeného spoločnosťou RIEDL advokátska
kancelária s.r.o., so sídlom: Slovenská 46, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o správnej žalobe na
preskúmanie zákonnosti oznámenia žalovaného č. 34348/2022 zo dňa 24.1.2022, takto

r o z h o d o l :

I. R u š í oznámenie žalovaného č. 34348/2022 zo dňa 24.01.2022 a vec mu vracia
na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh konania pred orgánmi verejnej správy

1.Colný úrad Košice ( ďalej ako „prvostupňový orgán verejnej správy“ ) rozhodnutím zo dňa 08.12.2021,
č. 550453/2021 ( ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“ ) uznal žalobcu, v tom čase v pozícii, referenta
mobilného dohľadu, zaradeného na Stanici colného úradu Košice - centrála, Colný úrad Košice s
miestom výkonu štátnej služby Košice, vinným z disciplinárneho previnenia, ktorého sa dopustil tým, že

dňa 10.02.2021 v čase cca o 13,30 hod. v priestoroch fitness centra SLYOfit na G. H. I. XXXX/XX J. F.,
na základe absentujúceho oprávnenia z vlastnej iniciatívy neprimerane vyžadoval od správcu budovy
fitness centra vstup do budovy, neoprávnene vyžadoval od trénerky informácie k osobám prítomným v
priestoroch fitness centra, neoprávnene vykonal previerku dodržiavania času výkonu služby A. K. L. M.,
služobne zaradenou na Stanici Colného úradu Prešov - centrála v prítomnosti cudzej osoby a to v čase
jej osobného voľna a zároveň o výkone inšpekčnej činnosti nespísal úradný záznam a nezaevidoval ho
v zmysle Registratúrneho poriadku finančnej správy. Podľa prvostupňového orgánu verejnej správy sa

žalobca týmto konaním pri výkone štátnej služby dopustil porušenia služobných povinností podľa:
- článku 16 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky ( ďalej ako „Ústava SR“ ) ,
- článku 19 ods. 2 Ústavy SR,
- článku 3 zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej
ako „zákon o finančnej správe“ ),
- § 4 ods. 3 písm. z) zákona o finančnej správe
- § 119 ods. 2 písm. a) zákona o finančnej správe

- ods. 7 písm. a), n) a ods. 19 IRA č. 158/2019 Smernice o činnosti odboru
inšpekcie Finančného riaditeľstva Slovenskej republikyčím porušil služobnú disciplínu podľa ust. § 118 ods. 1 a ods. 2 zákona o finančnej správe. Za uvedené
disciplinárne previnenie prvostupňový orgán verejnej správy uložil žalobcovi disciplinárne opatrenie -
zníženie služobného platu o 10 % na tri mesiace a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci,

v ktorom toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť.

2.V dôvodoch prvostupňového rozhodnutia sa uvádza, že dňa 13.02.2021 bola prezidentovi finančnej
správy adresovaná písomnosť, označená ako „Úradný záznam - Podnet na prešetrenie", ev. č.
67828/2021, v ktorej A. K. L. M., ozbrojená príslušníčka finančnej správy, služobne zaradená na

stanici Colného úradu Prešov - centrála ( ďalej ako „oznamovateľka“ ) namietala postup žalobcu pri
kontrole dodržiavania služobnej a pracovnej disciplíny a kontrole využívania času výkonu jej služby dňa
10.02.2021. Zo správy oddelenia výkonu kontroly z prešetrenia podnetu oznamovateľky datovanej ku
dňu 08.04.2021, č. 26/2021 ( ďalej ako „správa“ ), podľa textu prvostupňového rozhodnutia, vyplýva,
že preverovaním, ako aj komplexným posúdením zistených skutočností zo strany nadriadeného bolo
zistené, že žalobca mal dňa 10.02.2021, v čase cca o 13:30 hod., v priestoroch fitness centra SLYOfit,

ktoré sa nachádza na ul. Škultétyho č. 3718/30 v Prešove ( ďalej ako „fitness centrum“ ), vykonať z
vlastnej iniciatívy kontrolu dodržiavania služobnej a pracovnej disciplíny a kontrolu využívania času
výkonu služby oznamovateľkou. Uvedenú kontrolu mal žalobca vykonať takým spôsobom, že mal
požiadať správcu budovy fitness centra, aby ho pustil do vnútorných priestorov tejto budovy a následne
ho sprevádzal do priestorov na poschodí, kde správca budovy zaklopal na dvere a zavolal na chodbu

trénerku. Trénerke sa mal žalobca ústne predstaviť v zmysle ustanovenia 2. dielu, I. oddielu, ods. 6 IRA
č. 158/2019 Smernica o činnosti odboru inšpekcie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky ( ďalej
ako„Smernica"),malpreukázaťsvojupríslušnosťkfinančnejspráveslužobnýmpreukazomsodznakom
a mal sa opýtať trénerky, či sa v miestnosti, z ktorej práve vyšla, nachádza ešte nejaká osoba. Trénerka
odpovedala, že sa v miestnosti nachádza oznamovateľka, ktorá je jej klientkou a precvičujú cviky.

Následne si mal žalobca od správcu budovy fitness centra vypýtať povolenie na vstup do predmetnej
miestnosti fitness centra, kde mal zostať stáť v priestore dverí, pričom sa mal oznamovateľke predstaviť
ústnym vyhlásením „finančná správa Slovenskej republiky, inšpekcia finančného riaditeľstva" a zároveň
sa jej mal opýtať, čo robí v priestoroch fitness centra. Ďalší priebeh rozhovoru oznamovateľky so
žalobcom, nie je, podľa textu prvostupňového rozhodnutia s odkazom na Správu, možné dostupnými

metódami overiť. Následne mal žalobca v sprievode správcu budovy fitness centra z priestorov budovy
fitnescentraodísť.Popríchodedokanceláriesimalžalobcapodľasvojhovyjadrenia(ev.č.108048/2021
zo dňa 12.03.2021 ) overiť, že dňa 10.02.2021 o 13:30 hod. nebola oznamovateľka v službe, ale mala
osobné voľno. O výkone inšpekčnej činnosti neurobil žalobca oznámenie svojmu bezprostrednému
nadriadenému, resp. nevyhotovil úradný záznam a to nielen bezprostredne po činnosti, ale ani niekoľko

dní po vzniknutej udalosti. Podľa prvostupňového orgánu verejnej správy mal žalobca inšpekčnú činnosť
vykonať v čase osobného voľna oznamovateľky, na základe absentujúceho oprávnenia, kedy mal
od správcu budovy fitness centra neprimerane vyžadovať vstup do tejto budovy, neoprávnene mal
vyžadovať informácie od trénerky k osobám prítomným v priestoroch fitness centra a taktiež mal
neoprávnene vykonať previerku dodržiavania času výkonu služby oznamovateľkou v prítomnosti cudzej

osoby. Prvostupňový orgán verejnej správy konštatoval, s odvolaním sa na závery Oddelenia vnútornej
kontroly, že pred samotným výkonom previerky dodržiavania služobnej alebo pracovnej disciplíny
resp. využívania času výkonu služby pani M. nebola zo strany žalobcu dostatočne hodnoverným
spôsobom preverená základná informácia - či bola pani M. v uvedený deň - 01.02.2021 v čase
okolo 12:00 -13:00 hodine zaradená vo výkone služby, t. j. v práci, čo je v konečnom dôsledku

podstatná skutočnosť a rozhodujúci faktor pre posúdenie dodržania prioritnej zásady inšpekčnej,
kontrolnej činnosti ( činnosť zameraná na odhaľovanie, zisťovanie, dokumentovanie a preverovanie
porušovania povinností príslušníkmi finančnej správy pri výkone štátnej služby a zamestnancov
Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky ( ďalej len „FR SR“ ); súčasťou inšpekčnej činnosti je
aj kontrolná činnosť a koordinácia rizika ). Kontrolu, resp. previerku dodržiavania času výkonu služby

oznamovateľky teda žalobca vykonal v čase jej osobného voľna nesprávnou aplikáciou základných
princípov a ustanovení o oprávneniach príslušníka finančnej správy Slovenskej republiky, čím vážnym
spôsobom narušil oznamovateľkinu osobnú integritu. S poukazom na závery správy prvostupňový orgán
verejnej správy vo svojom rozhodnutí ďalej uviedol, že konanie žalobcu naplnilo znaky disciplinárneho
previnenia uvedeného v ust. § 127 zákona o finančnej správe v znení jeho ods. 1, pričom uvedeného

disciplinárneho previnenia sa žalobca dopustil porušením služobnej disciplíny definovanej ustanovením
§ 118 ods. 1 zákona o finančnej správe. Ust. § 118 ods. 2 zákona o finančnej správe potom obsahuje
charakteristiku služobných povinností príslušníkov finančnej správy. Z ďalšieho obsahu prvostupňového
rozhodnutia vyplýva, že Generálny riaditeľ sekcie, sekcia inšpekcie a vnútornej kontroly, ako nadriadenýs personálnou právomocou a súčasne orgán oprávnený na konanie ( žalobca bol do 1.9.2021 zaradený
na organizačnom útvare Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, Sekcia inšpekcie a vnútornej
kontroly, odbor inšpekcie, oddelenie inšpekcie východ, funkcia referent inšpekčnej činnosti ) podľa ust.

§ 280 ods. 1 a 2 zákona o finančnej správe v spojení s čl. 4 písm. s) prílohy Personálneho opatrenia
ministra financií Slovenskej republiky č. 1/2021, oznámil žalobcovi Listom č. 350584/2021 zo dňa
22.07.2021 začatie konania podľa ust. § 283 ods. 3 v spojení s ust. § 278 písm. d) bod 5. zákona o
finančnej správe vo veci uloženia disciplinárneho opatrenia podľa ust. § 128 písm. b) zákona o finančnej
správe. Žalobcovi bola v súlade s ust. § 131 ods. 1 zákona o finančnej správe daná možnosť vyjadriť

sa k veci v lehote do 10 dní odo dňa doručenia oznámenia o začatí konania o uložení disciplinárneho
opatrenia. Žalobca zastúpený advokátom k disciplinárnej veci zaujal stanovisko podaním zo dňa
15.08.2021 označeným ako „Vyjadrenie k oznámeniu o začatí disciplinárneho konania“, kde opísal svoj
pohľad na priebeh udalostí, ktoré vyústili do jeho uznania za vinného z disciplinárneho previnenia a
následného disciplinárneho potrestania. V rámci svojich záverov prvostupňový orgán verejnej správy,
odvolávajúc sa na správu, žalobcovi vytkol, že pred samotným výkonom previerky dodržiavania

využívania času výkonu služby nebola z jeho strany dostatočným a hodnoverným spôsobom preverená
podstatná skutočnosť a to, či bola oznamovateľka v uvedený deň 10.02.2021 a v uvedenom čase
cca o 13,30 hod. v práci, čo je v konečnom dôsledku rozhodujúcim faktorom pre dodržanie prioritnej
zásady inšpekčnej, kontrolnej činnosti ( činnosť zameraná na odhaľovanie, zisťovanie, dokumentovanie
a preverovanie porušenia povinností príslušníkmi finančnej správy pri výkone štátnej služby ). Na

ozrejmenie prvostupňový orgán verejnej správy doplnil, že žalobca kontrolu dodržiavania času výkonu
služby vykonal v čase osobného voľna oznamovateľky, nesprávnou aplikáciou základných princípov
a ustanovení o oprávneniach príslušníka finančnej správy Slovenskej republiky, čím došlo vážnym
spôsobom k narušeniu osobnej integrity oznamovateľky. Prvostupňový orgán verejnej správy citáciou
poukázal na čl. 16 ods. 1 Ústavy SR a v nadväznosti na to na zásadu práva na súkromný život,

ktoré je ako základné ľudské právo chránené najmä medzinárodnými dohovormi a súčasne nemožno
opomenúť ani právo na ochranu osobnosti a ochranu pred neoprávnenými zásahmi do súkromnej sféry.
V ďalšom obsahu prvostupňového rozhodnutia boli citované príslušné ust. zákona o finančnej správe
a Smernice o činnosti odboru inšpekcie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky. Prvostupňový
orgán verejnej správy vo svojom rozhodnutí vyslovil presvedčenie, že vykonaným úkonom previerky

dodržiavania času služby oznamovateľky v čase jej osobného voľna žalobca vykonal inšpekčnú činnosť
spôsobom odporujúcim zákonným oprávneniam príslušníka finančnej správy Slovenskej republiky, kedy
na základe absentujúceho oprávnenia neprimerane vyžadoval od správcu budovy fitness centra vstup
do budovy, zároveň neoprávnene vyžadoval informácie od trénerky k osobám prítomným v priestoroch
fitness centra a vykonal neoprávnene previerku dodržiavania času výkonu služby oznamovateľkou

v prítomnosti cudzej osoby bez vykonania ďalšieho záznamu o zadokumentovaní tejto činnosti. V
súvislosti so žalobcovi uloženým disciplinárnym opatrením prvostupňový orgán verejnej správy povedal,
že pri rozhodovaní o ňom prihliadal na povahu protiprávneho konania, okolnosti, za ktorých bolo
spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a doterajší postoj žalobcu k plneniu služobných povinností
a prihliadajúc na vyššie uvedené uložil disciplinárne opatrenie - zníženie služobného platu o 10 % na

tri mesiace, pričom toto disciplinárne opatrenie má mať okrem represívnej stránky hlavne preventívny
charakter.

3.Prvostupňové rozhodnutie napadol žalobca odvolaním, na ktoré reagoval žalovaný oznámením zo
dňa 24.01.2022, č. 34348/2022. V ňom žalobcu oboznámil so znením príslušných ustanovení zákona

o finančnej správe upravujúcich lehotu na podanie odvolania, kto je oprávneným orgánom, ktorému sa
odvolanie podáva a tiež kedy nastávajú účinky oznámenia rozhodnutia účastníkovi konania. Uvedené
ustanovenia žalovaný objasnil tak, že ako miesto odvolania zákon o finančnej správe určuje zásadne
oprávnený orgán, ktorý rozhodnutie vydal s jednou výnimkou – v prípade nesprávneho poučenia
účastníka konania. Na podanie odvolania potom zákon o finančnej správe ustanovuje 15 dňovú lehotu,

resp. 8 dňovú lehotu, ktorá je podľa názoru žalovaného aktuálna aj v danom prípade. Lehota na
podanie odvolania začína plynúť dňom, ktorý nasleduje po dni oznámenia rozhodnutia. Ak posledný
deň lehoty pripadne na deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je najbližší pracovný deň.
Lehota na podanie odvolania sa považuje za dodržanú, ak bolo odvolanie podané na príslušnom orgáne.
Aplikáciou uvedených zákonných ustanovení na vec žalobcu prijal žalovaný záver, že odvolanie sa musí

v zákonnej lehote podať oprávnenému orgánu a nepostačuje ho len odovzdať na poštovú prepravu.
V danej veci bolo podľa žalovaného zrejmé, že právny zástupca žalobcu bol písomnou plnou mocou
dňa 09.08.2021 splnomocnený, aby žalobcu v disciplinárnom konaní zastupoval, kedy z predloženej
plnej moci súčasne vyplýva, že žalobca ho splnomocnil aj na zastupovanie vo všetkých právnychúkonoch, vrátane prijímania písomností, doporučených zásielok a zásielok určených do vlastných rúk,
na podávanie žalôb, návrhov, opravných prostriedkov a pod., pričom platí, že zástupca koná v mene
zastúpeného a zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Na základe uvedených

skutočností žalovaný konštatoval, že s prvostupňovým rozhodnutím bol žalobca oboznámený dňa
13.12.2021, čo deklaruje doručenka tohto rozhodnutia doručovaná právnemu zástupcovi žalobcu.
Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca dňa 21.12.2021 na poštovú prepravu odvolanie,
ktoré bolo oprávnenému orgánu doručené dňa 23.12.2021 ( zaevidované pod spisovou značkou
250323737/2021 ), čo preukazuje priložená obálka z Colného úradu Košice. Odvolanie bolo teda podľa

názoru žalovaného podané až dňa 23.12.2021 a to aj napriek tomu, že žalobca bol prvostupňovým
rozhodnutím správne poučený o lehote a mieste podania odvolania. Žalovaný preto uzavrel, že žalobca
nepodal odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu oprávnenému orgánu v zákonnej lehote ( do
21.12.2021 ) a toto rozhodnutie sa dňa 21.12.2021 stalo právoplatným so všetkými jeho účinkami. Podľa
mienky žalovaného oneskorené odvolanie je procesný úkon, ktorý nie je spôsobilý vyvolať rovnaké
právne účinky ako riadne podané odvolanie a preto nebráni nadobudnutiu právoplatnosti rozhodnutia,

proti ktorému smeruje. Žalovaný žalobcu súčasne upozornil, že keďže oneskorené odvolanie nemožno z
právnehohľadiskakvalifikovaťakoodvolanieriadnepodané,vdanejprávnejvecinemohlobyťžalobcove
podanie ( oneskorené odvolanie ) vybavené postupom podľa ust. § 294 zákona o finančnej správe.

II. Správne súdne konanie

4.Správnou žalobou vo veciach správneho trestania zo dňa 14.02.2022, doručenou pôvodne Krajskému
súdu v Košiciach v ten istý deň sa žalobca cestou svojho zvoleného právneho zástupcu domáha
zrušenia oznámenia žalovaného a tiež aj prvostupňového rozhodnutia. Žalobca súčasne správnemu
súdu navrhol, aby upustil od uloženia sankcie uloženej mu prvostupňovým rozhodnutím. Žalobca

prvostupňovému orgánu verejnej správy a žalovanému vytkol, že ich rozhodovacou činnosťou boli
priamo dotknuté jeho práva, nakoľko bez náležitého zistenia skutkového stavu mu bolo nezákonné
siahnuté na služobný plat, pričom zároveň porušenie svojich práv videl žalobca aj v postupe žalovaného,
kedy sa tento odmietol zaoberať jeho obhajobou a úmyselne vyložil ustanovenia zákona o finančnej
správe o možnosti podať odvolanie v jeho neprospech. V ďalšom obsahu správnej žaloby žalobca opísal

svoje odvolacie dôvody proti prvostupňovému rozhodnutiu a pokračoval tvrdením, že prvým porušením
jeho práv je, že forma oznámenia nie je procesné prípustná. Žalobca vysvetlil, že aj v prípade, že
by bol právny názor žalovaného správny, je povinný o odvolaní rozhodnúť nemeritórnym rozhodnutím
s poučením o opravnom prostriedku a odvolanie ako oneskorene podané odmietnuť. Za nesprávne
žalobca považuje vyhodnotenie lehoty na podanie odvolania ako hmotnoprávnej, kedy tento právny

názor žalovaného nemá oporu v zákone a jeho aplikáciou bolo podľa názoru žalobcu zasiahnuté do jeho
práva na spravodlivý proces ( disciplinárne konanie ). 8 dňová lehota na podanie odvolania je podľa
žalobcu lehotou procesnou ( analogicky je rovnaká lehota pre podanie odporu proti trestnému rozkazu,
tiež procesná ) a výklad žalovaného je právne neudržateľný, neprípustné extenzívny a popierajúci
základné zásady právneho systému, čím došlo k porušeniu zásady právnej istoty. V otázke poučenie

o tom, ktorému orgánu sa opravný prostriedok podáva, žalobca dôvodil, že postup je štandardný vo
všetkých typoch rozhodnutí, a je nezmysel domnievať sa, že sa tým myslí povinnosť adresáta opravného
prostriedku disponovať opravným prostriedkom v určenej lehote. Zo znenia zákona o finančnej správe
nevyplýva, aby o odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodoval žalovaný cestou generálneho
riaditeľa sekcie a to je podľa žalobcu dôvod, pre ktorý sa v poučení uvádza adresát. Proces nemôže byť

pre účastníka zmätočný v zmysle, že si sám bude musieť dohľadávať odvolací orgán. Žalobca odkázal
na znenie ust. § 293 ods. 1 a 3 zákona o finančnej správe a zdôraznil, že odvolanie sa „podáva", nie
doručuje. Poukázal tiež na analógiu postupom podľa ust. § 125 ods. 2 Civilného sporového poriadku s
tým, že sa jedná o lehotu procesnú. Žalobca na svoju obranu zároveň uviedol, že sa neprevinil žiadnym
správaním a nezasiahol do osobnej integrity žiadnej osoby, pričom mu nie je známe porušenie akých

predpisov a povinností sa mu kladie za vinu.

5.Žalovaný predložil svoje vyjadrenie k správnej žalobe v podaní zo dňa 09.05.2022 kde zopakoval
opis udalostí tak, ako ich zaznamenalo prvostupňové rozhodnutie a tiež dôvody, ktoré žalovaného
viedli k oznámeniu zo dňa 24.01.2022 a s odkazom na znenie ust. § 7 písm. a) SSP, kedy podľa

žalovaného prvostupňové rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.12.2021 keďže odvolanie proti
nemu žalobca síce podal oprávnenému orgánu, avšak po márnom uplynutí lehoty na jeho podanie,
navrhol podľa ust. § 99 písm. f) SSP zastaviť správne súdne konanie z dôvodu, že žalobca v danom
prípade nevyčerpal predpísané opravné prostriedky, ktoré mal ako účastník konania k dispozícii. Ajnapriek tomuto navrhovanému postupu žalovaný považoval za vhodné vyjadriť sa k dôvodom správnej
žaloby. Žalovaný poukázal na zákonné znenie ust. § 293 ods. 3 zákona o finančnej správe, ktoré je
podľa jeho názoru formulované tak, že odvolanie sa musí v zákonnej lehote podať oprávnenému orgánu,

nepostačuje ho len odovzdať na poštovú prepravu a poukázal tiež na ust. § 308 ods. 4 zákona o
finančnej správe, ktoré vyslovene pripúšťa v prípade podania odvolania podľa ust. § 293 ods. 2,4, a
5 tohto zákona podať v určenej lehote odvolanie aj na poštovú prepravu. Ust. § 293 ods. 1 zákona o
finančnej správe, v zmysle ktorého podával odvolanie žalobca, však ustanovením § 308 ods. 4 zákona o
finančnej správe nebolo dotknuté, na základe čoho žalovaný konštatoval, že zákon o finančnej správe

v tomto prípade aj naďalej ustanovuje, že odvolanie sa musí v zákonnej lehote podať oprávnenému
orgánu a vylučuje možnosť zachovania lehoty na podanie odvolania pri jeho odovzdaní na poštovú
prepravu v posledný deň lehoty. Žalovaný v súvislosti so spornou situáciou poukázal aj na znenie iných
právnych úprav, ktoré riešia zachovanie lehoty na podanie odvolania. Žalovaný sa odvolal na text zákona
o finančnej správe, ktorý mu, podľa jeho názoru, ako odvolaciemu orgánu, v rámci odvolacieho konania
neukladá povinnosť preskúmať aj oneskorene podané odvolanie a rozhodnúť o tomto odvolaní formou

rozhodnutia. Zároveň tento zákon neupravuje konkrétny postup žalovaného v prípade oneskorene
podaného odvolania a spôsob jeho vybavenia. Vo vzťahu k dôvodom prvostupňového rozhodnutia
sa žalovaný vyjadril, že prvotným podnetom pre začatie disciplinárneho konania voči žalobcovi boli
zistené nedostatky prešetrené v správe. Žalobca nepredložil žiadne ďalšie dôkazy, ktoré by mal riaditeľ
colného úradu možnosť posúdiť a to aj napriek skutočnosti, že mal na to možnosť. Tvrdenie žalobcu,

že riaditeľ colného úradu nepostupoval podľa § 291 ods. 4 zákona o finančnej správe je nedôvodné.
Podľa slov žalovaného mal žalobca v čase od 05.08.2021 ( dátum doručenia oznámenia o začatí
konania o uložení disciplinárneho opatrenia ) až do vydania prvostupňového rozhodnutia možnosť
podať písomné vyjadrenia a zároveň aj právo na obhajobu, čo aj využil a to písomným vyjadrením
sa k oznámeniu o začatí disciplinárneho konania zo dňa 15.08.2021. K výške žalobcovi uloženej

sankcie žalovaný argumentoval, že riaditeľ colného úradu v rámci svojej právomoci, ktorá nevybočila
zo zákonných medzí, uložil disciplinárne opatrenie podľa ust. § 128 písm. b) - zníženie služobného
platu až o 10% na tri mesiace, kedy zákon o finančnej správe v jeho ust. § 128 písm. b) umožňuje
nadriadenému znížiť služobný plat príslušníka finančnej správy až o 15% najdlhšie na 3 mesiace.
Žalovaný na doplnenie uviedol, že žalobca vykonával štátnu službu vo funkcii referenta inšpekčnej

činnosti viac ako 5 rokov a aj s prihliadnutím na dĺžku služobnej praxe mal povinnosť konať na základe
služobných povinností príslušníka finančnej správy. Žalovaný ubezpečil, že v konaní bolo preukázané,
že žalobca konal v rozpore s právnymi predpismi a na vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti a na
uloženie sankcie existoval zákonný dôvod. V súvislosti s posúdením riadneho plnenia si služobných
povinností zo strany žalobcu v danom prípade žalovaný konštatoval, že žalobcove konanie v kontexte

všetkých skutočností vyznieva ako svojvoľné, bez náležitej opory jeho konania, ktoré má byť v súlade
s Ústavou SR, ústavnými zákonmi, zákonmi a internými riadiacimi aktmi. V súvislosti s námietkou
nestotožnenia osôb ( správca budovy fitness centra a trénerka) žalovaný uviedol, že žalobca v konaní,
ktoré predchádzalo vydaniu prvostupňového rozhodnutia v súvislosti s jeho zákonnou možnosťou
navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy a predkladať vyjadrenia, ani v jednom prípade nenamietal

tieto osoby, dokonca ich vo svojich vyjadreniach sám opakovane potvrdil. Vo vzťahu k žalobcom
navrhnutému upusteniu od uloženia sankcie je žalovaný toho názoru, že tento návrh je tak, ako
ho žalobca formuloval nedôvodný a nevykonateľný. Ak by správny súd rozhodoval podľa žalobcom
uvedeného návrhu, zasiahol by do konania verejného orgánu štátnej správy, čím by došlo k rozporu so
základnými zásadami demokratického právneho štátu - s princípom deľby moci, v danom prípade medzi

mocou súdnou a exekutívnou.

6.Ďalšie písomné vyjadrenia už v tomto konaní jeho účastníci správnemu súdu neposkytli.

7.AjkeďkonanieosprávnejžalobesazačalonaKrajskomsúdevKošiciach,súčinnosťouod01.06.2023

je v zmysle znenia § 10 a § 13 Správneho súdneho poriadku, na konanie a rozhodnutie o nej príslušný
Správny súd v Košiciach ( ďalej aj „správny súd“ ), ktorý zároveň v tento deň (01.06.2023) začal svoju
činnosť. Ku dňu 01.06.2023 došlo k prechodu výkonu súdnictva z krajských súdov na správne súdy
( okrem iných z Krajského súdu v Košiciach na Správny súd v Košiciach ) vo všetkých veciach, v ktorých
je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, vrátane prerokúvanej veci.

8.Vzhľadom na existenciu ust. § 493e Správneho súdneho poriadku, procesný postup správneho súdu
v tomto konaní sa musí riadiť ustanoveniami Správneho súdneho poriadku v jeho znení účinnom do
30. júna 2023.9.Správny súd vzhľadom na návrhy obidvoch účastníkov nariadil vo veci pojednávanie na deň
24.07.2025 so začiatkom o 12.15 hod. v pojednávacej miestnosti P2 v budove správneho súdu. Na

tomto pojednávaní prítomní zvolený zástupca žalobcu a tiež aj zástupkyňa žalovaného argumentovali
zhodne s obsahom svojich doterajších podaní.

10.Podľa ust. § 293 ods. 1 zákona o finančnej správe ( účinného v čase podania odvolania žalobcu
proti prvostupňovému rozhodnutiu ), proti rozhodnutiu môže účastník konania podať odvolanie do 15

kalendárnych dní odo dňa oznámenia rozhodnutia, a ak ide o odvolanie proti rozhodnutiu o uložení
disciplinárneho opatrenia, do ôsmich kalendárnych dní odo dňa oznámenia rozhodnutia, ak sa účastník
konania odvolania písomne nevzdal. Odvolanie musí byť odôvodnené. Dôvody odvolania je možné
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty podľa prvej vety.

11.Podľa ust. § 293 ods. 3 zákona o finančnej správe ( účinného v čase podania odvolania žalobcu proti

prvostupňovému rozhodnutiu ), odvolanie sa podáva písomne oprávnenému orgánu, ktorý rozhodnutie
vydal; za oprávnený orgán, ktorý rozhodnutie vydal, sa pri odvolaní proti služobnému hodnoteniu
považuje nadriadený, ktorý ho schválil.

12.Podľa ust. § 308 ods. 1 zákona o finančnej správe ( účinného v čase podania odvolania žalobcu proti

prvostupňovému rozhodnutiu ), lehota určená podľa dní sa začína dňom, ktorý nasleduje po udalosti,
ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok.

13.Podľa ust. § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,

nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

14.Podľa ust. § 3 ods. 1, písm. c/ SSP, na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej
správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu

byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

15.Podľa ust. § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v

ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

16.Podľa ust. § 194 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov
verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Ak
nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia

o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

17.Podľa ust. § 180 ods. 1 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom
prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny
opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

18.Pokiaľ ide o informácie relevantné pre vyriešenie sporu medzi účastníkmi tohto konania, z
administratívneho spisu možno zistiť, že prvostupňové rozhodnutie bolo žalobcovi, cestou zvoleného
právneho zástupcu ( splnomocnenie zo dňa 09.08.2021 ), oznámené jeho doručením dňa 13.12.2021.
Právny zástupca žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu podal odvolanie spôsobom, že toto dňa

21.12.2021 odovzdal na poštovú prepravu, pričom ho adresoval Riaditeľovi Colného úradu Košice.
Odvolanie bolo jeho adresátovi doručené dňa 23.12.2021. Na odvolanie reagoval žalovaný oznámením
zo dňa 24.01.2022, ktoré žalobca spolu s prvostupňovým rozhodnutím napadol správnou žalobou.

19.V úvode považuje správny súd za potrebné vysvetliť prečo, ako so žalovaným v tomto správnom

súdnom konaní, konal s Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky, vzhľadom na žalobcom uvedené
označenie Colného riaditeľstva Košice a Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, ako žalovaných
v 1. a 2. rade. V správnom súdnom procese platí, že žalovaný orgán verejnej správy neurčuje žalobca
svojím tvrdením, ale žalovaný je definovaný priamo zákonom. Teda správny súd vedený zásadouiura novit curia ( súd pozná právo ) nie je viazaný označením žalovaného v správnej žalobe, ale je
povinný žalovaného sám určiť, v závislosti od predmetu správneho súdneho prieskumu vymedzeného
žalobcom. Zákon teda priamo určuje pasívne procesne legitimovaný subjekt odkazom na pôvodcu

preskúmavaného rozhodnutia, prípadne opatrenia. Postavenie žalovaného sa odvíja od skutočnosti, či
v prípade administratívneho konania bolo toto jednoinštančné alebo dvojinštančné. Ak orgán verejnej
správy v administratívnom konaní rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, napr. o odvolaní, je
žalovaným tento ( odvolací ) orgán verejnej správy. Pokiaľ teda osobitný predpis ( v našom prípade
zákon o finančnej správe ) umožnil podať účastníkovi konania ( žalobcovi ) proti prvostupňovému

rozhodnutiu odvolanie, v takomto prípade je pri správnej žalobe žalovaným ten orgán verejnej správy,
ktorý o tomto odvolaní rozhodol, pričom na veci nič nemení ani fakt, že odvolací orgán toto odvolanie
vybavil neformálne oznámením.

20.Aplikáciou citovaných zákonných ust. na prípad žalobcu možno konštatovať, že prvostupňové
rozhodnutie, ktorým bolo žalobcovi uložené v ňom špecifikované disciplinárne opatrenie bolo oznámené

jeho zvolenému právnemu zástupcovi doručením dňa 13.12.2021. Právny zástupca žalobcu podal
odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu na poštovú prepravu dňa 21.12.2021 a adresoval ho
riaditeľovi Colného úradu Košice. Vychádzajúc z podacej pečiatky podateľne, bolo odvolanie žalobcu
doručené Colnému úradu Košice dňa 23.12.2021. Nemožno spochybniť, že žalobca podal odvolanie
oprávnenému orgánu, teda tomu, ktorý prvostupňové rozhodnutie vydal ( ust. § 293 ods. 3, veta prvá

pred bodkočiarkou zákona o finančnej správe ). Zároveň, použijúc pravidlo na výpočet lehôt podľa dní,
posledný deň 8 dňovej zákonnej lehoty ( ust. § 293 ods. 1, veta prvá zákona o finančnej správe ) na
podanie odvolania pripadol na deň 21.12.2021. V prípade žalobcu sa relevantným stalo zodpovedanie
otázky, či odvolanie podal včas, keď ho posledný deň uvedenej 8 dňovej lehoty, teda 21.12.2021
odovzdal na poštové doručenie.

21.Správny súd v kontexte okolností žalobcovho prípadu poukazuje na judikatúru Ústavného súdu
Slovenskej republiky, ktorú v rámci svojej rozhodovacej činnosti štandardne zohľadňuje a podľa ktorej
zo zásady prednosti ústavne konformného výkladu ( okrem iného ) vyplýva, že v prípadoch, ak pri
uplatneníštandardnýchmetódvýkladuprichádzajúdoúvahyrôznevýkladysúvisiacichprávnychnoriem,

bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu ústavou
garantovaných práv fyzických osôb alebo právnických osôb. Inak povedané, všetky orgány verejnej
moci sú povinné v pochybnostiach vykladať právne normy v prospech realizácie ústavou ( a tiež
medzinárodnými zmluvami ) garantovaných základných práv a slobôd.“ ( II. ÚS 148/06, IV. ÚS 186/07 ).
Takisto judikatúru podľa ktorej pri posudzovaní konkrétnych príkladov nemožno opomínať, že prijaté

riešenie musí byť akceptovateľné aj z hľadiska všeobecne ponímanej spravodlivosti ( IV. ÚS 1/07, IV.
ÚS 75/08, I. ÚS 57/07, I. ÚS 82/07, IV. ÚS 182/07 ).

22.Úlohou správneho súdu tak bolo posúdiť, či týmto interpretačným doktrínam bolo oznámením
žalovaného učinené zadosť a či spôsob aplikácie, resp. interpretácie aplikovanej právnej úpravy, teda

tých častí zákona o finančnej správe, ktoré upravujú lehotu pre podanie odvolania a jej zachovanie,
uskutočnený žalovaným, nie je postihnutý defektom ústavne neakceptovateľného výkladu, ktorým by sa
narušila podstata spravodlivosti, ktorá je bázou racionálnej právnej argumentácie.

23.V prvom rade považuje správny súd za potrebné zdôrazniť, ako podstatnú, tú skutočnosť, že otázku

včasnosti uplatnenia odvolania žalobcom je potrebné posudzovať s ohľadom na obsah relevantnej
právnej úpravy platnej a účinnej v čase, keď žalobca tento opravný prostriedok uplatňoval. Napokon
aj prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2022, na novelizáciu ktorých žalovaný vo
svojom vyjadrení k správnej žalobe odkazuje, v ust. § 331b ods. 3 zákona o finančnej správe stanovuje,
že na konanie podľa § 278 ( zahŕňajúce aj konanie, v ktorom sa prejednáva disciplinárne previnenie

príslušníka finančnej správy podľa ust. § 127 ods. 1 zákona o finančnej správe, pozn. správneho súdu )
začaté a právoplatne neskončené pred 1. januárom 2022 sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona v znení
účinnom do 31. decembra 2021. Vychádzajúc z uvedeného možno konštatovať, že ust. § 293 ods. 2,
4 a 5 zákona o finančnej správe zavedené dotknutou novelizáciou účinnou od 01.01.2022, na ktoré
poukazuje žalovaný a na základe obsahu ktorých uplatňujúc systematický výklad aplikovanej právnej

úpravy, obhajuje svoju interpretáciu otázky zachovania tzv. odvolacej lehoty, neboli v čase podania
odvolania žalobcom účinné a nebolo možné sa nimi riadiť.24.Právna úprava ( účinná v čase uplatnenia odvolania žalobcom ) zakotvená v zákone o finančnej
správe, podrobnosti v otázke zachovania lehoty nešpecifikuje. Normatívne vymedzenie času pre
uplatnenie práv sa môže dotýkať oblasti hmotných, ako aj procesných subjektívnych práv a preto je

nevyhnutné dôsledne rozlišovať lehoty hmotnoprávne a procesnoprávne a s nimi spojené rozdiely v ich
počítaní ( pozri I. ÚS 493/2019 ). Zmyslom odvolacej lehoty, určenej príslušnými ustanoveniami zákona o
finančnej správe, je vymedziť čas na účel uskutočnenia určitého procesného úkonu účastníkom konania.
Z uvedeného vyplýva, že vymedzenie času pre podanie odvolania je späté s realizáciou procesného
subjektívneho práva. Na základe uvedeného správny súd konštatuje, že lehota na podanie odvolania

vymedzená zákonom o finančnej správe je lehotou procesnoprávnou a nie lehotou hmotnoprávnou a
to s príslušnými dôsledkami z toho vyplývajúcimi pre jej počítanie, resp. v preskúmavanom prípade pre
jej zachovanie.

25.Správny súd tak považuje v okolnostiach žalobcu, ktorý odvolanie dňa 21.12.2021, teda v posledný
deň predpísanej 8 dňovej lehoty odovzdal na poštovú prepravu, predpísanú odvolaciu lehotu za

zachovanú a teda konštatuje, že odvolanie bolo žalobcom podané včas, v zákonom určenej lehote.

26.Vzhľadom na uvedené správny súd konštatuje, že právny názor, na ktorom je založené oznámenie
žalovaného, je arbitrárny, opúšťajúci medze rozumného a prípustného výkladu zákona. Z tohto dôvodu
je ústavne nesúladný a teda nesprávny.

27.Správny súd tak zistil, že oznámenie žalovaného trpí vadou podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c) SSP,
keďže podľa ustálenej judikatúry nesprávne právne posúdenie nespočíva iba v aplikácii nesprávnej
právnej normy na zistený skutkový stav orgánom verejnej správy v rozhodnutí alebo v opatrení, ale ide
aj o prípady, keď nebol uskutočnený správny výklad ustanovení právnych predpisov ( napr. nespĺňal

požiadavky ústavnej konformnosti podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky ).

28.Na základe uvedených skutočností správny súd oznámenie žalovaného č. 34348/2022 zo dňa
24.01.2022 postupom podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil a podľa ust. § 191 ods. 4 SSP vrátil
vec žalobcu žalovanému na ďalšie konanie.

29.Návrhu žalobcu na zrušenie prvostupňového rozhodnutia podľa ust. § 191 ods. 3 písm. a)
SSP, správny súd vychádzajúc zo zásady subsidiarity správneho súdneho prieskumu rozhodnutí
vydaných orgánmi verejnej správy, nevyhovel. V tomto smere poukazuje správny súd na ustálenú
judikatúru podľa ktorej „Zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa je preskúmavaná

v spojení s právoplatným rozhodnutím orgánu verejnej správy druhého stupňa a ak rozhodnutie
orgánu verejnej správy prvého stupňa obsahuje rovnaké vady ako druhostupňové rozhodnutie, je
možné ho zrušiť podľa ustanovenia § 250j ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ale vždy len v
spojení s právoplatným druhostupňovým rozhodnutím, nie samostatne. Zákonom vyžadované splnenie
podmienky vyčerpania riadnych opravných prostriedkov je namieste preto, aby súd nenahrádzal

odvolací orgán verejnej správy. K zmene uvedeného právneho názoru nedošlo ani prijatím novej
procesnej úpravy vyjadrenej v Správnom súdnom poriadku“ ( pozri uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/112/2014 zo dňa 25.08.2016 ). Nevyhnutnosť primárneho rozhodnutia
o riadnom opravnom prostriedku, v žalobcovom prípade o ním podanom odvolaní, v rámci správneho
konania je elementárnym prejavom zásady subsidiarity správneho súdneho prieskumu rozhodnutí

vydaných orgánmi verejnej správy. V správnom súdnictve platí princíp, že predmetom súdneho
prieskumu zákonnosti je až konečné administratívne rozhodnutie alebo opatrenie.

30.O trovách konania rozhodol správny súd podľa ust. § 168 SSP a keďže žalobca mal v konaní úspech,
priznal mu správny súd úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške priznaných trov

konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§
175 ods. 2 SSP).

31.Správny súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne v pomere hlasov 3 : 0
( § 139 ods. 4 SSP ).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho
doručenia na Správny súd v Košiciach.

Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Košiciach, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal
( ust. § 443 ods. 2 v spojení s ust. § 444 ods. 1 SSP ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa ust. § 57
uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi

doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( § 445 ods. 1,2
SSP ). Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní
alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu
a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje

podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho

zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.