Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 24, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/55/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3122207113
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3122207113.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň
JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: ZAKLADANIE OK, s. r. o., IČO: 36 786
683, so sídlom v Trenčíne, Prúdy 93/4, v konaní zastúpený: JUDr. Ján Legerský, advokát, so sídlom v
Trenčíne, Námestie sv. Anny15/25, proti žalovanému: TURZA-STAV, s. r. o., IČO:47 009 675, so sídlom
v Košeckom Podhradí, Kopec 45, v konaní zastúpený P A R A advokáti, s.r.o., IČO: 47 258 969, so

sídlom v Bratislave, Gagarinova 10A, o splnenie povinnosti a o vzájomnej žalobe, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 7. februára 2024, č.k. 27C/64/2022-95, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II. p o t v r d z u j e .

Vo výrokoch III. a IV. rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v tomto rozsahu v r a c
i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zdržať sa

vytvárania akýchkoľvek prekážok v celej šírke a dĺžke pozemkov zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX
pre kat. úz. A. ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape - parc. č. 1834/18 - ostatná
plocha vo výmere 188 m2, parc. č. 1834/25 - ostatná plocha vo výmere 53 m2, parc. č. 1834/27
- ostatná plocha vo výmere 302 m2, parc. č. 1834/34 - ostatná plocha vo výmere 53 m2 a parc. č.
1834/37 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 27 m2 a strpieť výkon práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu spočívajúcemu v povinnosti žalovaného umožniť žalobcovi prechod pešo, osobnými

motorovými vozidlami, nákladnými motorovými vozidlami a stavebnými mechanizmami zriadenému v
prospech žalobcu na základe zmluvy, podľa ktorej bol vklad práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
do katastra nehnuteľností povolený pod č. B. XXXX/XXXX. Výrokom II. uložil žalovanému povinnosť
zdržať sa pristavovania vozidiel a ukladania akýchkoľvek predmetov na pozemok žalobcu zapísaný
na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. A. ako Parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape -
parc. č. 1834/58 - orná pôda vo výmere 290 m2 a zdržať sa zasahovania akýmkoľvek iným spôsobom
do vlastníckeho práva žalobcu k tomuto pozemku. Výrokom III. vzájomnú žalobu žalovaného zamietol

a výrokom IV. žalobcovi proti žalovanému priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 151n ods. 1, § 151o, ods. 1, § 151p ods. 1, 3, § 126 ods. 1
Občianskeho zákonníka a § 137 písm. a/ CSP. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súd prvej
inštancie na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal za preukázané že zmluvou o zriadení
vecného bremena zo dňa 01.12.2011, ktorú uzatvoril povinný z vecného bremena - SKLOMAT, s.r.o.
a oprávnený z vecného bremena - ZAKLADANIE OK, s.r.o. (žalobca) bolo zriadené vecné bremeno

povinnýmvprospechoprávneného,spočívajúcevpovinnostivýlučnéhovlastníkazaťaženýchpozemkov
parc. reg. „C“ parc. č. 1834/18, 1834/25, 1834/27, 1834/34, 1834/37 zapísaných na LV č. XXXX pre
kat. úz. A. strpieť právo prechodu pešo, osobnými motorovými vozidlami, nákladnými motorovýmivozidlami a stavebnými mechanizmami, ktoré právo je na základe tejto zmluvy oprávnený vykonávať
oprávnený z vecného bremena. Rozsah vecného bremena je vyznačený na geometrickom pláne č.
32/2011 zo dňa 09.05.2011 vypracovanom C. D. D., úradne overenom dňa 13.05.2011 pod č. 186/2011.

Predmetné vecné bremeno je zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz. A. v časti C v prospech žalobcu
v nasledovnom rozsahu „Vecné bremeno spočívajúce v povinnosti vlastníka nehnuteľností pozemkov
KN p.č. 1834/18, 1834/25, 1834/27, 1834/34, 1834/37 rešpektovať a strpieť právo prechodu pešo,
osobnými motorovými vozidlami, nákladnými motorovými vozidlami a stavebnými mechanizmami v
prospech oprávneného ZAKLADANIE OK, s.r.o., Prúdy 93/4, 911 01 Trenčín, IČO 36 786 683 - V

2753/2011.-58/2012“. Aktuálnym vlastníkom pozemkov zapísaných na príslušnom LV č. XXXX pre kat.
úz. A. je žalovaný, na ktorého ako povinného prešlo aj zriadené vecné bremeno in rem v prospech
žalobcu. K narušeniu dlhodobo pokojného stavu v rámci realizácie práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu zriadenému v prospech žalobcu, došlo dňa 28.09.2022, kedy žalovaný pristavil na rozhranie
pozemkov parc. č. 1834/27 vo vlastníctve žalovaného a parc. č.1834/58 vo vlastníctve žalobcu nákladný
žeriav, ktorého pristavením celkom zamedzil vstup do areálu žalobcu cez vstupnú bránu v oplotení tohto

areálu. Podľa tvrdení žalobcu, bol takto blokovaný vjazd do areálu žalobcu zo strany žalovaného v dňoch
28. až 30.09.2022, uvedené potvrdzujú aj doložené fotografie, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise. Z
uvedených fotografií súd rovnako zistil, že dňa 30.09.2022 zložil žalovaný na časť pozemku žalobcu dlhý
panel tak, že ním prehradil a znemožnil prejazd do areálu žalobcu. Žalovaný potvrdil, že dňa 29.09.2022
došlozjehostranykblokovaniuvstupudoareálužalobcuaúmyselnemužalovanýpristavenýmvozidlom

bránil v prejazde cez pozemky žalovaného. Podľa tvrdení žalobcu k tomuto došlo bez vysvetlenia a bez
akéhokoľvek opodstatnenia zo strany žalovaného. Žalovaný naopak tvrdil, že k takémuto kroku pristúpil
potom, ako upozornil zamestnancov žalobcu na to, že zo strany žalobcu dochádza k nadmernému
znečisťovaniu príjazdovej cesty na pozemkoch žalovaného. Uznesením Okresného súdu Trenčín sp.
zn. 14C/59/2022 zo dňa 12.10.2022 súd prvej inštancie rozhodol o návrhu žalobcu na nariadenie

neodkladného opatrenia, ktorým mu bolo vyhovené. Žalovaný namietal, že konanie trpí procesnou
vadou,nakoľkouznesenieonariadeníneodkladnéhoopatreniamožnopovažovaťzarozhodnutievoveci
samej, jeho existencia predstavuje prekážku rozhodnutej veci a žalobou vo veci samej sa nedosiahne
iný výsledok, ako sa dosiahol nariadením neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie konštatoval,
že trvanie neodkladného opatrenia súd v konaní pod sp. zn. 14C/59/2022 obmedzil do právoplatného

skončenia konania vo veci samej, ktorým bude konanie o splnenie povinnosti umožniť výkon práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu a povinnosti nezasahovať do vlastníckeho práva. Zároveň súd
podľa § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku určil žalobcovi na podanie žaloby vo veci samej
lehotu 30 dní. Súd prvej inštancie preto námietku res iudicata vznesenú žalovaným vyhodnotil ako úplne
nedôvodnú, nakoľko ak by žalobca nepodal v súdom stanovenej lehote 30 dní žalobu vo veci samej,

v zmysle § 336 ods. 3 Civilného sporového poriadku, súd by aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom
opatrení zrušil. Len za predpokladu, že nariadené neodkladné opatrenie procesne konzumuje vec samu
a možno prostredníctvom jeho účinkov dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd povinnosť
na podanie žaloby navrhovateľovi neuloží (napr. pri zákaze určitej časovo ohraničenej činnosti). Súd
prvej inštancie preto mal za to, že rozhodnutie o neodkladnom opatrení v tomto konkrétnom prípade

nemožno považovať za rozhodnutie vo veci samej. Konštatoval: „Z procesného hľadiska však platí, že
ak rozhodnutie o neodkladnom opatrení konzumuje vec samu a súd navrhovateľovi neuloží povinnosť
podať v určitej lehote žalobu, predstavuje právoplatné uznesenie o neodkladnom opatrení procesnú
prekážku res iudicata aj pre prípadnú žalobu, ktorou by sa žalobca domáhal obsahovo identickej
súdnej ochrany. Tento nedostatok procesnej podmienky sa zhojí až zánikom alebo zrušením pôvodného

neodkladného opatrenia (z C.H.Beck komentára k CSP).“ Čo v uvedenej súvislosti uviedol, že uvedené
nie je aplikovateľné na túto konkrétnu vec sporových strán. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho
rozhodnutia ďalej konštatoval, že sa nestotožnil ani s námietkou žalovaného, ktorý namietal, že žalobca
sa neriadil výrokom II. uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia, keď nerešpektoval výrok II.
predmetného uznesenia a podal žalobu vo veci samej v odlišnom znení. Súd prvej inštancie konštatoval,

že podľa § 336 ods. 2 CSP pri ukladaní povinnosti podať v určitej lehote žalobu je súd povinný
identifikovať sporové strany a najmä predmet konania vo veci samej. Navrhovateľovi neodkladného
opatrenia musí byť zo súdneho rozhodnutia zrejmé, akú žalobu má podať (§ 137 CSP), čoho a proti
komu sa ňou má domáhať, aby okrem iného predišiel zrušeniu neodkladného opatrenia podľa § 336
ods. 3 CSP. Nie je však úlohou súdu naformulovať presne žalobný návrh, pokým súd identifikuje len

predmet konania. Súd prvej inštancie posúdil petit uplatnený v žalobe vo veci samej za dostatočne určitý
a vykonateľný. Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania, za stavu, keď žalovaný nepopieral, že
došlo k blokovaniu vstupu vozidiel žalobcu do areálu žalobcu cez pozemky žalovaného, dospel k záveru,
že žaloba žalobcu je dôvodná v celom rozsahu. Mal za to, že zamedziť vzniku ďalšieho protiprávnehostavu, za ktorého by bolo zo strany žalovaného bránené žalobcovi v realizácii práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu, je možné len uložením povinnosti žalovanému zdržať sa vytvárania akýchkoľvek
prekážok v celej šírke a dĺžke pozemkov zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. A. ako

parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape - parc. č. 1834/18 - ostatná plocha vo výmere 188
m2, parc. č. 1834/25 - ostatná plocha vo výmere 53 m2, parc. č. 1834/27 - ostatná plocha vo výmere
302 m2, parc. č. 1834/34 - ostatná plocha vo výmere 53 m2 a parc. č. 1834/37 - zastavaná plocha a
nádvorie vo výmere 27 m2 a strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spočívajúcemu
v povinnosti žalovaného umožniť žalobcovi prechod pešo, osobnými motorovými vozidlami, nákladnými

motorovými vozidlami a stavebnými mechanizmami zriadenému v prospech žalobcu na základe zmluvy,
podľa ktorej bol vklad práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do katastra nehnuteľností povolený
pod č. B. XXXX/XXXX, tak ako sa domáhal žalobca vo svojom prvom žalobnom návrhu. Zároveň súd
prvej inštancie vyhovel žalobe aj v časti, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému
zdržať sa pristavovania vozidiel a ukladania akýchkoľvek predmetov na pozemok žalobcu zapísaný na
liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. A. ako Parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape - parc.

č. 1834/58 - orná pôda vo výmere 290 m2 a zdržať sa zasahovania akýmkoľvek iným spôsobom do
vlastníckeho práva žalobcu k tomuto pozemku. V konaní mal za preukázané, že konaním žalovaného,
ku ktorému začalo dochádzať odo dňa 28.09.2022, došlo k vytvoreniu protiprávneho stavu, ktorým
bolo zasiahnuté do vlastníckeho práva žalobcu, k jeho nehnuteľnosti - pozemku parc. č. 1834/58
kat. úz. A.. Takýmto konaním bolo umiestňovanie prekážok a vozidiel / mechanizmov na hranicu

pozemkov žalobcu a žalovaného, s účelom brániť žalobcovi rôznymi prekážkami vo vstupe do jeho
areálu cez vstupnú bránu v oplotení, a teda v riadnom užívaní nehnuteľností v jeho vlastníctve, ktorých
sprístupnenie je vecným bremenom zabezpečené. Čo sa týka vzájomnej žaloby žalovaného, tento sa
domáhal rozhodnutia súdu o zrušenie predmetného vecného bremena zapísaného na LV č. XXXX
kat. uz. A. v prospech žalobcu, a to bez náhrady. V tejto časti podanú žalobu odôvodnil tým, že došlo

v zmysle § 151p ods. 3 OZ k hrubému nepomeru medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného
ako aj k zmene pomerov, čo odôvodňoval najmä poukazom na incident zo dňa 29.09.2022, ktorý sa
mal odohrať pri stroji žalovaného, ktorým blokoval vjazd do areálu žalobcu. Pri tomto incidente malo
dôjsť k poškodeniu majetku žalovaného a ohrozovaniu života a zdravia zamestnancov žalovaného
žalobcom, resp. jeho zamestnancami, konateľmi, spoločníkmi. Takéto konanie považuje za rozporné

s dobrými mravmi. Žalobca tvrdenia žalovaného rozporoval v celom rozsahu. V konaní mal súd prvej
inštancie za nesporné, že uvedený incident zo dňa 29.09.2022 je predmetom priestupkového konania,
ktoré doposiaľ nebolo právoplatne skončené. Žalovaný na pojednávaní navrhoval vykonať dokazovanie
ohľadom tohto incidentu, čo však súd zamietol a navrhované dôkazy nevykonal. Výsluch štatutárnych
orgánov PD Košeca, a.s. a CAST IRON vodárenské tvarovky, spol. s r.o. súd zamietol ako oneskorene

podané, nakoľko boli navrhnuté až na pojednávaní a ich vykonanie by vyžadovalo pojednávanie odročiť
a svedkov predvolať. Súd prvej inštancie zamietol aj ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania a to
prehratím CD, na ktorom mal byť kamerový záznam zobrazujúci ako doposiaľ nestotožnené osoby
poškodzujú majetok (vozidlo) žalovaného pristavené tak, aby zabraňovalo vstupu žalobcovi do/z jeho
areálucezpozemky žalovaného.Tentodôkazsúdprvejinštancievzhľadomnaúčelnosťahospodárnosť

konania, zároveň aj ako nadbytočný, nevykonal s odôvodnením, že by aj tak nevedel stotožniť uvedené
osoby, pokiaľ sa to nepodarilo ani OČTK resp. OOPZ, a tieto by nevedel identifikovať ako osoby
spojené so žalobcom. Bez ohľadu na uvedené považoval tento incident za jednorazový exces vo vzťahu
sporových strán, naviac vyvolaný konaním samotného žalovaného, ktorý prvotne pristúpil k blokovaniu
žalobcu a začal vytvárať prekážky či už vo forme rôznych panelov alebo pristavených vozidiel/strojov,

a tak bránil žalobcovi vo výkone jeho práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Dôvodil, že to
bol práve naopak žalobca, na strane ktorého reálne mohlo dôjsť k vzniku škody na majetku, a to
neplnením si zmluvných povinností voči tretím osobám. Súd prvej inštancie prisvedčil argumentácii
žalobcu, že takýto jednorazový exces vo vzájomných vzťahoch, v emočne vyhrotenej situácii, aj keby
bol za účasti zamestnancov/konateľov/spoločníkov žalobcu, nemôže mať vplyv na existenciu vecného

bremena s ohľadom na jeho viac ako 11 rokov bezproblémovú realizáciu na celom jeho úseku. Preto
napokon nevykonal ani dokazovanie výsluchom dcéry konateľa žalovaného. Konštatoval, že bol to práve
žalovaný, ktorý svojim konaním narušil dovtedajší pokojný stav a vyvolal vo vzájomných vzťahoch
nielen protiprávny stav ale aj konflikt sprevádzaný ďalšími incidentmi, o ktorých sa vedú priestupkové
konania. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že realizácia práv či už fyzických alebo právnických

osôb iniciovať priestupkové alebo napr. aj trestné, či iné konanie, preto v takomto kontexte rovnako
nemôžepredstavovaťkonanievrozporesdobrýmimravmi,aužvôbecnietakúzmenupomerov,ktoráby
oprávňovala zrušenie vecného bremena. S ohľadom aj na skutočnosť, že vedené priestupkové konania
neboli doposiaľ skončené, ako aj na vyššie uvedené, súd preto zamietol aj návrhy žalované ho pripojeniea oboznámenie priestupkových spisov. Čo sa týka argumentov žalovaného, že žalobca môže využívať
aj iný prístup do areálu žalobcu cez pozemky PD Košeca, a.s. a CAST IRON vodárenské tvarovky,
spol. s r.o., súd prvej inštancie sa v celom rozsahu stotožnil s argumentáciou žalobcu, že nemožno

stavať na roveň sprístupnenie areálu žalobcu na základe vecného bremena, ktoré nielen fakticky ale aj
právne zabezpečuje pre žalobcu riadny prístup do jeho areálu, s núdzovým sprístupnením jednorazovo
či ojedinele cez pozemky iných osôb. Žalobca takéto právo na využitie prístupovej cesty cez pozemky
iných osôb nemá zabezpečené zmluvným spôsobom, preto akékoľvek dočasné sprístupnenie môže
byť kedykoľvek zamedzené, pokiaľ nie je zriadené vo forme vecného bremena. Súd prvej inštancie

preto konštatoval, že nezistil také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie vecného bremena súdom.
Dôvody uvádzané žalovaným súd nevyhodnotil ako také, ktoré by preukazovali vznik hrubého nepomeru
medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. Žalovanému sa nepodarilo preukázať, že práve
a jedine žalobca, resp. jeho vozidlá neprimerane znečisťujú cestu cez pozemky žalovaného. Avšak
aj v prípade, že by to tak bolo, nejedná sa o situáciu riešiteľnú jedine zrušením vecného bremena.
Pokiaľ mienil žalovaný odôvodniť zrušenie vecného bremena konaním žalobcu v rozpore s dobrými

mravmi, uviedol, že k uvedenému sa vyjadril vyššie a rovnako tento dôvod nevzhliadol ako dostatočný
pre rozhodnutie v zmysle vzájomnej žaloby žalovaného. Vzhľadom na uvedené skutočnosti vzájomnú
žalobu žalovaného zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255
ods. 1 CSP, podľa ktorého v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému ako neúspešnej
sporovej strane nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnil
odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/, g/, h/ CSP. K napadnutým výrokom I. a II.
dôvodil, že vo veci samej predchádzalo konanie o návrhu žalobcu o nariadenie neodkladného opatrenia

sp.zn.14C/59/2022,ktorýmsažalobcadomáhaltotožnéhovýroku,akýmsadomáhalvžalobe.Žalovaný
zastával názor, že vydaným uznesením o nariadenie neodkladného opatrenia došlo k trvalej úprave
pomerov. Odo dňa vykonateľnosti uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia dochádzalo zo strany
žalovaného k plnému rešpektovaniu práv žalobcu ako oprávneného z vecného bremena v súlade
s nariadeným neodkladným opatrením. Súdu prvej inštancie vytýkal, že sa neriadil ustanovením § 217

ods. 1 CSP, podľa ktorého je súd viazaný skutkovým stavom platným v čase rozhodovania súdu prvej
inštancie a rozhodol podľa stavu aktuálneho v čase konania o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, teda stavu v čase 10/2022. Dôvodil, že na pojednávaní dňa 12.01.2024 právny zástupca
žalobcu prezentoval, že aj aktuálne, teda v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, dochádza zo strany
žalovaného k porušovaniu povinností zo zmluvy o zriadení vecného bremena, avšak takéto skutkové

tvrdenie žalobcu nebolo nijakým spôsobom preukázané. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie
protiprávny stav nepretrvával a súd prvej inštancie nemal za osvedčené a preukázané, že by bola
reálna hrozba neplnenia si povinností zo strany žalovaného, teda že by zo strany žalovaného došlo
opätovne k nastoleniu protiprávneho stavu predpokladaného v žalobnom petite. Pokiaľ teda nemal súd
za preukázané porušovanie povinností žalovaného ako povinného zo zriadeného vecného bremena,

neboli dané podmienky pre vydanie rozsudku vo výrokoch I. a II., keďže podľa stavu aktuálneho v čase
rozhodovania dochádza zo strany žalovaného k plnému rešpektovaniu práva žalobcu a k plneniu si tomu
zodpovedajúcich povinností. Súdu prvej inštancie vytýkal, že jeho konštatovanie o potrebe zamedzenia
vzniku ďalšieho protiprávneho stavu pro futuro je založené na domnienkach a nie je podporené žiadnym
z dôkazov zabezpečených do konania v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku. Nie je známe a zrejmé,

z akých konkrétnych skutočností pri takejto úvahe súd prvej inštancie vychádzal, čo je v priamom
rozpore s ust. § 220 ods. 2 CSP. Žalovaný zastával názor, že stavom aktuálnym v čase nariadenia
neodkladného opatrenia sa môže súd prvej inštancie v konaní vo veci samej riadiť výlučne v prípade,
pokiaľ tento stav trvá až do času rozhodovania vo veci samej, teda hrozba protiprávneho stavu je reálna
a bezprostredná. V prípade, ak hrozba reálna a bezprostredná nie je a protiprávny stav bol odstránený

vykonateľnosťou nariadenia neodkladného opatrenia, resp. v čase pred rozhodovaním vo veci samej,
je potrebné žalobu vo veci samej zamietnuť. Vo vzťahu k výroku III. uviedol, že skutkové tvrdenia,
ktoré žalovaný uvádzal vo vzájomnej žalobe, kedy dňa 29.09.2022 došlo k skutku, ktorý je aktuálne
predmetom trestného konania (nie priestupkového), považoval súd prvej inštancie za jednorazový
exces, ktorý nie je dôvodom pre vyhovenie vzájomnej žaloby. Takisto nepovažoval súd prvej inštancie

za v rozpore s dobrými mravmi podávanie neopodstatnených a absolútne klamlivých a zavádzajúcich
oznámení o spáchaní priestupku zo strany zamestnancov a štatutárov. Z uvedených dôvodov preto
podľa názoru súdu prvej inštancie nebolo potrebné vykonať dokazovanie v rozsahu navrhovanom
žalovaným. Žalovaný preto zastával názor, že zo strany súdu prvej inštancie došlo k nesprávnejaplikácii § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka a teda súd nesprávne vyhodnotil dôvody svedčiace
pre zrušenie vecného bremena. Poukazoval na to, že vo vzájomnej žalobe uviedol žalovaný relevantný
dôvod, pre ktorý žiadal o zrušenie vecného bremena v prospech žalobcu s poukazom na priestupkové

konanie vedené na Okresnom úrade Trenčín, pracovisko Ilava č. OÚ-TN-OVVS2-2023/003127-022.
Bolo preukázané, že konaním obvinených konateľov žalobcu E. D. F. a D. F. došlo k úmyselnému
poškodeniu motorového vozidla vo vlastníctve žalovaného a k spôsobeniu majetkovej škody. Súd prvej
inštancie však takéto úmyselné a protiprávne konanie vyhodnotil ako jednorazový exces v rozpore so
zisteniami Okresného úradu Trenčín v priestupkovom konaní. Žalovaný zastával názor, že akékoľvek

konanie oprávneného z vecného bremena, ktoré je protiprávne a ktoré ešte navyše je predmetom
trestného konania, nemožno ospravedlňovať, zľahčovať a dávať na roveň akejsi svojpomoci, resp.
okolnosti vylučujúcej protiprávnosť. S poukazom na § 6 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak
hrozí neoprávnený zásah do práva bezprostredne, môže ten, kto je takto ohrozený, primeraným
spôsobom zásah sám odvrátiť, žalovaný súdu prvej inštancie vytýkal, že k posúdeniu primeranosti
nedošlo, v uvedenom rozsahu nebolo vôbec vykonané pred súdom prvej inštancie dokazovanie. Spolu

s odvolaním predložil rozhodnutie Okresného úradu Trenčín č. OÚ-TN-OOP1-2024/004529-002 zo
dňa 19.02.2024, s tým, že žalovanému bolo prostredníctvom jeho právneho zástupcu doručené dňa
06.03.2024, pričom ide o druhostupňové rozhodnutie v odvolacom konaní, ktoré bolo vydané na základe
odvolania žalovaného ako poškodeného v priestupkovom konaní proti rozhodnutiu správneho orgánu
prvého stupňa, ktorým bolo konanie voči obvineným štatutárom žalobcu zastavené. V odôvodnení

rozhodnutia odvolací správny orgán konštatuje, že vec bude postúpená orgánom činným v trestnom
konaní z dôvodu výšky spôsobenej škody, presahujúcej zákonný limit malej škody 266,- eur v zmysle
Trestného zákona. Zároveň odvolací orgán konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania pred
správnym orgánom prvého stupňa, konkrétne na základe výpovede svedkov A. D., D. G. ml. a A. G. a na
základe kamerových záznamov predložených do konania bolo ustálené, že protiprávneho konania sa

mali dopustiť štatutári žalobcu. Rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu v čase konania pred súdom
prvej inštancie mu nebolo známe, a teda objektívne nemal možnosť predložiť rozhodnutie odvolacieho
správneho orgánu skôr ako s podaným odvolaním. Z priestupkového konania bolo dostatočne ustálené
a preukázané, že zo strany štatutárov žalobcu došlo k úmyselnému protiprávnemu konaniu, ktorým
vznikla žalovanému majetková škoda a ktoré konanie napĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu

poškodzovania cudzej veci. Súd prvej inštancie, ak mal za preukázané, že zo strany žalobcu, resp.
štatutárov došlo k protiprávnemu konaniu, mal skúmať primeranosť konania žalobcu, intenzitu zásahu
do práv žalovaného a okolnosti vylučujúce protiprávnosť, ktoré by mohli ospravedlňovať protiprávne
konanie žalobcu. K protiprávnemu konaniu došlo zo strany štatutárov žalobcu, ktorí konali v mene
žalobcu, na spáchanie skutku použili motorové vozidlo vo vlastníctve žalobcu, používané výlučne na

pracovné účely a skutok spáchali v súvislosti s narušením činnosti žalobcu, čo uvádza aj sám žalobca.
Konanie štatutárov žalobcu tak má priamy súvis so žalobcom. Žalovaný ďalej uviedol, že pokiaľ by súd
prvej inštancie pripojil do konania navrhované priestupkové spisy Okresného úradu Trenčín, mal by za
preukázané, že priestupkové konania vedené voči žalovanému, resp. jeho konateľovi boli zastavené,
keďže sa nepotvrdilo, že by sa mal žalovaný, resp. jeho konateľ dopustiť akéhokoľvek protiprávneho

konania. Zo strany zamestnancov žalobcu dochádzalo opakovane k podávaniu nepravdivých oznámení
o spáchaní priestupku proti konateľovi žalovaného, resp. zamestnancom s cieľom privodiť žalovanému,
resp.konateľoviazamestnancomžalovanéhopostih.Zostranyžalobcuajehozamestnancov,štatutárov
dochádza k tzv. schválnostiam (podľa § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka je aj zmena v správaní
účastníkov zmluvného vzťahu o zriadení vecného bremena). Vecné bremeno možno zrušiť aj z dôvodu

správania sa oprávneného z vecného bremena v rozpore s dobrými mravmi o to viac, pokiaľ vecné
bremeno bolo zriadené bezodplatne, z dobrej vôle povinného z vecného bremena bez akejkoľvek
protihodnoty. Oprávnený z vecného bremena nemôže výkonom svojho práva neprimerane zasahovať
do práv a oprávnených záujmov povinného z vecného bremena. Žalovaný ďalej dôvodil, že ním tvrdené
skutkové okolnosti preukazujú, že zo strany žalobcu ako oprávneného z vecného bremena došlo

k zmene v správaní sa, kedy vedome a úmyselne konal protiprávne, poškodil majetok žalovaného
a dopustil sa trestného činu na majetku žalovaného. Žalovaný je toho názoru, že sú dané dôvody
na zrušenie vecného bremena, nakoľko protiprávnym konaním žalobcu nastal hrubý nepomer medzi
vecným bremenom a výhodou žalobcu ako oprávneného. Pokiaľ povinný v dobrej vôli zriadil v prospech
oprávneného vecné bremeno, a to bezodplatne, teda neočakáva odplatu z právneho úkonu, je

prirodzené, že očakáva zo strany oprávneného určitý spôsob správania v súlade s dobrými mravmi
a v intenciách zákonnosti. Ak má povinný povinnosti voči oprávnenému z titulu zriadeného vecného
bremena, potom má aj oprávnený povinnosť voči povinnému správať sa v súlade s normami a dobrými
mravmi a tak, aby povinnému z vecného bremena nespôsoboval výkonom svojho práva žiadnu škodu.Žalovaný ďalej uviedol, že vecné bremeno nie je možné zrušiť, pretože žalobca nemá zabezpečený
iný prístup na svoje pozemky ako prostredníctvom zriadeného vecného bremena. V uvedenej súvislosti
považoval za nutné pripomenúť, že žalobca spočiatku sporoval a nepriznával vôbec možnosť vstupu do

svojho areálu cez pozemky PD Košeca a.s. a CAST IRON vodárenské tvarovky, spol. s r.o., čo však
bolo účinne vyvrátené o.i. aj predloženým obrazovým záznamom, z ktorého je viditeľné, že žalobca má
do svojho areálu zabezpečený vstup cez predmetné pozemky. V konaní bolo preukázané, že dohoda,
či už ústna, alebo písomná medzi žalobcom a predmetnými spoločnosťami existuje, avšak nie je známy
obsah tejto dohody. Žalovaný mal za to, že pri úvahe súdu o zrušení vecného bremena je nutné posúdiť,

či vôbec má žalobca inú možnosť vstupu do svojho areálu bez ohľadu na charakter titulu, ktorý mu
vstup do areálu umožňuje. Súdu prvej inštancie tak vytýkal, že nepripojil do konania priestupkové spisy,
nevykonal výsluch priamych svedkov incidentu zo dňa 29.09.2022, t.j. A. D. a D. G., zamietol návrh
na výsluch štatutárov PD Košeca a.s. a CAST IRON vodárenské tvarovky spol. s r.o., pričom žalovaný
sporuje vyjadrenie súdu prvej inštancie o ich oneskorenom podaní.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol potvrdenie napadnutého rozsudku.
Rozsudok súdu prvej inštancie považuje v celom rozsahu za vecne správny a zákonný a odvolacie
námietky žalovaného považuje za celkom neopodstatnené a sčasti aj celkom nezodpovedajúce
skutočnému stavu veci a založené na nepravdivých tvrdeniach. Pokiaľ ide o odvolacie námietky
žalovaného vo vzťahu k výrokom I. a II. rozsudku, žalobca uviedol, že neodkladným opatrením, ktoré

bolo označeným uznesením súdu nariadené, nemohlo dôjsť a ani nedošlo k dosiahnutiu trvalej úpravy
pomerov medzi stranami sporu, keď týmto neodkladným opatrením bolo žalovanému uložené zdržať sa
takej činnosti, ktorú môže žalovaný opakovane kedykoľvek vykonávať a teda toto neodkladné opatrenie
smerovalo k zabráneniu vykonávania takejto činnosti žalovaným dočasne do konečného rozhodnutia
súdu vo veci samej. Právna úprava obsiahnutá v druhej vete ustanovenia § 336 ods. 1 CSP sa

vzťahuje predovšetkým na také neodkladné opatrenie, ktorým bolo uložené vykonanie takej činnosti,
ktorej vykonaním by zanikol dôvod ďalšieho uplatňovania nároku vo veci samej, alebo ktorým bolo
uložené zdržanie sa určitého konania v určitom časovom období, po uplynutí ktorého by už odpadol
dôvod ďalšieho uplatňovania nároku vo veci samej. V tomto prípade však určite o takýto charakter
neodkladného opatrenia nešlo. Bez ohľadu na to je celkom zrejmé, že ak by žalobca predmetnú žalobu

vo veci samej v súlade s výrokom II. uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia v súdom určenej
lehote nepodal, tak toto neodkladné opatrenie by v zmysle § 336 ods. 3 CSP musel súd (aj bez
návrhu) zrušiť a ochrana práv žalobcu by ďalej nebola žiadnym spôsobom zabezpečená. Pokiaľ ide o
tvrdenie žalovaného o rozpornosti uplatneného nároku vo veci samej s ustanovením § 330 ods. 2 CSP,
k tomuto žalobca uviedol, že z tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že ak to povaha veci pripúšťa,

súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej, čo
znamená,žeužzákonpredpokladámožnosťtotožnostiuplatnenéhonárokuvovecisamejspovinnosťou
uloženou neodkladným opatrením. Žalobou uplatnené nároky vrátane petitu žaloby sú plne súladné
aj s ustanoveniami § 330 ods. 2 CSP a § 336 ods. 1 a 2 CSP. Preto uvedené odvolacie námietky
žalovaného už po právnej stránke nemôžu byť opodstatnené. Zároveň však žalobca k týmto námietkam

uviedol, že tieto sú nesprávne aj po skutkovej stránke, pretože dôkazom tej skutočnosti, že nariadeným
neodkladným opatrením nebola dosiahnutá trvalá úprava pomerov medzi stranami, je to, že aj po takejto
dočasnej úprave pomerov došlo k opakovaným zásahom jednak do práva žalobcu ako oprávneného z
vecného bremena a jednak do vlastníckeho práva žalobcu k pozemku v jeho výlučnom vlastníctve. Tú
skutočnosť, že nariadeným neodkladným opatrením nebolo možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov

medzi stranami žalobca v konaní preukázal okrem iného aj trestným oznámením zo dňa 27.3.2023, ktoré
podal na Okresnú prokuratúru Trenčín v súvislosti s opätovným vytvorením prekážky na pozemkoch, na
ktorých je vecné bremeno zriadené, vozidlom (autožeriavom) žalovaného, k čomu došlo dňa 23.3.2023
a tiež viacerými fotografiami. Súd prvej inštancie aj takýmito listinnými dôkazmi vykonal dokazovanie a
preto tvrdenia žalovaného o tom, že nebolo ničím preukázané, že by v čase rozhodovania vo veci samej

protiprávny stav pretrvával, nemajú žiadne opodstatnenie. Doposiaľ sú na časti pozemkov, ktorých sa
žalobouuplatnenýnároktýka,uloženépanely,atonatakommiesteatakýmspôsobom,abykomplikovali
vstup do areálu žalobcu pre nákladné vozidlá a ťažké mechanizmy, ktoré žalobca sústavne používa
pre výkon svojej podnikateľskej činnosti v danom areáli. Na preukázanie tejto skutočnosti žalobca aj
v prílohe vyjadrenia pripojil 2 ks fotografií zachycujúcich takýto stav, ktoré boli vyhotovené v čase pred

vyhlásením rozsudku súdu prvej inštancie. Mal za to, že z toho dôvodu tvrdenia žalovaného o trvalom
odstránení akéhokoľvek protiprávneho stavu už na základe nariadeného neodkladného opatrenia nie sú
správne a protiprávny stav, k trvalému odstráneniu ktorého smeruje žalobou uplatnený nárok, trval tak
v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a trvá aj v aktuálnom čase. Pokiaľ ide o odvolacie námietkyžalovaného vo vzťahu k výroku III. rozsudku súdu prvej inštancie, k týmto žalobca uviedol, že tieto sú
tiež celkom nesprávne a sčasti sú založené aj na tvrdeniach nezodpovedajúcich skutočnému stavu veci
a teda tvrdeniach nepravdivých. Uviedol, že doposiaľ nebolo žiadnym právoplatným rozhodnutím ani

v priestupkovom konaní a ani v trestnom konaní alebo akomkoľvek inom konaní preukázané, že by
sa mal žalobca (jeho konatelia) dopustiť akéhokoľvek protiprávneho konania na majetku žalovaného
s následkom vzniku akejkoľvek škody. Nie je zrejmé, z čoho žalovaný takéto tvrdenia, dokonca o
spáchaní trestného činu, vyvodzuje, keď zároveň v prílohe odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie
predkladá rozhodnutie odvolacieho orgánu v priestupkovom konaní, ktorým bolo zrušené rozhodnutie

prvostupňového priestupkového orgánu o zastavení konania vo veci podozrenia zo spáchania takéhoto
protiprávneho konania. Skutočnosť, že odvolací orgán v priestupkovom konaní v odôvodnení takéhoto
svojho rozhodnutia konštatoval potrebu postúpenia predmetnej veci orgánom činným v trestnom konaní,
ešteurčiteneznamená,žebolopreukázanéakékoľvekprotiprávnekonanieakejkoľvekkonkrétnejosoby,
keďzuvedenéhorozhodnutiajezrejmé,žedôvodomtakéhotopostúpeniabymalabyťvýškaškody,ktorá
mala byť takýmto konaním na majetku žalovaného spôsobená (a ktorá by v prípade aktuálne platnej

novely Tr. zák. s pozastavenou účinnosťou už takýto postup zase neopodstatňovala) a ak žalovaný
z takéhoto rozhodnutia odvolacieho orgánu v priestupkovom konaní odvodzuje tvrdenia v podanom
odvolaní o tom, že žalobca (jeho konatelia) sa dopustil trestného činu na majetku žalovaného, tak ide
o celkom nenáležité a zároveň nepravdivé tvrdenia. Bez ohľadu na tieto skutočnosti považoval celú
takúto argumentáciu žalovaného za neopodstatnenú už z toho zásadného dôvodu, že zrušenie vecného

bremena v zmysle § 15lp ods. 3 Obč. zák. z dôvodu protiprávneho konania odporujúceho dobrým
mravom zo strany oprávneného z vecného bremena by v teoretickej rovine prichádzalo do úvahy ako
dôsledok takého konania oprávneného, ktoré by súviselo s výkonom práv a povinností vyplývajúcich
z vecného bremena. Takýmto dôvodom by mohol byť len výkon práv a povinností z vecného bremena
spôsobom, ktorý by predstavoval zneužitie postavenia oprávneného v takomto právnom vzťahu a

získanie neprimeranej výhody na úkor povinného. O takýto dôvod však vôbec žalovaný uplatnený nárok
vzájomnou žalobou neoprel a takýto dôvod ani vôbec netvrdil a tento ani nemôže vôbec existovať.
V tomto prípade to bol práve žalovaný, ktorý bez akéhokoľvek opodstatnenia takúto svoju zákonnú
povinnosť ako povinný z vecného bremena porušil vytváraním prekážok na pozemkoch zaťažených
vecným bremenom, ktoré úplne znemožnili žalobcovi výkon práva z vecného bremena uskutočňovať

a ktorými došlo tiež k zásahu do vlastníckeho práva žalobcu (vytvorením prekážok aj na pozemku
vo vlastníctve žalobcu). Bez ohľadu na uvedené, akékoľvek správanie konkrétnej osoby by nebolo
možné stotožňovať so správaním žalobcu ako právnickej osoby a ak by aj bolo preukázané, že
akákoľvek konkrétna osoba by sa dopustila protiprávneho konania, pri ktorom by došlo k spôsobeniu
akejkoľvek škody na majetku žalovaného, tak voči takejto osobe by musela byť vyvodená individuálna

zodpovednosť za takéto konanie, a to za súčasného prihliadnutia na spoluzodpovednosť samotného
žalovaného a takáto skutočnosť by nemohla mať žiaden dopad na právny vzťah z vecného bremena
medzi žalobcom a žalovaným. Zároveň by išlo o jednorazové konanie, ktoré by ani v teoretickej rovine
nemohlo byť považované za konanie takej intenzity, ktoré by samo o sebe mohlo viesť k zrušeniu
vecného bremena v zmysle § 151p ods. 3 Obč. zák. Ďalej uviedol, že v skutočnosti vôbec nešlo o

bezodplatné nadobudnutie vecného bremena žalobcom, keď jeho právny predchodca v minulosti na
pozemkoch zaťažených vecným bremenom na svoje náklady zrealizoval výstavbu asfaltového povrchu,
bez ktorého by využitie týchto pozemkov na riadnu prístupovú cestu nielen do areálu žalobcu, ale aj
žalovaného a tiež aj pre ďalšie osoby používajúce túto cestu, nebolo možné vôbec alebo len s veľkými
ťažkosťami, pričom išlo o značnú investíciu. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní tvrdí, žc k zrušeniu

vecného bremena (bez náhrady) by malo dôjsť aj z toho dôvodu, že žalobca má mať prístup do jeho
areálu zabezpečený inak (cez iné pozemky), žalobca považuje takéto tvrdenia žalovaného za celkom
neopodstatnené s tým, že v skutočnosti žiadna iná prístupová cesta do areálu žalobcu po pozemkoch
vo vlastníctve PD Košeca, a. s. a CAST IRON vodárenské tvarovky, spol. s r. o. s možnosťou jej trvalého
využitiaprežalobcuneexistuje.Žalobcanemávôbeczabezpečenéžiadnymspôsobomprávonavyužitie

takejto prístupovej cesty cez pozemky vo vlastníctve uvedených iných osôb a nemá ani možnosť takúto
prístupovúcestuvyužívať.Žalobcalenvsúvislostisobmedzeniamivytvorenýmizostranyžalovanéhona
pozemkoch zaťažených vecným bremenom v dňoch 28.9. - 30.9.2022 požiadal o možnosť prejazdu cez
uzavretý areál PD Košeca, a. s., čo mu bolo núdzovo v uvedenom čase umožnené, pričom k otvoreniu
brány do takéhoto areálu došlo len cez technické zariadenie umožňujúce otváranie brány na diaľku

prostredníctvom majiteľa CAST IRON vodárenské tvarovky', spol. s r. o. (cez telefón) a žalobca žiadne
kľúčeanitechnickézariadenieumožňujúceotvoreniebránydouvedenéhouzavretéhoareálukdispozícii
nemá a nikdy nemal.4. Žalovaný v replike k vyjadreniu žalobcu uviedol, že vo vzťahu k napadnutým výrokom I. a II. rozsudku
zotrváva na svojom názore, že o tzv. negatórnej žalobe žalobcu nebolo možné rozhodnúť v súlade s
navrhovaným petitom žaloby, teda nebolo jej možné vyhovieť, pretože v čase vyhlásenia napadnutého

rozsudku netrval žalobcom prezentovaný protiprávny stav a k výkonu práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu dochádzalo bez akýchkoľvek obmedzení. Trval na tom, že v čase vyhlásenia napadnutého
rozsudku protiprávny stav prezentovaný žalobcom v žalobe nepretrvával, tento bol odstránený
nariadeným neodkladným opatrením. V rozpore s ustanovením § 217 Civilného sporového poriadku
preto súd prvej inštancie rozhodol podľa stavu platného a aktuálneho v čase nariadenia neodkladného

opatrenia pred začatím konania vo veci samej, avšak nie podľa stavu platného a aktuálneho v čase
vyhlásenia napadnutého rozsudku. Pokiaľ žalobca vzhľadom na odvolaciu námietku žalovaného o
nepreukázaní trvania protiprávneho stavu zo strany žalobcu v rámci vyjadrenia k odvolaniu predložil dve
fotografie údajne preukazujúce pretrvávanie protiprávneho stavu, k tomuto uviedol, že obe fotografie
boli predložené po ukončení dokazovania pred súdom prvej inštancie, resp. po uplynutí lehoty na
predloženie novôt v odvolacom konaní. Zároveň však nie je jasné, kedy boli obe fotografie vyhotovené

a k akému dátumu zachytávajú stav na povinnom pozemku. Pre odvolaciu argumentáciu žalovaného sú
však obe fotografie bez akejkoľvek relevancie. Zo strany súdu prvej inštancie nedošlo na pojednávaní
konanom dňa 12.01.2024, na ktorom bol vyhlásený napadnutý rozsudok, k akémukoľvek dokazovaniu
smerujúcemu k tomu, či protiprávny stav pretrváva alebo nie. Ak zo strany súdu prvej inštancie k
dokazovaniu v uvedenom rozsahu nedošlo, a aj napriek tomu súd prvej inštancie vyhovel negatórnej

žalobe, došlo k podstatnému porušeniu práva na spravodlivý proces v neprospech žalovaného ako
strany sporu.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podal v zákonnej lehote oprávnený
subjekt proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný, že spĺňa popri všeobecných

náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP, vykonal preskúmanie
zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania. Odvolací súd preskúmal vec
v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015
Z.z. (ďalej len CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že
rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo vyhovujúcich výrokoch I., II. podľa § 387 ods. 1 CSP ako

vecne správny potvrdiť a v rozsahu zamietavého výroku III. a v závislom výroku IV. o trovách konania
podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a na nové rozhodnutie
(§ 389 ods. 2 CSP).

6. Súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zdržať sa vytvárania akýchkoľvek

prekážok v celej šírke a dĺžke pozemkov špecifikovaných vo výroku napadnutého rozsudku
a strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, spočívajúcemu v povinnosti žalovaného
umožniť žalobcovi prechod pešo, osobnými motorovými vozidlami, nákladnými motorovými vozidlami
a stavebnými mechanizmami zriadenému v prospech žalobcu na základe zmluvy, podľa ktorej bol
vklad práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do katastra nehnuteľností povolený pod č. B.

XXXX/XXXX. Výrokom II. žalovanému uložil povinnosť zdržať sa pristavovania vozidiel a ukladania
akýchkoľvek predmetov na pozemok žalobcu špecifikovaný vo výroku napadnutého rozsudku a zdržať
sa zasahovania akýmkoľvek iným spôsobom do vlastníckeho práva žalobcu k tomuto pozemku. Vo
vzťahu k výrokom I. a II. rozsudku súdu prvej inštancie žalovaný uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365
ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP (absencia riadneho zdôvodnenia, nesprávne skutkové a právne závery).

7. Vo vzťahu k výrokom I. a II. napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza:

8. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či
konanie pred súdom prvej inštancie týkajúce sa výroku I. a II. nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/

ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok a vzhľadom na odvolaciu námietku žalovaného týkajúcu
sa nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia tiež, či postupom súdu nedošlo k takému
nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné
práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, resp. či tu nie je existencia
takej vady, ktorá by bola spôsobilou mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm.

b/, d/ CSP).

9. Odôvodňovanie súdnych rozhodnutí je súčasťou práva na spravodlivý súdny proces v zmysle
článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a článku 46 ods. 1 Ústavy SR. V situácii,keď z odôvodnenia rozhodnutia nemožno zistiť dôvody, pre ktoré bolo vyhovené nároku, ktorý strana
sporu žalobou uplatnila, či pre ktoré bol tento zamietnutý, je pre tieto veľmi obtiažne pochopiť takéto
rozhodnutie. Pokiaľ nie sú tieto faktory vysvetlené v odôvodnení rozhodnutia, nemožno vylúčiť,

že rozhodnutie, z ktorého nie je možné aspoň v základných rysoch zistiť, akými úvahami sa súd pri
formulovaní výroku spravoval, treba považovať za nepreskúmateľné. Takéto rozhodnutie súdu porušuje
právo účastníka na spravodlivý súdny proces, pretože mu upiera možnosť náležite skutkovo a právne
argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných prostriedkov.

10. Výkladom toho, či nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá vadu konania spočívajúcu v odňatí
možnosti účastníkovi konať pred súdom, následkom zistenia ktorej je zrušujúce rozhodnutie, resp. či
ide len o tzv. inú vadu konania, sa zaoberalo Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky na zasadnutí konanom dňa 3. decembra 2015 a prijalo stanovisko, podľa ktorého výnimočne,
keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre
rozhodnutiesúdu,môžeísťoskutočnosť,ktorázakladádôvodnaodvolaniepodľaust.§205ods.2písm.

a/ v spojitosti s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku, spočívajúci v odňatí možnosti
účastníkovi konať pred súdom (teraz § 365 ods. 1 písm. b/ CSP), inak ide o tzv. inú vadu konania (§ 365
ods. 1 písm. d/ CSP), v súvislosti s čím je potrebné vždy skúmať mieru (intenzitu) nepreskúmateľnosti,
teda mieru, do akej táto vada poškodí účastníka konania na jeho ústavných právach, teda v každej
konkrétnej veci individuálne zodpovedať otázku, do akej miery možno nepreskúmateľnosť rozhodnutia

posudzovať ako tzv. inú vadu a do akej miery ho možno posudzovať ako odňatie možnosti konať pred
súdom, resp. porušenie práva na spravodlivý proces.

11. Preskúmaním obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, odvolací súd nevzhliadol dôvodnosť
uplatnenej odvolacej námietky. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s

očakávaniami a predstavami tej - ktorej strany sporu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre
zákonného rozhodnutia požiadavkami v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03 či sp. zn. III. ÚS 60/04). Túto
požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva (napr. Georgidias v.

Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997). Európsky súd pre ľudské práva pripomína, že právo na
spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v
súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho
rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/
Španielsko, oba z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B).

12. V posudzovanej veci súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia týkajúceho sa výrokov
I. a II. dal odpoveď na všetky podstatné právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom
súdnej ochrany. Odôvodnenie rozhodnutia v napadnutej časti obsahuje dostatok skutkových a právnych
záverov, spĺňa všetky vyššie uvedené požiadavky a tvorí dostatočný podklad pre uskutočnenie

prieskumu v odvolacom konaní, pričom odvolací súd nezistil, že by tieto závery boli neodôvodnené.
Skutočnosť, že strana sporu sa s názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje, nemôže samo o sebe viesť
k záveru o zjavnej neodôvodnenosti, alebo arbitrárnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie.

13. Postupom súdu prvej inštancie tak nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by

znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces a nebola zistená ani tzv. iná vada konania, spôsobilá viesť k záveru, že jej
následkomdošloknesprávnemurozhodnutiuvoveciaodvolacímprieskumomexoffonebolazistenáani
žiadnavada,týkajúcasaprocesnýchpodmienok,tedanedošlozhľadiskavyššieuplatnenýchodvolacích
námietok k naplneniu odvolacích dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ a d/ CSP.

14. Posúdením obsahu odvolania proti výrokom I. a II. odvolací súd zistil, že ďalšie odvolacie námietky
smerujú proti tvrdeným nesprávnym skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie na ktorých
založil svoje rozhodnutie, čo viedlo podľa jeho názoru k naplneniu dôvodov na odvolanie, uvedených v
ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP.

15. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie
nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čovyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia
dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie
dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré

z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne,
že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v
konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán,
alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický
rozpor.

16. Pokiaľ v podaných odvolaniach je súdu prvej inštancie vytýkané nesprávne právne posúdenie veci,
odvolací súd uvádza, že nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď
súd pochybí pri aplikácií práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený
podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne
určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne

vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo stanovené
dispozíciou právnej normy).

17. Odvolací súd považuje vyššie uvedené odvolacie námietky žalovaného za neopodstatnené.

18. Predovšetkým odvolací súd vo vzťahu k vecným odvolacím námietkam žalovaného produkovaným v
odvolacomkonaníuvádza,ževzásadeceláichťažiskováčasťužbolapredmetomposudzovaniasúdom
prvej inštancie, ktorý sa s nimi dostatočne a správne a plne vyčerpávajúco vysporiadal v odôvodnení
svojho rozhodnutia, preto odvolací súd len na ich doplnenie uvádza:

19. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že zmluvou o zriadení vecného
bremena zo dňa 01.12.2011, ktorú uzatvoril povinný z vecného bremena SKLOMAT, s.r.o. – právny
predchodca žalovaného a oprávnený z vecného bremena – žalobca, bolo zriadené vecné bremeno
povinnýmvprospechoprávnenéhospočívajúcevpovinnostivýlučnéhovlastníkazaťaženýchpozemkov,
špecifikovaných vo výroku rozsudku, strpieť právo prechodu pešo, osobnými motorovými vozidlami,

nákladnými motorovými vozidlami a stavebnými mechanizmami, ktoré právo je na základe zmluvy
oprávnený vykonávať oprávnený z vecného bremena, ktorým je žalobca. K narušeniu dlhodobého
pokojného stavu v rámci realizácie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zriadenému v prospech
žalobcudošlodňa28.09.2022,kedyžalovanýpristavilnarozhraniepozemkovvovlastníctvežalovaného
a vo vlastníctve žalobcu nákladný žeriav, ktorého pristavením celkom zamedzil vstup do areálu žalobcu.

Rovnako dňa 30.09.2022 zložil žalovaný na časť pozemku žalobcu dlhý panel, takže ním prehradil
a znemožnil prejazd do areálu žalobcu. Žalovaný v konaní nepopieral, že došlo k blokovaniu vstupu
vozidiel žalobcu do areálu žalobcu cez pozemky žalovaného, z ktorého dôvodu súd prvej inštancie
dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná a tejto vyhovel vo výroku I., ako aj vo výroku II.
napadnutého rozsudku. V danej veci procesný postup súdu prvej inštancie pri dokazovaní a vyhodnotení

dokazovania nie je v rozpore s procesnou zásadou ktorá stanovuje, že žiaden dôkaz nemá predpísanú
zákonnú silu, a teda že každý dôkaz má rovnocenné postavenie. Súd je totiž povinný hodnotiť každý
dôkaz, a to jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, ktorú povinnosti si súd prvej inštancie v
prejednávanej veci aj splnil, a to ako výsluchom sporových strán, tak aj vykonaním listinných dôkazov,
vrátane predložených fotografií. Ani odvolací súd nemá za sporné, že aj po dočasnej úprave pomerov

medzi stranami sporu neodkladným opatrením zo dňa 12.10.2022 č.k. 14C/59/2022-41 trvalá úprava
pomerovneboladosiahnutá.Ajpotakejtoúpravepomerovneodkladnýmopatrenímdošlokopakovaným
zásahom do práva žalobcu ako oprávneného z vecného bremena a do vlastníckeho práva žalobcu
k pozemku v jeho výlučnom vlastníctve. Z uvedeného nepochybne vyplýva skutočnosť, že nariadeným
neodkladným opatrením nebolo možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Opätovným

vytvorením prekážky na pozemkoch, na ktorých je vecné bremeno zriadené, vozidlom (autožeriavom)
žalovaného došlo dňa 23.03.2023, nemožno preto súhlasiť s tvrdením žalovaného, že vydaným
uznesením o nariadení neodkladného opatrenia došlo k trvalej úprave pomerov pro futuro, neodkladným
opatrením sa docielil stav, ktorý by sa docielil v konaní o žalobe a že neboli dané podmienky pre vydanie
rozsudku vo výrokoch I., II., keďže podľa stavu aktuálneho v čase rozhodovania dochádza zo strany

žalovaného k plnému rešpektovaniu práva žalobcu a k plneniu si tomu zodpovedajúcich povinností.
Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 12.01.2024
právny zástupca žalobcu uviedol: „naďalej dochádza zo strany žalovaného k vytvoreniu protiprávneho
stavu a teda k zásahom do vlastníckeho práva a do práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, kedy súkladené prekážky rôzneho druhu ako napr. panely alebo vozidlá, či už čiastočne žalobcu alebo tak, aby
zabraňovali výjazdu vozidiel do areálu žalobcu, preto má za to, že žaloba je dôvodná v celom rozsahu.“
Uvedené tvrdenia právneho zástupcu žalobcu právny zástupca žalovaného nerozporoval, tieto výslovne

nepoprel. Ak strana sporu nepoprie tvrdenia druhej strany, alebo ich potvrdí, tieto tvrdenia sa považujú
za nesporné a súd ich môže považovať za preukázané, tak ako to urobil aj súd prvej inštancie. Ak
strana sporu nesúhlasí s tvrdeniami protistrany, musí ich poprieť. Ak tak neurobí, tvrdenia sa považujú
za nesporné.

20. Pokiaľ sa teda týka rozhodnutia súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II., odvolací súd podrobne
preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žalovaným vznesené a v plnom rozsahu
sastotožňujesoskutkovýmiaprávnymizávermisúduprvejinštancie.Súdprvejinštancievykonalvoveci
dostatočné dokazovanie, vyhodnotil dôkazy v konaní vykonané každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej
súvislosti,odôvodnil zakýchdôvodovaktorétvrdeniastránsporumalzapreukázanéaktorénie,uviedol
svoje skutkové zistenia, ktoré z dokazovania vyplynuli a na vec aplikoval správne právne predpisy,

ktoré i správne vyložil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie čo do výrokov I. a II. zodpovedá požiadavkám
ust. § 220 CSP. Námietky žalovaného uvedené v podanom odvolaní preto nemohli privodiť zmenu
napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli preukázané, ani tvrdené také skutočnosti, ktoré
by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II. a v podrobnostiach na ne v zmysle §

387 ods. 2 CSP poukazuje.

21. Ak sa odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku nezaoberal všetkými konkrétnymi námietkami
sporovej strany, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie
v danej veci za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, §

29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája
1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

22. V ďalšom odvolací súd, vychádzajúc z obsahu odvolania, podrobil konanie predchádzajúce
napadnutémurozhodnutiuodvolaciemuprieskumučodovýrokuIII.,ktorýmsúdprvejinštancievzájomnú

žalobu žalovaného, ktorou sa žalovaný domáhal zrušenia vecného bremena zapísaného na LV č. XXXX
k.ú. A. v prospech žalobcu, a to bez náhrady, a to prioritne z hľadiska uplatnenej odvolacej námietky
uvedenej v ust. § 365 ods. 1 písm. e/ CSP (nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie
rozhodujúcich skutočností).

23. V prípade odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP ide o vadu skutkovú, keď
strana navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie
takýto dôkaz nevykonal. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP je v súdnej praxi daný
vtedy, ak súd prvej inštancie nie úplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnutý dôkaz
potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, k čomu je potrebné uviesť, že súd nie je povinný

vykonať všetky navrhnuté dôkazy stranami konania, najmä súd nevykoná dôkazy na preukázanie
skutočností,ktorézhľadiskahmotnéhoprávaniesúvýznamnéanevykonáanidôkazynadbytočné,t.j.ku
skutkovým okolnostiam, ktoré boli už preukázané iným spôsobom, alebo založené na zhodnom tvrdení
účastníkov. Neúplné zistenie skutkového stavu je odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou
neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal účastníkom navrhnutý

dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť.

24. Žalovaný vzájomnú žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia vecného bremena v zmysle § 151p
CSP, dôvodil predovšetkým hrubým nepomerom medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného,
ako aj zmenou pomerov, a to prioritne s poukazom na incident zo dňa 29.09.2022, pri ktorom malo

dôjsť k poškodeniu majetku žalovaného, ohrozeniu života a zdravia zamestnancov žalovaného, ktoré
konanie považuje za rozporné s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie považoval incident za jednorazový
exces, vyvolaný konaním samotného žalovaného, z ktorého dôvodu nevykonal žalovaným navrhované
dokazovania, ako aj z dôvodu hospodárnosti, účelnosti konania, nadbytočnosti a podobne.

25. Súd prvej inštancie tak bez vykonania akéhokoľvek navrhovaného dokazovania žalovaným
v podstate prijal obranu žalobcu a nevykonal žiaden zo žalovaným navrhovaných dôkazov, ktoré
podľa názoru odvolacieho súdu mohli mať význam pre relevantné posúdenie uplatneného nároku. Súdprvej inštancie odmietol žalovaným označené dôkazy vykonať a z jeho nevykonania vyvodil procesný
následok v podobe neúspechu žalovaného v spore.

26. Odvolací súd uvádza, že na to, aby mohlo byť zrušené, resp. obmedzené vecné bremeno, musia
byť splnené nasledovné podmienky: 1. zmena pomerov, 2. hrubý nepomer medzi vecným bremenom
a výhodou oprávneného, 3. príčinná súvislosť medzi 1. a 2. Pri zmene pomerov je treba brať do úvahy
všetky okolnosti, predovšetkým je potrebné zistiť, či došlo k zmene pomerov a v kladnom prípade
posúdiť, nakoľko táto zmena mala vplyv na spôsob výkonu práva, zodpovedajúceho vecnému bremenu,

ako sa prejavila na užívaní nehnuteľnosti vecným bremenom zaťaženej a vziať do úvahy ujmu, ktorá
oprávnenému nastane v dôsledku obmedzenia alebo zrušenia vecného bremena za náhradu a porovnať
jusprípadnouujmou,ktorávzniklavlastníkomzaťaženéhopozemkuvdôsledkuzmenypomerov.Právne
významný je iba ten hrubý nepomer, ktorý vznikol v dôsledku zmeny pomerov; aj keď k zmene pomerov
došlo a je daný aj hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, nie sú podmienky
pre zrušenie vecného bremena dané, pokiaľ tento hrubý nepomer existoval už pred zmenou pomerov

(rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 25.01.2001, sp. zn. 22Cdo/1665/99).

27. Povinnosťou súdu je vždy vyrovnať sa s argumentmi sporových strán, ktoré môžu mať vplyv
na rozhodnutie. Judikatúra ESĽP zdôrazňuje, že je potrebné podľa okolností veci dať odpoveď na
rozhodujúce argumenty.

28. Súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ,
predovšetkým ak neboli súdom zohľadnené všetky relevantné argumenty sporových strán. Rovnako
je významné správne vyhodnotenie potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosť

jeho vykonania. Súd pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dokazovania, ktorý je spôsobilý priniesť
ďalšie relevantné skutkové zistenia a ktorého vykonanie je prípustné, pretože takýmto postupom
sťažuje dôkaznú pozíciu strany sporu, čo môže nespravodlivo rezultovať v neunesení jej dôkazného
bremena a nedôvodne sa vzďaľuje od želanej a možnej miery zistenia skutkového stavu. Nevykonanie
navrhovaného dôkazu, ak tento mohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý z doteraz

vykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť, je porušením práva na spravodlivé súdne konanie
v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy SR (Ústavný súd SR III. ÚS 332/09).

29. Odvolací súd dospel v danej veci k záveru, že súd prvej inštancie nezohľadnil všetky tvrdenia
sporovýchstrán,dokazovanienavrhovanésporovýmistranami–predovšetkýmžalovaného,ktorémohlo

mať význam pre rozhodnutie vo veci, s poukazom na hospodárnosť konania, účelnosť, nadbytočnosť
a pod., nevykonal, čím bola odňatá realizácia procesných práv žalovanému.

30. Z napadnutého odôvodnenia rozhodnutia nevyplývajú skutočnosti, ktoré je nutné pre posúdenie
nároku žalovaného brať do úvahy, ku ktorým o.i. patrí aj výsledok priestupkových, resp. trestných konaní

týkajúcichsastránsporuakoajinéžalovanýmnavrhovanévykonaniedôkazov.Vtejtosúvislostiodvolací
súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
2Cz/70/1978, ktorý v tomto rozhodnutí uviedol, že: „Zmena pomerov, ktorou vznikne hrubý nepomer
medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, spočíva nielen v objektívnych okolnostiach, ale
aj v osobných pomeroch účastníkov, za určitých okolností môže vzniknúť aj zmenou v správaní sa

účastníkov.

31. S poukazom na vyššie uvedené bolo potom nevyhnutné, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie s poukazom na ust. § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP zrušil čo do výroku III. a v závislom výroku
IV. a podľa § 391 ods. 1 CSP vec v zrušenom rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie.

32. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude vec ohľadom nároku žalovaného náležite skutkovo
vyhodnotiť,vsúladesplatnouprocesnounormouvykonaťvšetkyprevecrelevantnénavrhovanédôkazy,
zistený skutkový stav následne komplexne právne vyhodnotiť a potom vo veci opätovne rozhodnúť,

pričom rozhodnutie je nevyhnutné náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2, 3, 4 CSP odôvodniť.

33. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie opätovne o náhrade trov, vrátane náhrady trov
tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).34. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).