Uznesenie – Ostatné ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, September 14, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/31/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8319208380
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8319208380.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobcov: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX E. F. G., 2/ H. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX/XX, XXX
XX E. F. G., 3/ J. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX/XX, XXX XX E. F. G., všetci práv. zast.:
JUDr. Vlasta Pastorková, advokátka, Strojárska 3998, 069 01 Snina, proti žalovaným: 1/ L. M., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom G. X/X, XXX XX E. F. G., zast. dcérou B. K. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom K. XXX/XX, XXX XX E. F. G., 2/ N. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXX/XX, XXX XX M.,
3/ B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, XXX XX M., 4/ B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom B. XXX, XXX XX C., zast. J. J. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX, XXX XX C. X/ H.
C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXXX/XX, XXX XX M., 6/ B. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
D. XXX/XX, XXX XX E. F. G., 7/ M. P. - M. L. Q., správca so sídlom E. XX, XXX XX E., A.: XX XXX

XXX, 8/ K. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXX/XX, XXX XX E. F. G., 9/ R. C., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX E. F. G., 10/ E. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX/XX, XXX
XX E. F. G., 11/ J. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXX/XXX, XXX XX E. F. G., 12/ L. N., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX E. F. G., 13/ L. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D.
XXX/XX, XXX XX E. F. G., 14/ R. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX/XX, XXX XX E. F. G., 15/
J. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXX/X, XXX XX E. F. G., 16/ B. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale

bytom M. XXX/XX, XXX XX E. F. G., 17/ K. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXX/X, XXX XX K. F.
G., 18/ I. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXX/XX, XXX XX E. F. G., 19/ T. D., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom I. XXX/XX, XXX XX E. F. G., 20/ T. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX/XX, XXX
XX E. F. G., o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, o odvolaní žalovaných 1/-7/ proti rozsudku
Okresného súdu Humenné, č.k. 9C/55/2019-468 z 30.03.2022 v spojení s opravným uznesením, č.k.
9C/55/2019 – 527 z 07.03.2023 takto

r o z h o d o l :

I. Zrušuje rozsudok v spojení s opravným uznesením a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

II. Odmieta odvolanie žalovaného 6/.

o d ô v o d n e n i e :

1. V záhlaví tohto rozhodnutia identifikovaným rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvej

inštancie v I. výroku určil, že do dedičstva po nebohej O. C., P. E., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX
patrí novovytvorený pozemok KN-C parcela č. XXXX/X, druh orná pôda, o výmere XXXX m2 , vytvorený
Geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX/XXXX O. K. XX.XX.XXXX spoločnosti U. T. M., so sídlom
M. XXX, M., IČO XXXXXXXX, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku, z pôvodných parciel KN-E
č. XXXX/XX - trvalý trávny porast o výmere XXXX m2 , zapísanej na LV č. XXXXX, vedenej D. V. M.,
katastrálny odbor, k. ú. M., obec M., okres M., KN-E č. XXXX/XX- ostatná plocha o výmere XXX m2 ,

zapísaná na LV č. XXXX, vedenou D. V. M., katastrálnym odborom, k. ú. M., obec M., okres M. a parcela
KN-E č. XXXX/XX - orná pôda o výmere XXXX m2 , zapísaná na LV č. XXXXX, vedenej D. V. M.,katastrálnym odborom, k. ú. M., obec M., okres M.; v II. výroku o trovách konania tie priznal žalobcom
v plnom rozsahu proti žalovaným 1/ - 7/ a v III. výroku o trovách konania tie nepriznal žalobcom proti
žalovaným 8/-20/.

2. Po citovaní ust. § 115, § 116 ods. 1,ods. 2, § 566 stredného Obč. zák., § 134 ods. 1 – 4, § 129,
§ 130 ods. 1, § 872 ods. 6 Obč. zák., § 255 a § 262 CSP a poukazu na platnosť Obyčajového práva
v rokoch 1855 – 1950 na území Slovenska svoje rozhodnutie vecne dôvodil tým, že žalobcovia sa
podanou žalobou domáhali určenia, že nehnuteľnosti definované vo výroku I. napadnutého rozsudku

v spojení s opravným uznesením patria do dedičstva po ich právnej predchodkyni O. C., P. E., kde
žalobcovia v spore preukázali reálnu deľbu ešte za účinnosti Uhorského obyčajového právo, následne
stredného Občianskeho zákonníka, pričom boli splnené zákonné podmienky pre vydržanie stanovené v
Uhorskom obyčajovom práve, v strednom Občianskom zákonníku, respektíve v Občianskom zákonníku.
Bolo preukázané, že v minulosti došlo k reálnej deľbe medzi právnymi predchodcami strán sporu a k
rozdeleniu parciel, ktoré boli nakoniec užívané, tak ako je to tvrdené v žalobe a ako je to doložené aj

listinnýmidôkazmi,predovšetkýmkópioukatastrálnejmapy,geometrickýmplánomanáčrtmi.Žalobcovia
ako aj vypočutí svedkovia jednoznačne potvrdili tieto skutočnosti ako aj reálnu deľbu. Tieto skutočnosti
vyplynuli aj z pripojených súdnych konaní, kde si ďalší podieloví spoluvlastníci vlastne majetkosprávne
vysporiadali svoje časti týchto pozemkov tak, ako to tvrdili žalobcovia a takto ich majú aj zapísané.
V spore bolo preukázané, že nehnuteľnosti začali užívať právni predchodcovia žalobcov ešte za

Uhorského obyčajového práva, potom aj za stredného Občianskeho zákonníka a následne po vojne
prešli do užívania štátnym majetkov. V súčasnosti ich užívajú, respektíve pokračujú v užívaní zase
žalobcovia a ich právni predchodcovia. Držba bola dobromyseľná, dlhodobá, nikým nerušená. Boli podľa
neho splnené podmienky na reálne rozdelenie a vydržanie pozemkov konkludentnou formou tak, ako
to uvádzali žalobcovia, čo je aj v súlade s judikátom Najvyššieho súdu Československej republiky č.

911/1932. Súčasne poukázal na doložené Čestné prehlásenia svedkov, ktoré potvrdili skutkový a právny
stav tvrdený žalobcami. V podstate jedinou relevantnou obranou bola obrana žalovanej 1/, avšak táto
nebola preukázaná. V neposlednom rade bral do úvahy aj to, že žalovaní 1/-20/ so žalobou súhlasili a
potvrdili ňou tvrdený skutkový a právny stav. O trovách konania rozhodol podľa zásady úspechu.

3. Označený rozsudok včas podaným odvolaním napadli žalovaní 1/, 2/-5/ a 7/. Oneskorene ho napadol
žalovaný 6/.

4. Žalovaný 7/ má za to, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil otázku dobromyseľnosti, oprávnenosti
pri vstupe do držby sporného pozemku právnymi predchodcami žalobcov, tu tvrdiac, že v spore nebola

preukázaná jedna z podmienok vydržania, a to právny titul vstupu do oprávnenej držby. V žalobe podľa
žalovaného 7/ nie je zadefinovaný ani moment, kedy k reálnej deľbe parcely/parciel, ktorých a kedy
došlo. Vzhľadom na charakter sporu mal súd prvej inštancie aplikovať pri rozhodovaní o trovách konania
ust. § 257 CSP.

5. Žalovaní 2/-5/ na prvom mieste poukazujú na to, že z geometrického plánu, ktorý bol podkladom pre
vydanie rozsudku vyplýva, že parc. č. XXXX/X bola vytvorená z parciel, ktoré nikdy neboli zapísané
v PKV č. XXX, no o tejto skutočnosti v napadnutom rozsudku niet zmienky. Ak žalobcovia tvrdia, že ich
právna predchodkyňa mala nadobudnúť spornú parcelu delením, malo byť taktiež uvedené, kto sa delil,
kedy sa delil, a akým spôsobom deľba prebehla.

6. Žalovaný 1/ rovnako ako žalovaní 2/-5/ poukazuje na to, že z geometrického plánu, ktorý bol
podkladom pre vydanie rozsudku vyplýva, že parc. č. XXXX/X bola vytvorená z parciel, ktoré nikdy neboli
zapísané v PKV č. XXX, no o tejto skutočnosti v napadnutom rozsudku niet zmienky. Okrem toho sa
súd prvej inštancie nevysporiadal so základným rozporom, a to na jednej strane s tvrdením žalobcov

1/-3/, že ich právna predchodkyňa odkúpila podiel na parcelách zapísaných v PKV č. XXX, o čom svedčí
kúpna zmluva z roku XXXX a na druhej strane s geometrickým plánom, ktorým parcela z predmetu sporu
(č. XXXX/X) bola vytvorená z parciel, ktoré nikdy predmetom tejto kúpy neboli.

7. Žalobcovia vo svojich odvolacích replikách na odvolanie žalovaných 1/, 2/-5/ a 7/ navrhli rozsudok

súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, poukazujúc na rozhodnutie NS ČSR č. 911/1932, NS
SR sp. zn. 2Cdo/207/2005 a ÚS SR sp. zn. II. ÚS 484/2015. Súčasne uplatnili trovy konania.8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolania (okrem žalovaného
6/) boli podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1, § 77 CSP), oprávneným subjektom (§
359, § 77 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal

napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379
a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru,
že napadnutý rozsudok v spojení s opravným uznesením je nutné zrušiť. Odvolanie žalovaného 6/ ako
podané oneskorene pre zmenu odmietnuť.

9. Podľa § 362 ods. 1 CSP lehota na podanie odvolania je 15 dní od doručenia rozhodnutia. Dĺžka
odvolacej lehoty je vždy 15 dní bez ohľadu na to, proti akému rozhodnutiu, či rozsudku alebo
uzneseniu sa odvolanie podáva. Začína plynúť od doručenia rozhodnutia, pričom každej strane sa počíta
samostatne odo dňa, keď jej bolo rozhodnutie doručené. Výnimku tvorí iba prípad doručenia rozhodnutia
nerozlučným spoločníkom (§ 77), z ktorých každý je oprávnený podať odvolanie, kým aspoň niektorému
z nich ešte plynie odvolacia lehota (teda aj keby už tomu-ktorému spoločníkovi uplynulo pätnásť dní

odo dňa, keď mu bolo rozhodnutie doručené). V súdenej veci práve o takýto prípad ide. Ako plynie zo
spisu, samotnému žalovanému 6/ bol rozsudok doručený dňa 18.05.2022. Lehota na podanie odvolania
by mu samotnému začala plynúť dňa 19.05.2022 a samotnému by mu uplynula dňa 02.06.2022. Pri
žalovanej 17/, ako u poslednej, nastala fikcia doručenia rozsudku dňa 24.05.2022, teda od 25.05.2022
by jej začala plynúť odvolacia lehota, ktorá by jej, ako aj všetkým ostatným nerozlučným spoločníkom

uplynula dňa 08.06.2022. Odvolanie zo strany žalovaného 6/ bolo na súd prvej inštancie osobne podané
až dňa 17.06.2022, teda po uplynutí zákonom stanovenej 15 - dňovej lehoty na podanie odvolania.
Odvolaciemu súdu tak potom neostávalo nič iné, ako odvolanie žalovaného 6/ postupom podľa § 386
písm. a/ CSP odmietnuť.

10. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený vtedy, ak nesprávny procesný postup
súdu, znemožňujúci strane realizáciu jej práv, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom,
že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé, pričom konkrétne pochybenie súdu musí byť hodnotené v
kontexte celého konania.

11. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce súdne konanie. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva
jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil

sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej
vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, a II. ÚS 251/03). Podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské
práva (ESĽP), súdy musia v rozsudkoch jasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých založili svoje

rozhodnutia, musia sa zaoberať najdôležitejšími argumentami vznesenými stranami sporu a uviesť
dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov; nedodržanie týchto požiadaviek je nezlučiteľné
s ideou práva na spravodlivý proces. Aj najvyšší súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach,
právepodvplyvomjudikatúryESĽPaústavnéhosúdu,zaujalstanovisko,žemedziprávastranycivilného
procesu na zabezpečenie spravodlivej ochrany jej práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne

aj právo na spravodlivý proces a že za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a
vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je
odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý
sa zaoberá všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj špecifickými námietkami
strany sporu. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane

druhej, sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným
spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo, aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci
využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak nedostatok riadneho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivý proces, táto vada zakladá
prípustnosť odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP.

12. Preto ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, lebo neobsahuje zásadné vysvetlenie
dôvodov, na základe ktorých súd rozhodol, prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie vecisúdu prvej inštancie na ďalšie konanie (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS
226/03).

13. Jednou z podstatných, o.i. odvolacích námietok odvolateľov (žalovaných 1/-5/) je tvrdenie
o nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku, v ktorom absentuje zmienka o skutočnosti, že z
geometrického plánu, ktorý bol podkladom pre vydanie rozsudku vyplýva, že parc. č. XXXX/X bola
vytvorená z parciel, ktoré nikdy neboli zapísané v PKV č. XXX. Rovnako súd prvej inštancie nezaujal
svoje stanovisko k námietke žalovaného 1/ k rozporu na jednej strane medzi tvrdením žalobcov 1/-3/ o

tom, že ich právna predchodkyňa odkúpila podiel na parcelách zapísaných v PKV č. XXX, o čom svedčí
kúpna zmluva z roku XXXX a na strane druhej geometrickým plánom, ktorým parcela z predmetu sporu
( č. XXXX/X) bola vytvorená, a to z parciel, ktoré nikdy predmetom tejto kúpy neboli, ako i k námietke
žalovaných 2/-5/ o okamihu/čase, spôsobe a účastníkoch reálnej deľby.

14. Pretože súd prvej inštancie v prejednávanej veci nezaujal k vyššie uvedeným otázkam dostatočne

zrozumiteľné a právne obhájiteľné stanovisko (ale naopak odvolateľom bolo treba dať za pravdu v tom,
že v napadnutom rozsudku absentuje akákoľvek zmienka o vyššie uvedenom), vylučovalo to akýkoľvek
iný záver odvolacieho súdu než ten, že v tomto prípade došlo k zaťaženiu rozhodnutia súdu prvej
inštancie tvrdenou vadou jeho nepreskúmateľnosti. Absencia vysporiadania sa súdu prvej inštancie
v jeho rozsudku s takými tvrdeniami, ktoré bez ďalšieho nejde označiť za nepodstatné, je totiž tak

závažným nedostatkom (deficitom) rozhodnutia (a zásahom do procesných práv strany sporu), ktorého
intenzita zakladá (až) porušenie práva na spravodlivý súdny proces (pričom to, či takto „ohrdnutá“
strana sporu nakoniec so svojou argumentáciou uspeje, je celkom iná vec). Uvedený postup súdu prvej
inštancie je preto nutné označiť ako arbitrárny, odporujúci princípu materiálneho právneho štátu.

15. V dôsledku vyššie identifikovanej vady odstrániteľnej len zrušením rozhodnutia vydaného v
prvoinštančnom konaní, odvolaciemu súdu neostávalo nič iné, iba rozhodnutie súdu prvej inštancie
s použitím ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie s použitím ustanovenia § 391 CSP. Vzhľadom na dôvod zrušenia napadnutého rozsudku
súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením nemohol potom odvolací súd pristúpiť k posúdeniu

opodstatnenosti odvolacej argumentácie strán, postupujúc v súlade s rozhodovacou praxou najvyšších
súdnych autorít, ktorá sa ustálila na názore, že v prípade dôvodne namietanej nepreskúmateľnosti, je
predčasné podrobiť napadnuté rozhodnutie meritórnemu odvolaciemu prieskumu.

16. V záujme eliminácie akýchkoľvek ďalších pochybení potenciálne vedúcich k vade nového

rozhodnutia vezme súd prvej inštancie zreteľ na to, že v rozpore s ustanovením § 220 ods. 2,
3 CSP a právom na spravodlivý proces je, ak neposúdi podstatné skutkové tvrdenia a argumenty
strán, nevyhodnotí dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, nedá odpoveď na podstatné právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom ochrany, t.j. s uplatnením nároku a obranou voči nemu
v zmysle účelu odôvodnenia rozhodnutia ako to výstižne vyjadril Európsky súd pre ľudské práva v

rozhodnutí z 1. júla 2003 Suominen v/ Fínsko, sť. č. 37801/97, § 37: „účelom odôvodnenia rozhodnutia
je dať stranám najavo, že boli vypočuté“. Ústavný súd Slovenskej republiky taktiež uviedol, že právo na
spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení)
skutkový stav a po využití relevantných právnych noriem vo veci rozhodnú za predpokladu, že skutkové
a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov,

ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (sp. zn. III. ÚS 236/2014 z 1.apríla 2014).
V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej
inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

17. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 C.s.p.).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).