Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. november 2023

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 20Csp/23/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122490240
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Židek

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2023:6122490240.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Veronikou Židek v právnej veci žalobcu: I. G. Z., Z..F..P.., L.: XX

XXX XXX, Z. Z. A. X, XXX XX, zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, proti žalovanému: V.
C., D. XX.XX.XXXX, N. X. Z.. Y. V. O. XX, XXX XX H., o zaplatenie sumy 5 000,00 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 5 000,00 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 1
236,69 eur a úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 5 000,00 eur od 18.09.2021 do
zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 34,26%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica sa žalobca domáhal zaplatenia istiny zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo výške 5 000,00 eur spolu s úrokom vo výške 3 792,70 eura, úrokom z
omeškania vo výške 1 236,69 eura, úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 5 000,00 eur
od 18.09.2021 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že dňa 17. 08. 2015 uzatvoril žalobca (právny nástupca veriteľa)
a žalovaný (dlžník) zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXXX. Na základe zmluvy veriteľ poskytol žalovanému
peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných
prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve
a vo VOP. Žalovaný napriek opakovaným výzvam neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil
svoju povinnosť podľa zmluvy. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej
pohľadávky sumu vo výške 19 983,09 eura, ktorá pozostávala z istiny vo výške 14 885,00 eur, z riadneho

úroku vo výške 3 792,70 eura, z úroku z omeškania vo výške 1 236,69 eur a z poplatkov vo výške 68,70
eura v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok. Žalovaný ku dňu podania žaloby nevykonal
žiadne úhrady.

3. Žalobca k žalobe pripojil Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 20.09.2021, Pokus o zmier
zo dňa 20.09.2021, List o informovaní o spracovaní osobných údajov zo dňa 20.09.2021, Pokus o
zmier zo dňa 07.11.2022, podací hárok, Rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok s prílohou, Zmluvu

o poskytnutí spotrebiteľského úveru „VÚB pôžička“ zo dňa 08.07.2019, VOP, Európske informácie
o spotrebiteľskom úvere, Údaj o RPMN a priemernej RPMN k spotrebiteľskému úveru, Informáciu
finančného sprostredkovateľa k dojednávanému poisteniu, Poistenie schopnosti splácať úver, Žiadosť
o VÚB pôžičku - bezúčelovú zo dňa 08.07.2019, Výzvu na predčasné splatenie zostatku úverus príslušenstvom zo dňa 10.01.2020, ftk nedoručenej zásielky, Cenník VÚB, a.s. Občania, Tretiu
upomienku - Pokus o zmier zo dňa 18.11.2019, podací hárok.

4. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 09.02.2023 platobný rozkaz, sp. zn. 15Up/1790/2022, ktorým
vyhovel žalobe v celom rozsahu.

5. Podľa § 266 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CSP“) ak
nemožno doručiť čo i len jednému subjektu na strane žalovaného, súd platobný rozkaz zruší v plnom

rozsahu; to neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76.

6. Vzhľadom na to, že platobný rozkaz nebolo nemožné doručiť žalovanému, súd v zmysle § 266 ods.
3 CSP uznesením zrušil platobný rozkaz voči žalovanému.

7. Žalovanému bola žaloba s prílohami doručená postupom podľa § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015

Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) dňa 15.06.2023, k tejto sa písomne nevyjadril, skutkové
tvrdenia žalobcu nepoprel.

8. Skutkové tvrdenia žalovaného v spore neboli žiadne, nakoľko platobný rozkaz sa v upomínacom
konaní nepodarilo doručiť. Okresnému súdu Trnava sa taktiež nepodarilo doručiť žalovanému žalobu

s prílohami a poučením, pričom po neúspešnom doručovaní doručoval prostredníctvom úradnej tabule
súdu a internetového portálu súdu.

9. Sporné skutkové tvrdenia medzi stranami neboli žiadne (žalovaný skutkové tvrdenia žalobcu
účinne nepoprel). V tejto súvislosti však súd poznamenáva, že nepopretie skutkových tvrdení žalobcu

žalovaným, vzhľadom na spotrebiteľský charakter Zmluvy o úvere v zmysle § 52 Obč. Z., nezbavuje súd
povinnosti podrobiť Zmluvu o úvere a súvisiace dokumenty súdnej kontrole z hľadiska (i) dodržania jej
zákonných náležitostí v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch (§ 9) vzhľadom na prípadné zákonné
následky bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru (§ 11 cit. zák.), a ako aj (ii) súdnej kontrole z hľadiska
prípadných neprijateľných (a teda ex lege neplatných) zmluvných podmienok (§ 53 Obč. Z.).

10. Súd v súlade s ustanovením § 177 ods. 1 CSP na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie
na deň 13.11.2023, pričom pojednával v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní
ospravedlnil, o odročenie pojednávania nepožiadal, požiadal o konanie vo veci samej v jeho
neprítomnosti, a tiež v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil,

o odročenie pojednávania nepožiadal.

11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a listinnými dôkazmi zo spisu uvádzaných
vyššie, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:

12. Dňa 08.07.2019 uzatvoril žalovaný ako dlžník so spoločnosťou VÚB, a.s., zmluvu o poskytnutí
spotrebiteľského úveru „S. A. Č.. XXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý
úvervovýške14990,00eur,ktorýsažalovanýzaviazalsplácaťv96-tichmesačnýchsplátkachpo242,72
eura vrátane poisteného. Ročná úroková sadzba bola dohodnutá na 10,40 %, ročná percentuálna miera
nákladov 11,55 %, celková výška nákladov 7 445,48 eura, dátum prvej splátky 07.08.2019.

13. Žalobca podaním zo dňa 18.11.2019 upozornil žalovaného, že ku dňu 18.11.2019 je pohľadávka
banky vo výške 753,23 eura a súčasne ho vyzval na okamžitú úhradu dlžnej sumy pod následkom
odstúpenia od zmluvy.

14. Podaním zo dňa 10.01.2020 žalobca oznámil žalovanému, že úverová pohľadávka sa k 10.01.2020
stala predčasne splatnou a súčasne bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 15 695,21
eura v lehote do 7 kalendárnych dní od doručenia výzvy. Z platobnej histórie predloženej žalobcom
nevyplýva žiadna úhrada žalovaným.

15. Podľa § 497 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení platnom a účinnom ku dňu
vzniku zmluvného vzťahu (ďalej len „Obchodný zákonník“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.16. Podľa § 52 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení platnom a účinnom ku dňu
vzniku zmluvného vzťahu (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva

bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

17. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

18. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

20. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

21. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

22. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

23. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí

výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

24. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku
zmluvného vzťahu (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely

tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v
hotovosti.

25. Podľa § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.

26. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

27. Podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem

všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti
28. c) adresu, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
29. f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,30. k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

31. l) výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

32. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa

považujezabezúročnýabezpoplatkov,akzmluvaospotrebiteľskomúvereneobsahujenáležitostipodľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).

33. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebo na základe zákona.

34. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriť právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinná
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

35. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka (ďalej len „Nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z.“) výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

36. Nová právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú
povinnosť,ktorejnesplneniejesankcionovanéprocesnýmiprostriedkami,predovšetkýmvoformerýchlej
straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace

s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv.
sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). K žalobe je potrebné doložiť všetky
listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto súd nemôže vyzývať (s poukazom na
dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie svojich tvrdení,
a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy

rozhoduje. Súd môže len vyzvať na doplnenie skutkových tvrdení, ak je to potrebné. Tu súd poukazuje
aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.

37. S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod č. k. I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013
súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady

kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom
stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu
s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od
ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj
Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání.

Praha: C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na strany,
resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter
a jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby
od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strany napr.
so stanoviskom iných strán nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi. Ak sa súd

v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania, urobil tak preto, že daný argument a
taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (F. H. Y.. Š. R. X. W. XXXX, Z. V.,
Č.. XXX-V., Z..XX, §. XX; C. N. Y.. Š. R. X. W. XXXX, Z. V., Č.. XXX-N.; B. Y.. B. R. XX. O.Á. XXXX;
C. Y.. T. R. XX. T. XXXX).

38. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 13.11.2023 bez prítomnosti sporových strán. Po
vykonanom dokazovaní a po právnom zhodnotení veci súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:
právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli dňa 08.07.2019 Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského
úveru „VÚB pôžičku“, ktorú súd vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 52 Obč. Z.. Na základezmluvy žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 14 990,00 eur. Žalovaný sa zaviazal
splatiť poskytnuté peňažne prostriedky žalobcovi spolu s úrokom vo výške sadzby 10,40% ročne.
Žalovaný svoj záväzok riadne a včas neplnil a napriek písomnej výzve a poučeniu zo dňa 11.11.2019

právneho predchodcu dlh nezaplatil a preto mu ku dňu 10.01.2020 vyhlásil mimoriadnu splatnosť
úveru. Žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve právneho predchodcu
v nepretržitom omeškaní so splnením peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90
kalendárnych dní. Na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30.09.2020 a na
základe žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 09.09.2021 postúpil právny predchodca na žalobcu

pohľadávkuvočižalovanému.Žalobcasivsporeuplatnilnárokvovýške10029,39eura,ktorýpozostáva
z istiny vo výške 5 000,00 eur, z riadneho úroku vo výške 3 792,70 eura, úroku z omeškania vo výške 1
236,69 eura a úroku z omeškania v miere 5% a to počnúc od 18.09.2021, teda dňom nasledujúcim po
účinnosti postúpenia pohľadávky, žalobca tiež požadoval náhradu trov konania.

39. Úverová zmluva je z pohľadu právnej kvalifikácie zmluvou uzavretou v zmysle § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka a zároveň spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Právny
vzťah medzi účastníkmi založený predmetnou úverovou zmluvou je tak nevyhnutné posudzovať aj podľa
Zákona o spotrebiteľských úveroch bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§
261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady

lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade
je Zákon o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má
prednosť pred všeobecnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny
vzťahmedziúčastníkmiposudzovaťpodľaustanoveníObčianskehozákonníkaapríslušnýchustanovení
Zákona o spotrebiteľských úveroch. Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba bola

podaná dôvodne len čiastočne. Nakoľko zmluva o úvere uzavretá medzi stranami sporu má charakter
spotrebiteľského úveru v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, musí
obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 Zákona
o spotrebiteľských úveroch.

40. Súd pristúpil k skúmaniu jednotlivých obsahovaných náležitostí zmluvy a zistil, že v zmluve nie je
v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. l) Zákona o spotrebiteľských úveroch uvedený údaj o výške,
počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
na účely jeho splatenia. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je

svojvoľné, ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať
v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval nároky, na ktoré nemá
právo. Dlžník musí mať od začiatku prehľad, z akých položiek pozostávajú jednotlivé splátky a ako dlho
bude úver splácať, čo z jednotlivých splátok predstavuje istinu, koľko úrok a odmena veriteľa a kedy
je v prípade riadneho splácania úveru splatná posledná splátka. Účelom náležitostí ustanovenia § 9

ods. 2 písm. l) Zákona o spotrebiteľských úveroch je teda informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť,
aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, pretože potom je dostatočne určité, akú
časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a iné poplatky,
teda odplatu veriteľa. Uvedené nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, ani keď z iných
ustanovení zmluvy vyplýva výška úrokov a poplatkov. Citované ustanovenie má za cieľ v zrozumiteľnej

forme informovať spotrebiteľa, ako bude s jeho splátkou naložené a najmä, aká časť úveru bude ňou
splatená, okrem odplaty veriteľa. Uvedené údaje zmluva uzatvorená medzi stranami neobsahuje, ide
pritom o absenciu podstatnej náležitosti zmluvy.

41. Súd ďalej zistil, že v zmluve nie je v zmysle § 9 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch uvedený

pravdivý údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. V zmluve sa uvádza, že celková čiastka
úveru je 22 535,48 eura, čo je nepravdivý údaj, nakoľko podľa zmluvy bol žalovaný povinný zaplatiť
96 splátok po 242,72 eura vrátane poisteného (96 x 242,72), t. j. správne mala byť uvedená celková
čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vo výške 23 301,12 eura. Rovnako v zmysle § 9 písm. k)
Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o úvere neobsahuje všetky predpoklady použité pre výpočet

RPMN, pričom je nepochybné, že do kategórie týchto predpokladov je potrebné zaradiť i matematický
výpočet s vysvetlivkami pre spotrebiteľa tak, aby bolo možné do matematického vzorca doplniť všetky
údaje uvedené v zmluve, potrebné na jeho výpočet, a aby bolo možné overiť správnosť jeho výpočtu.
Spotrebiteľ teda nemá možnosť preveriť správnosť výpočtu RPMN ako jednej z podstatných náležitostízmluvy o spotrebiteľskom úvere, umožňujúcej posúdiť výhodnosť úveru, čo nepochybne má zásadný
vplyv na jeho rozhodnutie vstúpiť do úverového vzťahu s veriteľom.

42. Zmluva tiež neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. c) Zákona o spotrebiteľských úveroch,
t. j. adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. I keď v
zmluve je uvedená adresa žalobcu v jej záhlaví, zo žiadneho ustanovenia zmluvy nevyplýva, že
adresa žalobcu je tou, na ktorej má spotrebiteľ právo uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. K otázke
neuvedenia tzv. reklamačnej a sťažnostnej adresy predávajúceho v zmluve je potrebné uviesť, že za

splnenie tejto povinnosti nemožno považovať uvedenie adresy sídla žalobcu v záhlaví zmluvy v rámci
jej ďalších identifikačných údajov. Tieto údaje vyplývajúce z výpisu z obchodného registra len umožňujú
identifikovať žalobcu nezameniteľným spôsobom ako poskytovateľa úveru žalovanému. Z ustanovenia
§ 9 ods. 2 písm. c) Zákona o spotrebiteľských úveroch nevyplýva, že by adresa predávajúceho, na ktorej
môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, mala byť totožná so sídlom tohto subjektu. Navyše
v prípade žalobcu pôsobiaceho na území celého Slovenska, zohľadniac tiež, že zmluva bola žalovanými

podpísaná v Trnave, nie je zrejmé, na ktorej adrese môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť.
Predmetnázmluvatedaobsahovalalenformálneoznačenieposkytovateľaúveru(žalobcu)akozmluvnej
strany (v úvodnej časti zmluvy), čo nepredstavuje obsahovú informáciu pre spotrebiteľa, na akej adrese
môže uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť (takýto údaj nebol uvedený v žiadnej časti predmetnej zmluvy).
Zákon o spotrebiteľských úveroch v § 9 ods. 2 jednoznačne odlišuje obsahové náležitosti zmluvy o

spotrebiteľskom úvere podľa písm. b), teda obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak
ide o právnickú osobu a podľa písm. c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť
reklamáciu alebo sťažnosť. Z citovaných ustanovení teda vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere
musíobsahovaťobeuvedenénáležitosti.Pokiaľtedavpredmetnejúverovejzmluvejevzáhlavíuvedené
obchodné meno, sídlo a IČO veriteľa, ide o údaje identifikujúce veriteľa v zmysle § 9 ods. 2 písm. b)

Zákona o spotrebiteľských úveroch.

43.Nazákladevyššieuvedenéhosúdkonštatuje,žepokiaľchýba,alebojeuvedenánesprávnevzmluve
o spotrebiteľskom úvere, čo i len jedna zákonom stanovená náležitosť podľa Zákona o spotrebiteľských
úveroch, je úver treba považovať za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) Zákona

o spotrebiteľských úveroch.

44. S ohľadom na vyššie uvedené sa spotrebiteľský úver poskytnutý žalobcom žalovanému považuje v
zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) za bezúročný
a bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru, ani žiadnych

poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutej sumy úveru po odrátaní plnenia zo strany žalovaného a
zákonných úrokov z omeškania. Keďže žalovaný z poskytnutého úveru vo výške 14 990,00 eur neuhradil
celkom sumu 5 000,00 eur, súd zaviazal žalovaného vo výroku I. rozsudku zaplatiť žalobcovi zostávajúcu
časť istiny vo výške 5 000,00 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 18.09.2021, a vo
zvyšku žalobu vo výroku II. rozsudku ako nedôvodnú zamietol.

45. Vzhľadom k vyššie uvedenému, keďže súd posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov, súd
len stručne uvádza k uplatnenému nároku žalobcu na zmluvný úrok po splatnosti, že Ústavný súd
SR vo svojom rozhodnutí sp.zn. IV. ÚS 476/2012 zo dňa 18.09.2012 odobril názor odvolacieho a
prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník

dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania (R 59/1998, 4Obo 143/1998). Veriteľ
má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne
už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na
ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov
z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Za čas po splatnosti

úveru má teda veriteľ právo na úroky z omeškania vo výške stanovenej všeobecným záväzným právnym
predpisom. Akékoľvek navyšovanie úrokov z omeškania sa dostáva do rozporu so zákonom.

46. Keďže žalovaný peňažný záväzok včas a riadne nesplnil, vznikol žalobcovi nárok požadovať od
žalovaného popri plnení istiny vo výške 5 000,00 eur i úrok z omeškania, nakoľko ide o omeškanie s

plnenímpeňažnéhodlhu.Žalobcasiuplatnilúrokzomeškaniaodpostúpeniapohľadávkyod18.09.2021.

47.Zovšetkýchvyššieuvedenýchdôvodovtaksúdpovažovalžalobuzaodôvodnenúvčastiozaplatenie
sumy 5 000,00 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 1236,69 eura a úrokom z omeškania vo výške5% ročne zo sumy 5 000,00 eur odo dňa 18.09.2021 do zaplatenia, preto jej vo výroku I. rozsudku
vyhovel, a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú vo výroku II. zamietol.

48. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

49. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

50. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z rozhodnutia vo veci samej, teda zo
skutočnosti, že žalobcovi bola priznaná suma 5 000,00 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 1
236,69 eura a úroku z omeškania od 18.09.2021 ku dňu rozhodnutia vo výške 495,89 eura. Žalobca
bol v konaní čiastočne úspešný v 67,13% a žalovaný v 32,87% (okrem časti istiny aj v časti úroku
z omeškania). Vzhľadom na pomer úspechu v konaní súd priznal prevažne úspešnému žalobcovi

nárok na náhradu trov konania v rozsahu 34,26% (67,13-32,87). Súd o výške náhrady trov konania
rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením.

51. Súd podľa § 257 CSP, výnimočne neprizná úspešnej strane náhradu trov konania, ak existujú dôvody

hodné osobitného zreteľa. Predpokladom výnimočného použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípad
hodný osobitného zreteľa. Ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za úspech v konaní. Je odôvodnená
tam, kde by strohá aplikácia ustanovenia o náhrade trov konania mohla v konkrétnych prípadoch viesť
k nežiadúcej tvrdosti. Výnimočnosť prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci, ale i v
okolnostiach na strane strán konania. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody

hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia individuálnych okolností konkrétnej veci. Týmito
okolnosťami môžu byť dôvody osobné, majetkové a sociálne pomery strán konania, dôvody uplatnenia
nároku na súde, či postup strany v konaní.

52. Nakoľko súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mohol výnimočne

postupovať v zmysle § 257 CSP, a nepriznať náhradu trov konania žalobcovi, pričom ani žalovaný takéto
dôvody neuviedol, rozhodol o trovách konania tak, ako je uvedené

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa
jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie

urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová
značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na

rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní
použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne

rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
Exekučného poriadku.