Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, June 27, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23CoP/25/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8723211004
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8723211004.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu
JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Zuzany Biščákovej, v právnej veci starostlivosti súdu
o maloletého Q. D., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného v konaní kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny N., pochádzajúcu z matky X.. U. J.O., nar. X.X.XXXX, bytom
Š. XXX/X, N. a otca Q. D.O., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/XX, D. D., právne zastúpeného JUDr.

Idou Cabanovoum, advokátkou so sídlom Mičinská cesta 35, Banská Bystrica, v konaní o návrhu matky
na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, o odvolaní otca a odvolaní matky proti rozsudku Okresného
súdu Poprad č. k. 14P/138/2023-56 zo dňa 24.10.2023, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Matka maloletej podala návrh na zvýšenie výživného zo strany otca na maloletého syna zo sumy
140,-eur mesačne na sumu 350,-eur mesačne počnúc dňom 5.9.2023 do budúcna.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Poprad, ako súd prvej inštancie („ďalej len súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom
rozhodol tak, že:

I. Z v y š u j e výživné zo strany otca určené rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 14P/187/2015-71 zo
dňa 12.4.2016 na mal. Q. D. , nar. XX.X.XXXX zo sumy 140,- eur mesačne na sumu 300,- eur mesačne

od 1.11.2023, ktoré je otec povinný platiť do rúk matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

II. V prevyšujúcej časti návrh matky z a m i e t a.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že vykonaným dokazovaním mal
súd za preukázanú zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa, ako aj strane otca. Od poslednej
úpravy vyživovacej povinnosti uplynula doba sedem rokov. Otec bol v čase poslednej úpravy výživného
nezamestnaný, v súčasnosti má príjem vo 1600,-eur mesačne.4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005
Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“), § 62 ods. 1, ods.
2, ods. 3, ods. 4, ods. 5 zákona o rodine.

5. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 52 zákona č. 161/2015 Civilného mimosporového
poriadku ( ďalej len CMP ).

III. Odvolanie, vyjadrenie účastníkov konania

6. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie otec aj matka.

7. Otec podal odvolanie proti výroku I. napadnutého rozsudku. V odvolaní opätovne poukazoval a
rozporoval náklady na maloletého, ktoré boli uvedené zo strany matky. Podľa jeho názoru sú tieto

náklady maloletého syna neprimerané a nadhodnotené. Podľa jeho názoru náklady na stravu vo výške
20 eur denne sú nereálne, ak sa maloletý stravuje v normálnom režime. Maloletý pri svojom výsluchu na
pojednávaníuviedol,žemádenneteplúvečeruaobedyvškole.Ďalejnamietalnákladynafyzioterapeuta
a rehabilitáciou maloletého vo výške 120 eur mesačne, čo sú náklady, na ktoré sú schopností, možností
a majetkové pomery rodičov nedostačujúce. Matka tieto náklady odôvodnila len potrebou maloletého.

Otec namietal aj náklady spojené s účasťou maloletého na basketbalovom kempe v I. vo výške 850 eur,
pričom maloletý bol v tom istom roku už na výlete v Q.. Za podstatnú skutočnosť považoval otec to, že
matka maloletého pracuje už dlhodobo obchodnej spoločnosti, ktorej majiteľom je jej otec. V roku 2016
uvádzalapríjemzozamestnaniavovýške350eurmesačne,pričomminimálnamzdavroku2016bolana
úrovni405eurmesačne.Kudňupodanianávrhumatkauvádzalpríjemvovýške424eur,nakoľkopracuje

len na polovičný pracovný úväzok čo matka odôvodnila tým, že poskytuje maloletému plný servis. Z
výsluchu maloletého vyplynulo, že na tréningy chodí sám autobusom, a teda matka opätovne uvádzala
nepravdivé skutkové tvrdenie s úmyslom získať pre seba určenie vyššieho výživného. Matka maloletého
chodí na lukratívne dovolenky, naposledy bola na dovolenke na P., na 30 dňovej dovolenke v T.. Z
uvedeného vyplýva, že matka maloletého si žije nadštandardným spôsobom života, pričom pracuje už

dlhé roky len na 50% pracovný úväzok v spoločnosti, ktorú vlastní jej otec. Matka svoj príjem pred súdom
riadne nezdokladovala, čo nemožno považovať za riadne zistenie skutočného stavu veci s poukazom
na rovnosť účastníkov konania pred súdom. Otec opätovne poukázal na svoje príjmové a majetkové
pomery, aj na to, že má 3 vyživovacie povinnosti. Okrem maloletého Q. má vyživovaciu povinnosť k
maloletému I., ktorý navštevuje prvý ročník strednej školy D. D. a je taktiež členom basketbalového

družstva C. v D. D.. Maloletá dcéra navštevuje štvrtý ročník základnej školy pričom má výrazne zhoršený
zdravotný stav. Maloletá dcéra trpí perthesovou chorobou, čo je ortopedické ochorenie, ktorá spôsobuje
sekundárnu artrózu bedrového kĺbu, zároveň má skoliózu chrbtice a kratšiu jednu nohu. Dcéra má
schválenú kúpeľnú liečbu, na ktorú potrebuje minimálne 534 eur ročne + ostatné náklady na liečbu.
Takúto liečbu vzhľadom na jej diagnózu je potrebné absolvovať aspoň 5 mesiacov, no oni ako rodičia

si to nemôžu finančne dovoliť, preto boli zatiaľ len jeden krát. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho
rozsudku konštatoval, že otec maloletého sa podieľa na výživu maloletého I. sumou vo výške 276 eur
mesačne a na výživu maloletej dcéry sumou vo výške 318,60 eur mesačne, čo mal zistiť z predloženého
vyčíslenia zo strany otca maloletého. S uvedenými závermi súdu prvej inštancie nemožno súhlasiť,
pretože z listín predložených do súdneho spisu je zrejmé, že náklady na starostlivosť o maloletých I. sú

vo výške 384 eur mesačne a na maloletú dcéru 394,40 eur mesačne, pričom on prispieva polovičnou
sumou.Otecvodvolanízároveňnamietalajspôsobvýsluchumaloletéhonapojednávaní,kdeprikladení
otázok zo strany právneho zástupcu otca opakovane do výsluchu vstupoval právny zástupca matky
a kolízna opatrovníčka, pričom navádzali maloletého syna na doplnenie a odpovede jeho svedeckej
výpovedi.Podľanázoruotcasúdprvejinštancieneprimeranezvýšilvýživnénamaloletéhozosumy140,-

eur mesačne na sumu 300,- eur mesačne, teda o 114,85 %, pričom to výrazné zvýšenie nedostatočne
odôvodnil vo svojom rozhodnutí pri uplatnení nákladov vyčíslených matkou v jej návrhu. Súd zároveň
nebral do úvahy to, že matka pracuje len na polovičný pracovný úväzok bez primeraných dôvodov. Súd
prvej inštancie neúplne a nedostatočne zistil skutočný stav veci, nakoľko pri určovaní výšky výživného
neposudzoval výdavky na domácnosť otca a príjmy jeho manželky. Otec vo svojom odvolacom návrhu

žiadal, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie.

8.MatkapodalaodvolanievočivýrokomI.aII.napadnutéhorozsudkuažiadala,abyvtejtočastiodvolací
súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a zvýšil výživné na maloletého syna na sumu 350 eurmesačne a to odo dňa podania návrhu počnúc dňom 05.09. 2023. Zároveň žiadala, aby súd vyhovel jej
návrhu na úhradu polovice nákladov spojených s autoškolou. Matka svoje odvolanie odôvodnila tým, že
od poslednej úpravy výživného sa otcovi dieťaťa zvýšil príjem zo zamestnania na 1600,- eur mesačne a

požadovaná suma 350,- eur mesačne je primeraná vzhľadom na možnosti a schopnosti otca a potreby
maloletého syna. Priznanie zvýšeného výživného je spravodlivé priznať odo dňa podania návrhu odo
dňa 05.09.2023, pretože práve vtedy vznikli najväčšie finančné náklady na maloletého Q. v súvislosti
s prechodom zo základnej školy na strednú športovú školu v N.. Matka sa vyjadrila aj k tomu, že zo
strany otca jej bolo vyčítané, že si má nájsť zamestnanie s riadnou pracovnou dobou. K tomu uviedla,

že je samoživiteľka a finančne jej vypomáha rodina, kedy po nečakanej smrti jej matky v roku 2021,
bola jej povinnosť pomôcť rodine a to otcovi a bratovi, ktorí žijú sami, preto pracuje v rodinnej firme.
Tento stav je na prospech aj maloletého Q., pretože sa mu môže venovať kedykoľvek, keď to potrebuje
a neobmedzuje ju trvalé zamestnanie v cudzej firme.

9. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol že navrhuje, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok potvrdil v celom rozsahu.

10. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca doplnila, že podľa jej názoru odvolanie otca znevažuje
jednak prácu súdu, jednak samotného maloletého syna ako aj jej osobu a len preukazuje, že vzťah otca k
maloletému je založený výlučne na jeho ekonomickej povinnosti, kde na prvom mieste uprednostňuje čo

najnižšie určené výživné. Otcovi vôbec nejde o zdravú výživu a zdravý vývoj maloletého Q., ale hlavne o
jeho záujmy. Uvedené preukazuje aj to, že hoci mu bolo výživné určené naposledy pred šiestimi rokmi aj
teraz podaný návrh na zvýšenie výživného žiadal zamietnuť a prispievať naďalej sumou vo výške 140,-
eurmesačnena16ročnéhochlapca,ktorýmávýšku195centimetrov,váhu90kílapravidelneminimálne
dvojfázovo denne trénuje v dvoch kategóriách basketbalového klubu D. X. I.. Naviac sa venuje aj štúdiu

našportovejstrednejškolevN.,kdeježiakomprvéhoročníka,odborgymnázium.Maloletýsynpotrebuje
zvýšenýprísunkvalitnejvarenejdomácejstravy,doplnkystravyšportovcaazdravotnústarostlivosť.Otec
maloletého uprednostňuje svoje finančné záujmy pred záujmami svojich maloletých detí, pretože podľa
jeho tvrdení v odvolaní na výživu všetkých troch detí poskytuje 389,20 eur mesačne, pričom pri jeho
príjme 1500 eur mesačne mu ostane suma 1110 eur mesačne, kde do spoločnej domácnosti prispieva

aj jeho manželka svojim príjmom vo výške 1500 eur mesačne.

11. Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky zotrval na svojich argumentoch podaných v odvolaní.
Tvrdenia uvedené matkou v jej odvolaní považoval za nedôvodné.

12. Matka vo svojom vyjadrení vyjadreniu otca zotrvala na svojich doterajších prednesoch a písomných
vyjadreniach.

13. Otec vo svojom vyjadrení k vyjadreniu matky doplnil, že nesúhlasí s tvrdením matky, že znevažuje
prácu súdu. On požaduje, aby v súdnom konaní boli dodržiavané všetky právne predpisy a všetky práva

účastníkov konania, teda nielen maloletého, ale aj matky a otca. Taktiež nesúhlasí s tvrdením matky, že
znevažuje maloletého alebo jeho matku. Matka opätovne klamlivo uvádzala, že poskytuje maloletému
celodennú starostlivosť, keďže z výsluchu maloletého vyplýva, že na tréningy chodí autobusom a matka
mu nevarí každý deň jedlo, tak ako tvrdí ona. Matka vôbec neberie do úvahy, že okrem maloletého Q.
má ďalšie dve vyživovacie povinnosti. Čo sa týka návrhu matky na úhradu polovice nákladov spojených

s autoškolou, uviedol, že nesúhlasí s návrhom matky, nakoľko maloletý má 16 rokov a nesúhlasí, aby
sa v tomto veku učil šoférovať motorové vozidlá. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka, otec uviedol, že
kolízny opatrovník poukazuje na záujem len jedného maloletého dieťaťa, pričom by mal brať do úvahy
aj vyživovacie povinnosti povinného rodiča k iným jeho deťom. Na základe uvedených skutočností otec
maloletéhonavrhuje,abyodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštanciezrušilavecvrátilnaďalšiekonanie.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

14. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP ), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech

bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/,g/ CSP) po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmiodvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k
záveru, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento

nedostatok nemožno napraviť v odvolacom konaní a rozsudok zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP
a v súlade s ustanovením § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

15. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

16. Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.

17. Podľa čl. 3 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom

pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

18. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých

veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom
sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d)
okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e)
ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej,

telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity
dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality
a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi,
súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného
prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

19. Predmetom prieskumu odvolacieho konania je rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I, ktorým
zvýšil výživné zo strany otca na maloletého syna zo sumy 140,-eur mesačne na sumu 300,-eur mesačne
od 1.11.2023, výrok II. ktorým súd návrh matky v prevyšujúcej časti zamietol a súvisiaci výrok III. o
trovách konania.

20. Odvolací súd vychádzajúc z odôvodenia napadnutého rozsudku ako aj konania, ktoré mu
predchádzalo dospel k názoru, že rozsudok bol vydaný predčasne bez zistenia skutočného stavu veci.

21. Výživné na maloletého syna bolo naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Poprad č. k.

14P/187/2015-71 zo dňa 12.4.2016, ktorým bolo výživné na maloleté syna znížené zo sumy 200,-eur
mesačne na sumu 140,-eur mesačne počnúc dňom 1.5.2016. Maloletý Q. bol v tom čase žiakom 2.
ročníka základnej školy, zvýšené náklady boli spojené s jeho zdravotným stavom, boli mu predpísané
dioptrické okuliare a zubný strojček. Matka žila v spoločnej domácnosti len so synom, uvádzala príjem
vo výške 350,-eur mesačne. Otec maloletého bol v tom čase nezamestnaný, mal okrem maloletého

syn vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére, žil v spoločnej domácnosti s manželkou, ktorá bola na
materskej dovolenke.

22. Z doposiaľ vykonaného dokazovania bolo preukázané, že od poslednej úpravy vyživovacej
povinnosti došlo k zmene pomerov na strane maloletého syna, ako na strane povinného otca. Maloletý

syn žije aj naďalej v spoločnej domácnosti s matkou. Je študentom 1. ročníka strednej športovej
školy, triedy gymnázia, pričom sa zároveň profesionálne venuje basketbalu. V tejto súvislosti možno
konštatovať, že výdavky spojené s jeho výživou, štúdiom a profesionálnym športovým rastom sa od
poslednej úpravy výživného výrazne zvýšili.

23. Otec maloletého býva v spoločnej domácnosti s manželkou, jeho príjem je priemerne 1 539,05,-eur
mesačne. Okrem maloletého Q. má vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom, pričom maloletá
dcéramávýraznezhoršenýzdravotnýstav,sčímsúpreukázateľnespojenézvýšenénáladynajejliečbu.24. Odvolací súd poukazuje na to, že v konaniach, ktoré sa riadia Civilným mimosporovým poriadkom
je súd povinný zistiť skutočný stav veci a to aj v prípade ak sú účastníci konania nečinní. Uplatňuje sa tu
tzv. vyšetrovacia zásada, to znamená, že súd z úradnej moci je povinný vykonať všetky dôkazy potrebné

pre rozhodnutie vo veci.

25. Hmotnoprávnou podmienkou v zmysle zákona o rodine na to, aby mohol súd pristúpiť k zmene
vyživovacej povinnosti je zmena pomerov na strane oprávneného, teda maloletého dieťaťa alebo
na strane povinného rodiča, ktorý je zaviazaný platením výživného. V zmysle judikatúry je potrebné

prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Dôvodom na zmenu
vyživovacejpovinnosti môžubyťlenvtedyaksazávažnejšímspôsobomprejaviavpomerochúčastníkov
konania v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia pôvodného rozhodnutia o výživnom.

26. Odvolací súd poukazuje na to, že zmenou pomerov v zmysle ustanovenia § 78 Zákona o rodine sa
rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného,

ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen
prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce
rozhodnutie o výživnom. V konaní o zvýšenie výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých
vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania
súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa

použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného - ide o ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 4 a 5,
ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Je potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodičov k
deťom je ich zákonná povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné
a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené.

27. Z doposiaľ zisteného stavu vyplýva, že na strane otca maloletého došlo k zmene pomerov. Otec
maloletého je riadne zamestnaný s príjmom v priemere 1 539,05,-eur mesačne. V čase poslednej úpravy
výživného bol nezamestnaný. Pribudla mu jedna vyživovacia povinnosť k synovi, ktorého si osvojil.
Príjem matky s ktorou žije maloletý v spoločnej domácnosti je vo výške 350,-eur mesačne z dôvodu jej
výkonu práce na skrátený pracovný úväzok, čo matka argumentoval starostlivosťou o syna.

28. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie nie je možné zistiť životnú úroveň rodičov, ktorá je
smerodajná, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého
svojho rodiča. Životná úroveň majetkovo lepšie zabezpečeného rodiča ovplyvňuje životnú úroveň
dieťaťa. Miera životnej úrovne rodiča je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi. Môže ju preukazovať

napríklad výška mesačných nákladov rodiča, a to v súhrnne, ale aj jednotlivé položky. Smerodajnou
môže byť výška týchto položiek, ako je účty za mobilný telefón, dovolenky, pohonné hmoty do auta,
poistky, sporenie, osobné motorové vozidlo, ktoré má rodič vo vlastníctve vlastníctvo nehnuteľnosti a
podobne. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových
pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka a nemajú možnosť ju zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť

nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni.

29. Na druhej strane na základe podaného návrhu matky na zvýšenie výživného bolo potrebné zaoberať
sa aj odôvodnenými potrebami maloletého syna, či došlo k ich zmene od posledného rozhodnutia
súdu o výživnom. Základnou podmienkou správneho určenia výživného je vyhodnotenie nákladov na

dieťa. Súd musí ustáliť výšku mesačných nákladov na dieťa a to dôsledným vyčíslením mesačných
nákladov na dieťa a to pravidelných aj nepravidelných a posúdením ich dôvodnosti so zameraním nielen
na ich opodstatnenosť pre rozvoj dieťaťa, ale aj v súvislosti so životnou úrovňou rodičov. Pokiaľ to
životná úroveň rodičov dovoľuje je potrebné zohľadniť aj výdavky na voľnočasové aktivity, dovolenky,
detské tábory a podobne. Z uvedeného vyplýva, že miera vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému

dieťaťu nemusí byť rovnaká a je závislá od vyššie uvedených faktorov, ako sú schopnosti, možnosti
a majetkové pomery rodičov. Samozrejme pri určení vyživovacej povinnosti je sú povinný zohľadniť aj
osobnú starostlivosť o dieťa a či má povinný rodič aj iné vyživovacie povinnosti.

30. Pri zisťovaní majetkových pomerov na strane oboch rodičov musí súd podrobne zistiť nielen ich

príjmové pomery, ale aj ich základné výdavky, ako sú výdavky na stravu, bývanie, cestovné do práce
a podobne. U otca je potrebné zistiť príjem jeho manželky s ktorou žije v spoločnej domácnosti a ktorá
sa taktiež spolupodieľa na výdavkoch na domácnosť a starostlivosť o ich dve maloleté deti. Matka musí
súdu vysvetliť z akých dôvodov pracuje dlhodobo len na skrátený pracovný úväzok, keďže maloletý jevo veku 16 rokov a nie je odkázaný na jej celodennú starostlivosť. Matka pracuje v rodinnej firme, teda
je predpoklad, že jej z toho plynú určité benefity, čo musí vzhľadom k svojmu skrátenému pracovnému
úväzku preukázať. Na druhej strane nemožno súhlasiť s argumentami otca, že ak by mala matka vyšší

príjem odrazilo by sa to v určení nižšej vyživovacej povinnosti z jeho strany k maloletému synovi. Pri
určení vyživovacej povinnosti povinného rodiča súd vychádza z jeho celovej životnej úrovne, pričom
prihliada aj na to, akou mierou sa podieľa na osobnej starostlivosti o dieťa.

31. Odvolaciemu súdu taktiež nie je zrejmé, z akých dôvodov súd prvej inštancie nepristúpil k zvýšeniu

výživného odo dňa podaného návrhu matkou, ale až odo dňa 1.11.2023, pričom pre takýto postup
nie je žiadny dôvod. V novom rozhodnutí po zistení skutočného stavu veci, ustálením životnej úrovne
oboch rodičov a odôvodnených potrieb maloletého syna, súd prvej inštancie rozhodne o návrhu
na zvýšenie výživného odo dňa podania návrhu a odôvodní aj to, od akého času výživné zvýšil.
Rovnako podrobne odôvodní z akých dôvodov zamietol návrh matky na započítanie polovice nákladov
na úhradu vodičského oprávnenia pre maloletého syna. Odvolaciemu súdu sa javí, že výdavok na

získanievodičskéhooprávneniajemožnépovažovaťzaodôvodnenývýdavok,vodičskýpreukazzvyšuje
možnosti mal. Q. pri organizovaní vlastného života, pri pomoci rodičom aj pri získaní a udržaní
zamestnania.

32. Až po doplnení dokazovania v naznačenom smere a zistení skutočného stavu veci bude môcť súd

prvej inštancie vo veci opätovne rozhodnúť.

33. Odvolací súd ďalej poukazuje na ustanovenie § 220 ods. 2 CSP a z toho vyplývajúcu povinnosť súdu
na riadne a presvedčivé odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Po vrátení veci a doplnení dokazovania
za účelom zistenie skutočného stavu, musí súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia jasne

uviesť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z akého dôvodu
nevykonal ostatné dôkazy navrhnuté účastníkmi konania, z akých dôkazov vychádzal a ako ich
vyhodnotil, ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Odôvodnenie
súdneho rozhodnutia musí byť presvedčivé, jasné a zrozumiteľné. Povinnosť súdu poskytnúť dostatočné
odôvodnenie súdneho rozhodnutia ( preskúmateľnosť súdneho rozhodnutia) je spojené s garanciu práva

na spravodlivé súdne konanie. Z recentnej judikatúry Ústavného súdu SR je možné vyvodiť záver,
že ak odôvodnenie rozhodnutia neposkytuje odpoveď na podstatné argumenty strán a tak porušuje
požiadavku čl. 6 ods. 1 Dohovoru, resp. čl 46 ods. 1 Ústavy SR, ide o nesprávny procesný postup súdu
porušujúci právo na spravodlivý proces.

34. Odvolací súd ďalej dáva do pozornosti súdu prvej inštancie ustanovenie § 116 CMP, podľa ktorého
ak sa to neprieči účelu konania, súd je povinný informovať o prebiehajúcom konaní maloletého, ktorý je
s prihliadnutím na rozumovú a vôľovú vyspelosť schopný pochopiť jeho význam a objasniť mu dôsledky
súdneho rozhodnutia vo veci.

35. Podľa § 38 ods. 1 CMP ak je účastníkom konania maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne
svoj názor, súd na jeho názor prihliadne.

36. Podľa § 38 ods. 2 CMP názor maloletého dieťaťa zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku
a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.

37. S poukazom na vyššie uvedené má každé dieťa právo byť informované o prebiehajúcom konaní,
ktoré sa ho týka s prihliadnutím na jeho vek, rozumovú a vôľovú vyspelosť. Dieťa má právo aj na to,
aby v konaní samostatne vyjadrilo svoj názor. Týka sa to predovšetkým konaní o zmene úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností, zmenu zverenia, úpravu styku a podobne, teda konaní, ktoré sa ho

osobne týkajú v tom, do starostlivosti ktorého z rodičov bude zverené resp. akým spôsobom sa bude
stretávať s druhým rodičom. Konanie o zvýšenie výživného nie je svojou podstatou konaním v ktorom
by mal súd prikročiť k zisťovaniu názoru dieťaťa. V tomto konaní má súd k dispozícii dostatok možností,
akým spôsobom zistiť skutočný stav veci a to predovšetkým výsluchom rodičov, správou kolízneho
opatrovníka (ktorý v tomto konaní maloleté dieťa zastupuje) a ďalšími listinnými dôkazmi. V prípade ak

má súd za potrebné zistiť názor dieťaťa musí to vykonať spôsobom upraveným v § 38 ods. 2 CMP, teda
bez prítomnosti ďalších osôb, ktorí budú následne oboznámení so zápisnicou o výsluchu dieťaťa. Dieťa
nie je svedkom (je účastníkom konania) a je neprípustné ho podrobiť výsluchu v prítomnosti právnych
zástupcov, ktorí maloleté dieťaťa pri výsluchu konfrontujú.38. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil rozsudok súdu
prvej inštancie a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie. Nedostatočné odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti spôsobuje
jeho nepreskúmateľnosť v tejto časti, pričom ide o pochybenie, ktoré nie je možné napraviť v odvolacom
konaní. Naviac, v danom prípade odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie neúplne zistil
skutočný stav veci, čím vznikla potreba aj doplnenia dokazovania súdom prvej inštancie.

39. Po vrátení veci je úlohou súdu prvej inštancie náležite sa zaoberať predostretými výhradami
odvolacieho súdu a opätovne vo veci rozhodnúť, pričom svoje rozhodnutie súd odôvodní podľa
požiadaviek zákonodarcu, uvedených v ust. § 220 ods. 2 CSP a v zmysle hmotnoprávnych kritérií, ktoré
ukladá predovšetkým zákon o rodine.

40. V novom rozhodnutí pritom súd prvej inštancie rozhodne zároveň aj o náhrade trov konania vrátane

trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 1 CSP).

41. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu

rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).