Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. november 2024

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 1Csp/24/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8224201355
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Dulina
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2024:8224201355.4

Rozhodnutie

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Tomášom Dulinom v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. XXX/XX, D. – E. D., právne zastúpenej: JUDr. Mgr. Radim Komka, advokát, so sídlom
Hlavná 27, Prešov, IČO: 41 343 859, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, F.; skrátený názov:
VÚB, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpenému: Remedium
Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 53 255 739, o určenie neprijateľných zmluvných

podmienok, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí flexipôžičky, Reg. číslo:
001990101210504, zo dňa 25.05.2004, a to v Článku I., Základné podmienky, v Časti Poplatky platné
ku dňu uzavretia tejto zmluvy, v znení:

„Poplatok za poskytnutie úveru: 750 Sk

Poplatok za I. upomienku: 300 Sk
Poplatok za každú ďalšiu upomienku: 500 Sk.“, sú neprijateľné zmluvné podmienky.

II. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí flexipôžičky, Reg. číslo:
001990101210504, zo dňa 25.05.2004, a to v čl. II. bod 2. v znení:

„Dlžník potvrdzuje, že bol oboznámený so Všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, a.s.,
pre poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám a poistenie spotrebných úverov, ktoré sú
neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, s obsahom ktorých súhlasí a ktoré súčasne prevzal spolu s
úverovou zmluvou.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

III. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí flexipôžičky, Reg. č.
001990101210504, zo dňa 25.05.2004, a to v čl. II., bod 4. v znení:

„Podpisom tejto zmluvy dlžník vyhlasuje, že nie je / nie sú osobou s osobitným vzťahom k banke podľa §
35ods.4zákonač.483/2001Z.z.obankáchvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„zákonobankách“).
V prípade zistenia nepravdivosti tohto vyhlásenia si je dlžník vedomý toho, že úver sa stáva okamžite

splatný vrátane príslušenstva, a to dňom keď sa banka dozvedela o nepravdivosti tohto údaju v súlade
s § 35 ods. 1 zákona o bankách.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

IV. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí flexipôžičky, Reg. číslo:
001990101210504, zo dňa 25.05.2004, a to v čl. II. bod 5. v znení:

„Banka uzavretím tejto zmluvy navrhuje, aby prípadné spory vzniknuté z tohto obchodu boli rozhodnuté
prednostne v rozhodcovskom konaní prostredníctvom stáleho rozhodcovského súdu zriadeným
v zmysle zákona č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku. Dlžník vyjadruje súhlas s návrhom banky na riešení
sporov stálym rozhodcovským súdom.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

V. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí flexipôžičky, Reg. číslo:

001990101210504, zo dňa 25.05.2004, a to v čl. II. bod 6. v znení:„Podpisom tejto zmluvy dlžník výslovne súhlasí v prípade, ak nesplní svoj záväzok splácať úver v
stanovených termínoch mesačných splátok, resp. v stanovenej lehote splatnosti úveru podľa tejto

úverovej zmluvy, aby banka bola oprávnená požadovať od zamestnávateľa dlžníka vykonávať zrážky
zo mzdy až do doby úplného splatenia všetkých pohľadávok banky voči dlžníkovi. Výška zrážok zo
mzdy bude zodpovedať výške mesačných splátok úveru podľa tejto úverovej zmluvy, pričom zrážky zo
mzdy nemôžu byť vyššie ako zrážky pri výkone rozhodnutia stanovené osobitným predpisom. Pre účely
uplatnenia výkonu zrážok zo mzdy je táto úverová zmluva súčasne aj Dohodou o zrážkach zo mzdy

podľa § 551 Občianskeho zákonníka.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VI. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorýchrozhodnesúdpoprávoplatnostirozhodnutiasamostatnýmuznesením,ktorévydásúdnyúradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 13.05.2024 domáhala určenia neprijateľných zmluvných

podmienok tak ako sú uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Voči žalovanému si zároveň
uplatnila nárok na náhradu trov konania.

2. Podanú žalobu odôvodnila tým, že so žalovanou uzatvorila Zmluvu o poskytnutí flexipôžičky, Reg.
číslo: 001990101210504, zo dňa 25.5.2004 (ďalej len „Zmluva“). Na základe predmetnej zmluvy jej

žalovaná poskytla úver vo výške 25 000,- Sk. Žalovanej uhradila sumu vo výške 32 708,11 Sk.
Spotrebiteľská zmluva uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovanou má tzv. formulárový charakter. Ide
o vopred pripravenú predtlač žalovanej, do ktorej žalovaná dopisovala len údaje žalobkyne. Zmluvná
voľnosť žalobkyne bola obmedzená len na dohodu o výške poskytnutého úveru, pričom všetky
ostatné zmluvné podmienky ako aj všetky dokumenty predložené spolu so spotrebiteľskou zmluvou

predstavujú diktát dodávateľa bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť ich obsah. Spotrebiteľskú zmluvu je
potrebné podrobiť súdnej kontrole neprijateľných zmluvných podmienok. Zmluva obsahuje neprijateľnú
zmluvnú podmienku, a to v Článku I., Základné podmienky, v Časti Poplatky platné ku dňu uzavretia
tejto zmluvy, v znení: „Poplatok za poskytnutie úveru: 750 Sk, Poplatok za I. upomienku: 300 Sk,
Poplatok za každú ďalšiu upomienku: 500 Sk“ K určeniu neprijateľnosti predmetnej zmluvnej podmienky,

poukazuje priamo vo vzťahu k žalovanej na rozsudok Krajského súdu Prešov, sp. zn. 18CoCsp/13/2022,
z 24.11.2022; rozsudok Okresného súdu Kežmarok, sp. zn. 10C/4/2014, zo 17.1.2018; rozsudok
Okresného súdu Prešov, sp. zn. 19Csp/26/2023, z 16.11.2023; rozsudok Okresného súdu Bardejov, sp.
zn.1Csp/30/2020,z21.12.2021;rozsudokOkresnéhosúduPrešov,sp.zn.20Csp/46/2021,z24.9.2021;
rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 15Csp/95/2020, z 28.6.2022. Zmluva obsahuje ďalšiu

neprijateľnúzmluvnúpodmienku,uvedenúvčl.II.,bod2.vznení:„Dlžníkpotvrdzuje,žeboloboznámený
so Všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, a.s., pre poskytovanie spotrebných úverov fyzickým
osobám a poistenie spotrebných úverov, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, s obsahom
ktorých súhlasí a ktoré súčasne prevzal spolu s úverovou zmluvou.“ Uvedenou zmluvnou podmienkou
sa na spotrebiteľa v rozpore s § 53 ods. 4 písm. l) OZ neprijateľne prenáša dôkazné bremeno, ktoré

má podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, niesť účastník konania, a to v otázke oboznámenia
sa s obchodnými podmienkami, v otázke ich prevzatia a súhlasu s nimi, v otázke oboznámenia sa
so zmluvnými podmienkami prostredníctvom formulára, v otázke doručenia a prevzatia formulára. K
určeniu neprijateľnosti predmetnej zmluvnej podmienky, poukazujem priamo vo vzťahu k žalovanej na
rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 19Csp/26/2023, z 16.11.2023; Okresného súdu Humenné, sp.

zn. 9Csp/253/2017, z 2.7.2018; rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 29Csp/82/2018, z 3.4.2019;
rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 16Csp/147/2020, z 12.11.2020; rozsudok Okresného súdu
Prešov, sp. zn. 7Csp/241/2020, zo 14.6.2021; rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 8Csp/14/2020,
zo 17.3.2021; rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 19Csp/102/2020, zo 6.5.2021; rozsudok
Okresného súdu Prešov, sp. zn. 20Csp/173/2020, z 19.3.2021; rozsudok Okresného súdu Prešov,

sp. zn. 9Csp/99/2022, z 28.11.2022; rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 11Csp/21/2022, z
11.5.2022; rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 14Csp/29/2021, z 19.7.2022; rozsudok Okresného
súdu Poprad, sp. zn. 9Csp/96/2018, z 27.11.2019. Zmluva obsahuje ďalšiu neprijateľnú zmluvnú
podmienku, uvedenú v čl. II., bod 4. v znení: „ Podpisom tejto zmluvy dlžník vyhlasuje, že nie je /
nie sú osobou s osobitným vzťahom k banke podľa § 35 ods. 4 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o bankách“). V prípade zistenia nepravdivosti tohtovyhlásenia si je dlžník vedomý toho, že úver sa stáva okamžite splatný vrátane príslušenstva, a to
dňom keď sa banka dozvedela o nepravdivosti tohto údaju v súlade s § 35 ods. 1 zákona o bankách.“
Citované ustanovenie považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko predmetné ustanovenie

ani len príkladmo neuvádza, kto je považovaný za osobu s osobitným vzťahom k banke, nie je
z pohľadu priemerného spotrebiteľa dostatočne určité, čo môže spôsobiť neschopnosť spotrebiteľa
vyhodnotiť jeho vzťah k banke. Z tohto dôvodu je citované ustanovenie spôsobilé založiť hrubý nepomer
vo vzájomných právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je preto v zmysle generálnej
klauzuly(§53ods.1Občianskehozákonníka)neprijateľnouzmluvnoupodmienkou.Naviactátozmluvná

podmienka spôsobuje tak závažné dôsledky ako je neplatnosť zmluvy, resp. zosplatnenie úveru. K
takémuto záveru dospela v prípade obdobného ustanovenia v zmluve Komisia vo svojom stanovisku, č.
36101/2017/21 zo dňa 24.1.2017. O neprijateľnosti predmetnej zmluvnej podmienky vo vzťahu k inému
dodávateľovi rozhodol rozsudkom Okresný súd Prešov, č.k. 29Csp/74/2022, zo dňa 24.10.2022. Zmluva
obsahuje ďalšiu neprijateľnú zmluvnú podmienku, uvedenú v čl. II., bod 5. v znení: „Banka uzavretím
tejto zmluvy navrhuje, aby prípadné spory vzniknuté z tohto obchodu boli rozhodnuté prednostne v

rozhodcovskom konaní prostredníctvom stáleho rozhodcovského súdu zriadeným v zmysle zákona č.
510/2002 Z.z. o platobnom styku. Dlžník vyjadruje súhlas s návrhom banky na riešení sporov stálym
rozhodcovským súdom.“ V spotrebiteľských úveroch je neprijateľným dojednanie, ktorým sa zmluvné
strany dohodnú riešiť všetky spory vyplývajúce z úverovej zmluvy výlučne pred rozhodcovským súdom,
vopred vybraným dodávateľom, a následne by rozhodnutie tohto rozhodcovského súdu malo slúžiť

ako exekučný titul. Rozhodcovská zmluva vo svojich dôsledkoch spôsobuje, že o právach a právom
chránených záujmoch spotrebiteľa rozhodne súkromná osoba, ktorej moc nie je delegovaná žiadnou
verejnoprávnou inštitúciou, teda bez súdnej kontroly zmluvných podmienok. Takáto zmluvná podmienka
vytvára materiálnu disproporciu v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa vopred vzdáva svojich práv,
vyjadriť nesúhlas s rozhodcovskou doložkou a zhoršuje si tým svoje zmluvné postavenie. Nejde o

individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. K určeniu neprijateľnosti predmetnej zmluvnej podmienky,
poukazuje priamo vo vzťahu k žalovanej na rozsudok Krajského súdu Prešov, sp. zn. 18CoCsp/13/2022,
z 24.11.2022, v zrušovacej časti; rozsudok Krajského súdu Prešov, sp. zn. 13Co/97/2019, z 9.6.2020;
rozsudok Okresného súdu Kežmarok, sp. zn. 10C/4/2014, zo 17.1.2018; rozsudok Okresného súdu
Prešov, sp. zn. 9Csp/35/2022, z 18.8.2022; rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 14Csp/187/2020,

z 10.5.2022; rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 15Csp/95/2020, z 28.6.2022; rozsudok
Okresného súdu Prešov, sp. zn. 29C/368/2012, z 10.7.2013; rozsudok Okresného súdu Prešov, sp.
zn. 32Csp/116/2017, z 18.4.2018. Zmluva obsahuje ďalšiu neprijateľnú zmluvnú podmienku, uvedenú
v čl. II., bod 6. v znení: „Podpisom tejto zmluvy dlžník výslovne súhlasí s v prípade, ak nesplní svoj
záväzok splácať úver v stanovených termínoch mesačných splátok, resp. v stanovenej lehote splatnosti

úveru podľa tejto úverovej zmluvy, aby banka bola oprávnená požadovať od zamestnávateľa dlžníka
vykonávať zrážky zo mzdy až do doby úplného splatenia všetkých pohľadávok banky voči dlžníkovi.
Výška zrážok zo mzdy bude zodpovedať výške mesačných splátok úveru podľa tejto úverovej zmluvy,
pričom zrážky zo mzdy nemôžu byť vyššie ako zrážky pri výkone rozhodnutia stanovené osobitným
predpisom. Pre účely uplatnenia výkonu zrážok zo mzdy je táto úverová zmluva súčasne aj Dohodou o

zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka.“ K určeniu neprijateľnosti predmetnej zmluvnej
podmienky, poukazuje priamo vo vzťahu k žalovanej na rozsudok Okresného súdu Kežmarok, sp.
zn. 10C/4/2014, zo 17.1.2018; rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 29C/368/2012, z 10.7.2013;
rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 8Csp/14/2020, zo 17.3.2021; rozsudok Okresného súdu
Prešov, sp. zn. 15Csp/95/2020, z 28.6.2022; rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 11Csp/21/2022,

z 11.5.2022.

3. K žalobe žalobkyňa priložila Zmluvu o poskytnutí flexipôžičky zo dňa 25.05.2004, výpis z účtu zo dňa
29.06.2007 a rozhodnutia súdov na podporu svojej právnej argumentácie.

4. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe zo dňa 15.07.2024 uviedol, že právnym titulom žaloby je
Zmluva o poskytnutí flexipôžičky, ktorá bola uzatvorená dňa 25.05.2004 (ďalej len „Zmluva“). Vo vzťahu
k tejto zmluve žalovaný pre časový odstup dvadsať rokov od uzavretia Zmluvy a 17 rokov od ukončenia
zmluvného vzťahu nedisponuje žiadnymi informáciami. Podaná žaloba nie je sprevádzaná domáhaním
sa ochrany žiadneho konkrétneho subjektívneho práva žalobcu, ale ide výlučne o hypotetický, žalobcom

umelo vykonštruovaný spor, ktorý neslúži žiadnej obhájiteľnej potrebe. Posudzovanie neprijateľnosti
zmluvnýchpodmienokvprípadeZmluvystarejviacako20rokov,zktorejzmluvnýmstranámnevyplývajú
žiadne práva a povinnosti viac ako 17 rokov je v rozpore so základným právnym princípom, a to
princípom právnej istoty. Pre porovnanie žalovaný poukazuje napríklad na fakt, že uplynutím premlčacejdoby dvadsať rokov zaniká aj trestnosť takých činov ako úkladná vražda, vražda alebo genocídium.
V prejednávanom prípade neexistuje žiaden objektívny dôvod pre posudzovanie viac ako 20 rokov
starých zmluvných ustanovení. Právo domáhať sa určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok je

právom vyplývajúcim z ustanovení zákona č. 40/1964 Z.z. (ďalej aj „OZ“). Ani právo domáhať sa
určenia neprijateľnosti nemôže byť neobmedzené. Takýto stav by bol v rozpore s princípom právnej
istoty. Nakoľko právna úprava upravujúca podmienky pre uplatnenie práva domáhať sa neprijateľnosti
zmluvných podmienok absentuje mal by súd aplikovať aj na toto právo žalobcu ustanovenie §101
OZ, ktoré upravuje plynutie všeobecnej premlčacej doby v občianskoprávnych a aj spotrebiteľských

veciach. Žalobcovi nič nebránilo domáhať sa určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok v Zmluve
skôr, ako 20 rokov po jej uzatvorení, resp. 17 rokov po skončení obchodu. Tak ako podlieha premlčaniu
trestnosť úkladnej vraždy, alebo terorizmu, musí premlčaniu podliehať aj neporovnateľne miernejšie
konanie akým je prípadné použitie neprijateľnej zmluvnej podmienky. V prípade, že neexistuje priamo
aplikovateľný zákon, môžu byť použité všeobecné právne princípy a zásady, ako napríklad princípy
spravodlivosti, rovnosti alebo dobrých mravov. Žalovaný zastáva názor, že právo žalobcu domáhať sa

určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok je nie len premlčaná, ale podanú žalobu treba posúdiť
aj s ohľadom na ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a inštitút dobrých mravov. OZ,
ani iný predpis, nedefinuje pojem dobré mravy. Teória a súdna prax však zhodne považujú dobré
mravy za všeobecne uznávané pravidlá morálky, ktoré predstavujú fundamentálny hodnotový poriadok
spoločnosti a zákonodarca ich považuje za tak významné, že ich pomocou odkazu v právnej norme

včleňuje do občianskeho práva. Z toho vyplýva, že tieto morálne pravidlá majú objektívnu povahu, a
pretoakékoľveksúhlasné,atedasubjektívnemotivovanévyhláseniezmluvnýchstrán,niejesmerodajné
v tom, či nimi uzavretá zmluva je v súlade s dobrými mravmi, alebo nie. (rozsudok Krajského súdu
v Banskej Bystrici zo dňa 28. augusta 2008, sp. zn. 16Co/152/2008). Súdna prax zaujala názor,
že, postup súdu podľa § 3 ods. 1 OZ má miesto len vo výnimočných situáciách, kedy k výkonu

práva založeného zákonom dochádza z iných dôvodov, než je dosiahnutie hospodárskych cieľov či
uspokojenie iných potrieb, kedy hlavná alebo aspoň prevažujúca motivácia je úmysel poškodiť či
znevýhodniť povinnú osobu (tzv. šikanózny výkon práva), prípadne kedy je zrejmé, že výkon práva vedie
kneprijateľnýmdôsledkomprejavujúcimsaakovovzťahumedziúčastníkmi,taknapostaveníniektorého
z nich navonok. Žalovaný zastáva názor, že podanie žaloby za predpokladu, že od poskytnutia úveru

uplynulo dokonca viac ako 20 rokov, je možné považovať za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi.
Napadnuté zmluvné podmienky v súčasnosti nie sú používané a žalobcovi ich dojednaním nebola
spôsobená žiadna ujma. Ako prvú neprijateľnú zmluvnú podmienku označil žalobca ustanovenie v
časti Základné podmienky Zmluvy, v znení: „ Poplatok za poskytnutie úveru: 750 Sk Poplatok za I.
upomienku: 300 Sk Poplatok za každú ďalšiu upomienku: 500 Sk“. V zmysle ustanovenia §53 ods. 1 OZ

Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré: - sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti
ceny - sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne - alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané. Žalobcom napadnuté zmluvné ustanovenie sa nachádza priamo v časti Základné podmienky

Zmluvy a je vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, čo vylučuje jeho určenie za neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Ako druhú neprijateľnú zmluvnú podmienku označil žalobca ustanovenie v čl. II., bod 2.
Zmluvy v znení: „Dlžník potvrdzuje, že bol oboznámený so Všeobecnými obchodnými podmienkami
VÚB, a.s., pre poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám a poistenie spotrebných úverov, ktoré
sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, s obsahom ktorých súhlasí a ktoré súčasne prevzal spolu

s úverovou zmluvou.“ Žalovanému zo žaloby žalobcu nie je zrejmé, ako by mohlo toto ustanovenie na
žalobcu akokoľvek prenášať dôkazné bremeno. Žalobca žiadne odôvodnenie neuviedol. Predmetným
zmluvným ustanovením sa neukladá žalobcovi ako spotrebiteľovi žiadna povinnosť niesť dôkazné
bremenočopotvrdzujenapr.ajMestskýsúdBratislavaIVvnižšieuvedenomrozhodnutí.Vtejtosúvislosti
poukazuje žalovaný na judikatúru všeobecných súdov SR vrátane Najvyššieho súdu SR, ktoré takého

vyjadrenie oboznámenia sa s obchodnými podmienkami plne rešpektujú a polemiku o neplatnosti tohto
zmluvnéhovyhláseniaakoneprijateľnejzmluvnejpodmienkynepripúšťajú.Napokonsajednáoprakticky
celosvetovo štandardný prostriedok, využívaný vo všetkých oblastiach spotrebiteľského práva, či už v
písomných alebo elektronických zmluvách. Ako tretiu neprijateľnú zmluvnú podmienku žalobca označil
ustanovenie uvedené v čl. II., bod 4. Zmluvy v znení: „ Podpisom tejto zmluvy dlžník vyhlasuje, že nie je /

niesúosobousosobitnýmvzťahomkbankepodľa§35ods.4zákonač.483/2001Z.z.obankáchvznení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o bankách“). V prípade zistenia nepravdivosti tohto vyhlásenia
si je dlžník vedomý toho, že úver sa stáva okamžite splatný vrátane príslušenstva, a to dňom keď sa
banka dozvedela o nepravdivosti tohto údaju v súlade s § 35 ods. 1 zákona o bankách.“ Bez potvrdeniazo strany klienta banka nemá reálnu možnosť ako overiť, či klient nemá osobitný vzťah k banke. Banka
samozrejme nevedie evidenciu členov štatutárnych orgánov inej banky, vedúcich pobočky iných bánk,
evidenciublízkychosôbvedúcichzamestnancovbankyapodobne.Niejetedaobjektívnemožnéposúdiť

existenciu osobitného vzťahu klienta k banke a splniť tak zákonnú povinnosť inak, ako na základe
aplikácie tejto zmluvnej podmienky. Uvedené zmluvné ustanovenie je prakticky zákonnou obsahovou
náležitosťou Zmluvy a zároveň nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán. Z týchto dôvodov nemôže ísť o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ako štvrtú neprijateľnú zmluvnú
podmienku označil žalobca ustanovenie uvedené v čl. II., bod 5. Zmluvy v znení: „Banka uzavretím

tejto zmluvy navrhuje, aby prípadné spory vzniknuté z tohto obchodu boli rozhodnuté prednostne v
rozhodcovskom konaní prostredníctvom stáleho rozhodcovského súdu zriadeným v zmysle zákona č.
510/2002 Z.z. o platobnom styku. Dlžník vyjadruje súhlas s návrhom banky na riešení sporov stálym
rozhodcovským súdom.“ Žalovaný ,,staré“ rozhodcovské doložky, medzi ktoré sa radí i tá zakotvená v
Zmluve, neuplatňuje, a to aj z dôvodu legislatívneho zakotvenia tzv. spotrebiteľského rozhodcovského
konania (zákon č. 335/2014 Z. z.), čo je zrejmé aj v tomto súdnom spore, nakoľko nevznášame

námietku podľa § 5 a nasl. Civilného sporového poriadku. Ide tak o obsolétne zmluvné dojednanie/
ustanovenie viac ako 20 rokov starej Zmluvy, ktorého posudzovanie súdom nemá žiaden význam.
Ako piatu neprijateľnú zmluvnú podmienku označil žalobca zmluvnú podmienku, uvedenú v čl. II.,
bod 6. Zmluvy v znení: „Podpisom tejto zmluvy dlžník výslovne súhlasí s v prípade, ak nesplní svoj
záväzok splácať úver v stanovených termínoch mesačných splátok, resp. v stanovenej lehote splatnosti

úveru podľa tejto úverovej zmluvy, aby banka bola oprávnená požadovať od zamestnávateľa dlžníka
vykonávať zrážky zo mzdy až do doby úplného splatenia všetkých pohľadávok banky voči dlžníkovi.
Výška zrážok zo mzdy bude zodpovedať výške mesačných splátok úveru podľa tejto úverovej zmluvy,
pričom zrážky zo mzdy nemôžu byť vyššie ako zrážky pri výkone rozhodnutia stanovené osobitným
predpisom. Pre účely uplatnenia výkonu zrážok zo mzdy je táto úverová zmluva súčasne aj Dohodou

o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka.“ V spotrebiteľských právnych vzťahoch v
čase uzatvárania zmluvy bolo povolené, aby si veriteľ zabezpečil svoju pohľadávku dohodou o zrážkach
zo mzdy, pričom všetky vtedy platné podmienky boli dodržané. Podľa článku 1 ods. 2 smernice Rady
93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zmluvné podmienky,
ktoré odrážajú záväzné zákonné alebo regulačné ustanovenia (kogentné ustanovenia) a ustanovenia

alebo zásady medzinárodných dohovorov, ktorých sú členské štáty alebo Únia zmluvnou stranou,
nepodliehajú ustanoveniam smernice o nekalých podmienkach. Ustanovenie v čl. II., bod 6. Zmluvy
výslovne odkazuje na ustanovenie §551 Občianskeho zákonníka, pričom nad rámec tohto ustanovenia
limituje možnú zrážku zo mzdy v prospech spotrebiteľa aj ďalším obmedzením tak, že jej výška nemôže
presiahnuť ani výšku splátky, ktorú sa spotrebiteľ zaviazal uhradiť zmluvou. Zároveň má žalovaný za

to, že uvedené ustanovenie nespôsobuje Občianskym zákonníkom vyžadovanú „značnú“ nerovnováhu.
V prípade ak klient prestane splácať dojednané splátky je toto jeho plnenie nahradené zrážkami zo
mzdy maximálne vo výške splátky. Zrážky vykonané klientovi mohli byť len v jeho prospech oproti
výške splátky alebo rovné výške splátky. Nesporne tu chýba atribút značnej nerovnováhy. Žalovaný
tiež napáda spôsob uplatnenia trov žalobcom. Z hľadiska hmotnoprávneho je potrebné za podstatné

považovať ustanovenie § 53 ods. 5 OZ - Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné. Súdne určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky tak deklaruje čiastočnú neplatnosť
zmluvy. Pri určení neprijateľnosti viacerých zmluvných podmienok ide stále o čiastočnú neplatnosť
zmluvy, hoci vo viacerých jej častiach. Nejde o nároky so samostatným skutkovým základom, keďže
skutkový základ je jeden - zmluva, ktorej sú súčasťou. Predmet konania je tak len jeden, a to čiastočná

neplatnosť zmluvy. Naviac, neprijateľnosť zmluvnej podmienky môže súd určiť aj ex offo.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 15.08.2024 vo vzťahu k námietkam žalovaného, či sa možno
po splatení úveru, resp. po dobe 20 rokov od poskytnutia úveru, resp. 17 rokov od ukončenia
zmluvného vzťahu domáhať určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky a či to je v súlade s §

3 ods. 1 OZ, poukázala na rozhodovacia prax súdov (spojená vec Súdny dvor (prvá komora) C
776/19 až C 782/19). Podľa čl. 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby v
záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré
by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi
zo strany predajcov alebo dodávateľov. Súmernú odpoveď na viaceré námietky žalovanej dáva

rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Cdo/127/2017, z 30.01.2019 a uznesenie Ústavného súdu
SR, sp. zn. III. ÚS 124/2020, z 15.04.2020, ktorým bola odmietnutá ústavná sťažnosť banky proti
rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Cdo/127/2017. Čo sa týka poplatku za poskytnutie úveru, za
upomienky žalovaná nepovažuje uvedené poplatky za neprijateľné zmluvné podmienky, odvolávajúc sapredovšetkým na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7Cdo/294/2019. Ustanovenie § 53 ods. 4 OZ
predstavuje tzv. čierny zoznam neprijateľných zmluvných podmienok a lex specialis k odseku 1, pričom
vypočítava zmluvné klauzuly, ktoré budú vždy a za každých okolností považované za neprijateľné.

Špecifikum čierneho zoznamu spočíva v tom, že po jeho ustanovení zákonodarcom nemusí súd
ďalej vykonávať test neprijateľnosti zmluvných podmienok. Predmetné poplatky sú preto neprijateľnými
zmluvnými podmienkami, a to podľa § 53 ods. 4 písm. t/ OZ, podľa ktorého za neprijateľné zmluvné
podmienky sa považujú najmä ustanovenia, ktoré: „požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej
poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa.“ Ak preto dodávateľ využíva

spoplatnenie konkrétnych úkonov alebo služieb, môže v zmysle § 53 ods. 4 písm. t) OZ na spotrebiteľa
prenášať len také nákladové bremeno, ktoré bude sledovať prospech spotrebiteľa v prevažnej miere.
Ak poskytovateľ úveru má riadne s odbornou starostlivosťou poskytovať úvery, teda podnikať podľa
svojho licencovaného predmetu podnikania, nemôže poskytnúť úver bez jeho spracovania. Banka je
povinná úver spracovať, a je povinná z hľadiska predpisov upravujúcich účtovníctvo, úver spravovať. Ide
o administratívne, účtovné, evidenčné a informačné činnosti, ktoré sú pre banku nevyhnutné na to, aby

mohla spotrebiteľom poskytovať úvery. Je neoprávnená požiadavka, aby spotrebiteľ platil za niečo, čo
je pre banku zákonná povinnosť. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. t) OZ pritom nevyžaduje na posúdenie
neprijateľnosti poplatkov žiadnu špecifikáciu služieb poskytnutých ako protihodnotu poplatkov, ale len
splnenie podmienky, že ide o plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere
nesleduje záujmy spotrebiteľa. Z obsahu NZP týkajúcej sa prehlásenia klienta o oboznámení s VOP

je zrejmé, že jej cieľom je obísť zákon a tým vyňať spotrebiteľa z režimu právnej ochrany noriem
zameraných na ochranu práv spotrebiteľa obsiahnutých v Občianskom zákonníku. Uvedená zmluvná
podmienka je v priamom rozpore s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý je materiálnym korektívom,
kogentným imperatívom a operatívom dobrých mravov nepripúšťajúcim dohodnúť so spotrebiteľom
menej výhodné zmluvné postavenia ako mu garantuje Občiansky zákonník a Zákon o ochrane

spotrebiteľa. V danom prípade sa však jedná o opakujúcu sa neprijateľnú zmluvnú podmienku a klamlivú
obchodnú praktiku, ktorá je zakázaná. Taktiež je neprijateľné, aby bolo na spotrebiteľa štandardnou
zmluvnou podmienkou prenášané dôkazné bremeno oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami a
splnenia si zákonných povinností veriteľa. Priemerný spotrebiteľ ani nemusí byť znalý povinností, ktoré
veriteľoviukladázákon.Idejednoznačneoneprijateľnúzmluvnúpodmienku,ktorámázanásledok,žena

spotrebiteľa je de facto prenášané dôkazné bremeno v otázke riadneho oboznámenia sa so zmluvnými
podmienkami, čo má pre spotrebiteľa neprijateľný účinok vo vzťahu k potencionálnemu uplatneniu
jeho práv na súde a u iných štátnych orgánov. Spotrebiteľ už len v dôsledku predmetnej zmluvnej
podmienky môže byť odradený od prípadného podania podnetov alebo návrhov štátnym orgánom, t.j.
existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že zmluvná podmienka spotrebiteľa ovplyvní pri uplatňovaní

jeho práv, resp. u spotrebiteľa vyvolá dojem nemožnosti dovolávať sa súdnej ochrany vychádzajúc z
domnienky, že si zmluvné podmienky prečítal, porozumel im a prehlásil, že bol s nimi oboznámený
a vyslovil s nimi súhlas. Zmluvná podmienka je z uvedených dôvodov neprijateľná podľa generálnej
klauzuly § 53 ods. 1 OZ. K bodu III.c – vzťah k banke poukazuje na rozhodnutie Okresného súdu Prešov,
sp. zn. 18Csp/111/2022. Neprijateľnosť rozhodcovskej doložky predstavuje skutočnosť, že žalovaná ju

so mnou individuálne nedojednala, ale táto bola už vopred naformulovaná v OP. Nemal som žiadnym
spôsobom možnosť ovplyvniť obsah rozhodcovskej doložky. Mohol som Zmluvu ako celok odmietnuť,
alebo podrobiť sa celému predformulovanému obsahu. Moja vôľa smerovala výhradne k uzavretiu
Zmluvy a nie k uzavretiu rozhodcovskej doložky. Dodávateľ ma nijakým spôsobom neupozornil na
zakomponovanú rozhodcovskú doložku, na prípadné riešenie sporov prostredníctvom rozhodcovského

súdu a taktiež mi nebol známy inštitút rozhodcovskej doložky ako takej. Miesto rozhodcovského
konania si taktiež jednostranne stanovil dodávateľ, čím vznikajú vážne pochybnosti o nestrannosti
a nezávislosti rozhodcovského konania. Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech mňa ako spotrebiteľa a ako
taká je teda v zmysle ust. § 53 ods. 5 OZ neplatná. Rozhodcovské konanie je pritom paušálnym

spôsobom zakotvené v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy. V
subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti
rozhodovaciehoprocesu.Doložkaneboladojednanávčasevyššejbdelostispotrebiteľapovznikusporu,
ale na začiatku zmluvného vzťahu a o poučení spotrebiteľa o rozdiele medzi štátnym a rozhodcovským
súdnym procesom niet ani zmienky. Takáto právna argumentácia je naviac prekonaná aj rozsiahlou

judikatúrou a rozhodovacou praxou. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola zakomponovaná priamo do
spleti textu formulára Zmluvy a ja som nemala možnosť ju nijakým spôsobom odmietnuť. Dodávateľ
ma nijako neupozornil, nevysvetlil a nepoučil o dôsledkoch z nej vyplývajúcich. Predmetná Dohoda
o zrážkach zo mzdy mi bola podsunutá na podpis spoločne so spotrebiteľskou zmluvou. Dodávateľkonal v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti, keď mi podsunul na podpis takúto spornú
Dohodu o zrážkach zo mzdy, čo považujem za nekalú obchodnú praktiku podľa ust. § 7 zákona o
ochrane spotrebiteľa. Konanie dodávateľa predstavuje obchodnú praktiku, ktorá podstatne narušuje

alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa. Pri uzatváraní Dohody
bolo potrebné rešpektovať pravidlá kontraktačného procesu vyplývajúce z noriem spotrebiteľského
práva. Takáto zmluvná podmienka vytvára materiálnu disproporciu v neprospech spotrebiteľa. Nejde o
individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je priamo včlenená
do podmienok spotrebiteľskej úverovej zmluvy. Takéto zmluvné dojednanie vytvára hrubú nerovnováhu

medzi stranami zmluvy, v neprospech spotrebiteľa, pričom spotrebiteľovi hrozí, že aplikáciou predmetnej
dohody o zrážkach zo mzdy mu dôjde k vzniku priamej majetkovej škody vo forme mesačnej zrážky
zo mzdy. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy totiž nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky
dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Závažnosť a dopady
aplikácie dohody o zrážkach zo mzdy na spotrebiteľa sú tak nepriaznivé, že si vyžadujú osobitné
dojednanie a nie zakomponovanie dohody o zrážkach zo mzdy do úverových podmienok spotrebiteľskej

zmluvytak,abyuniklipozornostispotrebiteľa,čoužmnohokrátjudikovaliajsúdySR.Vovzťahukdohode
ozrážkachzomzdy,jejneprijateľnosťnespočívavtom,žebyišlooinštitút,ktorýprávnaúpravanepozná.
Za neprijateľnú zmluvnú podmienku treba považovať takú, ktorá nebola individuálne dojednaná a
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa
(§ 53 ods. 1 OZ). Dohody o zrážkach zo mzdy vrátane spotrebiteľskej zmluvy majú bezpochyby

tzv. formulárový charakter. Ako som už uviedla, zo strany žalovanej som nebola nijakým spôsobom
upozornená na predmetnú Dohodu a poučení o dôsledkoch jej uzatvorenia. Všetky zmluvné podmienky
a listiny, ktoré mi boli predložené, predstavujú, s výnimkou dojednania sa o výške poskytnutého úveru,
diktátdodávateľabezmožnostispotrebiteľaovplyvniťichobsah.Pokiaľideouplatnenýnároknanáhradu
trov konania, poukazuje na tú skutočnosť, že podanou žalobou si uplatňuje viacero nárokov.

6. Žalovaný dňa 08.10.2024 doručil súdu podanie, v ktorom uviedol, že k podanej žalobe sa podľa svojho
názoru dostatočne vyjadril v podaní zo dňa 15.07.2024.

7. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na deň 28.11.2024. Pojednávanie sa uskutočnilo

za prítomnosti právnych zástupcov sporových strán. Žalobkyňa ani žalovaný sa na pojednávaní
nezúčastnili, o jeho odročenie nežiadali, preto súd podľa § 180 Civilného sporového poriadku rozhodol
o tom, že pojednávanie uskutoční v ich neprítomnosti, nakoľko nebol daný návrh ani dôvody odročenia
pojednávania v zmysle § 183 a § 184 CSP.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, Zmluvy o poskytnutí flexipôžičky zo dňa 25.05.2004,
výpisu z účtu zo dňa 29.06.2007, písomných vyjadrení sporových strán, umožnil právnym zástupcom
sporových strán vyjadriť sa na pojednávaní, a zistil tento skutkový stav:

9. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní zotrval na podanej žalobe a navrhol, aby súd podanej

žalobe vyhovel.

10. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní zotrval na svojich skorších vyjadreniach. Ďalej uviedol,
že predmetná zmluva bola uzavretá v roku 2004 a zmluvný vzťah medzi stranami bol ukončený.
Žalovaný vzhľadom na odstup času nemá informácie ohľadom predmetu sporu. Žalobkyňa sa v

predmetnom konaní nedomáha žiadneho subjektívneho práva, pričom na odstup času od uzavretia
zmluvy je jej postup v rozpore s princípom právnej istoty, pričom nič jej nebránilo, aby si svoje
práva uplatnila skôr. Žalovaný má za to, že uplatnené nároky sú premlčané a v predmetnej veci
ide o akademický spor. Žalobkyni nebola žalovaným spôsobená žiadna škoda. Pokiaľ ide o zmluvnú
podmienku týkajúcu sa poplatkov, má za to, že tieto boli dohodnuté jasne a zrozumiteľne. Má ďalej

za to, že zmluvná podmienka týkajúca sa vyhlásenia spotrebiteľa o oboznámení sa so zmluvnými
podmienkami naňho neprijateľne neprenáša bremeno. Taktiež má za to, že vyhlásenie dlžníka vo vzťahu
k banke nespôsobuje neprijateľnosť zmluvnej podmienky, nakoľko ide o plnenie zákonnej povinnosti.
K zrážkam zo mzdy uviedol, že v čase uzavretia zmluvy išlo o štandardný spôsob zabezpečenia
pohľadávky. Žalovaný nesúhlasí s vyúčtovaním trov konania, nakoľko nejde o päť samostatných sporov,

ale len o jednu vec týkajúcu sa čiastočnej neplatnosti zmluvy. Z uvedených dôvodov navrhuje, aby súd
žalobu zamietol a v prípade vyhovenia žaloby, aby súd zohľadnil jeho námietky voči uplatnenému nároku
na náhradu trov konania.11. Dňa 25.05.2004 bola medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom uzatvorená Zmluva
o poskytnutí flexipôžičky pod reg. č. 001990101210504. Veriteľ sa touto zmluvou zaviazal za podmienok
dohodnutých v zmluve a vo Všeobecných podmienkach VÚB, a.s., pre poskytovanie spotrebných úverov

fyzickým osobám peňažné prostriedky ako spotrebný úver a dlžník sa zaviazal, že poskytnuté peňažné
prostriedky vráti, zaplatí úroky, odplatu za poskytnutie úveru a splní ďalšie záväzky podľa zmluvy. Strany
si dohodli úver vo výške 25 000 Sk s lehotou splatnosti 36 mesiacov pri dohodnutých 36 splátkach
vo výške 902,56 Sk. Úver sa čerpal jednorazovo na osobný účet dlžníka dňa 25.05.2004. RPMN
predstavovalo 11,53 % a celkové náklady dlžníka 34 682,16 Sk. Poplatky platné ku dňu uzavretia zmluvy

sú:zaposkytnutieúveru750Sk,za1.upomienku300Sk,zakaždúďalšiuupomienku500Sk,zavedenie
úverového účtu 40 Sk, za poistenie úveru 0 Sk.

12. V predmetnej Zmluve je v čl. I , Základné podmienky, v časti Poplatky platné ku dňu uzavretia tejto
zmluvy uvedené nasledovné zmluvné dojednanie: „Poplatok za poskytnutie úveru: 750 Sk, Poplatok za
I. upomienku: 300 Sk, Poplatok za každú ďalšiu upomienku: 500 Sk.“

13. V predmetnej Zmluve je v čl. II. bod 2 uvedené nasledovné zmluvné dojednanie: „Dlžník
potvrdzuje, že bol oboznámený so Všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, a.s., pre poskytovanie
spotrebných úverov fyzickým osobám a poistenie spotrebných úverov, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou
úverovej zmluvy, s obsahom ktorých súhlasí a ktoré súčasne prevzal spolu s úverovou zmluvou.“

14. V predmetnej Zmluve je v čl. II. bod 4 uvedené nasledovné zmluvné dojednanie: „Podpisom tejto
zmluvy dlžník vyhlasuje, že nie je / nie sú osobou s osobitným vzťahom k banke podľa § 35 ods. 4 zákona
č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o bankách“). V prípade
zistenia nepravdivosti tohto vyhlásenia si je dlžník vedomý toho, že úver sa stáva okamžite splatný

vrátane príslušenstva, a to dňom keď sa banka dozvedela o nepravdivosti tohto údaju v súlade s § 35
ods. 1 zákona o bankách.“

15. V predmetnej Zmluve je v čl. II. bod 5 uvedené nasledovné zmluvné dojednanie: „Banka uzavretím
tejto zmluvy navrhuje, aby prípadné spory vzniknuté z tohto obchodu boli rozhodnuté prednostne v

rozhodcovskom konaní prostredníctvom stáleho rozhodcovského súdu zriadeným v zmysle zákona č.
510/2002 Z.z. o platobnom styku. Dlžník vyjadruje súhlas s návrhom banky na riešení sporov stálym
rozhodcovským súdom.“

16. V predmetnej Zmluve je v čl. II. bod 6 uvedené nasledovné zmluvné dojednanie: „Podpisom tejto

zmluvy dlžník výslovne súhlasí v prípade, ak nesplní svoj záväzok splácať úver v stanovených termínoch
mesačných splátok, resp. v stanovenej lehote splatnosti úveru podľa tejto úverovej zmluvy, aby banka
bola oprávnená požadovať od zamestnávateľa dlžníka vykonávať zrážky zo mzdy až do doby úplného
splatenia všetkých pohľadávok banky voči dlžníkovi. Výška zrážok zo mzdy bude zodpovedať výške
mesačných splátok úveru podľa tejto úverovej zmluvy, pričom zrážky zo mzdy nemôžu byť vyššie ako

zrážky pri výkone rozhodnutia stanovené osobitným predpisom. Pre účely uplatnenia výkonu zrážok
zo mzdy je táto úverová zmluva súčasne aj Dohodou o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho
zákonníka.“

17. Z predloženého výpisu z účtu zo dňa 29.06.2007 vyplývajú pohyby na účte žalobkyne vedenom

u žalovaného pod č. XXXXXXXX/XXXX.

18. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:

19. Podľa § 137 písm. d) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) žalobou

možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného
predpisu.

20. Podľa § 298 ods. 1 CSP súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu
vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných

zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd
uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.21. Podľa § 298 ods. 2 CSP ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej

podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez
návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

22. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení účinnom k uzavretiu zmluvy
o spotrebiteľskom úvere zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky. Kopírovať.

23. Podľa § 52 ods. 1 až 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu uzavretia

zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o
dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

24. Podľa § 53 ods. 1 až 2 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

„neprijateľná podmienka“). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.

25. Podľa § 53 ods. 3 OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred
uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa

bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia
pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo
opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú
práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú
dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ neuzavrie s

dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného
alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov
hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej
lehoty,h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktoré
vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého

v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa
oprávňujú k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy,
ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.

26. Podľa § 53 ods. 4 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

27. Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

28. Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „ZoSÚ“) na
účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov

na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej
forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.29. Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 ZoSÚ veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského

úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

30. Podľa článku 6 ods. 1 smernice rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách,

uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

31. Podľa článku 3 ods. 3 vyššie uvedenej smernice príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci
zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé.

32. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení účinnom ku dňu
uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté

podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

33. Podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa proti porušeniu práv a povinností ustanovených
zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať
ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal
protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané

finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a
osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

34. Súd konštatuje, že medzi stranami nebolo sporné uzavretie zmluvného vzťahu, ani výška
poskytnutého úveru. Medzi stranami nebolo sporné ani písomné znenie napadnutých zmluvných

podmienok. Spornými boli tvrdenia žalobkyne o tom, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje
neprijateľné zmluvné podmienky.

35. Súd považoval za nesporné, a to vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy, že predmetný
zmluvnývzťahjevzťahomspotrebiteľským,keďžežalovanýakoveriteľ(dodávateľ)priuzatváranízmluvy

konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalobkyňou,
ktorá je fyzickou osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia žalobkyne v zmluve identifikačnými
znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom). Zároveň ide i o
spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch.

36. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v

právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

37. Všeobecným právnym predpisom upravujúcim ochranu spotrebiteľa je zákon č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, pričom v zmysle jeho ustanovenia § 3 ods. 3 má
každý spotrebiteľ právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách,pričom v poznámke k tomuto ustanoveniu je daný odkaz na ustanovenia § 52 až § 54 Občianskeho
zákonníka. Toto právo spotrebiteľa na ochranu pred neprijateľnými podmienkami si spotrebiteľ môže
uplatniť bez ohľadu na to, či záväzok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere z jeho strany bol splnený

alebo nie. Je nepochybné, že zakomponovanie akejkoľvek neprijateľnej podmienky do zmluvy o
spotrebiteľskom úvere zo strany dodávateľa predstavuje porušenie práv alebo povinností ustanovených
zákonom za účelom ochrany spotrebiteľa.

38. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako

slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen
podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale
aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého
bola dojednaná. Z rozhodovacej činnosti súdov vyplýva, že za neprijateľnú sa považuje aj zmluvná
podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke
nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná

najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch).

39. Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v
neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej
zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne

pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného
súdu SR z 24.02.2011, IV.ÚS 55/2011-19).

40. Súd následne skúmal, či napadnuté zmluvné podmienky sú neprijateľné. Neprijateľnou zmluvnou
podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany hrubú

nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná,
ale aj podmienka, ktorá je neurčitá, alebo je v rozpore s ratio legis zákonného ustanovenia, podľa ktorého
bola dojednaná. Za neprijateľnú sa považuje aj zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok
spotrebiteľa za plnenie, ktorému po materiálnej stránke dodané nie je a slúži v skutočnosti záujmom
dodávateľa.

41. Pri posudzovaní, či sa v rámci spotrebiteľskej zmluvy nejedná o neprijateľnú podmienku,
je nevyhnutné vychádzať z toho, že ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v
spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a
z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred

naformulovanú dodávateľom akceptovať so všeobecnými formulárovými klauzulami, alebo ju odmietnuť.
Z pozície ochrany spotrebiteľa na plnenia cieľov EÚ vo sfére vysokého záujmu na ochrane spotrebiteľa
je potrebné takéto podmienky vyhlásiť za neplatné.

42. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej

únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,

ďalej len „smernica“).

43. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial
SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Pradesa
spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti

nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,
môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom

brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh.“.44. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že na jednej strane medzi žalobkyňou ako
dlžníkom a na strane druhej žalovaným ako veriteľom bol založený záväzkový vzťah, a to Zmluvou o
poskytnutí flexipôžičky zo dňa 25.05.2004.

45. Najvyšší súd Slovenskej vyslovil, že v prípade žaloby spotrebiteľa o určenie/vyslovenie
neprijateľnosti alebo neplatnosti zmluvnej podmienky nie je potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý
právny záujem (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo/27/2018 z 28.03.2019). Aj po zmene
procesných predpisov s účinnosťou od 01.07.2016 (prijatím nového procesného kódexu v podobe CSP)

možno konštatovať, že v prejednávanej veci odôvodňuje určenie neprijateľných zmluvných podmienok
ustanovenie § 137 písm. c) CSP v nadväznosti na ustanovenie § 298 ods. 2 CSP, ktorý priamo ukladá
súdu, aby v prípade určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky uviedol vo výroku rozsudku znenie tejto
zmluvnej podmienky, resp. zmluvných podmienok. Napokon právo žalobkyne – spotrebiteľa domáhať sa
určenia takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky vyplýva aj z ustanovenia § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými

podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, z čoho vyplýva, že (v korelácii so spomínaným ustanovením
§ 298 ods. 2 CSP) spotrebiteľ - žalobkyňa má preukázateľný naliehavý právny záujem na určení
neprijateľnosti takejto zmluvnej podmienky. Súd preto podanú žalobu považoval za prípustnú.

46. Vo vzťahu k namietaným zmluvným dojednaniam o poplatku za poskytnutie úveru a za upomienky

(čl.1. Základné podmienky, časť Poplatky platné ku dňu uzavretia tejto zmluvy) súd uvádza, že
neprijateľnouzmluvnoupodmienkoujepodmienka,ktorávyvolávavneprospechspotrebiteľaakoslabšej
zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka,
ktorá je neprimeraná, ale aj podmienka, ktorá je neurčitá, alebo je v rozpore s ratio legis zákonného
ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. Za neprijateľnú sa považuje aj zmluvná podmienka, ktorá

vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktorému po materiálnej stránke dodané nie je a slúži
v skutočnosti záujmom dodávateľa. Poplatok za poskytnutie úveru nie je v záujme spotrebiteľa. Nemá
rozumný ekonomický základ, ktorý by opodstatňoval jeho znášanie spotrebiteľom. Každý poplatok, ktorý
by mal spotrebiteľ platiť, by mal korešpondovať nejakému predmetu plnenia a je nevyhnutné, aby sa
týmto poplatkom platilo skutočné plnenie poskytnuté spotrebiteľovi a v jeho záujme. Spoplatňovanie

akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľom, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie,
ale naopak tieto sú poskytované vo vlastnom záujme dodávateľa, je v rozpore s dobrými mravmi.

47. Pokiaľ ide o poplatky za upomienky tak súd poukazuje na právny záver vyslovený v rozsudku
Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/126/2012. Podľa označeného rozhodnutia v spotrebiteľských

veciach poplatky za upomienky umožňujú získať na úkor spotrebiteľa majetkový prospech, ktorý
prevyšuje skutočné výdavky dodávateľa za upomienku. Zákon za príslušenstvo pohľadávky označuje
náklady na uplatnenie pohľadávky. Predpokladá teda presné výdavky. Ani pokiaľ ide o škodu, ktorú by
veriteľovi bolo dôvodné priznať pre porušenie povinnosti zo zmluvy, nemožno veriteľovi priznať viac
ako skutočnú ujmu, či ušlý zisk. Paušálna výška poplatku za upomienku bez transparentného výpočtu

skutočných nákladov plne zapadá do definície neprijateľnej zmluvnej podmienky. Krajský súd v Prešove
v rozhodnutí zo dňa 21.11.2017, sp. zn. 17Co/115/2017 uviedol: „poplatok za upomienku, výzvu nemôže
mať sankčný charakter, v opačnom prípade by totiž mal povahu tzv. skrytej zmluvnej pokuty, čo je
vo vzťahu k spotrebiteľovi nečestné, netransparentné. Podstatou týchto poplatkov je pridanie bližšie
nešpecifikovaných a spotrebiteľovi nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané. Je za hranicou

rozumného úsudku, aby poplatok vo výške 15 Eur, 30 Eur sledoval výdavky spojené s vyhotovením
a zaslaním upomienky. Poplatok za upomienku nemožno chápať ani ako poplatok za službu, plnenie,
ktoré je poskytované spotrebiteľovi“. Sankčný charakter poplatkov za upomienky nepochybne vyplýva z
ich rozdielnej sumy, keď prvá upomienka je vo výške 200,- Sk, ale ďalšie vo výške 500,- Sk.

48. Krajský súd v Bratislave vo svojom rozhodnutí zo dňa 22.05.2014, sp. zn. 9Co/350/2012 uviedol:
„Odvolací súd zastáva názor, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva
v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej
zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za
porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“

zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa
nar. vl. 87/1995 Z.z.) . Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj podmienka, ktorá vyjadruje finančný
záväzok spotrebiteľa za plnenie ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti
záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkamiv spotrebiteľských úverových vzťahoch). Preto zhodne so súdom prvého stupňa za neprijateľnú
považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku v predmetnej právnej veci, ktorá vyjadruje finančný
záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti

záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami
v spotrebiteľských úverových vzťahoch)“.

49. Súd taktiež poukazuje na rozhodnutie Vrchného Krajinského súdu Karlsruhe z 3. mája 2011 (17U
192/10), s ktorým sa súd stotožňuje a podľa ktorého je pre spotrebiteľa vždy neprijateľné spoplatňovanie

akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale
naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa (bod 34. rozsudku).

50. Súd v predmetnej veci nevidel dôvod na odklon od vyššie citovaných právnych názorov súdov
týkajúcich sa poplatkov za poskytnutie úveru a za upomienky. Spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov
a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú

poskytované vo vlastnom záujme dodávateľa, je podľa názoru súdu v rozpore s dobrými mravmi,
a preto s poukazom na tento nesúlad s dobrými mravmi neobstojí argumentácia žalovaného o tom, že
poplatky boli dojednané určite, jasne a zrozumiteľne priamo v základných podmienkach zmluvy. Súd
preto vzhliadol dôvody na vyhlásenie dojednania týkajúceho sa týchto poplatkov za neprijateľnú zmluvnú
podmienku.

51. Súd sa v ďalšom zaoberal namietanou neprijateľnosťou zmluvného dojednania uvedeného v čl. II.,
bod 2. zmluvy.

52. Súd je toho názoru, že na základe zmluvnej podmienky uvedenej v čl. II., bod 2. Zmluvy o úvere

č. 001990101210504 zo dňa 25.05.2004 je na spotrebiteľa de facto prenášané dôkazné bremeno
v otázke riadneho oboznámenia sa s úverovými podmienkami. Práve skryté prenesenie dôkazného
bremena má pre spotrebiteľa neprijateľný účinok vo vzťahu k potenciálnemu uplatneniu jeho práv na
súde. Obsahovo blízke ustanovenia dodávateľov, zakomponované do textu spotrebiteľskej zmluvy o
úvere boli pritom v minulosti opakovane predmetom súdneho prieskumu. Súd poukazuje na rozsudok

Okresného súdu Humenné sp.zn. 7Csp/23/2022 zo dňa 13.10.2022, v zmysle ktorého ide o neprijateľnú
zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. l) Občianskeho zákonníka, ktorá má za následok,
že na spotrebiteľa je de facto prenášané dôkazné bremeno v otázke riadneho oboznámenia sa so
zmluvnými podmienkami a okolnosťami uzavretia úverovej zmluvy. V ustanoveniach § 3 ZoSÚ sú
priamo definované informačné povinnosti veriteľa. Je neprijateľné, aby bolo na spotrebiteľa štandardnou

zmluvnou podmienkou prenášané dôkazné bremeno oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami a
splnenia si povinností veriteľa zo zákona. Samotné prehlásenie spotrebiteľa zakomponované v texte
zmluvy ako štandardná zmluvná podmienka nepredstavuje dôkaz o tom, že si veriteľ splnil svoju
povinnosť. Veriteľ je povinný dôveryhodne preukázať, že spotrebiteľa oboznámil s uvedenými listinami.
Súdny dvor Európskej únie vo veci sp. zn. C-449/13 Bakkaus, konštatoval, že obozretný veriteľ si musí

byť vedomý nevyhnutnosti zbierania a uchovávania dôkazov o splnení svojich informačných povinností
a povinnosti poskytnúť vysvetlenie (porov. tiež rozsudok Okresného súdu Bardejov sp.zn. 8Csp/39/2022
zo dňa 13.11.2023).

53.Súdpovažujetakéto„vyhlásenie“spotrebiteľavčlenenédodávateľomdotextuzmluvyzaneprijateľné

prenášanie dôkazného bremena o riadnom oboznámení spotrebiteľa so zmluvnými dojednaniami,
a to práve na slabšiu stranu - spotrebiteľa. Bolo povinnosťou žalovaného súdu preukázať, že pred
podpisom samotnej zmluvy žalobkyňu oboznámil, prečítal a predložil jej na podpis zmluvné dojednania.
Žalovaný však v konaní uvedené nepreukázal, čím neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaný v tomto
konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal súdu, že žalobkyni ako spotrebiteľovi pri uzatváraní

predmetnej spotrebiteľskej zmluvy predložil, oboznámil a umožnil si prečítať všetky zmluvné dojednania
týkajúce sa uzavretej zmluvy.

54. Súd dáva do pozornosti rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 12CoCsp/2/2024 zo dňa
23.05.2024, v ktorom uviedol, že ak majú byť všeobecné obchodné podmienky súčasťou zmluvy, je

potrebné vyjadriť s nimi súhlas. Dôkazné bremeno ohľadne existencie vôle spotrebiteľa byť viazaný
nielen zmluvou, ale aj všeobecnými obchodnými podmienkami, ako aj skutočnosť, že spotrebiteľ bol s
týmito podmienkami riadne oboznámený, zaťažuje dodávateľa, pričom pre preukázané oboznámenie
sa nepostačuje len konštatovanie a vyhlásenie spotrebiteľa vo formulárovej zmluve o tom, že bol sobchodnými podmienkami oboznámený. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť
predovšetkým na to, aby do každej zmluvy nebolo nevyhnutné prepisovať dojednania technického a
vysvetľujúceho charakteru. Naopak, nemajú slúžiť na to, aby do nich často v neprehľadnej, zložito

formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa
nevýhodné a o ktorých sa predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú (napr. rozhodcovská
doložka, dojednanie o zmluvnej pokute, vznik možného nepovoleného prečerpania a povinnosť
platiť úrok s tým spojený). Všeobecné obchodné podmienky predstavujú rozsiahly, pre priemerného
spotrebiteľa na porozumenie náročný text, vopred pripravený dodávateľom, bez možnosti spotrebiteľa

zmeniť ich obsah. Z tohto dôvodu existuje nezanedbateľné riziko, že spotrebiteľ si nebude v čase
uzavretia zmluvy vedomý svojich zmluvných povinností a zaviaže sa tak k splneniu povinnosti, pri
znalosti ktorej by k uzavretiu zmluvy nepristúpil. Ak banka uvedie podstatné obsahové náležitosti len v
rámci rozsiahlych, pre priemerného spotrebiteľa na porozumenie náročných všeobecných obchodných
podmienok, nemožno takémuto konaniu priznať právnu ochranu. Zmluvná podmienka, obsahom ktorej
je vyhlásenie spotrebiteľa, že sa pred uzatvorením zmluvy oboznámil so zmluvnými podmienkami

a súhlasí s nimi, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. l) Občianskeho
zákonníka, pretože na spotrebiteľa sa prenáša dôkazné bremeno v otázke, či sa pred uzatvorením
zmluvy s predloženými zmluvnými podmienkami skutočne oboznámil. Zmluvná podmienka rovnakého
znenia, resp. obdobné zmluvné podmienky boli pritom opakovane vyhlásené za neprijateľné (pozri
napr. rozhodnutia Okresného súdu Prešov sp. zn. 29Csp/33/2020, 19Csp/102/2020, 9Csp/99/2022, či

Krajského súdu v Prešove sp.zn. 20Co/41/2016, 3CoCsp/35/2022 a iné).
55. V rozsudku sp. zn. 20Co/41/2016 zo dňa 27.04.2017 Krajský súd v Prešove poukázal
aj na rozhodnutie Ústredného inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie z 24.03.2014, č.
SK/0207/99/2014, ktorým žalovanému bola uložená pokuta 10.000,- eur pre porušenie zákazu upierať
spotrebiteľovi právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách tým,

že dojednal so spotrebiteľmi zmluvy, ktoré okrem iného obsahujú totožné vyhlásenie dlžníka ako v
prejedávanom prípade cit. “Ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. l) OZ,
ktorá má za následok, že na spotrebiteľa je de facto prenášané dôkazné bremeno v otázke riadneho
oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami a okolnosťami uzavretia úverovej zmluvy. Práve skryté
prenesenie dôkazného bremena má pre spotrebiteľa neprijateľný účinok vo vzťahu k potenciálnemu

uplatneniu jeho práv na súde a u iných štátnych orgánov, keďže spotrebiteľ už len v dôsledku predmetnej
zmluvnej podmienky môže byť odradený od prípadného podania podnetov alebo návrhov štátnym
orgánom. Uvedenými zmluvnými podmienkami sa na spotrebiteľa taktiež neprijateľne prenáša dôkazné
bremeno v otázke oboznámenia sa s esenciálnymi informáciami podstatnými pre posúdenie vhodnosti
a únosnosti úveru podľa zmluvy v kontexte jeho majetkových pomerov a finančných možností. V

ustanoveniach § 4 a § 5 zákona o spotrebiteľských úveroch, sú priamo definované informačné povinnosti
veriteľa a taktiež z ustanovenia § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že veriteľ je povinný pred
uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver pri zohľadnení skutočností uvedených v zákone. Je neprijateľné, aby bolo
na spotrebiteľa štandardnou zmluvnou podmienkou prenášané dôkazné bremeno oboznámenia sa so

zmluvnými podmienkami a splnenia si povinností veriteľa zo zákona. Priemerný spotrebiteľ nemusí byť
znalý povinností, ktoré veriteľovi ukladá zákon.

56. Prípadná argumentácia žalovaného tým, že uvedená zmluvná podmienka nie je ani zmluvnou
podmienkou, ale len blanketovým ustanovením, by bola podľa názoru súdu neopodstatnená. Nielenže

odporuje predchádzajúcej judikatúre všeobecných súdov, ako bola poukazovaná vyššie, ale nemá
odzrkadlenie ani v obsahu dojednania. Je zrejmé, že spotrebiteľ vyhlásením, ktoré pre neho vopred
zakomponoval do formulárovej zmluvy dodávateľ, nielen poukazuje na obchodné podmienky, ale
zároveň vyhlasuje, že sa s nimi oboznámil, súhlasí s nimi a potvrdzuje ich prijatie. Predmetným
zmluvným dojednaním sa tak upravujú vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán, resp. deklaruje sa

splnenie zákonných informačných povinností dodávateľa a spotrebiteľovi je doslova „vtlačený“ súhlas
s obchodnými podmienkami, bez preukázania jeho skutočnej vôle. Na základe uvedených skutočností
sa súd stotožnil s predchádzajúcou rozhodovacou činnosťou súdov a predmetné zmluvne dojednania
považuje za neprijateľné v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. l) Občianskeho zákonníka

57. V danej súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013,
sp.zn. 6MCdo/9/2012, kde práve bolo poukazované, že rešpektovanie princípu „ignorantia iuris
non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany
dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie vneprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne
okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje
na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc

z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu,
odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa.
Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu nemôže
byť na ujmu. Súd preto aj zmluvnú podmienku uvedenú v čl. II., bod 2. s poukazom na vyššie označené
závery vyhlásil za neprijateľnú.

58. Žalobkyňa sa ďalej domáhala vyhlásenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky uvedenej v čl. II., bod 4
Zmluvy, ktorej obsahom je jeho vyhlásenie žalobkyne, že nemá osobitný vzťah k banke v zmysle zákona
o bankách a je si vedomá toho, že nepravdivosť tohto vyhlásenia spôsobuje vznik oprávnenia veriteľa
požadovať vrátenie celého plnenia jednorazovo.

59.Definíciaosôbmajúcichosobitnývzťahkbankejeuvedenáv§35zákonač.483/2001Z.z.obankách
a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

60. Zároveň z § 35 ods. 1 zákona o bankách vyplýva, že banka nemôže vykonávať s osobami, ktoré k
nim majú osobitný vzťah obchody, ktoré vzhľadom na svoju povahu, účel alebo riziko by nevykonali s

ostatnými klientami. Banka je povinná pred uzavretím a vykonaním takéhoto obchodu preveriť, či osoba,
s ktorou takýto obchod vykonáva k nim nemá osobitný vzťah a táto osoba je povinná poskytnúť banke
pravdivé informácie. Banka je povinná pravdivosť poskytnutých údajov písomne zabezpečiť v zmluve
o nimi poskytnutej záruke alebo vklade sankciou neplatnosti uzavretia tejto zmluvy a v zmluve o úvere
sankciou okamžitej splatnosti celej dlžnej sumy ku dňu, keď sa banka alebo pobočka zahraničnej banky

dozvedela o nepravdivosti týchto údajov.

61. Súd dospel k záveru o neprijateľnosti aj tohto zmluvného dojednania, ktoré umožňuje banke
kedykoľvek vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru v prípade zistenia nepravdivosti údajov o existencii
osobitného vzťahu k banke.

62. Uvedené zmluvné dojednanie však odporuje zákonnej úprave § 35 ods. 1 zákona o bankách, v
zmysle ktorého banka, resp. pobočka zahraničnej banky nemôže s takýmito osobami uzatvárať iba
tie obchody, ktoré vzhľadom na svoju povahu, účel alebo riziko by nevykonali s ostatnými klientami.
Uvedené zmluvné dojednanie však umožňuje banke v prípade zistenia existencie osobitného vzťahu

klienta k bankovému subjektu vyhlásiť mimoriadnu splatnosť každého úverového vzťahu, teda nie len
toho rizikového. Zároveň v uvedenom zmluvnom dojednaní absentuje akékoľvek vysvetlenie pojmu
osobitného vzťahu, z ktorého by bolo zrejmé aj z perspektívy priemerného spotrebiteľa, čo uvedený
pojem znamená minimálne odkazom na konkrétne zákonné ustanovenie zákona o bankách, ktoré
uvedený pojem upravuje. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky, o ktorej súd rozhodol vo výroku III.

rozsudku spočíva aj v tom, že vyhlásenie spotrebiteľa o neexistencii osobitného vzťahu k banke je
postihované možnosťou okamžitej splatnosti úveru, a to pre dôvod v zmluvnom dojednaní dojednaný
veľmi všeobecne, nekonkrétne až vágne a neprimerane zmluvným povinnostiam, čím taktiež spôsobuje
hrubý nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľov a nebola
ani individuálne dojednaná.

63. Žalobkyňa sa okrem toho domáhala určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky uvedenej v čl. II.,
bod. 5. Zmluvy.

64. Súd konštatuje, že uvedená zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pričom práve existujúca rozhodcovská doložka by
predstavovala prekážku pre rozhodovanie sporu v súdnom konaní). Táto zmluvná podmienka bola už
právoplatne vyhlásená za neprijateľnú (napr. rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn. 14Csp 187/2020
z 10.05.2022). Súd dopĺňa, že platnosťou tohto zmluvného dojednania by žalobkyňa stratila právo
brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska, resp. tejto možnosti

predchádza nutnosť prípadné spory riešiť prednostne v rozhodcovskom konaní. Je nepochybné, že
ak by sa podľa tejto doložky na návrh dodávateľa začalo rozhodcovské konanie, spotrebiteľ by bol
nútený sa mu podrobiť. Je zrejmé že žalobkyňa si túto doložku nevymienila a vzhľadom na charakter
zmluvy nemožno dospieť ani k záveru, že by mala možnosť do obsahu zmluvy akýmkoľvek spôsobomzasahovať, teda ovplyvniť výber rozhodcovského súdu, miesto rozhodcovského konania, spôsob tohto
konania a podobne. Žalovaný v konaní nepreukázal, že spotrebiteľ mal reálnu možnosť rozhodcovskú
doložku neprijať, a to bez toho, aby to malo za následok zhoršenie jeho postavenia v zmysle zániku

zmluvy, respektíve jej neuzavretia, pričom na preukázanie individuálneho dojednania ho v zmysle §
53 ods. 3 OZ ťažilo dôkazné bremeno. Uvedeným zmluvným dojednaním sa žalobkyňa reálne vzdala
svojho práva na účinnú ochranu v konaní pred všeobecným súdom, a to v pozícii spotrebiteľa ako
slabšej zmluvnej strany a pri nemožnosti reálne vplývať na obsah zmluvy, čo je potrebné považovať
za neprijateľné. Súd okrem toho poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

III. ÚS 438/2018 z 11.06.2019, v zmysle ktorého sa pre platnosť rozhodcovskej zmluvnej doložky v
spotrebiteľských veciach vyžaduje, aby spotrebiteľ mal možnosť vyjadriť s ňou pri uzatváraní zmluvy
nesúhlas tak, aby v prípade vyznačenia nesúhlasu vzájomné spory v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou bol príslušný prejednať a rozhodnúť všeobecný súd. Ako už bolo naznačené, z obsahu danej
zmluvy o úvere však nevyplýva, že by žalobkyňa ako spotrebiteľ vôbec mala možnosť pri uzatváraní
zmluvy sa k tejto rozhodcovskej doložke vôbec vyjadriť.

65. K námietke žalovaného, že tieto tzv. staré rozhodcovské doložky, medzi ktoré sa radí aj predmetná
doložka uzatvorená v zmluve o úvere, sa už dlhšiu dobu neuplatňuje, a to aj z dôvodu legislatívneho
zakotvenia spotrebiteľského rozhodcovského konania, súd konštatuje, že pre vyriešenie práv medzi
stranami zmluvy, ktoré považujú za sporné alebo pochybné, je potrebné uzatvorenie dohody o urovnaní

v zmysle ust. § 585 ods. 1 OZ. V takto podstatných skutočnostiach, akým je obsah napádaných
zmluvných podmienok, nepostačuje tzv. „džentlmenské vyhlásenie“ žalovaného vo vyjadrení k podanej
žalobe, resp. v prednesení takéhoto nezáväzného džentlmenského vyhlásenia voči druhej zmluvnej
strane. Vzhľadom na spornosť predmetných práv a povinností medzi zmluvnými stranami, je na podaní
žaloby o neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky daný pre potrebu usporiadania vzťahov inter partes

naliehavý právny záujem na takejto určovacej žalobe. Vo vzťahu k tejto zmluvnej podmienke súd
súčasne poukazuje na to, že zmluvná podmienka rovnakého znenia, resp. obdobné zmluvné podmienky
boli opakovane vyhlásené za neprijateľné (k tomu pozri napr. rozhodnutia Okresného súdu Prešov sp.
zn. 29Csp/33/2020, 15Csp/95/2020, 14Csp/187/2020, 9Csp/35/2022, či Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 13Co/97/2019 a iné).

66. Súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru o neprijateľnosti zmluvnej podmienky uvedenej v čl. II.,
bod. 5. Zmluvy.

67. Pokiaľ ide o žalobkyňou namietanú neprijateľnosť dohody o zrážkach zo mzdy, uvedenej v čl. II.,

bod 6. Zmluvy, súd dáva do pozornosti, že cieľom spotrebiteľského práva je zvýšená ochrana slabšej
strany záväzkového vzťahu, ktorou je nepochybne spotrebiteľ, pričom východiskom spotrebiteľskej
ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym
dodávateľom, a to s ohľadom na všetky podmienky, za ktorých dochádza ku vzniku záväzkovo-právneho
vzťahu, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť dodávateľa a tiež so zreteľom na to, že dodávateľ

má možnosť jednostranne stanoviť zmluvné podmienky, čo aj v reálnom živote uskutočňuje, a to
prostredníctvom formulárových zmlúv.

68.Postupžalovanéhopriuzatváranídohôdozrážkachzomzdypriposkytovaníspotrebiteľskýchúverov
je súdu známy z rozhodovacej praxe, z poznatkov ktorej vyplýva, že tieto dohody sú spotrebiteľmi

podpisované bez akéhokoľvek poučenia a bez možnosti ovplyvniť alebo odmietnuť túto dohodu
podpísať. Jedná o formulár zmluvy. Ak by mala byť dohoda o zrážkach zo mzdy právom akceptovateľná
ako prejav zmluvnej autonómie, musela by byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán.
Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom,
čo tá-ktorá voľba konkrétne znamená (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp.zn.

6MCdo 9/2012).

69. Dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje zamestnávateľovi žalobkyne vykonávať zrážky zo mzdy
žalobkynebeztoho,abybolapodrobenásúdnemuprieskumuotom,čijepohľadávkaoprávnená.Súhlas
spotrebiteľa, formálne dosiahnutý štandardnou zmluvnou podmienkou nemožno za žiadnych okolností

považovať za náležitý a individuálny prejav vôle spotrebiteľa s úkonom, na ktorý sa tento výslovne
požaduje. Vykonávanie zrážok zo mzdy je súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a
verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa.Pre určenie neprijateľnosti dohody o zrážkach zo mzdy je pritom právne irelevantné, či žalovaný využil
možnosť žiadať zamestnávateľa žalobkyne o výkon zrážok.

70. Občiansky zákonník nebráni judikovať dohodu ako neplatnú (§ 53 ods. 5), hoci má základ v znení
zákona. Relevantné sú okolnosti jej zakotvenia v zmluve a význam ostatných zmluvných podmienok.
Aj keď zákon nevylučuje uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy, tak túto je nutné vždy posudzovať vo
vzťahu k základnému právnemu vzťahu, ktorým bolo uzavretie zmluvy o úvere. Dohoda o zrážkach zo
mzdy bola súčasťou samotnej úverovej zmluvy, to znamená, že žalobkyňa ako spotrebiteľ, nemohla

ovplyvniť uzatvorenie tejto dohody. Ak žalobkyňa potom zmluvu o úvere podpísala, nemala možnosť
zabrániť vykonávaniu zrážok, pretože na základe uzatvorenej dohody o zrážkach zo mzdy mali byť
zrážky vykonávané do tej doby, kým žalovaný neoznámi zamestnávateľovi, že sú všetky pohľadávky
splatené, pričom žalobkyňa takúto dohodu o zrážkach zo mzdy ukončiť nemohla.

71. Aj keď inštitút dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov bol zákonom v čase uzatvorenia zmluvy

povolený,takjepotrebnépoukázaťnato,žepokiaľsatakátodohodauzatváralavovzťahu,kdepovinnou
osoboubolspotrebiteľ,ideodojednanie,ktorésvojoupodstatouobchádzalosúdnuochranuspotrebiteľa,
pretože vylučovalo zo súdneho prieskumu uplatňovanú pohľadávku voči spotrebiteľovi. Dohoda o
zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná
ako prejav zmluvnej autonómie teda musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán.

Súd poukazuje aj na závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a
nekalých obchodných praktík predávajúcich pri Ministerstve spravodlivosti SR zo dňa 21.01.2011 podč.
8636/2010-110.98, 113, 179, v ktorých v bode 9 komisia dospela k záveru, že dohoda o zrážkach zo
mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho zákonníka je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú
nerovnováhuvprávachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľaajevrozporesust.§53Občianskeho

zákonníka, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach
zo mzdy.

72. Súd preto dospel k záveru neprijateľnosti aj ohľadom zmluvného dojednania uvedeného v čl. II.,
bod 6. Zmluvy.

73. K otázke časovej ohraničenosti žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok súd cituje z
rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „SD EÚ“), č. spojené veci C- 776/19 až C-782/19,
ďalej č. C- 698/18 a č. C- 321/22. Na ich podklade súd konštatuje, že žalobu o neprijateľnosť zmluvnej
podmienky môže spotrebiteľ podať kedykoľvek, teda aj po uplynutí viacerých rokov od uzavretia zmluvy

alebo po skončení záväzkového vzťahu, k čomu žalobkyňa nepotrebuje preukazovať žiaden právny
záujem na konaní a preto v prejednávanej veci neprichádza do úvahy rozpor s dobrými mravmi tvrdený
žalovaným na základe uvedených skutočností.

74. V súdenom prípade podľa názoru súdu žalovaným tvrdené okolnosti nepreukazujú, že by nárokmi

uplatnenými žalobkyňou došlo k výkonu jej práva, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi.
Skutočnosť, že v súvislosti s predmetnou spotrebiteľskou zmluvou veriteľ voči žalobkyni neinicioval
súdne, rozhodcovské alebo iné konanie nemá žiadny vecný súvis s otázkou, či daná zmluva obsahuje
neprijateľné zmluvné podmienky definované v § 53 OZ, a či sa žalobkyňa ako spotrebiteľ musela
podrobiť zmluvnej úprave pripravenej veriteľom obsahujúcej neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú

v neprospech spotrebiteľa a medzi účastníkmi právneho vzťahu neboli individuálne dojednané. Inými
slovami povedané, aj keď vzhľadom na ukončenie zmluvného vzťahu, žalobkyni nehrozí žiadne súdne
konanie, ani žiadna ujma, skutočnosť či žalobkyňa bola vystavená hrozbe uplatnenia neprijateľných
zmluvných podmienok je právne relevantná pre posúdenie, či počas trvania spotrebiteľského vzťahu
žalobkyne so žalovaným došlo k porušeniu zákonného zákazu zmluvných ustanovení spôsobujúcich

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľných zmluvných
podmienok (por. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20CoCsp/20/2023 z 25.07.2024).
Súd je povinný rozhodnúť o neprijateľnosti zmluvnej podmienky obsiahnutej v zmluve, aj keď ide o
zmluvnú podmienku, ktorá je v dobe rozhodovania súdu už neplatná a aj keď už nie je používaná (por.

uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7Cdo/149/2020, z 24.08.2022). V spotrebiteľských právnych
vzťahoch znenie zmluvných podmienok spravidla diktuje silnejšia zmluvná strana, t.j. dodávateľ, ktorý
úplné znenie spotrebiteľskej zmluvy predkladá spotrebiteľovi na schválenie, a ten ju môže iba v celosti
podpísať alebo jej podpísanie odmietnuť. Preto ani akákoľvek prípadná nečinnosť spotrebiteľa v otázkemodifikácie zmluvou o úvere dojednaných zmluvných podmienok nemôže svojou intenzitou spôsobiť,
abybolonáslednéuplatnenieprávspotrebiteľanaurčenieneprijateľnostitakýchtozmluvnýchpodmienok
vyhodnotené ako rozporné s dobrými mravmi, resp. ako šikanózny výkon práva. Ani porušením

žalovaným citovaných súkromnoprávnych zásad (pacta sunt servanda, neminem leadere) nemožno
konvalidovať porušenie konkrétneho zákonného ustanovenia (§ 53 OZ) zakazujúceho dojednanie
neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, pokiaľ tieto nie sú individuálne
dohodnuté.

75. Ani žalovaným vznesenú námietku premlčania žalobkyňou uplatneného nároku súd nepovažoval
za dôvodnú. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že uplatnený nárok spočíva v určenú (deklarovaní)
právnej skutočnosti, teda žalobkyňou nebolo uplatnené majetkové právo podliehajúce premlčaniu
v režime ust. § 100 a nasl. OZ.

76. Ohľadom vznesenej námietky premlčania súd poukazuje aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR

sp.zn. 5Cdo/29/2021, z ktorého vyplýva, že právo domáhať sa neprijateľnosti zmluvnej podmienky sa
nepremlčuje; premlčujú sa len nároky na plnenia z dôvodu neprijateľnosti (obdobne 7Cdo/79/2021,
7Cdo/268/2021, 7Cdo/189/2020, 6Cdo/27/2018, 6Cdo/127/2017).

77. Vzhľadom na uvádzané dôvody súd v plnom rozsahu vyhovel podanej žalobe čo do navrhovaného

určenia neprijateľných zmluvných podmienok, pričom tvrdenie žalovaného o tom, že namietanými
zmluvnými podmienkami nebola žalobkyni spôsobená žiadna ujma nebolo v predmetnej veci relevantné,
nakoľko už ich samotné zakomponovanie do spotrebiteľskej zmluvy zakladá nárok spotrebiteľa domáhať
sa určenia ich neprijateľnosti.

78. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

79. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

80. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Nakoľko súd uplatneným nárokom
žalobkyne vyhovel v plnom rozsahu, priznal jej voči procesne neúspešnému žalovanému nárok na
náhradu trov (celého) konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníoddňajehodoručenianaOkresnýsúdBardejov.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.