Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. apríl 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-6S/122/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021200840
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200840.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M.

(sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD. a JUDr. Kataríny Kučerákovej,
PhD., v právnej veci žalobcu: JOPI TRADE, spol. s r. o., so sídlom Vlčany č. 155, 925 84 Vlčany, IČO:
34 127 313, zastúpený: Nagy & Partners, s.r.o., so sídlom Športová 470/11, 924 01 Galanta, IČO: 36
869 341, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 5952/63, 971
01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100356503/2021
zo dňa 02.03.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Napadnutým rozhodnutím č. 100356503/2021 zo dňa 02.03.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“)
žalovaný v rámci odvolacieho konania postupom podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe
daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie Úradu pre vybrané hospodárske subjekty (ďalej len „správca
dane“) č. 101989617/2020 zo dňa 15.12.2020 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým správca
dane podľa § 50 ods. 1 písm. b) daňového poriadku uložil predbežné opatrenie spočívajúce v zákaze
„predávať, darovať, alebo inak scudziť vec, vrátane zákazu zriadenia zmluvného záložného práva
a akéhokoľvek úkonu, ktorý by mal za následok zníženie hodnoty alebo zničenie veci:
– tovar KN 27101943 – nafta bez mera – množstvo 26.685,50 l
– tovar KN 27102011 – nafta s merom – množstvo 13.525,50 l

– tovar KN 38260010 – mero – množstvo 16.948,50 l“.

2. Predbežné opatrenie bolo uložené z dôvodu odôvodnenej obavy, že nesplatná daň alebo nevyrubená
daň na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2012 nebude v dobe jej splatnosti
uhradená alebo bude nevymožiteľná, alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými
ťažkosťami.

3. Správca dane vykonal daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie
obdobie január 2012, marec 2012, apríl 2012, september až december 2012, ktorá bola začatá dňa
30.06.2015 a ukončená bola doručením Protokolu z daňovej kontroly č. 101426096/2017 zo dňa
26.06.2017 (ďalej len „Protokol“). Celkový rozdiel dane za kontrolované obdobie január 2012 bolvyčíslený v sume 169.350,62 Eur. V čase vydania prvostupňového rozhodnutia správca dane vykonával
úkony vo vyrubovacom konaní smerujúce k vydaniu rozhodnutia.

4. Žalobca (ďalej aj „JOPI TRADE“) podal za zdaňovacie obdobie 2012 daňové priznanie DPH v zmysle
§ 78 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v rozhodnom období
(ďalej len „zákon o DPH“), kde vykázal nadmerný odpočet vo výške 205.190,41 Eur. Následne podal
dodatočné daňové priznanie, v ktorom uviedol nadmerný odpočet vo výške 207.880,81 Eur. Správca
dane v rámci daňovej kontroly u žalobcu zistil porušenie ustanovení zákona o DPH, keď nebolo

preukázané dodanie tovaru od deklarovaných dodávateľov KOLO-KOMPANY, spol. s r.o., so sídlom
Žiáarec 722, 925 83 Žihárec, IČO: 45 989 184 (ďalej len „KOLO-KOMPANY“) a POLARON, s.r.o.,
so sídlom Sv. Cyrila a Metoda 15, IČO: 45 433 836 (ďalej len „POLARON“). Podľa správcu dane,
vychádzajúc z Protokolu, zo žalobcom predložených dokladov, t. j. z faktúr, dodacích listov, príjemiek
a zmlúv nevyplýva, kto vykonal prepravu tovaru (pohonných hmôt – diesel, benzín), akým spôsobom bol
tovar dodaný, akými motorovými vozidlami a kde bol tovar dodaný. Žiadny z dokladov špecifikovaných

v Protokole neobsahuje údaje týkajúce sa spôsobu dodania tovaru a podmienok prepravy tovaru.

5. Podľa správcu dane nebolo potvrdené, že dodávateľom POLARON a KOLO-KOMPANY vznikla
daňová povinnosť v tuzemsku podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, podľa ktorého vzniká daňová povinnosť
dňom dodania tovaru, ktorým je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

Kontrolovanému daňovému subjektu tak nevzniklo právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr
špecifikovaných v prvostupňovom rozhodnutí podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH. Daňová kontrola za
zdaňovacie obdobie január 2012 bola ukončená s vyčísleným rozdielom dane v sume 169.350,62 Eur.
Vzhľadom na opísané skutočnosti existuje predpoklad, že nadväzne na výsledok daňovej kontroly bude
platiteľovi vo vyrubovacom konaní vyrubený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie január 2012 v uvedenej

výške.

6. Odôvodnená obava z nevymožiteľnosti dane od daňového subjektu vychádza najmä zo správania
sa konateľov žalobcu (A. B. a C. D.) v postavení štatutárneho orgánu spoločnosti KENOIL PLUS,
s.r.o. v konkurze, IČO: 36 525 073 (ďalej len „KENOIL PLUS“) a v postavení štatutárneho orgánu

samotného žalobcu (JOPI TRADE). V spoločnosti KENOIL PLUS bol za zdaňovacie obdobia rokov
1998 až 2001, kedy boli menované osoby konateľmi i spoločníkmi tejto spoločnosti, identifikovaný
daňovýmikontrolamicelkovýdaňovýnedoplatokvovýške2.226.614,12Eur,ktorýnebolnikdyzaplatený.
Na majetok spoločnosti bol vyhlásený konkurz, ktorý bol neskôr zrušený pre nedostatok majetku.
V spoločnosti JOPI TRADE bol za zdaňovacie obdobia február až jún 2011 a august až december 2011,

kedy boli menované osoby konateľmi i spoločníkmi tejto spoločnosti, identifikovaný daňovými kontrolami
a následne potvrdený aj odvolacím orgánom celkový daňový nedoplatok vo výške 1.135.873,04 Eur,
ktorý bol splácaný splátkach, no neskôr došlo k zrušeniu príslušných rozhodnutí Krajským súdom
v Bratislave (pre nedostatočné dokazovanie zo strany správcu dane a vec vrátil na ďalšie konanie).
ZároveňsprávcadanepoukázalajnanálezzanadmernýodpočetDPHzaobdobieaugusta2012anález

za zdaňovacie obdobia január 2012, marec 2012, apríl 2012 a september až december 2012. V čase
vydania prvostupňového rozhodnutia eviduje finančná správa u platiteľa nedoplatok v celkovej výške
508.826,70 Eur.

7. Po vyššie uvedených kontrolách boli menovanými štatutárnymi orgánmi a spoločníkmi realizované

operácie, ktorými bolo riziko z obchodovania ponechané v spoločnostiach JOPI OIL s.r.o., so sídlom
Studenohorská 79, 841 03 Bratislava, IČO: 44 182 368 (ďalej len „JOPI OIL“) a žalobcu (JOPI TRADE),
pričom majetok bol sústredený do spoločnosti JOPI GROUP s.r.o., IČO: 50 092 812 (ďalej len „JOPI
GROUP“). Konkrétne išlo o zmluvu o vklade podniku vkladateľa (JOPI TRADE) ako nepeňažného vkladu
do základného imania nadobúdateľa (JOPI GROUP) zo dňa 10.12.2015. Predmetom vkladu bol podnik

vkladateľa, t. j. veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria vkladateľovi a slúžia na prevádzkovanie
podniku vkladateľa alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť. Správca dane má za
to, že keď boli ukončené kontroly žalobcu za zdaňovacie obdobia január až december 2011 (ukončená
dňa 22.09.2015) a za zdaňovacie obdobie august 2012 (ukončená dňa 26.06.2015), žalobca previedol
v decembri 2015 majetok účelovo na novú spoločnosť JOPI GROUP. Následne zmenili spoločníci

spôsob obchodovania (riziko) tak, že prevádzkovateľom daňového skladu je spoločnosť JOPI TRADE
(žalobca), ale vlastníkom nehnuteľnosti je spoločnosť JOPI GROUP. Obchodné aktivity (nákup a predaj
pohonných látok) sú vyvíjané spoločnosťou JOPI OIL, ktorá už nevlastní nehnuteľný majetok a hnuteľný
majetok vlastní len v minimálnom rozsahu. Uvedené je preukázané aj v spoločnosti žalobcu poklesomvýnosov z hospodárskej činnosti zo sumy 48.179.921,- Eur v roku 2015 na sumu 1.447.283,- Eur v roku
2019, čo predstavuje za päťročné obdobie pokles o 97%.

8. Z uvedeného je možné skonštatovať, že vykonávanie ekonomickej činnosti daňového subjektu je
sporné a nie je možné s určitosťou predpokladať do budúcnosti perspektívu vykonávania podnikateľskej
činnosti definovanej ako vykonávanie sústavnej činnosti za účelom dosiahnutia zisku. Je predpoklad,
že jediný majetok daňového subjektu, ktorý by bolo možné použiť na úhradu nesplatnej dane, bude
vyššie popísaný tovar, pričom hrozí, že tento jediný predpokladaný majetok bude prevedený na tretiu

osobu, čím sa stane pre správcu dane nedosiahnuteľným. Správca dane vykonal miestne zisťovanie
dňa 14.12.2020 a zistil, že v sklade daňového subjektu JOPI TRADE má spoločnosť umiestnené zásoby
vymedzené v bode 1 tohto rozsudku. Správca dane prihliadol na primeranosť rozsahu predbežného
opatrenia, keď predpokladaná výška nesplatnej a nevyrubenej dane predstavuje 169.350,62 Eur, pričom
hodnotu zásob, ktoré sú predmetom predbežného opatrenia, ocenil na 39.254,49 Eur. Pri určení hodnoty
zásob vychádzal správca dane z podkladov, ktoré získal pri výkone činnosti správy daní od subjektov

obchodujúcich s danou komoditou na slovenskom trhu od roku 2018 do 2020.

9. Na podklade odvolania podaného žalobcom proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaný preskúmal
prvostupňové rozhodnutie správcu dane a dňa 02.03.2021 vydal napadnuté rozhodnutie, ktorým
prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Mal za to, že správca dane postupoval v súlade s § 50 ods. 1

daňovéhoporiadku,t.j.poukazovalnaexistenciuobavy,žedodatočnevyrubenádaňvdobejejsplatnosti
bude nevymožiteľná, alebo jej vymáhanie bude spojené so značnými ťažkosťami. Poukázal na prevod
majetku, pokles výkonu ekonomickej činnosti a neuhradené dodatočne vyrubené dane, pri ukladaní
predbežného opatrenia prihliadal na primeraný rozsah predbežného opatrenia a uložil ho v rozsahu
nevyhnutne potrebnom. Odvolací orgán poukázal tiež na to, že vydaniu rozhodnutia o predbežnom

opatrení nepredchádza dokazovanie. Stačí, ak skutočnosti, ktorých sa predbežné opatrenie týka, sú
osvedčené v takej miere, aby odôvodňovali uloženie predbežného opatrenia na zabezpečenie účelu
daňovej kontroly, alebo ak existuje odôvodnená obava, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň bude
v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná, alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane
spojené so značnými ťažnosťami.

II.
Rozsah a dôvody žaloby
(Argumenty žalobcu)

10. Všeobecnou správnou žalobou podanou včas dňa 21.05.2021 na Krajský súd v Bratislave
sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým
rozhodnutím a zrušenia oboch rozhodnutí. Žalobca označuje obe rozhodnutia daňových orgánov za
nezákonné z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), teda z dôvodov, že rozhodnutia

vychádzaliznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci,súnepreskúmateľnéprenezrozumiteľnosť,zistenie
skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a že skutkový stav, ktorý vzali orgány
finančnej správy za základ preskúmavaných rozhodnutí, je v rozpore a administratívnymi spismi alebo
v nich nemá oporu.

11. Žalobca tvrdí, že má právo na zaplatenie DPH z obchodov uskutočnených v januári 2012. Predmetné
obchody žalobcu boli predmetom daňovej kontroly, ktorá začala dňa 30.06.2015 a bola ukončená
vydaním Protokolu. Následne v súlade s daňovým poriadkom začalo vyrubovacie konanie, ktoré do
dnešného dňa ukončené nebolo. Žalobca nevie, aké úkony sa v rámci daného vyrubovacieho konania
uskutočňujú, pravdepodobne žiadne, resp. určite sa neuskutočňujú úkony, ktorých trvanie si pri bežnej

a zákonnej činnosti orgánov finančnej správy vyžaduje obdobie takmer 4 rokov. Upriamuje pozornosť
na časový úsek takmer 4 rokov odo dňa, kedy správca dane nadobudol predstavu o tom, že by daňový
subjekt (žalobca) mohol mať nedoplatok na DPH (vydanie Protokolu). Žalobca spochybňuje vydanie
rozhodnutia o uložení povinnosti na zabezpečenie uhradenia dane až po tri a pol roku. Skutočnosti,
na ktoré sa správca dane účelovo odvoláva, existovali už aj v júli 2017, kedy bol vo veci vydaný

Protokol. Orgány finančnej správy nijak vo svojich rozhodnutiach tento fakt, túto anomáliu nevysvetlili,
neodôvodnili ju. Právom daňového subjektu je právo, aby bolo rozhodnutie, ktorým sa mu niečo ukladá,
riadne odôvodnené a v prípade absencie riadneho odôvodnenia je dané rozhodnutie nepreskúmateľné
a nezákonné.12. Taktiež nie je možné považovať rozhodnutie za zákonné ani v prípade, ak by mala nejaká skutočnosť
existovať v nejakom čase, rozhodujúci orgán o nej vie a napriek tomu v danom čase o obmedzení

nerozhodne, ale rozhodne o tomto obmedzení až o tri a pol roka neskôr, bez akéhokoľvek reálneho,
rozumnéhoazákonnéhodôvodu,bezakejkoľvekzmenyokolností.Takýmtopostupomorgánovfinančnej
správy bolo jednoznačne porušené právo na právnu istotu, zákonnosť a predvídateľnosť konania a
rozhodnutí v rámci daňového konania.

13. Žalobca vidí nesprávne právne posúdenie v nesprávnom posúdení okolností, o ktoré opierajú
orgány finančnej správy tvrdenie o dôvodnej obave o úhradu/vymožiteľnosť potenciálne vyrubenej
dodatočnej dane v budúcnosti. Závery správcu dane vo vzťahu k minulému konaniu osôb konateľov
žalobcu v postavení konateľov a spoločníkov spoločnosti KENOIL PLUS a JOPI TRADE (body 6 a 7
tohto rozsudku) a vo vzťahu k majetku žalobcu, nemožno podľa žalobcu považovať za dostatočné na
odôvodnenie obavy, že potenciálne vyrubená daň nebude žalobcom uhradená. Vo vzťahu k vloženiu

majetku JOPI TRADE do spoločnosti JOPI GROUP v roku 2015 uvádza, že nešlo o zbavovanie sa
majetkuzostranyspoločnostiJOPITRADE,alelenoreorganizáciuspôsobuvykonávaniapodnikateľskej
činnosti. Reorganizácia bola uskutočnená v súlade s právnym poriadkom. Od danej reorganizácie
žalobca podnikateľskú činnosť stále vykonáva, čiže zmena vlastníctva nehnuteľností neovplyvnila
záujem žalobcu o podnikanie. Všetky skutočnosti a argumenty, ktorými svoje rozhodnutia orgány

finančnejsprávyodôvodňujú,sastaliveľmidávno(2001,2015a2017),pričomorgányfinančnejsprávyo
nich vedeli a napriek tomu v čase ich uskutočnenia neuskutočnili žiadne kroky, ktoré by dané skutočnosti
spochybnili alebo preukázali ich účelovosť.

14. Daňová kontrola za mesiace január až december 2011, resp. predmetné daňové konanie, je

predmetom opakovaných súdnych konaní vedených na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn.
5S/228/2020 (za mesiac 2/2011), 6S/266/2020 (za mesiac 3/2011), 6S/264/2020 (za mesiac 4/2011),
1S/267/2020 (za mesiac 5/2011), 6S/119/2020 (za mesiac 6/2011), 2S/285/2020 (za mesiac 8/2011),
nakoľko rozhodnutia finančných orgánov za tieto mesiace už raz boli v rámci správneho súdnictva
zrušené,avšakfinančnéorgánysitvrdošijnetrvajúnasvojichnedôvodnýchzáverochaopakovanevydali

rovnaké rozhodnutia, čiže žalobca bol opakovanie donútený práve konaním finančnej správy k podaniu
správnych žalôb (rozhodnutia za mesiace 9/2011 až 12/2011 boli zrušené a vrátené správcovi dane na
ďalšie konanie).

15. Žalobca tiež poukázal na to, že správca dane, resp. žalovaný vydali viacero rozhodnutí týkajúcich sa

toho istého tovaru. Konkrétne sa predbežné opatrenie nariadené prvostupňovým rozhodnutím zo dňa
15.12.2020 týkalo tovaru KN 27101943 – nafta bez mera – množstvo 26.685,50 l tovaru KN 27102011
– nafta s merom – množstvo 13.525,50 l a tovaru KN 38260010 – mero – množstvo 16.948,50 l.
Následne správca dane vydal rozhodnutie č. 101997892/2020 zo dňa 16.12.2020, ktorým zabezpečil
žalobcovi veci, ktorých je vlastníkom, a to tovar KN 27101943 – nafta bez mera – množstvo 26

685,50 l a tovar KN 27102011 – nafta s merom - množstvo 13 525,50 l, t. j. toho istého tovaru,
ktorý je predmetom aj žalobou napádaných rozhodnutí. Toto rozhodnutie o zabezpečení tovaru potvrdil
žalovaný rozhodnutím č. 100356463/2021 zo dňa 02.03.2021, voči ktorému podal žalobca správnu
žalobu a konanie prebieha na Krajskom súde v Bratislave. V rovnaký deň 02.03.2021 bolo vydané
aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktoré potvrdilo predbežné opatrenie nariadené prvostupňovým

rozhodnutím zo dňa 15.12.2020.

16. Zároveň dáva žalobca do pozornosti, že sa začalo aj konanie o prepadnutí veci, kde už bolo
vydané rozhodnutie č. 100739685/2021 zo dňa 03.05.2021 o prepadnutí veci v prospech štátu, ktorého
predmetom je tovar KN 27101943 – nafta bez mera – množstvo 26 685,50 l a tovar KN 27102011 –

nafta s merom - množstvo 13 525,50 l, t. j. ten istý tovar, ktorý je predmetom aj žalobou napádaných
rozhodnutí. Vzhľadom na uvedené rozhodnutia o zabezpečení veci a prepadnutí veci sú rozhodnutia
preskúmavané v tomto konaní (predbežné opatrenie) absolútne nedôvodné, keďže už existuje jedno
právoplatné rozhodnutie orgánov o zákaze predávať, darovať alebo inak scudziť vec. Ide o dve rôzne
konania (zákaz nakladať s tovarom podľa § 50 daňového poriadku a zabezpečenie tovaru s následným

prepadnutím veci podľa § 42 daňového poriadku) s rovnakým účelom, ktoré postihujú rovnaký predmet
žalobcu, pričom obomi konaniami je žalobca obmedzený nakladať s určeným tovarom. Z logiky veci
podľa žalobcu vyplýva, že by malo byť vedené iba jedno z týchto konaní.III.
Vyjadrenie žalovaného

17. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 22.06.2021 uvádza, že obava, že nesplatná alebo nevyrubená
daň bude nevymožiteľná v dobe jej splatnosti vyplýva jednak z informácií, ktoré sú známe správcovi
dane z jeho činnosti, a to predovšetkým z konania konateľov žalobcu v personálne prepojených
spoločnostiachakoajzpodanýchdaňovýchpriznaníadokladovžalobcu.Vtomtoprípadežalovanýatiež
aj správca dane v napadnutých rozhodnutiach poukazovali na správanie sa a konanie konateľov žalobcu

v personálne prepojených spoločnostiach JOPI GROUP a KENOIL PLUS, u ktorých bola vykonaná
daňová kontrola za zdaňovacie obdobia, kde boli priamo konateľmi A. B. a C. D., a ktoré skončili
s vyrubenými alebo určenými rozdielmi dane. Prevody spoločností resp. prevody majetku by osoby
konateľov mohli zopakovať rovnakým spôsobom aj priamo u žalobcu, u ktorého boli medzičasom začaté
daňové kontroly.

18. Žalovaný uvádza, že predbežné opatrenie nijako neobmedzuje právo vlastnenia majetku,
predstavujedočasnéopatrenie,počasktoréhoobmedzujeprávonakladaniasmajetkom,avšaksamotné
vlastníctvo majetku nepostihuje. Inštitút predbežného opatrenia, legislatívne upravený v ustanovení §
50 daňového poriadku je procesným prostriedkom, ktorý má dočasný charakter. Keď pominie dôvod,
pre ktorý bolo predbežné opatrenie uložené, pri zrušení rozhodnutia o predbežnom opatrení sa bude

postupovať v zmysle platných právnych predpisov. Predbežné opatrenie bolo uložené v rozsahu
nevyhnutne potrebnom a primeranom účelu predbežného opatrenia a obavu z nevymožiteľnosti správca
dane ako aj žalovaný dostatočne zdôvodnili v časti „Odôvodnenie“ predmetného rozhodnutia. Súvislosti
medzi rozsahom predbežného opatrenia a účelom predbežného opatrenia sú zrejmé zo samotného
rozhodnutia.

19. Zákon o DPH stanovuje podmienky pre odpočítanie dane ako aj podmienky pre oslobodené dodanie
pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Správca dane v rámci daňovej kontroly u žalobcu
zistil porušenie práve týchto ustanovení zákona o DPH, keď nebolo preukázané dodanie tovaru od
deklarovaných dodávateľov KOLO-KOMPANY a POLARON, na základe čoho bola daňová kontrola za

zdaňovacie obdobie január 2012 ukončená s vyčísleným rozdielom dane v sume 169.350,62 Eur. Na
základe týchto skutočností ako aj skutočností týkajúcich sa odôvodnených obáv nesplatenia dodatočnej
vyrubenej dane tak u žalobcu bol daný dôvod na uloženie predbežného opatrenia, čomu zodpovedá aj
argumentácia uvedená v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

20. Pri ukladaní predbežného opatrenia správca dane postupoval podľa daňového poriadku, t. j.
pri ukladaní predbežného opatrenia prihliadal na primeraný rozsah predbežného opatrenia a uložil
ho v rozsahu nevyhnutne potrebnom. Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli
podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reaguje na pripomienky,
návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Žalovaný navrhuje žalobu zamietnuť.

21. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca replikou zo dňa 19.07.2021, v ktorej zotrval v plnom
rozsahu na tvrdeniach uvedených v žalobe. Rovnako žalovaný v duplike zo dňa 03.10.2023 zotrval na
argumentácii uvedenej v napadnutom rozhodnutí. Ďalšie podania vo veci neboli účastníkmi konania
súdu predložené.

IV.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

22. Správny súd v Bratislave bol zriadený zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o

zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) a svoju činnosť začal od
01.06.2023. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. výkon súdnictva prešiel od 01.06.2023
z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc
správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave
na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024

v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec náhodným výberom prerozdelená a pridelená
senátu 7S a je vedená pod sp. zn. BA-6S/122/2021.23.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

24. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona
v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

25. Podľa § 50 ods. 1 daňového poriadku, správca dane môže počas daňovej kontroly, počas určovania
dane podľa pomôcok alebo pri miestnom zisťovaní na zabezpečenie ich účelu alebo ak je odôvodnená
obava, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude
nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami, v rozsahu
nevyhnutne potrebnom uložiť rozhodnutím daňovému subjektu, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal
alebo niečo strpel, a to najmä, aby

a) zložil peňažnú sumu na účet správcu dane,
b) nenakladal s vecami alebo právami určenými v rozhodnutí.

26. Podľa § 50 ods. 4 daňového poriadku, právne úkony vykonané v rozpore s uloženým predbežným
opatrením sú neplatné.

27. Podľa § 50 ods. 5 daňového poriadku, proti rozhodnutiu o uložení predbežného opatrenia možno
podať odvolanie, ktoré nemá odkladný účinok.

28. Podľa § 50 ods. 7 daňového poriadku, správca dane predbežné opatrenie zruší, ak pominie dôvod,

pre ktorý bolo uložené; ak pominul dôvod len sčasti, predbežné opatrenie sa zruší len čiastočne.

29. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov

a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

30. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania
dňa 16.04.2025, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP.
Účastníci konania o nariadenie pojednávania vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia

rozsudku boli dňa 10.04.2025 oznámené na úradnej tabuli správneho súdu a súčasne zverejnené na
webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

31. Správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu preskúmal v medziach
žalobnéhonávrhuapodstatnýchžalobnýchbodov(§134ods.1SSP,§183SSP)napadnutérozhodnutia

orgánov finančnej správy oboch stupňov, ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo
stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 v spojení s § 493e SSP) a dospel
k záveru o nedôvodnosti žaloby.

32. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preveriť zákonnosť napadnutého rozhodnutia,

ktorým žalovaný v rámci odvolacieho konania potvrdil rozhodnutie správcu dane vo veci uloženia
povinnosti predbežného opatrenia žalobcovi, spočívajúceho v zákaze predávať, darovať, alebo inak
scudziť vec, vrátane zákazu zriadenia zmluvného záložného práva a akéhokoľvek úkonu, ktorý by mal
za následok zníženie hodnoty alebo zničenie veci: tovar KN 27101943 – nafta bez mera – množstvo
26.685,50 l, tovar KN 27102011 – nafta s merom – množstvo 13.525,50 l, tovar KN 38260010 – mero

– množstvo 16.948,50 l.

33. Z obsahu žalobou napadnutých rozhodnutí vyplýva, že daňové orgány oboch stupňov dôvodili
opodstatnenosť využitia inštitútu predbežného opatrenia dôvodnou obavou, že dosiaľ nevyrubená
DPH za zdaňovacie obdobie január 2011, pri ktorej je na základe skutkových zistení daňových

orgánov predpoklad dorubenia dane 169.350,62 Eur, nebude v dobe jej splatnosti uhradená, alebo
bude nevymožiteľná, alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami.
Predpoklad, že vymáhanie v budúcnosti vyrubenej a splatnej dane bude spojené so značnými
ťažkosťami, správca dane odôvodnil správaním a konaním konateľov žalobcu (A. B. a C. D.) priamov spoločnosti žalobcu (JOPI TRADE) v minulosti a v personálne prepojenej spoločnosti KENOIL PLUS,
u ktorých boli vykonané daňové kontroly za ďalšie zdaňovacie obdobia, kedy boli priamo konateľmi A.
B. a C. D., a ktoré skončili s vyrubenými alebo určenými rozdielmi dane za kontrolované zdaňovacie

obdobia, ako aj prevodom spoločnosti/majetku v personálne prepojených spoločnostiach, ktorými bol
majetok jednej zo spoločností presunutý do inej spoločnosti (body 6 a 7 tohto rozsudku).

34. Správny súd po preskúmaní rozhodnutí orgánov finančnej správy a oboznámení sa s obsahom
súdneho a administratívneho spisu dospel k záveru, že orgány finančnej správy postupovali v súlade so

zákonom, keď dostatočne zistili skutkový stav v rozsahu potrebnom na vydanie predbežného opatrenia
vo vzťahu k predpokladanej budúcej daňovej povinnosti žalobcu za zdaňovacie obdobie január 2012
a pri dostatočnom vyhodnotení dostupných dôkazov, ktoré boli správcom dane pri plnení jeho úloh
zabezpečené, preto nie je daný dôvod na zrušenie napadnutých rozhodnutí z dôvodov namietaných
žalobcom.

35. Vo všeobecnosti správny súd uvádza, že inštitút predbežného opatrenia podľa daňového poriadku
slúži na zabezpečenie vymožiteľnosti daňových pohľadávok štátu, príp. jeho budúcich daňových
pohľadávok voči daňovým subjektom. Jeho základným a nevyhnutným prejavom je vo väčšej alebo
menšej miere zásah do subjektívnych práv fyzických osôb alebo právnických osôb, vyjadrený zákonným
oprávnením daňových orgánov uložiť rozhodnutím daňovému subjektu, aby niečo vykonal, niečoho sa

zdržal alebo niečo strpel, a to najmä, aby zložil peňažnú sumu na účet správcu dane alebo nenakladal
s vecami alebo právami určenými v rozhodnutí. Tieto predbežne uložené opatrenia sú nepochybne
spojené s vrchnostenským zásahom do práv a právom chránených záujmov daňových subjektov, napr.
v prípade uloženia zákazu nakladať s vecami je prítomný priamy dotyk s ústavným právom vlastniť
majetok (čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky).

36. Inštitút predbežného opatrenia nepochybne zveruje správcovi dane pomerne široké oprávnenia
na zásah do práv daňového subjektu. V rámci súdneho prieskumu napadnutých rozhodnutí je preto
potrebné skúmať, či pri jeho ukladaní orgán finančnej správy postupoval v súlade s platnou právnou
úpravou, či boli dodržané zákonné podmienky na uloženie predbežného opatrenia a či pri rozhodovacom

procese správnych orgánov oboch stupňov boli zachované práva daňového subjektu vyplývajúce s
príslušnej právnej úpravy. Možnosť správcu dane uložiť rozhodnutím daňovému subjektu, aby niečo
vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo strpel, je v zmysle § 50 ods. 1 daňového poriadku viazaná (i)
na zabezpečenie účelu daňovej kontroly, určovania dane podľa pomôcok alebo miestneho zisťovania,
alebo (ii) ak je odôvodnená obava, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti

uhradená, alebo bude nevymožiteľná, alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými
ťažkosťami. Predbežné opatrenia môže uložiť povinnosť len v rozsahu nevyhnutne potrebnom.

37. Predbežné opatrenie môže správca dane uložiť len formou procesného rozhodnutia, ktoré musí
mať všetky predpísané náležitosti (§ 63 daňového poriadku). Na jeho vydanie je príslušný správca

dane, ktorý vykonáva daňovú kontrolu alebo miestne zisťovanie. Vydaniu rozhodnutia o predbežnom
opatrení nepredchádza dokazovanie. Stačí, ak skutočnosti, ktorých sa predbežné opatrenie týka, sú
osvedčené a v takej miere, aby odôvodňovali použitie predbežného opatrenia (uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžf/39/2014 zo dňa 27.05.2015).

38. Primárnou námietkou žalobcu je tvrdené nesprávne právne posúdenie okolností, o ktoré opierajú
orgány finančnej správy dôvodnú obavu o úhradu/vymožiteľnosť potenciálne vyrubenej dodatočnej dane
v budúcnosti. Minulá podnikateľská aktivita osôb konateľov žalobcu v postavení konateľov a spoločníkov
spoločnosti KENOIL PLUS a JOPI TRADE nemôže byť podľa žalobcu považovaná za dostatočnú
na odôvodnenie obavy, že potenciálne vyrubený rozdiel dane nebude žalobcom uhradený. V tomto

smere súd nesúhlasí so žalobcom. Ak aj súd odhliadne od výsledkov daňových kontrol žalobcu za
zdaňovacie obdobie roka 2011, ktoré boli neskoršími rozhodnutiami Krajského súdu v Bratislave zrušené
(pričom žalovaný nepredložil súdu žiadne rozhodnutia, ktorými by preukázal právoplatné ukončenie
predmetných daňových kontrol v JOPI TRADE za dané zdaňovacie obdobie s relevantnými nálezmi),
podnikateľské postupy, ktoré aplikovali v minulosti v obdobnej situácii v spoločnosti KENOIL PLUS

osoby v súčasnosti v postavení štatutárneho orgánu žalobcu (A. B. a C. D.) a dôsledky týchto postupov
(neuhradený daňový nedoplatok vo výške 2 226 614,12 Eur za zdaňovacie obdobia rokov 1998 až
2001), nie je možné ignorovať. Zohľadnenie týchto dopadov podnikania menovaných osôb na fiškálne
záujmy na strane štátneho rozpočtu nie je znakom zaujatosti orgánov finančnej správy, ale správnyma obozretným postupom týchto orgánov, ktorý vedie k logickým obavám vo vzťahu k budúcemu konaniu
žalobcu (konajúceho práve prostredníctvom menovaných osôb). Skutočnosť, že boli identifikované
daňové nedoplatky značnej hodnoty musí byť pre príslušný orgán indikátorom budúceho rizika. Rovnako

tak prax reorganizácie vykonávania podnikateľskej činnosti skupiny JOPI (vloženie majetku JOPI
TRADE do spoločnosti JOPI GROUP), je jasným dôkazom o reálnej praxi v spoločnosti danej skupiny,
ktorej cieľom je (slovami žalobcu) zvoliť si takú organizačnú štruktúru, akú považujú za najvhodnejšiu
pre svoju hospodársku činnosť. Žalovaný v napadnutých rozhodnutiach nijako nespochybnil platnosť či
súlad právnych úkonov, ktorým došlo k vloženiu majetku JOPI TRADE do spoločnosti JOPI GROPU,

so zákonom, no zároveň tieto úkony dokazujú schopnosť a aj záujem spoločníkov žalobcu vhodnejšie
reorganizovať spôsob výkonu hospodárskej činnosti v prípade potreby. To, že správca dane vyhodnotil,
že takouto potrebou môže byť pre žalobcu aj riziko budúcej povinnosti úhrady určeného rozdielu DPH,
je plne legitímnou úvahou.

39. Je potrebné vziať do úvahy, že žalobca koná práve prostredníctvom konkrétnych fyzických osôb. Ak

orgány finančnej správy disponujú relevantnými informáciami týkajúcimi sa daných osôb, je potrebné
na tieto prihliadnuť. Časový odstup tohto konania (daňové nedoplatky za roky 1998 až 2001 a prevod
podniku v roku 2015) od aktuálne posudzovaného obdobia vydania predbežného opatrenia (2019) nie
je v tomto prípade dôvodom, ktorý by vylučoval zohľadnenie dostupných informácií.

40. Samotná predbežná a dočasná povaha inštitútu predbežného opatrenia vylučuje, aby boli na
odôvodnenie predbežného opatrenia kladené rovnaké požiadavky istoty existencie daňovej povinnosti
ako v prípade samotného vyrubenia (dorubenia) dane. Ak má predbežné opatrenie plniť svoju funkciu
včasného zadržania/zaistenia majetkových hodnôt, ktorými disponuje daňový subjekt, za účelom
budúceho uspokojenia daňovej povinnosti daňového subjektu, je nevyhnutné, aby mohli oprávnené

orgány finančnej správy konať efektívne a relatívne rýchlo. Je preto vylúčené, aby bol správca
dane v tomto štádiu konania schopný zabezpečiť takú sumu dôkazov a jednoznačných argumentov
týkajúcich sa kontrolovaného daňového obdobia odôvodňujúcich daňovú povinnosť, resp. dodatočné
dorubenie dane, ako to bude potrebné na účel rozhodnutia vo veci samej. Vydaniu rozhodnutia
o predbežnom opatrení nepredchádza dokazovanie. V tomto štádiu nie je možné napr. vyčkávať

na výsledok medzinárodnej výmeny informácii, často nie je možné vykonať dokazovanie listinnými
podkladmi, ktoré si je potrebné vyžiadať, a už vôbec nie výsluchom svedkov či samotného daňového
subjektu. Takýto postup by bránil včasnej a účinnej ochrane fiškálnych záujmov štátu formou tohto
zabezpečovacieho inštitútu.

41. Nazerajúc na dôvody uvedené v prvostupňovom rozhodnutí i napadnutom rozhodnutí cez účel
predbežného opatrenia a absenciu dokazovania vo vzťahu k skutočnostiam odôvodňujúcim jeho
vydanie, správny súd je toho názoru, že orgány finančnej správy v odôvodnení týchto rozhodnutí
pomenovalidostatočnédôvodynavznikpredpokladuobudúcomvyrubenídane.Záveryprvostupňového
orgánu i žalovaného o predpokladanom dorubení rozdielu dane nie je možné považovať za domnienky

a svojvoľné ničím nepreukázané tvrdenia. Od predbežného opatrenia nemožno vyžadovať rovnakú
mieru určitosti a konkrétnosti zistených hmotnoprávnych tvrdení vo vzťahu k dôvodu vyrubenia
(dorubenia) dane, ako v prípade rozhodnutia vo veci samej, t. j. rozhodnutia, ktorým môže dôjsť
k dorubeniu dane. Preto bude až v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej príslušný orgán špecifikovať,
či išlo v danom prípade o nesplnenie hmotnoprávnych podmienok na vznik práva na odpočet DPH,

o zneužitie práva, prípadne o podvod. Odôvodnenie predbežného opatrenia, resp. hmotnoprávne
závery v ňom uvedené, zároveň nepredstavujú limity pre rozhodnutie vo veci samej, ktoré už podlieha
riadnemu procesu dokazovania, na podklade ktorého môže správca dane zmeniť svoje predbežné
závery formulované v predbežnom opatrení. Je tiež možné, že závery dokazovania preukážu, že
nedošlo k žiadnemu porušeniu zákona o DPH a že daňový subjekt má nárok na oslobodenie od dane.

V takom prípade bude predbežné opatrenie zrušené (§ 50 ods. 7 daňového poriadku). Pravdepodobnosť
dorubenia rozdielu dane je dostatočne odôvodnená v tomto prípade skutočnosťami sumarizovanými
správcom dane a žalovaným. Odvolací orgán vykonal posúdenie splnenia podmienok na vydanie
predbežného opatrenia v rozsahu potrebnom na podľa zákona, jasne uviedol dôvody predpokladu
dorubeniarozdieludane,vysvetliťdôvodnosťobavyojejneuhradenie/nevymoženieavprimeranejmiere

zhodnotil, že správca dane postupoval v súlade s § 50 ods. 1 daňového poriadku.

42. Námietku žalobcu o dlhšom časovom úseku takmer 4 rokov odo dňa, kedy správca dane nadobudol
predstavu o tom, že by daňový subjekt (žalobca) mohol mať nedoplatok na DPH (vydanie Protokolu),vyhodnotilsprávnysúdakonedôvodnú.Znenie§50daňovéhoporiadkuneukladásprávcovidanežiadnu
lehotu, v ktorej musí rozhodnúť o predbežnom opatrení odo dňa kedy bol vydaný Protokol. Správca
dane je plne autonómny vyhodnotiť dostupné informácie, ktoré môže získať v rámci svojej činnosti aj

neskôr po ukončení konkrétnej daňovej kontroly, resp. po spísaní Protokolu. Dôvody, ktoré smerujú
k odôvodnenej obave o nemožnosť alebo sťaženú možnosť úhrady neskôr vyrubenej (dorubenej) dane,
posudzuje správca dane.

43. Námietku žalobcu, že totožný tovar je čiastočne (tovar KN 27101943 – nafta bez mera – množstvo

26 685,50 l a tovar KN 27102011 – nafta s merom - množstvo 13 525,50 l) aj predmetom rozhodnutí
o zabezpečení veci podľa § 41 ods. 2 daňového poriadku a následne aj rozhodnutia o prepadnutí
veci podľa § 42 ods. 1 daňového poriadku (bod 15 a 16 tohto rozsudku) vyhodnotil správny súd
taktiež ako nedôvodnú. V prípadne preskúmavaných rozhodnutí ide o predbežné opatrenie podľa §
50 daňového poriadku, na vydanie ktorého musia byť splnené a preukázané iné podmienky ako je
to v prípade § 40 až 42 daňového poriadku. Podmienky pre vydanie predbežného opatrenia nijako

nevylučujú, že správca dane hoc aj o deň neskôr vydá rozhodnutie o zabezpečení veci, ktoré stanovuje
§ 40 ods. 1 nasledovne: „SSSPamestnanec správcu dane môže zabezpečiť vec nevyhnutne potrebnú
na preukázanie skutočností pri správe daní. Toto opatrenie sa využije najmä vtedy, ak chýba riadne
preukázanie spôsobu nadobudnutia veci, ich množstva, ceny, kvality alebo riadneho usporiadania
finančných povinností v súvislosti s ich dovozom alebo nákupom. Daňový úrad alebo colný úrad môže

zabezpečiťtovarpodnikateľovi,ktorýpredávatovarnaúzemíSlovenskejrepublikyanemánapredajnom
mieste pokladnicu e-kasa klient podľa osobitného predpisu.“. Následne, ak sú splnené podmienky §
42 ods. 1 daňového poriadku („ak daňový subjekt v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia
o zabezpečení veci neodstráni pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu veci, alebo do 15 dní od
vykonania expertízy podľa § 40 ods. 2, ktorej výsledky preukázali odôvodnenosť zabezpečenia veci“),

dochádza aj k prepadnutiu veci, pričom táto skutočnosť nemá žiaden vplyv na posúdenie zákonnosti
predbežného opatrenia podľa § 50 daňového poriadku. Prvostupňové rozhodnutie sa týkalo tovaru,
ktorý nebol v danom čase prepadnutý v prospech štátu a jeho neskoršie prepadnutie podľa § 42 ods. 1
daňového poriadku nespôsobuje nezákonnosť, resp. žalobcom tvrdenú nemožnosť, vydania skoršieho
rozhodnutia o zákaze dispozície s týmto tovarom podľa § 50 daňového poriadku.

44. Vzhľadom k tomu, že žalobou napadnuté rozhodnutie poskytuje odpovede na všetky otázky majúce
pre rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia zásadný význam, napĺňa zákonné požiadavky pre
odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku, ktoré sa primerane
vzťahuje aj na rozhodnutie odvolacieho orgánu, nebolo tak porušené právo účastníka konania na riadne

odôvodnenie rozhodnutia, ktoré je súčasťou ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu.

45. Keďže po vykonanom prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré
predchádzalo jeho vydaniu, súd nezistil žiadny zo žalobcom tvrdených dôvodov nezákonnosti, súd
dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby, a preto žalobu zamietol podľa § 190 SSP.

46. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému právo
na náhradu trov konania nepriznal, pretože orgánu verejnej správy, ktorým žalovaný nepochybne je,
možno priznať trovy konania iba výnimočne. Žiadne výnimočné okolnosti neboli súdom v tomto prípade
zistené.

47. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho

doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej
sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a/ SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesťa) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2
SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).