Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. jún 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7CoZm/4/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516208978
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1516208978.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členiek senátu

Mgr. Evy Vallovej a JUDr. Valérie Kleinovej ml., v spore žalobcu: Správa a inkaso zmeniek s. r. o., so
sídlom Trenčianska 57, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 335 839, zastúpeného: slc partners
s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Hviezdoslavovo námestie 16, Bratislava - Staré Mesto, IČO:
47 246 634, proti žalovaným: 1/ I.. I. B., nar. XX. A. XXXX, bytom C. G.W. XXXX/XXX, E. - P. E., t.
č. Ú. A. Ú. E. E., R. X, XXX XX E. E., žalovaným 2/ MARKÍZA - SLOVAKIA, spol. s. r. o., so sídlom
Bratislavská 1/a, Bratislava - Záhorská Bystrica, IČO: 31 444 873, žalovaný 2/ zastúpený: Advokátska
kancelária Paul Q, s. r. o., so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 35 906 464, o zaplatenie 26.190.002

eur s príslušenstvom zo zmenky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č. k.
2CbZm/61/2016-1425 zo dňa 15.decembra 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 2CbZm/61/2016-1425 zo dňa
15.decembra 2022 p o t v r d z u j e .
II. Krajský súd v Bratislave priznáva žalovanému v druhom rade voči žalobcovi nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100%.

III. Krajský súd v Bratislave žalovanému v prvom rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

. Okresný súd Bratislava V (ďalej aj súd prvej inštancie s účinnosťou od 1. júna 2023 Mestský súd
Bratislava) rozsudkom č. k. 2CbZm/61/2016-1425 vydaným dňa 15.decembra 2022 (ďalej aj napadnutý
rozsudok), žalobu zamietol (1), žalovanému 1/ náhradu trov konania nepriznal (2) a žalovanému 2/
priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (3).

2. Súd prvej inštancie odôvodnil napadnutý rozsudok tým, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa
22. júna 2016 domáhal, aby súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť

mu zmenkovú sumu 26.190.002 eur, spolu so 6% ročným úrokom z uvedenej zmenkovej sumy od
15. mája 2016 do zaplatenia, a nahradiť trovy konania. Žaloba bola odôvodnená tým, že žalovaný 1/
vystavil 11. júna 2000 na rad zmenkového veriteľa - N. R., vlastnú zmenku, na ktorej neboli vyplnené
údaje o zmenkovej sume, mene a dátume splatnosti a žalovaný 2/ zmenku avaloval. Pôvodný zmenkový
veriteľ zmenku indosoval 4. mája 2001 na spoločnosť Inkasný servis, a. s., ktorá zmenku 13. mája
2016 ďalej indosovala na spoločnosť MIDAS INVESTMENT LTD. Indosamentom z 13. júna 2016 bola
zmenka následne prevedená na žalobcu. V súlade s Dohodou o vyplňovacom práve k zmenke z 11.

júna 2000 (ďalej tiež „Dohoda“) bola zmenka doplnená o zmenkovú sumu: 26.190.002 €, menu: eur a
dátum splatnosti: 14. mája 2016. Žalobca vyzval žalovaného 1/ na úhradu dlžnej sumy, ktorý na výzvu
žiadnym spôsobom nereagoval. Žalovaný 1/ a 2/ ku dňu podania žaloby zmenkovú sumu neuhradili, a
to ani čiastočne.3. Na výzvu súdu prvej inštancie, aby žalobca opísal rozhodujúce skutočnosti podľa čl. I. § 17 ods. 2
zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový (ďalej tiež „ZZŠ“ alebo „zákon zmenkový a šekový“)
zástupca žalobca vo vyjadrení zo dňa 7. novembra 2016 uviedol, že zmenka nebola vystavená v

súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a podľa jeho informácií bola vystavená v súvislosti s prevodom
akcií - v súvislosti s obchodom s cennými papiermi, ktorý je absolútnym obchodným záväzkovým
vzťahom. Žalobca zároveň predložil súdu prvopis zmenky (išlo však o zmenku vystavenú na rad K.. Š.
Á., nie na rad N. R., ako bolo uvedené v žalobe, pričom ostatné údaje na zmenke boli totožné).
4.Žalovaný1/vovyjadreníkžalobeuviedol,žezmenkauplatnenážalobcomvtomtosporebolapôvodne

blankozmenkou a bola vystavená v súvislosti s nadobudnutím vlastníckeho práva k akciám spol.
A.D.A.M. a. s., ktorá bola od 12. júna 2000 jediným spoločníkom spol. GAMATEX, spol. s. r. o. Žalovaný
1/ tvrdil, že kauza zmenky súvisela s hrozbou postihnutia vysielacej licencie žalovaného 2/ výkonom
exekúcie, resp. s hrozbou nepredĺženia alebo odňatia vysielacej licencie na základe rozhodnutia Rady
SR pre rozhlasové a televízne vysielanie. Žalovaný 1/ mal inými dvoma zmenkami (vystavenými na
zmenkové sumy po 250.000.000 SK) zabezpečiť zaplatenie za akcie spol. A.D.A.M, a. s., predávajúcim

N. R. a K.. Š. Á.. Predmetný záväzok voči K.. Š. Á. a N. R. zo zmeniek mal byť uhradený po tom, ako
sa predĺži vysielacia licencia o ďalších 12 rokov, zásadným spôsobom dôjde k zvýšeniu jej hodnoty
(a teda aj hodnoty jednotlivých podielov akcionárov spoločnosti) a zároveň dôjde v žalovanom 2/ k
dohodnutej koncentrácii obchodného podielu v rukách jediného spoločníka - nie však neskôr ako 11.
júna 2015. Pre prípad, že by žalovaný 1/ nesplnil uvedený záväzok sa akcionári spol. A.D.A.M., a. s. a

žalovaný 1/ dohodli, že žalovaný 1/ nahradí akcionárom prípadnú škodu, ktorá im vznikne a za týmto
účelom žalovaný 1/ vystavil blankozmenku a uzatvoril dohodu o vyplňovacom práve k blankozmenke.
Žalovaný 1/ podľa svojho tvrdenia konal v záujme žalovaného 2/, nakoľko svojím záväzkom a podpisom
zmeniek mali byť usporiadané nároky spol. GAMATEX, spol. s. r. o., voči žalovanému 2/, a nie voči
žalovanému 1/, pričom v čase vystavenia zmeniek žalovaný 1/ nemal pochybnosť o tom, že svoje

záväzky zo zmeniek splní. Vo svojom vyjadrení žalovaný 1/ tiež uviedol, že nespochybňuje pravosť
svojho podpisu na predmetnej zmenke a ani pravosť samotnej zmenky s tým, že žalovaný 1/ zmenku
vystavil a ako konateľ žalovaného 2/ ju za žalovaného 2/ ako zmenečného ručiteľa podpísal.
5. Dňa 20. decembra 2017 konateľ žalobcu odovzdal do trezoru súdu prvej inštancie prvopis zmenky
(vystavenej na rad N. R.), s tým, že prvopis zmenky skôr uloženej v trezore súdu k tomuto konaniu (bod

3 tohto rozsudku) mu bol vrátený.
6.Žalovaný2/vovyjadreníkžalobenavrholsúduprvejinštancie,abydalsúhlasnaposúdenieautenticity
zmenky, ktorá bola základom pre nárok uplatnený žalobcom v tomto konaní, keď mal na základe
presvedčivých nepriamych dôkazov za to, že predložená zmenka, ako aj Dohoda o vyplňovacom práve
k blankozmenke nie sú pravé. Namietal, že zmenka a Dohoda neboli žalovaným 1/ podpísané 11.

júna 2000 a zmenka nebola vystavená 11. júna 2000 a indosovaná v dňoch 4. mája 2001, 13. mája
2016 a 13. júna 2016. Dôvody, pre ktoré namietal vierohodnosť zmenky zhrnul tak, že: v účtovníctve
žalovaného 2/, ako ani v iných relevantných dokumentoch z predmetného obdobia o predmetnej zmenke
neexistuje žiadna zmienka; záznamy žalovaného 2/ z relevantného obdobia nesvedčia o existencii
akejkoľvek transakcie, na základe ktorej mohla byť zmenka vystavená, alebo v rámci ktorej mohla

byť zmenka použitá; v rozpore s platnou legislatívou vlastníctvo zmenky, resp. akákoľvek budúca
pohľadávka vyplývajúca zo zmenky, nikdy neboli zaznamenané v účtovníctve právneho predchodcu
žalobcu a poukázal tiež na osobu konateľa žalobcu, ktorý je vo všeobecnosti vnímaný ako kontroverzný
podnikateľ. Vyslovil domnienku, že zmenka je nedávno vytvoreným falzifikátom, ktorého účelom je
podvodne získať od žalovaného 2/ podstatný obnos peňazí. Žalovaný 2/ poukázal na to, že na takmer

identickom právnom základe boli uplatnené nároky aj v iných sporoch vedených na Okresnom súde
Bratislava V, v celkovej výške 42.786.961,44 eura. Za účelom preukázania svojich tvrdení navrhol
realizovať znalecké dokazovanie neinvazívnym skúmaním zmenky p. B. B. a jeho spoločnosťou the
Radley Forensic Document Laboratory, ako aj skúmaním odobratých vzoriek atramentu zo zmenky p.
G. Y.. A., I.., a jeho spoločnosťou Aginsky Forensic Document Dating.

7. Podaním, doručeným súdu prvej inštancie dňa 4. apríla 2018, žalovaný 2/ navrhol vykonať
dokazovanie výsluchom strán - konateľa žalobcu a žalovaného 1/; výsluchom svedkov Š. Á.S., K. R.,
B. Z., K. W., K. C. a H. C.; výsluchom G. Y.. A., I.., a znalcov z odboru písmoznalectvo, odvetvie
ručné písmo. Zotrval na návrhoch na vykonanie znaleckého dokazovania B. B. a G. Y.. A., I.. Súdu
prvej inštancie oznámil, že zabezpečí a v spore predloží: odborné vyjadrenie k otázkam evidencie

zmeniek v účtovníctve; odborné vyjadrenie (stanovisko) a súkromný znalecký posudok znalca z odboru
písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo (identifikácia pisateľa) vo veci preskúmania podpisov I. B. na
4 sporných zmenkách, ktoré mali byť vystavené 11. júna 2000; súkromný znalecký posudok Ústavu
súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, vo veci preskúmania podpisov I. B. na 4 spornýchzmenkách, ktoré mali byť vystavené 11. júna 2000; súkromný znalecký posudok z odboru kriminalistika,
odvetviegrafickádiagnostika,resp. súvisiacichodborovaodvetvísozameranímnaposúdeniemožného
falšovania sporných listín, veku sporných listín, veku použitého papiera a veku, resp. disponibility

atramentu použitého na sporných listinách. Navrhol tiež vykonať dokazovanie listín a iných dôkazov:
vyjadrenia strán v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 2CbZm/59/2016;
vyjadrenie G. Y.. A., I.. k výsluchu znalca N.. I. N. v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava
V pod sp. zn. 2CbZm/59/2016; zmluvnú dokumentáciu týkajúcu sa prevodu obchodných podielov na
žalovanom 2/ a nadobudnutia akcií spol. A.D.A.M, a. s., a obchodných podielov na spol. GAMATEX,

spol. s. r. o.; spis vedený Radou pre vysielanie a retransmisiu pre spol. GAMATEX, spol. s. r. o.;
relevantné mediálne výstupy súvisiace s kauzou GAMATEX a spormi medzi GAMATEX, spol. s. r. o.,
a žalovanými; listiny a podklady, na ktoré poukážu svedkovia, znalci a strany sporu pri ich výsluchoch
a listiny, ktoré potvrdzujú alebo vyvracajú tvrdenia svedkov, strán a znalcov. Ako prostriedok procesnej
obrany žalovaný 2/ uplatnil námietky týkajúce sa podpisu zmenky žalovaným 2/, najmä vo vzťahu k
času podpisu zmenky, existencie zabezpečených záväzkov a zabezpečenej pohľadávky, zmenkových

prejavov, existencie a výkladu dohody o vyplňovacom práve, vyplnenia zmenky čo do dôvodu a výšky,
okolností podpisu zmenky najmä vo vzťahu k možnému spáchaniu trestného činu a neplatnosti právnych
úkonov a námietky týkajúce sa dôveryhodnosti konajúcich osôb, najmä N. R. a I. B..
8. Uznesením zo 14. mája 2019, č. k. 2CbZm/61/2016-1160, súd prvej inštancie konanie prerušil až do
právoplatného skončenia trestnej veci vedenej na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku pod sp.

zn. 1T/9/2019, s odôvodnením, že v uvedenom trestnom konaní sa rieši otázka pravosti zmenky, z ktorej
nárok bol uplatnený v tomto spore.
9. Uznesením z 9. septembra 2021, č. k. 2CbZm/61/2016-1264, konajúci súd rozhodol o pokračovaní
v konaní, keďže trestné konanie vedené pred Špecializovaným trestným súdom v Pezinku pod sp. zn.
1T/9/2019 bolo 12. januára 2021 právoplatne skončené rozsudkom č. k. 1T/9/2019-8620 z 27. februára

2020 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4To/7/2020 z 12. januára
2021.

10. Na pojednávaní uskutočnenom 2. mája 2018 súd prvej inštancie vykonal výsluch žalovaného
1/, ktorý vo svojej výpovedi potvrdil vystavenie a avalovanie zmenky v čase uvedenom na zmenke

a v zásade zopakoval tvrdenia prezentované v písomnom vyjadrení (bod 4 tohto rozsudku). Na
pojednávanie nariadené na 15. decembra 2022 sa dostavil zástupca žalovaného 2/, zástupca žalobcu
sa bez ospravedlnenia nedostavil, rovnako tak sa nedostavil žalovaný 1/, ktorý však svoju neúčasť na
pojednávaníospravedlnilasúhlasilsprejednanímsporuvjehoneprítomnosti.Súdprvejinštanciepretov
súlade s § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej tiež „CSP“ alebo „Civilný sporový

poriadok“) rozhodol o tom, že sa pojednávanie uskutoční v neprítomnosti žalovaného 1/ a zástupcu
žalobcu. Na uvedenom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie prvopisom zmenky a oboznámený
obsah rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku č. k. 1T/9/2019-8620 z 27. februára 2020
a uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4To/7/2020 z 12. januára 2021.
11. Z prvopisu zmenky vyplývalo, že žalovaný 1/ vystavil v Bratislave 11. júna 2000 na rad N. R., bytom F.

XX, E., vlastnú zmenku s doložkou „bez protestu“, na zmenkovú sumu 26.190.002 eur, splatnú 14. mája
2016 v Bratislave. Zmenka bola pod doložkou per aval a označením žalovaného 2/ (obchodným menom,
adresou sídla a IČO-m) podpísaná žalovaným 1/, ako konateľom žalovaného 2/. Zo zmenky vyplývalo,
že na nej boli predtlačené údaje o dátume a mieste vystavenia, platobnom mieste, vystaviteľovi zmenky,
remitentovi a avalistovi. Údaj o dátume splatnosti, zmenkovej sume a mene (aj slovom) boli doplnené

perom. Na rubovej strane zmenky sa nachádzali tri datované indosamenty: zo 4. mája 2001 N. R. na
Inkasný servis, a. s., so sídlom Kollárovo námestie 20, 811 06 Bratislava, IČO: 35 808 551; z 13. mája
2016, Inkasný servis, a. s., na MIDAS INVESTMENT LTD., so sídlom Dixcart House, Fort Charles,
Charlestown, Nevis, Svätý Krištof a Nevis, reg. č. XXX XX; a 13. júna 2016 MIDAS INVESTMENT LTD.
na žalobcu.

12. Z rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku (ďalej tiež „špecializovaný trestný súd“) z
27. februára 2020, č. k. 1T/9/2019-8620, právoplatného a vykonateľného 12. januára 2021, súd prvej
inštancie zistil, že špecializovaný trestný súd uznal obžalovaných N.. N. R. a I.. I. B. za vinných z obzvlášť
závažného zločinu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa
§ 270 ods. 2, ods. 4 písm. b/ zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon (ďalej tiež „TZ“) spáchaného v

spolupáchateľstve podľa § 20 TZ; zo zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a/, ods. 2
písm. a/ TZ spáchaného v spolupáchateľstve podľa § 20 TZ, preto, že N.. N. R. a I.. I. B. po vzájomnej
dohode s obvineným JUDr. Š. A., ktorého trestná vec bola 8. novembra 2018 vylúčená na samostatné
konanie, v čase po roku 2013, najneskôr v deň spísania notárskej zápisnice číslo N 331/2016, Nz11932/2016, NCRLs 12305/2016 dňa 7. apríla 2016 v Bratislave, vyhotovili štyri sfalšované zmenky
s deklarovaným, avšak v skutočnosti nezodpovedajúcim dátumom ich vystavenia 11. júna 2000 a s
ďalej uvedenými, v skutočnosti neexistujúcimi zmenkovými sumami a indosamentmi, ktoré predložili ako

prílohy k návrhom na vydanie platobných rozkazov podaných v roku 2016 a 2017 Okresnému súdu
Bratislava V, a to
- vlastnú zmenku bez protestu vystaviteľa I.. I. B., Ľ.. X. XX, E., na rad N. R., s miestom a dátumom
vystavenia v Bratislave, dňa 11. júna 2000 so zmenkovou sumou 250.000.000 Sk, platobným miestom
Bratislava, dátumom splatnosti 11. júna 2015, avalom zmenky obchodnou spol. MARKÍZA - SLOVAKIA,

s. r. o., Blatné č. 334, 900 82, IČO: 31 444 873, zastúpená konateľom I.. I. B. a uvedením troch
indosamentov, počnúc Inkasným servisom, a. s., Kollárovo námestie 20, 811 06 Bratislava, IČO: 35
808 551, dátumom prevodu 4. mája 2001 s uvedením mena a podpisu N. R., ktorá bola predložená
dňa 21. júna 2016 na Okresný súd Bratislava V spoločne s návrhom na vydanie platobného rozkazu
na zmenkovú sumu 8.298.479,72 eura navrhovateľom Správa a inkaso zmeniek, s. r. o., so sídlom
Trenčianska 57, 821 09 Bratislava, IČO: 50335839, v zastúpení AK slc partners, s. r. o., Hviezdoslavovo

nám. 16, 811 02 Bratislava, proti odporcom 1/ I.. I. B., nar. XX. A. XXXX, bytom Ľ.. X. XX, XXX XX
E., a odporcom 2/ MARKÍZA - SLOVAKIA, spol. s r. o., so sídlom Bratislavská 1/a, 843 56 Bratislava,
IČO: 31 444 873, pričom Okresný súd Bratislava V pod sp. zn. 1CbZm/59/2016 dňa 26. apríla 2018
rozhodol tak, že žalovaní 1/, 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanú zmenkovú sumu
8.298.479,72 eura spolu so 6% ročným úrokom od 12. júna 2015 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo

dňa právoplatnosti rozsudku, pričom vo vzťahu k obv. I.. I.. B. tento rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 27. júna 2018, a vo vzťahu k spol. Markíza Slovakia, spol. s r. o., Bratislava, Krajský súd v Bratislave
pod sp. zn. 2CoZm/60/2016 dňa 14. decembra 2018 toto konanie prerušil,
- vlastnú zmenku bez protestu vystaviteľa I.. I. B., Ľ.. X. XX, E., na rad K.. Š. Á., E. E.Y. XX, E., s
miestom a dátumom vystavenia v Bratislave, dňa 11. júna 2000, so zmenkovou sumou 250.000.000

Sk, platobným miestom Bratislava, dátumom splatnosti 11. júna 2015, avalom zmenky obchodnou spol.
MARKÍZA - SLOVAKIA, s. r. o., Blatné č. 334, 900 82, IČO: 31 444 873, zastúpená konateľom I.. I.
B., s uvedením troch indosamentov, počnúc Inkasným servisom, a. s., Kollárovo námestie 20, 811 06
Bratislava, IČO: 35 808 551, dátumom prevodu 4. mája 2001, s uvedením mena a podpisu K.. Š. Á.,
ktorá bola predložená dňa 21. júna 2016 na Okresný súd Bratislava V spoločne s návrhom na vydanie

platobného rozkazu na zmenkovú sumu 8.298.479,72 eura navrhovateľom Správa a inkaso zmeniek, s.
r. o., so sídlom Trenčianska 57, 821 09 Bratislava, IČO: 50 335 839, v zastúpení AK slc partners, s. r. o.,
Hviezdoslavovo nám. 16, 811 02 Bratislava, proti odporcom 1/ I.. I. B., nar. XX. A. XXXX, bytom Ľ.. X. XX.
XXX XX E., a 2/ MARKÍZA - SLOVAKIA, spol. s r. o., so sídlom Bratislavská 1/a, 843 56 Bratislava, IČO:
31 444 873, pričom Okresný súd Bratislava, konajúci pod sp. zn. 2CbZm/60/2016 doposiaľ meritórne

nerozhodol,
- vlastnú zmenku bez protestu vystaviteľa I.. I. B., Ľ.. X. XX, E., na rad N. R., bytom F. XX, E., s miestom
a dátumom vystavenia v Bratislave 11. júna 2000, platobným miestom Bratislava, bez pôvodného
vypísania zmenkovej sumy, meny a dátumu splatnosti, avalom zmenky obchodnou spol. MARKÍZA -
SLOVAKIA, s. r. o., Blatné č. 334, 900 82, IČO: 31 444 873, zastúpená konateľom I.. I. B., ku ktorej bola

11. júna 2000 spísaná „Dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke medzi zmenkovým veriteľom
N. R. a zmenkovým dlžníkom I.. I. B., na základe ktorej bol zmenkový veriteľ oprávnený doplniť do
zmenky chýbajúce údaje, a to zmenkovú sumu, menu a dátum splatnosti zmenky, s uvedením troch
indosamentov, počnúc Inkasným servisom, a. s., IČO: 35 808 551, s dátumom prevodu 4. mája 2001, s
uvedenímmenaapodpisuN.R.,ktorábolapredloženápodopísanízmenkovejsumyameny26.190.002

eur a dátumu splatnosti 14. mája 2016 dňa 22. júna 2016 na Okresný súd Bratislava V spoločne s
návrhom na vydanie platobného rozkazu na zmenkovú sumu 26.190.002 eur navrhovateľom Správa a
inkaso zmeniek, s. r. o., IČO: 50 335 839, v zastúpení AK slc partners, s. r. o., Bratislava proti odporcom
I. I.. I. B. a II. MARKÍZA - SLOVAKIA, spol. s. r. o., IČO: 31 444 873, pričom Okresný súd Bratislava V
konajúci pod sp. zn. 2CbZm/61/2016 doposiaľ meritórne nerozhodol,

- vlastnú zmenku bez protestu vystaviteľa I.. I. B. na rad K.. Š. Á., s miestom a dátumom vystavenia
v Bratislave dňa 11. júna 2000, platobným miestom Bratislava, bez pôvodného vypísania zmenkovej
sumy, meny a dátumu splatnosti, avalom zmenky obchodnou spol. MARKÍZA - SLOVAKIA, s. r. o.,
IČO: 31 444 873, zastúpená konateľom I.. I. B., ku ktorej bola 11. júna 2000 spísaná Dohoda o
vyplňovacom práve k blankozmenke medzi zmenkovým veriteľom K.. Š. Á. a zmenkovým dlžníkom

I.. I. B., na základe ktorej bol zmenkový veriteľ oprávnený doplniť do zmenky chýbajúce údaje, a to
zmenkovú sumu, menu a dátum splatnosti zmenky, s uvedením troch indosamentov, počnúc Inkasným
servisom, a. s., IČO: 35 808 551, dátumom prevodu 4. mája 2001 s uvedením mena a podpisu N.
R., ktorá bola predložená po dopísaní zmenkovej sumy a meny 26.190.002 eur a dátumu splatnosti14. mája 2016, dňa 22. júna 2016 a následne 5. júna 2017 na Okresný súd Bratislava V spoločne s
návrhom na vydanie platobného rozkazu na zmenkovú sumu 26.190.002 eur navrhovateľom Správa
a inkaso zmeniek, s. r. o., IČO: 50 335 839, v zastúpení AK slc partners, s. r. o., proti odporcom

1/ I.. I. B. a 2/ MARKÍZA - SLOVAKIA, spol. s. r. o., IČO: 31 444 873, pričom tieto konania vedené
na Okresnom súde Bratislava V sp. zn. 1CbZm/131/2016 a 2CbZm/34/2017 o zaplatenie 26.190.002
eur s príslušenstvom zo zmenky boli právoplatnými uzneseniami dňa 26. januára 2017 a 6. októbra
2017 pre nezaplatenie súdneho poplatku opakovane zastavené, pričom vystavením týchto štyroch
sfalšovaných zmeniek v hodnote spolu 68.976.963,44 eura (pôvodných 2.078.000.000,59 Sk) mali

obvinení deklarovať urovnanie skoršieho vzájomného sporu medzi spoločnosťami Gamatex, s. r. o.,
Bratislava a Markíza - Slovakia, s. r. o., hoci tento spor bol v skutočnosti v celom rozsahu urovnaný už
Zmluvou o kúpe cenných papierov uzavretou dňa 30. júna 2000 medzi N.. N.. R., K.. Š.. Á. a STS, s. r. o.
Blatné, emitenta spoločnosti A.D.A.M., a. s., Bratislava spolu za 80 mil. Sk, zaplatenej po 40 mil. Sk obv.
N.. N.. R. a K.. Š.. Á.. v roku 2000, teda spoločným konaním falšovali cenné papiere v úmysle dať ich ako
pravé a uvedený čin spáchali vo veľkom rozsahu; v konaní pred súdom predložili dôkaz, o ktorom vedeli,

že bol sfalšovaný, na účel použiť ho ako pravý v úmysle sebe zadovážiť značný prospech a spôsobiť
značnú škodu, za čo bol obžalovaný N.. N. R. odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 19
(devätnásť) rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, bol mu
uložený peňažný trest vo výmere 10.000 eur s ustanovením náhradného trestu odňatia slobody na 10
(desať) mesiacov pre prípad zmarenia výkonu peňažného trestu a bol mu uložený ochranný dohľad na

2 (dva) roky a obžalovaný I.. I. B. bol odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 19 (devätnásť)
rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia a bol mu uložený
ochranný dohľad na 2 (dva) roky.

13. Z odôvodnenia rozsudku špecializovaného trestného súdu vyplývalo, že k ustáleniu záveru o

vine a treste konateľa žalobcu a žalovaného 1/ došlo na základe rozsiahleho dokazovania, pričom
zo skutkových záverov, ktoré z vykonaného dokazovania vyplynuli, špecializovaný trestný súd ustálil,
že ohrozenie licencie, ktoré ako dôvod svojho konania (vystavenie a avalovanie zmeniek, resp.
blankozmeniek, pozn.) v roku 2000 uvádzal najmä obžalovaný I. B., nepotvrdzoval žiaden vykonaný
dôkaz. Špecializovaný trestný súd ďalej ustálil, že spor medzi spol. Gamatex, s. r. o., a Markíza -

Slovakia, s. r. o., bol urovnaný v júni 2000, keď nároky N. R. a Š. Á. boli uspokojené sumou 80
miliónov SK, na základe zmluvy o kúpe cenných papierov medzi Slovenskou televíznou spoločnosťou,
N. R. a Š. Á.. Kľúčovou skutkovou otázkou, na ktorú sa zamerala prevažná časť dokazovania v rámci
trestného konania bolo, či zmenky boli žalovaným 1/ vystavené 11. júna 2000, ako tvrdili obžalovaní
alebo v období po roku 2013, najneskôr do 7. apríla 2016. Predmetom odborného skúmania, resp.

znaleckého dokazovania v rámci trestného konania bolo účtovanie zmeniek, z ktorého vyplynulo, že
žiadna zo zmeniek nebola riadne zaevidovaná v účtovníctve spoločností Inkasný servis, a. s., Správa
a inkaso zmeniek, s. r. o., a Markíza - Slovakia, s. r. o., s tým, že účtovné záznamy v podkladoch pre
daňový úrad neexistovali len v účtovných záznamoch spoločností N. R. boli záznamy, ktoré sa tam
mohli kedykoľvek bez problémov dopísať. Zároveň bolo v rámci trestného konania vykonané rozsiahle

znalecké dokazovanie k podpisom, k ich časovej väzbe a k ich súvislostiam, v nadväznosti na čo
špecializovaný trestný súd konštatoval, že pri zoradení sporných podpisov medzi podpisové rady z
rôznych časových období, pri vývine podpisov pri dlhšom časovom období, sporné podpisy I. B. boli
vyhotovené po roku 2013, pričom medzi podpismi na zmenkách a porovnávacím materiálom z roku
2000 bol významný rozdiel v písmovom obraze podpisov, morfológii, charaktere väzby v uhle sklonu

úvodných písmen a morfologickej variabilite záverečných morfologických konštrukcií, a teda sporné
podpisy spadali do variačnej šírky podpisov znakov porovnávacieho materiálu, teda vyhotovených po
roku 2013. V odôvodnení rozsudku ďalej špecializovaný trestný súd poukázal aj na odborné stanovisko
vypracované v civilnom konaní pre Okresný súd Bratislava V - odborné stanovisko č. 03/2018 z 13.
marca 2018, z ktorého vyplynul záver, že na základe výsledkov porovnávania sporných a porovnávacích

podpisov je veľmi nepravdepodobné, že originály sporných zmeniek, ktorých kópie boli skúmané, boli
podpísané I.. I. B. v roku 2000 s tým, že toto odborné vyjadrenie bolo odobrené aj správou experta N. J..
Zároveň bol v civilnom konaní použitý aj znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva s doplnením,
ktorý konštatoval podobný záver. Čo sa týka podpisov N. R., zo záverov znaleckého posudku KEÚ PZ
z 26. októbra 2018 vyplývala najužšia časová väzba, pričom vyhotovenie podpisov bolo špecifikované

na roky 2014-2016. Špecializovaný trestný súd dospel k záveru, že po pospájaní všetkých odborných
záverov bez ohľadu na to, či ide o znalecké posudky alebo expertné správy vo forme listín, ani
jeden z nich nehovoril v prospech tvrdení obžalovaných (teda, že by boli zmenky vystavené 11. júna
2000), ale boli vystavené určite po roku 2013, s najväčšou pravdepodobnosťou v roku 2016. Záveromšpecializovaný trestný súd skonštatoval, že na zmenkách bol uvedený nesprávny dátum na základe
zlého úmyslu, aby to vyvolalo zdanie, že ich vystavila oprávnená osoba. I. B. však okrem seba k
plneniu zo zmeniek zaviazal aj spol. Markíza - Slovakia, s. r. o., hoci v roku 2016 nemal vo vzťahu

k tejto spoločnosti žiadnu funkciu a postavenie. Urobil to ako neoprávnená osoba, čo bol jediný cieľ
antedatovania zmeniek.
14. Z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“) z 12. januára 2021, sp.
zn. 4To/7/2020, bolo zistené, že najvyšší súd podľa § 319 Trestného poriadku odvolania obžalovaných
N.. N. R. a I.. I. B., prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR a poškodeného

MARKÍZA - SLOVAKIA, spol. s. r. o., zamietol. Najvyšší súd v odôvodnení rozhodnutia okrem iného
skonštatoval správnosť ustálenia skutkového stavu špecializovaným trestným súdom. Argumentoval
tým, že konštrukcia skutkových okolností, ktorú obžalovaní na svoju obranu vytvorili, vyznievala
nepresvedčivo, nehodnoverne a bola vykonanými dôkazmi vyvrátená. Bolo nepravdepodobné, aby
obžalovaní približne 15 rokov doklady preukazujúce existenciu tak vysokého na strane spol. Markíza
- Slovakia, s. r. o., možného záväzku a na strane spol. Inkasný servis, a. s., tak vysokej pohľadávky

primárne v sume 500.000.000,- Sk nepojali do účtovníctva, notársku zápisnicu osvedčujúcu ich
existenciu spísali až po uplynutí 15 rokov, a o existencii zmeniek v podstate nikomu 15 rokov nepovedali,
pričom obžalovaný I.. I. B. ich existenciu svojim obchodným partnerom zamlčal, a to aj pri prevode
obchodných podielov a ich existencia nebola zmienená ani pri opakovanom prevode obchodného
podielu C. G.. Je nepravdepodobné, aby sa obžalovaný N.. N. R. pri vyriešení sporu medzi firmou

Gamatex, s. r. o., a Markíza - Slovakia, s. r. o., uspokojil s vyplatením sumy 40.000.000,- Sk a na doplatok
v rozhodujúcej výške 250.000.000,- Sk čakal neistých 15 rokov, za situácie, že spol. Markíza - Slovakia,
s.r.o.,vroku2000,kedykpodpísaniuspornýchzmeniekmalodôjsťtakýmtomajetkomnedisponovala.V
odôvodnení najvyšší súd tiež poukázal na to, že z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že obžalovaný
I.. I. B., ktorý sporné zmenky vystavil v čase medzi rokom 2013 a 2016 v žiadnom prípade nechcel byť

zo zmenky zaviazaný, nemal v úmysle zmenkovú sumu zaplatiť, teda nemal v úmysle vystaviť zmenku
pravú, z ktorej by bol zmenečne zaviazaný, ale jeho úmyslom a cieľom bolo prostredníctvom falošnej,
vymyslenej, neexistujúcej zmenky odčerpať finančné prostriedky od spol. Markíza - Slovakia, spol. s. r.
o., pričom na takejto nepravej zmenke uviedol dátum nezodpovedajúci realite, neexistujúce zmenkové
sumy a neexistujúce indosamenty.

15. Súd prvej inštancie po citácii zákonných ustanovení § 193 CSP, § 270 ods. 2, ods. 4 písm. b) a
§ 344 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ TZ, § 3 ods. 1, čl. I § 7, čl. I § 30 ods. 1, čl. I § 31, čl. I § 75,
čl. I § 77 ZZŠ, § 20 ods. 1, § 34, § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 13 ods. 1, ods. 2, § 133
ods. 1 Obchodného zákonníka konštatoval, že v prejednávanom spore bol žalobou uplatnený nárok
z vlastnej zmenky, ktorá mala byť pôvodne blankozmenkou - neobsahovala údaj o dátume splatnosti,

zmenkovej sume a mene, ktoré boli v súlade s Dohodou doplnené o zmenkovú sumu: 26.190.002
€, menu: eur a dátum splatnosti: 14. mája 2016. Žalobca v žalobe tvrdil, že ju žalovaný 1/ vystavil
a žalovaný 2/ per aval podpísal 11. júna 2000. Žalovaný 1/ v priebehu konania existenciu a platnosť
prijatého zmenkového záväzku, vrátane vystavenia zmenky a jej avalovania 11. júna 2000, potvrdil,
platnosť zmenky nespochybňoval a v spore sa voči uplatnenému nároku prakticky žiadnym spôsobom

nebránil.Žalovaný2/odzačiatkukonaniaspochybňovalcelýžalovanýnárokavkonaníuplatnilnámietky
týkajúce sa podpisu zmenky žalovaným 2/, najmä vo vzťahu k času podpisu zmenky, existencie
zabezpečených záväzkov a zabezpečenej pohľadávky, zmenkových prejavov, existencie a výkladu
dohodyovyplňovacompráve,vyplneniazmenkyčododôvoduavýšky,okolnostípodpisuzmenky,najmä
vo vzťahu k možnému spáchaniu trestného činu a neplatnosti právnych úkonov a námietky týkajúce

sa dôveryhodnosti konajúcich osôb - konateľa žalobcu a žalovaného 1/. V priebehu tohto sporu bolo
začaté trestné konanie voči konateľovi žalobcu a žalovanému 1/ pre obzvlášť závažný zločin falšovania,
pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov a pre zločin marenia spravodlivosti,
práve v súvislosti so zmenkou a jej uplatnením v prejednávanom spore, preto bolo dôvodným konanie
prerušiť do právoplatného skončenia trestného konania. Predmetné trestné konanie bolo voči konateľovi

žalobcu a žalovanému 1/ právoplatne skončené rozsudkom Špecializovaného trestného súdu z 27.
februára 2020, č. k. 1T/9/2019- 8620 v spojení s uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 4To/7/2020.

16. Súd prvej inštancie bol v danom prípade podľa § 193 CSP vyššie uvedenými rozhodnutiami
trestných súdov viazaný. Súdna prax, ako aj doktrína (pozri napríklad Števček, M., a Bajánková, J.,

In: Števček, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 735) sa pri
výklade ustanovenia § 193 CSP ustálili na názore, podľa ktorého ak je v čase rozhodovania civilného
súdu právoplatný rozsudok, ktorým bolo rozhodnuté, že bol spáchaný trestný čin, je súd viazaný
výrokom, že bol trestný čin spáchaný a výrokom, kto ho spáchal; súd je pritom viazaný výrokom, nieodôvodnením trestného rozhodnutia. Z výroku o vine však treba vychádzať ako z celku a brať do
úvahy jeho právnu aj skutkovú časť s tým, že rieši naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu
konkrétnym konaním páchateľa (R 22/1979). Rozsah tejto viazanosti je daný tým, do akej miery sú znaky

skutkovej podstaty trestného činu zároveň významnými okolnosťami pre rozhodnutie civilného súdu o
uplatnenom nároku (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2015, sp. zn. 3Cdo/101/2012,
prípadne nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. novembra 2011, sp. zn. I. ÚS 269/2011).
Nejde pritom o porušenie § 193 CSP (pred 1. júlom 2016 - § 135 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok), pokiaľ civilný súd nad rámec skutkovej a právnej časti výroku trestného rozsudku

(obsahujúcej vyhodnotenie z trestnoprávnych hľadísk) vezme na zreteľ aj niektorú ďalšiu okolnosť,
ktorá je významná zo súkromnoprávnych aspektov (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. januára
2017, sp. zn. 3Cdo/223/2016). Súd rozhodujúci po právoplatnom skončení trestného konania nemôže
spochybňovať postup trestného súdu pri posudzovaní otázky trestnej zodpovednosti, prípadne závery
vyslovené pri riešení predbežných otázok nevyhnutných pre konštatovanie trestnej zodpovednosti a
tým aj viny obžalovaného. Civilný súd zároveň nemôže bez ďalšieho dôjsť k skutkovým alebo právnym

záverom odlišným od záverov vyslovených trestným súdom, obzvlášť za stavu, keď strany v civilnom
procese boli tiež účastníkmi trestného konania, čo by v konečnom dôsledku bolo v rozpore s princípom
právnej istoty (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 11. decembra 2019, sp. zn. 2ObdoV/4/2019 a v ňom
citovanú judikatúru).
17. Zo skutkových a právnych záverov špecializovaného trestného súdu vyjadrených vo výrokovej

časti rozsudku (v spojení s uznesením najvyššieho súdu) vyplývalo, že konateľ žalobcu a žalovaný
1/ predstierali vystavenie, avalovanie a indosácie zmenky tak, že ako dátum vystavenia na zmenke
uviedli 11. jún 2000, hoci bola skutočne vystavená po roku 2013, s najväčšou pravdepodobnosťou v
roku 2016, teda v čase, keď žalovaný 1/ už nebol oprávnený konať v mene žalovaného 2/. Žalovaný
1/ v žiadnom prípade nechcel byť zo zmenky zaviazaný, nemal v úmysle zmenkovú sumu zaplatiť,

teda nemal v úmysle vystaviť zmenku pravú, z ktorej by bol zmenečne zaviazaný, ale jeho skutočným
úmyslom bolo spolu s konateľom žalobcu, prostredníctvom takto sfalšovanej zmenky zmenkovo-právne
zaviazať výlučne žalovaného 2/, ako avalistu, dosiahnuť voči nemu v prejednávanom spore vydanie
súdneho rozhodnutia - exekučného titulu, znejúceho na zaplatenie zmenkovej sumy 26.190.002 eur
spolu s príslušenstvom a na základe takto získaného exekučného titulu vymôcť finančné prostriedky od

žalovaného 2/. Zo záverov trestných súdov tiež vyplývalo, že takto vyhotovená zmenka nemala žiaden
kauzálny základ a údaje na zmenke uvedené nezodpovedali realite, resp. sa jednalo o neexistujúce
údaje.
18. Zneužitím práva je správanie zdanlivo podľa práva, ale v skutočnosti sa má dosiahnuť nedovolený
výsledok (Knapp, V., Teorie práva. Praha: C.H. Beck 1995, s. 184.). Špecifickým prípadom zneužitia

právaješikanóznesprávanie(šikanóznyvýkonpráva),ktoréspočívavtom,ženiektovykonásvojeprávo
so zámerom spôsobiť inému neprimeranú ujmu, resp. jeho jediným cieľom je poškodiť iného (rozsudok
Najvyššieho súdu Českej republiky zo 7. septembra 2004, sp. zn. 22Cdo/1567/2004). Zákaz zneužitia
práva je uznávaný ako jeden zo základných princípov fungovania práva a priamo vyplýva z definície
právneho štátu (čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Výkonu práva, ktorý je jeho zneužitím súdy nemôžu

poskytnúť právnu ochranu, pretože by to bolo nielen v rozpore s § 3 ods. 1 OZ, ale predovšetkým s čl.
46 Ústavy Slovenskej republiky.
19. V tomto konaní vyšlo vykonaným dokazovaním najavo (§ 191 ods. 1 CSP), že zo strany žalobcu, za
súčinnosti žalovaného 1/, išlo o vedenie súdneho sporu, ktorého účelom nebolo dovolávanie sa ochrany
subjektívnych práv, ale snaha o vlastné obohatenie sa na ujmu iného - žalovaného 2/, zneužívajúc

pritom prísnu formálnosť zmenkového práva a abstraktnosť zmenky. Vyššie zmienené skutočnosti,
ktoré boli v rámci trestného konania preukázané, odôvodňovali vyslovenie jednoznačného záveru o
tom, že uplatnením nároku z predmetnej zmenky, ktorá mala pôvod v závažnom protiprávnom konaní
konateľa žalobcu a žalovaného 1/ a ktorá bola produktom ich trestnej činnosti, nedochádzalo k riadnemu
výkonu zmenkového práva, ale k jeho zneužitiu. Nároku z takej zmenky, ktorá svojou hmotnoprávnou

podstatou odporovala zmyslu a účelu zmenkového práva, ako aj normám Trestného zákona, súd ako
orgán chrániaci základné práva a slobody nemôže poskytnúť právnu ani súdnu ochranu. Súd prvej
inštancie tak mal v prejednávanom spore za to, že vyhovením žaloby čo i len z časti by vo výsledku
došlo k aprobovaniu protiprávneho konania konateľa žalobcu a žalovaného 1/ súdom, čo je v zmysle
vyššie uvedeného neprípustné.

20. Vo všeobecnosti predstavuje vystavenie (emisia) zmenky ako cenného papiera právny úkon, viazaný
na splnenie kumulatívne stanovených podmienok, a to existencia formálne platnej zmenky - cenného
papiera s náležitosťami stanovenými zákonom zmenkovým a šekovým a odovzdanie zmenky prvémumajiteľovi [§ 13 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch)]. Podstatné náležitosti cudzej zmenky sú
uvedené v čl. I § 1 a 2 ZZŠ; náležitosti vlastnej zmenky sú upravené v čl. I § 75 a 76 ZZŠ. Pokiaľ sú

uvedené zákonné podmienky kumulatívne splnené, je zmenku možné považovať za formálne platnú.
Zmenkujemožnézformálnehohľadiskaposúdiťakoneplatnúlenprejejrozporspredpismizmenkového
práva, napr. pre chýbajúcu náležitosť, čo vyplýva z abstraktnosti emisie cenných papierov. Samotná
formálna platnosť zmenky však pre zaviazanosť zo zmenky nepostačuje, pretože podpísanie zmenky
je potrebné vnímať nielen z formálneho hľadiska ako samotný podpis, ale predovšetkým ako prejav

vôle konajúcej osoby, ktorý pre materiálnu platnosť, resp. záväznosť musí byť bez akýchkoľvek vád.
Z dikcie čl. I § 7 ZZŠ vyplýva, že stanovuje len demonštratívny výpočet materiálnych vád podpisov
na zmenke, teda vymedzuje niektoré prípady, keď formálne správne podpisy zmenkovo nezaväzujú.
Okrem toho však, práve pre len demonštratívny (neuzavretý) výpočet vád podpisov na zmenke je toto
zákonné ustanovenie aplikovateľné aj na posúdenie iných prípadov vád podpisov na zmenke z hľadiska
podpisom prejavenej vôle konajúcej osoby (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2022, sp. zn.

5Obdo/27/2021). Materiálne neplatné - nezaväzujúce sú aj podpisy, ktoré sú v rozpore so všeobecnými
ustanoveniami (OZ) o právnych úkonoch. Citované ustanovenie sa tak napríklad vzťahuje aj na prípady,
ak prejav vôle na zmenke nebol vykonaný slobodne a vážne v zmysle § 37 ods. 1 OZ (Kovarík, Z., Zákon
smenečný a šekový. Komentár. 6. dopl. vydání. Praha: C. H. Beck, 2014, s. 52, prípadne Jablonka, B.,
Zákon zmenkový a šekový. Komentár, Bratislava: Wolters Kluwer, 2017, s. 52).

21. Z hľadiska formálnej platnosti bolo zmenku uplatnenú v tomto spore potrebné považovať za platnú,
pretože obsahovala všetky podstatné náležitosti vlastnej zmenky podľa čl. I § 75 ZZŠ. O materiálnej
platnosti zmenkových právnych úkonov však hovoriť nemožno, keďže v danom prípade chýbala zložka
vážnosti vôle žalovaného 1/ (ako vystaviteľa zmenky) zmenkovo sa zaviazať. Nedostatok vážnosti
vôle bola okolnosť zakladajúca neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 OZ. Právny úkon

nie je vykonaný vážne, pokiaľ podľa objektívnych okolností daného prípadu konajúci nechcel vyvolať
následky, ktoré s takýmto prejavom vôle normy občianskeho práva spájajú. Ak právny úkon nebol
vykonaný slobodne a vážne, je v zmysle § 37 ods. 1 OZ absolútne neplatným a preto nemôže dôjsť
ani k vzniku zmenkového záväzku. Uvedená skutočnosť nespôsobila neplatnosť samotnej zmenky, ale
podpis žalovaného 1/ na zmenke nemohol byť materiálne záväzný.

22.Prepodpiszmenkovéhoručiteľa(avalistu)nazmenkezhľadiskaformálnejplatnosti,akoajzhľadiska
jeho materiálnej záväznosti platia rovnaké pravidlá ako pri podpise vystaviteľa zmenky (čl. I § 1, čl. I §
75, čl. I. § 7 a § 8 ZZŠ). V mene právnickej osoby koná štatutárny orgán alebo za ňu koná zástupca.
Na to, aby išlo o podpis právnickej osoby na zmenke, musí byť popri vlastnoručnom podpise osoby
konajúcej v mene právnickej osoby uvedené označenie právnickej osoby. Formálne platný a materiálne

zaväzujúci podpis právnickej osoby teda z podstaty veci pozostáva z dvoch zložiek, a to označenia
právnickej osoby minimálne jej názvom a podpisu osoby oprávnenej v jej mene konať. Pri podpisovaní
zmeniek právnickými osobami je tak nevyhnutné, aby z podpisu na zmenke jednoznačne vyplývalo,
že ide o konanie štatutárneho orgánu v mene právnickej osoby. Skutočnosť, či fyzická osoba bola
skutočne oprávnená zmenku menom právnickej osoby, resp. za ňu podpísať, spravidla nevyplýva z

obsahu zmenky, ale napr. z údajov obsiahnutých v obchodnom registri (rozsudok Najvyššieho súdu
Českej republiky z 28. marca 2012, sp. zn. 29Cdo 3180/2011).
23. V prípade podpisu žalovaného 2/ pod doložkou per aval chýbala materiálna zložka jeho podpisu, a
to podpis osoby oprávnenej konať v mene žalovaného. Žalobcom predložená zmenka síce obsahovala
údaj o vystavení zmenky 11. júna 2000 (zmenka neobsahovala údaj o dátume podpisu avalistickej

doložky), avšak z rozhodnutí trestných súdov bolo zrejmé, že žalovaný 1/ sa v mene žalovaného 2/ na
zmenku pod doložkou per aval v skutočnosti podpísal najskôr až po roku 2013. Z výpisu z obchodného
registra mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný 1/ bol konateľom žalovaného 2/ v období od
11. novembra 1993 do 27. novembra 2002, s dátumom skončenia funkcie konateľa 4. novembra 2002,
preto sa tak žalovaný 1/ na zmenku v mene žalovaného 2/ podpisoval až v čase, keď už nevykonával

funkciu konateľa žalovaného 2/. Žalovaný 1/ tak v čase podpisu zmenky nebol osobou oprávnenou
konať v mene žalovaného 2/, a preto žalovaného 2/ nemohol účinne zmenkovo-právne zaväzovať podľa
čl. I § 31 ZZŠ v spojení s čl. I § 7 ZZŠ. V konaní zároveň nebolo tvrdené a ani preukázané, že by
oprávnenie žalovaného 1/ zmenkovo-právne zaväzovať žalovaného 2/ ako avalistu alebo inak za neho
konať, vyplývalo z iného dôvodu (napr. z plnomocenstva).

24. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol, pričom s odkazom
na vyššie uvedené považoval za nadbytočné vysporiadavať s ďalšími námietkami vznesenými v rámci
sporu. Vo vzťahu k stranami navrhovaným dôkazom uviedol, že ďalšie dokazovanie považoval zanadbytočné, keďže skutkový stav mal pre svoje rozhodnutie spoľahlivo zistený z rozhodnutí trestných
súdov (§ 193 CSP).
25. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 v spojení

s § 257 CSP. Vzhľadom na plný procesný úspech žalovaného 2/ v spore mu priznal voči žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. V prípade rozhodovania o nároku na náhradu trov
konania žalovaného 1/ súd prvej inštancie považoval za potrebné na vec aplikovať ust. § 257 CSP,
v zmysle ktorého súd úspešnej strane výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa. Dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie nároku na náhradu trov

konania žalovanému 1/, ako procesne úspešnej strane sporu, videl konajúci súd v tom, že sám žalovaný
1/ sa svojim protiprávnym konaním spolu s konateľom žalobcu podstatnou mierou pričinil o začatie a
vedenie tohto sporu. Zároveň bolo v danom prípade potrebné zohľadniť aj správanie žalovaného 1/ v
priebehu celého konania, keď žalobou uplatnený nárok prakticky uznal a v spore sa žiadnym spôsobom
nebránil, hoci vedel, že žalobou uplatnený nárok nemá žiaden hmotnoprávny základ. V prejednávanom
spore by bolo podľa názoru súdu prvej inštancie spravodlivým uložiť náhradu trov konania žalovaného

2/ žalobcovi a žalovanému 1/, avšak súd nemá zákonné oprávnenie preniesť povinnosť nahradiť trovy
konania na inú procesnú stranu (pozri napríklad Baricová, J., In: Števček, M. a kol. Civilný sporový
poriadok. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 1045).
26. Voči napadnutému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žaloba zo dňa 27.02.2023 a navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie.
27. Žalobca mal za to, že súd prvého stupňa vyvodil z vykonaných dôkazov nesprávne skutkové zistenia
a zároveň nesprávne právne vec posúdil.
28. Poukázal na to, že súd prvého stupňa primárne vychádzal z rozsudku Špecializovaného trestného
súdu v Pezinku a potvrdzujúceho rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktorými bol v zmysle príslušných

ustanovení CSP viazaný. Súd je však viazaný iba výrokom rozhodnutia, ktoré jediné je záväzné a nie
odôvodnením. Súd prvého stupňa bez ďalšieho vychádzal z odôvodnení vyššie uvedených rozhodnutí
v trestnom konaní, pričom uvedené dokazovania nebolo vykonané súdom prvého stupňa v civilnom
sporovom konaní.
29. Zároveň prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že prejav vôle vystaviteľa

zmenky nebol vážny, t. j. nesmeroval k zamýšľaným právnym následkom právneho úkonu. Uvedené
konštatovanie vady prejavu vôle však nemalo žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní. Rovnaký právny
záver platil aj ohľadne doložky „per aval“.
30. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku priamo konštatoval, že ďalšie dokazovanie
nevykonával, nakoľko vychádzal z odôvodnenia rozhodnutí trestných súdov. Predmetný postup však

nebol súladný s ustanoveniami Civilného sporového poriadku a bolo povinnosťou súdu prvého stupňa
vysporiadať sa dokazovaním s uplatneným nárokom žalobcu a nielen mechanicky prevziať odôvodnenie
rozhodnutí súdov v trestnom konaní.
31. Žalobca mal za to, že v konaní pred súdom prvej inštancie došlo k vadám uvedených v ust. § 365
ods. 1 písm. d) až h) CSP.

32. Žalovaný 2/ sa podaním zo dňa 24.04.2023 vyjadril k odvolaniu žalobcu a uviedol, že v konaní
bolo jednoznačne preukázané, že zmenka, od ktorej žalobca odvodzoval jednotlivé nároky uplatnené
žalobou v tomto spore, bola sfalšovaná, a že z tohto dôvodu nebolo možné žalobe voči žalovanému 2/
vyhovieť. Navrhol, aby Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok potvrdil, a aby mu zároveň priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Napadnutý rozsudok považoval za vecne

správny, zákonný a vyčerpávajúco odôvodnený a s jeho obsahom sa v plnom rozsahu stotožnil, a to ako
vo výrokovej časti, tak aj v celom rozsahu odôvodnenia. Odvolanie žalobcu sa naopak žalovanému 2/
javilo ako mimoriadne stručné, a miestami až vágne podanie.
33.Žalobcamalvzmysleobsahunímpodanéhoodvolaniazato,ženapadnutýrozsudokúdajnezakladal
splnenie odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP, teda že súd prvej inštancie mal

z vykonaných dôkazov vyvodiť nesprávne skutkové zistenia, a zároveň vec nesprávne právne posúdiť.
34. K rozsahu vykonaného dokazovania a právnemu posúdeniu veci žalovaný 2/ poukázal na to,
že žalobca v podanom odvolaní vytýkal žalobca súdu prvej inštancie, že napadnutý rozsudok sa
opieral o závery trestného konania vedeného najskôr Špecializovaným trestným súdom pod sp. zn.:
PK-1T/20/2020, a následne v rámci odvolacieho konania na Najvyššom súde SR pod sp. zn.: 4To/7/2020

(ďalej len „Trestné konanie“). Súd prvej inštancie bol v zmysle odvolacej argumentácie žalobcu viazaný
len výrokmi súdnych rozhodnutí v Trestnom konaní, nie však odôvodneniami dotknutých rozhodnutí
trestnýchsúdov.Žalobcaďalejvtomtoohľadetvrdil,ženato,abybolomožnéodôvodnenienapadnutého
rozsudku oprieť o závery Trestného konania, mal súd prvej inštancie údajne povinnosť vykonať v tomtoaktuálnom civilnom zmenkovom konaní zhodné dokazovanie, aké už bolo vykonané v Trestnom konaní.
Osobitný dôraz kládol žalobca v odvolaní na údajnú nepodloženosť záveru súdu prvej inštancie týkajúcu
sa nedostatku vážnosti prejavu vôle žalovaného 1/, a to jednak vo vzťahu zaviazať vlastnú osobu ako

avaláta zmenky, a zároveň aj žalovaného 2/ ako zmenkového avalistu.
35. Celú vyššie zhrnutú odvolaciu argumentáciu žalobcu, považoval žalovaný 2/ za nesprávnu, účelovú,
a v konečnom dôsledku aj za absolútne nezohľadňujúcu reálny obsah odôvodnenia napadnutého
rozsudku. Súd prvej inštancie sa naprieč odôvodnením napadnutého rozsudku podrobne vysporiadal so
spôsobom a rozsahom osvojenia si záverov Trestného konania.

36.Podobneakožalobcavodvolaní,ajsúdprvejinštancievodôvodnenínapadnutéhorozsudkuuviedol,
že je viazaný právoplatnými výrokmi, nie odôvodnením súdnych rozhodnutí v Trestnom konaní. Žalobca
v odvolaní vôbec nereflektoval skutočnosť, že súd prvej inštancie prakticky vzápätí dodal, že rozsah
jeho viazanosti závermi Trestného konania je determinovaný aj tým, do akej miery sú znaky naplnených
skutkových podstát trestných činov významné pre rozhodnutie o nároku uplatnenom v tomto civilnom
zmenkovom konaní. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti zdôraznil, že nemôže spochybňovať postup

súdov v Trestnom konaní pri posudzovaní otázky trestnej zodpovednosti, a rovnako tak ani závery
vyslovené súdmi v Trestnom konaní v rámci riešení predbežných otázok nevyhnutných pre ich konečné
rozhodnutia v Trestnom konaní.
37. Súd prvej inštancie rovnako tak uviedol, že nemôže bez ďalšieho dôjsť k skutkovým alebo právnym
záverom odlišným od záverov vyslovených súdmi v Trestnom konaní, obzvlášť v situácii, kedy strany

tohto civilného zmenkového konania boli zároveň účastníkmi Trestného konania, čo by v konečnom
dôsledku bolo v rozpore aj s princípom právnej istoty účastníkov konania. Celé vyššie uvedené právne
posúdenie zo strany súdu prvej inštancie bolo pritom podporené aj množstvom odkazov na ustálenú
rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR či Ústavného súdu SR (ďalej len „ÚS SR“). Žalovaný 2/ sa s
prezentovaným právnym názorom súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožnil.

38. Na základe dokazovania vykonaného v Trestnom konaní došlo k právoplatnému uznaniu viny a
odsúdeniu jednak konateľa žalobcu (N.. R.) ako aj žalovaného 1/(I.. B.). Konateľ žalobcu a žalovaný
1/ boli právoplatne uznaní vinnými zo sfalšovania zmenky, z ktorej žalobca odvodzoval svoje žalobné
nároky v tomto konaní. S ohľadom na predmetné skutočnosti nebolo jednoducho možné, aby si súd prvej
inštancie uvedené závery Trestného konania neosvojil aj v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku.

Za účelom zistenia „sfalšovania“ zmenky, nebol súd prvej inštancie povinný vykonať žiadne ďalšie
dokazovanie, nakoľko táto otázka bola s konečnou platnosťou vyriešená v trestnom konaní a týmto
záverom (ako súčasťou výroku rozsudku Špecializovaného trestného súdu) bol konajúci súd v celom
rozsahu viazaný.
39. Z vykonaného dokazovania v Trestnom konaní bolo nad rozumnú pochybnosť preukázané, že

zmenka od ktorej žalobca odvodzoval nároky v tomto konaní bola sfalšovaná. Reálne sa teda nejednalo
o cenný papier zakladajúci práva a povinnosti akýmkoľvek subjektom. Vykonaným dokazovaním v
Trestnom konaní bolo zároveň ustálené, že žalovaný 1/ vystavil sfalšovaný cenný papier - zmenku
niekedy po roku 2013, teda v čase výrazne rozdielnom a neskoršom, ako bolo deklarované na samotnej
zmenke. Z vykonaného dokazovania v Trestnom konaní rovnako tak vyplynulo, že žalovaný 1/ v

rovnakom období podpísal sfalšovanú zmenku aj v mene žalovaného 2/, čoby avalistu. Žalovaný 1/
podpísal zmenkové ručenie údajne za žalovaného 2/ ako avalistu sfalšovanej zmenky v čase, kedy už
preukázateľne nebol oprávnený konať v mene žalovaného 2/.

40. Vykonané dokazovanie v Trestnom konaní tak v konečnom dôsledku ustálilo skutkový stav

(premietnutý do výroku rozsudku ŠTS), ktorý bol dostatočným podkladom pre právne posúdenie veci
zo strany súdu prvej inštancie. Pri aplikácii príslušných právnych predpisov na zistený skutkový stav
(vyplývajúci z výrokov rozsudku ŠTS) možno dospieť jedine k rovnakému právnemu posúdeniu ako
vyplýva z napadnutého rozsudku. Žalovaný 1/ v skutočnosti nemal v úmysle vystaviť zmenku pravú, z
ktorej by bol on sám zmenečne zaviazaný. Jediným skutočným úmyslom a cieľom žalovaného 1/ bolo od

počiatku prostredníctvom vystavenia falošnej zmenky odčerpať finančné prostriedky od žalovaného 2/.
41. Len obiter dictum možno uviesť, že vyššie uvedené závery Trestného konania boli výsledkom
rozsiahlych odborných skúmaní a znaleckých dokazovaní, pričom tieto tvorili podklad pre záver o vine
a treste konateľa žalobcu a žalovaného 1/. Nejestvuje v tomto ohľade žiadny dôvod na zopakovanie
dokazovania, ktoré bolo už raz vykonané v Trestnom konaní. V zmysle zásady ex iniuria ius non oritur

žalobca jednoducho nemohol s jeho žalobou v tomto konaní uspieť.
42. Ak Špecializovaný trestný súd vo výroku svojho rozsudku konštatoval, že konateľ žalobcu a žalovaný
1/ (v spolupáchateľstve) spornú zmenku sfalšovali a túto predložili súdu ako dôkaz, o ktorom vedeli, že
bol sfalšovaný alebo pozmenený, na účel použiť ho ako pravý, čím sa dopustili trestných činov podľa §270 ods. 2 a ods. 4 písm. b) TZ a § 344 ods. 1 písm. a) TZ, nebolo nevyhnutné opätovne na súde prvej
inštancie vykonať žiadne dokazovanie, ktoré by „overovalo“ sfalšovanie predmetnej zmenky. Súd prvej
inštancie viazaný takýmto výrokom v trestnom konaní z uvedených okolností, mal urobiť len relevantné

právne závery (čo aj bolo v konaní riadne realizované).
43. Aj v prípade, že by sa súd prvej inštancie rozhodol zopakovať dokazovanie z Trestného
konania, nemohol by bez ďalšieho dospieť k záverom odlišným od záverov súdov Trestnom konaní.
Akékoľvek ďalšie úkony zo strany žalobcu v tomto konaní (vrátane podania odvolania) predstavovali v
konečnom dôsledku len absolútne zbytočné predlžovanie následkov trestnej činnosti konateľa žalobcu

a žalovaného 1/.
44. V súvislosti s výhradami žalobcu týkajúcich sa vykonaného dokazovania žalovaný 2/ poukázal na
celkovú pasivitu žalobcu. Od momentu právoplatného odsúdenia konateľa žalobcu a žalovaného 1/ v
Trestnom konaní, nevykonal žalobca v tomto spore až do momentu podania odvolania žiadny relevantný
úkon a neuplatnil žiadne prostriedky procesného útoku. Ak by mal čo i len teoreticky žalobca záujem
spochybniť závery Trestného konania a procesnú obranu žalovaného 2/ (spočívajúcu v poukazovaní

na výsledky Trestného konania), mal tak urobiť v konaní na súde prvej inštancie. Žalobca nenavrhol
vykonanie akéhokoľvek dokazovania, ktoré by bolo čo i len teoreticky spôsobilé vyvrátiť právoplatné
závery Trestného konania. Žalobca reálne od momentu právoplatného odsúdenia konateľa žalobcu a
žalovaného 1/ v Trestnom konaní, stratil úprimný záujem na výsledku tohto sporu. Uvedené napokon
najlepšie demonštruje tá skutočnosť, že žalobca ani právny zástupca žalobcu sa bez akéhokoľvek

ospravedlnenia ani len nedostavili na jediné súdne pojednávanie v tejto veci dňa 15.12.2022. Rovnako
poukázal na skutočnosť, že žalobca v odvolaní nijako nepoukazoval na dôvodnosť ním uplatneného
nároku. Odvolanie bolo pasivitou žalobcu redukované na poukázanie na údajné pochybenia súdu prvej
inštancie, avšak bez relevantného vzťahu k (ne)dôvodnosti samotnej žaloby ako takej.
45. Žalovaný 2/ poukázal na to, že napadnutý rozsudok plne korešpondoval aj so závermi obdobného

sporu vedeného Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn.: 2CbZm/59/2016. V rámci tohto konania súdy
rozhodovali o nárokoch zhodného žalobcu voči zhodným žalovaným, ako bolo tomu v prejednávanom
spore. Žalobné nároky pritom boli taktiež odvodené z jednej z celkovo štyroch zmeniek, ktoré boli v
zmysle záverov Trestného konania úmyselne sfalšované, a následne (výhradne s cieľom obohatiť sa na
úkor žalovaného 2/) jednotlivo uplatnené ako pravé na Okresnom súde Bratislava V. V uvedenom spore

odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 20 ods. 1 OZ, § 39 OZ a viaceré ustanovenia ObZ., ustálil
absolútnu neplatnosť právneho úkonu - prevzatia zmenkového záväzku z titulu avalu žalovaným 2/ ako
avalistom a žalobu v celom rozsahu zamietol. Napriek skutočnosti, že predmetné závery odvolacieho
súdu možno v tomto konaní použiť len podporne, z hľadiska princípu právnej istoty nejestvuje udržateľný
dôvod na prípadné odklonenie sa od uvedených záverov odvolacieho súdu.

46. Ďalšie vyjadrenia strany sporu v rámci odvolacieho konania nepodali.

47. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec podľa § 378 ods. 1, § 379 a
§ 380 CSP, a to bez nariadenia pojednávania (termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s
§ 219 ods. 1, ods. 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave) a

po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, napadnutého rozsudku, odvolania žalobcu
a vyjadrenia žalovaného 2/ dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, nie je možné mu
vyhovieť a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a preto ho potvrdil (§ 387 ods.
1 CSP).
48. Podľa Čl. I § 7 ZZŠ, ak sú na zmenke podpisy osôb, ktoré sa nemôžu zmenečne zaväzovať, podpisy

nepravé, podpisy vymyslených osôb alebo podpisy, ktoré z nejakého iného dôvodu nezaväzujú osoby,
ktoré sa na zmenku podpísali alebo v mene ktorých bola zmenka podpísaná, nemá to vplyv na platnosť
záväzkov ostatných osôb na nej podpísaných.
49. Podľa Čl. I § 16 ods. 1 prvá veta ZZŠ, o tom, kto má zmenku v rukách, platí, že je oprávneným
majiteľom, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj vtedy, ak posledný z nich

je blankoindosament.
50. Podľa Čl. I § 30 ods. 1 ZZŠ, zaplatenie zmenky možno pre celú zmenkovú sumu alebo pre jej časť
zaručiť zmenečným ručením.
51. Podľa Čl. I § 31 ods. 1 ZZŠ, ručiteľské vyhlásenie sa píše na zmenku alebo na prívesok.
52. Podľa Čl. I § 31 ods. 2 ZZŠ, ručenie sa vyjadruje slovami „ako ručiteľ“ alebo inou doložkou rovnakého

významu; ručiteľ ho podpíše.
53. Podľa Čl. I § 31 ods. 3 ZZŠ, o holom podpise ručiteľa na líci zmenky platí, že zakladá zmenečné
ručenie, ak nejde o podpis zmenečníka alebo vystaviteľa.54. Podľa Čl. I § 31 ods. 4 ZZŠ, vo vyhlásení treba udať, za koho sa prijíma. Ak to nie je udané, platí,
že sa prijíma za vystaviteľa.
55. Podľa Čl. I § 48 ods. 1 ZZŠ, majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka

prijatáalebozaplatená,súrokami,akbolidojednané;2.šesťpercentovéúrokyododňasročnosti;3.trovy
protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej
sumy alebo v menšej dohodnutej výške.
56. Podľa Čl. I § 75 ZZŠ, vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto

listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
2. údaj sročnosti;
3. údaj miesta, kde sa má platiť;
4. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
5. dátum a miesto vystavenia zmenky;

6. podpis vystaviteľa.
57. Podľa Čl. I § 77 ods. 1 ZZŠ, pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia
dané pre cudziu zmenku o indosamente (§§ 11 až 20), sročnosti (§§ 33 až 37), platení (§§ 38 až 42),
postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54), platení pre česť (§§ 55, 59 až 63), odpisoch (§§ 67 a
68), zmenách (§ 69), premlčaní (§§ 70 a 71), dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní

odkladu (§§ 72 až 74).
58. Podľa Čl. I § 77 ods. 2 ZZŠ, pre vlastnú zmenku platia ďalej ustanovenia o cudzích zmenkách
splatných u tretej osoby alebo v inom mieste než je bydlisko zmenečníka (§§ 4 a 27), o úrokovej doložke
(§ 5), o nesrovnalostiach v údajoch zmenkovej sumy (§ 6), o následkoch podpisu zmenky za podmienok
§ 7, o následkoch podpísania osobou, ktorá konala bez oprávnenia zastupovať alebo ktorá prekročila

takéto oprávnenia (§ 8), a o blankozmenke (§ 10).
59. Podľa Čl. I § 77 ods. 3 ZZŠ, rovnako platia pre vlastnú zmenku ustanovenia o zmenečnom ručení
(§§ 30 až 32); v prípade § 31 ods. 4 platí, že sa zmenečné ručenie, ak nie je udané, za koho sa prijíma,
prijíma za vystaviteľa vlastnej zmenky.
60. Podľa § 270 ods. 2, ods. 4 písm. b/ TZ, sa obzvlášť závažného zločinu falšovania, pozmeňovania a

neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov okrem iného dopustí aj ten, kto falšuje cenné papiere
v úmysle dať ich ako pravé a spácha taký čin vo veľkom rozsahu.
61. Podľa § 344 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ TZ, sa zločinu marenia spravodlivosti okrem iného
dopustí aj ten, kto v konaní pred súdom predloží dôkaz, o ktorom vie, že je sfalšovaný na účel použiť ho
ako pravý v úmysle sebe zadovážiť značný prospech a spôsobiť značnú škodu.

62.Podľa§3ods.1OZ,výkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnychvzťahovnesmiebez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.
63. Podľa § 20 ods. 1 OZ, právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to
oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány).

64. Podľa § 34 OZ, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv
alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
65. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.
66. Podľa § 13 ods. 1 ObZ, ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca.

Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.
67. Podľa § 13 ods. 2 ObZ, ustanovenia tohto zákona o jednotlivých obchodných spoločnostiach a o
družstve určujú štatutárny orgán, ktorého konanie je konaním podnikateľa.
68. Podľa § 133 ods. 1 ObZ, štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov. Ak je
konateľovviac,jeoprávnenýkonaťvmenespoločnostikaždýznichsamostatne,akspoločenskázmluva

neurčuje inak.
70. Podľa § 137 písm. a) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.
71. Podľa § 193 CSP, súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je
v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je
Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu

pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo
zániku spoločnosti.72. Podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP, (1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. (2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
73. Odvolací súd uvádza, že predmetom sporu je nárok žalobcu, ktorý tento odvodzuje z vlastnej zmenky
na zaplatenie zmenkovej sumy 26 190 002 eur spolu so 6 % ročným úrokom od 15. mája 2016 do
zaplatenia, a to od žalovaných 1/, 2/ spoločne a nerozdielne a náhrada trov konania voči žalovanému
1/ ako vystaviteľovi zmenky a žalovanému 2/ ako zmenkovému ručiteľovi. V priebehu konania pred

súdom prvej inštancie žalovaný 1/ (v písomnom vyjadrení k žalobe, ako aj na ústnom pojednávaní)
potvrdil pravosť posudzovanej zmenky s tým, že túto zmenku vystavil a ako konateľ žalovaného 2/ ju
za žalovaného 2/ ako zmenečného ručiteľa aj podpísal. Žalovaný 2/ naopak namietal pravosť dotknutej
zmenky ako aj Dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke. Namietal, že ani predmetná zmenka
a ani Dohoda neboli žalovaným 1/ podpísané dňa 11. júna 2000 a zmenka nebola vystavená 11.
júna 2000 a indosovaná v dňoch 4. mája 2001, 13. mája 2016 a 13. júna 2016. Žalovaný 2/ trval na

tom, že v predmetnom spore si žalobca uplatnil nároky zo zmenky, ktorá bola zhotovená konaním,
ktoré bolo podľa právoplatných rozhodnutí Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, rozsudok č. k.
PK-1T/9/2019-8620 zo dňa 27.02.2020 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR č. k. 4To/7/2020
zo dňa 12.01.2021 trestným činom. Žalovaný 2/ poukázal na to, že podľa záverov vo vyššie uvedených
trestných konaniach podpísal žalovaný 1/ zmenku až po roku 2013, kedy už nebol oprávnený konať za

žalovaného 2/.
74. Záväzok zo zmenky je nesporným záväzkom a žalobca ako majiteľ zmenky nemá povinnosť
svoj peňažný nárok zo zmenky vyplývajúci preukazovať iným spôsobom než predložením prvopisu
zmenky. Pre hmotnoprávny charakter zmenkových záväzkov je príznačná ich abstraktnosť, nespornosť
a prísnosť. Táto abstraktnosť sa prejavuje v tom, že je to zmenkový dlžník (žalovaný 1/), resp. zmenkový

ručiteľ - avalista (žalovaný 2/), ktorí musia vzniesť prípadné námietky voči zmenke, resp. zaplateniu
zmenkovej sumy. Posudzovaná zmenka obsahuje všetky zákonné náležitosti vyžadované pre vlastnú
zmenku v zmysle čl. I § 75 ZZŠ. Žalovaný 2/ ako avalista sa podpisom zmenky zaručil za jej vyplatenie
(sumy na nej uvedenej) rovnako ako jej vystaviteľ (žalovaný 1/) žalobcovi. Žalovaný 2/ mohol voči
žalobcom uplatnenej pohľadávke zo zmenky vzniesť len také námietky, ktoré vyplývajú zo zmenkového

práva (absolútne námietky), resp. námietky vyplývajúce zo vzťahu medzi majiteľom zmenky (žalobca)
a zmenkovým dlžníkom - žalovaným 1/ (relatívne námietky). Medzi absolútne námietky možno v prvom
rade zaradiť námietky spochybňujúce samotnú listinu - zmenku a jej platnosť (napr. podpis vystaviteľa,
vada v označení listiny - zmenky, dátume a mieste jej vystavenia), ale tiež námietky poukazujúce na
zánik zmenkového vzťahu (napr. premlčanie čl. I § 70, § 71, § 72 ZZŠ). Naproti tomu relatívne námietky

nemajú pôvod v samotnej posudzovanej zmenke a ani v predpisoch zmenkového práva, ale majú pôvod
v súkromnoprávnych vzťahoch súvisiacich so zmenkou, resp. medzi majiteľom zmenky a zmenkovým
dlžníkom. Tieto námietky síce nemôžu účinne spochybniť platnosť zmenky, ale smerujú voči zaplateniu
zmenkovej sumy.
75. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu, napadnutým rozsudkom, odvolaním žalobcu

a vyjadrením žalovaného 2/ musí konštatovať, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v súlade s § 387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť jeho
dôvodov, na ktoré odkazuje. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, v rozsahu dostatočnom
na riadne posúdenie sporu, napadnutý rozsudok odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2
CSP, pričom sa presvedčivo, jasne a logicky vysporiadal so všetkými skutočnosťami podstatnými pre

rozhodnutie vo veci samej. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmý myšlienkový postup súdu
prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom. Súd prvej inštancie vykonané
dôkazy správne vyhodnotil a zistený skutkový stav správne právne posúdil. Konanie pred súdom prvej
inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil
žiadne také vady procesného charakteru, ktoré by mohli mať za následok nesprávnosť napadnutého

rozsudku. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku a preto
v odôvodnení tohto rozsudku sa len obmedzil na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozsudku (§ 387 ods. 2 CSP). Zároveň odvolací súd uvádza, že obdobný spor vyplývajúci z inej vlastnej
zmenky (totožnej finančnej sumy), tých istých strán sporu už bol predmetom súdneho konania na
totožnom súde prvej inštancie - Mestského súdu Bratislava III (sp. zn. B5-6CbZm/9/2019) a Krajského

súdu v Bratislave (sp. zn. 6CoZm/3/2023), ktorý ako odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie
č. k. B5-6CbZm/9/2019-410 zo dňa 25.09.2023, ktorým bola žaloba zamietnutá. Tento spor vychádzal
z identických skutkových a právnych skutočností a odvolací súd v ďalšom odôvodnení bude čiastočnecitovať závery prijaté odvolacím súdom v jeho rozsudku č. k. 6CoZm/3/2023-473 zo dňa 27.03.2025,
nakoľko sú plne aplikovateľné aj na tento spor.
76. Žalobca v podanom odvolaní prioritne namietal, že súd prvej inštancie v pri svojom rozhodovaní

primárne vychádzal z rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku a potvrdzujúceho
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktorými bol v zmysle CSP viazaný, pričom však súd je viazaný
iba výrokom rozhodnutia a nie jeho odôvodnením, a potom dokazovanie o pravosti podpisov zmenky
nebolovykonanésúdomprvéhostupňavcivilnomsporovomkonaní.Zároveňžalobcavzniesolodvolaciu
námietku, že súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že prejav vôle vystaviteľa zmenky nebol

vážny, avšak takéto konštatovanie vady prejavu vôle nemalo žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní,
a že rovnaký právny záver platí aj ohľadne doložky „per aval“. Odvolací súd k tejto námietke uvádza, že
sa plne stotožňuje s vysloveným právnym názorom súdu prvej inštancie ohľadom viazanosti konajúceho
súdu v predmetnom spore s rozhodnutiami súdov vydaných v trestnom konaní (bod 16 tohto rozsudku)
a zdôrazňuje, že podľa § 193 CSP, je súd viazaný rozhodnutím Špecializovaného trestného súdu
Pezinok - rozsudok č. k. PK-1T/9/2019-8620 zo dňa 27.02.2020, keďže ak je v čase rozhodovania

civilného súdu právoplatný rozsudok, ktorým bolo rozhodnuté, že bol spáchaný trestný čin, je súd
viazaný výrokom, že bol trestný čin spáchaný a výrokom, kto ho spáchal; súd je pritom viazaný
výrokom, nie však odôvodnením trestného rozhodnutia. Zároveň však je treba uviesť, že z výroku o vine
treba vychádzať ako z celku a brať do úvahy jeho právnu aj skutkovú časť s tým, že rieši naplnenie
znakov skutkovej podstaty trestného činu konkrétnym konaním páchateľa (R 22/1979). Rozsah tejto

viazanosti je daný tým, do akej miery sú znaky skutkovej podstaty trestného činu zároveň významnými
okolnosťami pre rozhodnutie civilného súdu o uplatnenom nároku (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 3Cdo/101/2012 zo dňa 27.07.2015). Rozsah viazanosti všeobecného súdu rozsudkom vydaným
v trestnom konaní pri rozhodovaní v občianskom súdnom konaní v prípadoch, v ktorých sa zákonné
znaky skutkovej podstaty trestného činu zhodujú s okolnosťami relevantnými, respektíve podstatnými

pre rozhodnutie v občianskoprávnom konaní, nemožno obmedziť len na závery o protiprávnom konaní,
t. j. o spáchaní trestného činu a o tom, kto ho spáchal (R 77/2011, nález Ústavného súdu SR sp.
zn. I. ÚS 269/2011 zo dňa 23.11.2011). S poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR odvolací
súd uvádza, že v danom prípade nemožno hovoriť o porušení § 193 CSP, pokiaľ súd konajúci v
civilnom sporovom konaní nad rámec skutkovej a právnej časti výroku trestného rozsudku (obsahujúcej

vyhodnotenie z trestnoprávnych hľadísk) vezme na zreteľ aj niektorú ďalšiu okolnosť, ktorá je významná
zo súkromnoprávnych aspektov (viď R 12/2017, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/223/2016
zo dňa 26.01.2017). Odvolací súd pripomína, že osobitne významná pre rozhodnutie v prejednávanom
spore je tá skutočnosť, že nešlo o skutkovú alebo právne obdobnú otázku, ale o jednu a tú istú otázku,
ktorú v rámci svojho rozhodovania už riešili súdy (Špecializovaný trestný súd Pezinok a Najvyšší súd

SR) v už skôr skončenom trestnom konaní. Pokiaľ všeobecný súd v konaní posudzuje určitú otázku
ako otázku predbežnú, ktorá bola ako predbežná otázka posudzovaná už v inom skoršom konaní, v
zásade nemôže dôjsť pri rovnakej argumentácii strán sporu k odlišnému záveru, ako iný súd v skôr
skončenom konaní, keďže je plne v súlade s princípom právnej istoty, tvoriaceho súčasť práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, aby sa súdy v porovnateľnej skutkovej a právnej

situácii s totožnými námietkami vznesenými v spore vysporiadali rovnako. Všeobecný súd nemôže bez
ďalšieho dôjsť k skutkovým alebo právnym záverom odlišným od záverov vyslovených trestným súdom,
obzvlášť za stavu, keď strany v civilnom procese boli tiež účastníkmi tohto trestného konania, čo by v
konečnom dôsledku bolo v rozpore s princípom právnej istoty (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 2ObdoV/4/2019 zo dňa 11.12.2019).

77. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym posúdením sporu súdom prvej inštancie vyjadreným v
napadnutom rozsudku, kde konajúci súd vychádzajúc zo skutkových a právnych záverov vyjadrených v
odôvodnenírozsudkuŠpecializovanéhotrestnéhosúduvPezinkuč.k.PK-1T/9/2019-8620z27.02.2020
(bod 12 a 13 tohto rozsudku) a uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4To/7ú2020 z 12.01.2021 (bod
14 tohto rozsudku) prijal svoj záver o tom, že žalovaný 1/ v mene žalovaného 2/ posudzovanú zmenku

pod doložkou per aval v skutočnosti podpísal najskôr až po roku 2013, pričom žalovaný 1/ bol konateľom
žalovaného 2/ v období od 11. novembra 1993 do 27. novembra 2002, s dátumom skončenia funkcie
konateľa4.novembra2002,apretožalovaný1/zmenkuvmenežalovaného2/podpisovalažvčase,keď
už nevykonával funkciu konateľa žalovaného 2/. Žalovaný 1/ tak v čase podpisu zmenky nebol osobou
oprávnenou konať v mene žalovaného 2/, a preto žalovaného 2/ nemohol účinne zmenkovo-právne

zaväzovať podľa čl. I § 31 ZZŠ v spojení s čl. I § 7 ZZŠ. Súd prvej inštancie svoje právne vyhodnotenie
sporu podal v bodoch 16 až 23 odôvodnenia tohto rozsudku, s ktorým sa odvolací súd plne stotožňuje
a odkazuje naň.78. Odvolací súd poukazuje, že v rámci trestného konania pred špecializovaným trestným súdom bolo
vykonané rozsiahle znalecké dokazovanie k vystaveniu a podpísaniu predmetnej zmenky žalovaným
1/ ako aj k časovej väzbe a k iným súvislostiam s týmto spojeným, v nadväznosti na čo špecializovaný

trestný súd konštatoval, že pri zoradení sporných podpisov medzi podpisové rady z rôznych časových
období, pri vývine podpisov pri dlhšom časovom období, sporné podpisy na predmetnej zmenke I.. I.
B. (žalovaný 1/) boli vyhotovené po roku 2013, pričom medzi podpismi na zmenkách a porovnávacím
materiálom z roku 2000 je významný rozdiel v písmovom obraze podpisov, morfológii, charaktere väzby
v uhle sklonu úvodných písmen a morfologickej variabilite záverečných morfologických konštrukcií,

a teda sporné podpisy spadajú do variačnej šírky podpisov znakov porovnávacieho materiálu, teda
vyhotovených po roku 2013. V odôvodnení rozsudku ďalej špecializovaný trestný súd poukázal aj na
odborné stanovisko vypracované v civilnom konaní pre Okresný súd Bratislava V - odborné stanovisko č.
03/2018 zo dňa 13.03.2018, z ktorého vyplynul záver, že na základe výsledkov porovnávania sporných a
porovnávacích podpisov bolo veľmi nepravdepodobné, že originály sporných zmeniek, ktorých kópie boli
skúmané, boli podpísané I.. I. B. v roku 2000 s tým, že toto odborné vyjadrenie bolo odobrené aj správou

experta N. J.. Zároveň bol v civilnom konaní použitý aj znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva
s doplnením, ktorý konštatuje podobný záver. Čo sa týka podpisov N.. N. R., zo záverov znaleckého
posudku KEÚ PZ zo dňa 26.10.2018 vyplýva najužšia časová väzba, pričom vyhotovenie podpisov bolo
špecifikovanénaroky2014-2016.Špecializovanýtrestnýsúddospelkzáveru,žepopospájanívšetkých
odborných záverov bez ohľadu na to, či ide o znalecké posudky alebo expertné správy vo forme listín,

ani jeden z nich nehovorí v prospech tvrdení obžalovaných (pozn. teda, že by boli zmenky vystavené
dňa 11.06.2000), ale boli vystavené po roku 2013, s najväčšou pravdepodobnosťou v roku 2016.
79. K odvolacej námietke žalobcu ohľadom nevykonania dokazovania súdom prvej inštancie v
predmetnom konaní, ale len prevzatie odôvodnenia z rozhodnutí trestných súdov (Špecializovaného
trestného súdu v Pezinku č. k. PK-1T/9/2019-8620 zo dňa 27.02.2020 a uznesenia Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 4To 7/2020 zo dňa 12.01.2021) odvolací súd uvádza, že pri rešpektovaní princípu
viazanosti konajúceho súdu skorším rozhodnutím iného (aj trestného) súdu vyplývajúceho z § 193 CSP
v danom spore bola v predmetnom trestnom konaní posudzovaná otázka majúca rozhodný význam
pre predmetné civilné sporové konanie, t. j. otázka, či posudzovanú zmenku, o ktorej vyplatenie v
tomto súdnom konaní ide podpísal v rozhodnom čase žalovaný 1/ ako oprávnená osoba konajúca ako

konateľ žalovaného 2/ - avalistu zmenky. Čas podpisu zmenky sa podľa vykonaného dokazovania v
trestnom konaní, na ktoré poukázal súd prvej inštancie plne odôvodnene nezhodoval s na zmenke
uvedeným dátumom. Odvolací súd je presvedčený, že v danom prípade nemal súd prvej inštancie
povinnosť vykonať v podstate identické dokazovanie ohľadom podpisu zmenky žalovaným 1/ a mohol
plne vychádzať z dokazovania vykonaného v trestnom konaní, ktoré bolo rozsiahle a dalo jednoznačné

odpovede na túto na tento spor podstatnú okolnosť. Vykonávanie rovnakého dokazovania by bolo
nehospodárne a nadbytočné. Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že žalobca ani v konaní pred
súdom prvej inštancie nepredložil žiadne konkrétne návrhy na doplnenie dokazovania, ani neuplatnil
nijaké iné relevantné prostriedky procesného útoku, ktoré by boli reálne spôsobilé zvrátiť výsledok
dokazovania dosiahnutý pred trestným súdom. V sporovom konaní sú strany sporu povinné označiť

dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a dôkazná povinnosť v sporovom konaní je výlučne na strane
sporu, ktorá určitú skutočnosť tvrdí. Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie
svojich tvrdení, musí si byť vedomá nepriaznivých dôsledok v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré
bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné
bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom

vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd
ho nepovažuje za pravdivé), je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. Procesná pasivita strany sporu má
za následok, že neuniesla dôkazné bremeno. Preto neexistovala potreba a ani povinnosť konajúceho
súdu vykonať (zopakovať) dokazovanie k tejto skutočnosti (čas podpisu zmenky). Potom odvolací súd
tejto odvolacej námietke neprisvedčil a konštatuje, že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne a

to aj s poukazom na § 193 CSP a na vec sa vzťahujúcu judikatúru Najvyššieho súdu SR a Ústavného
súdu SR, pričom sa vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku so žalobou uplatneným nárokom
v intenciách procesného útoku žalobcu a procesnej obrany žalovaných dostatočným spôsobom.
80. K druhej odvolacej námietke, že záver súdu prvej inštancie o tom, že prejav vôle vystaviteľa
zmenky (žalovaný 1/) nebol vážny, t. j. nesmeroval k zamýšľaným právnym následkom právneho

úkonu nemalo žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní odvolací súd uvádza, že konajúci súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutiasúdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom,
že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Odvolací
súd však musí uviesť, že takýto záver súdu prvej inštancie vyplynul z dokazovania vykonaného pred

trestným súdom premietnutým do odôvodnenia rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku
č. k. PK-1T/9/2019-8620 zo dňa 27.02.2020 a uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4To 7/2020 zo
dňa 12.01.2021 (bod 14 tohto rozsudku).
81. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca v podanom odvolaní relevantným spôsobom
nespochybnil ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti

napadnutého rozsudku, odvolací súd, viazaný odvolacími dôvodmi, dospel k záveru, že napadnutý
rozsudok je vecne správny a potom ho vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ako vecne správny,
riadne a dôsledne odôvodnený potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). Prijatý záver súdu prvej inštancie v
napadnutom rozsudku vychádzal z v spore riadne vykonaného dokazovania, ktoré bolo uskutočnené
v potrebnom rozsahu pre náležité posúdenie sporu, pričom súd prvej inštancie vyvodil správny právny
záver o nedôvodnosti podanej žaloby a uplatneného nároku žalobcu, ktorý neuniesol dôkazné bremeno

svojich tvrdení.
82. O trova´ch odvolacieho konania rozhodol odvolaci´ su´d podlˇa § 396 ods. 1 CSP v spojeni´ s §
255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, zˇe zˇalovanému 2/, ktorý bol plne úspešný v odvolacom
konani´ priznal na´rok na na´hradu trov odvolacieho konania v plnej vy´sˇke voči žalobcovi s ty´m, zˇe
v súlade s § 262 ods. 2 CSP o vy´sˇke tejto na´hrady rozhodne su´d prvej insˇtancie po pra´voplatnosti

tohto rozsudku samostatny´m uzneseni´m, ktore´ vyda´ su´dny u´radni´k. ... Žalovanému 1/ aj napriek
jeho plnému úspechu v spore odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi nepriznal,
keďže z obsahu spisu vyplýva, že mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli (viď rozhodnutie č.
R 72/2018 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
pod č. 8/2018).

83. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta
druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uznesenie odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusatotorozhodnutienapáda,zakých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428
CSP).