Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. jún 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-7S/7/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7021200030
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Dorič, PhD.

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:7021200030.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Pavla Doriča, PhD. a z členov

senátu JUDr. Jany Raganovej a JUDr. Tomáša Kuruca, v právnej veci žalobcu: REDCOM, s.r.o., so
sídlom: Slánska 20A, 080 06 Prešov, IČO: 47 841 893, právne zastúpený: Mgr. Anna Angelovičová,
advokátka so sídlom: Slánska 20A, 080 06 Prešov, IČO: 42 420 083, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom: Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie
rozhodnutia žalovaného č. 534861/2020 zo dňa 20.11.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Mesto Košice ako správca dane (ďalej len „správca dane“), rozhodnutím č. k. MK/B/2020/019344/
MK/B/2020/00194494/09 zo dňa 27.04.2020 daňovému subjektu REDCOM, s.r.o., so sídlom: Slánska
20A, 080 06 Prešov, IČO: 47 841 893 (ďalej len „žalobca“ alebo „daňový subjekt“), podľa § 99e ods.
1 zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné

stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 582/2004 Z.z.“), zákona č. 563/2009
Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov a Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Košice č. 132 (ďalej len „VZN č. 132“), vyrubil daň
znehnuteľnostinazdaňovacieobdobie2020vsume7.057,73eur,ztohodaňzpozemkovpredstavovala
sumu7.057,73euradaňzostaviebsumu0,000eur.Svojerozhodnutiesprávcadanezaložilnadaňovom
priznaní, ktoré podal žalobca na rok 2016 a čiastkového priznania na rok 2019.

2. Žalobca podal proti uvedenému rozhodnutiu správcu dane odvolanie zo dňa 14.05.2020, v ktorom
uviedol, že predmetné rozhodnutie je nezákonné, keďže správca dane, Mesto Košice, vyrubil daň z
pozemkov aj za pozemky, ktoré nie sú predmetom dane, čo je v rozpore s ustanoveniami § 6 ods. 2
písm. b) a písm. c) v nadväznosti na § 10 ods. 3 písm. b) zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a
miestnompoplatkuzakomunálneodpadyadrobnéstavebnéodpady(ďalejlen„zákonč.582/2004Z.z.v
znení neskorších predpisov"), keďže je na nich umiestnená pozemná komunikácia (na parcele č. 8109),
železničná dráha (na parcele č. 1605/318 a č. 1605/319) a rozvody tepelnej energie - horúcovodné

potrubie (na parcele č. 1605/318, č. 1605/319, č. 1605/320 a č. 1605/321). Ako ďalej daňový subjekt
uviedol, odvolaním napadnuté rozhodnutie vychádza z údajov uvedených v riadnom daňovom priznaní,
podanom daňovým subjektom dňa 18.01.2016 na rok 2016 po vzniku daňovej povinnosti (nadobudnutie
vlastníctva) dňom 28.01.2015 za pozemky v k. ú. A. - parcelné č. 1605/4-21 46 m2, č. 1605/318-95 78m2, č. 1605/319-36,447 m2, č. 1605/320-6 10 75 m2, č. 1605/321 - 35 96 m2, č. 1605/322 - 16,.887
m2, č. 8109 - 53 31 m2 a podiel na parcele č. 12893 - 49 m2. Následne po odpredaji pozemku na
parcele č. 1605/4 v k. ú. A. o výmere 21 46 m2 (zánik daňovej povinnosti dňa 06.09.2018), z údajov

uvedených v riadnom daňovom priznaní (správne čiastkovom priznaní na zánik daňovej povinnosti),
podanom daňovým subjektom dňa 21.01.2019.

3. Podľa žalobcu je predmetné rozhodnutie nezákonné, keď ním správca dane vyrubil daň z pozemkov
aj za pozemky, ktoré nie sú predmetom dane z pozemkov, a to parcely evidované na liste vlastníctva č.

XXXX, okres Košice IV, obec A. - A., k. ú. A.: č. 1605/318 - 95 78 m2, druh: F, využitie 22 - pozemok,
na ktorom je postavená inžinierska stavba, č. 1605/319 - 3 64 47 m2, druh: F, využitie 25 - pozemok,
na ktorom je postavená ostatná inžinierska stavba, č. 1605/320 - 6 10 75 m2, druh: F, využitie 25 -
pozemok, na ktorom je postavená ostatná inžinierska stavba, č. 1605/321 - 35 96 m2, druh: F, využitie
25pozemok, na ktorom je postavená ostatná inžinierska stavba a č. 8109 - 53 31 m2, druh: F, využitie
25 - pozemok, na ktorom je postavená ostatná inžinierska stavba, spolu: 11 60 27 m2, keďže je na

nich umiestnená: pozemná komunikácia na parcele č.8109 - ul. Traťová, železničná dráha (železničné
teleso ŽSR) na parcelách č. 1605/318 a 1605/319 a rozvody tepelnej energie - horúcovodné potrubie
na parcelách č. 1605/318, 1605/319, 1605/320, 1605/321. Daňový subjekt ďalej citoval ustanovenie § 6
ods. 2 písm. b) a c) zákona č. 582/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého predmetom
dane z pozemkov nie sú pozemky alebo ich časti, na ktorých sú postavené pozemné komunikácie

s výnimkou verejných účelových komunikácií, a celoštátne železničné dráhy a regionálne železničné
dráhy, a ani pozemky alebo ich časti zastavané stavbami, ktoré nie sú predmetom dane zo stavieb
podľa § 10 ods. 3 zákona č. 582/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov (stavby priehrad, vodovodov,
kanalizácií, zariadení na ochranu pred povodňami a rozvodov tepelnej energie). Daňový subjekt uviedol,
že na zaradenie pozemku do príslušnej skupiny je určujúce zaradenie pozemku podľa katastrálneho

odboru príslušného Okresného úradu, t. j. tak, ako je pozemok zaradený na príslušnom liste vlastníctva.
Žalobcauviedol,žeajpodľaLVč.XXXXjenavšetkýchpredmetnýchpozemkoch,druhzastavanáplocha
a nádvorie, umiestnená inžinierska stavba (spôsob využitia 22) alebo ostatná inžinierska stavba (spôsob
využitia 25). Žalobca poukázal na to, že Mesto Košice nevzalo do úvahy skutkový stav a nezohľadnilo
skutočnosť,žepozemkyparcelnéč.1605/318,1605/319,1605/320,1605/321ač.8109spoluvovýmere

11 60 27 m2 v zmysle citovaných ustanovení zákona č. 582/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov
nepodliehajú dani z pozemkov, a teda v predmetnom rozhodnutí je v časti I. písm. C - zastavané plochy
a nádvoria nesprávne zdanená výmera 13 29 14 m2, za ktorú je daň 7 057,70 eura, ale správne má byť
zdanená výmera 1 68 87 m2, za ktorú je daň z pozemkov 896,70 eura, t. j. daň z pozemkov je iba z
pozemku na parcele č. 1605/322 o výmere 1 68 87 m2 a daň celkom je správne v sume 896,73 eura,

a nie v sume 7 057,73 eura. V závere odvolania žalobca uviedol, že dňa 14.05.2020 podal v písomnej
forme dodatočné daňové priznanie za rok 2016, v ktorom sú uvedené iba pozemky, ktoré v súlade s
ustanoveniami zákona č. 582/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov podliehajú dani z pozemkov,
keďže pozemky na parcele č. 1605/318, 1605/319, 1605/320. 1605/321 a č. 8109, spolu vo výmere 11
60 27 m2, nepodliehajú dani z pozemkov už od 01.01.2016, kedy daňovému subjektu prvýkrát vznikla

daňová povinnosť na dani z nehnuteľností.

4. Správca dane výzvou zo dňa 18.06.2020 vyzval žalobcu na doplnenie odvolania o dôkazy,
preukazujúcevýmeryčastípozemkov,naktorýchsúpostavenépozemnákomunikácia,železničnádráha
a rozvody tepelnej energie. Žalobca na výzvu správcu dane odpovedal podaním zo dňa 30.06.2020, v

ktorom uviedol, že podané odvolanie obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, a preto považuje
výzvu správcu dane za nezákonnú. K výzve na doplnenie dôkazov, preukazujúcich odôvodnenosť
odvolania, daňový subjekt uviedol, že podľa § 72 ods. 4 písm. d) zákona č. 563/2009 Z. z. v znení
neskorších predpisov, majú byť súčasťou odvolania dôkazy preukazujúce odôvodnenosť odvolania,
ak sa v odvolaní nenamieta len rozpor s právnymi predpismi a ak je to možné, daňový subjekt

predloží aj listinné dôkazy. Žalobca uviedol, že správca dane požaduje predloženie dôkazov o výmerách
časti pozemkov v k. ú. A., na ktorých je pozemná komunikácia (parcelné č. 8109), železničná dráha
(parcelné č. 1605/318, 1605/319) a rozvod tepelnej energie (parcelné č. 1605/318, 1605/319, 1605/320
a 1605/321), ktoré daňový subjekt nemá k dispozícii, čo je zrejmé z textu odvolania. V zmysle zákona
č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov sa odvolanie doplní iba o listinné dôkazy, ak je to

možné, t. j. o dôkaz, ktorý daňový subjekt môže mať z titulu jeho postavenia, avšak, ak ho nemá, resp.
nemôže mať z titulu jeho postavenia súkromno-právnej osoby, potom nemôže správca dane žiadať o
predloženie takýchto listinných dôkazov. Žalobca uviedol, že nedisponuje žiadnymi listinnými dôkazmi,
preukazujúcimi rozsah jednotlivých inžinierskych stavieb, ktoré sú vo vlastníctve, resp. v správe inýchosôb, a to vrátane Mesta Košice (pozemnej komunikácie). A na zaradenie pozemkov do príslušnej
skupiny je určujúce zaradenie pozemkov podľa katastrálneho odboru príslušného Okresného úradu,
t. j. ako je pozemok zaradený na príslušnom liste vlastníctva stým, že v prílohe predkladá dôkaz -

list vlastníctva č. XXXX, k. ú. A., kde na všetkých predmetných pozemkoch je uvedené umiestnenie
inžinierskej stavby (spôsob využitia 22) alebo umiestnenie ostatnej inžinierskej stavby (spôsob využitia
25). Z uvedeného podľa mienky žalobcu vyplýva, že celá výmera predmetných pozemkov, na ktorých je
umiestnená inžinierska stavba, nie je predmetom dane. Žalobca popísal skutočnosti, ktoré podľa jeho
názoru vylučujú zdanenie vyššie uvedených pozemkov v ich celých výmerách, na preukázanie čoho

k podaniu priložil sedem príloh (1. LV č. XXXX k. ú. A., obec Košice - Krásna, 2. list Železnice SR z
23.05.2016 - odpoveď na dodatočné majetkovo-právne usporiadanie, 3. rozhodnutie č. V 4175/2017
OÚ Košice, kat. odbor o povolení vkladu vecného bremena, 4. zmluva o zriadení vecného bremena
pôvodným vlastníkom MERKOFIN s. r. o. v prospech KOSIT a. s. zo dňa 06.03.2014, 5. mapa
predmetných pozemkov z Vyjadrenia Dopravného podniku mesta Košice z 20.05.2020 k podzemným
sieťam, 6. mapa ciest - B. a 7. katastrálna mapa parcelné č. 8109 so zobrazením ciest - mapový

klient ZBGIS). V závere uviedol, že sumu dane 896,73 eura na rok 2020, t. j. v časti vyrubenej
dane nenapadnutej predmetným odvolaním, uhradil pred lehotou splatnosti v celom rozsahu dňa
14.05.2020, keďže ako daňový subjekt si plní všetky zákonnom stanovené povinnosti a uhrádza dane
vždy pred lehotami ich splatnosti. Avšak považuje za nezákonné vyžadovať plnenie daňových povinností
nad rámec zákona a vyžadovať platenie daní za pozemky, ktoré nie sú predmetom dane a ešte

vyžadovať, ako je to v prípade výzvy na odstránenie nedostatkov odvolania, aby za iných vlastníkov a
správcov inžinierskych sietí zabezpečoval správu alebo evidenciu ich majetku tým, že bude zameriavať
realizované inžinierske siete. Využitie pozemkov eviduje katastrálny úrad, a tieto údaje sú rozhodujúce
pre určenie daňových povinností na dani z nehnuteľností. Na základe takto uvedených skutočností
žalobca v odvolaní navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vydať nové rozhodnutie.

5. V rovnaký deň ako podané odvolanie žalobcu, t. j. dňa 14.05.2020, podal žalobca aj dodatočné
priznanie na rok 2016, vyplnené dňa 14.05.2020, ktoré bolo správcovi dane doručené dňa 18.05.2020
(ďalej len „dodatočné priznanie na rok 2016"). Žalobca v ňom uviedol, že od 28.01.2015 je vlastníkom
pozemkov na parcelách č. 1605/4 a 1605/322 s výmerami 21 46 m2 a 1 68 87 m2, evidovaných ako

druh pozemku: F - zastavané plochy a nádvoria a pozemku na parcele č. 12893 s výmerou 49 m2,
evidovaného ako druh pozemku: B - trvalé trávne porasty, ktoré sa nachádzajú v k. ú. A.. Daňový subjekt
vyplnil pri jednotlivých pozemkoch aj stĺpec s názvom „Využitie pozemku", a to uvedením kódov „25" a
„7", ktorý sa podľa Poučenia na vyplnenie priznania, vypĺňa iba v prípade, ak na pozemok bolo vydané
povolenie na dobývanie ložiska nevyhradeného nerastu (napr. štrku, piesku, bahna a pod.) alebo sa

na pozemku nachádza zariadenie na výrobu elektriny zo slnečnej energie (fotovoltaická elektráreň),
transformačná stanica alebo predajný stánok slúžiaci k predaju tovaru a poskytovaniu služieb. V
Poznámke žalobca uviedol: „Parcely k. ú. A. LV č. XXXX uvedené v riadnom DP č. 1605/318 -9578 m2,
č. 1605/319-36447 m2, č. 1605/320 - 61075 m2, č. 1605/321 - 3596 m2, č. 8109 - 5331 m2, všetky druh
F, využitie 22 a 25 - NIE SU predmetom dane v zmysle § 6 ods. 2 písm. b) a písm. c) v nadväznosti na

§ 10 ods. 3 písm. b) zák. č. 582/2004 Z. z., keďže je na nich umiestnená pozemná komunikácia (p. č.
8109), železničná dráha (p. č. 1605/318 a 1605/319) a rozvody tepelnej energie - horúcovodné potrubie
(p. č. 1605/318, 1605/319, 1605/320, 1605/321)". Žalobca k dodatočnému priznaniu na rok 2016 priložil
sprievodný list zo dňa 14.05.2020, v ktorom uviedol, že rozhodnutia vydané správcom dane na roky
2016 až 2019 na základe priznania na rok 2016 a čiastkového priznania na rok 2019 sú nezákonné, lebo

nimi bola vyrubená daň z nehnuteľností aj za pozemky, ktoré nie sú predmetom dane. Žalobca požiadal
správcu dane o vydanie rozhodnutí na roky 2016 až 2019 na základe dodatočného priznania nárok 2016
a o vrátenie preplatku na dani z nehnuteľností.

6. V rámci odvolacieho konania preskúmajúc napadnuté rozhodnutie a dokumentáciu vzťahujúcu sa

pre danú vec potvrdil žalovaný rozhodnutím č. 534861/2020 zo dňa 20.11.2020 rozhodnutie správcu
dane, keďže nezistil nezákonnosť postupu pri vydaní prvostupňového rozhodnutia a v celom rozsahu sa
stotožnil s právnym názorom správcu dane i jeho odôvodnením a argumentáciou, ktorú správca dane
použil.

II.
Správna žaloba a vyjadrenia účastníkov konania7. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj
rozhodnutia správcu dane a vrátenia veci správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie, ako aj

náhrady trov konania vrátane trov konania. Namietal, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné, vydané
v rozpore s ustanovením § 6 ods. 2 písm. b) a písm. c) v nadväznosti na § 10 ods. 3 písm. b) zákona
č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné
odpady v znení neskorších zákonov a jeho odôvodnenie je v rozpore s § 3 ods. 1 až 3, ods. 6 a § 63
ods. 5 Daňového poriadku.

8. Podľa žalobcu žalovaný ani správca dane nevzali do úvahy reálnu existenciu stavieb: železničnej
trate Košice - Čierna nad Tisou, pozemnej komunikácie - ul. Traťová a horúcovodného potrubia (rozvody
tepelnej energie) umiestnených na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu, smerodajné údaje podľa katastra
nehnuteľností, a to údaje o umiestnení inžinierskej stavby a ostatnej inžinierskej stavby, ako dôkaz
o existencií stavieb, nevzali do úvahy ako dôkaz riadne evidované vecné bremeno spočívajúce v
povinnosti strpieť umiestnenie horúcovodného potrubia na nehnuteľnosti žalobcu riadne evidovaného

v časti C: Ťarchy na liste vlastníctva č. XXXX kat. územia A.. Nevzali do úvahy a žiadnym spôsobom
sa nevysporiadali s predloženými písomnosťami žalobcu požadovanými ako doplnenie odvolania na
základe výzvy Mesta Košice, a to: list Železnice SR z 23.5.2016, odpoveď na dodatočné majetkoprávne
usporiadanie, rozhodnutie č. V 4175/2017 OÚ Košice, kat. odbor o povolení vkladu vecného bremena,
zmluva o zriadení vecného bremena pôvodným vlastníkom MERKOFIN s.r.o., v prospech KOSIT a.

s. zo dňa 6.3.2014, mapa predmetných pozemkov z Vyjadrenia Dopravného podniku mesta Košice z
20.5.2020 k podzemným sieťam, mapa ciest - B., katastrálna mapa p. č. 8109 so zobrazením ciest -
mapový klient ZBGIS, ako aj nevzali do úvahy dodatočné daňové priznanie k dani z nehnuteľností na
rok 2016, hoci rozhodnutie o vyrubení dane na rok 2020 vychádza práve z údajov priznania na rok
2016 a je pre určenie dane z pozemkov rozhodujúce. Nezákonným postupom v odvolacom konaní sú

žalovaným aj prvostupňovým orgánom upreté zákonom a Ústavou SR chránené práva žalobcu, najmä
vlastnícke právo.
9. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný sa nezákonne vysporiadal s predloženými dôkazmi, potvrdil
rozhodnutie prvostupňového orgánu - Mesta Košice, ktorý naviac, hoci mal o rozhodných skutočnostiach
pre určenie dane dôkazy priamo z jeho postavenia a z konaní ním vykonávaných (napr. stavebného

úradu, správcu miestnych a účelových komunikácií, správcu miestnych daní), nevzal tieto do úvahy,
nevzal do úvahy ani skutkový stav jemu všeobecne známy, žalovaný a ani prvostupňový orgán
nezohľadnil vo vyrubovacom konaní skutočnosť, že pozemky alebo ich časti p. č. 1605/318, 1605/319,
1605/320, 1605/321 a č. 8109 spolu vo výmere 116.027 m2 nepodliehajú dani z pozemkov v zmysle
už citovaných ustanovení zákona č. 582/2004 Z. z. z dôvodu umiestnenia inžinierskych stavieb na nich.

Mesto Košice podľa žalobcu malo znalosť o železničnej trati a pozemných komunikáciách zasahujúcich
na naše pozemky, keď na základe žiadosti žalobcu prostredníctvom MC Košice – Krásna, písomne
Magistrát mesta Košice informoval o funkčnom využití uvedených pozemkov v kat. úz. A. listom č. MK/
C/2018/00712- 4 zo dňa 27.7.2018. Žalobca poukazuje, že v tomto liste sa mimo iného uvádza v rámci
poskytnutej územno-plánovacej informácie cit.: „Predmetné parcely sa nachádzajú v juhozápadnej časti

mestskej časti Krásna nad Hornádom. Územie je z juhozápadu tangované železničnou traťou Košice -
Čierna nad Tisou, zo severu dopravnou komunikáciou - Golianovou ulicou, je teda potrebné rešpektovať
obojstranné železničné ochranné pásmo šírky 60m." Žalovaný sa podľa žalobcu nevysporiadal ani
s otázkou, v akej časti zasahujú predmetné inžinierske stavby vrátane ich ochranným pásiem do
predmetných parciel, hoci žalobca z pozície súkromno-právnej osoby má iba čiastočné znalosti a tieto

konkrétne uviedol a prvostupňovému orgánu, aj predložil písomnosti o umiestnení železnice, pozemnej
komunikácia a horúcovodného potrubia na pozemkoch v doplnení odvolania na základe výzvy Mesta
Košice.
10. Podľa žalobcu rozhodnutie žalovaného je v rozpore so zásadou zákonnosti. Postup správneho
orgánujenezákonnýzdôvodovuvedenýchvpredchádzajúcichžalobnýchbodoch,vrozporemimoiných

ustanovení zákona aj s § 3, § 24 Daňového poriadku a porušuje aj čl. 2 ods. 2 Ústavy SR - princíp legality,
keď štátne orgány môžu konať iba to, čo je zákonom povolené, a to ešte iba v rozsahu a spôsobom
ako im zákon dovoľuje. Rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie jemu predchádzajúce a postup,
ktorý mu predchádzal, nespĺňa vyššie uvedené ústavné požiadavky. V toho dôsledku sú podľa žalobcu
rozhodnutia zaťažené vadami, ktoré spôsobujú ich nezákonnosť, a preto musia byť zrušené.

11. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 07.06.2021 uviedol, že sa v žalobou napadnutom rozhodnutí
dôkladne zaoberal a vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní, ktoré žalobca uvádza
aj v podanej žalobe (časť námietok je obsahovo totožná s námietkami, ktoré žalobca uviedol v odvolaní
proti rozhodnutiu správcu dane). Právny názor žalovaného a dôvody, na základe ktorých potvrdilrozhodnutie správcu dane, Mesta Košice, sú podrobne uvedené v odôvodnení žalobou napadnutého
rozhodnutia. Žalovaný ďalej uviedol, že sa v žalobou napadnutom rozhodnutí nemohol zaoberať ďalším
postupom správcu dane v konaní, ku ktorému zaviazal správcu dane, t. j. konať o dodatočnom

priznaní na rok 2016, nakoľko predmetom odvolacieho konania bolo odvolanie daňového subjektu voči
rozhodnutiusprávcudanezodňa27.04.2020,vydanéhopredpodanímdodatočnéhopriznaniažalobcom
(daňovým subjektom). Konanie o dodatočnom priznaní na rok 2016, podanom až dňa 14.05.2020, t. j.
po vyrubení dane (rozhodnutím Mesta Košice zo dňa 27.04.2020, doručeným dňa 29.04.2020) je teda
samostatným konaním podľa § 99e ods. 6 zákona č. 582/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, v

ktorom na preukázanie skutočností, ktoré majú vplyv na správne určenie dane, možno podľa § 24 ods.
4 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov ako dôkaz použiť všetko, čo môže prispieť k
zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore
so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

12. Podľa žalovaného v rámci odvolacieho konania postupoval v súlade s ustanovením § 74 ods. 2
zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov a preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie
Mesta Košice v rozsahu požadovanom v odvolaní. Pri preskúmavaní nevyšli najavo žiadne skutkové, ani
právne okolnosti neuplatnené žalobcom (daňovým subjektom), ktoré by mali podstatný vplyv na výrok
rozhodnutia, na ktoré by bol žalovaný (odvolací orgán) povinný pri rozhodovaní prihliadnuť.

13. Žalovaný ďalej uviedol, že sa stotožňuje s názorom žalobcu, že sa to týka aj iba častí pozemkov, a
že je potrebné údaje o výmere častí pozemkov, ktoré nie sú podľa § 6 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z. v
znení neskorších predpisov predmetom dane z pozemkov (ktoré žalobca sám nepreukázal) riadne zistiť,
a to daňovou kontrolou začatou správcom dane dňa 18.01.2021 (ešte pred podaním správnej žaloby)
na základe dodatočného priznania na rok 2016, podaného žalobcom po vyrubení dane z nehnuteľností

na rok 2020. Žalovaný sa preto nemohol zaoberať skutočnosťami, ktoré ani neboli zo strany žalobcu
preukázané a majú byť (a už sú) predmetom samostatného konania, v ktorom budú zistené rozhodujúce
skutočnosti a prípadne vyrubený rozdiel dane. Žalovaný na základe vyššie uvedených skutočností
navrhol, aby súd žalobu zamietol a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov
konania.

14. Žalobca vo svojej replike zo dňa 30.06.2021 zotrval na svojich doterajších tvrdeniach a k vyjadreniu
žalovaného uviedol, že žalobca v odvolaní uviedol rozhodné skutočnosti na správne určenie dane,
ktorými sa však žalovaný nezaoberal. Napríklad sa žalovaný mal a mohol zaoberať skutočnosťou -
rozsahom vecného bremena z titulu umiestnenia rozvodov tepelnej energie - horúcovodného potrubia
riadne registrovaným na liste vlastníctva riadne v evidencií katastra vedenom Okresným úradom Košice

na základe geometrického plánu č. 50/2015. Žalovaný uvádza, že potvrdil prvostupňové rozhodnutie
z dôvodu, že nemohol brať do úvahy dodatočné daňové priznanie za rok 2016. Toto predsa žalobca
ani nežiadal. Pre úplnosť informácií pre správu daní sme to však považovali za nutné. Súhlasíme, že
konanie o dodatočnom daňovom priznaní za rok 2016 je samostatným konaním, tak ako je samostatným
konaním aj prebiehajúca daňová kontrola správcom dane - Mesto Košice. Žalovaný pochybil v tom,

že mal, ale nebral do úvahy skutočnosti rozhodujúce pre správne vyrubenie dane uvedené v odvolaní
žalobcu voči rozhodnutiu Mesta Košice o výrube dane na rok 2020, pričom zo zákona nie je viazaný
v odvolaní uvedenými skutočnosťami (§ 74 ods. 2 Daňového poriadku). Žalovaný sa nezaoberal ani
rozhodujúcimi odvolacími dôvodmi žalobcu.
15. V duplike zo dňa 09.08.2021 žalovaný uviedol, že Mesto Košice dňa 18.01.2021 v obligatórne

samostatnom konaní podľa § 99e ods. 6 zákona č. 582/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, na
základe dodatočného priznania na rok 2016, podaného žalobcom až dňa 14.05.2020 (t. j. po vydaní
žalobou napadnutého rozhodnutia) a v súlade s právnym názorom žalovaného, vysloveným v žalobou
napadnutom rozhodnutí, začalo daňovú kontrolu. Žalovaný preto naďalej považuje podanú žalobu za
nedôvodnú.

16. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 19.05.2023 uviedol, že žalovaný pochybil v tom, že mal, ale
nebral do úvahy skutočnosti rozhodujúce pre správne vyrubenie dane uvedené v odvolaní žalobcu voči
rozhodnutiu Mesta Košice o výrube dane na rok 2020. Žalobca nesúhlasí s názorom žalovaného, že
Mesto Košice má postupovať na základe dodatočného daňového priznania za rok 2006 v súlade s
jeho právnym názorom vysloveným v Rozhodnutí č. 534861/2020 z 20. 11.2020 napadnutým žalobou,

pretože práve týmto rozhodnutím žalovaný odobril postup prvostupňového správcu dane, a tým by došlo
k vyrubeniu dane z nehnuteľnosti aj na pozemky, ktoré nie sú predmetom dane. Akceptovaním názoru
žalovaného by žalobcovi bolo uprené základné právo na súdnu ochranu. Rozhodnutie žalovaného
je teda konečným, právoplatným rozhodnutím vo veci vyrubenia dane z nehnuteľnosti za rok 2020,ktoré podlieha preskúmaniu správnym súdom v zmysle ustanovení SSP. Nie je pravdou tvrdenie
žalovaného, že daňová kontrola začala pred podaním žaloby. Žaloba bola podaná dňa 12.1.2021 a
daňová kontrola začala dňom 18.1.2021, čoho dôkazom je administratívny spis Mesta Košice. Mesto

Košice ako prvostupňový orgán správne daňovú kontrolu na základe dodatočného daňového priznania
za rok 2006 prerušil Rozhodnutím č. MK8/B/2021/018910/228352 zo dňa 12.11.2021 z dôvodu, že
začalo konanie o predbežnej otázke a bude pokračovať až po doručení právoplatného rozhodnutia súdu
v tejto veci.

III.
Konanie na správnom súde

17. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného
orgánu verejnej správy, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie prvostupňového

správneho orgánu a priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc
zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia, tak ako to predpokladá § 135 ods. 1 zákona
č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), postupom podľa § 107 ods. 2 SSP
v spojení s § 137 ods. 4 SSP, keďže žiaden z účastníkov konania nežiadal vec prejednať na pojednávaní,
rozsudok verejne vyhlásil dňa 17.06.2025.

18. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 03.03.2025 oznámené na úradnej tabuli súdu
a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR.

19. Správny súd dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto podľa § 190 SSP správny

súd žalobu zamietol.

IV.
Relevantná právna úprava

20. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok), pri správe daní sa
postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa
pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

21. Podľa § 24 ods. 2, ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá,
aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný
iba návrhmi daňových subjektov. (3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči
daňovémusubjektu,ktorésúrozhodnépresprávneurčeniedane.Niejepotrebnédokazovaťskutočnosti
všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

22. Podľa § 74 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok), odvolacím orgánom
je druhostupňový orgán. Ak rozhodnutie vydalo ministerstvo, odvolacím orgánom je minister, ktorý
rozhoduje na základe odporúčaní ním určenej osobitnej komisie.

23.Podľa§74ods.1zákonač.563/2009Z.z.osprávedaní(daňovýporiadok),odvolacíorgánpreskúma

napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové
či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia,
odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka
konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho
konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo

toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.

24. Podľa § 99a ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne
odpady a drobné stavebné odpady (ďalej len „zákon č. 582/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov")
priznanie k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie

prístroje je daňovník povinný podať príslušnému správcovi dane do 31. januára toho zdaňovacieho
obdobia, v ktorom mu vznikla daňová povinnosť k týmto daniam alebo niektorej z nich podľa stavu k
1. januáru zdaňovacieho obdobia, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak. Daňovník nie je povinný podaťpriznanie k dani z nehnuteľností, ak je pozemok, stavba, byt alebo nebytový priestor v bytovom dome
oslobodený od dane podľa § 17 ods. 1 písm. a) a b).

25. Podľa § 99d ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov daňovník je povinný v
príslušnom priznaní uviesť všetky skutočnosti rozhodujúce na vyrubenie dane.

26. Podľa § 99e ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, daň z nehnuteľností,
daň za psa, daň za predajné automaty a daň za nevýherné hracie prístroje vyrubuje správca dane

každoročne podľa stavu k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia na celé zdaňovacie obdobie
jedným rozhodnutím, ak odseky 2 až 4, 6 a 7 neustanovujú inak.

27. Podľa § 99e ods. 6 zákona č. 582/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov správca dane na
základe dodatočného priznania a dodatočného čiastkového priznania vyrubí rozhodnutím rozdiel dane
z nehnuteľností, dane za psa, dane za predajné automaty a dane za nevýherné hracie prístroje na

zdaňovacie obdobie, ktorého sa dodatočné priznanie týka, a tiež na nasledujúce zdaňovacie obdobia,
v ktorých boli daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za predajné automaty a daň za nevýherné hracie
prístroje vyrubená aj bez podania priznania k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné
automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje alebo niektorej z nich a čiastkového priznania k týmto
daniam alebo niektorej z nich, ak sa na nasledujúce zdaňovacie obdobia dodatočné priznanie vzťahuje.

28. Podľa § 102 zákona č. 582/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov sa na správu miestnych daní
a poplatku vzťahuje osobitný predpis (zákon č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov), ak tento
zákon v § 28, 34a, 34b, 35, 41, 42, 50, 58, 64a, 64b, 65, 72, 73, 73a, 75, 81a, 82, 98a, 98b, 99, 99a
až 99h neustanovuje inak.

29. Podľa § 63 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov ukladať povinnosti alebo
priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť
doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.

30. Podľa ustanovenia § 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov, rozhodnutie
obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti
boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy
ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

31.Podľaustanovenia§6ods.1zákonač.582/2004Z.z.vzneníneskoršíchpredpisovpredmetomdane
z pozemkov sú pozemky na území Slovenskej republiky v tomto členení: a) orná pôda, chmeľnice, vinice,
ovocné sady, trvalé trávnaté porasty, b) záhrady, c) zastavané plochy a nádvoria, ostatné plochy, d)
lesné pozemky, na ktorých sú hospodárske lesy, rybníky s chovom rýb a ostatné hospodársky využívané
vodné plochy a e) stavebné pozemky.

32.Podľa§6ods.2zákonač.582/2004Z.z.vzneníneskoršíchpredpisovpredmetomdanezpozemkov
nie sú: a) pozemky alebo ich časti, ktoré sú zastavané stavbami, ktoré sú predmetom dane zo stavieb
alebo dane z bytov, b) pozemky alebo ich časti, na ktorých sú postavené pozemné komunikácie s
výnimkou verejných účelových komunikácií, celoštátne železničné dráhy a regionálne železničné dráhy,

c) pozemky alebo ich časti zastavané stavbami, ktoré nie sú predmetom dane zo stavieb podľa § 10
ods. 3 zákona č. 582/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

33. V zmysle ustanovenia § 6 ods. 3 zákona č. 582/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov je na
zaradenie pozemku do príslušnej skupiny podľa odseku 1 určujúce zaradenie pozemku podľa katastra,

ak v odseku 4 nie je ustanovené inak.

34. Podľa § 10 ods. 3 zákona č. 582/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov Predmetom dane zo stavieb
nie sú stavby a) s bytmi alebo nebytovými priestormi, ktoré sú predmetom dane z bytov, b) priehrad,
vodovodov, kanalizácií, zariadení na ochranu pred povodňami a rozvodov tepelnej energie.

35. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.36. Podľa § 6 ods.1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej

správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

37. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie správneho orgánu musí byť v súlade so zákonmi
a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo

zisteného stavu veci (§ 32 ods. 1) a musí obsahovať predpísané náležitosti (§ 47).

38. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie
o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v
plnom rozsahu.

39. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia
právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy
konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí
pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

40. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako
použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal
s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

41. Podľa § 47 ods. 4 Správneho poriadku poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je
rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán
a kde možno odvolanie podať. Poučenie obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom.

42. Podľa § 47 ods. 5 Správneho poriadku v písomnom vyhotovení rozhodnutia sa uvedie aj orgán,

ktorý rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko fyzickej osoby a názov
právnickej osoby. Rozhodnutie musí mať úradnú pečiatku a podpis s uvedením mena, priezviska a
funkcie oprávnenej osoby. Ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe podľa osobitného
predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci, neobsahuje úradnú pečiatku a podpis, ale je
správnym orgánom autorizované podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej

moci. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť ďalšie náležitosti rozhodnutia

43. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
44. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu

verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

45. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti

úspech.

V.
Právny názor správneho súdu

46. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom
fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach, ustanovených
týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené,

alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže, za
podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 1,2 SSP).
Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánovverejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú
ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto
zákonom (§ 6 ods. 1 SSP). Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu

správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok
skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s
účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a
či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v
súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi.

47. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho
orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd
teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu, namietané v žalobe či uvedené procesné
pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať
vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného, ako

aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a to najmä
z toho pohľadu, či sa žalovaný vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe
a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia
prvostupňového správneho orgánu.

48. Správny súd ako vecne a miestne príslušný na konanie vec preskúmal a po oboznámení sa
s obsahom administratívneho spisu a napadnutými rozhodnutiami dospel k záveru, že žaloba je
nedôvodná a potom tejto nie je možné priznať úspech.

49. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia/opatrenia orgánu verejnej správy je

posudzovať, či orgán vecne príslušný na konanie a rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkových
podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či rozhodnutie bolo vydané v súlade
so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo
vydané v súlade s hmotnoprávnymi a aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia orgánu
verejnej správy je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúceho vydaniu napadnutého

rozhodnutia. V rámci preskúmavacieho konania správny súd skúma aj procesné pochybenia orgánu
verejnej správy namietané v žalobe, a to či uvedené procesné pochybenie je takou vadou konania pred
týmto orgánom, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

50. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje

k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

51. Predmetom preskúmania v danom prípade boli rozhodnutia vydané správcom dane Mestom
Košice č. k. MK/B/2020/019344/MK/B/2020/00194494/09 zo dňa 27.04.2020 v spojení s rozhodnutím
žalovaného č. 534861/2020 zo dňa 20.11.2020, vo veci vyrubenia dane z nehnuteľnosti žalobcu na

zdaňovacie obdobie 2020.

52. Správny súd uvádza, že účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v
súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide
o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu preverovania základu dane alebo

iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového
subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti,
ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný
správcom dane v priebehu daňového konania. Daňový subjekt preukazuje aj vierohodnosť, správnosť
alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov, ktoré vedie.

53. Medzi účastníkmi konania je sporný postup žalovaného po podaní odvolania voči rozhodnutiu
správcu dane o daní z nehnuteľností na rok 2020 a žalobcom súčasného podania dodatočného daňové
priznania vo veci dane z nehnuteľností na rok 2016. Z vyššie uvedeného skutkového stavu a s odvolaním
napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že daň z nehnuteľností na rok 2020 bola žalobcovi vyrubená za

nehnuteľnosti, ktoré sám uviedol v podanom priznaní na rok 2016 a v čiastkovom priznaní na rok 2019,
v súlade s údajmi o týchto nehnuteľnostiach. Dodatočné priznanie na rok 2016, v ktorom žalobca, oproti
pôvodne podanému priznaniu na rok 2016, uviedol iba pozemky na parcelách č. 1605/4, č. 1605/322 a
č. 12893, podal žalobca až po doručení predmetného rozhodnutia o vyrubení dane z nehnuteľností narok 2020. Žalobca sám v podanom odvolaní, jeho doplnení ako i v sprievodnom liste ku dodatočnému
priznaniu na rok 2016 uviedol, že správca dane vyrubil daň z nehnuteľností na rok 2020 na základe ním
podaných priznaní (priznania na rok 2016 a čiastkového priznania na rok 2019).

54. V danom prípade žalobca zastáva názor, že žalovaný, ako aj prvostupňový orgán - Mesto Košice,
vydali rozhodnutia v rozpore s § 3 ods. 1, 3 a ods. 6 Daňového poriadku, keď nevzali do úvahy skutočný
obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane,
nevyhodnotil všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a nedbal o zachovanie práv a právom chránených

záujmov žalobcu.

55. Oproti tomu žalovaný zastáva názor, že daň z nehnuteľností sa týka iba častí pozemkov, a že je
potrebné údaje o výmere častí pozemkov, ktoré nie sú podľa § 6 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z. v
znení neskorších predpisov predmetom dane z pozemkov, riadne zistiť, a to daňovou kontrolou, začatou
správcomdanedňa18.01.2021(eštepredpodanímsprávnejžaloby),nazákladedodatočnéhopriznania

na rok 2016, podaného žalobcom po vyrubení dane z nehnuteľností na rok 2020. Žalovaný uviedol, že
sa nemohol zaoberať skutočnosťami, ktoré ani neboli zo strany žalobcu preukázané a majú byť (a už sú)
predmetom samostatného konania, v ktorom budú zistené rozhodujúce skutočnosti a prípadne vyrubený
rozdiel dane. Podľa žalovaného je to správca dane, ktorý vedie dokazovanie a je to daňový subjekt
(žalobca), ktorý má v úzkej spolupráci so správcom dane, právo a povinnosť preukázať skutočnosti,

ktoré uviedol v dodatočnom priznaní s cieľom znížiť si, dovtedy deklarovanú daňovú povinnosť dane
z nehnuteľnosti.

56. Za daného skutkového stavu správny súd uvádza, že sa stotožňuje s právnym názorom žalovaného,
keď v žalobou napadnutom rozhodnutí zaviazal správcu dane konať o dodatočnom priznaní na rok

2016 podľa § 99e ods. 7 zákona č. 582/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, keďže konanie o
dodatočnom priznaní, ktoré bolo podané po vyrubení dane a je predmetom samostatného konania podľa
obligatórneho § 99e ods. 6 zákona č. 582/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, v ktorom správca
dane na základe dodatočného priznania vyrubí rozhodnutím rozdiel dane, avšak je oprávnený overiť
si skutočnosti, uvedené žalobcom v dodatočnom priznaní, a to konaním podľa zákona č. 563/2009 Z.

z. v znení neskorších predpisov. Zároveň podľa § 24 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 563/2009 Z. z. v
znení neskorších predpisov, žalobca preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane
a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný
podávať podľa osobitných predpisov a skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane
pri správe daní, pri vykonanej daňovej kontroly, ktorou sa podľa § 44 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. v

znení neskorších predpisov zisťujú alebo preverujú skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane
alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov, pričom správca dane vedie dokazovanie (§ 24 ods.
2 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov).

57. Podľa názoru súdu sa žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí preto nemohol zaoberať ďalším

postupom správcu dane v konaní, ku ktorému zaviazal správcu dane, t. j. konať o dodatočnom priznaní
na rok 2016, nakoľko predmetom odvolacieho konania bolo odvolanie žalobcu voči rozhodnutiu správcu
dane zo dňa 27.04.2020, vydaného pred podaním dodatočného priznania žalobcom.

58. Správny súd poukazuje na to, že podľa § 99e ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. v znení neskorších

predpisov, na základe podaného dodatočného daňového priznania správca dane vyrubí rozhodnutím
rozdiel dane z nehnuteľností na zdaňovacie obdobie, ktorého sa dodatočné daňové priznanie týka a
aj na nasledujúce zdaňovacie obdobia, v ktorých boli tieto dane vyrubené, ak sa dodatočné daňové
priznanie vzťahuje aj na nasledujúce zdaňovacie obdobia.

59. Konanie o dodatočnom priznaní na rok 2016, podanom až dňa 14.05.2020, t. j. po vyrubení dane
(rozhodnutím Mesta Košice zo dňa 27.04.2020) je samostatným konaním podľa § 99e ods. 6 zákona č.
582/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, v ktorom na preukázanie skutočností, ktoré majú vplyv na
správne určenie dane, možno podľa § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov
ako dôkaz použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne

určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o
rôzne podania, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách,
zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi
a doklady k nim, ako aj tvrdeniami žalobcu vo vzťahu k podanému dodatočnému priznaniu na rok 2016,a tiež vo vzťahu ku zohľadneniu pozemkov alebo ich častí, ktoré nie sú predmetom dane z pozemkov
podľa § 6 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Žalovaný sa podľa názoru súdu
s námietkami žalobcu zaoberal zákonom určeným procesným spôsobom podľa § 99e ods. 6 zákona č.

582/2004Z.z.vzneníneskoršíchpredpisov,keďzaviazalsprávcudanekonaťododatočnompriznanína
rok 2016, v ktorom bude rozhodnuté aj o vyrubení rozdielu dane z nehnuteľností, ktorého sa dodatočné
priznanie týka.

60. Správny súd vzhľadom na to uvádza, že napadnuté rozhodnutia majú všetky formálne i

obsahové náležitosti rozhodnutia požadované v zmysle § 63 Daňového poriadku a vychádzajú z
dostatočne zisteného skutkového stavu, sú logicky vyhodnotené a riadne právne posúdené. Správny
súd sa stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi zistenými v žalobou napadnutých
rozhodnutiach. Vzhľadom na zistený skutkový a právny stav daňovými orgánmi a zákonnosť vyrubenia
dane z nehnuteľnosti za rok 2020 žalobcu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

61. Pokiaľ žalobca okrajovo spomenul v žalobe bez uvedenia, v čom mal spočívať zásah do vlastníckych
práv žalobcu, touto námietkou sa súd vzhľadom na jej všeobecnosť a absenciu zásahu do sféry
vlastníckych práv žalobcu nemal povinnosť zaoberať.

62. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi podľa

§ 167 ods. 1 SSP (a contrario) ich náhradu nepriznal z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanému podľa
§ 168 SSP nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva a o náhradu trov konania ani nežiadal.

63. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Košiciach v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od doručenia
rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho
súdu v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku

to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
„sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že
správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom
v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr

začalo konanie,e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil
jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím
o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.