Rozhodnutie – Zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. júl 2025

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 1C/11/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8225200274
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Dulina
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2025:8225200274.4

Rozhodnutie

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Tomášom Dulinom v spore žalobcu: Fond na podporu umenia, so
sídlom Cukrová 2272/14, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 42 418 933, právne zastúpeného:
AK Balara, s. r. o., so sídlom Mostová 2, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 858 528,
proti žalovanému: A., so sídlom Nábrežná 861/15, Bardejov, IČO: 37 795 121, právne zastúpenému:
JUDr. František Sobek, advokát, so sídlom Herník 10, IČO: 42 029 554, o zaplatenie 1 446,46 eur s

príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o
výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Bardejov dňa 02.02.2025 sa žalobca domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 1 446,46 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,03 % denne zo sumy 1 446,46 eur
eur od 05.10.2021 do zaplatenia a zmluvnou pokutou vo výške 212,08 eur. Zároveň si voči žalovanému
uplatnil nárok na náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe žalobcom zverejnenej výzvy č. 5/2016 na predkladanie
žiadostí, na základe následnej písomnej žiadosti žalovaného č. 16-450-025555 o poskytnutie finančných
prostriedkov a na základe rozhodnutia riaditeľa fondu o poskytnutí finančných prostriedkov zo dňa
12.05.2016 uzatvoril dňa 23.08.2016 ako poskytovateľ so žalovaným ako prijímateľom Zmluvu o
poskytnutí finančných prostriedkov č. 16-450-025555 (ďalej len „zmluva“). Zmluva bola zverejnená v
Centrálnom registri zmlúv dňa 09.09.2016 a je prístupná na odkaze B.. Dňa 26.09.2016 poukázal

žalovanému bezhotovostným prevodom finančné prostriedky vo forme dotácie v celkovej výške 1
500 eur. Účelom poskytnutia dotácie bola realizácia kultúrno-osvetových aktivít, konkrétne za účelom
realizácie projektu s názvom „Tanečné domy, učíme tance dedov“ (bod 4.1 zmluvy). Žalovaný ako
prijímateľ sa zaviazal použiť finančné prostriedky v súlade s účelom poskytnutia a hodnoverne
preukázať použitie finančných prostriedkov v súlade s účelom ich poskytnutia (bod 3.1 zmluvy). Použitie
finančných prostriedkov podliehalo vyúčtovaniu pozostávajúcemu z finančného vyúčtovania a vecného

vyhodnotenia realizovaného projektu. Žalovaný predložil dňa 30.09.2019 vecné vyhodnotenie projektu
a finančné vyúčtovanie projektu. Po kontrole predloženého vyúčtovania žalobca dňa 20.08.2021 zaslal
žalovanému výzvu na vrátenie finančných prostriedkov, v ktorej konštatoval neuznané výdavky dotácie
vo výške 1 432,46 eur a nevyúčtované spolufinancovanie vo výške 14 eur, a vyzval žalovaného na
vrátenie časti dotácie vo výške 1 446,46 eur (danú časť stanovil ako súčet neuznaných výdavkov dotácie
1 432,46 eur + sumy 14 eur, v rozsahu ktorej žalovaný nevyúčtoval spolufinancovanie). Výzva na

vrátenie finančných prostriedkov bola žalovanému doručená dňa 24.09.2021 a lehota na plnenie plynula
žalovanému do 04.10.2021. Vzhľadom na to, že žalovaný nereagoval na výzvu na vrátenie finančnýchprostriedkov, zaslal mu žalobca dňa 11.11.2021 opätovnú výzvu na vrátenie nepoužitých finančných
prostriedkov vo výške 1 446,46 eur, pričom žalovaného vyzval aj na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške
20 % istiny a na zaplatenie úrokov z omeškania. Táto výzva bola žalovanému doručená dňa 25.01.2022.

Dňa 05.04.2022 žalovaný uznal svoj dlh a požiadal o umožnenie úhrady dlžnej sumy v splátkach. Táto
žiadosť bola žalobcovi doručená dňa 08.04.2022. Na základe tejto žiadosti dňa 21.07.2022 žalobca
zaslal žalovanému návrh dohody o splátkovom kalendári, ktorý však žalovaný nepodpísal a nedoručil
späť. Pre prípad omeškania žalovaného so zaplatením akéhokoľvek peňažného záväzku vyplývajúceho
zo zmluvy vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vo výške 0,03 % z dlžnej sumy

za každý deň omeškania (bod 7.2 zmluvy) a zmluvnú pokutu vo výške 20 % zo sumy požadovaných
finančných prostriedkov (bod 7.1 zmluvy). Žalobca uplatňuje popri práve na zaplatenie istiny vo výške 1
446,46 eur aj právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 289,29 eur (20 % z 1 446,46 eur) a úrokov
z omeškania vo výške 0,03 % denne zo sumy istiny 1.446,46 eur od 05.10.2021 až do zaplatenia.

3. Žalobca k žalobe priložil aktuálny výpis žalovaného z registra, Zmluvu o poskytnutí finančných

prostriedkov č. 16-450-02555 zo dňa 23.08.2016, výpis z účtu žalobcu, vecné vyhodnotenie projektu,
finančné vyúčtovanie projektu, zoznam účtovných dokladov, zoznam doplňujúcich dokladov, finančné
vyúčtovanie povinného spolufinancovania projektu, oznámenie zo dňa 20.08.2021 a výzvu na vrátenie
nepoužitých finančných prostriedkov zo dňa 11.11.2021.

4. Tunajší súd podanej žalobe vyhovel v celom rozsahu vydaním platobného rozkazu zo dňa 17.02.2025,
č.k. 1C/11/2025 – 45.

5. Proti vydanému platobnému rozkazu podal včas odpor žalovaný. Žalovaný v odpore uviedol,
že žalovaný viackrát v minulosti pri svojej činnosti na projektoch, do ktorých sa aktívne zapájal,

používal finančné prostriedky poskytované žalobcom. Riadne ich vždy vo vecnom vyhodnotení projektu
zdokladoval, na čo boli použité a rovnako žalovaný vždy vyhotovil požadované finančné vyúčtovanie
projektu. Aj v projekte, ktorého financovanie je predmetom žaloby žalobcu z 31.01.2025 „Tanečné domy,
učíme tance dedov“, žalovaný transparentne použil finančné prostriedky žalobcu poskytnuté v žalovanej
výške 1 446,46 eur. Ako sám žalobca na druhej strane žaloby uvádza, žalovaný predložil dňa 30.09.2019

vecné vyhodnotenie projektu a finančné vyúčtovanie projektu. Teda žalobca mal jasne preukázané,
na aké položky boli aké vysoké sumy použité. Aj keď žalobca popisuje v nasledovnom texte žaloby
na strane druhej kontrolu predloženého vyúčtovania a ako následok takejto kontroly výzvu na vrátenie
finančných prostriedkov, zaslanú žalovanému dňa 20.08.2021, žalobca vôbec nepopisuje tak závažné a
podstatné úmyselné porušenie „Zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov“ uzavretej dňa 23.08.2016,

č. 16-450-025555 žalovaným, na základe ktorého by bol žalobca oprávnený požadovať vrátenie
finančných prostriedkov vo výške rovnajúcej sa žalovanej sume. Ani vo výzve zaslanej žalovanému
20.08.2021 a ani do dnešného dňa žalobca neuniesol dôkazné bremeno uviesť, ktoré ustanovenie
zákona alebo na základe zákona uzavretej Zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov uzavretej dňa
23.08.2016,č.16-450-025555žalovanýpodstatneporušilustanoveniazákonaalebopredmetnejzmluvy,

ktoré porušenie by zakladalo vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov žalobcu v žalovanej výške 1
446,46 eur. Žalovaný má za to, že žalobca z vyššie uvedeného nepreukázal právny titul na podanie tejto
žaloby a neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v poukaze na také porušenie zákona alebo zmluvy
z 23.08.2016, ktoré by zakladalo vrátenie žalovanej istiny. Preto žalovaný navrhuje, aby súd zamietol
žalobu. Ďalej žalovaný vznáša aj námietku premlčania, pretože žalobca bol oprávnený podať žalobu na

zaplatenie istiny 1 446,46 eur s príslušenstvom proti žalovanému už deň po tom, ako sa dňa 30.09.2019
žalobca oboznámil s vecným vyhodnotením projektu a finančným vyúčtovaním projektu žalovaným. Ak
by žalobca preskúmaval vecné vyhodnotenie projektu a finančné vyúčtovanie projektu aj tri kalendárne
mesiace, teda do 31.12.2019, premlčacia doba na podanie žaloby už uplynula 01.01.2024.

6. Žalobca vo vyjadrení k podanému odporu uviedol, že poskytol žalovanému dotáciu vo výške 1 500
eur na základe Zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov č. 16-450-025555 zo dňa 23.08.2016
(ďalej len „zmluva“) na realizáciu projektu „Tanečné domy, učíme tance dedov“. Žalovaný sa zaviazal
použiť finančné prostriedky v súlade s účelom poskytnutia a hodnoverne preukázať použitie finančných
prostriedkov (bod 3.1 zmluvy). Boli dohodnuté záväzné vecné výstupy z projektu v Prílohe číslo

1 k zmluve (bod 4.2 zmluvy), finančné prostriedky boli účelovo viazané na úhradu všetkých alebo
niektorých bežných výdavkov špecifikovaných v rozpočte nákladov projektu, ktorý tvoril Prílohu číslo
2 k zmluve (bod 5.2 zmluvy), žalovaný sa zaviazal podieľať na finančnom zabezpečení realizácie
projektuformoupovinnéhospolufinancovaniavsumenajmenej79eur(bod5.3zmluvy),bolodohodnuté,že výdavky bez priameho vzťahu k realizácii projektu ani výdavky, ktoré nie sú súčasťou rozpočtu
projektu, nebudú akceptované (bod 5.7 zmluvy). Nesplnenie záväzkov alebo porušenie povinností
vyplývajúcich pre žalovaného ako prijímateľa zo zmluvy alebo v súvislosti so zmluvou sa považuje

za použitie finančných prostriedkov v rozpore s účelom dohodnutým v zmluve (bod 5.16 zmluvy).
Použitie finančných prostriedkov podliehalo vyúčtovaniu pozostávajúcemu z finančného vyúčtovania
a vecného vyhodnotenia realizovaného projektu, ktoré bol žalovaný povinný predložiť v podobe
vygenerovanej z registračného systému žalobcu najneskôr do 31.01.2017 a priložiť k nemu aj kópie
originálnych účtovných dokladov alebo správu audítora alebo znalecký posudok o zhode predloženého

finančného vyúčtovania so zmluvou (bod 6.3 zmluvy). V prípade, ak žalobca zistí pri overovaní plnenia
podmienok použitia finančných prostriedkov také porušenie podmienok uvedených v zmluve, ktoré
zakladá povinnosť žalovaného ako prijímateľa vrátiť poskytnuté finančné prostriedky alebo ich časť,
je oprávnený vyzvať prijímateľa, aby v lehote 10 dní odviedol poskytnuté finančné prostriedky na účet
žalobcu (bod 6.11 zmluvy). Ak žalovaný ako prijímateľ finančné prostriedky alebo ich časť nevrátil vo
výške uvedenej vo výzve, vzniká žalobcovi voči prijímateľovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo

výške 20 % z hodnoty sumy finančných prostriedkov, ktorých vrátenie bolo výzvou požadované (bod
7.1 zmluvy). Po kontrole vyúčtovania, ktoré žalovaný predložil dňa 30.09.2019, žalobca konštatoval
neuznané výdavky dotácie vo výške 1 432,46 eur a nevyúčtované spolufinancovanie vo výške 14
eur. Právnym titulom na vrátenie finančných prostriedkov a zaplatenie zmluvnej pokuty sú uvedené
ustanovenia zmluvy, ako aj § 22 ods. 10 zákona č. 284/2014 Z. z. o Fonde na podporu umenia,

podľa ktorého je prijímateľ povinný vrátiť fondu finančné prostriedky, ktoré: a) použil v rozpore s
dohodnutým účelom, b) nepoužil celkom alebo sčasti na financovanie projektu. Námietka premlčania
žalovaného nie je dôvodná. Podľa § 22 ods. 11 zákona č. 284/2014 Z. z. o Fonde na podporu umenia
je prijímateľ povinný vrátiť finančné prostriedky v lehote určenej fondom. Výzva na vrátenie finančných
prostriedkov bola žalovanému zaslaná dňa 20.08.2021 a doručená dňa 24.09.2021, pričom lehota

na plnenie bola stanovená do 04.10.2021. Od tohto dátumu začala plynúť trojročná premlčacia doba
podľa § 101 Občianskeho zákonníka, ktorá by uplynula najskôr dňa 04.10.2024. Keďže žalovaný na
výzvu nereagoval, zaslal žalobca žalovanému opätovnú výzvu dňa 11.11.2021, ktorá bola žalovanému
doručená dňa 25.01.2022. So žalovaným komunikoval aj telefonicky a formou e-mailov. Žalovaný e-
mailom zo dňa 25.01.2022 reagoval na doručenie listinnej výzvy zo dňa 11.11.2021 a prejavil ochotu

napraviť chyby vo vyúčtovaní, ale poukázal na skutočnosť, že nemá žiadne finančné prostriedky a už
skoro 3 roky nemá žiadne príjmy z činnosti, takže nie je schopný vrátiť uvedenú sumu. Žalovaného už
predtým telefonicky a následne opakovane e-mailom poučil o možnosti uzavretia dohody o splátkovom
kalendári, ktorého podmienkou je však zaslanie písomnej žiadosti žalovaného. Žalovaný už na základe
predchádzajúcej telefonickej komunikácie doručil fondu ako reakciu na výzvy na vrátenie časti dotácie

list zo dňa 04.04.2022, v ktorom uznal svoj dlh a požiadal o umožnenie úhrady dlžnej sumy v
splátkach. Táto žiadosť bola žalobcovi doručená dňa 08.04.2022. Žalovaný uznal svoj dlh písomne dňa
05.04.2022 (žiadosťou o splátkový kalendár), čím začala plynúť nová trojročná premlčacia doba, ktorá
by uplynula najskôr 05.04.2025. Žaloba bola podaná 31.01.2025, pohľadávka nebola v čase podania
žaloby premlčaná. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti trvá na svojej žalobe v celom rozsahu.

K vyjadreniu žalobca priložil elektronickú komunikáciu strán a žiadosť žalovaného o splátkový kalendár.

7. Žalobca v doplnení vyjadrenia k podanému odporu uviedol, že po kontrole vyúčtovania predloženého
žalovaným vykonával administratívnu finančnú kontrolu. Zaslal žalovanému postupne niekoľko výziev
na doplnenie alebo odstránenie nedostatkov vo finančnom vyúčtovaní a vecnom vyhodnotení projektu:

- výzvu zo dňa 07.10.2019, na doplnenie alebo odstránenie nedostatkov vo finančnom vyúčtovaní
a vecnom vyhodnotení, s termínom na odstránenie nedostatkov do 15.10.2019. Informoval v nej
žalovaného o obdržaní finančného vyúčtovania a vecného vyhodnotenia zmluvy č. 16-450-02555, o
zistení nedostatkov v časti „Vecné vyhodnotenie“ (chýbajúce materiály k propagácii a informovanosti o
projekte), v časti „Finančné vyhodnotenie“ (Položky realizované po oprávnenom období - 18.11.2016,

pričom oprávnené obdobie bolo do 15.11.2016, duplicitné položky týkajúce sa odvodov a preddavkov
na daň, chýbajúce doklady o úhrade, rozpor medzi výkazmi práce a skutočnou realizáciou projektu - na
páskach uvedené 2 dni, podľa plagátov len 16.09.2016, problematické položky súvisiace s prenájmom
ozvučenia, chýbajúce zdôvodnenia k niektorým výdavkom). Požiadal o opätovnú registráciu formulára
vecného vyhodnotenia s aktuálnym dátumom a o jeho zaslanie podpísaného na adresu žalobcu.

Upozornil, že žalovaný ako prijímateľ je povinný odstrániť nedostatky v lehote do 7 kalendárnych dní a
že neodstránenie nedostatkov v stanovenom termíne sa považuje za použitie finančných prostriedkov
v rozpore s účelom uvedeným v zmluve; - výzvu zo dňa 20.07.2020, v obsahovo takmer identickom
znení s novým poskytnutím lehoty na splnenie povinností žalovaného ako prijímateľa do 28.07.2020; -výzvu zo dňa 11.09.2020, v obsahovo takmer identickom znení s novým poskytnutím lehoty na splnenie
povinností žalovaného ako prijímateľa do 19.09.2020. Dňa 27.10.2020 zaslal žalovanému návrh správy
z administratívnej finančnej kontroly so stanovením lehoty 15 dní na podanie námietok. Oznámil

žalovanému ukončenie kontroly predloženého vecného vyhodnotenia a finančného vyúčtovania zmluvy,
uviedol súpis všetkých relevantných nedostatkov zistených počas kontroly vyúčtovania, identifikoval
položky realizované mimo oprávneného obdobia (po 15.11.2016), poukázal na chýbajúcu dokumentáciu
k jednotlivým výdavkom, na duplicitne zaradené položky, na nedostatočné zdôvodnenie rozporov
medzi výkazmi práce a skutočnou realizáciou projektu a na chýbajúce doklady týkajúce sa propagácie

projektu. Predbežne kalkuloval uznané oprávnené výdavky dotácie: 67,54 eur, neuznané výdavky
dotácie: 1 432,46 eur, akceptované spolufinancovanie: 65,00 eur, nevyúčtované spolufinancovanie:
14,00 eur a spolu neuznané výdavky: 1 446,46 eur. Konštatoval, že zistené nedostatky predstavujú
porušenie zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov. Informoval žalovaného o možnosti podať
písomné námietky k zisteným nedostatkom, navrhnutým odporúčaniam a stanovili lehotu 15 dní odo
dňa doručenia návrhu správy na podanie námietok s upozornením, že ak prijímateľ nepodá námietky v

stanovenej lehote, bude sa to považovať za súhlas so zistenými nedostatkami. Oznámil, že po uplynutí
lehoty na podanie námietok bude vydaná finálna správa z administratívnej finančnej kontroly. Žalovaný
v stanovenej lehote nepodal žiadne námietky. Správu z administratívnej finančnej kontroly podpísanú
dňa 20.08.2021 a 23.08.2021 a výzvu na vrátenie finančných prostriedkov žalovanému doručil žalobca
dňa 24.09.2021. Konštatoval ukončenie kontroly. Vecné vyhodnotenie a finančné vyúčtovanie bolo

uznané vo výške oprávnených výdavkov 67,54 eur. Správa bola sprevádzaná výzvou na vrátenie
finančných prostriedkov zo dňa 20.08.2021. E-mail zo dňa 30.08.2021 obsahoval správu a výzvu na
vrátenie časti dotácie. Priložená správa z kontroly podľa zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole
a audite obsahovala oficiálne výsledky kontroly a konštatovala jej ukončenie. Priložená bola tiež výzva
na vrátenie časti dotácie vo výške 1 446,46 eur. K doplneniu vyjadrenia žalobca priložil elektronickú

komunikáciu strán, kontrolu vyhodnotenia poskytnutého finančného príspevku a ukončenie zmluvy
o poskytnutí finančných prostriedkov.

8. Súd vec prejednal na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 07.07.2025. Pojednávania sa nezúčastnili
sporové strany ani ich právni zástupcovia. Žalobca a právny zástupca žalobcu svoju neúčasť na

pojednávaní ospravedlnili a nežiadali o odročenie pojednávania. Právny zástupca žalovaného požiadal
súd o odročenie pojednávania z dôvodu zaneprázdnenosti štatutára žalovaného. Nakoľko súd aj
vzhľadom na to, že strany nenavrhli vykonať na pojednávaní výsluch štatutára žalovaného, nevyhodnotil
uvedený dôvod ako dôležitý, žiadosť právneho zástupcu žalovaného o odročenie nariadeného
pojednávania neakceptoval, čo bolo právnemu zástupcovi žalovaného zo strany súdu oznámené pred

začatím nariadeného pojednávania. Súd tak vec prejednal podľa § 180 zákona č. 160/2015 Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v neprítomnosti sporových strán a ich právnych zástupcov.

9. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a písomných vyjadrení strán sporu, vykonal dokazovanie
oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov predložených sporovými stranami a zistil tento skutkový

stav:

10.Žalobcajeverejnoprávnouinštitúciounapodporuumeleckýchaktivít,kultúryakreatívnehopriemyslu
zriadenou zákonom č. 284/2014 Z. z. o Fonde na podporu umenia a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov.

11. Žalobca dňa 23.08.2016 uzavrel so žalovaným Zmluvu o poskytnutí finančných prostriedkov
č. 16-450-02555. Na základe tejto Zmluvy žalovaný ako prijímateľ finančných prostriedkov obdržal
prevodom na svoj bankový účet finančné prostriedky vo forme dotácie v celkovej výške 1 500 eur,
a to za účelom realizácie projektu s názvom „Tanečné domy, učíme tance dedov“. Žalovaný sa ako

prijímateľ v zmluve zaviazal poskytnuté finančné prostriedky použiť v súlade s účelom poskytnutia
a v súlade s inými podmienkami vyplývajúcimi z obsahu zmluvy a/alebo v súlade s podmienkami
vyplývajúcimi z výzvy, zo zákona o FPU, z iných súvisiacich všeobecne záväzných právnych predpisov
a z interných predpisov FPU. Základným účelom tejto zmluvy je poskytnutie finančných prostriedkov
poskytovateľom prijímateľovi na realizáciu kultúrno-osvetových aktivít. Finančné prostriedky poskytnuté

podľa tejto Zmluvy sú účelovo viazané na úhradu všetkých alebo len niektorých bežných výdavkov,
ktoré súvisia s realizáciou Projektu, ktoré sú podrobne špecifikované v rozpočte nákladov Projektu.
Rozpočet je prílohou č. 2 k tejto Zmluve (ďalej aj ako Rozpočet projektu). Finančné prostriedky
poskytnuté na základe tejto Zmluvy nesmú byť použité v rozpore s touto Zmluvou, v rozporeso všeobecne záväznými právnymi predpismi ani v rozpore s internými predpismi Poskytovateľa.
Prijímateľ sa zaviazal podieľať sa na finančnom zabezpečení realizácie Projektu formou povinného
spolufinancovania určeného podľa príslušných ustanovení Zákona o FPU, Štruktúry podpornej činnosti

a podľa rozpočtu Projektu v sume najmenej 79 eur. Nesplnenie záväzkov a/alebo porušenie povinností
vyplývajúcich pre Prijímateľa zo Zmluvy a/alebo v súvislosti so Zmluvou sa považuje za použitie
finančných prostriedkov v rozpore s účelom uvedeným v Zmluve, s výnimkou nesplnenia záväzkov
alebo porušenia povinností preukázateľne zapríčinených z dôvodu vyššej moci. Použitie finančných
prostriedkov, poskytnutých na základe tejto Zmluvy, podlieha ich finančnému vyúčtovaniu a vecnému

vyhodnoteniu Projektu (ďalej spolu aj ako Vyúčtovanie), ktoré Prijímateľ zrealizuje v registračnom
systéme Poskytovateľa. Prijímateľ je povinný Vyúčtovanie podľa predchádzajúcej vety Poskytovateľovi
predložiť v tlačenej podobe vygenerovanej z registračného systému FPU najneskôr do termínu:
31.01.2017. K Vyúčtovaniu je Prijímateľ povinný priložiť aj a) Kópie originálnych účtovných dokladov
označených číslom Zmluvy (účtovný doklad ako preukázateľný záznam musí obsahovať náležitosti
v zmysle § 10 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, pričom za obsahovú správnosť účtovného

dokladu zodpovedá prijímateľ dotácie.) potvrdzujúcich použitie poskytnutých finančných prostriedkov
a kópie výpisov z účtu označených číslom Zmluvy, na ktorý boli poukázané finančné prostriedky a
z ktorého boli uhrádzané výdavky na projekt s použitím poskytnutých finančných prostriedkov. Ak je
prijímateľ dotácie registrovaným platcom dane z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) a môže si uplatniť
odpočítanie DPH, táto nie je pri vyúčtovaní dotácie považovaná za oprávnený výdavok. Alebo b)

správu audítora alebo znalecký posudok licencovaného znalca o zhode predloženého finančného
vyúčtovania so zmluvou; správu audítora alebo znalecký posudok predloží prijímateľ vždy, ak je celková
suma finančných prostriedkov poskytnutých podľa zmluvy 100 000 eur alebo viac. Správu audítora
predkladá Prijímateľ v rozsahu, ako je určené v článku 7 bod 4 Zásad. Ak kancelária pri overovaní
splnenia podmienok použitia finančných prostriedkov z fondu zistí také porušenie podmienok uvedených

v Zmluve, ktoré zakladá povinnosť prijímateľa vrátiť poskytnuté finančné prostriedky alebo ich časť,
neodkladne vyzve Prijímateľa, aby v lehote do 10 dní odviedol poskytnuté finančné prostriedky na
účet fondu. Ak Prijímateľ v určenej lehote výzvu neuposlúchne, alebo odvedie na účet fondu neúplnú
sumu, považuje sa táto skutočnosť za použitie poskytnutých finančných prostriedkov alebo ich časti, v
rozpore s účelom uvedeným v tejto Zmluve. Ak Poskytovateľ vyzve Prijímateľa, ktorý použil finančné

prostriedky alebo ich časť v rozpore s touto Zmluvou, navrátenie finančných prostriedkov a Prijímateľ
finančné prostriedky alebo ich časť Poskytovateľovi nevrátil vo výške a v lehote uvedených vo výzve,
vzniká Poskytovateľovi voči Prijímateľovi okamihom počiatku omeškania Prijímateľa so zaplatením
Poskytovateľom vo výzve požadovaných finančných prostriedkov nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty
vo výške 20 % z hodnoty sumy finančných prostriedkov, ktorých vrátenie Poskytovateľ od Prijímateľa

výzvou požaduje. Povinnosť Prijímateľa vrátiť Poskytovateľovi výzvou požadované finančné prostriedky
tým nie je dotknutá. V prípade omeškania Prijímateľa so zaplatením akéhokoľvek peňažného záväzku
Poskytovateľovi je Prijímateľ povinný zaplatiť Poskytovateľovi úroky z omeškania vo výške 0,03 % z
dlžnej sumy, a to za každý deň omeškania.

12. Žalovaný predložil dňa 30.09.2019 vyúčtovanie použitia obdržaných finančných prostriedkov na
predmetný projekt, ale na základe kontroly vecného vyhodnotenia a finančného vyúčtovania žalobca
neuznal sumu vo výške 1 432,46 eur z dôvodu (podľa názoru žalobcu) použitia časti finančných
prostriedkov v rozpore so zmluvou.

13. Predloženým záznamom elektronickej komunikácie sporových strán bolo zistené, že v procese
kontroly vyúčtovania finančných prostriedkov poskytnutých podľa Zmluvy žalobca žalovanému uviedol
nedostatky finančného vyúčtovania poskytnutých finančných prostriedkov.

14. Listom zo dňa 20.08.2021 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie sumy 1 446,46 eur v lehote

10 dní od doručenia výzvy, a to titulom ukončenia Zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov č.
16-450-02555. Výzva bola žalovanému doručená dňa 24.09.2021.

15. Listom zo dňa 11.11.2021 oznámil žalobca žalovanému, že na realizáciu projektu „Tanečné
domy, učíme tance dedov“ použil žalovaný prostriedky v rozpore so Zmluvou o poskytnutí finančných

prostriedkov č. 16-450-02555. Na základe uvedeného vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie sumy
1 446,46 eur v lehote 10 dní odo dňa doručenia výzvy. Zároveň žalobca vyzval žalovaného, aby
v rovnakej lehote s poukazom na čl. 7.1 Zmluvy, zaplatil žalobcovi sumu 289,29 eur titulom úrokov
z omeškania. Výzva bola žalovanému doručená dňa 25.01.2022.16. Žalovaný listom zo dňa 04.04.2022 požiadal o splátkový kalendár na dlžnú sumu ku Zmluve č.
16-450-02555.

17. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 284/2014 Z. z. o Fonde na podporu umenia a o zmene a doplnení
zákona č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v
znení zákona č. 79/2013 Z. z. (ďalej len „zákon o Fonde na podporu umenia“) Fond poskytuje finančné
prostriedky podľa § 18 ods. 3 na základe zmluvy uzavretej so žiadateľom.

18. Podľa § 22 ods. 2 zákona o Fonde na podporu umenia zmluvou sa zaväzuje fond poskytnúť
žiadateľovi finančné prostriedky na určený účel za podmienok ustanovených týmto zákonom a fondom
a žiadateľ sa zaväzuje tieto finančné prostriedky použiť v súlade s určeným účelom a podmienkami a
hodnoverne preukázať fondu ich použitie podľa zmluvy.

19. Podľa § 22 ods. 8 zákona o Fonde na podporu umenia poskytnuté finančné prostriedky môže
prijímateľ finančných prostriedkov použiť výlučne na účel uvedený v zmluve.

20. Podľa § 22 ods. 10 zákona o Fonde na podporu umenia prijímateľ je povinný vrátiť fondu finančné
prostriedky, ktoré a) použil v rozpore s dohodnutým účelom podľa odseku 3 písm. c), b) nepoužil celkom

alebo sčasti na financovanie projektu podľa odseku 3 písm. d).

21. Podľa § 22 ods. 11 zákona o Fonde na podporu umenia prijímateľ je povinný vrátiť finančné
prostriedky podľa odseku 10 v lehote určenej fondom.

22. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) právny úkon sa musí
urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

23. Podľa § 51 OZ účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však
nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

24. Podľa § 100 ods. 1 až 3 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než

zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných
formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

25. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

26. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

27. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania,

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

28. Podľa § 544 ods. 1, ods. 2 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v

dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

29. Podľa § 558 OZ ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky,
predpokladása,žedlhvčaseuznaniatrval.Pripremlčanomdlhumátakéuznanietentoprávnynásledok,
len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

30. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 23.08.2016 Zmluvu
o poskytnutí finančných prostriedkov č. 16-450-02555, na základe ktorej bola v zmysle § 22 zákona
o Fonde na podporu umenia žalovanému poskytnutá dotácia na realizáciu projektu „Tanečné domy,učíme tance dedov“. V konaní nebolo medzi stranami sporné, že peňažné prostriedky v zmysle
zmluvy boli v súlade so zákonom o Fonde na podporu umenia poskytnuté žalovanému. Po kontrole
vyúčtovania projektu predloženého žalovaným vykonal žalobca administratívnu finančnú kontrolu.

Postupne žalovanému zaslal výzvy na doplnenie alebo odstránenie nedostatkov vo finančnom
vyúčtovaní a vecnom vyhodnotení projektu. Dňa 27.10.2020 zaslal žalobca žalovanému návrh správy z
administratívnej finančnej kontroly so stanovením lehoty 15 dní na podanie námietok. Žalobca oznámil
žalovanému ukončenie kontroly predloženého vecného vyhodnotenia a finančného vyúčtovania zmluvy,
uviedol súpis všetkých relevantných nedostatkov zistených počas kontroly vyúčtovania, identifikoval

položky realizované mimo oprávneného obdobia (po 15.11.2016), poukázal na chýbajúcu dokumentáciu
k jednotlivým výdavkom, na duplicitne zaradené položky, na nedostatočné zdôvodnenie rozporov medzi
výkazmi práce a skutočnou realizáciou projektu a na chýbajúce doklady týkajúce sa propagácie projektu.
Predbežne kalkuloval uznané oprávnené výdavky dotácie: 67,54 eur, neuznané výdavky dotácie: 1
432,46 eur, akceptované spolufinancovanie: 65 eur, nevyúčtované spolufinancovanie: 14 eur a spolu
neuznanévýdavky:1446,46eur.Žalobcamalzato,žezistenénedostatkypredstavujúporušeniezmluvy

o poskytnutí finančných prostriedkov. Medzi stranami prebehla pred podaním žaloby komunikácia
ohľadom uplatnenej pohľadávky. Žalovaný v liste zo dňa 04.04.2022, ktorý bol žalobcovi doručený dňa
08.04.2022 požiadal žalobcu o „splátkový kalendár na dlžnú sumu ku Zmluve č. 16-450-02555“, čo
žalobca považoval za platné uznanie dlhu žalovaného voči žalobcovi, ktorého zaplatenia sa žalobca
v predmetnom konaní domáha.

31. Žalobca sa v prejednávanej veci voči žalovanému domáha splnenia povinnosti v zmysle § 22 ods. 10
písm. a) zákona o Fonde na podporu umenia, podľa ktorého prijímateľ je povinný vrátiť fondu finančné
prostriedky, ktoré použil v rozpore s dohodnutým účelom podľa odseku 3 písm. c). Zároveň si voči
žalovanému uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania v zmluvne dohodnutej sadzbe a nárok na

zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 289,29 eur, nakoľko sa žalovaný s plnením svojho záväzku dostal
do omeškania.

32. Súd sa v prvom rade zaoberal dôvodnosťou žalovaným vznesenej námietky premlčania uplatneného
nároku.

33. Inštitút premlčania možno explikovať ako právny následok kvalifikovaného uplynutia času vo
vzťahu k povahe subjektívneho práva. Vo svojom klasickom konštrukte predstavuje teleológia tohto
právneho inštitútu posilnenie právneho postavenia veriteľa i dlžníka, pokiaľ sa premlčanie prejaví pri
relatívnych subjektívnych právach. Premlčujú sa totiž v zmysle § 100 odseku 2 OZ všetky majetkové

práva s výnimkou vlastníckeho práva, teda premlčaniu podliehajú aj absolútne subjektívne práva, pri
ktorýchklasickýveriteľsko-dlžníckyprávnyvzťahneexistuje(kpojmovejneudržateľnostitzv.absolútnych
právnych vzťahov porovnaj výklad k § 2). Vo vzťahu k dlžníkovi možno premlčanie vnímať ako ochranu
jeho postavenia v tom zmysle, že sa môže účinne brániť vymáhaniu splnenia svojich subjektívnych
povinností po kvalifikovanom časovom odstupe. Kvalifikovaný časový odstup výkonu subjektívnych

práv a povinností predstavuje uplynutie tzv. premlčacej lehoty (porovnaj ďalšie výklady). Uplynutím
kvalifikovaného časového odstupu sa záujem objektívneho práva na ochrane subjektívnych práv
zmenšuje, a ponecháva sa v režime dispozície osôb záväzkového právneho vzťahu. Veriteľ síce po
kvalifikovanom časovom odstupe môže uplatniť svoje subjektívne právo na súde, avšak s vedomím
a rizikom, že v dôsledku kvalifikovaného správania sa protistrany môže byť procesná ochrana jeho

subjektívneho práva zamietnutá, naopak, dlžník môže dobrovoľne splniť i po kvalifikovanom časovom
odstupe pohľadávku svojho veriteľa, a nedochádza tým k bezdôvodnému obohateniu na strane veriteľa.
Rovnako tak klasický konštrukt obrany dlžníka vyžaduje volitívny prvok spočívajúci v komisívnom konaní
vo forme prípadného vznesenia námietky premlčania.

34. Zmyslom inštitútu premlčania vo vzťahu k veriteľovi je tak stimulácia jeho aktívneho prístupu k
uplatňovaniu svojich subjektívnych práv, pretože zo zásady vigilantibus iura scripta sunt vyplýva, že
o existencii kvalifikovaného časového odstupu vo forme premlčacej lehoty je informovaný. Inštitút
premlčania má však teleologické dopady i na oblasť práva procesného. Čím dlhší časový odstup je
medzi fakticitou deja skutkovej podstaty (správania sa osôb) a rozhodovaním súdu o tomto skutkovom

deji, tým je väčšia pravdepodobnosť objektívnej nehospodárnosti tohto súdneho konania. So zvyšujúcim
sa časovým odstupom sa zvyšuje riziko dôkaznej núdze sporových strán, čo má nepochybne svoj vplyv
na dĺžku súdneho konania.35. Právne následky premlčania teda nastanú, ak sú kumulatívne splnené tieto predpoklady:

· Kvalifikovaný predmet premlčania. Zákon ustanovuje, že sa premlčujú (subjektívne) práva. Nie je

preto správne hovoriť o premlčaní nároku, žalôb a pod. Náš koncept premlčania vychádza jednoznačne
z predpokladu, že sa premlčujú práva. Ide o koncept totožný s rakúskym Všeobecným občianskym
zákonníkom s tým rozdielom, že náš zákonodarca výslovne kategorizuje subjektívne práva podliehajúce
premlčaniu, a to pozitívne aj negatívne. Pozitívne sa ustanovuje, že sa premlčujú majetkové práva.
Naopak, negatívne je z premlčania expressis verbis vylúčené právo vlastnícke. Z uvedeného vyplýva,

že premlčaniu nepodliehajú žiadne práva osobnej či osobnostnej povahy, či už všeobecné osobnostné
práva podľa Občianskeho zákonníka, alebo kategória osobitných práv osobnej alebo osobnostnej
povahy v práve duševného vlastníctva a pod.;

· Márne uplynutie premlčacej lehoty. Predpoklad márneho uplynutia premlčacej lehoty v sebe vlastne
kumuluje dve právne skutočnosti. Tou prvou je fakticita uplynutia kvalifikovaného časového limitu

ustanoveného zákonom na uplatnenie práva (premlčacia lehota) a tým druhým je „márnosť“ uplynutia
tejtolehotyvovzťahuknositeľovisubjektívnehooprávnenia(veriteľovi).Tentopredpokladbudenaplnený
iba vtedy, ak veriteľ svojím omisívnym konaním spôsobil uplynutie premlčacej lehoty bez toho, aby svoje
právo uplatnil. Uplatnením práva sa v tejto súvislosti rozumie podanie žaloby na súd voči pasívne vecne
legitimovanému subjektu právnej povinnosti.

36. Ak sa subjektívne oprávnenie nevykonalo v časovom limite predstavujúcom zákonom ustanovenú
premlčaciu lehotu, zjednodušene povedané, pôvodný subjekt právnej povinnosti už nie je povinný
plniť. Uplynutím premlčacej lehoty sa subjektívne oprávnenie veriteľa podmienečne oslabilo o zložku
právneho nároku. Aj po uplynutí premlčacej lehoty zostáva subjektívne právo jeho nositeľovi zachované,

a preto ak dlžník plní svoj dlh aj po uplynutí premlčacej lehoty, nezakladá takéto konanie právny
vzťah z bezdôvodného obohatenia – dlžník stále plní svoj existujúci dlh a veriteľovi sa konzumuje
existujúce právo (na rozdiel od preklúzie, kde v dôsledku márneho uplynutia prekluzívnej lehoty
dochádza k zániku subjektívneho práva a prípadné plnenie prekludovaného dlhu zakladá právny vzťah
z bezdôvodného obohatenia). Prípadná subjektívna vedomosť dlžníka o tom, že plní premlčaný dlh,

je bez právneho významu (subjektívna vedomosť dlžníka o premlčaní však môže mať právny význam
v súvislosti s inými inštitútmi súkromného práva, porovnaj napr. právnu úpravu uznania dlhu v § 558
OZ). Ani v dôsledku márneho uplynutia premlčacej lehoty nedochádza k zániku právneho nároku,
ktorým je subjektívne právo dotované. Právny nárok tak zaniká len podmienečne. Či k naplneniu
tejto podmienky dôjde, závisí od správania dlžníka. V prípadnom súdnom konaní môže dlžník uplatniť

námietku premlčania, ktorej účinným vznesením definitívne a nepodmienečne zaniká právny nárok
veriteľa. Momentom účinného vznesenia námietky premlčania zaniká súdna vymáhateľnosť oprávnenia
veriteľa procesne reflektovaná zamietnutím žaloby. Vznesenie námietky premlčania zo strany dlžníka
je uplatnením jeho vlastného subjektívneho oprávnenia procesnej povahy, pretože nemožno účinne
vzniesť námietku premlčania inak, ako v súdnom konaní. Z uvedeného dôvodu sa na výkon procesného

práva subjektu konania pojmovo nemôže vzťahovať žiadne ustanovenie hmotného práva. „Procesný
úkon“ a „právny úkon“ nie sú totožné pojmy, a nemožno ani ich výkon stotožňovať do tej miery, žeby
sa na výkon procesného oprávnenia realizovaného v procesnoprávnych vzťahoch vzťahovala právna
úprava Občianskeho zákonníka.

37. Ustanovenie § 101 OZ normuje všeobecnú dĺžku premlčacej lehoty. Predstavuje tak tzv. lex generalis
pre celú súkromnoprávnu úpravu premlčania. To znamená, že všeobecná dĺžka premlčacej lehoty sa
uplatní všade tam, kde osobitný právny režim neustanovuje inak. In concreto môže ísť o ustanovenie
premlčacej lehoty dlhšej (napr. Obchodný zákonník, ale aj samotný Občiansky zákonník ustanovujú
aj dlhšie premlčacie lehoty), alebo kratšiu premlčaciu lehotu (predovšetkým koncept tzv. subjektívnych

premlčacích lehôt pri náhrade škody a bezdôvodnom obohatení, porovnaj § 106 a 107 OZ).

38. Ustanovenie § 101 OZ normuje aj časový okamih začatia plynutia všeobecnej premlčacej lehoty
ako deň, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Časový okamih vzniku premlčacej lehoty je zhodný
s okamihom vzniku tzv. žalobného práva (okamih zrodu žaloby, actio nata), ide o deň, v ktorý veriteľ

mohol po prvýkrát úspešne uplatniť žalobu na ochranu svojho subjektívneho práva na súde. Konkrétny
časový okamih sa bude rozdielne určovať v závislosti od povahy plnenia, resp. obsahu záväzku, z
ktorého premlčanie vzišlo. Ak bude toto plnenie ustanovené ako dare či facere (povinnosť dlžníka
niečo dať alebo konať), bude dňom zrodu žalobného práva deň nasledujúci po dospelosti (v prípadepeňažných pohľadávok splatnosti) pohľadávky veriteľa. Ak obsah záväzku smeruje k tzv. omittere alebo
pati (záväzok opomenúť alebo strpieť), okamih zrodu žalobného práva je ustanovený na deň, v ktorý
dlžník po prvýkrát porušil svoju povinnosť. V prípade vzájomnej povinnosti plniť, keď sa každá zo strán

záväzku považuje za veriteľa i dlžníka súčasne, začína premlčacia lehota plynúť odo dňa splnenia alebo
preukázateľnej pripravenosti splniť svoj záväzok (porovnaj § 560 OZ). Ustanovenie § 101 predstavuje
lex generalis aj vo vzťahu k otázke počiatku plynutia premlčacej lehoty. Osobitne je tento počiatok
ustanovený v hypotéze právnych noriem § 106, 107 a 114 OZ.

39. Ako už súd uviedol, v prejednávanom spore si žalobca voči žalovanému uplatnil nárok vo výške
1 446,46 eur na podklade ustanovenia § 22 ods. 10 písm. a) zákona o Fonde na podporu umenia.
Žalovaný bol povinný vrátiť finančné prostriedky podľa odseku 10 v lehote určenej fondom (§ 22 ods.
11 zákona o Fonde na podporu umenia). Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca vyzval
žalovaného na plnenie v tomto rozsahu výzvou zo dňa 20.08.2021, ktorá bola doručená žalovanému
dňa 24.09.2021. Žalovaný bol povinný plniť žalobcovi v stanovenej lehote, najneskôr dňa 04.10.2021.

Súd konštatuje, že na uplatnenú pohľadávku žalobcu v rozsahu nevrátených finančných prostriedkov
(1 446,46 eur) sa vzťahuje všeobecná trojročná premlčacia doba (§ 101 OZ), ktorá začala plynúť v deň
nasledujúci po poslednom dni žalobcom stanovenej desaťdňovej lehoty na plnenie, v tomto prípade
teda dňa 05.10.2021. Zo spisového materiálu vyplýva, že žaloba bola súdu doručená dňa 02.02.2025.
Nakoľko v zmysle uvedených skutočností uplynula vo vzťahu k uplatnenému nároku na zaplatenie

nevrátených finančných prostriedkov (1 446,46 eur) dňom 05.10.2024, mal súd za to, že vznesená
námietka premlčania žalovaného je dôvodná.

40. Začiatok plynutia premlčacej doby úrokov z omeškania je totožný so začiatkom plynutia premlčacej
doby peňažného dlhu, teda splatnosťou pohľadávky a právnou možnosťou vykonať právo po prvý raz

začne plynúť premlčacia doba aj pre úroky z omeškania. Ak táto premlčacia doba uplynula a dlžník
vzniesol námietku premlčania, nemožno veriteľovi priznať premlčané právo na úroky z omeškania,
a to ani v ďalšom období, a to napriek tomu, že samotná istina nebola splnená. Ak nebolo právo na
úroky z omeškania uplatnené s istinou, počiatok premlčacej doby úrokov z omeškania je totožný s
počiatkom premlčacej doby samotnej pohľadávky a premlčí sa vo všeobecnej premlčacej dobe. Právo

na úroky z omeškania sa premlčí ako celok, preto nemožno priznať jednotlivé časti úrokov z omeškania
iba za niektoré obdobia (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/157/2009 zo dňa 29.06.2010).
Súd tak vzhľadom na konštatované premlčanie istiny, ktorej sa uplatnený nárok na zaplatenie úrokov
z omeškania týkal, považoval žalovaným uplatnenú námietku premlčania za dôvodnú.

41. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v uplatnenej výške 289,29 eur, súd má za
to, že žalobné právo vo vzťahu k tejto časti uplatneného nároku vzniklo dňa 05.10.2021, kedy sa dostal
žalovaný s plnením istiny vo výške 1 446,46 eur do omeškania (viď vyššie), a to bez ohľadu na výzvu zo
dňa 11.11.2021, v ktorej žalobca tento nárok podľa názoru súdu len deklaroval (a to navyše nesprávne
označený ako úroky z omeškania). Dňom 05.10.2021 sa žalobca mohol po prvýkrát úspešne domáhať

na súde zaplatenia predmetnej zmluvnej pokuty. Ohľadom tohto uplatneného nároku súd konštatuje, že
aj na tento uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty sa vzťahuje všeobecná trojročná premlčacia
doba (§ 101 OZ), ktorá začala plynúť v prvý deň porušenia povinnosti žalovaného vydať žalobcovi
plnenie titulom vrátenia finančných prostriedkov vo výške 1 446,46 eur, teda dňa 05.10.2021. Zo
spisového materiálu vyplýva, že žaloba bola súdu doručená dňa 02.02.2025. Nakoľko premlčacia doba

v zmysle uvedených skutočností uplynula vo vzťahu k uplatnenému nároku na zaplatenie zmluvnej
pokuty (289,29 eur) dňom 05.10.2024, mal súd za to, že vznesená námietka premlčania žalovaného je
aj vo vzťahu k uplatnenému nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty dôvodná.

42. K argumentácii žalobcu, ktorý tvrdil, že žalovaný svoj dlh voči žalobcovi v uplatnenom rozsahu uznal

listom zo dňa 04.04.2022 súd uvádza, že uznanie dlhu je občianskoprávny inštitút, jeden z osobitných
zabezpečovacích prostriedkov upravených Občianskym zákonníkom. Prostredníctvom tejto skupiny
zabezpečovacích prostriedkov sú vymedzené práva a povinnosti subjektov, najmä veriteľa a dlžníka,
ktorými sa realizujú záruky obsiahnuté v ich záväzkoch, a ktoré posilňujú alebo oslabujú ich vzájomné
postavenie. Zabezpečovacie prostriedky tak predstavujú právne záruky a nútia subjekty záväzkových

vzťahov, najmä dlžníka k splneniu svojich záväzkov včas a riadne. Uznanie dlhu predstavuje prostriedok
eliminácie straty práv veriteľa vyplývajúcich z primárneho záväzku, ktorý zároveň posilňuje postavenie
ako v rovine hmotnoprávnej, tak i v rovine procesnoprávnej a zároveň zasahuje do obsahu samotného
záväzku, predovšetkým čo do spôsobu jeho splnenia včas a riadne. Uznanie dlhu predstavujezabezpečovací prostriedok, prostredníctvom ktorého dochádza k zabezpečeniu práv a povinností zo
záväzkov. Ide o jednostranné vyhlásenie, resp. jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi,
ktorým dlžník v písomnej forme vyhlasuje, že zaplatí svoj dlh čo do dôvodu a výšky. Základným

obsahovým prvkom inštitútu uznania dlhu je vznik právnej domnienky, že dlh v čase jeho uznania trval,
ktorá sa prejavuje najmä v procesnej rovine, ako prenesenie dôkazného bremena na dlžníka. Zároveň
však uznanie dlhu zakladá aj iné procesnoprávne a hmotnoprávne účinky.

43. Okrem všeobecných náležitostí (§ 34 a nasl. OZ), potrebných na to, aby bol právny úkon uznania

dlhu perfektný, Občiansky zákonník v prípade uznania dlhu vyžaduje aj splnenie ďalších, osobitných
náležitostí, ktorými sú písomná forma, sľub zaplatiť dlh a vymedzenie dlhu čo do dôvodu aj výšky.
Zároveň je pre perfektnosť a vznik všetkých účinkov uznania dlhu v prípade, že je dlh už premlčaný,
potrebné, aby ten kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Pre platnosť uznania dlhu je potrebná jeho
písomná forma (§ 40 OZ). Absencia písomnej formy má tak za následok to, že k uznaniu dlhu vôbec
nepríde. Písomná forma sa vyžaduje aj v tom prípade, že primárny záväzok bol uzatvorený v ústnej

forme. Na to aby bolo uznanie dlhu platné, nepostačuje len samotné uznanie existencie dlhu, ale je
potrebný prísľub dlžníka, že svoj existujúci dlh zaplatí. V opačnom prípade by nešlo o platné uznanie
dlhu.

44. Dokument zo dňa 04.04.2022 nemožno podľa názoru súdu považovať za uznanie dlhu v zmysle §

558 OZ. Ako vyplýva z obsahu uvedenej listiny, jednoznačne v nej absentuje výslovný prísľub zaplatenia
dlhu (v žalobcom uplatnenom rozsahu), teda táto listina nezakladá právnu domnienku existencie dlhu v
čase jeho uznania, ako sa mylne domnieva žalobca. Predmetný dokument súd považuje za neurčitý z
dôvodu absencie písomného prísľubu na zaplatenie dlhu, označenia veriteľa a dôvodu (kauzy) vzniku
pohľadávky, keďže jeho výkladom nemožno odstrániť vady, ktorými „uznanie“ disponuje. Je potrebné

rozlišovať medzi uznaním dlhu a záväzkom zo zmluvy. Na uznanie dlhu je potrebné, aby dlžník písomne
uznal, že splní svoj dlh, uviedol právny dôvod jeho vzniku (§ 495 OZ) a výšku (rozsah), v akej uznáva
dlh. Nie je síce potrebné výslovne uviesť dôvod vzniku dlhu priamo v uznávacom prejave (napr. stačí
poukaz na výzvu, v ktorej je uvedený dôvod vzniku dlhu), avšak uznávací prejav musí obsahovať také
údaje, z ktorých hoci aj pomocou výkladu podľa § 35 OZ dôvod dlhu nepochybne vyplýva. Uvedenie

dôvodu dlhu znamená označenie, akého dlhu sa uznanie týka alebo v čom dlh (skutkovo) spočíva.
Predmetom uznania dlhu môže byť nielen peňažný alebo nepeňažný dlh, ktorý vznikol zo zmluvy alebo
inak (zo strany dlžníka). Pokiaľ ide o uznanie práva čo do dôvodu, nemusí síce byť tento dôvod vždy
v listine obsahujúcej uznanie práva uvedený výslovne, ale musí byť jednoznačne vyvoditeľný, napr.
poukazom na upomienku o zaplatení dlhu, v ktorej je dôvod dlhu výslovne obsiahnutý. Rovnako tak

uznanie práva čo do jeho výšky musí byť vyjadrené tak, aby výška bola objektívne určiteľná (rozsudok
NS ČR z 12.02.2002, sp. zn. 33 Odo 507/2001).

45. Súd preskúmaním obsahu žiadosti žalovaného o splátkový kalendár zo dňa 04.04.2022 dospel
k záveru, že táto listina neobsahuje označenie, akého konkrétneho dlhu sa uznanie týka ani toho, v čom

dlh (skutkovo) spočíva

46. Určitosť prejavu vôle dlžníka uznať dlh musí byť čo do dôvodu a výšky daná obsahom listiny, na
ktorej je tento prejav zaznamenaný. Žalovaný v listine zo dňa 04.04.2022 písomne požiadal žalovaného
o povolenie splácať dlžnú sumu k Zmluve č. 16-450-02555. K tomu súd uvádza, že dlhy musia byť

v uznaní dlhu ako prejave vôle dlžníka dostatočne identifikované; údaje o dlhu musia byť uvedené v
písomnej listine o uznaní dlhu alebo musia aspoň z nej nepochybne vyplývať. Súd konštatuje, že okrem
výslovného prísľubu žalovaného, že dlh zaplatí v predmetnej listine napriek označeniu právneho úkonu
(zmluvy č. 16-450-02555), ktorý má byť právnym titulom dlhu absentuje aj nezameniteľné označenie
výšky dlhu, v ktorej dlžník svoj dlh uznáva, a to či už uvedením pevnej čiastky istiny a špecifikácie

jej príslušenstva, resp. iným spôsobom, ktorým by bolo možné uznaný dlh objektivizovať. Samotné
označenie právneho titulu, ktorého sa má „uznaný“ dlh týkať súd nepovažoval vo vzťahu k naplneniu
esenciálnych náležitostí uznania dlhu (§ 558 OZ) za dostatočné. Listina zo dňa 04.04.2022 tak podľa
názoru súdu nepredstavuje kvalifikované uznanie dlhu tak ako to má na mysli ust. § 558 OZ ale
ide o právny úkon, ktorým žiada dlžník svojho veriteľa o povolenie postupne splácať svoj bližšie

nešpecifikovaný dlh zo zmluvy. Súd tak na základe vykonaného dokazovania nemal za preukázané
tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaný mal listom zo dňa 04.04.2022 platne uznať dlh, ktorý je predmetom
tohto konania.47. Súd tak vzhľadom na procesnú obranu žalovaného mal za to, že žalobcom uplatnené nároky sú
v celom rozsahu premlčané a z toho dôvodu žalobu v plnom rozsahu zamietol.

48. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

49. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

50. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Nakoľko súd žalobu zamietol v plnom
rozsahu, priznal žalovanému voči procesne neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %. Súd v predmetnej veci nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by
procesne úspešnému žalovanému nemal voči žalobcovi priznať náhradu trov konania. O výške náhrady

trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníoddňajehodoručenianaOkresnýsúdBardejov.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.