Uznesenie – Žaloby proti právoplatným ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Banská Bystrica

Oblasť právnej úpravy – Správne právoŽaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 30Sas/10/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0825100173
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Linda Kovandová, LL.M.
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0825100173.2

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX,
XXX XX D., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska
č. 71, 813 11 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže, Útvar sociálneho zabezpečenia Zboru
väzenskej a justičnej stráže č. GR ZVJS-d-17103/14-2024 zo dňa 30.12.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Podanie žalobkyne zo dňa 03.03.2025 v znení jeho doplnenia zo dňa 06.07.2025 o d m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podaním zo dňa 03.03.2025, doručeným na Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej
len ,,správny súd“) dňa 05.03.2025, domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia Generálneho

riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej aj „GR ZVJS“), Útvar sociálneho zabezpečenia
ZVJS č. GR ZVJS-d-17103/14-2024 zo dňa 30.12.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým GR
ZVJS zastavilo konanie o žiadosti žalobkyne zo dňa 01.12.2024 o priznanie vdovského výsluhového
dôchodku (z príspevku za službu) za aplikácie § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom
zabezpečenípolicajtovavojakovaozmeneadoplneníniektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisov
(ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov“) v spojení s § 30 ods. 1 písm. i) zákona

č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny
poriadok“), nakoľko v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil.

2. Správny súd v rámci skúmania existencie a danosti podmienok správneho súdneho konania po
preskúmaní správnej žaloby zistil, že žalobkyňa za žalovaného označila Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskejrepubliky,ktorévšakniejeorgánomverejnejsprávy,ktorývydalsprávnoužalobounapadnuté

rozhodnutie č. GR ZVJS-d-17103/14-2024 zo dňa 30.12.2024.

3. Správny súd Uznesením sp. zn. 30Sas/10/2025 zo dňa 20.06.2025, právoplatným dňa 15.07.2025,
žalobkyňu podľa § 59 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“) vyzval, aby v lehote 10 dní od doručenia uznesenia doplnila svoju správnu žalobu a)
o presné označenie žalovaného - orgánu verejnej správy, voči ktorému sa žalobkyňa domáha ochrany

svojichprávaprávomchránenýchzáujmovvoblastiverejnejsprávyatiežb)opresnéoznačeniekonania
alebo veci, v ktorej sa domáha nápravy.

4. V odôvodnení uznesenia správny súd uviedol, že žalobkyňa napáda prvostupňové rozhodnutie
vydané GR ZVJS zo dňa 30.12.2024, pričom vyčerpala podanie odvolania podľa § 84 ods. 3 zákona
o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov s tým, že správny súd dopytom u žalovaného zistil, že

o odvolaní žalobkyne bolo právoplatne rozhodnuté rozhodnutím Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 001845/2025/21 zo dňa 14.03.2025 (č. l. 15 – 18 spisu).5. Správny súd v Uznesení sp. zn. 30Sas/10/2025 zo dňa 20.06.2025 poučil žalobkyňu, že označenie
rozhodnutia, ktoré žiada preskúmať, musí korešpondovať s označením žalovaného, t. j. ako predmet

súdneho prieskumu môže byť označené len také rozhodnutie, ktoré bolo vydané označeným žalovaným.
Podľa § 7 písm. a) SSP správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej
správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal
všetky riadne opravné prostriedky. Ak k vyčerpaniu riadnych opravných prostriedkov došlo, je prieskum
zákonnosti prípustný vo vzťahu k rozhodnutiu o odvolaní, a teda toto rozhodnutie je potrebné uviesť ako

predmet prieskumu zákonnosti v žalobnom návrhu. Správny súd v odôvodnení citovaného uznesenia
tiež uviedol, že rozhodnutie GR ZVJS zo dňa 30.12.2024 tvorí jeden celok v inštančnom postupe s
potvrdzujúcim druhostupňovým rozhodnutím odvolacieho orgánu zo dňa 14.03.2025 a správny súd pri
preskúmaní zákonnosti sa zaoberá oboma rozhodnutiami, avšak v zásade správny súd rozhoduje pri
zistenej nezákonnosti len o zrušení odvolacieho rozhodnutia. Podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP, ak
správnysúdzrušujenapadnutérozhodnutiežalovaného,vzávislostiodokolnostímôženanávrhžalobcu

súčasnezrušiťajrozhodnutieorgánuverejnejsprávynižšiehostupňa,ktorémupredchádzalo.Preďalšie
konanie pred správnym súdom bolo preto nutné, aby žalobkyňa v zmysle poučenia správneho súdu
špecifikovala, prieskumu ktorého rozhodnutia v správnom súdnictve sa domáha a správne označila
žalovaného, nakoľko z obsahu správnej žaloby vyplynulo, že žalobkyňa ako žalovaného označila
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, avšak v petite správnej žaloby žiadala preskúmať

prvostupňové rozhodnutie GR ZVJS zo dňa 30.12.2024. Správny súd preto identifikoval v označení
žalovaného a rozhodnutia orgánu verejnej správy, súdneho prieskumu ktorého sa žalobkyňa správnou
žalobou domáha, rozpor, ktorý bolo potrebné žalobkyňou odstrániť, aby bolo možné konať vo veci.
Správny súd konštatoval, že môže pri označení žalovaného Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky preskúmavať jeho rozhodnutie, avšak žalobkyňa žiadala preskúmať rozhodnutie GR ZVJS.

Zároveň správny súd žalobkyňu podľa § 59 ods. 3 SSP poučil, že ak v lehote určenej správnym súdom
svoje podanie nedoplní alebo neopraví, správny súd jej podanie odmietne uznesením, pretože bez
odstránenia uvedeného nedostatku nebude možné v konaní pokračovať.

6. V podaní zo dňa 06.07.2025, doručenom správnemu súdu dňa 09.07.2025, žalobkyňa v reakcii

na Uznesenie správneho súdu sp. zn. 30Sas/10/2025 zo dňa 20.06.2025 uviedla, že za žalovaného
s poukazom na ustanovenie § 180 ods. 1 SSP označuje Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
so sídlom Račianska č. 71, 813 11 Bratislava. Žalobkyňa súčasne k identifikácií rozhodnutia orgánu
verejnej správy, ktorého prieskumu sa správnou žalobou domáha, uviedla, že trvá na svojom podanom
návrhu, a to: „Rozhodnutie GR ZVJS č. GR ZVJS-d-17103/14-2024 zo dňa 31.12.2024 zrušiť a vec mu

vrátiť na ďalšie konanie.“

7. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy
správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako
rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje

alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby,
alebo sa jej priamo dotýka.

8. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej

správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

9. Podľa § 55 ods. 3 SSP každé podanie posudzuje správny súd podľa jeho obsahu.

10. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

11. Podľa § 202 ods. 1 SSP v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa
§ 57 uviesť:

a) označenie druhu žaloby,
b) označenie žalovaného,
c) označenie konania alebo veci, v ktorej sa žalobca domáha nápravy,
d) deň vydania rozhodnutia a deň jeho doručenia alebo iného oznámenia žalobcovi,e) opísanie rozhodujúcich skutočností,
f) označenie dôkazov, ak sa žalobca dovoláva,
g) žalobný návrh.

12. Podľa § 180 ods. 1 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom
prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny
opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

13. Podľa § 59 ods. 1, 2 a 3 SSP (1) Ak ide o podanie vo veci samej, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa
týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, správny súd uznesením
vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote podľa § 58 ods. 2. (2) V
uznesení podľa odseku 1 správny súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako
ho doplniť alebo opraviť, a poučí o možnosti podanie odmietnuť. (3) Ak sa v lehote určenej správnym
súdom podanie nedoplní alebo neopraví, správny súd podanie odmietne uznesením; to neplatí, ak pre

uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.

14. V zmysle § 202 ods. 2 SSP správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach správny súd
posudzuje neformálne. Neformálne posudzovanie znamená, že správny súd o nej ďalej koná aj
bez toho, aby formálne obsahovala všetky náležitosti podania v zmysle § 57 SSP alebo osobitné

náležitosti správnej žaloby podľa § 202 ods. 1 SSP. Predpokladom je však „ustálenie“ toho, aké
rozhodnutie alebo opatrenie a ktorého orgánu verejnej správy je správnou žalobou namietané.

15. Správny súd po preskúmaní obsahu podania žalobkyne zo dňa 03.03.2025 posúdil toto podanie
ako správnu žalobu v sociálnych veciach a zistil, že žalobkyňa sa domáha preskúmania zákonnosti

rozhodnutia GR ZVJS, Útvaru sociálneho zabezpečenia Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR
ZVJS-d-17103/14-2024 zo dňa 30.12.2024, ktorým GR ZVJS zastavilo konanie o žiadosti žalobkyne
zo dňa 01.12.2024 o priznanie vdovského výsluhového dôchodku (z príspevku za službu) za aplikácie
§ 84 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v spojení s § 30 ods. 1 písm. i)
správneho poriadku, nakoľko v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne

nezmenil (prvostupňové rozhodnutie). Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie,
o ktorom rozhodlo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky rozhodnutím č. 001845/2025/21 zo
dňa 14.03.2025 tak, že odvolanie žalobkyne zamietlo a potvrdilo prvostupňové rozhodnutie GR ZVJS,
Útvaru sociálneho zabezpečenia Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR ZVJS-d-17103/14-2024 zo
dňa 30.12.2024.

16. V danom prípade predmetom súdneho prieskumu malo byť druhostupňové rozhodnutie vydané
odvolacím orgánom, a to Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky č. 001845/2025/21 zo
dňa 14.03.2025. Spätosť konkrétneho orgánu verejnej správy s rozhodnutím, ktorého prieskumu sa
môže žalobca v rámci konania o správnej žalobe domáhať, vyplýva primárne z § 3 ods. 1 písm.

b) SSP obsahujúceho legálnu definíciu pojmu „rozhodnutie“ a tiež z § 180 ods. 1 SSP prvá veta,
ktoré vymedzuje všeobecnú pasívnu procesnú legitimáciu („Žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý
rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba.“),
z ustanovenia § 191 ods. 1 SSP upravujúceho možnosť správneho súdu zrušiť rozhodnutie orgánu
verejnej správy („Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo

opatrenie orgánu verejnej správy, ak ...“) a tiež z katalógu náležitostí správnej žaloby v sociálnych
veciach (§ 202 ods. 1 SSP), ktorého súčasťou je aj požiadavka, aby správna žaloba obsahovala žalobný
návrh (teda špecifikáciu toho, čoho sa žalobca správnou žalobou domáha). Z pohľadu inštančnosti
zákonodarca v § 191 ods. 3 písm. a) SSP pripustil (za podmienok tam stanovených) taktiež možnosť
zrušenia rozhodnutia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré inštančne predchádzalo správnou

žalobou napadnutému rozhodnutiu. Vyššie uvedené ustanovenia Správneho súdneho poriadku (ktoré
zohľadňujú inštančnosť administratívneho konania a v ktorých je vyjadrená zásada subsidiarity súdneho
prieskumu) však vylučujú možnosť izolovaného prieskumu a následného (potenciálneho) zrušenia iba
rozhodnutiaorgánuverejnejsprávynižšiehostupňabezsimultánnehoprieskumuazrušeniarozhodnutia
na neho nadväzujúceho rozhodnutia správneho orgánu vyššieho stupňa (Uznesenie Najvyššieho

správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Ssk/33/2022 zo dňa 30.03.2022).

17. Správny súd po preskúmaní správnej žaloby žalobkyne zo dňa 03.03.2025 v znení jej doplnenia zo
dňa 06.07.2025 (v rámci ktorého odkázala na to, čo uviedla v správnej žalobe zo dňa 03.03.2025) zistil,že žalobkyňa nesprávne označila napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy, zrušenia ktorého sa
správnou žalobou domáha, keď sa domáhala napriek výzve a konkrétnym usmerneniam a poučeniam
obsiahnutýmvUznesenísprávnehosúdusp.zn.30Sas/10/2025zodňa20.06.2025,súdnehoprieskumu

a zrušenia prvostupňového rozhodnutia - rozhodnutia GR ZVJS, Útvaru sociálneho zabezpečenia
Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR ZVJS-d-17103/14-2024 zo dňa 30.12.2024 bez simultánneho
prieskumu a zrušenia na neho nadväzujúceho rozhodnutia orgánu verejnej správy vyššieho stupňa, t.j. v
danom prípade rozhodnutia odvolacieho orgánu a to Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.
001845/2025/21zodňa14.03.2025,ktorýmboloodvolaniežalobkyneprotiprvostupňovémurozhodnutiu

zamietnuté a prvostupňové rozhodnutie (rozhodnutie GR ZVJS, Útvaru sociálneho zabezpečenia Zboru
väzenskej a justičnej stráže č. GR ZVJS-d-17103/14-2024 zo dňa 30.12.2024) potvrdené. Správny súd v
bode 3. Uznesenia správneho súdu sp. zn. 30Sas/10/2025 zo dňa 20.06.2025 poukázal na rozhodnutie
odvolacieho orgánu a to Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a v bode 16.1 citovaného
uznesenia tiež jasne uviedol, že „správny súd môže pri označení žalovaného Ministerstva spravodlivosti
SR preskúmavať jeho rozhodnutie, avšak žiadate preskúmať rozhodnutie GR ZVJS.“

18. V posudzovanej veci je tak označenie základných náležitostí správnej žaloby v sociálnej veci,
spočívajúcich v označení žalovaného a žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy,
správnemu súdu žalobkyňou opakovane uvádzané v takom rozpore, že nie je možné ďalej pokračovať
v konaní, keďže správnou žalobou napadnuté (prvostupňové) rozhodnutie orgánu verejnej správy

označené žalobkyňou nebolo vydané ňou označeným žalovaným. Pokiaľ žalobkyňa odmieta neformálne
nazeranie správneho súdu na náležitosti správnej žaloby ohľadom rozhodnutia orgánu verejnej správy,
ktoré má byť predmetom správneho súdneho prieskumu a i naďalej v doplňujúcom podaní odkazom na
podanú správnu žalobu zo dňa 03.03.2025 prejavila svoju vôľu tak, že trvá na zrušení prvostupňového
rozhodnutia GR ZVJS, Útvaru sociálneho zabezpečenia Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR ZVJS-

d-17103/14-2024 zo dňa 30.12.2024, správny súd proti vôli žalobkyne za predmet správneho súdneho
prieskumu nemôže sám iniciatívne označiť i simultánny prieskum a zrušenie rozhodnutia Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 001845/2025/21 zo dňa 14.03.2025, a preto je možné uzavrieť,
že na základe takejto správnej žaloby nie je možné vec meritórne prejednať. Úlohou správneho súdu
(ani v prípade správnej žaloby podanej fyzickou osobou v sociálnych veciach) totiž nie je presviedčať

žalobkyňu o mylnosti jej právneho názoru dovtedy, kým žalobkyňa správnu žalobu nedoplní tak, aby bolo
o nej možné rozhodnúť inak ako jej odmietnutím (Uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6 Ssk 5/2022 zo dňa 30.03.2022).

19. Pokiaľ žalobkyňa napriek výzve a konkrétnym usmerneniam a poučeniam obsiahnutým v Uznesení

správneho súdu sp. zn. 30Sas/10/2025 zo dňa 20.06.2025 neuviedla jasne správnemu súdu, že sa
domáha súdneho prieskumu a zrušenia tak rozhodnutia odvolacieho orgánu - Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 001845/2025/21 zo dňa 14.03.2025 a tiež prvostupňového rozhodnutia -
rozhodnutia GR ZVJS, Útvaru sociálneho zabezpečenia Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR ZVJS-
d-17103/14-2024 zo dňa 30.12.2024, uvedená skutočnosť predstavuje taký nedostatok procesnej

podmienky konania, spočívajúci v nezrozumiteľnosti podanej správnej žaloby, pre ktorý správny
súd v konaní nemôže pokračovať. Správny súd nemal inú možnosť, ako podanie žalobkyne zo dňa
03.03.2025 v znení jeho doplnenia zo dňa 06.07.2025 odmietnuť podľa § 59 ods. 3 SSP.

20. Nad rámec uvedeného správny súd vzhľadom na odkaz žalobkyne na Uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/54/2019 zo dňa 25.09.2019 nespochybňuje pasívnu
legitimáciu žalovaného Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, avšak žalobkyňa zotrvala s
odkazom na podanú správnu žalobu zo dňa 03.03.2025 na označení predmetu súdneho prieskumu
v podobe napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa a napriek výzve a
usmerneniam správneho súdu neoznačila i rozhodnutie vydané a právoplatné po podaní odvolania proti

prvostupňovému rozhodnutiu, hoci správny súd v Uznesení sp. zn. 30Sas/10/2025 zo dňa 20.06.2025
na rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 001845/2025/21 zo dňa 14.03.2025
poukázal a uviedol, že pri označení žalovaného (Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky)
môže preskúmavať jeho rozhodnutie, pričom zdôraznil, že žalobkyňa žiadala preskúmať prvostupňové
rozhodnutie. Súčasne správny súd uviedol i to, že ak k vyčerpaniu riadnych opravných prostriedkov

došlo (čo žalobkyňa tvrdila v podanej správnej žalobe), je prieskum zákonnosti prípustný vo vzťahu k
rozhodnutiu o odvolaní a teda toto rozhodnutie je potrebné uviesť ako predmet prieskumu zákonnosti v
žalobnom návrhu, čo sa však zo strany žalobkyne napriek výzve a usmerneniam zo strany správneho
súdu nestalo.21. Podľa § 170 písm. a) SSP žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak
žaloba bola odmietnutá.

22. Podľa § 171 ods. 1 SSP, ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie
konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania.

23. Podľa § 171 ods. 2 SSP, ak účastník konania procesne zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli

vznikli, správny súd prizná náhradu týchto trov ostatným účastníkom konania.

24. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov
konania nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko správna žaloba bola odmietnutá. Správny súd
nezistil podmienky pre rozhodnutie o trovách konania podľa § 171 SSP.

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením.
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 SSP a contr.), ktorú môže podať
účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech. O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2 SSP).

Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, t.j. na
Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno urobiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe (§ 56 ods. 1 SSP). Pri

listinnej podobe ju treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis
s prílohami (§ 56 ods. 3 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 (t. j. ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,

ods. 2 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 1, ods. 2 SSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.