Uznesenie – Incidenčné spory ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. február 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4CoKR/55/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1121204617
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1121204617.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek
senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovič, v právnej veci žalobcu: R.. V. M., I.. XX.XX.XXXX,
Z. R. K. XXXX/XX,
XXX XX L., zast. Mgr. Branislav Bučko, advokát, Karpatská 13A,
811 05 Bratislava, proti žalovanému: Arca Capital Slovakia, a.s., Plynárenská 7/A,

821 09 Bratislava, IČO: 35 868 856, zast. AG LEGAL s.r.o., Plynárenská 7/A,
821 09 Bratislava, IČO: 50 326 511, o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-4Cbi/3/2021-358 zo dňa 13. novembra 2023, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-4Cbi/3/2021-358 zo dňa 13.
novembra 2023 zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Odvolanímnapadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancie(ďalejaj„súd“)prvýmvýrokomzamietolžalobu
žalobcu v celom rozsahu. Druhým výrokom určil, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému nárok na
náhradu trov konania v rozsahu
100 %. Svoje rozhodnutie právne posúdil s poukazom na ust. § 29 ods. 6, § 30 ods. 2, § 32 ods. 1, 3,
4, 6 a 9 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), § 580, § 1767 ods. 1 a
2, § 1892 ods. 1, § 2395 zákona č. 82/2012 Sb. Občanského zákoníku.

2. V rozhodnutí uviedol, že žalobou zo dňa 30.6.2021 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým
súd určí, že pohľadávka žalobcu, zapísaná v konečnom zozname pohľadávok žalovaného s poradovým
číslom 9380, je čo do právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti, zabezpečenia zabezpečovacím právom
a poradia zistená v celom rozsahu.

3. Súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca si pohľadávku, určenia
pravosti ktorej sa domáha, prihlásil do reštrukturalizačného konania v súlade s § 32 ods. 6 ZKR a
bola popretá reštrukturalizačným správcom žalovaného v zákonnej lehote (zápis popretia do zoznamu
správcom pred uplynutím lehoty na popieranie dňa 12.6.2021).

4. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 409/2013

a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn.
3 Obdo/70/2016 a uviedol, že obe rozhodnutia sú vzhľadom na totožnosť právnej úpravy aplikovateľné
na spory na určenie pohľadávky popretej v reštrukturalizačnom konaní. Poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo/695/2004 a rozsudok Najvyššieho súdu Českej
republiky sp. zn. 21Cdo/2217/2003. Pričom mal za to, že na predmetné závery vzťahujúce sa na právnu
úpravu Občanského zákoníku ČR (podľa ustanovenia § 2390 a nasl.) sú, podľa názoru súdu, plne

aplikovateľné aj rozhodnutia, ktoré sa spravujú § 657 OZ, keďže základným pojmovým predpokladompôžičky je prenechanie zastupiteľnej veci. Uvedené znamená, že pre vznik zmluvy o pôžičke je aj podľa
ustanovenia § 2390
a nasl. českého nového Občanského zákoníku nevyhnutné prenechanie finančných prostriedkov

veriteľom dlžníkovi s tým, že ak k prenechaniu finančných prostriedkov nedôjde, k vzniku zmluvy o
pôžičke medzi veriteľom a dlžníkom nedôjde.

5. Poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/325/2009 a rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo/55/98. Na
základe uvedených judikatúrnych záverov konštatoval, že medzi stranami sporu nedošlo k platnému

uzatvoreniu zmluvy o pôžičke v zmysle ust. § 2390 a nasl. českého Občanského zákoníku. Tým,
že nedošlo k reálnemu odovzdaniu pôžičky žalobcom žalovanému, nedošlo ani k vzniku povinnosti
žalovaného pôžičku vrátiť.

6. V prejednávanej veci považoval za nesporné, že žalobca poskytol finančné prostriedky tretiemu
subjektu na základe odlišného právneho titulu a následne na základe zmluvy o pôžičke so žalovaným

tvrdil, že tieto finančné prostriedky zmenili prijímateľa
a právny titul (naviac bez účasti pôvodného dlžníka, ktorý nebol zmluvnou stranou zmluvy o pôžičke).
Zmluvou o pôžičke teda nevznikla právna povinnosť pôvodného dlžníka previesť finančné prostriedky
poskytnuté žalobcom titulom rámcových zmlúv, na účet žalovaného. Súd naviac konštatoval, že ani
existencia tejto povinnosti pôvodného dlžníka by sama osebe neznamenala naplnenie zákonných

predpokladov vzniku pôžičky, nakoľko k ich splneniu by muselo dôjsť reálne k prevodu prostriedkov
na účet žalovaného. Súd uzatvoril, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania reálneho
poskytnutia finančných prostriedkov zo zmluvy
o pôžičke žalovanému, a teda k vzniku pohľadávky neprišlo.

7. Súd vzhľadom na citované právne závery v tomto konaní rozhodoval len o tom, či dôvody uvedené v
popieracomprejavesprávcuzodpovedajúskutočnostiavylučujúpohľadávkuzuspokojeniatak,akobola
prihlásená. Z toho dôvodu je pre posúdenie dôvodnosti žaloby podstatný len obsah prihlášky žalobcu
a obsah popieracieho prejavu správcu žalovaného. K žalobcom alternatívne uvádzaným právnym
dôvodom vzniku prihlásenej pohľadávky súd uviedol, že v zmysle ust. § 30 ods. 2 ZKR v platnom znení

podanie, ktorým bola uplatnená pohľadávka, ktorá sa v konkurze uplatňuje prihláškou, nemožno opraviť
ani doplniť. Preskúmaním prihlášky pohľadávky žalobcu súd zistil, že žalobca v prihláške, ako jediný
právny dôvod vzniku pohľadávky, označil zmluvu
o pôžičke s odkazom na predchádzajúce rámcové zmluvy, a teda zmluva v prospech tretej osoby podľa
ust. § 1767 Občanského zákoníku, pristúpenie k záväzku podľa ust. § 1892 Občanského zákoníku a

zmluva o úvere, nie sú ako právne dôvody vzniku pohľadávky označené v prihláške, a súd ich vyhodnotil
ako rozšírenie prihlášky v časti právneho dôvodu vzniku pohľadávky v rozpore s ust. § 30 ods. 2
ZKR. Z tohto dôvodu sa súd alternatívnym právnymi dôvodmi vzniku pohľadávky tvrdenými žalobcom
nezaoberal, nakoľko rozšírenie právnych dôvodov vzniku pohľadávky nad rámec právneho dôvodu
uvedeného v prihláške posúdil ako konanie žalobcu v rozpore s ust. § 30 ods. 2 ZKR.

8. Nad rámec horeuvedeného podotkol, že k vzniku záväzku v prospech tretej osoby by mohlo dôjsť len
v prípade, ak by uzatvorenie zmluvy o pôžičke predchádzalo poskytnutiu finančných prostriedkov tretej
osobe, pristúpenie k záväzku by si vyžadovalo účasť pôvodného dlžníka a zmluva o úvere by musela byť
výslovne uvedená. Súd konštatoval, že každý z alternatívnych titulov vzniku pohľadávky žalobcu voči

žalovanému by musel byť v texte výslovne uvedený, a preto súd snahu žalobcu o úpravu zákonného
titulu vzniku pohľadávky vyhodnotil ako účelové konanie žalobcu, v rozpore s písomne deklarovaným
úmyslom strán zmluvy
o pôžičke.

9. Vo vzťahu k zabezpečeniu pohľadávky žalobcu doplnil, že v zmysle predchádzajúcich záverov
súdu, zabezpečenie zabezpečovalo neexistujúcu pohľadávku žalobcu, a preto nebolo spôsobilé vyvolať
žiadne právne účinky. Na základe uvedeného súd konštatoval, že žalovaný uniesol dôkazné bremeno
preukázania dôvodnosti popretia pohľadávky žalobcu tým, že preukázal absolútnu neplatnosť zmluvy
o pôžičke

a následne aj nevyvolanie právnych účinkov zmluvy o zabezpečovacom prevode
z dôvodu, že zabezpečovala neexistentnú pohľadávku. Z dôvodu, že žalovaný v konaní preukázal
dôvodnosť popretia pohľadávky žalobcu, tým súd posúdil popretie pohľadávky ako účinné. Na základevyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná a žalobca neosvedčil právo
na určenie uplatnenej pohľadávky
a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

10. Z dôvodu, že súd žalobu v celom rozsahu zamietol, priznal žalovanému plný nárok na náhradu trov
súdneho konania voči žalobcovi v celom rozsahu.

11. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že

odvolanie podáva v celom rozsahu a z odvolacích dôvodov podľa
§ 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

12. Uviedol, že právny zástupca žalobcu na pojednávaní navrhol spojenie prejednávanej veci s iným
konaním, taktiež vedeným na súde. Ide o B1-25Cbi/15/2022 medzi žalobcom a spoločnosťou Arca
Investments, a.s. Právny zástupca sa obával, či uvedený návrh bol zachytený v zápisnici o pojednávaní.

Avšak v audiozázname
z pojednávania tento návrh iste je. Ďalej v odvolaní uviedol, že spoločnosť Arca Investments je
taktiež v reštrukturalizácii. Keďže už pred začatím reštrukturalizácie žalovaného, ako i spoločnosti Arca
Investments, bol nárok žalobcu na vrátenie ním poskytnutých peňazí spochybňovaný žalobcom aj
spoločnosťou Arca Investments, žalovaný (má byť žalobca) si z opatrnosti uplatnil svoj nárok prihláškou

v oboch reštrukturalizačných konaniach. Žalovaný (má byť žalobca) jasne vyjadril, že nemá
v úmysle si uplatňovať jeden návrh dvakrát. Avšak v situácii, keď bol jeho nárok spochybňovaný oboma
do úvahy prichádzajúcimi dlžníkmi, nezostalo mu nič iné ako si svoj nárok uplatniť z dôvodov opatrnosti
do oboch konaní. Z daného pohľadu smeroval návrh žalobcu na spojenie vecí k tomu, aby bola vec
komplexne posúdená

a spornosť ohľadom osoby dlžníka odstránená rozhodnutím súdu. Zdôraznil, že je právom žalobcu, aby
jeho nárok súd posúdil vo všetkých skutkových a právnych súvislostiach, čo sa v dôsledku nespojenia
vecí nestalo. Rozhodnutie o nároku žalobcu vo vzťahu k žalobcovi (má byť k žalovanému) i spoločnosti
Arca Investments, súčasne by predstavovalo najsprávnejšie usporiadanie vecí.

13. Súd vykonal dôkaz, kde štúdiom spisu konkurzného (reštrukturalizačného) súdu zisťoval namietaný
dátum popretia dotknutej pohľadávky správcom. Vyslovil právny názor, že je nemožné uzavrieť, kedy
bol popierací úkon reálne vykonaný. Ak aj bol v danom dokumente uvedený nejaký dátum popretia, je
zrejmé, že správca môže spätne v takomto dokumente uviesť, že popierací prejav bol urobený včas a
teda, že nastali účinky popretia pohľadávky žalobcu.

14. Keďže zmluva o pôžičke bola uzavretá podľa práva Českej republiky, súd pri jej posudzovaní
aplikoval právo Českej republiky. Aplikoval ho však nesprávne, čím došlo k nesprávnemu právnemu
posúdeniu veci. Súd mal za dokázané, že vyššie uvedené sumy neboli odovzdané žalovanému, a teda
podľa súdu nedošlo k naplneniu reálneho kontraktu. Súd preto posúdil zmluvu o pôžičke ako neplatnú

(bod37.rozsudku).Najprv-nesprávneboliaplikovanéustanovenia§580a§1767českéhoObčanského
zákoníka. § 580 nie je vôbec priliehavý na prejednávanú vec, keďže stranami nebolo dojednané plnenie
niečoho nemožného (išlo o peňažné plnenie).
§ 1767 sa používa v situácii, kedy sa plní v prospech tretej osoby namiesto veriteľa, nie vtedy, keď sa má
plniťprostredníctvomtretejosoby.Naopak,česképrávoumožňujedojednanieotom,žepredmetpôžičky

bude namiesto veriteľovi prenechaný tretej osobe. Je tiež možné to, že pôjde o plnenie/predmet, ktorý
bol tretej osobe odovzdaný už v minulosti. Nevyžaduje sa pritom, aby táto tretia osoba prijaté plnenie
(predmet) previedla na veriteľa. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 11.11.2008,
sp. zn. 28 Cdo 3790/2008. Tiež rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 30.10.2012, sp. zn.
33 Cdo 3912/2010. Zdôraznil, že § 1926

a nasledujúce ustanovenia českého Občanského zákoníka o dohode na spôsobe plnenia sú podľa §
1 odst. 2 českého Občanského zákoníka dispozitívne a je teda ponechané na vôli strán, ako sa na
spôsobe plnenia dohodnú. V zmluve o pôžičke sa zmluvné strany, t.j. žalobca a žalovaný dohodli na
tom, že peňažné plnenie vydané žalobcom na účet Arca Investments je plnením - poskytnutím peňažnej
pôžičky v zmysle zmluvy

o pôžičke. To, že k tomuto prevodu peňazí prišlo je pritom medzi stranami nesporné. K reálnemu plneniu
teda prišlo, a zmluva o pôžičke teda spĺňa všetky predpoklady na platnú zmluvu o pôžičke podľa § 2390
českého Občanského zákoníka.15. Pri takto dohodnutom spôsobe plnenia je otázka súhlasu tretej strany, prostredníctvom ktorej sa
plní, irelevantná. Ak by aj odvolací súd dospel k názoru, že zmluva o pôžičke nevznikla, uviedol z
opatrnosti ďalšiu argumentáciu. Na okraj poznamenal, že súd sa bližšie nezaoberal otázkou súhlasu

Arca Investments s dojednaniami uvedenými
v zmluve o pôžičke.

16. Poukázal tiež a ustanovenie § 574 českého Občanského zákoníka o uprednostnení výkladu
nezakladajúceho neplatnosť právneho úkonu. Mal za to, že aj v prípade, ak by súd v rozpore s vyššie

uvedenými rozhodnutiami českých súdnych autorít uzavrel, že medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k
uzavretiu zmluvy o pôžičke v zmysle § 2390 českého Občanského zákoníka, súd bol povinný v zmysle
vyššie uvedených ustanovení českého Občanskeho zákoníka vykonať výklad obsahu zmluvy o pôžičke
tak, aby bola zachovaná platnosť tam zachytených právnych úkonov strán tak, že subsumuje ich konanie
pod iný zmluvný typ, prípadne ako nepomenovanú zmluvu. Najvyšší súd Českej republiky v minulosti
judikoval, že „ujednání, podle kterého se určitá osoba zaváže poskytnout jiné osobě peněžitou částku,

aniž by tato byla předána, není smlouvou o půjčce, nýbrž nepojmenovanou smlouvou“ (rozsudek z
27.1.2004, sp. zn. 25 Cdo 696/2003). Preto nie je správny záver súdu o tom, že zmluva je neplatná.
Jednak - zmluva o pôžičke spĺňa všetky predpoklady pre platnosť a je
v zmysle českého práva platná. Ak by tieto predpoklady nenapĺňala, súd bol povinný ju posúdiť podľa jej
obsahu ako platnú nepomenovanú (inominátnu) zmluvu. Na jej platnosti by nič nemenila ani skutočnosť,

aj keby bola nesprávne označená/nazvaná.

17. Uviedol, že nie je preto správne ani posúdenie uvedené súdom v bode 44. a nasl. rozsudku.
Ustanovenie § 30 ods. 2 ZRK nemôže byť vykladané na ťarchu žalobcu ako slabšej strany v tom zmysle,
že ak by aj súd uzavrel, že nedošlo k uzavretiu pôžičky

v zmysle § 2390 českého Občanského zákoníka, ale pritom by dojednanie žalobcu
ažalovanéhoposúdilakoinýprávnyúkon(napr.nepomenovanúzmluvu),žebybolapohľadávkažalobcu
v prihláške označená nesprávnym právnym dôvodom. Naviac, žalobca v prihláške pravdivo uviedol
všetky podstatné okolnosti vzniku jeho pohľadávky.

18. Vzhľadom na všetky vyššie opísané právne a skutkové okolnosti navrhol, aby odvolací súd sám
vo veci rozhodol tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu a prizná žalobcovi voči žalovanému nárok na
náhradu trov celého konania v pomere 100 %, alternatívne aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu na nové
prejednanie a rozhodnutie.

19. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na svojej
doterajšej argumentácii. Uviedol, že sa naďalej v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom správcu
uvedeným v popretí pohľadávky, podľa ktorého za pôžičku, ktorá mala byť poskytnutá žalobcom
žalovanému na základe zmluvy o pôžičke (ďalej len „pôžička“), sa nemôžu považovať finančné investície
poskytnuté žalobcom spoločnosti Arca Investments na základe rámcových zmlúv.

20. Poukázal na to, že žalobca neposkytol žalovanému žiadne peňažné prostriedky, ktoré by mohli byť
považované za pôžičku a žalovaný neprijal od žalobcu žiadne peňažné prostriedky, ktoré by mohli byť
považované za pôžičku. Mal za to, že súd správne právne posúdil otázku neplatnosti zmluvy o pôžičke,
keď v bode 37. odôvodnenia rozsudku konštatoval, že medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k platnému

uzatvoreniu zmluvy o pôžičke v zmysle ust. § 2390 a nasl. Občanského zákoníku. Rovnako je správne
aj konštatovanie súdu, v zmysle ktorého tým, že nedošlo
k reálnemu odovzdaniu pôžičky žalobcom žalovanému, nedošlo ani k vzniku povinnosti žalovaného
pôžičku vrátiť. Nad rámec uvedeného mal za to, že keďže v zmysle zmluvy o pôžičke sa za pôžičku
majú považovať finančné investície, ktoré poskytol žalobca spoločnosti Arca Investments, t.j. subjektu

odlišnému od žalovaného, na základe rámcových zmlúv, t.j. právneho titulu odlišného od zmluvy o
pôžičke, ktoré (mysliac tým rámcové zmluvy) žalobca uzatvoril so spoločnosťou Arca Investments, a to
navyše pred uzatvorením zmluvy o pôžičke medzi žalobcom a žalovaným, zmluva o pôžičke zakladá
záväzok žalobcu voči žalovanému na poskytnutie nemožného plnenia.

21. Na neexistencii pohľadávky ako pohľadávky voči žalovanému nič nemení ani tvrdenie žalobcu, že
české právo má umožňovať dojednanie o tom, že predmet pôžičky bude namiesto veriteľovi prenechaný
tretej osobe a že má byť možné to, že pôjde o plnenie/predmet, ktorý bol tretej osobe odovzdaný už v
minulosti, pričom sa nemá ani vyžadovať, aby táto tretia osoba prijaté plnenie (predmet) previedla naveriteľa. Mal za to, že ak by aj uvedené tvrdenie žalobcu bolo správne, čo žalovaný odmieta, potom
žalobca toto tvrdenie vyvodzuje z častí rozsudkov Najvyššieho súdu Českej republiky citovaných v bode
19. odvolania, ktoré v tejto súvislosti dezinterpretuje a z ktorých takéto závery nevyplývajú. Akcentoval,

že Najvyšší súd Českej republiky v predmetných rozsudkoch posudzoval celkom odlišný skutkový a
právny stav, ako je daný v súdnom konaní. Najvyšší súd Českej republiky zároveň v predmetných
rozsudkoch pripustil výlučne to, že bankový účet tretej osoby môže byť platobným miestom pôžičky,
kam má byť predmet pôžičky prevedený, a že za pôžičku môžu byť považované výlučne peniaze,
ktoré už boli dlžníkovi odovzdané z iného dôvodu a ktoré je povinný vrátiť veriteľovi. Vo vzťahu k

súdnemu konaniu potom platí, že v súdnom konaní je daný celkom odlišný právny a skutkový stav, a to
taký, že poskytnutie peňažného plnenia žalobcom spoločnosti Arca Investments malo svoj samostatný
právny dôvod, a to poskytnutie finančných investícií žalobcom spoločnosti Arca Investments na základe
osobitných právnych titulov, t.j. rámcových zmlúv, a to pred uzatvorením zmluvy o pôžičke.

22. Mal za to, že žalobcom citované rozsudky Najvyššieho súdu Českej republiky sú v súdnom konaní

v celom rozsahu neaplikovateľné a súčasne uvedené tvrdenie žalobcu nie je spôsobilé spochybniť
vecnú správnosť rozsudku. Mal ďalej za to, že nesprávnosť uvedeného tvrdenia žalobcu podporne
potvrdzuje aj skutočnosť, že na základe zmluvy o pôžičke, t.j. zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a
žalovaným, ktorej účastníkom nie je spoločnosť Arca Investments, nie je možné meniť právny dôvod
poskytnutiafinančnýchinvestícií,ktoréžalobcaposkytolprávespoločnostiArcaInvestments.Nadrámec

uvedeného mal za to, že ak žalobca tvrdil, že súd mal nesprávne aplikovať ust. § 580 a ust. § 1767
Občanského zákonníka, potom nijakým spôsobom nešpecifikoval, v čom má táto údajná nesprávna
aplikácia predmetných ustanovení v kontexte zmluvy o pôžičke spočívať, a preto toto tvrdenie nemá
akúkoľvek relevanciu vo vzťahu k odvolaciemu prieskumu rozsudku.

23. Mal za to, že súd postupoval správne, keď sa nezaoberal alternatívnymi právnymi dôvodmi vzniku
pohľadávky tvrdenými žalobcom s odôvodnením, že rozšírenie právnych dôvodov vzniku pohľadávky
nad rámec právneho dôvodu uvedeného v prihláške je konaním žalobcu v rozpore s ust. § 30 ods. 2
ZKR. V súvislosti s otázkou predmetu konania ako incidenčného konania a rozsahom preskúmavania
žaloby je taktiež potrebné uviesť, že preskúmavanie pohľadávok prihlásených do reštrukturalizácie je

predovšetkýmúlohousprávcuaniesúdu.Vzhľadomnauvedenétakpredmetomkonanianiejeopätovné
preskúmavanie uplatnenej pohľadávky konajúcim súdom.

24. Zhrňujúc uvedené mal za to, že súd pri rozhodovaní o žalobe postupoval v súlade so ZKR,
ako aj v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, keď v súdnom konaní

posudzoval len dôvodnosť popretia pohľadávky. Žalovaný mal zároveň za to, že pohľadávka je vylúčená
z uspokojenia v reštrukturalizácii tak, ako bola žalobcom prihlásená. Poprel tvrdenia žalobcu, že by
zmluva o pôžičke ako aj zmluva o zabezpečovacom prevode, ktorá mala byť uzatvorená za účelom
zabezpečenia záväzku zo zmluvy o pôžičke, bola pripravovaná žalovaným. Žalobca uvedené tvrdenia
nijakým spôsobom nepreukázal. Uviedol, že skutočnosť, že R.. L. O. je predsedom predstavenstva

žalovaného oprávneným konať samostatne menom žalovaného, a tiež je predsedom predstavenstva
spoločnosti Arca Investments oprávneným konať samostatne menom spoločnosti Arca Investments,
neznamená, že by R.. L. O. pri vykonávaní úkonov a podpisovaní zmlúv v mene žalovaného konal
automaticky aj v mene spoločnosti Arca Investments. Z uvedených dôvodov podpis R.. L. O. ako
predsedu predstavenstva na zmluve o pôžičke nemôže byť v žiadnom prípade považovaný za

akýkoľvek prejav vôle spoločnosti Arca Investments. Na základe vyššie uvedených skutočností považuje
argumentáciu žalobcu za nesprávnu a účelovú.

25. Žalobca v odvolaní tvrdil, že správca údajne nepoprel pohľadávku včas, a to v lehote uvedenej v
ust. § 124 ods. 2 ZKR. Mal za to, že účinky povolenia reštrukturalizácie, od ktorých sa odvíjajú lehoty

rozhodujúce pre určenie lehoty na popieranie pohľadávok nastali dňa 13.04.2021, a to deň nasledujúci
po dni zverejnenia oznámenia o povolení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku v súlade s ust. § 199
ods. 9 druhá veta ZKR. Podľa ust. § 124 ods. 2 ZKR v spojení s ust. § 203a ods. 2 ZKR posledným
dňom lehoty na popieranie pohľadávok prihlásených do reštrukturalizácie bol deň 14.06.2021. Z bodu
28.odôvodneniaodvolaniavyplýva,žezdokazovaniavykonanéhovsúdnomkonanívyplýva,žesprávca

zapísal popretie pohľadávky do Zoznamu pohľadávok dňa 12.06.2021, t.j. v rámci lehoty na popieranie
pohľadávok v reštrukturalizácii. Považoval preto námietku žalobcu o tom, že správca údajne nepoprel
pohľadávku včas, a to v lehote uvedenej v ust. § 124 ods. 2 ZKR, za v celom rozsahu bezdôvodnú.
Žalobca v odvolaní tvrdil, že z dôvodu nespojenia súdneho konania so súdnym konaním vedenýmna Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. B1-25Cbi/15/2022 malo byť údajne porušené jeho právo
na spravodlivý proces. Mal za to, že na spojenie vecí neboli splnené zákonné podmienky, keďže
spojenie vecí by podľa názoru žalovaného neprispelo k hospodárnosti súdneho konania. V nadväznosti

na uvedené nemohlo byť v dôsledku nespojenia vecí porušené právo žalobcu na spravodlivý súdny
proces. Mal taktiež za to, že súd posúdil žalobcov tvrdený nárok vo všetkých skutkových a právnych
súvislostiach, keďže skutkový a právny základ súdneho konania bol stanovený už prihláškou a popretím
pohľadávky, a teda právo žalobcu na to, aby jeho tvrdený nárok bol posúdený vo všetkých skutkových
a právnych súvislostiach, nemohlo byť porušené.

26. Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok potvrdil ako vecne správny a aby
priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

27.KrajskýsúdvBratislave,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalnapadnutérozhodnutievmedziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolaní (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že pre konanie a vydanie napadnutého rozhodnutia súdom

prvej inštancie neboli splnené procesné podmienky, ktoré možno zhojiť úkonmi odvolacieho súdu. Po
oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu a vyjadrenia
žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie je potrebné zrušiť z dôvodu porušenia
práva na spravodlivý súdny proces zo strany súdu, ktorý neaplikoval správne zákonné ustanovenia na
posudzovanú vec.

28. Podľa ust. § 124 ods. 1 ZKR, každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou
preskúma a porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka;
správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb, v rozsahu, v akom ich možno považovať
za vecne preukázané a právne odôvodnené. Správca vykoná aj vlastné šetrenie s cieľom nestranne

zistiť stav a dôvody spornosti prihlásenej pohľadávky. Správca prihlásenú pohľadávku poprie v spornom
rozsahu, len ak pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu,
vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva
sporná v miere, ktorý odôvodňuje predpoklad, že veriteľ prihlásenej pohľadávky nebude v prípade
konaniapodľaodseku4úspešný.Dôvodompopretiaprihlásenejpohľadávkynemôžebyťlenskutočnosť,

že spornosť vyplýva z účtovnej dokumentácie dlžníka, vyjadrení dlžníka alebo vyjadrení osôb, ktorých
záujmy môžu byť ovplyvnené záujmami dlžníka, najmä jeho súčasných alebo predchádzajúcich
právnych, účtovných alebo daňových poradcov.

29. Podľa ust. § 124 ods. 2 ZKR, prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do 30 dní od uplynutia

lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Prihlásenú pohľadávku správca poprie tak, že popretie pohľadávky
spolusdôvodomarozsahomjejpopretiazapíšedozoznamupohľadávok;aksprávcapopriepohľadávku
čo do výšky, v zozname pohľadávok uvedie aj zistenú sumu prihlásenej pohľadávky. Uplynutím lehoty
na popieranie pohľadávok sa prihlásená pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za
zistenú. Na účely výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou sa prihlásená pohľadávka považuje

za zistenú aj vtedy, ak je popretá len čo do jej výšky. Popretie pohľadávky správca bez zbytočného
odkladu po zapísaní do zoznamu pohľadávok písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola
popretá.

30. Podľa ust. § 124 ods. 3 ZKR, dlžník alebo veriteľ, ktorý doručil správcovi prihlášku, je oprávnený

podaťsprávcovipodnet,abyprihlásenúpohľadávkupoprel.Správcajepovinnýkaždýpodnetsodbornou
starostlivosťou vyhodnotiť a po vyhodnotení podnetu písomne informovať toho, kto podnet podal, ako
podnet vybavil. Podnet na popretie pohľadávky a spôsob jeho vybavenia správca zapíše do zoznamu
pohľadávok.

31. Podľa ust. § 124 ods. 4 ZKR, veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty
na popieranie pohľadávok žalobou podanou voči dlžníkovi domáhať, aby súd určil právny dôvod,
vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva
popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.

32. Podľa ust. § 124 ods. 5 ZKR, ak veriteľ popretej pohľadávky v zákonnej lehote žalobu na určenie
popretej pohľadávky nepodá alebo návrh na určenie popretej pohľadávky vezme späť, na prihlásenú
pohľadávku veriteľa sa v reštrukturalizácii v popretom rozsahu už neprihliada a v prípade potvrdenia
reštrukturalizačného plánu súdom nemožno pohľadávku v popretom rozsahu voči dlžníkovi vymáhať.33. Podľa ust. § 124 ods. 6 ZKR, rozhodnutie súdu o určení popretej pohľadávky je účinné voči každému.
Právoplatnosťou rozhodnutia súdu o určení pohľadávky sa popretá pohľadávka v rozsahu určenom

súdom považuje za zistenú; vo zvyšnom rozsahu nemožno pohľadávku voči dlžníkovi vymáhať.

34. Podľa ust. § 124 ods. 7 ZKR, kým neuplynula lehota na podanie žaloby na určenie pohľadávky alebo
kým súd právoplatne nerozhodne o určení pohľadávky, dlžník môže popretú pohľadávku dodatočne voči
jej veriteľovi písomne uznať; týmto uznaním sa popretá pohľadávka v uznanom rozsahu považuje za

zistenú. Ak správca poprel pohľadávku z podnetu veriteľa, môže dlžník uznať popretú pohľadávku len
so súhlasom tohto veriteľa.

35. Podľa ust. § 580 ods. 2 Občanského zákoníku, neplatné je právní jednání, pokud má být podle něho
plněno něco nemožného.

36. Podľa ust. § 1767 ods. 1 Občanského zákoníku, má-li podle smlouvy dlužník plnit třetí osobě, může
věřitel požadovat, aby jí dlužník splnil.

37. Podľa ust. § 1767 ods. 2 Občanského zákoníku, podle obsahu, povahy a účelu smlouvy se posoudí,
zda a kdy také třetí osoba nabyla přímé právo požadovat splnění. Má se za to, že třetí osoba takové

právo nabyla, má-li být plnění hlavně k prospěchu právě jí.

38. Podľa ust. § 1892 ods. 1 Občanského zákoníku, kdo bez dlužníkova souhlasu ujedná s věřitelem,
že za dlužníka splní jeho dluh, stává se novým dlužníkem vedle původního dlužníka a je spolu s ním
zavázán společně a nerozdílně.

39. Podľa ust. § 2395 Občanského zákoníku smlouvou o úvěru se úvěrující zavazuje, že úvěrovanému
poskytne na jeho požádání a v jeho prospěch peněžní prostředky do určité částky, a úvěrovaný se
zavazuje poskytnuté peněžní prostředky vrátit a zaplatit úroky.

40. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší,
lenaksúdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,abyuskutočňovalajejpatriaceprocesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

41. Odvolací súd považuje za nesporne zistené, že uznesením Okresného súdu Bratislava I č.k.
4R/1/2021 zo dňa 06.04.2021, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 12.04.2021, bola povolená
reštrukturalizácia žalovaného. Rovnako tak je nesporné, že žalobca si do reštrukturalizačného konania
prihlásil svoju pohľadávku vo výške 252.500 eur, a to 250.000 eur titulom pôžičky a 2.500 eur titulom
úrokov z pôžičky. Dňa 15.06.2021 reštrukturalizačný správca oznámil žalobcovi popretie prihlásenej

pohľadávky žalobcu z dôvodu, že žalovaný ako dlžník považoval Zmluvu o pôžičke za absolútne
neplatnú a správca sa v celom rozsahu s dôvodmi žalovaného, ako dlžníka, stotožnil.

42. Predmetom odvolacieho prieskumu je posúdenie záverov súdu prvej inštancie, ktorý odvolaním
napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu z dôvodu, že žalovaný uniesol dôkazné bremeno

preukázania dôvodnosti popretia pohľadávky žalobcu tým, že preukázal absolútnu neplatnosť zmluvy o
pôžičke a následne aj nevyvolanie právnych účinkov zmluvy o zabezpečovacom prevode z dôvodu, že
zabezpečovala neexistentnú pohľadávku.

43. Žalobca v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie nerozhodol o návrhu žalobcu na spojenie veci

s iným konaním, vedeným Mestským súdom Bratislava III sp. zn. B1-25Cbi/15/2022. Ďalej namietal,
že nebolo riadne preukázané, že popierací prejav bol urobený včas, a teda že nastali účinky popretia
pohľadávky žalobcu. V odvolaní tiež poukázal na nesprávnu aplikáciu práva Českej republiky, čím došlo
k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. V tejto súvislosti poznamenal, že súd sa bližšie nezaoberal
otázkou súhlasu Arca Investments s dojednaniami uvedenými v zmluve o pôžičke - súhlasu Arca

Investments so zmluvou o pôžičke a podpisom R.. L. O..

44. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol, že vec právne
posúdil podľa ust. § 29 ods. 6, § 30 ods. 2, § 32 ods. 1, 3, 4, 6 a 9 ZKR. Odvolací súd uvádza, že tietoustanovenia Druhej časti Tretej hlavy - Prihlasovanie a popieranie pohľadávok, je možné aplikovať v
prípade vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu. Odvolací súd pripomína, že v posudzovanej veci
bolo začaté reštrukturalizačné konanie na území Slovenskej republiky, a preto nie je možné sa spravovať

touto hlavou zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Súd mal v danej veci aplikovať na posudzovanú vec
ustanovenia Tretej časti zákona o konkurze a reštrukturalizácii, konkrétne Treťou hlavou tejto časti.

45. S poukazom na uvedené, súd prvej inštancie aplikoval nesprávnu právnu normu na posudzovanú
právnu vec, čo zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Tento odvolací dôvod podľa §

365 ods. 1 písm. h) CSP je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav.
O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal, alebo ak síce
použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na prejednávaný spor.

46. S poukazom na takto závažnú vadu konania, odvolací súd v tejto fáze nie je oprávnený hodnotiť
(ne)správnosť odvolacej argumentácie žalobcu, ktorého žaloba bola zamietnutá z dôvodu neosvedčenia
práva na určenie uplatnenej pohľadávky. Odvolací súd preto s poukazom na ust. § 389 ods. 1 písm. b)
CSP rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-4Cbi/3/2021-358 zo dňa 13. novembra 2023 zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

47. S ohľadom na skutočnosť, že súd aplikoval nesprávne ustanovenia zákona o konkurze a
reštrukturalizácii na posudzovanú vec, nie je oprávnený hodnotiť jednak závery súdu prvej inštancie,
ako ani tvrdenia žalobcu v odvolaní ako aj procesnú obranu žalovaného uvedenú vo vyjadrení sa k
odvolaniu žalobcu.

48. Úlohou súdu prvej inštancie bude v novom rozhodnutí postupovať striktne podľa kvalitatívnych
požiadaviek pre súdne rozhodnutie s poukazom na ust. § 220 CSP a zároveň dostatočne vyčerpávajúco
sa vyjadriť ku všetkým podstatným skutočnostiam v tejto posudzovanej právnej veci, ako aj aplikácie
správnych ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii, a to za dodržania práva strán na

spravodlivý súdny proces, čím bude umožnené, v prípade podania opravného prostriedku, riadne
preskúmať postup súdu prvej inštancie pri posúdení právneho sporu odvolacím súdom. Úlohou súdu
prvej inštancie bude aj prihliadnuť na skutočnosti uvedené v odvolaní, následnom vyjadrení sa strán k
odvolaniu, a rovnako tak sa s nimi vysporiadať vo svojom rozhodnutí, to všetko za striktného dodržania
procesných noriem, predovšetkým stanovených v ZKR a subsidiárne v CSP.

49. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie

súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej
strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti
objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).

50. O náhrade trov odvolacieho konania súd prvej inštancie rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie

končí (§ 396 ods. 1, § 262 CSP).

51. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).