Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. jún 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-8S/99/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7021200421
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Magur

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:7021200421.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Magura a členov senátu

JUDr. Ing. Lenky Figulovej a JUDr. Radovana Turčíka, v právnej veci žalobcu: JUDr. Marek Radačovský,
so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice, IČO: 35 553 961 správca konkurznej podstaty úpadcu: RB,
Veľké Kapušany s.r.o. v konkurze, IČO: 36 602 809 so sídlom: A. B., C. D. XXX/XX, právne zastúpený:
Advokátska kancelária ŽOLDOŠ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice, IČO:
53 540 964, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974
01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500 v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
100681950/2021 zo dňa 23. apríla 2021 takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania
1.DaňovýúradKošicerozhodnutímč.100027931/2021zodňa11.01.2021(ďalejajako"správcadane"a
"rozhodnutie správcu dane") podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej aj "daňový poriadok") určil žalobcovi

rozdiel v sume nadmerného odpočtu 184 513,05 € na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za
zdaňovacie obdobie september 2013 konštatujúc neoprávnené uplatnenie oslobodenia od dane, keďže
dotknuté zdaniteľné obchody sa uskutočnili v reťazci dodávateľov a odberateľov, o ktorom žalobca vedel
alebo mohol vedieť, že je poznačený podvodným konaním vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty.

2. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 100681950/2021 zo dňa 23.04.2021 (ďalej aj
"napadnuté rozhodnutie") podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

3. Z obsahu administratívneho spisu ako aj z odôvodnenia rozhodnutí daňových orgánov vyplýva,
že správca dane začal dňa 04.11.2014 daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobia január až apríl a august až december 2013. Daňová kontrola bola prerušená od 04.03.2015
do 20.11.2018, a to rozhodnutím správcu dane č. 810401/5/395364/ 2015 zo dňa 23.02.2015, od
04.01.2019 do 09.05.2019 a to rozhodnutím správcu dane č. 100014691/2019 zo dňa 03.01.2019 a bola
ukončená dňa 06.11.2019, doručením protokolu č. 102489108/2019 zo dňa 05.11.2019. Daňový subjekt

sa v stanovenej lehote vyjadril k zisteniam uvedeným v protokole a predložil ďalšie dôkazy.

4. Následne počas vyrubovacieho konania došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok dlžníka - RB,
Veľké Kapušany s.r.o. na základe uznesenia Okresného súdu Košice I sp.zn. 32K/3/2020 zo dňa23.06.2020.SprávcakonkurznejpodstatyJUDr.Radačovskýpodaldňa17.07.2020žiadosťoprerušenie
daňového konania v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej choroby COVID-19. Po ukončení
mimoriadnej situácie vo finančnej oblasti, správca dane dňa 16.11.2020 prerokoval pripomienky, dôkazy

a výsledky dokazovania (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101743378/2020 zo dňa 16.11.2020) a
vydal prvostupňové rozhodnutie.

5. Správca dane dospel k záveru o podvodnom charaktere dodávateľského reťazca, v rámci ktorého
žalobca deklaroval dodanie hutného tovaru maďarskému odberateľovi -spoločnosti Vas-Ferro Kft.,

Kossuth Lajos utca 30-46, 1212, Budapešť, Maďarsko (ďalej aj „odberateľ“) v sume 1 107 078,28 €
(neuznané oslobodenie od dane v sume 184 513,05 €) na základe faktúr:
- č. FV130195, zo dňa 06.09.2013, v sume 196 422,70 €;
- č. FV130196, zo dňa 06.09.2013, v sume 194 151,34 €;
- č. FV130201, zo dňa 10.09.2013, v sume 14 716,80 €;
- č. FV130202, zo dňa 13.09.2013, v sume 339 866,80 €;

- č. FV130203, zo dňa 19.09.2013, v sume 43 068,76 €;
- č. FV130204, zo dňa 13.09.2013, v sume 2376,30 €;
- č. FV130205, zo dňa 20.09.2013, v sume 28 918,28 €;
- č. FV130206, zo dňa 20.09.2013, v sume 15 803,23 €;
- č. FV130207, zo dňa 24.09.2013, v sume 14 011,55 €;

- č. FV130208, zo dňa 25.09.2013, v sume 14 946,27 €;
- č. FV130209, zo dňa 26.09.2013, v sume 41 511,23 €;
- č. FV130210, zo dňa 23.09.2013, v sume 12 550,40 €;
- č. FV130211, zo dňa 24.09.2013, v sume 13 186,40 €;
- č. FV130212, zo dňa 25.09.2013, v sume 26 224,40 €;

- č. FV130213, zo dňa 26.09.2013, v sume 12 905,50 €;
- č. FV130214, zo dňa 27.09.2013, v sume 26 912,85 €;
- č. FV130215, zo dňa 30.09.2013, v sume 27 467,44 €;
- č. FV130216, zo dňa 27.09.2013, v sume 12 730,60 €;
- č. FV130217, zo dňa 27.09.2013, v sume 12 826,00 €;

- č. FV130218, zo dňa 30.09.2013, v sume 51 589,14 € a
- č. FV130219, zo dňa 30.09.2013, v sume 4892,33 €.

6. Správca dane zistil, že žalobca v roku 2013 obchodoval s hutným materiálom - najmä s betonárskou
oceľou, plechovými tabuľami, oceľovými zvitkami a profilmi. V obchodnej činnosti v preverovanom

zdaňovacom období žalobca vykazoval nákup hutného materiálu v prevažnej miere zo Slovenska (U.S.
Steel Košice, s.r.o. a BE Group Slovakia s.r.o.,), ďalej z Maďarska (Oam Ozdi Kft.), Nemecka (TRD-
Tech ressource Deutschland GmbH) a Luxemburska (ArcelorMittal Commercial) a predával výlučne do
Maďarska (Vas-Ferro Kft.)

7. Zo zabezpečených dokladov vyplynulo, že obchody s hutným materiálom v preverovanom
zdaňovacom období mali prebiehať v obchodných reťazcov spoločností:
- fakturačný reťazec s predmetom fakturácie Plechové/oceľové zvitky:
U.S.Steel Košice s.r.o. › RB, Veľké Kapušany s.r.o. › Vas- Ferro Kft. › Metal Trading Center Kft. › IDL
Sziget Depo Kft.

U.S.Steel Košice s.r.o. › BE Group Slovakia s.r.o. › RB, Veľké Kapušany s.r.o. › Vas- Ferro Kft. › Metal
Trading Center Kft › Emona s.r.o. › IDL Sziget Depo Kft.
U.S.Steel Košice s.r.o. › RB, Veľké Kapušany s.r.o. › Vas- Ferro Kft. › BUDAFER Zrt.
- fakturačný reťazec s predmetom fakturácie Betonárska oceľ:
Oam Ozdi Kft. › MMB Steel Kft. › BE Group Slovakia s.r.o. › RB, Veľké Kapušany s.r.o. › Vas- Ferro Kft.

› JP Fémker Kft. › SAS SPECIAL Kft. › RB, Veľké Kapušany s.r.o. › Chemkostav a.s.
- fakturačný reťazec s predmetom fakturácie Profily:
ArcelorMittal Commercial › RB, Veľké Kapušany s.r.o. › Vas- Ferro Kft. › Dofon Kft. › MVM Ovit Zrt. ›
Karolyi 25 Kft. › Dofon Kft. › MVM Ovit Zrt.
TRD-Tech ressource Deutschland GmbH › RB, Veľké Kapušany s.r.o. › Vas- Ferro Kft. › BUDAFER Zrt.

› (?) ›ThyssenKrupp Ferostav › Dofon Kft.
ThyssenKrupp Ferostav › RB, Veľké Kapušany s.r.o. › Vas- Ferro Kft. › BUDAFER Zrt. › Dofon Kft.

8. Správca dane poukázal na jednotlivé zistenia, ktoré zhrnul a vyhodnotil nasledovne:- žalobca za rok 2013 vykázal na dani z príjmu právnických osôb daňovú povinnosť v sume 129.333,00
€, pričom súčasne si za rok 2013 uplatnil na DPH nadmerné odpočty v sume 2.487.733,00 €. Rozdiel
nezaplatených pohľadávok v roku 2013 bol v hlavnej knihe vykázaný v sume 7,1 mil. €, čo predstavuje

deficit vykázaných tržieb na predaji tovaru v sume 23 mil. €;
- za rok 2014 vykázal žalobca stratu, neuhradené pohľadávky z obchodného styku boli v účtovných
výkazoch vykázané v sume 5 mil. € (deficit s vykázaným tržieb 12 mil. €);
- žalobca v účtovných závierkach uvádza v každom nasledujúcom zdaňovacom období (až do roku
2018) neuhradené pohľadávky (4,9 miliónov € - rok 2014, 2,3 milióna € - rok 2018), pri vykazovaní tržieb

(12 miliónov € - rok 2014 -5,1 milióna € - rok 2018),
- ekonomická činnosť žalobcu dlhodobo prinášala nižšie úhrady za fakturovaný tovar (deficitné tržby),
než bola hodnota nákladov vynaložených na ich obstaranie;
- najväčší podiel na uplatnených nadmerných odpočtoch z tuzemska mal nákup hutného tovaru od
spoločností U.S.Steel Košice s.r.o. a BE GROUP Slovakia s.r.o.;
-vzdaňovacomobdobíseptember2013bolpredmetomdodávokrôznyhutnýtovar,ktorýbolpredmetom

fakturácie v zistených reťazcoch spoločností:
· betonárska oceľ maďarského pôvodu, ktorá bola v septembri 2013 expedovaná do Maďarska cez
zmiznutého obchodníka Vas-Ferro Kft.;
· plechové zvitky slovenského výrobcu (U.S. Steel Košice s.r.o.) boli fakturované buď priamo (U.S. Steel
Košice s.r.o.) alebo cez dodávateľa BE Group Slovakia s.r.o. na zmiznutého obchodníka Vas-Ferro Kft.;

· plechy ukrajinského výrobcu boli nakúpené od slovenskej spoločnosti METAL Art s.r.o. (ktoré METAL
Art s.r.o. nakúpila v roku 2012 od žalobcu);
· hutný tovar bol nasmerovaný na spoločnosť Vas-Ferro Kft. a po preskladnení v Maďarsku boli plechové
tabule prepravené späť na Slovensko - do skladu v Martine, fakturačne so zapojením zmiznutých
obchodníkov (Emona s.r.o.);

· joklovina rôzneho pôvodu (českého, poľského, nemeckého) bola vlakom prepravená od výrobcu a
vyložená v Maďarsku, prípadne časť bola prepravená autami do Maďarska cez nastrčeného obchodníka
Vas-Ferro Kft. k príjemcom (MVM Ovit Zrt., Budafér Zrt.), príp. cez Budafér Kft. sa vrátila späť na
Slovensko;
· žalobca mal právny vzťah k maďarským skladovým priestorom, mal uzatvorenú zmluvu o prenájme

priestorov a o uskladnení (Ferroport Kft.) alebo k zasielaniu povolení k následnému pohybu tovaru
dovezeného zo Slovenska (v Central Steel Logistik, s Budafér Kft., s JP Fémker Kft., v IDL Sziget Depo
Kft.).

9. Správca dane ďalej poukázal na skutočnosti, ktoré vzbudzovali pochybnosti:

- usporiadanie obchodných vzťahov žalobcu (nákup tovaru od maďarských dodávateľov za účelom
predaja do Maďarska s vykládkou priamo u druhého - tretieho odberateľa);
- odberateľmi boli neznáme maďarské spoločnosti, bez ekonomického zázemia, bez reklamných aktivít,
bez skladových priestorov, bez zamestnancov;
- konateľmi strategických maďarských odberateľov v roku 2011 - 2013 boli bratia E. F. a E. G., ktorí za

vystavené faktúry daňového subjektu zväčša neplatili;
- žalobca spolupracoval s maďarskými odberateľmi v rozpore so zmluvne dohodnutými podmienkami
a každým rokom zvyšoval objemy dodávok pre rizikových odberateľov (t.j. neukončil obchodnú
spoluprácu, ak maďarský odberateľ riadne a včas nezaplatil, nesankcionoval ich za oneskorené úhrady,
nevystavoval zálohové faktúry);

- na účte žalobcu boli zistené platby od obchodníkov, s ktorými nemal priamy obchodný vzťah;
- dohody o postupovaní pohľadávok nachádzajúce sa v dokladoch žalobcu u OČTK neboli číslované,
čím vznikal priestor na možné dodatočné vyhotovovanie týchto dokumentov;
- dohody o postupovaní pohľadávok uvádzali častokrát odlišné číslovanie faktúr, odlišné fakturované
sumy, nebol na nich konkretizovaný tovar, ale v dokladoch žalobcu sa nachádzalo iba mizivé percento

faktúr od odberateľov, ktoré boli predmetom postúpenia;
- žalobca nepredložil zostavy požadované správcom dane, (napr. zostavy o vystavených faktúrach
pre odberateľov s dokladom úhrady v zmysle výzvy č. 102218188/2019 zo dňa 23.09.2019, zostavu
o presnom priradení prijatých platieb od tretích strán ku konkrétnym odberateľským faktúram),
nakoľko postúpenia pohľadávok prebiehali v iných zdaňovacích obdobiach, ako v tých, v ktorých bolo

deklarované dodanie tovaru, účtovanie dátumov o postúpení pohľadávok boli v účtovníctve účtované s
odlišnými dátumami, ako bol dátum uvedený na tej ktorej dohode, platby za postúpené pohľadávky boli
zasielané v odlišných mesiacoch, alebo aj v odlišných sumách a pripísané platby neobsahovali žiadnu
identifikáciu (číslo dohody, dátum uzatvorenej dohody);- v dokladoch žalobcu sa nachádzali vybielené údaje o odberateľovi certifikátoch od U.S. Steel Košice
s.r.o.;
- v dokladoch žalobcu sa nachádzali aj prepravné doklady a dodacie listy o preprave hutného tovaru

z Maďarska späť na Slovensko (toho istého tovaru, ktorý bol žalobcom predtým expedovaný do
Maďarska);
- predložené evidencie DPH neobsahovali rovnaké údaje, ako evidencie DPH za rovnaké zdaňovacie
obdobia, ktoré sa nachádzali u OČTK;
- priamy odberateľ Vas-Ferro Kft. v likvidácii vykazoval vysoké obraty, nízke daňové povinnosti,

príp. nízke nadmerné odpočty. Konateľ spoločnosti E. G. uviedol, že nevie o tom, že by spoločnosť
Vas-Ferro Kft. mala mať slovenských odberateľov (odpoveď na žiadosť o MVI č. 130000018996/18
zo dňa 11.12.2019), spoločnosť už v roku 2014 nevedela preukázať, od koho nakúpila tovar
(protokol 100606896/2018 zo dňa 22.03.2018, úradný záznam č. 101913525/2019 zo dňa 09.08.2019).
Spoločnosť simulovala ekonomickú činnosť, keď realizovala intrakomunitárne dodávky s vysokými
obratmi v predchádzajúcich a nasledujúcich mesiacoch, ktoré boli okamžité predané v Maďarsku alebo

prefakturované späť na Slovensko, vedome znižovala jednotkové ceny hutného tovaru, znášala náklady
skladovania v maďarských skladoch, ktoré ale nepremietla do predajnej ceny tovaru. Spoločnosť bola
bez materiálno-technického vybavenia, bez ekonomického zázemia, nevykonávala reálnu ekonomickú
činnosť, ale ju simulovala obdobne ako prepojená spoločnosť TK-Vass Kft., ktorú v reťazci obchodných
spoločností nahradila na rovnakej pozícii „Missing Trader Frauds“;

- v spoločnosti Budafér Zrt., ktorá za rok 2013 vyčerpala viac nadmerných odpočtov, ako odviedla DPH,
bola ukončená likvidácia. Jeden z bývalých riaditeľov uviedol, že ich kontaktoval žalobca so zámerom
predaja, jednal so zástupcom spoločnosti RB, A. B. H. - I. F.. Uvedené je v rozpore s tvrdeniami konateľa
žalobcu, ktorý dňa 07.08.2019 uviedol, že nepoznal ďalších maďarských obchodníkov. Informácie
zaslané maďarskou správou (a nielen tieto) poukazujú na to, že žalobca sa iniciatívne podieľal na

vytváraní fakturačných reťazcov;
- ten istý tovar bol cez vytvorený fakturačný reťazec, v znížených cenách, dodaný konečnému
odberateľovi MVM Ovit Zrt. V dokladoch žalobcu sa nachádzali prepravné doklady (od EKE SPECIAL
Kft.), ktoré preukazujú, že žalobca objednal a hradil prepravu od maďarského prepravcu a poveril ho, aby
vyzdvihol tovar z maďarského skladu (napr. kde bol tovar doručený najmä železnicou) a aby ho prepravil

príjemcovi MVM Ovit Kft. Spoločnosti TK-Vas Kft., ani Vas-Ferro Kft. neboli reálnym odberateľom tovaru,
pričom žalobca o uvedenom nemohol nevedieť;
- spoločnosť skladujúca tovar - IDL Sziget Depo Kft. upozornila na veľké rozdiely v podaných daňových
priznaniach spoločnosti Acélker Kft. a na to, že spoločnosti Acélker Kft., TK-Vas Kft., Vas-Ferro Kft.
dodávali tovar na Slovensko. Maďarská finančná správa uviedla, že má podozrenie na karuselový

podvod. Doklady, ktoré táto spoločnosť predložila nesúviseli s preverovanými dodávkami, napriek tomu,
že žalobca mal v dokladoch zmluvu so spoločnosťou IDL Sziget Depo Kft. a doklady o uskladnení tovaru;
- spoločnosť skladujúca tovar - CENTRAL STEEL Logistic Kft. upozornila na to, že spoločnosti Acélker
Kft., TK-Vas Kft., Vas-Ferro Kft. dodávali tovar na Slovensko. Zaslané doklady (k januáru 2013)
preukazujú, že ten istý tovar bol prefakturovaný medzi personálne prepojenými spoločnosťami (TK-Vas

Kft., Vas-Ferro Kft.) a nasmerovaný ďalším maďarským obchodníkom, a tiež späť na Slovensko;
- sprostredkovateľská agentúra ArcelorMittal Commercial Long Czech s.r.o bola spoločnosťou, u
ktorej žalobca objednával hutný tovar, ktorý jej bol následne fakturovaný spoločnosťou ArcelorMittal
Commercial s luxemburským alebo českým IČ DPH. Prepravu tovaru na Slovensko, resp. do Maďarska
mali podľa českej finančnej správy uhrádzať výrobné jednotky ArcellorMittal v Európe. Konečný

odberateľ českej sprostredkovateľskej agentúre nebol známy, napriek tomu, že už v objednávkach pre
českú agentúru daňový subjekt uviedol spoločnosť MVM Ovit Kft., Maďarsko, resp. spoločnosť MVM
Ovit Kft. bola ako príjemca uvedená priamo na faktúrach od ArcelorMittal Commercial;
- odberateľská spoločnosť - Emona s.r.o. vykázala v daňovom priznaní k DPH za 3. štvrťrok 2013
vysokostratovú činnosť (na dosiahnutie príjmov 1.072.021,06 € + DPH vynaložila sumu 1.725.311,60

€, s vykázanou povinnosťou na DPH v sume 1.234,14 €). Spoločnosť bola k 04.08.2016 ex offo
vymazaná z Obchodného registra SR, teda nebolo jej možné vyrubiť DPH v sume 346.296,46 €, ktorú
správca dane zistil podľa pomôcok, keďže táto spoločnosť so správcom dane nespolupracovala a
nepredložila žiadne doklady. Spoločnosť deklarovala ekonomickú činnosť na vzdialenom mieste od sídla
spoločnosti, bez materiálno-technického vybavenia, bez zamestnancov, bez dispozičného oprávnenia k

miestu nadobudnutia hutného tovaru (vo Veľkých Kapušanoch, alebo v Martine) v reťazci obchodných
spoločností, ktoré boli vytvorené za účelom získavania daňovej výhody. Spoločnosť Emona s.r.o. napĺňa
znaky obchodníka zapojeného v reťazových obchodoch na pozícii „Missing Trader Frauds“ (zmiznutého
obchodníka);- spoločnosť BE Group Slovakia s.r.o., ktorá bola v niektorých zdaňovacích obdobiach roka 2013
prvým dodávateľom a súčasne aj šiestym, resp. siedmym odberateľom v reťazcoch, vyčerpala na
nadmerných odpočtoch v roku 2013 zo štátneho rozpočtu sumu 943.465,49 € (po započítaní s vlastnou

daňovou povinnosťou). Spoločnosť neposkytovala správcovi dane súčinnosť, preto jej bola určená
daň podľa pomôcok za zdaňovacie obdobia roku 2013 v úhrnnej sume 5.705.963,14 €. Na základe
všetkých zistení správca dane konštatoval, že spoločnosť BE Group Slovakia s.r.o. čerpala výhody
z preverovaných obchodných transakcií formou znižovania vlastnej daňovej povinnosti a čerpania
nadmerných odpočtov. Preverované obchodné transakcie prebiehali v jej prenajatom sklade v Martine,

jejzamestnancipreberalitovardovezenýzMaďarskavmenetakýchobchodníkov(Emonas.r.o.,Rumex,
s.r.o., NICK8, s.r.o.), ktorí nemali dispozičné oprávnenie k miestu prevodu práv a z vystavených faktúr
za hutný tovar im nevznikala daňová povinnosť v zmysle § 19 zákona č. 222/2004 Z. z. Spoločnosť
BE Group Slovakia s.r.o. vo svojej skladovej evidencii pozmeňovala druh a priemer hutného tovaru,
a to z dôvodu zneprehľadnenia tovarového toku na základe faktúr od pochybného obchodníka. Táto
spoločnosť napĺňala znaky obchodníka v karuselových obchodoch na pozícii „Broker“. Taktiež bolo

zistené, že spoločnosť BE Group Slovakia s.r.o. objednávala prepravu z Maďarska (nakládka v Budafér
Zrt.) na Slovensko (vykládka v Martine), pričom v skladovej evidencii, ani v evidencii faktúr v roku 2013
nevykazovala priame obchodné vzťahy so spoločnosťou Budafér Zrt.;
- získané doklady o pohybe ukrajinských plechových tabúľ poukazujú na to, že žalobca nepotreboval
expedovať tovar do Maďarska a vystavovať faktúry s oslobodením od DPH pre pochybných maďarských

obchodníkov, keďže tovar sa vrátil cez spoločnosť BE Group Slovakia s.r.o. slovenským príjemcom,
vrátane takých, ktorým daňový subjekt napr. v roku 2011 priamo dodával tento hutný tovar;
- žalobca uviedol, že maďarskí obchodníci zháňali odberateľov, obstarávali stavby, a žalobca im dodával
tovar, preto je nevierohodné, že maďarský obchodník, ktorý si zabezpečí odbyt hutného tovaru, si
nedokáže zabezpečiť jeho nákup priamo od výrobcu;

- je nevierohodné, že odberateľ (TK-Vas Kft., Vas-Ferro Kft. ) v pozícii sprostredkovateľa dodávok je
ochotný nakúpiť celý objem tovaru (aj keď reálne nemá dostatočné finančné zázemie), uskladní tovar,
zabezpečuje prepravu, znáša zvýšené režijné náklady v súvislosti s rozsiahlou účtovnou evidenciou,
znáša straty zo znižovania cien, znáša straty odpadu pri ohýbaní betonárskej ocele podľa technickej
dokumentácie, pričom mu postačovalo vystaviť faktúry za sprostredkovanie odbytu (provízia z objemu

dodávok). Fakturácia tovaru teda mala podľa správcu dane prebehnúť medzi žalobcom a spoločnosťami
MVM Ovit Zrt., Chemkostav a.s., resp. BE Group Slovakia s.r.o. Aj spoločnosť JP Fémker Kft.
mala fakturovať služby ohýbania betonárskej ocele pre potreby žalobcu, ktorý disponoval technickou
dokumentáciou pre potreby zhotoviteľa diela (Chemkostav a.s.);
- tovar nadobudnutý od maďarského výrobcu OAM Ozdi Acelmuvek Kft. vykazoval známky

premiestnenia do Maďarska (§ 8 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z.), keďže žalobca tú istú betonársku oceľ
po opracovaní nakúpil cez ďalších maďarských obchodníkov (SAS SPECIAL Kft., BETONACEL Kft.).

10. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí konštatoval, že žalobca o zistenom podvodnom konaní
v oblasti DPH vedel, resp. vedieť mal a mohol, pretože:

- spoločnosti v reťazcoch boli navzájom prepojené, a to súrodencami E. F., E. G. ako konateľmi
spoločností TK-Vas Kft., Vas-Ferro Kft., ako aj dlhoročnými rovnakými tretími, resp. štvrtými odberateľmi
(Budafér Zrt., MVM Ovit Zrt., BE Group Slovakia s.r.o. JP Fémker Kft., ArcelorMittal Distribution Hungary
Kft.);
- žalobca mal k dispozícii pečiatku spoločnosti Vas-Ferro Kft, pečiatku podpisu konateľa Vas-Ferro Kft.;

- konateľ žalobcu mal dispozičné oprávnenie k slovenskému účtu spoločnosti Vas- Ferro Kft.;
- žalobca disponoval prepravnými dokladmi, dodacími listami deklarujúcimi následný pohyb toho istého
tovaru;
- žalobca vystavoval faktúry s oslobodením od dane pre priameho odberateľa neskôr, ako došlo k
vyexpedovaniu tovaru z maďarského skladu ku konečným príjemcom (september-október 2013), pričom

si sklad v Maďarsku prenajímal, dostával podrobné písomné záznamy o naskladnení tovaru v Maďarsku
a do maďarského skladu zasielal písomné pokyny na vyskladnenie tovaru;
- žalobca vystavoval faktúry s oslobodením od dane pre priameho odberateľa Vas- Ferro Kft. bez
materiálneho základu (apríl 2013-august 2013), keďže do maďarského skladu zasielal pokyny, aby bol
hutný tovar odovzdaný obchodníkom bez toho, aby došlo k vystaveniu faktúry (na MTC Kft., Ferropatent

Zrt., DRW Dunai Kft.);
- žalobca objednával a hradil prepravu hutného tovaru z maďarských skladov konečným príjemcom
(napr. MVM Ovit Zrt. v septembri - decembri 2013), z čoho vyplýva, že spoločnosť Vas-Ferro Kft. nebol
reálnym odberateľom tovaru;- žalobca disponoval prehláseniami odberateľa Budafér Zrt., o tom, že za hutný tovar prevedie platby
priamo na účet Faktoring Slovenskej Sporiteľne, žalobca už od augusta 2013 využíval Faktoring
Slovenskej Sporiteľne za podmienok, že odberateľ (Budafér Kft.) sa zaviazal uhrádzať za tovar priamo

na účet Faktoringu Slovenskej Sporiteľne, z čoho vyplýva, že spoločnosť Vas-Ferro Kft. nebola reálnym
odberateľom;
- reklamácie hutného tovaru, ktorý smeroval z Čiech, Poľska, alebo Luxemburska pre MVM Ovit Zrt. v
Maďarsku vybavoval žalobca priamo s prvým dodávateľom (napr. s ArcelorMittal), namiesto spoločnosti
TK-Vas Kft, či Vas-Ferro Kft.;

- technické parametre a výkresy k opracovaniu ocele pre maďarskú ohybáreň poskytol žalobca, a nie
spoločnosť Vas-Ferro Kft. a tú istú oceľ po opracovaní žalobca spätne nakupoval cez ďalší fakturačný
reťazec (JP Fémker Kft › SAS Special Kft./Betonacél Kft. › žalobca).

11. Žalovaný vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu najmä uviedol, že
- žalobca má ako účtovná jednotka povinnosť viesť účtovníctvo správne, úplne, preukázateľne a

zrozumiteľne (§ 8 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve) preto z dôvodu, že v účtovníctve žalobcu boli
zistené nejasnosti a rozpory, bola požiadavka správcu dane na predloženie zostáv legitímna;
- žalobca bol so zisteniami vyplývajúcimi z odpovedí na žiadosti o MVI priebežne a opakovane
oboznamovaný, avšak nepredložil také dôkazy, ktoré by ho oprávňovali spochybňovať listinné dôkazy
a informácie zaslané maďarskou finančnou správou;

- reťazový obchod, spôsob jeho fungovania a súvisiace pojmy sú pravidelne používané v judikatúre
Súdneho dvora Európskej únie a najvyšších súdnych autorít Slovenskej republiky, pričom samotný
reťazový obchod je definovaný ako dodávky tovaru, ktoré nasledujú reťazovite za sebou, pričom v
jednom mieste reťazca platiteľov DPH nie je daň priznaná ani odvedená a príslušný ekonomický subjekt
prestane existovať, alebo tento subjekt nie je možné dopátrať;

- správca dane nespochybnil existenciu tovaru a jeho prepravy, ale spochybnil účel vytvorených
fakturačných reťazcov, pričom uviedol dôvody, pre ktoré tieto reťazce vyhodnotil ako poznačené
podvodným konaním;
- žalobca neobjasnil dôvod svojho správania (opísaného správcom dane) a neuviedol, aké konkrétne
úkony a opatrenia vykonal a prijal, aby zabránil možnej účasti na podvodnom reťazci zúčastnených

subjektov;
- žalobca nekonkretizuje, aké skutočnosti považuje za nedostatočne zistené a neuvádza ani to, u akého
subjektu malo byť vykonané miestne zisťovanie, ktoré by bolo schopné zvrátiť závery správcu dane,
pričomzároveňnepredložiltakédôkazy,ktorébymalitakúdôkaznúsilu,abymohlizvrátiťzáverysprávcu
dane;

- správca dane sa na ústnom pojednávaní dňa 16.11.2020 podrobne vyjadril ku všetkým pripomienkam
žalobcu uvedeným v jeho vyjadrení k protokolu zo dňa 04.05.2020;
- daňová kontrola DPH začala dňa 04.11.2014 a bola ukončená dňa 06.11.2019. Správca dane
považoval za nevyhnutné preveriť všetkých prvých odberateľov daňového subjektu, ako aj časť
obchodníkov, s ktorými má žalobca zmluvný alebo finančný vzťah a keďže išlo o spoločnosti, ktoré sídlia

v iných členských štátoch využil inštitút medzinárodného dožiadania (ďalej aj „MVI“) a daňovú kontrolu
prerušil od 04.03.2015 do 20.11.2018 a od 04.01.2019 do 09.05.2019, v dôsledku čoho by lehota na
výkon daňovej kontroly uplynula až dňa 29.11.2019;
- správca dane počas prerušenia daňovej kontroly zasielal pravidelné urgencie k odpovediam na
ním podané žiadosti o MVI, a to napríklad v dňoch 08.07.2015, 03.11.2015, 19.01.2016, 06.05.2016,

30.11.2016, 28.02.2017, 01.06.2017, 22.08.2017, 27.11.2017, 20.02.2018, 04.06.2018 a 25.09.2018,
pričom maďarská finančná správa zasielala každé 3 mesiace čiastočnú odpoveď týkajúcu sa spoločnosti
Vas-Ferro Kft., v ktorej uvádzala, že prebieha kontrola, doklady tejto spoločnosti nie sú k dispozícii, alebo
sa nachádzajú u OČTK v Maďarsku a že konečná odpoveď bude poskytnutá o 3 mesiace. Konečná
odpoveď vrátane cca 5000 dokladov bola doručená na šiestich DVD dňa 20.11.2018;

- lehota na vyrubenie dane podľa § 69 ods. 1 Daňového poriadku by správcovi dane uplynula dňa
01.01.2019,avšakvdôsledkuprerušeniadaňovejkontrolyod04.03.2015do20.11.2018aod04.01.2019
do 09.05.2019, v súlade s § 61 ods. 5 Daňového poriadku lehoty podľa tohto zákona počas prerušenia
konania neplynú;
- daňovú kontrolu vykonal Daňový úrad Košice, pobočka Michalovce, z ktorého dôvodu orgánom, ktorý

vypracoval protokol z daňovej kontroly je Daňový úrad Košice, ktorý je orgánom štátnej správy v oblasti
daní a poplatkov, pričom vzhľadom na výkon daňovej kontroly v priestoroch Daňového úradu Košice,
pobočka Michalovce a sídla žalobcu správca dane v protokole uvádza ako správcu dane Daňový úrad
Košice, pobočka Michalovce.II.

Správna žaloba, stanoviská,
konanie pred správnym súdom

A. Správna žaloba

12. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015
Z. z. Správny súdny poriadok v účinnom znení (ďalej aj „S.s.p.“), v ktorej namieta nesprávne právne
posúdenie veci žalovaným (žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. c) S.s.p.), nepreskúmateľnosť
rozhodnutia žalovaného pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov (žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1
písm.d)S.s.p.)to,žeskutkovýstav,ktorývzalorgánverejnejmocijevrozporesadministratívnymispismi
(žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. f) S.s.p.) a má za to, že v konaní boli porušené ustanovenia

o konaní pred orgánmi verejnej správy, ktoré mohli mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia
(žalobný dôvod podľa § 191 ods.1 písm. g) S.s.p.).

13.Žalobcanamietalprekročeniedĺžkydaňovejkontroly.Malzato,žesprávcadanevyužívalprostriedky,
ktorými umelo prerušoval daňovú kontrolu, dožiadania prostredníctvom MVI neboli vypracované

kompletne a z ktorého dôvodu ich bolo nutné opakovať, pričom údaje správca dane získaval čiastkovo.
Zároveň neboli správcom dane dodržané zákonné lehoty v rámci MVI. Žalovaný sa žiadnym spôsobom
nevysporiadal so zákonnosťou opakovaných prerušení daňovej kontroly. Nedôvodnosť a neprimeranosť
podávania žiadosti o MVI preukazuje aj tá skutočnosť, že rovnaké informácie správca dane už v rámci
inštitútu MVI požadoval od maďarskej finančnej správy za roky 2011 a 2012. Jednalo sa preto o

nadbytočné úkony, ktoré v konečnom dôsledku umelo predĺžili daňovú kontrolu.

14. V súvislosti s namietaným uplynutím lehoty pre vyrubenie dane žalovaný nesprávne spája inštitút
daňovej kontroly s daňovým konaním. Protokol o daňovej kontrole nie je rozhodnutím vo veci samej a
sám o sebe nie je individuálny právny akt, ktorým by správca dane vedel uložiť žalobcovi akúkoľvek

povinnosť. Prerušenie daňovej kontroly správcom dane nemalo žiaden vplyv na plynutie lehoty pre
zánik práva vyrubiť daň podľa ustanovenia § 69 Daňového poriadku. Protokol z daňovej kontroly, ako aj
napadnuté rozhodnutie správcu dane boli žalobcovi doručené po uplynutí zákonnej prekluzívnej lehoty
vymedzenej v ustanovení § 69 ods. 1 Daňového poriadku.

15. Správca dane po doručení vyjadrenia žalobcu k protokolu nevykonal miestne zisťovanie ani
dokazovanie. Správca dane sa len nepreskúmateľne obmedzil na tvrdenie, že je zbytočné vykonať
navrhnuté dôkazy, pričom u žalobcu prebiehali u rovnakého správcu dane za zdaňovacie obdobia roka
2011 daňové kontroly, ktoré nezistili žiadne pochybenia u žalobcu. Podľa žalobcu správca dane porušil
ustanovenie § 3 ods. 9 Daňového poriadku, keďže pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch

vznikali neodôvodnené rozdiely.

16. Žalobca pri prerokovaní pripomienok k protokolu uviedol, že si v roku 2013 overil svojich odberateľov
vo verejne dostupných registroch, ako aj overil existenciu registrácii odberateľov ako platcov DPH.
V roku 2013 nemal ani jeden z odberateľov vo verejne dostupných registroch negatívny záznam o

neplnení povinností voči finančnej správe alebo voči štátu. Správca dane ani žalovaný na tieto tvrdenia
žalobcu nereagovali. Napokon daňové orgány zistili, že žalobcovi boli pohľadávky titulom dodania tovaru
uhradené, a to aj prostredníctvom faktoringovej spoločnosti Slovenskej sporiteľne a.s.. Vzhľadom na
uvedené neexistoval v roku 2013 jediný dôvod podozrievania odberateľov žalobcu ako ani akýkoľvek
dôvod nadobudnutia vedomosti o tvrdenom podvodnom reťazci. Správca dane sa k týmto námietkam

žalobcu nevyjadril a nepreskúmateľne uzatvoril, že si žalobca neoveril svojich odberateľov.

17. Žalobca tvrdí, že preukázal existenciu reálneho zdaniteľného plnenia a predložil správcovi dane
v rámci daňovej kontroly všetky doklady, ktoré je povinný viesť a mať v držbe, vyčerpal tak vlastné
dôkazné bremeno. Podľa žalobcu správca dane nevykonal žiaden vierohodný a objektívny dôkaz o

tom, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že sa svojimi transakciami podieľal na podvode v oblasti DPH.
O uvedenom napokon svedčí aj tá skutočnosť, že žiadne podvodné konanie nezistili ani slovenské
ani maďarské OČTK. Vzhľadom na uvedené správca dane nepreukázal naplnenie predpokladov pre
zamietnutie práva na oslobodenie od DPH. Správca dane nepreukázal ani existenciu akéhokoľvekpodvodného konania na území Slovenskej republiky, ani v inej krajine spoločenstva. Ani k tejto námietke
sa žalovaný v rámci odvolacieho konania preskúmateľne nevyjadril a bez jednoznačného dokázania
tejto skutočnosti nemožno žalobcovi nepriznať nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Žalobca

poukázal na závery judikatúry súdneho dvora Európskej únie vo veci sp.zn. C-439/04 a C- 440/04 Axel
Kittel a Recolta Recycling SPRL, ktorý je pre správcu dane a žalovaného záväzný.

18.Podľažalobcusažalovanýnijakýmspôsobomnevysporiadalsnámietkamižalobcuprednesenýmina
poslednom pojednávaní v daňovom konaní vedenom správcom dane. Správca dane na tieto námietky

nereflektoval priamo na pojednávaní, ale až v napadnutom rozhodnutí. Vysvetlenie pojmov, ktoré
správca dane vysvetľuje v napadnutom rozhodnutí nemá žiadnu logiku a tieto vysvetlenia správcu
dane nemajú žiadne opodstatnenie vo vykonanom dokazovaní. Správca dane si svojvoľne uvádza,
ktorá spoločnosť je silná, ktorá slabá a ktorá je missing trader a na základe toho si správca dane
vyvodzuje svoje svojvoľné závery. Z napadnutého rozhodnutia v podstate nie je zrejmé, čo je dôvodom
nasamotnéneuznanienadmernéhoodpočtuDPH.Správcadanezaložilsvojerozhodnutielennasvojich

domnienkach a na tvrdeniach iného správcu dane.

19. Žalobca súčasne namieta, že protokol neobsahuje náležitosti podľa ustanovenia § 47 písmeno a)
daňového poriadku, keďže neobsahuje sídlo správcu dane. S uvedenou námietkou sa daňové orgány
nevysporiadali.

B. Vyjadrenie žalovaného
20. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 16.09.2021 uviedol, že žalobné dôvody korešpondujú (sú
identické) s odvolacími námietkami, s ktorými sa žalovaný podrobne vysporiadal a žalovaný trvá
na svojej argumentácii uvedenej v napadnutom rozhodnutí. Žalobca síce deklaruje svoj nesúhlas

so závermi správcu dane a žalovaného, avšak nijakým konkrétnym spôsobom nepreukazuje žiadne
skutočnosti ani nepredkladá dôkazy, ktoré by mali viesť k tomu, že závery, ku ktorým dospel
správca dane a žalovaný nie sú správne. Vzhľadom na uvedené žalovaný zastáva názor, že všetky
žalobné dôvody žalobcu nepreukazujú nezákonnosť postupu správcu dane a žalovaného, žalobca
nebol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch. Z obsahu rozhodnutia jasne

vyplýva, z akých skutočností správca dane ako aj žalovaný vychádzali a akými právnymi úvahami
sa pri rozhodovaní riadili. Postup správcu dane, ako aj žalovaného, nebol v rozpore s platnými
právnymi predpismi. Správca dane pri vyrubení rozdielu dane za preverované zdaňovacie obdobie
postupovalvsúladesplatnýmiprávnymipredpismi.Žalovanýsavodôvodnenínapadnutéhorozhodnutia
dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré boli obsahom odvolania. Na

základe uvedených skutočností žalovaný navrhuje, aby správny súd žalobu zamietol.
C. Ďalší priebeh konania
21. Žalobca na vyjadrenie žalovaného reagoval replikou zo dňa 29.10.2021, v ktorej poukázal na to, že
žalovaný sa vo svojom vyjadrení v podstate vôbec nevyjadril k postupu správcu dane, ktorý sa vychyľuje
z elementárneho rámca právnej istoty, pričom tento postup bol napadnutým rozhodnutím žalovaného

aprobovaný. Žalovaný nepredniesol v rámci svojho vyjadrenia žiadne tvrdenia ohľadom namietaných
neprimeraných zásahov správcu dane v rámci daňového konania, ktorých výsledkom je stav, v rámci
ktorého celkové trvanie daňovej kontroly u žalobcu presiahol takmer päťnásobne zákonné limity na jej
vykonanie. V replike žalobca zotrval na dôvodoch obsiahnutých v správnej žalobe.

22. Replika bola zaslaná žalovanému na dupliku, ten však na ňu nereagoval.

23. Dňa 01.06.2023 nadobudol účinnosť zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, ktorý dňom svojej účinnosti zriadil Správny súd v Košiciach. Účinnosťou
zákona výkon súdnictva prešiel od 01.06.2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove

na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych
súdov.

24. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie na deň 26.06.2025, na ktorom rozhodol za
účasti zástupcu žalobcu. Za žalovaného sa na pojednávanie nedostavil nikto. Zástupca žalobcu zotrval

na pojednávaní na podanej žalobe, ako aj na všetkých jej žalobných dôvodoch. Zástupca žalobcu
na pojednávaní uviedol, že v rozhodnutiach daňových orgánov nie je vyhodnotený podvodový test.
Súčasne daňové orgány v rozhodnutiach nerozlišujú medzi zamietnutím práva na odpočítanie dane
v dôsledku nesplnenia hmotnoprávnych podmienok tohto práva a z dôvodu účasti na daňovom podvode.V rozhodnutiach sa neuvádza u ktorého daňového subjektu mala chýbajúca daň vzniknúť. Najmä z tohto
dôvodu nemožno žalobcu spájať s prípadnými daňovými únikmi. Správnu žalobu považuje za dôvodnú
a navrhol, aby správny súd rozhodnutia daňových orgánov zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie správcovi

dane. Zároveň navrhol, aby správny súd priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom
rozsahu

III.

Aplikované ustanovenia právnych predpisov

25. Podľa § 24 ods. 2, 3 a 4 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby
skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba
návrhmi daňových subjektov.

Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.

Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

26.Podľa§45ods.1písm.f)Daňovéhoporiadkudaňovýsubjekt,uktoréhosavykonávadaňovákontrola
(ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo vyjadrovať
sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby
v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.

27. Podľa § 47 písm. a) daňového poriadku, protokol musí obsahovať názov a sídlo správcu dane.

28. Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v
daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným

orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

29. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov

a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

30. Podľa § 68 ods. 3 tretej vety daňového poriadku, správca dane na základe písomného vyjadrenia
daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie.

31. Podľa § 74 ods. 3 daňového poriadku, odvolací orgán je oprávnený vykonávať v rámci odvolacieho
konania dokazovanie, ak to považuje za potrebné. Ak odvolací orgán vykonáva dokazovanie, je
povinný pred vydaním rozhodnutia o odvolaní umožniť účastníkovi konania oboznámiť sa s výsledkami
vykonaného dokazovania.

32. Podľa § 2 ods. 3 zákona cˇ. 479/2009 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2019, na zabezpečenie
výkonu činnosti daňových úradov môže prezident finančnej správy na návrh riaditeľa daňového úradu
zriadiť pobočky daňového úradu a kontaktné miesta daňového úradu; pobočky daňového úradu zriaďuje
a zrušuje prezident finančnej správy so súhlasom ministra financií Slovenskej republiky. Pobočka
daňového úradu a kontaktné miesto daňového úradu sú organizačnou zložkou daňového úradu.

33. Podľa § 5 ods. 1 zákona cˇ. 479/2009 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2019, daňový úrad vykonáva
pôsobnosť v územnom obvode kraja, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.34.Podľa§5ods.1zákonač.35/2019Z.z.,daňovýúradvykonávasvojupôsobnosťvúzemnomobvode
kraja, ak § 6 ods. 1 alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

35. Podľa § 5 ods. 6 zákona č. 35/2019 Z. z., na zabezpečenie výkonu činnosti daňových úradov možno
zriadiť pobočky daňového úradu a kontaktné miesta; pobočky daňového úradu a kontaktné miesta na
návrh riaditeľa daňového úradu zriaďuje a zrušuje prezident.

IV.

Dôvody rozhodnutia správneho súdu

36. Správny súd v Košiciach konajúc primárne podľa ust. § 177 a nasl. S.s.p., po zistení, že správna
žaloba bola podaná oprávnenou osobou a včas, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj
postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu a dospel k záveru, že správnej žalobe nie je možné vyhovieť.

37. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd námietku žalobcu týkajúcu sa neuvedenia adresy sídla
správcu dane v protokole, čo má matˇ za následok nezákonnosť protokolu a jeho nepoužiteľnosť ako
dôkazu v konaní.

38. Správny súd je toho názoru, že z obsahu administratívneho spisu jednoznačne vyplýva skutočnosť,

že daňová kontrola a na ňu nadväzujúce vyrubovacie konanie bolo vedené pobočkou Daňového úradu
Košice, konkrétne pobočkou Michalovce, ktorá v zmysle § 5 ods. 1 v spojení s § 2 ods. 3 zákona
cˇ. 479/2009 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2019 a po tomto dátume podľa § 5 ods. 1 a 6 zákona
č. 35/2019 Z. z. patrila do územnej pôsobnosti Daňového úradu Košice a bola organizačnou zložkou
tohto správcu dane zriadenou prezidentom finančnej správy na zabezpečenie výkonu jeho činnosti

(kam spadá aj správa daní). V danej veci vykonával daňovú kontrolu miestne príslušný správca dane,
pričom neuvedenie adresy sídla správcu dane a zároveň uvedenie adresy sídla oprávnene konajúcej
pobočky,ktorájeorganizačnouzložkousprávcudanejemožnévnímaťakopostupsícenezodpovedajúci
doslovnému zneniu § 63 ods. 3 daňového poriadku, avšak nemajúci v danom prípade žiaden negatívny
dopad na subjektívne práva žalobcu a tým pádom ani na zákonnosť rozhodnutia. Uvedená adresa

(oprávnene konajúcej) pobočky bola adresou organizačnej zložky správcu dane, s ktorou žalobca v
priebehu konania opakovane písomne komunikoval, kde sa tiež zúčastňoval procesných úkonov a
kam tiež adresoval svoje podania. Neuvedenie sídla správcu dane preto samo osebe nepredstavovalo
taký nedostatok, ktorý by akýmkoľvek spôsobom poškodil žalobcu na jeho právach (sťažil, či dokonca
znemožnil ich výkon), či už v rovine hmotnoprávnej, alebo procesnoprávnej. Žalobca navyše v správnej

žalobe žiadnu takúto skutočnosť ani netvrdil.

39. Žalobca namietal prekročenie zákonom stanovenej dĺžky daňovej kontroly, v tejto súvislosti správny
súd dôsledne preskúmal administratívny spis a ustálil, že celková dĺžka daňovej kontroly, ktorá začala
dňa 04.11.2014 a bola skončená doručením protokolu dňa 06.11.2019 neprekročila zákonnú lehotu.

Daňová kontrola začala dňa 04.11.2014 a do prvého prerušenia (dňa 04.03.2015) trvala 120 dní. Prvé
prerušenie trvalo do dňa 20.11.2018. Medzi prvým a druhým prerušením od 21.11.2018 do 03.01.2019
trvala kontrola 44 dní. Po druhom prerušení od 10.05.2019 ku dňu doručenia protokolu (06.11.2019)
trvala kontrola 181 dní. Po zrátaní jednotlivých dní daňová kontrola trvala 120+44+181=345 dní.

40. Z uvedeného je zrejmé, že daňová kontrola bola rozhodnutím správcu dane prerušená a počas
prerušenia daňovej kontroly lehoty na jej výkon podľa § 61 ods. 5 Daňového poriadku neplynuli. Žalobca
namietal, že prerušenie využíval správca dane umelo a žiadosti MVI boli vypracované nekompletne a
bolo potrebné ich opakovať. Pokiaľ žalobca namietal neúčelnosť prerušenia daňovej kontroly z dôvodu
zaslania žiadosti o MVI, správny súd uvádza, že účelnosť MVI je vždy potrebné posudzovať podľa

obsahu žiadosti, teda okruhu informácií, ktoré sa správca dane snaží prostredníctvom daňovej správy
iného členského štátu Európskej únie získať. Nie je pritom rozhodujúca presnosť otázok smerom k
získaniu informácií, dôležité je, či sa správca dane pýta k meritu, ktoré má posúdiť. Ak môžu byť
požadované informácie relevantné pre rozhodnutie o daňovej povinnosti, potom je nutné hľadieť na
uplatnenie MVI a na prerušenie daňovej kontroly ako na efektívne. Posudzovať účelnosť MVI jej

výsledkom, teda či a do akej miery boli získané informácie pri následnom rozhodovaní použiteľné
alebo dokonca použité v argumentácií, je nesprávne, pretože nemožno vylúčiť, že dôvodne uplatnená
žiadosť o MVI je neúspešná (dožiadanému orgánu sa z rôznych dôvodov nepodarí získať požadované
informácie), prípadne po podaní žiadosti dôjde k zmene skutkových zistení, a preto sa informáciezískanézMVIstanúnepoužiteľnými.Jecelkomabsurdné,abysprávcadanevopredmoholpredpokladať
závažnosť a relevanciu skutočností zistených z postupov MVI (keď dôvodom ich využitia je logicky
práve jeho neznalosť/pochybnosti o skutočnostiach, týkajúcich sa cezhraničných transakcií daňového

subjektu). Správca dane pochopiteľne nevie v prípade podania žiadosti o MVI predvídať výsledky tohto
úkonu a ich dopad na výsledok konania. Samotné skutočnosti a z nich vyplývajúce a neodstránené
pochybnosti správcu dane sú najmä pri intrakomunitárnom dodaní riadnym titulom na podanie žiadostí o
MVI. Preto účelnosť tohto postupu možno hodnotiť jedine vo vzťahu k obsahu žiadosti, t. j. či vzhľadom
na okruh dopytovaných informácií bolo možné od žiadosti objektívne očakávať prínos pre daňovú

kontrolu a jej výsledky, a to bez ohľadu na to, či sa tieto očakávania naplnili. Iba pochybenie v tomto
smere má relevanciu pri prieskume zákonnosti rozhodnutí daňových orgánov a mohlo by tak viesť k
neakceptovaniu prerušenia lehoty na vykonanie daňovej kontroly.

41. Pokiaľ teda nadobudol správca dane dôvodné pochybnosti o obchodných transakciách daňového
subjektu s osobami z iných členských štátov, plní tým svoje úlohy vyplývajúce mu zo zákona pre

naplnenie účelu správy daní, keď overuje podklady potrebné pre správne a úplné zistenie dane. Ide o
zákonnú činnosť správcu dane, prostredníctvom ktorej získa informácie o zahraničnom odberateľovi/
dodávateľovi tovaru.

42. Pokiaľ ide o vyhodnotenie účelnosti a dôvodnosti prerušenia daňovej kontroly z dôvodu

medzinárodnej výmeny informácií, ako aj primeranosti samotnej dĺžky prerušenia daňovej kontroly,
správny súd sa stotožňuje s názorom, že „je potrebné postupovať účelne a efektívne, t.j. požadovať taký
druh informácií, ktorý bezprostredne súvisí s daňovou kontrolou, nezisťovať informácie opakovane, resp.
zisťovať totožné informácie opakovaným dožiadaním, či žiadať informácie po častiach (tzv. kúskovanie
žiadosti).“ Tieto právne závery potvrdzuje aj judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr.

rozsudok sp. zn. 5Sžfk/3/2018 z 21. februára 2019; uznesenie sp. zn. 5Sžf/15/2016 z 30. mája 2017 a
rozsudok sp. zn. 4Sžfk/53/2018 z 2. júla 2019) a tiež Ústavného súdu Slovenskej republiky (uznesenie
sp. zn. IV. ÚS 370/2020 zo dňa 25. augusta 2020, body 33 až 35).

43. Správca dane pritom preveroval okolnosti objednania tovaru žalobcom od sprostredkovateľskej

agentúry ArcelorMittal Commercial Long CZ, s.r.o., resp. okolnosti na strane či už fakturačne priamych
(Vas- Ferro Kft.) a nepriamych (BUDAFER Zrt., MVM Ovit Zrt.) odberateľov žalobcu, prípadne
spoločností zabezpečujúcich v preverovaných fakturačných vzťahoch logistické a skladovacie služby
(Ferroport Kft., IDL Sziget Depo Kft. a CENTRAL STEEL Logistic Kft.). Bez významu nie je tiež
skutočnosť, že správca dane opakovane zasielal zahraničnému správcovi dane urgencie, pričom okrem

tohto postupu nemá iné nástroje na docielenie vybavenia medzinárodnej výmeny informácií.

44. Niet teda pochýb o tom, že správca dane žiadal o taký druh informácií, ktorý bezprostredne súvisí
s daňovou kontrolou a nezisťoval informácie opakovane. V tomto smere je bezdôvodný poukaz na
žiadosti o MVI, ktoré mali byť podľa tvrdení žalobcu vykonané vo vzťahu k jeho obchodným vzťahom za

roky 2011 a 2012, keďže v tu súdenej veci správca dane preveroval obchodné vzťahy žalobcu za rok
2013. Ani samotný žalobca nekonkretizoval, aká je využiteľnosť informácií o deklarovaných obchodoch
žalobcu z minulosti v tu aktuálnom zdaňovacom období. Navyše z podanej správnej žaloby sa okrem
vyššie zmieneného a všeobecných (teoretických) tvrdení, ani v náznakoch nedá vyčítať, ktorým z tam
opakovane citovaných dôvodov neúčelnosti a neefektivity boli žiadosti správcu dane poznačené.

45. Správny súd ďalej považoval za potrebné poukázať na záver rozsudku Súdneho dvora EÚ
z 30.09.2021, HYDINA SK, C-186/20, EU:C:2021:786, v zmysle ktorého: „článok 10 nariadenia Rady
(EÚ) č. 904/2010 ... v spojení s jeho odôvodnením 25 sa má vykladať v tom zmysle, že nestanovuje
lehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly stanoveného právom

žiadajúceho členského štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát neposkytne informácie požadované v
rámci mechanizmu administratívnej spolupráce stanoveného týmto nariadením.“

46. Lehoty stanovené nariadením č. 904/2010 pre orgány finančnej správy v súvislosti so žiadosťou
o medzinárodnú výmenu informácií nemožno v kontexte vnútroštátnej právnej úpravy (§ 46 ods. 10

Daňového poriadku) a vo väzbe na uplatnenie inštitútu prerušenia daňovej kontroly z dôvodu žiadosti
o medzinárodnú výmenu informácií vykladať tak, že ide o lehoty, ktorých prekročenie by zakladalo
nezákonnosť rozhodnutí a porušenie princípu proporcionality na strane kontrolovaného daňovéhosubjektu. Vzhľadom na vyššie uvedené nemožno obmedziť trvanie prerušenia daňovej kontroly lehotami
podľa nariadenia č. 904/2010.

47. Len zo samotnej skutočnosti, že celkový čas daňovej kontroly od jej začatia až po jej skončenie
(teda až po zohľadnení obdobia jej prerušenia, počas ktorého však lehota spočíva podľa § 46 ods.
10 v spojení s § 61 ods. 5 Daňového poriadku) presahuje jeden rok, nemožno dovodiť nezákonnosť
protokolu o jej výsledku ani rozhodnutia vydaného v daňovom konaní. Prerušením daňovej kontroly na
účel medzinárodnej výmeny informácií správca dane nevstupuje do súkromnej autonómie daňového

subjektu, neuplatňuje voči nemu svoje práva a ani nevyžaduje od neho plnenie povinností vyplývajúcich
mu zo zákona pre účel daňovej kontroly.

48. Pre podporu tohto záveru správny súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp.zn. III. ÚS 726/2016 zo dňa 25.10.2016, z ktorého pre možnosť zásahov do základných práv
a slobôd kontrolovaného daňového subjektu vyplývajú najmä tieto právne závery: „... daňová kontrola

trvajúca dlhšie, ako zákon dovoľuje, narúša súlad jej právne významného výsledku so zákonom nie kvôli
jeho formálnemu nerešpektovaniu, ale z dôvodu intenzity daňovej kontroly ako materiálneho zásahu do
individuálnej sféry kontrolovaného daňového subjektu tvorenej jeho základnými právami a slobodami. ...
počas prerušenia daňovej kontroly nemožno uvažovať o realizácii kontrolných úkonov správcu dane,
ktoré svojou podstatou kontrolovaný daňový subjekt zaťažujú, a tým ho v jeho slobode a základných

právach obmedzujú.“

49.Vtomtosmerenedošlokporušeniuzásadyproporcionalitypricelkovejdĺžketrvaniadaňovejkontroly,
ktorá v sebe zahŕňala aj dobu jej prerušenia za účelom získania odpovedí v rámci MVI, pretože dobu
prerušenia nie je možné zarátať do doby trvania daňovej kontroly (a to z dôvodov už vyššie zmienených)

a taktiež dobu na poskytnutie informácií cudzozemským daňovým orgánom nemožno pričítať ako
procesnú vadu daňovým orgánom, najmä ak správca dane viackrát, a to 08.07.2015, 03.11.2015,
19.01.2016, 06.05.2016, 30.11.2016, 28.02.2017, 01.06.2017, 22.08.2017, 27.11.2017, 20.02.2018,
04.06.2018, 25.09.2018 urgoval odpoveď na žiadosť o MVI, čo vyplýva z obsahu administratívneho
spisu.

50. Žalobca namietal, že zo znenia § 46 ods. 10 daňového poriadku vyplýva, že vzhľadom na primerané
použitie inštitútu prerušenia daňového konania upraveného v § 61 daňového poriadku na daňovú
kontrolu, nezakladá prerušenie daňovej kontroly zároveň spočívanie lehoty pre zánik práva vyrubiť daň
podľa § 69 Daňového poriadku.

51. Žalobcov výklad príslušného ustanovenia § 46 ods. 10 Daňového poriadku považuje správny súd
za nesprávny. Príslušné ustanovenie § 46 ods. 10 Daňového poriadku odkazuje na primerané použitie
celého § 61 Daňového poriadku, a teda nielen na použitie dôvodov prerušenia stanovených v § 61
ods. 1 Daňového poriadku. Príslušný odkaz teda v sebe zahŕňa všetky ustanovenia § 61 Daňového

poriadku vrátane § 61 ods. 5 Daňového poriadku. Zároveň je nutné uviesť, že § 61 ods. 5 Daňového
poriadku stanovuje, že dôsledkom prerušenia daňového konania je neplynutie lehôt podľa Daňového
poriadku, čo v sebe zahŕňa taktiež lehotu pre zánik práva vyrubiť daň podľa § 69 ods. 1 Daňového
poriadku. Skutočnosť, že daňová kontrola je činnosťou správcu dane a nemá charakter daňového
konaniasivyžiadalaexplicitnézakotveniemožnostiprerušeniadaňovejkontrolyzaprimeranéhopoužitia

§ 61 Daňového poriadku. V uvedenom však správny súd nevidí rozdiel, ale práve naopak potvrdenie
ekvivalentnej aplikácie § 61 Daňového poriadku pri prerušení daňovej kontroly, tak ako je tomu pri
prerušenídaňovéhokonania.Použitieslovnéhospojenia„saprimeranepoužije“niejetaké,abyvystavilo
rozsah tohto pojmu za hranicu, za ktorou by sa pre aplikáciu príslušného ustanovenia vyžadovalo
použitie iných ako štandardných výkladových metód. Preto na vec nebolo nutné uplatňovať výklad in

dubio pro mitius.

52. Lehota pre zánik práva vyrubiť daň podľa § 69 ods. 1 Daňového poriadku je stanovená tak,
že nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov
po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo

v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v
ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov. Podľa názoru
správneho súdu má stanovenie zákonnej dĺžky daňovej kontroly v prepočte na dni zohľadniť okolnosti
príslušnej daňovej veci ako aj pravidlá pre počítanie lehôt stanovené v § 27 ods. 3 daňového poriadku.53. Daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2013 bol povinný
podaťžalobcado25.10.2013.Poslednýdeňlehotyprezánikprávavyrubiťdaňbolteda31.12.2018.Táto

lehota sa predlžuje o celkovú dĺžku trvania prerušenia daňovej kontroly teda o 1483 dní. Po zohľadnení
prerušenia daňovej kontroly bol posledným dňom lehoty pre zánik práva vyrubiť daň 22.01.2023.
Žalobcovi bol protokol z daňovej kontroly doručený dňa 06.11.2019, teda pred uplynutím lehoty pre zánik
práva vyrubiť daň.

54. Doručenie protokolu z daňovej kontroly sa považuje za úkon smerujúci k vyrubeniu dane a vyvoláva
opätovné plynutie päťročnej lehoty pre zánik práva vyrubenia dane od konca roku, v ktorom bol protokol
z daňovej kontroly doručený žalobcovi, t.j. od 31.12.2019. Pri zohľadnení objektívnej 10 ročnej lehoty
pre zánik práva vyrubiť daň počítanej od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť žalobcovi podať daňové
priznanie (§ 69 ods. 2 daňového poriadku), potom posledný deň lehoty pre zánik práva vyrubiť daň v
prípade žalobcu bol 31.12.2023.

55. Daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2013 bola žalobcovi vyrubená
právoplatnosťou preskúmavaného rozhodnutia teda v deň 29.04.2021.

56. Na základe vyššie uvedeného správny súd konštatuje, že k vyrubeniu dane žalobcovi došlo pred

uplynutím lehoty pre zánik práva vyrubiť daň podľa § 69 daňového poriadku. Preto správny súd
považoval príslušný žalobný bod za nedôvodný.

57. K žalobnej námietke žalobcu o nevykonaní ním navrhnutých dôkazov súd uvádza, že správca
dane vykonal rozsiahle dokazovanie, či už z vlastnej činnosti, prostredníctvom žiadostí MVI alebo v

spolupráci s orgánmi činnými v trestnom konaní. O týchto úkonoch bol žalobca informovaný a vyzývaný
navyjadreniesa,čiužkdôkazom,alebokvýpovediamsvedkov.Žalobcovopoukázanienato,žesprávca
dane u žalobcu vykonal daňové kontroly aj v roku 2011 a 2012 a nezistil žiadne pochybenia a tieto
výsledkynebolizohľadnené,jezavádzajúce,keďžežalovanýuviedol,žemávedomosťotom,žesprávca
dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobia roku 2011 a 2012 a vyrubil žalobcovi

rozdiel dane z pridanej hodnoty. Zároveň správny súd poukazuje na to, že iba samotná skutočnosť, že
sa daňová kontrola u žalobcu za iné zdaňovacie obdobia skončila s výsledkom nemajúcim vplyv na
výšku jeho daňovej povinnosti sama osebe neznamená, že v tu súdenej veci postupoval správca dane
neodôvodnene odlišne. To závisí od konkrétnych okolností jednotlivých prípadov. Na takéto okolnosti
však žalobca ani náznakom nepoukázal. Na základe uvedeného preto aj podľa názoru správneho súdu

nedošlo k porušeniu § 3 ods. 9 Daňového poriadku, kedy je potrebné v skutkovo zhodných veciach
rozhodovať rovnako, pričom správny súd nevykonal dokazovanie, a to aj vzhľadom na absentujúcu
argumentáciu žalobcu, ktorá by objasnila (práve poukázaním na konkrétnosti) potrebu jeho vykonania
v konaní pred súdom.

58. Žalobná námietka, ohľadne záverov správcu dane a žalovaného, ktoré nie sú podľa názoru žalobcu
v súlade so skutočnosťou je nedôvodná, keďže správne orgány dostatočne objasnili skutkový stav a
dôsledne sa vysporiadali s námietkami žalobcu. K tvrdeniu žalobcu, že nebol povinný vyžadovať od
odberateľa platby ešte pred samotným dodaním tovaru a ani vyhotovovať faktúry za platby vopred,
správny súd uvádza, že žalobca ako podnikateľ by logicky mal byť pri svojom podnikaní obozretnejší,

keďže obchodoval so spoločnosťami, ktoré mu už v minulosti nezaplatili a žalobca dokonca navyšoval
objemy dodaného tovaru, čo sa samo o sebe javí ako rizikové.

59. V súvislosti so žalobcovou námietkou týkajúcou sa nepreukázaného tvrdenia ohľadom údajného
podvodného konania súd uvádza, že v odôvodnení rozhodnutí správcu dane a žalovaného sú uvedené

skutočnosti, s ktorými sa súd stotožňuje. Z týchto skutočností vyplýva to, že daňový subjekt mal vedieť,
resp. vedel o svojej účasti na podvodnom konaní (subjektívna stránka účasti na daňovom podvode).
Žalovaný a správca dane v záujme úplného a presného zistenia skutkového stavu vykonali rozsiahle
dokazovanie, dôkazy vyhodnotili jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, pričom prihliadali na všetko, čo
vyšlo počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania najavo. Správca dane poukázal na nedostatky

zistené v písomných dokladoch, na rozpory vo vyjadreniach zapojených subjektov a po dôslednej
analýze obchodovania žalobcu, jeho odberateľov a ďalších spoločností vo fakturačných reťazcoch
dospel k opodstatnenému záveru o tom, že účelom obchodu s hutným tovarom bolo získanie daňovej
výhody, pričom správca dane podrobne uviedol aj dôvody, ktoré ho viedli k prijatiu záveru o tom, žedaňový subjekt bol aktívnym článkom podvodného reťazca a o podvodnom konaní v oblasti DPH vedel,
resp.vedieťmalamohol.Žalobcazacelýčasneozrejmil,prečouzatvárazmluvyopostúpenípohľadávok
skôr, ako samotné pohľadávky vznikli, prečo prijímal úhrady od iných spoločností k pohľadávkam voči

odberateľom skôr, ako uzatvoril zmluvy o postúpení pohľadávok, nevysvetlil z akého dôvodu bol tovar
prepravený z Maďarska na Slovensko a obratom späť do Maďarska, hoci o tom musel mať vedomosť,
keďže objednával prepravu tovaru, vierohodne nevysvetlil rozpory v účtovných dokladoch. Žalobca pri
obchodovaní musí mať dostatočné informácie o obsahu a rozsahu zdaniteľných obchodoch so svojimi
obchodnými partnermi, ale aj zvažovať možné riziká z tohto obchodovania, pričom súd poukazuje na

limity obozretnosti podnikateľa.

60. Posledná žalobcova námietka sa dotýkala tvrdenia o nepreukázaní účasti na daňovom podvode,
v tejto súvislosti správny súd podotýka, že daňový podvod v kontexte práva na odpočítanie dane,
presnejšie v kontexte obmedzenia, resp. odopretie práva na odpočítanie dane, je v správnej súdnej
praxi definovaný ako situácia, v ktorej jeden daňový subjekt ako účastník podvodu neodvedie do

štátnej pokladnice vybranú daň z pridanej hodnoty a ďalší subjekt si ju naopak odpočíta, a to za
účelom získania daňového zvýhodnenia. Pri daňovom podvode je spravidla možné konštatovať, že
transakcie uskutočnené v rámci takéhoto podvodu nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam
pre posúdenie nároku na odpočítanie dane a je kľúčové posúdiť všetky významné okolnosti spornej
transakcie, vrátane právnej, obchodnej a osobnej väzby medzi zúčastnenými subjektami (Rozsudok

Najvyššieho správneho súdu SR sp.zn. 6Sžfk/76/2020 zo dňa 26.10.2022).

61.Predpokladypreposúdenieveciakodaňovéhopodvodutvorítzv.AxelKitteltestexistenciedaňového
podvodu (rozhodnutie súdneho dvora Európskej únie v spojených veciach C-439/04 a C- 440/04, Axel
Kittel a Recolta Recycling SPRL zo dňa 06.07.2006). Pri daňovom podvode musí správca dane v

rámci svojho dôkazného bremena (1) preukázať existenciu daňovej straty ku dňu rozhodovania. Druhou
podmienkou Axel Kittel testu je, že preukázaná existencia daňovej straty podľa 1. podmienky testu
bola dôsledkom podvodného konania. Pre splnenie tretej podmienky Axel Kittel testu je rozhodné, či
podvodné konanie (2. podmienka), v dôsledku ktorého vznikla daňová strata/únik (1. podmienka), bolo
spojené s obchodnými transakciami daňového subjektu. Napokon podľa 4. podmienky Axel Kittel testu

je potrebné preukázať, či daňový subjekt vedel alebo pri vynaložení náležitej opatrnosti mohol vedieť o
spojení podvodného konania s jeho obchodnými transakciami (3. podmienka).

62. V rámci tzv. Axel Kittel testu existencie daňového podvodu jednotlivé skutkové okolnosti nemožno
striktne kategorizovať v tom zmysle, že by mohli vždy osvedčovať splnenie len jedného z predpokladov

pre posúdenie veci ako daňového podvodu. Niektoré skutkové okolnosti totiž môžu mať relevanciu tak
pre záver o existencii podvodu, ako aj pre záver o vedomosti daňového subjektu o podvode alebo pre
vylúčenie jeho dobrej viery. Nie je preto možné trvať na prísnom subsumovaní jednotlivých skutkových
okolností pod jednotlivé „kroky“ zmieneného testu.

63. Napokon v rámci tzv. Axel Kittel testu daňového podvodu jednotlivé skutkové okolnosti nemožno
ani vytrhávať z kontextu celej veci a hodnotiť izolovane. Sila zistených skutkových okolností môže totiž
tkvieť práve v ich komplexnosti. Zistené skutkové okolnosti je preto potrebné posúdiť vždy komplexne a v
ich vzájomných súvislostiach. Jednotlivé skutkové okolnosti tak môžu predstavovať čriepky do mozaiky
celkovo utvárajúce obraz o daňovom podvode.

64. Pokiaľ ide o objektívny test v rámci celého obchodného reťazca, správny súd poukazuje najprv
na popis obchodného reťazca zisteného správcom dane, do ktorého bol zapojený aj žalobca (bod 7
rozsudku), a následne na zistenia správcu dane ohľadne daňového úniku, kedy bol zistený dlhý účelový
fakturačný reťazec k hutnému tovaru, ktoré doviezol daňový subjekt - žalobca najmä plechové/oceľové

zvitky, betonársku oceľ a profily.

65. Správca dane v predmetných fakturačných reťazcoch označil maďarského odberateľa – Vas-
Ferro Kft. a prípadne tiež slovenskú spoločnosť Emona, s.r.o. ako spoločnosti vystupujúce na pozícii
zmiznutého obchodníka. Zároveň, správca dane identifikuje, že k daňovému úniku došlo na úrovni

obchodnej spoločnosti Vas-Ferro Kft. (strana 60 prvostupňového rozhodnutia) a tiež u spoločnosti
Emona, s.r.o. (strana 96 prvostupňového rozhodnutia). Keďže sa jednalo u spoločnosti Vas-Ferro Kft. o
priameho odberateľa žalobcu bolo nepochybné, že dodania žalobcu bezprostredne súvisia s dodaniamina tomto článku reťazca. Z týchto dôvodov považoval správny súd splnenie prvej a tretej podmienky
testu daňového podvodu žalovaným za preukázané.

66. Z hľadiska posúdenia toho, či daňový únik bol dôsledkom podvodného konania žalovaný a správca
dane najmä poukazovali na okolnosti, ktoré vzbudzovali pochybnosti:
- usporiadanie obchodných vzťahov žalobcu (nákup tovaru od maďarských dodávateľov za účelom
predaja do Maďarska s vykládkou priamo u druhého - tretieho odberateľa);
- odberateľmi boli maďarské spoločnosti, ktoré nevykonávali reálnu ekonomickú činnosť;

- strategickí maďarskí odberatelia v rokoch 2011 – 2013 boli personálne prepojenými osobami
prostredníctvom konateľov - bratov E. F. a E. G.;
- žalobca spolupracoval s odberateľom v rozpore s uzavretými zmluvami a neukončil obchodnú
spoluprácu, ak odberateľ riadne a včas nezaplatil, nesankcionoval ho ani nevystavoval zálohové faktúry;
- na účte žalobcu boli zistené platby od obchodníkov, s ktorými nemal priamy obchodný vzťah;
- dohody o postupovaní pohľadávok nachádzajúce sa v dokladoch žalobcu u OČTK neboli číslované,

čím vznikal priestor na možné dodatočné vyhotovovanie týchto dokumentov;
- dohody o postupovaní pohľadávok uvádzali častokrát odlišné číslovanie faktúr, odlišné fakturované
sumy, nebol na nich konkretizovaný tovar, ale v dokladoch žalobcu sa nachádzalo iba mizivé percento
faktúr od odberateľov, ktoré boli predmetom postúpenia;
- žalobca nepredložil zostavy požadované správcom dane;

- v dokladoch žalobcu sa nachádzali vybielené údaje o odberateľovi v certifikátoch od U.S. Steel Košice
s.r.o.;
- v dokladoch žalobcu sa nachádzali aj prepravné doklady a dodacie listy o preprave hutného tovaru z
Maďarska späť na Slovensko;
- predložené evidencie DPH neobsahovali rovnaké údaje, ako evidencie DPH za rovnaké zdaňovacie

obdobia, ktoré sa nachádzali u OČTK;
- priamy odberateľ Vas-Ferro Kft. v likvidácii vykazoval vysoké obraty, nízke daňové povinnosti,
príp. nízke nadmerné odpočty. Konateľ spoločnosti E. G. nevedel o tom, že by spoločnosť mala
mať slovenských odberateľov, už v roku 2014 nevedel preukázať, od koho nakúpil tovar, znižoval
jednotkové ceny hutného tovaru, znášal náklady skladovania v maďarských skladoch, ktoré ale

nepremietol do predajnej ceny tovaru. Spoločnosť bola bez materiálno-technického vybavenia, bez
ekonomického zázemia, nevykonávala reálnu ekonomickú činnosť, ale ju simulovala obdobne ako
prepojená spoločnosť TK-Vass Kft., ktorú v reťazci obchodných spoločností nahradila na rovnakej pozícii
„Missing Trader Frauds“;
- jeden z bývalých riaditeľov spoločnosti Budafér Zrt. (v pozícii druhého odberateľa) uviedol, že ich

kontaktovalžalobcasozámerompredaja,jednalsozástupcomspoločnostiRB,VeľkéKapušanys.r.o.-I.
F., čo nasvedčuje dôvodnosti záveru o tom, že žalobca sa iniciatívne podieľal na vytváraní fakturačných
reťazcov;
- ten istý tovar bol cez vytvorený fakturačný reťazec, v znížených cenách, dodaný konečnému
odberateľovi MVM Ovit Zrt.;

- v dokladoch žalobcu sa nachádzali prepravné doklady (od EKE SPECIAL Kft.), ktoré preukazujú,
že žalobca objednal a hradil prepravu od maďarského prepravcu a poveril ho, aby vyzdvihol tovar z
maďarského skladu a aby ho prepravil príjemcovi MVM Ovit Kft.;
- už v objednávkach pre českú sprostredkovateľskú agentúra ArcelorMittal Commercial Long Czech
s.r.o., u ktorej žalobca objednával hutný tovar, ktorý bol následne fakturovaný spoločnosťou ArcelorMittal

Commercial s luxemburským alebo českým IČ DPH, žalobca uviedol spoločnosť MVM Ovit Kft.,
Maďarsko, resp. spoločnosť MVM Ovit Kft. bola ako príjemca uvedená priamo na faktúrach od
ArcelorMittal Commercial;
- odberateľská spoločnosť - Emona s.r.o. vykázala v daňovom priznaní k DPH za 3. štvrťrok 2013
vysokostratovú činnosť, bola k 04.08.2016 ex offo vymazaná z Obchodného registra SR, nebolo jej

možné vyrubiť DPH, deklarovala ekonomickú činnosť na vzdialenom mieste od sídla spoločnosti,
bez materiálno-technického vybavenia, bez zamestnancov, bez dispozičného oprávnenia k miestu
nadobudnutia hutného tovaru (vo Veľkých Kapušanoch, alebo v Martine);
- spoločnosť BE Group Slovakia s.r.o. (jeden z priamych dodávateľov žalobcu) vyčerpala na nadmerných
odpočtoch v roku 2013 zo štátneho rozpočtu sumu 943.465,49 €, neposkytovala správcovi dane

súčinnosť, bola jej určená daň podľa pomôcok za zdaňovacie obdobia roku 2013 v úhrnnej sume
5.705.963,14 €, preverované obchodné transakcie prebiehali v jej prenajatom sklade v Martine, jej
zamestnanci preberali tovar dovezený z Maďarska v mene obchodníkov (Emona s.r.o.), ktorí nemali
dispozičné oprávnenie k miestu prevodu práv a z vystavených faktúr za hutný tovar im nevznikaladaňová povinnosť, vo svojej skladovej evidencii pozmeňovala druh a priemer hutného tovaru, napĺňala
znaky obchodníka v karuselových obchodoch na pozícii „Broker“ a objednávala prepravu z Maďarska
(nakládka v Budafér Zrt.) na Slovensko (vykládka v Martine), pričom v skladovej evidencii, ani v evidencii

faktúr v roku 2013 nevykazovala priame obchodné vzťahy so spoločnosťou Budafér Zrt.;
- tovar nadobudnutý od maďarského výrobcu OAM Ozdi Acelmuvek Kft. vykazoval známky
premiestnenia do Maďarska (§ 8 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z.), keďže žalobca tú istú betonársku oceľ
po opracovaní nakúpil cez ďalších maďarských obchodníkov (SAS SPECIAL Kft., BETONACEL Kft.).
67. Diskrepancie v cene tovaru je relevantným indikátorom ohľadom existencie podvodného konania

v reťazci dodania. Za nie menej podstatné správny súd považoval aj spôsob fungovania jednotlivých
reťazcov, spočívajúci napr. v dlhodobom neuhrádzaní vystavených faktúr, resp. ich úhrade inými
spoločnosťami než odberateľom, skutočné dodanie tovaru iným spoločnostiam než tým, ktoré boli
uvedené na faktúre ako odberateľ, rozhodovanie žalobcu o ďalšom osude tovaru v Maďarsku a pod.

68. Podľa názoru správneho sudu dokazovanie vykonané v administratívnom konaní bolo dostatočné

na prijatie záveru o tom, že daňový únik nebol výsledkom bežného podnikateľského zlyhania, ale
predstavoval podvodné konanie. Z týchto dôvodov považoval splnenie vyššie uvedenej podmienok
objektívnej stránky testu daňového podvodu žalovaným za preukázané.

69. V súvislosti s vedomostnou otázkou súd poukazuje na zistenia daňových orgánov, kde sú popísané

všetky skutočnosti, z ktorých vychádzal správca dane:
- spoločnosti v reťazcoch boli navzájom prepojené, a to súrodencami E. F., E. G. ako konateľmi
spoločností TK-Vas Kft., Vas-Ferro Kft., ako aj dlhoročnými rovnakými tretími, resp. štvrtými odberateľmi
(Budafér Zrt., MVM Ovit Zrt., BE Group Slovakia s.r.o. JP Fémker Kft., ArcelorMittal Distribution Hungary
Kft.);

- žalobca mal k dispozícii pečiatku spoločnosti Vas-Ferro Kft a pečiatku podpisu konateľa Vas-Ferro Kft.;
- konateľ žalobcu mal dispozičné oprávnenie k slovenskému účtu spoločnosti Vas- Ferro Kft.;
- žalobca disponoval prepravnými dokladmi, dodacími listami deklarujúcimi následný pohyb toho istého
tovaru;
- žalobca vystavoval faktúry s oslobodením od dane pre priameho odberateľa neskôr, ako došlo k

vyexpedovaniu tovaru z maďarského skladu ku konečným príjemcom, pričom si sklad v Maďarsku
prenajímal, dostával podrobné písomné záznamy o naskladnení tovaru v Maďarsku a do maďarského
skladu zasielal písomné pokyny na vyskladnenie tovaru;
- žalobca objednával a hradil prepravu hutného tovaru z maďarských skladov konečným príjemcom
(napr. MVM Ovit Zrt. v septembri - decembri 2013), z čoho vyplýva, že spoločnosť Vas-Ferro Kft. nebol

reálnym odberateľom tovaru;
- žalobca disponoval prehláseniami odberateľa Budafér Zrt., o tom, že za hutný tovar prevedie platby
priamo na účet Faktoring Slovenskej Sporiteľne, žalobca už od augusta 2013 využíval Faktoring
Slovenskej Sporiteľne za podmienok, že odberateľ (Budafér Kft.) sa zaviazal uhrádzať za tovar priamo
na účet Faktoringu Slovenskej Sporiteľne, z čoho vyplýva, že spoločnosť Vas-Ferro Kft. nebola reálnym

odberateľom;
- reklamácie hutného tovaru, ktorý smeroval z Čiech, Poľska, alebo Luxemburska pre MVM Ovit Zrt. v
Maďarsku vybavoval žalobca priamo s prvým dodávateľom (napr. s ArcelorMittal), namiesto spoločnosti
TK-Vas Kft, či Vas-Ferro Kft.;
- technické parametre a výkresy k opracovaniu ocele pre maďarskú ohybáreň poskytol žalobca, a nie

spoločnosť Vas-Ferro Kft. a tú istú oceľ po opracovaní žalobca spätne nakupoval cez ďalší fakturačný
reťazec (JP Fémker Kft › SAS Special Kft./Betonacél Kft. › žalobca).

70. Uvedené skutočnosti aj podľa správneho súdu nepochybne evokujú nielenže nevedomú
(zanedbanú) neznalosť, ale dokonca až vedomú nedbanlivosť žalobcu o neštandardných obchodných

praktikách pri intrakomunitárnom obchodovaní s cieľom vytvoriť pre seba aj pre svojich zahraničných
obchodných partnerov podmienky na podvodné konanie v oblasti DPH spočívajúce v možnosti žalobcu
uplatniť si oslobodenie od DPH pri dodaní tovaru do Maďarska odberateľovi bez finančných prostriedkov,
ktorý napokon žalobcovi ani riadne za dodaný tovar neplatil, čo v rozpore so štandardom účelu
podnikania, ktorým je dosahovanie zisku, ponechalo nepochopiteľne žalobcu bez patričnej reakcie voči

tomuto jeho obchodnému partnerovi. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam vyvstáva pochybnosť o
skutočnom zámere, resp. účele vytvorenia indikovaných obchodných reťazcov, keďže žalobca, ktorý
vystavoval faktúry s oslobodením na identifikačné údaje inej maďarskej spoločnosti (Vas-Ferro Kft.) než
na reálnych maďarských príjemcov tohto tovaru, nepochybne vedel, že fakturovanie tovaru je účelové aneodráža skutkový stav, keďže za tovar žalobcovi platili následní maďarský odberatelia, ku ktorým bol
tento tovar aj reálne prepravovaný a skrz zmiznutého obchodníka a prvého žalobcovho odberateľa bol
vytvorený iba formálny fakturačný tok tovaru.

71. Vzhľadom k uvedenému správny súd konštatuje, že správca dane a aj žalovaný, vo vzťahu k
preukázaniu subjektívnej stránky vedomosti žalobcu o možnom zapojení sa do podvodného konania na
úseku DPH, riadne a v logických súvislostiach túto odôvodnili.

72. Žalobca nepreukázal žiadne opatrenia na zabezpečenie straty vlastných príjmov od pochybných
zahraničných spoločností; žalobca v konaní neuviedol, akým spôsobom si overil postavenie svojich
obchodných partnerov; nevysvetlil prečo prijímal úhrady od iných spoločností k pohľadávkam
voči svojmu odberateľovi. Súčasne správny súd uvádza, že dávanie poradenstva, resp. inštruktáž
akéhokoľvek daňového subjektu správcom dane v tomto smere je neprijateľnou, pretože je jednako
nemožné zovšeobecniť, aké dôkazné prostriedky by mal daňový subjekt predložiť alebo navrhnúť na

preukázanie ním tvrdeného, keďže diapazón týchto dôkazných prostriedkov je odvodzovaný práve od
charakteru tvrdeného a jednak preukázanie tvrdeného by malo byť predovšetkým v záujme samotného
daňového subjektu, keďže on si uplatňuje oslobodenie od DPH a nie správcu dane, ktorý v tomto smere
svojou činnosťou nemôže nahrádzať očakávanú a nevyhnutnú aktivitu daňového subjektu.

73. Na záver správny súd podotýka, že pri svojom rozhodovaní sa nemusí vysporiadať s každou
čiastočnou žalobnou argumentáciu v správnej žalobe. Úlohou správneho súdu je vysporiadať sa s
obsahom a zmyslom žalobnej argumentácie. Správny súd sa musí vysporiadať so všetkými podstatnými
námietkami žalobcu, pričom vysporiadanie sa s podstatnými námietkami subsumuje aj čiastočné
námietky žalobcu. Z obsahu rozhodnutí správcu dane a žalovaného jasne vyplýva, z akých skutočností

správca dane, ako aj žalovaný vychádzali a akými právnymi úvahami sa pri rozhodovaní riadili.
Posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery žalovaným a správcom dane sú vecne správne a v
súladesvyššiecitovanýmiustanoveniamizákonač.222/2004Z.z.,akoajDaňovéhoporiadku.Pretosúd
uzatvára, že postup správcu dane, ako aj žalovaného nebol v rozpore s citovanými právnymi predpismi,
a preto ani subjektívne práva žalobcu nemohli byť porušené.

V.
Záver

74.Podľa§168S.s.p.žalovanémupriznásprávnysúdpodľapomerujehoúspechuvovecivočižalobcovi
právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu
štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

75. Podľa § 175 ods. 1 S.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

76. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 S.s.p., pretože žalobca nemal v konaní ani len
čiastočný úspech a keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré
by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi

nepriznal.

77. Senát Správneho súdu v Košiciach prijal tento rozsudok pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v

Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods.
1 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440SSPsapodáva(ďalejlen„sťažnostnébody“)anávrhvýrokurozhodnutia.Sťažnostnébodymožnomeniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní
porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu

a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body podľa písm. g) až i) sťažovateľ vymedzí tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré

pokladázanesprávne,auvedie,včomspočívanesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnej
sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie pred správnym súdom (§
440 ods. 1, 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie II. stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP; ak je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).