Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Pavol Dorič

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 2S/35/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100724
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Dorič, PhD.
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100724.3

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne: A. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: D.
E. XX, XXX XX F. E., proti žalovanému: Mesto Spišská Stará Ves, so sídlom: Štúrova 228/109, 061
01 Spišská Stará Ves, IČO: 00326526, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
SSV-2024/2502/MsÚ-02 zo dňa 30.09.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e.

II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobkyni právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 10.10.2024, doručenou Správnemu súdu v Košiciach (ďalej aj „správny
súd“) dňa 14.10.2024, sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného č. SSV-2024/2502/
MsÚ-02 zo dňa 30.09.2024, ako aj zrušenia podania žalovaného č. SSV-2024/2403-02 zo dňa

09.09.2024, a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie.

2. Súd v rámci svojej činnosti vo veci vedenej na správnom súde pod sp.zn. PO-7Sa/20/2022 zistil, že
právna zástupkyňa žalobkyne JUDr. Silvia Kollárová zomrela. Keďže sa v tomto súdnom konaní nejedná
o výnimku z povinného právneho zastúpenia žalobkyne v konaní pred správnym súdom v zmysle
ustanovenia § 49 ods. 2 SSP, správny súd vyzval žalobkyňu, aby v stanovenej lehote odstránila uvedenú

vadu, a to doplnením plnomocenstva udeleného advokátovi.

3. Písomným podaním žalobkyne zo dňa 20.07.2025 oznámila žalobkyňa správnemu súdu, že si
právneho zástupcu nezvolí a berie podanú správnu žalobu späť.

4. Podľa § 63 prvá a druhá veta zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších

predpisov (ďalej aj „SSP“), žalobca môže do vydania rozhodnutia správneho súdu vziať žalobu späť, a
to sčasti alebo celkom. Ak je žaloba vzatá späť celkom, správny súd konanie zastaví.

5. Podľa § 99 písm. a) SSP, správny súd konanie uznesením zastaví, ak žalobca vzal žalobu späť skôr,
ako správny súd vo veci rozhodol.

6. Podľa § 171 ods. 1 SSP, ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie
konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania.

7. Podľa § 175 ods. 1 SSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

8. Navrhovateľ ako účastník konania v postavení dominus litis má výlučné dispozičné oprávnenie, ktoré
mu umožňuje disponovať s konaním alebo jeho predmetom, a to až do momentu vydania rozhodnutiavo veci samej, t.j. do vyhlásenia rozsudku alebo vydania uznesenia vo veci samej (§ 133 ods. 1 SSP).
Dispozícia s konaním je aj späťvzatie žaloby. Ide o procesný úkon voči súdu, ktorým prejavuje vôľu,
aby súd vo veci ďalej nekonal a meritórne vo veci nerozhodol. Úkon späťvzatia je procesne dovolený

kedykoľvek až do vydania rozhodnutia súdu o žalobe, a to bez toho, aby sa vyžadoval súhlas odporcu.
V predmetnej veci boli teda splnené podmienky na zastavenie konania podľa § 63 a § 99 písm. a) SSP,
pretože žalobkyňa svojím dispozitívnym úkonom vzala žalobu v celom rozsahu späť pred prejednaním
a rozhodnutím veci, t. j. do vydania rozhodnutia správneho súdu vo veci samej. Vzhľadom na túto
skutočnosť správny súd podľa § 63 a § 99 písm. a) SSP konanie zastavil.

9. Keďže žalobkyňa vzala žalobu v celom rozsahu späť, čím procesne zavinila zastavenie konania,
správny súd rozhodol o trovách konania ostatných účastníkov konania v súlade s § 171 ods.1 SSP.
V tomto smere je ustanovenie § 171 ods. 1 SSP špeciálnym ustanovením k § 170 písm. b) SSP,
(podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak bolo konanie zastavené)
a predstavuje výnimku zo všeobecnej záujmovej zásady.

10. Žalovanému voči žalobkyni správny súd náhradu trov nepriznal. Správny súd v tejto súvislosti
poukazuje na ustanovenie § 168 SSP, ktoré vyjadruje zásadu, v zmysle ktorej má právo na náhradu
trov konania aj žalovaný, a to podľa pomeru svojho úspechu vo veci, ale len ak to možno spravodlivo
požadovať. Podľa názoru správneho súdu u žalovaného ako orgánu verejnej správy predstavuje

obhajoba na správnom súde ním vydaných rozhodnutí samozrejmú súčasť povinností vyplývajúcich
z bežnej správnej agendy, ku ktorej je orgán personálne aj finančne zo štátneho rozpočtu vybavený.
Z uvedeného dôvodu súd žalovanému nepriznal voči žalobkyni náhradu trov konania, keďže v konaní
vykonával len správu vecí verejných, a to v rámci predmetu svojej činnosti.

11. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4
SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, vlehotejednéhomesiacaododňadoručenia
rozhodnutia správneho súdu. Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté

rozhodnutie vydal (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP).

Podľa § 445 ods. 1 SSP sa v kasačnej sťažnosti musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa
§ 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa §
440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnutéPodľa § 440 ods. 2 SSP sa dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) vymedzí tak,
že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ

poukáže na svoje podania pred správnym súdom.
Podľa § 449 ods. 1 SSP, sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti
zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa
musia byť spísané advokátom.
V zmysle § 449 ods. 2 povinnosti podľa odseku 1 § 449 neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.