Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 30, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/113/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1224201786
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:1224201786.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.
Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov: matka - C. B. D., nar XX.XX.XXXX, trvale bytom B. E. XXX,
F., právne zastúpená JUDr. Michaelou Kajabovou, advokátkou Budovateľská 2, Bratislava, a otec -

G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. H. XXX/X, A., právne zastúpený JUDr. Danielou Ježovou,
LL.M., PhD., advokátkou, Javorinská 13, Bratislava, o návrhu matky na nariadenie neodkladného
opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 8. júla 2024, č.k.
15P/108/2024-184, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením napadnutým odvolaním zamietol návrh matky maloletej na
nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala zákazu otcovi osobného aj telefonického
styku s maloletou. Z odôvodnenia uznesenia vyplynulo, že matka maloletej sa podaným návrhom na
súd prvej inštancie domáhala zmeny úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej a to zákazu
styku otca s maloletou a zároveň sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd
dočasne zakázal otcovi osobný aj telefonický styk s maloletou. Dôvodila, že naposledy vo veci úpravy

výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej rozhodoval Okresný súd Poprad rozsudkom zo
dňa 31.03.2022, sp.zn. 15P/186/2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa
13.12.2022, sp.zn. 24CoP/75/2022, kedy manželstvo rodičov maloletej rozviedol, maloletú zveril do
osobnej starostlivosti matky a upravil styk otca s maloletou tak, že je oprávnený sa s maloletou stýkať
každý párny štvrtok a piatok kalendárneho roka od 15.00 hod. do 16.00 hod. za asistencie odborného
pracovníka Centra pre deti a rodiny Bratislava, Röntgenova 6, Bratislava po dobu 6 mesiacov od

právoplatnosti tohto rozsudku a po uplynutí 6 mesiacov každý párny víkend kalendárneho roka od
piatka od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod. Otcovi bolo priznané právo na telefonáty s maloletou
každý utorok v čase od 18.30 hod. do 19.00 hod.. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že nariadil
asistovaný styk po dobu 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozsudku keď predpokladal, že po túto
dobu bude mať maloletá A. vytvorený dostatočný priestor pre primerané budovanie vzájomného vzťahu
s otcom, predpokladal úspešné ukončenie adaptačného procesu. Ďalej uviedol, že v prípade, že sa

tento predpoklad úspešnej adaptácie nepodarí naplniť, bude potrebné ďalej zvážiť zmenu súdnej úpravy.
Matka v návrhu na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností konštatovala, že sa nepodarilo
naplniť predpoklad Krajského súdu v Prešove o úspešnom ukončení adaptačného procesu a vzťah A.,
s otcom sa nijako neobnovil, preto matka podala ešte minulý rok na Mestský súd Bratislava II návrh
na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností a na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktoré konanie bolo zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu, ktorý zobrala späť z dôvodu, že otec

v tom čase nejavil o maloletú žiadny záujem, nijako matku nekontaktoval, asistovaného styku sa
nezúčastňoval. Tento stav nezáujmu otca trval do konca roka 2023, kedy zrazu po niekoľkých rokochzačal trvať na telefonátoch s maloletou a začal matku neustále e-mailom kontaktovať. Kontaktoval aj
pediatričku maloletej, aj špeciálnu pedagogičku. Otcovi v skutočnosti ide o kontakt s matkou a nie
o kontakt s A., podal aj návrh na výkon rozhodnutia, tak je potrebné podľa matky zmeniť úpravu

rodičovských práv a povinností. Je presvedčená, že jediné riešenie v záujme maloletej je zakázať otcovi
styk s maloletou. Maloletá je zdravotne hendikepovaná, má závažné diagnózy ako je detská mozgová
obrana, epilepsia, má diagnostikovanú parézu plexus brachiallis, chronickú cystitídu a podozrenie na
reflux obličiek. Z objektívnych dôvodov spočívajúcich v jej zdravotnom stave bola ešte v školskom roku
2022/2023 zaradená do špeciálnej triedy na Základnej škole v H. a bol jej pridelený asistent. V školskom

roku 2023/2024 už je maloletá integrovaná v rámci bežnej triedy, naďalej má prideleného asistenta.
Matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ďalej uviedla, že ani pri asistovanom styku
sa nepodarilo obnoviť vzťah maloletej A. s otcom a to v rozsahu, aby maloletá dobrovoľne s otcom
trávila čas bez zavinenia na strane matky, či dieťaťa, pričom CDR konštatovalo, že aktuálna situácia
neumožňuje plnohodnotné osobné stretávanie otca s maloletou, či už individuálne alebo za prítomnosti
odborníka. Odlúčenie dieťaťa od otca je podľa matky žiadúce. Maloletá si vyžaduje špecifickú zdravotnú

starostlivosť, výchovný prístup, kedy je potrebné veľmi rýchlo reagovať na jej momentálnu zdravotnú
potrebu, o čom podľa matky otec nemá predstavu. Otec v skutočnosti za 10 rokov sa len raz fyzicky
dostavil na styk s maloletou a to dňa 03.05.2024, kedy sa ho dožadoval napriek tomu, že maloletá
bola chorá, mala zápal pľúc. Uvedené otec nerešpektoval, zavolal aj policajtov. Má za to, že situácia je
naliehavá, neznesie odklad v tom smere, že maloletá je priamo ohrozovaná zo strany otca, sama sa

nechce s ním stretávať, nebola úspešne realizovaná adaptácia vzťahu otca s dcérou. Podľa matky otec
nie je duševne zdravý, nie je možné pri takomto egocentrickom nastavení otca doslova riskovať a robiť
pokusy bez preskúmania duševného zdravia otca a umožniť mu styk s maloletou. Je jednoznačne daný
záujem maloletej, aby sa s otcom nestretávala z dôvodu, že sa nepodarila adaptácia ich vzájomného
vzťahu a od júla 2023 by sa mal otec podľa poslednej platnej súdnej úpravy s maloletou stretávať každý

párny víkend od piatka 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod., čo nie je v záujme maloletej. Súd prvej
inštancie vec správne posúdil podľa § 325 ods. 1 CSP, podľa § 28, § 36 Zákona o rodine podľa článku
3 ods. 1, 2, podľa článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa. Skonštatoval, že cieľom neodkladných
opatrení je iba provizórna úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené
rozhodovanievovecisamej.Inštitútneodkladnéhoopatreniavkonaniachvoveciachstarostlivostisúdov,

o maloleté deti má slúžiť k ochrane práv maloletých v situáciách, keď sú práva deti zjavne ohrozené a do
doby, keď o výchove dieťaťa, ktorá je inštitútom hmotného práva nebude rozhodnuté podľa príslušných
ustanovení zákona o rodine. Súd dospel k záveru, že návrh matky nie je dôvodný. Súd rozhodujúc
o návrhu matky je názoru, že v tomto štádiu konania nie je možné bez ďalšieho dokazovania obmedziť
výkon rodičovských práv tak radikálnym spôsobom ako to navrhuje matka. Z obsahu listinných dôkazov

nebolo jednoznačne preukázané také správanie otca voči maloletej, z ktorého by mal súd hodnoverne
preukázané, že by bol ohrozený život a zdravý vývoj dieťaťa. Bez dôkladného posúdenia a porovnania
pomerov na strane matky, otca a maloletej a predovšetkým posúdenia návrhu s prihliadnutím na jej
najlepší záujem rozhodnúť neodkladným opatrením o zákaze styku otca s maloletou nie je možné. Súd
nevidí potrebu rýchlej úpravy pomerov tak ako žiada matka, keď v tomto štádiu konania nemá žiadne

relevantnédôkazyotom,akosavzťahotcasmaloletouposunul,akootecspolupracovalpriasistovanom
styku, ako vzťah s otcom vníma maloletá. Matka sa domáha radikálneho zásahu do rodičovských práv
absolútneho vylúčenia otca zo života dieťaťa, pričom súd v tomto štádiu konania nemá jednostranné
tvrdenia matky preukázané, preto návrh matky zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podala odvolanie matka
maloletej. K výhrade súdu o nepreukázaní posunu vzťahu otca s dieťaťom uviedla, že zo znaleckého
posudku č. 8/21 jednoznačne bolo preukázané, že vzťah medzi maloletou a otcom sa nerozvinul
zdôvodovnastraneotca.DokonaniazaložilazáverečnézhodnotenieCentrapredetiarodinyBratislava,
v ktorom jednoznačne bolo konštatované, že medzi otcom a maloletou nedošlo k žiadnemu aktívnemu

nadviazaniu kontaktu ani vzťahu, dokonca počas stretnutí v centre nedošlo ani k jednej ucelenej priamej
komunikačnej interakcii medzi maloletou a otcom. Po skončení asistovaného styku súdu deklarovala,
že otec maloletej sa len raz fyzicky dostavil na styk a to dňa 03.05.2024, prvýkrát po desiatich rokoch,
ale z informácie zo súdu vyplýva, že sa styku domáha návrhom na jeho súdny výkon. K výhrade súdu
o nepreukázaní ako otec spolupracoval pri asistovanom styku založila záverečné zhodnotenie CDR

zo dňa 25.09.2023, kde bolo popísané a to konkrétne každý jednotlivý deň asistovaného styku ako
prebiehal, ako reagovala maloletá A.. Zo záverečného zhrnutia vyplýva, že otec sa nedostavil na šesť
stretnutí bez bližšieho vysvetlenia. Otec neprichádzal s vlastnou iniciatívou, hoci bol k takejto odbornými
pracovníkmi vyzývaný. Uchyľoval sa k pasívnemu pozorovaniu, kedy z času na čas okomentoval jednoaž dvojslovne situáciu, alebo z diaľky oslovil maloletú. K výhrade súdu o nepreukázanie ako maloletá
vníma vzťah s otcom uviedla, že z rozsudku Okresného súdu Poprad a Krajského súdu v Prešove a zo
znaleckého posudku č. 8/2021, zo záverečného zhodnotenia CDR zo dňa 25.09.2023 vyplýva, že otec

nemá žiaden vzťah s maloletou. Z obsahu záverečného zhodnotenia je zrejmé, že maloletá A. po vstupe
otca do herne ustrnula, nadviazala očný kontakt, nechcela komunikovať. Nemala o komunikáciu alebo
spoločnú hru s otcom záujem. K výhrade súdu o neexistencii správania otca, ktoré by ohrozovalo život,
zdravie a zdravý vývoj dieťaťa uviedla, že založila do spisu početné lekárske správy, ktoré preukazujú
objektívny zdravotný stav maloletej. Išlo o správy neurológa, logopéda, urológa, ortopéda a správu

špeciálneho pedagóga a tiež správu od primárky neurológie Národného ústavu detských chorôb,
ktorá potvrdzuje neurologické diagnózy maloletej a to vrodenú vývojovú chybu v mozgu s hypotrofiou
a dysplastickými zmenami v ľavej hemisfére, epilepsiu s fokálnymi motorickými záchvatmi a poruchou
vedomia, hemiparézu, perinatálnu léziu, a ADHD. Vzhľadom na možný veľký pooperačný motorický
a rečový deficit, nie je odporúčaná maloletej operácia mozgu. Ošetrujúca neurologička odporúča, aby
sa maloletá vyhýbala stresovým podnetom a momentom. Pokojné školské a mimoškolské prostredie

je nevyhnutné pre jej dobrú kompenzáciu stavu. Súd musel mať z lekárskych správ za objektívne
preukázaný zdravotný stav maloletej, ktorá si vyžaduje špeciálnu starostlivosť. Otec nemá predstavu
o tejto starostlivosti a nemá ani v osobnostnej výbave, aby takúto starostlivosť vedel poskytovať, čo
je zrejmé zo znaleckého posudku. Otec maloletej neváhal, napriek tomu, že sa má maloletá vyhýbať
stresovým momentom, dňa 03.05.2024, hoci ho vopred upovedomila, že A. má zápal pľúc, keď sa

po desiatich rokoch dostavil na stretnutie, zavolať policajnú hliadku. A. prítomnosť otca odmietala aj
v CDR, kde skutočne mohla robiť čo len chcela. Napriek tomu otca neprijala, otec si k nej nevedel
a nedokázal vytvoriť nielen vzťah, ale vôbec s ňou nadviazať akúkoľvek komunikáciu. Má za to, že
z mailovej komunikácie otca s ňou, alebo aj jej právnou zástupkyňou, kedy otec si ani neuvedomuje, že
sú asi rozvedení a jej právnej zástupkyni oznamuje, že rozvod bude taký, aký ešte nezažila, ako aj zo

skutočnosti, že zavolal do bydliska maloletej policajnú hliadku a ešte ju upozornil, že sa majú pripraviť
na divadelné predstavenie, alebo jej v maili oznámil, že bude zaujímavé sledovať A. epileptický záchvat,
bolo dostatočne preukázané, že otec svojím správaním je ohrozujúci pre dcérino zdravie, zdravý vývoj
a život. Do spisu založila aj výpoveď zo zmluvy od Krtko o.z. a ZŠ a MŠ v I., kedy maloletá bola
vylúčená zo zariadení práve vďaka správaniu otca. Produkovala množstvo dôkazov, ktoré preukazujú,

že správanie otca je nebezpečné. Má informáciu, že otec má záznam v registri priestupkov, kedy
zaútočil na vlastného otca, ktorý na neho sám podal oznámenie. Ošetrujúca neurologička sa rozhodla
po lete skúsiť zmenu liečby pre maloletú a vymeniť jej liek. To znamená, že A. musí byť pod dozorom
osoby, ktorá dôverne pozná jej správanie, spozná jeho zmenu a teda aj jej reakciu na nový liek. Otec
maloletú vôbec nepozná, a neorientuje sa ani v realite. Má za to, že napadnuté uznesenie je nesprávne,

nezhodnotilo aktuálnu situáciu, ani nereflektovalo na žiaden z predložených dôkazov. Keďže ani podľa
záverečného zhodnotenia CDR nedošlo k úspešnému ukončeniu adaptačného procesu, vzťah s otcom
si maloletá nevytvorila, otec opakovane asistovaný styk zrušil, CDR skonštatovalo nemožnosť realizácie
stretnutiaotcasdcérouajzaprítomnostiodborníkov,pretožiada,abyodvolacísúdnapadnutéuznesenie
zmenil, návrhu matky vyhovel, nariadil neodkladné opatrenie, ktorým otcovi maloletej zakáže osobný

a telefonický styk s maloletou.

3. Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že aktuálna úprava jeho kontaktov s dcérou je
upravená rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 13.12.2022, č.k. 24CoP/75/2022-530. Chce byť
súčasťou života maloletej, chce s ňou tráviť čas. Žiaľ, matka aktívne bráni realizácii kontaktov medzi

otcom a maloletou. Otec preto podal dňa 14.05.2024 aj návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia, ktorým
má upravený styk s dcérou. Aktuálny stav je taký, že matka mu neumožňuje realizovať kontakty s dcérou
atoaniosobné,anitelefonické.Počasčasovurčenýchnatelefonátykomunikujúmedziseboulenrodičia.
Dúfal, keďže sa upravila komunikácia medzi ním a matkou, že dôjde k realizácii kontaktov s dcérou
dobrovoľne. Má záujem komunikovať najmä s maloletou telefonicky, aj sa s ňou stretávať. Informácie,

ktoré mu matka poskytuje sú len veľmi zbežné, bez podrobností a konkrétností. Nerozumie, ako matka
dospela k návrhu, ktorým chce, aby mal úplne zakázaný styk s dcérou. Nijakým spôsobom neohrozuje
maloletú na živote, zdraví a ani na vývoji. Matka svoj návrh dôvodí znaleckým posudkom z roku 2021,
ktorý mali k dispozícii súdy pri vydávaní pôvodného rozsudku, nejde o žiadnu novú skutočnosť. Matka
ďalej dôvodí zdravotným stavom maloletej, ktorý je tiež roky rovnaký, nejde o žiadnu novú skutočnosť.

Maloletá najskôr chodila do MŠ v I., potom sa matka presťahovala do H. a teraz zasa býva v F.,
v okrese Dunajská Streda, všetko bez jeho súhlasu a bez komunikácie s ním. V žiadnej správe nie sú
vulgarizmy, v jedinej použil na svoju osobu nadávku, nie na matku alebo na tretiu osobu. Komunikácia
nie je hanlivá z jeho strany, práve naopak, viackrát opakuje, že svoju dcéru miluje čistou láskou, žesa kvôli nej mení, pracuje na sebe, píše ako posiela darček dcére, snaží sa hľadať riešenie. Matka
uzatvára, že správy preukazujú, že otec je nebezpečný pre dcéru, pričom nie je zrejmé, ktorá správa má
túto nebezpečnosť preukázať. Otec nemá diagnostikované žiadne psychické ochorenie, ani znaleckým

posudkom mu nebolo žiadne psychické ochorenie zistené, nie je psychiatrickým pacientom. Matkine
závery sú vytrhnuté z reality, správy v žiadnom prípade nepreukazujú potrebu zakázať kontakt otca
s vlastnou dcérou. Otec sa nevyhrážal vraždou, samovraždou, ublížením na zdraví, žiadnou ujmou.
Obsah správ nie je pre nikoho nebezpečný. Naopak, vyjadruje vôľu byť s dcérou, frustráciu, že mu v tom
matka bráni, že mu nedovolí s ňou ani hovoriť. Taktiež zo záverečnej správy CDR nevyplýva, že by otec

mal byť nebezpečný pre dcéru. Lekárske správy preukazujú diagnózy maloletej získané pri narodení.
Nejde o žiadne diagnózy, ktoré by odôvodňovali zákaz kontaktu s otcom a uvedené diagnózy existovali
už v čase vydávania rozsudku Krajského súdu v Prešove, ktorý styk otcovi upravil. Cieľom matky je
vymazanie otca zo života maloletej a tento cieľ nie je možné podporiť zo strany súdov SR. Zo záverečnej
správy CDR vyplýva, že sa uskutočnilo 5 stretnutí, 2 stretnutia boli zrušené po vzájomnej dohode, 6
stretnutí bolo zrušených z dôvodu na strane matky a maloletej a 6 stretnutí bolo zrušených z dôvodu na

strane otca. Otec vždy svoju neúčasť včas oznámil. Centrum uviedlo a všimlo si všeobecne negatívny
postoj matky voči osobnosti otca, čo evidentne vníma aj maloletá, tieto vzorce správania preberá.
Centrum odporúča v závere pokračovať v práci s rodičmi a to formou poradensko-psychologických
sedení. Zaužívaná súdna prax súdov SR, ako aj ustanovenia Zákona o rodine umožňujú použiť
zákaz styku rodičov s maloletým dieťaťom len vo výnimočných prípadoch, pričom v tomto prípade

neboli naplnené znaky výnimočnosti. Zákaz styku rodiča s maloletým je najciteľnejším zásahom do
rodičovských práv a povinností, ktorého nariadenie je možné len v najkrajnejších prípadoch, kde je
ohrozenie dieťaťa zo styku s rodičom jednoznačne preukázané, čo nie je daný prípad. Preto navrhol
odvolaciemu súdu uznesenie napadnuté odvolaním potvrdiť.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba – matka maloletej (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d)CSP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce bez
ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie

je vecne správne.

5. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 15P/108/2024 je zmena úpravy
rodičovských práv a povinností k maloletej A. a to zákaz styku otca s maloletou a zároveň nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým sa otcovi dočasne zakáže osobný aj telefonický styk s maloletou.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorým návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

6. Účelom neodkladného opatrenia je predbežná, rýchla, i keď len dočasná úprava právnych (nielen
faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň

osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladné
opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd nariadiť, ak je potrebné, aby boli dočasne
upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov
a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava pomerov

účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
je osvedčenie skutkových okolností, z ktorých plynie záver, že je život, zdravie a priaznivý vývoj
maloletého dieťaťa vážne ohrozený alebo narušený, ak to vyžaduje verejný záujem, alebo ak je
naliehavá potreba bezodkladne upraviť pomery. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa
nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý je

prioritný, nadradený akémukoľvek inému záujmu. Len v prípade osvedčenia bezprostredného ohrozenia
dieťaťa či osvedčenia iného závažného dôvodu, je na mieste rozhodnúť neodkladným opatrením.

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na

rozhodnutie o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia. Na základe vykonaných dôkazov
dospel ohľadom rozhodujúcich skutočností k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne
posúdil. Odvolací súd považuje rozhodnutie za správne, nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od
záverov súdu prvej inštancie odchýliť a dať za pravdu odvolateľke, ktorá v odvolaní neuviedla žiadnerelevantné skutočnosti spôsobilé privodiť zmenu odvolaním napadnutého uznesenia. Odvolací súd tu
odkazuje na písomné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, s ktorým sa plne stotožňuje (§ 387 ods.
2 CSP).

8. Podľa § 25 ods.3 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí
styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné
zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.

9. Uvedené ustanovenie je výnimkou zo všetkých pravidiel o povinnosti dbať na pravidelný kontakt
rodiča s dieťaťom a jedná sa o prípad, keď záujem dieťaťa vyžaduje, aby bolo stretávanie s jedným
z rodičov obmedzené alebo úplne zakázané. Ide o výnimočné riešenie a vážny zásah do výkonu
rodičovskýchprávapovinností,ktorýmôžebyťodôvodnenýlenokolnosťaminastranedieťaťa.Vzáujem
dieťaťa je, aby udržovalo rodinné zväzky aj s odlúčeným rodičom a má tak právo na rozvíjanie vzťahu
ku každému z rodičov. Z dôkazov predložených matkou vyplýva, že otec nemá vytvorené citové

puto s maloletou, s touto sa doposiaľ pravidelne nestretával, okrem pár asistovaných stykov podľa
matky len raz prišiel za dcérou a to aj s políciou, čo na maloletú malo negatívny vplyv. Maloletá má
zdravotné problémy, tieto mala už aj v čase ostatného rozhodovania, podľa matky otec sa nedokáže
o maloletú riadne postarať, keď nevie čo starostlivosť s prihliadnutím na diagnózy maloletej obnáša.
Otec v súčasnosti prejavuje záujem o maloletú a odvolací súd má za to, že skutočnosti uvádzané

matkou v návrhu i v odvolaní nie sú bez ďalšieho dôvodom na zákaz styku otca s maloletou formou
neodkladného opatrenia. Javí sa, že styk tak ako je teraz upravený ( každý druhý víkend ) nie je pre
maloletú najvhodnejší, ale to tiež nie je dôvodom na zákaz styku otca s maloletou. Na súde prvej
inštancie sa vedie konanie vo veci samej, kde sa bude rozhodovať o zákaze styku otca s maloletou,
v ktorom sa bude vykonávať riadne dokazovanie, v rámci ktorého po zistení aktuálnych pomerov môže

súd zvážiť na čas do rozhodnutia vo veci samej dočasne úpravu styku v inom rozsahu ako je doterajšia
úprava, vyhovujúcu záujmu maloletej, pri rešpektovaní aj práva otca na podieľaní sa na výchove dcéry.

10. Vzhľadom na uvedené, keďže ani odvolací súd nepovažoval skutočnosti uvádzané matkou ako
dôvody pre zákaz styku za dostatočné pre taký závažný zásah do rodičovských práv a povinností akým

je zákaz styku, napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods.1 CSP potvrdil.

11. Uvedené uznesenie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).