Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. november 2023

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 21Cb/41/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123275248
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Kanderka

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2023:6123275248.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Jaroslavom Kanderkom v právnej veci žalobcu: POVIX, spol.

s r.o., so sídlom Komenského 2652/2, 069 01 Snina, IČO: 36 480 185, zastúpeného advokátskou
kanceláriou Popovič & Sábo, s.r.o., so sídlom Mojmírova 8, 040 01 Košice-mestská časť Staré Mesto,
IČO: 53 669 177, proti žalovanému: AGROKOM-PLUS, spol. s r.o., so sídlom Pod Hrádkom 13373/30,
080 05 Prešov, IČO: 36 450 642, zastúpenému JUDr. Alojzom Naništom, advokátom, Sládkovičova 8,
080 01 Prešov, IČO: 35 519 193, o zaplatenie sumy 177,48 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom ukladá
žalobcovi povinnosť zaplatiť ich náhradu žalovanému s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa
§ 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca návrhom na vydanie platobného rozkazu, doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica na
upomínacie konanie elektronicky dňa 2.4.2023, žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi istinu 177,48 eura, 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 177,48 eura od 26.2.2023 do
zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, ako aj nahradiť trovy konania.

2. Žalobca svoj žalobný návrh odôvodnil tak, že v predmetnej veci žalobca za účelom sprehľadnenia
a riadneho vymedzenia žalovaného nároku popisuje chronologicky podstatné skutočnosti: marec 2022
žalobca si u žalovaného dňa 08.03.2022 ústne objednal tovar – náhradný diel Pumpa AT190309.
Následne sa obratom dňa 10.03.2022 žalobca so žalovaným bez ďalšieho dohodli na zrušení
objednávky; máj až júl 2022 – žalovaný doručil žalobcovi faktúru č. 63-2-0000009 zo dňa 17.05.2022, v
zmysle ktorej mu fakturoval v sume 302,11 eur s DPH (251,76 eur bez DPH) nasledovné: „Manipulačný

poplatok AT190309“ (ďalej aj „Manipulačný poplatok“). V tejto veci v označenom období zároveň
žalovaný kontaktoval žalobcu opakovanými upomienkami, v ktorých uviedol: „Pri kontrole Našich
účtovných dokladov sme zistili, že ste Nám pravdepodobne nedopatrením neuhradili nižšie uvedené
pohľadávky. V zmysle znenia Obchodného zákonníka si Vás týmto dovoľujeme na túto skutočnosť
upozorniť a požiadať, aby ste uvedené pohľadávky uhradili do 7 dní od obdržania tejto výzvy na náš
účet IBAN: A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.“; 22.07.2022 – v reakcii na uvedené obťažujúce konanie
zaslal žalobca žalovanému list s označením Vyjadrenie k faktúre č.63-2-0000009 a jej vrátenie zo

dňa 22.07.2022. Žalobca v celom rozsahu poukazuje na obsah tohto listu. V tomto rámci žalobca
okrem iného uviedol žalovanému, že: v žiadnej zo žalovaným doručených listín nedošlo k dostatočne
určitému vymedzeniu právneho titulu, na základe ktorého by malo žalovanému vzniknúť právo na
fakturované plnenie. Výrazy ako „manipulačný poplatok“ a „v zmysle znenia Obchodného zákonníka“ súnatoľko všeobecné, že výzva žalovaného na splnenie peňažnej povinnosti nespĺňa náležitosti platného
právneho úkonu z dôvodu absolútnej neurčitosti; žalobca nemá žiadnu vedomosť o tom, že by mu
mala voči žalovanému právne účinným spôsobom vzniknúť akákoľvek peňažná povinnosť; žalobca

upozornil žalovaného, že jeho konanie smeruje k uplatneniu putatívnej povinnosti bez toho, aby bol
pre tento nárok daný akýkoľvek právny základ a že jeho konanie vykazuje znaky nekalej obchodnej
praktiky; mu vracia faktúru č. 63-2-0000009 zo dňa 17.05.2022, že ho požiadal o vyradenie označenej
faktúry z jeho účtovnej evidencie a že ho požiadal o zdržanie sa konania spočívajúceho v kontaktovaní
žalobcu; zároveň ho upozornil, že ak žalovaný neupustí od uplatňovania neexistujúcej pohľadávky,

bude si žalobca voči nemu uplatňovať náklady na poskytnutú právnu pomoc vrátane nákladov, ktoré
mu vznikli v súvislosti s prípravou tejto písomnej odpovede;26.01.2023 – žalovaný prostredníctvom
svojho právneho zástupcu bez ďalšieho a bez akejkoľvek reakcie na argumentáciu žalobcu zaslal
žalobcovi predžalobnú výzvu, kde ho opätovne vyzval na zaplatenie tvrdenej (neexistujúcej) pohľadávky
deklarovanej faktúrou č. 63-2-0000009 zo dňa 17.05.2022; 31.01.2023 – žalobca v reakcii na List
právneho zástupcu žalovaného, č. Ak-1/23-Na zo dňa 26.01.2023 zaslal žalovanému list s označením

Vyjadrenie k listu, č. Ak-1/23-Na zo dňa 26.01.2023 a predžalobná výzva zo dňa 31.01.2023. Žalobca
v celom rozsahu poukazuje na obsah tohto listu. V zmysle tohto listu žalobca oznámil a uviedol
žalovanému nasledovné: opakovane mu uviedol skutočnosti vyplývajúce z listu žalobcu s označením
Vyjadrenie k faktúre č. 63-2-0000009 a jej vrátenie zo dňa 22.07.2022; okrem iného ho opakovane
požiadal o zdržanie sa konania spočívajúceho v kontaktovaní žalobcu v súvislosti s úhradou faktúry

č. 63-2-0000009 zo dňa 17.05.2022; z dôvodu protiprávneho konania žalovaného spôsobujúceho na
strane žalobcu vznik škody spočívajúcej v nákladoch na právne zastúpenie si žalobca túto škodu u
žalovaného uplatnil a vyzval ho na zaplatenie pred súdnym uplatnením tejto pohľadávky (Faktúra č.
20230001 za poskytnuté právne služby); 14.02.2023 – žalovaný v reakcii na Vyjadrenie žalobcu k listu,
č. Ak-1/23-Na zo dňa 26.01.2023 a predžalobná výzva zo dňa 31.01.2023 zaslal žalobcovi odpoveď,

v ktorej žalovaný prvýkrát uviedol skutkové tvrdenia súvisiace s neexistujúcou pohľadávkou, ktorú sa
protiprávne pokúšal uplatniť u žalobcu; 16.02.2023 – žalobca vo svojom liste s označením Odpoveď
na Vyjadrenie k listu, č. Ak-1/23-Na zo dňa 26.01.2023 a predžalobná výzva - Vyjadrenie zo dňa
16.02.2023 v celom rozsahu konkrétnymi vyjadreniami skutkovo a právne rozporoval tvrdenia uvádzané
žalovaným. Žalobca v celom rozsahu poukazuje na obsah tohto listu. Žalobca žalovanému uviedol

najmä nasledovné: právny titul pre uplatnenie Manipulačného poplatku (ani ako zmluvnej pokuty) nie je
voči žalobcovi platne daný; v predchádzajúcej komunikácii žalovaný nepostupoval v súlade so svojimi
prevenčnými povinnosťami a riadnym konaním v obchodnom styku, keďže žalobcu kvalifikovaným
spôsobom neinformoval o právnom základe a dôvodnosti uplatňovaného Manipulačného poplatku; z
dôvodu protiprávneho konania žalovaného spôsobujúceho na strane žalobcu vznik škody spočívajúcej

v nákladoch na právne zastúpenie si žalobca túto škodu u žalovaného opakovane uplatnil a vyzval ho na
zaplatenie pred súdnym uplatnením tejto pohľadávky (Faktúra č. 20230001 a Faktúra č. 20230005 za
poskytnuté právne služby). Podľa § 415 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších
predpisov(ďalejlen„OZ“)platí:„Každýjepovinnýpočínaťsitak,abynedochádzalokuškodámnazdraví,
na majetku, na prírode a životnom prostredí.“ Podľa § 419 OZ platí: „Kto odvracal hroziacu škodu, má

právo na náhradu účelne vynaložených nákladov a na náhradu škody, ktorú pritom utrpel, aj proti tomu,
v koho záujme konal, a to najviac v rozsahu zodpovedajúcom škode, ktorá bola odvrátená.“ Podľa § 420
ods. 1 OZ platí: „Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.“ Podľa § 420
ods. 2 OZ platí: „Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená
pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú

podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým
dotknutá“ Podľa § 373 ods. 1 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov
(ďalej len „ObZ“): „Kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu
tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami
vylučujúcimi zodpovednosť.“ Podľa § 380 ObZ platí: „Za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej

strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.“ Podľa §
369 ods. 1 ObZ platí: „Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká
veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy
úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.“ Podľa §
369 ods. 2 ObZ platí: „Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z

omeškaniavsadzbe,ktorúustanovívládaSlovenskejrepublikynariadením.“Podľa§1ods.2Nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného
zákonníka v znení neskoršieho predpisu: „Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa
odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovejsadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych
bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.“ Žalobca opakovane
uvádzal žalovanému a toho opakovane upozornil, že mu v súvislosti s jeho protiprávnym konaním

a aktivitami smerujúcimi k uplatňovaniu neexistujúcej pohľadávky hrozí škoda v priamej príčinnej
súvislosti s hroziacim majetkovým úbytkom vyvolaným uplatnením neexistujúceho práva, ktorého sa
žalovaný domáha. Žalobca opakovane upozornil žalovaného, že toto konanie takto vykazuje znaky
porušenia prevenčnej povinnosti v zmysle § 415 OZ a spôsobuje vznik škody podľa príslušných
predpisov OZ a ObZ (keďže v prípade žalobcu a žalovaného ide o podnikateľov). Žalobca sa musel

a musí za účelom ochrany svojich práv (najmä ochrany vlastníckeho práva) aktívne kvalifikovane
brániť (a to aj s poukazom na to, že žalovaný bol v rámci svojho postupu zastúpený advokátom) z
dôvodu odvrátenia majetkovej ujmy, ktorá mu takto hrozila/hrozí. Protiprávnosť postupu žalovaného
je okrem toho zvýraznená nasledovnými skutočnosťami: žalovaný sa vo svojej korešpondencii (okrem
jeho listu zo dňa 14.02.2023) žiadnym spôsobom nevyjadril k dôvodným námietkam a argumentom
žalobcu, ktoré preukazujú neexistenciu jeho domnelej pohľadávky; žalovaný sa žiadnym spôsobom

nevyjadril ku kvalifikovanej odpovedi žalobcu zo dňa 16.02.2023; zo strany žalovaného opakovane
dochádza a dochádzalo ku konaniu bez právneho základu, na ktoré musí žalobca aktívne reagovať a
brániť svoje práva; naliehavosť aktívnej obrany žalobcu je zvýraznená zámerom žalovaného uplatniť
si Manipulačný poplatok (označenú neexistujúcu pohľadávku) súdnou cestou; žalobcovi s ohľadom na
postup žalovaného bez právnej podstaty odôvodnene vznikli aktívnou kvalifikovanou obranou jeho práv

dodatočné náklady spočívajúce v účelne vynaložených nákladoch na úkony právnej služby v súvislosti
s právnou pomocou, ktorá mu musela byť z tohto dôvodu poskytnutá; vynaloženie týchto nákladov
žalobcom bolo a je preukázané priloženými dokladmi; žalobca má právo na náhradu svojich nákladov,
ktoré takto dôvodne vynaložil, keďže tieto predstavujú účelne vynaložené náklady na odvrátenie
vyššie uvedenej škody (§ 419 OZ a súvisiace, § 380 ObZ a súvisiace); tieto náklady neboli doposiaľ

žalobcovi zo strany žalovaného uhradené; lehota splatnosti pre žalovaného na úhradu tejto škody
skončila dňa 25.02.2023. Žalobca v žalobe uviedol prehľad uplatňovanej pohľadávky spočívajúcej v
účelne vynaložených nákladoch za právne zastúpenie. Pri výpočte nákladov vynaložených na právne
zastúpenie sa postupuje primerane podľa ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v

znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“): Výpočet škody - nákladov za právne zastúpenie
Určenie výpočtového základu: § 1 ods. 3 Vyhlášky § 10 ods. 2 Vyhlášky – tarifná hodnota - hodnota
peňažného plnenia (302,11 eur), § 9 ods. 1 a § 10 ods. 1 Vyhlášky – tarifná odmena za 1 úkon právnej
služby – 24,90 eur, § 16 ods. 3 Vyhlášky – režijný paušál – 1/100 výpočtového základu pre rok 2022
(11,63 eur), § 16 ods. 3 Vyhlášky – režijný paušál – 1/100 výpočtového základu pre rok 2023 (12,52 eur)

- 1. 18.07.2022 Prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom § 13a ods. 1 písm. a) 1/1
24,90 eura 11,63 eura; 2. 22.07.2022 Vyjadrenie k faktúre č. 63-2-0000009 a jej vrátenie § 13a ods. 1
písm. c) 1/1 24,90 eura, 11,63 eura; 3. 31.01.2023 Vyjadrenie k listu, č. Ak-1/23-Na zo dňa 26.01.2023 a
predžalobná výzva § 13a ods. 1 písm. c) § 13a ods. 1 písm. d) 1/1 24,90 eura, 12,52 eura 4. 16.02.2023
Odpoveď na Vyjadrenie k listu, č. Ak-1/23-Na zo dňa 26.01.2023 a predžalobná výzva - Vyjadrenie §

13a ods. 1 písm. c)§ 13a ods. 1 písm. d) 1/1 24,90 eura, 12,52 eura; Súčet jednotlivých súm v eur bez
DPH 99,60 48,30. Spolu v eur bez DPH 147,90. Spolu v eur s DPH 177,48.

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 18.4.2023 platobný rozkaz č. k. 26Up/530/2023-58,
ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť istinu 177,48 eura s príslušenstvom v prospech žalobcu.

Voči tomuto vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor s vecným odôvodnením. V
odpore voči vydanému platobnému rozkazu žalovaný, okrem iného uviedol, že na základe e-mailovej
objednávky žalobcu zo dňa 08.03.2022 na dodanie náhradného dielu Pumpa AT190309, žalovaný
objednal v ten istý deň, t. j. 08.03.2022 náhradný diel Pumpa AT190309 podľa požiadaviek žalobcu,
u dodávateľa AGROSERVIS spol. s r. o., so sídlom Radovská cesta 6, Komárno, ktorý objednal

uvedenú pumpu u zahraničného dodávateľa so sídlom v USA. Žalobca následné 10.03.2022 zistil,
že objednaný typ pumpy AT190309 je nesprávny. K žiadnej dohode o zrušení objednávky neprišlo.
Žalobcabolupozornenýzostranyžalovaného,žezaneodobratieobjednanéhotovarubudemuúčtovaný
manipulačný poplatok. V tom čase sa však už nedala zrušiť objednávka u dodávateľa. Dodávateľ
žalovanému dodacím listom vystaveným dňa 25.04.2022, okrem iného dodal aj pumpu, ktorú si objednal

žalobca. Žalovaná strana následne pumpu vrátila dodávateľovi o čom predkladá dodací list zo dňa
2.5.2022. Dodávateľ žalovanej strane v dôsledku toho vyfakturoval tzv. manipulačný poplatok vo výške
302,11 eura, ktorý žalovaná strana zaplatila 20.05.2022. Žalovaná strana následne faktúrou vystavenou
dňa vyfakturovala žalobcovi tzv. manipulačný poplatok 302.11 eura, ktorý už zaplatila dodávateľovi. Zuvedených stručných skutkových tvrdení a predložených listinných dôkazov je zrejme, že v žiadnom
prípade žalovaná strana nevyzývala žalobcu na zaplatenie neexistujúcej pohľadávky. Žalobca svojím
konaním spôsobil to, že žalovanej strane vznikla majetková ujma, a to bez ohľadu na to, že žalobca má

na vec iný názor. Žalobca na základe ním ustáleného skutkového stavu právne odôvodňuje žalovaný
nárok s poukazom na § 415 a násl. Občianskeho zákonníka,§§ 373 ods. 1 a 380 Obchodného
zákonníka,okreminéhoargumentujetým,žežalobcaopakovaneuvádzalžalovanémuatohoopakovane
upozornil, že mu v súvislosti s jeho protiprávnym konaním a aktivitami smerujúcimi k uplatňovaniu
neexistujúcej pohľadávky hrozí škoda v priamej príčinnej súvislosti s hroziacim majetkovým úbytkom

vyvolaným uplatnením neexistujúceho práva, ktorého sa žalovaný domáha. Žalobca opakovane mal
upozorňovať žalovaného, že toto konanie vykazuje znaky porušenia prevenčnej povinnosti v zmysle
§ 415 OZ a spôsobuje vznik škody podľa príslušných predpisov OZ a ObZ (keďže v prípade žalobcu
a žalovaného ide o podnikateľov). Žalobca sa musel a musí za účelom ochrany svojich práv (najmä
ochrany vlastníckeho práva) aktívne kvalifikovane brániť (a to aj s poukazom na to, že žalovaný bol
v rámci svojho postupu zastúpený advokátom) z dôvodu odvrátenia majetkovej ujmy, ktorá mu takto

hrozila/hrozí. Žalovaná strana uvádza, že argumentácia žalobcu je nesprávna. Potrebné je zdôrazniť,
že pohľadávka žalovaného (302,11 eura) voči žalobcovi je a bola opodstatnená ako po skutkovej tak aj
po právnej stránke. V posudzovanej veci medzi žalobcom a žalovaným na základe objednávky zo dňa
08.03.2022 o dodávke náhradného dielu Pumpa AT190309 vznikol obchodný záväzkový vzťah medzi
podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na uvedené je potrebné na posudzovanú vec

aplikovať úpravu náhrady škody obsiahnutú v Obchodnom zákonníku v ustanovenia §373 až 386. Podľa
tejto zákonnej úpravy vzniká zodpovednosť za škodu vtedy ak sú splnené nasledujúce predpoklady:
protiprávne konanie, vznik škody, príčinná súvislosť medzi proti právnym konaním a vznikom škody.
Protiprávnosť spočíva v porušení právnej povinnosti. Z čl.2.3 Ústavy SR vyplýva, že každý môže
konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

Podľa žalovanej strany je argumentácia žalobcu o protiprávnosti konania žalovaného nedôvodná a
neakceptovateľná. Napísanie upomienky, resp. predžalobnej výzvy na zaplatenie pohľadávky nie je
a nemôže byť protiprávnym úkonom. Je to zákonom aprobovaný postup (viď predžalobná výzva ako
úkon právnej služby). Zákonodarca v mnohých prípadoch výslovne požaduje, aby pred uplatnení
nároku na súde bola napísaná výzva na zaplatenie. Žalovaná strana konštatuje, že jej postup bol v

súlade so zákonnom a z jej strany neprišlo k protiprávnemu konaniu. Ustanovenie § 380 Obchodného
zákonníka, na ktorý poukazuje žalobca, definuje náklady, ktoré sa považujú za škodu, v zúženom
rozsahu, pretože spája tieto náklady s ich príčinou – porušením povinnosti druhej strany. Nemôže
ísť o akékoľvek náklady, ktoré vznikli v súvislosti s porušením povinnosti, ale len tie náklady, ku
ktorým porušenie povinnosti priamo viedlo a ktoré boli nevyhnutne späté s protiprávnym konaním.

Bezprostrednou príčinou vynaloženia nákladov žalobcu, ktoré uplatňuje žalobou, je jeho povinnosť,
ktorá vyplynula z uzatvorenej mandátnej zmluvy medzi ním a právnym zástupcom a obsahovo na túto
zmluvu nadväzujú. Rozhodnutie žalobcu o zvolení si právneho zástupcu bolo dobrovoľné a nedávalo
žalobcovi istotu, že žalovaný nepodá žalobu voči žalobcovi na zaplatenie sumy 302,11 eura. Ujma
definovaná v § 380 Obchodného zákonníka nie je akákoľvek ujma, ktorá vznikla poškodenej strane,

ale len ujma v priamej príčinnej súvislosti s porušením záväzkových povinností škodcom. Do takto
stanoveného rámce sa odmena za úkony právnej služby ako ujma poškodenej strany nedá zaradiť.
Tretím predpokladom zodpovednosti za škodu je príčinná súvislosť medzi proti právnym konaním a
spôsobenou škodou. Táto príčinná súvislosť je daná, ak škoda vznikla v dôsledku protiprávneho konania
škodcu. Škoda musí byť nesprostredkovaným následkom protiprávneho konania, ktoré je jej hlavnoou

príčinou, nesmie ísť o príčinu len vedľajšiu. Pokiaľ príde k reťazeniu jednotlivých príčin a následkov,
musí škoda bezprostredne vzniknúť z konania škodcu. V posudzovanej veci uzavretím mandátnej
zmluvy medzi žalobcom a právnym zástupcom za účelom odpovede na upomienku, resp. predžalobnú
výzvu nie je nevyhnutným dôsledkom konania žalovanej strany. Náklady, ktoré žalobca vo vzťahu k
právnemu zástupcovi vynaložil, tak nie sú bezprostredne spôsobené konaním žalovaného, a nespĺňajú

preto kritéria škody, ktorá mala byť spôsobená protiprávnym konaním. Žalovaná strana poukazuje na
vyššie uvedené a konštatuje, že žalobcom uplatňovaný nárok nie je a nemôže byť škodou, ktorá mu
mala vzniknúť protiprávnym konaním žalovaného. Žalobca nepreukázal základne predpoklady pre vznik
zodpovednosti za škodu. Predžalobná výzva, resp. odpoveď na výzvu je vo vyhláške zaradená medzi
úkony právnej služby, má význam jedine z toho pohľadu, že advokátovi patrí za tento úkon odmena od

jeho klienta (porov. IV. ÚS 324/2022). Žalobcom uplatnený nárok – jeho špecifikácia ako úkony právnej
služby - nenapĺňa atribút odôvodnenosti a tak isto ani účelnosti. Žalovaná strana tiež uviedla, že faktúra
na základe, ktorej žalobca uplatňuje žalovaný nárok bola doručená žalovanému. Žalovaný túto faktúru
vrátil žalobcovi ako nedôvodnú. Žalovaný uplatňovaný nárok neevidoval a ani neeviduje vo svojomúčtovníctve, pretože faktúra bola neopodstatnená a vrátená. Faktúru žalobcu žalovaná strana neuviedla
vo svojom kontrolnom výkaze podľa 78a Zákona č. 222/2014 Z. z.

4. Následne žalobca, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, na základe výzvy Okresného súdu
Banská Bystrica zo dňa 4.5.2023, navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom súde na prejednanie
veci podľa CSP. Právny zástupca žalobcu sa zároveň vyjadril k odporu žalovaného voči vydanému
platobnému rozkazu. V tejto súvislosti, okrem iného uviedol, že žalobca sa domáha žalobou uplatneného
plnenia titulom náhrady škody, spočívajúcej v nákladoch na právne zastúpenie, ktoré žalobca vynaložil

v súvislosti s odvracaním škody v podobe neoprávnene uplatňovanej pohľadávky žalovaným (ďalej
aj „Uplatňovaná pohľadávka“). Vo vzájomnej komunikácii so žalobcom bol právny titul Uplatňovanej
pohľadávky označený ako „manipulačný poplatok“. Uvedeným spôsobom bol tento titul vymedzený
aj v rámci faktúry č. 1322027, ktorú doručil žalovaný žalobcovi. Túto skutočnosť potvrdzuje žalovaný
taktiež vo svojom odpore: „Dodávateľ žalovanej strane v dôsledku toho vyfakturoval tzv. manipulačný
poplatok vo výške 302,11 eura, ktorý žalovaná strana zaplatila 20.05.2022“. Čo je zavádzajúce na tomto

v Odpore uvádzanom tvrdení je to, že fakturovaným mal byť „tzv.“ manipulačný poplatok, a to taký
„ktorý žalovaná strana zaplatila 20.05.2022“. Na faktúre č. 1322027 je explicitne uvedené, že sa má
jednať o „Manipulačný poplatok –AT 90309“ (teda nie o akýsi „takzvaný“ manipulačný poplatok). Na
faktúre č. 1322027 sa zároveň nenachádza údaj o tom, že by sa malo jednať o prefakturovanie nákladov,
ktoré by mal žalovaný pred vystavením tejto faktúry sám vynaložiť. Odpoveď (úkon právnej služby),

ktorý vo vzťahu k takejto faktúre adresoval žalobca žalovanému, bol list označený ako Vyjadrenie k
faktúre č. 63-2-0000009 a jej vrátenie zo dňa 22.07.2022, v ktorom sa uvádzalo: „V žiadnej z vyššie
uvedených listín nedošlo k dostatočne určitému vymedzeniu právneho titulu, na základe ktorého by
Vám malo vzniknúť právo na fakturované plnenie.“ , „Vyššie uvedené nás vedie k záveru, že Vaše
konanie smeruje k uplatneniu putatívnej povinnosti bez toho, aby bol pre tento nárok daný akýkoľvek

právny základ.“ Vzhľadom na (ne)vymedzenie právneho titulu Uplatňovanej pohľadávky, ktoré zvolil
v rozhodnom čase sám žalovaný, identifikovaného iba ako „Manipulačný poplatok -AT 90309“, boli
nadväzujúce úkony obrany žalobcu pred Uplatňovanou pohľadávkou dôvodné. Ďalej sa v Odpore
uvádza: „Z uvedených stručných skutkových tvrdení a predložených listinných dôkazov je zrejme, že v
žiadnom prípade žalovaná strana nevyzývala žalobcu na zaplatenie neexistujúcej pohľadávky. Žalobca

svojím konaním spôsobil to, že žalovanej strane vznikla majetková ujma, a to bez ohľadu na to, že
žalobca má na vec iný názor.“ Uvedené tvrdenie žalovaného sa nezakladá na pravde. V tomto smere
žalobca bližšie poukazuje na nadväzujúcu komunikáciu o Uplatnenej pohľadávke, a to list označený
ako Odpoveď na Vyjadrenie k listu, č. Ak-1/23-Na zo dňa 26.01.2023 a predžalobná výzva zo dňa
09.02.2023 (ďalej aj „Odpoveď“). Odpoveď je prvým listom, v ktorom žalovaný konkretizoval právnu

povahu právneho titulu, ktorý vo vzájomnej komunikácii a v rámci fakturácie označoval ako „Manipulačný
poplatok -AT 90309“. V tejto súvislosti žalovaný v Odpovedi uviedol: „Vzhľadom na vyššie spomenuté
skutočnosti jednoznačne trváme na úhrade manipulačného poplatku (pokuty), ktorý vyplýva z faktúry
č. 63-2-0000009 (v prílohe), o ktorom ste boli predom informovaní.“ Na uvedené tvrdenie odpovedal
žalobca listom označeným ako Odpoveď na Vyjadrenie k listu, č. Ak1/23-Na zo dňa 26.01.2023 a

predžalobná výzva - Vyjadrenie zo dňa 16.02.2023, v ktorom uviedol nasledovné: „Zakotvenie zmluvnej
pokuty do zmluvného vzťahu je možné výhradne na základe dojednania s účastníkom, ktorého má
zasahovať povinnosť na zaplatenie zmluvnej pokuty. V Odpovedi výslovne uvádzate, že Klient mal byť
„informovaný“ o takejto zmluvnej pokute vo forme Manipulačného poplatku. Z informácii, ktoré máme
od nášho Klienta vyplýva, že mu takáto informácia nebola poskytnutá. Aj v prípade, ak by tomu tak

bolo, na platný vznik dojednania o zmluvnej pokute iba informovanie zmluvnej strany nepostačuje, ale
vyžaduje sa vyjadrenie výslovného súhlasu s takýmto dojednaním vo forme určitého prejavu vôle takejto
zmluvnej strany.“ , „O zmluvnej pokute vo forme Manipulačného poplatku mal byť Klient informovaný
ústne (čo Klient popiera a rozporuje). Z uvedeného dôvodu je zrejmé, že aj v prípade takéhoto
informovania nedošlo k dodržaniu písomnej formy, ktorú zákon pre platné dojednanie zmluvnej pokuty

vyžaduje.“ , „Z dôvodu opatrnosti sa týmto Klient dovoláva neplatnosti dojednania o zmluvnej pokute z
dôvodu nedodržania písomnej formy dojednania o zmluvnej pokute pri Manipulačnom poplatku, ktorá
je vyžadovaná podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka.“ Vyššie uvedené skutočnosti preukazujú,
že žalovaný si skutočne vo vzťahu k žalobcovi uplatňoval neexistujúcu pohľadávku, keďže Uplatňovanú
pohľadávku si uplatňoval titulom zmluvnej pokuty (ktorý mu nesvedčal vôbec, resp. ktorý bol pre rozpor

sozákonomneplatný).VzhľadomnavymedzenieprávnehotituluUplatňovanejpohľadávkyakozmluvnej
pokuty boli nadväzujúce úkony obrany žalobcu pred Uplatňovanou pohľadávkou dôvodné. Vo svojom
Odpore žalovaný poukazuje na predpoklady zodpovednosti za škodu žalobcu, ktorý mali byť konaním
žalobcu naplnené. Žalobca má za to, že takéto predpoklady naplnené neboli a ich naplnenie žalobcanepreukázal relevantnými dôkazmi. Čo je však dôležitejšie, žalobca má za to, že uvedené tvrdenia
žalovaného nesúvisia s predmetom, o ktorý ide pri meritórnom posúdení veci samej. Toto súdne konanie
nie je konaním o nárokoch z pohľadávky žalovaného voči žalobcovi (ktorej existencia by mala byť

posudzovaná ako predbežná otázka). Namiesto toho sa jedná o súdne konanie o tom, či náklady
vynaložené na obranu pred uplatňovanou pohľadávkou, ktorú si skutočne v rozhodnom čase uplatňoval
žalovaný, boli také, že: boli odôvodnené a boli využité na obranu proti takej neexistujúcej pohľadávke,
ako túto pohľadávku v rozhodnom čase vymedzil žalovaný v právnych úkonoch, ktoré smeroval voči
žalovanému. Žalovaný si v rozhodnom čase uplatňoval voči žalobcovi pohľadávku titulom „Manipulačný

poplatok -AT 90309“ ktorý v neskoršej komunikácii špecifikoval ako právny titul (zmluvnej) pokuty.
Žalovaný si nikdy neuplatňoval voči žalobcovi pohľadávku titulom zodpovednosti za škodu (tak ako
túto vymedzuje v Odpore). Pohľadávka titulom zodpovednosti za škodu je odlišnou pohľadávkou od
Uplatnenej pohľadávky (ktorá podľa samotného žalobcu bola pohľadávkou titulom zmluvnej pokuty).
Žalovaný v Odpore neargumentuje, že mu svedčala Uplatnená pohľadávka titulom zmluvnej pokuty
(teda taká ako si voči žalobcovi skutočne uplatňoval), ale poukazuje na dôvody vzniku inej pohľadávky

a to tam vymedzenej pohľadávky titulom náhrady škody. Takúto pohľadávku si však voči žalobcovi
doposiaľ nikdy neuplatňoval. Zároveň žalobca v žalobe netvrdí, že by mal vynaložiť prípadne náklady
na úkony právnej služby predstavujúce úbytok v jeho majetkovej sfére v súvislosti s obranou pred
pohľadávkou titulom náhrady škody. Žalobca zotrváva na tom, že dôvodne vynaložil náklady, ktoré by
mu inak nevznikli, a to na odvracanie škody spočívajúcej v neoprávnene Uplatňovanej pohľadávke,

ktorú vymedzoval žalovaný ako pohľadávku titulom zmluvnej pokuty. Z vyššie uvedených dôvodov
argumentáciu žalovaného nemožno považovať za vecnú vo vzťahu k predmetu konania vymedzenému
samotnou žalobou. Procesná obrana žalovaného prezentovaná v Odpore smerujúceho k preukázaniu
toho, že mu má svedčať pohľadávka titulom zodpovednosti za škodu teda vecne nedopadá na otázky
vecne relevantné pre rozhodnutie vo veci. Z hľadiska procesnej ekonómie navrhol žalobca konajúcemu

súdu na takúto „procesnú obranu“ neprihliadať a rozhodnúť na základe listinných dôkazov vo veci. Práve
takéto listinné dôkazy vo veci jednoznačne ilustrujú nadväznosť písomných právnych úkonov, ktoré
obsahujú vymedzenie Uplatňovanej pohľadávky. Žalobca má za to, že z hľadiska právneho posúdenia
predložené listinné dôkazy postačujú na preukázanie toho, že takto Uplatňovaná pohľadávka Žalobcovi
nemohla svedčať (a to minimálne z dôvodu rozporu so zákonom, ktorý je zachytený a vyjadrený v

písomných právnych úkonoch produkovaných samotným žalovaným).

5. Okresný súd Banská Bystrica prípisom zo dňa 31.5.2023 postúpil danú právnu vec Okresnému súdu
Prešov ako súdu príslušnému na jej prejednanie, nakoľko žalobca v zákonom stanovenej lehote navrhol
pokračovanie v konaní na príslušnom súde v zmysle § 10 ods. 3, resp. v zmysle § 14 ods. 3 Zákona č.

307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov.

6. Právny zástupca žalovaného vo svojom vyjadrení zo dňa 14.7.2023, okrem iného uviedol, že
žalobca vo vyjadrení chronologicky popisuje svoj postup a dospieva k záveru, že žalovaná strana
si vo vzťahu k žalobcovi uplatňovala neexistujúcu pohľadávku, keďže uplatňovanú pohľadávku si

uplatňovala titulom zmluvnej pokuty (ktorý mu nesvedčal vôbec, resp. ktorý bol pre rozpor so zákonom
neplatný). Vzhľadom na vymedzenie právneho titulu uplatňovanej pohľadávky ako zmluvnej pokuty
boli nadväzujúce úkony obrany žalobcu pred uplatňovanou pohľadávkou dôvodné. Žalovaná strana
zotrváva na stanovisku, že argumentácia žalobcu nie je v príčinnej súvislosti s tým čo žalobca v
posudzovanej veci žaluje. Žalovaná strana poukazuje na skutočnosť, že na jej strane je stále actio

nata na uplatnenie pohľadávky, o ktorej žalobca tvrdí, že neexistuje. Zdôrazňuje, že na uplatnenie
pohľadávky - sumy 302,11 eura žalovanej strane voči žalobcovi ešte neuplynula premlčacia doba.
Žalobca tvrdí, že sa domáha žalobou plnenia titulom náhrady škody spočívajúcej v nákladoch na právne
zastúpenie, ktoré žalobca vynaložil v súvislosti s odvracaním škody v podobe neoprávnene uplatňovanej
pohľadávky žalovaným. Zodpovednosť za škodu vzniká vtedy ak sú splnené nasledujúce predpoklady:

protiprávne konanie, vznik škody, príčinná súvislosť medzi proti právnym konaním a vznikom škody.
Protiprávnosť spočíva v porušení právnej povinnosti. Z čl.2.3 Ústavy SR vyplýva, že každý môže
konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.
Podľa žalovanej strany je argumentácia žalobcu o protiprávnosti konania žalovaného nedôvodná a
neakceptovateľná. Napísanie upomienky, resp. predžalobnej výzvy na zaplatenie pohľadávky nie je

a nemôže byť protiprávnym úkonom. Je to zákonom aprobovaný postup (viď predžalobná výzva ako
úkon právnej služby). Zákonodarca v mnohých prípadoch výslovne požaduje, aby pred uplatnení
nároku na súde bola napísaná výzva na zaplatenie. Žalovaná strana konštatuje, že jej postup bol
v súlade so zákonnom a z jej strany neprišlo k protiprávnemu konaniu. Bezprostrednou príčinouvynaloženia nákladov žalobcu, ktoré uplatňuje žalobou, je jeho povinnosť, ktorá vyplynula z uzatvorenej
mandátnejzmluvymedzinímaprávnymzástupcom aobsahovonatútozmluvunadväzujú.Rozhodnutie
žalobcu o zvolení si právneho zástupcu bolo dobrovoľné a nedáva žalobcovi istotu, že žalovaný

nepodá žalobu voči žalobcovi na zaplatenie sumy 302,11 eura. Ujma definovaná v § 380 Obchodného
zákonníka nie je akákoľvek ujma, ktorá vznikla poškodenej strane, ale len ujma v priamej príčinnej
súvislosti s porušením záväzkových povinností škodcom. Do takto stanoveného rámce sa odmena za
úkony právnej služby ako ujma poškodenej strany nedá zaradiť. Tretím predpokladom zodpovednosti
za škodu je príčinná súvislosť medzi proti právnym konaním a spôsobenou škodou. Tato príčinná

súvislosť je daná, ak škoda vznikla v dôsledku protiprávneho konania škodcu. Škoda musí byť
nesprostredkovaným následkom protiprávneho konania, ktoré je jej hlavní príčinou, nesmie ísť o príčinu
len vedľajšiu . Pokiaľ príde k reťazeniu jednotlivých príčin a následkov, musí škoda bezprostredne
vzniknúť z konania škodcu. V posudzovanej veci uzavretím mandátnej zmluvy medzi žalobcom a
právnym zástupcom za účelom odpovede na upomienku, resp. pred žalobnú výzvu nie je nevyhnutným
dôsledkom konania žalovanej strany. Náklady, ktoré žalobca vo vzťahu k právnemu zástupcovi vynaložil,

tak nie sú bezprostredne spôsobené konaním žalovaného, a nespĺňajú preto kritéria škody, ktorá
mala byť spôsobená protiprávnym konaním. Žalovaná strana opätovne poukazuje na vyššie uvedené
a konštatuje, že žalobcom uplatňovaný nárok nie je a nemôže byť škodou, ktorá mu mala vzniknúť
protiprávnymkonanímžalovaného.Žalobcanepreukázalzákladnepredpokladyprevznikzodpovednosti
za škodu. Predžalobná výzva, resp. odpoveď na výzvu je vo vyhláške zaradená medzi úkony právnej

služby, má význam jedine z toho pohľadu, že advokátovi patrí za tento úkon odmena od jeho klienta
(porovnaj IV. ÚS 324/2022). Žalobcom uplatnený nárok – jeho špecifikácia ako úkony právnej služby
- nenapĺňa atribút odôvodnenosti a tak isto ani účelnosti. V tejto súvislosti žalovaná strana poukázala
aj na závery vyplývajúce z Nálezu ÚS SR sp. zn. I. ÚS 207/2019, na rozhodnutie KS Bratislava sp.
zn.1Cob/101/2022.

7. Na pojednávaní konanom dňa 14.11.2023 právny zástupca žalobcu v rámci záverečnej reči uviedol,
že žalovaný nárok nie je uplatňovaný podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka ako príslušenstvo
pohľadávky, ale ako škoda. V rámci toho, že žalovaný a čo je najdôležitejšie, pristúpil k uplatneniu
neexistujúcej pohľadávky, teda si uplatňoval neexistujúce právo, čo je aj na posúdení súdu v rámci

predbežného posúdenia tejto otázky a v tomto kontexte má každý veriteľ, alebo domnelý veriteľ
povinnosť uplatňovať si naozaj len to, k čomu má právo. Ak právo k niečomu nemá, samozrejme, že
na druhej strane môže a aj vzniká škoda druhej strane, to je dôležité zdôrazniť. Dôležité je zdôrazniť aj
to, že medzi žalobcom a žalovaným nikdy nebola uzatvorená žiadna písomná zmluva, nebol zaviazaný
nikdy žiadnym všeobecným obchodným podmienkam. Všetky tieto práva a domnelé pohľadávky sú

uplatňované v rozpore so zákonom a neexistujú.

8. Na pojednávaní konanom dňa 14.11.2023 právny zástupca žalovaného v rámci záverečnej reči
uviedol, že nepochybne ide medzi žalobcom a žalovanou stranou o obchodno-právny vzťah s tým,
že ujma tak, ako je definovaná v § 380 Obchodného zákonníka, nie je akákoľvek ujma, ktorá vznikla

poškodenej strane, ale len ujma v priamej príčinnej súvislosti s porušením záväzkových povinností
škodcom. Do takéhoto stanoveného rámca sa odmena za úkony právnej služby, ktorá v tomto konaní má
nálepku náhrada škody, resp. ako ujma poškodenej strany nedá zaradiť, pretože žalobca nepreukázal
základné predpoklady pre vznik škody, najmä protiprávnosť a príčinnú súvislosť a samotnú aj tú škodu,
ktorú nazýva vo forme tej odmeny za úkony právnej služby.

9. V priebehu dokazovania súd nariadil a vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov
založených v spise, a to konkrétne Faktúry č. 63-2-0000009 zo dňa 17.05.2022, Upomienky č. 1 až
3, Vyjadrenia Žalobcu k faktúre č. 63-2-0000009 a jej vrátenia zo dňa 22.07.2022 s prílohami, Listu
právnehozástupcuŽalovaného,č.Ak-1/23-Nazodňa26.01.2023,VyjadreniaŽalobcuklistu,č.Ak-1/23-

Na zo dňa 26.01.2023 a predžalobnej výzvy zo dňa 31.01.2023 s prílohami, Odpovede Žalovaného na
vyjadrenie Žalobcu k listu, č. Ak-1/23-Na zo dňa 26.01.2023 a predžalobnej výzvy zo dňa 16.02.2023,
Odpovede Žalobcu na vyjadrenie Žalovaného k listu, č. Ak-1/23-Na zo dňa 26.01.2023 a predžalobnej
výzve, Vyjadrenia zo dňa 16.02.2023 s prílohami, Faktúry č. 20230001 a potvrdenia o úhrade, Faktúry
č. 20230005 a potvrdenia o úhrade, Rozhodnutia Daňového úradu Košice č. 100272321/2022 zo dňa

09.02.2022,platobnéhorozkazu,odporuprotiplatobnémurozkazu,Objednávkyzodňa8.3.2022,faktúry
č. 1322027, vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu zo dňa 30.5.2023 k odporu žalovaného, vyjadrenia
právneho zástupcu žalovaného zo dňa 14.7.2023, ako aj ďalšieho spisového materiálu a zistil tento
skutkový stav:10. V marci 2022 si žalobca u žalovaného dňa 08.03.2022 objednal tovar – náhradný diel Pumpa
AT190309. Následne sa obratom dňa 10.03.2022 žalobca so žalovaným údajne bez ďalšieho dohodli

na zrušení objednávky (žalovaný poprel uzatvorenie takejto dohody); máj až júl 2022 – žalovaný
doručil žalobcovi faktúru č. 63-2-0000009 zo dňa 17.05.2022, v zmysle ktorej mu fakturoval v sume
302,11 eur s DPH (251,76 eur bez DPH) nasledovné: „Manipulačný poplatok AT190309“. V tejto veci
v označenom období zároveň žalovaný kontaktoval žalobcu opakovanými upomienkami, v ktorých
uviedol: „Pri kontrole Našich účtovných dokladov sme zistili, že ste Nám pravdepodobne nedopatrením

neuhradilinižšieuvedenépohľadávky.VzmyslezneniaObchodnéhozákonníkasiVástýmtodovoľujeme
na túto skutočnosť upozorniť a požiadať, aby ste uvedené pohľadávky uhradili do 7 dní od obdržania
tejto výzvy na náš účet IBAN: A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.“; 22.07.2022 – v reakcii na uvedené
konanie zaslal žalobca žalovanému list s označením Vyjadrenie k faktúre č.63-2-0000009 a jej vrátenie
zo dňa 22.07.2022. V tejto súvislosti žalobca okrem iného uviedol žalovanému, že: v žiadnej zo
žalovaným doručených listín nedošlo k dostatočne určitému vymedzeniu právneho titulu, na základe

ktorého by malo žalovanému vzniknúť právo na fakturované plnenie. Výrazy ako „manipulačný poplatok“
a „v zmysle znenia Obchodného zákonníka“ sú natoľko všeobecné, že výzva žalovaného na splnenie
peňažnej povinnosti nespĺňa náležitosti platného právneho úkonu z dôvodu absolútnej neurčitosti;
žalobca nemá žiadnu vedomosť o tom, že by mu mala voči žalovanému právne účinným spôsobom
vzniknúť akákoľvek peňažná povinnosť; žalobca upozornil žalovaného, že jeho konanie smeruje k

uplatneniu putatívnej povinnosti bez toho, aby bol pre tento nárok daný akýkoľvek právny základ a že
jeho konanie vykazuje znaky nekalej obchodnej praktiky; že mu vracia faktúru č. 63-2-0000009 zo dňa
17.05.2022,žehožiadaovyradenieoznačenejfaktúryzjehoúčtovnejevidencieažehožiadaozdržanie
sa konania spočívajúceho v kontaktovaní žalobcu; zároveň ho upozornil, že ak žalovaný neupustí od
uplatňovania neexistujúcej pohľadávky, bude si žalobca voči nemu uplatňovať náklady na poskytnutú

právnu pomoc vrátane nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s prípravou tejto písomnej odpovede;
26.01.2023 – žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu bez ďalšieho a bez akejkoľvek
reakcie na argumentáciu žalobcu zaslal žalobcovi predžalobnú výzvu, kde ho opätovne vyzval na
zaplatenie tvrdenej pohľadávky deklarovanej faktúrou č. 63-2-0000009 zo dňa 17.05.2022; 31.01.2023
– žalobca v reakcii na List právneho zástupcu žalovaného, č. Ak-1/23-Na zo dňa 26.01.2023 zaslal

žalovanémulistsoznačenímVyjadrenieklistu,č.Ak-1/23-Nazodňa26.01.2023apredžalobnávýzvazo
dňa 31.01.2023. V zmysle tohto listu žalobca oznámil a uviedol žalovanému nasledovné: opakovane mu
uviedol skutočnosti vyplývajúce z listu žalobcu s označením Vyjadrenie k faktúre č. 63-2-0000009 a jej
vrátenie zo dňa 22.07.2022; okrem iného ho opakovane požiadal o zdržanie sa konania spočívajúceho
v kontaktovaní žalobcu v súvislosti s úhradou faktúry č. 63-2-0000009 zo dňa 17.05.2022; z dôvodu

podľa názoru žalobcu protiprávneho konania žalovaného spôsobujúceho na strane žalobcu vznik škody
spočívajúcej v nákladoch na právne zastúpenie si žalobca túto škodu u žalovaného uplatnil a vyzval
ho na zaplatenie pred súdnym uplatnením tejto pohľadávky (Faktúra č. 20230001 za poskytnuté
právne služby); 14.02.2023 – žalovaný v reakcii na Vyjadrenie žalobcu k listu, č. Ak-1/23-Na zo dňa
26.01.2023 a predžalobnú výzvu zo dňa 31.01.2023 zaslal žalobcovi odpoveď, v ktorej žalovaný

prvýkrát uviedol skutkové tvrdenia súvisiace s neexistujúcou pohľadávkou, ktorú sa podľa názoru
žalobcu protiprávne pokúšal uplatniť u žalobcu; 16.02.2023 – žalobca vo svojom liste s označením
Odpoveď na Vyjadrenie k listu, č. Ak-1/23-Na zo dňa 26.01.2023 a predžalobná výzva - Vyjadrenie
zo dňa 16.02.2023 v celom rozsahu skutkovo a právne rozporoval tvrdenia uvádzané žalovaným.
Žalobca žalovanému uviedol najmä nasledovné: právny titul pre uplatnenie Manipulačného poplatku

(ani ako zmluvnej pokuty) nie je voči žalobcovi platne daný; v predchádzajúcej komunikácii žalovaný
nepostupoval v súlade so svojimi prevenčnými povinnosťami a riadnym konaním v obchodnom styku,
keďže žalobcu kvalifikovaným spôsobom neinformoval o právnom základe a dôvodnosti uplatňovaného
Manipulačnéhopoplatku;zdôvoduprotiprávnehokonaniažalovanéhospôsobujúcehonastranežalobcu
vznik škody, spočívajúcej v nákladoch na právne zastúpenie si žalobca túto škodu u žalovaného

opakovane uplatnil a vyzval ho na zaplatenie pred súdnym uplatnením tejto pohľadávky (Faktúra
č. 20230001 a Faktúra č. 20230005 za poskytnuté právne služby). Žalobca opakovane uvádzal
žalovanému a toho opakovane upozornil, že mu v súvislosti s jeho protiprávnym konaním a aktivitami
smerujúcimi k uplatňovaniu neexistujúcej pohľadávky hrozí škoda v priamej príčinnej súvislosti s
hroziacim majetkovým úbytkom vyvolaným uplatnením neexistujúceho práva, ktorého sa žalovaný

domáha. Žalobca opakovane upozornil žalovaného, že toto konanie takto vykazuje znaky porušenia
prevenčnej povinnosti v zmysle § 415 OZ a spôsobuje vznik škody podľa príslušných predpisov OZ a
ObZ (keďže v prípade žalobcu a žalovaného ide o podnikateľov). Žalobca má za to, že sa musel a musí
za účelom ochrany svojich práv (najmä ochrany vlastníckeho práva) aktívne kvalifikovane brániť (a to ajs poukazom na to, že žalovaný bol v rámci svojho postupu zastúpený advokátom) z dôvodu odvrátenia
majetkovejujmy,ktorámutaktohrozila/hrozí.Protiprávnosťpostupužalovanéhojepodľanázoružalobcu
okrem toho zvýraznená nasledovnými skutočnosťami: žalovaný sa vo svojej korešpondencii (okrem

jeho listu zo dňa 14.02.2023) žiadnym spôsobom nevyjadril k dôvodným námietkam a argumentom
žalobcu, ktoré preukazujú neexistenciu jeho domnelej pohľadávky; žalovaný sa žiadnym spôsobom
nevyjadril ku kvalifikovanej odpovedi žalobcu zo dňa 16.02.2023; zo strany žalovaného opakovane
dochádza a dochádzalo ku konaniu bez právneho základu, na ktoré musí žalobca aktívne reagovať a
brániť svoje práva; naliehavosť aktívnej obrany žalobcu je zvýraznená zámerom žalovaného uplatniť

si Manipulačný poplatok (označenú neexistujúcu pohľadávku) súdnou cestou; žalobcovi s ohľadom na
postup žalovaného bez právnej podstaty odôvodnene vznikli aktívnou kvalifikovanou obranou jeho práv
dodatočné náklady spočívajúce v účelne vynaložených nákladoch na úkony právnej služby v súvislosti
s právnou pomocou, ktorá mu musela byť z tohto dôvodu poskytnutá; vynaloženie týchto nákladov
žalobcom bolo a je preukázané priloženými dokladmi; žalobca má právo na náhradu svojich nákladov,
ktoré takto dôvodne vynaložil, keďže tieto predstavujú účelne vynaložené náklady na odvrátenie vyššie

uvedenej škody (§ 419 OZ a súvisiace, § 380 ObZ a súvisiace); tieto náklady neboli doposiaľ žalobcovi
zo strany žalovaného uhradené; lehota splatnosti pre žalovaného na úhradu tejto škody skončila
dňa 25.02.2023. Žalobca v žalobe uviedol prehľad uplatňovanej pohľadávky spočívajúcej podľa jeho
názoru v účelne vynaložených nákladoch za právne zastúpenie. Pri výpočte nákladov vynaložených na
právnezastúpeniežalobcapostupovalpodľaustanovenívyhláškyMinisterstvaspravodlivostiSlovenskej

republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v znení neskorších predpisov: Výpočet škody - nákladov za právne zastúpenie Určenie výpočtového
základu: § 1 ods. 3 Vyhlášky § 10 ods. 2 Vyhlášky – tarifná hodnota - hodnota peňažného plnenia (302,11
eur), § 9 ods. 1 a § 10 ods. 1 Vyhlášky – tarifná odmena za 1 úkon právnej služby – 24,90 eur, § 16 ods.
3 Vyhlášky – režijný paušál – 1/100 výpočtového základu pre rok 2022 (11,63 eur), § 16 ods. 3 Vyhlášky

– režijný paušál – 1/100 výpočtového základu pre rok 2023 (12,52 eur) - 1. 18.07.2022 Prevzatie a
príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom § 13a ods. 1 písm. a) 1/1 24,90 eura 11,63 eura;
2. 22.07.2022 Vyjadrenie k faktúre č. 63-2-0000009 a jej vrátenie § 13a ods. 1 písm. c) 1/1 24,90 eura,
11,63eura;3.31.01.2023Vyjadrenieklistu,č.Ak-1/23-Nazodňa26.01.2023apredžalobnávýzva§13a
ods. 1 písm. c) § 13a ods. 1 písm. d) 1/1 24,90 eura, 12,52 eura 4. 16.02.2023 Odpoveď na Vyjadrenie

k listu, č. Ak-1/23-Na zo dňa 26.01.2023 a predžalobná výzva - Vyjadrenie § 13a ods. 1 písm. c)§ 13a
ods. 1 písm. d) 1/1 24,90 eura, 12,52 eura; Súčet jednotlivých súm v eur bez DPH 99,60 48,30. Spolu
v eur bez DPH 147,90. Spolu v eur s DPH 177,48. Žalovaný žalobcovi sumu 177,48 eura uplatňovanú
žalobcom titulom náhrady škody doposiaľ neuhradil.

11. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať

kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho
vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

13. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

14. Podľa § 419 Občianskeho zákonníka, kto odvracal hroziacu škodu, má právo na náhradu účelne
vynaložených nákladov a na náhradu škody, ktorú pritom utrpel, aj proti tomu, v koho záujme konal, a
to najviac v rozsahu zodpovedajúcom škode, ktorá bola odvrátená.

15. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

16. Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za

škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov nie je tým dotknutá.17. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

18. Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

19. Podľa § 378 Obchodného zákonníka, škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana

požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

20. Podľa § 379 Obchodného zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná
škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku
záväzkovéhovzťahuakomožnýdôsledokporušeniasvojejpovinnostipredvídalaaleboktorúbolomožné
predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala

poznať pri obvyklej starostlivosti.

21. Podľa § 380 Obchodného zákonníka, za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane
vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.

22. V obchodnoprávnych vzťahoch je náhrada škody viazaná na existenciu záväzku. Je jedným z
dôsledkov jeho porušenia. Túto viazanosť treba vidieť v štádiu vzniku povinnosti nahradiť škodu. Po
vzniku záväzku na náhradu škody táto viazanosť prestáva jestvovať a záväzok na náhradu škody
existuje nezávisle od pôvodného záväzkového vzťahu, t. j. toho, ku ktorému patrí povinnosť, ktorá
bola porušená. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 373 sú: a) protiprávny úkon,

b) vznik škody, c) príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody.
Všetky uvedené predpoklady majú objektívnu povahu. Zodpovedná strana sa môže od zodpovednosti
oslobodiť (liberovať), ak preukáže, že k nesplneniu povinnosti došlo v dôsledku okolností vylučujúcich
zodpovednosť (§ 374 ods. 1). Existenciu všetkých troch predpokladov zodpovednosti musí preukázať
poškodený. Ten, kto škodu spôsobil, preukazuje okolnosti vylučujúce jeho zodpovednosť; ak ich

preukáže, oslobodí sa od povinnosti nahradiť škodu. Obchodný zákonník ustanovuje pre jednotlivé
zmluvné typy aj iné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Preto uvedené predpoklady vzniku
zodpovednosti majú všeobecný charakter a uplatnia sa len za predpokladu, že pri jednotlivých
zmluvných typoch nie sú ustanovené iné predpoklady. Ide tu o vzťah všeobecnej a osobitnej právnej
úpravy.

23. a) Protiprávny úkon. Jediným a v rámci práva všeobecným základom vzniku právnej zodpovednosti
je porušenie právnej povinnosti, teda správanie, ktoré sa prieči právu, a preto je protiprávne. Toto
protiprávne správanie je právnou skutočnosťou, ktorú nazývame protiprávnym úkonom. Ten v sebe
zahŕňa tak zavinené protiprávne správanie (zavinený protiprávny úkon), ako aj nezavinené protiprávne

správanie (nezavinený protiprávny úkon). Z hľadiska § 373 je nepodstatné, či k porušeniu povinnosti
došlo vinou zodpovednej strany, alebo nie, teda pri objektívnej zodpovednosti je otázka zavinenia
bezvýznamná. Musí ísť o úkon, t. j. prejav vôle. Správanie, ktoré viedlo k výsledku, musí byť vôľovým
konaním,leboinakbyboloprávneirelevantné.Správaniejevždypovinnouzložkouprotiprávnehoúkonu.
V prípade, keď právo vo výnimočných prípadoch zodpovednostné dôsledky napraviť ujmu viaže aj na

pôsobenie udalosti, ktoré nie je spojené s ľudským správaním, robí tak nie z dôvodu protiprávnosti, ale
z iných dôvodov; v tých prípadoch však niet správania, a preto niet ani protiprávnosti. Správanie ako
prejav vedomia a vôle človeka treba chápať v juristickom význame. Tento termín zahŕňa tak konanie
(správanie aktívneho charakteru - komisívne), ako aj opomenutie (správanie pasívneho charakteru -
omisívne). Úkon je protiprávny, ak ním bola porušená právna povinnosť. Z hľadiska úpravy obsiahnutej

v Obchodnom zákonníku to znamená, že pôjde o porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu ( § 373),
ako aj o porušenie povinnosti ustanovenej v Obchodnom zákonníku (§ 757).

24.b)Vznikškody.Škodajemajetkováujma,ktorúmožnovyjadriťvpeniazoch.Rozoznávamedvadruhy
škôd: skutočnú škodu (damnum emergens) a ušlý zisk (lucrum cessans). Skutočná škoda je v peniazoch

vyjadriteľná majetková ujma, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného. Ušlý zisk je v peniazoch
vyjadriteľná majetková ujma spočívajúca v tom, že nedošlo k zväčšeniu majetku poškodeného, ktoré,
nebyť vzniku škody, bolo možné vzhľadom na okolnosti odôvodnene očakávať. Skutočná škoda a ušlý
zisk spolu predstavujú všetku škodu.25. c) Príčinná súvislosť (kauzálny nexus). Príčinná súvislosť znamená, že medzi porušením povinnosti
(príčinou) a vznikom škody (následkom) musí byť vzťah príčiny a následku. Príčinná súvislosť je

kategória prírodná a spoločenská. Má objektívnu povahu. Jej aplikácia v oblasti práva spočíva v
skutkovom zistení.

26. Subjektom oprávneným požadovať náhradu škody je osoba, ktorá bola oprávnená požadovať
splnenie danej povinnosti, resp. osoba, voči ktorej sa škodca dopustil porušenia povinnosti. V prípade

porušenia záväzkového vzťahu je oprávnenou osobou ten, kto mohol požadovať splnenie záväzkovej
povinnosti. Rozsah protiprávnosti ako základný predpoklad povinnosti nahradiť škodu je vždy určitým
spôsobom lokalizovaný k určitým osobám. Subjektom, od ktorého možno náhradu škody požadovať, je
ten, kto podľa zákona za spôsobenú škodu zodpovedá. Touto zodpovednou osobou je ten, kto porušil
záväzok. Môže ňou byť dlžník alebo veriteľ, ale aj tretia osoba. Môže ním byť aj strana (dlžník, veriteľ),
ktorá sama neporušila záväzok, a to vtedy, keď zodpovedá za správanie inej osoby. Ide najmä o prípady

zodpovednosti za osobu použitú na splnenie (§ 331 Obchodného zákonníka).

27. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu, ktorou sa voči
žalovanému domáha zaplatenia sumy 177,48 eura s príslušenstvom titulom náhrady škody je v celom
rozsahu nedôvodná, a preto ju v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

28. Vykonaným dokazovaním totiž nebolo preukázané, že by žalovaný bol tým subjektom, od ktorého
môžežalobca náhraduškody,špecifikovanejvžalobnomnávrhu,požadovať,keďženebolopreukázané,
že žalovaný je tým subjektom, ktorý podľa zákona za škodu, uplatnenú žalobou žalobcu, zodpovedá,
vzhľadom na to, že nebolo preukázané, že by žalovaný porušil nejaký svoj záväzok, ktorý by sa

riadil ustanoveniami Obchodného zákonníka. Bolo preukázané, že medzi sporovými stranami došlo
ku konkludentnému uzatvoreniu kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bola dodávka náhradného dielu
Pumpa AT190309 zo strany žalovaného v prospech žalobcu. Nebolo však preukázané, že by v rámci
obchodno-záväzkového vzťahu založeného vyššie uvedenou konkludentne uzavretou kúpnou zmluvou
alebo v súvislosti s týmto obchodno-záväzkovým vzťahom žalovaný porušil nejaké svoje povinnosti,

porušením ktorých by žalobcovi v priamej bezprostrednej príčinnej súvislosti vznikla škoda, ktorú si
žalobca uplatnil voči žalovanému žalobou a ktorá je predmetom tohto konania. Napísanie upomienky,
resp. predžalobnej výzvy na zaplatenie pohľadávky nie je a nemôže byť protiprávnym úkonom. Nejedná
sa v takom prípade o porušovanie povinnosti, ale o výkon práva, hoci doposiaľ nebolo meritórnym
spôsobom potvrdená dôvodnosť pohľadávky uplatňovanej v predžalobnej výzve žalovaného. Ak by

aj táto pohľadávka bola v konečnom dôsledku nedôvodná, ani v takomto prípade by samotná výzva
na zaplatenie tejto pohľadávky nemala bezprostrednú príčinnú súvislosť s nákladmi na právne služby,
ktoré žalobca vynaložil. Ak sa žalobca v súvislosti s takouto výzvou rozhodol pre právne služby
a mal s tým náklady, tieto nie sú v priamej, ale len v odvodenej príčinnej súvislosti s predžalobnou
výzvou žalovaného. Ak je žalobca presvedčený, že predmetná pohľadávka žalobcu je nedôvodná,

nemusel na výzvy žalovaného vôbec reagovať. Žalobca nemá právo si svojpomocne, násilne svoju
pohľadávku vymôcť. Svoju pohľadávku by si mohol nútene vymáhať len cez súdneho exekútora a len
v prípade že by disponoval právoplatným exekučným titulom. Iná situácia by preto nastala ak by
už žalovaný prípadne svoju predmetnú pohľadávku vymáhal voči žalobcovi v súdnom konaní a bol
neúspešný. V takom prípade by mal žalobca, v tom inom konaní v pozícii žalovaného, nárok na

náhradu trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia a v takom prípade by boli náklady na právne
služby vynaložené v rámci súdneho konania, vynaložené účelne. Ale ani v takom prípade by nemal
žalobca nárok na úhradu nákladov za právnu pomoc, ktorú vynaložil pred súdnym konaním, keďže
by tu chýbala účelnosť vynaložených nákladov, lebo by sa v takom prípade nejednalo o vymáhanie
alebo bránenie jeho práva a navyše, ako už bolo uvedené vyššie, vynaložené náklady na právnu

službu by neboli v priamej, bezprostrednej príčinnej súvislosti s predžalobnou výzvou žalovaného.
Konajúci súd v rámci dokazovania v tomto konaní ako predbežnú otázku neriešil dôvodnosť alebo
nedôvodnosť predmetnej pohľadávky žalovaného, aj keď sa toho žaloba dožadoval, keďže zo strany
sporových strán neboli navrhnuté a zo strany súdu neboli preto vykonané také dôkazy, na základe
ktorých by mohol súd túto dôvodnosť alebo nedôvodnosť jednoznačne posúdiť, ale hlavne neriešil

túto otázku z dôvodu, že vzhľadom na uplatnený nárok žalobcu a okolnosti tohto prípadu, nebolo
pre rozhodnutie súdu posúdenie dôvodnosti alebo nedôvodnosti predmetnej pohľadávky žalovaného
potrebné. V kontexte vyššie uvedeného je potrebné doplniť, že ustanovenie § 380 Obchodného
zákonníka, na ktorý poukazuje žalobca, definuje náklady, ktoré sa považujú za škodu, v zúženomrozsahu, pretože spája tieto náklady s ich príčinou – porušením povinnosti druhej strany. Nemôže
ísť o akékoľvek náklady, ktoré vznikli v súvislosti s porušením povinnosti, ale len tie náklady, ku
ktorým porušenie povinnosti priamo viedlo a ktoré boli nevyhnutne späté s protiprávnym konaním.

Bezprostrednou príčinou vynaloženia nákladov žalobcu, ktoré uplatňuje žalobou, je jeho povinnosť,
ktorá vyplynula z uzatvorenej mandátnej zmluvy medzi ním a právnym zástupcom a obsahovo na
túto zmluvu nadväzuje a nie teda samotná výzva alebo výzvy žalovaného. Rozhodnutie žalobcu o
zvolení si právneho zástupcu bolo jeho dobrovoľným rozhodnutím a nedávalo mu žiadnu istotu, že
žalovaný nepodá žalobu voči žalobcovi na zaplatenie sumy 302,11 eura. Ujma definovaná v § 380

Obchodného zákonníka teda nie je akákoľvek ujma, ktorá vznikla poškodenej strane, ale len ujma v
priamej príčinnej súvislosti s porušením záväzkových povinností škodcom. Do takto stanoveného rámce
sa odmena za úkony právnej služby ako ujma poškodenej strany nedá zaradiť v tomto konkrétnom
prípade zohľadniť. Tretím predpokladom zodpovednosti za škodu, popri porušeniu právnej povinnosti
(protiprávnemu konaniu) a vzniknutou škodou, je príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a
spôsobenou škodou. Táto príčinná súvislosť je daná, ak škoda vznikla v dôsledku protiprávneho konania

škodcu. Škoda musí byť nesprostredkovaným následkom protiprávneho konania, ktoré je jej hlavnou
príčinou, nesmie ísť o príčinu len vedľajšiu. Pokiaľ príde k reťazeniu jednotlivých príčin a následkov,
musí škoda bezprostredne vzniknúť z konania škodcu. V posudzovanej veci uzavretie mandátnej zmluvy
medzi žalobcom a právnym zástupcom za účelom odpovede na upomienku, resp. predžalobnú výzvu
nie je nevyhnutným dôsledkom konania žalovanej strany. Náklady, ktoré žalobca vo vzťahu k právnemu

zástupcovi vynaložil, tak nie sú bezprostredne spôsobené konaním žalovaného a nespĺňajú preto kritéria
škody, ktorá mala byť spôsobená protiprávnym konaním. Žalobcom uplatňovaný nárok nie je a nemôže
byť škodou, ktorá mu mala vzniknúť protiprávnym konaním žalovaného. Ak žalovaný vníma vynaložené
náklady na právnu pomoc ako svoju škodu, v dôsledku neexistencie protiprávneho konania zo strany
žalovaného, ako aj v dôsledku neexistencie priamej bezprostrednej, priamej príčinnej súvislosti medzi

nákladmi za právnu pomoc, ktoré žalobca vníma ako svoju škodu a konaním žalovaného, nemôže
byť žalovaný v tomto konaní zaviazaný na náhradu škody, ktorú si voči nemu žalobca uplatnil a je
predmetom tohto konania. Inak povedané, keďže žalovaný neporušil žiadny svoj záväzok, resp. žiadnu
svoju zmluvnú povinnosť, prípadne nedopustil sa žiadneho protiprávneho konania, absentuje tu teda
už prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 373 a nasl. Obchodného zákonníka, a

to protiprávny úkon. Logicky tak potom musí absentovať aj tretí vyššie uvádzaný predpoklad, ktorým je
príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom (existencia takéhoto protiprávneho úkonu preukázaná
nebola) a škodou, ktorá mala žalobcovi vzniknúť a ktorú špecifikuje v žalobnom návrhu. Z toho
nepochybne vyplýva, že ak žalobcovi skutočne vznikla škoda, ktorú uvádza v žalobnom návrhu, za túto
žalovaný nenesie zodpovednosť, t. j. nezodpovedá za ňu, lebo nebola spôsobená v príčinnej súvislosti

s porušením nejakej povinnosť zo strany žalovaného, ktorá by mu vyplývala z ustanovení Obchodného
zákonníka, prípadne iných právnych predpisov spadajúcich pod obchodné právo.

29. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú v celom
rozsahu zamietol.

30. Podľa § 255 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd rozhodnutím,

ktorým sa konanie končí.

32.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

33. O nároku na náhradu trov tohto konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262
ods. 1 CSP. Podľa pomeru úspechu žalovaného vo veci rozhodol súd o náhrade trov tohto konania tak,
že priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom uložil
žalobcovi povinnosť zaplatiť ich náhradu žalovanému s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa §
262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na Okresný súd Prešov v lehote 15 dní od
jeho doručenia. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od

doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli

uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej
lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa

osobitného právneho predpisu.